C-540/23

62023CC0540

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 12. júna 2025 ( 1 )

Vec C‑540/23 P

Európska komisia

Týmto odvolaním a vzájomným odvolaním sa navrhuje zrušenie rozsudku zo 14. júna 2023Covington & Burling a Van Vooren/Komisia ( T‑201/21 , EU:T:2023:333 ; ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie K(2021) 2541 final zo 7. apríla 2021. Týmto rozhodnutím Európska komisia odmietla sprístupniť dokumenty obsahujúce hlasy 22 členských štátov v Stálom výbore pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá – sekcia všeobecného potravinového práva (ďalej len „výbor PAFF“). Tieto hlasy boli odovzdané v prospech návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa príloha III k nariadeniu (ES) č. 1925/2006 ( 2 ) o zozname látok, ktorých používanie v potravinách je zakázané, obmedzené alebo podlieha skúmaniu Únie, ak táto látka predstavuje potenciálne riziko pre spotrebiteľov (ďalej len „návrh pozmeňujúceho nariadenia“).

2.

Prejednávaná vec ponúka Súdnemu dvoru možnosť objasniť pôsobnosť článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia (ES) č. 1049/2001 ( 3 ), ktorý stanovuje výnimku z práva na prístup k dokumentom, s cieľom chrániť rozhodovací proces aj po prijatí rozhodnutia. Okrem toho Súdnemu dvoru je adresovaná výzva, aby objasnil prípadný vzťah medzi komitologickými postupmi a prístupom k dokumentom.

II. Právny rámec

A. Nariadenie č. 1049/2001

3.

5.

Podľa článku 14 ods. 1 a 3 tohto nariadenia:

„1. Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat…

…

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES[ ( 4 )] so zreteľom na jeho článok 8.“

C. Rozhodnutie 1999/468

Komisia bezodkladne predloží návrh opatrení Európskemu parlamentu a Rade [Európskej únie] na kontrolu;

b)

Európsky parlament, uznášajúci sa väčšinou svojich členov, alebo Rada, uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou, môžu vzniesť námietku proti prijatiu tohto návrhu Komisiou…;

c)

ak v lehote troch mesiacov od obdržania návrhu Európsky parlament alebo Rada vznesú námietku proti prijatiu návrhu opatrení, Komisia tieto opatrenia neprijme. V tomto prípade môže Komisia výboru predložiť zmenený a doplnený návrh opatrení alebo predložiť legislatívny návrh na základe zmluvy;

d)

c)

ak Rada v tejto lehote vznesie kvalifikovanou väčšinou námietku proti prijatiu navrhovaných opatrení, tieto opatrenia sa neprijmú. …;

d)

ak má Rada v úmysle prijať navrhované opatrenia, bezodkladne ich predloží Európskemu parlamentu. Ak sa Rada neuznesie v uvedenej lehote dvoch mesiacov, Komisia bezodkladne predloží opatrenia Európskemu parlamentu;

e)

Európsky parlament, uznášajúci sa väčšinou svojich členov v lehote štyroch mesiacov od zaslania návrhu v súlade s písm. a), môže vzniesť námietku proti prijatiu uvedených opatrení…;

Podľa článku 3 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 ( 5 )„predseda môže v riadne odôvodnených prípadoch získať stanovisko výboru prostredníctvom písomného postupu. … Ak sa člen výboru pred uplynutím uvedenej lehoty nevyjadrí proti návrhu vykonávacieho aktu alebo sa výslovne nezdrží hlasovania o ňom, považuje sa to za vyjadrenie tichého súhlasu s návrhom vykonávacieho aktu.“

8.

Podľa článku 9 tohto nariadenia:

„1. Každý výbor prijme jednoduchou väčšinou všetkých svojich členov svoj rokovací poriadok, a to na návrh predsedu a na základe štandardného rokovacieho poriadku, ktorý vypracuje Komisia po porade s členskými štátmi. Komisia uverejní štandardný rokovací poriadok v Úradnom vestníku Európskej únie .

…

2. Na výbory sa vzťahujú rovnaké zásady a podmienky o prístupe verejnosti k dokumentom… ako na Komisiu.“

…“

E. Vzorový rokovací poriadok pre výbory

10.

Článok 10 ods. 2 vzorového rokovacieho poriadku pre výbory ( 6 ) stanovuje:

„… V tomto súhrnnom zázname sa neuvádzajú jednotlivé stanoviská členov vyjadrené počas rokovania výboru.“

11.

