C-453/23
ECLI:EU:C:2024:898
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0453
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CC0453
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 17. októbra 2024 ( 1 )
Vec C‑453/23
E. sp. z o.o.
proti
Prezydent Miasta Mielca,
za účasti:
Rzecznik Małych i Średnich Przedsiębiorców
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Štátna pomoc – Selektívna výhoda vyplývajúca zo zákonného oslobodenia od dane – Narušenie hospodárskej súťaže – Určenie referenčného systému – Zákonné oslobodenie od dane ako súčasť referenčného systému – Kritérium preskúmania – Koherencia – Odôvodnenie z nefiškálnych dôvodov“
I. Úvod
1.
Za akých podmienok predstavuje oslobodenie od dane vo vnútroštátnom práve týkajúcom sa dane z nehnuteľností zakázanú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ? Predložený návrh na začatie prejudiciálneho konania dáva Súdnemu dvoru príležitosť opäť sa zaoberať významom práva Únie v oblasti štátnej pomoci pre daňové právo členských štátov. Na rozdiel od iných vecí, o ktorých Súdny dvor nedávno rozhodol, sa však táto vec netýka individuálnej pomoci poskytnutej prostredníctvom záväzného daňového stanoviska, ( 2 ) ale zákonného ustanovenia o oslobodení od dane. Taktiež nejde o žalobu proti rozhodnutiu Komisie o štátnej pomoci, ale atypicky o návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný vnútroštátnym súdom. Konkrétne ide o otázku, či oslobodenie od dane z nehnuteľností v prípade pozemkov, na ktorých sa skutočne nachádza železničná infraštruktúra, treba považovať za – neoznámenú – štátnu pomoc.
2.
Základom žiadosti je poľský zákon o dani z nehnuteľností, ktorý takéto oslobodenie od dane stanovuje. Oslobodenie od dane bolo rozšírené s účinnosťou od 1. januára 2017 a odvtedy sa vzťahuje nielen na verejnú, ale aj na súkromnú železničnú infraštruktúru. Oslobodenie môže využiť každý vlastník pozemku, ak túto infraštruktúru prenechá na užívanie železničnej dopravnej spoločnosti. Žalobkyňa tiež spĺňa podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane. Poľský daňový úrad jej však oslobodenie od dane odmietol priznať, pretože podľa jeho názoru ide o neoprávnenú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá nebola vopred oznámená, čím bol porušený článok 108 ods. 1 prvá veta ZFEÚ.
3.
Kritériá, ktoré Súdny dvor vypracoval vo vyššie uvedených rozhodnutiach týkajúcich sa individuálnej pomoci, sa v tomto prípade musia uplatniť na zákonné ustanovenie o oslobodení od dane. Predovšetkým je potrebné spresniť, ako presne sa má určiť príslušný referenčný systém v prípade všeobecných ustanovení o oslobodení od dane. Je potrebné objasniť, do akej miery môžu súdy Únie kontrolovať oslobodenia od dane zavedené vnútroštátnym daňovým zákonodarcom.
II. Právny rámec
A. Právo Únie
4.
Právny rámec podľa práva Únie je stanovený v článku 107 a nasl. ZFEÚ.
B. Poľské právo
5.
V poľskom práve je relevantná Ustawa z dnia 12 stycznia 1991 r. o podatkach i opłatach lokalnych (zákon z 12. januára 1991 o miestnych daniach a poplatkoch, Dz. U. z roku 2019, položka 1170, v znení neskorších predpisov, ďalej len „u.p.o.l.“).
6.
V článku 2 ods. 1 u.p.o.l. sa stanovuje, že poľskej dani z nehnuteľností podliehajú pozemky, budovy alebo ich časti, ako aj stavby alebo ich časti súvisiace s vykonávaním podnikateľskej činnosti.
7.
Článok 2 ods. 3 u.p.o.l. stanovuje výnimky z rozsahu uplatňovania dane z nehnuteľností. Podľa bodu 4 nie sú predmetom dane pozemky využívané vo verejnej pozemnej doprave. Toto oslobodenie sa však nevzťahuje na pozemky, ktoré sa využívajú na iné hospodárske činnosti než na údržbu verejných ciest alebo prevádzku spoplatnených diaľnic.
8.
Článok 7 ods. 1 bod 1 písm. a) u.p.o.l. v znení platnom od 1. januára 2017 do 31. decembra 2021, ktorý sa vzťahuje na právny spor vo veci samej:
„1. Od dane z nehnuteľností sú oslobodené:
(1)
pozemky, budovy a stavby, ktoré sú súčasťou železničnej infraštruktúry v zmysle ustanovení o železničnej doprave, ktoré:
a)
sa dajú k dispozícii železničným dopravcom.“
9.
Od 1. januára 2017 platí, že na to, aby bolo možné využiť oslobodenie od dane, musí byť príslušná infraštruktúra skutočne daná k dispozícii železničnému dopravcovi, t. j. musí sa používať.
III. Skutkový stav
10.
Spoločnosť E. sp. z o.o. (ďalej len „žalobkyňa“) je vlastníkom viacerých pozemkov, na ktorých sa nachádza železničná infraštruktúra v podobe tzv. vlečiek. Tieto vlečky spájajú rôzne podniky s hlavnou železničnou sieťou. Žalobkyňa túto infraštruktúru, ktorá je jej jediným majetkom, sama nevyužívala. Podľa jej vyjadrení na ústnom pojednávaní sa jej podnikateľská činnosť obmedzovala skôr na sprístupnenie koľají na používanie rôznym dopravným spoločnostiam. Okrem toho mala žalobkyňa v úmysle získať ďalšie pozemky s podobnou železničnou infraštruktúrou, aby ich mohla využívať rovnakým spôsobom.
11.
Žalobkyňa zastáva názor, že od momentu, keď je vlečka poskytnutá dopravnej spoločnosti, možno žiadať o oslobodenie od dane z nehnuteľností pre pozemok, na ktorom sa nachádza železničná infraštruktúra. To platí aj pre pozemky, ktoré sa majú nadobudnúť v budúcnosti. S cieľom právne zabezpečiť svoje postavenie žalobkyňa požiadala primátora mesta Mielec (ďalej len „žalovaný“) o vydanie záväzného daňového stanoviska.
