C-483/23

62023CC0483

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 10. júla 2025 ( 1 )

Vec C‑483/23

D,

Ministero dell’Economia e delle Finanze,

Comitato di Sicurezza Finanziaria

a

Agenzia del Demanio

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko)]

„Prejudiciálne konanie – Zahraničná politika – Reštriktívne opatrenia proti Ruskej federácii z dôvodu jej konania narúšajúceho alebo ohrozujúceho územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny – Nariadenie (EÚ) č. 269/2014 – Zmrazenie finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré sú súčasťou trustu – Uznanie trustu zriadeného na území offshore – Zriaďovateľ trustu označený v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 – Vlastníctvo a držba hospodárskych zdrojov a finančných prostriedkov, ktoré sú súčasťou trustu – Kontrola nad hospodárskymi zdrojmi a finančnými prostriedkami, ktoré sú súčasťou trustu – Trust spojený so sankcionovanou osobou“

I. Právny rámec

A.

Medzinárodné právo. Haagsky dohovor z 1. júla 1985 o rozhodnom práve pre trust a o jeho uznávaní ( 4 )

4.

V súlade s článkom 2 Haagskeho dohovoru z roku 1985:

„Na účely tohto dohovor pojem ‚trust‘ označuje právne vzťahy založené osobou zriaďovateľa – na základe úkonov medzi živými alebo pre prípad smrti – tým, že v záujme beneficienta alebo na určitý účel umiestni majetok pod kontrolu správcu.

správca má právomoc a povinnosť, za ktoré zodpovedá, spravovať a riadiť majetok alebo nakladať s ním v súlade s podmienkami trustu a osobitnými povinnosťami, ktoré mu ukladá zákon.

Skutočnosť, že zriaďovateľ si ponechá určité výhradné práva a právomoci a že správca môže mať určité práva ako beneficient, nie je nevyhnutne nezlučiteľná s existenciou trustu.“

5.

V článku 6 prvom odseku sa uvádza:

„Trust sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolí zriaďovateľ. Táto voľba musí byť výslovná alebo vyplývať z ustanovení listiny, ktorou sa zriaďuje trust alebo preukazuje jeho existencia, v prípade potreby vykladanými so zreteľom na okolnosti prípadu.“

6.

b)

majetok, ktorý je súčasťou trustu, nepatrí do majetku správcu v prípade jeho platobnej neschopnosti alebo úpadku;

c)

majetok, ktorý je súčasťou trustu, nepatrí do majetkového spoločenstva manželov ani do dedičstva po správcovi;

d)

sa možno domáhať vydania majetku, ktorý je súčasťou trustu, v prípade, že správca v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z trustu zmiešal majetok, ktorý je súčasťou trustu, so svojím osobným majetkom alebo previedol vlastnícke právo k nemu. Práva a povinnosti tretej osoby, ktorá má v držbe majetok, ktorý je súčasťou trustu, sa však naďalej riadia právnym poriadkom, ktorý určujú kolízne normy platné v mieste sídla súdu, ktorý vo veci koná.“

…

d)

‚hospodárske zdroje‘ sú aktíva každého druhu, hmotné aj nehmotné, hnuteľné aj nehnuteľné, ktoré nie sú finančnými prostriedkami, ale možno ich použiť na získanie finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb;

e)

‚zmrazenie hospodárskych zdrojov‘ je zabránenie využívaniu hospodárskych zdrojov na účely získania finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb akýmkoľvek spôsobom, ktorý zahŕňa okrem iného ich predaj, prenájom alebo založenie;

f)

„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I, ako aj finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú v držbe alebo pod kontrolou takýchto fyzických osôb, právnických osôb, subjektov alebo orgánov.

2. Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa priamo ani nepriamo nesprístupnia fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I, ani sa neposkytnú v ich prospech.“

9.

V článku 9 sa uvádza:

„Zakazuje sa vedomá a úmyselná účasť na činnostiach, ktorých predmetom alebo dôsledkom je obchádzanie opatrení uvedených v článku 2.“

2. Vykonávacie nariadenie 2022/336

…

6.

‚konečný užívateľ výhod‘ je akákoľvek fyzická(‑é) osoba(‑y), ktorá(‑é) skutočne ovláda(‑jú) alebo vykonáva(‑jú) kontrolu nad klientom, a/alebo fyzická(‑é) osoba(‑y), v mene ktorej(‑ých) sa transakcia alebo činnosť vykonáva, pričom medzi konečných užívateľov výhod patria aspoň:

…

b)

v prípade správy zvereného majetku (trust): všetky tieto osoby:

iv)

beneficienti, alebo ak sa ešte len majú určiť jednotlivci, ktorí majú prospech z právnej štruktúry alebo právneho subjektu, skupina osôb, v ktorých hlavnom záujme sa táto právna štruktúra alebo subjekt zakladá alebo funguje;

v)

akákoľvek iná fyzická osoba, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad zvereným majetkom prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami;

c)

v prípade právnych subjektov, ako sú nadácie, a právnych štruktúr podobných správe zvereného majetku, fyzická(‑é) osoba(‑y), ktorá(‑é) má(majú) rovnocenné alebo podobné postavenie ako osoby uvedené v písmene b);

13.

Článok 5 tohto legislatívneho dekrétu obsahuje zákaz prevodu, sprístupnenia alebo použitia zmrazených zdrojov, ako aj zákaz priameho alebo nepriameho sprístupnenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov označeným subjektom alebo v ich prospech.

