C-525/23

proti

Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Migrácia – Smernica (EÚ) 2016/801 – Podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely dobrovoľníckej služby – Zamietnutie obnovenia povolenia na pobyt – Článok 7 ods. 1 písm. e) – Pojem ‚dostatočné zdroje‘ – Judikatúra vnútroštátneho najvyššieho súdu, ktorá vyžaduje trvalé nadobudnutie zdrojov a konzistentnosť vyhlásení o povahe zdrojov – Zlučiteľnosť týchto požiadaviek s právom Únie“

I. Úvod

1.

A.

Právo Únie

4.

V odôvodneniach 20, 21, 41 a 42 smernice 2016/801 sa uvádza:

„(20)

Touto smernicou by sa mali podporiť ciele Európskej dobrovoľníckej služby rozvíjať solidaritu, vzájomné porozumenie a toleranciu medzi mladými ľuďmi a spoločnosťami, v ktorých žijú, a zároveň prispieť k posilňovaniu sociálnej súdržnosti a podporiť aktívne občianstvo mladých ľudí. S cieľom zabezpečiť prístup k Európskej dobrovoľníckej službe v celej Únii by členské štáty mali uplatňovať ustanovenia tejto smernice na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na účely Európskej dobrovoľníckej služby.

Ak sú poskytnuté informácie neúplné, členské štáty by mali v primeranej lehote informovať žiadateľa o ďalších požadovaných informáciách a stanoviť primeranú lehotu na ich poskytnutie. Ak sa dodatočné informácie neposkytnú v uvedenej lehote, žiadosť by sa mohla zamietnuť.“

5.

Podľa článku 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy“:

„Touto smernicou sa ustanovujú:

a)

podmienky vstupu a pobytu na obdobie dlhšie ako 90 dní na území členských štátov a práva štátnych príslušníkov tretích krajín, prípadne ich rodinných príslušníkov na účel výskumu, štúdia, odbornej prípravy alebo dobrovoľníckej služby v Európskej dobrovoľníckej službe, a ak tak rozhodnú členské štáty, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov, inej dobrovoľníckej služby ako Európskej dobrovoľníckej služby alebo činnosti aupair;

„1. Štátny príslušník tretej krajiny je podľa tejto smernice prijatý iba vtedy, ak sa na základe preskúmania listinných dôkazov preukáže, že príslušník tretej krajiny spĺňa:

a)

všeobecné podmienky stanovené v článku 7 a

b)

podľa príslušných osobitných podmienok v článkoch 8, 11, 12, 13, 14 alebo 16.

2. Členské štáty môžu od žiadateľa požadovať, aby poskytol listinné dôkazy uvedené v odseku 1 v úradnom jazyku dotknutého členského štátu alebo v akomkoľvek úradnom jazyku Únie, ktorý určí tento členský štát.

e)

na požiadanie dotknutého členského štátu predloží dôkaz, že štátny príslušník tretej krajiny počas plánovaného pobytu bude mať dostatočné zdroje na pokrytie nákladov na živobytie bez toho, aby musel využívať systém sociálneho zabezpečenia [sociálnej pomoci – neoficiálny preklad ] členského štátu, ako aj na cestu späť. Posúdenie dostatočných zdrojov musí byť založené na individuálnom preskúmaní prípadu a zohľadňujú sa pri ňom zdroje, ktoré vyplývajú okrem iného z grantu alebo štipendia, platnej pracovnej zmluvy alebo záväznej pracovnej ponuky alebo finančného záväzku organizácie zameranej na výmenné programy žiakov, subjektu venujúceho sa hosťovaniu stážistov, organizácie zaoberajúcej sa programom dobrovoľníckej služby, hostiteľskej rodiny alebo organizácie sprostredkujúcej aupairov.

…“

9.

Článok 20 ods. 1 tejto smernice, nazvaný „Dôvody zamietnutia“, stanovuje:

„1. Členské štáty zamietnu žiadosť, ak:

B.

Vnútroštátne právo

10.

V § 2 písm. d) a harmadik országbeli állampolgárok beutazásáról és tartózkodásáról szóló 2007. évi II. törvény (zákon č. II z roku 2007 o vstupe a pobyte štátnych príslušníkov tretích krajín; ďalej len „zákon č. II z roku 2007“) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej sa stanovuje, ktorí príbuzní sa považujú za „rodinných príslušníkov“ štátnych príslušníkov tretích krajín. Podľa § 13 ods. 1 písm. f) tohto zákona sa štátni príslušníci tretích krajín môžu zdržiavať na území Maďarska dlhšie ako 90 dní v rámci obdobia 180 dní, ak počas celého pobytu majú dostatok zdrojov na pokrytie nákladov na živobytie a ubytovanie, vrátane výdavkov na cestu späť.