12.
Žalovaný vydal žalobkyni takéto záväzné daňové stanovisko 14. júna 2021. Uplatnenie oslobodenia od dane z nehnuteľností však ním zamietol. Hoci boli formálne splnené podmienky na oslobodenie, nemohlo sa uplatniť, pretože porušovalo pravidlá Únie o štátnej pomoci. Zákon, ktorým sa zaviedol článok 7 ods. 1 bod 1 písm. a) u.p.o.l., nebol oznámený Komisii.
13.
Žalobkyňa následne podala žalobu proti záväznému daňovému stanovisku na prvostupňový súd, a to Wojewódzki Sąd Administracyjny w Rzeszowie (Vojvodský správny súd Rzeszów, Poľsko), ktorý žalobu zamietol. Žalobkyňa následne podala kasačnú sťažnosť na Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko, ďalej len „vnútroštátny súd“).
14.
Medzi stranami je nesporné, že žalobkyňa spĺňa podmienky článku 7 ods. 1 bodu 1 písm. a) u.p.o.l. Spor sa preto obmedzuje na otázku, či právo Únie v oblasti štátnej pomoci bráni uplatneniu oslobodenia od dane. Vnútroštátny súd má o tom pochybnosti. Napokon toto ustanovenie sa vzťahuje na neobmedzenú skupinu príjemcov. Každý vlastník pozemku (bez ohľadu na región, odvetvie alebo iné charakteristiky), ktorý vlastní železničnú infraštruktúru a dáva ju k dispozícii železničnému podniku, si môže uplatniť oslobodenie od dane.
IV. Konanie na Súdnom dvore a prejudiciálne otázky
15.
Vnútroštátny súd preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto otázky:
1.
Dochádza s prihliadnutím na článok 107 ods. 1 ZFEÚ k narušeniu hospodárskej súťaže alebo hrozí jej narušenie tým, že členský štát poskytne všetkým podnikom daňovú úľavu, akou je úľava uvedená v článku 7 ods. 1 bode 1 písm. a) [zákona o miestnych daniach a poplatkoch], spočívajúcu v oslobodení pozemkov, budov a stavieb, ktoré sú súčasťou železničnej infraštruktúry v zmysle ustanovení o železničnej doprave poskytnutej železničným dopravcom, od dane z nehnuteľností?
2.
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku je podnik, ktorému bolo priznané oslobodenie od dane na základe vyššie uvedeného vnútroštátneho právneho predpisu zavedeného bez dodržania postupu požadovaného v článku 108 ods. 3 ZFEÚ v spojení s článkom 2 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, povinný zaplatiť dlžnú daň spolu s úrokmi?
16.
Okrem žalobkyne a žalovaného podali písomné pripomienky pred Súdnym dvorom aj Poľská republika, Španielske kráľovstvo, Európska komisia a Rzecznik Malych i Średnich Przedsiębiorstw (poľský ombudsman pre malé a stredné podniky) ako vedľajší účastník na podporu žalobkyne. S výnimkou ombudsmana sa uvedení účastníci zúčastnili na ústnom pojednávaní 8. júla 2024.
V. Právne posúdenie
17.
Podľa Španielska je návrh na začatie prejudiciálneho konania neprípustný ako celok. Oslobodenie od dane podľa článku 7 ods. 1 bodu 1 písm. a) u.p.o.l. sa vzťahuje na „železničnú infraštruktúru“. Na základe smernice 2012/34/EÚ, ( 3 ) ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor, sa má tento pojem chápať tak, že nezahŕňa súkromnú infraštruktúru prevádzkovanú žalobkyňou. Už len z tohto dôvodu je potrebné zamietnuť oslobodenie od dane, ktorého sa žalobkyňa domáha, takže prejudiciálna otázka sa týka hypotetickej skutkovej situácie.
18.
Tento názor však neobstojí. Po prvé smernica 2012/34/EÚ nemá žiadny význam pre definície vo vnútroštátnom zákone o dani z nehnuteľností. Po druhé Únia nemá regulačnú právomoc v oblasti dane z nehnuteľností. Poľský zákonodarca preto mohol autonómne definovať pojem železničnej infraštruktúry v článku 7 ods. 1 bode 1 písm. a) u.p.o.l. tak, aby sa vzťahoval aj na súkromnú železničnú infraštruktúru, akou je infraštruktúra žalobkyne.
19.
Prejudiciálne konanie je preto prípustné.
A. O prvej prejudiciálnej otázke
20.
Prvá prejudiciálna otázka sa týka kvalifikácie článku 7 ods. 1 bodu 1 písm. a) u.p.o.l. ako pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
21.
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na to, aby sa pomoc mohla považovať za „štátnu pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí ísť po prvé o zásah štátu alebo o zásah zo štátnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byť spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovať selektívnu výhodu. Po štvrté musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže. ( 4 )
22.
Podľa svojho znenia sa prvá prejudiciálna otázka týka výlučne štvrtej podmienky, a to (hrozby) narušenia hospodárskej súťaže. Z ďalších vyjadrení vnútroštátneho súdu však vyplýva, že v podstate chce vedieť, či by poskytnutie oslobodenia od dane z nehnuteľností podľa článku 7 ods. 1 bodu 1 písm. a) u.p.o.l. prinieslo žalobkyni selektívnu výhodu v zmysle pojmu pomoci. Až po zistení tejto skutočnosti možno preskúmať, či toto oslobodenie od dane zároveň narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením. Preto sa musí najprv preskúmať existencia selektívnej výhody.
1.
O existencii selektívnej výhody
23.
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa selektívnosť daňových opatrení musí určiť na základe tzv. „trojstupňového testu“. Prvým krokom je určenie spoločného alebo „bežného“ daňového systému uplatniteľného v dotknutom členskom štáte ako tzv. referenčného systému. ( 5 ) Na základe tohto spoločného alebo „bežného“ daňového systému sa v druhom kroku posudzuje, či sa toto daňové opatrenie odchyľuje od uvedeného spoločného systému, pretože zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhľadom na cieľ sledovaný spoločným daňovým systémom nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. ( 6 ) Ak sa zistí odchýlka od „bežného zdaňovania“, tretím a posledným krokom je preskúmanie, či je táto odchýlka odôvodnená.
a)
O určení referenčného systému
1) Zásada: záväznosť určenia základných charakteristík dane členským štátom
24.
