C-560/23

62023CC0560

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

JEAN RICHARD DE LA TOUR

prednesené 8. mája 2025 ( 1 )

Vec C‑560/23 [Tang] ( i )

H (ved DRC Dansk Flygtningehjælp)

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania opäť poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť vykladať ustanovenia o výpočte lehôt na odovzdanie v článku 29 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 ( 2 ), ktorý stanovuje, že odovzdanie žiadateľa o medzinárodnú ochranu zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa musí uskutočniť najneskôr do šiestich mesiacov od konečného rozhodnutia o odvolaní alebo o preskúmaní rozhodnutia o odovzdaní, ak majú odkladný účinok. ( 3 )

2.

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi H, žiadateľom o medzinárodnú ochranu z Afganistanu, a Udlændingestyrelsen (Úrad pre cudzincov, Dánsko) vo veci rozhodnutia prijatého týmto úradom o jeho odovzdaní do Rumunska, keďže tento členský štát súhlasil s jeho prijatím späť na základe nariadenia Dublin III. Keď Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov, Dánsko) prejednávala žalobou pre neplatnosť podanú proti tomuto rozhodnutiu o odovzdaní, dozvedela sa o tom, že Rumunsko pozastavuje odovzdania smerujúce do krajiny z dôvodu zvýšeného prílevu utečencov. V dôsledku toho vrátila vec na opätovné preskúmanie Úradu pre cudzincov, ktorý prijal nové rozhodnutie o odovzdaní, ktorého zákonnosť potvrdila Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov) v konaní o novom opravnom prostriedku.

3.

V prejednávanej veci má Súdny dvor objasniť, kedy sa rozhodnutie o odvolaní stáva „konečným“ v zmysle článku 29 ods. 1 nariadenia Dublin III v rámci vnútroštátneho procesného systému, ktorý v prípade podstatnej zmeny okolností, ku ktorej došlo po prijatí rozhodnutia o odovzdaní, umožňuje súdnemu orgánu, ktorý rozhoduje o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, zrušiť ho bez rozhodnutia vo veci samej a vrátiť vec na opätovné preskúmanie príslušnému správnemu orgánu, ktorý je zodpovedný za prijatie nového rozhodnutia o odovzdaní, proti ktorému sa uplatňuje nový opravný prostriedok s odkladným účinkom.

Právo EÚ

6.

Podľa svojho článku 1 nariadenie Dublin III stanovuje kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanú v jednom z členských štátov štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti. Odôvodnenia 4, 5 a 19 tohto nariadenia v tejto súvislosti stanovujú:

„(4)

V záveroch [Európskej rady na osobitnom zasadnutí] z Tampere [15. a 16. októbra 1999] sa… konštatuje, že [spoločný európsky azylový systém (CEAS)] by mal zahŕňať z krátkodobého hľadiska jasnú a uplatniteľnú metódu na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl.

(5)

„3. Na účely odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo jeho preskúmania členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovia, že:

a)

na základe odvolania alebo preskúmania získava dotknutá osoba právo zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odvolania alebo preskúmania, alebo

b)

odovzdanie sa automaticky odkladá a tento odklad zanikne po určitom primeranom období, počas ktorého má súd po podrobnom a prísnom preskúmaní rozhodnúť o tom, či má odvolanie alebo preskúmanie odkladný účinok, alebo

c)

2. Ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote šiestich mesiacov, zodpovedný členský štát bude zbavený svojej povinnosti prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu a táto zodpovednosť sa presunie na žiadajúci členský štát. Táto lehota sa môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.“

B.

Dánske právo

1. Osobitné postavenie Dánskeho kráľovstva, pokiaľ ide o vykonávanie CEAS

9.

Pokiaľ ide o hlavu V tretej časti Zmluvy o FEÚ, do ktorej patrí najmä politika v oblasti hraničných kontrol, azylu a prisťahovalectva, Dánske kráľovstvo požíva osobitné postavenie na základe Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ a ktorý ho odlišuje od ostatných členských štátov. Tento členský štát sa teda nezúčastňuje na CEAS, lebo nie je viazaný smernicami 2011/95/EÚ ( 5 ) a 2013/32/EÚ ( 6 ). Naopak, uplatňuje nariadenie Dublin III na základe medzinárodnej dohody podpísanej 13. marca 2005 s Európskou úniou ( 7 ).

Podľa § 56 ods. 8 tohto zákona sú rozhodnutia Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov) konečné, a preto ich nemožno napadnúť na inom správnom orgáne.

13.

