C-499/23
ECLI:EU:C:2025:61
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0499
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CC0499
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MACIEJ SZPUNAR
prednesené 6. februára 2025 ( 1 )
Vec C‑499/23
Európska komisia
proti
Maďarsku
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Voľný pohyb tovaru – Spoločná obchodná politika – Postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov – Obmedzenia vývozu – Stavebné výrobky a suroviny potrebné na výstavbu – Verejná bezpečnosť“
I. Úvod
1.
Európska komisia sa touto žalobou o nesplnenie povinnosti podanou proti Maďarsku domáha, aby Súdny dvor určil, že zavedením postupu uplatniteľného na vývoz surovín a stavebných materiálov si tento členský štát nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 35 a 36 ZFEÚ, z článku 2 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ, ako aj z článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/1535 ( 2 ).
II. Právny rámec
A. Právo Únie
1.
Smernica 2015/1535
2.
Článok 5 ods. 1 smernice 2015/1535 stanovuje:
„1. Členské štáty okamžite oznámia Komisii, s výhradou článku 7, všetky návrhy technických predpisov okrem tých prípadov, keď ide len o prevzatie úplného textu medzinárodnej alebo európskej normy, pričom v takomto prípade postačí informácia o príslušnej norme; členské štáty oznámia Komisii aj dôvody, pre ktoré je prijatie takéhoto technického predpisu potrebné, keď tieto dôvody nebudú zjavné už z návrhu technického predpisu.
Ak je to potrebné a ak sa tak neurobilo už pri predbežnom oznámení, členské štáty Komisii súčasne oznámia aj znenie základných zákonných alebo regulačných ustanovení, ktoré sa predmetnej veci priamym a zásadným spôsobom týkajú, a znalosť ich znení je potrebná na posúdenie dopadu návrhu technického predpisu.
Členské štáty musia v súlade s podmienkami uvedenými v prvom a druhom pododseku tohto odseku opätovne oznámiť Komisii návrh technického predpisu, ak v ňom vykonajú také zmeny, ktoré majú za následok významnú zmenu jeho rozsahu pôsobnosti, skrátenie časového plánu, pôvodne predpokladaného pre jeho implementáciu, pridanie špecifikácií alebo požiadaviek alebo ich sprísnenie.
…
Komisia bezodkladne informuje o návrhu technického predpisu a všetkých dokumentoch, ktoré jej boli odoslané, ostatné členské štáty; môže v súvislosti s takýmto návrhom požiadať o názor aj výbor uvedený v článku 2 tejto smernice a keď to bude žiaduce, aj výbor zodpovedný za danú oblasť.
…“
3.
Článok 6 tejto smernice stanovuje:
„1. Členské štáty odložia prijatie návrhu technického predpisu o tri mesiace od dátumu, ako Komisia prijme oznámenie uvedené v článku 5 ods. 1.
…
7. Odseky 1 až 5 sa nevzťahujú na prípady, v ktorých:
a)
je členský štát z naliehavých dôvodov spôsobených vážnymi a nepredvídateľnými okolnosťami súvisiacimi s ochranou verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti, ochranou zvierat alebo rastlín, ako aj pre pravidlám o službách a pre verejnej politike, najmä pre ochrane mladistvých, nútený pripraviť technické predpisy vo veľmi krátkom čase tak, aby ich mohol ihneď prijať a vykonať, čo neumožňuje uskutočniť konzultácie; alebo
b)
je členský štát z naliehavých dôvodov, spôsobených vážnymi okolnosťami súvisiacimi s ochranou bezpečnosti a celistvosti finančného systému, najmä ochranou vkladateľov, investorov a poistencov, nútený okamžite prijať a vykonať pravidlá vzťahujúce sa na finančné služby.
V oznámení podľa článku 5 uvedie členský štát dôvody, ktoré oprávňujú naliehavosť uskutočnených opatrení. Komisia poskytne svoje stanovisko k oznámeniu v čo možno najkratšom čase. V prípadoch zneužitia tohto postupu vykoná Komisia príslušné opatrenia. Komisia bude neustále informovať Európsky parlament.“
2.
Nariadenie (EÚ) 2015/479
4.
Článok 10 nariadenia (EÚ) 2015/479 ( 3 ) nachádzajúci sa v jeho kapitole IV s názvom „Prechodné a záverečné ustanovenia“ stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia Únie, toto nariadenie nevylučuje prijatie ani použitie kvantitatívnych obmedzení vývozov členským štátom na základe verejnej morálky, verejného záujmu a verejnej bezpečnosti alebo ochrany života a zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín, národných pamiatok umeleckej, historickej alebo archeologickej hodnoty alebo práv priemyselného a obchodného vlastníctva.“
B. Maďarské právo
1.
5.
Ustanovenie § 1 a gazdaság újraindítása érdekében meghozandó, az építőipari ellátásbiztonság szempontjából stratégiai jelentőségű nyersanyagok és termékek kivitelével kapcsolatos regisztrációs eljárásról és egyéb intézkedésekről szóló 402/2021 (VII. 8.) kormányrendelet [nariadenie vlády č. 402/2021 (VII. 8.) o registračných postupoch a ďalších opatreniach, ktoré sa majú prijať na oživenie hospodárstva, pokiaľ ide o vývoz surovín a výrobkov strategického významu pre záruku dodávok v odvetví stavebníctva (ďalej len „nariadenie č. 402/2021“), v znení platnom k poslednému dňu lehoty na predloženie odpovede na odôvodnené stanovisko (6. júna 2022), stanovuje:
„1. Suroviny a výrobky strategického významu pre záruku dodávok v stavebnom odvetví uvedené v prílohe 1 (ďalej spolu len ‚stavebné materiály‘) možno, okrem výnimky stanovenej v odseku 2,
a)
predať alebo
b)
vyviezť z územia Maďarska do zahraničia po registrácii (ďalej len ‚oznámenie‘) u ministra hospodárstva (ďalej len ‚minister‘) a získaní potvrdenia o doručení.
2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na stavebný materiál v tranzite cez územie Maďarska.“
6.
