C-483/23
ECLI:EU:C:2025:559
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0483
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CC0483
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 10. júla 2025 ( 1 )
Vec C‑483/23
D,
A,
B,
C
a
T
proti
Ministero dell’Economia e delle Finanze,
Comitato di Sicurezza Finanziaria
a
Agenzia del Demanio
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko)]
„Prejudiciálne konanie – Zahraničná politika – Reštriktívne opatrenia proti Ruskej federácii z dôvodu jej konania narúšajúceho alebo ohrozujúceho územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny – Nariadenie (EÚ) č. 269/2014 – Zmrazenie finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré sú súčasťou trustu – Uznanie trustu zriadeného na území offshore – Zriaďovateľ trustu označený v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 – Vlastníctvo a držba hospodárskych zdrojov a finančných prostriedkov, ktoré sú súčasťou trustu – Kontrola nad hospodárskymi zdrojmi a finančnými prostriedkami, ktoré sú súčasťou trustu – Trust spojený so sankcionovanou osobou“
1.
Kontext prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania tvorí prijatie reštriktívnych opatrení spočívajúcich v zmrazení hospodárskych zdrojov a finančných prostriedkov, ktoré prijala Európska únia proti Ruskej federácii s cieľom zabrániť konaniu narúšajúcemu alebo ohrozujúcemu územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.
2.
Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či sa opatrenia spočívajúce v zmrazení môžu vzťahovať aj na majetok alebo hospodárske zdroje, ktoré vložila do trustu ( 2 ) osoba (zriaďovateľ trustu), ktorá je menovite označená v zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 269/2014 ( 3 ).
3.
Súdny dvor má rozhodnúť, do akej miery môže trust slúžiť ako nástroj na obchádzanie uplatňovania reštriktívnych opatrení. Pri odpovedi na túto otázku bude potrebné zohľadniť zložitosť a flexibilitu trustov ako právneho inštitútu, ktorý je upravený vo vnútroštátnom práve niektorých, nie však všetkých členských štátov.
I. Právny rámec
A.
Medzinárodné právo. Haagsky dohovor z 1. júla 1985 o rozhodnom práve pre trust a o jeho uznávaní ( 4 )
4.
V súlade s článkom 2 Haagskeho dohovoru z roku 1985:
„Na účely tohto dohovor pojem ‚trust‘ označuje právne vzťahy založené osobou zriaďovateľa – na základe úkonov medzi živými alebo pre prípad smrti – tým, že v záujme beneficienta alebo na určitý účel umiestni majetok pod kontrolu správcu.
Trust má tieto znaky:
a)
majetok, ktorý je súčasťou trustu, predstavuje oddelený majetok a netvorí súčasť majetku správcu,
b)
nositeľom vlastníckeho práva k majetku, ktorý je súčasťou trustu, je správca alebo iná osoba v mene správcu,
c)
správca má právomoc a povinnosť, za ktoré zodpovedá, spravovať a riadiť majetok alebo nakladať s ním v súlade s podmienkami trustu a osobitnými povinnosťami, ktoré mu ukladá zákon.
Skutočnosť, že zriaďovateľ si ponechá určité výhradné práva a právomoci a že správca môže mať určité práva ako beneficient, nie je nevyhnutne nezlučiteľná s existenciou trustu.“
5.
V článku 6 prvom odseku sa uvádza:
„Trust sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolí zriaďovateľ. Táto voľba musí byť výslovná alebo vyplývať z ustanovení listiny, ktorou sa zriaďuje trust alebo preukazuje jeho existencia, v prípade potreby vykladanými so zreteľom na okolnosti prípadu.“
6.
Článok 11 stanovuje:
„Ako trust sa uzná trust zriadený v súlade s právnym poriadkom, ktorý je uvedený v predchádzajúcej kapitole.
Z tohto uznania prinajmenšom vyplýva, že majetok, ktorý je súčasťou trustu, je odlišný od osobného majetku správcu a že správca môže konať ako žalobca alebo žalovaný a môže vystupovať v postavení správcu pred notárom alebo ktoroukoľvek osobou, ktorá vykonáva verejnú funkciu.
Pokiaľ to právny poriadok rozhodný pre trust vyžaduje alebo stanovuje, z tohto uznania najmä vyplýva, že
a)
osobní veritelia správcu nemôžu využiť zabezpečovacie opatrenia vzťahujúce sa na majetok, ktorý je súčasťou trustu;
b)
majetok, ktorý je súčasťou trustu, nepatrí do majetku správcu v prípade jeho platobnej neschopnosti alebo úpadku;
c)
majetok, ktorý je súčasťou trustu, nepatrí do majetkového spoločenstva manželov ani do dedičstva po správcovi;
d)
sa možno domáhať vydania majetku, ktorý je súčasťou trustu, v prípade, že správca v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z trustu zmiešal majetok, ktorý je súčasťou trustu, so svojím osobným majetkom alebo previedol vlastnícke právo k nemu. Práva a povinnosti tretej osoby, ktorá má v držbe majetok, ktorý je súčasťou trustu, sa však naďalej riadia právnym poriadkom, ktorý určujú kolízne normy platné v mieste sídla súdu, ktorý vo veci koná.“
B.
Právo Únie
7.
Článok 1 stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
…
d)
‚hospodárske zdroje‘ sú aktíva každého druhu, hmotné aj nehmotné, hnuteľné aj nehnuteľné, ktoré nie sú finančnými prostriedkami, ale možno ich použiť na získanie finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb;
e)
‚zmrazenie hospodárskych zdrojov‘ je zabránenie využívaniu hospodárskych zdrojov na účely získania finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb akýmkoľvek spôsobom, ktorý zahŕňa okrem iného ich predaj, prenájom alebo založenie;
f)
‚zmrazenie finančných prostriedkov‘ je zabránenie akémukoľvek pohybu, prevodu, úprave, použitiu finančných prostriedkov, prístupu k nim alebo manipulácii s nimi akýmkoľvek spôsobom, ktoré by mali za následok akúkoľvek zmenu ich objemu, výšky, umiestnenia, vlastníctva, držby, charakteru, miesta určenia alebo akúkoľvek inú zmenu, ktorá by umožnila použitie finančných prostriedkov, vrátane spravovania portfólií;
g)
‚finančné prostriedky‘ sú finančné aktíva a výhody každého druhu, ktoré zahŕňajú, nie však výlučne:
…“
8.
Článok 2 ( 5 ) stanovuje:
„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I, ako aj finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú v držbe alebo pod kontrolou takýchto fyzických osôb, právnických osôb, subjektov alebo orgánov.
2. Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa priamo ani nepriamo nesprístupnia fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I, ani sa neposkytnú v ich prospech.“
9.
V článku 9 sa uvádza:
„Zakazuje sa vedomá a úmyselná účasť na činnostiach, ktorých predmetom alebo dôsledkom je obchádzanie opatrení uvedených v článku 2.“
2. Vykonávacie nariadenie 2022/336
10.
Podľa článku 1 tohto nariadenia „na zoznam uvedený v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 269/2014 sa dopĺňajú osoby a subjekty uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu“.
3. Smernica (EÚ) 2015/849 ( 6 )
11.
Článok 3 stanovuje:
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
6.
‚konečný užívateľ výhod‘ je akákoľvek fyzická(‑é) osoba(‑y), ktorá(‑é) skutočne ovláda(‑jú) alebo vykonáva(‑jú) kontrolu nad klientom, a/alebo fyzická(‑é) osoba(‑y), v mene ktorej(‑ých) sa transakcia alebo činnosť vykonáva, pričom medzi konečných užívateľov výhod patria aspoň:
…
b)
v prípade správy zvereného majetku (trust): všetky tieto osoby:
i)
zriaďovateľ/zriaďovatelia (settlor);
ii)
správca/správcovia (trustee);
iii)
protektor/protektori, ak sú určení;
iv)
beneficienti, alebo ak sa ešte len majú určiť jednotlivci, ktorí majú prospech z právnej štruktúry alebo právneho subjektu, skupina osôb, v ktorých hlavnom záujme sa táto právna štruktúra alebo subjekt zakladá alebo funguje;
v)
akákoľvek iná fyzická osoba, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad zvereným majetkom prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami;
c)
v prípade právnych subjektov, ako sú nadácie, a právnych štruktúr podobných správe zvereného majetku, fyzická(‑é) osoba(‑y), ktorá(‑é) má(majú) rovnocenné alebo podobné postavenie ako osoby uvedené v písmene b);
…“
C.
Talianske právo
1. Legislatívny dekrét č. 109/2007 ( 7 )
12.
Článkom 3 tohto legislatívneho dekrétu bol vytvorený Comitato di Sicurezza Finanziaria (Výbor pre finančnú bezpečnosť, Taliansko) ako orgán Ministero dell’Economia e delle Finanze (Ministerstvo hospodárstva a financií, Taliansko), ktorý prijíma opatrenia spočívajúce v zmrazení nariadené Organizáciou Spojených národov, Európskou úniou a ministerstvom hospodárstva a financií.
13.
Článok 5 tohto legislatívneho dekrétu obsahuje zákaz prevodu, sprístupnenia alebo použitia zmrazených zdrojov, ako aj zákaz priameho alebo nepriameho sprístupnenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov označeným subjektom alebo v ich prospech.
2. Legislatívny dekrét č. 90/2017 ( 8 )
14.
Podľa znenia, ktoré je uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, článok 2 prvý odsek tohto legislatívneho dekrétu, ktorým sa mení článok 22 ods. 5 legislatívneho dekrétu č. 231/2007, stanovuje:
„Správcovia výslovných trustov upravených v zákone č. 364 zo 16. októbra 1989, ako aj osoby, ktoré vykonávajú rovnocenné práva, právomoci a oprávnenia v rámci podobných právnych štruktúr, pokiaľ majú sídlo alebo bydlisko na území Talianskej republiky, získajú a uchovávajú náležité, presné a aktualizované informácie o konečnom užívateľovi výhod plynúcich z trustu alebo podobnej právnej štruktúry, pričom za také informácie sa považujú informácie o totožnosti zriaďovateľa/zriaďovateľov, správcu/správcov, protektora/protektorov alebo inej osoby konajúcej na účet správcu, ak sú také osoby určené, beneficienta alebo kategórií beneficientov a iných fyzických osôb, ktoré vykonávajú kontrolu nad trustom alebo podobnou právnou štruktúrou, a akejkoľvek inej fyzickej osoby, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad majetkom vloženým do trustu alebo podobnej právnej štruktúry prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami.“
3. Zákon č. 364/1989 ( 9 )
15.
Týmto zákonom Taliansko ratifikovalo Haagsky dohovor z roku 1985.
II. Skutkový stav, spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
16.
