C-575/23

62023CC0575

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 24. októbra 2024 ( 1 )

Vec C‑575/23

FT,

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Duševné vlastníctvo – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Práva súvisiace s autorským právom hudobníkov orchestra – Smernica 2001/29/ES – Článok 2 a článok 3 ods. 2 – Právo na rozmnožovanie a právo na sprístupnenie výkonov verejnosti – Smernica 2006/115/ES – Články 7 až 9 – Právo na zaznamenanie, rozhlasové vysielanie, verejný prenos a rozširovanie – Smernica (EÚ) 2019/790 – Článok 26 – Časová pôsobnosť – Články 18 až 23 – Pôsobnosť – Zásada primeranej a proporcionálnej odmeny – Zásada zmluvnej voľnosti – Postúpenie práv súvisiacich s autorským právom prostredníctvom právneho predpisu“

Úvod

1.

Autori nie sú jediní, ktorí požívajú práva duševného vlastníctva k svojim dielam. Osobitné práva, nazývané „práva súvisiace s autorskými právami“ (ďalej len „súvisiace práva“ ( 2 )), sa priznávajú osobám, ktoré sú nápomocné pri umeleckej tvorbe, najmä výkonným umelcom.

2.

Medzinárodné právo

5.

Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií bol podpísaný v Ríme 26. októbra 1961 (ďalej len „Rímsky dohovor“). Európska únia nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru ale všetky členské štáty, s výnimkou Maltskej republiky, ňou sú. Hoci tento dohovor stanovuje povinnosti týkajúce sa ochrany práv výkonných umelcov ( 3 ) len pre výkony zachytené, zaznamenané alebo vysielané v inej krajine, než je krajina, v ktorej sa žiada o ochranu, predstavuje napriek tomu minimálny medzinárodný štandard takejto ochrany. Iné akty medzinárodného práva, ako aj príslušné akty práva Únie naň odkazujú a majú sa vykladať v súlade s týmto dohovorom. ( 4 )

6.

Články 7, 8 a 15 Rímskeho dohovoru stanovujú:

„Článok 7

rozmnoženiu záznamu ich výkonu bez ich súhlasu;

i)

ak samotný pôvodný záznam bol urobený bez ich súhlasu;

ii)

ak sa rozmnožuje pre iné účely, než na aké výkonní umelci udelili súhlas;

iii)

…

2. Bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 tohto článku môže každý zmluvný štát svojím vnútorným zákonodarstvom ustanoviť tie isté druhy obmedzenia ochrany práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových snímok a rozhlasových organizácií, aké ustanovil vnútorným zákonodarstvom v súvislosti s ochranou autorského práva na literárne a umelecké diela. Zákonné licencie môžu sa však ustanoviť len v takom rozsahu, v akom je to zlučiteľné s týmto Dohovorom.“

7.

Hoci Únia nie je zmluvnou stranou Rímskeho dohovoru, je zmluvnou stranou Zmluvy Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) o výkonoch a zvukových záznamoch, ktorá bola uzavretá 20. decembra 1996 v Ženeve a schválená v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2000/278/ES zo 16. marca 2000 ( 5 ) (ďalej len „WPPT“). Podľa článku 1 ods. 1 WPPT:

„Nič v tejto zmluve nebude obmedzovať jestvujúce záväzky, ktoré majú zmluvné strany navzájom voči sebe podľa [Rímskeho dohovoru].“

8.

sprístupnenie originálu a rozmnoženín svojich výkonov zaznamenaných na zvukových záznamoch verejnosti predajom alebo iným prevodom vlastníctva,

–

sprístupnenie svojich výkonov zaznamenaných na zvukových záznamoch verejnosti takým spôsobom, že členovia verejnosti k nim môžu mať prístup z miesta a v čase, ktorý si individuálne zvolia.

9.

Článok 16 ods. 1 WPPT umožňuje zmluvným stranám ustanoviť tie isté typy obmedzení alebo výnimiek v prípade ochrany výkonných umelcov, aké ustanovili v súvislosti s ochranou autorského práva k literárnym a umeleckým dielam.