Ustanovenie § 3 tohto nariadenia stanovuje:
„1. Po prijatí oznámenia minister overí, či toto oznámenie spĺňa formálne požiadavky stanovené v § 2.
…
2. Ak oznámenie spĺňa formálne požiadavky stanovené v § 2, minister v prípade potreby postúpi oznámenia spolu s informáciami uvedenými v odseku 1 písm. b) splnomocnencovi vlády pre koordináciu opatrení v oblasti stavebného hospodárstva (ďalej len ‚splnomocnenec vlády‘), ktorý po konzultácii s príslušnými ministrami preskúma, či predaj alebo vývoz stavebných materiálov do zahraničia významne sťažuje alebo znemožňuje výstavbu, prevádzku, údržbu alebo rozvoj kritickej infraštruktúry, čím ohrozuje verejné služby alebo predstavuje riziko pre záruku dodávok v odvetví stavebníctva.
3. Splnomocnenec vlády v lehote 7 pracovných dní od doručenia oznámenia písomne informuje ministra o existencii okolností uvedených v odseku 2, o svojom stanovisku k okolnostiam uvedeným v odseku 2 a ak uvedené okolnosti existujú, informuje tiež ministra zodpovedného za dohľad nad majetkom štátu o svojom návrhu týkajúcom sa uplatnenia predkupného práva a práva na nákup; minister uplatní predkupné právo maďarského štátu a jeho právo na nákup spôsobom stanoveným v § 5.
4. Najneskôr do 10 pracovných dní od doručenia oznámenia minister:
a)
písomne potvrdí doručenie oznámenia, ak minister zodpovedný za dohľad nad štátnym majetkom neuplatní predkupné právo maďarského štátu a právo na kúpu;
b)
ak minister zodpovedný za dohľad nad štátnym majetkom uplatní predkupné právo maďarského štátu a právo na kúpu, informuje oznamovateľova o tom, že maďarský štát si uplatňuje predkupné právo alebo právo na kúpu stavebných materiálov uvedených v oznámení a ukončí postup týkajúci sa oznámenia; alebo
c)
písomne potvrdí doručenie oznámenia.
4a. Oznámenie a potvrdenie o doručení sprevádzajú zásielku a oznamovateľ ich dá k dispozícii prevádzkovateľovi dopravy alebo organizátorovi.
…“
7.
Podľa § 6/A uvedeného nariadenia:
„Ak oznamovateľ nesplnil oznamovaciu povinnosť stanovenú v tomto nariadení alebo nemá potvrdenie o doručení, polícia a štátne daňové a colné orgány mu uložia správnu pokutu až do výšky 40 % hodnoty stavebného materiálu bez DPH, ktorý nebol oznámený alebo ku ktorému chýba potvrdenie o doručení.“
8.
Ustanovenie § 9 toho istého nariadenia znie:
„1. Toto nariadenie – okrem výnimky stanovenej v odseku 2 – nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení.
2. Ustanovenie § 10 nadobúda účinnosť pätnástym dňom po uverejnení tohto nariadenia.“
9.
Ustanovenie § 11 nariadenia č. 402/2021 stanovuje:
„Oznamovacia povinnosť uvedená v § 2 sa vzťahuje na vývozy, ku ktorým dôjde po piatom pracovnom dni od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.“
10.
Podľa § 12 tohto nariadenia:
„Návrh tohto nariadenia bol predmetom predchádzajúceho oznámenia v súlade s článkami 5 až 7 smernice [2015/1535]…“
2.
Rozhodnutie vlády č. 1459/2021
11.
Bod 2 az építésgazdasági intézkedések összehangolásáért felelős kormánybiztos kinevezéséről és feladatairól szóló 1459/2021. (VII. 14.) kormányhatározat [rozhodnutie vlády č. 1459/2021 (VII. 14.) o vymenovaní a funkciách splnomocnenca vlády pre koordináciu opatrení v oblasti stavebného hospodárstva [ďalej len „rozhodnutie vlády č. 1459/2021“] stanovuje:
„Splnomocnenec vlády:
a)
je poverený koordináciou opatrení v oblasti stavebného hospodárstva, ktoré vláda prijala v rámci obnovy hospodárstva, a najmä:
a.
a.) stanovením oznamovacieho postupu týkajúceho sa vývozu stavebných materiálov a vykonaním opatrení potrebných na uplatnenie predkupného práva štátu a jeho práva na kúpu;
ab)
vykonaním opatrenia týkajúceho sa oznamovania prepravy stavebných materiálov,
…“
III. Okolnosti predchádzajúce sporu
A. Konanie pred podaním žaloby
12.
Dňa 30. júna 2021 maďarské orgány v rámci oznamovacieho postupu stanoveného v smernici (EÚ) 2015/1535 oznámili Komisii návrh vládneho nariadenia o opatreniach, ktoré treba prijať na oživenie hospodárstva, pokiaľ ide o vývoz surovín a výrobkov strategického významu pre záruku dodávok v odvetví stavebníctva (ďalej len „oznámený návrh“). Dňa 8. júla 2021 Komisia na účely toho, aby mohla posúdiť oznámený návrh z hľadiska relevantných ustanovení práva Únie, požiadala maďarské orgány o dodatočné informácie.
13.
V ten istý deň bolo v Magyar Közlöny uverejnené nariadenie č. 402/2021. Jeho znenie nebolo totožné so znením oznámeného návrhu. Dňa 16. júla 2021 Komisia požiadala maďarské orgány o informácie týkajúce sa uverejnenia tohto nariadenia. Dňa 22. júla 2021 tieto orgány informovali Komisiu, že nariadenie č. 402/2021 sa rozsahom a obsahom líšilo od oznámeného návrhu.
14.
Listom z 29. júla 2021 Komisia informovala maďarské orgány, že neoznámenie, ako aj porušenie povinnosti odložiť prijatie návrhu v súlade s článkami 5 a 6 smernice 2015/1535 predstavovalo podstatnú procesnú vadu, ktorá spôsobuje neuplatniteľnosť ustanovení technických predpisov.
15.