2. Legislatívny dekrét č. 90/2017 ( 8 )

14.

Podľa znenia, ktoré je uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, článok 2 prvý odsek tohto legislatívneho dekrétu, ktorým sa mení článok 22 ods. 5 legislatívneho dekrétu č. 231/2007, stanovuje:

Trusty, ku ktorým patrí sporný trust, sú neverejné a neexistuje verejný register, v ktorom by bola uvedená ich štruktúra a ich zmeny. Preto treba za skutkové okolnosti tejto veci považovať skutkové okolnosti, ktoré uviedol vnútroštátny súd, a prípadne ich doplniť skutkovými okolnosťami, ktoré vyplývajú z dokumentov založených v spise a zo zisťovaní talianskych orgánov.

17.

S výhradou konečného overenia, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd, Súdny dvor musí vychádzať z takto preukázaného skutkového stavu, aby mohol poskytnúť užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu kladú.

18.

Spoločnosti B, A, C a D, ktoré sú žalobkyňami, vykonávajú obchodné činnosti v Taliansku, kde majú sídlo. ( 10 ) Ich základné imanie vlastní spoločnosť z Bermudských ostrovov ( 11 ), ktorej aktíva vložila do trustu fyzická osoba (zriaďovateľ) ( 12 ).

19.

Generálny riaditeľ správcovskej spoločnosti so sídlom vo Švajčiarsku (spoločnosť T) bol 19. júna 2019 vymenovaný za protektora trustu a 1. apríla 2021 určený za správcu.

23.

Zriaďovateľ bol vylúčený z okruhu beneficientov listinou zo 7. februára 2022, 21 dní pred zahrnutím jeho mena do prílohy I k nariadeniu č. 269/2014, ktoré bolo vykonané na základe rozhodnutia (SZBP) 2022/337 a vykonávacieho nariadenia 2022/336.

24.

Pôvodný protektor bol jediným beneficientom po zmene trustu zo 7. februára 2022, ktorou bol zriaďovateľ vylúčený z okruhu beneficientov. V súčasnosti talianska vláda nedokáže s istotou určiť, kto sú beneficienti trustu. Na pojednávaní právni zástupcovia spoločností, ktoré sú žalobkyňami, uviedli, že beneficientmi trustu sú charitatívne organizácie.

25.

V konaní na uvedenom súde:

–

spoločnosti, ktoré sú žalobkyňami, v podstate tvrdia, že zmrazený majetok nepatrí do sféry vplyvu osoby označenej v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, teda zriaďovateľa trustu. Vkladom materskej spoločnosti do trustu bol jeho majetok oddelený od majetku zriaďovateľa. Podľa zriaďovacej listiny a rozhodného práva neexistuje žiadna (priama alebo nepriama) riadiaca a kontrolná právomoc pripísateľná zriaďovateľovi, ktorý už nemôže vykonávať svoj vplyv;

–

talianske orgány naopak tvrdia, že vklad do trustu nemá účinok prevodu, a preto nespôsobuje úplné prerušenie vzťahu medzi zriaďovateľom a vloženým majetkom. Tiež sa odvolávajú na smernicu 2015/849, ktorej článok 3 bod 6 písm. b) bod i) stanovuje, že zriaďovatelia trustu patria do kategórie „konečných užívateľov výhod“. Navyše poznamenávajú, že hoci zriaďovateľ už nie je beneficientom trustu, majetok sa môže „vrátiť“ do jeho vlastníctva alebo ním opäť môže disponovať, ak sa napokon neprevedie na beneficientov (napríklad na základe toho, že sa ho zrieknu alebo dôjde k predčasnému zániku trustu).

29.

V prípade zápornej odpovede, má sa článok 2 [ods.] 1 nariadenia [č. 269/2014] vykladať v tom zmysle, že opatrenie spočívajúce v zmrazení možno prijať aj v prípade majetku alebo zdrojov, ktoré vložil do trustu správca uvedený v prílohe I k nariadeniu (označená osoba alebo osoba uvedená v zozname), ktorý sa má považovať za subjekt, ktorý vykonáva kontrolu nad týmto majetkom alebo zdrojmi?“

III. Konanie na Súdnom dvore

30.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 26. júla 2023.

31.

Písomné pripomienky predložili spoločnosti, ktoré sú žalobkyňami, belgická, francúzska, talianska, holandská a fínska vláda, ako aj Európska komisia.

Všeobecné úvahy o trustoch

34.

Trust je právny inštitút, ktorý vznikol v štátoch uplatňujúcich common law , ktorého znaky nie je vždy ľahké určiť a ktorého akceptácia v iných štátoch vyvolala rozpory. ( 19 )

35.

V práve Únie neexistuje osobitná právna úprava týkajúca sa trustov. Súdny dvor však na ne poukázal v sporoch týkajúcich sa daní a vnútorného trhu. V rozsudku Trustees of the P Panayi Accumulation & Maintenance Settlements ( 20 ) zdôraznil tieto tri znaky trustu:

–

Tieto znaky trustu ( 21 ) sa v podstate zhodujú so znakmi uvedenými v Haagskom dohovore z roku 1985, ktorého článok 2 som citoval vyššie.

37.

