C-581/23

proti

Albert Heijn België NV,

Koninklijke Ahold Delhaize NV,

Albert Heijn BV,

Ahold België BV,

za účasti:

Konanie sa týka údajného porušenia dohody o výhradnej distribúcii medzi spoločnosťami Beevers Kaas a B.A. Coöperatieve Zuivelonderneming Cono (mliekarenské družstvo, ďalej len „Cono“), ktorá sa týka distribúcie známeho syra Beemster ( 3 ) v Belgicku a Luxembursku, zo strany spoločností Albert Heijn.

I. Právny rámec

A.

Právo Únie

3.

Nariadenie č. 330/2010, ktoré vnútroštátny súd považuje za uplatniteľné na spor v konaní vo veci samej, nahradilo s účinnosťou od 1. júna 2010 nariadenie Komisie (ES) č. 2790/1999 ( 4 ). Podľa článku 10 druhého odseku nariadenia č. 330/2010 sa účinnosť tohto nariadenia skončila 31. mája 2022.

b)

obmedzenie územia alebo okruhu zákazníkov, na ktorom alebo ktorým môže kupujúci, ktorý je stranou dohody, predávať zmluvné tovary alebo služby, pričom týmto nie je dotknuté obmedzenie kupujúceho na miesto usadenia, a s výnimkou:

i)

obmedzenia aktívnych predajov na výhradnom území alebo výhradnej skupine zákazníkov, ktoré sú vyhradené pre dodávateľa alebo určené dodávateľom pre iného kupujúceho, ak takéto obmedzenie neohraničuje predaje zákazníkov kupujúceho,

…“

6.

a)

[Nariadenie č. 330/2010] sa uplatňuje na dohody a zosúladené postupy. … Na to, aby existovala dohoda v zmysle článku 101 [ZFEÚ] stačí, aby strany vyjadrili svoj spoločný úmysel správať sa na trhu určitým spôsobom. Forma, akou je ich úmysel vyjadrený, nie je relevantná, pokiaľ predstavuje vierohodné vyjadrenie úmyslu strán. V prípade, keď neexistuje žiadna výslovná dohoda vyjadrujúca zosúladenie ich vôle, Komisia bude musieť preukázať, že jednostranná politika jednej strany sa deje so súhlasom druhej strany. Pri vertikálnych dohodách existujú dva spôsoby, ako možno preukázať súhlas s určitou jednostrannou politikou. Po prvé, súhlas možno dedukovať z právomocí uložených stranám vo vopred spísanej všeobecnej dohode. Ak klauzuly dohody vypracovanej vopred ustanovujú alebo splnomocňujú jednu zmluvnú stranu, aby následne prijala určitú jednostrannú politiku, ktorá bude záväzná pre druhú zmluvnú stranu, na základe toho sa dá preukázať súhlas druhej zmluvnej strany s touto politikou… Po druhé, ak neexistuje takýto výslovný súhlas, Komisia môže preukázať existenciu tichého súhlasu. Na tento účel je nevyhnutné najprv preukázať, že jedna zmluvná strana si vyžaduje, priamo alebo nepriamo, spoluprácu druhej strany pri vykonávaní svojej jednostrannej politiky a potom, že druhá zmluvná strana splnila túto požiadavku tým, že uplatňovala túto jednostrannú politiku v praxi… [V] prípade vertikálnych dohôd možno tichý súhlas dedukovať z úrovne nátlaku, ktorý vykonáva jedna strana, aby nanútila svoju jednostrannú politiku druhej strane resp. stranám dohody spolu s celým radom distribútorov, ktorí v skutočnosti implementujú jednostrannú politiku dodávateľa v praxi. Napríklad systém monitorovania a pokút zavedený dodávateľom na sankcionovanie tých distribútorov, ktorí nekonajú v súlade s jeho jednostrannou politikou, poukazuje na tichý súhlas s jednostrannou politikou dodávateľa, ak tento systém dodávateľovi umožňuje vykonávať túto politiku v praxi. …“

…“

B.

Belgické právo

10.

V článku VI.104 Wetboek van economisch recht (Hospodársky zákonník, ďalej len „WER“) z 28. februára 2013 sa stanovuje:

„Zakazuje sa akékoľvek konanie, ktoré je v rozpore s poctivými trhovými praktikami a ktorým podnik poškodí alebo môže poškodiť profesijné záujmy iného podniku alebo podnikov.“

Spoločnosti Albert Heijn pôsobia v sektore supermarketov v Belgicku a Holandsku. Sú kupujúcimi ( 7 ) syra Beemster, ktorý Cono vyrába pre trhy mimo Belgicka a Luxemburska.