Právo Únie

pre výkonných umelcov k záznamom ich výkonov;

…

Článok 3

…

2. Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať sprístupňovanie verejnosti po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami takým spôsobom, že verejnosť má k nim prístup z miesta a v čase individuálne zvolenom:

a)

…

b)

výkonnému umelcovi vo vzťahu k záznamom jeho výkonu;

…

Článok 7

1. Členské štáty ustanovia pre výkonných umelcov výhradné právo povoliť alebo zakázať záznam ich výkonov.

a)

výkonných umelcov, pokiaľ ide o záznamy ich výkonov;

…

Článok 10

…

2. Bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 môže každý členský štát ustanoviť, pokiaľ ide o ochranu výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov… obmedzenia takého istého druhu, aké sú ustanovené v súvislosti s ochranou autorského práva pri literárnych a umeleckých dielach.

–

povinnosť transparentnosti zo strany strán, ktorým udelili licenciu alebo na ktoré previedli svoje práva, najmä pokiaľ ide o spôsoby využívania, všetky dosiahnuté zisky a splatnú odmenu,

–

právo požadovať primeranú a spravodlivú dodatočnú odmenu, ak sa pôvodne dohodnutá odmena ukáže ako neúmerne nízka v porovnaní so všetkými neskôr dosiahnutými príjmami z využívania umeleckých výkonov,

–

dobrovoľný alternatívny postup riešenia sporov týkajúcich sa povinnosti transparentnosti a práva na dodatočnú odmenu,

„1. Táto smernica sa uplatňuje na všetky diela a iné predmety ochrany, ktoré sú chránené vnútroštátnym právom v oblasti autorského práva k 7. júnu 2021 alebo po tomto dátume.

2. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek uzavreté akty a práva nadobudnuté pred 7. júnom 2021.“

Belgické právo

14.

V belgickom práve sú práva súvisiace s autorským právom upravené v kapitole 3 hlavy 5 knihy XI code de droit économique (Hospodársky zákonník). Články XI.203 a XI.205 tohto zákonníka v znení účinnom v čase skutkových okolností vo veci samej (ďalej len „Hospodársky zákonník“) stanovujú okrem iného:

„Článok XI.203

Výlučne výkonný umelec má právo šíriť svoj výkon na verejnosti akýmkoľvek spôsobom vrátane sprístupnenia verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nemu mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.

Práva výkonného umelca zahŕňajú okrem iného výlučné právo šírenia…

…

§ 3 Pokiaľ ide o výkonných umelcov, všetky zmluvy musia byť doložené písomne.

Zmluvné ustanovenia týkajúce sa práv výkonného umelca a spôsobov ich uplatnenia sa vykladajú reštriktívne. Postúpenie predmetu, ktorý zahŕňa zaznamenanie výkonu neznamená právo na jeho využitie.

…

16.

Podľa článku 3 ods. 1 a 2 uvedeného predpisu:

„§ 1 V prospech ONB sú na základe článku 2 a za peňažnú odmenu spresnenú v článkoch 4 a 6 postúpené tieto práva súvisiace s autorským právom:

a)

Právo na verejný prenos:

–

právo rozmnožovať výkony výkonných umelcov podané v rámci ich poslania v prospech [ONB] úplne alebo čiastočne, v neobmedzenom počte exemplárov na všetkých fonografických, videografických alebo multimediálnych nosičoch vrátane digitálnych nosičov, ktoré sú doteraz známe alebo neznáme,

–

právo rozširovať nosiče s rozmnoženinami výkonov výkonných umelcov a právo ponúkať ich sťahovanie na súkromné účely prostredníctvom digitálnej siete prenosu údajov, najmä internetu, a vo všeobecnosti právo na využívanie alebo umožnenie využívania nosičov vrátane predaja a prenájmu.