Vo svojej odpovedi z 2. septembra 2021 maďarské orgány odôvodnili vyhlásenie nariadenia č. 402/2021 bez predchádzajúceho oznámenia naliehavou situáciou a vysvetlili, že pandemická situácia a celosvetový nedostatok surovín vážne ovplyvnili stavebné práce v Maďarsku. Zdôraznili, že účelom tohto nariadenia bolo zabezpečiť, aby boli v Maďarsku k dispozícii zásoby materiálu a výrobkov nevyhnutných na zabezpečenie dodávok v odvetví stavebníctva a aby bolo možné uspokojiť domáce potreby s cieľom zaručiť bezpečnosť kritickej infraštruktúry.
16.
Dňa 23. septembra 2021 Komisia zaslala Maďarsku výzvu na odstránenie nedostatkov. Vytýkala v ňom tomuto členskému štátu, že prijatím nariadenia č. 402/2021 a jeho následných zmien, ako aj rozhodnutia vlády č. 1459/2021 si tento členský štát nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 35 a 36 ZFEÚ, z článku 2 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ, ako aj z článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/1535.
17.
Maďarsko vo svojej odpovedi na túto výzvu listom z 23. novembra 2021 tieto výhrady spochybnilo.
18.
Komisia, ktorú nepresvedčili tvrdenia uvádzané maďarskou vládou, zaslala tomuto členskému štátu 6. apríla 2022 odôvodnené stanovisko, v ktorom zopakovala dotknuté výhrady.
19.
Maďarsko listom z 13. júna 2022 odpovedalo na odôvodnené stanovisko, pričom tvrdilo, že nesplnenia povinností, ktoré mu boli vytýkané, sú nedôvodné.
B. Konanie na Súdnom dvore
20.
Keďže Komisia nepovažovala odpoveď Maďarska z 13. júna 2022 za dostatočnú, rozhodla sa podať túto žalobu, ktorú podala do kancelárie Súdneho dvora 4. augusta 2023.
21.
Maďarsko a Komisia predniesli ústne vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa konalo 6. novembra 2024.
IV. Analýza
22.
Vzhľadom na to, že maďarská právna úprava, ktorá zavádza postup uplatniteľný na vývoz surovín a stavebných materiálov, môže mať vplyv na vývoz medzi členskými štátmi, ako aj na vývoz do tretích krajín, prejednávaná vec sa týka tak právnej úpravy Únie v oblasti vnútorného trhu, ako aj právnej úpravy v oblasti spoločnej obchodnej politiky.
A. Porušenie článkov 35 a 36 ZFEÚ (prvá výhrada)
1.
Argumentácia účastníkov konania
23.
Podľa Komisie nariadenie č. 402/2021 predstavuje opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie v zmysle článku 35 ZFEÚ napriek tvrdeniam uvedeným maďarskou vládou, podľa ktorých i) registračný postup sa ukončí v lehote najviac dvoch pracovných dní; ii) maďarský štát neuplatňuje svoje predkupné právo alebo právo nákupu a iii) príslušné orgány neuplatňujú sankcie stanovené v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti. Táto inštitúcia zdôrazňuje, že nariadenie č. 402/2021 stanovuje de iure rozdielne zaobchádzanie medzi domácim a vývozným obchodom Maďarska a že vnútroštátne opatrenie sa nevyhne zákazu stanovenému v článkoch 34 a 35 ZFEÚ len z dôvodu, že obmedzenie vytvorené týmto členským štátom je slabé. Okrem toho tvrdí, že opatrenie možno považovať za opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie, aj keď má relatívne malý hospodársky význam alebo ovplyvňuje dovoz/vývoz alebo hospodárske subjekty len v obmedzenom rozsahu.
24.
Pokiaľ ide o možné odôvodnenie nariadenia č. 402/2021 podľa článku 36 ZFEÚ, Komisia zdôrazňuje, že keďže pojmy „verejný poriadok“ a „bezpečnosť“ sa majú vykladať reštriktívne, možno na ne odkázať len v prípade skutočného a dostatočne závažného ohrozenia základného záujmu spoločnosti. Táto inštitúcia pripomína, že takýto dôvod musí byť spojený s objektívnymi okolnosťami, ktoré zodpovedajú požiadavkám verejnej bezpečnosti, a nie je všeobecne uplatniteľný.
25.
Komisia pripomína, že reštriktívne opatrenie možno považovať za vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa len vtedy, ak skutočne reaguje na záujem dosiahnuť tento cieľ dôsledným a systematickým spôsobom. Pokiaľ však ide o pôsobnosť nariadenia č. 402/2021, táto inštitúcia uvádza, že opatrenie, o ktoré ide v prejednávanej veci, sa neobmedzuje ani na stavebné materiály, pri ktorých bolo zistené riziko zásobovania (riziko nedostatku), ani na materiály, ktoré sú skutočne potrebné pre každú kritickú infraštruktúru.
26.
Podľa Komisie maďarská vláda nepreukázala, že nariadenie č. 402/2021 je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia uvádzaného cieľa všeobecného záujmu.
27.
Komisia pripomína, že zásada proporcionality vyžaduje, aby sa prostriedky zvolené členskými štátmi obmedzili na to, čo je skutočne vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa, a že v súlade s touto zásadou musí byť systém kontroly ex ante , ktorý je odôvodnený a vhodný, založený na objektívnych a nediskriminačných kritériách, ktoré sú vopred známe dotknutým podnikom, aby ohraničovali výkon voľnej úvahy vnútroštátnych orgánov tak, aby nebola vykonávaná svojvoľne.
28.
Okrem toho podľa Komisie neposkytujú tvrdenia maďarskej vlády žiadne dôkazy umožňujúce preukázať, že opatrenia uložené nariadením č. 402/2021 sú primerané a nepresahujú rámec toho, čo je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.
29.
Maďarská vláda tvrdí, že nariadenie č. 402/2021 nepredstavuje opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie, a preto nespadá do pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 35 ZFEÚ. Cieľom tohto nariadenia je prostredníctvom uloženia oznamovacej povinnosti umožniť maďarským orgánom účinne monitorovať zásoby výrobkov strategického významu pre kritické infraštruktúry a zhromažďovať informácie o stave zásob a dodávok. Vďaka takémuto oznamovaniu by tieto orgány mali v reálnom čase úplný obraz o vývoji zásob strategicky dôležitých stavebných výrobkov, a preto by mohli prijať opatrenia potrebné na zabránenie kritickej situácii.
