C-572/23

62023CC0572

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 4. septembra 2025 ( 1 )

Vec C‑572/23 P

Carles Puigdemont i Casamajó,

1.

Carles Puigdemont i Casamajó, Antoni Comín i Oliveres, ako aj Clara Ponsatí i Obiols sa svojím odvolaním domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 5. júla 2023, Puigdemont i Casamajó a i./Parlament ( T‑272/21 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2023:373 ), ktorým Všeobecný súd zamietol ich žalobu o neplatnosť rozhodnutí Európskeho parlamentu P9_TA(2021)0059, P9_TA(2021)0060 a P9_TA(2021)0061 z 9. marca 2021 o žiadosti o zbavenie ich imunity (ďalej len „sporné rozhodnutia“) ( 2 ).

2.

Na podporu svojich návrhov odvolatelia uvádzajú desať dôvodov. V súlade so želaním Súdneho dvora sa v týchto návrhoch zameriam na tretí, piaty a šiesty odvolací dôvod. Okrem toho navrhnem Súdnemu dvoru, aby ex offo preskúmal otázku pretrvávania záujmu odvolateľov na konaní po 15. júli 2024, teda po uplynutí ich poslaneckých mandátov v rámci deviateho volebného obdobia.

II. Právo Únie

3.

Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Európskeho parlamentu počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.

Imunita sa neuplatní, ak je člen Európskeho parlamentu pristihnutý pri páchaní trestného činu, a tiež nezabráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.“

4.

V kapitole VII s názvom „Všeobecné ustanovenia“ sa v článku 18 protokolu č. 7 stanovuje:

„Orgány Únie postupujú pri uplatňovaní tohoto protokolu v zhode s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.“

5.

„1. Každá žiadosť o zbavenie imunity sa posudzuje v súlade s článkami 7, 8 a 9 Protokolu č. 7… a v súlade so zásadami uvedenými v článku 5 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku.

…“

7.

Článok 9 rokovacieho poriadku s názvom „Imunitné konanie“ stanovuje:

„1. Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity, ktorú predloží predsedovi Parlamentu príslušný organ členského štátu, alebo každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu výsad a imunít, sa oznámi v pléne a postúpi gestorskému výboru.

…

7. Ak je žiadosť o zbavenie alebo ochranu imunity založená na viacerých obvineniach, každé z nich môže byť predmetom samostatného rozhodnutia. V správe výboru sa môže vo výnimočných prípadoch navrhnúť, aby sa zbavenie alebo ochrana imunity výhradne vzťahovali na trestné konanie a aby bol poslanec až do vynesenia konečného rozsudku chránený pred každou formou zadržania, vyšetrovacej väzby alebo iným opatrením, ktoré by mu bránilo vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho mandátu.

8. Výbor môže predložiť odôvodnené stanovisko týkajúce sa príslušnosti daného orgánu a prípustnosti žiadosti, ale za žiadnych okolností sa nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory alebo činy pripisované poslancovi odôvodňujú trestné stíhanie, a to ani v prípade, ak výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť skutkových okolností prípadu.

…

11. Výbor prerokúva tieto záležitosti a zaobchádza s prijatými dokumentmi s čo najväčším utajením. Výbor posudzuje žiadosti týkajúce sa konaní o imunite vždy za zatvorenými dverami.

…

13. Výbor vypracuje zásady uplatňovania tohto článku.

9.

Pán Puigdemont i Casamajó (ďalej len „odvolateľ v prvom rade“) bol predsedom Generalitat de Cataluña (Katalánska vláda, Španielsko) a pán Comín i Oliveres (ďalej len „odvolateľ v druhom rade“) a pani Ponsatí i Obiols (ďalej len „odvolateľka v treťom rade“) boli členmi Gobierno autonómico de Cataluña (autonómna vláda Katalánska, Španielsko) v čase prijatia Ley 19/2017 del Parlament de Cataluña, reguladora del referéndum de autodeterminación (zákon parlamentu Katalánska č. 19/2017 o úprave referenda o sebaurčení) zo 6. septembra 2017 ( 5 ) a Ley 20/2017 del Parlamento de Cataluña, de transitoriedad jurídica y fundacional de la República (zákon parlamentu Katalánska č. 20/2017 o právnej a ústavnej zmene Republiky) z 8. septembra 2017 ( 6 ), ako aj v čase konania referenda o sebaurčení 1. októbra 2017, ktoré bolo stanovené v prvom z týchto dvoch zákonov, ktorého účinnosť bola medzitým pozastavená rozhodnutím Tribunal Constitucional (Ústavný súd, Španielsko).

10.

V nadväznosti na prijatie týchto zákonov a uskutočnenie referenda začali Ministerio fiscal (prokuratúra, Španielsko), Abogado del Estado (právny zástupca štátu, Španielsko) a politická strana VOX trestné stíhanie najmä proti odvolateľom, ktorým sa vytýka, že sa okrem iného dopustili trestných činov „rozvracania štátu“ a „sprenevery štátnych prostriedkov“. Uznesením z 9. júla 2018 Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) vyhlásil, že odvolatelia sa v dôsledku svojho odchodu zo Španielska odmietli dostaviť na súd a prerušil trestné konanie, až kým nebudú nájdení.

11.

Odvolatelia následne kandidovali vo voľbách do Parlamentu, ktoré sa konali 26. mája 2019 v Španielsku, v ktorých boli odvolatelia v prvom a druhom rade zvolení s účinnosťou od 2. júla 2019.

15.

V ten istý deň predseda Tribunal Supremo (Najvyšší súd) oznámil Parlamentu žiadosť zo 4. februára 2020 podanú predsedom trestného senátu tohto súdu, vyplývajúcu z uznesenia vyšetrujúceho sudcu tohto senátu z toho istého dňa, ktorej predmetom bolo zbavenie poslaneckej imunity odvolateľky v treťom rade.

16.

Podpredseda Parlamentu oznámil na plenárnej schôdzi žiadosti o zbavenie imunity odvolateľov v prvom a druhom rade a postúpil ich Výboru Európskeho parlamentu pre právne veci (ďalej len „výbor JURI“).

17.

Odvolatelia predložili Parlamentu svoje pripomienky. Boli tiež vypočutí výborom JURI 14. januára 2021.

20.

Dňa 19. mája 2021 podali odvolatelia na Všeobecný súd žalobu smerujúcu k zrušeniu sporných rozhodnutí.

21.

Na podporu svojich žalôb odvolatelia uviedli osem dôvodov. Štyri dôvody ( 7 ) relevantné v rámci týchto návrhov boli v podstate založené na tom, že Parlament údajne porušil zásady nestrannosti a spravodlivého zaobchádzania (tretí dôvod), porušil zásady právnej istoty a lojálnej spolupráce, práva na účinnú súdnu ochranu a práva na obhajobu z dôvodu nejasnosti sporných rozhodnutí (piaty dôvod), porušil článok 343 ZFEÚ, článok 9 protokolu č. 7 a článok 5 ods. 2 rokovacieho poriadku v rozsahu, v akom Parlament porušil hranice svojej právomoci zbaviť imunity svojich poslancov (šiesty dôvod), ako aj porušenie zásad riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom Parlament porušil zásady riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania, keďže Parlament sa bezdôvodne odchýlil od svojej predchádzajúcej praxe alebo sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia (siedmy dôvod).

22.

Uznesením podpredsedu Súdneho dvora z 24. mája 2022, Puigdemont i Casamajó a i./Parlament a Španielsko [ C‑629/21 P(R) , EU:C:2022:413 ], bol nariadený odklad výkonu sporných rozhodnutí.

26.

Pokiaľ ide o šiesty a siedmy dôvod na zrušenie, Všeobecný súd najprv v bode 143 napadnutého rozsudku zamietol šiesty dôvod v rozsahu, v akom bol založený na porušení článku 343 ZFEÚ, článku 9 protokolu č. 7 a článku 5 ods. 2 rokovacieho poriadku, ako aj niektorých základných práv odvolateľov. Následne v bode 187 tohto rozsudku zamietol šiesty dôvod v rozsahu, v akom bol založený na skutkových omyloch a nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa skúmania fumus persecutionis Parlamentom, a siedmy dôvod.

C.

Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania

27.

Dňa 15. septembra 2023 podali odvolatelia odvolanie proti napadnutému rozsudku. Svoje vyjadrenia predložili Parlament a Španielske kráľovstvo, ktorým bol povolený vstup do konania ako vedľajším účastníkom konania na podporu návrhov Parlamentu vo veci pred Všeobecným súdom. Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora bolo účastníkom konania povolené podať repliku a dupliku.