Z opisu právneho rámca v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa dánskeho správneho práva môže odvolací orgán vrátiť vec príslušnému správnemu orgánu na preskúmanie v troch prípadoch: 1. ak vec nebola dostatočne prešetrená pred vydaním rozhodnutia na prvom stupni, 2. ak došlo k vecným chybám pri prejednaní veci na prvom stupni, alebo 3. ak sa objavia nové informácie, ktoré sú dôležité pre pôvodné rozhodnutie.

14.

Podľa dánskeho správneho práva teda vrátenie veci na opätovné preskúmanie znamená, že vec stále prejednávajú orgány a že je možné napadnúť nové rozhodnutie prijaté na prvom stupni na odvolacom orgáne.

III. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálna otázka

18.

V priebehu konania o tomto odvolaní Rumunsko 28. februára 2022 informovalo všetky členské štáty, že od 1. marca 2022 pozastavuje všetky odovzdania smerujúce do krajiny podľa nariadenia Dublin III z dôvodu konfliktu na Ukrajine a zvýšeného prílevu utečencov do Rumunska.

19.

V dôsledku toho sa 15. marca 2022 Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov) rozhodla vrátiť vec Úradu pre cudzincov na opätovné preskúmanie, aby rozhodol o vplyve takéhoto oznámenia na konkrétne rozhodnutie o odovzdaní H do Rumunska. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vrátenie veci na preskúmanie viedlo k zrušeniu rozhodnutia z 19. júla 2021.

20.

Úrad pre cudzincov 8. apríla 2022 opätovne prijal rozhodnutie o odovzdaní H do Rumunska podľa článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia Dublin III (ďalej len „druhé rozhodnutie o odovzdaní“). Vyhlásením z toho istého dňa sa H proti tomuto rozhodnutiu odvolal na Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov). Toto odvolanie malo podľa článku 27 ods. 3 písm. a) nariadenia odkladný účinok.

24.

Po opätovnom začatí konania Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov) rozhodnutím z 19. apríla 2023 potvrdila druhé rozhodnutie o odovzdaní. Z tohto rozhodnutia, ktorého obsah je čiastočne prevzatý do návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vyplýva, že komisia sa domnievala, že lehota na odovzdanie stanovená v článku 29 ods. 1 nariadenia Dublin III začala plynúť až prijatím jej konečného rozhodnutia z 2. decembra 2022, a to z dvoch dôvodov. Na jednej strane rozhodnutie o vrátení veci na opätovné preskúmanie malo za následok, že vecou sa stále zaoberal Úrad pre cudzincov, čo znemožnilo odovzdanie žiadateľa do Rumunska. Na druhej strane vykonanie druhého rozhodnutia o odovzdaní bolo pozastavené počas konania o opravnom prostriedku, ktorý jej bol predložený, až do prijatia jej konečného rozhodnutia 2. decembra 2022.

25.

Dňa 4. mája 2023 na žiadosť mimovládnej organizácie DRC Dansk Flygtningehjælp (Rada pre utečencov, Dánsko), ktorá zastupovala H, Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov) rozhodla o opätovnej obnove konania s cieľom prehodnotiť výklad pravidiel týkajúcich sa lehôt na odovzdanie stanovených v článku 29 ods. 1 a 2 nariadenia Dublin III v spojení s článkom 27 tohto nariadenia. Rada pre utečencov vo svojom návrhu na obnovu konania odkázala najmä na rozsudok Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Pozastavenie plynutia lehoty na odovzdanie v odvolacom konaní) a tvrdila, že podľa nariadenia Dublin III bola zodpovednosť za posúdenie žiadosti H o medzinárodnú ochranu v čase prijatia druhého rozhodnutia o odovzdaní prenesená na Dánsko.

Dňa 27. novembra 2023 Súdny dvor zaslal vnútroštátnemu súdu žiadosť o informácie týkajúcu sa jeho postavenia „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, na ktorú vnútroštátny súd odpovedal.

29.

H, dánska, francúzska, rakúska a švajčiarska vláda, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 6. februára 2025, H, dánska a francúzska vláda, ako aj Komisia predniesli ústne pripomienky a okrem iného boli vyzvaní, aby ústne odpovedali na otázky, ktoré im Súdny dvor položil.

IV. Analýza

30.