30.
Maďarská vláda sa domnieva, že o účinnosti ustanovení nariadenia č. 402/2021 svedčí skutočnosť, že od nadobudnutia ich účinnosti nikdy nenastala situácia, že by maďarské orgány museli z dôvodu nedostatku suroviny alebo výrobku, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, uplatniť svoje predkupné právo alebo právo nákupu. Zdôrazňujúc, že tieto ustanovenia nepredstavujú pre hospodárske subjekty žiadnu hmotnoprávnu povinnosť, táto vláda poukazuje na to, že postup registrácie sa ukončí vždy v maximálnej lehote dvoch pracovných dní a že príslušné orgány neuplatňujú sankcie stanovené pre prípad absencie oznámenia.
31.
Podľa maďarskej vlády z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že výnimka zo zákazu uvedeného v článku 35 ZFEÚ je stanovená pre obmedzenia, ktorých účinky sa považujú za príliš náhodné alebo príliš nepriame na to, aby sa mohli považovať za obmedzenie v zmysle článku 35 ZFEÚ.
32.
Pokiaľ ide o skutočné účinky ustanovení nariadenia č. 402/2021, maďarská vláda poukazuje na to, že preskúmanie údajov Központi Statisztikai Hivatal (Ústredný štatistický úrad, Maďarsko) neumožňuje dospieť k záveru, že v prípade dotknutého sortimentu výrobkov došlo ku všeobecnému zníženiu obratu z vývozu.
33.
Okrem toho sa maďarská vláda domnieva, že cieľom nariadenia č. 402/2021 je zabezpečiť, aby sa Maďarsko zosúladilo so smernicou 2008/114/ES ( 4 ) a že je v každom prípade odôvodnené z dôvodu verejnej bezpečnosti v zmysle článku 36 ZFEÚ. Dodáva, že toto nariadenie prispieva k oživeniu hospodárstva tým, že reaguje na pokles výroby stavebných materiálov, nedostatok dodávok a nárast cien v dôsledku epidémie koronavírusu, ako aj k ochrane sociálnych záujmov, ako je výstavba bytov, poskytovanie bývania a možnosť mladých ľudí založiť si rodinu.
2.
Analýza
a)
Opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie vývozu podľa článku 35 ZFEÚ
34.
Podľa článku 35 ZFEÚ sú množstevné obmedzenia vývozu a všetky opatrenia s rovnakým účinkom medzi členskými štátmi zakázané.
35.
Znenie článku 35 ZFEÚ je takmer identické so znením článku 34 ZFEÚ. Cieľ sledovaný týmito dvoma ustanovenia je tiež rovnaký, a to zaručiť voľný pohyb tovaru v rámci vnútorného trhu, teda oblasť bez vnútorných hraníc. ( 5 )
36.
Pôsobnosť článku 35 ZFEÚ je užšia ako pôsobnosť článku 34 ZFEÚ z dôvodu odlišnej logiky režimov dovozu a vývozu. Pokiaľ ide o dovoz, prakticky každý vnútroštátny predpis týkajúci sa tovaru môže prinajmenšom potenciálne brániť obchodu v rámci vnútorného trhu, pretože dovozca musí v zásade dodržiavať nielen právne predpisy štátu pôvodu, ale aj právne predpisy štátu určenia. Inými slovami prekážka vyplýva z koexistencie dvoch rôznych regulačných režimov.
37.
Naproti tomu pokiaľ ide o vývoz, ide len o jeden regulačný režim, a to režim štátu pôvodu. V takejto situácii by bolo prehnané konštatovať, že každý vnútroštátny predpis týkajúci sa výroby, uvádzania na trh alebo predaja tovaru môže mať vplyv na vývoz. Práve z tohto dôvodu môže obmedzenie vývozu, ktoré patrí do pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 35 ZFEÚ, vyplývať zo všeobecných pravidiel len vtedy, ak tieto pravidlá môžu mať účinky nielen na výrobu a distribúciu vo všeobecnosti, ale aj konkrétne na vývoz. ( 6 ) V dôsledku toho Súdny dvor pri určovaní toho, či opatrenie predstavuje opatrenie s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie vývozu, používa obmedzenejšie vzorce. ( 7 )
38.
Na rozdiel od toho, čo zrejme naznačuje Komisia ( 8 ) a judikatúra Súdneho dvora k článku 34 ZFEÚ ( 9 ), Súdny dvor nikdy nedefinoval „opatrenia s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie“ podľa článku 35 ZFEÚ. Súdny dvor však podľa ustálenej judikatúry aj v prípade absencie abstraktnej definície považoval za „opatrenia s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie“ v zmysle tohto článku vnútroštátne opatrenia uplatňujúce sa na všetky subjekty pôsobiace na štátnom území, ktoré v skutočnosti ovplyvňujú skôr výstup tovaru z trhu vyvážajúceho členského štátu než uvádzanie tovaru na vnútroštátny trh tohto členského štátu. ( 10 )
39.
Súdny dvor rovnako rozhodol, že články 34 a 35 ZFEÚ bránia tomu, aby sa vo vzťahoch v rámci Únie uplatňovala vnútroštátna právna úprava, ktorá zachováva požiadavku, hoci aj čisto formálnu, dovozných alebo vývozných licencií alebo akéhokoľvek iného podobného postupu ( 11 ) a že uloženie akejkoľvek osobitnej vývoznej formality, z dôvodu oneskorenia, ktoré spôsobuje, a odrádzajúceho účinku, ktorý má voči vývozcom, predstavuje prekážku obchodu. ( 12 )
40.
V kontexte tejto judikatúry sa musí uznať, že predmetné opatrenia predstavujú opatrenia s rovnocenným účinkom.
b)
Odôvodnenie
podľa článku 36 ZFEÚ
41.