–

uložil Parlamentu a Španielskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania alebo subsidiárne rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

29.

Parlament a Španielske kráľovstvo navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

O odvolaní

31.

Na podporu svojho odvolania odvolatelia uvádzajú desať dôvodov. Ako som uviedol a v súlade so želaniami Súdneho dvora, svoje návrhy zameriam na tretí, piaty a šiesty odvolací dôvod, ktoré sú založené na nedostatku nestrannosti a spravodlivého zaobchádzania v konaní o zbavení imunity pred Parlamentom (tretí dôvod), na nejasnosti sporných rozhodnutí (piaty dôvod) a na nesprávnom výklade a uplatnení pravidiel týkajúcich sa rozhodnutia o zbavení poslaneckej imunity, najmä pokiaľ ide o posúdenie fumus persecutionis Parlamentom (šiesty dôvod). Najprv preskúmam tretí odvolací dôvod, potom šiesty odvolací dôvod a nakoniec piaty odvolací dôvod.

32.

Skôr než začnem s analýzou troch dotknutých dôvodov, považujem za potrebné uviesť niekoľko poznámok na jednej strane k pretrvávaniu záujmu odvolateľov na konaní po skončení deviateho volebného obdobia a na druhej strane k poslaneckej imunite upravenej v článku 9 protokolu č. 7 a súdnemu preskúmaniu rozhodnutia o zbavení tejto imunity.

B.

V tejto súvislosti na jednej strane poznamenávam, že z dôvodu skončenia ich poslaneckého mandátu už odvolatelia v prvom a treťom rade od 16. júla 2024 nepožívajú imunity stanovené v článku 9 protokolu č. 7. V dôsledku toho by im prípadné zrušenie sporných rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, neprinieslo nijaký prospech. Na druhej strane poznamenávam, že v rámci konania na Všeobecnom súde uznesením z 24. mája 2022 ( 12 ) podpredseda Súdneho dvora nariadil odklad výkonu sporných rozhodnutí, že toto uznesenie nebolo zrušené pred vynesením napadnutého rozsudku a že po vynesení napadnutého rozsudku, napriek tomu, že v rámci konania pred Súdnym dvorom neboli uplatnené predbežné opatrenia, sporné rozhodnutia a že tieto rozhodnutia v každom prípade neboli vykonané pred uplynutím funkčného obdobia poslancov.

36.

Za týchto podmienok zastávam názor, že odvolatelia v prvom a treťom rade už nemajú záujem na zrušení sporných rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú [rozhodnutia P9_TA(2021)0059 a P9_TA(2021)0061] z dôvodu skončenia ich poslaneckého mandátu, a preto sa ich odvolanie stalo bezpredmetným. Vzhľadom na to, že toto odvolanie nemôže svojím výsledkom priniesť týmto odvolateľom prospech, treba konštatovať, že nie je potrebné vo vzťahu k nim rozhodnúť o tomto odvolaní. Za týchto podmienok navrhujem, aby Súdny dvor na základe článku 149 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora zastavil konanie, pokiaľ ide o odvolanie podané odvolateľom v prvom a treťom rade.

37.

Podľa kontinentálnej tradície prameniacej z francúzskej revolúcie ( 15 ) protokol č. 7 upravuje dve formy parlamentných imunít, a to neexistencia zodpovednosti (v prípade vyjadrených názorov alebo hlasovania pri výkone poslaneckých úloh) (článok 8 tohto protokolu) a nedotknuteľnosť (ochrana pred opatrením spočívajúcim v pozbavení slobody a akýmkoľvek iným trestným stíhaním) (článok 9 tohto protokolu). V prejednávanej veci ide práve o túto druhú formu.

40.

Hoci protokol č. 7 výslovne stanovuje, že na rozdiel od neexistencie zodpovednosti možno nedotknuteľnosti zbaviť, nespresňuje však, aké hmotnoprávne kritériá musia byť splnené na prijatie takéhoto rozhodnutia, ktoré navyše nie sú výslovne stanovené ani v primárnom práve, ani v právne záväzných aktoch sekundárneho práva. Isté je len to, že zbavenie poslaneckej imunity patrí do pôsobnosti Parlamentu.

41.

Za týchto podmienok vzniká otázka týkajúca sa rozsahu právomoci Parlamentu, na ktorý bola podaná žiadosť o zbavenie imunity jedného z jeho členov, a rozsahu súdneho preskúmania jeho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v normatívnych textoch nie je v tomto ohľade žiadna zmienka, je potrebné hľadať odpoveď v účele poslaneckej imunity tak, ako je vyložený v judikatúre.

42.

44.

Je pravda, že široká miera voľnej úvahy, ktorú má Parlament, nemôže vylúčiť súdne preskúmanie jeho rozhodnutí o zbavení imunity. Takéto rozhodnutie má na jednej strane vplyv na právne postavenie dotknutého poslanca, ktorý by mal mať možnosť domáhať sa svojich práv. Na druhej strane ovplyvňuje právo na účinnú súdnu ochranu jednotlivcov poškodených skutkami, ktorých sa dopustil tento poslanec.

45.

Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy Parlamentu sa však stotožňujem s judikatúrou Všeobecného súdu ( 20 ), podľa ktorej sa súd Únie v rámci súdneho preskúmania rozhodnutia o zbavení imunity v zásade musí obmedziť na overenie dodržania procesných predpisov, vecnej správnosti skutkových zistení inštitúcie, i toho, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových okolností alebo k zneužitiu právomoci ( 21 ). Len Parlament má totiž právomoc posúdiť, či vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti zbavenie imunity zasahuje alebo nezasahuje do jeho nezávislosti pri plnení jeho úlohy.

46.

Tieto tri odvolacie dôvody treba podľa môjho názoru preskúmať s prihliadnutím na tieto zásady.

49.

V tejto súvislosti poznamenávam, že Súdny dvor už rozhodol, že jedno z oznámení nahradených oznámením č. 11/2019, a to oznámenie č. 11/2003 zo 6. júna 2003, prijaté Výborom Parlamentu pre právne veci a vnútorný trh, nemá právne záväznú povahu ( 22 ). Domnievam sa, že to isté platí aj pre rámcové rozhodnutie č. 11/2019. Ide totiž o vnútorný akt organizácie práce výboru JURI, ktorý nie je pre Parlament záväzný. To však nevylučuje, aby sa tento akt zohľadnil pri posudzovaní zákonnosti konania vedúceho k prijatiu rozhodnutia o zbavení imunity. Oznámenie č. 11/2003 totiž poukazuje na prax výboru JURI, ktorý je zodpovedný za preskúmanie žiadosti o zbavenie imunity a prípravu návrhu rozhodnutia Parlamentu. Okrem toho je toto oznámenie adresované poslancom, a preto predstavuje nielen zdroj informácií o tom, ako výbor JURI rieši záležitosti týkajúce sa imunity, ale aj dokument, ktorý môže u nich vyvolať legitímne očakávania, pokiaľ ide o ich procesné práva.

50.

Pravidlá stanovené v rokovacom poriadku a v oznámení č. 11/2019 a spôsob ich uplatňovania Parlamentom musia byť v súlade s primárnym právom. V tejto súvislosti pripomínam, že právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) stanovuje, že každý má právo, aby inštitúcie Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne a spravodlivo. Uplatnenie tohto ustanovenia na konania o zbavení imunity podľa môjho názoru nemožno vylúčiť ( 23 ).

51.

Pokiaľ ide o požiadavku nestrannosti, zahŕňa na jednej strane subjektívnu nestrannosť v tom zmysle, že žiadny z členov inštitúcie, ktorá rozhoduje o veci, nesmie prejavovať osobnú zaujatosť, a na druhej strane objektívnu nestrannosť v tom zmysle, že táto inštitúcia musí poskytnúť dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek oprávnených pochybností v tomto ohľade ( 24 ).

54.

V tejto situácii sa domnievam, že konflikty výlučne politickej povahy medzi osobami zodpovednými za konanie o zbavení imunity a osobami, ktorých sa tieto konania týkajú, treba považovať za irelevantné v rámci posúdenia objektívnej nestrannosti týchto osôb. Platí to aj pre osoby poverené vyšetrovaním žiadosti o zbavenie imunity alebo organizácie práce výboru JURI. Tieto osoby totiž nemajú rozhodnúť o takejto žiadosti, ale sú spolu s ďalšími členmi výboru JURI zodpovedné za prípravu návrhu rozhodnutia, ktorý sa následne predloží na rozpravu a hlasovanie v Parlamente. Hoci nie je stanovené, že poslanci, ktorí majú politický konflikt, budú vylúčení z hlasovania Parlamentu o žiadosti o zbavenie imunity poslanca, takýto konflikt nemôže a fortiori odôvodniť vylúčenie poslancov poverených preskúmaním takejto žiadosti a organizáciou práce výboru JURI.