11.

V § 29 ods. 5 a harmadik országbeli állampolgárok beutazásáról és tartózkodásáról szóló 2007. évi II. törvény végrehajtásáról szóló 114/2007. (V. 24.) Korm. rendelet (dekrét vlády č. 114/2007 z 24. mája, ktorým sa schvaľuje nariadenie o vykonávaní zákona č. II z roku 2007; ďalej len „dekrét vlády č. 114/2007“) sa v podstate uvádza, že štátny príslušník tretej krajiny sa považuje za disponujúceho potrebnými finančnými zdrojmi na zabezpečenie svojho pobytu v Maďarsku, ak sám môže uhradiť svoje náklady na živobytie, ubytovanie, cestu späť v prípade potreby zdravotnú starostlivosť alebo ich môže uhradiť niektorý jeho rodinný príslušník, a to z príjmu alebo majetku, ktorý legálne nadobudol a ktorým disponuje. V § 29 ods. 6 uvedeného dekrétu vlády je tiež uvedené, ako možno preukázať existenciu zdrojov na živobytie.

Príslušný regionálny imigračný orgán zamietol žiadosť o obnovenie povolenia na pobyt a vyhostil žalobcu z územia Európskej únie. Uvedený orgán uviedol, že vzhľadom na to, že strýko OS sa nepovažuje za jeho „rodinného príslušníka“ v zmysle § 2 písm. d) zákona č. II z roku 2007, nemôže uhradiť náklady na živobytie žiadateľa v Maďarsku, a preto doklady pripojené k žiadosti nemožno vziať do úvahy podľa § 29 ods. 5 a 6 dekrétu vlády č. 114/2007.

15.

Žalobca napadol toto rozhodnutie na vnútroštátnom imigračnom orgáne. Uviedol, že so svojím strýkom uzavrel zmluvu o pôžičke, a priložil vyhlásenie o finančnom záväzku, v ktorom sa jeho strýko zaviazal poskytnúť mu určitú sumu počas trvania jeho dobrovoľníckej služby, okrem iného prostredníctvom bankových prevodov. Vnútroštátny imigračný orgán však tiež zastával názor, že strýko žalobcu nie je „rodinným príslušníkom“, a preto nemohol hradiť náklady na jeho živobytie v Maďarsku.

16.

OS podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu na Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť). Pred týmto súdom tvrdil, že jeho strýko mu mohol finančne pomôcť, a to nie vo forme pôžičky, ale formou daru. Okrem toho tvrdil, že vnútroštátny imigračný orgán konal nezákonne, keď sa rozhodol nezohľadniť finančnú podporu poskytnutú strýkom žalobcu len z toho dôvodu, že jeho strýko nie je „rodinným príslušníkom“ v zmysle vnútroštátneho práva.

17.

Je v súlade s mierou voľnej úvahy, ktorú členským štátom priznáva článok 7 ods. 1 písm. e) [smernice (EÚ) 2016/801], vzhľadom na ciele stanovené v odôvodneniach 2 a 41 a v článku 1 písm. a) a článku 4 ods. 1 tejto smernice prax členského štátu, podľa ktorej sa na účely uznania, že žiadateľ o pobyt, ktorý je štátnym príslušníkom tretieho štátu a chce vykonávať dobrovoľnícku činnosť, disponuje zdrojmi na živobytie – po preukázaní, že jeho príbuzný, ktorý sa nepovažuje za rodinného príslušníka, môže poskytovať a poskytuje zo svojho legálne nadobudnutého príjmu pravidelným prevádzaním sumy potrebnej na zabezpečenie živobytia dostatočné príjmy na zabezpečenie živobytia žiadateľa o pobyt a zaplatenie jeho cesty späť –, stanovia ako dodatočné podmienky, aby žiadateľ presne uviedol, či je prijatá suma príjmom alebo majetkom, a aby predložil doklad preukazujúci právny titul, na základe ktorého nadobudol taký príjem alebo majetok, a že s touto sumou alebo týmto majetkom disponuje trvalo a neobmedzene, ako keby boli jeho vlastné?