14.

Beevers Kaas obviňuje spoločnosti Albert Heijn z porušovania čestných trhových praktík tým, že v Belgicku vykonávajú činnosti, ktorých priamym alebo nepriamym dôsledkom je porušenie výlučných práv spoločnosti Beevers Kass, ktoré jej vyplývajú z dohody o výhradnej distribúcii, a to napriek tomu, že vedia, že Cono je danou dohodou viazaná.

15.

Podľa spoločností Albert Heijn chcú Beevers Kaas a Cono dosiahnuť, aby im bol uložený zákaz aktívneho predaja, čo je zakázané. Domnievajú sa, že dohoda o výhradnej distribúcii nevyžaduje, aby Cono chránila Beevers Kaas pred aktívnym predajom zo strany iných kupujúcich, a že nespĺňa prísne podmienky práva hospodárskej súťaže na odôvodnenie zákazu ďalšieho predaja.

16.

Predbežným rozsudkom z 27. apríla 2022 vnútroštátny súd rozhodol v spornom bode týkajúcom sa obsahu a rozsahu dohody o výhradnej distribúcii v prospech spoločnosti Beevers Kaas. Rozhodol, že Beevers Kaas preukázala, že spoločnosti Albert Heijn súhlasili, aspoň tichým súhlasom, so zákazom aktívneho predaja. Podľa názoru vnútroštátneho súdu však Beevers Kaas musí tiež preukázať, že so zákazom súhlasili okrem spoločností Albert Heijn aj všetci ďalší distribútori/kupujúci.

20.

Vnútroštátny súd súhlasí s konštatovaním belgického vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ktorý bol týmto súdom požiadaný o účasť ako amicus curiae a podľa ktorého musí byť na to, aby bol zákaz aktívneho predaja legitímny, splnená podmienka paralelného uloženia povinnosti. Táto podmienka sa musí vykladať s prihliadnutím na pojem „dohoda“ v zmysle článku 101 ZFEÚ a článku IV.1 WER.

21.

V tejto súvislosti vnútroštátny súd poznamenáva, že v nariadení č. 330/2010 a usmerneniach z roku 2010 sa nespresňuje, ako musí dodávateľ chrániť svojich výhradných distribútorov pred aktívnym predajom na výhradnom území zo strany iných kupujúcich dodávateľa. Konkrétne sa v nich neuvádza, ako má dodávateľ oznámiť zákaz aktívneho predaja svojim ďalším kupujúcim alebo ako majú títo kupujúci vyjadriť súhlas s týmto zákazom.

22.

Môže sa podmienka paralelného uloženia povinnosti podľa článku 4 písm. b) bodu i) [nariadenia č. 330/2010] považovať za splnenú a dodávateľ, ktorý spĺňa ostatné podmienky [tohto nariadenia], teda môže právne účinným spôsobom zakázať aktívne predaje jedným zo svojich kupujúcich na území, ktoré bolo výhradne pridelené inému kupujúcemu, ak je to založené iba na konštatovaní, že ostatní kupujúci aktívne nepredávajú na tomto území?… [Má] sa existencia dohody, ktorá zakazuje aktívne predaje medzi týmito inými kupujúcimi a dodávateľom, považovať za dostatočne preukázanú len na základe samotného konštatovania, že títo ostatní kupujúci aktívne nepredávajú na území, ktoré im bolo výlučne pridelené?

2.

Môže sa podmienka paralelného uloženia povinnosti podľa článku 4 písm. b) bodu i) [nariadenia č. 330/2010] považovať za splnenú a dodávateľ, ktorý spĺňa ostatné podmienky [tohto nariadenia], teda môže právne účinným spôsobom zakázať aktívne predaje jednému zo svojich kupujúcich na území, ktoré bolo výhradne pridelené inému kupujúcemu, ak získa súhlas ostatných svojich kupujúcich, iba vtedy, ak sa chystajú uskutočniť aktívne predaje na týmto spôsobom výhradne pridelenom území? Alebo je skôr potrebné, aby dodávateľ získal takýto súhlas od všetkých svojich kupujúcich bez ohľadu na to, či sa chystajú uskutočniť aktívne predaje na výhradne pridelenom území?“

III. Konanie na Súdnom dvore

25.

Písomné pripomienky predložili Beevers Kaas, spoločnosti Albert Heijn, Cono, belgická vláda a Komisia. Dňa 16. októbra 2024 sa konalo pojednávanie, na ktorom boli títo účastníci konania zastúpení.