1. O prvej časti tretieho dôvodu

a) Argumentácia účastníkov konania

55.

b) Posúdenie

57.

Na úvod Všeobecný súd v bode 232 napadnutého rozsudku uviedol obsah bodov 6 až 8 oznámenia č. 11/2019. Z toho vyplýva, že bod 6 tohto oznámenia stanovuje, že gestorský výbor vymenuje spravodajcu pre „každú žiadosť o zbavenie imunity“. Podľa bodu 7 tohto oznámenia prináleží každej politickej skupine, aby vymenovala poslanca, ktorý vystupuje ako stály spravodajca pre prípady týkajúce sa imunity a plní funkciu koordinátora „s cieľom zabezpečiť, aby sa prípadmi týkajúcimi sa imunity zaoberali skúsení poslanci“. Bod 8 uvedeného oznámenia v prvej vete stanovuje, že v každom prípade týkajúcom sa imunity sa funkcia spravodajcu medzi politickými skupinami rovnomerne strieda ( 25 ).

58.

Všeobecný súd ďalej v bode 236 napadnutého rozsudku na jednej strane konštatoval, že zásadu rovnomerného striedania funkcie spravodajcu stanovenú v bode 8 oznámenia č. 11/2019 nemožno vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby bol na preskúmanie viacerých súvisiacich prípadov týkajúcich sa imunity vymenovaný jediný spravodajca, pokiaľ sa žiadosti o zbavenie imunity týkajú ako v prejednávanej veci poslancov, proti ktorým prebieha to isté trestné konanie. Na druhej strane najmä pre úplnosť v bode 237 tohto rozsudku uviedol, že bod 8 oznámenia č. 11/2019 nezakotvuje právo v prospech poslancov.

59.

V tejto súvislosti sa domnievam, že Všeobecný súd sa v bode 236 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Súhlasím s jeho posúdením, podľa ktorého body 6 a 8 oznámenia č. 11/2019 nebránia tomu, aby bol pre viaceré veci týkajúce sa žiadosti o zbavenie imunity vymenovaný jediný spravodajca. Keďže tieto body stanovujú, že spravodajca je vymenovaný pre každý prípad týkajúci sa imunity a že prípady sa prideľujú spravodajcom na základe zásady rovnomerného striedania, nezavádzajú prísny systém prideľovania vecí, ale všeobecné pravidlo organizácie práce vo výbore JURI. Nevyplýva z neho najmä zákaz priznať tomu istému spravodajcovi úzko súvisiace veci týkajúce sa imunity z dôvodu ich vzájomnej súvislosti a poznamenávam, že zverenie takýchto vecí tomu istému spravodajcovi umožňuje zabezpečiť v rámci konania rovnosť zaobchádzania s osobami nachádzajúcimi sa v porovnateľnej alebo dokonca rovnakej situácii.

62.

Nakoniec, pokiaľ ide o údajné skreslenie dôkazov uvádzané v rámci tejto časti, domnievam sa, že toto tvrdenie je neúčinné, keďže sa netýka vymenovania jediného spravodajcu, ale nestrannosti spravodajcu. Ako som už uviedol ( 27 ), tvrdenie založené na nedostatku nestrannosti osoby vymenovanej za spravodajcu je na účely tejto časti neúčinné.

63.

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa bodu 237 napadnutého rozsudku, treba ho zamietnuť v rozsahu, v akom obsahuje úvahu uvedenú pre úplnosť. Súdny dvor totiž od začiatku zamieta výhrady smerujúce proti doplňujúcim dôvodom rozsudku Všeobecného súdu, pretože nemôžu viesť k jeho zrušeniu ( 28 ).

66.

Prvou výhradou odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 245 a 246 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že skutočnosť, že spravodajca patrí do tej istej politickej skupiny ako strana VOX, ktorá proti nim začala trestné stíhanie, nepostačuje na objektívne vyvolanie legitímnych pochybností, pokiaľ ide o prípadnú zaujatosť tohto spravodajcu.

67.

Vo svojej druhej výhrade odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 247 až 251 napadnutého rozsudku nesprávne odmietol uznať, že skutočnosť, že spravodajca predsedal verejnému zasadnutiu v Parlamente, počas ktorého podporil heslo „Puigdemont en prison!“ („Puigdemont do väzenia!“), preukázuje jeho zaujatosť alebo prinajmenšom vyvolala oprávnené pochybnosti o jeho zaujatosti. Toto odmietnutie bolo výsledkom skreslenia dôkazov.

68.

Treťou výhradou odvolatelia Všeobecnému súdu vytýkajú, že v bodoch 253 a 254 napadnutého rozsudku nesprávne odmietol ako neprípustný dôkaz, konkrétne rozhovor spravodajcu v bulharských novinách, z dôvodu, že neodôvodnili jeho oneskorené predloženie. V tejto súvislosti Všeobecný súd tiež porušil svoju povinnosť odôvodnenia, keď neuviedol dôvod, pre ktorý rozhodol, že vysvetlenie odvolateľov, podľa ktorého sa o tomto rozhovore dozvedeli až po podaní ich žaloby o neplatnosť, bolo nedostatočné.

b) Posúdenie

72.

V prvom rade, pokiaľ ide o prvú výhradu, Všeobecný súd v bodoch 245 a 246 napadnutého rozsudku konštatoval, že členstvo spravodajcu v európskej politickej skupine Európskych konzervatívcov a reformistov v zásade nemá vplyv na posúdenie jeho nestrannosti napriek tomu, že poslanci politickej strany VOX, na ktorých podnet sa začalo trestné konanie, na základe ktorého boli podané žiadosti o zbavenie imunity, patria do tejto politickej skupiny.

73.

Na druhej strane je pravda, že tvrdenia žalobcov sa nezakladajú len na príslušnosti spravodajcu k protikladnej politickej skupine, ale na jeho členstve v tej istej skupine ako strana VOX, ktorá patrí medzi iniciátorov trestných stíhaní proti odvolateľom, ktorí podali žiadosti o zbavenie imunity. Domnievam sa však, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že táto okolnosť sama osebe nepostačuje na vyvodenie záveru o porušení požiadavky nestrannosti spravodajcu. Nemožno sa totiž domnievať, že medzi rôznymi vnútroštátnymi stranami tej istej politickej skupiny v Parlamente existujú také silné väzby, že postoj spravodajcu, ktorý patrí do tej istej politickej skupiny ako strana VOX, voči odvolateľom musí byť vnímaný tak, že je určený vzťahom medzi nimi a stranou VOX. Preto sa domnievam, že politický záujem strany VOX na tom, aby boli odvolatelia stíhaní pred súdom, nemožno považovať za okolnosť vyvolávajúcu osobitné pochybnosti, pokiaľ ide o nestrannosť spravodajcu.

75.

77.

Hoci v prejednávanej veci odvolatelia formálne vytýkajú Všeobecnému súdu, že skreslil dôkazy, treba konštatovať, že pod zámienkou tohto tvrdenia v skutočnosti smerujú k opätovnému preskúmaniu tvrdení uvedených v tejto súvislosti v prvostupňovom konaní bez toho, aby vysvetlili, ako Všeobecný súd vykonal zjavne nesprávne posúdenie skutkového stavu a dôkazov. Tieto výhrady sú preto neprípustné.

78.

Je pravda, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podľa článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho boli vyvodené ( 31 ). V tejto súvislosti sa domnievam, že Všeobecný súd pri kvalifikácii skutkových okolností nepochybil. Po prvé samotná príslušnosť k tej istej politickej skupine ako strana VOX nestačí na spochybnenie nestrannosti spravodajcu. Po druhé poznamenávam, ako uvádza Parlament, že predmetné stretnutie sa konalo ešte počas ôsmeho volebného obdobia, viac ako dva mesiace pred voľbami, počas ktorých boli odvolatelia zvolení, a viac ako šesť mesiacov pred vydaním zatykačov uvedených v žiadostiach o zbavenie imunity. Okrem skutočnosti, že spravodajca sa zúčastnil na stretnutí týkajúcom sa politickej situácie v Katalánsku z dôvodu skutočností, ktoré sú predmetom trestného konania, na základe ktorého boli podané žiadosti o zbavenie imunity, kontext tejto udalosti nesúvisel s postavením žalobcov ako poslancov Parlamentu. Napokon po tretie sa rovnako ako Všeobecný súd domnievam, že reakcie členov politickej strany VOX po prijatí sporných rozhodnutí alebo skutočnosť, že spravodajcovi bola uložená administratívna sankcia, nemôžu preukázať nedostatok nestrannosti tejto strany.