§ 2 Práva v súlade s článkom 2 a prvým paragrafom tohto článku sa postupujú na celú dobu trvania práv súvisiacich s autorským právom a pre celý svet. …“

Skutkové okolnosti sporu vo veci samej, konanie a prejudiciálne otázky

17.

Žalobou podanou 26. júla 2021 na Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) sa žalobcovia vo veci samej domáhali zrušenia aktu sporného vo veci samej, pričom v podstate najmä tvrdili, že ustanovenia tohto aktu porušujú články 18 až 23 smernice 2019/790, ako aj články XI.203 a XI.205 Hospodárskeho zákonníka.

21.

Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Majú sa články 18 až 23 [smernice 2019/790] vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby boli práva verejných zamestnancov súvisiace s autorským právom k výkonom uskutočneným v rámci pracovnoprávneho vzťahu postúpené prostredníctvom právneho predpisu?

2.

Úvodné poznámky

24.

Svojimi prejudiciálnymi otázkami sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na výklad ustanovení smernice 2019/790, ktoré sa týkajú súvisiacich práv výkonných umelcov, a to na účely posúdenia súladu aktu sporného vo veci samej s týmito ustanoveniami (prvá otázka) a konkrétnejšie na uplatniteľnosť ratione temporis tejto smernice na spor vo veci samej (druhá otázka).

25.

Podľa ustálenej judikatúry však Súdnemu dvoru prináleží zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predložil vnútroštátny súd, vybrať tie právne ustanovenia, ktoré si so zreteľom na predmet sporu vo veci samej vyžadujú výklad. ( 9 ) V prejednávanej veci sa domnievam, že prejudiciálne otázky treba doplniť.

26.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania navyše vyplýva, že žalobné dôvody uplatnené proti aktu spornom vo veci samej sa týkajú jeho súladu nielen s ustanoveniami smernice 2019/790, ale tiež a najmä s ustanoveniami článku XI.203 a XI.205 Hospodárskeho zákonníka. ( 11 ) Pritom tieto neskôr uvedené ustanovenia, keďže zaisťujú prebratie článkov 2 a 3 smernice 2001/29, ako aj článku 3 a článkov 7 až 9 smernice 2006/115 do belgického práva, pokiaľ ide o výkonných umelcov, sa majú vykladať čo možno v najväčšej miere v súlade s týmito smernicami. ( 12 ) Uvedené smernice nie sú okrem toho na rozdiel od smernice 2019/790 dotknuté problémom ich uplatniteľnosti ratione temporis na spor vo veci samej. Objasnenie správneho výkladu vyššie uvedených ustanovení práva Únie sa mi teda zdá užitočné, ba dokonca nevyhnutné, na vyriešenie sporu prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom, a to o to viac, že táto otázka zrejme nebola vznesená ani prejednaná v konaní vo veci samej.

28.

Pokiaľ ide o druhú otázku, táto otázka je súčasťou širšej otázky, či smernica 2019/790 bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je akt sporný vo veci samej. Možno ju teda analyzovať v rámci výkladu ustanovení tejto smernice. Navrhujem preto spojiť túto analýzu s analýzou prvej otázky.

29.

Navrhujem teda konštatovať, že svojimi dvoma otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 písm. b) a článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29, článok 3 ods. 1 písm. a), článok 7 ods. 1, článok 8 ods. 1 a článok 9 ods. 1 písm. a) smernice 2006/115, ako aj články 18 až 23 smernice 2019/790 majú vykladať v tom zmysle, že bránia postúpeniu, prostredníctvom právneho predpisu, práv súvisiacich s autorskými právami výkonných umelcov, ktorí sú stálymi zamestnancami, na zamestnávateľa, pokiaľ ide o výkony uskutočnené v rámci pracovnoprávneho vzťahu.

32.

Článok 2 písm. b) a článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29, ako aj článok 3 ods. 1 písm. a), článok 7 ods. 1, článok 8 ods. 1 a článok 9 ods. 1 písm. a) smernice 2006/115 udeľujú výkonným umelcom výlučné právo povoliť alebo zakázať využívanie ich umeleckých diel v podobe ich záznamu, rozmnožovania, rozširovania (vrátane nájmu a vypožičiavania) a verejného prenosu vrátane sprístupňovania verejnosti.