Okolnosti sporu, ktoré sú podrobne uvedené v bodoch 2 až 7 napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.

13.

Dňa 4. decembra 2020 podali spoločnosť Covington & Burling LLP a pán Bart van Vooren (ďalej len „žalobcovia v prvostupňovom konaní“) žiadosť o prístup k dokumentom obsahujúcim hlasy 22 členských štátov vo výbore PAFF. Tieto hlasy boli odovzdané v prospech návrhu nariadenia, ktorým sa mení príloha III k nariadeniu č. 1925/2006, čo viedlo k prijatiu nariadenia (EÚ) 2021/468 ( 7 ) (ďalej len „sporné nariadenie“).

14.

Dňa 11. januára 2021 Komisia odpovedala na žiadosť o prístup k dokumentom. Po tom, ako uviedla, že 21 dokumentov („požadované dokumenty“) bolo identifikovaných ako dokumenty, ktorých sa žiadosť týka, Komisia k nim odmietla udeliť prístup na základe článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001.

15.

18.

Dňa 7. apríla 2021 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdila svoje zamietavé rozhodnutie o poskytnutí prístupu k požadovaným dokumentom, pričom sa odvolávala najmä na výnimku týkajúcu sa ochrany rozhodovacieho procesu v súlade s článkom 4 ods. 3 druhým pododsekom nariadenia č. 1049/2001.

19.

V samostatnom dokumente doručenom do kancelárie Všeobecného súdu 12. apríla 2021 žalobcovia zmenili žalobu tak, aby zohľadnila vydanie napadnutého rozhodnutia.

20.

Na podporu svojej žaloby žalobcovia v prvostupňovom konaní uviedli päť žalobných dôvodov týkajúcich sa uplatnenia výnimky stanovenej článku 4 ods. 3 v druhom pododseku nariadenia č. 1049/2001. Prvý žalobný dôvod sa týkal neaplikovateľnosti tohto ustanovenia na požadované dokumenty. Ostatné žalobné dôvody boli uplatnené subsidiárne. Druhý žalobný dôvod sa týkal nepreukázania skutočnosti, že sprístupnenie požadovaných dokumentov by vážne narušilo rozhodovací proces. V rámci tretieho a štvrtého žalobného dôvodu sa uvádzalo, že Komisia sa nesprávne odvolávala na nariadenie č. 182/2011 a na vzorový rokovací poriadok, aby odôvodnila zamietnutie prístupu k požadovaným dokumentom. Piaty žalobný dôvod sa týkal porušenia zásady transparentnosti a narušenia demokratickej legitímnosti vykonávacích aktov prijatých postupom ustanoveným nariadením č. 182/2011.

Žalobcovia v prvostupňovom konaní žiadajú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie, potvrdil napadnutý rozsudok v plnom rozsahu a nariadil Komisii nahradiť trovy konania. ( 8 )

24.

Žalobcovia v prvostupňovom konaní podali vzájomné odvolanie, v ktorom žiadajú, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok v časti, v ktorej bol zamietnutý ich prvý žalobný dôvod, a aby vo veci rozhodol s konečnou platnosťou, alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu a rozhodol, že o trovách tohto konania sa rozhodne neskôr, alebo nariadil Komisii nahradiť trovy konania.

25.

Komisia žiada, aby Súdny dvor zamietol vzájomné odvolanie a nariadil žalobcom v prvostupňovom konaní nahradiť trovy konania.

26.

Argumentácia účastníkov konania

28.

Na podporu svojho vzájomného odvolania žalobcovia v prvostupňovom konaní uvádzajú jediný odvolací dôvod, v rámci ktorého tvrdia, že Všeobecný súd vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol, že jednotlivé hlasy členských štátov odovzdané v rámci výboru PAFF sa musia považovať za „stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súčasťou rokovaní a predbežných porád v dotknut[ej inštitúcii]“ v zmysle druhého pododseku článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

29.

Tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 42 a 44 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že uvedené hlasy mali vplyv na vnútorný rozhodovací proces Komisie. Podľa žalobcov v prvostupňovom konaní by sa malo rozlišovať medzi rokovaniami (diskusiami vedúcimi k hlasovaniu) a výsledkom rokovaní (hlasmi ako takými); podľa ich názoru len rokovania patria do pôsobnosti druhého pododseku článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

30.