27.

Vo svojej prvej otázke sa vnútroštátny súd odvoláva na podmienku paralelného uloženia povinnosti. Na zodpovedanie tejto otázky je vhodné preskúmať, či prvky článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 umožňujú Súdnemu dvoru – prvýkrát v jeho judikatúre – vyvodiť záver, že tento článok obsahuje podmienku paralelného uloženia povinnosti napriek tomu, že v tomto článku sa na takúto požiadavku výslovne neodkazuje.

28.

Je potrebné pripomenúť, že pri určení dosahu ustanovenia práva Únie je potrebné súčasne zohľadniť jeho znenie, kontext a jeho ciele. ( 8 )

29.

Je vhodné začať kontextom článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010.

33.

V článku 4 písm. b) nariadenia č. 330/2010 sa však stanovujú štyri výnimky . Obmedzenia, na ktoré sa vzťahujú tieto výnimky, sa v danom nariadení nepovažujú za závažné obmedzenia, a preto nemajú za následok zrušenie výhody skupinovej výnimky pre danú dohodu. Inými slovami, toto ustanovenie umožňuje, aby sa skupinová výnimka naďalej vzťahovala na štyri druhy obmedzení.

34.

V tejto súvislosti by sa malo pripomenúť, že v uvedenom článku sa stanovujú štyri výnimky (z výnimky), a výnimky sa musia vykladať reštriktívne. ( 9 )

35.

Tým sa dostávam k cieľu článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010. Cieľom tohto ustanovenia, ktorý vyplýva z jeho znenia, bolo vyňať obmedzenia aktívneho predaja na výhradnom území distribútora/kupujúceho (ďalej len „zákaz aktívneho predaja“) ( 10 ), ak tieto obmedzenia obsahuje záväzná dohoda medzi dodávateľom a jeho ostatnými kupujúcimi. ( 11 )

39.

Pojem „výhradná distribúcia“ označuje situáciu, keď je územie (alebo skupina zákazníkov) „výhradne pridelená“, teda keď dodávateľ súhlasí, že bude svoj produkt predávať len jednému kupujúcemu na účely distribúcie na konkrétnom území (alebo konkrétnej skupine zákazníkov). ( 14 )

40.

Po prvé zo znenia článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010, a najmä z výrazu „výhradné územie“ podľa mňa implicitne ( 15 ) vyplýva, že dodávateľovi je dovolené prideliť výhradné územie jednému zo svojich kupujúcich. Stanovenie výhradného územia nevyhnutne znamená, že len konkrétnemu kupujúcemu sa udelí právo distribuovať výrobok na konkrétnom území. Aby mala exkluzivita zmysel, musí byť výkon práva udeleného tomuto kupujúcemu chránený pred možnou ujmou. V dôsledku uvedeného, ak sa dodávateľ rozhodne využívať výnimku zo závažných obmedzení, má tento dodávateľ zodpovedajúcu povinnosť zabezpečiť efektívnosť daného výhradného pridelenia územia, a to aj prostredníctvom ochrany daného kupujúceho pred aktívnym predajom na tomto území zo strany ostatných kupujúcich uvedeného dodávateľa.

41.

Ako v podstate uviedol vnútroštátny súd, možnosť dodávateľa prideliť dané územie na výhradnom základe jednému zo svojich distribútorov/kupujúcich by v podstate stratila akúkoľvek účinnosť, ak by výhradný distribútor/kupujúci nebol chránený pred aktívnym predajom na tomto území zo strany ostatných kupujúcich tohto dodávateľa. ( 16 ) V tejto súvislosti pripomínam, že Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre konštatoval, že v prípade, ak je možné ustanovenie práva Únie vykladať viacerými spôsobmi, je potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý zabezpečí zachovanie účinnosti tohto ustanovenia. ( 17 )

45.

V odôvodneniach 6 a 7 tohto nariadenia sa vysvetľuje, že niektoré druhy vertikálnych dohôd môžu zlepšiť hospodársku efektívnosť a viesť k zníženiu nákladov za transakcie a k optimalizácii úrovní predaja a investícií. Z týchto odôvodnení vyplýva, že takéto účinky posilnenia efektívnosti môžu prevážiť nad možnými protisúťažnými vplyvmi za predpokladu, že sú splnené požiadavky daného nariadenia.

46.