Pojem trust, ktorý je vymedzený v článku 2 Haagskeho dohovoru z roku 1985, sa chápe široko ( 22 ) a bol tak sformulovaný, aby zahŕňal trusty podľa práva common law a príbuzné právne inštitúty štátov so systémami kontinentálneho práva ( 23 ), ako je správa zvereného majetku (fideikomis), fiducia alebo nemecký Treuhand . Štáty uplatňujúce common law si tak zabezpečili uznávanie trustov v štátoch so systémami kontinentálneho práva (kde trusty neexistovali) a štáty so systémami kontinentálneho práva si zabezpečili uznávanie svojich príbuzných inštitútov v štátoch uplatňujúcich common law . ( 24 )

38.

Haagsky dohovor z roku 1985 vstúpil do platnosti v januári 1992 a jeho zmluvnými stranami je len 13 štátov a zámorských území. ( 25 )

39.

Určité trusty totiž možno označiť za čisto zdanlivé („sham trust“), ak osoby, ktoré sa podieľajú na ich zriadení, chcú vyvolať klamlivý dojem u tretích osôb a zakryť skutočnosť, že zriaďovateľ je v skutočnosti naďalej vlastníkom majetku vloženého do trustu.

43.

Riziko neoprávneného používania tohto inštitútu je väčšie, keď ide o trusty zriadené na určitých územiach v súlade s právnymi predpismi tretieho štátu, ( 31 ) ktoré sa musia uznať v súlade s Haagskym dohovorom z roku 1985 ( 32 ). Pri tomto type trustu sa jeho znaky „prispôsobia“ potrebám a prianiam zriaďovateľa. ( 33 )

44.

Zneužívanie trustov je dôvodom, pre ktorý sa stali predmetom smernice 2015/849 v rámci úpravy opatrení určených na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Podľa článku 3 bodu 6 tejto smernice „konečný užívateľ výhod“ je akákoľvek osoba, ktorá sa podieľa na truste (zriaďovateľ, správca, protektor, beneficient), ako aj akákoľvek iná fyzická osoba, ktorá skutočne vykonáva kontrolu nad trustom prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami.

45.

Predpisy Bermudských ostrovov týkajúce sa trustov sú založené na anglickom práve a sú obsiahnuté v osobitných právnych predpisoch, ktorými sú Trust (Special Provisions) Act z roku 1989 a Trustee Act z roku 1975, ktoré boli viackrát novelizované, spolu s Trust (Regulation of Trust Business) Act z roku 2011 a Exemption Order z roku 2002. ( 36 )

48.

Podľa článku 2 ods. 2 Trust (Special Provision) Act z roku 1989 má trust na Bermudských ostrovoch tieto znaky:

–

majetok, ktorý je súčasťou trustu, predstavuje oddelený majetok, ktorý netvorí súčasť majetku správcu,

–

Právny poriadok Bermudských ostrovov teda poskytuje trustom veľkú flexibilitu a zvýhodňuje a v podstatnej miere chráni postavenie zriaďovateľov.

C.

Prvá prejudiciálna otázka

1. Úvodné spresnenie

51.

Vnútroštátny súd sa pýta, či je možné prijať opatrenie spočívajúce v zmrazení v prípade majetku a hospodárskych zdrojov, ktoré vložil do trustu zriaďovateľ (označený v zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014), „ktorý sa má považovať za subjekt, ktorému tento majetok alebo zdroje patria“.

–

na jednej strane spoločnosti, ktoré pôsobia v Taliansku, v období od 17. apríla 2013 do 7. júna 2017 uznali, že ich konečným užívateľom výhod bol zriaďovateľ trustu;

–

na druhej strane vnútroštátny súd uvádza, že fyzická osoba zapísaná v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 (zriaďovateľ) zriadila trust, do ktorého vložila materskú spoločnosť, ktorá vykonáva kontrolu nad spoločnosťami, ktoré sú žalobkyňami. Vnútroštátny súd teda tvrdí, že zriaďovateľ vložil do trustu sporný majetok a hospodárske zdroje. Vychádzajúc z tohto predpokladu, chce vedieť, či má zriaďovateľ naďalej vlastnícky vzťah k tomuto majetku a týmto zdrojom (prvá prejudiciálna otázka). ( 39 )

2. Odpoveď na otázku

55.

V prípade spoločností, ktoré v celom rozsahu patria fyzickej osobe zapísanej v zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 (alebo ktoré sú v celom rozsahu pod kontrolou tejto osoby), podľa môjho názoru uvedenie názvu každej z týchto spoločností v zozname nie je potrebné na účely uplatnenia článku 2 nariadenia č. 269/2014. Ich zahrnutie by enormne sťažilo prácu normotvorcu Únie a narušilo rýchlosť a účinok prekvapenia, ktorý sa má dosiahnuť pri uplatňovaní reštriktívnych opatrení. ( 42 )

59.

Podľa môjho názoru stačí, aby celé základné imanie spoločnosti patrilo fyzickej osobe označenej v zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 (alebo aby bolo pod kontrolou tejto osoby) na to, aby sa tento majetok automaticky zahrnul do kategórie všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov tejto fyzickej osoby, ktoré sa môžu zmraziť. ( 43 )

60.

Rozhodujúcim ustanovením pre zodpovedanie prvej prejudiciálnej otázky je článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014, ktorý znie: „Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I, ako aj finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú v držbe alebo pod kontrolou takýchto fyzických osôb, právnických osôb, subjektov alebo orgánov“.

61.

