C-580/23

62023CC0580

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 8. mája 2025 ( 1 )

Spojené veci C‑580/23 a C‑795/23

Mio AB,

konektra GmbH,

LN

proti

USM U. Schärer Söhne AG

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29/ES – Článok 2 – Právo rozmnožovania – Pojem ‚dielo‘ – Autorskoprávna ochrana diel úžitkového umenia – Skúmanie originality diel úžitkového umenia – Pojem ‚slobodné a tvorivé rozhodnutia‘ – Kritériá posudzovania slobodných a tvorivých rozhodnutí – Posudzovanie porušenia výlučných práv“

Aj keď pre tento typ predmetov existujú režimy ochrany sui generis , napríklad režim ochrany dizajnov podľa práva Únie, otázka ich autorskoprávnej ochrany preto zostáva naďalej otvorená. V rôznych právnych systémoch sa na túto otázku dávajú rôzne odpovede, od vylúčenia úžitkových predmetov z autorskoprávnej ochrany cez obmedzenú ochranu alebo ochranu podliehajúcu prísnejším požiadavkám ako v prípade iných kategórií diel až po úplnú ochranu založenú na rovnakých kritériách, aké sa uplatňujú na iné kategórie diel, podľa teórie jednoty umenia ( 4 ).

4.

Zdá sa, že tieto systémy majú spoločné to, že prevláda nespokojnosť s tým, ako fungujú. Dôvodom je na jednej strane chýbajúce jasné rozlíšenie medzi úžitkovými predmetmi, na ktoré sa vzťahuje autorskoprávna ochrana, a predmetmi, na ktoré sa nevzťahuje, a na druhej strane nepredvídateľnosť a právna neistota, ktoré z toho vyplývajú. Z tohto dôvodu vnútroštátne systémy ochrany diel úžitkového umenia neustále podliehajú legislatívnym zmenám a zmenám judikatúry, pričom sa hľadajú riešenia, ktoré by boli lepšie prispôsobené potrebám zainteresovaných skupín. ( 5 )

5.

V autorskom práve EÚ je v prípade diel úžitkového umenia zakotvená zásada ochrany bez osobitných požiadaviek. Otázka spôsobu tejto ochrany už bola Súdnemu dvoru predložená. ( 6 ) V týchto spojených veciach sa od Súdneho dvora žiada, aby svoju judikatúru v tejto oblasti spresnil. V tomto smere nejde o stanovenie jedinej normy ochrany, ktorá by umožnila s istotou určiť, či predmet do rozsahu tejto ochrany patrí; takáto ambícia by bola utopická. Kvalifikácia diela v zmysle autorského práva si vyžaduje zložité a nevyhnutne čiastočne subjektívne posúdenie, ktoré možno vykonať len v každom jednotlivom prípade. Táto kvalifikácia by sa však mala harmonizovať v rámci vnútorného trhu, aby sa možnosť ochrany kabelky „Birkin“ a sandálov Birkenstock posudzovala v každom členskom štáte na základe rovnakých kritérií.

a)

pre autorov k ich dielam;

…

Článok 3

1. Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.

…

8.

Podľa § 2 uvedeného zákona autorské právo zahŕňa, s výhradou určitých obmedzení, výlučné právo nakladať s dielom rozmnožovaním a sprístupňovaním verejnosti, či už v pôvodnej alebo upravenej podobe, v preklade, v úprave do inej literárnej alebo umeleckej formy alebo inej techniky. Akékoľvek priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie diela akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, úplne alebo čiastočne, sa považuje za rozmnožovanie. Dielo je sprístupnené verejnosti napríklad vtedy, keď je prenášané verejnosti alebo keď sú jeho rozmnoženiny ponúkané na predaj, prenájom alebo požičiavanie alebo inak šírené verejnosti.

Nemecké právo

9.

V § 2 Urheberrechtsgesetz (zákon o autorskom práve a súvisiacich právach) z 9. septembra 1965 ( 8 ), s nadpisom „Chránené diela“, sa v odseku 1 bode 4 stanovuje, že chránenými dielami sú predovšetkým diela výtvarného umenia vrátane architektonických diel a diel úžitkového umenia, ako aj návrhy takýchto diel, a v odseku 2 sa stanovuje, že dielami v zmysle tohto zákona sú len osobné duševné výtvory.

Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

V októbri 2021 spoločnosť Asplund podala žalobu na Patent‑ och marknadsdomstolen (Súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci, Švédsko), v ktorej v podstate žiadala, aby sa spoločnosti Mio zakázalo vyrábať, uvádzať na trh alebo predávať stôl „Cord“ z dôvodu porušenia svojich autorských práv k stolu „Palais Royal“.

13.

Spoločnosť Mio spochybňuje, že by stôl „Palais Royal“ bol chránený autorským právom, pretože tento stôl nie je dostatočne originálny na to, aby takúto ochranu získal. Navyše, aj keby to tak bolo, podľa nej by táto ochrana bola limitovaná a obmedzená a existujúce rozdiely medzi predmetnými dvoma stolmi by boli dostatočné na to, aby sa konštatovalo, že nedošlo k porušeniu autorských práv spoločnosti Asplund. Spoločnosť Mio okrem toho tvrdí, že stôl „Cord“ bol vyvinutý nezávisle a nie je kópiou stola „Palais Royal“.

14.

Patent‑ och marknadsdomstolen (Súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci) návrhu spoločnosti Asplund rozsudkom z 19. októbra 2022 vyhovel. Spoločnosť Mio podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na vnútroštátny súd.

15.

predmet pozostáva z prvkov, ktoré sa nachádzajú vo všeobecných dizajnoch;

b)

predmet vychádza zo skoršieho známeho dizajnu alebo z prebiehajúceho trendu dizajnu a predstavuje jeho variáciu;

c)

rovnaký alebo podobný predmet bol vytvorený pred vytvorením tohto predmetu alebo – nezávisle a bez znalosti predmetu úžitkového umenia, pre ktorý sa požaduje ochrana ako diela – po vytvorení predmetného predmetu ochrany?

3.

skutočnosť, že dielo a predmet úžitkového umenia, ktorý údajne porušuje autorské práva, pozostávajú z prvkov, ktoré sa nachádzajú vo všeobecných dizajnoch, alebo vychádzajú zo skoršieho známeho dizajnu alebo z prebiehajúceho trendu dizajnu a predstavujú jeho variáciu;

c)

skutočnosť, že pred vytvorením diela alebo – nezávisle a bez znalosti diela – po vytvorení diela bol vytvorený iný rovnaký alebo podobný predmet ochrany?“

Vec C‑795/23

16.

USM U. Schärer Söhne AG, spoločnosť založená podľa švajčiarskeho práva (ďalej len „spoločnosť USM“), vyrába a predáva modulárny nábytkový systém pod označením „USM Haller“. Tento nábytkový systém sa vyznačuje spájaním okrúhlych lesklých chrómových rúrok pomocou spojovacích gulí, čím sa vytvára štruktúra, do ktorej sa vkladajú farebné kovové panely. Takto vytvorené štruktúry možno vertikálne aj horizontálne ľubovoľne kombinovať.

20.

Naopak, odvolací súd, Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), rozsudkom z 2. júna 2022 návrhy spoločnosti USM založené na autorskom práve zamietol a vyhovel len návrhom založeným na práve hospodárskej súťaže.

21.

Obe strany podali proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd sa domnieva, že úspech opravného prostriedku „Revision“ uplatneného spoločnosťou USM závisí od výkladu pojmu „originalita“, ako ho vykladá Súdny dvor, ako aj od vzťahu medzi autorskoprávnou ochranou a ochranou poskytovanou dizajnovým právom.

22.

Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

Konanie na Súdnom dvore

23.

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania vo veciach C‑580/23 a C‑795/23 boli Súdnemu dvoru doručené 21. septembra, resp. 21. decembra 2023. Písomné pripomienky predložili vo veci C‑580/23 účastníci konania vo veci samej, francúzska vláda a Európska komisia a vo veci C‑795/23 účastníci konania vo veci samej, francúzska a holandská vláda a Komisia. Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 13. mája 2024 boli tieto dve veci spojené na účely ústnej časti konania a rozsudku. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 30. januára 2025, boli zastúpené strany konaní vo veci samých, ako aj francúzska vláda a Komisia.

Analýza

24.