V odôvodnení 10 nariadenia č. 330/2010 sa napokon uvádza, že „toto nariadenie by nemalo vyňať vertikálne dohody obsahujúce obmedzenia, ktoré pravdepodobne obmedzia hospodársku súťaž a poškodia spotrebiteľov alebo ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie zlepšenia hospodárskej efektívnosti“.

47.

Z uvedeného vyplýva, že dohody, akou je dohoda v prejednávanej veci, sa v zásade môžu považovať za dohody spĺňajúce podmienky stanovené v článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Aby však výnimka podľa článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 mohla mať tieto účinky zlepšenia hospodárskej efektívnosti, musia byť splnené podmienky tejto výnimky a dotknuté strany ju musia účinne uplatňovať. Inými slovami, konkrétna dohoda alebo zosúladený postup bude vyňatý zo všeobecného zákazu len vtedy, ak sú podmienky predpísané v danom nariadení zavedené účinne a sú schopné mať uvedený účinok zlepšenia hospodárskej efektívnosti. Pri uplatnení výnimky stanovenej v článku 4 písm. b) bode i) by bolo možné dosiahnuť tento cieľ len vtedy, ak by sa exkluzivita a zákaz aktívneho predaja spojili s účinnou ochranou exkluzivity udelenej dodávateľom.

51.

V odseku 51 usmernení z roku 2010 sa skutočne vysvetľuje, že „územie alebo skupina zákazníkov sú výhradne pridelené, keď dodávateľ súhlasí s predajom svojho tovaru iba jednému distribútorovi na distribúciu na osobitnom území alebo osobitnej skupine zákazníkov a výhradný distribútor je chránený proti aktívnemu predaju na svojom území alebo jeho skupine zákazníkov všetkými ďalšími kupujúcimi dodávateľa v rámci [Európskej ú]nie, a to bez ohľadu na predaj uskutočňovaný dodávateľom“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Z toho vyplýva, že vo vysvetlení, ktoré poskytla Komisia vo svojich usmerneniach, sa kombinuje exkluzivita a obmedzenie aktívneho predaja s potrebou zabezpečiť ochranu práv odvodených z daných dohôd.

52.

Z uvedených úvah vyplýva, že podmienka paralelného uloženia povinnosti tvorí neoddeliteľnú súčasť režimu článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 a že cieľom usmernení z roku 2010 v tomto kontexte je objasniť, ako by sa podmienky uvedeného ustanovenia mali uplatňovať v praxi.

53.

Domnievam sa, že uvedený výklad potvrdzuje nové nariadenie, konkrétne nariadenie 2022/720, ktoré nahradilo nariadenie č. 330/2010 a ktoré, ako sa vysvetľuje v jeho odôvodnení 2, vychádza z celkovo pozitívnych skúseností s uplatňovaním nariadenia č. 330/2010.

Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že aby bola podmienka paralelného uloženia povinnosti v prejednávanej veci splnená, musí sa najprv preukázať, že existovala alebo existuje dohoda medzi dodávateľom (Cono) a všetkými jeho kupujúcimi. Z logiky režimu výnimky podľa článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 totiž vyplýva, že výnimka z „obmedzení, ktoré vedú k odňatiu výhody skupinovej výnimky (závažné obmedzenia)“ sa uplatňuje len vtedy, ak sa strany (dodávateľ a jeho kupujúci) dohodnú na dodržiavaní podmienok stanovených v uvedenom článku.

57.

V duchu článku 4 písm. b) bodu 1 nariadenia č. 330/2010 sa mi zdá, že najzjavnejším spôsobom preukázania súladu s podmienkou paralelného uloženia povinnosti by bolo zahrnutie výslovnej doložky do záväzných písomných dohôd medzi dodávateľom a všetkými jeho ostatnými kupujúcimi, ktorá by obmedzovala aktívny predaj. ( 23 ) Takéto riešenie by bolo najvhodnejšie z hľadiska zásady právnej istoty. V tejto súvislosti poznamenávam, že v konaní vo veci samej už bolo právoplatným rozsudkom rozhodnuté, že exkluzivita udelená spoločnosti Beevers Kaas nevyhnutne znamenala povinnosť spoločnosti Cono chrániť spoločnosť Beevers Kaas pred aktívnym predajom zo strany všetkých ostatných kupujúcich v Belgicku a Luxembursku. ( 24 )

58.

Vzhľadom na to, že vo veci samej zrejme neexistujú ani takéto výslovné doložky ( 25 ), ani písomné dohody, hlavnými otázkami, ktoré treba v tejto veci riešiť, sú i) právna kvalifikácia vzťahu medzi dodávateľom (Cono) a jeho ostatnými kupujúcimi, a ii) určenie dôsledkov, ktoré by sa mali vyvodiť z tohto vzťahu.

