C-457/23

proti

Ryanair DAC,

Condor Flugdienst GmbH,

Európska komisia,

Spolková republika Nemecko,

Francúzska republika

C. Flexibilita pri uplatňovaní DR

III. O odvolaní

A. O prvom odvolacom dôvode

1. O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu

2. O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu

a) O prvej výhrade

b) O druhej výhrade

c) O tretej výhrade

d) O štvrtej výhrade

e) O piatej výhrade

f) Výhrady Komisie a Spolkovej republiky Nemecko týkajúce sa porušenia ich práva na spravodlivý proces

g) Záver k prvému odvolaciemu dôvodu

C. O treťom odvolacom dôvode

D. O štvrtom odvolacom dôvode

1. O prvej výhrade, podľa ktorej sa Všeobecný súd konštatovaním, že Komisia mala pri preukazovaní VTS vziať do úvahy ďalšie faktory, dopustil nesprávneho právneho posúdenia

2. O druhej výhrade, podľa ktorej sa Všeobecný súd konštatovaním, že Komisia vykonala nesprávne posúdenie, keď rozhodla, že DLH nemala VTS na letiskách Düsseldorf a Viedeň, dopustil nesprávneho právneho posúdenia

E. O piatom odvolacom dôvode

F. O šiestom odvolacom dôvode

Komisia 25. júna 2020 prijala rozhodnutie, v ktorom dospela k záveru, že dotknuté opatrenie predstavuje štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a DR (ďalej len „sporné rozhodnutie“) ( 4 ). Spoločnosti Ryanair DAC (ďalej len „Ryanair“) a Condor Flugdienst GmbH (ďalej len „Condor“) obe proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobu o neplatnosť. ( 5 )

3.

Všeobecný súd rozsudkom z 10. mája 2023, Ryanair a Condor Flugdienst/Komisia (Lufthansa; COVID-19), ( 6 ) sporné rozhodnutie zrušil (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Toto rozhodnutie podľa neho vykazovalo viaceré pochybenia alebo nezrovnalosti týkajúce sa uplatňovania DR, pričom každé takéto pochybenie alebo každá takáto nezrovnalosť boli spôsobilé odôvodniť jeho zrušenie. ( 7 )

4.

DLH s podporou Komisie a Spolkovej republiky Nemecko sa teraz svojím odvolaním domáha zrušenia napadnutého rozsudku.

II. Úvodné pripomienky

Po prvé, pokiaľ ide o cieľ a pôsobnosť DR, treba podotknúť, že jeho právny základ možno nájsť v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ ( 8 ) a dopĺňa iné dostupné možnosti, konkrétne článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ( 9 ) v záujme riešenia núdzových situácií a podpory členských štátov pri ich zvládaní. V kontexte globálnej pandémie COVID-19 bolo použitie právneho základu zo ZFEÚ týkajúceho sa núdzových situácií zrejme plne opodstatnené, keďže všetky členské štáty boli v rôznom rozsahu postihnuté vážnou poruchou fungovania hospodárstva. ( 10 ) Je teda nepochybné, že DR bol vytvorený najmä s cieľom zabezpečiť, aby všetky druhy podnikov naďalej mali dostatočnú likviditu a aby sa zachovala kontinuita hospodárskych činností počas tragického šírenia nákazy COVID-19 aj po ňom. DR takisto slúžil na plnenie ďalších doplňujúcich, no rovnako významných cieľov, konkrétne cieľa uplatňovať pravidlá štátnej pomoci „cielen[e] a primeran[e]“ v záujme zabezpečenia toho, aby vnútroštátne podporné opatrenia boli účinné pri pomoci postihnutým podnikom počas šírenia nákazy COVID-19, a začleniť vnútroštátne podporné opatrenia do systému kontroly štátnej pomoci, aby sa zaručilo, že vnútorný trh Únie sa nebude trieštiť a podmienky zostanú rovnaké pre všetkých. ( 11 ) DR totiž uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci nepozastavil, len ich skrátka prispôsobil núdzovej situácii.

7.

10.

Komisia teda tým, že prijíma takéto usmernenia, oznámenia alebo akékoľvek iné nástroje v rámci rozsiahleho súboru „soft law“ a prostredníctvom ich uverejnenia oznamuje, že sa budú od daného okamihu uplatňovať na prípady, ktorých sa týkajú, stanovuje hranicu uplatňovania svojej voľnej úvahy a vo všeobecnosti sa od týchto nástrojov nemôže odchýliť, pretože by sa to mohlo považovať za porušenie všeobecných právnych zásad, ako je zásada rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. ( 18 )

11.

Účelom týchto nástrojov „soft law“ teda nie je voľnú úvahu Komisie rozšíriť, ale ohraničiť. Na základe všeobecných zásad Únie navyše slúžia ako parametre usmerňujúce súdne preskúmanie toho, ako Komisia svoju voľnú úvahu uplatňuje.

12.

Súdny dvor takisto objasnil, že prijatie usmernení nezbavuje Komisiu jej povinnosti preskúmať konkrétne výnimočné okolnosti, na ktoré v osobitnom prípade poukazuje členský štát, aby sa domáhal priameho uplatnenia článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. ( 19 ) Členské štáty si teda zachovávajú možnosť oznamovať Komisii plány opatrení štátnej pomoci, ktoré nespĺňajú kritériá stanovené v týchto usmerneniach. ( 20 ) Tým však riskujú, že Komisia voči nim prijme rozhodnutie, ktorým vyhlási túto pomoc za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, keďže tieto usmernenia stanovujú podmienky určené na zabezpečenie, aby boli opatrenia štátnej pomoci poskytnuté v rámci ich pôsobnosti v súlade s právom Únie, a Komisia sa od týchto podmienok môže odchýliť iba za výnimočných okolností. ( 21 ) Hoci teda nástroje „soft law“ nie sú pre členské štáty záväzné, ( 22 ) poskytujú usmernenie, ktoré ohraničuje a reguluje ich opatrenia.

15.

Posúdenie zlučiteľnosti opatrení pomoci s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ patrí do výlučnej právomoci Komisie, ( 25 ) ktorá – ako sa zdôrazňuje vyššie – disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorej uplatnenie zahŕňa komplexné ekonomické a sociálne posúdenia. V súlade s uvedeným podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora platí, že preskúmanie týchto posúdení sa obmedzuje na zistenie, či boli dodržané procesné pravidlá a pravidlá týkajúce sa povinnosti odôvodnenia, a na overenie správnosti skutkových okolností, z ktorých sa vychádza, a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneužitia právomoci. ( 26 ) Danému súdu neprináleží, aby svojím vlastným ekonomickým posúdením nahradil posúdenie Komisie.

16.

Práve so zreteľom na voľnú úvahu Komisie pri uplatňovaní článku 107 ods. 3 ZFEÚ je však kľúčové prísne súdne preskúmanie – aj keď vo vyššie uvedených medziach. Súdny dvor túto potrebu jasne vyjadril konštatovaním, že „ak inštitúcie [Únie] disponujú… voľnou úvahou, rešpektovanie práv zaručených právnym poriadkom [Únie] v správnych konaniach má ešte väčší význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné aspekty konkrétnej veci, právo dotknutej osoby vyjadriť svoje stanovisko, ako aj právo na primerane odôvodnené rozhodnutie. Len tak môže Súdny dvor overiť, či existovali skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí uplatnenie voľnej úvahy“ ( 27 ).

17.

Súdny dvor objasnil, že miera voľnej úvahy, ktorou disponuje Komisie pri vykonávaní komplexných ekonomických posúdení, najmä v oblasti štátnej pomoci, neznamená, že súd Únie nesmie preskúmať výklad Komisie týkajúci sa údajov ekonomickej povahy. ( 28 ) Súdy Únie nielenže musia preveriť vecnú správnosť predložených dôkazov, ich hodnovernosť a koherenciu, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy tvoria súhrn relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podložiť závery, ktoré z nich boli vyvodené. ( 29 )

20.

DR zahŕňa viaceré „otvorené pravidlá“, konkrétne pravidlá týkajúce sa rekapitalizácie, ( 30 ) ktoré Komisii umožňujú akceptovať riešenia alternatívne k riešeniam, ktoré sa výslovne uvádzajú v ustanoveniach DR. Vzniká teda otázka týkajúca sa možnosti Komisie podľa týchto pravidiel odchýliť sa od DR.

21.

Cieľom týchto pravidiel je ponúknuť obmedzenú flexibilitu v prípadoch, keď formalistické uplatnenie DR vo forme „zaškrtávania políčok“ nie je realizovateľné, čo Komisii umožňuje vykonať „komplexnejšie posúdenie“ štruktúry a účinkov opatrenia. ( 31 ) Táto flexibilita sa však nemôže stavať na roveň plnej voľnej úvahe, ktorá nie je obmedzená usmerneniami uverejnenými samotnou Komisiou. Flexibilita v podobe „otvorených pravidiel“ v DR nemôže znamenať voľnú ruku pre Komisiu, ktorá je v zásade viazaná pravidlami, ktoré prijíma. Akýkoľvek voľnejší výklad by bol v rozpore s ustálenou judikatúrou týkajúcou sa záväzného účinku usmernení, znižoval by účinnosť súdneho preskúmania a narúšal by právnu istotu tým, že by Komisii potenciálne dovolil využívať otvorenosť formulácii v DR na obchádzanie svojich vlastných pravidiel.

22.

Vnútroštátne opatrenie, ktoré nespĺňa všetky podmienky podľa relevantných usmernení – v tomto prípade DR –, by navyše v zásade malo byť zakázané s výnimkou prípadu, keď možno jasne preukázať, že v dôsledku výnimočných okolností by sa malo posudzovať priamo podľa Zmluvy. ( 32 ) Inak povedané, keď nie je vhodná metóda „zaškrtávania políčok“ ani „komplexného posúdenia“, vnútroštátne opatrenie potenciálne možno akceptovať na základe uplatnenia článku 107 ods. 3 ZFEÚ iba za výnimočných okolností. Voľný výklad usmernení zo strany Komisie, ktorý v podstate obchádza jej vlastné pravidlá, je v rozpore s judikatúrou, ktorej cieľom je zabezpečiť najmä dodržiavanie všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania.

O prvom odvolacom dôvode

25.

DLH s podporou Komisie a Spolkovej republiky Nemecko svojím prvým odvolacím dôvodom spochybňuje body 112 až 138 napadnutého rozsudku, pričom uvádza nesprávny výklad bodu 49 písm. c) DR a uplatnenie nesprávneho štandardu preskúmania.

26.

Bod 49 DR stanovuje štyri podmienky „oprávnenosti a štátnej účasti“, ktoré musia spĺňať „rekapitalizačné opatrenia COVID-19“ ( 33 ). V bodoch 112 až 138 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal výhrady spoločností Ryanair a Condor založené na porušení bodu 49 písm. c) DR, podľa ktorého platí, že na to, aby bol príjemca oprávnený na rekapitalizačné opatrenie, musí byť okrem iného neschopný nájsť financovanie na trhoch za prijateľných podmienok, a týmto výhradám vyhovel.

27.

28.

Prvý odvolací dôvod sa delí na tri časti.

1. O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu

29.