Prejudiciálne otázky v týchto spojených veciach sa týkajú pojmu „dielo“ v zmysle autorského práva Únie, ako ho vykladá Súdny dvor, a otvárajú sa nimi viaceré právne otázky, konkrétne otázka vzťahu medzi ochranou podľa autorského práva a ochranou poskytovanou dizajnovým právom (prvá otázka vo veci C‑795/23), kritérií posudzovania originality diela (prvá a druhá otázka vo veci C‑580/23 a druhá a tretia otázka vo veci C‑795/23) a kritérií posudzovania porušenia chránených autorských práv (tretia a štvrtá otázka vo veci C‑580/23). Práve tomto poradí sa budem týmito otázkami v týchto návrhoch zaoberať.

Podľa ustálenej judikatúry sa pri pojme „dielo“ v zmysle autorského práva Únie predpokladá prítomnosť dvoch kumulatívnych znakov. Na jednej strane z neho vyplýva, že existuje originálny predmet v tom zmysle, že tento predmet je vlastným duševným výtvorom svojho autora. Na druhej strane kvalifikácia ako „dielo“ je vyhradená prvkom, ktoré sú vyjadrením tohto výtvoru. ( 9 )

28.

Pokiaľ ide o prvý znak, na to, aby sa predmet mohol považovať za originálny, je nevyhnutné a zároveň postačujúce, aby odrážal osobnosť svojho autora prejavením slobodných a tvorivých rozhodnutí tejto osoby. Naopak, ak je zhotovenie predmetu určené technickými požiadavkami, pravidlami alebo inými obmedzeniami, ktoré neponechali priestor pre výkon tvorivej voľnosti, tento predmet nemožno považovať za vykazujúci potrebnú originalitu nevyhnutnú na to, aby mohol predstavovať dielo. ( 10 )

29.

Pokiaľ ide o posledný uvedený aspekt, Súdny dvor už spresnil, že na predmet spĺňajúci podmienku originality sa môže vzťahovať autorskoprávna ochrana, aj keď jeho zhotovenie bolo určené technickými požiadavkami, pokiaľ toto určenie nebránilo autorovi vtisnúť do daného predmetu vlastnú osobnosť, pričom ide o prejav jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí. Musí však existovať nielen možnosť výberu tvaru predmetu, ale autor musí aj vyjadriť svoju tvorivú schopnosť originálnym spôsobom vykonaním slobodných a tvorivých rozhodnutí tým, že výrobok vyhotoví tak, že odráža jeho osobnosť. ( 11 )

30.

Naopak, v dizajnovom práve sa používa objektívne kritérium ochrany, a to kritérium novosti a osobitého charakteru. ( 13 ) Toto kritérium sa posudzuje vo vzťahu k predchádzajúcim dizajnom: chránený môže byť každý dizajn, ktorý sa od nich líši natoľko, že vytvára odlišný celkový vizuálny dojem. Neexistuje žiadna požiadavka na znaky samotného dizajnu, pokiaľ nie sú výlučne dané technickou funkciou predmetu, na ktorý sa dizajn aplikuje.

34.

Nemyslím si preto, že tvrdenie Súdneho dvora v bode 52 rozsudku Cofemel možno chápať ako ustanovenie vzťahu pravidla a výnimky medzi ochranou podľa práva v oblasti dizajnov a ochranou podľa autorského práva.

35.

Pokiaľ ide o tieto dve formy ochrany, Súdny dvor v bode 50 uvedeného rozsudku poukázal na rozdiely v ich cieľoch a pravidlách, ktorými sa riadia. V nasledujúcom bode ďalej zdôraznil, že dôsledkom priznania ochrany podľa autorského práva nemôže byť to, že budú ohrozené napríklad ich ciele.

36.

O kritériách posudzovania originality

39.

Prvou a druhou otázkou vo veci C‑580/23 a druhou a treťou otázkou vo veci C‑795/23, ktoré navrhujem analyzovať spoločne, sa vnútroštátne súdy v podstate pýtajú, ako sa má posudzovať originalita diel úžitkového umenia na účely uplatňovania článku 2 písm. a), článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 smernice 2001/29, a konkrétnejšie, či sa tieto ustanovenia majú vykladať v tom zmysle, že pri tomto posúdení treba zohľadniť faktory spojené s tvorivým procesom a zámermi tvorcu, alebo len faktory vnímateľné v samotnom diele. Tieto súdy sa takisto pýtajú, akú úlohu pri tomto posudzovaní zohrávajú ďalšie faktory, napríklad použitie už dostupných dizajnov pri tvorbe diela, inšpirácia tvorcu existujúcimi predmetmi, pravdepodobnosť podobných nezávislých výtvorov alebo uznanie výtvoru v odborných kruhoch.