Trusty, ku ktorým patrí sporný trust, sú neverejné a neexistuje verejný register, v ktorom by bola uvedená ich štruktúra a ich zmeny. Preto treba za skutkové okolnosti tejto veci považovať skutkové okolnosti, ktoré uviedol vnútroštátny súd, a prípadne ich doplniť skutkovými okolnosťami, ktoré vyplývajú z dokumentov založených v spise a zo zisťovaní talianskych orgánov.
17.
S výhradou konečného overenia, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd, Súdny dvor musí vychádzať z takto preukázaného skutkového stavu, aby mohol poskytnúť užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu kladú.
18.
Spoločnosti B, A, C a D, ktoré sú žalobkyňami, vykonávajú obchodné činnosti v Taliansku, kde majú sídlo. ( 10 ) Ich základné imanie vlastní spoločnosť z Bermudských ostrovov ( 11 ), ktorej aktíva vložila do trustu fyzická osoba (zriaďovateľ) ( 12 ).
19.
Trust bol zriadený listinou z 18. júla 2007. Riadi sa právnymi predpismi Bermudských ostrovov, ktoré sú britským zámorským územím. V rámci trustu je ustanovený správca ( 13 ) (najprv ním bola spoločnosť H a potom spoločnosť T) ( 14 ) a protektor, ktorým je tretia fyzická osoba. ( 15 ) Držitelia týchto funkcií sa postupne menili. Generálny riaditeľ spoločnosti H (spoločnosť, ktorá vykonávala funkciu správcu do 1. apríla 2021) bol od roku 2014 tiež protektorom trustu. Predtým bola protektorom osoba, ktorej zriaďovateľ úplne dôveroval. ( 16 )
20.
Beneficientmi trustu boli pôvodne zriaďovateľ a jeho rodinní príslušníci. Správca a protektor boli tiež uvedení ako beneficienti od zriadenia trustu do roku 2014. Po tom, čo Únia prijala sankcie voči Rusku z dôvodu anexie Krymu, bola listina, ktorou sa zriaďuje trust, 28. decembra 2014 zmenená. Beneficientmi boli naďalej zriaďovateľ a jeho dvaja ďalší rodinní príslušníci. Bolo stanovené, že protektor môže na základe voľnej úvahy odvolať a vymeniť správcu, že zriaďovateľ môže určiť ďalších protektorov a že správca môže so súhlasom protektora určiť ďalších beneficientov, ale že sú to vždy osoby, sankcionované Úniou.
21.
Na základe listiny z 19. decembra 2017 správca a protektor ( 17 ) určili, ktoré osoby sankcionované Úniou treba považovať za osoby vylúčené z trustu. V dôsledku toho boli sestra a synovec zriaďovateľa vylúčení z okruhu beneficientov trustu.
22.
Generálny riaditeľ správcovskej spoločnosti so sídlom vo Švajčiarsku (spoločnosť T) bol 19. júna 2019 vymenovaný za protektora trustu a 1. apríla 2021 určený za správcu.
23.
Zriaďovateľ bol vylúčený z okruhu beneficientov listinou zo 7. februára 2022, 21 dní pred zahrnutím jeho mena do prílohy I k nariadeniu č. 269/2014, ktoré bolo vykonané na základe rozhodnutia (SZBP) 2022/337 a vykonávacieho nariadenia 2022/336.
24.
Pôvodný protektor bol jediným beneficientom po zmene trustu zo 7. februára 2022, ktorou bol zriaďovateľ vylúčený z okruhu beneficientov. V súčasnosti talianska vláda nedokáže s istotou určiť, kto sú beneficienti trustu. Na pojednávaní právni zástupcovia spoločností, ktoré sú žalobkyňami, uviedli, že beneficientmi trustu sú charitatívne organizácie.
25.
Spoločnosti B, A, C a D mali otvorené účty v pobočke banky v Miláne. V období od 17. apríla 2013 do 7. júna 2017 tieto spoločnosti oznámili bankovej inštitúcii, že ich konečným užívateľom výhod je zriaďovateľ trustu.
26.
Dňa 14. marca 2022 Výbor pre finančnú bezpečnosť, ktorý je súčasťou ministerstva hospodárstva a financií, oznámil spoločnostiam B, A, C a D, že v súlade s článkom 2 nariadenia č. 269/2014 a legislatívnym dekrétom č. 109/2007 nariadil zmrazenie obchodných podielov a majetku vo vlastníctve týchto spoločností, keďže „ich nepriamo možno pripísať [zriaďovateľovi]“.
27.
Spoločnosti B, A, C a D, ako aj spoločnosť T (správca) 11. mája 2022 napadli prijaté opatrenie spočívajúce v zmrazení žalobou na Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko).
28.
V konaní na uvedenom súde:
–
spoločnosti, ktoré sú žalobkyňami, v podstate tvrdia, že zmrazený majetok nepatrí do sféry vplyvu osoby označenej v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, teda zriaďovateľa trustu. Vkladom materskej spoločnosti do trustu bol jeho majetok oddelený od majetku zriaďovateľa. Podľa zriaďovacej listiny a rozhodného práva neexistuje žiadna (priama alebo nepriama) riadiaca a kontrolná právomoc pripísateľná zriaďovateľovi, ktorý už nemôže vykonávať svoj vplyv;
–
talianske orgány naopak tvrdia, že vklad do trustu nemá účinok prevodu, a preto nespôsobuje úplné prerušenie vzťahu medzi zriaďovateľom a vloženým majetkom. Tiež sa odvolávajú na smernicu 2015/849, ktorej článok 3 bod 6 písm. b) bod i) stanovuje, že zriaďovatelia trustu patria do kategórie „konečných užívateľov výhod“. Navyše poznamenávajú, že hoci zriaďovateľ už nie je beneficientom trustu, majetok sa môže „vrátiť“ do jeho vlastníctva alebo ním opäť môže disponovať, ak sa napokon neprevedie na beneficientov (napríklad na základe toho, že sa ho zrieknu alebo dôjde k predčasnému zániku trustu).
29.
Za týchto okolností Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) predkladá Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 2 [ods.] 1 nariadenia [č. 269/2014] vykladať v tom zmysle, že opatrenie spočívajúce v zmrazení možno prijať aj v prípade majetku alebo zdrojov, ktoré vložil do trustu správca uvedený v prílohe I k nariadeniu (označená osoba alebo osoba uvedená v zozname), ktorý sa má považovať za subjekt, ktorému tento majetok alebo zdroje patria?
2.
V prípade zápornej odpovede, má sa článok 2 [ods.] 1 nariadenia [č. 269/2014] vykladať v tom zmysle, že opatrenie spočívajúce v zmrazení možno prijať aj v prípade majetku alebo zdrojov, ktoré vložil do trustu správca uvedený v prílohe I k nariadeniu (označená osoba alebo osoba uvedená v zozname), ktorý sa má považovať za subjekt spojený s osobou, ktorej tento majetok alebo zdroje patria?
3.
V prípade zápornej odpovede, má sa článok 2 [ods.] 1 nariadenia [č. 269/2014] vykladať v tom zmysle, že opatrenie spočívajúce v zmrazení možno prijať aj v prípade majetku alebo zdrojov, ktoré vložil do trustu správca uvedený v prílohe I k nariadeniu (označená osoba alebo osoba uvedená v zozname), ktorý sa má považovať za subjekt, ktorý vykonáva kontrolu nad týmto majetkom alebo zdrojmi?“
III. Konanie na Súdnom dvore
30.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 26. júla 2023.
31.
Písomné pripomienky predložili spoločnosti, ktoré sú žalobkyňami, belgická, francúzska, talianska, holandská a fínska vláda, ako aj Európska komisia.
32.
Na pojednávaní konanom 8. mája 2025 sa zúčastnili spoločnosti, ktoré sú žalobkyňami, belgická, nemecká a talianska vláda, ako aj Komisia.
IV. Posúdenie
33.
Skôr než navrhnem odpoveď na prejudiciálne otázky, ( 18 ) treba podľa môjho názoru pre lepšie pochopenie sporu stručne opísať inštitút trustu, ako aj predpisy, ktoré upravujú trusty zriadené podľa právneho poriadku Bermudských ostrovov.
A.
Všeobecné úvahy o trustoch
34.
Trust je právny inštitút, ktorý vznikol v štátoch uplatňujúcich common law , ktorého znaky nie je vždy ľahké určiť a ktorého akceptácia v iných štátoch vyvolala rozpory. ( 19 )
35.
V práve Únie neexistuje osobitná právna úprava týkajúca sa trustov. Súdny dvor však na ne poukázal v sporoch týkajúcich sa daní a vnútorného trhu. V rozsudku Trustees of the P Panayi Accumulation & Maintenance Settlements ( 20 ) zdôraznil tieto tri znaky trustu:
–
v štátoch uplatňujúcich common law trust v podstate vzniká na základe trojstranného právneho úkonu, prostredníctvom ktorého zriaďovateľ prevedie majetok na osobu (správca), aby ho podľa listiny, ktorou sa zriaďuje trust, spravovala v prospech tretej osoby (beneficient);
–
vlastníkom majetku, ktorý tvorí trust, je v právnom slova zmysle správca a v ekonomickom slova zmysle beneficient („legal ownership and economic ownership“);
–
napriek tomu, že trust je právne uznaným inštitútom a má právne účinky, nemá vlastnú právnu subjektivitu a musí konať prostredníctvom svojho správcu. Majetok, ktorý tvorí trust, sa nestáva majetkom správcu. Správca je povinný spravovať tento majetok „v rámci samostatného fondu, odlišného od jeho vlastného majetku“. Základnou povinnosťou správcu je dodržiavať podmienky a povinnosti stanovené listinou, ktorou sa zriaďuje trust, a všeobecnú právnu úpravu.
36.
Tieto znaky trustu ( 21 ) sa v podstate zhodujú so znakmi uvedenými v Haagskom dohovore z roku 1985, ktorého článok 2 som citoval vyššie.
37.
Pojem trust, ktorý je vymedzený v článku 2 Haagskeho dohovoru z roku 1985, sa chápe široko ( 22 ) a bol tak sformulovaný, aby zahŕňal trusty podľa práva common law a príbuzné právne inštitúty štátov so systémami kontinentálneho práva ( 23 ), ako je správa zvereného majetku (fideikomis), fiducia alebo nemecký Treuhand . Štáty uplatňujúce common law si tak zabezpečili uznávanie trustov v štátoch so systémami kontinentálneho práva (kde trusty neexistovali) a štáty so systémami kontinentálneho práva si zabezpečili uznávanie svojich príbuzných inštitútov v štátoch uplatňujúcich common law . ( 24 )
38.
Haagsky dohovor z roku 1985 vstúpil do platnosti v januári 1992 a jeho zmluvnými stranami je len 13 štátov a zámorských území. ( 25 )
39.
