← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·9.1.2025

C-581/23

ECLI:EU:C:2025:5

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CC0581

62023CC0581

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

LAILA MEDINA

prednesené 9. januára 2025 ( 1 )

Vec C‑581/23

Beevers Kaas BV

proti

Albert Heijn België NV,

Koninklijke Ahold Delhaize NV,

Albert Heijn BV,

Ahold België BV,

za účasti:

B.A. Coöperatieve Zuivelonderneming Cono

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy, Belgicko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy – Článok 101 ods. 3 ZFEÚ – Vertikálne dohody – Nariadenie (EÚ) č. 330/2010 – Výnimka – Článok 4 písm. b) bod i) – Závažné obmedzenia – Výnimky – Dohody o výhradnej distribúcii – Podmienky – Zákaz aktívneho predaja na výhradne pridelenom území – Podmienka paralelného uloženia povinnosti – Pojem ‚dohoda‘ – Dôkaz o zhode vôle medzi dodávateľom a jeho kupujúcimi – Neprítomnosť aktívneho predaja zo strany iných odberateľov na výhradne pridelenom území výhradného distribútora“

1.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy, Belgicko), sa týka výkladu článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia Komisie (EÚ) č. 330/2010 (tiež známeho ako „nariadenie o skupinových výnimkách pre vertikálne dohody“) ( 2 ). Bol podaný v súvislosti s konaním medzi spoločnosťou Beevers Kaas BV na jednej strane a spoločnosťami Albert Heijn België NV, Koninklijke Ahold Delhaize NV, Albert Heijn BV a Ahold België BV (spoločne ďalej len „spoločnosti Albert Heijn“) na strane druhej.

2.

Konanie sa týka údajného porušenia dohody o výhradnej distribúcii medzi spoločnosťami Beevers Kaas a B.A. Coöperatieve Zuivelonderneming Cono (mliekarenské družstvo, ďalej len „Cono“), ktorá sa týka distribúcie známeho syra Beemster ( 3 ) v Belgicku a Luxembursku, zo strany spoločností Albert Heijn.

I. Právny rámec

A.

Právo Únie

3.

Nariadenie č. 330/2010, ktoré vnútroštátny súd považuje za uplatniteľné na spor v konaní vo veci samej, nahradilo s účinnosťou od 1. júna 2010 nariadenie Komisie (ES) č. 2790/1999 ( 4 ). Podľa článku 10 druhého odseku nariadenia č. 330/2010 sa účinnosť tohto nariadenia skončila 31. mája 2022.

4.

V článku 2 nariadenia č. 330/2010 sa stanovila výnimka z článku 101 ods. 1 ZFEÚ pre vertikálne dohody obsahujúce vertikálne obmedzenia (ďalej len „skupinová výnimka“).

5.

Článok 4 nariadenia č. 330/2010 sa týkal „závažných obmedzení“, na ktoré sa okrem niekoľkých výnimiek nemohla vzťahovať skupinová výnimka stanovená v článku 2 tohto nariadenia. V článku 4 sa stanovovalo:

„Výnimka stanovená v článku 2 neplatí pre vertikálne dohody, ktoré priamo alebo nepriamo, samostatne alebo v kombinácii s inými faktormi pod kontrolou strán, majú za cieľ:

b)

obmedzenie územia alebo okruhu zákazníkov, na ktorom alebo ktorým môže kupujúci, ktorý je stranou dohody, predávať zmluvné tovary alebo služby, pričom týmto nie je dotknuté obmedzenie kupujúceho na miesto usadenia, a s výnimkou:

i)

obmedzenia aktívnych predajov na výhradnom území alebo výhradnej skupine zákazníkov, ktoré sú vyhradené pre dodávateľa alebo určené dodávateľom pre iného kupujúceho, ak takéto obmedzenie neohraničuje predaje zákazníkov kupujúceho,

…“

6.

Nariadenie Komisie (EÚ) 2022/720 ( 5 ), ktoré nahradilo nariadenie č. 330/2010, nadobudlo účinnosť 1. júna 2022 a podľa jeho článkov 10 a 11 sa má jeho účinnosť skončiť 31. mája 2034.

7.

Usmernenia Európskej komisie o vertikálnych obmedzeniach ( 6 ) boli zverejnené v rovnakom čase, ako bolo prijaté nariadenie č. 330/2010.

8.

Podľa odseku 25 usmernení z roku 2010:

„…

a)

[Nariadenie č. 330/2010] sa uplatňuje na dohody a zosúladené postupy. … Na to, aby existovala dohoda v zmysle článku 101 [ZFEÚ] stačí, aby strany vyjadrili svoj spoločný úmysel správať sa na trhu určitým spôsobom. Forma, akou je ich úmysel vyjadrený, nie je relevantná, pokiaľ predstavuje vierohodné vyjadrenie úmyslu strán. V prípade, keď neexistuje žiadna výslovná dohoda vyjadrujúca zosúladenie ich vôle, Komisia bude musieť preukázať, že jednostranná politika jednej strany sa deje so súhlasom druhej strany. Pri vertikálnych dohodách existujú dva spôsoby, ako možno preukázať súhlas s určitou jednostrannou politikou. Po prvé, súhlas možno dedukovať z právomocí uložených stranám vo vopred spísanej všeobecnej dohode. Ak klauzuly dohody vypracovanej vopred ustanovujú alebo splnomocňujú jednu zmluvnú stranu, aby následne prijala určitú jednostrannú politiku, ktorá bude záväzná pre druhú zmluvnú stranu, na základe toho sa dá preukázať súhlas druhej zmluvnej strany s touto politikou… Po druhé, ak neexistuje takýto výslovný súhlas, Komisia môže preukázať existenciu tichého súhlasu. Na tento účel je nevyhnutné najprv preukázať, že jedna zmluvná strana si vyžaduje, priamo alebo nepriamo, spoluprácu druhej strany pri vykonávaní svojej jednostrannej politiky a potom, že druhá zmluvná strana splnila túto požiadavku tým, že uplatňovala túto jednostrannú politiku v praxi… [V] prípade vertikálnych dohôd možno tichý súhlas dedukovať z úrovne nátlaku, ktorý vykonáva jedna strana, aby nanútila svoju jednostrannú politiku druhej strane resp. stranám dohody spolu s celým radom distribútorov, ktorí v skutočnosti implementujú jednostrannú politiku dodávateľa v praxi. Napríklad systém monitorovania a pokút zavedený dodávateľom na sankcionovanie tých distribútorov, ktorí nekonajú v súlade s jeho jednostrannou politikou, poukazuje na tichý súhlas s jednostrannou politikou dodávateľa, ak tento systém dodávateľovi umožňuje vykonávať túto politiku v praxi. …“

9.

V odseku 51 usmernení z roku 2010 sa stanovuje:

„V článku 4 písm. b) [nariadenia č. 330/2010] existujú štyri výnimky vo vzťahu k závažnému obmedzeniu. Prvá výnimka v článku 4 písm. b) bod [i]) umožňuje dodávateľovi obmedziť aktívne predaje kupujúcou stranou dohody na území alebo skupine zákazníkov, ktorá bola pridelená výhradne inému kupujúcemu, alebo ktorú si dodávateľ rezervoval pre seba. Územie alebo skupina zákazníkov sú výhradne pridelené, keď dodávateľ súhlasí s predajom svojho tovaru iba jednému distribútorovi na distribúciu na osobitnom území alebo osobitnej skupine zákazníkov a výhradný distribútor je chránený proti aktívnemu predaju na svojom území alebo jeho skupine zákazníkov všetkými ďalšími kupujúcimi dodávateľa v rámci [Európskej ú]nie, a to bez ohľadu na predaj uskutočňovaný dodávateľom. Dodávateľ môže kombinovať prideľovanie výhradného územia a výhradnej skupiny zákazníkov napríklad určením výhradného distribútora pre osobitnú skupinu zákazníkov na určitom území. Takáto ochrana výhradne pridelených území alebo skupín zákazníkov však musí pripustiť pasívne predaje na týchto územiach alebo pre tieto skupiny zákazníkov. Na účely uplatnenia článku 4 písm. b) [nariadenia č. 330/2010] Komisia vykladá ‚aktívny‘… predaj takto:

‚Aktívny‘ predaj znamená aktívny prístup k jednotlivým zákazníkom napríklad prostredníctvom priamej poštovej reklamy vrátane posielania nevyžiadaných e‑mailov alebo návštev, alebo aktívny prístup k určitej skupine zákazníkov alebo zákazníkom na určitom území prostredníctvom reklamy v médiách či na internete alebo inej reklamy konkrétne zameranej na túto skupinu zákazníkov alebo zákazníkov na tomto území. Za aktívny predaj skupine zákazníkov alebo zákazníkom na určitom území je považovaná aj reklama alebo iná propagačná činnosť, ktorá je atraktívna iba pre kupujúceho v prípade, že oslovuje (aj) túto špecifickú skupinu zákazníkov alebo zákazníkov na tomto území.