O posudzovaní originality diel úžitkového umenia

40.

Pokiaľ ide o úvodnú otázku, ako sa má stanoviť originalita diela úžitkového umenia, odpoveď vyplýva z mojich pripomienok uvedených v bodoch 27 až 32 vyššie, ktoré sa týkajú pojmu „originalita“ v autorskom práve Únie. Sudca tak musí posúdiť, či predmet, ktorého ochrana sa požaduje, je prejavom slobodného a tvorivého rozhodnutia odrážajúceho osobnosť svojho autora. Zdá sa mi, že v tomto štádiu nie je možné abstraktne uviesť žiadne ďalšie podrobnosti. Pojem „originalita“ je totiž veľmi všeobecný, až vágny pojem, ktorý sa má uplatňovať na predmety veľmi rôznej povahy, a preto ho súdy nemôžu prísne a systematicky vymedziť. ( 14 ) Musí sa uplatňovať v každom konkrétnom prípade na základe posúdenia skutkového stavu.

43.

Musím dodať ešte jednu terminologickú poznámku. Zdá sa mi totiž, že existuje riziko zámeny, keď sa pojmy „umelecký“ alebo „estetický“ používajú na charakterizovanie rozhodnutí autora diela alebo výsledku jeho tvorby. V istom zmysle isteže možno tieto pojmy chápať ako synonymá „tvorivých rozhodnutí“. Takisto je pravda, že prostredníctvom jazyka hovoríme o dielach úžitkového umenia . S pojmom „umelecký“ sa však spája to, že dielo sa považuje za hodnotné v zmysle relatívne vysokého stupňa umeleckých kvalít. Takéto prisudzovanie hodnoty je však v autorskom práve irelevantné: ochrana nie je v žiadnom prípade podmienená umeleckou (alebo inou) kvalitou diela, a to ani v prípade diel úžitkového umenia. Pokiaľ ide o pojem „estetický“, možno ho chápať ako označenie všetkých rozhodnutí tvorcu, ktoré nie sú spojené s technickými alebo funkčnými obmedzeniami. Každé estetické rozhodnutie však nemusí nevyhnutne odrážať osobnosť tvorcu a neznamená tak originalitu. ( 16 ) Podľa môjho názoru je preto správnejšie držať sa pojmu „slobodné a tvorivé rozhodnutia odrážajúce osobnosť autora“.

O zohľadnení tvorivého procesu a zámerov autora

44.

Konkrétnejšie sa vnútroštátne súdy pýtajú, či sa originalita predmetu, v prípade ktorého sa požaduje autorskoprávna ochrana, má posudzovať s prihliadnutím na zámery autora počas tvorivého procesu alebo či musí byť zrejmá zo samotného diela. Zdá sa mi, že odpoveď možno vyvodiť z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu „dielo“.

45.

48.

Okrem toho je možné, že súd, ktorý otázku prejednáva, dôkazy o úmysloch tvorcu predmetu, ktorého ochrana sa požaduje, jednoducho nemá k dispozícii alebo že takéto dôkazy nepovažuje za presvedčivé. Jediným prvkom, ktorý musí byť súdu nevyhnutne predložený, je samotný predmet, bez ktorého súd nebude môcť rozhodnutie vydať.

49.

Táto úvaha je zároveň odpoveďou na otázku, či autorove tvorivé rozhodnutia musia byť nevyhnutne vedomé. Tieto rozhodnutia je nutné identifikovať a zohľadniť tak, ako sa objavujú v diele. Keďže zámery autora nie sú určujúce, bolo by zbytočné snažiť sa zistiť stav jeho vedomia počas tvorivého procesu.

50.