Trust má za následok vytvorenie „oddeleného majetku“ ( 26 ) vlastníka majetku na základe autonómie vôle jeho zakladateľa (zriaďovateľa). Tento oddelený majetok, ktorý má spravovať správca, je v zásade – odhliadnuc od stanovených výnimiek – chránený pred veriteľmi zriaďovateľa, správcu a beneficienta. ( 27 )
40.
Trust znamená oddelenie vlastníctva, správy a ekonomického prospechu z majetku. Trust teda umožňuje oddeliť vlastníctvo, užívanie majetku a majetkovú zodpovednosť. ( 28 )
41.
Z dôvodu týchto znakov (sú koncipované pragmaticky, majú povahu oddeleného majetku, sú chránené pred veriteľmi, zriaďujú sa flexibilne a môžu poskytovať dôvernosť) sa trusty používali tak na dosiahnutie legitímnych cieľov ( 29 ), ako aj na vyhýbanie sa daniam, pranie špinavých peňazí alebo obchádzanie medzinárodných sankcií ( 30 ).
42.
Určité trusty totiž možno označiť za čisto zdanlivé („sham trust“), ak osoby, ktoré sa podieľajú na ich zriadení, chcú vyvolať klamlivý dojem u tretích osôb a zakryť skutočnosť, že zriaďovateľ je v skutočnosti naďalej vlastníkom majetku vloženého do trustu.
43.
Riziko neoprávneného používania tohto inštitútu je väčšie, keď ide o trusty zriadené na určitých územiach v súlade s právnymi predpismi tretieho štátu, ( 31 ) ktoré sa musia uznať v súlade s Haagskym dohovorom z roku 1985 ( 32 ). Pri tomto type trustu sa jeho znaky „prispôsobia“ potrebám a prianiam zriaďovateľa. ( 33 )
44.
Zneužívanie trustov je dôvodom, pre ktorý sa stali predmetom smernice 2015/849 v rámci úpravy opatrení určených na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Podľa článku 3 bodu 6 tejto smernice „konečný užívateľ výhod“ je akákoľvek osoba, ktorá sa podieľa na truste (zriaďovateľ, správca, protektor, beneficient), ako aj akákoľvek iná fyzická osoba, ktorá skutočne vykonáva kontrolu nad trustom prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo inými prostriedkami.
45.
Pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia uložené v rámci nariadenia č. 269/2014, rôzne analýzy preukázali používanie trustu na obchádzanie ich uplatňovania osobami zahrnutými v zozname uvedenom v prílohe I k tomuto nariadeniu. ( 34 ) Aspoň jeden z týchto prípadov viedol k vydaniu rozsudku Všeobecného súdu z 8. mája 2024. ( 35 )
B.
Trust v právnom poriadku Bermudských ostrovov
46.
Spor vo veci samej nemožno oddeliť od uznania trustu, ktorý bol zriadený v súlade s právnym poriadkom Bermudských ostrovov, v Taliansku na základe Haagskeho dohovoru z roku 1985. Na tento trust sa preto uplatnia hmotnoprávne predpisy Bermudských ostrovov.
47.
Predpisy Bermudských ostrovov týkajúce sa trustov sú založené na anglickom práve a sú obsiahnuté v osobitných právnych predpisoch, ktorými sú Trust (Special Provisions) Act z roku 1989 a Trustee Act z roku 1975, ktoré boli viackrát novelizované, spolu s Trust (Regulation of Trust Business) Act z roku 2011 a Exemption Order z roku 2002. ( 36 )
48.
Podľa článku 2 ods. 2 Trust (Special Provision) Act z roku 1989 má trust na Bermudských ostrovoch tieto znaky:
–
majetok, ktorý je súčasťou trustu, predstavuje oddelený majetok, ktorý netvorí súčasť majetku správcu,
–
vlastnícke právo k majetku, ktorý je súčasťou trustu, sa prevedie na meno správcu alebo inej osoby, ktorú určí správca,
–
správca má právomoc a povinnosť spravovať majetok, ktorý je súčasťou trustu, a nakladať s ním v prospech beneficientov podľa podmienok stanovených v listine, ktorou sa zriaďuje trust, v súlade s povinnosťami, ktoré mu ukladá zákon.
49.
Článok 2 ods. 3, ktorý bol doplnený novelou z roku 2014, dovoľuje, aby bol zriaďovateľ spolubeneficientom trustu a spolusprávcom. ( 37 ) Žiadna z týchto dvoch okolností nespôsobuje neplatnosť trustu ani nebráni tomu, aby bol trust účinný v súlade s jeho podmienkami, alebo tomu, aby sa majetok, ktorý je súčasťou trustu, považoval na daňové účely za majetok zriaďovateľa (článok 2A ods. 1).
50.
Právny poriadok Bermudských ostrovov teda poskytuje trustom veľkú flexibilitu a zvýhodňuje a v podstatnej miere chráni postavenie zriaďovateľov.
C.
Prvá prejudiciálna otázka
1. Úvodné spresnenie
51.
Vnútroštátny súd sa pýta, či je možné prijať opatrenie spočívajúce v zmrazení v prípade majetku a hospodárskych zdrojov, ktoré vložil do trustu zriaďovateľ (označený v zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014), „ktorý sa má považovať za subjekt, ktorému tento majetok alebo zdroje patria“.
52.
Talianske orgány tvrdia, že zriaďovateľ je konečným užívateľom výhod materskej spoločnosti a že táto spoločnosť sa stále nachádza pod jeho kontrolou. Právni zástupcovia spoločností, ktoré sú žalobkyňami, nesúhlasia s týmto posúdením. ( 38 )
53.
Prináleží vnútroštátnemu súdu objasniť, či – vzhľadom na to, že ide o skutočnosť dôležitú pre spor – zriaďovateľ vložil do trustu aktíva materskej spoločnosti (so sídlom na Bermudských ostrovoch), ktorej patria spoločnosti, ktorých majetok a zdroje boli zmrazené.
54.
Na účely odpovede na prejudiciálnu otázku Súdny dvor musí vychádzať z uvedenej okolnosti (vloženie aktív materskej spoločnosti do trustu). Vyplýva to prinajmenšom z dvoch faktorov:
–
na jednej strane spoločnosti, ktoré pôsobia v Taliansku, v období od 17. apríla 2013 do 7. júna 2017 uznali, že ich konečným užívateľom výhod bol zriaďovateľ trustu;
–
na druhej strane vnútroštátny súd uvádza, že fyzická osoba zapísaná v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 (zriaďovateľ) zriadila trust, do ktorého vložila materskú spoločnosť, ktorá vykonáva kontrolu nad spoločnosťami, ktoré sú žalobkyňami. Vnútroštátny súd teda tvrdí, že zriaďovateľ vložil do trustu sporný majetok a hospodárske zdroje. Vychádzajúc z tohto predpokladu, chce vedieť, či má zriaďovateľ naďalej vlastnícky vzťah k tomuto majetku a týmto zdrojom (prvá prejudiciálna otázka). ( 39 )
2. Odpoveď na otázku
55.
Ak je spor zameraný na uvedenú otázku, musím sa zaoberať tvrdením, ktoré uviedla nemecká vláda na pojednávaní a ku ktorému sa vyjadrili aj ostatní účastníci konania a subjekty, ktoré vstúpili do konania.
56.
Podľa nemeckej vlády možno spoločnostiam, nad ktorými vykonáva kontrolu zriaďovateľ trustu, uložiť reštriktívne opatrenia len vtedy, ak sú tieto spoločnosti výslovne uvedené v zozname osôb, subjektov a orgánov, ktorý sa nachádza v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014. Na podporu tohto názoru uvádza argumenty podobné tým, ktoré sú uvedené v rozsudku Všeobecného súdu vo veci Melli Bank/Rada ( 40 ), ktoré Súdny dvor podľa môjho názoru neskôr nepotvrdil ( 41 ).
57.
Tvrdenie nemeckej vlády by sa prípadne mohlo akceptovať v prípade spoločností, v ktorých majú osoby, ktorým boli uložené reštriktívne opatrenia, menšinový podiel (čiastočnú kontrolu). Naopak ho nemožno uznať, ak ide o uplatnenie reštriktívnych opatrení na spoločnosti, ktoré v celom rozsahu patria osobe uvedenej v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 alebo ktoré sú pod jej kontrolou.
58.
V prípade spoločností, ktoré v celom rozsahu patria fyzickej osobe zapísanej v zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 (alebo ktoré sú v celom rozsahu pod kontrolou tejto osoby), podľa môjho názoru uvedenie názvu každej z týchto spoločností v zozname nie je potrebné na účely uplatnenia článku 2 nariadenia č. 269/2014. Ich zahrnutie by enormne sťažilo prácu normotvorcu Únie a narušilo rýchlosť a účinok prekvapenia, ktorý sa má dosiahnuť pri uplatňovaní reštriktívnych opatrení. ( 42 )
59.
Podľa môjho názoru stačí, aby celé základné imanie spoločnosti patrilo fyzickej osobe označenej v zozname uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 (alebo aby bolo pod kontrolou tejto osoby) na to, aby sa tento majetok automaticky zahrnul do kategórie všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov tejto fyzickej osoby, ktoré sa môžu zmraziť. ( 43 )
60.
Rozhodujúcim ustanovením pre zodpovedanie prvej prejudiciálnej otázky je článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014, ktorý znie: „Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I, ako aj finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú v držbe alebo pod kontrolou takýchto fyzických osôb, právnických osôb, subjektov alebo orgánov“.
61.
Toto ustanovenie má veľmi širokú pôsobnosť, a to tak z vecného hľadiska (majetok a zdroje, ktoré sa môžu zmraziť), ako aj z osobného hľadiska (fyzické alebo právnické osoby, ktorých vzťah k tomuto majetku sa prejavuje formou jeho vlastníctva alebo držby alebo kontroly nad ním). Definície pojmov „zmrazenie hospodárskych zdrojov“ a „zmrazenie finančných prostriedkov“, ktoré sú uvedené v článku 1 písm. e) a f) nariadenia č. 269/2014, sú tiež veľmi široké.
62.
Cieľom normotvorcu Únie pri takom širokom vymedzení väzby medzi osobou (voči ktorej sa prijme reštriktívne opatrenie) a majetkom je dosiahnuť zmrazenie všetkých jej finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov. Toto opatrenie jej zabráni v získavaní ekonomického prospechu (z uvedených finančných prostriedkov a zdrojov), ako aj v používaní nástrojov, ktoré jej umožnia obísť účinok tohto opatrenia. ( 44 )
63.
Treba určiť, či vo veci, akou je prejednávaná vec, zriaďovateľ trustu, ktorý vloží do trustu určitý majetok alebo hospodárske zdroje, ktoré mu dovtedy patrili, má k nim naďalej jeden z právnych vzťahov, ktoré majú podľa nariadenia č. 269/2014 za následok ich povinné zmrazenie.
64.