…“

B.

Belgické právo

10.

V článku VI.104 Wetboek van economisch recht (Hospodársky zákonník, ďalej len „WER“) z 28. februára 2013 sa stanovuje:

„Zakazuje sa akékoľvek konanie, ktoré je v rozpore s poctivými trhovými praktikami a ktorým podnik poškodí alebo môže poškodiť profesijné záujmy iného podniku alebo podnikov.“

II. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky

11.

Beevers Kaas, odvolateľka v konaní vo veci samej, je exkluzívnym distribútorom syra Beemster, ktorý kupuje od výrobcu, spoločnosti Cono so sídlom v Holandsku.

12.

Od 1. januára 1993 platí dohoda o výhradnej distribúcii, ktorú uzavreli Cono a Beevers Kaas v súvislosti s distribúciou syra Beemster v Belgicku a Luxembursku („dohoda o výhradnej distribúcii“).

13.

Spoločnosti Albert Heijn pôsobia v sektore supermarketov v Belgicku a Holandsku. Sú kupujúcimi ( 7 ) syra Beemster, ktorý Cono vyrába pre trhy mimo Belgicka a Luxemburska.

14.

Beevers Kaas obviňuje spoločnosti Albert Heijn z porušovania čestných trhových praktík tým, že v Belgicku vykonávajú činnosti, ktorých priamym alebo nepriamym dôsledkom je porušenie výlučných práv spoločnosti Beevers Kass, ktoré jej vyplývajú z dohody o výhradnej distribúcii, a to napriek tomu, že vedia, že Cono je danou dohodou viazaná.

15.

Podľa spoločností Albert Heijn chcú Beevers Kaas a Cono dosiahnuť, aby im bol uložený zákaz aktívneho predaja, čo je zakázané. Domnievajú sa, že dohoda o výhradnej distribúcii nevyžaduje, aby Cono chránila Beevers Kaas pred aktívnym predajom zo strany iných kupujúcich, a že nespĺňa prísne podmienky práva hospodárskej súťaže na odôvodnenie zákazu ďalšieho predaja.

16.

V rozsudku z 9. júla 2021 predseda ondernemingsrechtbank Antwerpen (Obchodný súd Antverpy, Belgicko) zamietol žalobu, ktorú podala Beevers Kaas, ako nedôvodnú, pretože „zo žiadneho normatívneho alebo zmluvného ustanovenia nevyplýva, že by podniky mali zakázané získavať dodávky v Holandsku priamo od spoločnosti Cono a distribuovať [ich] v Belgicku“. Predseda tohto súdu zdôraznil najmä skutočnosť, že v dohode o výhradnej distribúcii sa stanovovalo len to, že Cono nemôže sama predávať belgickým distribútorom. Výklad spoločnosti Beevers Kaas by znamenal, že všetky podniky bez ohľadu na to, kde majú sídlo, musia dodržiavať danú dohodu a nepredávať syr spoločnosti Cono v Belgicku. Podobne ani Beevers Kaas nemá žiadnu zmluvnú ochranu na svojom výhradnom území v Belgicku pred aktívnym predajom zo strany kupujúcich, ktorí dostávajú dodávky od spoločnosti Cono.

17.

Beevers Kaas sa proti uvedenému rozsudku odvolala na Hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy), ktorý je vnútroštátnym súdom.

18.

Účastníci konania sa na tomto súde nezhodujú v tom, či je dohoda o výhradnej distribúcii v súlade s podmienkami stanovenými v článku 4 písm. b) bode i) nariadenia č. 330/2010, a najmä s podmienkou známou ako „podmienka paralelného uloženia povinnosti“. Na základe tejto podmienky je dodávateľ povinný chrániť svojho výhradného distribútora pred aktívnym predajom na výhradnom území zo strany akýchkoľvek jeho iných distribútorov/kupujúcich v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

19.

Predbežným rozsudkom z 27. apríla 2022 vnútroštátny súd rozhodol v spornom bode týkajúcom sa obsahu a rozsahu dohody o výhradnej distribúcii v prospech spoločnosti Beevers Kaas. Rozhodol, že Beevers Kaas preukázala, že spoločnosti Albert Heijn súhlasili, aspoň tichým súhlasom, so zákazom aktívneho predaja. Podľa názoru vnútroštátneho súdu však Beevers Kaas musí tiež preukázať, že so zákazom súhlasili okrem spoločností Albert Heijn aj všetci ďalší distribútori/kupujúci.

20.

Vnútroštátny súd súhlasí s konštatovaním belgického vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ktorý bol týmto súdom požiadaný o účasť ako amicus curiae a podľa ktorého musí byť na to, aby bol zákaz aktívneho predaja legitímny, splnená podmienka paralelného uloženia povinnosti. Táto podmienka sa musí vykladať s prihliadnutím na pojem „dohoda“ v zmysle článku 101 ZFEÚ a článku IV.1 WER.

21.

V tejto súvislosti vnútroštátny súd poznamenáva, že v nariadení č. 330/2010 a usmerneniach z roku 2010 sa nespresňuje, ako musí dodávateľ chrániť svojich výhradných distribútorov pred aktívnym predajom na výhradnom území zo strany iných kupujúcich dodávateľa. Konkrétne sa v nich neuvádza, ako má dodávateľ oznámiť zákaz aktívneho predaja svojim ďalším kupujúcim alebo ako majú títo kupujúci vyjadriť súhlas s týmto zákazom.

22.

V prejednávanej veci neexistuje žiadny dôkaz o výslovnom súhlase so zákazom aktívneho predaja zo strany všetkých ostatných kupujúcich spoločnosti Cono. Vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže sa domnieva, že vnútroštátny súd by mal vyvodiť tichý súhlas s týmto zákazom len zo skutočnosti, že v súčasnosti žiadny z týchto kupujúcich nepredáva v Belgicku výrobky kúpené od spoločnosti Cono. Beevers Kaas s týmto názorom súhlasí, a preto zastáva názor, že dostatočne preukázala, že všetci kupujúci spoločnosti Cono akceptovali zákaz aktívneho predaja.

23.

Spoločnosti Albert Heijn sa naopak domnievajú, že na to, aby existoval tichý súhlas, musí Beevers Kaas preukázať, že stratégia spoločnosti Cono, konkrétne to, že sa v Belgicku nesmie predávať žiadny výrobok Beemster kúpený v Holandsku, bola oznámená všetkým jej kupujúcim.

24.

Za týchto podmienok Hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Môže sa podmienka paralelného uloženia povinnosti podľa článku 4 písm. b) bodu i) [nariadenia č. 330/2010] považovať za splnenú a dodávateľ, ktorý spĺňa ostatné podmienky [tohto nariadenia], teda môže právne účinným spôsobom zakázať aktívne predaje jedným zo svojich kupujúcich na území, ktoré bolo výhradne pridelené inému kupujúcemu, ak je to založené iba na konštatovaní, že ostatní kupujúci aktívne nepredávajú na tomto území?… [Má] sa existencia dohody, ktorá zakazuje aktívne predaje medzi týmito inými kupujúcimi a dodávateľom, považovať za dostatočne preukázanú len na základe samotného konštatovania, že títo ostatní kupujúci aktívne nepredávajú na území, ktoré im bolo výlučne pridelené?

2.

Môže sa podmienka paralelného uloženia povinnosti podľa článku 4 písm. b) bodu i) [nariadenia č. 330/2010] považovať za splnenú a dodávateľ, ktorý spĺňa ostatné podmienky [tohto nariadenia], teda môže právne účinným spôsobom zakázať aktívne predaje jednému zo svojich kupujúcich na území, ktoré bolo výhradne pridelené inému kupujúcemu, ak získa súhlas ostatných svojich kupujúcich, iba vtedy, ak sa chystajú uskutočniť aktívne predaje na týmto spôsobom výhradne pridelenom území? Alebo je skôr potrebné, aby dodávateľ získal takýto súhlas od všetkých svojich kupujúcich bez ohľadu na to, či sa chystajú uskutočniť aktívne predaje na výhradne pridelenom území?“

III. Konanie na Súdnom dvore

25.

Písomné pripomienky predložili Beevers Kaas, spoločnosti Albert Heijn, Cono, belgická vláda a Komisia. Dňa 16. októbra 2024 sa konalo pojednávanie, na ktorom boli títo účastníci konania zastúpení.

IV. Posúdenie

A.

Prvá prejudiciálna otázka

26.