62.

V judikatúre sa ďalej konštatuje, že „vôľa účastníkov môže vyplývať tak z ustanovení spornej koncesionárskej zmluvy, ako aj zo správania účastníkov, najmä z konkludentne udeleného súhlasu predajcov v nadväznosti na výzvu výrobcu“ ( 27 ). Toto odôvodnenie sa môže uplatniť aj na taký vzťah medzi dodávateľom a jeho distribútormi/kupujúcimi, aký je v konaní vo veci samej.

63.

Podľa judikatúry vo veci Bayer ( 28 ) nemôže byť takáto dohoda založená na niečom, čo je len výrazom jednostrannej politiky jednej zo zmluvných strán, ktorú možno vykonávať bez pomoci ostatných. Aby bolo možné dohodu v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ považovať za uzavretú na základe tichého súhlasu, „je potrebné, aby prejav vôle jednej zo zmluvných strán dosiahnuť [protisúťažný] cieľ predstavoval výzvu druhej strane, či už výslovnú alebo implicitnú, aby tento cieľ splnili spoločne“ ( 29 ).

64.

Na uznanie existencie dohody na účely článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 a v ňom uvedenej výnimky je vhodné opierať sa o túto judikatúru, z ktorej vyplýva, že je potrebné preukázať i) výzvu dodávateľa na využitie tejto výnimky, a ii) aspoň tichý súhlas s touto výzvou zo strany jeho kupujúcich.

68.

Súdny dvor následne v tomto rozsudku ( 34 ) pripomína, že „dohoda sa teda nemôže zakladať na vyjadrení čisto jednostrannej politiky jednej zmluvnej strany zmluvy o distribúcii“.

69.

Súdny dvor však v tom istom rozsudku ( 35 ) poznamenáva, že „zjavne jednostranný akt alebo správanie však predstavuje dohodu v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, pokiaľ je vyjadrením zhodnej vôle aspoň dvoch účastníkov, pričom forma, v akej sa táto zhoda prejavuje, nie je sama osebe rozhodujúca“.

70.

V dôsledku uvedeného zhoda vôle strán môže vyplývať „z ustanovení predmetnej zmluvy o distribúcii… a najmä z prípadnej existencie výslovného alebo konkludentného súhlasu distribútorov s výzvou na dodržiavanie [dotknutej požiadavky]“ ( 36 ).

74.

Po tretie je možné opierať sa o judikatúru Súdneho dvora, ako sa odráža v odseku 25 usmernení z roku 2010, a tvrdiť, že v prípade neexistencie výslovného súhlasu je potrebné preukázať existenciu tichého súhlasu. Na tento účel je nevyhnutné najprv stanoviť, že po prvé jedna zmluvná strana si vyžaduje, výslovne alebo implicitne, spoluprácu druhej strany pri vykonávaní svojej jednostrannej stratégie, a potom, že druhá zmluvná strana spĺňa túto požiadavku tým, že vykonáva túto jednostrannú stratégiu.

75.

V bode 57 rozsudku Super Bock sa navyše poukazuje na ďalší dôležitý prvok, keďže „existenciu ‚dohody‘ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ… možno preukázať nielen prostredníctvom priamych dôkazov, ale aj na základe zhodujúcich sa okolností a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov , keďže z toho možno vyvodiť, že dodávateľ vyzval svojich distribútorov, aby dodržiavali [určitú požiadavku], a títo distribútori v praxi rešpektovali [danú požiadavku stanovenú] dodávateľom“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

76.

Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci – kde sa zdá, že chýbajú priame alebo výslovné zmluvné podmienky alebo priame dôkazy o dohode medzi spoločnosťou Cono a jej kupujúcimi –, je vhodné preskúmať, čo by mohlo predstavovať „zhodujúce sa okolnosti a zhodujúce sa nepriame dôkazy“, ktoré umožňujú v prípade zákazu aktívneho predaja na výhradnom území vyvodiť, že dodávateľ (Cono) vyzval svojich ostatných distribútorov/kupujúcich, aby dodržiavali takýto zákaz, a že títo distribútori/kupujúci tento zákaz v praxi dodržiavali.

80.

Z toho vyplýva, že na to, aby bolo možné konštatovať, že existovala „výzva“, by posúdenie muselo preukázať jasný zámer spoločnosti Cono chrániť spoločnosť Beevers Kaas na výhradnom území a muselo by z neho vyplývať, aké konkrétne správanie spoločnosť Cono očakávala od svojich ostatných kupujúcich.