Obmedzenie, ktoré patrí do pôsobnosti článku 35 ZFEÚ, môže byť odôvodnené len pod podmienkou, ak je po prvé diktované jedným zo všeobecných nehospodárskych dôvodov uvedených v článku 36 ZFEÚ alebo jedným z naliehavých dôvodov všeobecného záujmu ( 13 ), tak ako ich Súdny dvor postupne rozvinul vo svojej judikatúre, a po druhé, ak je v súlade so zásadou proporcionality, čo vyžaduje, aby toto obmedzenie bolo vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa koherentným a systematickým spôsobom a neprekračovalo rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné.
1) O určení naliehavého dôvodu všeobecného záujmu
42.
Dôvody uvádzané Maďarskom v rámci odôvodnenia sa týkajú verejnej bezpečnosti uvedenej v článku 36 ZFEÚ.
43.
V rozsahu, v akom sa Maďarsko odvoláva na ustanovenia smernice 2008/114, treba konštatovať, že táto smernica nie je v prejednávanej veci relevantná. Po prvé uvedená smernica sa vzťahuje na sektory energetiky a dopravy. ( 14 ) Pôsobnosť nariadenia č. 402/2021 je však podstatne širšia, keďže sa vzťahuje nielen na údržbu kritickej infraštruktúry, ale aj na výstavbu, prevádzku, údržbu a rozvoj kritickej infraštruktúry. V dôsledku toho toto nariadenie nepatrí do pôsobnosti smernice 2008/114.
44.
Na druhej strane, ako vyplýva z jej článku 1, smernica 2008/114 sa obmedzuje na ustanovenie postupu identifikácie a označenia kritických infraštruktúr Únie. ( 15 )
45.
Jediná vec, ktorú možno vyvodiť zo smernice 2008/114, je zrejmá: normotvorca Únie ( 16 ) sa domnieva, že kritické infraštruktúry majú v rámci Únie osobitný význam. To by nemalo byť prekvapujúce.
46.
Podľa ustálenej judikatúry sa na verejný poriadok a verejnú bezpečnosť možno odvolávať len v prípade skutočnej a dostatočne závažnej hrozby, ktorá sa dotýka základného záujmu spoločnosti. ( 17 ) Pokiaľ ide konkrétne o cieľ spojený so zárukou dodávok, Súdny dvor tiež rozhodol, že na takýto cieľ sa možno odvolávať len v prípade skutočnej a dostatočne závažnej hrozby, ktorá sa dotýka základného záujmu spoločnosti. ( 18 ) V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že sa nemožno domnievať, že cieľ smerujúci k zabezpečeniu záruky dodávok v stavebnom odvetví, najmä na miestnej úrovni, pokiaľ ide o určité základné suroviny, a to štrk, piesok a íl, ktoré sú výsledkom ťažby, patrí, podobne ako cieľ súvisiaci s bezpečnosťou zásobovania v ropnom, telekomunikačnom a energetickom odvetví, k „základným záujmom spoločnosti“ ( 19 ).
47.
V dôsledku toho navrhujem vylúčiť záruku dodávok v rámci kritickej infraštruktúry ako naliehavý dôvod všeobecného záujmu týkajúci sa verejnej bezpečnosti.
48.
Naproti tomu v zásade súhlasím s tvrdením Maďarska, podľa ktorého nariadenie č. 402/2021 sleduje sociálne záujmy, akým je výstavba bytov. ( 20 ) Domnievam sa však, že Maďarsko nepredložilo dostatočné dôkazy na podloženie tohto konštatovania. Keďže vzťah medzi obmedzením a takto uvádzaným odôvodnením je uvedený iba abstraktne, obávam sa, že je príliš krehký.
2) O primeranom charaktere
49.
Nasledujúca analýza je uvedená pre prípad, že by sa Súdny dvor domnieval, že existuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý odôvodňuje predmetnú prekážku.
50.
Treba si položiť otázku, či je nariadenie č. 402/2021 vhodné ( 21 ) na dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečenie záruky dodávok pre kritickú infraštruktúru v odvetví stavebníctva. V súlade s ustálenou judikatúrou môže vnútroštátna právna úprava zaručiť dosiahnutie sledovaného cieľa len v prípade, že skutočne zodpovedá snahe dosiahnuť tento cieľ koherentným a systematickým spôsobom. ( 22 )
51.
Vzhľadom na túto judikatúru sa domnievam, že nariadenie č. 402/2021 nemôže zaručiť dosiahnutie sledovaného cieľa.
52.
Po prvé nariadenie č. 402/2021 sa obmedzuje na vývoz. Naproti tomu, pokiaľ ide o transakcie na vnútroštátnom trhu, prevádzkovateľom nie je uložená žiadna oznamovacia povinnosť. Vnútroštátne orgány nemajú žiadne predkupné právo ani právo nákupu. V systéme zavedenom týmto nariadením preto chýba konzistentnosť.
53.
Po druhé nariadenie č. 402/2021 nestanovuje okolnosti, za ktorých možno uplatniť predkupné právo, ktoré majú vnútroštátne orgány. Toto nariadenie sa totiž obmedzuje na stanovenie, že po oznámení vývozu stavebných materiálov majú vnútroštátne orgány lehotu desiatich pracovných dní na prijatie rozhodnutia o uplatnení predkupného práva a práva na nákup vo vzťahu k oznámeným stavebným materiálom. Ako zdôrazňuje Komisia, primeranosť opatrení stanovených týmto nariadením tak v skutočnosti závisí od budúceho vývoja skutkových okolností jeho vykonávania a od osobitostí tohto vykonávania.
54.
Maďarská vláda teda nepreukázala, že nariadenie č. 402/2021 môže zabezpečiť dosiahnutie uvádzaného cieľa všeobecného záujmu.
3) O nevyhnutnom charaktere
55.
Pokiaľ ide o to, či je nariadenie č. 402/2021 nevyhnutné na dosiahnutie predmetného cieľa, treba konštatovať, že do úvahy prichádzajú menej obmedzujúce opatrenia, ako napríklad získavanie informácií založené na jednoduchej povinnosti oznámenia údajov o transakciách týkajúcich sa stavebných materiálov, ktoré by bolo v prípade možného nedostatku doplnené o jasnejšie vymedzené opatrenia.
B. Porušenie článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ (druhá výhrada)
1.