DLH tvrdí, že Všeobecný súd skreslil tvrdenia Komisie uvedené v odôvodneniach 22 a 100 sporného rozhodnutia. Všeobecný súd podľa jej názoru nebol oprávnený z týchto odôvodnení vyvodiť, že podľa Komisie financovanie na súkromných trhoch vždy „musí nevyhnutne“ pokrývať všetky potreby príjemcu.

30.

a) O prvej výhrade

33.

DLH tvrdí, že znenie bodu 49 písm. c) DR nepodporuje stanovisko Všeobecného súdu, ktoré je založené na neúplnom a chybnom výklade daného ustanovenia.

34.

Táto výhrada sa podľa môjho názoru musí zamietnuť.

35.

38.

DLH tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vykladal účel bodu 49 písm. c) DR a dopustil sa pochybenia, keď prebral zásadu nevyhnutného minima zakotvenú v rámci analýzy proporcionality do analýzy oprávnenosti. Bod 49 DR je podľa spoločnosti DLH východiskovým bodom posúdenia oznámeného opatrenia, ktorý Komisii umožňuje overiť, či oznámené opatrenie spĺňa všeobecné a formálnejšie kritériá. Účelom bodu 49 DR a najmä účelom podmienky stanovenej v jeho písmene c) teda nie je vykonať podrobnú analýzu toho, či sa verejná intervencia obmedzuje na nevyhnutné minimum, ktorá je súčasťou testu proporcionality podľa bodu 54 DR. ( 38 ) Komisia aj Spolková republika Nemecko súhlasia s názorom spoločnosti DLH.

39.

Všeobecný súd v bode 129 napadnutého rozsudku konštatoval, že cieľom podmienky stanovenej v bode 49 písm. c) DR je „obmedziť intervenciu štátu, a teda použitie verejných prostriedkov, len na prípady, keď príjemca pomoci nie je schopný nájsť financovanie na finančných trhoch za prijateľných podmienok“.

40.

Na základe samotného znenia tohto ustanovenia takýto výklad jeho účelu podľa môjho názoru nemožno vážne spochybniť. ( 39 ) Ako uznáva samotná DLH, každá z podmienok stanovených vo vyššie uvedenom bode 49 plní konkrétny účel. Je takmer nepochybné, že účelom podmienky v písmene c) je zabrániť tomu, aby členským štátom vznikali verejné výdavky v snahe pomôcť podnikom, ktoré sú schopné nájsť alternatívne formy financovania. V kontexte pandémie COVID-19 bolo predchádzanie takýmto výdavkom kľúčové, pretože bol dotknutý veľký počet podnikov vo všetkých odvetviach hospodárstva a pre členské štáty bolo nevyhnutné, aby sa pri prideľovaní svojich obmedzených zdrojov zameriavali na priority.

44.

Nemôžem teda súhlasiť s názorom, že v kontexte bodu 49 písm. c) DR postačuje, aby Komisia vychádzala z celkových potrieb financovania príjemcu a posúdila, či ich možno v plnom rozsahu uspokojiť na trhoch. Tvrdenie Komisie, že bod 49 písm. c) DR už zo svojej podstaty zahŕňa binárny postup v tom zmysle, že ak podmienka stanovená v danom bode v plnom rozsahu nie je splnená, podnik nebude oprávnený na rekapitalizáciu, je nesprávne. Pri takomto uvažovaní sa totiž potenciálnym nepriaznivým ekonomickým dôsledkom pre príjemcu zamietnutého nesúladného opatrenia pripisuje väčšia váha než riadnemu posúdeniu samotného opatrenia.

45.

Keby sa postupovalo v súlade s výkladom bodu 49 písm. c) DR, ktorý navrhujú DLH, Komisia a Spolková republika Nemecko, viedlo by to k situáciám, v ktorých by sa opatrenie podľa oddielu 3.11 DR považovalo za oprávnené aj napriek tomu, že jeho príjemca dokáže získať financovanie na trhoch pre takmer celú výšku pomoci s výnimkou jej nepodstatnej časti. Takýto výsledok by bol nezlučiteľný so zásadou proporcionality a bol by v rozpore s požiadavkami stanovenými v bode 19 DR. ( 41 )

46.

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, že Všeobecný súd presunul časť testu proporcionality podľa bodu 54 DR do posúdenia oprávnenosti, treba podotknúť, že prvá časť tohto testu si vyžaduje, aby Komisia overila, či objem rekapitalizácie poskytnutej v súvislosti s vypuknutím nákazy COVID-19 „[neprekračuje] minimum potrebné na zaručenie životaschopnosti príjemcu“.

c) O tretej výhrade

50.

DLH s podporou Komisie tvrdí, že keď Všeobecný súd v bodoch 150 až 217 napadnutého rozsudku zamietol všetky výhrady spoločností Ryanair a Condor týkajúce sa výšky pomoci ako nedôvodné, protirečil si.

51.

V tejto súvislosti postačuje podotknúť, že všetky výhrady, ktoré Všeobecný súd preskúmal a zamietol v týchto bodoch, sa týkali výkladu bodu 54 DR alebo jeho uplatnenia na prejednávanú vec. Ryanair a Condor v podstate Komisii vytýkali buď nesprávny výpočet výšky pomoci potrebnej na zaručenie životaschopnosti spoločnosti DLH, alebo nesprávne posúdenie rozsahu výhody poskytnutej dotknutým opatrením. Žiadna z týchto výhrad sa nezaoberala otázkou, či pomoc bola obmedzená na sumu, ktorú DLH nebola schopná získať na trhoch.

52.

55.

V tejto súvislosti pripomínam, že Všeobecný súd v bodoch 125 až 132 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia sa dopustila nesprávneho výkladu rozsahu podmienky stanovenej v bode 49 písm. c) DR, a teda dostatočne nepreukázala, že táto podmienka bola splnená pre celú sumu oznámeného opatrenia. V rozpore s tým, čo naznačuje DLH, teda Všeobecný súd Komisii neuložil povinnosť posúdiť každú hypotetickú alternatívu a rovnako legitímne opatrenie, ktoré by sa potenciálne mohli vykonať namiesto oznámeného opatrenia, ale jednoducho požadoval pozitívne preukázať, že oznámené opatrenie je v súlade s bodom 49 písm. c) DR.

56.

Pokiaľ ide o rozsudok Všeobecného súdu Finnair II, DLH tvrdí, že Komisia nebola povinná analyzovať, či príjemca mohol získať nezanedbateľnú časť financovania na trhu. ( 47 ) Všeobecný súd teda potvrdil výklad bodu 49 písm. c) DR v tom zmysle, že základ analýzy oprávnenosti predstavujú všetky potreby likvidity príjemcu.

57.

S týmto výkladom rozsudku Všeobecného súdu Finnair II nesúhlasím. Na základe bodov 50, 51 a 53 uvedeného rozsudku sa zdá, že Finnair predložila Fínskej republike žiadosť o rekapitalizačné opatrenie až potom, ako využila všetky dostupné trhové riešenia bez toho, aby sa jej podarilo získať financovanie, ktoré by jej umožnilo pokryť všetky potreby likvidity. ( 48 ) Toto opatrenie bolo teda určené iba na pokrytie tých potrieb likvidity, v prípade ktorých Finnair preukázala, že ich nedokáže uspokojiť inými prostriedkami.

Z uvedených dôvodov sa podľa môjho názoru musia zamietnuť všetky výhrady nastolené spoločnosťou DLH na podporu druhej časti jej prvého odvolacieho dôvodu, a teda aj táto časť v celom rozsahu.

3. O tretej časti prvého odvolacieho dôvodu

61.

DLH s podporou Komisie a Spolkovej republiky Nemecko v rámci tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu tvrdí, že keď Všeobecný súd v bodoch 117 a 131 až 135 napadnutého rozsudku požadoval, aby Komisia v záujme posúdenia súladu s bodom 49 písm. c) DR získala ďalšie informácie, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia. DLH takisto uvádza, že Všeobecný súd v súvislosti s dostupnosťou financovania pre spoločnosť DLH vyvodil vlastné závery a posúdenie komplexných ekonomických okolností Komisie nahradil svojím vlastným bez toho, aby predtým preukázal jeho neprijateľnosť. DLH predkladá päť výhrad.

a) O prvej výhrade

62.

Ako som pripomenul v bode 27 vyššie, Všeobecný súd v podstate konštatoval, že preskúmanie vykonané Komisiou v rámci správneho konania bolo nedostatočné alebo neúplné z dvoch dôvodov. Po prvé Komisia neposúdila možnú dostupnosť nezaťažených lietadiel spoločnosti DLH ako záruky na účely získania prístupu k financovaniu na trhoch za prijateľných podmienok, a to aj napriek dôkazom, na ktoré upriamovala jej pozornosť spoločnosť Ryanair. Po druhé Komisia neposúdila, či by takéto záruky mohli spoločnosti DLH umožniť získať nezanedbateľnú časť potrebného financovania na trhoch.

66.

Keď Všeobecný súd Komisii vytýkal, že nepreskúmala možnosť spoločnosti DLH nájsť financovanie na trhoch v prípade, že by využila svoju flotilu lietadiel ako záruku, neuložil jej tým povinnosť získať informácie z vlastného podnetu bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by si vyžadovali ďalšie zisťovanie. Požadoval iba to, aby Komisia využila relevantné informácie, ktoré už mala v držbe, konkrétne vyhlásenie z marca 2020, ( 53 ) na ktoré Všeobecný súd odkazuje v bode 118 napadnutého rozsudku a ktoré obsahovalo údaje o hodnote nezaťažených lietadiel spoločnosti DLH uvedené v rovnakom bode, ako aj v bode 134 tohto rozsudku. ( 54 )

67.

V tejto súvislosti v prvom rade podotýkam, že sotva možno spochybňovať, že druh a hodnota aktív vo vlastníctve príjemcu a ich dostupnosť na účely poskytnutia záruky v zásade predstavujú relevantné informácie z hľadiska posúdenia schopnosti príjemcu získať financovanie na trhoch podľa bodu 49 písm. c) DR. ( 55 ) Po druhé sa mi zdá, že samotná skutočnosť zdôraznená spoločnosťou DLH a Komisiou, že vyhlásenie z marca 2020 bolo vydané viac než dva mesiace pred oznámením sporného opatrenia, sama osebe nie je dostatočná – dokonca ani v kontexte rýchlych zmien spôsobených pandémiou – na to, aby automaticky spochybnila presnosť týchto údajov v čase, keď prebiehalo konanie o predbežnom preskúmaní. ( 56 )

71.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že táto výhrada sa podľa môjho názoru musí zamietnuť ako nedôvodná.

b) O druhej výhrade

72.

DLH s podporou Komisie a Spolkovej republiky Nemecko tvrdí, že keď Všeobecný súd konštatoval, že Komisia nepreskúmala, či DLH mohla získať financovanie na trhoch za prijateľných podmienok na základe poskytnutia záruky, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia. Odkazujú najmä na odôvodnenie 22 sporného rozhodnutia, v ktorom Komisia uviedla, že „DLH by pri súčasných pomeroch výšky úveru k [hodnote zabezpečenia] a trhových hodnotách nemala dostatočné záruky na to, aby získala sekuritizované dlhové nástroje v rozsahu celej dotknutej sumy“.

73.