33.

Podľa ustálenej judikatúry je výlučné právo povoliť alebo zakázať právom preventívnej povahy v tom zmysle, že každý úkon využitia takto chránených predmetov si vyžaduje predchádzajúci súhlas nositeľov predmetných práv. Každé použitie takých predmetov ochrany treťou osobou bez tohto predchádzajúceho súhlasu teda treba považovať za porušenie týchto práv. ( 14 ) Okrem toho sa táto ochrana neobmedzuje len na priznanie výlučných práv, ale zahŕňa aj ich výkon. ( 15 )

34.

Z uvedeného vyplýva, že dotknuté ustanovenia smerníc 2001/29 a 2006/115 priznávajú výkonným umelcom právo skutočne a účinne brániť využívaniu ich výkonov bez ich súhlasu. Toto právo teda nemožno zmeniť na obyčajné právo na odmenu prostredníctvom takého núteného postúpenia, aké predpokladá akt sporný vo veci samej.

38.

Článok 10 ods. 2 druhý pododsek smernice 2006/115 okrem toho výslovne stanovuje, že môžu byť ustanovené len v rozsahu zlučiteľnom s Rímskym dohovorom. Hoci je toto ustanovenie obsiahnuté v smernici 2006/115, neuplatňuje sa len na výlučné práva chránené touto smernicou, ale všeobecne, „pokiaľ ide o ochranu výkonných umelcov“, teda aj na práva uvedené v smernici 2001/29.

39.

Rímsky dohovor, na ktorý odkazuje uvedené ustanovenie smernice 2006/115, jasne vymedzuje povahu práv, ktoré sú zmluvné strany tohto dohovoru povinné zabezpečiť výkonným umelcom. Článok 7 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý stanovuje minimálnu požadovanú ochranu, uvádza, že táto ochrana musí umožniť „zabrániť“ využívaniu, bez súhlasu výkonných umelcov, ich výkonov v podobe rozhlasového vysielania alebo verejného prenosu pôvodného záznamu a rozmnoženiny. Ide teda o výlučné a preventívne práva výkonných umelcov, ktorí musia mať možnosť udeliť alebo odmietnuť súhlas s každým využívaním svojich prednesov v jednej z uvedených foriem.

40.

Rímsky dohovor zmierňuje pôsobnosť tejto zásady predchádzajúceho súhlasu výkonných umelcov len v obmedzenom počte situácií uvedených v článkoch 12, 15 a 19 tohto dohovoru, prevzatých do článku 8 ods. 2, článku 10 a článku 3 ods. 6 smernice 2006/115. Žiadne z týchto ustanovení však neumožňuje nariadiť také nútené postúpenie, aké je obsiahnuté v akte spornom vo veci samej. ( 18 )

44.

Je síce pravda, že vo výnimočných situáciách Súdny dvor pripustil, aby bola domnienka implicitného súhlasu majiteľov autorských práv alebo s nimi súvisiacich práv stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave. ( 20 ) Túto judikatúru však podľa môjho názoru na prejednávanú vec nemožno uplatniť.

45.

V prvom rade totiž Súdny dvor predpokladal taký implicitný súhlas len v situáciách menej dôležitého využitia. ( 21 ) Pochybujem, že taký prístup by bolo možné uplatniť na všeobecné postúpenie súvisiacich práv skupiny výkonných umelcov. Okrem toho Súdny dvor zdôraznil, že podmienky, za ktorých možno pripustiť implicitný súhlas musia byť presne definované, aby samotná zásada predchádzajúceho súhlasu nebola zbavená účinku. ( 22 ) Pritom v prípade výkonných umelcov, ktorí sú dotknutí aktom sporným vo veci samej, je práve zásada predchádzajúceho súhlasu zredukovaná na nulu.

46.