2.

Vzhľadom na zásadu prednosti práva Únie, spravodlivé zaobchádzanie v súlade s článkom 79 ZFEÚ, slobodu pobytu zakotvenú v článku 45 Charty [základných práv Európskej únie (ďalej len ‚Charta‘] a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zakotvené v článku 47 Charty, ako aj odôvodnenia 54 a 61 [smernice 2016/801], najmä zásadu právnej istoty, má na odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku vplyv okolnosť, že vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ako celok povolení na pobyt neobsahujú podmienky uvedené v prvej prejudiciálnej otázke, keďže také podmienky nestanovil zákonodarca, ale najvyšší súd členského štátu pri uplatňovaní práva, ktoré má slúžiť ako precedens?

Smernica 2016/801, ktorou sa stanovujú podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, vychádza z odôvodnenia, že „prisťahovalectvo z krajín mimo Únie je zdrojom vysokokvalifikovaných osôb, a najmä študentov a výskumných pracovníkov“ a že tieto osoby „zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní kľúčového aktíva Únie, ľudského kapitálu a pri zabezpečení inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“. ( 3 ) Rovnako ako v prípade viacerých iných smerníc, ktoré upravujú migráciu alebo voľný pohyb v Únii, ( 4 ) jednou z týchto podmienok je, aby dotknutá osoba mala dostatočné zdroje na pokrytie vlastných nákladov na živobytie a cestu späť a nepredstavovala finančnú záťaž pre systém sociálnej pomoci členského štátu, v ktorom sa zdržiava. Zatiaľ čo však v niektorých z týchto iných nástrojov je požiadavka„dostatočných zdrojov“ spojená s inými podmienkami, v dôsledku čoho musia byť tieto zdroje nielen dostatočné, ale aj stabilné a pravidelné, ( 5 ) v prípade smernice 2016/801 to tak nie je. V jej článku 7 ods. 1 písm. e) sa totiž vyžaduje len to, aby zdroje boli „dostatočné“. ( 6 )

22.

24.

V nasledujúcich častiach sa budem venovať argumentom maďarskej vlády, pokiaľ ide o prípustnosť položených otázok (časť A), a následne prejdem k otázkam, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom bode (časť B). Potom odpoviem na druhú otázku, ktorá sa týka skutočnosti, že sporné požiadavky neboli uložené vnútroštátnou právnou úpravou týkajúcou sa povolení na pobyt, ale judikatúrou najvyššieho súdu dotknutého členského štátu (časť C).

A.

O prípustnosti

25.

Maďarská vláda tvrdí, že prejudiciálne otázky, ktoré sa týkajú výkladu smernice 2016/801, sú neprípustné, pretože spor, o ktorý ide vo veci samej, nepatrí do pôsobnosti tejto smernice.

29.

Na rozdiel od maďarskej vlády tomu rozumiem tak, že skutočnosť, či predmetná organizácia zaoberajúca sa programom dobrovoľníckej služby spĺňa podmienky „hostiteľského subjektu“, je z tohto dôvodu relevantná pre posúdenie splnenia týchto podmienok, a nie pre predbežnú otázku, či žiadateľ patrí do pôsobnosti tohto nástroja.

30.

Po druhé pripomínam, že v súlade s ustálenou judikatúrou v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi upravenej v článku 267 ZFEÚ je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť, ak sa položené otázky týkajú výkladu práva Únie a ak sa na tieto otázky vzťahuje domnienka relevantnosti. Súdny dvor o nich môže odmietnuť rozhodnúť len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými alebo právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď. ( 8 )

31.

O žiadnu z týchto situácií nejde v prejednávanej veci.

35.

Z toho vyplýva, že rozhodnutie sporu, o ktorý ide vo veci samej, závisí od výkladu uvedenej podmienky a že položené otázky sú prípustné.

B.

Posúdenie zlučiteľnosti (otázky 1 a 3)

36.

Ako som už vysvetlil v bodoch 22 a 23 vyššie, vnútroštátny súd sa vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania pýta, či na preukázanie skutočnosti, že žiadateľ má k dispozícii „dostatočné zdroje“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. e) smernice (EÚ) 2016/801, postačuje, aby osoba, ktorá preberá zodpovednosť za poskytnutie takýchto zdrojov (v prejednávanej veci strýko žalobcu), preukázala svoju schopnosť ich poskytnúť a vyhlásila, že sú určené na pokrytie nákladov na živobytie žiadateľa počas jeho pobytu, ako aj jeho nákladov na cestu späť.