Komisia tvrdí, že Všeobecný súd správne zamietol prvý žalobný dôvod.

34.

Tvrdí, že článok 4 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1049/2001 je formulovaný široko a vzťahuje sa na akýkoľvek druh stanoviska poskytnutého inštitúciou. Akékoľvek rozlišovanie medzi hlasmi a vyjadrením stanovísk, na ktorých sa zakladajú, by tak bolo umelé. Podľa nariadenia č. 182/2011 majú výbory povinnosť vydávať „stanoviská“ k návrhom vykonávacích aktov navrhnutých Komisiou.

35.

Komisia tvrdí, že hlasy členských štátov neurčujú výsledok rozhodovacieho procesu v rámci inštitúcie, ale predstavujú skôr jeden z krokov v tomto procese. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že podľa článku 14 nariadenia č. 1925/2006 výbor PAFF pomáha Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí.

36.

Túto otázku nemožno posudzovať izolovane. Skôr to závisí od typu komitologického postupu, ktorý sa na tento rozhodovací postup uplatňuje. Budem tvrdiť, že uplatnenie regulačného postupu s kontrolou v prejednávanej veci svedčí v prospech kladnej odpovede na vyššie uvedenú otázku.

39.

Následne preskúmam znenie, kontext a ciele článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001. Na základe toho dospejem k záveru, že požadované dokumenty patria do pôsobnosti predmetného ustanovenia.

a)

O komitologickom postupe použitom na prijatie sporného nariadenia

40.

Postup je nasledovný. ( 13 ) Ak výbor kvalifikovanou väčšinou hlasov schváli návrh opatrení, Komisia ho predloží na preskúmanie Parlamentu a Rade. ( 14 ) Parlament aj Rada môžu proti týmto opatreniam vzniesť námietku, pričom v takom prípade ich Komisia nesmie prijať. ( 15 ) Ak žiadny zo spolunormotvorcov nie je proti, Komisia opatrenia prijme. ( 16 )

44.

Ak výbor vydá záporné stanovisko, Komisia predloží svoj návrh Rade a súčasne ho postúpi Európskemu parlamentu. ( 17 ) Ak Rada vznesie námietku proti opatreniam, Komisia ich nesmie prijať. ( 18 ) Ak Rada opatrenia schváli a Parlament nevznesie námietku, opatrenia sa prijmú. ( 19 ) Ak Parlament vznesie námietku, opatrenia sa neprijmú. ( 20 )

45.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného opisu, rozhodujúcim prvkom v rámci tohto postupu je právomoc spolunormotvorcov zabrániť prijatiu návrhov opatrení napriek kladnému stanovisku výboru. Podobne, návrhy opatrení, ku ktorým bolo vydané záporné stanovisko, môžu byť napriek tomu prijaté, ak ich schváli Rada a Parlament nevznesie námietku. ( 21 )

46.

Túto argumentáciu nepovažujem za presvedčivú.

50.

Po prvé vzhľadom na to, že základným aspektom tohto komitologického postupu je kontrola zo strany Parlamentu a Rady, nie je vhodné rozlišovať medzi rozhodovacím procesom v rámci výboru a rozhodovacím procesom v rámci Rady a Parlamentu. ( 22 )

51.

Po druhé , ak Rada alebo Parlament opatrenia odmietnu, údajný nedostatok voľnej úvahy zo strany Komisie je bezpredmetný. Okrem toho v takom prípade Komisia môže predložiť výboru zmenený a doplnený návrh opatrení. ( 23 ) To znamená, že rozhodovací proces v skutočnosti pokračuje v rámci výboru.

52.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som dospel k predbežnému záveru, že uplatnenie regulačného postupu s kontrolou v prejednávanej veci ukazuje, že hlasy členských štátov odovzdané v prospech sporného nariadenia patria do pôsobnosti článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001. Teraz posúdim, či znenie, kontext a ciele tohto ustanovenia, ako ich vykladá Súdny dvor, podporujú môj predbežný záver.

b)

O článku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia č. 1049/2001

56.

Rozsudok

Súdneho dvora Švédsko/MyTravel a Komisia ponúka určité usmernenie pri určovaní pôsobnosti článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001. Poznamenávam však, že Súdny dvor nikdy nerozhodol o otázke, či hlasy členských štátov odovzdané v rámci výboru pre komitológiu patria do tejto pôsobnosti. ( 24 )

57.