V druhom rade Súdny dvor zdôraznil, že dotknutý majiteľ musí mať možnosť nesúhlasiť s predpokladaným použitím predmetného chráneného diela. ( 23 ) V spore vo veci samej je pritom nesporné, že hudobníci ONB nesúhlasili s podmienkami postúpenia ich práv a že namietali proti aktu spornému vo veci samej. Z tohto dôvodu nemožno predpokladať, že by s tým súhlasili. Okrem toho, keďže akt sporný vo veci samej sa týka už zamestnaných hudobníkov, existencia implicitného súhlasu s postúpením ich práv v prospech ONB zostáva čisto hypotetická. ( 24 )

O smernici 2019/790

50.

Pokiaľ ide o smernicu 2019/790, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa pýta Súdneho dvora na uplatniteľnosť tejto smernice v prípade postúpenia, prostredníctvom právnej úpravy, súvisiacich práv výkonných umelcov zamestnaných ako verejní zamestnanci, ako aj na uplatniteľnosť uvedenej smernice ratione temporis vzhľadom na dátum prijatia aktu sporného vo veci samej. Sústredím sa preto na tieto dva aspekty. Posúdenie hmotnoprávneho súladu vnútroštátnej právnej úpravy s relevantnými ustanoveniami tej istej smernice v každom prípade patrí do právomoci vnútroštátneho súdu.

– O uplatniteľnosti smernice 2019/790 ratione temporis

51.

Na pripomenutie, podľa článku 26 sa smernica 2019/790 uplatňuje na všetky diela a iné predmety, ktoré sú chránené vnútroštátnym právom v oblasti autorského práva k 7. júnu 2021 alebo po tomto dátume. Tento článok vo svojom odseku 2 spresňuje, že táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek uzavreté akty a práva nadobudnuté pred uvedeným dátumom. Vzniká teda otázka, do akej miery sa uvedená smernica uplatňuje na akt sporný vo veci samej, ktorý nadobudol účinnosť 4. júna 2021.

55.

Táto judikatúra však výslovne neodpovedá na otázku, ako sa má vykladať pojem „nadobudnuté práva“, ktorý sa nachádza aj v článku 26 ods. 2 smernice 2019/790. Podľa môjho názoru tento pojem nemožno vykladať príliš široko, aby nebol dotknutý potrebný účinok tejto smernice.

56.

Prevod výlučných práv totiž môže mať veľmi široký časový rozsah. Akt sporný vo veci samej tak predpokladá postúpenie, v prospech ONB, všetkých v ňom vymenovaných súvisiacich práv hudobníkov tohto orchestra, zamestnaných v súčasnosti a tých, ktorí budú týmto orchestrom zamestnaní v budúcnosti, vrátane budúcich výkonov, a to na celú dobu trvania týchto práv. Ak by sa všetky tieto práva považovali za „nadobudnuté“ v zmysle článku 26 ods. 2 smernice 2019/790, malo by to za následok definitívne vyňatie prevodu súvisiacich práv hudobníkov ONB z pôsobnosti požiadaviek tejto smernice, ktorá by sa tak stala vo vzťahu k tejto skupine výkonných umelcov neúčinnou.

57.

Podľa môjho názoru je teda potrebné vykladať článok 26 ods. 2 smernice 2019/790 tak, že odkazuje len na práva existujúce ku dňu, ktorý je v ňom uvedený, to znamená na práva, pri ktorých k skutočnosti zakladajúcej právo došlo pred týmto dátumom. Pokiaľ ide o súvisiace práva výkonných umelcov, je touto rozhodujúcou skutočnosťou v zásade uskutočnenie výkonu. Aj keď sa totiž postúpenie výhradných práv môže týkať budúcich práv, je ťažké považovať ich za „nadobudnuté“ nadobúdateľom, keďže nie je isté, či dôjde ku skutočnosti zakladajúcej právo.

Vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či sa články 18 až 23 smernice 2019/790 uplatňujú v prípade postúpenia súvisiacich práv výkonných umelcov, ku ktorému došlo v rámci pracovnoprávneho vzťahu, najmä v prípade zamestnania v postavení verejného zamestnanca. Tieto pochybnosti sú podporené stanoviskami Belgického kráľovstva a ONB, na ktorých tieto strany v podstate trvajú vo svojich pripomienkach v tomto konaní a v ktorých tvrdia, že vzhľadom na ich znenie a v spojení s príslušnými odôvodneniami tejto smernice sa tieto ustanovenia vzťahujú len na majiteľov, ktorí uzavreli zmluvy o udelení licencie alebo prevode svojich práv.

61.

Ako vyplýva z úvah týkajúcich sa relevantných ustanovení smerníc 2001/29 a 2006/115, výkonní umelci musia, s výnimkou obmedzeného počtu prípadov, udeliť súhlas na akékoľvek využívanie svojich súvisiacich práv. Ak sa tento súhlas udelí za odplatu, existuje určitý druh „zmluvy o využívaní“ týchto práv vo všeobecnom slova zmysle, pričom táto zmluva môže mať vo vnútroštátnych právnych systémoch rôzne formy a označenia. Nie sú vylúčené pracovnoprávne vzťahy, v ktorých sa môže nachádzať aj zmluva o postúpení súvisiacich práv medzi zamestnaným výkonným umelcom a jeho zamestnávateľom, a to bez ohľadu na to, či je oddelená, alebo zahrnutá do pracovnej zmluvy.

62.

Smernica 2019/790 považuje túto situáciu za samozrejmú a práve v tomto širokom a všeobecnom zmysle sa v nej používa pojem „zmluva“. Okrem toho články 18, 19 a 22 tejto smernice definujú svoju pôsobnosť odkazom na udelenie licencie alebo prevod výlučných práv. Pojem „zmluva“ v zmysle týchto ustanovení treba teda chápať tak, že sa vzťahuje na akékoľvek udelenie licencie na využívanie diela alebo prevod výlučných práv.

66.

Tento záver sa vzťahuje aj na pracovné miesta vo verejnom sektore vrátane zamestnaní, ktoré sa neriadia pracovnou zmluvou, ale služobným poriadkom. Aj v týchto situáciách musí totiž dotknutý výkonný umelec udeliť súhlas s tým, aby zamestnávateľ využíval jeho súvisiace práva. Ich vzťah sa teda v podstate podobá na akýkoľvek iný zmluvný vzťah medzi nositeľom výhradných práv a nadobúdateľom licencie na využívanie týchto práv alebo postupníkom týchto práv. Smernica 2019/790 sa teda v prejednávanej veci uplatní.

67.

69.

V záverečnej poznámke opätovne upozorňujem na článok 1 ods. 2 smernice 2019/790, podľa ktorého sa táto smernica nedotýka a nemá vplyv na platné pravidlá stanovené najmä smernicami 2001/29 a 2006/115. Z uvedeného najmä vyplýva, že dodržiavanie ustanovení tejto prvej smernice, vrátane jej článkov 18 až 23, nenahrádza povinnosť dodržiavať pravidlá stanovené týmito dvoma ďalšími smernicami, najmä zásadu predchádzajúceho súhlasu s každým využívaním chránených predmetov. Jednostranný akt prijatý bez takéhoto súhlasu, aj keby bol v súlade s týmito článkami, nemožno považovať za akt, ktorý je v súlade s autorským právom Únie ako celkom.

70.

Navrhujem teda na prejudiciálnu otázku, pokiaľ ide o smernicu 2019/790, odpovedať tak, že články 18 až 23 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že s výhradou úkonov využívania uskutočnených a práv nadobudnutých pred 7. júnom 2021 sa uplatňujú na postúpenie, prostredníctvom právnej úpravy, práv súvisiacich s autorskými právami výkonných umelcov, ktorí sú stálymi zamestnancami, pokiaľ ide o výkony uskutočnené v rámci pracovnoprávneho vzťahu v prospech zamestnávateľa, tak, že tento právny predpis musí byť v súlade s týmito ustanoveniami. Uvedený akt musí byť okrem toho v súlade s požiadavkami smerníc 2001/29 a 2006/115, najmä s požiadavkou predchádzajúceho súhlasu s prevodom súvisiacich práv.

