C-541/23
ECLI:EU:C:2025:360
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0541
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
LAILA MEDINA
prednesené 15. mája 2025( 1 )
Vec C ‑ 541/23 P
Polwax S.A.
proti
Európskej komisii
„ Odvolanie – Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Trh s parafínovým gáčom a trh s parafínovými voskami – Získanie kontroly nad spoločnosťou Grupa Lotos spoločnosťou PKN Orlen – Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a Dohodou o EHP – Žaloba o neplatnosť podaná treťou stranou – Vymedzenie relevantných trhov – Dôkazné bremeno a stupeň dôkaznej povinnosti – Úroveň preskúmania vykonaného Všeobecným súdom vo veciach týkajúcich sa fúzií “
1. Svojím odvolaním sa spoločnosť Polwax S.A. domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu zo 14. júna 2023, Polwax/Komisia (T‑585/20, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2023:332). Týmto rozsudkom bola zamietnutá jej žaloba, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia Komisie zo 14. júla 2020 (ďalej len „sporné rozhodnutie“)( 2 ), ktorým Európska komisia vyhlásila koncentráciu medzi spoločnosťami Polski Koncern Naftowy Orlen S.A. (ďalej len „Orlen“) a Grupa Lotos S.A. (ďalej len „Lotos“) za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s článkom 57 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) pod podmienkou, že Orlen splní určité záväzky.
2. Na podporu svojho odvolania uvádza Polwax deväť odvolacích dôvodov. V súlade s požiadavkou Súdneho dvora sa však tieto návrhy zaoberajú len prvým odvolacím dôvodom.
3. Svojím prvým odvolacím dôvodom Polwax konkrétne tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia a skreslenia stanoviska spoločnosti Polwax tým, že (i) konštatoval, že jej ako zainteresovanej strane prináležalo poskytnúť „závažné indície“ o existencii obáv v oblasti hospodárskej súťaže v situácii, keď toto kritérium nemalo byť uplatnené; a (ii) od spoločnosti Polwax požadoval, aby uviedla „závažné indície“, že výrobky preskúmané Komisiou na dodávateľskom trhu (trh s parafínovým gáčom( 3 )) nie sú nahraditeľné na strane dopytu alebo ponuky, zatiaľ čo takáto povinnosť nie je vo vzťahu k tretím stranám uvedená v nariadení č. 139/2004, a (iii) keď tvrdil, že informácie poskytnuté spoločnosťou Polwax v priebehu konania nepredstavovali takéto „závažné indície“. Okrem toho Polwax tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že neanalyzoval dynamiku jednotlivých segmentov dodávateľského trhu a skutočnosť, že Komisia skutočne neodôvodnila svoj záver, že dodávateľský trh nie je rozdelený ani segmentovaný.
I. Okolnosti právneho sporu a konanie na Všeobecnom súde
4. Okolnosti predchádzajúce sporu sú podrobne opísané v bodoch 2 až 23 napadnutého rozsudku. Na účely týchto návrhov stačí okolnosti zhrnúť takto.
5. Odvolateľka, Polwax, je poľská spoločnosť, ktorá vyrába a uvádza na trh parafínové vosky a výrobky na báze parafínu. Orlen je vertikálne integrovaný podnik, ktorý pôsobí najmä v oblasti rafinácie a uvádza na trh (vrátane maloobchodného predaja) palivá a výrobky z palív v Českej republike, Nemecku, Litve a Poľsku. Lotos je vertikálne integrovaný podnik, ktorý pôsobí najmä v oblasti rafinácie a uvádza na trh (vrátane maloobchodného predaja) palivá a výrobky z palív, najmä v Poľsku. Orlen pôsobí aj na petrochemickom trhu a spolu so spoločnosťou Lotos pôsobia aj na dodávateľskom trhu v oblasti prieskumu, vývoja a ťažby ropy a zemného plynu.
6. V rámci predmetnej veci získala Orlen úplnú kontrolu nad spoločnosťou Lotos. Polwax 15. mája 2020 predložila svoje pripomienky k oznámeniu o námietkach s tvrdením, že by sa mali stanoviť záväzky s cieľom zabezpečiť, aby koncentrácia neovplyvnila jej prístup k niektorým vstupom, ktoré používala vo svojej výrobe. Komisia 14. júla 2020 prijala sporné rozhodnutie.
7. Komisia okrem iného vyhlásila, že „kombinácia prevodov a iných záväzkov umožní nadobúdateľom prevádzaných subjektov, ako aj iným konkurentom, aby v budúcnosti podriadili subjekt, ktorý vznikne koncentráciou, účinnej hospodárskej súťaži na dotknutých trhoch“, že „najmä na veľkoobchodnom trhu s naftou a benzínom bude nadobúdateľ podielu v rafinérii schopný dovážať značné objemy vďaka širšiemu prístupu k infraštruktúre“ a že „vzhľadom na túto kombináciu kapacity rafinácie a potenciálu dovozu bude nadobúdateľ pred operáciou vyvíjať podobný konkurenčný tlak ako Lotos“. Komisia teda dospela k záveru, že „operácia, upravená o záväzky, už nebude predstavovať problém pre hospodársku súťaž“, a spresnila, že „toto rozhodnutie je podmienené úplným dodržaním prevzatých záväzkov“.( 4 )
8. Pokiaľ ide o účinky navrhovanej koncentrácie na hospodársku súťaž, Komisia v odôvodnení 2003 sporného rozhodnutia preskúmala možnosť, na ktorú upozornila Polwax, že koncentrácia by viedla k zabráneniu prístupu k vstupom. Polwax tvrdila, že „zlúčený subjekt by jej už parafínový gáč nedodával alebo len za oveľa vyššiu cenu, takže by nebola schopná konkurovať nadväzujúcim činnostiam zlúčeného subjektu v oblasti parafínu“.
9. V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 2004 sporného rozhodnutia konštatovala, že ak by bol dodávateľský trh s parafínovým gáčom vymedzený na vnútroštátnom základe, podiel spoločnosti Lotos na trhu v Poľsku v rokoch 2017 a 2018 by bol od 30 % do 40 %. Hoci uznala, že takýto podiel na trhu znamená existenciu vertikálnych účinkov, zdôraznila, že 60 % až 70 % zdrojov parafínového gáču je naďalej k dispozícii a že samotná Orlen využíva externých dodávateľov. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že zlúčený subjekt by podľa všetkého nemal možnosť zabrániť prístupu k parafínovému gáču pre zákazníkov spoločnosti Lotos pôsobiacich na trhu s parafínovými voskmi.
10. Komisia v odôvodnení 2005 sporného rozhodnutia dodala, že Orlen mala iba veľmi malý podiel na odberateľskom trhu, a na základe toho dospela k záveru, že ani zlúčený subjekt by nemal záujem brániť zákazníkom spoločnosti Lotos pôsobiacim na tomto trhu v prístupe k vstupom. Komisia poukázala na to, že Polwax sama zdôraznila, že hospodárska súťaž na uvedenom trhu je intenzívna, keďže takýto trh je v niektorých prípadoch celosvetový a vyvíjajú na ňom tlak aj výrobcovia z Číny.
11. Komisia v odôvodnení 2006 sporného rozhodnutia potvrdila, že z jej vyšetrovania nevyplývajú presvedčivé dôkazy o značnom narušení účinnej hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o vertikálne prepojenie medzi trhom s parafínovým gáčom v Poľsku a trhom s parafínovými voskmi v rámci EHP.
12. Pred Všeobecným súdom Polwax v podstate uviedla dva žalobné dôvody. Vo svojom prvom žalobnom dôvode tvrdila, že Komisia porušila článok 2 ods. 1 až 3 nariadenia č. 139/2004, ktorý sa týka fúzií. Údajná chyba Komisie spočívala v nesprávnom vymedzení trhov, jednak pokiaľ ide o odberateľský trh s parafínovými voskami a jednak pokiaľ ide o dodávateľský trh s parafínovým gáčom. Okrem toho Polwax kritizovala Komisiu za nesprávne posúdenie účinkov fúzie na trh s parafínovým gáčom aj na trh s parafínovým voskom. Druhý žalobný dôvod sa týkal porušenia článku 9 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 (na pojednávaní bol však následne stiahnutý). Vo svojej replike Polwax predložila aj nový žalobný dôvod, v ktorom tvrdí, že sporné rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o vymedzenie relevantných trhov. Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu.( 5 )
II. Posúdenie
13. Prvý odvolací dôvod spoločnosti Polwax je založený na nesprávnom právnom posúdení, zjavne nesprávnom posúdení a skreslení stanoviska spoločnosti Polwax, keďže Všeobecný súd v bodoch 45 a 57 až 62 napadnutého rozsudku nevykonal účinné preskúmanie vymedzenia relevantného trhu, ktoré Komisia použila v spornom rozhodnutí, a uložil žalobkyni nesprávny stupeň dôkaznej povinnosti. Prvý odvolací dôvod sa delí na tri časti.
A. Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu
14. Prvou časťou prvého odvolacieho dôvodu Polwax v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil článok 2 nariadenia č. 139/2004 tým, že od nej v bode 45 napadnutého rozsudku požadoval, aby na podporu svojho žalobného dôvodu založeného na nesprávnom vymedzení trhu s parafínovým gáčom predložila „závažné indície“ preukazujúce existenciu obavy z narušenia hospodárskej súťaže.