Ku kritériu preskúmania pri určení referenčnému systému som sa už vyjadrila na inom mieste. ( 7 ) Nie každé ustanovenie všeobecného zákona, ktoré je priaznivé pre daňovníka, môže predstavovať pomoc v zmysle Zmlúv. Aj keby takýto výklad podporovalo znenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ, tento výsledok by bol v rozpore s kritériom preskúmania, ktoré Súdny dvor v súčasnosti vypracoval pre systémy pomoci vo forme všeobecných daňových zákonov. ( 8 )
25.
Súdny dvor zdôrazňuje, že členské štáty môžu za súčasného stavu harmonizácie daňového práva Únie zaviesť daňový systém, ktorý považujú za najvhodnejší. ( 9 ) Túto skutočnosť treba zohľadniť aj v oblasti kontroly štátnej pomoci. ( 10 ) Tento manévrovací priestor členských štátov sa vzťahuje na určenie charakteristík jednotlivých daní. ( 11 )
26.
Okrem oblastí, v ktorých je daňové právo Únie predmetom harmonizácie, je to práve dotknutý členský štát, ktorý prostredníctvom svojich vlastných právomocí určuje charakteristiky dane, ktoré v zásade vymedzujú referenčný systém alebo „bežný“ systém zdaňovania. Podľa nedávnej judikatúry Súdneho dvora to teraz platí „pre určenie základu dane, zdaniteľnej udalosti a prípadných výnimiek, ktoré stanovuje“. ( 12 ) V tomto zmysle Súdny dvor tiež uviedol, že selektívnosť daňového opatrenia nemožno posudzovať so zreteľom na referenčný systém pozostávajúci z niekoľkých ustanovení, ktoré boli umelo vyčlenené zo širšieho legislatívneho rámca. ( 13 )
27.
Z toho vyplýva, že pri určovaní referenčného systému v oblasti priamych daní sa v zásade musí zohľadniť len vnútroštátne právo platné v príslušnom členskom štáte. Preto, ako nedávno rozhodol Súdny dvor, ( 14 ) súčasťou referenčného systému sú v zásade aj oslobodenia od dane stanovené v zákone [ako napríklad článok 7 ods. 1 bod 1 písm. a) u.p.o.l.].
28.
Obavy, ktoré Komisia vyjadrila na ústnom pojednávaní, že v dôsledku tejto nedávnej judikatúry a zahrnutia každého oslobodenia od dane do referenčného systému by sa tzv. trojstupňový test (bod 23 vyššie) stal zastaraným, je neopodstatnená. Po prvé trojstupňový test nie je cieľom sám osebe, ale slúži na určenie, či sa poskytuje selektívna výhoda. Ak sa má zákonné oslobodenie od dane považovať za súčasť referenčného systému, logicky nie je potrebné skúmať ďalšie dve úrovne. Ak nie je súčasťou referenčného systému, uplatňuje sa trojstupňový test. V tomto ohľade sa len v prípade všeobecného daňového zákona prvý stupeň zvažuje a skúma inak ako predtým. To je jednoducho spôsobené záväznosťou určovania charakteristík dane členským štátom – t. j. jeho daňovou suverenitou.
29.
Po druhé táto judikatúra neumožňuje členským štátom zavádzať oslobodenia od dane akéhokoľvek druhu podľa vlastného uváženia. Je pravda, že vo veci Engie Súdny dvor konštatoval, že oslobodenie od dane je v zásade súčasťou referenčného systému. ( 15 ) Hneď potom ale uviedol, ( 16 ) že tento záver „však neovplyvňuje možnosť konštatovať, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Španielsko/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo ( C‑106/09 P a C‑107/09 P , EU:C:2011:732 ), že samotný referenčný rámec, ako vyplýva z vnútroštátneho práva, je nezlučiteľný s právom Únie v oblasti štátnej pomoci, keďže predmetný daňový systém bol vytvorený podľa zjavne diskriminačných parametrov určených na obchádzanie tohto práva.“ ( 17 )
30.
Preto v prípade zákonných oslobodení od dane, ktoré sa majú považovať za súčasť referenčného systému, treba ešte preskúmať, či daňový systém (vrátane oslobodenia od dane), ktorý sa na ne vzťahuje, nebol navrhnutý podľa zjavne diskriminačných parametrov.
31.
Typ oslobodenia od dane tu nie je rozhodujúci. Na ústnom pojednávaní bol urobený pokus o rozlíšenie medzi fiškálnymi a nefiškálnymi oslobodeniami od dane a medzi systémovými a nesystémovými oslobodeniami od dane. Takéto rozlišovanie na základe druhu oslobodenia od dane – ktoré je podľa môjho názoru sotva možné – však nie je potrebné z vyššie uvedených dôvodov. Po prvé ani Komisia nebola schopná určiť žiadne jednoznačné kritériá na rozlišovanie a po druhé rozhodujúcou otázkou nie je systematická kvalita oslobodenia od dane.
32.
V oblasti neharmonizovaných daní sa na systémové a nesystémové oslobodenia od dane v zásade vzťahuje vnútroštátna legislatívna suverenita rovnako ako na fiškálne alebo nefiškálne motivované oslobodenia od dane za predpokladu, že koherentne zapadajú do referenčného systému. Jediným rozhodujúcim faktorom pre kontrolu štátnej pomoci je, či si vnútroštátny zákonodarca pri výkone svojej zákonodarnej právomoci zvolil zjavne diskriminačné kritériá s cieľom poskytnúť selektívnu výhodu „obchádzajúc právo štátnej pomoci“ pomocou daňového práva.
33.