Chcel by som tiež spomenúť rozsudok Všeobecného súdu British American Tobacco International (Investments)/Komisia ( 27 ). V tejto veci išlo o otázku, či Komisia bola oprávnená umožniť čiastočný prístup k zápisniciam zo zasadnutí Výboru pre spotrebné dane, pričom nezverejnila totožnosť členských štátov, ktoré na týchto zasadnutiach vyjadrili svoje stanoviská. ( 28 ) Všeobecný súd konštatoval, ( 29 ) že na rokovania tohto výboru sa vzťahuje výnimka týkajúca sa ochrany dôvernosti konania Komisie podľa rozhodnutia Komisie 94/90/ECSC ( 30 ). V tomto rozhodnutí sa však nerozlišovalo medzi prebiehajúcim a ukončeným konaním. Napriek tomu Všeobecný súd, keď dospel k záveru, že záujem Komisie na zachovaní dôvernosti jej konaní nemôže prevážiť nad záujmom navrhovateľa na prístupe k zápisnici, konštatoval, že diskusie v rámci výboru boli v čase podania žiadosti navrhovateľa už ukončené. ( 31 )

61.

Uvedená judikatúra podporuje názor, že dokumenty, o ktoré ide v prejednávanej veci, patria do pôsobnosti článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001. Teraz sa zameriam na znenie, kontext a ciele tohto ustanovenia.

62.

Pokiaľ ide o jeho znenie, Komisia uvádza, že podľa platných pravidiel komitológie je úlohou výboru vydanie „stanoviska“. ( 32 ) Táto skutočnosť nemusí byť nevyhnutne rozhodujúca. Nariadenie č. 1049/2001 sa vzťahuje na všetky dokumenty, ktoré má inštitúcia k dispozícii, vo všetkých oblastiach činnosti Únie (článok 2 ods. 3). Z tohto dôvodu, aj keď pojem „stanovisko“ použitý v článku 4 ods. 3 druhom pododseku môže zahŕňať „stanoviská“ vydané výborom pre komitológiu, môže zahŕňať aj iné dokumenty. ( 33 )

66.

Teleologický výklad nariadenia č. 1049/2001 podporuje tento názor.

67.

Účelom nariadenia č. 1049/2001, ako vyplýva z odôvodnenia 4 a článku 1 tohto nariadenia, je čo najúčinnejšie uplatniť právo verejnosti na prístup k dokumentom. ( 36 ) Uznanie, že požadované dokumenty patria do pôsobnosti článku 4 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia, nie je v rozpore s týmto cieľom. Na odmietnutie prístupu musí dotknutá inštitúcia tiež preukázať, že sprístupnenie by vážne narušilo jej rozhodovací proces. ( 37 )

68.

Pokiaľ ide konkrétne o článok 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, oba jeho pododseky majú za cieľ chrániť rozhodovací proces v rámci príslušnej inštitúcie. ( 38 ) Normotvorca Únie sa však domnieval, že ak je rozhodnutie prijaté, požiadavky ochrany rozhodovacieho procesu vykazujú nižšiu prísnosť, v dôsledku čoho zverejnenie akéhokoľvek iného dokumentu, ako sú dokumenty uvedené v druhom pododseku predmetného ustanovenia, nikdy nemôže narušiť tento proces, a že zamietnutie zverejnenia takéhoto dokumentu nemôže byť dovolené, aj keby jeho zverejnenie vážne narušilo tento proces, ak by k nemu došlo pred prijatím dotknutého rozhodnutia. ( 39 )

72.

Za každým hlasovaním sa vždy skrýva nejaký názor. Jednotlivé hlasy členských štátov preto odzrkadľujú individuálne postoje, na ktorých sa zakladajú. Rozlišovanie medzi hlasmi a stanoviskami by tak spôsobilo, že uplatnenie článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001 na tieto stanoviská by stratilo zmysel. ( 42 )

c)

Návrh týkajúci sa vzájomného odvolania

73.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhujem, aby bolo vzájomné odvolanie zamietnuté.

Argumentácia účastníkov konania

75.

Prvý odvolací dôvod je rozdelený na dve časti. V prvej časti Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil zásadu jednotného výkladu nariadenia č. 1049/2001 s odvetvovými pravidlami, ktoré sa priamo netýkajú prístupu k dokumentom, a tým porušil povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie. V druhej časti Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil vzorový rokovací poriadok. Keďže obe časti sa v podstate týkajú vzájomného vzťahu medzi nariadením č. 1049/2001 a právnym rámcom uplatniteľným na komitológiu, navrhujem posúdiť ich spoločne.