1. Prípustnosť
15. Komisia tvrdí, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná, keďže Polwax pred Všeobecným súdom namietala, že trh dodávok parafínového gáču nebol rozdelený na ďalšie samostatné čiastkové trhy. Tvrdila teda, že Komisia pochybila, keď trh s parafínovým gáčom ďalej nerozdelila alebo nesegmentovala na trhy s dodávkami ľahkého, stredného a ťažkého parafínového gáču. Polwax si preto protirečí, keď pred Súdnym dvorom tvrdí, že jej sťažnosť sa netýkala „iných“ trhov, než sú tie, ktoré Komisia zohľadnila vo svojej analýze, a na druhej strane tvrdí, že Komisia mala v spornom rozhodnutí rozdeliť trh s parafínovým gáčom na menšie čiastkové trhy (alebo aspoň na segmenty) na účely svojej analýzy potenciálnych účinkov fúzie.
16. V rozpore s tým, čo Komisia tvrdí, je prvá časť prvého odvolacieho dôvodu prípustná, keďže z judikatúry Súdneho dvora jednoznačne vyplýva, že údajné nedodržanie pravidiel dokazovania je právna otázka, ktorá je v odvolacom konaní prípustná.( 6 )
2. O veci samej
17. Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku odvoláva na stupeň dôkaznej povinnosti pre žalobcov, ktorí sú tretími stranami a ktorí napadli zákonnosť rozhodnutia o fúzii, stanovený v jeho judikatúre, ktorou sa Súdny dvor ešte nezaoberal.( 7 ) Je preto vhodné jednak všeobecne posúdiť primeraný stupeň dôkaznej povinnosti vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora a to, či je judikatúra Všeobecného súdu zlučiteľná s primeraným stupňom dôkaznej povinnosti, a jednak konkrétne preskúmať, či Všeobecný súd v prejednávanej veci uplatnil tento stupeň dôkaznej povinnosti správne v súvislosti s vymedzením relevantného trhu.
a) Predbežné pripomienky k dôkaznému bremenu a stupňu dôkaznej povinnosti, ako aj k úrovni preskúmania
18. Ako preukážem v nasledujúcej analýze, pojmy dôkazné bremeno a stupeň dôkaznej povinnosti, ako aj pojem úroveň (súdneho) preskúmania sú navzájom prepojené, a to najmä v prípadoch fúzií, a preto sa musia riešiť spoločne.( 8 )
1) Komisia musí preukázať, že je skôr pravdepodobné ako nepravdepodobné, že by koncentrácia významne narušila (alebo nenarušila) hospodársku súťaž
19. Podľa článku 2 nariadenia č. 139/2004 je Komisia povinná preskúmať účinky fúzie na hospodársku súťaž na trhoch, na ktorých existuje riziko skutočného značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia.
20. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že „rozhodnutia Komisie o zlučiteľnosti koncentrácií s vnútorným trhom musia byť podopreté dostatočne významnými a súhlasnými dôkazmi “( 9 ). Tieto dôkazy musia byť presné a spoľahlivé a musia byť spôsobilé podporiť závery, ktoré sa z nich vyvodzujú( 10 ). Ako Všeobecný súd ďalej spresnil, Komisia musí nielen preukázať svoje tvrdenia na základe presvedčivých dôkazov, ale musí tak urobiť aj „s dostatočným stupňom pravdepodobnosti“( 11 ), že fúzia bude (alebo nebude) mať významný vplyv na účinnú hospodársku súťaž.
21. V tejto súvislosti Súdny dvor pripustil, že na účely použitia hmotnoprávnych pravidiel nariadenia č. 139/2004 Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní hospodárskych otázok, keďže vykonáva výhľadové hospodárske analýzy týkajúce sa pravdepodobnosti určitého vývoja relevantného trhu v budúcnosti.( 12 ) Na základe úsudku, že v prípadoch fúzií nemôže byť analýza Komisie taká istá ako jej ex post analýzy (podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ) a má výhľadovú povahu, Súdny dvor rozhodol, že Komisia musí predložiť súbor dôkazov, ktorými sa preukáže, že je skôr pravdepodobné ako nepravdepodobné, že dotknutá koncentrácia značne naruší alebo nenaruší hospodársku súťaž.( 13 )
22. Ako Všeobecný súd ozrejmil, „skutočnosť, že koncentrácia vyvoláva protisúťažné účinky, sama osebe nestačila na konštatovanie, že táto koncentrácia bola nezlučiteľná s vnútorným trhom, keďže významne nenarúšala účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti“( 14 ).
2) Žalobkyňa musí existenciu zjavne nesprávneho posúdenia preukázať
23. Miera voľnej úvahy, ktorú má Komisia k dispozícii, „odôvodňuje, že preskúmanie rozhodnutia Komisie v oblasti koncentrácií súdom Únie sa obmedzuje na overenie vecnej správnosti skutkových zistení a absenciu zjavne nesprávneho posúdenia“( 15 ).
24. S cieľom umožniť prístup k takémuto preskúmaniu súdmi EÚ sa v práve EÚ poskytuje stranám, ktoré sú dotknuté rozhodnutiami Komisie o fúziách (vrátane tretích strán, ako sú konkurenti alebo zákazníci), v zásade právo podať na Všeobecný súd žalobu proti zákonnosti daného rozhodnutia podľa článku 263 ZFEÚ, v súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie.
25. Toto právo je však spojené s povinnosťou žalobcu vymedziť žalobné dôvody a predložiť dôkazy na ich podporu.
26. Ak žalobca takúto žalobu podá, v súlade s článkom 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu „je pre prípustnosť žaloby nevyhnutné, aby základné právne a skutkové prvky, ktorých sa dovoláva, boli aspoň v súhrnnej forme prehľadne a zrozumiteľne uvedené v samotnej žalobe , aby sa tak zaručila právna istota a riadny výkon spravodlivosti“( 16 ). V judikatúre Súdneho dvora sa v tejto súvislosti spresňuje, že žalobca zohráva dôležitú úlohu, keď sa pripomína, že „ prináleží žalobcovi , aby uviedol žalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov“( 17 ).
27. Konkrétnejšie povedané, pokiaľ ide o oblasti práva EÚ, s ktorými súvisí kontrola fúzií na úrovni EÚ, napríklad právo hospodárskej súťaže podľa článkov 101 alebo 102 ZFEÚ, „od žalobcu sa… vyžaduje, aby označil sporné časti napadnutého rozhodnutia, uviedol v tomto ohľade svoje výhrady a predložil dôkazy, ktoré môžu predstavovať vážne dôkazy [priame alebo nepriame] [( 18 )] preukazujúce dôvodnosť jeho výhrad “( 19 ).
28. V rozsudku EFIM/Komisia( 20 ) Súdny dvor zamietol odvolací dôvod, na základe ktorého sa odvolateľka domáhala určenia, že Všeobecný súd tým, že od nej požadoval predloženie dôkazov o údajnom porušení, porušil článok 47 Charty základných práv. Súdny dvor zdôraznil, že v prípade žaloby o neplatnosť rozhodnutia Komisie je vecou žalobcu, aby súdom EÚ predložil tvrdenia a dôkazy , a preto sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi( 21 ). Tento rozsudok je obzvlášť relevantný, keďže (i) tretie strany vo veciach kontroly koncentrácií a (ii) tretie strany, ktoré sú sťažovateľmi v konaniach týkajúcich sa článkov 101 a 102 ZFEÚ, majú podobné vlastnosti vrátane toho, že v oboch prípadoch majú len obmedzené právo na prístup k administratívnemu spisu Komisie( 22 ).
29. Podobné pripomienky možno vyvodiť z judikatúry Súdneho dvora v iných súvisiacich oblastiach práva EÚ. Po prvé v práve EÚ v oblasti štátnej pomoci podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora skutočnosť, že Všeobecný súd očakáva, že účastník konania, ktorý podal žalobu o neplatnosť, predloží dôkazy na podporu svojich tvrdení, nie je v rozpore so správnym rozdelením dôkazného bremena. Naopak, „osobe, ktorá na podporu určitého návrhu alebo tvrdenia uvádza skutočnosti, v zásade prislúcha, aby poskytla dôkaz o ich existencii“( 23 ). Po druhé Súdny dvor uplatnil rovnaký vzorec aj v antidumpingovej judikatúre.( 24 )
3) Stupeň dôkaznej povinnosti: informácie musia preukazovať zjavne nesprávne posúdenie, pre ktoré je posúdenie Komisie neprijateľné, čím dochádza k narušeniu rovnováhy
30. Ďalej sa budem zaoberať otázkou primeraného stupňa dôkaznej povinnosti požadovaného od žalobcu v prípadoch fúzií.