Je logické, že vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, aké je presne postavenie zriaďovateľa trustu v tomto spore. Vzhľadom na to, že usporiadanie trustov je veľmi rôznorodé, flexibilné a premenlivé, je potrebné vykonať individuálne posúdenie. Netransparentnosť a neverejný charakter trustov bezpochyby sťažuje toto posúdenie. Hoci toto posúdenie musí vykonať vnútroštátny súd, Súdny dvor mu môže poskytnúť niekoľko užitočných usmernení.

65.

Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 nevymedzuje, ale vymenúva určité právne pojmy a ani neodkazuje na iné právne predpisy Únie alebo na vnútroštátne právne poriadky. Ide teda o autonómne pojmy práva Únie, ktoré sa musia vykladať vo všetkých členských štátoch jednotne.

66.

Pri tomto jednotnom výklade treba vychádzať zo znenia ustanovenia, z jeho kontextu a z cieľa sledovaného právnou úpravou, ktorej je uvedené ustanovenie súčasťou. ( 45 )

3. Doslovné kritérium

4. Systematické a teleologické kritérium

70.

Pri rozhodovaní o tom, či majetok alebo hospodárske zdroje vložené do trustu na účely uplatňovania nariadenia č. 269/2014 naďalej patria zriaďovateľovi alebo sú v jeho držbe, treba vychádzať z cieľa tohto nariadenia a z jeho vzťahu k iným nástrojom práva Únie.

71.

Z hľadiska jeho účelu je výklad, ktorý navrhnem, v súlade s cieľom predpisov prijatých Úniou na uloženie reštriktívnych opatrení osobám spojeným s vedúcimi predstaviteľmi Ruska z dôvodu agresie voči Ukrajine. ( 48 ) Dosiahnutie tohto cieľa by bolo znemožnené, ak by sa povolilo používanie právnych štruktúr, ktoré prostredníctvom viac alebo menej sofistikovaných techník umožňujú týmto osobám vyhnúť sa účinnému uplatňovaniu takých opatrení.

72.

75.

Článok 9 nariadenia č. 269/2014 zakazuje vedome a úmyselne sa zúčastňovať na činnostiach, ktorých cieľom alebo účinkom je obchádzanie reštriktívnych opatrení spočívajúcich v zmrazení hospodárskych zdrojov a finančných prostriedkov prijatých voči fyzickým a právnickým osobám uvedeným v prílohe I tohto nariadenia.

76.

Ako som už vysvetlil, trusty sa môžu pomerne ľahko použiť na obchádzanie zmrazenia hospodárskych zdrojov a finančných prostriedkov. Konštatuje to Komisia v Príručke pre hospodárske subjekty o obchádzaní sankcií voči Rusku. ( 51 )

77.

Táto okolnosť vysvetľuje prijatie osobitných právnych predpisov Únie, ktorých cieľom je zabrániť používaniu trustov ako prostriedku na obchádzanie uplatňovania reštriktívnych opatrení:

Systematický a teleologický výklad článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v súvislosti s trustami uľahčujú právne predpisy Únie, ktoré boli síce prijaté mimo konkrétnej oblasti reštriktívnych opatrení, ale ktorých cieľom je predchádzanie používania finančného systému na pranie špinavých peňazí.

79.

Je to tak preto, lebo obchádzanie reštriktívnych opatrení sa môže vykonávať s využitím tých istých právnych konštrukcií, schém a techník, aké sú uvedené v smernici 2015/849. Jej cieľom je zabrániť tomu, že toky peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti by mohli narušiť integritu, stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh Únie, ako aj medzinárodný rozvoj. ( 55 )

80.

Jedným z kľúčových pojmov smernice 2015/849 ( 56 ) je pojem „konečný užívateľ výhod“ plynúcich z majetku. Článok 3 bod 6 písm. b) ( 57 ) pritom vyžaduje, aby sa za „konečných užívateľov výhod“ považovalo v prípade trustov päť kategórií osôb, medzi ktorými sa nachádzajú na prvom mieste zriaďovateľ/zriaďovatelia. Táto istá povinnosť sa podľa článku 31 ods. 1 tejto smernice, zmenenej smernicou 2019/2177, vzťahuje aj na právne štruktúry, ktoré majú podobnú štruktúru alebo funkcie ako trusty.

81.

5. Vzťah zriaďovateľa k hospodárskym zdrojom vloženým do trustu

84.

Prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť, aký vzťah má zriaďovateľ k aktívam vloženým do trustu, a určiť, či sa tento nástroj mohol použiť na obchádzanie reštriktívnych opatrení uložených na základe nariadenia č. 269/2014.

85.

V spore vo veci samej ide o klasický prípad medzinárodného práva súkromného, teda o uznanie trustu, ktorý bol zriadený v súlade s právnym poriadkom Bermudských ostrovov, v Taliansku na základe ustanovení Haagskeho dohovoru z roku 1985.

86.

Podľa článku 2 ods. 2 Trust (Special Provision) Act z roku 1989 majú trusty na Bermudských ostrovoch obvyklé znaky tohto inštitútu. Bermudská právna úprava je však veľmi flexibilná a chráni zriaďovateľa, pričom mu priznáva viaceré výsady, ktoré mu podľa môjho názoru umožňujú, aby bol naďalej „konečným užívateľom výhod“ plynúcich z majetku vloženého do trustu.

90.