Naopak, ak je k dispozícii dôkaz o úmysle tvorcu, súd, ktorý vo veci koná, ho môže pri posudzovaní originality predmetu spolu s ďalšími nepriamymi dôkazmi zohľadniť. To však nemožno považovať za dostatočné. Súd musí byť sám presvedčený, že ide o predmet, ktorý odráža osobnosť svojho autora tým, že sa v ňom prejavujú jeho slobodné a tvorivé rozhodnutia. Len v tomto prípade je možné konštatovať originálnu povahu predmetu, a teda kvalifikovať ho ako dielo chránené autorským právom.

To isté platí pre okolnosti, na ktoré odkazujú vnútroštátne súdy. Všetky tieto faktory môžu predstavovať relevantné okolnosti pre posúdenie originality diela. Vždy je však dôležité mať na pamäti základný prvok tohto posudzovania: hľadať v diele vyjadrenie slobodných a tvorivých rozhodnutí autora, ktoré odrážajú jeho osobnosť.

54.

Po prvé použitie všeobecne dostupných dizajnov tvorcom teda samo osebe originalitu nevylučuje. Tieto dizajny totiž môžu byť doplnené o originálne dizajny. Aj dielo zložené výlučne z dostupných dizajnov môže byť originálne, ak autor vyjadril svoje tvorivé rozhodnutia pri usporiadaní týchto dizajnov. Naopak, predmet zložený z dostupných dizajnov, ktorých usporiadanie je konvenčné, nemôže požívať autorskoprávnu ochranu, aj keď jeho tvorca urobil slobodné rozhodnutia pri výbere alebo usporiadaní týchto dizajnov, pretože tieto rozhodnutia nie sú tvorivé.

55.

Po druhé, pokiaľ ide o inšpiráciu, môžu nastať rôzne situácie. Ak je nové dielo variantom iného diela toho istého autora, ktoré originálne je, môže byť podľa môjho názoru plne chránené. Prevzaté tvorivé prvky totiž zostávajú v novom diele a tvoria odtlačok osobnosti toho istého autora. Naopak, ak sú v tomto prípade autori odlišní, nové dielo je potom odvodeným alebo inšpirovaným dielom ( 21 ). Aj ono však môže požívať ochranu, a to pod podmienkou a v rozsahu, v akom vykazuje vlastné tvorivé prvky. Ochrana sa potom obmedzí na tieto prvky.

56.

Napokon po štvrté, pokiaľ ide o prezentáciu predmetu na umeleckých výstavách alebo v múzeách a uznanie odbornými kruhmi, tieto okolnosti sú vo vzťahu k predmetu, ktorého ochrana sa požaduje, vonkajšie a nastali po jeho vytvorení. V bode 37 rozsudku vo veci Brompton Bicycle pritom Súdny dvor rozhodol, že posúdenie originality sa musí vykonať „bez ohľadu na vonkajšie faktory a faktory, ktoré nastali po vytvorení výrobku“.

60.

Súdny dvor však túto výhradu do výroku tohto rozsudku neprevzal a rozhodol len tak, že súd, ktorý vo veci koná, musí overiť, či predmet, ktorého ochrana sa požaduje, je originálny „s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti veci samej“. Uvedenú výhradu preto chápem ako spresnenie toho, že vonkajšie faktory a faktory, ktoré nastali po vytvorení výrobku, nemožno na účely tohto overovania považovať za určujúce. Okolnosti, ako sú prezentácia predmetu na umeleckých výstavách alebo v múzeách a jeho uznanie v odborných kruhoch, môžu naproti tomu predstavovať nepriamy dôkaz potvrdzujúci umeleckú hodnotu predmetu, a teda aj jeho originalitu. Na to, aby predmet bol považovaný za originálny, síce nie je nevyhnutné, aby mal vysokú umeleckú kvalitu, ale možno naopak predpokladať, že dielo s takouto kvalitou bude za originálne považované, keďže umelecká činnosť spočíva práve vo vytváraní jedinečných predmetov, ktoré nesú odtlačok osobnosti svojich tvorcov.

61.

Daný predmet navyše musí byť vystavený alebo prezentovaný v múzeu práve z dôvodu svojej tvorivej hodnoty. Môže sa totiž stať, že uznanie dizajnu odbornými dizajnérskymi kruhmi je jednoducho spôsobené jeho novosťou, technickou vyspelosťou alebo výnimočnou úžitkovou hodnotou bez toho, aby tento dizajn vykazoval tvorivé charakteristiky vyžadované pre diela chránené autorským právom. Prezentácia predmetu, o ktorý ide, na umeleckých výstavách alebo v múzeách a jeho uznanie v odborných kruhoch tak nie sú v žiadnom prípade nevyhnutné ani nepostačujú na preukázanie originality predmetu, ktorého ochrana sa požaduje. Tieto okolnosti môžu byť nanajvýš len jedným z nepriamych dôkazov o tejto originalite.

64.

Na úvod by som chcel zdôrazniť význam týchto otázok pre zachovanie príslušných cieľov oboch uvedených systémov ochrany. Podľa môjho názoru je správne uplatňovanie príslušných kritérií každého systému umožňujúcich konštatovanie porušenia rovnako dôležité ako správne uplatňovanie kritérií udeľovania ochrany. Zdá sa mi však, že súdne aj akademické úvahy sa príliš často zameriavajú na tento druhý aspekt na úkor prvého.

O kritériách porušenia

65.

Kritériá na konštatovanie porušenia sú v oboch predmetných systémoch ochrany založené na odlišnej logike. V autorskom práve je porušenie autorských práv dôsledkom použitia diela bez súhlasu autora. ( 23 ) Toto použitie môže spočívať najmä v rozmnožovaní diela a prípadne v následnom verejnom prenose tejto rozmnoženiny alebo v šírení rozmnoženín rozmnoženého diela. Pokiaľ ide o rozmnožovanie, Súdny dvor uviedol, že môže byť čiastočné a týkať sa aj relatívne malej časti diela za predpokladu, že táto časť ako taká vyjadruje vlastnú duševnú tvorbu autora. ( 24 ) Súdny dvor takisto v podstate rozhodol, pokiaľ ide o zvukové záznamy, že na to, aby išlo o porušenie, musí byť rozmnoženina v porušujúcom predmete vnímateľná. ( 25 ) Podľa môjho názoru sa táto úvaha môže preniesť aj na diela.

66.

69.

V autorskom práve táto logika naopak nemá miesto. Originalita nie je vecou rozdielu medzi chráneným dielom a inými predmetmi, ale je dielu bytostne vlastná a vyplýva z osobného odtlačku autora. Pokiaľ je dielo originálne, je chránené najmä pred reprodukciou tvorivých prvkov bez ohľadu na „intenzitu“, s akou autor túto tvorivosť vyjadril. Súdny dvor teda výslovne uviedol, že rozsah ochrany podľa smernice 2001/29 nezávisí od miery tvorivej voľnosti, ktorú mal autor, a preto je rovnaký pre všetky diela, na ktoré sa táto smernica vzťahuje. ( 28 )

70.

Tento záver sa, samozrejme, uplatňuje s výhradou pravidla, že v prípade čiastočnej reprodukcie diela predstavuje porušenie autorského práva len rozpoznateľné prevzatie tvorivých prvkov. ( 29 ) V prípade takéhoto prevzatia však skutočnosť, že boli zmenené prvky, ktoré nie sú tvorivé, neumožňuje vyhnúť sa konštatovaniu porušenia.

71.

Po druhé, pokiaľ ide o spoločný zdroj inšpirácie dvoch sporných predmetov, môžu nastať rôzne situácie, ale princíp zostáva rovnaký, a to identifikovať vnímateľnú reprodukciu tvorivých prvkov. Ak sa predmet, ktorého ochrana sa požaduje, skladá zo známych prvkov, z ktorých je originálne len usporiadanie, reprodukcia tohto usporiadania bude predstavovať porušenie, zatiaľ čo samotná reprodukcia známych prvkov nie. Ak sú dva sporné predmety inšpirované tým istým predchádzajúcim predmetom alebo dizajnom, iba „nové“ tvorivé prvky sú originálne pre odvodené dielo a iba prevzatie týchto nových prvkov predstavuje porušenie v súvislosti s daným dielom. Napokon samotná skutočnosť, že autor je súčasťou rovnakého umeleckého smeru alebo prúdu ako autor staršieho diela, samozrejme porušenie nepredstavuje, ak nie sú prevzaté žiadne tvorivé prvky tohto diela.

Návrh

74.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položili Svea Hovrätt Patent‑ och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea rozhodujúci ako odvolací súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci, Švédsko) a Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), takto:

1.

V práve Únie neexistuje vzťah pravidla a výnimky medzi ochranou podľa dizajnového práva a ochranou podľa autorského práva, v dôsledku ktorého by sa pri posudzovaní originality diel úžitkového umenia mali uplatňovať vyššie požiadavky než v prípade iných druhov diel.

2.

na konštatovanie porušenia autorského práva musí súd, ktorý vo veci koná, určiť, či tvorivé prvky chráneného diela boli do údajne porušujúceho predmetu prevzaté rozpoznateľným spôsobom. Samotnú absenciu rozdielneho celkového dojmu medzi dvoma spornými predmetmi nemožno považovať za dostatočnú na preukázanie takéhoto porušenia. Pojem „stupeň originality“ chráneného diela nie je na účely tohto posúdenia relevantný. Hoci podobná nezávislá tvorba nepredstavuje porušenie autorských práv, samotná možnosť takejto nezávislej tvorby nemôže odôvodniť odmietnutie autorskoprávnej ochrany v prípade konštatovania reprodukcie tvorivých prvkov chráneného diela.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Rozsudok zo 7. februára 2025, RG 22/09210. Pozri aj SÖĞÜT, A: Design or art? French court rules that Birkin Bag is a copyright work , dostupné na: https://ipkitten.blogspot.com.

( 3 ) Rozsudok z 20. februára 2025, I ZR 16/24. Pozri aj PEMSEL, M.: Birkenstock’s sandals are not sufficiently artistic to enjoy copyright protection , dostupné na: https://ipkitten.blogspot.com.

( 4 ) Podľa tejto teórie neexistuje rozdiel medzi „čistým umením“ a „úžitkovým umením“, všetky výtvory sú rovnako hodné ochrany bez ohľadu na ich účel.

( 5 ) Prehľad situácie v rôznych európskych a mimoeurópskych krajinách pozri v DERCLAYE, E. (ed.): The Copyright/Design Interface . Cambridge University Press, 2018.

( 12 ) Pokiaľ ide o koncepciu pojmu „originalita“ vo francúzskom práve, ktorá sa javí blízka koncepcii prijatej Súdnym dvorom, pozri najmä POLLAUD‑DULIAN, F.: Propriété intellectuelle. Le droit d'auteur . Paríž: Economica, 2014, s. 156 – 168.

( 13 ) Pozri články 3 až 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/71/ES z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov ( Ú. v. ES L 289, 1998, s. 28 ; Mim. vyd. 13/021, s. 120) a články 4 až 6 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva ( Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 13/027, s. 142).

( 14 ) Podrobnú doktrinálnu analýzu pozri v The Protection of Works of Applied Art under EU Copyright Law. Opinion of the European Copyright Society in MIO/konektra (Cases C‑580/23 and C‑795/23) (europeancopyrightsociety.org).

( 15 ) Nemám tým teda na mysli, že podoba musí byť nevyhnutne oddeliteľná od samotného predmetu, v súlade s teóriou „conceptual separability“ (koncepčnej oddeliteľnosti), ktorá sa javí ako príčina ťažkostí pri uplatňovaní pre súdy Spojených štátov [pozri v tejto súvislosti GINSBURG, J. C.: Courts Have Twisted Themselves into Knots (and the Twisted Knots Remain to Untangle ): US Copyright Protection for Applied Art after Star Athletica . In: DERCLAYE, E., op. cit., s. 297].

( 16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Cofemel (body 53 až 55).

( 17 ) Pozri rozsudok Cofemel (bod 30 a citovaná judikatúra) a bod 28 vyššie.

( 24 ) Rozsudok zo 16. júla 2009, Infopaq International ( C‑5/08 , EU:C:2009:465 , bod 48 ).

( 25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Pelham a i. ( C‑476/17 , EU:C:2019:624 , bod 1 výroku).

( 26 ) Pozri článok 9 smernice 98/71 a článok 10 nariadenia č. 6/2002.

( 27 ) Čím väčší je tento stupeň voľnosti, tým viac od seba musia byť sporné dizajny vzdialené, aby vyvolávali odlišný celkový dojem.

( 28 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Cofemel (bod 35 a citovaná judikatúra).

( 29 ) Pozri bod 65 vyššie.