31. V súvislosti s preskúmaním komplexných ekonomických posúdení Súdny dvor rozhodol, že na preukázanie zjavne nesprávneho posúdenia skutočností Komisiou, ktoré by odôvodňovalo zrušenie sporného rozhodnutia, musia dôkazy predložené žalobcom postačovať na to, aby sa skutkové posúdenia použité v rozhodnutí stali neprijateľnými. ( 25 )
32. Vo veciach týkajúcich fúzií budú dôkazy iba zriedkakedy jednotné, a preto musí Komisia dôkazy a indície zvážiť (alebo určiť medzi nimi priority). V reakcii na túto osobitnú situáciu Všeobecný súd vo svojej existujúcej judikatúre správne rozhodol, že žalobca bude úspešný len vtedy, ak sa preukáže, že posúdenie rôznych dôkazov v spise je nedôvodné a neprijateľné do tej miery, že nemôže podporiť posúdenie Komisie.( 26 )
33. V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor a Všeobecný súd neočakávajú, že žalobca v miere presahujúcej rozumné pochybnosti ( 27 ) preukáže, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia koncentrácie. Príslušným kritériom je rovnováha pravdepodobností ( 28 ), ktorá je sprevádzaná osobitnými požiadavkami týkajúcimi sa kvality dôkazov, ktoré v zásade nemajú vplyv na požadovaný stupeň dôkaznej povinnosti.( 29 )
34. Z uvedených úvah vyplýva, že vo veciach týkajúcich fúzií sa od žalobcu vyžaduje, aby poskytol ucelené a dostatočné informácie (t. j. žalobné dôvody a dôkazy alebo indície). Napríklad v situácii, ako je situácia vo veci samej (ktorá sa týka vymedzenia relevantného trhu), má kvalita informácií svojím rozsahom a mierou podrobnosti zodpovedať požiadavkám oddielu 6 tlačiva CO( 30 ) uvedeného v prílohe I k nariadeniu č. 802/2004( 31 ) s názvom „Trhové definície“. Ako zdôraznil Súdny dvor, základnou funkciou dôkazov je presvedčivo preukázať opodstatnenosť tvrdenia,( 32 ) a preto kvalita dôkazov musí byť v každom prípade spôsobilá umožniť Všeobecnému súdu určiť existenciu údajného zjavne nesprávneho posúdenia.( 33 )
35. Z toho vyplýva, že žalobca musí predložiť ucelené a dostatočné informácie na preukázanie údajnej zjavnej chyby, ktorá má potom za následok, že posúdenie Komisie je neprijateľné, čím sa rovnováha nakloní v prospech záveru žalobcu a v neprospech záveru Komisie (pokiaľ ide o schválenie alebo neschválenie predmetnej fúzie). Vzhľadom na to by mal byť stupeň dôkaznej povinnosti požadovaný od žalobcu obmedzený, pričom by sa mali zohľadniť osobitné aspekty kontroly fúzií v EÚ a jej postupu. Na začiatku je Komisia povinná predložiť dôkazy preukazujúce, že je skôr pravdepodobné ako nepravdepodobné, že by predmetná koncentrácia významne narušila (alebo nenarušila) účinnú hospodársku súťaž. V dôsledku toho sa od žalobcu nemôže vyžadovať viac než preukázanie zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré by mohlo zvrátiť túto rovnováhu uvedeným smerom.
36. Pri posudzovaní kvality dôkazov v rámci stupňa dôkaznej povinnosti uloženej žalobcovi treba mať na pamäti dva ďalšie aspekty. Po prvé žalobca čelí ťažkostiam aj vtedy, keď vykonáva svoju výhľadovú analýzu na účely napadnutia navrhovaného rozhodnutia o fúzii. Na dôkazy, ktoré je potrebné predložiť na preukázanie zjavne nesprávneho posúdenia Komisie, takisto vplýva neistota a výhľadová povaha analýzy, ktorá je základom tohto rozhodnutia o fúzii.( 34 ) Po druhé na účely zhromažďovania dôkazov nemá žalobca rovnaké vyšetrovacie právomoci, aké má k dispozícii Komisia.( 35 ) Požiadavka, aby žalobca dostatočne podložil svoje žalobné dôvody, preto nemôže byť úplne rovnocenná s požiadavkami kladenými na túto inštitúciu. V každom prípade sa požiadavky kladené na žalobcu naďalej obmedzujú na povinnosť poskytnúť ucelené a dostatočné informácie, ktoré odôvodnia údajné zjavne nesprávne posúdenie Komisie, v dôsledku čoho sa posúdenie Komisie stane neprijateľné( 36 ).
37. Názory podobné tým, ktoré sú uvedené v bode 31 vyššie, boli vyjadrené aj v odbornej právnej literatúre( 37 ), v ktorej sa poukazuje na to, že rozsudok Súdneho dvora vo veci Bertelsmann a Sony by sa mal vykladať v tom zmysle, že žalobca musí predložiť dôkazy na odôvodnenie svojho tvrdenia, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ale nemusí predložiť dôkazy, ktoré skutočne preukazujú jeho vlastné vecné posúdenie (a napríklad nie je povinný preukázať, prečo fúzia povedie k poškodeniu hospodárskej súťaže). Keď žalobca prekoná prekážku dostatočného odôvodnenia zjavne nesprávneho posúdenia, Komisia je následne povinná obhájiť svoje skutkové zistenia a svoje právne a ekonomické posúdenie, a tak znáša konečné dôkazné bremeno.( 38 )
38. Preto sa domnievam, že žalobca je v zásade povinný na základe svojich žalobných dôvodov a dôkazov alebo indícií na ich podporu preukázať, že posúdenie vykonané Komisiou a závery vyvodené z tohto posúdenia nie sú dôvodné . Žalobca bude mať vo veci úspech, ak budú dôkazy spôsobilé ucelene a dostatočne preukázať tvrdenie, že posúdenie Komisie je neprijateľné, a predstavuje tak zjavne nesprávne posúdenie.
4) Požiadavka predložiť presvedčivé dôkazy o tom, že existuje skutočná obava z narušenia hospodárskej súťaže, ktorú mala Komisia preskúmať
39. Napadnutý rozsudok sa opiera o požiadavky, ktoré doteraz rozpracoval Všeobecný súd (v rozsudkoch easyJet a Niki Luftfahrt), Súdny dvor sa nimi však ešte nezaoberal. Skôr než pristúpim k posúdeniu vecnej stránky prvého odvolacieho dôvodu, preto zhodnotím, či stupeň dôkaznej povinnosti vytvorený touto judikatúrou je v súlade s požiadavkami stanovenými judikatúrou Súdneho dvora, ako je analyzovaná vyššie( 39 ).
40. V rozsudku easyJet Všeobecný súd najmä vysvetlil, že Komisia je povinná aj v prípade, keď neexistuje žiadna výslovná žiadosť tretích strán, ale existujú vážne náznaky v tomto smere, posúdiť problémy v oblasti hospodárskej súťaže spôsobené fúziou na všetkých trhoch, ktoré ňou môžu byť dotknuté.( 40 )
41. V prípade, že žalobca ako tretia strana tvrdí, že Komisia nezohľadnila možné obavy z narušenia hospodárskej súťaže, Všeobecný súd stanovil stupeň dôkaznej povinnosti takto: „je [žalobcovou] povinnosťou predložiť závažné indície, ktoré konkrétne preukážu existenciu problému hospodárskej súťaže, ktorý mala Komisia vzhľadom na jeho dopad preskúmať“( 41 ).
42. Pri vysvetľovaní typu a kvality dôkazov Všeobecný súd uviedol, že „na to, aby žalobca vyhovel tejto požiadavke [a stupňu dôkaznej povinnosti], je jeho povinnosťou identifikovať relevantné trhy, opísať stav hospodárskej súťaže bez koncentrácie a uviesť, aké by boli pravdepodobné účinky koncentrácie s ohľadom na stav hospodárskej súťaže na týchto trhoch“( 42 ).
43. Ako Komisia správne uviedla, požiadavka preukázať existenciu obavy z narušenia hospodárskej súťaže umožňuje Všeobecnému súdu v súlade so zásadou kontradiktórnosti stanovenou v článku 64 jeho rokovacieho poriadku rozhodnúť o žalobe bez toho, aby si vyžiadal ďalšie informácie, a zaručiť tak právnu istotu a riadny výkon spravodlivosti.( 43 )
44. Na podporu uvedeného záveru Všeobecný súd v rozsudku easyJet uviedol, že nestačí, aby sa žalobca „obmedzoval na tvrdenie“, že teoreticky existuje škoda( 44 ), pričom „svoju argumentáciu nepodkladá“( 45 ), a dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu nemôžu byť teoretické, abstraktné alebo predstavovať všeobecné tvrdenia.( 46 ) Naopak, musia byť dostatočne jasne formulované( 47 ) a musia byť predložené konkrétne dôkazy, ktoré preukazujú, že zistenia Komisie sú poznačené zjavne nesprávnym posúdením.( 48 )
45. Zastávam názor, že poskytnuté objasnenia týkajúce sa typu a kvality požadovaných dôkazov sú v súlade s požiadavkou poskytnúť ucelené a dostatočné informácie na podporu žalobných dôvodov.
46. V rozsudku Niki Luftfahrt Všeobecný súd potvrdil zásady z rozsudku easyJet a zaviedol ďalšie usmernenia pre žalobcov.