Pokiaľ ide o otázku, či je zákonné oslobodenie od dane súčasťou referenčného systému, nie je preto dôležité – na rozdiel od toho, čo si Komisia pravdepodobne myslela na ústnom pojednávaní –, či je toto oslobodenie založené na fiškálnych alebo nefiškálnych dôvodoch. Nefiškálne motivované oslobodenia od dane nie sú vždy odchýlkou od referenčného systému, a preto nie vždy vyžadujú odôvodnenie. Uznáva sa totiž, že každý zákonodarca môže prostredníctvom daňového práva sledovať aj nefiškálne ciele (ako je ochrana životného prostredia). Takéto ciele sú relevantné aj v práve štátnej pomoci. ( 18 )
34.
Všeobecné právne rozlišovanie v rámci referenčného systému preto môže predstavovať selektívne opatrenia len vtedy, ak vzhľadom na cieľ zákona nemajú racionálny základ. ( 19 ) Takýto racionálny základ môže vyplývať z fiškálnych aj nefiškálnych dôvodov, ako aj zo systémových alebo nesystémových dôvodov.
2) Hranica legislatívnej voľnosti: zjavná nekoherentnosť
35.
Hranice manévrovacieho priestoru členských štátov pri určovaní referenčného systému sú preto prekročené (len) vtedy, ak zneužívajú svoje daňové právo na poskytovanie výhod jednotlivým podnikom „obchádzajúc právo štátnej pomoci“. ( 20 ) Takéto zneužitie daňovej autonómie možno predpokladať v prípade zjavne nekoherentnej konštrukcie daňového zákona ( 21 ). Rozlišovanie medzi rôznymi skupinami daňovníkov je zjavne nekoherentné, a teda diskriminačné, ak ich nemožno pochopiteľne vysvetliť tretiemu subjektu, akým sú Komisia alebo súdy Únie. Diskriminácia je potom zrejmá aj pre dotknutého daňovníka. ( 22 )
36.
Toto obmedzenie preskúmania právneho rozlišovania na kontrolu zjavných nezrovnalostí zabraňuje tomu, aby Komisia a súdy Únie boli nadmerne zaťažené správnym výkladom 27 rôznych systémov daňového práva. ( 23 ) Súdny dvor preto nemusí podrobne vykladať význam a kontext ustanovenia vnútroštátneho daňového práva. Súdny dvor musí skôr len preskúmať predmetný daňový zákon s ohľadom na zjavný nesúlad. Je to preto, že ustanovenie, ktoré nie je zjavne nekoherentné, t. j. ktoré sa na prvý pohľad javí ako koherentne zapadajúce do vnútroštátneho daňového systému, môže len ťažko predstavovať obchádzanie zákazu štátnej pomoci poskytnutím selektívnej výhody.
37.
Po druhé tento prístup zabraňuje preťaženiu Komisie pri kontrole štátnej pomoci. Ak by totiž každá právna diferenciácia vo všeobecnom daňovom zákone mohla potenciálne predstavovať štátnu pomoc, členské štáty by následne museli Komisii oznamovať každú diferenciáciu v daňovom zákone (takýchto režimov je v každom členskom štáte veľa). Komisia by sotva bola schopná preskúmať všetky tieto ustanovenia v primeranom čase. Okrem toho by daňové zákony (v neharmonizovanej oblasti) určitým spôsobom cez zadné dvierka podliehali „povoleniu“ Komisiou.
38.
Napokon výhoda kritéria preskúmania založeného na zjavnej nekoherentnosti oslobodenia od dane sa ukáže pri pohľade na právne dôsledky prijatia schémy pomoci. Podľa článku 16 procesného nariadenia o štátnej pomoci ( 24 ) sa totiž neoprávnene poskytnutá pomoc musí od príjemcov vymáhať. To by si potom vyžadovalo spätné vyberanie dane, čo zákon nepredpokladá.
39.
V daňovom práve však platí zásada zákonnosti a zákaz retroaktivity. Zásadu zákonnosti zdaňovania Súdny dvor výslovne zdôraznil len nedávno v súvislosti s kontrolou štátnej pomoci v rámci vnútroštátnych daňových zákonov podľa práva Únie. ( 25 ) Obe zásady sú tiež základom ústavných práv členských štátov. V práve štátnej pomoci sa preto retroaktivita vždy pohybuje na rozhraní medzi účelom vrátenia (odstránenie konkurenčnej výhody získanej prostredníctvom pomoci) ( 26 ) a dôverou, ktorú môže daňovník legitímne vkladať do záväznosti parlamentného zákona.
3) Predbežný záver
40.
Zohľadňujúc vyššie uvedenú (bod 26 a nasl.) nedávnu judikatúru, preto zastávam názor, ( 27 ) že preskúmanie zákonného ustanovenia, akým je zákonné oslobodenie od dane, by sa malo zakladať na kritériu preskúmania, ktoré sa obmedzuje na kontrolu hodnovernosti. V súlade s tým len zjavná odchýlka ustanovenia od referenčného systému v podobe iného vnútroštátneho práva týkajúceho sa dane z nehnuteľností predstavuje selektívnu výhodu v prospech daňovníka. Odchýlky od uplatniteľného vnútroštátneho referenčného systému sú zjavné, ak ich nemožno hodnoverne vysvetliť tretej strane, ako je Komisia alebo súdy Únie, a preto sú zjavné aj pre dotknutého daňovníka.
41.
Preto pri posudzovaní, či článok 7 ods. 1 bod 1 písm. a) u.p.o.l. predstavuje odchýlku od referenčného systému (daňová povinnosť pre všetky pozemky, článok 2 ods. 1 u.p.o.l.), musí Súdny dvor skúmať len to, či je oslobodenie od dane zjavne nekoherentné. Len v prípade zjavnej nekoherentnosti ide o odchýlku od všeobecného referenčného systému. Ak tomu tak nie je, potom je zákonné oslobodenie od dane súčasťou (vnútroštátneho) referenčného systému, a preto nemôže predstavovať selektívnu výhodu. Ustanovenie nie je v tomto zmysle zjavne nekoherentné, ak bolo navrhnuté zrozumiteľným spôsobom, t. j. nie podľa zjavne diskriminačných parametrov , ktorých cieľom bolo obísť právo štátnej pomoci.
b)
O existencii odchýlky od referenčného systému
42.