40.

V nasledujúcich častiach postupne preskúmam každú z týchto otázok.

1. O požiadavke trvalého nadobudnutia zdrojov

41.

V smernici 2016/801 nie je vymedzený pojem „dostatočné zdroje“. V jeho článku 7 ods. 1 písm. e) sa uvádza len to, že na účely zistenia, či osoba žiadajúca o povolenie na pobyt bude mať „dostatočné zdroje“, sa za takéto zdroje považujú zdroje, ktoré „vyplývajú okrem iného z grantu alebo štipendia, platnej pracovnej zmluvy alebo záväznej pracovnej ponuky alebo finančného záväzku organizácie zameranej na výmenné programy žiakov, subjektu venujúceho sa hosťovaniu stážistov, organizácie zaoberajúcej sa programom dobrovoľníckej služby, hostiteľskej rodiny alebo organizácie sprostredkujúcej aupairov“. Okrem toho článok 7 ods. 3 tejto smernice stanovuje, že „členské štáty môžu uviesť referenčnú sumu, ktorú považujú za ‚dostatočné zdroje‘“. Tieto ustanovenia tiež objasňujú, že posúdenie dostatočných zdrojov musí byť „založené na individuálnom preskúmaní prípadu“.

42.

45.

V tejto súvislosti pripomínam, že Súdny dvor už rozhodol v súvislosti s inými nástrojmi práva Únie v oblasti migrácie, že príslušným orgánom členských štátov nič nebráni v tom, aby preskúmali splnenie podmienky týkajúcej sa „dostatočných zdrojov“, pričom zohľadnia, či tieto zdroje budú zachované aj po dátume podania žiadosti . ( 16 ) Podľa môjho názoru to isté platí aj v rámci uplatňovania smernice 2016/801. Vyžaduje sa perspektívne posúdenie zamerané na určenie toho, či dotknutá osoba bude počas celého svojho pobytu schopná pokryť svoje náklady na živobytie. Ak totiž uvedieme extrémny príklad (ktorý nezodpovedá skutkovým okolnostiam veci samej), ak štátny príslušník tretej krajiny požiada o povolenie na pobyt na základe smernice 2016/801 a tvrdí, že má „dostatočné zdroje“, pričom v skutočnosti je povinný vrátiť príslušnú sumu ihneď po svojom príchode, spĺňa podmienku stanovenú v článku 7 ods. 1 písm. e) tejto smernice? Podľa môjho názoru nie.

46.

Takéto perspektívne posúdenie je podľa môjho názoru o to potrebnejšie, že z článku 7 ods. 1 písm. e) smernice 2016/801 vyplýva, že podmienka týkajúca sa „dostatočných zdrojov“ je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby sa štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bolo udelené povolenie na pobyt na jeden z účelov uvedených v tejto smernici, mohli počas celého pobytu živiť sami bez toho, aby museli využívať systém sociálnej pomoci členských štátov ( 17 ) a aby určité kategórie žiadateľov, ako napríklad neplatení dobrovoľníci, ( 18 ) ktorí môžu požiadať o povolenie na pobyt podľa tejto smernice, počas svojho pobytu nezarobili žiadne peniaze.

V tejto súvislosti pripomínam, že ako som už uviedol v bode 21 vyššie, cieľom smernice 2016/801 je podporiť a uľahčiť migráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair. V odôvodnení 6 tejto smernice sa uvádza, že jej cieľom je „posilnenie kontaktov medzi ľuďmi a mobility“, a v odôvodnení 7, že migrácia podľa tejto smernice „je formou vzájomného obohacovania pre dotknutých migrantov, ich krajinu pôvodu a dotknutý členský štát, pričom posilňuje kultúrne väzby a zväčšuje kultúrnu rozmanitosť“. V odôvodnení 8 smernice 2016/801 sa zasa uvádza, že týmto nástrojom by sa mal dosiahnuť pokrok Únie „v rámci globálnej súťaže o talenty“, zatiaľ čo jej odôvodnenie 21 odkazuje na cieľ „uľahčiť“ vstup a pobyt dobrovoľníkov. Podľa môjho názoru tieto odôvodnenia potvrdzujú, že cieľom tejto smernice nie je vytvoriť prekážky pre získanie povolenia na pobyt pre kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré patria do jej pôsobnosti, ale len zabezpečiť splnenie určitých taxatívne vymedzených podmienok, z ktorých najdôležitejšou je, aby tieto osoby mali potrebné zdroje na to, aby sa nestali záťažou pre hostiteľský členský štát.