47. Všeobecný súd v rozsudku Niki Luftfahrt konkrétne rozhodol, že je povinnosťou žalobcu „identifikovať relevantné trhy, opísať stav hospodárskej súťaže bez koncentrácie a uviesť, aké by boli pravdepodobné účinky koncentrácie s ohľadom na stav hospodárskej súťaže na týchto trhoch“( 49 ). Žalobca v konaní na Všeobecnom súde môže túto požiadavku splniť poskytnutím informácií, ktorých rozsah a povaha sú porovnateľné s informáciami požadovanými v oddiele 6 tlačiva CO z prílohy I k nariadeniu č. 802/2004, ktoré účastníci fúzie predkladajú Komisii v rámci oznámenia fúzie.( 50 )
48. Oddiel 6 tlačiva CO môže byť skutočne užitočným ukazovateľom množstva a povahy požadovaných dôkazov v situácii, ako je situácia v prejednávanej veci, ktorá sa týka vymedzenia relevantného trhu, keďže žalobcom, ktorí sú tretími stranami – akým je Polwax –, umožňuje lepšie pochopiť druh dôkazov a indícií, ktoré musia predložiť Všeobecnému súdu, keď spochybňujú vymedzenie trhu Komisiou v rozhodnutí o fúzii.
49. Z uvedených úvah vyplýva, že ak žalobca napadne zákonnosť rozhodnutia Komisie, ktorým sa schvaľuje fúzia, musí preukázať zjavne nesprávne posúdenie Komisie tým, že predloží presvedčivé dôkazy o existencii skutočnej obavy z narušenia hospodárskej súťaže, ktorú mala Komisia preskúmať z dôvodu jej účinkov. Na splnenie tohto bremena musí žalobca predložiť ucelené a dostatočné informácie takej kvality, aby presvedčivo odôvodňovali podstatu tvrdení a umožňovali Všeobecnému súdu posúdiť existenciu údajnej zjavnej chyby. V tomto ohľade je žalobca povinný na základe informácií (konkrétne žalobných dôvodov a dôkazov alebo indícií na podporu týchto dôvodov), ktoré poskytol, preukázať, že posúdenie Komisie a závery vyvodené z tohto posúdenia nie sú dôvodné a sú neprijateľné , čím sa rovnováha pravdepodobnosti vychýli v prospech záveru žalobcu a v neprospech záveru uvedeného Komisiou v jej rozhodnutí. V súdnom preskúmaní sa však musia zohľadňovať obmedzenia vyplývajúce z ex ante povahy kontroly fúzií.
5) Záverečné poznámky k terminológii používanej v judikatúre Všeobecného súdu
50. V záverečných poznámkach k judikatúre Všeobecného súdu, na ktorú sa odkazuje v napadnutom rozsudku, sa stručne vyjadrím k určitým terminologickým nezrovnalostiam. Ako však vysvetlím, tieto rozdiely vyplývajú najmä z rozdielov medzi jednotlivými jazykovými verziami, ale nespôsobujú, že by táto judikatúra bola nekonzistentná, pokiaľ ide o podstatu a najmä stupeň dôkaznej povinnosti.
51. V rozsudku Niki Luftfahrt sa pre výraz „serious indicia“ použitý v anglickej verzii používa v nemeckej verzii, ktorá je v súlade s článkom 49 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu autentickým znením, výraz „zuverlässige Indizien“ a vo francúzskej verzii výraz „indices sérieux“. V poľskej verzii tohto rozsudku Všeobecný súd uviedol, že na to, aby žalobca mohol spochybniť vymedzenie relevantného trhu, musí predložiť „wiarygodne przesłanki“, čo sa do angličtiny prekladá ako „reliable evidence“ („dôveryhodné dôkazy“).
52. Naproti tomu v poľskej verzii napadnutého rozsudku (body 59 a 60), ktorá je autentickou verziou, Všeobecný súd v súvislosti s údajne nesprávnym vymedzením relevantného trhu zdôraznil potrebu uviesť „poważne poszlaki“ („závažné indície“)( 51 ). To je iný pojem než pojem použitý v rozsudku Niki Luftfahrt. Podobne v anglickej verzii napadnutého rozsudku sa vyžaduje predloženie „compelling evidence“ (body 57 až 61) alebo „compelling indications“ (bod 45), zatiaľ čo v anglickej verzii rozsudku Niki Luftfahrt, ako sa uvádza vyššie, sa vyžaduje predloženie „serious indicia“. Vo francúzskej verzii napadnutého rozsudku však Všeobecný súd použil pojem „indices sérieux“ (pre „compelling indications“ aj „compelling evidence“), t. j. rovnaký pojem ako v rozsudku Niki Luftfahrt.
53. Ako však Komisia správne uvádza, tieto terminologické rozdiely nemajú žiadny vplyv na stupeň dôkaznej povinnosti a kvalitu dôkazov, ktoré Všeobecný súd vyžaduje. Je to spôsobené tým, že – ako už bolo uvedené – Všeobecný súd vo všetkých dotknutých rozsudkoch požadoval, aby žalobca preukázal existenciu zjavne nesprávneho posúdenia tým, že poskytne porovnateľné informácie, ktoré v podstate spĺňajú požiadavky uvedené v oddiele 6 tlačiva CO.
b) Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu: uplatnenie judikatúry (rozsudky easyJet a Niki Luftfahrt ) v napadnutom rozsudku
54. V spornom rozhodnutí sa v odôvodnení 1997 vymedzil dodávateľský trh ako trh dodávok parafínového gáču, pričom sa vychádzalo najmä z predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie (body 52 a 53 napadnutého rozsudku).
55. Všeobecný súd (bod 56 napadnutého rozsudku) uviedol, že písomné vyjadrenie spoločnosti Polwax obsahovalo viacero odkazov na rôzne druhy parafínového gáču, a to ľahký, stredne ťažký a ťažký, ako aj na ich odlišné vlastnosti a použitie, ale že v rozsahu, v akom sa tieto odkazy majú chápať ako námietka týkajúca sa nesprávneho vymedzenia dodávateľského trhu z dôvodu, že Komisia mala rozhodnúť, že existujú tri rôzne trhy týkajúce sa týchto troch druhov parafínového gáču, takáto námietka nemôže byť úspešná.( 52 ) Všeobecný súd tento žalobný dôvod v bodoch 57 až 62 napadnutého rozsudku zamietol.
56. V bode 45 napadnutého rozsudku Všeobecný súd poukázal na uplatniteľný stupeň dôkaznej povinnosti, podľa ktorého je žalobkyňa povinná najmä „predložiť závažné indície, ktoré konkrétne preukazujú existenciu problému hospodárskej súťaže, ktorý mala Komisia vzhľadom na jeho dosah preskúmať“( 53 ).
57. V bodoch 57 až 62 napadnutého rozsudku Všeobecný súd v podstate rozhodol, že bolo na spoločnosti Polwax, aby predložila závažné dôkazy preukazujúce, že stupeň zameniteľnosti medzi ľahkým, stredne ťažkým a ťažkým parafínovým gáčom nie je dostatočný na to, aby patrili na ten istý trh, a konkrétne bolo na žalobkyni, aby predložila závažné dôkazy preukazujúce, že medzi týmito druhmi parafínového gáču neexistuje dostatočná nahraditeľnosť na strane dopytu a ponuky na to, aby patrili na ten istý trh, čo žalobkyňa neurobila.
58. V odvolaní Polwax v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil článok 2 nariadenia č. 139/2004 tým, že v bodoch 45 a 57 až 60 napadnutého rozsudku rozhodol, aby Polwax na podporu svojho žalobného dôvodu založeného na nesprávnom vymedzení dodávateľského trhu uviedla „závažné indície“ umožňujúce vymedziť relevantné trhy, ktoré sú užšie ako trh vymedzený Komisiou. Polwax tvrdí, že takáto požiadavka predložiť „závažné indície“ („serious indicia“, resp. „compelling indications“) preukazujúce existenciu obavy z narušenia hospodárskej súťaže sa v súlade s rozsudkami easyJet a Niki Luftfahrt v prejednávanej veci neuplatňujú. Podľa spoločnosti Polwax sa takáto dôkazná požiadavka týka len problémov „na iných trhoch, než sú trhy, na ktoré sa vzťahuje Komisiou realizovaná analýza hospodárskej súťaže“, čo nie je pravda v prípade údajne obmedzenejších relevantných trhov, ktoré sa týkali výrobkov preskúmaných Komisiou v spornom rozhodnutí.
59. Komisia sa domnieva, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu spoločnosti Polwax je neúčinná, a teda neprípustná. Okrem toho Komisia a Orlen v podstate tvrdia, že tvrdenia spoločnosti Polwax sú rozporuplné a že táto časť je v každom prípade nepodložená.
60. Domnievam sa, že hlavné tvrdenie spoločnosti Polwax, podľa ktorého napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne uplatnenie judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov easyJet a Niki Luftfahrt, keďže táto judikatúra sa údajne týka len obáv na iných trhoch, než sú trhy, na ktoré sa vzťahuje Komisiou realizovaná analýza hospodárskej súťaže, je nepodložené.
61. Bremeno predloženia presvedčivých dôkazov v zásade spočíva na žalobkyni, pokiaľ ide o akékoľvek konkrétne trhy a pokiaľ má v úmysle vecne odôvodniť svoje námietky, ktoré predkladá Všeobecnému súdu v súvislosti s vymedzením relevantného trhu Komisiou.
62. Domnievam sa, že Všeobecný súd v bodoch 45 a 57 napadnutého rozsudku iba pripomenul, že vzhľadom na jeho obmedzený rozsah preskúmania vo veciach týkajúcich sa komplexného ekonomického posúdenia nestačí, aby sa žalobca pred ním obmedzil na tvrdenie , že vymedzenie trhu je nesprávne.