82.

V tejto súvislosti poznamenávam, že na rozdiel od tvrdení odvolateľov z článku 85 ods. 1 a 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že v prípade oneskoreného predloženia dôkazu účastníkom konania prináleží tomuto účastníkovi konania, aby odôvodnil omeškanie ( 32 ). Súd Únie má totiž právomoc preskúmať opodstatnenosť dôvodu oneskorenia predloženia dôkazu, ako aj, ak toto oneskorené predloženie nie je dostatočne odôvodnené z právneho hľadiska alebo založené na skutkových okolnostiach, právomoc tento dôkaz vylúčiť ( 33 ). Motivácia poskytnutá dotknutou stranou mu umožňuje vykonávať toto preskúmanie. V prejednávanej veci sa odvolatelia vo svojej replike obmedzili na vyhlásenie v rámci predloženia obsahu predloženého dôkazu, že sa o predmetnom rozhovore dozvedeli po podaní žaloby o zrušenie. Ak by sa toto vyhlásenie malo považovať za odôvodnenie oneskoreného predloženia dotknutého dôkazu, je potrebné konštatovať, že neobsahuje žiadne prvky, ktoré by umožňovali overiť opodstatnenosť dôvodu oneskorenia. Ide však o dôkaz, ktorý existuje odo dňa nasledujúceho po prijatí sporných rozhodnutí a je dostupný širokej verejnosti.

83.

Z tohto dôvodu sa domnievam, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že predložený dôkaz je neprípustný. Ako vyplýva z bodu 254 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd neporušil ani svoju povinnosť odôvodnenia, keďže uviedol, že oneskorené predloženie tohto dôkazu nebolo odôvodnené a dátum rozhovoru predchádzal dátumu podania žaloby.

84.

Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhú časť tretieho dôvodu zamietnuť.

b) Posúdenie

87.

V prvom rade Všeobecný súd v bode 259 napadnutého rozsudku zamietol ako neprípustné tvrdenia odvolateľov týkajúce sa nedostatku nestrannosti predsedu výboru JURI. Hoci sú tieto tvrdenia obsiahnuté v prílohách žaloby, nie sú výslovne uvedené v samotnej žalobe. Je to tak najmä v prípade tvrdenia týkajúceho sa španielskej štátnej príslušnosti tohto predsedu a niektorých tvrdení týkajúcich sa jeho správania.

88.

Zastávam názor, že Všeobecný súd sa tým nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.

89.

92.

V druhom rade Všeobecný súd v bode 261 napadnutého rozsudku zamietol ako nedôvodné tvrdenie založené na údajnom nepriateľstve predsedu výboru JURI a týkajúce sa stratégie, ktorá bola uplatňovaná s cieľom zabrániť odvolateľom zaujať ich miesta v Parlamente. Podľa Všeobecného súdu tieto údajné iniciatívy nepochádzali od predsedu, ale od jeho strany.

93.

Tento bod napadnutého rozsudku sa týka bodu 145 žaloby o neplatnosť, v ktorom sa odvolatelia obmedzili na konštatovanie, že predseda výboru JURI a jeho strana voči nim prejavili silné nepriateľstvo, pričom tvrdili, že predseda uskutočnil stratégiu, ktorej cieľom bolo zabrániť im ujať sa mandátu poslanca Európskeho parlamentu.

94.

Súhlasím s Parlamentom, že tvrdenia odvolateľov v bode 145 žaloby o neplatnosť sú veľmi stručné a nie sú dostatočne rozvinuté na to, aby boli prípustné. Vzniká teda otázka, či je potrebné vyhovieť návrhu Parlamentu na nahradenie odôvodnenia.

98.

Vzhľadom na vyššie uvedené treba tretiu časť tretieho dôvodu zamietnuť.

4. O štvrtej časti tretieho dôvodu

a) Argumentácia účastníkov konania

99.

Odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, čo zahŕňa aj nesprávne odôvodnenie, ako aj porušenie práva na účinnú súdnu ochranu a práva na obhajobu tým, že nesprávne vyložil štvrtú časť tretieho žalobného dôvodu a dospel k záveru o jej zamietnutí. Podľa nich je táto časť nezávislá od dvoch predchádzajúcich častí. Tvrdia totiž, že v žalobe o neplatnosť uviedli na jednej strane, že článok 9 ods. 11 rokovacieho poriadku je nezákonný, neprimeraný a porušuje zásady verejnosti a transparentnosti stanovené v článku 15 ZFEÚ, a na druhej strane, že neverejná povaha rokovaní výboru JURI im neumožnila zhromaždiť dôkazy o zneužití právomoci.

Konštatujem, že štvrtá časť tretieho žalobného dôvodu bola uvedená v bodoch 147 až 162 žaloby o neplatnosť v oddiele IV.3.4 s názvom „Účinky dôvernej povahy konania. Porušenie článku 15 ZFEÚ v spojení s článkami 47 a 48 Charty. Nezákonnosť článku 9 ods. 11 rokovacieho poriadku“. Je pravda, že odvolatelia v bodoch 147 až 151 žaloby neodkazujú na dôvernosť konania in abstracto a vo všeobecnosti, ale v kontexte ťažkostí, s ktorými sa stretli pri určovaní vplyvu predsedu výboru JURI a spravodajcu na výsledok tohto konania.

103.

Odvolatelia však v nasledujúcich bodoch žaloby uviedli všeobecné pripomienky k platnosti článku 9 ods. 11 rokovacieho poriadku a v bode 162 druhej vete uviedli, že dôverná povaha konania predstavuje porušenie článku 15 ZFEÚ a článku 47 Charty v spojení s právom na obhajobu.

104.

Všeobecný súd výslovne neodpovedal na tvrdenie založené na neplatnosti článku 9 ods. 11 rokovacieho poriadku. Pokiaľ však ide o čisto právny dôvod, Súdny dvor môže v každom prípade nahradiť opomenutie Všeobecného súdu ( 37 ).

105.

107.

V druhom rade odvolatelia vo svojej žalobe o neplatnosť uvádzajú, že článok 9 ods. 11 rokovacieho poriadku predstavuje nezákonný zásah do ich práv zakotvených v článkoch 47 a 48 Charty. V tejto súvislosti však neuvádzajú žiadne odôvodnenie. Z tohto dôvodu treba tieto tvrdenia zamietnuť.

108.

Pre úplnosť poznamenávam, že ak by sa to malo chápať tak, že odvolatelia sa domnievajú, že ich právo na obhajobu bolo porušené článkom 9 ods. 11 rokovacieho poriadku, toto tvrdenie by sa muselo zamietnuť ako neúčinné. Toto ustanovenie a článok 15 ZFEÚ totiž neobmedzujú práva účastníkov konania o zbavení imunity, ale právo širokej verejnosti na prístup k informáciám. Právo účastníka konania na obranu totiž nemôže byť obmedzené ustanoveniami stanovujúcimi neverejné prejednanie veci, ale môže byť prípadne obmedzené ustanoveniami upravujúcimi priebeh konania a účasť účastníkov konania, ako je v prejednávanej veci článok 9 ods. 6 druhý pododsek rokovacieho poriadku, ktorý stanovuje, že dotknutý poslanec sa nezúčastňuje na rozpravách výboru JURI, s výnimkou samotného vypočutia. Odvolatelia sa odvolávajú na toto ustanovenie po prvýkrát až v odvolaní a bez akéhokoľvek vysvetlenia. Preto nie je potrebné ho preskúmať.

109.

Vzhľadom na vyššie uvedené treba štvrtú časť tretieho dôvodu zamietnuť.

Svojím šiestym dôvodom odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol šiesty ( 39 ) a siedmy dôvod smerujúci k zrušeniu ( 40 ), a to buď tým, že sa odchýlil od svojej vlastnej praxe, alebo sa dopustil nesprávneho posúdenia.

112.

Je rozdelený na dve časti. Odvolatelia v podstate vytýkajú prvou časťou Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri určení a uplatnení kritérií zbavenia imunity, a druhou, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Parlament sa nedopustil nesprávneho posúdenia fumus persecutionis . V prvej časti odvolatelia uvádzajú deväť konkrétnych výhrad ( 41 ).

1. O prvej a druhej výhrade prvej časti

a) Argumentácia účastníkov konania

113.

116.