49.

Pripomínam, že na rozdiel od niektorých iných nástrojov migračného práva Únie, konkrétne smernice 2003/109 a smernice 2003/86, ktoré sa týkajú dlhodobejších pobytov, normotvorca Únie v článku 7 ods. 1 písm. e) smernice 2016/801 nepovažoval za potrebné vyžadovať, aby tieto zdroje boli okrem „dostatočných“ aj „stabilné“ alebo „pravidelné“. Nechápem preto, ako by členské štáty mohli od osoby, ktorá žiada o povolenie na pobyt na základe tejto smernice, vyžadovať, aby v absolútnom vyjadrení (t. j. nad rámec skutočnej dĺžky plánovaného pobytu) preukázala stabilitu alebo pravidelnosť – a už vôbec nie trvalý charakter – zdrojov, ktoré poberá. ( 19 ) Ak by totiž normotvorca Únie zamýšľal uplatniť iné podmienky ako „dostatočný“ charakter zdrojov, výslovne by to uviedol, ako to urobil v iných smerniciach.

53.

Po prvé súhlasím s maďarskou vládou, že zatiaľ čo všeobecné podmienky uvedené v článku 7 smernice 2016/801 sú taxatívne, druhy zdrojov uvedené v jej článku 7 ods. 1 písm. e) na účely overenia splnenia podmienky týkajúcej sa „dostatočných zdrojov“ taxatívne nie sú. Takisto súhlasím, že členské štáty môžu na účely zistenia, či je táto podmienka splnená, požadovať od žiadateľov, aby uviedli povahu zdrojov, o ktorých tvrdia, že ich majú, alebo spôsob ich nadobudnutia. Ako totiž uviedla maďarská vláda aj Komisia na pojednávaní a ako potvrdzuje odôvodnenie 41 smernice 2016/801, členské štáty môžu „vykonávať príslušné kontroly alebo požadovať dôkazy, na základe ktorých v jednotlivých prípadoch vyhodnotia žiadateľov plánovaný výskum, štúdium, odbornú prípravu, dobrovoľnícku službu, výmenný program žiakov alebo vzdelávací projekt či činnosť aupairov, s cieľom bojovať proti zneužívaniu a nesprávnemu využívaniu postupu stanoveného [uvedenou] smernicou“. ( 21 ) Okrem toho Súdny dvor už v iných súvislostiach rozhodol, že povaha zdrojov môže byť relevantným faktorom pri určovaní, či je splnená podmienka týkajúca sa „dostatočných zdrojov“. ( 22 )

54.

Podľa môjho názoru sa však nemožno spoliehať na diskrečnú právomoc, ktorú majú členské štáty na vypracovanie požiadaviek, ktoré sú viac než pravidlami dokazovania a v skutočnosti pridávajú podstatné podmienky k tým, ktoré sú už taxatívne stanovené v článku 7 smernice 2016/801 (napríklad tým, že podmieňujú udelenie povolenia na pobyt skutočnosťou, že zdroje sú nadobudnuté natrvalo). V tejto súvislosti nemožno zabúdať na skutočnosť, že článok 7 ods. 1 písm. e) smernice 2016/801 vyžaduje od žiadateľa len to, aby preukázal, že „ počas plánovaného pobytu bude mať dostatočné zdroje na pokrytie nákladov na živobytie bez toho, aby musel využívať systém sociálnej pomoci členského štátu, a aj na cestu späť“. ( 23 ) Ako Komisia vysvetlila na pojednávaní, dôkazy predložené žiadateľom sa musia analyzovať len so zreteľom na taxatívne stanovené podmienky uvedené v smernici 2016/801.

58.

Podľa môjho názoru to isté platí aj v prípade smernice 2016/801. Uloženie povinnosti žiadateľovi, aby zdroje získané od tretej osoby (ktorá nie je „rodinným príslušníkom“) mal žiadateľ k dispozícii bez akéhokoľvek obmedzenia tak, aby skutočne tvorili súčasť jeho vlastných príjmov alebo majetku, nie je ani vyžadované touto smernicou (ktorá taxatívne vymenúva hmotnoprávne podmienky, ktoré musia byť splnené), ani nevyhnutné na dosiahnutie jej cieľov. Ako totiž Súdny dvor uviedol, „strata dostatočných finančných prostriedkov je vždy latentným nebezpečenstvom, či už ide o osobné prostriedky alebo prostriedky pochádzajúce od tretej osoby“ ( 26 ).