Po druhé rozsiahle odkazy spoločnosti DLH na podania Spolkovej republiky Nemecko v rámci správneho konania ( 62 ) nepreukazujú, že otázka, či DLH mohla použiť svoje nezaťažené lietadlá ako záruky na získanie financovania na trhoch, bola v danom konaní riešená, a už vôbec nie, že bola preskúmaná. ( 63 ) Všetky tvrdenia spoločnosti DLH uvedené s cieľom preukázať, že takáto možnosť nebola realizovateľná, navyše odkazujú na celú sumu deväť miliárd eur ( 64 ) a na spochybnenie argumentácie Všeobecného súdu teda nepostačujú.

77.

Po tretie sa značný počet tvrdení uvádzaných spoločnosťou DLH, Komisiou a Spolkovou republikou Nemecko zameriava na preukázanie toho, že bolo nepravdepodobné, že by sa spoločnosti DLH podarilo získať všetky svoje potreby financovania alebo ich podstatnú časť na trhoch. Cieľom týchto tvrdení je a posteriori odôvodniť absenciu posúdenia možného čiastočného financovania prostredníctvom dlhu zabezpečeného zárukou v spornom rozhodnutí a na účely preukázania, že Komisia takéto posúdenie skutočne vykonala, sú teda neúčinné.

78.

Napokon tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko, podľa ktorého Komisia nebola povinná ďalej sa vyjadrovať k použitiu záruky spoločnosťou DLH, pretože rozhodnutie podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ musí jednoducho uviesť dôvody, prečo posúdenie zlučiteľnosti oznámeného opatrenia s vnútorným trhom nespôsobuje závažné ťažkosti, je založené na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Všeobecný súd v bodoch 118 až 138 tohto rozsudku konštatoval, že posúdenie vykonané na účely určenia, či je sporné opatrenie v súlade s bodom 49 písm. c) DR, bolo nedostatočné a neúplné a nie že Komisia v tejto súvislosti neposkytla odôvodnenie.

V záujme posúdenia tejto výhrady je dôležité podotknúť, že údaje, ktorých „presnosť a spoľahlivosť“ podľa konštatovania Všeobecného súdu v bode 120 napadnutého rozsudku neboli spochybnené, sa uvádzajú v bodoch 118 a 119 daného rozsudku. Týkajú sa konzistentnosti flotily lietadiel skupiny LH, hodnoty jej nezaťažených lietadiel a náhradných dielov a schopnosti spoločnosti DLH získať dlhové financovanie v hodnote 1 až 3,7 miliardy eur, ak by tieto aktíva využila ako záruky.

82.

Z vyjadrenia spoločnosti DLH ako vedľajšej účastníčky konania na Všeobecnom súde sa zdá, že táto spoločnosť v skutočnosti spochybnila tvrdenia spoločnosti Ryanair vyvodené zo správy Oxera I, ktoré sa týkali schopnosti iných leteckých spoločností zabezpečiť si alternatívne financovanie na trhu prostredníctvom sekuritizovaného dlhového financovania. Nevyplýva však z neho, že by DLH spochybnila údaje týkajúce sa hodnoty aktív uvedené v bode 81 vyššie. Pokiaľ ide o jej schopnosť využiť svoju flotilu lietadiel ako záruky, DLH sa obmedzila na informáciu, že nemá „dostatočné záruky na získanie sekuritizovaných dlhových nástrojov v rozsahu požadovanej sumy deväť miliárd eur“, pričom priznala, že záruky v podobe jej lietadiel by jej umožnili uskutočniť transakcie financovania, ale len „vo veľmi obmedzenej sume“, čo ďalej nešpecifikovala.

83.

Preto je zjavné, že Všeobecný súd vyjadrenie spoločnosti DLH ako vedľajšej účastníčky konania neskreslil. To isté platí pre vyjadrenie Komisie k žalobe, ktoré sa takisto zameriavalo na spoľahlivosť údajov obsiahnutých v správe Oxera I, ktoré sa týkali alternatívnych riešení financovania iných leteckých spoločností.

V tejto súvislosti treba podotknúť, že Všeobecný súd v bode 117 napadnutého rozsudku uznal, že otázka, či DLH nebola schopná získavať financie na trhoch za prijateľných podmienok, zahŕňa komplexné ekonomické posúdenia podliehajúce obmedzenému preskúmaniu. Konštatoval však, že Komisia v rámci tohto posúdenia nezohľadnila „všetky relevantné [prvky ( 65 )] na účely preskúmania podmienky stanovenej v bode 49 písm. c) [DR]“ ( 66 ).

87.

V rozpore s tvrdeniami spoločnosti DLH, Komisie a Spolkovej republiky Nemecko teda nedošlo k tomu, že by Všeobecný súd vykonal analýzu finančného trhu a nahradil tak ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným. Na základe dôkazov predložených spoločnosťou Ryanair konštatoval, že preskúmanie vykonané Komisiou bolo nedostatočné alebo neúplné, pretože sa v jeho rámci nezaoberala otázkou dostupnosti dlhového financovania zabezpečeného zárukami, ktorá predstavovala „dôležitý aspekt podmienky stanovenej v bode 49 písm. c) [DR]“ ( 67 ).

88.

Všeobecný súd pritom uplatnil judikatúru pripomenutú v bode 17 vyššie, podľa ktorej je jeho úlohou určiť, či predložené dôkazy tvoria súhrn relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podložiť závery, ktoré z nich boli vyvodené. ( 68 )

89.

92.

Ako som už pripomenul, dotknuté opatrenie bolo súčasťou širšej série podporných opatrení v prospech skupiny LH. K týmto opatreniam patril štátny úver v hodnote tri miliardy eur implementovaný prostredníctvom nemeckej štátom vlastnenej podpornej banky Kreditanstalt für Wiederaufbau (ďalej len „KfW“).

93.

Je pravda, že sporné rozhodnutie uvádza, že DLH na zabezpečenie svojej životaschopnosti potrebovala financovanie v celkovej výške deväť miliárd eur. ( 73 ) Dotknuté opatrenie, vo vzťahu ku ktorému by sa mala overiť prvá časť podmienky oprávnenosti stanovenej v bode 49 písm. c) DR, však malo hodnotu šesť miliárd eur. Očakávalo sa, že zvyšné tri miliardy eur sa pokryjú vyššie uvedeným úverom, teda horizontálnym opatrením, ktorého dostupnosť sa má posudzovať v rámci druhej časti danej podmienky. Konštatovanie Všeobecného súdu je teda správne.

94.

DLH, Komisia a Spolková republika Nemecko tvrdia, že suma deväť miliárd eur sa v odôvodnení 22 sporného rozhodnutia spomínala preto, že KfW požadovala rekapitalizáciu spoločnosti DLH ako predpoklad poskytnutia úveru. Nevylučujem, že existencia takéhoto prepojenia medzi danými dvoma opatreniami by mohla odôvodniť zmienku Komisie o celkovej výške potrieb financovania spoločnosti DLH, aj keď v časti sporného rozhodnutia týkajúcej sa posúdenia podľa bodu 49 písm. c) DR žiadne takéto odôvodnenie nájsť nemožno.

Podotýkam, že tieto tvrdenia majú inú povahu ( 74 ) – alebo sú dokonca diametrálne odlišné ( 75 ) – než tvrdenia nastolené spoločnosťou DLH v rámci jej tretej výhrady, a to až do takej miery, že ich prípustnosť sa zdá otázna. ( 76 )

98.

V každom prípade by sa mali zamietnuť ako nedôvodné. V tejto súvislosti postačuje podotknúť, že Všeobecný súd nenastolil žiadny dôvod ex offo ( 77 ) ani sa neopieral o údaje, ku ktorým Komisia alebo vedľajšie účastníčky prvostupňového konania nemali prístup a v súvislosti s ktorými sa nemohli vyjadriť alebo nemohli byť vypočuté. ( 78 ) Tvrdenia spoločnosti Ryanair týkajúce sa konzistentnosti a hodnoty flotily lietadiel skupiny LH a schopnosti spoločnosti DLH uspokojiť aspoň časť svojich potrieb financovania na trhoch na základe toho, že by poskytla svoje lietadlá a náhradné diely ako záruky, boli navyše jasne uvedené v rámci jej písomných pripomienok na Všeobecnom súde, najmä v jej odpovedi na vyjadrenie spoločnosti DLH ako vedľajšej účastníčky konania. ( 79 )

g) Záver k prvému odvolaciemu dôvodu

99.

So zreteľom na všetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor prvý odvolací dôvod zamietol.

Podľa bodu 61 DR platí, že „akékoľvek rekapitalizačné opatrenie musí zahŕňať mechanizmus stupňovania odmeny pre štát s cieľom stimulovať príjemcu, aby odkúpil štátne kapitálové injekcie“ ( 80 ). Bod 62 DR stanovuje, že „Komisia môže akceptovať alternatívne mechanizmy za predpokladu, že celkovo povedú k podobnému výsledku, pokiaľ ide o stimulačné účinky na ukončenie angažovanosti štátu, a k podobnému celkovému vplyvu na odmenu pre štát“.

102.

V prejednávanej veci je nesporné, že odmena za účasť na základnom imaní nezahŕňa mechanizmus stupňovania odmeny v zmysle bodu 61 DR. Komisia napriek tomu v odôvodneniach 136 až 142 sporného rozhodnutia zastávala názor, že „celková štruktúra“ dotknutého opatrenia predstavuje alternatívny mechanizmus v súlade s bodom 62 DR, pokiaľ ide o odmenu pre štát a stimuláciu príjemcu k tomu, aby odkúpil štátnu kapitálovú injekciu. V súvislosti s odmenou pre štát Komisia podotkla, že Spolková republika Nemecko nadobudne akcie spoločnosti DLH so zľavou 71,9 % z maximálnej ceny akcií stanovenej v bode 60 DR. ( 81 ) Táto zľava Spolkovej republike Nemecko zabezpečila výrazne vyšší vlastnícky podiel pri vstupe (20 % účasť), než by získala v prípade maximálnej ceny akcií, a to aj po dvoch zvýšeniach stanovených v bode 61 DR. Pokiaľ ide o stimulačný účinok na ukončenie angažovanosti štátu, Komisia zastávala názor, že jednotlivé zložky dotknutého opatrenia (účasť na základnom imaní, TÚ I a TÚ II) sú úzko prepojené a že v súvislosti so stimuláciou ukončenia angažovanosti by sa mal vziať do úvahy ich kombinovaný účinok. Komisia v súlade s uvedeným v odôvodneniach 139 a 141 sporného rozhodnutia na odôvodnenie tohto záveru spomenula viaceré faktory, ktoré sú vymenované v bode 248 napadnutého rozsudku. ( 82 )

DLH v rámci svojej prvej výhrady tvrdí, že Všeobecný súd pri posudzovaní, či sa na účasť na základnom imaní vzťahuje alternatívny mechanizmus podľa bodu 62 DR, prijal chybný formalistický prístup, čím Komisii takmer úplne odňal širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje, prekročil medze súdneho preskúmania a dopustil sa nesprávneho výkladu DR.

106.

V tejto súvislosti treba v prvom rade poznamenať, že tvrdenia spoločnosti DLH sa čiastočne zakladajú na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. V rozpore s tým, čo tvrdí DLH, Všeobecný súd nekonštatoval, že Komisia nemôže vziať do úvahy kombinované účinky dotknutého opatrenia, pokiaľ ide o stimuláciu ukončenia angažovanosti, s cieľom uznať mechanizmus alternatívny k mechanizmu stupňovania odmeny podľa bodu 62 DR. Všeobecný súd naopak v nadväznosti na preskúmanie analýzy Komisie dospel k záveru, že Komisia „z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala“, že „celková štruktúra“ dotknutého opatrenia mala stimulačné účinky na ukončenie angažovanosti štátu porovnateľné so stimulačnými účinkami vyvolanými mechanizmom stupňovania odmeny alebo podobným mechanizmom v zmysle bodu 62 DR. ( 83 )

107.