O tom, či ide o tento prípad, musí rozhodnúť vnútroštátny súd. Súdny dvor však môže vnútroštátnemu súdu poskytnúť užitočné usmernenie pri zodpovedaní tejto otázky. Z pohľadu Súdneho dvora a na základe tohto kritéria preskúmania by oslobodenie od dane podľa článku 7 ods. 1 bodu 1 písm. a) u.p.o.l. nemalo byť založené na zjavne diskriminačných parametroch.
43.
Vnútroštátny súd uvádza, že oslobodenie od dane bolo zavedené na základe komplexnej novely Ustawa o transporcie kolejowym (zákon o železničnej doprave). Cieľom tejto novely bol rozvoj železníc prostredníctvom liberalizácie existujúcich pravidiel a konkrétnych podporných opatrení.
44.
Znenie oslobodenia od dane podľa článku 7 ods. 1 bodu 1 písm. a) u.p.o.l. platné od 1. januára 2017 zapadá do tejto novely v tom zmysle, že pozemky, budovy a stavby, ktoré sú súčasťou železničnej infraštruktúry a ktoré sú poskytnuté železničným dopravcom, oslobodzuje aj od dane z nehnuteľností. Podľa vnútroštátneho súdu to malo za cieľ motivovať dotknutých vlastníkov pozemkov k využívaniu bezemisnej a bezpečnejšej železničnej dopravy.
45.
Oslobodenie od dane sa preto zdá byť pochopiteľné, a teda nie je zjavne diskriminačné. Oslobodenie od dane motivuje vlastníkov pozemkov, aby buď vytvorili novú železničnú infraštruktúru, alebo udržiavali a skutočne využívali existujúcu infraštruktúru. Keďže to môže pre vlastníkov pozemkov znamenať značné náklady, oslobodenie od dane z nehnuteľností ich aspoň čiastočne kompenzuje. Oslobodenie od dane preto dobre zapadá do poľskej dane z nehnuteľností ako všeobecnej majetkovej dane. Veď majetok, ktorý je zaťažený takýmito výdavkami, má objektívne nižšiu hodnotu ako majetok bez takéhoto zaťaženia.
46.
Je irelevantné, že zamýšľaná podpora železničnej dopravy sa v tomto prípade realizuje prostredníctvom daňového práva. Aj keď väčšina noriem daňového práva slúži na financovanie verejných rozpočtov, ako už bolo uvedené (bod 33 vyššie), uznáva sa, že daňové zákony môžu sledovať aj iné ciele. Vnútroštátny zákonodarca môže napríklad prostredníctvom cielených daňových úľav alebo zaťažení motivovať daňovníkov k určitému správaniu. ( 28 ) Oslobodenie od dane z nehnuteľností, ako je stanovené v článku 7 ods. 1 bode 1 písm. a) u.p.o.l., môže teda prispieť aj k podpore železničnej dopravy. Okrem toho sa samotný normotvorca Únie usiluje o zlepšenie efektívnosti a konkurencieschopnosti železničnej dopravy. ( 29 )
47.
Okrem toho je pochopiteľné, že oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na časti súkromnej železničnej infraštruktúry. Hoci iné ustanovenia o oslobodení od dane v poľskom práve týkajúcom sa dane z nehnuteľností – napríklad v prípade prístavov a ciest – sa pravdepodobne vzťahujú len na infraštruktúru vo verejnom vlastníctve. Údržba a rozširovanie súkromnej železničnej infraštruktúry je však aj vo verejnom záujme vzhľadom na ciele efektívnej a konkurencieschopnej železničnej dopravy a znižovania emisií škodlivých pre klímu.
48.
Vnútroštátny súd pripomína, že súkromnú železničnú infraštruktúru v Poľsku využívajú najmä podniky, ako sú bane, továrne alebo elektrárne, ktoré sú hnacou silou celého poľského odvetvia nákladnej železničnej dopravy. To však nie je znakom skrytej diskriminácie, ako tvrdí Komisia. Oslobodenie od dane je skôr dôslednou realizáciou tohto cieľa, na rozdiel od daňového systému posudzovaného napríklad v prípade Gibraltár ( 30 ). Poľsko napríklad zrozumiteľne tvrdilo, že oslobodenie od dane má vytvoriť stimul na sprístupnenie železničnej infraštruktúry dopravným spoločnostiam. Je logické, že tento stimulačný systém zatraktívňuje železničnú dopravu.
49.
Proti existencii zjavne diskriminačného parametra hovorí aj skutočnosť, že článok 7 ods. 1 bod 1 písm. a) u.p.o.l. predstavuje objektívne oslobodenie od dane. Jedinou podmienkou na uplatnenie oslobodenia od dane je, že na pozemku sa nachádza železničná infraštruktúra, ktorá je poskytnutá železničnému dopravcovi. To znamená, že nárok na oslobodenie od dane si môže uplatniť každý daňovník, ktorý má príslušnú infraštruktúru a využíva ju. Okrem toho sa ustanovenie uplatňuje bez diskriminácie v prospech súkromných aj verejno‑právnych vlastníkov vzhľadom na jeho objektívnu viazanosť na využívanie nehnuteľnosti.
50.
Ako žalobkyňa správne zdôraznila na ústnom pojednávaní, aj niekoľko ďalších členských štátov úplne alebo aspoň čiastočne oslobodzuje vlastníkov železničnej infraštruktúry od dane z nehnuteľností. ( 31 ) To naznačuje, že takáto daňová prax je medzinárodným štandardom. Prekážky pre predpoklad nekoherentnej právnej úpravy sú preto väčšie. Platí to o to viac, ak Komisia – ako v tomto prípade – nikdy nenamietala proti takejto, už dlho existujúcej, právnej úprave z pohľadu práva štátnej pomoci.
51.
Námietka Komisie, že ide o zvýhodňovanie niektorých daňovníkov, je preto mylná. Oslobodenie od dane rozlišuje medzi vlastníkmi železničnej infraštruktúry, ktorí nemusia byť nevyhnutne podnikmi, a daňovníkmi, ktorí nie sú vlastníkmi príslušných pozemkov a zariadení na nich. Nejde o nerovnaké zaobchádzanie s daňovníkmi v rovnakej situácii, pretože právna úprava sa viaže na vlastníctvo infraštruktúry ako rozlišovací znak. Oslobodenie od dane je najmä nezávislé od príslušnosti k určitému hospodárskemu odvetviu alebo podnikateľskej činnosti.