Je logické, že vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, aké je presne postavenie zriaďovateľa trustu v tomto spore. Vzhľadom na to, že usporiadanie trustov je veľmi rôznorodé, flexibilné a premenlivé, je potrebné vykonať individuálne posúdenie. Netransparentnosť a neverejný charakter trustov bezpochyby sťažuje toto posúdenie. Hoci toto posúdenie musí vykonať vnútroštátny súd, Súdny dvor mu môže poskytnúť niekoľko užitočných usmernení.
65.
Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 nevymedzuje, ale vymenúva určité právne pojmy a ani neodkazuje na iné právne predpisy Únie alebo na vnútroštátne právne poriadky. Ide teda o autonómne pojmy práva Únie, ktoré sa musia vykladať vo všetkých členských štátoch jednotne.
66.
Pri tomto jednotnom výklade treba vychádzať zo znenia ustanovenia, z jeho kontextu a z cieľa sledovaného právnou úpravou, ktorej je uvedené ustanovenie súčasťou. ( 45 )
3. Doslovné kritérium
67.
Doslovný výklad článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 nie je jednoznačný z dôvodu rozdielov medzi jazykovými verziami. ( 46 ) V niektorých sú uvedené štyri typy vzťahov (talianske znenie uvádza výrazy „appartenenti a, posseduti, detenuti o controllati“ a vo francúzskom znení sú použité výrazy „appartenant aux, possèdent, détiennent, contrôlent“), zatiaľ čo v iných sú uvedené len tri typy vzťahov (v španielskom znení sa hovorí len o „propiedad, tenencia o control“).
68.
Podľa môjho názoru si uvedené jazykové verzie neodporujú, ale sa dopĺňajú. Vo všetkých sú uvedené aspoň tri formy vzťahov medzi osobami a majetkom alebo hospodárskymi zdrojmi, ktoré sa majú zmraziť: vlastníctvo („appartenant à“, „belonging to“; „appartenenti à“), držba („possèdent“, „détiennent“; „owned“, „held“; „posseduti“, „detenuti“) a kontrola („contrôllent“; „controlled“; „controllati“).
69.
Pojmy vlastníctvo a držba sú podobné a veľmi príbuzné, keďže znamenajú, že medzi osobami a majetkom existuje priamy právny vzťah, zatiaľ čo kontrola môže byť vo väčšej miere nepriama . Všetky tieto kategórie však majú spoločné to, že sa nimi rozširuje väzba, ktorá môže existovať medzi osobou a majetkom, nad rámec samotného vlastníctva na to, aby sa rozhodlo o zmrazení majetku. ( 47 )
4. Systematické a teleologické kritérium
70.
Pri rozhodovaní o tom, či majetok alebo hospodárske zdroje vložené do trustu na účely uplatňovania nariadenia č. 269/2014 naďalej patria zriaďovateľovi alebo sú v jeho držbe, treba vychádzať z cieľa tohto nariadenia a z jeho vzťahu k iným nástrojom práva Únie.
71.
Z hľadiska jeho účelu je výklad, ktorý navrhnem, v súlade s cieľom predpisov prijatých Úniou na uloženie reštriktívnych opatrení osobám spojeným s vedúcimi predstaviteľmi Ruska z dôvodu agresie voči Ukrajine. ( 48 ) Dosiahnutie tohto cieľa by bolo znemožnené, ak by sa povolilo používanie právnych štruktúr, ktoré prostredníctvom viac alebo menej sofistikovaných techník umožňujú týmto osobám vyhnúť sa účinnému uplatňovaniu takých opatrení.
72.
Teleologické výkladové kritérium teda podporuje extenzívny výklad kategórií uvedených v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014, ktorý umožňuje dosiahnuť zmrazenie aktív patriacich osobám uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.
73.
Systematická analýza musí vychádzať z toho, že trusty vo všeobecnosti umožňujú oddelenie alebo odčlenenie právneho vlastníctva od reálneho vlastníctva ( 49 ) aktív. Zložitá štruktúra a netransparentnosť týchto nástrojov sťažujú identifikáciu skutočných vlastníkov majetku, ktorý je súčasťou trustu, a vyžadujú si dodatočné úsilie na určenie skutočnej povahy vzťahov, na ktoré sa vzťahuje táto právna štruktúra. Riziko neoprávneného používania trustov sa navyše zvyšuje, ak bol trust zriadený v zahraničí. ( 50 )
74.
Je teda nevyhnutné vziať do úvahy osobitné právne predpisy Únie týkajúce sa prípadného obchádzania reštriktívnych opatrení prostredníctvom trustov alebo podobných právnych štruktúr. Zo systematického hľadiska tiež môžu byť užitočné predpisy proti praniu špinavých peňazí prijaté Úniou. Nižšie rozoberiem obe kategórie predpisov.
a) Trust ako prostriedok na obchádzanie reštriktívnych opatrení
75.
Článok 9 nariadenia č. 269/2014 zakazuje vedome a úmyselne sa zúčastňovať na činnostiach, ktorých cieľom alebo účinkom je obchádzanie reštriktívnych opatrení spočívajúcich v zmrazení hospodárskych zdrojov a finančných prostriedkov prijatých voči fyzickým a právnickým osobám uvedeným v prílohe I tohto nariadenia.
76.
Ako som už vysvetlil, trusty sa môžu pomerne ľahko použiť na obchádzanie zmrazenia hospodárskych zdrojov a finančných prostriedkov. Konštatuje to Komisia v Príručke pre hospodárske subjekty o obchádzaní sankcií voči Rusku. ( 51 )
77.
Táto okolnosť vysvetľuje prijatie osobitných právnych predpisov Únie, ktorých cieľom je zabrániť používaniu trustov ako prostriedku na obchádzanie uplatňovania reštriktívnych opatrení:
–
článok 1j ods. 1 a 2 rozhodnutia 2014/512/SZBP ( 52 ) zakazuje zaregistrovať trust alebo akúkoľvek inú podobnú právnu štruktúru , poskytnúť im sídlo, obchodnú alebo administratívnu adresu, ako aj správcovské služby, ak sú ich zriaďovateľom alebo beneficientom viaceré kategórie osôb (medzi nimi ruskí štátni príslušníci alebo osoby s pobytom v Rusku, právnické osoby alebo subjekty usadené v Rusku a právnické osoby alebo subjekty, ktoré priamo alebo nepriamo ovládajú ruskí štátni príslušníci). Tiež zakazuje, aby tieto osoby mohli konať ako správcovia alebo vykonávať podobné funkcie;
–
článok 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2024/1226 ( 53 ) stanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie. V súlade s ním sa za trestný čin považuje obchádzanie reštriktívneho opatrenia Únie ( 54 ) použitím alebo prevodom tretej strane finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré priamo alebo nepriamo vlastní, má v držbe alebo pod kontrolou označená osoba, subjekt alebo orgán a ktoré majú byť zaistené podľa reštriktívneho opatrenia Únie, alebo iným nakladaním s nimi, s cieľom zatajiť tieto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje. Podľa môjho názoru bola táto skutková podstata trestného činu vytvorená okrem iného s cieľom bojovať proti používaniu trustu a podobných právnych štruktúr ako nástroja, ktorý podporuje obchádzanie reštriktívnych opatrení.
b) Predpisy týkajúce sa prania špinavých peňazí
78.
Systematický a teleologický výklad článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v súvislosti s trustami uľahčujú právne predpisy Únie, ktoré boli síce prijaté mimo konkrétnej oblasti reštriktívnych opatrení, ale ktorých cieľom je predchádzanie používania finančného systému na pranie špinavých peňazí.
79.
Je to tak preto, lebo obchádzanie reštriktívnych opatrení sa môže vykonávať s využitím tých istých právnych konštrukcií, schém a techník, aké sú uvedené v smernici 2015/849. Jej cieľom je zabrániť tomu, že toky peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti by mohli narušiť integritu, stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh Únie, ako aj medzinárodný rozvoj. ( 55 )
80.
Jedným z kľúčových pojmov smernice 2015/849 ( 56 ) je pojem „konečný užívateľ výhod“ plynúcich z majetku. Článok 3 bod 6 písm. b) ( 57 ) pritom vyžaduje, aby sa za „konečných užívateľov výhod“ považovalo v prípade trustov päť kategórií osôb, medzi ktorými sa nachádzajú na prvom mieste zriaďovateľ/zriaďovatelia. Táto istá povinnosť sa podľa článku 31 ods. 1 tejto smernice, zmenenej smernicou 2019/2177, vzťahuje aj na právne štruktúry, ktoré majú podobnú štruktúru alebo funkcie ako trusty.
81.
Je pravda, že v článku 3 smernice 2015/849 sú uvedené definície stanovené na účely uplatňovania tejto smernice a že jej účel je obmedzený na boj proti praniu špinavých peňazí. Zo systematického hľadiska práva Únie však identifikácia zriaďovateľa trustu ako „konečného užívateľa výhod“ plynúcich z majetku ( 58 ) môže slúžiť na výklad obdobných pojmov použitých v právnych predpisoch, ktorých cieľom je boj proti inému konaniu, ktoré je rovnako protiprávne ako pranie špinavých peňazí a ktorým je konkrétne aktívne materiálne alebo finančne podporovanie ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo agresiu voči Ukrajine. ( 59 )
c) Predbežný záver
82.
Aby som to zhrnul, systematický a teleologický výklad článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 vzhľadom na iné ustanovenia týkajúce sa tohto typu reštriktívnych opatrení a všeobecnejšie predpisy týkajúce sa prania špinavých peňazí umožňuje tvrdiť, že na zriaďovateľa trustu sa v zásade môžu uplatniť právne situácie uvedené v spomenutom ustanovení.
83.
Vychádzajúc z tohto predpokladu, bude potrebné posúdiť skutkové okolnosti každého trustu a osôb, ktoré sa na ňom podieľajú, s cieľom objasniť, či bol použitý ako prostriedok na obchádzanie reštriktívnych opatrení. Pripomínam, že túto otázku musí posúdiť vnútroštátny súd, ktorému môže Súdny dvor poskytnúť usmernenia, ktoré navrhnem nižšie.
5. Vzťah zriaďovateľa k hospodárskym zdrojom vloženým do trustu
84.
Prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť, aký vzťah má zriaďovateľ k aktívam vloženým do trustu, a určiť, či sa tento nástroj mohol použiť na obchádzanie reštriktívnych opatrení uložených na základe nariadenia č. 269/2014.
85.
V spore vo veci samej ide o klasický prípad medzinárodného práva súkromného, teda o uznanie trustu, ktorý bol zriadený v súlade s právnym poriadkom Bermudských ostrovov, v Taliansku na základe ustanovení Haagskeho dohovoru z roku 1985.
86.