63. V bode 58 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že „najmä vzhľadom na metodiku uvedenú v oznámení Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže [Únie][( 54 )] bolo povinnosťou žalobkyne predložiť spoľahlivé dôkazy preukazujúce, že medzi jednotlivými druhmi parafínového gáču neexistuje dostatočná nahraditeľnosť na strane dopytu a ponuky, aby mohli patriť na ten istý trh“.
64. Následne v bode 59 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že „z hľadiska dopytu mala žalobkyňa predložiť spoľahlivé dôkazy preukazujúce, že zákazníci jedného druhu parafínového gáču nie sú v prípade mierneho zvýšenia ceny odkázaní na iný druh parafínového gáču, a preto ich nemožno považovať za nahraditeľné“.( 55 )
65. V bode 60 napadnutého rozhodnutia Všeobecný súd dodal, že „z hľadiska ponuky mala žalobkyňa predložiť spoľahlivé dôkazy preukazujúce, že dodávatelia určitého druhu parafínového gáču nemohli preorientovať svoju výrobu na výrobu iného druhu parafínového gáču a v krátkom čase ho uviesť na trh bez toho, aby nečelili nákladom alebo podstatnému dodatočnému riziku v reakcii na mierne, ale trvalé zmeny relatívnych cien (pozri v tomto zmysle body 20 až 24 oznámenia o definícii relevantného trhu)“.
66. Požiadavka, aby žalobca poskytol „závažné indície“ (alebo „spoľahlivé dôkazy“), by sa nemala vykladať tak, že sa vyžaduje úplná a systémová analýza (čo je povinnosťou Komisie). Namiesto toho, v súlade s požiadavkou predložiť ucelené a dostatočné informácie, ktoré presvedčivo preukazujú podstatu tvrdení, sa od žalobkyne vyžadovalo, aby poskytla prinajmenšom spoľahlivé, overiteľné a objektívne indície, ktoré sú spôsobilé preukázať, že obmedzenejšie vymedzenie trhu bolo jednoznačne potrebné, a fortiori v prípade neexistencie akéhokoľvek prekrývania medzi účastníkmi fúzie na dotknutých trhoch.
67. Logika požiadaviek, ktoré Všeobecný súd stanovil v judikatúre (rozsudky easyJet a Niki Luftfahrt) si nevyžaduje, aby žalobca v konaní na Všeobecnom súde preukázal namiesto Komisie existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže, ale aby preukázal, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri vymedzení relevantného trhu a pri analýze hospodárskej súťaže. K takejto zjavnej chybe by mohlo dôjsť, ak by Komisia úplne ignorovala existenciu niektorých iných trhov, ktoré preto vo svojej analýze hospodárskej súťaže nezohľadnila. Na preukázanie takejto zjavnej chyby však nestačí len tvrdiť, že sa Komisia dopustila chyby; takisto je potrebné identifikovať tieto ďalšie trhy, ktoré sa neprekrývali s činnosťami strán, a poskytnúť ucelené a dostatočné informácie, ktoré preukazujú, že na týchto trhoch existuje obava z narušenia hospodárskej súťaže v dôsledku fúzie.( 56 )
68. Inými slovami, podľa môjho názoru požadovať od žalobcu „závažné indície“ znamená, že predložené údaje musia byť dostatočne presvedčivé a konkrétne na to, aby odôvodnili zrušenie komplexného posúdenia Komisie v jej rozhodnutí o kontrole fúzie. Tieto indície musia preukázať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a že jej posúdenie už nepodporuje záver, „že je skôr pravdepodobné ako nepravdepodobné“, že fúzia významne „nenaruší“ (alebo „naruší“, podľa okolností) účinnú hospodársku súťaž.
69. Ak by bola latka stupňa dôkaznej povinnosti nastavená tak nízko, že žalobcovia, ktorí sú tretími stranami, by mohli úspešne zvrátiť rozhodnutia Komisie bez presvedčivých dôkazov – len na základe teoretických alebo jednoduchých tvrdení –, neprimerane by to bránilo účinnému presadzovaniu kontroly fúzií v EÚ.( 57 )
70. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil žiadneho pochybenia, keď spoločnosti Polwax uložil povinnosť „predložiť závažné indície, ktoré konkrétne preukazujú existenciu problému hospodárskej súťaže, ktorý mala Komisia vzhľadom na jeho dosah preskúmať“ (bod 45 napadnutého rozsudku). To Všeobecnému súdu umožnilo, aby v bode 61 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že Polwax nedokázala podložiť svoje tvrdenia závažnými dôkazmi preukazujúcimi, že stupeň zameniteľnosti medzi týmito rôznymi druhmi parafínového gáču nie je dostatočný na to, aby boli z hľadiska dopytu alebo ponuky nahraditeľné.
71. Pre úplnosť uvádzam ešte nasledujúce konštatovania.
72. Polwax v konaní na Všeobecnom súde namietala, že dodávateľský trh s parafínovým gáčom nebol rozdelený na samostatné trhy dodávok ľahkého, stredne ťažkého a ťažkého parafínového gáču.
73. Ako uviedla Komisia, možno tvrdiť, že Polwax nemôže bez toho, aby si protirečila, na jednej strane vo svojom odvolaní namietať, že chýba analýza hospodárskej súťaže na trhoch, ktoré považuje za samostatné relevantné trhy, a na druhej strane tvrdiť – aby vylúčila uplatnenie judikatúry Všeobecného súdu( 58 ) –, že tieto trhy boli napriek tomu predmetom analýzy hospodárskej súťaže. Bez ohľadu na toto možné protirečenie zostáva skutočnosťou, že Polwax bola povinná podložiť svoj žalobný dôvod ucelenými a dostatočnými informáciami.
74. Okrem toho, ako uviedla Orlen, z dokumentov predložených Súdnemu dvoru v podstate vyplýva, že Polwax nie je schopná presne vymedziť obrysy iných navrhovaných vymedzení trhu, a predovšetkým nie je žiadnym prijateľným spôsobom schopná odôvodniť myšlienku, že by bolo potrebné iné vymedzenie trhu.
75. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd správne pristupoval k tvrdeniam spoločnosti Polwax uvedeným v prvostupňovom konaní, a zastávam názor, že judikatúra (rozsudky easyJet a Niki Luftfahrt) je uplatniteľná a bola v napadnutom rozsudku správne použitá.
76. Prvú časť prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.
B. Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu
77. Závery Všeobecného súdu uvedené v bodoch 57 až 60 napadnutého rozsudku, ktoré sú relevantné aj na účely druhej časti prvého odvolacieho dôvodu, sú uvedené v bodoch 62 až 65 vyššie. Bod 61 napadnutého rozsudku je zhrnutý v bode 70 vyššie.
78. Polwax v druhej časti prvého odvolacieho dôvodu v podstate tvrdí, že aj keby sa v prejednávanej veci uplatnila požiadavka „predložiť závažné indície, ktoré konkrétne preukazujú existenciu problému hospodárskej súťaže, ktorý mala Komisia vzhľadom na jeho dosah preskúmať“( 59 ), neznamenalo by to, že Polwax bola povinná( 60 ) predložiť spoľahlivé dôkazy týkajúce sa každého z rôznych faktorov, ktoré sa zohľadňujú pri vymedzovaní relevantného trhu. To znamená, že Polwax, keďže bola v správnom konaní len „dotknutou treťou stranou“, nemala byť povinná predložiť závažné dôkazy preukazujúce, že rôzne kategórie parafínového gáču (ľahký, stredne ťažký a ťažký) neboli nahraditeľné na strane dopytu alebo na strane ponuky.
79. Polwax tvrdí, že požiadavky Všeobecného súdu presahujú rámec preukázania existencie obavy z narušenia hospodárskej súťaže na relevantnom trhu a že sa od nej ako dotknutej tretej strany fakticky požaduje, aby relevantný trh podrobne vymedzila. Polwax tvrdí, že podrobné vymedzenie relevantného trhu mala poskytnúť naopak Komisia. Ani v nariadení č. 139/2004, ani v nariadení č. 802/2004 sa neukladajú dotknutým tretím stranám také rozsiahle povinnosti. Vo svojej replike Polwax uvádza, že Komisia sa dopustila chyby, keď uviedla – po prvýkrát až v odvolacom konaní na Súdnom dvore, čo je preto neprípustné –, že žalobkyňa musí predložiť relevantné a konzistentné dôkazy, ktoré spĺňajú kritérium značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.
80. Komisia a Orlen v podstate tvrdia, že tvrdenia týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia treba zamietnuť ako nedôvodné a že všetky tvrdenia týkajúce sa údajného nesprávneho posúdenia sú neprípustné. Komisia najmä pripomína, že Všeobecný súd jasne konštatoval, že práve v rámci tohto overenia správnosti skutkového stavu a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia musí žalobca „predložiť závažné indície, ktoré konkrétne preukazujú existenciu problému hospodárskej súťaže, ktorý mala Komisia vzhľadom na jeho dosah preskúmať“( 61 ). Upozorňuje však, že túto povinnosť treba odlíšiť od povinnosti, ktorú má Polwax ako dotknutá tretia strana v správnom konaní pred Komisiou, zatiaľ čo Polwax zrejme medzi týmito povinnosťami nerozlišuje.( 62 ) V replike Komisia odmieta tvrdenia spoločnosti Polwax. Zároveň poznamenáva, že porovnanie s vecou easyJet, ktoré uvádza Polwax, v skutočnosti podporuje tvrdenia Komisie, pretože v tej veci, rovnako ako v prejednávanej veci, sa sťažnosti žalobcu týkali samostatných trhov bez akéhokoľvek prekrývania činností strán.