Touto otázkou chce vnútroštátny súd v podstate zistiť, či by sa mal článok 4 písm. b) bod i) nariadenia č. 330/2010 vykladať v tom zmysle, že – v situácii, keď dodávateľ pridelil výhradne územie konkrétnemu distribútorovi –, samotné zistenie, že jeho iní kupujúci (teda kupujúci, ktorí nemajú túto konkrétnu výhradnú dohodu) sa nevenujú aktívnemu predaju na tomto území, stačí na konštatovanie existencie dohody medzi týmto dodávateľom a uvedenými ostatnými kupujúcimi týkajúcej sa zákazu aktívneho predaja na danom území.

1. O tom, či podmienka paralelného uloženia povinnosti tvorí súčasť článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010

27.

Vo svojej prvej otázke sa vnútroštátny súd odvoláva na podmienku paralelného uloženia povinnosti. Na zodpovedanie tejto otázky je vhodné preskúmať, či prvky článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 umožňujú Súdnemu dvoru – prvýkrát v jeho judikatúre – vyvodiť záver, že tento článok obsahuje podmienku paralelného uloženia povinnosti napriek tomu, že v tomto článku sa na takúto požiadavku výslovne neodkazuje.

28.

Je potrebné pripomenúť, že pri určení dosahu ustanovenia práva Únie je potrebné súčasne zohľadniť jeho znenie, kontext a jeho ciele. ( 8 )

29.

Je vhodné začať kontextom článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010.

30.

Článok 2 uvedeného nariadenia za určitých podmienok umožňuje pre vertikálne dohody skupinovú výnimku zo zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, čo pre tieto dohody vytvára bezpečný priestor.

31.

Zároveň sa v ňom z výhod skupinovej výnimky vylučujú určité druhy vertikálnych dohôd, ktoré bez ohľadu na trhový podiel dotknutých podnikov obsahujú určité druhy závažných obmedzení hospodárskej súťaže. Ide o dohody obsahujúce závažné obmedzenia, ako sa stanovuje v článku 4 uvedeného nariadenia.

32.

V dôsledku uvedeného sa podľa článku 4 písm. b) nariadenia č. 330/2010 stanovená skupinová výnimka nevzťahuje na vertikálne dohody, ktorých predmetom je priamo alebo nepriamo obmedzenie územia alebo okruhu zákazníkov, na ktorom alebo ktorým kupujúca strana dohody môže predávať zmluvný tovar alebo služby, bez toho, aby bolo dotknuté obmedzenie kupujúceho týkajúce sa miesta jeho usadenia.

33.

V článku 4 písm. b) nariadenia č. 330/2010 sa však stanovujú štyri výnimky . Obmedzenia, na ktoré sa vzťahujú tieto výnimky, sa v danom nariadení nepovažujú za závažné obmedzenia, a preto nemajú za následok zrušenie výhody skupinovej výnimky pre danú dohodu. Inými slovami, toto ustanovenie umožňuje, aby sa skupinová výnimka naďalej vzťahovala na štyri druhy obmedzení.

34.

V tejto súvislosti by sa malo pripomenúť, že v uvedenom článku sa stanovujú štyri výnimky (z výnimky), a výnimky sa musia vykladať reštriktívne. ( 9 )

35.

Tým sa dostávam k cieľu článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010. Cieľom tohto ustanovenia, ktorý vyplýva z jeho znenia, bolo vyňať obmedzenia aktívneho predaja na výhradnom území distribútora/kupujúceho (ďalej len „zákaz aktívneho predaja“) ( 10 ), ak tieto obmedzenia obsahuje záväzná dohoda medzi dodávateľom a jeho ostatnými kupujúcimi. ( 11 )

36.

V prejednávanej veci by tak výnimka stanovená v danom ustanovení – za predpokladu, že sú splnené podmienky tohto ustanovenia –, umožňovala dodávateľovi (Cono) prideliť územie výlučne jednému z jeho distribútorov/kupujúcich (Beevers Kaas) a zároveň obmedziť aktívny predaj zo strany iných jeho kupujúcich na tomto území.

37.

Pokiaľ ide o znenie článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010, ako som už poukázala vyššie ( 12 ) a ako bolo výstižne vysvetlené v odbornej správe o preskúmaní nariadenia o skupinových výnimkách pre vertikálne dohody, ( 13 ) podmienka paralelného uloženia povinnosti , teda „podmienka, ktorá pri obmedzení aktívneho predaja umožňuje, aby sa na toto obmedzenie vzťahovala výhoda zo skupinovej výnimky“, ktorá by vymedzila vzťah medzi dodávateľom (Cono) a všetkými jeho distribútormi/kupujúcimi v prejednávanej veci, „nie je v [znení] článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia [č.] 330/2010 výslovne uvedená, ale v odseku 51 usmernení [z roku 2010] je spojená s pojmom ‚výhradné pridelenie‘ “. Z toho vyplýva, že sa musí objasniť, či je táto podmienka súčasťou článku 4 písm. b) bodu i) a či tak predstavuje podmienku, ktorá musí byť splnená, aby sa tento článok mohol uplatňovať vo veci, akou je vec sama.

38.

Ak by sa potvrdilo, že to tak je, potom by podmienka paralelného uloženia povinnosti znamenala, že udelenie územnej exkluzivity konkrétnemu distribútorovi/kupujúcemu (Beevers Kaas) a uplatnenie zákazu aktívneho predaja na všetkých ostatných kupujúcich sprevádza povinnosť dodávateľa (Cono) chrániť výhradné distribučné práva takéhoto kupujúceho voči všetkým ostatným kupujúcim.

39.

Pojem „výhradná distribúcia“ označuje situáciu, keď je územie (alebo skupina zákazníkov) „výhradne pridelená“, teda keď dodávateľ súhlasí, že bude svoj produkt predávať len jednému kupujúcemu na účely distribúcie na konkrétnom území (alebo konkrétnej skupine zákazníkov). ( 14 )

40.

Po prvé zo znenia článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010, a najmä z výrazu „výhradné územie“ podľa mňa implicitne ( 15 ) vyplýva, že dodávateľovi je dovolené prideliť výhradné územie jednému zo svojich kupujúcich. Stanovenie výhradného územia nevyhnutne znamená, že len konkrétnemu kupujúcemu sa udelí právo distribuovať výrobok na konkrétnom území. Aby mala exkluzivita zmysel, musí byť výkon práva udeleného tomuto kupujúcemu chránený pred možnou ujmou. V dôsledku uvedeného, ak sa dodávateľ rozhodne využívať výnimku zo závažných obmedzení, má tento dodávateľ zodpovedajúcu povinnosť zabezpečiť efektívnosť daného výhradného pridelenia územia, a to aj prostredníctvom ochrany daného kupujúceho pred aktívnym predajom na tomto území zo strany ostatných kupujúcich uvedeného dodávateľa.

41.

Ako v podstate uviedol vnútroštátny súd, možnosť dodávateľa prideliť dané územie na výhradnom základe jednému zo svojich distribútorov/kupujúcich by v podstate stratila akúkoľvek účinnosť, ak by výhradný distribútor/kupujúci nebol chránený pred aktívnym predajom na tomto území zo strany ostatných kupujúcich tohto dodávateľa. ( 16 ) V tejto súvislosti pripomínam, že Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre konštatoval, že v prípade, ak je možné ustanovenie práva Únie vykladať viacerými spôsobmi, je potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý zabezpečí zachovanie účinnosti tohto ustanovenia. ( 17 )

42.

Po druhé zo znenia článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 výslovne vyplýva, že dodávateľ môže obmedziť aktívny predaj zo strany iných kupujúcich na výhradnom území. Táto možnosť by bola zbavená svojej podstaty a bola by len prázdnym konceptom, ak by nebola sprevádzaná povinnosťou dodávateľa zaručiť, že títo ostatní kupujúci skutočne dodržiavajú obmedzenie aktívneho predaja. Zároveň treba poukázať na to, že takáto povinnosť vzniká len vtedy, ak mal dodávateľ v úmysle využiť a aj skutočne využil výnimku stanovenú v článku 4 písm. b) bode i).

43.

Z uvedeného vyplýva, že umožnením obmedzení aktívneho predaja na „výhradné územie“ nariadenie č. 330/2010 zahŕňa podmienku paralelného uloženia povinnosti v rámci režimu článku 4 písm. b) bodu i) tohto nariadenia.

44.

V odôvodnení 5 nariadenia č. 330/2010 sa vysvetľuje, že „výhoda skupinovej výnimky ustanovenej týmto nariadením by sa mala poskytnúť len vertikálnym dohodám, v prípade ktorých je možné s dostatočnou istotou predpokladať, že spĺňajú podmienky článku 101 ods. 3 [ZFEÚ]“.

45.