Rozhodným právom pre trust je právo Bermudských ostrovov, pričom táto okolnosť medzi účastníkmi konania nie je sporná. Článok 6 Haagskeho dohovoru z roku 1985 stanovuje, že „trust sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolí zriaďovateľ“ a v článku 8 tohto dohovoru sa uvádza, že týmto právnym poriadkom „sa spravuje platnosť trustu, jeho výklad a jeho účinky, ako aj jeho správa“.
87.
Treba teda vychádzať z podmienok, ktoré Haagsky dohovor z roku 1985 stanovuje na účely uznávania trustov, najmä z tých, ktoré sú obsiahnuté v článkoch 2 a 11 tohto dohovoru. Posledné uvedené ustanovenie vyžaduje, aby Taliansko uznalo viaceré účinky trustov, pokiaľ ich stanovujú právne predpisy Bermudských ostrovov.
88.
Podľa môjho názoru taliansky právny poriadok a judikatúra talianskych súdov týkajúca sa trustov, ktorú vnútroštátny súd uvádza vo svojom rozhodnutí, nemôžu ignorovať skutočnosť, že hmotnoprávnymi predpismi uplatniteľnými na trust sú v tejto veci hmotnoprávne predpisy Bermudských ostrovov. Podľa nich sa musí posúdiť vzťah zriaďovateľa k majetku, ktorý je súčasťou trustu, ako skutková otázka.
89.
Podľa článku 2 ods. 2 Trust (Special Provision) Act z roku 1989 majú trusty na Bermudských ostrovoch obvyklé znaky tohto inštitútu. Bermudská právna úprava je však veľmi flexibilná a chráni zriaďovateľa, pričom mu priznáva viaceré výsady, ktoré mu podľa môjho názoru umožňujú, aby bol naďalej „konečným užívateľom výhod“ plynúcich z majetku vloženého do trustu.
90.
Spomedzi uvedených výsad, ktoré nebránia zriadeniu trustu, ( 60 ) uznaných právnymi predpismi Bermudských ostrovov ( 61 ) môže vnútroštátny súd zohľadniť (a overiť, či ich zriaďovateľ uplatnil) tieto výsady:
–
zriaďovateľ má oprávnenie úplne alebo čiastočne zrušiť trust. V takom prípade by sa majetok vložený do trustu opäť stal súčasťou majetku zriaďovateľa. ( 62 ) Ako tvrdí talianska vláda, tento právny predpis svedčí o tom, že zriaďovateľ je „konečným užívateľom výhod“ plynúcich z majetku, ktorý je súčasťou trustu;
–
zriaďovateľ si ponecháva právomoc dávať záväzné pokyny, pokiaľ ide o nákup, držbu, predaj alebo iné obchodné alebo investičné transakcie týkajúce sa majetku, ktorý je súčasťou trustu, alebo akékoľvek investovanie alebo reinvestovanie tohto majetku, a vykonávať akúkoľvek právomoc alebo akékoľvek právo, ktoré sú odvodené od tohto majetku;
–
zriaďovateľ má možnosť určiť, doplniť, odvolať alebo nahradiť ktoréhokoľvek správcu alebo protektora trustu;
–
zriaďovateľ má oprávnenie doplniť, vymazať alebo vylúčiť beneficienta alebo kategóriu beneficientov, ako aj možnosť stanoviť, že samotný zriaďovateľ bude spolubeneficientom trustu.
91.
Tieto znaky ako celok svedčia o tom, že zriaďovateľ trustu, ktorý sa riadi právnym poriadkom Bermudských ostrovov, môže mať s majetkom a hospodárskymi zdrojmi, ktoré doň vložil, vzťah, ktorý môže spôsobiť, že táto osoba sa stane „konečným užívateľom výhod“ plynúcich z vložených aktív. Podobný vzťah je upravený v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 na účely uplatnenia opatrenia spočívajúceho v zmrazení na tento majetok a zdroje.
92.
Na základe vyššie uvedeného môžem navrhnúť odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že nič nebráni tomu, aby sa v závislosti od konkrétnych ustanovení zriaďovacej listiny alebo jej zmien a od právneho poriadku, ktorý sa uplatní na určitý trust, hospodárske zdroje a finančné prostriedky, ktoré sú jeho súčasťou, naďalej považovali za hospodárske zdroje a finančné prostriedky, ktoré patria zriaďovateľovi alebo sú v jeho držbe, na účely článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014.
D.
Druhá prejudiciálna otázka
93.
Vzhľadom na to, že navrhujem odpovedať na prvú otázku vnútroštátneho súdu kladne, nie je potrebné preskúmať druhú prejudiciálnu otázku, ktorá sa kladie pre prípad, že odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku by bola záporná. V každom prípade ju subsidiárne preskúmam.
94.
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či by sa v prípade, ak zriaďovateľ nemá postavenie osoby, ktorej patrí majetok (vložený do trustu), uplatnil článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014, lebo tento majetok by patril inej osobe „spojenej“ so zriaďovateľom.
95.
Podľa názoru vnútroštátneho súdu možno slovné spojenie spojené fyzické osoby chápať tak, že sa týka „situácií, akou je situácia, o ktorú v konaní vo veci samej, v ktorých priamym vlastníkom majetku nie je subjekt uvedený v prílohe I [k nariadeniu č. 269/2014], no tento subjekt má naďalej významnú väzbu s uvedeným majetkom, aspoň kým sa neprevedie na beneficientov“.
96.
Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že „v prípade trustu by bol spojenou osobou jednoznačne správca, ktorý spravuje vložený majetok v záujme zriaďovateľa. Skutočnosť, že naďalej platí program uvedený v zriaďovacej listine, nič nemení na tom, že taký program si želal zriaďovateľ na účely uskutočnenia vlastného záujmu a že správcov trustu… vyberá zriaďovateľ alebo ich v každom prípade vyberajú subjekty určené zriaďovateľom v zriaďovacej listine“.
97.
Z týchto úvah vyplýva, že podľa vnútroštátneho súdu môže existovať významná právna väzba medzi zriaďovateľom a správcom, ktorá umožňuje považovať obe tieto osoby za spojené osoby v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014.
98.
Kritérium „spojenia“ sa často používa v aktoch Rady týkajúcich sa reštriktívnych opatrení, ale ako také nie je vymedzené a jeho význam závisí od rozličných kontextov a okolností. Možno sa domnievať, že označuje fyzické alebo právnické osoby, ktoré vo všeobecnosti spájajú spoločné záujmy, pričom nie je nevyhnutné, aby vykonávali spoločnú ekonomickú činnosť. Tento pojem obvykle znamená existenciu väzby presahujúcej rámec obyčajného rodinného vzťahu. ( 63 )
99.
Ako však Komisia a viaceré z vlád, ktoré vstúpili do konania, zdôrazňujú, článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 vyžaduje, aby „fyzick[é] alebo právnick[é] osob[y], subjekt[y] alebo orgán[y], ktoré sú… spojené“ spomenuté v tomto ustanovení boli „uvedené v zozname v prílohe I“.
100.
Zahrnutie do prílohy I k nariadeniu č. 269/2014 je teda nevyhnutné na prijatie opatrenia spočívajúceho v zmrazení finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov vo vzťahu k osobe „spojenej“ s fyzickou alebo právnickou osobou. ( 64 )
101.
Možno si však položiť otázku, či je požiadavka, aby spojené osoby tiež boli uvedené v zoznamoch v prílohe I, v súlade s cieľmi, na ktorých spočíva rozšírenie osobnej pôsobnosti reštriktívnych opatrení podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014.
102.
Z tohto hľadiska je pochopiteľný výklad, ktorý navrhuje talianska vláda: zahrnutie osoby do prílohy I k nariadeniu č. 269/2014 bezpochyby umožňuje automatické uplatnenie reštriktívnych opatrení, ale tieto opatrenia sa tiež môžu vykonať tak, že sa preukáže existencia spojenia, aj keď také zahrnutie absentuje.
103.
Hoci je uvedený výklad lákavý, znenie predpisu ho de lege lata nepovoľuje: na to, aby existovalo spojenie, sa vyžaduje, aby spojená osoba alebo spojený subjekt boli výslovne uvedené v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014.
104.
V prípade sporného trustu podľa vnútroštátneho súdu existuje spojenie medzi zriaďovateľom a správcom, ale správca nie je uvedený v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014.
105.
Pokiaľ absentuje uvedené výslovné zahrnutie, úzky vzťah medzi zriaďovateľom a správcom alebo protektorom by sa musel vyjadriť prostredníctvom pojmov vlastníctvo alebo držba, ktoré boli rozobraté v rámci odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, alebo prostredníctvom pojmu kontrola, ktorým sa budem zaoberať v rámci odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku.
106.
Preto sa domnievam, že opatrenie spočívajúce v zmrazení sa môže prijať v prípade hospodárskych zdrojov alebo finančných prostriedkov vložených do trustu, ak je „spojená“ osoba uvedená v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014.
E.
Tretia prejudiciálna otázka
107.
Vnútroštátny súd sa opäť subsidiárne pýta, či by sa v prípade, ak by bola odpoveď na prvú a druhú otázku záporná, článok 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 uplatnil v rozsahu, v akom zriaďovateľ vykonáva kontrolu nad majetkom alebo zdrojmi, ktoré vložil do trustu.
108.
Keďže som navrhol odpovedať na prvú otázku záporne, nie je potrebné zaoberať sa treťou otázkou. Budem sa ňou však zaoberať pre prípad, že Súdny dvor by dospel k inému záveru, pokiaľ ide o prvú otázku.
109.
Zahrnutie pojmu „kontrola“ nad finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi do článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 dopĺňa kritériá týkajúce sa vlastníctva a držby týchto prostriedkov alebo zdrojov. Jeho zahrnutie zodpovedá zámeru normotvorcu Únie uzavrieť okruh možných situácií, a tak zabrániť obchádzaniu reštriktívnych opatrení.
110.
Kritérium kontroly nad aktívami umožňuje prekonať použitie právnych konštrukcií a schém, prostredníctvom ktorých vlastník majetku alebo zdrojov prevedie vlastnícke právo k nim na tretie osoby, ale naďalej rozhoduje o ich používaní a ich účele použitia. Navyše je obzvlášť vhodné na zabránenie používaniu trustov zriadených podľa zahraničných právnych poriadkov ako spôsobu obchádzania reštriktívnych opatrení Únie.
111.
Komisia a Rada poskytli výkladové usmernenia príslušným orgánom členských štátov na účely uplatňovania reštriktívnych opatrení spočívajúcich v zmrazení. Komisia konkrétne uviedla niekoľko faktorov alebo kritérií ( 65 ), ktoré by sa mali zohľadniť pri určovaní, či je subjekt pod kontrolou inej osoby alebo subjektu, teda či takáto osoba alebo subjekt môže uplatňovať a účinne uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie iného predmetného subjektu. ( 66 )
112.