76.

Podľa Komisie Všeobecný súd svojím rozhodnutím, že článok 10 ods. 1 nariadenia č. 182/2011 a článok 10 ods. 2 a článok 13 vzorového rokovacieho poriadku nemajú žiadnu osobitnú váhu pri posudzovaní výnimiek ustanovených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, vyložil uvedené ustanovenia v rozpore s ich znením a účelom. Prostredníctvom týchto ustanovení sa normotvorca snažil poskytnúť zvýšenú ochranu dôvernosti individuálnych stanovísk členských štátov v rámci komitologických postupov.

77.

Posúdenie

80.

Komisia vo svojom prvom odvolacom dôvode v podstate žiada, aby Súdny dvor uplatnil na prejednávanú vec svoju judikatúru, ktorá umožňuje, aby sa na určité dokumenty vzťahovala všeobecná domnienka dôvernosti. ( 45 ) Táto judikatúra vychádza z toho, že Súdny dvor uznal skutočnosť, že nariadenie č. 1049/2001 je potrebné vykladať v spojení s určitými odvetvovými pravidlami, ktoré obsahujú osobitné ustanovenia o prístupe k dokumentom.

81.

Najprv tak pripomeniem judikatúru, na ktorú sa odvoláva Komisia, a potom preskúmam, či sa podobné úvahy môžu uplatniť v rámci tohto odvolacieho konania.

1) O judikatúre týkajúcej sa jednotného výkladu nariadenia č. 1049/2001 a iných sektorových pravidiel, ktorá odôvodňuje všeobecnú domnienku dôvernosti

85.

Pokiaľ ide o konania vo veciach kontroly koncentrácií, ochrany hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, Súdny dvor zdôraznil, že ide o špecifické hmotnoprávne oblasti práva Únie, na ktoré sa vzťahujú prísne pravidlá týkajúce sa práva nahliadnuť do spisu v správnom konaní. ( 50 ) Neobsahujú však ustanovenie, ktoré by výslovne určovalo, ktoré pravidlá majú prednosť (odvetvové pravidlá alebo nariadenie č. 1049/2001). V súlade s uvedeným je vhodné zabezpečiť koherentné uplatňovanie týchto pravidiel. ( 51 )

86.

Pokiaľ ide o fázu pred začatím súdneho konania v prípade konania o nesplnení povinnosti a konania pred súdmi Únie, Súdny dvor pripomenul, že podľa práva Únie tretie strany v takýchto konaniach nemajú prístup k spisu. Súdny dvor zdôraznil najmä osobitosti súdnej zodpovednosti a potrebu dodržiavať zásady rovnosti zbraní a riadneho výkonu spravodlivosti. ( 52 ) Súdny dvor tiež zdôraznil, že zverejnenie dokumentov týkajúcich sa konania o nesplnení povinnosti v štádiu pred podaním žaloby v tomto konaní by okrem toho mohlo zmeniť povahu a priebeh takého konania. ( 53 )

87.

Táto argumentácia sa nemôže uplatniť na právny rámec týkajúci sa komitologických postupov. ( 54 ) Po prvé tento právny rámec sa výslovne odvoláva na nariadenie č. 1049/2001. Po druhé komitologické postupy sa týkajú prijímania všeobecne záväzných aktov. Z tohto dôvodu ich nemožno porovnávať so správnymi a súdnymi konaniami, na ktoré odkazuje judikatúra uvedená v bodoch 82 až 86 vyššie.

Pokiaľ ide o článok 13 ods. 2 vzorového rokovacieho poriadku, bez ohľadu na jeho znenie ( 57 ) nemožno tento článok vykladať tak, že dokumentom poskytuje ochranu nad rámec toho, čo je stanovené v nariadení č. 1049/2001. ( 58 )

91.

Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia č. 182/2011 má Komisia po porade s členskými štátmi prijať vzorový rokovací poriadok. Na rozdiel od pravidiel, ktoré sú predmetom judikatúry citovanej Komisiou, článok 13 z tohto dôvodu nie je výsledkom kompromisu, ktorý dosiahol normotvorca s cieľom chrániť prácu výborov komitológie. ( 59 )

92.