Spomedzi uvedených výsad, ktoré nebránia zriadeniu trustu, ( 60 ) uznaných právnymi predpismi Bermudských ostrovov ( 61 ) môže vnútroštátny súd zohľadniť (a overiť, či ich zriaďovateľ uplatnil) tieto výsady:

–

zriaďovateľ má oprávnenie úplne alebo čiastočne zrušiť trust. V takom prípade by sa majetok vložený do trustu opäť stal súčasťou majetku zriaďovateľa. ( 62 ) Ako tvrdí talianska vláda, tento právny predpis svedčí o tom, že zriaďovateľ je „konečným užívateľom výhod“ plynúcich z majetku, ktorý je súčasťou trustu;

–

Tieto znaky ako celok svedčia o tom, že zriaďovateľ trustu, ktorý sa riadi právnym poriadkom Bermudských ostrovov, môže mať s majetkom a hospodárskymi zdrojmi, ktoré doň vložil, vzťah, ktorý môže spôsobiť, že táto osoba sa stane „konečným užívateľom výhod“ plynúcich z vložených aktív. Podobný vzťah je upravený v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 na účely uplatnenia opatrenia spočívajúceho v zmrazení na tento majetok a zdroje.

92.

Na základe vyššie uvedeného môžem navrhnúť odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že nič nebráni tomu, aby sa v závislosti od konkrétnych ustanovení zriaďovacej listiny alebo jej zmien a od právneho poriadku, ktorý sa uplatní na určitý trust, hospodárske zdroje a finančné prostriedky, ktoré sú jeho súčasťou, naďalej považovali za hospodárske zdroje a finančné prostriedky, ktoré patria zriaďovateľovi alebo sú v jeho držbe, na účely článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014.

D.

Druhá prejudiciálna otázka

93.

Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že „v prípade trustu by bol spojenou osobou jednoznačne správca, ktorý spravuje vložený majetok v záujme zriaďovateľa. Skutočnosť, že naďalej platí program uvedený v zriaďovacej listine, nič nemení na tom, že taký program si želal zriaďovateľ na účely uskutočnenia vlastného záujmu a že správcov trustu… vyberá zriaďovateľ alebo ich v každom prípade vyberajú subjekty určené zriaďovateľom v zriaďovacej listine“.

97.

Z týchto úvah vyplýva, že podľa vnútroštátneho súdu môže existovať významná právna väzba medzi zriaďovateľom a správcom, ktorá umožňuje považovať obe tieto osoby za spojené osoby v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014.

98.

Kritérium „spojenia“ sa často používa v aktoch Rady týkajúcich sa reštriktívnych opatrení, ale ako také nie je vymedzené a jeho význam závisí od rozličných kontextov a okolností. Možno sa domnievať, že označuje fyzické alebo právnické osoby, ktoré vo všeobecnosti spájajú spoločné záujmy, pričom nie je nevyhnutné, aby vykonávali spoločnú ekonomickú činnosť. Tento pojem obvykle znamená existenciu väzby presahujúcej rámec obyčajného rodinného vzťahu. ( 63 )

99.

Z tohto hľadiska je pochopiteľný výklad, ktorý navrhuje talianska vláda: zahrnutie osoby do prílohy I k nariadeniu č. 269/2014 bezpochyby umožňuje automatické uplatnenie reštriktívnych opatrení, ale tieto opatrenia sa tiež môžu vykonať tak, že sa preukáže existencia spojenia, aj keď také zahrnutie absentuje.

103.

Hoci je uvedený výklad lákavý, znenie predpisu ho de lege lata nepovoľuje: na to, aby existovalo spojenie, sa vyžaduje, aby spojená osoba alebo spojený subjekt boli výslovne uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014.

104.

V prípade sporného trustu podľa vnútroštátneho súdu existuje spojenie medzi zriaďovateľom a správcom, ale správca nie je uvedený v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014.

105.

Vnútroštátny súd sa opäť subsidiárne pýta, či by sa v prípade, ak by bola odpoveď na prvú a druhú otázku záporná, článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 uplatnil v rozsahu, v akom zriaďovateľ vykonáva kontrolu nad majetkom alebo zdrojmi, ktoré vložil do trustu.

108.

Keďže som navrhol odpovedať na prvú otázku záporne, nie je potrebné zaoberať sa treťou otázkou. Budem sa ňou však zaoberať pre prípad, že Súdny dvor by dospel k inému záveru, pokiaľ ide o prvú otázku.

109.

Zahrnutie pojmu „kontrola“ nad finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi do článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 dopĺňa kritériá týkajúce sa vlastníctva a držby týchto prostriedkov alebo zdrojov. Jeho zahrnutie zodpovedá zámeru normotvorcu Únie uzavrieť okruh možných situácií, a tak zabrániť obchádzaniu reštriktívnych opatrení.

110.

Prvým z uvedených kritérií je „právomoc menovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu“ kontrolovanej právnickej osoby alebo subjektu. V rámci trustov v závislosti od ich usporiadania zriaďovateľ vykonáva kontrolu nad osobami, ktoré sa na nich podieľajú: určuje a môže vymeniť správcu, tak ako môže vymenovať a vymeniť protektora. „Predĺžený tieň“ alebo „predĺžená ruka“ zriaďovateľa mu teda umožňuje podľa konkrétneho prípadu ovplyvňovať osoby, ktoré spravujú trust, ktorých zotrvanie vo funkcii je závislé od vôle zriaďovateľa.

114.