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora v podstate pýta, či v rámci procesného systému členského štátu, ktorý v prípade významnej zmeny okolností, ku ktorej došlo po prijatí rozhodnutia o odovzdaní, umožňuje súdnemu orgánu, ktorý rozhoduje o žalobe pre neplatnosť tohto rozhodnutia, zrušiť toto rozhodnutie bez toho rozhodnutia vo veci samej a vrátiť vec príslušnému správnemu orgánu na opätovné preskúmanie, ktorý je povinný prijať nové rozhodnutie o odovzdaní, proti ktorému sa uplatňuje nový opravný prostriedok s odkladným účinkom, sa má článok 29 ods. 1 a 2 nariadenia Dublin III vykladať v tom zmysle, že šesťmesačná lehota na odovzdanie začína plynúť odo dňa rozhodnutia, ktorým súdny orgán vydá konečné rozhodnutie o zákonnosti tohto rozhodnutia.

34.

Ja však chcem po prvé poukázať na to, že takýto prístup by bol v rozpore so znením a logikou článku 29 ods. 1 nariadenia Dublin III, z ktorého vyplýva, že dva okamihy, od ktorých môže začať plynúť lehota na odovzdanie, sa musia chápať tak, že sa navzájom vylučujú.

35.

V prvom prípade sa proti rozhodnutiu o odovzdaní nepodá odvolanie, alebo ak je takéto odvolanie podané, nemá odkladný účinok. Lehota na odovzdanie teda začína plynúť od prijatia žiadosti o prevzatie alebo opätovné prijatie dotknutej osoby zodpovedným členským štátom. V druhom prípade sa proti rozhodnutiu o odovzdaní podá odvolanie s odkladným účinkom. Lehota teda plynie od konečného rozhodnutia o odvolaní po vyčerpaní prostriedkov nápravy stanovených právnym poriadkom dotknutého členského štátu. ( 11 )

36.

Opačné konštatovanie by bolo v rozpore s cieľom účinnej súdnej ochrany, ako je zakotvený v článku 47 Charty. Obe situácie stanovené v článku 29 ods. 1 prvom pododseku nariadenia Dublin III totiž umožňujú v plnej miere vykonať odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní upravený v článku 27 ods. 3 tohto nariadenia. Ak by sa v rámci odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní vykonanie tohto rozhodnutia pozastavilo, ale lehota na odovzdanie by naďalej plynula, nebolo by možné zabezpečiť rovnosť zbraní a účinnosť konaní o opravnom prostriedku tým, že by sa zaručilo, že táto lehota neuplynie, ak výkon rozhodnutia o odovzdaní nebol možný v dôsledku podania opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu. ( 12 )

40.

Tento článok 29 nestanovuje osobitné pravidlá týkajúce sa výpočtu lehôt, ak v prípade významnej zmeny okolností, ku ktorej došlo po prijatí rozhodnutia o odovzdaní, súdny orgán zruší toto rozhodnutie bez posúdenia jeho dôvodnosti a vráti vec na opätovné preskúmanie príslušnému správnemu orgánu, ktorý je zodpovedný za prijatie nového rozhodnutia o odovzdaní, proti ktorému je podané nové odvolanie.

41.

Ako vyplýva z ústnych prednesov na pojednávaní, okamih, keď sa rozhodnutie o odvolaní stane „konečným“ v zmysle článku 29 ods. 1 nariadenia Dublin III, spôsobuje určitý problém. Konečné je teda buď rozhodnutie, ktorým súdny orgán rozhodujúci o žalobe pre neplatnosť prvého rozhodnutia o odovzdaní zrušil toto rozhodnutie bez posúdenia jeho dôvodnosti, alebo rozhodnutie, ktorým tento orgán rozhodujúci o novej žalobe pre neplatnosť druhého rozhodnutia o odovzdaní rozhoduje o zákonnosti tohto rozhodnutia. ( 14 )

42.

Domnievam sa, že v rámci procesného režimu, ktorý opísala dánska vláda vo svojich pripomienkach, šesťmesačná lehota na odovzdanie stanovená v článku 29 ods. 1 nariadenia Dublin III musí plynúť odo dňa konečného rozhodnutia o odvolaní podanom proti druhému rozhodnutiu o odovzdaní, proti ktorému už nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok.

46.

Po druhé toto riešenie umožňuje zohľadniť zásady a požiadavky vyplývajúce z potreby zabezpečiť existenciu účinného súdneho preskúmania v zmysle článku 27 nariadenia Dublin III a článku 47 Charty. Súdny dvor totiž ustálene pripomína, že normotvorca Európskej únie mal síce v úmysle podporiť rýchly výkon rozhodnutí o odovzdaní, nič to však nemení na tom, že nemal v úmysle obetovať súdnu ochranu žiadateľov o medzinárodnú ochranu požiadavke rýchlosti pri vybavovaní ich žiadosti. ( 18 )

47.