52.
Na rozdiel od názoru Komisie to nepredstavuje skrytú diskrimináciu ani faktickú selektívnosť. To by predpokladalo, že vlastníci železničných tratí a ostatní vlastníci pozemkov (napr. vlastníci nezastavaných pozemkov) by mali porovnateľné východiskové postavenie. Tak to však nie je, pretože údržba železničnej infraštruktúry je spojená s osobitnými finančnými nákladmi (a tiež s osobitným obmedzením využiteľnosti pozemku), ktoré iným daňovníkom nevznikajú.
53.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je článok 7 ods. 1 bod 1 písm. a) u.p.o.l. navrhnutý podľa zjavne diskriminačných parametrov, ale zapadá do poľského práva týkajúceho sa dane z nehnuteľností pochopiteľným, a teda koherentným spôsobom. Ustanovenie je preto súčasťou referenčného systému a nie odchýlkou. To nepredstavuje selektívnu výhodu.
c)
Alternatívne: K odôvodneniu odchýlky od referenčného systému
54.
Aj keby Súdny dvor predpokladal, že článok 7 ods. 1 bod 1 písm. a) u.p.o.l. predstavuje výnimku z referenčného systému, takáto výnimka by bola v každom prípade odôvodnená. Odôvodnenie možno predpokladať, ak sa členskému štátu podarí preukázať, že rozlišovanie vyplýva z povahy alebo štruktúry systému, ktorého sú uvedené opatrenia súčasťou. ( 32 )
55.
Poľsko by to malo byť schopné dokázať. Je potrebné vziať do úvahy, že článok 7 ods. 1 bod 1 písm. a) u.p.o.l. je len jedným z viacerých ustanovení, ktoré oslobodzujú dopravnú infraštruktúru od dane z nehnuteľností. Článok 2 ods. 3 bod 4 u.p.o.l. napríklad stanovuje oslobodenie od dane z nehnuteľností okrem iného pre pozemky využívané na verejnú cestnú dopravu. Okrem toho podľa článku 7 ods. 1 bodu 2 a 3 u.p.o.l. sú od dane oslobodené aj pozemky, budovy a stavby, ktoré slúžia prístavnej infraštruktúre, zabezpečujú prístup do prístavov alebo patria k verejne využívaným letiskovým plochám.
56.
Z prehľadu uvedených oslobodení od dane vyplýva, že dopravná infraštruktúra je v Poľsku systematicky oslobodená od dane z nehnuteľností. Ide o parameter vyplývajúci z povahy a vnútornej štruktúry daňového systému, ktorý by odôvodňoval (predpokladanú) odchýlku od referenčného systému. V tejto súvislosti Poľsko správne upozornilo Súdny dvor, že oslobodenia od dane z nehnuteľností pre infraštruktúru slúžiacu verejnému záujmu tvoria v referenčnom systéme ucelený balík.
57.
Zdá sa, že aj Komisia považuje za bezproblémové oslobodenie od dane pre cestnú, prístavnú a letiskovú infraštruktúru. Nie je jasné, prečo by sa to nemalo vzťahovať na železničnú infraštruktúru. V dôsledku toho by prípadná odchýlka od referenčného systému bola v každom prípade odôvodnená, takže ani z tohto dôvodu nedochádza k porušeniu článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
d)
Predbežný záver
58.
Pri skúmaní, či oslobodenie od dane stanovené v právnych predpisoch členského štátu predstavuje selektívnu výhodu, sa uplatňuje obmedzené kritérium preskúmania vzhľadom na daňovú autonómiu členských štátov. Členský štát definuje daňový systém (a tým referenčný systém), ktorý zahŕňa aj oslobodenia od dane. Súdny dvor preto môže preskúmať len to, či bol predmetný daňový systém navrhnutý podľa zjavne diskriminačných parametrov , ktorých cieľom bolo obísť právo štátnej pomoci.
59.
V tomto prípade neexistujú žiadne náznaky takejto nekoherentnej štruktúry, pretože predmetné oslobodenie od dane z nehnuteľností v poľskom zákone o dani z nehnuteľností sleduje pochopiteľné ciele, a preto nebolo zjavne nekoherentné. Článok 7 ods. 1 bod 1 písm. a) u.p.o.l. preto nepredstavuje odchýlku od referenčného systému. Aj keby sa predpokladala odchýlka, bola by v každom prípade odôvodnená. Toto oslobodenie od dane preto nepredstavuje selektívnu výhodu v zmysle práva štátnej pomoci.
2.
Alternatívne: o existencii narušenia hospodárskej súťaže
60.
Iba v prípade, že by Súdny dvor predpokladal odchýlku, ktorá by nebola odôvodnená, je potrebné ešte preskúmať, či takéto objektívne oslobodenie od dane z nehnuteľností môže spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, ktoré je relevantné z hľadiska práva štátnej pomoci.
61.
Takéto narušenie hospodárskej súťaže predpokladá, že pomoc poskytnutá členským štátom posilňuje postavenie podniku v porovnaní s ostatnými konkurentmi na vnútornom trhu. ( 33 ) Preto sa musí porovnať situácia príjemcu pred poskytnutím pomoci a po jej poskytnutí.
62.
Na základe tohto kritéria neexistuje žiadne zjavné narušenie hospodárskej súťaže v dôsledku oslobodenia od dane. Vlastníci s nehnuteľnosťami bez železničnej infraštruktúry a vlastníci s takouto infraštruktúrou si navzájom nekonkurujú. Okrem toho oslobodenie od dane môže mať dokonca prosúťažný účinok tým, že kompenzuje nevýhody vyplývajúce z osobitných nákladov na údržbu železničnej infraštruktúry, ktoré nevznikajú podnikom, ktoré takéto zariadenia nemajú.
63.