Argumentácia účastníkov konania
56.
Komisia sa domnieva, že obmedzenie stanovené nariadením č. 402/2021 sa vzťahuje aj na vývoz z Maďarska do tretích krajín, pričom predstavuje opatrenie patriace do spoločnej obchodnej politiky, a tvrdí, že tento členský štát nemal prijať opatrenia v tejto oblasti. Zdôrazňujúc, že uvedené nariadenie nevykonáva akt prijatý Úniou a že Únia nesplnomocnila Maďarsko na prijatie tohto nariadenia, táto inštitúcia sa domnieva, že Maďarsko porušilo článok 2 ods. 1 a článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ.
57.
Maďarská vláda tvrdí, že nariadenie č. 402/2021 neporušuje výlučnú právomoc Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky. Uvádza, že toto nariadenie je založené na dôvodoch verejného poriadku, ktoré patria do pôsobnosti článku 10 nariadenia 2015/479.
2.
Analýza
58.
Článok 2 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, že ak zmluvy prenesú na Úniu výlučnú právomoc v určitej oblasti, len Únia môže vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty, pričom členské štáty tak môžu urobiť len vtedy, ak ich na to splnomocní Únia alebo na vykonanie aktov Únie. Článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ stanovuje, že spoločná obchodná politika je takouto výlučnou právomocou.
59.
Je nesporné, že Maďarsko prijalo právne záväzný akt v oblasti, ktorá patrí do spoločnej obchodnej politiky.
60.
Práve na účely vykonávania tejto výlučnej právomoci v oblasti spoločnej obchodnej politiky na stanovenie spoločného režimu uplatniteľného na vývoz (tovaru) prijal normotvorca Únie nariadenie 2015/479. ( 23 ) Článok 1 tohto nariadenia, ktorý uvádza jeho „všeobecné zásady“ ( 24 ), stanovuje, že „vývoz výrobkov z Únie do tretích krajín je voľný, to znamená, že tieto výrobky nie sú predmetom nijakých kvantitatívnych obmedzení s výnimkou obmedzení uplatnených v súlade s týmto nariadením“. Podľa jeho článku 10 bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia Únie, toto nariadenie nevylučuje prijatie ani použitie kvantitatívnych obmedzení vývozov členským štátom na základe verejnej morálky, verejného záujmu a verejnej bezpečnosti alebo ochrany života a zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín, národných pamiatok umeleckej, historickej alebo archeologickej hodnoty alebo práv priemyselného a obchodného vlastníctva. ( 25 )
61.
Znenie tohto ustanovenia je takmer totožné so znením článku 36 ZFEÚ. Podľa môjho názoru to znamená, že normotvorca Únie chcel rozšíriť právomoc členského štátu obmedziť vývoz v rámci vnútorného trhu ( 26 ), stanovenú primárnym právom v článku 36 ZFEÚ, na vývoz mimo tohto vnútorného trhu.
62.
Z uvedeného vyplýva, že podmienky článku 10 nariadenia 2015/479 nie sú splnené. V tejto súvislosti odkazujem na moju analýzu týkajúcu sa článku 36 ZFEÚ: neexistuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý by mohol odôvodniť obmedzenie v prejednávanej veci. ( 27 ) V každom prípade toto obmedzenie nie je ani primerané, ani nevyhnutné.
63.
Z toho vyplýva, že Maďarsko konalo v oblasti výlučnej právomoci bez toho, aby ho na to Únia splnomocnila.
C. Porušenie článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 smernice 2015/1535 (tretia výhrada)
1.
Argumentácia účastníkov konania
64.
Komisia Maďarsku vytýka, že nedodržalo trojmesačnú odkladnú lehotu stanovenú v článku 6 ods. 1 smernice 2015/1535. Uvádza, že maďarské orgány ju informovali o oznámenom návrhu 30. júna 2021, a preto prijatím nariadenia č. 402/2021 8. júla 2021, teda pred uplynutím tejto odkladnej lehoty 1. októbra 2021, tento členský štát porušil toto ustanovenie.
65.
Okrem toho Komisia tvrdí, vytýkajúc Maďarsku, že jej neoznámilo zmenený návrh nariadenia, keďže vykonané zmeny sú v porovnaní s oznámeným návrhom významné, že tento členský štát porušil článok 5 ods. 1 smernice 2015/1535. Pripomína, že členský štát musí návrh opätovne oznámiť, ak v ňom po jeho oznámení vykoná významné zmeny a že podľa článku 5 ods. 1 tretieho pododseku tejto smernice sa vykonaná zmena musí považovať za významnú, najmä ak skracuje časový plán pôvodne predpokladaný pre implementáciu návrhu.
66.
Maďarská vláda tvrdí, že neporušila smernicu 2015/1535, keďže naliehavé prijatie nariadenia č. 402/2021 bolo opodstatnené z dôvodov verejnej bezpečnosti v zmysle článku 6 ods. 7 písm. a) tejto smernice, ktorý umožňuje odchýliť sa od dodržania trojmesačnej odkladnej lehoty stanovenej v článku 6 ods. 1 tejto smernice. Zdôrazňuje, že obnovenie dopytu po stavebných materiáloch po pandémii koronavírusu mohlo spôsobiť ich nedostatok v roku 2021, a teda bolo potrebné naliehavo konať, aby sa takejto situácii zabránilo. Táto vláda uvádza, že vzhľadom na to, že toto nariadenie nebolo Komisii oznámené z dôvodu tejto naliehavosti, zaviazala sa neuplatňovať sankcie voči podnikom, ktoré nesplnia oznamovaciu povinnosť uloženú uvedeným nariadením, alebo ktoré nemajú potvrdenie o doručení tohto oznámenia.
2.
Analýza
a)
O článku 6 ods. 1 smernice 2015/1535
67.
Dňa 30. júna 2021 maďarské orgány oznámili Komisii návrh nariadenia ako návrh technického predpisu podľa článku 5 ods. 1 smernice 2015/1535.
68.
Po tomto oznámení začala plynúť trojmesačná odkladná lehota v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 2015/1535, počas ktorej malo byť prijatie tohto návrhu pozastavené.