Na základe bodu 76 rozsudku Junqueras Vies Všeobecný súd v bode 122 napadnutého rozsudku rozhodol, že článok 343 ZFEÚ nemožno vykladať v tom zmysle, že člena Parlamentu nemožno nikdy zbaviť imunity, ak pokračovanie v konaní, v ktorom bola podaná žiadosť o zbavenie imunity, môže brániť výkonu jeho mandátu, alebo dokonca viesť po skončení tohto konania k strate jeho mandátu. Podľa jeho názoru by totiž takýto výklad zbavil článok 9 tretí odsek protokolu č. 7 potrebného účinku.

117.

Pokiaľ ide o článok 5 ods. 2 rokovacieho poriadku, Všeobecný súd v bodoch 119 a 120 napadnutého rozsudku konštatoval, že vzhľadom na to, že Parlament prijal kritérium fumus persecutionis s prihliadnutím tak na cieľ ochrany jeho nezávislosti a riadneho fungovania, ako aj na nevyhnutné dodržiavanie zásady lojálnej spolupráce, teda nevyhnutne konštatoval, pričom vylúčil existenciu fumus persecutionis , že zbavenie odvolateľov imunity nepoškodí jeho záujmy, a najmä jeho riadne fungovanie a nezávislosť.

118.

Domnievam sa, že Všeobecný súd sa v citovaných bodoch napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho posúdenia.

Na druhej strane, pokiaľ ide o druhú výhradu, poznamenávam, že článok 5 ods. 2 rokovacieho poriadku je všeobecným ustanovením, ktoré stanovuje ciele sledované Parlamentom pri výkone jeho právomocí týkajúcich sa výsad a imunít. V tomto ustanovení sa neuvádza žiadne kritérium, ktoré by sa malo zohľadniť pri prijímaní rozhodnutia týkajúceho sa žiadosti o zbavenie imunity. Takéto kritérium je však uvedené v bode 43 oznámenia č. 11/2019, v ktorom sa stanovuje, že k zbaveniu imunity dôjde, pokiaľ sa nepreukáže, že účelom trestného stíhania je narušiť politickú činnosť poslanca, a tým aj nezávislosť Parlamentu ( fumus persecutionis ). Použitie tohto kritéria Parlamentom spadá do širokej diskrečnej právomoci, ktorú má v súvislosti so zrušením imunity ( 43 ), a odporúča ho aj Benátska komisia ( 44 ). Podľa môjho názoru je potrebné chápať, že prijatie tohto princípu výborom JURI vyplýva zo zistenia, že uplatnenie kritéria fumus persecutionis umožňuje dosiahnuť ciele uvedené v článku 5 ods. 2 rokovacieho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť aj druhú výhradu.

2. O tretej výhrade prvej časti

a) Argumentácia účastníkov konania

121.

Odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 128 až 131 napadnutého rozsudku tvrdil, že nepreukázali, že požívajú imunitu priznanú článkom 9 prvým odsekom písm. a) protokolu č. 7, skreslil dôkazy, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia a porušil právo na účinnú súdnu ochranu. Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 132 a 133 tohto rozsudku tiež nesprávne dospel k záveru, že odvolatelia nemohli dôvodne tvrdiť, že sporné rozhodnutia boli prijaté v rozpore s článkom 9 druhým odsekom tohto protokolu.

Pokiaľ ide o rozsah imunity, ktorú požívajú poslanci na vnútroštátnom území, Všeobecný súd v bode 130 napadnutého rozsudku rozhodol, že odvolatelia nemôžu dôvodne tvrdiť, že Parlament sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odkázal na vnútroštátne právo v zmysle jeho výkladu zo strany vnútroštátnych súdov. Podľa tohto výkladu sa nepožaduje povolenie Parlamentu na pokračovanie trestného konania vedeného proti obvinenej osobe predtým, ako sa stala poslancom španielskeho parlamentu. Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľov, podľa ktorého nemožno zbaviť imunity stanovenej v článku 9 prvom odseku písm. b) protokolu bez toho, aby došlo aj k zbaveniu imunity stanovenej v článku 9 druhom odseku tohto protokolu, Všeobecný súd v bode 133 tohto rozsudku konštatoval, že za okolností prejednávanej veci odvolatelia nemohli dôvodne tvrdiť, že sporné rozhodnutia boli prijaté v rozpore s článkom 9 druhým odsekom tohto protokolu, najmä v rozsahu, v akom im Španielske kráľovstvo priznalo postavenie poslanca.

124.

V prvom rade sa rovnako ako Parlament domnievam, že výhrada týkajúca sa jeho výkladu článku 9 prvého odseku písm. a) protokolu č. 7 je neúčinná v rozsahu, v akom sa týka odôvodnenia napadnutého rozsudku bez vplyvu na jeho výrok ( 45 ). Sporné rozhodnutia sa totiž netýkajú zbavenia imunity uvedenej v článku 9 prvom odseku písm. a) tohto protokolu.

125.

Pre úplnosť pripomínam, že článok 18 kapitoly VII protokolu č. 7 stanovuje, že na účely uplatňovania tohto protokolu inštitúcie Únie postupujú v zhode s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov. Parlament teda správne vychádzal z výkladu španielskych súdov, aby preukázal, že odvolatelia nepožívali imunitu stanovenú v článku 9 prvom odseku písm. a) uvedeného protokolu, keďže boli obvinení pred zvolením do Parlamentu.

128.

V rámci úvodnej výhrady ( 50 ) odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 112 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Parlament má veľmi širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o smerovanie, ktoré zamýšľa priznať rozhodnutiu o žiadosti o zbavenie imunity. Prijatím sporných rozhodnutí však mohlo dôjsť k porušeniu viacerých základných práv.

129.

V rámci štvrtej výhrady prvej časti šiesteho dôvodu odvolatelia na jednej strane tvrdia, že na rozdiel od toho, čo je uvedené v bodoch 135 až 143 napadnutého rozsudku, sporné rozhodnutia predstavujú zásah do ich základných práv zakotvených v článku 6, článku 39 ods. 2 a článku 45 Charty. Na druhej strane vytýkajú Všeobecnému súdu, že v bodoch 126 a 127 tohto rozsudku konštatoval, že zákonnosť európskych zatykačov, ktoré boli na nich vydané, nemá nijaký vplyv na preskúmanie žiadosti o zbavenie imunity, ktorá má umožniť výkon týchto mandátov. V tejto súvislosti odvolatelia tvrdia, že Parlament bol povinný posúdiť riziká porušenia ich základných práv, podobne ako vykonávajúci súdny orgán v kontexte postupov odovzdávania podľa rámcového rozhodnutia 2002/584 ( 51 ).

130.

Parlament podporovaný Španielskym kráľovstvom navrhuje túto výhradu zamietnuť. Tvrdí, že niektoré tvrdenia sú neprípustné a iné neúčinné a že v každom prípade žiadne z nich nie je dôvodné. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa bodov 126 a 127 napadnutého rozsudku, Parlament navrhuje zamietnuť ho v rozsahu, v akom je založené na ich nesprávnom výklade.

133.

Všeobecný súd v bode 138 napadnutého rozsudku rozhodol, že imunita nemôže predstavovať základné právo priznané poslancom Európskeho parlamentu, lebo sa udeľuje výlučne v záujme Parlamentu. Skutočnosť, že rozhodnutie o zbavení imunity mení právne postavenie poslanca je však v tejto súvislosti irelevantná. Všeobecný súd ďalej v bodoch 140 a 141 tohto rozsudku konštatoval, že zbavenie poslaneckej imunity nemá samo osebe nijaký vplyv na výkon mandátu ani na slobodu, najmä slobodu pohybu odvolateľov a nezasahuje do ich práva na dodržiavanie prezumpcie neviny. Napokon Všeobecný súd v bode 142 uvedeného rozsudku dospel k záveru, že v dôsledku toho je ich argumentácia, ktorou sa usilujú preukázať, že tieto zásahy nie sú v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 52 ods. 1 Charty, neúčinná a z tohto dôvodu ju treba zamietnuť.

134.

Treba konštatovať, že Všeobecný súd sa v týchto bodoch napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Odvolatelia neuvádzajú nijaké právne tvrdenie, ktoré by spochybňovalo konštatovania Všeobecného súdu a obmedzilo sa na ich spochybnenie. Úplne súhlasím so stanoviskom Všeobecného súdu, podľa ktorého zbavenie poslaneckej imunity samo osebe nemá za následok stratu mandátu poslanca a nemá vplyv na jeho slobodu pohybu, keďže imunita sama osebe nie je základným právom poslanca.