81.

Druhým prvkom je „akceptovanie“ vyššie uvedeného zákazu aktívneho predaja alebo súhlas s ním zo strany ostatných kupujúcich. Môže tiež vyplývať z rôznych prvkov, ako je výslovné uznanie tohto zákazu (prostredníctvom výmeny listov, interných poznámok v rámci zmluvných rokovaní) alebo implicitná forma uznania. Implicitné uznanie môže byť vyjadrené napríklad zastavením alebo absenciou aktívneho predaja ostatnými kupujúcimi na výhradnom území alebo upustením kupujúcich od zámeru pokračovať v takomto predaji po oznámení dodávateľa. Uvedené uznanie sa môže preukázať aj tým, že títo kupujúci nespochybnili zákaz aktívneho predaja na danom území alebo prijatie všeobecných podmienok, ktoré sa na tento zákaz vzťahujú.

82.

Na to, aby bolo možné konštatovať implicitné uznanie, by uvedené „zhodujúce sa okolnosti a zhodujúce sa nepriame dôkazy“ museli jasne preukázať vôľu ostatných distribútorov/kupujúcich akceptovať výzvu dodávateľa rešpektovať výhradný distribučný systém a dodržiavať ho. Bolo by to tak v prípade, keď by distribútori/kupujúci boli informovaní, ale rozhodli by sa nenamietať proti tomuto systému a súhlasili by s ním.

86.

Mohlo by sa napríklad posúdiť, či sa ostatní kupujúci dodávateľa sťažovali na zákaz aktívneho predaja na výhradnom území alebo ho spochybňovali ( 40 ) a či v dôsledku toho zmenili svoje správanie. Ale aj keby sa na tento zákaz sťažovali jeden alebo viacerí kupujúci alebo ho spochybňovali, táto skutočnosť by sama osebe nenaznačovala neexistenciu tichého súhlasu, ak by napriek tomu naďalej dodržiavali zákaz aktívneho predaja. ( 41 )

87.

Inými slovami, domnievam sa, že samotná neexistencia predaja zo strany ostatných kupujúcich na výhradnom území nestačí na preukázanie existencie súhlasu týchto kupujúcich s výzvou spoločnosti Cono.

88.

Z uvedených úvah vyplýva, že podmienka paralelného uloženia povinnosti je splnená, ak možno preukázať, že medzi dodávateľom a jeho ostatnými kupujúcimi existovala dohoda, t. j. po prvé, že dodávateľ výslovne alebo implicitne vyzval týchto ostatných kupujúcich, aby akceptovali zákaz aktívneho predaja na výhradnom území, a po druhé, že ostatní kupujúci aspoň mlčky vyjadrili svoju vôľu súhlasiť s týmto zákazom, čo sa má preukázať na základe zhodujúcich sa okolností a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov.

90.

Druhá otázka sa týka príslušného okamihu , kedy musí dôjsť k súhlasu ostatných kupujúcich, vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa pojmu „dohoda“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Vnútroštátny súd chce najmä vedieť, či stačí, aby dodávateľ preukázal, že jeho ostatní kupujúci akceptovali zákaz aktívneho predaja, len ak a vtedy, keď títo kupujúci prejavia úmysel aktívne predávať na výhradnom území.

91.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že táto otázka vzniká za okolností, keď sa distribútori/kupujúci spoločnosti Cono, okrem spoločností Albert Heijn, podľa všetkého nikdy nechystali vykonávať aktívny predaj v Belgicku. Vnútroštátny súd si nie je istý, či na účely uplatňovania článku 4 písm. b) bodu i) nariadenia č. 330/2010 stačí, aby Cono chránila Beevers Kaas pred aktívnym predajom zo strany týchto distribútorov/kupujúcich, pokiaľ a v rozsahu, v akom sú pripravení tak urobiť v budúcnosti, alebo či táto ochrana musí byť zabezpečená od okamihu, keď Cono uzavrela dohodu s týmito inými distribútormi/kupujúcimi.

92.

Ako je vysvetlené v bode 51 vyššie, podmienka paralelného uloženia povinnosti si vyžaduje, aby bol výhradný distribútor chránený pred aktívnym predajom na svojom území zo strany všetkých ostatných kupujúcich dodávateľa v Únii.

96.

Pokiaľ teda dodávateľ nezískal takýto súhlas od ostatných kupujúcich, nie sú splnené podmienky stanovené v článku 4 písm. b) bode i) nariadenia č. 330/2010, aby sa na dohodu vzťahovala skupinová výnimka.