81. Na rozdiel od zrejmých tvrdení spoločnosti Polwax v rámci tejto argumentačnej línie sa domnievam, že nejde o otázku práv žalobkyne ako tretej strany v konaní o kontrole fúzie, ako sa stanovujú v článku 18 ods. 4 druhej vete nariadenia č. 139/2004 a článku 11 nariadenia č. 802/2004. Otázkou, ktorú má Súdny dvor preskúmať, je skôr to, či Všeobecný súd v rámci preskúmania zákonnosti použil primeraný stupeň dôkaznej povinnosti na určenie existencie údajnej zjavnej chyby.
82. Po druhé podľa môjho názoru sa bod 45 napadnutého rozsudku musí vykladať v spojení s jeho bodmi 57 až 60. Ako som vysvetlila v kontexte prvej časti prvého odvolacieho dôvodu, Komisia má v súvislosti s kontrolou fúzií priestor na voľnú úvahu, čo odôvodňuje, aby sa preskúmanie súdmi EÚ obmedzilo najmä na overenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Okrem toho som takisto už uviedla, že Všeobecný súd vo vyššie uvedených bodoch správne rozhodol, že vzhľadom na jeho obmedzený rozsah preskúmania vo veciach týkajúcich sa komplexného ekonomického posúdenia nestačí, ak sa žalobca pred ním obmedzil na tvrdenie , že vymedzenie trhu je nesprávne. Naopak, tento žalobca musí predložiť závažné indície o tom, že jeho žalobné dôvody sú podložené.
83. Na úvod treba poznamenať, že Súdny dvor jasne uviedol, že „správne vymedzenie relevantného trhu je nevyhnutným predpokladom pre akékoľvek posúdenie vplyvu koncentrácie na hospodársku súťaž“( 63 ). Práve z týchto dôvodov Všeobecný súd v napadnutom rozsudku na základe rozsudkov easyJet a Niki Luftfahrt výslovne uviedol, že aby žalobkyňa splnila požiadavku predložiť závažné indície, je jej úlohou „identifikovať relevantné trhy, opísať stav hospodárskej súťaže bez koncentrácie a uviesť, aké by boli pravdepodobné účinky koncentrácie s ohľadom na stav hospodárskej súťaže na týchto trhoch“( 64 ).
84. Ako som vysvetlila v prvej časti prvého odvolacieho dôvodu( 65 ), Všeobecný súd preto mohol v bodoch 45 a 57 napadnutého rozsudku od spoločnosti Polwax požadovať, aby na podporu svojich odvolacích dôvodov predložila „závažné indície“ alebo „spoľahlivé dôkazy“ preukazujúce nedostatočnú zameniteľnosť medzi údajne rôznymi druhmi parafínového gáču, ktorými Polwax chcela preukázať zjavne nesprávne posúdenie pri vymedzení relevantného trhu Komisiou a dokázať, že trh s výrobkami, o ktorý ide vo veci samej, je užší, takže vymedzenie trhu je nesprávne. Všeobecný súd totiž len pripomenul, že vzhľadom na obmedzené preskúmanie vo veciach týkajúcich sa komplexného ekonomického posúdenia nestačí, ak žalobca pred týmto súdom len tvrdí, že vymedzenie relevantného trhu je nesprávne. Všeobecný súd pritom od spoločnosti Polwax nevyžadoval, aby splnila akýkoľvek stupeň dôkaznej povinnosti nad rámec toho, čo sa vyžaduje od žalobcov v situáciách, akou je situácia v prejednávanej veci, na preukázanie podloženosti ich žalobných dôvodov.( 66 )
85. Inými slovami, Všeobecný súd správne rozhodol, že na preukázanie prípadného zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia mala dopustiť tým, že nezohľadnila účinky koncentrácie na užšie trhy, než je trh s parafínovým gáčom, ktorý Komisia preskúmala v rámci svojej analýzy hospodárskej súťaže, bola Polwax povinná v konaní na Všeobecnom súde predložiť závažné indície, ktoré by takéto užšie trhy identifikovali.( 67 )
86. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd v tomto prípade neuplatnil nesprávny stupeň dôkaznej povinnosti. Druhú časť prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.
C. Tretia časť prvého odvolacieho dôvodu
87. Závery Všeobecného súdu uvedené v bodoch 57 až 60 napadnutého rozsudku, ktoré sú relevantné aj pre tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu, sú uvedené v bodoch 62 až 65 týchto návrhov. Ako sa uvádza vyššie, bod 61 napadnutého rozsudku je zhrnutý v bode 70 týchto návrhov.
88. Polwax v tretej časti prvého odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd vo vyššie uvedených bodoch napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že Polwax nepredložila závažné dôkazy o neexistencii nahraditeľnosti medzi rôznymi kategóriami parafínového gáču na strane dopytu, ako aj na strane ponuky. Podľa spoločnosti Polwax je záver týkajúci sa nedostatku dôkazov o nahraditeľnosti zjavne nesprávny, pretože tvrdenia a dôkazy, ktoré predložila sama Polwax, vedú k opačnému záveru. Okrem toho tvrdí, že zamietnutím jej žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku jej Všeobecný súd znemožnil preukázať správnosť jej tvrdení.
89. Polwax sa ďalej domnieva, že Všeobecný súd akceptoval skutočnosť, že v spornom rozhodnutí chýba skutočné odôvodnenie alebo analýza trhu s výrobkami, a vytýka Komisii, že svoju analýzu založila len na dvoch predchádzajúcich rozhodnutiach bez toho, aby vykonala vlastnú analýzu.
90. Polwax napokon tvrdí, že aj keby sa akceptovalo vymedzenie relevantného trhu vytvorené Komisiou, Všeobecný súd porušil právo tým, že neanalyzoval dynamiku rôznych segmentov trhu a akceptoval, že Komisia v spornom rozhodnutí neuviedla odôvodnenie svojho stanoviska.
91. Komisia tvrdí, že tretia časť prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná v rozsahu, v akom sa týka posúdenia skutkového stavu vykonaného Všeobecným súdom, a v každom prípade je nedôvodná.
92. Polwax vo svojej replike trvá na prípustnosti tejto časti odvolacieho dôvodu, pričom sa odvoláva na judikatúru, podľa ktorej Všeobecný súd síce má výlučnú právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav, no Súdny dvor môže preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu Všeobecným súdom a právne závery, ktoré z neho tento súd vyvodil. To platí aj v prípade tretej časti prvého odvolacieho dôvodu, keďže sa týka skutočnosti, že Všeobecný súd odmietol kvalifikovať ako „silný dôkaz“ nedostatočnej nahraditeľnosti na strane dopytu (i) skutočnosť, že parafínový gáč určitého druhu (napríklad ľahký parafínový gáč) nemožno nahradiť iným druhom parafínového gáča (napríklad stredne ťažkým parafínovým gáčom); a (ii) skutočnosť, že každý druh parafínového gáču sa používa na výrobu konkrétnych výrobkov. Podľa spoločnosti Polwax uvedené skutočnosti nielenže poskytujú „závažné indície“, ale sú dokonca „dôkazom“ neexistencie nahraditeľnosti na strane dopytu. Okrem toho tvrdí, že vymedzenie relevantného trhu predstavuje právnu kvalifikáciu skutkového stavu a ako také bolo predmetom prejudiciálnych otázok.( 68 ) Takisto kritizuje Komisiu za to, že neuviedla, ako preskúmala nahraditeľnosť parafínového gáču na strane dopytu a ponuky.
93. Podľa môjho názoru tretia časť prvého odvolacieho dôvodu spoločnosti Polwax predstavuje len uvedenie viacerých tvrdení týkajúcich sa posúdenia skutkového stavu, pričom Všeobecnému súdu vytýka zjavne nesprávne posúdenie spočívajúce v tom, že dospel k záveru, že Polwax nepredložila závažné dôkazy preukazujúce: (i) „že ľahký parafínový gáč, stredne ťažký parafínový gáč a ťažký parafínový gáč a parafínový gáč typu Bright Stock nie sú navzájom nahraditeľné (absencia nahraditeľnosti na strane dopytu)“ a (ii) že tieto typy parafínového gáču nie sú nahraditeľné na strane ponuky.
94. Konkrétne v bode 61 napadnutého rozsudku( 69 ) Všeobecný súd dospel k jasným skutkovým zisteniam.
95. Preto stačí konštatovať, že posúdenie dôkazov, ktoré mu boli predložené, Všeobecným súdom nepredstavuje právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom, s výnimkou prípadov, keď bol jasný zmysel dôkazov skreslený( 70 ). Keďže Polwax spochybňuje posúdenie predložených tvrdení Všeobecným súdom, pričom teraz ich opakuje pred Súdnym dvorom, ale netvrdí ani nepreukazuje, že Všeobecný súd tieto dôkazy skreslil, treba tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu označiť za neprípustnú.