Článok 27 ods. 1 nariadenia Dublin III teda stanovuje, že osoba, voči ktorej bolo prijaté rozhodnutie o odovzdaní, má právo na účinný opravný prostriedok vo forme odvolania proti tomuto rozhodnutiu alebo vo forme skutkového alebo právneho preskúmania na súde. ( 19 ) Rozsah tohto opravného prostriedku je však spresnený v odôvodnení 19 tohto nariadenia. Stanovuje, že s cieľom zabezpečiť dodržanie medzinárodného práva by mal účinný prostriedok nápravy voči rozhodnutiam o odovzdaní zahŕňať jednak preskúmanie uplatňovania tohto nariadenia a jednak preskúmanie právnej a skutkovej situácie v členskom štáte, do ktorého sa žiadateľ odovzdáva. ( 20 )

48.

V rozsudku État belge (Okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí o odovzdaní) Súdny dvor dospel k záveru, že žaloba pre neplatnosť podaná proti rozhodnutiu o odovzdaní, v ktorej súd konajúci vo veci nemôže zohľadniť okolnosti, ktoré nastali po prijatí tohto rozhodnutia a ktoré sú rozhodujúce pre správne uplatnenie nariadenia Dublin III, neumožňuje zaručiť účinný prostriedok nápravy a zabezpečiť dostatočnú súdnu ochranu vzhľadom na práva uvedené v článku 27 tohto nariadenia a v článku 47 Charty. ( 21 )

51.

Ďalej však chcem uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou v prípade neexistencie pravidiel Únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby na základe zásady procesnej autonómie upravil procesné náležitosti týkajúce sa žalôb určených na zaručenie ochrany práv osôb podliehajúcich súdnej právomoci, avšak pod podmienkou, že nesmú byť menej priaznivé než pravidlá, ktoré upravujú podobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie), a že nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity). ( 24 )

52.

Pokiaľ ide po prvé o zásadu ekvivalencie, tá si vyžaduje, aby sa všetky pravidlá týkajúce sa opravného prostriedku bez rozdielu uplatňovali tak na opravné prostriedky založené na porušení práva Únie, ako aj na opravné prostriedky založené na porušení vnútroštátneho práva. ( 25 )

53.

Pokiaľ ide po druhé o zásadu efektivity, táto zásada si vyžaduje, aby v konaní, o aké ide v prejednávanej veci, príslušný súdny orgán vydal konečné rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia o odovzdaní, ktoré preskúmal príslušný správny orgán, bez zbytočného odkladu s cieľom zaručiť účinný prístup ku konaniam o priznaní medzinárodnej ochrany a zabezpečiť rýchle spracovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu v súlade s odôvodnením 5 nariadenia Dublin III. ( 26 ) To znamená, že dĺžka trvania tohto konania ako celku nepresiahne obdobie, ktoré je striktne nevyhnutné vzhľadom na účely preskúmania.

V prejednávanej veci zatiaľ nijaký orgán nerozhodol o žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorú H podal 25. apríla 2021. Od 7. júla 2021, keď Rumunsko súhlasilo s jeho opätovným prijatím na účely preskúmania jeho žiadosti, nedošlo k odovzdaniu ani k meritórnemu rozhodnutiu o žiadosti. Pokiaľ ide o konanie vo veci samej (ktoré nezahŕňa dva návrhy na obnovu konania, ktoré podal H a neskôr Rada pre utečencov), konštatujem, že medzi okamihom, keď Rumunsko súhlasilo s prijatím H späť, a konečným rozhodnutím, ktorým Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov) potvrdila druhé rozhodnutie o odovzdaní, uplynulo takmer 17 mesiacov. Pripomínam však, že článok 29 ods. 2 nariadenia Dublin III stanovuje len dva prípady, v ktorých sa lehota na odovzdanie môže predĺžiť maximálne na jeden rok, ak odovzdanie nebolo možné uskutočniť z dôvodu uväznenia dotknutej osoby, alebo na maximálne osemnásť mesiacov, ak je táto osoba na úteku. ( 30 ) V prejednávanej veci je síce zrejmé, že rozhodnutie Rumunska pozastaviť všetky odovzdania smerujúce do krajiny podľa nariadenia Dublin III malo nevyhnutne vplyv na dĺžku trvania tohto konania tým, že sa začalo konanie o vrátení veci na preskúmanie, trvalo však takmer osem mesiacov, kým Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov) rozhodla o zákonnosti druhého rozhodnutia o odovzdaní, hoci ako je uvedené vyššie, toto rozhodnutie malo rovnaký predmet ako prvé rozhodnutie a bolo prijaté vo vzťahu k tomu istému žiadateľovi v nadväznosti na tú istú udalosť a tým istým správnym orgánom. Zdá sa mi, že takéto trvanie je ťažko zlučiteľné s potrebou zaručiť rýchlosť postupu spracovania žiadostí o medzinárodnú ochranu.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položila Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov, Dánsko), takto:

Článok 29 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, v spojení s článkom 27 uvedeného nariadenia

sa má vykladať v tom zmysle, že:

–

v rámci procesného systému členského štátu, ktorý v prípade podstatnej zmeny okolností, ku ktorej došlo po prijatí rozhodnutia o odovzdaní, umožňuje súdnemu orgánu, ktorý rozhoduje o žalobe pre neplatnosť tohto rozhodnutia, zrušiť ho bez rozhodnutia vo veci samej a vrátiť vec príslušnému správnemu orgánu na opätovné preskúmanie, ktorý je povinný prijať nové rozhodnutie o odovzdaní, proti ktorému je podaný nový opravný prostriedok s odkladným účinkom, šesťmesačná lehota na odovzdanie začína plynúť odo dňa rozhodnutia, ktorým tento súdny orgán vydá konečné rozhodnutie vo veci samej, čím sa ukončí konanie týkajúce sa rozhodnutia o odovzdaní buď jeho zrušením, alebo umožnením jeho vykonania,

–

( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany ( Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9 ).

( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany ( Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60 ).

( 7 ) Dohoda medzi [Európskou úniou] a Dánskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podanej v Dánsku alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie, a o systéme Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru ( Ú. v. EÚ L 66, 2006, s. 38 ).

( 8 ) Zákon konsolidovaný prostredníctvom Lovbekendtgørelse nr. 1079 (konsolidačné nariadenie č. 1079) z 10. augusta 2023.

( 9 ) Pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora z 15. decembra 2023, Tang ( C‑560/23 , EU:C:2023:1035 ).

( 10 ) Zdá sa však, že na pojednávaní sa zástupca H odchýlil od tohto tvrdenia a vysvetlil, že lehota na odovzdanie by mala začať plynúť dňom, keď Flygtningenævnet (Komisia pre utečencov) rozhodla o zrušení prvého rozhodnutia o odovzdaní a o vrátení veci Úradu pre cudzincov na opätovné preskúmanie, t. j. 15. marca 2022.

( 17 ) Pozri rozsudok z 29. januára 2009, Petrosian ( C‑19/08 , EU:C:2009:41 , bod 46 ).

( 18 ) Pozri rozsudky z 30. marca 2023, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Lehota na odovzdanie – Obchodovanie s ľuďmi) ( C‑338/21 , EU:C:2023:269 , bod 52 a citovaná judikatúra), ako aj Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Pozastavenie plynutia lehoty na odovzdanie v odvolacom konaní) (bod 19 a citovaná judikatúra).

( 19 ) Pozri rozsudok z 15. apríla 2021, État belge (Okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí o odovzdaní) ( C‑194/19 , EU:C:2021:270 , bod 32 ) [ďalej len „rozsudok État belge (Okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí o odovzdaní)].

( 20 ) Pozri rozsudok État belge (Okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí o odovzdaní) (bod 33 a citovaná judikatúra).

( 21 ) Pozri rozsudok État belge (Okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí o odovzdaní) (bod 49).

( 22 ) Pozri rozsudok État belge (Okolnosti, ktoré nastali po rozhodnutí o odovzdaní) (body 37 a 38).

( 29 ) Pozri bod 70 tohto rozsudku.

( ) Pojem „uväznenie“ bol definovaný v rozsudku z 31. marca 2022, Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl a i. (Umiestnenie žiadateľa o azyl na psychiatrickom oddelení nemocnice) ( C‑231/21 , EU:C:2022:237 , body 55 a 58 ), a pojem „útek“ v rozsudku z 19. marca 2019, Jawo ( C‑163/17 , EU:C:2019:218 , body 56 a 57 ). Pre úplnosť pripomínam, že samotný Súdny dvor potvrdil, že iné okolnosti, ktoré vecne znemožňujú vykonanie rozhodnutia o odovzdaní, akou je pandémia ochorenia COVID‑19, neumožňujú prerušiť lehotu na odovzdanie stanovenú v článku 29 ods. 1 nariadenia Dublin III [rozsudok z 22. septembra 2022, Bundesrepublik Deutschland (Správny odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní) ( C‑245/21 a C‑248/21 , EU:C:2022:709 )].