97.

Inými slovami, ako zdôraznila Komisia, tieto podmienky budú splnené len vtedy a od okamihu, keď ostatní kupujúci vyjadria súhlas so zákazom aktívneho predaja na výhradnom území, a nie počas predchádzajúceho obdobia. Ak teda dodávateľ získa takýto súhlas až v okamihu „x“, keď sa podnikateľ chystá začať s aktívnym predajom na výhradnom území, výhoda skupinovej výnimky ustanovená v nariadení č. 330/2010 sa neuplatňuje počas obdobia, ktoré predchádza okamihu „x“.

98.

V tejto súvislosti je dôležité rozlišovať medzi existenciou takéhoto súhlasu na jednej strane a skutočnosťami potrebnými na jeho preukázanie na strane druhej.

Z uvedeného vyplýva, že článok 4 písm. b) bod i) nariadenia č. 330/2010 sa má vykladať v tom zmysle, že ak dodávateľ pridelil územie výhradne určitému kupujúcemu, na účely uplatnenia tohto ustanovenia nestačí , aby bol schopný preukázať, že jeho ostatní kupujúci súhlasia s obmedzením aktívneho predaja na výhradne pridelenom území, len ak a vtedy, keď sa títo kupujúci chystajú na tomto území aktívne predávať . Namiesto toho musí dodávateľ na účely uplatňovania tohto ustanovenia preukázať, že podmienka paralelného uloženia povinnosti je splnená vo vzťahu ku všetkým jeho ostatným kupujúcim v EHP počas celého obdobia, na ktoré si uplatňuje výhodu skupinovej výnimky stanovenú v nariadení č. 330/2010.

C.

Záverečné poznámky

102.

Pre úplnosť považujem za vhodné uviesť niekoľko záverečných pripomienok.

103.

Po druhé v prípade, že vnútroštátny súd dospeje k záveru, že dohoda obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, táto dohoda by napriek tomu mohla byť zlučiteľná s článkom 101 ZFEÚ za predpokladu, že účastníci konania preukážu, že spĺňa štyri kumulatívne podmienky stanovené v článku 101 ods. 3 ZFEÚ. ( 45 )

107.

Ako zdôraznila Komisia, vnútroštátny súd by potom musel vyvážiť prosúťažné a protisúťažné aspekty dohody v rámci osobitného posúdenia vyplývajúceho z článku 101 ods. 3 ZFEÚ, pričom by zohľadnil všetky relevantné okolnosti.

108.

Vnútroštátny súd by musel okrem iného posúdiť postavenie konkurentov spoločnosti Cono, kúpnu silu, dynamiku trhu, povahu výrobku a úroveň podnikania strán. Takisto by musel posúdiť, či dohoda, ktorá zakazuje určitým distribútorom vykonávať aktívny predaj na území pridelenom výhradne inému distribútorovi (Beevers Kaas), prináša zvýšenie efektívnosti v tom zmysle, že tento distribútor musí investovať (napríklad do špecifického vybavenia, zručností alebo know‑how), aby mohol zvyšovať predaj výrobku distribuovaného na tomto území, a či je ochrana pred aktívnym predajom zo strany iných distribútorov na tomto území potrebná na stimuláciu takýchto investícií.

V. Návrh

Článok 4 písm. b) bod i) nariadenia č. 330/2010

sa má vykladať v tom zmysle, že ak dodávateľ pridelil územie výhradne určitému kupujúcemu, na účely uplatnenia tohto ustanovenia nestačí, aby bol schopný preukázať, že jeho ostatní kupujúci súhlasia s obmedzením aktívneho predaja na výhradne pridelenom území, len ak a vtedy, keď sa chystajú na tomto území aktívne predávať. Namiesto toho musí dodávateľ na účely uplatňovania tohto ustanovenia preukázať, že podmienka paralelného uloženia povinnosti je splnená vo vzťahu ku všetkým jeho ostatným kupujúcim v Európskom hospodárskom priestore počas celého obdobia, na ktoré si uplatňuje výhodu skupinovej výnimky stanovenú v nariadení č. 330/2010.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Nariadenie z 20. apríla 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 [ZFEÚ] na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov ( Ú. v. EÚ L 102, 2010, s. 1 ).