Ako Komisia správne konštatuje, nič nebráni tomu, aby nezáväzný dokument, ( 60 ) akým je vzorový rokovací poriadok, mal výkladovú hodnotu. Ak však, ako je to v prejednávanej veci, nič v nariadení č. 182/2011 nebráni sprístupneniu, nemôžu mať podľa môjho názoru tieto pravidlá samy osebe takýto účinok. ( 61 )

93.

96.

V tejto súvislosti nie je rozhodujúce tvrdenie Komisie, že sporné nariadenie nie je legislatívnym aktom v zmysle článku 289 ZFEÚ.

97.

Komitológia vo všeobecnosti stanovuje mechanizmus kontroly členských štátov pri prijímaní právne záväzných ( 64 ) vykonávacích aktov Komisiou. ( 65 )

98.

Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia 7a rozhodnutia 1999/468, regulačný postup s kontrolou sa uplatňuje na prijímanie „kvázilegislatívnych“ aktov. ( 66 )

102.

V článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 sa „legislatívne dokumenty“ z hľadiska ich obsahu definujú ako „dokumenty vypracované alebo doručené v priebehu prijímania právnych predpisov, ktoré sú právne záväzné v členských štátoch alebo pre členské štáty“ ( 70 ). Bez vplyvu na články 4 a 9 tohto nariadenia sa v ňom tiež stanovuje, že legislatívne dokumenty by mali byť priamo prístupné. Okrem toho podľa odôvodnenia 6 nariadenia má činnosť v rámci legislatívnej právomoci zahŕňať výkon delegovaných právomocí. ( 71 )

103.

Podľa môjho názoru uplatnenie postupu písomného hlasovania stanoveného v článku 3 ods. 5 nariadenia č. 182/2011, podľa ktorého sa každý člen výboru, ktorý sa nevyjadrí proti návrhu vykonávacieho aktu alebo sa výslovne nezdrží hlasovania, považuje za člena, ktorý s návrhom vykonávacieho aktu vyjadril tichý súhlas, posilňuje význam prístupu k požadovaným dokumentom. Vzhľadom na zásadu otvorenosti, ktorá je vlastná každému demokratickému systému, majú totiž občania právo presne vedieť, ako bola dosiahnutá požadovaná väčšina vo výbore.

4) Návrh týkajúci sa prvého odvolacieho dôvodu

104.

Druhý odvolací dôvod je rozdelený na dve časti. Keďže obe časti sa týkajú zásady lojálnej spolupráce (článok 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ), preskúmam ich spoločne.

106.

Komisia v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol relevantnosť zásady lojálnej spolupráce pri určovaní, či by sprístupnenie požadovaných dokumentov vážne narušilo rozhodovací proces inštitúcie. Podľa Komisie Všeobecný súd túto skutočnosť nepreskúmal ako samostatný argument, keďže v bodoch 73 a 74 napadnutého rozsudku odkázal na svoju analýzu, či právny rámec uplatniteľný na komitológiu odôvodňuje odmietnutie sprístupnenia požadovaných dokumentov. Podľa Komisie tým Všeobecný súd porušil povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie. Komisia zároveň tvrdí, že takáto argumentácia znamená, že neboli komplexne posúdené všetky okolnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí.

107.

Žalobcovia v prvostupňovom konaní tvrdia, že druhý odvolací dôvod by mal byť zamietnutý. ( 72 )

b)

Podľa môjho názoru z odôvodnenia Všeobecného súdu opísaného v predchádzajúcom bode presne vyplýva, že Všeobecný súd vykonal aj celkové posúdenie všetkých relevantných okolností. Na základe týchto dôvodov sa tiež domnievam, že Všeobecný súd si splnil povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie. ( 73 )

111.

Okrem toho pripomínam, že na dokumenty týkajúce sa komitologických postupov sa nevzťahuje domnienka dôvernosti. ( 74 ) Komisia bola preto povinná vykonať individuálne a konkrétne preskúmanie každého z požadovaných dokumentov a poskytnúť konkrétne vysvetlenia týkajúce sa rizika vážneho narušenia rozhodovacieho procesu. ( 75 )

112.

Ako však Všeobecný súd v podstate konštatoval v bode 73 napadnutého rozsudku, odôvodnenie Komisie týkajúce sa zachovania lojálnej spolupráce a vzájomnej dôvery v rámci komitologických postupoch je pomerne abstraktné, a preto nestačí na splnenie tejto požiadavky.

113.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhujem druhý odvolací dôvod zamietnuť.