Po druhé je zo zásad pripomenutých v bodoch 15 až 18 vyššie zrejmé, že Všeobecný súd v bodoch 249 až 262 napadnutého rozsudku neprekročil medze súdneho preskúmania posúdení, ktoré má Komisia vykonať pri overovaní súladu s bodom 62 DR. ( 84 ) Všeobecný súd sa v týchto bodoch obmedzil na overenie relevantnosti faktorov, o ktoré sa Komisia opierala, a ekonomickej a právnej správnosti záverov, ktoré z nich boli vyvodené. DLH iba opätovne uvádza širokú mieru voľnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri uplatňovaní bodu 62 DR, no nepreukazuje komplexnú povahu posúdení v odôvodneniach 139 až 141 sporného rozhodnutia ani svoje tvrdenie, že Všeobecný súd nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným.

Cieľom bodu 62 DR je ponúknuť obmedzenú flexibilitu v prípadoch, keď dodržiavanie pravidiel DR týkajúcich sa odmeny a ukončenia angažovanosti štátu vo forme „zaškrtávania políčok“ nie je realizovateľné, čo Komisii umožňuje vykonať „komplexné posúdenie“ dotknutého opatrenia, jeho štruktúry a účinkov. ( 89 ) Stále sa však vyžaduje, aby alternatívny mechanizmus ponúkal podobný výsledok ako štandardný mechanizmus stupňovania odmeny výslovne uvedený v DR, a to z hľadiska stimulácie ukončenia angažovanosti aj odmeny pre štát. Z toho vyplýva, že keď sa Komisia odchýli od štandardného mechanizmu stupňovania odmeny stanoveného v bode 61 DR, musí byť schopná jasne preukázať, že alternatívny mechanizmus zabezpečuje takýto podobný výsledok. Rozsudok Finnair II, na ktorý odkazovala konkrétne Komisia, v tomto kontexte nemôže byť nijako užitočný. Miera flexibility, ktorú Súdny dvor priznal DR v danom rozsudku, ( 90 ) nemôže odôvodniť odchýlenie sa od požiadaviek, ktoré stanovuje, v prípade, že členský štát nepreukázal žiadne výnimočné okolnosti. ( 91 )

111.

Napokon tvrdenie, že Všeobecný súd na účely bodu 62 DR vylúčil relevantnosť všetkých faktorov uvedených v bode 248 napadnutého rozsudku, pretože príslušné otázky a predmety sa riadia samostatnými ustanoveniami a požiadavkami, je takisto založené na neúplnom výklade daného rozsudku.

112.

115.

Komisia musí preukázať vplyv takýchto faktorov na zabezpečenie súladu s bodom 62 DR. Práve to sa jej podľa Všeobecného súdu v spornom rozhodnutí nepodarilo.

116.

So zreteľom na uvedené sa prvá výhrada spoločnosti DLH podľa môjho názoru musí zamietnuť.

b) O druhej výhrade

117.

DLH s podporou Komisie a Spolkovej republiky Nemecko v rámci svojich zvyšných tvrdení uvádza skreslenie skutkových okolností Všeobecným súdom. V tejto súvislosti pripomínam, že Všeobecný súd má v súlade s ustálenou judikatúrou výlučnú právomoc po prvé zistiť skutkové okolnosti a po druhé tieto skutkové okolnosti posúdiť. ( 99 ) Posúdenie skutkových okolností a dôkazov s výnimkou prípadu ich skreslenia nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania. ( 100 ) Ak teda odvolateľ uvádza skreslenie dôkazov alebo skutkových okolností Všeobecným súdom, musí preukázať pochybenia v rámci posudzovania, ktoré podľa jeho názoru viedli k tomuto skresleniu. Skreslenie musí navyše zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkových okolností. ( 101 ) Tieto požiadavky podľa môjho názoru v prejednávanej veci splnené nie sú. DLH v podstate požaduje nové posúdenie skutkových okolností Súdnym dvorom, pričom iba opakuje tvrdenia predložené na Všeobecnom súde alebo uvádza nové skutkové okolnosti a tvrdenia, ktoré vo fáze odvolacieho konania nie sú prípustné a v každom prípade nie sú dostatočne podložené. ( 102 )

121.

So zreteľom na uvedené sa táto výhrada takisto musí zamietnuť.

2. O alternatívnom mechanizme spojenom s TÚ II

122.

DLH spochybňuje záver Všeobecného súdu týkajúci sa absencie alternatívneho mechanizmu podľa bodu 68 DR ( 103 ) spojeného s TÚ II, pričom sa opiera o tie isté argumenty, ktoré uvádzala na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa účasti na základnom imaní. ( 104 ) Mutatis mutandis by som preto odkázal na úvahy uvedené vyššie s cieľom zamietnuť danú výhradu.

O treťom odvolacom dôvode

125.

Svojím tretím odvolacím dôvodom DLH spochybňuje body 272 až 288 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd konštatoval, že Komisia porušila bod 67 DR, pretože akceptovala cenu akcií v čase konverzie TÚ II na vlastné imanie, ktorá nebola v súlade s metodikou stanovenou v danom bode.

126.

Podľa bodu 67 DR sa konverzia hybridných kapitálových nástrojov na vlastné imanie „uskutoční na úrovni 5 % alebo viac pod úrovňou teoretickej ceny bez upisovacieho práva (Theoretical Ex-Rights Price – TERP) v čase konverzie“.

127.

129.

DLH na podporu svojho tretieho odvolacieho dôvodu uvádza dve výhrady.

130.

V rámci svojej prvej výhrady s podporou Komisie a Spolkovej republiky Nemecko tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil bod 59 DR, ktorý umožňuje použitie alternatívnych metodík stanovovania odmien. Uvádza, že konverzné ceny celkovo viedli k podobnému výsledku, ako je výsledok sledovaný bodom 67, a že v prejednávanej veci bola potrebná odlišná metóda výpočtu konverznej ceny, pretože výpočet TERP nebol možný.

131.

Keďže táto výhrada spochybňuje výklad a uplatnenie bodov 59 a 67 DR zo strany Všeobecného súdu, ako celok nastoľuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. Z dôvodov, ktoré vysvetlím, však zastávam názor, že je nedôvodná.

135.

Po tretie sa Komisia v spornom rozhodnutí s cieľom odôvodniť odchýlku od bodu 67 DR v prípade konverzných cien pre TÚ II-A a TÚ II-B o bode 59 DR ani len nezmienila. ( 111 ) Na Všeobecnom súde takisto výslovne netvrdila, ( 112 ) že alternatívna metodika bola prijatá v súlade s uvedeným bodom 59. Ako podotkol Všeobecný súd v bode 282 napadnutého rozsudku, Komisia ani v spornom rozhodnutí, ani vo svojich písomných podaniach na Všeobecnom súde neuviedla nijakú pasáž DR, inú právnu normu ani výnimočnú okolnosť, ktorá by jej umožnila odchýliť sa od bodu 67 DR. ( 113 ) Zdá sa teda, že Komisia tvrdila, že použité metodiky stanovovania odmien sú s daným bodom pred Všeobecným súdom zlučiteľné, pričom bod 59 DR a argumentáciu založenú na alternatívnych mechanizmoch prvýkrát spomenula až na Súdnom dvore. To pravdepodobne vysvetľuje, prečo sa Všeobecný súd v bodoch 272 až 288 napadnutého rozsudku o tomto bode výslovne nezmienil a prečo konštatoval, že Komisia neuviedla žiadnu výnimočnú okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť nedodržanie metodiky stanovenej v bode 67 DR. ( 114 )

136.

Po štvrté dokonca aj za takýchto okolností Všeobecný súd neignoroval možnosť Komisie opierať sa o alternatívnu metodiku stanovovania odmien, pokiaľ ide o cenu pri konverzii hybridných kapitálových nástrojov na vlastné imanie. V bode 279 napadnutého rozsudku v skutočnosti konštatoval, že Komisia neodôvodnila odchýlku od metodiky stanovenej v bode 67 DR. Takéto odôvodnenie však znamenalo preukázanie, že zvolená alternatívna metodika celkovo viedla k podobnému výsledku ako ten, ktorý sa sleduje daným bodom. Zdá sa mi, že sotva možno spochybniť, že uvedené preukázané nebolo. Samotná Komisia naopak uznala, že dodržanie maximálnej konverznej ceny vypočítanej na základe TERP nie je vždy možné, čím akceptovala, že zvolená alternatívna metodika bude v niektorých prípadoch pravdepodobne ignorovať bod 67, a teda aj bod 59 DR.

140.

Komisia sa tým, že svoje konečné posúdenie splnenia niektorej z požiadaviek DR mala oznámiť až po prijatí sporného rozhodnutia, vzdala vykonania úplného posúdenia zlučiteľnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom ex ante , ako sa vyžaduje v článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Ako správne konštatoval Všeobecný súd, Komisia v čase vydania svojho rozhodnutia o zlučiteľnosti nemôže akceptovať odchýlku od pravidiel stanovených v jej usmerneniach len z dôvodu, že dotknutý členský štát sa zaväzuje vyžiadať si ďalšie schválenie. ( 116 )

141.

V rozpore s tvrdením spoločnosti DLH odôvodnenie 158 sporného rozhodnutia neposkytuje „dodatočnú úroveň zabezpečenia“, ktorá by zaistila „maximálny súlad“ s DR. Toto odôvodnenie naopak povoľuje odchýlku od pravidiel stanovených v danom nástroji, pričom posúdenie nesúladu ex ante podľa DR nahrádza procesnou požiadavkou ex post a schválením ďalších krokov. Zo znenia odôvodnenia 158 sporného rozhodnutia navyše jasne vyplýva, že Spolková republika Nemecko sa síce zaviazala vyžiadať si (a získať) súhlas Komisie pred uplatnením svojho práva na konverziu, no nezaviazala sa zabezpečiť, aby konverzná cena pre TÚ II spĺňala požiadavky bodu 67 DR. ( 117 ) Všeobecnému súdu v tejto súvislosti nesprávny výklad sporného rozhodnutia vytýkať nemožno. ( 118 )

142.

Odôvodnenie

158 sporného rozhodnutia nielenže odložilo rozhodnutie o vhodnosti konverznej ceny na deň, keď dôjde k danej konverzii, ale bez akéhokoľvek odôvodnenia akceptovalo metodiku, ktorá bola ex ante uznaná za nevhodnú na zabezpečenie výsledku sledovaného bodom 67, pričom ponechalo otvorenú možnosť odchýliť sa od daného bodu ex post , konkrétne vo fáze jeho vykonávania.

145.

Podľa bodu 72 DR platí, že ak príjemca rekapitalizačného opatrenia COVID-19 vo výške nad 250 miliónov eur je podnik s VTS aspoň na jednom z relevantných trhov, na ktorých pôsobí, členské štáty musia navrhnúť dodatočné opatrenia na zachovanie účinnej hospodárskej súťaže na daných trhoch a najmä ponúknuť štrukturálne alebo záväzky spojené so správaním uvedené v oznámení o nápravných opatreniach.