Návrh

71.

s výhradou úkonov využívania uskutočnených a práv nadobudnutých pred 7. júnom 2021 sa uplatňujú na postúpenie, prostredníctvom právnej úpravy, práv súvisiacich s autorskými právami výkonných umelcov, ktorí sú stálymi zamestnancami, pokiaľ ide o výkony uskutočnené v rámci pracovnoprávneho vzťahu v prospech zamestnávateľa, tak, že tento právny predpis musí byť v súlade s týmito ustanoveniami. Uvedený akt musí byť okrem toho v súlade s požiadavkami smerníc 2001/29 a 2006/115, najmä s požiadavkou predchádzajúceho súhlasu s prevodom súvisiacich práv.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Presnejšie ide o takzvané „majetkové“ práva. Osobnostné práva nie sú právom Únie dotknuté, a preto sa nimi tieto návrhy nezaoberajú.

( 3 ) Ochrana výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií, ktorá je tiež zavedená Rímskym dohovorom, nepatrí do rozsahu tejto veci.

( 4 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2020, Recorded Artists Actors Performers ( C‑265/19 , EU:C:2020:677 , body 50 a 51 ).

( 5 ) Ú. v. ES L 89, 2000, s. 6 ; Mim. vyd. 11/033, s. 208.

( 12 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 14. novembra 2019, Spedidam ( C‑484/18 , EU:C:2019:970 , bod 30 ). V záujme jasnosti uvádzam, že smernica 2019/790 v čase prijatia aktu sporného vo veci samej ešte nebola prebratá do belgického práva.

( 13 ) Pojem „služba“ sa mi zdá byť vhodný, pretože hudobníci ONB sú zvyčajne zamestnaní v postavení verejných zamestnancov.

( 14 ) Pozri najmä, pokiaľ ide o súvisiace práva výkonných umelcov, rozsudok zo 14. novembra 2019, Spedidam ( C‑484/18 , EU:C:2019:970 , bod 38 a citovaná judikatúra).

( 15 ) Rozsudok zo 14. novembra 2019, Spedidam ( C‑484/18 , EU:C:2019:970 , bod 37 ).

( 16 ) Pozri analogicky rozsudok z 8. septembra 2020, Recorded Artists Actors Performers ( C‑265/19 , EU:C:2020:677 , body 48 a 61 ).

( 17 ) Tieto výnimky nemôžu byť iné ako tie, ktoré sú uvedené v článku 5 smernice 2001/29. Nejasná povaha tejto právnej úpravy je spôsobená tým, že článok 10 smernice 2006/115 doslovne preberá článok 10 smernice Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva ( Ú. v. ES L 346, 1992, s. 61 ; Mim. vyd. 17/001, s. 120), ktorá predchádzala smernici 2001/29 kodifikovanej smernicou 2006/115.

( 24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2016, Soulier a Doke ( C‑301/15 , EU:C:2016:878 , bod 39 ).

( 25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2016, Soulier a Doke ( C‑301/15 , EU:C:2016:878 , bod 45 ).

( 26 ) Rozsudok z 27. júna 2013, VG Wort a i. ( C‑457/11 až C‑460/11 , EU:C:2013:426 , body 28 a 29 ).

( 27 ) Platí to prinajmenšom v prípade hudobníkov zamestnaných v postavení verejných zamestnancov. Pre hudobníkov zamestnaných na základe pracovnej zmluvy posledné odôvodnenie aktu sporného vo veci samej stanovuje, že tento akt sa na nich uplatní prostredníctvom dodatkov k ich zmluvám.

( ) Podľa článku 27 tejto smernice sa jej článok 19 sa uplatňuje na zmluvy existujúce k 7. júnu 2021, a to bez výhrad.