V bežných konaniach o štátnej pomoci okrem toho nesie dôkazné bremeno o existencii znakov pomoci Komisia. ( 34 ) V prípade prejudiciálneho konania Komisia toto dôkazné bremeno nenesie. V prejudiciálnom konaní sa preto musia poskytnúť aspoň relevantné dôkazy o narušení hospodárskej súťaže. V tomto prípade to tak nie je. Súdny dvor preto nemôže z vlastnej iniciatívy preukázať, ba ani predpokladať existenciu možného narušenia hospodárskej súťaže. Aj z tohto hľadiska je konštatovanie zakázanej pomoci vylúčené.
B. O druhej prejudiciálnej otázke
64.
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či je podnikateľ povinný zaplatiť nezaplatenú daň spolu s úrokmi, ak využil oslobodenie od dane, ktoré bolo zavedené v rozpore s oznamovacou povinnosťou stanovenou v článku 108 ods. 3 prvej vete ZFEÚ. Na túto otázku nie je potrebné odpovedať, pretože vnútroštátny súd ju položil len v prípade kladnej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku.
65.
Aj keby Súdny dvor dospel k inému záveru v súvislosti s prvou otázkou, na druhú otázku by nemusel odpovedať, pretože v každom prípade nie je pre rozhodnutie relevantná. Táto otázka sa týka prípadu, keď podnikateľ využil oslobodenie od dane. Ako však uvádza samotná žalobkyňa, oslobodenie od dane podľa článku 7 ods. 1 bodu 1 písm. a) u.p.o.l. jej však ešte nebolo priznané. Preto je potrebné zhodne s Poľskou republikou a Komisiou považovať túto otázku za neprípustnú.
VI. Návrh
66.
Navrhujem preto odpovedať na otázky, ktoré položil Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd), takto:
Článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že odchýlka od referenčného systému prostredníctvom zákonného oslobodenia od dane existuje len vtedy, ak je dotknuté vnútroštátne ustanovenie zjavne nekoherentné. Ak tomu tak nie je, potom je súčasťou príslušného (vnútroštátneho) referenčného systému a nemôže predstavovať selektívnu výhodu. Ustanovenie je v tomto zmysle nekoherentné, ak bolo navrhnuté podľa zjavne diskriminačných parametrov s cieľom obísť zákaz štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ. O tom, či ide o takýto prípad, musí rozhodnúť vnútroštátny súd. Nič však nenasvedčuje tomu, že by článok 7 ods. 1 bod 1 písm. a) u.p.o.l., podľa ktorého sú vlastníci pozemkov so železničnou infraštruktúrou oslobodení od dane z nehnuteľností, nezapadal koherentne do poľského zákona o dani z nehnuteľností.
( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.
( 2 ) Pokiaľ ide o záväzné daňové stanoviská, pozri rozsudky zo 14. decembra 2023, Komisia/Amazon.com a i. ( C‑457/21 P , EU:C:2023:985 ); z 5. decembra 2023, Luxembursko a i./Komisia ( C‑451/21 P a C‑454/21 P , EU:C:2023:948 ), a z 8. novembra 2022, Fiat Chrysler Finance Europe/Komisia ( C‑885/19 P a C‑898/19 P , EU:C:2022:859 ).
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor ( Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 32 ).
( 4 ) Rozsudky zo 16. marca 2021, Komisia/Poľsko ( C‑562/19 P , EU:C:2021:201 , bod 27 ); z 28. júna 2018, Andres (Insolvenz Heitkamp BauHolding)/Komisia ( C‑203/16 P , EU:C:2018:505 , bod 82 ); z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ( C‑20/15 P a C‑21/15 P , EU:C:2016:981 , bod 53 ), a Komisia/Hansestadt Lübeck ( C‑524/14 P , EU:C:2016:971 , bod 40 ).
( 5 ) Rozsudky z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ( C‑20/15 P a C‑21/15 P , EU:C:2016:981 , bod 57 ), a Komisia/Hansestadt Lübeck ( C‑524/14 P , EU:C:2016:971 , body 53 a 55 ).
( 6 ) Rozsudky z 19. decembra 2018, A‑Brauerei ( C‑374/17 , EU:C:2018:1024 , bod 36 ); z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ( C‑20/15 P a C‑21/15 P , EU:C:2016:981 , bod 57 ), a z 8. septembra 2011, Paint Graphos ( C‑78/08 až C‑80/08 , EU:C:2011:550 , bod 49 ).
( 7 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veciach Komisia/Luxembursko a i. ( C‑457/21 P , EU:C:2023:466 , bod 91 a nasl.); Luxembursko/Komisia a Engie Global LNG Holding a i./Komisia ( C‑451/21 P a C‑454/21 P , EU:C:2023:383 , bod 86 a nasl.), a Tesco‑Global Áruházak ( C‑323/18 , EU:C:2019:567 , bod 147 a nasl.).
( 8 ) Rozsudky zo 14. decembra 2023, Komisia/Amazon.com a i. ( C‑457/21 P , EU:C:2023:985 , bod 56 ); z 5. decembra 2023, Luxembursko a i./Komisia ( C‑451/21 P a C‑454/21 P , EU:C:2023:948 , bod 115 a nasl.), a z 8. novembra 2022, Fiat Chrysler Finance Europe/Komisia ( C‑885/19 P a C‑898/19 P , EU:C:2022:859 , bod 95 a nasl.).
( 9 ) Rozsudok zo 16. marca 2021, Komisia/Poľsko ( C‑562/19 P , EU:C:2021:201 , bod 37 ), pozri v tomto zmysle vo vzťahu k základným slobodám aj rozsudky z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország ( C‑75/18 , EU:C:2020:139 , bod 49 ), a Tesco‑Global Áruházak ( C‑323/18 , EU:C:2020:140 , bod 69 a citovaná judikatúra).
( 10 ) Rozsudky z 15. septembra 2022, Fossil (Gibraltár) ( C‑705/20 , EU:C:2022:680 , bod 59 ), a zo 16. marca 2021, Komisia/Poľsko ( C‑562/19 P , EU:C:2021:201 , bod 37 ), pozri v tomto zmysle okrem iného rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED ( C‑233/16 , EU:C:2018:280 , bod 50 a citovaná judikatúra).
( 11 ) Týmto smerom sa uberá aj rozsudok z 8. novembra 2022, Fiat Chrysler Finance Europe/Komisia ( C‑885/19 P a C‑898/19 P , EU:C:2022:859 , bod 95 a nasl.).