2. O požiadavke konzistentnosti vyhlásenia o povahe zdrojov

59.

Tretia otázka sa týka požiadavky, ktorú uložil Kúria (Najvyšší súd), aby vyhlásenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o povolenie na pobyt podľa smernice 2016/801, boli konzistentné, pokiaľ ide o povahu zdrojov, ktoré má k dispozícii, najmä pokiaľ ide o spôsob ich nadobudnutia a ich trvalý charakter; v opačnom prípade jeho žiadosť môže byť zamietnutá. Vnútroštátny súd si kladie otázku, či je táto požiadavka zlučiteľná s právom Únie, a najmä s článkom 79 ZFEÚ, článkom 47 Charty a s odôvodneniami 2, 41 a 42 smernice 2016/801.

60.

Zároveň, a bez ohľadu na skutočnosť, že ako som uviedol v bode 60 vyššie, je na žiadateľovi, aby predložil potrebné dôkazy na podporu svojej žiadosti, z článku 34 ods. 3 smernice 2016/801, vykladaného vo svetle jej odôvodnenia 42, vyplýva, že ak sú poskytnuté informácie neúplné, dotknutý členský štát musí o tom informovať žiadateľa a poskytnúť mu primeranú možnosť ich poskytnúť. Článok 35 smernice 2016/801 ďalej vo svojom prvom odseku stanovuje, že „členské štáty zabezpečia, aby pre žiadateľov boli ľahko dostupné informácie o všetkých listinných dôkazoch potrebných k žiadosti a informácie o podmienkach vstupu a pobytu vrátane práv, povinností a procesných záruk štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a prípadne ich rodinných príslušníkov“. Okrem toho sa v článku 20 ods. 4 smernice 2016/801 uvádza, že „v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti sa zohľadnia špecifické okolnosti prípadu a dodržiava sa zásada proporcionality“.

63.

Podľa môjho názoru z týchto rôznych ustanovení vyplýva, že ak neexistujú dôkazy o zneužití alebo nesprávnom využití postupu stanoveného v tejto smernici, okolnosť, že žiadateľ urobil nekonzistentné vyhlásenia, musia príslušné vnútroštátne orgány považovať za známku toho, že informácie v spise žiadateľa sú neúplné, a teda za dôvod vzniku povinnosti stanovenej v článku 34 ods. 3 smernice 2016/801 upovedomiť žiadateľa o tomto rozpore a poskytnúť mu primeranú možnosť objasniť svoju situáciu. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti bez poskytnutia takejto možnosti by podľa môjho názoru nerešpektovalo zásadu proporcionality, a tým by porušilo článok 20 ods. 4 tejto smernice.

66.

Zostáva mi zbaviť vnútroštátny súd pochybností, či skutočnosť, že sporné požiadavky boli stanovené vnútroštátnym najvyšším súdom, Kúria (Najvyšší súd), v rámci jeho judikatúry, a nie prostredníctvom vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa povolení na pobyt, má nejaký vplyv na ich zlučiteľnosť s právom Únie.

67.

Podľa môjho názoru, keďže z predchádzajúcej časti vyplýva, že tieto požiadavky sú samy osebe nezlučiteľné s právom Únie, Súdny dvor sa nebude musieť touto otázkou vo svojom rozsudku zaoberať. V každom prípade pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora si prebratie smernice do vnútroštátneho práva nevyžaduje nevyhnutne formálne a doslovné prebratie jej ustanovení do výslovnej a špecifickej právnej normy a môže sa obmedziť na všeobecný právny kontext, je však nevyhnutné, aby bol tento právny kontext dostatočne jasný a presný, aby dotknuté osoby mohli poznať svoje práva v plnom rozsahu a prípadne ich uplatniť pred vnútroštátnymi súdmi. ( 27 ) Súdny dvor už v minulosti konštatoval, že požiadavky stanovené výlučne v judikatúre vnútroštátnych súdov (a nie vo vnútroštátnej právnej úprave) nemusia spĺňať túto hranicu. ( 28 )