V odôvodneniach 6 a 7 tohto nariadenia sa vysvetľuje, že niektoré druhy vertikálnych dohôd môžu zlepšiť hospodársku efektívnosť a viesť k zníženiu nákladov za transakcie a k optimalizácii úrovní predaja a investícií. Z týchto odôvodnení vyplýva, že takéto účinky posilnenia efektívnosti môžu prevážiť nad možnými protisúťažnými vplyvmi za predpokladu, že sú splnené požiadavky daného nariadenia.

46.

V odôvodnení 10 nariadenia č. 330/2010 sa napokon uvádza, že „toto nariadenie by nemalo vyňať vertikálne dohody obsahujúce obmedzenia, ktoré pravdepodobne obmedzia hospodársku súťaž a poškodia spotrebiteľov alebo ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie zlepšenia hospodárskej efektívnosti“.

47.

Z uvedeného vyplýva, že dohody, akou je dohoda v prejednávanej veci, sa v zásade môžu považovať za dohody spĺňajúce podmienky stanovené v článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Aby však výnimka podľa článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 mohla mať tieto účinky zlepšenia hospodárskej efektívnosti, musia byť splnené podmienky tejto výnimky a dotknuté strany ju musia účinne uplatňovať. Inými slovami, konkrétna dohoda alebo zosúladený postup bude vyňatý zo všeobecného zákazu len vtedy, ak sú podmienky predpísané v danom nariadení zavedené účinne a sú schopné mať uvedený účinok zlepšenia hospodárskej efektívnosti. Pri uplatnení výnimky stanovenej v článku 4 písm. b) bode i) by bolo možné dosiahnuť tento cieľ len vtedy, ak by sa exkluzivita a zákaz aktívneho predaja spojili s účinnou ochranou exkluzivity udelenej dodávateľom.

48.

Vzhľadom na účel skupinovej výnimky stanovený v nariadení č. 330/2010, ako sa uvádza v jeho odôvodneniach, je dôvodom, prečo je podmienka paralelného uloženia povinnosti podmienkou, skutočnosť, že článok 4 písm. b) bod i) nariadenia č. 330/2010 sa uplatňuje len na dohody o výhradnej distribúcii, ktoré skutočne podnecujú výhradného distribútora, aby investoval do svojich predajných činností na výhradnom území. ( 18 )

49.

V takejto situácii je na zaručenie tohto stimulu potrebné, aby dodávateľ účinne obmedzil aktívny predaj na výhradnom území všetkými ostatnými kupujúcimi v EHP. ( 19 )

50.

Uvedený výklad znenia nariadenia č. 330/2010 obsahovali usmernenia Komisie z roku 2010, ktoré boli sprievodným dokumentom k tomuto nariadeniu. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť, že hoci sprievodné ustanovenia nie sú ako soft law pre Súdny dvor záväzné, pravdou zostáva, že Komisia je autorom daného nariadenia, a preto sú jeho sprievodné usmernenia v zásade relevantným nástrojom na správne pochopenie toho, čo normotvorca (v tomto prípade Komisia) zamýšľal. Súdny dvor sa skutočne v minulosti opieral o tieto usmernenia na podporu svojho výkladu článku 101 ods. 1 ZFEÚ. ( 20 ) Takýto výklad článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 – vo svetle sprievodných usmernení – je v súlade s cieľmi tohto nariadenia, ktorého zámerom je spolu s usmerneniami zabezpečiť právnu istotu a jednotné uplatňovanie práva hospodárskej súťaže, najmä článku 101 ZFEÚ, v Európskej únii.

51.

V odseku 51 usmernení z roku 2010 sa skutočne vysvetľuje, že „územie alebo skupina zákazníkov sú výhradne pridelené, keď dodávateľ súhlasí s predajom svojho tovaru iba jednému distribútorovi na distribúciu na osobitnom území alebo osobitnej skupine zákazníkov a výhradný distribútor je chránený proti aktívnemu predaju na svojom území alebo jeho skupine zákazníkov všetkými ďalšími kupujúcimi dodávateľa v rámci [Európskej ú]nie, a to bez ohľadu na predaj uskutočňovaný dodávateľom“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Z toho vyplýva, že vo vysvetlení, ktoré poskytla Komisia vo svojich usmerneniach, sa kombinuje exkluzivita a obmedzenie aktívneho predaja s potrebou zabezpečiť ochranu práv odvodených z daných dohôd.

52.

Z uvedených úvah vyplýva, že podmienka paralelného uloženia povinnosti tvorí neoddeliteľnú súčasť režimu článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 a že cieľom usmernení z roku 2010 v tomto kontexte je objasniť, ako by sa podmienky uvedeného ustanovenia mali uplatňovať v praxi.

53.

Domnievam sa, že uvedený výklad potvrdzuje nové nariadenie, konkrétne nariadenie 2022/720, ktoré nahradilo nariadenie č. 330/2010 a ktoré, ako sa vysvetľuje v jeho odôvodnení 2, vychádza z celkovo pozitívnych skúseností s uplatňovaním nariadenia č. 330/2010.

54.

Ako Komisia vysvetlila na pojednávaní, v nariadení 2022/720, ktoré bolo prijaté s cieľom objasniť určité prvky, sa preto výslovne stanovuje vymedzenie pojmu „výhradný distribučný systém“. S cieľom lepšie vysvetliť pravidlá a poskytnúť právnu istotu prevádzkovateľom, ktorí sa spoliehajú na nariadenie o skupinových výnimkách pre vertikálne dohody, sa preto do nového nariadenia – do vymedzenia výhradného distribučného systému – zahrnula podmienka paralelného uloženia povinnosti. Inými slovami, toto nariadenie teraz obsahuje explicitné vymedzenie podmienok týkajúcich sa tohto distribučného systému, ktoré sa podľa môjho názoru v predchádzajúcom nariadení stanovovalo implicitne . V novom nariadení je snaha o jasné prepojenie podmienky paralelného uloženia povinnosti s exkluzivitou. ( 21 )

55.

V tejto súvislosti sa v usmerneniach o vertikálnych obmedzeniach z roku 2022 ( 22 ) vysvetľuje, že „dodávateľ musí v záujme zachovania svojich investičných stimulov chrániť svojich výhradných distribútorov pred aktívnym predajom vrátane cielenej online reklamy na ich výhradnom území alebo ich výhradnej skupine zákazníkov zo strany všetkých ostatných kupujúcich dodávateľa“.

2. Ako možno splniť podmienku paralelného uloženia povinnosti?

56.

Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že aby bola podmienka paralelného uloženia povinnosti v prejednávanej veci splnená, musí sa najprv preukázať, že existovala alebo existuje dohoda medzi dodávateľom (Cono) a všetkými jeho kupujúcimi. Z logiky režimu výnimky podľa článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 totiž vyplýva, že výnimka z „obmedzení, ktoré vedú k odňatiu výhody skupinovej výnimky (závažné obmedzenia)“ sa uplatňuje len vtedy, ak sa strany (dodávateľ a jeho kupujúci) dohodnú na dodržiavaní podmienok stanovených v uvedenom článku.

57.

V duchu článku 4 písm. b) bodu 1 nariadenia č. 330/2010 sa mi zdá, že najzjavnejším spôsobom preukázania súladu s podmienkou paralelného uloženia povinnosti by bolo zahrnutie výslovnej doložky do záväzných písomných dohôd medzi dodávateľom a všetkými jeho ostatnými kupujúcimi, ktorá by obmedzovala aktívny predaj. ( 23 ) Takéto riešenie by bolo najvhodnejšie z hľadiska zásady právnej istoty. V tejto súvislosti poznamenávam, že v konaní vo veci samej už bolo právoplatným rozsudkom rozhodnuté, že exkluzivita udelená spoločnosti Beevers Kaas nevyhnutne znamenala povinnosť spoločnosti Cono chrániť spoločnosť Beevers Kaas pred aktívnym predajom zo strany všetkých ostatných kupujúcich v Belgicku a Luxembursku. ( 24 )

58.

Vzhľadom na to, že vo veci samej zrejme neexistujú ani takéto výslovné doložky ( 25 ), ani písomné dohody, hlavnými otázkami, ktoré treba v tejto veci riešiť, sú i) právna kvalifikácia vzťahu medzi dodávateľom (Cono) a jeho ostatnými kupujúcimi, a ii) určenie dôsledkov, ktoré by sa mali vyvodiť z tohto vzťahu.

59.

Vzhľadom na to, že v nariadení č. 330/2010 sa nespresňuje, ako má byť splnená podmienka paralelného uloženia povinnosti, najmä s cieľom preukázať, že sa strany dohodli na podmienkach, ktoré sú základom tejto požiadavky, je potrebné odkázať na pojem dohoda v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

60.