96. Tvrdenia spoločnosti Polwax sú v každom prípade nedôvodné, keďže Všeobecný súd správne uviedol kritériá, ktorými sa riadi posúdenie prípadnej existencie potenciálne užších trhov s parafínovým gáčom, a dospel k záveru, že Polwax nepredložila žiadne závažné dôkazy týkajúce sa nenahraditeľnosti rôznych druhov parafínového gáču, či už na strane dopytu alebo na strane ponuky.
97. Po prvé, pokiaľ ide o nahraditeľnosť na strane dopytu, Všeobecný súd v bode 59 napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa mala „predložiť spoľahlivé dôkazy preukazujúce, že zákazníci jedného druhu parafínového gáču nie sú v prípade mierneho zvýšenia ceny odkázaní na iný druh parafínového gáču“.
98. Pokiaľ ide o toto kritérium, Všeobecný súd v bode 61 napadnutého rozsudku rozhodol, že tvrdenia, podľa ktorých ľahký, stredne ťažký a ťažký parafínový gáč predstavujú rôzne vstupné suroviny, nemožno považovať za spoľahlivé dôkazy preukazujúce, že medzi týmito rôznymi druhmi parafínového gáču neexistuje dostatočný stupeň nahraditeľnosti na to, aby mohli byť nahradené z hľadiska dopytu.
99. Stačí pripomenúť, že Polwax neuvádza, v čom sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávneho posúdenia, keď uviedol, že tvrdenia ako tvrdenia spoločnosti Polwax nepredstavujú spoľahlivý dôkaz o tom, že rôzne druhy parafínového gáču sú na strane dopytu nahraditeľné.
100. Po druhé, pokiaľ ide o nahraditeľnosť na strane ponuky, Polwax uvádza niekoľko vecných tvrdení (ktoré už boli uvedené na prvom stupni) týkajúcich sa parafínového gáču a jeho vlastností; skutočnosti, že nie všetky rafinérie parafínový gáč vyrábajú; určitých obmedzení dodávok parafínového gáču; závislosti výroby parafínového gáču od rafinérskych technológií a použitých surovín, ako aj neexistencie dokonalej náhrady za parafínový gáč vyrábaný spoločnosťou Lotos.
101. V bode 60 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd uviedol, že na preukázanie neexistencie nahraditeľnosti na strane ponuky je potrebné predložiť spoľahlivé dôkazy „preukazujúce, že dodávatelia určitého typu parafínového gáču nemohli preorientovať svoju výrobu na výrobu iného druhu parafínového gáču a v krátkom čase ho uviesť na trh bez toho, aby nečelili nákladom alebo podstatnému dodatočnému riziku v reakcii na mierne, ale trvalé zmeny relatívnych cien“.
102. Vo vzťahu k tomuto kritériu Všeobecný súd v bode 61 napadnutého rozsudku rozhodol, že Polwax sa otázkou prípadnej nahraditeľnosti na strane ponuky nezaoberala.
103. Ako uviedla Komisia, Polwax nekonkretizovala, v čom sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedol, že takéto všeobecné tvrdenia týkajúce sa povahy výroby parafínového gáču nepredstavujú spoľahlivý dôkaz existencie nahraditeľnosti na strane ponuky.
104. Nakoniec a pre úplnosť treba dodať, že hoci Polwax teraz tvrdí, že zamietnutie žiadosti o znalecký posudok jej zabránilo preukázať, že jej tvrdenia týkajúce sa nahraditeľnosti na strane dopytu a na strane ponuky boli presné, faktom zostáva, že jej žiadosť o znalecký posudok sa v skutočnosti nahraditeľnosti alebo všeobecnejšie vecných otázok týkajúcich sa vymedzenia trhu netýkala.
105. Z uvedeného vyplýva, že tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako neprípustnú a v každom prípade ako nedôvodnú.
III. Návrh
106. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné odvolacie dôvody, na ktoré sa tieto návrhy nevzťahujú, navrhujem, aby Súdny dvor prvý odvolací dôvod spoločnosti Polwax zamietol ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.
1 Jazyk prednesu: angličtina.
2 Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a uplatňovaním Dohody o EHP (Vec M.9014 – PKN Orlen/Grupa Lotos) [oznámené pod číslom C(2020) 4651] (Ú. v. EÚ C 196, 2021, s. 8). Uvedené rozhodnutie bolo prijaté podľa článku 8 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40).
3 Je to surovina potrebná na výrobu parafínových voskov a vedľajší produkt pri výrobe ropného oleja z ropy v rafinériách.
4 Napadnutý rozsudok, bod 13.
5 Príslušné pasáže napadnutého rozsudku sú citované v ďalšej časti týchto návrhov venovanej posúdeniu (pozri body 62 až 65 a 70).
6 Rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (C‑413/06 P, ďalej len „rozsudok Bertelsmann a Sony“, EU:C:2008:392, bod 44).
7 Odvolanie nebolo podané proti týmto rozsudkom: zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia (T‑177/04, ďalej len „rozsudok easyJet“, EU:T:2006:187); z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia (T‑162/10, ďalej len „rozsudok Niki Luftfahrt“, EU:T:2015:283), a z 20. októbra 2021, Polskie Linie Lotnicze „LOT“/Komisia (T‑240/18, EU:T:2021:723).
8 Judikatúra bola v minulosti kritizovaná za to, že sa v nej opakovane zamieňa stupeň dôkaznej povinnosti a úroveň preskúmania. Pozri VESTERDORF, B.: Standard of proof in merger cases: Reflections in the light of recent case law of the Community Courts. In: European Competition Journal , Vol. 1(1), 2005, s. 3 – 33.
9 Rozsudok z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments (C‑376/20 P, ďalej len „rozsudok CK Telecoms“, EU:C:2023:561, bod 75 a citovaná judikatúra) (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).
10 Tamže (bod 125 a citovaná judikatúra).
11 Pozri rozsudok zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia (T‑210/01, EU:T:2005:456, bod 340) (odvolanie nebolo podané).
12 Rozsudok CK Telecoms (bod 82).
13 Tamže (bod 87). Kritérium „skôr pravdepodobné ako nepravdepodobné“ je inými slovami stupeň dôkaznej povinnosti založený na „rovnováhe pravdepodobností“, ktorá sa vyžaduje na preukázanie existencie rizika skutočného značného narušenia hospodárskej súťaže.
14 Rozsudok z 13. novembra 2024, Deutsche Telekom/Komisia (T‑64/20, EU:T:2024:815, bod 192). Pozri tiež rozsudok z 20. októbra 2021, Polskie Linie Lotnicze „LOT“/Komisia (T‑296/18, EU:T:2021:724, bod 107).
15 Rozsudok CK Telecoms (bod 84).
16 Pozri judikatúru Všeobecného súdu k jeho rokovaciemu poriadku: rozsudok z 27. januára 2021, KPN/Komisia (T‑691/18, EU:T:2021:43, body 59 a 60 a citovaná judikatúra) (kurzívou zvýraznila generálna advokátka) (odvolanie nebolo podané).
17 Rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia (C‑386/10 P, EU:C:2011:815, bod 64) (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).
18 „Priame dôkazy“ sú typicky dokumenty, ústne a písomné vyhlásenia. Podľa môjho názoru sú na tieto účely „kontextové“, teda „nepriame“, dôkazy analogické „indíciám“. „Kontextové dôkazy“ sú „dôkazy založené na odvodzovaní, a nie na osobnej znalosti alebo pozorovaní“. „Indície“ sú vymedzené ako „znaky; indikácie [doklady o kúpe sú indíciami vlastníctva]“ – Black’s Law Dictionary, 12. vyd., 2024. Pozri tiež rozsudok Bertelsmann a Sony, body 127 až 129.
19 Rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia (C‑386/10 P, EU:C:2011:815, bod 65) (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).
20 Rozsudok z 19. septembra 2013 (C‑56/12 P, EU:C:2013:575, body 44 a 77).
21 Tamže (bod 73).
22 Oznámenie Komisie o vybavovaní sťažností Komisiou na základe článkov 81 a 82 [Zmluvy o ES] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 65, bod 69).
23 Rozsudok z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia (C‑320/21 P, EU:C:2023:712, bod 72 a citovaná judikatúra). Pozri tiež rozsudok z 29. júla 2024, Ryanair a Laudamotion/Komisia (C‑591/21 P, EU:C:2024:635, bod 133): „pokiaľ ide o… tvrdenie [odvolateliek], že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že… ‚nepredložili žiadne konkrétne a podložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že všetky alebo niektoré z predmetných opatrení pomoci sú určené na pokrytie rovnakých oprávnených nákladov, ako sú náklady zahrnuté v škode, ktorú má napraviť predmetné opatrenie‘, čím systematicky prenáša dôkazné bremeno na odvolateľky, je potrebné uviesť, že v zásade je na tom, kto tvrdí skutočnosti na podporu nároku alebo tvrdenia, aby predložil dôkaz o ich existencii“.
24 Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 25. januára 2008, Provincia di Ascoli Piceno a Comune di Monte Urano/Apache Footwear a i. (C‑464/07 P(I), EU:C:2008:49, bod 9 a citovaná judikatúra).