( 12 ) Rozsudky z 10. septembra 2024, Komisia/Írsko a Apple Sales International ( C‑465/20 P , EU:C:2024:724 , bod 81 ), a z 5. decembra 2023, Luxembursko a i./Komisia ( C‑451/21 P a C‑454/21 P , EU:C:2023:948 , bod 112 ).
( 13 ) Rozsudky zo 6. októbra 2021, World Duty Free Group a Španielsko/Komisia ( C‑51/19 P a C‑64/19 P , EU:C:2021:793 , bod 62 ), a z 28. júna 2018, Andres (Insolvenz Heitkamp BauHolding)/Komisia ( C‑203/16 P , EU:C:2018:505 , bod 103 ).
( 14 ) Rozsudky z 10. septembra 2024, Komisia/Írsko a Apple Sales International ( C‑465/20 P , EU:C:2024:724 , bod 81 ), a z 5. decembra 2023, Luxembursko a i./Komisia ( C‑451/21 P a C‑454/21 P , EU:C:2023:948 , bod 112 ).
( 15 ) Rozsudok z 5. decembra 2023, Luxembursko a i./Komisia ( C‑451/21 P a C‑454/21 P , EU:C:2023:948 , bod 112 ).
( 16 ) Rozsudok z 5. decembra 2023, Luxembursko a i./Komisia ( C‑451/21 P a C‑454/21 P , EU:C:2023:948 , bod 114 , s odkazom na rozsudok zo 16. marca 2021, Komisia/Maďarsko, C‑596/19 P , EU:C:2021:202 , bod 49 ).
( 17 ) Pozri v tomto zmysle aj rozsudok z 10. septembra 2024, Komisia/Írsko a Apple Sales International ( C‑465/20 P , EU:C:2024:724 , bod 83 ).
( 18 ) Pozri rozsudky z 26. apríla 2018, ANGED ( C‑233/16 , EU:C:2018:280 , body 59 – 61); ANGED ( C‑236/16 a C‑237/16 , EU:C:2018:291 , bod 40 a nasl.), a ANGED ( C‑234/16 a C‑235/16 , EU:C:2018:281 , body 45 a 46 ).
( 19 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Tesco‑Global Áruházak ( C‑323/18 , EU:C:2019:567 , bod 151 ).
( 20 ) Rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Španielsko/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo ( C‑106/09 P a C‑107/09 P , EU:C:2011:732 , bod 72 ), pozri tiež rozsudky z 15. septembra 2022, Fossil (Gibraltár) ( C‑705/20 , EU:C:2022:680 , bod 61 ); zo 16. marca 2021, Komisia/Poľsko ( C‑562/19 P , EU:C:2021:201 , bod 42 a nasl, najmä bod 44), a Komisia/Maďarsko ( C‑596/19 P , EU:C:2021:202 , bod 48 a nasl., najmä bod 50). Už v rozsudku z 15. novembra 2011, Komisia a Španielsko/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo ( C‑106/09 P a C‑107/09 P , EU:C:2011:732 , bod 101 ), Súdny dvor odkazuje na právne základy, ktoré „[v praxi] naozaj (kurzívou zvýraznila generálna advokátka) spôsobuj[ú] diskrimináciu“ medzi daňovníkmi.
( 21 ) Ako napríklad vo veci Gibraltár: rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Španielsko/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo ( C‑106/09 P a C‑107/09 P , EU:C:2011:732 , bod 101 a nasl.). V tejto veci Spojené kráľovstvo tiež nebolo schopné vysvetliť význam použitých daňových parametrov (bod 149).
( 22 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla v spojených veciach Luxembursko/Komisia a Engie Global LNG Holding a i./Komisia ( C‑451/21 P a C‑454/21 P , EU:C:2023:383 , bod 92 ).
( 23 ) Takéto ťažkosti vznikli vo veciach Amazon a Engie , ako som vysvetlila v príslušných návrhoch, ktoré som predniesla v týchto veciach [Komisia/Luxembursko a i. ( C‑457/21 P , EU:C:2023:466 , body 98 a nasl.), a Luxembursko/Komisia a Engie Global LNG Holding a i./Komisia ( C‑451/21 P a C‑454/21 P , EU:C:2023:383 , body 94 a 95 ].
( 24 ) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
( 25 ) Rozsudok z 8. novembra 2022, Fiat Chrysler Finance Europe/Komisia ( C‑885/19 P a C‑898/19 P , EU:C:2022:859 , bod 97 ).
( 26 ) Rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia ( C‑277/00 , EU:C:2004:238 , bod 76 ).
( 27 ) Pozri aj návrhy, ktoré som predniesla vo veci Luxembursko/Komisia a Engie Global LNG Holding a i./Komisia ( C‑454/21 P a C‑451/21 P , EU:C:2023:383 , bod 101 ).
( 28 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci F (Spôsob správy investičného fondu) ( C‑18/23 , EU:C:2024:609 , bod 81 ).
( 29 ) Pozri odôvodnenie 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor ( Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 32 ).
( 30 ) Rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Španielsko/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo ( C‑106/09 P a C‑107/09 P , EU:C:2011:732 ).
( 31 ) Pozri napr. § 4 bod 3 písm. a) nemeckého Grundsteuergesetz (zákon o dani z nehnuteľností), § 4 bod 9 písm. a) luxemburského Grundsteuergesetz (zákon o dani z nehnuteľností) a § 2 bod 1 písm. b) rakúskeho Grundsteuergesetz (zákon o dani z nehnuteľností).
( 32 ) Rozsudky zo 16. marca 2021, Komisia/Poľsko ( C‑562/19 P , EU:C:2021:201 , bod 32 a citovaná judikatúra); z 26. apríla 2018, ANGED ( C‑233/16 , EU:C:2018:280 , bod 43 ), a zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ( C‑88/03 , EU:C:2006:511 , bod 81 ).
( 33 ) Rozsudky zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland/Komisia ( 730/79 , EU:C:1980:209 , bod 11 ), a z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia ( C‑156/98 , EU:C:2000:467 , bod 33 ).
( ) Pozri v tomto zmysle napr. rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ( C‑559/12 P , EU:C:2014:217 , bod 104 ).