Z uvedeného vyplýva, ako vnútroštátny súd naznačuje vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, že je vhodné preskúmať, či súbežne s dohodou o výhradnej distribúcii medzi spoločnosťami Cono a Beevers Kaas existovala dohoda v zmysle judikatúry Súdneho dvora medzi dodávateľom Cono a jeho ostatnými kupujúcimi o zákaze aktívneho predaja na výhradnom území pridelenom spoločnosti Beevers Kaas.

61.

Z judikatúry Súdneho dvora jasne vyplýva najmä to, že „na konštatovanie existencie dohody v zmysle článku [101 ods. 1 ZFEÚ] postačuje, ak zdanlivo jednostranný akt alebo správanie je výrazom zhodnej vôle aspoň dvoch účastníkov, a že forma, v ktorej je táto zhoda vyjadrená, nie je ako taká rozhodujúca“ ( 26 ).

62.

V judikatúre sa ďalej konštatuje, že „vôľa účastníkov môže vyplývať tak z ustanovení spornej koncesionárskej zmluvy, ako aj zo správania účastníkov, najmä z konkludentne udeleného súhlasu predajcov v nadväznosti na výzvu výrobcu“ ( 27 ). Toto odôvodnenie sa môže uplatniť aj na taký vzťah medzi dodávateľom a jeho distribútormi/kupujúcimi, aký je v konaní vo veci samej.

63.

Podľa judikatúry vo veci Bayer ( 28 ) nemôže byť takáto dohoda založená na niečom, čo je len výrazom jednostrannej politiky jednej zo zmluvných strán, ktorú možno vykonávať bez pomoci ostatných. Aby bolo možné dohodu v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ považovať za uzavretú na základe tichého súhlasu, „je potrebné, aby prejav vôle jednej zo zmluvných strán dosiahnuť [protisúťažný] cieľ predstavoval výzvu druhej strane, či už výslovnú alebo implicitnú, aby tento cieľ splnili spoločne“ ( 29 ).

64.

Na uznanie existencie dohody na účely článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 a v ňom uvedenej výnimky je vhodné opierať sa o túto judikatúru, z ktorej vyplýva, že je potrebné preukázať i) výzvu dodávateľa na využitie tejto výnimky, a ii) aspoň tichý súhlas s touto výzvou zo strany jeho kupujúcich.

65.

Príslušná judikatúra sa odráža aj v usmerneniach Komisie z roku 2010 ( 30 ). Z týchto usmernení vyplýva, že ak úmysel nie je vyjadrený vo výslovnej dohode, musí sa preukázať, že jednostranná stratégia jednej strany má súhlas druhej strany. O tichý súhlas ide vtedy, keď jedna strana explicitne alebo implicitne vyzve druhú stranu, aby spolupracovala pri vykonávaní tejto jednostrannej stratégie, a tá následne s takýmto vykonávaním súhlasí.

66.

Túto judikatúru objasnil a konsolidoval nedávny rozsudok Super Bock ( 31 ). Z tohto rozsudku možno vyvodiť, že na účely uplatnenia podmienky paralelného uloženia povinnosti (t. j. na účely preukázania existencie dohody medzi dodávateľom a jeho ostatnými kupujúcimi) je potrebné preskúmať, či došlo k zhode vôle strán, ktorá môže vyplývať z ustanovení zmluvy o distribúcii a z konania strán, a najmä z prípadnej existencie výslovného alebo tichého súhlasu distribútorov. ( 32 )

67.

V tomto rozsudku ( 33 ) vydanom vo veci, v ktorej dodávateľ uložil určité obmedzenia svojim distribútorom, konkrétne minimálne ceny pre ďalší predaj, sa spresňuje, že „na to, aby existovala ‚dohoda‘ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, stačí, aby predmetné podniky vyjadrili svoju spoločnú vôľu správať sa na trhu určitým spôsobom“.

68.

Súdny dvor následne v tomto rozsudku ( 34 ) pripomína, že „dohoda sa teda nemôže zakladať na vyjadrení čisto jednostrannej politiky jednej zmluvnej strany zmluvy o distribúcii“.

69.

Súdny dvor však v tom istom rozsudku ( 35 ) poznamenáva, že „zjavne jednostranný akt alebo správanie však predstavuje dohodu v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ je vyjadrením zhodnej vôle aspoň dvoch účastníkov, pričom forma, v akej sa táto zhoda prejavuje, nie je sama osebe rozhodujúca“.

70.

V dôsledku uvedeného zhoda vôle strán môže vyplývať „z ustanovení predmetnej zmluvy o distribúcii… a najmä z prípadnej existencie výslovného alebo konkludentného súhlasu distribútorov s výzvou na dodržiavanie [dotknutej požiadavky]“ ( 36 ).

71.

Z toho vyplýva, že na preukázanie splnenia podmienky paralelného uloženia povinnosti vo vzťahu k ostatným distribútorom/kupujúcim spoločnosti Cono v konaní vo veci samej existuje niekoľko alternatív, ako preukázať splnenie podmienok podľa článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010.

72.

Po prvé zákaz aktívneho predaja môže byť výslovne ustanovený v dohode o distribúcii uzavretej s jednotlivými distribútormi/kupujúcimi, čo sa nezdá byť prípad veci samej.

73.

Po druhé výslovný súhlas iných kupujúcich, ako je Beevers Kaas, by sa za určitých okolností mohol vyvodiť z právomocí, ktoré boli stranám udelené na základe nimi uzavretej zmluvy. ( 37 ) Bolo by to tak, ak by sa v dohodách uzavretých medzi spoločnosťou Cono a jej ďalšími kupujúcimi udeľovala spoločnosti Cono právomoc ukladať aktívne zákazy predaja na územiach, ktoré pridelila alebo by pridelila výhradne konkrétnemu kupujúcemu alebo kupujúcim.

74.

Po tretie je možné opierať sa o judikatúru Súdneho dvora, ako sa odráža v odseku 25 usmernení z roku 2010, a tvrdiť, že v prípade neexistencie výslovného súhlasu je potrebné preukázať existenciu tichého súhlasu. Na tento účel je nevyhnutné najprv stanoviť, že po prvé jedna zmluvná strana si vyžaduje, výslovne alebo implicitne, spoluprácu druhej strany pri vykonávaní svojej jednostrannej stratégie, a potom, že druhá zmluvná strana spĺňa túto požiadavku tým, že vykonáva túto jednostrannú stratégiu.

75.

V bode 57 rozsudku Super Bock sa navyše poukazuje na ďalší dôležitý prvok, keďže „existenciu ‚dohody‘ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ… možno preukázať nielen prostredníctvom priamych dôkazov, ale aj na základe zhodujúcich sa okolností a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov , keďže z toho možno vyvodiť, že dodávateľ vyzval svojich distribútorov, aby dodržiavali [určitú požiadavku], a títo distribútori v praxi rešpektovali [danú požiadavku stanovenú] dodávateľom“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

76.

Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci – kde sa zdá, že chýbajú priame alebo výslovné zmluvné podmienky alebo priame dôkazy o dohode medzi spoločnosťou Cono a jej kupujúcimi –, je vhodné preskúmať, čo by mohlo predstavovať „zhodujúce sa okolnosti a zhodujúce sa nepriame dôkazy“, ktoré umožňujú v prípade zákazu aktívneho predaja na výhradnom území vyvodiť, že dodávateľ (Cono) vyzval svojich ostatných distribútorov/kupujúcich, aby dodržiavali takýto zákaz, a že títo distribútori/kupujúci tento zákaz v praxi dodržiavali.

77.

Vnútroštátny súd preto bude musieť preskúmať skutkové okolnosti týkajúce sa dvoch prvkov, ktoré sú navzájom prepojené a kumulatívne, pokiaľ v prípade svojej existencie tieto prvky spoločne preukazujú existenciu súladu vôle, a teda dohody v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

78.

Prvým prvkom je „výzva“, teda to, či dodávateľ (Cono) výslovne alebo implicitne vyzval iných kupujúcich, aby nevykonávali aktívny predaj na výhradnom území. Takáto výzva môže mať rôzne formy. Mohla by sa napríklad uskutočniť prostredníctvom osobitnej komunikácie s týmito ostatnými kupujúcimi (prostredníctvom e‑mailov, listov, doložiek v zmluvách, formálnych oznámení, odvetných opatrení alebo iných podobných opatrení), v ktorej ich Cono vyzvala, aby rešpektovali výhradné územie a zákaz aktívneho predaja pod hrozbou odvetných opatrení. Výzva sa môže uskutočniť aj iným spôsobom, teda zahrnutím osobitných zmienok alebo podmienok do všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ktoré môžu byť napríklad pripojené k faktúre zasielanej jeho distribútorom/kupujúcim alebo sprístupnené iným spôsobom.