( 3 ) Syr Beemster je tvrdý syr vyrábaný z kravského mlieka. Jeho špecifická chuť vyplýva z jeho zložiek (mlieko od kráv spásajúcich trávy v regióne Holandska, ktorého územie sa nachádza na poldri z ílovitej pôdy pôvodne morského dna štyri metre pod hladinou) a zo skutočnosti, že časť výrobného procesu (miešanie syreniny) sa vykonáva ručne a syry zrejú za meniacich sa podmienok.

( 4 ) Nariadenie z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 [ES] na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov ( Ú. v. EÚ L 336, 1999, s. 21 ; Mim. vyd. 08/001, s. 364).

( 11 ) Tento zákaz však nesmie obmedzovať predaj vykonávaný zákazníkmi výhradného kupujúceho na výhradnom území.

( 12 ) Pozri bod 27 vyššie.

( 13 ) Európska komisia, WIJCKMANS, F., JAQUES, S.: Expert report on the review of the Vertical Block Exemption Regulation – Active sales restrictions in different distribution models and combinations of distribution models – Final report . Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021, s. 27 (ďalej len „odborná správa“); kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 14 ) Pozri odsek 51 usmernení z roku 2010.

( 15 ) Tento výklad možno vyvodiť aj z odbornej správy, poznámka pod čiarou 13, c. d., s. 27 a 28.

( 16 ) Inými slovami, je potrebné, aby výhradné územie bolo nielen pridelené distribútorovi/kupujúcemu, akým je Beevers Kaas, ale aj aby bol tento distribútor/kupujúci chránený pred aktívnym predajom na tomto území zo strany iných kupujúcich. Bez takejto ochrany by bolo de facto nemožné prideliť výhradné územie, keďže bez zákazu aktívneho predaja, ktorý by sa vzťahoval na ostatných kupujúcich, a bez toho, aby tento zákaz dodržiavali, by takéto územie nebolo v nijakom zmysle výhradné.

( 21 ) V článku 1 písm. h) nariadenia 2022/720 sa stanovuje, že „‚výhradný distribučný systém‘ je distribučný systém, v ktorom dodávateľ prideľuje územie alebo skupinu zákazníkov výhradne sebe alebo maximálne piatim kupujúcim a obmedzuje všetkých svojich ostatných kupujúcich v aktívnom predaji na výhradné územie alebo výhradnej skupine zákazníkov“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

( 22 ) Ú. v. EÚ C 248, 2022, s. 1 , bod 219 (ďalej len „usmernenia z roku 2022“).

( 23 ) Pozri aj WIJCKMANS, F., TUYTSCHAEVER, F.: Active sales restrictions revisited. In: European Competition Law Review , 2004, zv. 25(2), s. 110.

( 24 ) Pozri návrh na začatie prejudiciálneho konania (verziu v pôvodnom jazyku), s. 19 a 20, bod 2, druhú zarážku.

( 25 ) V odbornej správe, poznámka pod čiarou 13, c. d., s. 37, sa uvádza všeobecný príklad doložky o zákaze aktívneho predaja: „‚[Kupujúci] bude vykonávať svoje činnosti v rámci [území]. [Kupujúci] sa nebude podieľať na aktívnom predaji na územiach, ktoré sú výlučne vyhradené pre [dodávateľa], ani na území, ktoré dodávateľ výhradne pridelil inému kupujúcemu‘.“

( 26 ) Rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 2006, Komisia/Volkswagen ( C‑74/04 P , EU:C:2006:460 , bod 37 ).

( 33 ) Tamže, bod 47.

( 34 ) Tamže, bod 48.

( 35 ) Tamže, bod 49.

( 36 ) Tamže, bod 50.

( 37 ) Pozri odsek 25 písm. a) usmernení z roku 2010.

( 38 ) Súdny dvor poukazuje, že skutočnosť, že dodávateľ pravidelne zasiela distribútorom zoznamy s minimálnymi cenami ďalšieho predaja, ktoré určil, žiada ich, aby tieto ceny, ktoré monitoruje, dodržiavali pod hrozbou odvetných opatrení, a v prípade ich nedodržania môže uplatniť záporné distribučné marže, už nie je prejavom jednostranného správania, ak by distribútori tieto ceny dodržiavali . Súdny dvor tiež uvádza, že skutočnosť, že distribútori tieto ceny v praxi uplatňujú alebo žiadajú o ich uvedenie , a hoci sa u dodávateľa na tieto ceny sťažujú, z vlastnej iniciatívy iné ceny neuplatňujú , by mohla odrážať súhlas distribútorov so stanovením minimálnych cien ďalšieho predaja zo strany dodávateľa.

( ) Pozri usmernenia z roku 2022, odseky 125 až 140.