1. O prvej výhrade, podľa ktorej sa Všeobecný súd konštatovaním, že Komisia mala pri preukazovaní VTS vziať do úvahy ďalšie faktory, dopustil nesprávneho právneho posúdenia

146.

Komisia v spornom rozhodnutí konštatovala, že trhmi, na ktorých pôsobí príjemca a ktoré sú relevantné na účely posúdenia rušivých účinkov dotknutého opatrenia na hospodársku súťaž, sú trhy poskytovania služieb osobnej leteckej dopravy s odletom a príletom na letiskách obsluhovaných spoločnosťou DLH. Komisia posudzovala, či skupina LH má VTS na relevantných letiskách, ( 119 ) preskúmaním troch faktorov, a to konkrétne jej podielu prevádzkových intervalov na týchto letiskách, úrovne vyťaženia na týchto letiskách a počtu prevádzkových intervalov, ktoré majú konkurenti. ( 120 ) Na základe týchto faktorov dospela k záveru, že počas letnej sezóny 2019 a zimnej sezóny 2019/2020 IATA mala skupina LH VTS iba na letiskách Frankfurt a Mníchov.

147.

150.

Po druhé v rozpore s tým, čo tvrdí DLH na základe neúplného a nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku, Všeobecný súd presne uviedol, ktoré faktory Komisia nezohľadnila a prečo boli dané faktory v tejto veci relevantné. ( 124 ) Všeobecný súd udal primerané dôvody, prečo ich Komisia mala zohľadniť.

151.

Po tretie som už pripomenul, že úlohou Všeobecného súdu je určiť, či predložené dôkazy tvoria súhrn relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé podložiť závery, ktoré z nich boli vyvodené. ( 125 ) Ako som navyše takisto pripomenul, nezohľadnenie podstatných faktorov predstavuje zjavne nesprávne posúdenie skutkových okolností, ktoré samo osebe spochybňuje prijateľnosť analýzy vykonanej autorom napadnutého aktu. ( 126 ) Všeobecný súd teda bez toho, aby prekročil medze svojho preskúmania alebo nahradil posúdenie (alebo argumentáciu) Komisie svojím vlastným, mohol konštatovať, že Komisia sa takéhoto pochybenia dopustila, keď nezohľadnila faktory, ktoré by pravdepodobne mali významný vplyv ( 127 ) na posúdenie trhovej sily spoločnosti DLH na účely bodu 72 DR.

152.

Po štvrté Všeobecný súd jednoducho potvrdil relevantnosť týchto faktorov a nedostatočnosť kritérií preskúmaných Komisiou, pričom sa výslovne zdržal hodnotenia vplyvu týchto faktorov a ich vzťahu k uvedeným kritériám, ktoré by naznačovalo nahradenie ekonomického posúdenia Komisie jeho vlastným. ( 128 ) Všeobecný súd zrušením sporného rozhodnutia neposkytol alternatívne posúdenie a vykonanie tohto posúdenia so zreteľom na všetky relevantné faktory ponechal na Komisiu.

155.

DLH s podporou Komisie napokon tvrdí, že kritériá uplatnené v spornom rozhodnutí sú v súlade s praxou a judikatúrou vo veciach fúzií. Veci, o ktoré sa opierajú DLH a Komisia, sa však týkali nadobudnutia prevádzkových intervalov od dopravcov, ktorí ukončili činnosť a na trhu poskytovania služieb osobnej leteckej dopravy už nepôsobili, ( 133 ) zatiaľ čo cieľom dotknutého opatrenia je umožniť spoločnosti DLH pokračovať v činnosti na danom trhu. Ak teda podiely na trhu z hľadiska frekvencie a miest v prvom prípade nemajú žiadny význam, v druhom prípade môžu byť relevantnými ukazovateľmi trhovej sily, ako vyplýva z údajov, o ktoré sa opieral Všeobecný súd. Skutočnosť, že Všeobecný súd pri preskúmaní definície relevantných trhov konštatoval, že rekapitalizačné opatrenie, akým je dotknuté opatrenie, má podobný účinok ako koncentrácia týkajúca sa prevádzkových intervalov, ( 134 ) automaticky nespochybňuje relevantnosť podielov na trhu poskytovania služieb leteckej dopravy na relevantných letiskách pri posudzovaní VTS.

2. O druhej výhrade, podľa ktorej sa Všeobecný súd konštatovaním, že Komisia vykonala nesprávne posúdenie, keď rozhodla, že DLH nemala VTS na letiskách Düsseldorf a Viedeň, dopustil nesprávneho právneho posúdenia

156.

DLH s podporou Komisie a Spolkovej republiky Nemecko tvrdí, že Všeobecný súd nepreukázal, že konštatovanie Komisie, podľa ktorého DLH nemala VTS na letiskách Düsseldorf a Viedeň, predstavovalo zjavne nesprávne posúdenie. Táto výhrada smeruje proti bodom 388 až 412 napadnutého rozsudku.

157.

V tejto súvislosti by som podotkol, že DLH sa znovu opiera o reštriktívny výklad medzí súdneho preskúmania komplexných ekonomických posúdení súdmi Únie, s ktorým z dôvodov, ktoré už boli uvedené, nesúhlasím. V prejednávanej veci je z bodov 396 až 407 napadnutého rozsudku zrejmé, že Všeobecný súd sa obmedzil na konštatovanie, že údaje, o ktoré sa opierala Komisia, samy osebe neumožňujú podporiť záver, že skupina LH nemala VTS na letiskách Düsseldorf a Viedeň. Pokiaľ ide o ostatné otázky, Všeobecný súd sa výslovne zdržal nahradenia ekonomického posúdenia Komisie svojím vlastným. ( 139 )

161.

DLH takisto tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je príliš neurčité a nedostatočné na konštatovanie zjavne nesprávneho posúdenia a že Všeobecný súd neuviedol primerané dôvody.

162.

Toto tvrdenie sa musí zamietnuť. Všeobecný súd založil svoje odôvodnenie na údajoch zohľadnených Komisiou a jasne uviedol, prečo tieto údaje samy osebe nemôžu Komisiu viesť k rozhodnutiu, že DLH nemala VTS na letiskách Düsseldorf a Viedeň. Body 396 až 407 v tomto smere obsahujú dostatočné odôvodnenie.

163.

166.

Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého sa Všeobecný súd dopustil pochybenia, keď porovnával podiely prevádzkových intervalov a miery vyťaženia na letiskách Düsseldorf a Viedeň počas letnej sezóny 2019 IATA na jednej strane a na letiskách Mníchov a Frankfurt počas zimnej sezóny 2019/2020 IATA na druhej strane, prikláňam sa k názoru spoločnosti Ryanair, že toto porovnanie nie je samo osebe chybné, pretože podiely prevádzkových intervalov predstavujú relatívnu mieru. V rozsahu, v akom sa Komisia nedomnievala, že na účely posúdenia VTS boli počas letnej sezóny potrebné vyššie podiely prevádzkových intervalov než počas zimnej sezóny, je takéto porovnanie naďalej platné.

167.

Záver, že Komisia len na základe údajov uvedených v spornom rozhodnutí nemohla konštatovať, že skupina LH nemala VTS na letiskách Düsseldorf a Viedeň, v každom prípade obstojí sám osebe. Všeobecný súd len subsidiárne usúdil, že takýto záver je takisto nekonzistentný, pretože kritériá, ktoré Komisiu viedli ku konštatovaniu, že skupina LH mala VTS na letiskách Frankfurt a Mníchov, sa od kritérií týkajúcich sa letísk Düsseldorf a Viedeň podstatne nelíšia. ( 142 ) Pokiaľ DLH tvrdí, že tieto kritériá sa líšia, nastoľuje skutkové tvrdenie, ktoré nepatrí do právomoci Súdneho dvora.

168.

Vzhľadom na vyššie uvedené zastávam názor, že štvrtý odvolací dôvod sa musí v celom rozsahu zamietnuť.

S dotknutým opatrením sa spájal záväzok Spolkovej republiky Nemecko, že DLH postúpi prevádzkové intervaly a ďalšie aktíva v prospech jedného leteckého dopravcu na frankfurtskom letisku FRA a jedného leteckého dopravcu na letisku Mníchov. ( 143 ) Proces postúpenia prevádzkových intervalov sa mal uskutočniť v dvoch etapách. ( 144 ) Po prvé sa mali prevádzkové intervaly ponúkať „iba novým účastníkom trhu“, t. j. dopravcom, ktorí na letiskách Frankfurt a Mníchov nemali základňu, okrem iného pod podmienkou, že sa zaviažu zriadiť na týchto letiskách základňu aspoň štyroch lietadiel. Po druhé, ak by po troch sezónach IATA po úplnom obnovení „pravidla využitia alebo straty prevádzkových intervalov“ neboli prevádzkové intervaly postúpené „novému účastníkovi trhu“, boli by dané k dispozícii leteckému dopravcovi, ktorý už mal základňu na týchto dvoch letiskách (ďalej len „dopravcovia so základňou“), na účely rozšírenia jeho existujúcej základne. ( 145 ) Konkurenti skupiny LH, ktorí už mali základňu na letiskách Frankfurt a Mníchov, v dôsledku toho neboli oprávnení získať portfólio prevádzkových intervalov, ktoré sa mali postúpiť v prvej fáze procesu.

171.

Všeobecný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že Komisia tým, že vylúčila dopravcov so základňou z prvej etapy procesu postúpenia prevádzkových intervalov, nepreskúmala všetky relevantné faktory týkajúce sa navrhovaného záväzku, posudzované v závislosti od štruktúry a osobitných charakteristík relevantného trhu, vrátane postavenia príjemcu a jeho konkurentov na týchto trhoch a dopustila sa teda zjavne nesprávneho posúdenia. ( 146 )

174.

V rozpore s tým, čo tvrdia DLH, Komisia a Spolková republika Nemecko, Všeobecný súd podľa môjho názoru nenahradil posúdenie Komisie svojím vlastným ani nenavrhol alternatívnu štruktúru záväzkov. Jednoducho len preskúmal analýzu Komisie a konštatoval, že Komisia nezohľadnila všetky relevantné faktory týkajúce sa navrhovaného posúdenia, ako sa osobitne vyžaduje v bode 12 oznámenia o nápravných opatreniach. ( 151 ) Dospel k záveru, že Komisia nepreskúmala, či je vylúčenie existujúcich konkurentov v prvej etape procesu postúpenia prevádzkových intervalov vhodné a nevyhnutné na zachovanie účinnej hospodárskej súťaže podľa bodu 72 DR, ( 152 ) pričom vysvetlil dôvody, prečo je takéto preskúmanie v prejednávanej veci potrebné. ( 153 ) Všeobecný súd vyjadril výhrady predovšetkým v súvislosti s posúdením Komisie, pretože neanalyzovala, či by vylúčenie dopravcov so základňou nemohlo mať za následok ďalšiu fragmentáciu hospodárskej súťaže na týchto letiskách. ( 154 )

175.

Keď Všeobecný súd poukázal na nedostatky posúdenia Komisie, uviedol jasné príklady na ilustráciu svojich pochybností a napokon konštatoval, že analýza je zjavne neúplná a nie je v súlade s pravidlami upravujúcimi uplatnenie voľnej úvahy Komisie, rozsah preskúmania komplexného ekonomického posúdenia stanovený v judikatúre Súdneho dvora neprekročil.