79.

Domnievam sa, že v tomto prípade je možné nájsť paralelu s bodom 52 rozsudku Super Bock, z ktorého nepochybne vyplýva, že dodávateľ musí aktívne a jasne informovať svojich distribútorov/kupujúcich o používaní výhradného distribučného systému a o zákaze aktívneho predaja a monitorovať, či tento systému dodržiavajú. ( 38 ) Dodávateľ by mal napríklad informovať všetkých svojich kupujúcich v čase udelenia exkluzivity a pri vymenovaní každého nového distribútora/kupujúceho a mal by im dať jasne najavo, že každý z nich je povinný dodržiavať daný systém.

80.

Z toho vyplýva, že na to, aby bolo možné konštatovať, že existovala „výzva“, by posúdenie muselo preukázať jasný zámer spoločnosti Cono chrániť spoločnosť Beevers Kaas na výhradnom území a muselo by z neho vyplývať, aké konkrétne správanie spoločnosť Cono očakávala od svojich ostatných kupujúcich.

81.

Druhým prvkom je „akceptovanie“ vyššie uvedeného zákazu aktívneho predaja alebo súhlas s ním zo strany ostatných kupujúcich. Môže tiež vyplývať z rôznych prvkov, ako je výslovné uznanie tohto zákazu (prostredníctvom výmeny listov, interných poznámok v rámci zmluvných rokovaní) alebo implicitná forma uznania. Implicitné uznanie môže byť vyjadrené napríklad zastavením alebo absenciou aktívneho predaja ostatnými kupujúcimi na výhradnom území alebo upustením kupujúcich od zámeru pokračovať v takomto predaji po oznámení dodávateľa. Uvedené uznanie sa môže preukázať aj tým, že títo kupujúci nespochybnili zákaz aktívneho predaja na danom území alebo prijatie všeobecných podmienok, ktoré sa na tento zákaz vzťahujú.

82.

Na to, aby bolo možné konštatovať implicitné uznanie, by uvedené „zhodujúce sa okolnosti a zhodujúce sa nepriame dôkazy“ museli jasne preukázať vôľu ostatných distribútorov/kupujúcich akceptovať výzvu dodávateľa rešpektovať výhradný distribučný systém a dodržiavať ho. Bolo by to tak v prípade, keď by distribútori/kupujúci boli informovaní, ale rozhodli by sa nenamietať proti tomuto systému a súhlasili by s ním.

83.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že by akýkoľvek ďalší kupujúci (okrem spoločností Albert Heijn) konal v rozpore so zákazom aktívneho predaja alebo ho napadol. Vnútroštátny súd sa pýta, či táto skutočnosť sama osebe postačuje na preukázanie existencie súhlasu ostatných kupujúcich s prípadnou výzvou spoločnosti Cono.

84.

V tejto súvislosti, ako uviedla Komisia, skutočnosť, ktorá vyplýva z dokumentov predložených Súdnemu dvoru, že žiaden z ostatných kupujúcich spoločnosti Cono nevykonával aktívny predaj syra Beemster v Belgicku, je relevantným faktorom, ktorý môže vnútroštátny súd zohľadniť pri svojom posúdení ako jednu zo zhodujúcich sa okolností a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov.

85.

Takáto okolnosť však sama osebe nie je na tento účel dostatočná alebo nevyhnutná. ( 39 ) Na účely preukázania existencie dohody v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ nestačí konštatovať nečinnosť zo strany ostatných kupujúcich. Skôr je potrebné preukázať ich vôľu súhlasiť. V tejto súvislosti by súčasťou posúdenia mohla byť otázka, či je distribútor/kupujúci skutočne schopný vstúpiť na trh na výhradnom území.

86.

Mohlo by sa napríklad posúdiť, či sa ostatní kupujúci dodávateľa sťažovali na zákaz aktívneho predaja na výhradnom území alebo ho spochybňovali ( 40 ) a či v dôsledku toho zmenili svoje správanie. Ale aj keby sa na tento zákaz sťažovali jeden alebo viacerí kupujúci alebo ho spochybňovali, táto skutočnosť by sama osebe nenaznačovala neexistenciu tichého súhlasu, ak by napriek tomu naďalej dodržiavali zákaz aktívneho predaja. ( 41 )

87.

Inými slovami, domnievam sa, že samotná neexistencia predaja zo strany ostatných kupujúcich na výhradnom území nestačí na preukázanie existencie súhlasu týchto kupujúcich s výzvou spoločnosti Cono.

88.

Z uvedených úvah vyplýva, že podmienka paralelného uloženia povinnosti je splnená, ak možno preukázať, že medzi dodávateľom a jeho ostatnými kupujúcimi existovala dohoda, t. j. po prvé, že dodávateľ výslovne alebo implicitne vyzval týchto ostatných kupujúcich, aby akceptovali zákaz aktívneho predaja na výhradnom území, a po druhé, že ostatní kupujúci aspoň mlčky vyjadrili svoju vôľu súhlasiť s týmto zákazom, čo sa má preukázať na základe zhodujúcich sa okolností a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov.

3. Odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku

89.

Z uvedeného vyplýva, že článok 4 písm. b) bod i) nariadenia č. 330/2010 sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka paralelného uloženia povinnosti je neoddeliteľnou súčasťou tohto článku a že samotné zistenie, že ostatní kupujúci nevykonávajú aktívny predaj na území pridelenom výhradne konkrétnemu kupujúcemu, nemôže postačovať na preukázanie existencie dohody medzi dodávateľom a jeho kupujúcimi o zákaze aktívneho predaja na tomto území. Na to, aby bolo možné konštatovať existenciu takejto dohody, je po prvé potrebné, aby dodávateľ výslovne alebo implicitne vyzval týchto ostatných kupujúcich, aby sa na trhu správali určitým jasne vymedzeným spôsobom, teda, aby nevykonávali aktívny predaj na výhradnom území, a po druhé, aby kupujúci aspoň mlčky vyjadrili svoju vôľu súhlasiť s týmto zákazom, čo sa má konštatovať na základe zhodujúcich sa okolností a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov.

B.

Druhá prejudiciálna otázka

1. O druhej prejudiciálnej otázke

90.

Druhá otázka sa týka príslušného okamihu , kedy musí dôjsť k súhlasu ostatných kupujúcich, vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa pojmu „dohoda“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Vnútroštátny súd chce najmä vedieť, či stačí, aby dodávateľ preukázal, že jeho ostatní kupujúci akceptovali zákaz aktívneho predaja, len ak a vtedy, keď títo kupujúci prejavia úmysel aktívne predávať na výhradnom území.

91.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že táto otázka vzniká za okolností, keď sa distribútori/kupujúci spoločnosti Cono, okrem spoločností Albert Heijn, podľa všetkého nikdy nechystali vykonávať aktívny predaj v Belgicku. Vnútroštátny súd si nie je istý, či na účely uplatňovania článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 stačí, aby Cono chránila Beevers Kaas pred aktívnym predajom zo strany týchto distribútorov/kupujúcich, pokiaľ a v rozsahu, v akom sú pripravení tak urobiť v budúcnosti, alebo či táto ochrana musí byť zabezpečená od okamihu, keď Cono uzavrela dohodu s týmito inými distribútormi/kupujúcimi.

92.

Ako je vysvetlené v bode 51 vyššie, podmienka paralelného uloženia povinnosti si vyžaduje, aby bol výhradný distribútor chránený pred aktívnym predajom na svojom území zo strany všetkých ostatných kupujúcich dodávateľa v Únii.

93.

Z mojej navrhovanej odpovede na prvú otázku vyplýva, že táto podmienka je splnená len vtedy, ak ostatní kupujúci výslovne alebo ticho súhlasia so zákazom aktívneho predaja na výhradnom území. Z dôvodu predvídateľnosti a so zreteľom na zásadu právnej istoty musí existovať dostatočný časový súbeh medzi okamihom, keď dodávateľ formuluje zákaz aktívneho predaja, a okamihom, keď s ním ostatní kupujúci vyjadria súhlas.

94.

Na tento účel je potrebné na základe všetkých dôkazov preukázať (ako sa uvádza v bodoch 76 až 83 vyššie), že existovala dohoda v súvislosti so zákazom aktívneho predaja. Ako som vysvetlila v bode 34 vyššie, v článku 4 písm. b) bode i) nariadenia č. 330/2010 sa stanovuje výnimka (z výnimky), a preto sa toto ustanovenie musí vykladať reštriktívne. Okrem toho príliš mierny prístup k podmienke paralelného uloženia povinnosti a k zákazu aktívneho predaja nie je opodstatnený, keďže inak ide o závažné obmedzenie práva hospodárskej súťaže Únie.

95.