135.

Všeobecný súd v bodoch 126 a 127 napadnutého rozsudku konštatoval, že Parlamentu neprináleží posudzovať zákonnosť na jednej strane aktov prijatých súdnymi orgánmi v rámci konania, ktoré viedlo k podaniu žiadosti o zbavenie imunity, keďže táto otázka patrí do výlučnej právomoci vnútroštátnych orgánov, a na druhej strane vnútroštátnych a európskych zatykačov vydaných v rámci predmetného trestného konania.

Rovnako Parlament nemá právomoc rozhodnúť o riziku porušenia základných práv vyplývajúceho z výkonu európskych zatykačov, ako by to robili súdne orgány, ktoré majú rozhodnúť o ich výkone. Nielenže mu takáto právomoc nebola zverená, ale jeho rozhodnutie nemá za následok zbavenie iných orgánov právomoci vykonávať nad týmito mandátmi potrebnú kontrolu. Rozhodnutie o zbavení poslaneckej imunity totiž nenahrádza rozhodnutie súdnych orgánov vykonávajúcich európsky zatykač, v rámci ktorého sú tieto orgány povinné preskúmať tento zatykač a najmä posúdiť existenciu prípadných podmienok stanovených rámcovým rozhodnutím 2002/584 na účely jeho vykonania alebo odmietnutia jeho vykonania. Okrem toho rozhodnutie Parlamentu neukladá vykonávajúcim orgánom povinnosť vykonať európsky zatykač. Z toho vyplýva, že Parlamentu neprináleží spochybňovať takýto mandát vydaný vnútroštátnymi orgánmi ani skúmať prípadný vplyv jeho výkonu na základné práva odvolateľov.

138.

V tejto súvislosti poznamenávam, že Benátska komisia vo svojej správe zdôrazňuje, že parlamentný orgán, ktorý skúma žiadosť o zbavenie imunity, by nemal vykonať preskúmanie skutočne súdnej povahy, a najmä by nemal za žiadnych okolností rozhodovať o vhodnosti začatia trestného stíhania ( 53 ).

139.

Vzhľadom na vyššie uvedené treba štvrtú výhradu zamietnuť.

4. O piatej výhrade prvej časti

142.

Piata výhrada je podľa môjho názoru neprípustná v rozsahu, v akom sa týka údajného porušenia zásady proporcionality Všeobecným súdom. Táto výhrada chápaná v tomto zmysle totiž nie je odôvodnená a obmedzuje sa na odkaz na žalobu o neplatnosť.

143.

Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľov, podľa ktorého Všeobecný súd neodpovedal na ich tvrdenia týkajúce sa dodržania zásady proporcionality, pripomínam, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že dôvod založený na neodpovedaní Všeobecného súdu na tvrdenia predložené v prvostupňovom konaní predstavuje v podstate tvrdenie, že došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia, ktorá vyplýva z článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na Všeobecný súd na základe článku 53 prvého odseku tohto Štatútu a článku 117 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu ( 54 ).

144.

Z ustálenej judikatúry však rovnako vyplýva, že z povinnosti odôvodnenia Všeobecnému súdu nevyplýva povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, v dôsledku čoho môže byť odôvodnenie implicitné pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie ( 55 ).

147.

V rámci šiestej výhrady odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 141 až 143 napadnutého rozsudku v zásade uviedol, že rozhodnutie o zbavení európskeho poslanca imunity a konanie, ktoré viedlo k jeho prijatiu, neporušujú – a nemôžu – porušiť právo na rešpektovanie prezumpcie neviny. V tejto súvislosti sa v bode B sporných rozhodnutí uvádza uznesenie Tribunal Supremo (Najvyšší súd) z 25. októbra 2018, hoci sa toto uznesenie netýka odvolateľov, ale ich spoluobvinených. Okrem toho, keďže jediným dokumentom predloženým členom výboru JURI bol rozsudok Tribunal Supremo (Najvyšší súd) zo 14. októbra 2019, ktorým boli odsúdené iné osoby, prijatie sporných rozhodnutí bolo založené na predpoklade, že odvolatelia sú vinní, čo je v rozpore s právom na prezumpciu neviny. Rovnaký záver platí vzhľadom na skutočnosť, že podľa nich Všeobecný súd nepreskúmal ich tvrdenia založené na zneužití právomoci a na existencii neuznaného cieľa, ktoré boli uvedené v rámci šiesteho žalobného dôvodu smerujúceho k zrušeniu, a tým porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

148.

Parlament podporovaný Španielskym kráľovstvom navrhuje túto výhradu zamietnuť. Uvádza najmä, že táto výhrada je založená na nesprávnom výklade bodu 141 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd len konštatoval, že zbavenie imunity poslanca ako také neporušuje jeho právo na rešpektovanie prezumpcie neviny. Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie založené na porušení povinnosti odôvodnenia, Parlament sa domnieva, že ho treba zamietnuť ako neprípustné a v každom prípade ako nedôvodné.

Domnievam sa, že touto výhradou odvolatelia v skutočnosti vytýkajú Všeobecnému súdu, že neodpovedal na ich tvrdenia uvedené v žalobe o neplatnosť, týkajúce sa zohľadnenia súdnych rozhodnutí Parlamentom, ktoré možno chápať tak, že preukazujú ich vinu, hoci sa ich netýkali. Skutočnosť, že Parlament podľa nich vychádzal z týchto rozhodnutí, je relevantná vzhľadom na ich tvrdenia týkajúce sa zneužitia právomoci a existencie skrytého úmyslu.

152.

Ako som práve pripomenul ( 57 ), na jednej strane dôvod založený na tom, že Všeobecný súd neodpovedal na tvrdenia uvedené v prvostupňovom konaní, sa v podstate rovná tvrdeniu, že došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia, a na druhej strane povinnosť odôvodnenia neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu.

153.

V tejto súvislosti treba konštatovať, že Všeobecný súd riadne preskúmal na jednej strane bod B sporných rozhodnutí ( 58 ), ako aj na druhej strane prípadný vplyv nesprávnych formulácií, ktoré sú v ňom uvedené, na rozhodnutie Parlamentu o zbavení imunity. Toto tvrdenie je preto nedôvodné.

154.

Podľa odvolateľov je totiž na jednej strane relatívne rozumné predpokladať, že hlasy poslancov Európskeho parlamentu, ktoré boli vyjadrené v prospech sporných rozhodnutí, by boli odlišné, ak by vedeli, že pokiaľ ide o imunity stanovené v článku 9 protokolu č. 7, bod S týchto rozhodnutí je zjavne nesprávny. Na druhej strane, ak by Parlament vedel o tom, že na rozdiel od toho, čo je uvedené v bode B uvedených rozhodnutí, fáza vyšetrovania voči odvolateľom nebola ukončená, mohol by sa domnievať, že vydanie európskeho zatykača proti nim pred ukončením fázy vyšetrovania bolo neprimerané. Okrem toho bod 159 napadnutého rozsudku obsahuje nesprávne právne posúdenie týkajúce sa skreslenia ustanovení španielskeho trestného poriadku.

157.

Parlament podporovaný Španielskym kráľovstvom navrhuje zamietnuť tieto dve výhrady. Podľa Parlamentu tvrdenie založené na tom, že jeho rozhodnutie o zbavení odvolateľov imunity je založené výlučne na dôvode uvedenom v bode S sporných rozhodnutí, je v rozpore s jeho pripomienkami uvedenými v bodoch T až W týchto rozhodnutí a treba ho zamietnuť ako nedôvodné. Okrem toho tvrdenie založené na skreslení ustanovení španielskeho trestného poriadku treba zamietnuť ako neprípustné, keďže ho odvolatelia po prvýkrát uvádzajú v rámci odvolania. V každom prípade treba toto tvrdenie zamietnuť ako nedôvodné. Španielske kráľovstvo tvrdí, že ôsma výhrada je neúčinná, keďže na účely vyhovenia žiadosti o zbavenie imunity je irelevantné, či fáza vyšetrovania bola ukončená alebo nie.

b) Posúdenie

158.

161.

Domnievam sa, že záver Všeobecného súdu nie je nesprávny. Odôvodnenie sporných rozhodnutí sa totiž neobmedzuje na ich body B a S. Na účely posúdenia vplyvu týchto nepresných formulácií je potrebné zohľadniť kontext, ako aj odôvodnenie týchto rozhodnutí ako celku. V rámci šiesteho odvolacieho dôvodu odvolatelia neuviedli nijaké tvrdenie, ktoré by umožnilo preukázať, že nepresnosti vo formulácii bodov B a S boli takej povahy, že rozhodnutie Parlamentu o zbavení imunity by bolo odlišné, ak by bola táto formulácia správna. Stotožňujem sa najmä s názorom Španielskeho kráľovstva, že pokiaľ ide o rozhodnutie o zbavení imunity, nie je podstatné, či je fáza vyšetrovania v trestnej veci ukončená alebo nie.