VII. Návrh

116.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a vzájomné odvolanie, rozhodol, že účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy konania, a rozhodol, že Holandské kráľovstvo je povinné nahradiť svoje vlastné trovy konania.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín ( Ú. v. EÚ L 404, 2006, s. 26 ), zmenené a doplnení nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 108/2008 z 15. januára 2008 ( Ú. v. EÚ L 39, 2008, s. 11 ) (ďalej len „nariadenie č. 1925/2006“).

( 9 ) Rozsudok z 21. júla 2011, Švédsko/MyTravel a Komisia ( C‑506/08 P , EU:C:2011:496 ; ďalej len „rozsudok Švédsko/MyTravel a Komisia“).

( 10 ) Napadnutý rozsudok, body 35 až 37.

( 11 ) Podľa článku 12 nariadenia č. 182/2011 sa napriek zrušeniu rozhodnutia 1999/468 účinky článku 5a tohto rozhodnutia zachovávajú na účely existujúcich základných aktov, ktoré naň odkazujú.

( 12 ) Pozri odôvodnenie 7a rozhodnutia 1999/468. Spolurozhodovací postup (článok 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) priznával Európskemu parlamentu právo navrhovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako aj právo veta. Tento postup bol Lisabonskou zmluvou premenovaný na „riadny legislatívny postup“ (článok 289 ZFEÚ).

( 13 ) V tejto súvislosti pozri LENAERTS, K. a PIET VAN Nuffel, P.: EU Constitutional Law , Oxford University Press, Oxford, 2021, s. 580 a 581.

( 14 ) Pozri článok 5a ods. 3 písm. a) rozhodnutia 1999/468.

( 21 ) Napadnutý rozsudok, bod 40 in fine .

( 22 ) Pozri v tejto súvislosti body 35 a 40 ( in fine ) napadnutého rozsudku.

( 23 ) Pozri článok 5a ods. 3 písm. c) rozhodnutia 1999/468.

( 24 ) Dokumenty, o ktoré ide v rozsudku Švédsko/MyTravel a Komisia, sa týkali správy úradníka povereného vypočutím v konaní o kontrole koncentrácií podnikov, poznámok adresovaných zo strany Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž Komisie poradnému výboru a poznámky v spise týkajúcej sa návštevy v priestoroch podniku. Súdny dvor dospel k záveru, že tieto dokumenty patria do pôsobnosti článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001, pozri bod 95 tohto rozsudku.

( 25 ) Rozsudok Švédsko/MyTravel a Komisia (odseky 78 až 80). Pozri tiež rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Agrofert Holding ( C‑477/10 P , EU:C:2012:394 , bod 77 ). Všeobecný súd sa na túto judikatúru odvolal v odseku 29 napadnutého rozsudku.

( 26 ) Pozri rozsudok Švédsko/MyTravel a Komisia (bod 93).

( 33 ) Pozri v tejto súvislosti aj vymedzenie pojmu „dokument“ podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 1049/2001.

( 34 ) ( C‑280/11 P , EU:C:2013:325 ).

( 35 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokáta Cruz Villalón vo veci Rada/Access Info Europe ( C‑280/11 P , EU:C:2013:325 , body 51 a 52 ).

( 36 ) Rozsudok z 21. septembra 2010, Švédsko a i./API a Komisia ( C‑514/07 P, C‑528/07 P a C‑532/07 P , EU:C:2010:541 , bod 69 a citovaná judikatúra).

( 37 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Švédsko/MyTravel a Komisia ( C‑506/08 P , EU:C:2011:107 , bod 44 ).

( 38 ) Počas legislatívneho procesu, ktorý viedol k prijatiu nariadenia č. 1049/2001, sa v niektorých verziách uvádzala „schopnosť inštitúcie vykonávať svoje úlohy“; pozri verziu Rady zo 4. apríla 2001. Podľa odôvodnenia 11 nariadenia č. 1049/2001 „inštitúcie majú mať právo chrániť svoje vnútorné porady a rokovania v prípadoch, keď je potrebné zachovať ich schopnosť plniť úlohy“.

( 45 ) Ako uviedol generálny advokát Emiliou vo svojich návrhoch vo veci Komisia/Pollinis France ( C‑726/22 P , EU:C:2024:562 , bod 108 ), Komisia v tejto veci postupovala podobne. Súdny dvor sa touto otázkou nezaoberal vo svojom rozsudku zo 16. januára 2025, Komisia/Pollinis France ( C‑726/22 P , EU:C:2025:17 ).