25 Rozsudky zo 14. júna 2018, Lubrizol France/Rada (C‑223/17 P, EU:C:2018:442, bod 39), a zo 7. mája 2020, BTB Holding Investments a Duferco Participations Holding/Komisia (C‑148/19 P, EU:C:2020:354), bod 72: „zjavne nesprávne posúdenie možno preukázať prostredníctvom takých skutočností, v dôsledku ktorých sa posúdenie skutkového stavu vykonané Komisiou v jej rozhodnutí stane neprijateľným. Naproti tomu žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení sa musí zamietnuť, ak sa napriek skutočnostiam uvedeným žalobkyňami nezdá, že spochybnené posúdenie je poznačené takýmto pochybením.“ Pozri tiež judikatúru Všeobecného súdu: rozsudky z 27. februára 2013, Nitrogénművek Vegyipari/Komisia (T‑387/11, EU:T:2013:98, bod 25), a z 12. júla 2018, Rakúsko/Komisia (T‑356/15, EU:T:2018:439, bod 170) (odvolanie zamietnuté). Tento prístup bol prenesený do oblasti bankovej únie; pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia (T‑570/17, EU:T:2022:314, body 102 až 109). Pozri LENAERTS, K., GUTMAN, K. a NOWAK, J. T.: EU Procedural Law, 2nd ed. Oxford: Oxford University Press, 2023, s. 401, pozn. pod čiarou 769.
26 Rozsudok z 18. mája 2022, Wieland‑Werke/Komisia (T‑251/19, EU:T:2022:296, body 165, 611 až 618) (odvolanie nebolo podané). Pozri CASTILLO DE LA TORRE, F.: Predicting the future: Evidential basis for prospective assessments in EU Merger Control. In: PRETE, L., REZKI, L. (eds.): Judging & (Re) Thinking European Union Law. Liber Amicorum in Honour of Nils Wahl , Springer 2025, s. 16, pripravované vydanie, dostupné na adrese http://dx.doi.org/10.2139/ssrn.5050949.
27 Ide o prísnejšie kritérium, ktoré sa uplatňuje v trestnom a obdobnom konaní a znamená, že súd po preskúmaní dôkazov nesmie mať žiadne rozumné pochybnosti o skutočnostiach, ktoré tvoria predmetný trestný čin.
28 Ide o menej prísne kritérium uplatňované v občianskoprávnych veciach, čo znamená, že strana musí súd presvedčiť, že údajný skutok je skôr pravdepodobný ako nepravdepodobný.
29 Rozsudok CK Telecoms (body 75 a 77, ako aj citovaná judikatúra).
30 Tlačivo CO je formulár, v ktorom sa uvádzajú informácie, ktoré sa musia predložiť Komisii v súvislosti s oznámením navrhovanej fúzie podľa nariadenia č. 139/2004.
31 Nariadenie Komisie zo 7. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 139/2004 (Ú. v. EÚ L 133, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88).
32 Rozsudok CK Telecoms (body 60 a 77, ako aj citovaná judikatúra).
33 Pozri v tomto zmysle rozsudok Niki Luftfahrt (body 174 až 176 a 187).
34 Rozsudok CK Telecoms (bod 82).
35 Pozri okrem iného články 11 a 13 nariadenia č. 139/2004.
36 To v rozpore so záverom Komisie (že je skôr pravdepodobné ako nepravdepodobné, že by fúzia významne narušila účinnú hospodársku súťaž) znamená, že žalobca preukáže, že už nemožno konštatovať, že je skôr pravdepodobné ako nepravdepodobné, že by fúzia významne narušila účinnú hospodársku súťaž (a naopak, ak Komisia dospela k záveru, že fúzia by významne nenarušila účinnú hospodársku súťaž).
37 HIRSBRUNNER, S., von KÖCKRITZ, C.: Rebalancing EC Merger Control: The ECJ’s Judgment in Case C‑413/06 P (Bertelsmann and Sony). In: Global Competition Policy , 2008, s. 17.
38 BENGTSSON, C., CARPI, J. M., SUBOČS, A.: The Substantive Assessment of Mergers. In: JONES, C., WEINERT, L. (eds.): E U Competition Law , Vol. II. Cheltenham: Edward Elgar Publishing, 2021, bod 4.74 a nasl.
39 Pozri body 20 a 23 vyššie.
40 Rozsudok easyJet (bod 64).
41 Rozsudok easyJet (bod 65).
42 Rozsudok easyJet (bod 66).
43 Rozsudok z 27. januára 2021, KPN/Komisia (T‑691/18, EU:T:2021:43, bod 60 a citovaná judikatúra).
44 Spoločnosť easyJet tvrdila, že Komisia nesprávne obmedzila svoju analýzu na účinky na hospodársku súťaž na trhoch, na ktorých sa činnosti účastníkov koncentrácie priamo alebo nepriamo prekrývali.
45 Rozsudok easyJet (body 66 a 67).
46 Všeobecný súd konštatoval, že tých niekoľko údajov, ktoré easyJet skutočne predložila, nebolo dostatočných na podloženie jej tvrdenia, pokiaľ ide o trhy, ktoré sa neprekrývajú, keďže takéto trhy neidentifikovala.
47 Rozsudok easyJet; Všeobecný súd dospel k záveru, že nemôže rozhodnúť o dôvodnosti žalobného dôvodu, pretože žalobca opomenul „jasne identifikovať [trhy, ktoré sa neprekrývajú]“ (bod 68).
48 Rozsudok easyJet (body 71 a 73).
49 Rozsudok easyJet, bod 66 (citovaný v rozsudku Niki Luftfahrt, bod 175).
50 Pozri v tomto zmysle rozsudok Niki Luftfahrt (body 120 až 123 a 176).
51 Vzhľadom na znenie francúzskej verzie napadnutého rozsudku a s prihliadnutím na použitie výrazu „wiarygodne przesłanki“ na preklad pojmu „indices sérieux“ do poľštiny v rozsudkoch easyJet a Niki Luftfahrt, ako aj v bode 45 napadnutého rozsudku, sa zdá, že ide o správny výraz, ktorý mal byť použitý aj v bode 59 poľskej verzie napadnutého rozsudku.
52 Možno zdôrazniť, že z vyjadrení spoločnosti Polwax na Všeobecnom súde a Súdnom dvore nie je jasné, či podľa jej názoru ťažký parafínový gáč a parafínový gáč bright stock patria na ten istý relevantný trh. Ako však zdôraznila Komisia, spoločnosť Polwax síce na Všeobecnom súde v podstate rozlišovala len medzi ľahkým, stredne ťažkým a ťažkým parafínovým gáčom alebo dokonca len medzi ľahkým a ťažkým parafínovým gáčom (pozri žalobu, bod 40), no z jej vyjadreného stanoviska by mohlo vyplývať aj to, že ťažký parafínový gáč a parafínový gáč Bright Stock považovala za produkty tvoriace jeden trh (pozri repliku, bod 120). V každom prípade každé tvrdenie, ktorým by sa v štádiu odvolacieho konania snažila preukázať existenciu takéhoto rozdielu alebo dokonca naznačiť, že parafínový gáč Bright Stock predstavuje samostatný trh/segment, by bolo neprípustné, pretože by spochybnilo skutkové zistenia Všeobecného súdu (body 56 až 61 napadnutého rozsudku).
53 V napadnutom rozsudku sa tu odkazuje na rozsudok easyJet (body 65 a 66) a rozsudok Niki Luftfahrt (body 174 a 175), v ktorých sa používa pojem „serious indicia“, a nie „compelling indications“.
54 Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155, ďalej len „oznámenie o definícii relevantného trhu“.
55 Všeobecný súd v tomto smere odkazuje na body 15 až 20 oznámenia o definícii relevantného trhu.
56 Pozri rozsudok easyJet (bod 65).
57 Cieľom kontroly fúzií v EÚ je preskúmať navrhované fúzie a akvizície, aby sa zabránilo škodlivým účinkom na hospodársku súťaž. V nariadení č. 139/2004 sa preto zakazujú fúzie a akvizície, ktoré by výrazne narušili účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti.
58 Rozsudky easyJet (body 65 a 66) a Niki Luftfahrt (body 174 a 175).
59 Pozri v tomto zmysle rozsudok easyJet (bod 65).
60 Ako Všeobecný súd konštatoval v bodoch 57 až 61 napadnutého rozsudku.
61 Rozsudok easyJet (bod 65).
62 Komisia odkazuje na body 11, 13 a 14 odvolania.
63 Rozsudok z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia (C‑68/94 a C‑30/95, EU:C:1998:148, bod 143 a citovaná judikatúra).
64 Rozsudok easyJet (bod 66).
65 Pozri body 60 až 70 vyššie.
66 Pozri analogicky rozsudok z 2. marca 1994, Hilti/Komisia (C‑53/92 P, EU:C:1994:77, bod 38). Pozri body 39 až 49 vyššie.
67 Pozri body 56, 59 a 65 až 69 napadnutého rozsudku. Takéto závažné indície zahŕňajú náznaky neexistencie nahraditeľnosti výrobkov z pohľadu zákazníka.
68 Rozsudok z 23. januára 2018, F. Hoffmann‑La Roche a i. (C‑179/16, EU:C:2018:25, body 48 až 67).
69 Pozri bod 70 vyššie.
70 Rozsudok z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia (C‑328/05 P, EU:C:2007:277, bod 41 a citovaná judikatúra).