162.

Subsidiárne, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľov, podľa ktorého sa Parlament mohol domnievať, že vydanie európskych zatykačov proti nim pred skončením fázy vyšetrovania bolo neprimerané, pripomínam ( 59 ), že v žiadnom prípade nepatrí do pôsobnosti Parlamentu posudzovať primeranosť zadržania odvolateľov vzhľadom na štádium trestného konania, ktoré sa ich týka.

163.

V tejto súvislosti sa domnievam, že tvrdenia založené na ustanoveniach španielskeho trestného poriadku sú neúčinné.

166.

Parlament podporovaný Španielskym kráľovstvom navrhuje zamietnuť túto výhradu ako nedôvodnú. Parlament tvrdí, že ani zásada riadnej správy vecí verejných, ani zásada rovnosti zaobchádzania mu nezakazujú prispôsobiť a zmeniť svoju predchádzajúcu prax. Okrem toho tvrdenia založené na skreslení dôkazov Všeobecným súdom sú neprípustné, keďže odvolatelia presne neuvádzajú chyby alebo skreslené dôkazy. V každom prípade sú tieto tvrdenia nedôvodné.

b) Posúdenie

167.

Všeobecný súd v bodoch 162 a 163 napadnutého rozsudku zhrnul tvrdenia odvolateľov týkajúce sa prvkov údajnej praxe Parlamentu, ktoré Parlament údajne nezohľadnil.

168.

171.

Zastávam názor, že Všeobecný súd sa v predmetných bodoch napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho posúdenia.

172.

Ako vyplýva z bodu 53 oznámenia č. 11/2019, toto oznámenie nahradilo všetky predchádzajúce oznámenia a všetky ostatné dokumenty výboru JURI týkajúce sa postupov a spôsobov fungovania Parlamentu v oblasti imunít. To svedčí o jasnom úmysle Parlamentu zmeniť svoju predchádzajúcu prax. Vzhľadom na mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje Parlament, pokiaľ ide o zbavenie poslaneckej imunity sa domnievam, že bol oprávnený postupovať týmto spôsobom, a to tým skôr, že zmena jeho praxe bola odôvodnená analýzou judikatúry.

173.

Tento záver potvrdzuje aj Súdny dvor, ktorý už mal príležitosť konštatovať, že oznámenie č. 11/2003 už nie je po uverejnení oznámenia č. 11/2019 uplatniteľné, a že Súdny dvor ho preto nie je povinný zohľadniť ( 60 ). Keďže odvolatelia svoju argumentáciu zakladajú na predchádzajúcej praxi Parlamentu, zhrnutej v oznámení č. 11/2003, úvaha Súdneho dvora platí a fortiori pre akúkoľvek prax Parlamentu, ktorá predchádzala oznámeniu č. 11/2019.

8. O druhej časti šiesteho dôvodu

a) Argumentácia účastníkov konania

177.

Druhá časť šiesteho dôvodu je založená na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd, keď dospel k záveru, že Parlament sa nedopustil nesprávneho posúdenia fumus persecutionis .

178.

V prvom rade odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že porušil svoju povinnosť odôvodnenia. Opätovne spochybňujú ( 62 ) zásadu uvedenú v bode 112 napadnutého rozsudku, podľa ktorej má Parlament veľmi širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o smerovanie, ktoré zamýšľa priznať rozhodnutiu o žiadosti o zbavenie imunity.

182.

Odvolatelia najmä spochybňujú v prvom rade posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa neexistencie vplyvu na identifikáciu fumus persecutionis na jednej strane dátumu vydania európskych zatykačov (bod 174 tohto rozsudku) a na druhej strane neexistencie európskych zatykačov v období od júla 2018 do októbra alebo novembra 2019 (body 175 až 178 uvedeného rozsudku), v druhom rade konštatovanie Všeobecného súdu v bodoch 179 až 182 toho istého rozsudku, podľa ktorého tvrdenia založené na existencii skutkov, ktoré sú im vytýkané, ich kvalifikácii z hľadiska španielskeho trestného zákona, ako aj otázku, či tieto skutky odôvodňovali alebo neodôvodňovali trestné stíhanie, boli neúčinné, v treťom rade posúdenie Všeobecného súdu v bodoch 183 až 184 napadnutého rozsudku týkajúce sa relevantnosti skutočností zohľadnených Parlamentom pri posudzovaní fumus persecutionis , vo štvrtom rade nesprávne právne posúdenie Všeobecného súdu, keď v bode 185 tohto rozsudku konštatoval, že Parlamentu neprináleží posudzovať zákonnosť aktov prijatých súdnymi orgánmi v priebehu predmetného trestného konania. Po každej námietke odvolateľov nasleduje buď ich vlastné posúdenie relevantnosti skutočností uvedených na posúdenie fumus persecutionis , odkaz na iné odvolacie dôvody, alebo jednoduché konštatovanie, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

183.

Parlament podporovaný Španielskym kráľovstvom navrhuje zamietnuť tvrdenia odvolateľov buď ako neprípustné, alebo ako nedôvodné.

b) Posúdenie

184.

Všeobecný súd ďalej v bode 186 napadnutého rozsudku konštatoval, že odvolatelia nepreukázali zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa mal dopustiť Parlament, keď vychádzal z dotknutých okolností (pripomenutých v predchádzajúcom bode), aby vylúčil existenciu fumus persecutionis . V tejto súvislosti podľa Všeobecného súdu nemôžu uvedený záver spochybniť skutočnosti, že po prvé odvolatelia sú stíhaní za svoju vnútroštátnu politickú činnosť, po druhé v rámci predmetného trestného konania alebo po jeho ukončení by im mohlo byť dočasne zabránené vo výkone ich mandátu alebo by ho prípadne mohli stratiť, po tretie španielska strana VOX podala v predmetnom trestnom konaní návrh vo verejnom záujme a po štvrté boli terčom určitých negatívnych verejných vyhlásení, ktoré vyzývali najmä na to, aby im boli uložené exemplárne sankcie. To isté platí pre tvrdenia odvolateľov, ktorých cieľom je spochybniť nestrannosť súdnych orgánov, ktoré vstúpili do predmetného trestného konania. Okrem toho na účely preukázania existencie tohto zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustil Parlament, sa odvolatelia nemôžu účinne odvolávať udalostí, ktoré nastali po prijatí sporných rozhodnutí, medzi ktoré patrí oznámenie ústrednej volebnej komisie z 3. novembra 2022 a skutočnosť, že španielske orgány ich a ich právnych zástupcov sledovali.

186.

Domnievam sa, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia fumus persecutionis , ktoré vykonal Parlament. Súhlasím najmä s jeho názorom, že Parlament má vzhľadom na všetky relevantné okolnosti širokú mieru voľnej úvahy na preukázanie existencie fumus persecutions a že jeho rozhodnutie by mohlo byť zrušené len v prípade zjavne nesprávneho posúdenia ( 63 ). Posúdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého sa Parlament nedopustil takéhoto zjavného pochybenia, nie je podľa môjho názoru nesprávne.

190.

V každom prípade aj keby boli tieto tvrdenia prípustné, mali by byť zamietnuté ako nedôvodné, keďže nemôžu spochybniť moje konštatovanie uvedené v bode 186 vyššie.

191.

Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhú časť šiesteho dôvodu zamietnuť.

9. Záver k šiestemu odvolaciemu dôvodu

192.

a) Argumentácia účastníkov konania

194.

V prvej časti piateho dôvodu odvolatelia vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že pokiaľ ide o konania, v súvislosti s ktorými došlo k zbaveniu imunity, sporné rozhodnutia nie sú nejasné. V tejto súvislosti spochybňujú výklad sporných rozhodnutí predložený Všeobecným súdom v bodoch 94 až 97 napadnutého rozsudku, ktorý podľa nich nie je jediným možným výkladom. Tvrdia najmä, že jediným cieľom žiadostí o zbavenie imunity, ktoré sa ich týkali, bolo pokračovať v prebiehajúcich postupoch odovzdávania, a to v konaniach o výkone európskych zatykačov v Belgicku a v Spojenom kráľovstve.

195.