69.
Nariadenie č. 402/2021 však bolo uverejnené v Magyar Közlöny 8. júla 2021 a účinnosť nadobudlo, podľa svojho článku 9 a s výnimkou pokiaľ ide o jeho článok 10, v deň nasledujúci po tomto uverejnení. Z toho vyplýva, že toto nariadenie bolo prijaté pred uplynutím trojmesačnej odkladnej lehoty.
70.
Podľa článku 6 ods. 7 písm. a) smernice 2015/1535 členský štát nie je povinný dodržať túto trojmesačnú odkladnú lehotu, ak je z naliehavých dôvodov spôsobených vážnymi a nepredvídateľnými okolnosťami súvisiacimi s ochranou verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti, ochranou zvierat alebo rastlín, ako aj pre pravidlám o službách a pre verejnej politike, najmä pre ochrane mladistvých, nútený pripraviť technické predpisy vo veľmi krátkom čase tak, aby ich mohol ihneď prijať a vykonať, čo neumožňuje uskutočniť konzultácie.
71.
Ako vyplýva zo znenia článku 6 ods. 7 písm. a) smernice 2015/1535, predmetné okolnosti musia byť vážne a nepredvídateľné , a nie potenciálne. V tejto súvislosti mal už Súdny dvor príležitosť objasniť, že členský štát sa nemôže odvolávať na výnimku stanovenú v tomto ustanovení, ak v tomto členskom štáte neexistuje situácia, na ktorú sa toto ustanovenie vzťahuje. ( 28 )
72.
Maďarská vláda sa však odvoláva len na riziko nedostatku stavebných materiálov v Maďarsku. V dôsledku toho podmienky uplatnenia článku 6 ods. 7 písm. a) smernice 2015/1535 nie sú splnené. Z toho vyplýva, že nariadenie č. 402/2021 bolo prijaté pred uplynutím trojmesačnej odkladnej lehoty, čo znamená, že bol porušený článok 6 ods. 1 tejto smernice.
b)
O článku 5 ods. 1 smernice 2015/1535
73.
Podľa článku 5 ods. 1 tretieho pododseku smernice 2015/1535 členské štáty musia v súlade s podmienkami uvedenými v prvom a druhom pododseku tohto odseku opätovne oznámiť Komisii návrh technického predpisu, ak v ňom vykonajú také zmeny, ktoré majú za následok významnú zmenu jeho rozsahu pôsobnosti, skrátenie časového plánu pôvodne predpokladaného pre jeho implementáciu, pridanie špecifikácií alebo požiadaviek alebo ich sprísnenie.
74.
Podľa článku 3 oznámeného návrhu sa jeho ustanovenia mali uplatňovať od 1. októbra 2021. Naproti tomu podľa článkov 9 a 11 nariadenia č. 402/2012 sa oznamovacia povinnosť, ktorá sa vzťahuje na vývoz, uplatňuje na vývoz od 15. júla 2021.
75.
Takéto skrátenie pôvodne stanovenej lehoty predstavuje významnú zmenu oznámeného návrhu, ktorá vedie k povinnosti opätovného oznámenia Komisii. ( 29 )
76.
V dôsledku toho maďarské orgány tým, že neoznámili zmenený návrh nariadenia, porušili článok 5 ods. 1 smernice 2015/1535.
V. Návrh
77.
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:
–
konštatoval, že Maďarsko si tým, že prijalo gazdaság újraindítása érdekében meghozandó, az építőipari ellátásbiztonság szempontjából stratégiai jelentőségű nyersanyagok és termékek kivitelével kapcsolatos regisztrációs eljárásról és egyéb intézkedésekről szóló 402/2021 (VII. 8.) kormányrendelet [vládne nariadenie č. 402/2021 (VII. 8.) o registračných postupoch a ďalších opatreniach, ktoré sa majú prijať na oživenie hospodárstva, pokiaľ ide o vývoz surovín a materiálov strategického významu pre záruku dodávok v odvetví stavebníctva], ktoré zaviedlo postup uplatniteľný na vývoz surovín a stavebných materiálov, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 35 a 36 ZFEÚ, z článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ, ako aj z článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti,
–
uložil Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti ( Ú. v. EÚ L 241, 2015, s. 1 ).
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách pre vývozy ( Ú. v. EÚ L 83, 2015, s. 34 ).
( 4 ) Smernica Rady z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu ( Ú. v. ES L 345, 2008, s. 75 ).
( 5 ) Pozri článok 26 ods. 2 ZFEÚ.
( 6 ) Pozri v tomto zmysle tiež MÜLLER‑GRAFF, P.‑CHR., In: VON DER GROEBEN, H., SCHWARZE, J., HATJE, A. (eds): Art. 35 AEUV. Europäisches Unionsrecht (Kommentar) , Band 1, 7. vydanie, Baden‑Baden: Nomos, 2015, bod 17.
( 7 ) Pozri tiež moje návrhy, ktoré som predniesol vo veci BONVER WIN ( C‑311/19 , EU:C:2020:640 , bod 50 ).
( 8 ) Pozri bod 32 žaloby Komisie.
( 9 ) Pozri rozsudok z 11. júla 1974, Dassonville ( 8/74 , EU:C:1974:82 , bod 5 ). Podľa ustálenej judikatúry sa článok 34 ZFEÚ „vzťahuje na akékoľvek vnútroštátne opatrenie, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu v rámci Únie“ [pozri rozsudok z 29. júla 2024, BP France ( C‑624/22 , EU:C:2024:640 , bod 61 )].
( 10 ) Pozri rozsudok zo 17. septembra 2020, Hidroelectrica ( C‑648/18 , EU:C:2020:723 , bod 29 a citovaná judikatúra).
( 11 ) Pozri rozsudok z 15. decembra 1971, International Fruit Company a i. ( 51/71 až 54/71 , EU:C:1971:128 , bod 9 ).
( 12 ) Pozri rozsudok zo 16. marca 1977, Komisia/Francúzsko ( 68/76 , EU:C:1977:48 , bod 16 ).