Podobne je to v prípade kritéria, ktorého predmetom je „vplývanie na podnikovú stratégiu, operačnú politiku, podnikateľské plány, investície, kapacitu, poskytovanie finančných prostriedkov, ľudské zdroje a právne záležitosti“. Zriaďovateľ môže vopred určiť tieto okolnosti v zriaďovacej listine, ktorou je správca viazaný pri riadení a spravovaní aktív trustu. Okrem toho je obvyklé, že zriaďovateľ určí správcu, ktorému úplne dôveruje, a preto nič nebráni tomu, aby mu poskytol pokyny týkajúce sa správy trustu bez toho, aby ich akýmkoľvek spôsobom zverejnil. Zriaďovateľ navyše môže zahrnúť do zriaďovacej listiny povinnosť, aby sa mu pravidelne poskytovali informácie o správe trustu.

115.

Ako som už uviedol, právny poriadok Bermudských ostrovov priznáva široké právomoci zriaďovateľovi trustu, ktorý môže spravovať trust spolu so správcom a zmeniť osobu alebo spoločnosť, ktorú určí na výkon tejto funkcie. Prináleží vnútroštátnemu súdu určiť, či v tomto prípade existujú také okolnosti, ktoré svedčia o tom, že zriaďovateľ vykonáva kontrolu nad riadením majetku, ktorý je súčasťou trustu.

119.

Chcel by som dodať, ako naznačuje vnútroštátny súd, ( 68 ) že zmeny, ku ktorým došlo v truste, ktorý je predmetom sporu, od jeho zriadenia, a to aj v prípade, ak je ich cieľom obmedziť právomoci zriaďovateľa, zrejme závisia od jeho vôle a opäť svedčia o jeho oprávneniach vykonávať kontrolu. Uvedenými zmenami by sa nezmenila, ale potvrdila schopnosť zriaďovateľa priamo alebo nepriamo vykonávať kontrolu nad majetkom, ktorý vložil do trustu, a nahradiť správcov alebo protektorov inými osobami, ktorým dôveruje.

120.

Nič teda nebráni tomu, aby si zriaďovateľ ponechal v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 kontrolu nad finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi, ktoré vloží do trustu, a vykonával na ne rozhodujúci vplyv ( 69 ). Zdôrazňujem, že vnútroštátny súd musí overiť, či je to tak v tejto veci.

V. Návrh

121.

( 3 ) Nariadenie Rady zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6 ), zmenené nariadením Rady (EÚ) č. 476/2014 z 12. mája 2014 ( Ú. v. EÚ L 137, 2014, s. 1 ) a vykonávané vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2022/336 z 28. februára 2022 ( Ú. v. EÚ L 58, 2022, s. 1 ). Zriaďovateľ trustu bol zahrnutý do zoznamu uvedeného v prílohe I na základe rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/337 z 28. februára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 59, 2022, s. 1 ), a vykonávacieho nariadenia 2022/336.

( 4 ) Ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1985“. Jeho španielske znenie je dostupné na https://assets.hcch.net/docs/07ea0975‑a3d8‑43a6‑be2f‑4b55f8c3a996.pdf.

( 5 ) Znenie vyplývajúce zo zmeny zavedenej nariadením č. 476/2014.

( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES ( Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73 ), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019 ( Ú. v. EÚ L 334, 2019, s. 155 ).

( 7 ) Decreto legislativo 22 giugno 2007, n. 109 – Misure per prevenire, contrastare e reprimere il finanziamento del terrorismo e l’attività dei Paesi che minacciano la pace e la sicurezza internazionale, in attuazione della direttiva 2005/60/CE (legislatívny dekrét č. 109 z 22. júna 2007 o opatreniach na predchádzanie, boj a potláčanie financovania terorizmu a aktivít krajín ohrozujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť, ktorými sa vykonáva smernica 2005/60/ES) (GURI č. 172 z 26. júla 2007).

( 11 ) Spoločnosti, ktoré sú žalobkyňami, to uznávajú vo svojich písomných pripomienkach (bod 1): materská spoločnosť so sídlom na Bermudských ostrovoch vlastní všetky obchodné podiely týchto štyroch spoločností.

( 12 ) Tiež nazývaný „settlor“. Pokiaľ ide o vzťah zriaďovateľa k aktívam vloženým do materskej spoločnosti, pozri body 51 až 54 nižšie.

( 13 ) [Táto časť poznámky pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.] Ako vysvetlím nižšie, správca riadi a spravuje majetok vložený do trustu v súlade s ustanoveniami zriaďovacej listiny a po zániku trustu alebo v súlade s ním prevedie vložený majetok na beneficientov.

( 14 ) Ako talianska vláda uviedla v bodoch 4 a 10 svojich písomných pripomienok, spoločnosť T vykonávala funkciu správcu od 1. apríla 2021, pričom predtým bola správcom spoločnosť H.

( 15 ) Funkciou protektora je dohliadať na správne vykonávanie programu stanoveného v truste.

( 16 ) Táto osoba vykonávala od roku 2006 do roku 2013 funkciu zástupcu konateľa v ruskej spoločnosti, ktorej vlastníkom je zriaďovateľ trustu a ktorá pôsobí v oceliarstve a ťažobnom priemysle. Od roku 2013 je zástupcom konateľa v inej ruskej spoločnosti, ktorá vykonáva kontrolu nad spoločnosťami, ktorých väčšinovými akcionármi sú zriaďovateľ trustu a jeho rodinní príslušníci.

( 23 ) VON OVERBECK, A. E.: Rapport explicatif sur la Convention de La Haye de 1985 relative au trust. In: Actes et documents de la Quinzième session (1984), zväzok II, Trusts – loi applicable et reconnaissance . La Haye: Imprimerie Nationale, 1985, s. 370 až 415.

( 24 ) Cieľom Haagskeho dohovoru z roku 1985 nebolo zaviesť inštitút trustu v krajinách, v ktorých neexistoval, ale len podporiť jeho uznávanie.

( 25 ) Medzi zmluvnými štátmi, ktoré uplatňujú tento dohovor, sa nachádza päť členských štátov Únie (Cyprus, Taliansko, Luxembursko, Malta a Holandsko). Francúzsko podpísalo tento dohovor, ale ho neratifikovalo a Únia nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru. Jeho zmluvnými stranami sú Spojené kráľovstvo a Bermudské ostrovy ako britské zámorské územie. Okrem iných štátov so systémami common law (Austrália, Kanada a Spojené štáty, ktoré ho podpísali, ale ešte neratifikovali) sú zmluvnými stranami tohto dohovoru tiež štáty alebo mikroštáty, ktoré plnia funkciu finančných centier (Lichtenštajnsko, Monako, Panama, San Marino a Švajčiarsko). Zmluvné štáty, v ktorých sa uplatňuje tento dohovor, sú uvedené na https://www.hcch.net/es/instruments/conventions/status‑table/?cid=59.

( 26 ) Tento výraz je použitý v článku 2 Haagskeho dohovoru z roku 1985.

( 27 ) Majetok je chránený pred osobnými veriteľmi zriaďovateľa, ako aj správcu a beneficienta. Veritelia beneficienta môžu len zaistiť jeho práva k trustu, a to len v prípade, ak nejde o trust typu discretionary , protective alebo spendthrift . Pokiaľ ide o pravidlá upravujúce tento oddelený majetok, teda vzťahy medzi zriaďovateľom, správcom a beneficientom, trust sa riadi pravidlami, ktoré sú viac alebo menej podobné pravidlám upravujúcimi mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu a zmluvu o obchodnom zastúpení.

( 33 ) Dokonca aj právnici z určitých území „offshore“ propagujú tento typ výhod, o čom svedčí „Best Offshore Trust Jurisdiction – a Comparison“, dostupné na https://www.offshorecorporation.com/trust/.

( 34 ) V dokumente Multilateral Repo Task Force, Global Advisory on Russian Sanctions Evasion, 9. marec 2023, s. 3, dostupnom na https://finance.ec.europa.eu/system/files/2023‑03/230309‑repo‑global‑advisory_en.pdf, sa uvádza: „specifically, REPO members have discovered trust arrangements that may have been designed to thwart sanctions enforcement. These arrangements may indicate that everyone involved in the trust –including law firms, grantors (also defined as protectors), trustees, settlors, and beneficiaries– may be involved in sanctions evasion. In some instances, sanctioned Russians individuals and entities and their proxies may involve relatives and close associates in these legal structures and arrangements to further obfuscate their ownership or relation to the assets. It is not uncommon for these legal entities and arrangements to be located in jurisdictions that are tax or corporate formation havens, which may afford a degree of secrecy to Russian elites and their proxies“.

( 35 ) Vec Ismailova/Rada ( T‑234/22 , EU:T:2024:287 , body 136 až 153 ). Tento rozsudok bol napadnutý odvolaním vo veci C‑506/24 P, o ktorom Súdny dvor ešte nerozhodol.

( 36 ) Aktualizované znenia týchto predpisov sú dostupné na https://www.bermudalaws.bm/search/*/SPContentType:%C7%82%C7%82436f6e736f6c696461746564204c6177.

( 37 ) Článok 2 ods. 3, zmenený článkom 2 zákona 2014: 22, účinný od 16. júla 2014: „The reservation or grant by the settlor of certain rights and powers, and the fact that the správca may himself have rights as a beneficiary, are not necessarily inconsistent with the existence of a trust.“

( 43 ) Na pojednávaní nemecká vláda uznala, že zmrazenie aktív spoločnosti, ktorá nie je uvedená v zozname v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, je možné, ak tieto aktíva patria osobe uvedenej na tomto zozname, sú v jej držbe alebo pod jej kontrolou.

( 44 ) V rozsudku z 11. novembra 2021, Bank Sepah ( C‑340/20 , EU:C:2021:903 , bod 56 ), sa uvádza, že na dosiahnutie cieľov reštriktívnych opatrení je nielen legitímne, ale aj nevyhnutné, aby mali definície pojmov „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“ široký výklad, pretože „ide o to, aby sa zabránilo akémukoľvek použitiu zmrazeného majetku, ktorý by umožňoval obchádzanie predmetných nariadení a využitie nedostatkov systému“.

( 45 ) Rozsudky zo 16. januára 2025, VB II (Informovanie o práve na nové súdne konanie) ( C‑400/23 , EU:C:2025:14 , bod 40 ), a z 30. novembra 2021, LR Ģenerālprokuratūra ( C‑3/20 , EU:C:2021:969 , bod 79 ).