Zameriam sa na analýzu niektorých z týchto kritérií, ktoré považujem za relevantné. Ich uplatnenie na trusty nebude vždy možné, ale niektoré sú užitočné na to, aby sa určilo, či zriaďovateľ naďalej vykonáva kontrolu nad finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi, ktoré vložil do trustu. Vnútroštátny súd bude musieť napokon opäť objasniť, či je to tak v prejednávanej veci.
113.
Prvým z uvedených kritérií je „právomoc menovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu“ kontrolovanej právnickej osoby alebo subjektu. V rámci trustov v závislosti od ich usporiadania zriaďovateľ vykonáva kontrolu nad osobami, ktoré sa na nich podieľajú: určuje a môže vymeniť správcu, tak ako môže vymenovať a vymeniť protektora. „Predĺžený tieň“ alebo „predĺžená ruka“ zriaďovateľa mu teda umožňuje podľa konkrétneho prípadu ovplyvňovať osoby, ktoré spravujú trust, ktorých zotrvanie vo funkcii je závislé od vôle zriaďovateľa.
114.
Podobne je to v prípade kritéria, ktorého predmetom je „vplývanie na podnikovú stratégiu, operačnú politiku, podnikateľské plány, investície, kapacitu, poskytovanie finančných prostriedkov, ľudské zdroje a právne záležitosti“. Zriaďovateľ môže vopred určiť tieto okolnosti v zriaďovacej listine, ktorou je správca viazaný pri riadení a spravovaní aktív trustu. Okrem toho je obvyklé, že zriaďovateľ určí správcu, ktorému úplne dôveruje, a preto nič nebráni tomu, aby mu poskytol pokyny týkajúce sa správy trustu bez toho, aby ich akýmkoľvek spôsobom zverejnil. Zriaďovateľ navyše môže zahrnúť do zriaďovacej listiny povinnosť, aby sa mu pravidelne poskytovali informácie o správe trustu.
115.
Ako som už uviedol, právny poriadok Bermudských ostrovov priznáva široké právomoci zriaďovateľovi trustu, ktorý môže spravovať trust spolu so správcom a zmeniť osobu alebo spoločnosť, ktorú určí na výkon tejto funkcie. Prináleží vnútroštátnemu súdu určiť, či v tomto prípade existujú také okolnosti, ktoré svedčia o tom, že zriaďovateľ vykonáva kontrolu nad riadením majetku, ktorý je súčasťou trustu.
116.
Dodatočnou (a nepriamou) indíciou o kontrole, ktorú vykonáva zriaďovateľ, je, že hospodárske zdroje a majetok, ktoré sú súčasťou trustu, sa používajú na činnosti, ktorých hlavným alebo jediným príjemcom alebo beneficientom je de facto on sám. ( 67 )
117.
Táto kontrola sa prejavuje aj v možnostiach zriaďovateľa zaviesť dodatočné mechanizmy dohľadu. Najmä môže určiť protektora trustu, ktorý dbá na správne hospodárenie so zdrojmi a finančnými prostriedkami. Ustanovenie o zrušení trustu, ak nebudú splnené ciele stanovené v zriaďovacej listine, napokon priznáva zriaďovateľovi kontrolu posledného stupňa.
118.
Aby som to zhrnul, právny poriadok Bermudských ostrovov, najmä po reforme Trusts (Special Provisions) Act z roku 1989 prijatej v roku 2014, priznáva značné výsady zriaďovateľovi, ktorý si môže vyhradiť významné právomoci na to, aby mohol vykonávať kontrolu nad trustom.
119.
Chcel by som dodať, ako naznačuje vnútroštátny súd, ( 68 ) že zmeny, ku ktorým došlo v truste, ktorý je predmetom sporu, od jeho zriadenia, a to aj v prípade, ak je ich cieľom obmedziť právomoci zriaďovateľa, zrejme závisia od jeho vôle a opäť svedčia o jeho oprávneniach vykonávať kontrolu. Uvedenými zmenami by sa nezmenila, ale potvrdila schopnosť zriaďovateľa priamo alebo nepriamo vykonávať kontrolu nad majetkom, ktorý vložil do trustu, a nahradiť správcov alebo protektorov inými osobami, ktorým dôveruje.
120.
Nič teda nebráni tomu, aby si zriaďovateľ ponechal v zmysle článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 kontrolu nad finančnými prostriedkami a hospodárskymi zdrojmi, ktoré vloží do trustu, a vykonával na ne rozhodujúci vplyv ( 69 ). Zdôrazňujem, že vnútroštátny súd musí overiť, či je to tak v tejto veci.
V. Návrh
121.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na prejudiciálne otázky, ktoré položil Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko), takto:
Článok 2 ods. 1 nariadenia Rady č. 269/2014 zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, zmenené nariadením Rady (EÚ) č. 476/2014 z 12. mája 2014 a vykonávané vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2022/336 z 28. februára 2022,
sa má vykladať v tom zmysle, že
nič nebráni tomu, aby sa v závislosti od konkrétnych ustanovení zriaďovacej listiny alebo jej zmien a od právneho poriadku, ktorý sa uplatní na určitý trust, hospodárske zdroje a finančné prostriedky, ktoré sú jeho súčasťou, naďalej považovali za hospodárske zdroje a finančné prostriedky, ktoré patria zriaďovateľovi alebo sú len v jeho držbe, na účely článku 2 ods. 1 nariadenia č. 269/2014.
( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.
( 2 ) Uprednostním používanie anglického výrazu „trust“ pred inými výrazmi, ktoré označujú podobné, ale nie nevyhnutne zhodné inštitúty (napríklad správa zvereného majetku).
( 3 ) Nariadenie Rady zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6 ), zmenené nariadením Rady (EÚ) č. 476/2014 z 12. mája 2014 ( Ú. v. EÚ L 137, 2014, s. 1 ) a vykonávané vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2022/336 z 28. februára 2022 ( Ú. v. EÚ L 58, 2022, s. 1 ). Zriaďovateľ trustu bol zahrnutý do zoznamu uvedeného v prílohe I na základe rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/337 z 28. februára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 59, 2022, s. 1 ), a vykonávacieho nariadenia 2022/336.
( 4 ) Ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1985“. Jeho španielske znenie je dostupné na https://assets.hcch.net/docs/07ea0975‑a3d8‑43a6‑be2f‑4b55f8c3a996.pdf.
( 5 ) Znenie vyplývajúce zo zmeny zavedenej nariadením č. 476/2014.
( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES ( Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73 ), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019 ( Ú. v. EÚ L 334, 2019, s. 155 ).
( 7 ) Decreto legislativo 22 giugno 2007, n. 109 – Misure per prevenire, contrastare e reprimere il finanziamento del terrorismo e l’attività dei Paesi che minacciano la pace e la sicurezza internazionale, in attuazione della direttiva 2005/60/CE (legislatívny dekrét č. 109 z 22. júna 2007 o opatreniach na predchádzanie, boj a potláčanie financovania terorizmu a aktivít krajín ohrozujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť, ktorými sa vykonáva smernica 2005/60/ES) (GURI č. 172 z 26. júla 2007).
( 8 ) Decreto legislativo 25 maggio 2017, n. 90 – Attuazione della direttiva (UE) 2015/849 relativa alla prevenzione dell’uso del sistema finanziario a scopo di riciclaggio dei proventi di attività criminose e di finanziamento del terrorismo e recante modifica delle direttive 2005/60/CE e 2006/70/CE e attuazione del regolamento (UE) n. 2015/847 riguardante i dati informativi che accompagnano i trasferimenti di fondi e che abroga il regolamento (CE) n. 1781/2006 [legislatívny dekrét č. 90 z 25. mája 2017, ktorým sa vykonáva smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa zrušujú smernice 2005/60/ES a 2006/70/ES, a nariadenie (EÚ) č. 2015/847 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006] (GURI č. 140 z 19. júna 2017, riadna príloha č. 28).
( 9 ) Legge 16 ottobre 1989, n. 364 – Ratifica ed esecuzione della convenzione sulla legge applicabile ai trusts e sul loro riconoscimento, adottata a L’Aja il 1 o luglio 1985 (zákon č. 364 zo 16. októbra 1989 o ratifikácii a vykonávaní Haagskeho dohovoru z 1. júla 1985 o rozhodnom práve pre trust a o jeho uznávaní) (GURI č. 261 z 8. novembra 1989, riadna príloha č. 84).
( 10 ) Spoločnosti B a A spolu s cyperskou spoločnosťou N vlastnia luxusné vily v meste Arzachena, ktoré sa nachádza v oblasti Costa Smeralda na Sardínii. Spoločnosť C sa zaoberá prenájmom automobilov a spoločnosť D poskytovaním turistických služieb. Do prijatia opatrenia spočívajúceho v zmrazení boli uvedené vily systematicky a výlučne prenajímané zriaďovateľovi trustu.
( 11 ) Spoločnosti, ktoré sú žalobkyňami, to uznávajú vo svojich písomných pripomienkach (bod 1): materská spoločnosť so sídlom na Bermudských ostrovoch vlastní všetky obchodné podiely týchto štyroch spoločností.
( 12 ) Tiež nazývaný „settlor“. Pokiaľ ide o vzťah zriaďovateľa k aktívam vloženým do materskej spoločnosti, pozri body 51 až 54 nižšie.
( 13 ) [Táto časť poznámky pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.] Ako vysvetlím nižšie, správca riadi a spravuje majetok vložený do trustu v súlade s ustanoveniami zriaďovacej listiny a po zániku trustu alebo v súlade s ním prevedie vložený majetok na beneficientov.
( 14 ) Ako talianska vláda uviedla v bodoch 4 a 10 svojich písomných pripomienok, spoločnosť T vykonávala funkciu správcu od 1. apríla 2021, pričom predtým bola správcom spoločnosť H.
( 15 ) Funkciou protektora je dohliadať na správne vykonávanie programu stanoveného v truste.
( 16 ) Táto osoba vykonávala od roku 2006 do roku 2013 funkciu zástupcu konateľa v ruskej spoločnosti, ktorej vlastníkom je zriaďovateľ trustu a ktorá pôsobí v oceliarstve a ťažobnom priemysle. Od roku 2013 je zástupcom konateľa v inej ruskej spoločnosti, ktorá vykonáva kontrolu nad spoločnosťami, ktorých väčšinovými akcionármi sú zriaďovateľ trustu a jeho rodinní príslušníci.
( 17 ) Ďalšia osoba, ktorej zriaďovateľ dôveroval, vykonávala funkciu protektora od roku 2014 do roku 2021.
( 18 ) Talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach uviedla, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný na základe článku 275 ZFEÚ. Na pojednávaní však vzala svoju námietku neprípustnosti výslovne späť vzhľadom na judikatúru, ktorú Súdny dvor sformuloval v rozsudku z 10. septembra 2024, Neves 77 Solutions ( C‑351/22 , EU:C:2024:723 , bod 39 ).
( 19 ) HAYTON, D.: Trust in Private International Law. In: Recueils de cours, Académie de droit international , 2013, s. 9 až 98; HAYTON, D. et al. (eds.): Principles of European Trust Law . Kluwer, 1999; NOSEDA, F.: Unpacking the trust concept: closing the common law‑civil law gap. In: Trust & Trustees , 2024, s. 1 až 9.
( 20 ) Rozsudok zo 14. septembra 2017 ( C‑646/15 , EU:C:2017:682 , body 3 až 5 ).
( 21 ) V článku X.–1:201 Princípov, definícií a vzorových noriem európskeho súkromného práva – Návrh Spoločného referenčného rámca ( Draft Common Frame of Reference , DCFR) – sa nachádza táto definícia: „Trust je právny vzťah, v ktorom je osoba – správca – povinný spravovať alebo previesť aktíva alebo súbor aktív (majetok, ktorý je súčasťou trustu) v súlade s podmienkami, ktorými sa riadi tento právny vzťah (podmienky trustu), v prospech inej osoby – beneficienta – alebo vo verejnom záujme.“
( 22 ) Podľa článku 3 Haagskeho dohovoru z roku 1985 je však jeho uplatniteľnosť obmedzená na dobrovoľne zriadené trusty, ktorých existencia je písomne preukázaná.
( 23 ) VON OVERBECK, A. E.: Rapport explicatif sur la Convention de La Haye de 1985 relative au trust. In: Actes et documents de la Quinzième session (1984), zväzok II, Trusts – loi applicable et reconnaissance . La Haye: Imprimerie Nationale, 1985, s. 370 až 415.
( 24 ) Cieľom Haagskeho dohovoru z roku 1985 nebolo zaviesť inštitút trustu v krajinách, v ktorých neexistoval, ale len podporiť jeho uznávanie.
( 25 ) Medzi zmluvnými štátmi, ktoré uplatňujú tento dohovor, sa nachádza päť členských štátov Únie (Cyprus, Taliansko, Luxembursko, Malta a Holandsko). Francúzsko podpísalo tento dohovor, ale ho neratifikovalo a Únia nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru. Jeho zmluvnými stranami sú Spojené kráľovstvo a Bermudské ostrovy ako britské zámorské územie. Okrem iných štátov so systémami common law (Austrália, Kanada a Spojené štáty, ktoré ho podpísali, ale ešte neratifikovali) sú zmluvnými stranami tohto dohovoru tiež štáty alebo mikroštáty, ktoré plnia funkciu finančných centier (Lichtenštajnsko, Monako, Panama, San Marino a Švajčiarsko). Zmluvné štáty, v ktorých sa uplatňuje tento dohovor, sú uvedené na https://www.hcch.net/es/instruments/conventions/status‑table/?cid=59.
( 26 ) Tento výraz je použitý v článku 2 Haagskeho dohovoru z roku 1985.
( 27 ) Majetok je chránený pred osobnými veriteľmi zriaďovateľa, ako aj správcu a beneficienta. Veritelia beneficienta môžu len zaistiť jeho práva k trustu, a to len v prípade, ak nejde o trust typu discretionary , protective alebo spendthrift . Pokiaľ ide o pravidlá upravujúce tento oddelený majetok, teda vzťahy medzi zriaďovateľom, správcom a beneficientom, trust sa riadi pravidlami, ktoré sú viac alebo menej podobné pravidlám upravujúcimi mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu a zmluvu o obchodnom zastúpení.
( 28 ) Pozri HANSMANN, H., MATTEI, U.: The Functions of Trust Law: A Comparative Legal and Economic Analysis. In: New York University Law Review , roč. 73, 1998, s. 434.
( 29 ) Prevod správy majetku na tretiu osobu na účely usporiadania dedičstva, ochrana majetku maloletých alebo určitých kategórií rodinných príslušníkov alebo zraniteľných dospelých, kolektívna správa majetku pre skupinu kapitálových spoločností, financovanie charitatívneho projektu prostredníctvom sprostredkovateľa povereného vyzbieraním finančných prostriedkov a uskutočnenie investícií na účely financovania výdavku v budúcnosti (napríklad študijné výdavky alebo starobný dôchodok). Pozri FATF a Egmont Group: Ocultación de la identidad de los beneficiarios finales , júl 2018, dostupné en https://www.fatf‑gafi.org/content/dam/fatf‑gafi/translations/reports/SPANISH‑FATF‑Egmont‑Concealment‑Beneficial‑Ownership.pdf.
( 30 ) Pozri práce Finančnej akčnej skupiny (FATF) a najmä FATF: Guía sobre beneficiario final y transparencia de otras estructuras jurídicas . Paris, 2024, dostupné na https://www.fatf‑gafi.org/content/dam/fatf‑gafi/translations/reports/Spanish‑Guidance%20on%20Beneficial%20Ownership%20and%20Transparency%20of%20Legal%20Arrangements.pdf.coredownload.inline.pdf.
( 31 ) FATF a Egmont Group: Ocultación de la identidad de los beneficiarios finales , júl 2018, bod 50.
( 32 ) V právnej náuke sa hovorí o „offshore‑inspired trusts“ a poukazuje na neoprávnené používanie trustov na vyhýbanie sa daniam a pranie špinavých peňazí. Pozri okrem iného SAMET, I.: On trust, hypocrisy and conscience. In: The Cambridge Law Journal , roč. 83, č. 1, 2024, s. 158 až 183; DAGAN, H., SAMET, I.: What’s Wrong with Massively Discretionary Trusts. In: Law Quarterly Review , roč. 138, 2022, s. 624, a SMITH, L.: Massively Discretionary Trusts. In: Trusts & Trustees , roč. 25, 2019, s. 397.
( 33 ) Dokonca aj právnici z určitých území „offshore“ propagujú tento typ výhod, o čom svedčí „Best Offshore Trust Jurisdiction – a Comparison“, dostupné na https://www.offshorecorporation.com/trust/.
( 34 ) V dokumente Multilateral Repo Task Force, Global Advisory on Russian Sanctions Evasion, 9. marec 2023, s. 3, dostupnom na https://finance.ec.europa.eu/system/files/2023‑03/230309‑repo‑global‑advisory_en.pdf, sa uvádza: „specifically, REPO members have discovered trust arrangements that may have been designed to thwart sanctions enforcement. These arrangements may indicate that everyone involved in the trust –including law firms, grantors (also defined as protectors), trustees, settlors, and beneficiaries– may be involved in sanctions evasion. In some instances, sanctioned Russians individuals and entities and their proxies may involve relatives and close associates in these legal structures and arrangements to further obfuscate their ownership or relation to the assets. It is not uncommon for these legal entities and arrangements to be located in jurisdictions that are tax or corporate formation havens, which may afford a degree of secrecy to Russian elites and their proxies“.
( 35 ) Vec Ismailova/Rada ( T‑234/22 , EU:T:2024:287 , body 136 až 153 ). Tento rozsudok bol napadnutý odvolaním vo veci C‑506/24 P, o ktorom Súdny dvor ešte nerozhodol.
( 36 ) Aktualizované znenia týchto predpisov sú dostupné na https://www.bermudalaws.bm/search/*/SPContentType:%C7%82%C7%82436f6e736f6c696461746564204c6177.
( 37 ) Článok 2 ods. 3, zmenený článkom 2 zákona 2014: 22, účinný od 16. júla 2014: „The reservation or grant by the settlor of certain rights and powers, and the fact that the správca may himself have rights as a beneficiary, are not necessarily inconsistent with the existence of a trust.“
( 38 ) Podľa právnych zástupcov spoločností, ktoré sú žalobkyňami, je materská spoločnosť vo vlastníctve spoločnosti T, ktorá je správcovskou spoločnosťou založenou podľa švajčiarskeho práva so sídlom vo Švajčiarsku a súčasným správcom trustu.
( 39 ) Pozri najmä rozhodnutie vnútroštátneho súdu (s. 8 anonymizovaného talianskeho originálu): „otázka položená v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa týka možnosti považovať majetok, zdroje a vzťahy, ktoré sú predmetom vkladu [do trustu], za ‚patriace‘ zriaďovateľovi, aj keď zriaďovateľ nie je užívateľom alebo správcom vloženého majetku ani konečným beneficientom tohto majetku, alebo subjektu ‚spojenému‘ so zriaďovateľom, alebo v konečnom dôsledku za ‚kontrolované‘ týmto zriaďovateľom, čoho následkom je možnosť uplatnenia opatrení spočívajúcich v zmrazení stanovených v článku 2 ods. 1 nariadenia [č. 269/2014] v prípade majetku, ktorý vložil do trustu označený zriaďovateľ (alebo zriaďovateľ uvedený v zozname)“.
( 40 ) Rozsudok z 9. júla 2009, Melli Bank/Rada ( T‑246/08 a T‑332/08 , EU:C:2009:266 , bod 146 ).
( 41 ) Rozsudok z 13. marca 2012, Bank Melli Bank/Rada ( C‑380/09 P , EU:C:2012:137 , bod 76 a nasl.)
( 42 ) Potreba zahrnúť do zoznamu v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 spoločnosti patriace v celom rozsahu fyzickej osobe (alebo v celom rozsahu kontrolované fyzickou osobou) by mala za následok, že tento predpis by sa rozšíril na iný typ aktív, takže by sa musel identifikovať a tiež uviesť v zoznamoch všetok majetok, ktorý táto osoba vlastní alebo nad ktorým má kontrolu. Je logické, že tento výklad článku 2 nariadenia č. 269/2014 treba odmietnuť.
( 43 ) Na pojednávaní nemecká vláda uznala, že zmrazenie aktív spoločnosti, ktorá nie je uvedená v zozname v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, je možné, ak tieto aktíva patria osobe uvedenej na tomto zozname, sú v jej držbe alebo pod jej kontrolou.
( 44 ) V rozsudku z 11. novembra 2021, Bank Sepah ( C‑340/20 , EU:C:2021:903 , bod 56 ), sa uvádza, že na dosiahnutie cieľov reštriktívnych opatrení je nielen legitímne, ale aj nevyhnutné, aby mali definície pojmov „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“ široký výklad, pretože „ide o to, aby sa zabránilo akémukoľvek použitiu zmrazeného majetku, ktorý by umožňoval obchádzanie predmetných nariadení a využitie nedostatkov systému“.
( 45 ) Rozsudky zo 16. januára 2025, VB II (Informovanie o práve na nové súdne konanie) ( C‑400/23 , EU:C:2025:14 , bod 40 ), a z 30. novembra 2021, LR Ģenerālprokuratūra ( C‑3/20 , EU:C:2021:969 , bod 79 ).