176.

Komisia vo svojich písomných pripomienkach stručne uvádza, že bod 12 oznámenia o nápravných opatreniach, konkrétne špecifická požiadavka zvážiť „štruktúru a charakteristiky trhu vrátane postavenia strán a ďalších účastníkov na trhu“, je ustanovením „všeobecnej povahy“, ktoré si nevyžaduje, aby podľa týchto kritérií osobitne posudzovala úplne každý aspekt navrhovaných záväzkov.

180.

DLH s podporou Komisie po druhé tvrdí, že odôvodnenie v bodoch 473 a 474 napadnutého rozsudku je v priamom rozpore s konštatovaniami Všeobecného súdu v bode 452 rovnakého rozsudku, zatiaľ čo odôvodnenie v bode 476 tohto rozsudku je v priamom rozpore s konštatovaniami Všeobecného súdu v jeho bode 463.

181.

Tento rozpor sa mi nájsť nepodarilo.

182.

Po prvé v bode 452 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že počet prevádzkových intervalov, ktoré sa mali postúpiť, by umožnil vstup nového konkurenta veľkosti porovnateľnej s veľkosťou už existujúcich konkurentov na trhu, čo by viedlo k vytvoreniu konkurenčného tlaku porovnateľného s tým, ktorý vyvíjajú existujúci konkurenti.

Po druhé tvrdenie, že bod 476 napadnutého rozsudku je v rozpore s bodom 463 daného rozsudku, je podobne založené na neúplnom výklade napadnutého rozsudku. Záver Všeobecného súdu, že konkurenti, ktorí už majú základňu na letiskách Frankfurt a Mníchov, by mohli mať lepšie predpoklady na zvýšenie konkurenčného tlaku na spoločnosť DLH, lebo by im vznikli menšie náklady, nie je v rozpore so zamietnutím tvrdenia spoločnosti Ryanair, že požiadavka zriadiť základňu stanovená pre nových účastníkov trhu bola neprimeraná, pretože zvyšovala vstupné náklady. Všeobecný súd v bode 463 napadnutého rozsudku túto požiadavku schválil potom, ako zvážil dodatočné vstupné náklady pre nových účastníkov trhu a prínosy z hľadiska silnejšieho konkurenčného tlaku na spoločnosť DLH. Pokiaľ išlo o preskúmanie vhodnosti vylúčenia existujúcich konkurentov v prvej etape procesu postúpenia, Všeobecný súd sa na vysoké vstupné náklady nových účastníkov trhu pozeral z iného hľadiska, konkrétne z hľadiska ich vplyvu na efektívnosť procesu postúpenia. ( 159 )

185.

Spolková republika Nemecko napokon uviedla samostatnú výhradu, v rámci ktorej tvrdila, že „extenzívny prístup“, ktorý Všeobecný súd prijal v bode 472 a nasl. napadnutého rozsudku, a prehnané požiadavky na dodatočné štrukturálne záväzky podľa bodu 72 DR v podstate vedú k obmedzeniu pôsobnosti článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Cieľom bodu 72 DR je dodatočne zmierniť obmedzenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z danej pomoci, ktorá sa už považuje za primeranú podľa tohto ustanovenia Zmluvy. Všeobecný súd teda nezohľadnil interakciu medzi DR a primárnym právom.

188.

So zreteľom na všetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor piaty odvolací dôvod zamietol.

F.

O šiestom odvolacom dôvode

189.

Svojím šiestym odvolacím dôvodom DLH s podporou Komisie a Spolkovej republiky Nemecko spochybňuje body 496 až 502 napadnutého rozsudku, pričom tvrdí, že keď Všeobecný súd konštatoval, že Komisia primerane neodôvodnila, prečo požadovala postúpenie predmetných prevádzkových intervalov za odmenu, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

Pokiaľ ide konkrétne o rozhodnutie o nevznesení námietok podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ ako v prejednávanej veci, Súdny dvor konštatoval, že takéto rozhodnutie, ktoré sa prijíma v krátkych lehotách, musí obsahovať iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že nemá vážne ťažkosti s posúdením zlučiteľnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom, a že aj stručné odôvodnenie tohto rozhodnutia treba považovať za dostatočné vzhľadom na požiadavku odôvodnenia, ktorú stanovuje článok 296 ZFEÚ, ak z neho jasne a jednoznačne vyplývajú dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že sa s takýmito ťažkosťami nestretla. ( 164 ) Rovnováha medzi povinnosťou primeraného odôvodnenia a potrebou účinnosti zakotvená v tejto judikatúre je kľúčová počas krízy, akou je kríza COVID-19, keď Komisia čelí výnimočnému počtu oznámení. ( 165 ) Kontext, v ktorom sa oznámené opatrenie pomoci prijíma, však nemôže inštitúciám Únie dovoliť, aby uplatňovali nižší štandard odôvodnenia, než sa vyžaduje podľa článku 296 ZFEÚ, ako sa vykladá v judikatúre uvedenej vyššie. ( 166 )

192.

Všeobecný súd v prejednávanej veci potvrdil dostatočnosť odôvodnenia Komisie v prípade väčšiny aspektov sporného rozhodnutia, a to aj vtedy, keď sa zdalo mimoriadne stručné. ( 167 ) Nedostatok odôvodnenia konštatoval iba v súvislosti s požiadavkou, aby sa postúpenie prevádzkových intervalov uskutočnilo za odmenu.

193.

Takéto konštatovanie je podľa môjho názoru v súlade s judikatúrou pripomenutou vyššie a nie je postihnuté pochybeniami, ktoré uvádzajú DLH, Komisia a Spolková republika Nemecko.

194.

197.

Po štvrté DLH nesprávne uvádza, že Všeobecný súd prijal tvrdenie spoločnosti Condor, že predmetné postúpenie prevádzkových intervalov patrí do pôsobnosti článku 8b nariadenia č. 95/93, ( 171 ) zatiaľ čo bolo výslovne založené na článku 8a ods. 1 písm. b) bode iii) tohto nariadenia. ( 172 ) V tejto súvislosti treba v prvom rade podotknúť, že Komisia nikde v spornom rozhodnutí nepotvrdila, že postúpenie prevádzkových intervalov je založené (a už vôbec nie správne založené) na druhom uvedenom ustanovení. Samotná skutočnosť, že pri prezentovaní obsahu záväzkov týkajúcich sa postúpenia navrhovaných Spolkovou republikou Nemecko sa v bodoch 71 a 74 uvedeného rozhodnutia čiastočne preberalo znenie spomenutého článku 8a ods. 1 písm. b) bodu iii), sa nemôže vnímať v tom zmysle, že z nej vyplýva prijatie pozície Komisie, pokiaľ ide o (správny) právny základ predmetného postúpenia prevádzkových intervalov podľa nariadenia č. 95/93. Po druhé treba pamätať na to, že v rozpore s tým, čo tvrdí DLH, sa Všeobecný súd touto otázkou nezaoberal a rovnako ani neuplatňoval článok 8b daného nariadenia na veci týkajúce sa štátnej pomoci. Iba zdôraznil, že keďže postúpenie prevádzkových intervalov požadoval orgán verejnej moci v rámci výkonu svojich právomocí a nariadenie č. 95/93 obsahuje v tomto ohľade osobitné pravidlá, ktoré vylučujú peňažnú náhradu, riešenie otázky zlučiteľnosti požiadavky týkajúcej sa odmeny s daným nariadením bolo o to dôležitejšie. Preto konštatoval, že spornému rozhodnutiu chýba odôvodnenie aj v tomto smere.

198.

Pokiaľ napokon ide o tvrdenie, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia pri posudzovaní požadovanej miery odôvodnenia, postačuje povedať, že tento súd v bodoch 499 až 501 napadnutého rozsudku nekonštatoval, že odôvodnenie nie je dostatočné na splnenie požadovaného právneho štandardu uplatniteľného na rozhodnutia podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ alebo na komplexné ekonomické posúdenia. Konštatoval, že sporné rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie v súvislosti s otázkami zásadného významu.

IV. Návrh

201.

Navrhujem, aby Súdny dvor odvolanie zamietol, spoločnosti Deutsche Lufthansa AG uložil povinnosť nahradiť trovy konania spoločností Ryanair DAC a Condor Flugdienst GmbH a Spolkovej republike Nemecko a Európskej komisii uložil povinnosť znášať vlastné trovy konania.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Oznámenie Komisie z 19. marca 2020 ( Ú. v. EÚ C 91I, 2020, s. 1 ) zmenené 3. apríla 2020 ( Ú. v. EÚ C 112I, 2020, s. 1 ) a 8. mája 2020 ( Ú. v. EÚ C 164, 2020, s. 3 ). V máji 2022 Komisia oznámila postupné rušenie DR. Platnosť väčšiny poskytnutých nástrojov uplynula 30. júna 2022. Členské štáty však mohli zavádzať opatrenia investičnej podpory do 31. decembra 2022 a opatrenia na podporu platobnej schopnosti do 31. decembra 2023. Konverzia a reštrukturalizácia dlhových nástrojov, ako sú úvery a záruky, na iné formy pomoci, ako sú priame granty, bola navyše možná do 30. júna 2023.

( 3 ) DLH je materskou spoločnosťou na čele skupiny Lufthansa, ktorá zahŕňa okrem iného letecké spoločnosti Lufthansa Passenger Airlines, Brussels Airlines SA/NV, Austrian Airlines AG, Swiss International Air Lines Ltd a Edelweiss Air AG.

( 10 ) Rovnako ako v prípade finančnej krízy z roku 2008; pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Kotnik a i. ( C‑526/14 , EU:C:2016:102 , bod 56 ), a rozsudok z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia ( C‑57/00 P a C‑61/00 P , EU:C:2003:510 , body 97 a 98 ).

( 11 ) Pozri DR (bod 10).

( 12 ) Komisia totiž disponuje voľnou úvahou, v rámci ktorej môže svoje usmernenia v nadväznosti na preskúmanie a konzultáciu kedykoľvek zmeniť alebo upraviť (alebo aj zrušiť) a stanoviť im časové obmedzenie. Komisia má v skutočnosti povinnosť podrobiť svoje usmernenia nepretržitej kontrole s cieľom zachytiť akýkoľvek významný vývoj, na ktorý sa tieto opatrenia nevzťahujú (pozri rozsudok z 8. marca 2016, Grécko/Komisia, C‑431/14 P , EU:C:2016:145 , bod 71 ).

( 13 ) Ú. v. EÚ C 164, 2020, s. 3 .

( 14 ) Pozri DR (bod 72). Tieto záväzky sa mali uplatňovať v súlade s ustanoveniami oznámenia Komisie o nápravných opatreniach akceptovateľných v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 a nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004 ( Ú. v. EÚ C 267, 2008, s. 1 ; ďalej len „oznámenie o nápravných opatreniach“).

( 15 ) Pozri okrem iného rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i. ( C‑526/14 , EU:C:2016:570 , body 38 a 39 ; ďalej len „rozsudok Kotnik“).

( 22 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Kotnik (bod 44).

( 23 ) Pozri rozsudok Finnair II (bod 59).

( 24 ) Pozri analogicky rozsudok Kotnik (bod 43).