( 46 ) Vo verziách v anglickom („belonging to, owned, held, controlled“), nemeckom („Eigentum“, „Besitz“, „gehalten“, „kontrolliert“), francúzskom („appartenant aux, possèdent, détiennent, contrôlent“), talianskom („appartenenti a, posseduti, detenuti, controllati“), portugalskom („pertencentes, na posse ou que se encontram à disposição ou sob controlo“), rumunskom („aparțin, se află în proprietatea ori posesia sau sunt controlate“) a holandskom („toebehoren aan, eigendom, bezit, zeggenschap“) jazyku sú použité štyri rôzne výrazy. V španielskej verzii sú spomenuté len tri výrazy: „propiedad“, „tenencia“ a „control“. Verzie v nemčine a španielčine navyše neobsahujú výraz, ktorý by bol jednoznačne rovnocenný výrazu „appartenenti a“, ktorý sa nachádza v anglickej, portugalskej a francúzskej verzii.

( 49 ) Táto poznámka pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.

( 50 ) Dokument COM(2020) 560 final zo 16. septembra 2020, správa Komisie určená Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej sa posudzuje, či boli všetky správy zvereného majetku a podobné právne štruktúry, ktoré podliehajú právu členských štátov, náležite identifikované a či sa na ne vzťahujú povinnosti stanovené v smernici (EÚ) 2015/849, s. 4.

( 51 ) Európska komisia: Guidance for EU operators: Implementing enhanced due diligence to shield against Russia sanctions circumvention , 7. september 2023, s. 9. Za jasnú indíciu obchádzania („red flag“) sa považuje prípad, keď sa použijú „complex corporate or trust structures linked to countries friendly to Russia or whose complexity is not justified by the business profile of the customer. Use of trust arrangements or complex corporate structures involving offshore companies“. Tento dokument je dostupný na https://finance.ec.europa.eu/system/files/2023‑12/guidance‑eu‑operators‑russia‑sanctions‑circumvention_en.pdf.

( 52 ) Rozhodnutie Rady z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 13 ), zmenené rozhodnutím Rady (SZBP) 2022/884 z 3. júna 2022 ( Ú. v. EÚ L 153, 2022, s. 128 ).

( 53 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673 (Ú. v. EÚ L, 2024/1226). Lehota na prebratie tejto smernice do vnútroštátnych právnych poriadkov sa skončila 20. mája 2025.

( 57 ) Pozri jeho citáciu v bode 11 vyššie.

( 58 ) Pripomínam, že spoločnosti, ktoré sú žalobkyňami, oznámili bankovej inštitúcii, v ktorej mali otvorené účty, že ich konečným užívateľom výhod je zriaďovateľ trustu.

( 59 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie zaradenia na zoznam v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, ktoré je uvedené v rozhodnutí (SZBP) 2022/337.

( 60 ) Článok 2 ods. 3 Trust (Special Provision) Act z roku 1989, zmenený článkom 2 zákona 2014: 22, účinný od 16. júla 2014 stanovuje: „The reservation or grant by the settlor of certain rights and powers, and the fact that the správca may himself have rights as a beneficiary, are not necessarily inconsistent with the existence of a trust“.

( 61 ) Výsady zriaďovateľa trustu sú v článku 2A ods. 2 Trust (Special Provision) Act z roku 1989 označené ako „reserved powers“.

( 62 ) Vnútroštátny súd musí rozhodnúť, či v prípade, že trust bol vytvorený ako nezrušiteľný, existuje možnosť odvolať sa na toto ustanovenie, napríklad ak sa nesplnia ciele stanovené v zriaďovacej listine.

( 65 ) Stanovisko Komisie k článku 2 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 269/2014 z 8. júna 2021, dokument C(2021) 4223 final. Tieto faktory sa v podstate zhodujú s faktormi, ktoré uviedla Rada Európskej únie v bode 62 dokumentu Reštriktívne opatrenia (sankcie) – aktualizácia najlepších postupov EÚ na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení z 27. júna 2022, ktorý je dostupný na https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST‑10572‑2022‑INIT/sk/pdf.

( 66 ) V súvislosti s uplatňovaním reštriktívnych opatrení voči Iránu sa v rozsudku z 10. septembra 2019, HTTS/Rada ( C‑123/18 P , EU:C:2019:694 , bod 75 ), konštatovalo, že spoločnosť môže byť kvalifikovaná ako „vo vlastníctve alebo pod kontrolou iného subjektu“, ak sa nachádza v situácii, v ktorej tento iný subjekt môže ovplyvňovať obchodné rozhodnutia danej spoločnosti, a to aj pri neexistencii akejkoľvek právnej alebo majetkovej väzby alebo väzby z dôvodu podielu na základnom imaní medzi týmito dvoma hospodárskymi subjektmi.

( 67 ) Ak sa do trustu vloží spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je vlastníctvo luxusnej vily, ktorá sa prenajíma výlučne zriaďovateľovi, ide o skutočnosť, ktorá svedčí o tom, že zriaďovateľ vykonáva kontrolu nad touto spoločnosťou a touto vilou.

( 68 ) V poslednom bode rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

( ) Pozri analogicky rozsudky z 31. mája 2018, Ernst & Young ( C‑633/16 , EU:C:2018:371 , bod 45 ), a zo 4. marca 2020, Marine Harvest/Komisia ( C‑10/18 P , EU:C:2020:149 , bod 49 ), v ktorých je pojem „kontrola“ vymedzený ako „možnos[ť], priznan[á] zákonom, zmluvami alebo inými prostriedkami, vykonávať rozhodujúci vplyv na podnik“. Na tento účel sa berie do úvahy článok 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) ( Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 40).