68.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že v prejednávanej veci boli požiadavky stanovené judikatúrou súdu Kúria (Najvyšší súd), ktorý je zhodou okolností najvyšším súdom členského štátu, pripomínam, že zásada prednosti práva Únie stanovuje prednosť práva Únie pred právom členských štátov. Na základe tejto zásady nemožno pripustiť, aby spoliehanie sa členského štátu na pravidlá vnútroštátneho práva, dokonca aj ústavného poriadku, narušilo jednotu a účinnosť práva Únie. ( 29 )

sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „dostatočné zdroje“ neumožňuje členským štátom zaviesť požiadavku, ktorá by podmieňovala udelenie povolenia na pobyt podľa tejto smernice tým, že zdroje pochádzajúce od tretej osoby, ktorá nie je „rodinným príslušníkom“ v zmysle vnútroštátneho práva, musí žiadateľ nadobudnúť natrvalo, t. j. ako dar, nie ako pôžičku, a s možnosťou nakladať s nimi ako s vlastnými bez akéhokoľvek obmedzenia, takže skutočne tvoria súčasť jeho vlastných príjmov alebo majetku. Toto ustanovenie tiež neumožňuje členským štátom odmietnuť udelenie povolenia na pobyt podľa tejto smernice len z dôvodu, že vyhlásenia žiadateľa o povahe zdrojov, ktoré má k dispozícii, najmä pokiaľ ide spôsob ich nadobudnutia a ich trvalý charakter, neboli počas celého konania konzistentné, bez toho, aby mu bola poskytnutá možnosť tieto skutočnosti objasniť alebo aby bol upovedomený, že jeho žiadosť môže byť z tohto dôvodu zamietnutá. Skutočnosť, že tieto požiadavky uložil najvyšší súd členského štátu, nie je v tejto súvislosti relevantná.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu, ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 11. mája 2016 ( Ú. v. EÚ L 132, 2016, s. 21 ).

( 3 ) Pozri odôvodnenie 3 tejto smernice.

( 4 ) Pozri článok 7 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny ( Ú. v. EÚ L 251, 2003, s. 12 ; Mim. vyd. 19/006, s. 224), článok 5 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom ( Ú. v. EÚ L 16, 2004, s. 44 ; Mim. vyd. 19/006, s. 272), a článok 7 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES. z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS ( Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77 ; Mim. vyd. 05/005, s. 46).

( 11 ) Pozri rozsudky z 10. marca 2021, Konsul Rzeczypospolitej Polskiej w N. ( C‑949/19 , EU:C:2021:186 ), a z 29. júla 2024, Perle ( C‑14/23 , EU:C:2024:647 ).

( 12 ) Smernica Rady z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby ( Ú. v. EÚ L 375, 2004, s. 12 ).

( 13 ) Pozri rozsudok z 10. septembra 2014, Ben Alaya ( C‑491/13 , EU:C:2014:2187 , bod 31 ).

( 14 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Ešte dopĺňam, že v odôvodnení 2 tejto smernice sa uvádza, že jej cieľom je „zabezpečenie zvýšenej transparentnosti a právnej istoty a poskytnutie jednotného právneho rámca pre rôzne kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich do Únie“.

( 15 ) Článok 7 ods. 1 písm. e) smernice 2016/801; kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 16 ) Pozri rozsudok z 21. apríla 2016, Khachab ( C‑558/14 , EU:C:2016:285 , bod 31 ).

( 20 ) Pozri rozsudok z 21. apríla 2016, Khachab ( C‑558/14 , EU:C:2016:285 , body 46 a 48 ); kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 21 ) Členské štáty by v tejto súvislosti mohli preskúmať, či tretia osoba môže ukončiť poskytovanie zdrojov na základe svojho uváženia.

( 22 ) Pozri rozsudok z 3. októbra 2019, X (Osoby s dlhodobým pobytom – Stabilné, pravidelné a dostatočné zdroje) ( C‑302/18 , EU:C:2019:830 , bod 43 ). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci X (Osoby s dlhodobým pobytom – Stabilné, pravidelné a dostatočné zdroje) ( C‑302/18 , EU:C:2019:469 , bod 70 ).

( 23 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 24 ) Pozri rozsudok z 3. októbra 2019, X (Osoby s dlhodobým pobytom – Stabilné, pravidelné a dostatočné zdroje) ( C‑302/18 , EU:C:2019:830 , bod 44 ).

( 25 ) Pozri rozsudok zo 16. júla 2015, Singh a i. ( C‑218/14 , EU:C:2015:476 , bod 75 ).