( 25 ) Pozri okrem iného rozsudok Kotnik (bod 37).

( 26 ) Podľa známeho vzorca uvedeného v rozsudku z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia ( 42/84 , EU:C:1985:327 , bod 34 ), ktorý vytvoril Súdny dvor v kontexte práva hospodárskej súťaže Únie a uplatnil ho okrem iného na oblasť štátnej pomoci. Pozri rozsudky z 26. septembra 2002, Španielsko/Komisia ( C‑351/98 , EU:C:2002:530 , bod 74 ), a zo 4. októbra 2024, E. Breuninger/Komisia ( C‑124/23 P , EU:C:2024:860 , bod 30 ).

( 27 ) Pozri rozsudok z 21. novembra 1991, Technische Universität München ( C‑269/90 , EU:C:1991:438 , bod 14 ).

( 34 ) Konkrétne z vyhlásenia finančného riaditeľa samotnej spoločnosti DLH z 19. marca 2020 (ďalej len „vyhlásenie z marca 2020“), zo správy vypracovanej spoločnosťou Oxera s názvom Assessment of the Commission’s analysis of the proportionality of the aid to DLH z 21. januára 2021 (ďalej len „správa Oxera I“) a zo správy s názvom Rating Action : Moody’s downgrades Lufthansa to Ba1, ratings placed on review for downgrade zo 17. marca 2020 vypracovanej spoločnosťou Moody’s (ďalej len „správa Moody’s“).

( 35 ) Všeobecný súd odkazuje na list z 1. apríla 2020, ktorý Ryanair adresovala nemeckej vláde, a list z 3. apríla 2020, ktorý adresovala Komisii.

( 36 ) Druhá veta odôvodnenia 100 sporného rozhodnutia sa týkala dostupnosti horizontálnych opatrení v Spolkovej republike Nemecko pre spoločnosť DLH.

( 37 ) Či už získaním financovania na trhoch za prijateľných podmienok, prostredníctvom horizontálnych opatrení v oblasti likvidity existujúcich v dotknutom členskom štáte, alebo prostredníctvom kombinácie týchto dvoch možností.

( 38 ) Podľa bodu 54 DR platí, že „v záujme primeranosti pomoci objem rekapitalizácie poskytnutej v súvislosti s vypuknutím nákazy COVID‑19 nesmie prekročiť minimum potrebné na zaručenie životaschopnosti príjemcu a nemal by ísť nad rámec obnovenia kapitálovej štruktúry príjemcu pomoci do takej podoby, akú mala pred vypuknutím nákazy COVID‑19, teda k 31. decembru 2019“.

( 39 ) DLH zrejme výklad účelu bodu 49 písm. c) DR prijatý Všeobecným súdom nespochybňuje (alebo v každom prípade takéto tvrdenie nepodložila) a pre Komisiu platí to isté.

( 44 ) T‑628/20 , EU:T:2021:285 .

( 45 ) Podotýkam, že podobnú argumentáciu možno nájsť v bodoch 146 a 147 napadnutého rozsudku, kde Všeobecný súd zamietol výhradu založenú na porušení bodu 53 DR, pričom sa opieral o rovnakú judikatúru ako v bode 49 rozsudku z 19. mája 2021, Ryanair/Komisia (Španielsko; COVID‑19) ( T‑628/20 , EU:T:2021:285 ).

( 46 ) Pozri bod 49 rozsudku z 19. mája 2021, Ryanair/Komisia (Španielsko; COVID‑19) ( T‑628/20 , EU:T:2021:285 ).

( 47 ) DLH odkazuje na bod 53 rozsudku Všeobecného súdu Finnair II, pričom tvrdí, že Všeobecný súd v tomto bode konštatoval, že Finnair bola oprávnená na rekapitalizačnú pomoc vzhľadom na to, že sa jej nepodarilo získať na trhoch financovanie, ktoré by jej umožnilo pokryť všetky svoje potreby likvidity.

( 48 ) Finnair sa pokúsila získať financovanie na úverových trhoch a podarilo sa jej získať úverový nástroj a vyjednať nástroj na predaj a spätný prenájom nezaťažených lietadiel s cieľom získať ďalšie financovanie (bod 50 rozsudku Všeobecného súdu Finnair II). Napriek týmto opatreniam sa očakávalo, že jej vlastné imanie v porovnaní so situáciou, ktorá existovala pred pandémiou COVID‑19, výrazne poklesne (bod 51 rozsudku Všeobecného súdu Finnair II).

( 49 ) Pozri rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology ( C‑57/19 P , EU:C:2021:663 ; ďalej len „rozsudok Tempus“).

( 56 ) Podobne tvrdenia spoločnosti DLH, ktorými kritizuje údaje obsiahnuté vo vyhlásení z marca 2020 ako základ obozretného výpočtu záruky dostupnej tejto spoločnosti vzhľadom na kontext trhového prostredia v čase pandémie, nemajú takú povahu, aby tieto údaje zbavili relevantnosti.

( 57 ) Pozri bod 134 napadnutého rozsudku. Za zmienku stojí, že podľa odôvodnenia Všeobecného súdu sa práve vo vyhlásení z marca 2020 uvádzali informácie, ktoré mali Komisiu podnietiť k tomu, aby preskúmala možnosť spoločnosti DLH aspoň čiastočne financovať svoje potreby na trhoch na základe poskytnutia svojich lietadiel ako záruky. Správa Oxera I a správa Moody’s mali len podložiť údaje obsiahnuté v danom vyhlásení.

( 58 ) Pozri bod 132 druhú vetu napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že výraz „evidence“ (v slovenčine „skutočnosti“) je anglickým prekladom – podľa môjho názoru nevhodným – výrazu „éléments“ vo francúzskom znení napadnutého rozsudku. Slovné spojenie „tous les éléments pertinents“ označuje rôzne zložky posúdenia, ktoré mala Komisia vykonať, a nie dôkazy, o ktoré sa mala opierať.

( 59 ) Pozri rozsudok z 10. septembra 2024, Komisia/Írsko a i. ( C‑465/20 P , EU:C:2024:724 , bod 247 a citovaná judikatúra).

( 60 ) Pozri body 123 a 125 napadnutého rozsudku.

( 61 ) Pozri body 125 a 132 napadnutého rozsudku.

( 65 ) Pozri poznámku pod čiarou 58 vyššie.

( 66 ) Pozri bod 132 napadnutého rozsudku.

( 67 ) Pozri bod 124 napadnutého rozsudku. Tvrdenia Komisie smerujúce proti konštatovaniu Všeobecného súdu týkajúcemu sa dôležitosti posúdenia možného financovania na základe poskytnutia záruk sa obmedzujú na všeobecné vyhlásenia, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť platnosť tohto konštatovania. V tejto súvislosti podotýkam, že bod 49 písm. c) DR nerozlišuje medzi dlhovým a kapitálovým financovaním. Samotná Komisia uznáva, že „primeraná kombinácia dlhových nástrojov a nástrojov vlastného imania môže účinne poskytnúť celú podporu, ktorú podnik potrebuje“. Hneď potom pravdaže objasňuje, že „vôbec nie je isté, že dlhová zložka (a a fortiori dlhové financovanie zabezpečené zárukou) by často mohla alebo mala predstavovať nezanedbateľnú časť tohto celkového financovania“ (pozri bod 26 vyjadrenia Komisie k odvolaniu). Práve toto preskúmanie však podľa Všeobecného súdu mala Komisia vykonať, pričom tak neurobila.

( 68 ) Pozri tiež body 77 a 117 napadnutého rozsudku.

( 69 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. novembra 2024, Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics a Jushi Egypt for Fiberglass Industry/Komisia ( C‑269/23 P a C‑272/23 P , EU:C:2024:984 , bod 126 a citovaná judikatúra).

( 70 ) V tejto súvislosti podotýkam, že hoci je pravda, že Súdny dvor konštatoval, že zjavne nesprávne posúdenie možno preukázať prostredníctvom takých skutočností, v dôsledku ktorých sa posúdenie skutkových okolností vykonané Komisiou v jej rozhodnutí stane neprijateľným, no v žiadnom prípade neobmedzil široký pojem „zjavne nesprávne posúdenie“ na túto špecifickú hypotézu. Pozri rozsudok zo 7. mája 2020, BTB Holding Investments a Duferco Participations Holding/Komisia ( C‑148/19 P , EU:C:2020:354 , bod 72 ).

( 77 ) Rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ( C‑89/08 P , EU:C:2009:742 , bod 56 ), o ktorý sa opiera Komisia, teda nie je relevantný.

( 78 ) Všetky tieto údaje boli obsiahnuté v prílohách k písomným pripomienkam spoločnosti Ryanair a boli súčasťou spisu na Všeobecnom súde.

( 79 ) Napriek skutočnosti, že – ako podotkla Komisia – písomné pripomienky spoločnosti Ryanair na Všeobecnom súde na časť správy Oxera I spomenutú v bode 119 napadnutého rozsudku špecificky neodkazovali.

( 80 ) Zvyšovanie odmeny môže mať podobu ďalších akcií poskytnutých štátu alebo iných mechanizmov a malo by zodpovedať minimálne 10 % zvýšeniu odmeny štátu štyri roky po kapitálovej injekcii, ak štát nepredal aspoň 40 % svojej účasti na základnom imaní vyplývajúcej z tejto injekcie, a šesť rokov po kapitálovej injekcii, ak štát nepredal svoju účasť v plnej výške.

( 81 ) Maximálna cena akcií podľa bodu 60 DR zodpovedá priemernej cene akcií za 15 dní predchádzajúcich podaniu žiadosti o kapitálovú injekciu. V prípade spoločnosti DLH išlo o cenu 9,12 eura za akciu. V rámci dotknutého opatrenia sa stanovovala cena 2,56 eura za akciu.

( 82 ) Tieto faktory sú: i) výrazná zľava, s ktorou Spolková republika Nemecko nadobudla akcie spoločnosti DLH; ii) skutočnosť, že prítomnosť účasti štátu v spoločnosti DLH bola pre príjemcu nežiaduca; iii) skutočnosť, že TÚ I a II mali rastúce úrokové sadzby; iv) pravdepodobnosť konverzie určitej časti TÚ II na vlastné imanie by sa časom zvyšovala, čo by spôsobilo zníženie existujúcich účastí v prospech štátu, a v) záväzky spojené so správaním, najmä zákaz vyplácať dividendy, ktoré by zostali v platnosti až do úplného splatenia pomoci.

( 89 ) Pozri bod 21 vyššie.

( 90 ) Súdny dvor v rozsudku Finnair II rozhodol, že „Všeobecný súd uplatnil… judikatúru správne, keď preskúmal, či Komisia bola oprávnená konštatovať, že… existovali osobitné výnimočné okolnosti, ktoré jej v konkrétnej veci môžu umožniť schválenie opatrenia pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ aj napriek tomu, že toto opatrenie nespĺňa všetky požiadavky dočasného rámca“. V prejednávanej veci sa žiadne takéto posúdenie nevykonalo.

( 91 ) Podotýkam, že Spolková republika Nemecko sa výnimočných okolností na účely neuplatnenia DR nedovolávala.

( 92 ) Pozri bod 256 napadnutého rozsudku.

( 93 ) Na okraj podotýkam, že sporné rozhodnutie na takomto špecifickom dôvode založené nie je. Mechanizmus stupňovania odmeny sa podľa DR v každom prípade považuje za uplatniteľný aj v situáciách, keď účasť štátu v prijímajúcom podniku vyplývajúca z kapitálovej injekcie prekračuje úroveň nadobudnutú Spolkovou republikou Nemecko v prejednávanej veci (pozri príklad v poznámke pod čiarou 49 DR).

( 94 ) Pozri tiež bod 267 napadnutého rozsudku.

( 101 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júna 2020, SatCen/KF ( C‑14/19 P , EU:C:2020:492 , bod 105 a citovaná judikatúra), a z 3. júla 2025, Glonatech/REA ( C‑114/24 P , EU:C:2025:520 , bod 108 ).

( 102 ) DLH s podporou Spolkovej republiky Nemecko tvrdí, že mechanizmus stupňovania odmeny stanovený v bode 61 DR by bol v súvislosti s účasťou Nemecka na základnom imaní nezlučiteľný s Aktiengesetz (nemecký zákon o akciových spoločnostiach) a so sekundárnym právom Únie. Tieto údajné právne prekážky na Všeobecnom súde nastolené neboli, a tak predstavujú nové skutkové tvrdenia, ktoré sú v tejto fáze konania neprípustné. DLH a Spolková republika Nemecko navyše uvádzajú len potenciálnu nezlučiteľnosť bez toho, aby preukázali, ako alebo prečo by tieto predpisy bránili mechanizmu stupňovania odmeny.

( 103 ) Bod 68 DR obsahuje ustanovenia podobné tým v bodoch 61 a 62 tohto nástroja, ktoré sa týkajú hybridných kapitálových nástrojov po ich konverzii na vlastné imanie.

( 104 ) Všeobecný súd sa v bode 265 napadnutého rozsudku takisto opieral o rovnaké dôvody ako v bodoch 252 až 257 daného rozsudku, ktoré sa týkali účasti na základnom imaní.

( 105 ) Bod 70 DR stanovuje, že „keďže povaha jednotlivých hybridných nástrojov sa výrazne líši, Komisia neposkytuje usmernenia pre všetky typy nástrojov. Hybridné nástroje sa v každom prípade musia riadiť uvedenými zásadami, pričom odmena musí odrážať riziko konkrétnych nástrojov“.

( 106 ) Konverzia TÚ II‑A bola možná iba v prípade ponuky na prevzatie alebo získania kontroly (oddiel 2.10.1.3.1 sporného rozhodnutia).

( 113 ) Toto konštatovanie na Súdnom dvore nebolo spochybnené.

( 114 ) Ako sa už uviedlo a ako správne podotkla DLH, keď sa preukáže platný alternatívny mechanizmus, Komisia nie je povinná preukazovať existenciu výnimočných okolností, ktoré by odôvodnili neuplatnenie DR a návrat k priamemu posudzovaniu podľa Zmluvy.

( 115 ) V tejto súvislosti podotýkam, že Spolková republika Nemecko sa zaviazala požiadať Komisiu o schválenie v prípade, že konverzná cena prekročí cenu, ktorá by sa získala pomocou metodiky TERP v čase konverzie, zníženú o 5 %, čo naznačuje, že výpočet TERP v skutočnosti možný bol.

( 116 ) Obzvlášť keď Komisia uznala možnosť nedodržania uplatniteľných pravidiel, ako urobila v odôvodnení 158 sporného rozhodnutia. Podotýkam, že prejednávaná vec sa líši od veci vedúcej k rozsudku z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia ( C‑320/21 P , EU:C:2023:712 , body 63 a 64 ), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že keď Všeobecný súd akceptoval, že Komisia sa môže opierať o záväzok švédskych orgánov predložiť podrobnú metódu výpočtu, ktorá bude použitá na vyčíslenie škody vzniknutej príjemcovi ex post , nesprávneho právneho posúdenia sa nedopustil. Všeobecný súd v danej veci dospel k záveru, že rozhodnutie Komisie obsahovalo dostatočne presné vysvetlenie metódy výpočtu škody na účely článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ v zmysle výkladu Súdneho dvora, a preto zamietol tvrdenie spoločnosti Ryanair, podľa ktorého Všeobecný súd zanedbal svoju povinnosť posúdiť zlučiteľnosť sporného opatrenia s vnútorným trhom.

( 117 ) Pozri tiež poznámky pod čiarou 36 a 40 sporného rozhodnutia.

( 124 ) Všeobecný súd v bodoch 378 až 382 napadnutého rozsudku podotkol, že kritériá uplatnené v spornom rozhodnutí sa týkali najmä letiskovej kapacity a že Komisia potom, ako definovala relevantné trhy ako trhy so službami osobnej leteckej dopravy, nemohla ignorovať faktory priamo súvisiace s poskytovaním týchto služieb, konkrétne frekvenciu letov a ponúkané miesta.

( 125 ) Bod 17 vyššie.

( 126 ) Bod 89 vyššie.

( 127 ) Pozri bod 379 napadnutého rozsudku in fine .

( 128 ) Pozri bod 394 napadnutého rozsudku.

( 129 ) Pozri bod 380 napadnutého rozsudku. Pozri tiež body 392 a 393 uvedeného rozsudku.

( 135 ) V rozsahu 40 a 50 % v prípade letiska Düsseldorf (50 – 60 % až 55 – 65 % v čase dopravnej špičky) a 35 a 45 % (50 – 60 % v čase dopravnej špičky) v prípade letiska Viedeň. Údaje týkajúce sa letnej sezóny 2019 IATA (bod 397 napadnutého rozsudku).

( 136 ) Pozri body 396 až 401 napadnutého rozsudku pre letisko Düsseldorf a body 403 až 407 pre letisko Viedeň.

( 137 ) Všeobecný súd konštatoval, že údaje týkajúce sa letísk Düsseldorf a Viedeň obsiahnuté v spornom rozhodnutí sú v podstate porovnateľné s údajmi charakterizujúcimi konkurenčnú situáciu na letiskách Frankfurt a Mníchov počas zimnej sezóny 2019/2020 IATA, v prípade ktorej Komisia dospela k záveru, že skupina LH mala VTS, či dokonca prevyšujú tieto údaje (pozri body 402 a 409 napadnutého rozsudku).

( 138 ) Pozri bod 411 napadnutého rozsudku.

( 139 ) Pozri bod 394 napadnutého rozsudku.

( 140 ) Pozri rozsudky z 3. júla 1991, AKZO/Komisia ( C‑62/86 , EU:C:1991:286 , bod 60 ), a zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia ( 27/76 , EU:C:1978:22 , body 107 až 113 ).

( 147 ) Rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia ( T‑162/10 , EU:T:2015:283 , bod 295 ), v ktorom Všeobecný súd v kontexte kontroly koncentrácií konštatoval, že „okolnosť, že sa mohli schváliť aj iné záväzky, ktoré mohli byť pre hospodársku súťaž priaznivejšie, nemôže viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia, ak Komisia mohla odôvodnene dospieť k záveru, že záväzky prevzaté do rozhodnutia umožňujú odstrániť vážne pochybnosti“. Toto odôvodnenie sa naozaj už nejaký čas vyskytuje v judikatúre Všeobecného súdu týkajúcej sa koncentrácií [pozri napríklad rozsudky zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia ( T‑177/04 , EU:T:2006:187 , bod 128 ), a z 13. novembra 2024, Iliad Italia/Komisia ( T‑692/20 , EU:T:2024:825 , bod 59 )]. Súdny dvor ho však nikdy jednoznačne nepotvrdil. Ako v každom prípade preukážem nižšie, Všeobecný súd podľa môjho názoru v rozpore s vlastnou judikatúrou nepostupoval.

( 148 ) Pozri napadnutý rozsudok (body 422 a 423).

( 149 ) Pozri body 17 a 21 vyššie.

( 150 ) Pozri úvodné poznámky Všeobecného súdu uvedené v bodoch 415 až 423 napadnutého rozsudku.

( 151 ) Podľa bodu 12 oznámenia o nápravných opatreniach musí Komisia zvážiť „všetky súvisiace [relevantné – neoficiálny preklad ] faktory týkajúce sa… navrhovaného nápravného opatrenia“, predovšetkým vrátane jeho „typu, rozsahu a pôsobnosti… odôvodneného odkazom na štruktúru a konkrétne charakteristiky trhu [posudzovaných na základe štruktúry a osobitných charakteristík trhu – neoficiálny preklad ], na ktorom obavy z narušenia hospodárskej súťaže vznikli, vrátane postavenia strán a ďalších účastníkov na trhu“. Hoci Všeobecný súd oznámenie Komisie o nápravných opatreniach v bodoch 478 a 479 napadnutého rozsudku výslovne nespomenul, očividne odkazoval na bod 12 daného oznámenia, ktorého obsah sa uvádza v bode 418.

( 158 ) Podľa bodu 474 „by uprednostnenie nových účastníkov trhu viedlo k vstupu nového konkurenta, ktorého postavenie by bolo porovnateľné s postavením konkurentov, ktorí už majú základňu na týchto letiskách, a to z dôvodu veľkosti portfólia prevádzkových intervalov a počtu lietadiel, ktoré budú musieť mať základňu na týchto letiskách, konkrétne štyroch, pričom počet lietadiel konkurentov, ktorí už tam majú základňu, sa pohybuje od dvoch do desiatich“.

( 159 ) V tejto súvislosti podotýkam, že vylúčenie etablovaných konkurentov z prvej etapy procesu by mohlo významne znížiť šancu, že k postúpeniu naozaj dôjde, v dôsledku čoho by bol záväzok potenciálne nezlučiteľný konkrétne s bodmi 10 (dostatočná istota, že postúpenie bude možné vykonať) a 47 (schopnosť podniku prilákať vhodného kupujúceho) oznámenia o nápravných opatreniach.

( 160 ) Pozri poznámku pod čiarou 76 vyššie.

( 161 ) Pozri analogicky rozsudok zo 16. marca 2023, American Airlines/Komisia ( C‑127/21 P , EU:C:2023:209 , body 79 a 87 ).

( 162 ) Pozri analogicky rozsudok zo 16. marca 2023, American Airlines/Komisia ( C‑127/21 P , EU:C:2023:209 , body 93 a 95 ).

( 163 ) Pozri rozsudok z 11. septembra 2025, Rakúsko/Komisia (Jadrová elektráreň Paks II) ( C‑59/23 P , EU:C:2025:686 , bod 101 a citovaná judikatúra).

( 170 ) Pozri bod 9 oznámenia o nápravných opatreniach a judikatúru citovanú v poznámkach pod čiarou 161 a 162.

( 171 ) Podľa článku 8b druhej a tretej vety nariadenia č. 95/93 platí, že „toto nariadenie nemá vplyv na právomoc verejných orgánov podľa vnútroštátneho práva o hospodárskej súťaži alebo podľa článkov 81 alebo 82 zmluvy alebo podľa nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi… požadovať presun prevádzkových intervalov medzi leteckými dopravcami a regulovať spôsob, akým sa prideľujú. Tieto presuny sa môžu uskutočniť bez peňažnej náhrady.“

( ) Podľa článku 8a ods. 1 písm. b) bodu iii) nariadenia č. 95/93 platí, že „prevádzkové intervaly môžu byť… presunuté… v prípade celkového alebo čiastočného prevzatia, keď sú prevádzkové intervaly priamo spojené s prevzatým leteckým dopravcom“.