( 46 ) Pozri najmä rozsudok zo 16. januára 2025, Komisia/Pollinis France ( C‑726/22 P , EU:C:2025:17 , bod 63 a citovaná judikatúra).

( 47 ) Súdny dvor prvýkrát prijal túto všeobecnú domnienku vo svojom rozsudku z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau ( C‑139/07 P , EU:C:2010:376 , body 53 a 54 ). Táto formulácia však pochádza z rozsudku z 1. júla 2008, Švédsko a Turco/Rada ( C‑39/05 P a C‑52/05 P , EU:C:2008:374 , body 49 a 50 ).

( 48 ) Pozri prehľad týchto príkladov v rozsudku zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia ( C‑57/16 P , EU:C:2018:660 , bod 81 a citovaná judikatúra).

( 49 ) Rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia ( C‑57/16 P , EU:C:2018:660 , bod 80 ).

( 50 ) Rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob ( C‑404/10 P , EU:C:2012:393 , bod 109 ). Pozri tiež rozsudky z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau ( C‑139/07 P , EU:C:2010:376 , body 55 až 58 ); z 28. júna 2012, Komisia/Agrofert Holding ( C‑477/10 P , EU:C:2012:394 , body 59 až 61 ), a z 27. februára 2014, Komisia/EnBW ( C‑365/12 P , EU:C:2014:112 , bod 92 ).

( 57 ) Napadnutý rozsudok, bod 66.

( 58 ) Napadnutý rozsudok, bod 63. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Emiliou vo veci Komisia/Pollinis France ( C‑726/22 P , EU:C:2024:562 , bod 101 ).

( 59 ) Pozri analogicky rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob ( C‑404/10 P , EU:C:2012:393 , bod 121 a citovaná judikatúra). Pozri v tomto zmysle aj rozhodnutie európskeho ombudsmana vo veci 2142/2018/EWM, bod 13.

( 60 ) Pozri analogicky, pokiaľ ide o prednosť ustanovení nariadenia pred ustanoveniami nezáväzného dokumentu, rozsudok zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia ( C‑110/03 , EU:C:2005:223 , bod 33 a citovaná judikatúra).

( 61 ) Pozri v tomto zmysle rozhodnutie európskeho ombudsmana vo veci 2142/2018/EWM, body 13 a 33.

( 62 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 10. februára 2021, RFA International/Komisia ( C‑56/19 P , EU:C:2021:102 , bod 33 a citovaná judikatúra).

( 69 ) Rozhodnutie európskeho ombudsmana vo veci 1275/2018/THH o odmietnutí Európskej komisie poskytnúť verejnosti úplný prístup k zápisniciam zo zasadnutí Technického výboru pre motorové vozidlá od septembra 2016 do januára 2017, bod 32. Pozri tiež CURTIN, D., RUBIO, A.: Regulation 1049/2001 on the right of access to documents, including the digital contex t, 2024, Tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci, Európsky parlament, s. 13.

( 70 ) Rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia ( C‑57/16 P , EU:C:2018:660 , bod 85 ).

( 71 ) Lisabonská zmluva zaviedla rozlišovanie medzi vykonávacími a delegovanými aktmi, pričom len vykonávacie akty podliehajú komitologickým postupom (článok 291 ods. 3 ZFEÚ). Keďže nariadenie č. 1049/2001 predchádzalo prijatiu Lisabonskej zmluvy, odkaz v jeho odôvodnení 6 na „delegované právomoci“ sa nemá vykladať v tom zmysle, že vykonávacie právomoci sú vylúčené zo širšieho prístupu k dokumentom, ktorý stanovuje. Okrem toho z hľadiska obsahu má sporné nariadenie spoločné znaky so súčasným delegovaným aktom, pokiaľ dopĺňa a mení nepodstatné prvky nariadenia. Pozri v tejto súvislosti článok 8 ods. 2 nariadenia č. 1925/2006, odôvodnenie 7a rozhodnutia 1999/468/ES a článok 290 ods. 1 ZFEÚ.

( 72 ) Holandská vláda sa po svojom vstupe do konania zameralo na prvý odvolací dôvod.

( 73 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 10. februára 2021, RFA International/Komisia ( C‑56/19 P , EU:C:2021:102 , bod 33 a citovaná judikatúra).

( 74 ) Pozri bod 87 vyššie.