( 13 ) Tiež nazývané „naliehavé dôvody verejného záujmu“ [pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Gysbrechts a Santurel Inter ( C‑205/07 , EU:C:2008:730 , bod 45 )]; „naliehavé požiadavky všeobecného záujmu“ [pozri rozsudok zo 17. septembra 2020, Hidroelectrica ( C‑648/18 , EU:C:2020:723 , bod 34 )] alebo aj „cieľ všeobecného záujmu“ [pozri rozsudok z 21. júna 2016, New Valmar ( C‑15/15 , EU:C:2016:464 , bod 48 )].
( 14 ) Pozri odôvodnenia 5 a 9 smernice 2008/114.
( 15 ) Ako aj spoločný prístup k zhodnoteniu potreby zlepšiť ochranu týchto infraštruktúr s cieľom prispieť k ochrane obyvateľov.
( 16 ) Ten sa okrem toho opieral o článok 352 ZFEÚ, pravdepodobne z dôvodu neexistencie iného právneho základu.
( 17 ) Pozri ako príklad rozsudok zo 14. marca 2000, Église de scientologie ( C‑54/99 , EU:C:2000:124 , bod 17 ).
( 18 ) Pozri nedávny rozsudok z 13. júla 2023, Xella Magyarország ( C‑106/22 , EU:C:2023:568 , body 66 a 67 a citovaná judikatúra).
( 19 ) Pozri rozsudok z 13. júla 2023, Xella Magyarország ( C‑106/22 , EU:C:2023:568 , body 66 , 67 a 69 , ako aj citovaná judikatúra).
( 20 ) Naproti tomu navrhujem hneď zamietnuť hospodárske dôvody uvádzané Maďarskom, ako je myšlienka oživiť národné hospodárstvo.
( 21 ) Súdny dvor vo svojej judikatúre niekedy používa pojem „spôsobilosť“. Pozri napríklad rozsudok z 23. januára 2014, Komisia/Belgicko ( C‑296/12 , EU:C:2014:24 , bod 33 ). V týchto návrhoch však budem používať pojmy „vhodné na“ a „primerané“.
( 22 ) Pozri rozsudok zo 7. novembra 2024, Centro di Assistenza Doganale Mellano ( C‑503/23 , EU:C:2024:933 , bod 84 a citovaná judikatúra).
( 23 ) V podstate spoločné pravidlá pre vývozy pochádzajú z roku 1969: nariadenie 2015/479 zrušilo nariadenie Rady (ES) č. 1061/2009 z 19. októbra 2009 o zavedení spoločných pravidiel na vývozy ( Ú. v. EÚ L 291, 2009, s. 1 ), ktoré zase zrušilo nariadenie Rady (EHS) č. 2603/69 z 20. decembra 1969 o zavedení spoločných pravidiel na vývozy ( Ú. v. ES L 324, 1969, s. 25 ; Mim. vyd. 11/011, s. 12).
( 24 ) Pozri názov kapitoly I nariadenia 2015/479.
( 25 ) V tejto súvislosti chcem uviesť, že samozrejme, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, článok 10 nariadenia 2015/479 sa nad rámec svojho znenia uplatňuje aj na opatrenia s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenie na vývoz. Vo veciach Werner a Leifer, ktoré sa týkali výkladu jedného z nariadení, ktoré predchádzalo nariadeniu 2015/479, a síce nariadenia č. 2603/69, sa kládla otázka, či ustanovenie, ktoré zodpovedalo článku 10 nariadenia 2015/479 a ktorého znenie sa s ním zhoduje, zahŕňalo aj opatrenia s rovnocenným účinkom. Podľa Súdneho dvora rozdiel vo formulácii medzi článkom 35 ZFEÚ a článkom 10 nariadenia č. 2603/69 nebol podstatný. Obmedzujúc sa na doslovný výklad a preskúmajúc kontext a ciele sledované nariadením č. 2603/69, Súdny dvor rozhodol, že nariadenie založené na článku 207 ZFEÚ a ktorého cieľom je uplatňovanie zásady voľného vývozu v rámci Únie, uvedenej v jeho článku 1, nemôže vylúčiť zo svojej pôsobnosti opatrenia prijaté členskými štátmi, ktorých účinok zodpovedá množstevným obmedzeniam, keďže ich uplatňovanie môže viesť k zákazu vývozu [pozri rozsudky zo 17. októbra 1995, Werner ( C‑70/94 , EU:C:1995:328 , bod 22 ), a Leifer a i. ( C‑83/94 , EU:C:1995:329 , bod 23 )]. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Werner ( C‑70/94 , EU:C:1995:151 , bod 31 ), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Richardt a Les Accessoires Scientifiques ( C‑367/89 , EU:C:1991:199 , body 19 až 22 ).
( 26 ) Samozrejme pod podmienkou, že sú splnené požiadavky vyplývajúce z tohto ustanovenia, ako aj z iných zásad, ako je zásada proporcionality.
( 27 ) Súdny dvor zdôraznil, že „reštriktívnejší výklad [pojmu verejná bezpečnosť] pri jeho použití v článku [10] nariadenia by znamenal oprávnenie členských štátov obmedziť skôr pohyb tovaru v rámci vnútorného trhu než pohyb tovaru s tretími štátmi“ [pozri rozsudok zo 17. októbra 1995, Werner ( C‑70/94 , EU:C:1995:328 , bod 25 )]. Domnievam sa však, že bez ďalších údajov či tvrdení uvedených Maďarskom v prejednávanej veci nie je dôvod vykladať pojem „verejná bezpečnosť“ rozdielnym spôsobom v rámci článku 36 ZFEÚ a v rámci článku 10 nariadenia 2015/479.
( 28 ) Pozri rozsudok z 26. októbra 2006, Komisia/Grécko ( C‑65/05 , EU:C:2006:673 , bod 65 ). Súdny dvor v tomto rozsudku podal výklad rovnakého ustanovenia predchodcu smernice 2015/1535, a síce článku 9 ods. 7 prvej zarážky smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov ( Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37 ; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 ( Ú. v. ES L 217, 1998, s. 18 ).
( ) Pozri tiež rozsudok z 10. júla 2014, Ivansson a i. ( C‑307/13 , EU:C:2014:2058 , bod 44 ).