Z uvedeného vyplýva, že na splnenie podmienky paralelného uloženia povinnosti nestačí na účely preukázania existencie dohody v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, že je dodávateľ schopný preukázať, že jeho ostatní kupujúci súhlasili so zákazom aktívneho predaja, len ak a vtedy, keď sa chystajú vykonávať takýto predaj na výhradnom území.

96.

Pokiaľ teda dodávateľ nezískal takýto súhlas od ostatných kupujúcich, nie sú splnené podmienky stanovené v článku 4 písm. b) bode i) nariadenia č. 330/2010, aby sa na dohodu vzťahovala skupinová výnimka.

97.

Inými slovami, ako zdôraznila Komisia, tieto podmienky budú splnené len vtedy a od okamihu, keď ostatní kupujúci vyjadria súhlas so zákazom aktívneho predaja na výhradnom území, a nie počas predchádzajúceho obdobia. Ak teda dodávateľ získa takýto súhlas až v okamihu „x“, keď sa podnikateľ chystá začať s aktívnym predajom na výhradnom území, výhoda skupinovej výnimky ustanovená v nariadení č. 330/2010 sa neuplatňuje počas obdobia, ktoré predchádza okamihu „x“.

98.

V tejto súvislosti je dôležité rozlišovať medzi existenciou takéhoto súhlasu na jednej strane a skutočnosťami potrebnými na jeho preukázanie na strane druhej.

99.

Druhý uvedený aspekt je skutkovou otázkou, ktorá sa musí skúmať v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti.

100.

Je preto na dodávateľovi, aby preukázal, že táto podmienka je v zásade splnená vo vzťahu ku všetkým jeho ostatným kupujúcim počas celého obdobia, na ktoré si uplatňuje výhodu skupinovej výnimky stanovenej nariadením č. 330/2010. ( 42 )

2. Odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku

101.

Z uvedeného vyplýva, že článok 4 písm. b) bod i) nariadenia č. 330/2010 sa má vykladať v tom zmysle, že ak dodávateľ pridelil územie výhradne určitému kupujúcemu, na účely uplatnenia tohto ustanovenia nestačí , aby bol schopný preukázať, že jeho ostatní kupujúci súhlasia s obmedzením aktívneho predaja na výhradne pridelenom území, len ak a vtedy, keď sa títo kupujúci chystajú na tomto území aktívne predávať . Namiesto toho musí dodávateľ na účely uplatňovania tohto ustanovenia preukázať, že podmienka paralelného uloženia povinnosti je splnená vo vzťahu ku všetkým jeho ostatným kupujúcim v EHP počas celého obdobia, na ktoré si uplatňuje výhodu skupinovej výnimky stanovenú v nariadení č. 330/2010.

C.

Záverečné poznámky

102.

Pre úplnosť považujem za vhodné uviesť niekoľko záverečných pripomienok.

103.

Iba vnútroštátnemu súdu prináleží, aby právne kvalifikoval dohodu, o ktorú ide vo veci samej, s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené spresnenia.

104.

Ak by vnútroštátny súd dospel k záveru, že článok 4 písm. b) bod i) nariadenia č. 330/2010 sa na prejednávanú vec neuplatňuje, musel by určiť, či dohoda o výhradnej distribúcii obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, a ak áno, či sú splnené podmienky výnimky stanovenej v článku 101 ods. 3 ZFEÚ. ( 43 )

105.

Po prvé by vnútroštátny súd musel vykonať individuálne posúdenie predmetnej vertikálnej dohody s cieľom určiť, či spadá do pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ, a ak áno, či obmedzuje hospodársku súťaž svojím cieľom alebo účinkom v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre Súdneho dvora. ( 44 )

106.

Po druhé v prípade, že vnútroštátny súd dospeje k záveru, že dohoda obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, táto dohoda by napriek tomu mohla byť zlučiteľná s článkom 101 ZFEÚ za predpokladu, že účastníci konania preukážu, že spĺňa štyri kumulatívne podmienky stanovené v článku 101 ods. 3 ZFEÚ. ( 45 )

107.

Ako zdôraznila Komisia, vnútroštátny súd by potom musel vyvážiť prosúťažné a protisúťažné aspekty dohody v rámci osobitného posúdenia vyplývajúceho z článku 101 ods. 3 ZFEÚ, pričom by zohľadnil všetky relevantné okolnosti.

108.

Vnútroštátny súd by musel okrem iného posúdiť postavenie konkurentov spoločnosti Cono, kúpnu silu, dynamiku trhu, povahu výrobku a úroveň podnikania strán. Takisto by musel posúdiť, či dohoda, ktorá zakazuje určitým distribútorom vykonávať aktívny predaj na území pridelenom výhradne inému distribútorovi (Beevers Kaas), prináša zvýšenie efektívnosti v tom zmysle, že tento distribútor musí investovať (napríklad do špecifického vybavenia, zručností alebo know‑how), aby mohol zvyšovať predaj výrobku distribuovaného na tomto území, a či je ochrana pred aktívnym predajom zo strany iných distribútorov na tomto území potrebná na stimuláciu takýchto investícií.

V. Návrh

109.

Navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré položil Hof van beroep te Antwerpen (Odvolací súd Antverpy, Belgicko), odpovedal takto:

1.

Článok 4 písm. b) bod i) nariadenia Komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 [ZFEÚ] na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov

sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka paralelného uloženia povinnosti je neoddeliteľnou súčasťou tohto článku a že samotné zistenie, že ostatní kupujúci nevykonávajú aktívny predaj na území pridelenom výhradne konkrétnemu kupujúcemu, nemôže postačovať na preukázanie existencie dohody medzi dodávateľom a jeho kupujúcimi o zákaze aktívneho predaja na tomto území. Na to, aby bolo možné konštatovať existenciu takejto dohody, je po prvé potrebné, aby dodávateľ výslovne alebo implicitne vyzval týchto ostatných kupujúcich, aby sa na trhu správali určitým jasne vymedzeným spôsobom, teda aby nevykonávali aktívny predaj na výhradnom území, a po druhé, aby kupujúci aspoň mlčky vyjadrili svoju vôľu súhlasiť s týmto zákazom, čo sa má konštatovať na základe zhodujúcich sa okolností a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov.

2.

Článok 4 písm. b) bod i) nariadenia č. 330/2010

sa má vykladať v tom zmysle, že ak dodávateľ pridelil územie výhradne určitému kupujúcemu, na účely uplatnenia tohto ustanovenia nestačí, aby bol schopný preukázať, že jeho ostatní kupujúci súhlasia s obmedzením aktívneho predaja na výhradne pridelenom území, len ak a vtedy, keď sa chystajú na tomto území aktívne predávať. Namiesto toho musí dodávateľ na účely uplatňovania tohto ustanovenia preukázať, že podmienka paralelného uloženia povinnosti je splnená vo vzťahu ku všetkým jeho ostatným kupujúcim v Európskom hospodárskom priestore počas celého obdobia, na ktoré si uplatňuje výhodu skupinovej výnimky stanovenú v nariadení č. 330/2010.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Nariadenie z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 [ZFEÚ] na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov ( Ú. v. EÚ L 102, 2010, s. 1 ).

( 3 ) Syr Beemster je tvrdý syr vyrábaný z kravského mlieka. Jeho špecifická chuť vyplýva z jeho zložiek (mlieko od kráv spásajúcich trávy v regióne Holandska, ktorého územie sa nachádza na poldri z ílovitej pôdy pôvodne morského dna štyri metre pod hladinou) a zo skutočnosti, že časť výrobného procesu (miešanie syreniny) sa vykonáva ručne a syry zrejú za meniacich sa podmienok.

( 4 ) Nariadenie z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 [ES] na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov ( Ú. v. EÚ L 336, 1999, s. 21 ; Mim. vyd. 08/001, s. 364).

( 5 ) Nariadenie z 10. mája 2022 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 [ZFEÚ] na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov ( Ú. v. EÚ L 134, 2022, s. 4 ).

( 6 ) ( Ú. v. EÚ C 130, 2010, s. 1 ) (ďalej len „usmernenia z roku 2010“).

( 7 ) „Kupujúci“ v zásade ponúka svoje výrobky priamo spotrebiteľovi, kým „distribútor“ svoje výrobky ponúka iným spoločnostiam. Oba pojmy budem voľne zamieňať, keďže v tejto veci nie je rozlišovanie medzi nimi podstatné.

( 8 ) Rozsudok z 8. decembra 2005, Jyske Finans ( C‑280/04 , EU:C:2005:753 , bod 34 ). K tejto téme pozri LENAERTS, K.: Interpretation and the Court of Justice: A basis for comparative reflection. In: International Lawyer , 2007, zv. 41, č. 4, s. 1011.