( 46 ) Vo verziách v anglickom („belonging to, owned, held, controlled“), nemeckom („Eigentum“, „Besitz“, „gehalten“, „kontrolliert“), francúzskom („appartenant aux, possèdent, détiennent, contrôlent“), talianskom („appartenenti a, posseduti, detenuti, controllati“), portugalskom („pertencentes, na posse ou que se encontram à disposição ou sob controlo“), rumunskom („aparțin, se află în proprietatea ori posesia sau sunt controlate“) a holandskom („toebehoren aan, eigendom, bezit, zeggenschap“) jazyku sú použité štyri rôzne výrazy. V španielskej verzii sú spomenuté len tri výrazy: „propiedad“, „tenencia“ a „control“. Verzie v nemčine a španielčine navyše neobsahujú výraz, ktorý by bol jednoznačne rovnocenný výrazu „appartenenti a“, ktorý sa nachádza v anglickej, portugalskej a francúzskej verzii.
( 47 ) Pozri analogicky rozsudok z 10. septembra 2019, HTTS/Rada ( C‑123/18 P , EU:C:2019:694 , bod 69 ): „Skutočnosť, že nariadenie č. 961/2010 používa pojem ‚vo vlastníctve‘ a ‚pod kontrolou‘, je v súlade s potrebou umožniť Rade prijať účinné opatrenia proti všetkým osobám, subjektom alebo orgánom spojeným so spoločnosťami podieľajúcimi sa na šírení jadrových zbraní. Z toho vyplýva, že vlastníctvo alebo kontrola môžu byť priame alebo nepriame. Ak by sa totiž toto spojenie malo určiť len na základe vlastníctva alebo priamej kontroly uvedených osôb, opatrenia by mohli byť obídené množstvom zmluvných alebo faktických variantov kontroly, ktoré priznávajú spoločnosti rovnako rozsiahle možnosti vykonávania vplyvu na iné subjekty ako vlastníctvo alebo priama kontrola.“ Súdny dvor ďalej konštatoval (bod 70), že pojem „spoločnosť vo vlastníctve alebo pod kontrolou“ nemá v oblasti reštriktívnych opatrení rovnaký význam ako pojem použitý vo všeobecnosti v práve obchodných spoločností, pokiaľ ide o určenie obchodnej zodpovednosti spoločnosti, ktorá je z právneho hľadiska pod rozhodovacou kontrolou iného obchodného subjektu.
( 48 ) Ako uviedol Súdny dvor, „význam cieľov sledovaných spornými aktmi, konkrétne ochrana územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, ako aj podpora mierového riešenia krízy v tejto krajine, ktoré sú súčasťou… všeobecného cieľa zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti Únie uvedenými v článku 21 ZEÚ, môže odôvodniť aj značné negatívne následky pre určité hospodárske subjekty“ – rozsudky z 28. marca 2017, Rosneft ( C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 150 ), a zo 17. septembra 2020, Rosneft a i./Rada ( C‑732/18 P , EU:C:2020:727 , bod 85 ).
( 49 ) Táto poznámka pod čiarou sa netýka slovenského znenia návrhov.
( 50 ) Dokument COM(2020) 560 final zo 16. septembra 2020, správa Komisie určená Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej sa posudzuje, či boli všetky správy zvereného majetku a podobné právne štruktúry, ktoré podliehajú právu členských štátov, náležite identifikované a či sa na ne vzťahujú povinnosti stanovené v smernici (EÚ) 2015/849, s. 4.
( 51 ) Európska komisia: Guidance for EU operators: Implementing enhanced due diligence to shield against Russia sanctions circumvention , 7. september 2023, s. 9. Za jasnú indíciu obchádzania („red flag“) sa považuje prípad, keď sa použijú „complex corporate or trust structures linked to countries friendly to Russia or whose complexity is not justified by the business profile of the customer. Use of trust arrangements or complex corporate structures involving offshore companies“. Tento dokument je dostupný na https://finance.ec.europa.eu/system/files/2023‑12/guidance‑eu‑operators‑russia‑sanctions‑circumvention_en.pdf.
( 52 ) Rozhodnutie Rady z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 13 ), zmenené rozhodnutím Rady (SZBP) 2022/884 z 3. júna 2022 ( Ú. v. EÚ L 153, 2022, s. 128 ).
( 53 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673 (Ú. v. EÚ L, 2024/1226). Lehota na prebratie tejto smernice do vnútroštátnych právnych poriadkov sa skončila 20. mája 2025.
( 54 ) V jej odôvodnení 15 sa konštatuje: „Čoraz rozšírenejším príkladom konania, ktorým sa obchádzajú reštriktívne opatrenia Únie, je prípad, keď označené osoby, subjekty a orgány používajú finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia, majú v držbe alebo pod kontrolou, prevádzajú ich tretej strane alebo s nimi inak nakladajú s cieľom zatajiť tieto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje. … Uvedené konanie, ktorým sa obchádzajú reštriktívne opatrenia Únie, by preto malo predstavovať trestný čin podľa tejto smernice.“
( 55 ) Rozsudky z 18. apríla 2024, Citadeles nekustamie īpašumi ( C‑22/23 , EU:C:2024:327 , bod 32 ), a zo 17. novembra 2022, Rodl & Partner ( C‑562/20 , EU:C:2022:883 , bod 34 ).
( 56 ) Smernica 2015/849 sa bude uplatňovať do 10. júla 2027 a od tohto dátumu bude nahradená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1624 z 31. mája 2024 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L, 2024/1624) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1640 z 31. mája 2024 mechanizmoch, ktoré majú členské štáty zaviesť na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a mení a zrušuje smernica (EÚ) 2015/849 (Ú. v. EÚ L, 2024/1640). V týchto predpisoch je zachované rovnaké extenzívne chápanie pojmu konečný užívateľ výhod v prípade trustov. V článku 58 ods. 1 nariadenia 2024/1624 je konkrétne takmer doslovne prevzatý obsah článku 3 bodu 6 písm. b) smernice 2015/849.
( 57 ) Pozri jeho citáciu v bode 11 vyššie.
( 58 ) Pripomínam, že spoločnosti, ktoré sú žalobkyňami, oznámili bankovej inštitúcii, v ktorej mali otvorené účty, že ich konečným užívateľom výhod je zriaďovateľ trustu.
( 59 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie zaradenia na zoznam v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014, ktoré je uvedené v rozhodnutí (SZBP) 2022/337.
( 60 ) Článok 2 ods. 3 Trust (Special Provision) Act z roku 1989, zmenený článkom 2 zákona 2014: 22, účinný od 16. júla 2014 stanovuje: „The reservation or grant by the settlor of certain rights and powers, and the fact that the správca may himself have rights as a beneficiary, are not necessarily inconsistent with the existence of a trust“.
( 61 ) Výsady zriaďovateľa trustu sú v článku 2A ods. 2 Trust (Special Provision) Act z roku 1989 označené ako „reserved powers“.
( 62 ) Vnútroštátny súd musí rozhodnúť, či v prípade, že trust bol vytvorený ako nezrušiteľný, existuje možnosť odvolať sa na toto ustanovenie, napríklad ak sa nesplnia ciele stanovené v zriaďovacej listine.
( 63 ) Súdny dvor v súvislosti s právnou úpravou reštriktívnych opatrení voči Barme/Mjanmarsku konštatoval, že fyzická osoba nemôže byť predmetom reštriktívnych opatrení len na základe jej príbuzenského vzťahu s osobami, ktoré sú predmetom takých opatrení, nezávisle od jej osobného správania (rozsudok z 13. marca 2012, Tay Za/Rada, C‑376/10 P , EU:C:2012:138 , bod 66 ). Generálna advokátka Medina v návrhoch, ktoré predniesla vo veci Timčenko/Rada ( C‑703/23 P , EU:C:2025:273 , bod 48 ), uviedla, že a to, aby bolo možné kvalifikovať fyzické osoby dotknuté týmto článkom ako „spojené“ v zmysle článku 1 ods. 1 in fine (zmeneného) rozhodnutia 2014/145, tieto osoby musia mať „väzbu presahujúcu rámec obyčajného rodinného vzťahu“, takže ak sú takýmto vzťahom viazané dve osoby, musí byť preukázaná „objektívna existencia prelínania spoločných záujmov“. V týchto prípadoch boli spojené osoby menovite uvedené v zoznamoch v príslušných nariadeniach.
( 64 ) V dokumente Európskej komisie s názvom Consolidated FAQs on the implementation of Council Regulation No 833/2014 and Council Regulation No 269/2014 zo 14. mája 2024, s. 22, sa uvádza: „strictly speaking, only the persons and entities who/which appear under the column ‚Name‘ in Annex I to Council Regulation (EU) 269/2014 are directly subject to an asset freeze and a prohibition to make funds and economic resources available to them or for their benefit. However, these restrictions can affect transactions with natural or legal persons, entities or bodies associated with them, some of which happen to be mentioned in the ‚Identifying information‘ and/or ‚Reasons‘ columns of Annex I to Council Regulation (EU) 269/2014“.
( 65 ) Stanovisko Komisie k článku 2 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 269/2014 z 8. júna 2021, dokument C(2021) 4223 final. Tieto faktory sa v podstate zhodujú s faktormi, ktoré uviedla Rada Európskej únie v bode 62 dokumentu Reštriktívne opatrenia (sankcie) – aktualizácia najlepších postupov EÚ na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení z 27. júna 2022, ktorý je dostupný na https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST‑10572‑2022‑INIT/sk/pdf.
( 66 ) V súvislosti s uplatňovaním reštriktívnych opatrení voči Iránu sa v rozsudku z 10. septembra 2019, HTTS/Rada ( C‑123/18 P , EU:C:2019:694 , bod 75 ), konštatovalo, že spoločnosť môže byť kvalifikovaná ako „vo vlastníctve alebo pod kontrolou iného subjektu“, ak sa nachádza v situácii, v ktorej tento iný subjekt môže ovplyvňovať obchodné rozhodnutia danej spoločnosti, a to aj pri neexistencii akejkoľvek právnej alebo majetkovej väzby alebo väzby z dôvodu podielu na základnom imaní medzi týmito dvoma hospodárskymi subjektmi.
( 67 ) Ak sa do trustu vloží spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je vlastníctvo luxusnej vily, ktorá sa prenajíma výlučne zriaďovateľovi, ide o skutočnosť, ktorá svedčí o tom, že zriaďovateľ vykonáva kontrolu nad touto spoločnosťou a touto vilou.
( 68 ) V poslednom bode rozhodnutia vnútroštátneho súdu.
( ) Pozri analogicky rozsudky z 31. mája 2018, Ernst & Young ( C‑633/16 , EU:C:2018:371 , bod 45 ), a zo 4. marca 2020, Marine Harvest/Komisia ( C‑10/18 P , EU:C:2020:149 , bod 49 ), v ktorých je pojem „kontrola“ vymedzený ako „možnos[ť], priznan[á] zákonom, zmluvami alebo inými prostriedkami, vykonávať rozhodujúci vplyv na podnik“. Na tento účel sa berie do úvahy článok 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) ( Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 40).