Parlament podporovaný Španielskym kráľovstvom navrhuje zamietnuť túto časť, pričom tvrdí, že tvrdenia sú neprípustné alebo neúčinné a v každom prípade nedôvodné.

b) Posúdenie

Je pravda, že článok 9 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584 stanovuje možnosť, aby súdny orgán vydávajúci európsky zatykač oznámil tento zatykač priamo vykonávajúcemu súdnemu orgánu, ak je známe miesto, kde sa nachádza požadovaná osoba. Toto oznámenie však nemá za následok obmedzenie rozsahu európskeho zatykača na územie členského štátu tohto posledného uvedeného orgánu. Tento európsky zatykač sa môže vždy vykonať vo všetkých členských štátoch. Vzhľadom na neexistenciu výslovných formulácií v predmetných žiadostiach o zbavenie imunity, z ktorých by vyplývalo, že imunita má byť Parlamentom zrušená len v súvislosti s výkonom európskych zatykačov v Belgicku a v Spojenom kráľovstve, výklad týchto žiadostí a sporných rozhodnutí podaný odvolateľmi musí byť zamietnutý ako nesprávny. V dôsledku toho sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že zo sporných rozhodnutí vyplýva, že Parlament sa rozhodol zbaviť odvolateľov imunity na území všetkých členských štátov okrem španielskeho územia.

199.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že prvú časť piateho dôvodu treba zamietnuť.

2. O druhej časti piateho dôvodu

a) Argumentácia účastníkov konania

200.

203.

Na úvod treba poznamenať, že vzhľadom na to, že žiadosti o zbavenie imunity sa týkali len imunity uvedenej v článku 9 prvom odseku písm. b) protokolu č. 7, výhrady odvolateľov týkajúce sa prípadných pripomienok Všeobecného súdu k rozsahu ich imunity na španielskom území sú neúčinné. Na jednej strane totiž tieto námietky smerujú proti dôvodom, ktoré nemajú vplyv na výrok napadnutého rozsudku ( 67 ). Na druhej strane, ako správne uviedol Parlament, Všeobecný súd v bodoch 100 až 105 tohto rozsudku zopakoval obsah viacerých bodov sporných rozhodnutí, ako aj závery formulované Parlamentom a tieto body napadnutého rozsudku v žiadnom prípade nenaznačujú jeho vlastný výklad rozsahu imunity stanovenej v článku 9 prvom odseku písm. a) tohto protokolu.

204.

207.

Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhú časť piateho dôvodu zamietnuť.

3. Záver týkajúci sa piateho odvolacieho dôvodu

208.

Vzhľadom na úvahy, ktoré som uviedol vyššie, sa domnievam, že piaty odvolací dôvod by sa mal zamietnuť.

G.

211.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:

–

vyhlásil, že konanie o odvolaní, ktoré podali Carles Puigdemont i Casamajó a Clara Ponsatí i Obiols, sa zastavuje,

–

pokiaľ ide o odvolanie, ktoré podali Carles Puigdemont i Casamajó a Clara Ponsatí i Obiols, rozhodol, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania,

( 5 ) DOGC č. 7449A, zo 6. septembra 2017, s. 1.

( 6 ) DOGC č. 7451A, z 8. septembra 2017, s. 1.

( 7 ) T. j. tretí, piaty, šiesty a siedmy dôvod.

( 8 ) Rozsudok zo 6. septembra 2018, Bank Mellat/Rada ( C‑430/16 P , EU:C:2018:668 , bod 49 a citovaná judikatúra).

( 9 ) Rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a. i./Komisia ( C‑33/14 P , EU:C:2015:609 , bod 58 a citovaná judikatúra).

( 10 ) Rozsudok z 13. júla 2023, D & A Pharma/EMA ( C‑136/22 P , EU:C:2023:572 , bod 44 a citovaná judikatúra).

( 17 ) Rozsudok Junqueras Vies (bod 84 a citovaná judikatúra).

( 18 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Junqueras Vies ( C‑502/19 , EU:C:2019:958 , bod 5 ).

( 19 ) Rozsudok ESĽP, 20. decembra 2016, Uspaskich v. Litva, CE:ECHR:2016:1220JUD001473708, bod 91.

( 20 ) Pozri najmä rozsudky zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament (Spojené veci T‑346/11 a T‑347/11 , EU:T:2013:23 , bod 60 ); z 8. novembra 2018, Troszczynski/Parlament ( T‑550/17 , EU:T:2018:754 , bod 44 ); z 1. decembra 2021, Jalkh/Parlament ( T‑230/21 , EU:T:2021:848 , bod 24 ), ako aj z 26. júna 2024, Fest/Parlament ( T‑305/23 , EU:T:2024:422 , bod 24 ).

( 21 ) Všeobecný súd kvalifikuje rozhodnutia o zbavení imunity ako „rozhodnutia politickej povahy“. V tejto súvislosti zo správy o rozsahu a zbavení parlamentných imunít, ktorú prijala Benátska komisia na svojom 98. plenárnom zasadnutí (Benátky, 21. – 22. marca 2014) (ďalej len „správa Benátskej komisie“), vyplýva, že táto kvalifikácia zodpovedá kvalifikácii, ktorú uvádzajú niektoré vnútroštátne právne poriadky (bod 135 správy Benátskej komisie). Bez ohľadu na to, aký výraz sa použije na opis povahy tohto rozhodnutia, najdôležitejšia je široká miera voľnej úvahy Parlamentu pri jeho prijímaní.

( 22 ) Rozsudok zo 17. septembra 2020, Troszczynski/Parlament ( C‑12/19 P , EU:C:2020:725 , bod 25 ).

( 29 ) Rozsudok z 12. decembra 2024, DD/FRA ( C‑680/22 P , EU:C:2024:1019 , bod 34 a citovaná judikatúra).

( 30 ) Rozsudok z 12. decembra 2024, DD/FRA ( C‑680/22 P , EU:C:2024:1019 , bod 35 a citovaná judikatúra).

( 31 ) Rozsudok z 11. decembra 2019, Mytilinaios Anonymos Etairia – Omilos Epicheiriseon ( C‑332/18 P , EU:C:2019:1065 , bod 149 a citovaná judikatúra).

( 32 ) Pozri rozsudok zo 16. septembra 2020, BP/FRA ( C‑669/19 P , EU:C:2020:713 , bod 41 a citovaná judikatúra).

( 33 ) Pozri rozsudok zo 16. septembra 2020, BP/FRA ( C‑669/19 P , EU:C:2020:713 , bod 41 a citovaná judikatúra).

( 34 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2022, WV/ESVČ ( C‑162/20 P , EU:C:2022:153 , body 67 až 69 a citovaná judikatúra).

( 41 ) Deviatim výhradám prvej časti predchádza úvodná výhrada týkajúca sa porušenia základných práv odvolateľov. Keďže táto otázka je predmetom štvrtej výhrady, nie je potrebné ju považovať za samostatnú výhradu, a preto ju preskúmam v rámci štvrtej výhrady.

( 42 ) Pozri bod 116 vyššie.

( 43 ) Pozri bod 43 vyššie.

( 44 ) Pozri body 162, 188 a 190 správy Benátskej komisie.

( 45 ) Rozsudok z 27. apríla 2023, Fondazione Cassa di Risparmio di Pesaro a i./Komisia ( C‑549/21 P , EU:C:2023:340 , bod 80 a citovaná judikatúra).

( 46 ) Rozsudok Junqueras Vies, bod 78.

( 53 ) Pozri bod 168 správy Benátskej komisie.

( 54 ) Rozsudok z 28. septembra 2023, Changmao Biochemical Engineering/Komisia ( C‑123/21 P , EU:C:2023:708 , bod 185 a citovaná judikatúra).

( 55 ) Rozsudok zo 4. októbra 2024, Mylan IRE Healthcare/Komisia ( C‑237/22 P , EU:C:2024:850 , bod 84 a citovaná judikatúra).

( 56 ) Body 339 až 365 žaloby o neplatnosť.

( 57 ) Pozri body 143 a 144 vyššie.

( 58 ) Pozri nasledujúcu časť nižšie.

( 65 ) Pozri časť IV.C vyššie, najmä body 43 až 45.

( 66 ) Rozsudok z 22. decembra 2022, Parlament/Moi ( C‑246/21 P , EU:C:2022:1026 , bod 34 a citovaná judikatúra).

( 67 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 2023, Fondazione Cassa di Risparmio di Pesaro a i./Komisia ( C‑549/21 P , EU:C:2023:340 , bod 80 a citovanú judikatúru).

( 68 ) Pozri bod 126 vyššie.

( 69 ) Pozri bod 203 vyššie.

( ) Pozri časť IV.D.4 vyššie.