( 9 ) Pozri rozsudok zo 4. marca 2020, Marine Harvest/Komisia ( C‑10/18 P , EU:C:2020:149 , bod 58 ). Pozri v tomto zmysle aj rozsudok z 9. júla 2020, Land Hessen ( C‑272/19 , EU:C:2020:535 , bod 68 ).

( 10 ) „Aktívny predaj“ je vysvetlený v bode 9 vyššie. Mal by byť protikladom „pasívneho predaja“, ktorý predstavuje reakciu na nevyžiadané požiadavky jednotlivých zákazníkov vrátane dodávky tovaru alebo služieb týmto zákazníkom.

( 11 ) Tento zákaz však nesmie obmedzovať predaj vykonávaný zákazníkmi výhradného kupujúceho na výhradnom území.

( 12 ) Pozri bod 27 vyššie.

( 13 ) Európska komisia, WIJCKMANS, F., JAQUES, S.: Expert report on the review of the Vertical Block Exemption Regulation – Active sales restrictions in different distribution models and combinations of distribution models – Final report . Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021, s. 27 (ďalej len „odborná správa“); kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 14 ) Pozri odsek 51 usmernení z roku 2010.

( 15 ) Tento výklad možno vyvodiť aj z odbornej správy, poznámka pod čiarou 13, c. d., s. 27 a 28.

( 16 ) Inými slovami, je potrebné, aby výhradné územie bolo nielen pridelené distribútorovi/kupujúcemu, akým je Beevers Kaas, ale aj aby bol tento distribútor/kupujúci chránený pred aktívnym predajom na tomto území zo strany iných kupujúcich. Bez takejto ochrany by bolo de facto nemožné prideliť výhradné územie, keďže bez zákazu aktívneho predaja, ktorý by sa vzťahoval na ostatných kupujúcich, a bez toho, aby tento zákaz dodržiavali, by takéto územie nebolo v nijakom zmysle výhradné.

( 17 ) Rozsudok z 24. februára 2000, Komisia/Francúzsko ( C‑434/97 , EU:C:2000:98 , bod 21 ).

( 18 ) Pozri odsek 164 usmernení z roku 2010. „Výhradná distribúcia môže viesť k pozitívnym účinkom, najmä v prípadoch, keď sa od distribútorov požadujú investície do ochrany alebo vybudovania imidžu značky. Obvykle sú tieto účinky najsilnejšie pri nových výrobkoch, zložitých výrobkoch a výrobkoch, ktorých kvalita sa dá ťažko posúdiť pred spotrebou (… výrobky založené na skúsenosti), alebo ktorých kvalita sa dá ťažko posúdiť dokonca i po spotrebe (… výrobky založené na dôvere). …“

( 19 ) Hovorím o všetkých ostatných kupujúcich „v EHP“ a nie „v Únii“, keďže návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahuje formuláciu: „… aktívnymi predajmi na výlučne pridelenom území zo strany všetkých ostatných kupujúcich v [EHP] “ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

( 20 ) Pozri rozsudok z 26. októbra 2023, EDP – Energias de Portugal a i. ( C‑331/21 , EU:C:2023:812 , bod 82 a nasl.). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Coty Germany ( C‑230/16 , EU:C:2017:603 , bod 57 ) – v súvislosti s rovnakým nariadením a rovnakými usmerneniami, ktorým sa venujem, – „nemožno… vylúčiť možnosť, že Súdny dvor sa v rámci svojej úlohy spočívajúcej vo výklade práva Únie stotožní s usmerneniami a právnymi posúdeniami obsiahnutými v týchto usmerneniach“. Pozri tiež rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia ( C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , bod 210 a nasl.) (Súdny dvor poukazuje na to, že oznámenia Komisie, ako sú jej usmernenia, ktoré sú určené obchodníkom, sú navrhnuté tak, aby vytvárali externé účinky, majú všeobecnú platnosť a môžu vytvárať právne účinky).

( 21 ) V článku 1 písm. h) nariadenia 2022/720 sa stanovuje, že „‚výhradný distribučný systém‘ je distribučný systém, v ktorom dodávateľ prideľuje územie alebo skupinu zákazníkov výhradne sebe alebo maximálne piatim kupujúcim a obmedzuje všetkých svojich ostatných kupujúcich v aktívnom predaji na výhradné územie alebo výhradnej skupine zákazníkov“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

( 22 ) Ú. v. EÚ C 248, 2022, s. 1 , bod 219 (ďalej len „usmernenia z roku 2022“).

( 23 ) Pozri aj WIJCKMANS, F., TUYTSCHAEVER, F.: Active sales restrictions revisited. In: European Competition Law Review , 2004, zv. 25(2), s. 110.

( 24 ) Pozri návrh na začatie prejudiciálneho konania (verziu v pôvodnom jazyku), s. 19 a 20, bod 2, druhú zarážku.

( 25 ) V odbornej správe, poznámka pod čiarou 13, c. d., s. 37, sa uvádza všeobecný príklad doložky o zákaze aktívneho predaja: „‚[Kupujúci] bude vykonávať svoje činnosti v rámci [území]. [Kupujúci] sa nebude podieľať na aktívnom predaji na územiach, ktoré sú výlučne vyhradené pre [dodávateľa], ani na území, ktoré dodávateľ výhradne pridelil inému kupujúcemu‘.“

( 26 ) Rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 2006, Komisia/Volkswagen ( C‑74/04 P , EU:C:2006:460 , bod 37 ).

( 27 ) Tamže, bod 39 a citovaná judikatúra.

( 28 ) Rozsudok zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer ( C‑2/01 P a C‑3/01 P , EU:C:2004:2 , body 100 až 102 ).

( 29 ) Tamže, bod 102.

( 30 ) Pozri odsek 25 usmernení z roku 2010.

( 31 ) Rozsudok z 29. júna 2023, Super Bock Bebidas ( C‑211/22 , EU:C:2023:529 ; ďalej len „rozsudok Super Bock“).

( 32 ) Pozri rozsudok Super Bock, body 47 až 50.

( 33 ) Tamže, bod 47.

( 34 ) Tamže, bod 48.

( 35 ) Tamže, bod 49.

( 36 ) Tamže, bod 50.

( 37 ) Pozri odsek 25 písm. a) usmernení z roku 2010.

( 38 ) Súdny dvor poukazuje, že skutočnosť, že dodávateľ pravidelne zasiela distribútorom zoznamy s minimálnymi cenami ďalšieho predaja, ktoré určil, žiada ich, aby tieto ceny, ktoré monitoruje, dodržiavali pod hrozbou odvetných opatrení, a v prípade ich nedodržania môže uplatniť záporné distribučné marže, už nie je prejavom jednostranného správania, ak by distribútori tieto ceny dodržiavali . Súdny dvor tiež uvádza, že skutočnosť, že distribútori tieto ceny v praxi uplatňujú alebo žiadajú o ich uvedenie , a hoci sa u dodávateľa na tieto ceny sťažujú, z vlastnej iniciatívy iné ceny neuplatňujú , by mohla odrážať súhlas distribútorov so stanovením minimálnych cien ďalšieho predaja zo strany dodávateľa.

( 39 ) Pozri rozsudok z 10. februára 2011, Activision Blizzard Germany/Komisia ( C‑260/09 P , EU:C:2011:62 , bod 82 ).

( 40 ) Pozri rozsudok z 11. januára 1990, Sandoz Prodotti Farmaceutici/Komisia ( C‑277/87 , EU:C:1990:6 , bod 11 ).

( 41 ) Pozri rozsudok Super Bock (bod 52).

( 42 ) Možno však uviesť, že podľa usmernení z roku 2022 (odsek 122) „ak z praktických dôvodov, a nie s cieľom zabrániť súbežnému obchodovaniu výhradné územie alebo skupina zákazníkov nie sú dočasne chránené pred aktívnym predajom zo strany určitých kupujúcich, napríklad ak dodávateľ upraví výhradný distribučný systém a potrebuje čas na opätovné vyjednanie obmedzení aktívneho predaja s určitými kupujúcimi, na výhradný distribučný systém sa môže stále uplatňovať výnimka stanovená v článku 2 ods. 1 [nariadenia 2022/720]“. Z tohto odseku usmernení z roku 2022 vyplýva, že posudzované obdobie sa obmedzuje na čas potrebný na splnenie podmienky paralelného uloženia povinnosti.

( 43 ) Pozri odsek 47 usmernení z roku 2010.

( 44 ) Pozri rozsudok vo veci Super Bock, body 37 až 42, a rozsudok z 18. novembra 2021, Visma Enterprise ( C‑306/20 , EU:C:2021:935 , body 54 až 82 ).

( ) Pozri usmernenia z roku 2022, odseky 125 až 140.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-581/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik