C-582/23

62023CC0582

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

DEAN SPIELMANN

prednesené 6. marca 2025 ( 1 )

Vec C‑582/23 [Wiszkier] ( i )

R. S.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy dla Łodzi‑Śródmieścia w Łodzi (Okresný súd Lodž‑Centrum, Lodž, Poľsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Článok 6 ods. 1 – Článok 7 ods. 1 – Právomoci a povinnosti vnútroštátneho súdu – Hypotekárny úver indexovaný v cudzej mene, ktorý môže obsahovať nekalé podmienky – Konkurzné konanie – Preskúmanie existencie nekalých podmienok ex offo konkurzným súdom a možnosť nariadiť predbežné opatrenia“

1.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS ( 2 ).

2.

Tento návrh bol podaný v rámci sporu vyplývajúceho z konkurzného konania, ktorého účastníkmi sú R. S., spotrebiteľ v osobnej platobnej neschopnosti, a jeho veritelia vrátane banky G. spółka akcyjna so sídlom vo W. (ďalej len „banka G.“), a ktoré sa týka stanovenia plánu vyplatenia veriteľov.

5.

Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 znie:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

6.

Článok 7 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvisl[é]mu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

9.

Článok 61 uvedeného zákona uvádza, že odo dňa vyhlásenia konkurzu sa majetok úpadcu stáva konkurznou podstatou, ktorá slúži na uspokojenie jeho veriteľov. Okrem toho v súlade s článkom 62 toho istého zákona zahŕňa konkurzná podstata majetok patriaci úpadcovi ku dňu vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý nadobudol v priebehu konkurzného konania, s výhradou výnimiek stanovených v článkoch 63 až 67a zákona o konkurze. Najmä z článku 63 ods. 1 bodu 2 tohto zákona teda vyplýva, že do konkurznej podstaty nepatrí časť odmeny úpadcu, ktorú nemožno postihnúť v exekúcii.

10.

Článok 152 ods. 1 až 3 zákona o konkurze je úlohou súdneho komisára riadiť konkurzné konanie, kontrolovať úkony správcu, určiť úkony správcu, ktoré si vyžadujú súhlas súdneho komisára alebo výboru veriteľov, a upozorňovať na nedostatky, ktorých sa dopustí správca. Súdny komisár vykonáva aj ďalšie úkony vymedzené v tomto zákone. Súdny komisár a správca môžu navzájom komunikovať o otázkach týkajúcich sa konkurzného konania priamo a prostredníctvom priamej komunikácie na diaľku, najmä telefonicky, faxom alebo elektronickou poštou.

11.

V článku 154 uvedeného zákona sa stanovuje, že súdny komisár má v rámci svojej činnosti práva a povinnosti súdu a predsedu súdu.

3.

Odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis na pohľadávky zabezpečené hypotékou, záložným právom so zmenou alebo bez zmeny vlastníckeho práva, daňovou zábezpekou, námornou hypotékou na majetok patriaci do konkurznej podstaty, ak úpadca nie je dlžníkom v rámci svojho osobného majetku a veriteľ chce vymáhať svoje pohľadávky voči založenému majetku v konkurznom konaní.

4.

Ustanovenia tohto paragrafu týkajúce sa pohľadávok sa uplatňujú na ostatné dlhy, ktoré sa majú uspokojiť z konkurznej podstaty.“

13.

Podľa článku 241 zákona o konkurze, ak prihláška pohľadávky spĺňa určité podmienky identifikácie a údajov, ktoré sú podrobne uvedené v ďalších článkoch tohto zákona, súdny komisár bezodkladne, najneskôr však do 15 dní, zašle správcovi kópiu prihlášky.

17.

Podľa článku 260 ods. 2 uvedeného zákona v prípade nepodania námietky súdny komisár schváli zoznam pohľadávok po uplynutí lehoty na podanie námietky.

18.

Z článku 261 uvedeného zákona vyplýva, že súdny komisár môže ex offo zmeniť zoznam pohľadávok, ak zistí, že do zoznamu boli zapísané úplne alebo čiastočne neexistujúce pohľadávky, alebo že v zozname chýbajú pohľadávky, ktoré v ňom mali byť uvedené; tento paragraf tiež uvádza, že uznesenie o zmene zoznamu sa zverejňuje z úradnej moci a že proti tomuto uzneseniu možno podať opravný prostriedok.

19.

Ustanovenie článku 264 zákona o konkurze v odsekoch 1 až 3 uvádza, že po skončení konkurzného konania alebo v prípade zastavenia je výpis zo zoznamu pohľadávok schválený súdnym komisárom, ktorý obsahuje údaj o pohľadávke a zodpovedajúcej sume priznanej veriteľovi, exekučným titulom voči úpadcovi. Úpadca sa môže domáhať určenia, že pohľadávka uvedená v zozname pohľadávok neexistuje alebo má nižšiu hodnotu, ak pohľadávku priznanú v konkurznom konaní neuznal a ešte v súvislosti s ňou nebolo vydané právoplatné súdne rozhodnutie. Po vyznačení doložky vykonateľnosti na výpise zo zoznamu pohľadávok môže úpadca namietať, že pohľadávka zahrnutá do zoznamu pohľadávok neexistuje alebo má nižšiu hodnotu, a to prostredníctvom žaloby na zabránenie výkonu exekučného titulu.

Zákonník práce

22.

Ustanovenie článku 87 Ustawa z dnia 26 czerwca 1974 r. – Kodeks pracy (zákon z 26. júna 1974 – Zákonník práce, Dz. U. z roku 2022 položka 1510 v znení neskorších predpisov) okrem iného uvádza, že v prípade vymáhania iných dlhov alebo kompenzácie, ktorá sa týka súm poskytnutých zamestnávateľom na pokrytie výdavkov súvisiacich so zamestnaním, sa môžu vykonať zrážky až do výšky polovice mzdy.

Skutkový stav, konanie vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

23.

Dňa 30. marca 2007 uzavrel R. S. so svojou manželkou a ďalšími dvoma fyzickými osobami zmluvu o hypotekárnom úvere indexovanom na švajčiarsky frank (CHF) s bankou G. vo výške 489821,63 poľských zlotých (PLN) (približne 126673 eur) a na dobu 360 mesiacov. Po indexácii úveru sa dlžníci zaviazali splatiť banke G. sumu 211952,23 CHF (približne 130456 eur). ( 3 )

27.

V aktuálnej fáze konkurzného konania prináleží Sąd Rejonowy dla Łodzi‑Śródmieścia w Łodzi (Okresný súd Lodž‑Centrum, Lodž), vnútroštátnemu súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, aby na základe vypracovaného zoznamu pohľadávok určil plán vyplatenia veriteľov R. S. v závislosti od jeho príjmových možností a výšky nesplatených dlhov, alebo aby konštatoval, že majetok nazhromaždený v konkurznej podstate postačuje na uspokojenie všetkých jeho dlhov, takže plán vyplatenia nie je potrebný.

28.

Vnútroštátny súd sa však domnieva, že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikli pohľadávky banky G., obsahuje nekalé podmienky, ktoré môžu spôsobiť neplatnosť tejto zmluvy, a uvádza, že tento aspekt predtým neoveril správca ani súdny komisár. Pohľadávky tejto banky by tak mohli byť vyrovnané. ( 4 )

29.

Podľa vnútroštátneho súdu, hoci úpadca uznal všetky pohľadávky, zo spisu týkajúceho sa konkurzného konania nevyplýva, že by bol informovaný o možnej nekalej povahe podmienok predmetnej zmluvy o úvere, ani že by s plnou znalosťou veci vyhlásil, že sa nedomáha ochrany, ktorú mu priznáva smernica 93/13. Naopak, po skončení pojednávania na tomto súde právny zástupca úpadcu, ktorý ho zastupuje od 3. novembra 2022, zaslal list, v ktorom uviedol, že táto zmluva môže byť neplatná z dôvodu existencie nekalých podmienok a že sumy, ktoré sa majú vyplatiť, by tak mohli byť prehodnotené smerom nadol.

33.

Vnútroštátne právo okrem toho neumožňuje konkurznému súdu ani súdnemu komisárovi akýmkoľvek spôsobom upraviť výšku týchto zrážok. Iba konkurzný súd môže v prípade vypracovania plánu vyplatenia veriteľov zohľadniť osobnú situáciu úpadcu, jeho finančné potreby a potreby jeho blízkej rodiny a rozhodnúť, že mesačná suma, ktorá sa má vyhradiť na splatenie dlhov po skončení konania, sa prípadne stanoví v nižšej sume, než je zrážka z jeho mzdy.

34.

Podľa vnútroštátneho súdu by však na jednej strane predloženie otázky nekalej povahy zmluvných podmienok súdnemu komisárovi viedlo k prieťahom pri vybavovaní veci, keďže súd na pojednávaní určenom na stanovenie plánu vyplatenia veriteľov už vo všeobecnosti disponuje všetkými informáciami potrebnými na posúdenie tejto otázky. Rozhodnutie vykonať takúto zmenu je navyše ponechané na voľnú úvahu súdneho komisára a proti uzneseniu, ktoré v tejto súvislosti prijme, možno podať opravný prostriedok na konkurznom súde.

35.

Na druhej strane úpadca tvrdil, že výška mzdy, ktorá mu po zrážke zostane, mu nepostačuje na zabezpečenie jeho potrieb a potrieb jeho rodiny.

2.

Majú sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice [93/13] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje nariadiť predbežné opatrenia v konkurznom konaní, čím môže spotrebiteľov odradiť od využívania ochrany, ktorú im poskytuje táto smernica?“

38.

Písomné pripomienky predložili poľská vláda, správca konkurznej podstaty banky, správca úpadcu a Európska komisia. Poľská vláda, správca konkurznej podstaty banky a Komisia tiež predniesli svoje ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 14. novembra 2024.

Analýza

39.

Naproti tomu konkurzný súd môže prerušiť konanie a predložiť otázku nekalej povahy týchto zmluvných podmienok súdnemu komisárovi vzhľadom na jeho právomoc zmeniť ex offo zoznam pohľadávok. Proti uzneseniu, ktoré vydá súdny komisár po tomto predložení, možno podať opravný prostriedok na konkurznom súde. Takáto zmena zoznamu pohľadávok je však ponechaná na uváženie súdneho komisára, ktorý nie je v tejto súvislosti viazaný stanoviskom konkurzného súdu.

43.

Po druhé v priebehu celého konkurzného konania nemožno prijať nijaké predbežné opatrenie, ktoré by sa prípadne týkalo úpravy výšky mzdy úpadcu podliehajúcej zrážkam.

44.

Práve v tomto kontexte položil vnútroštátny súd obe prejudiciálne otázky, ktorými sa budem zaoberať postupne, pričom uvediem aj prehľad všeobecných zásad vyvodených judikatúrou Súdneho dvora, ktorý mal viackrát príležitosť zaoberať sa otázkou preskúmania ex offo nekalej povahy zmluvných podmienok a v menšej miere otázkou prijatia predbežných opatrení v kontexte ochrany spotrebiteľov.

O prvej prejudiciálnej otázke týkajúcej sa preskúmania ex offo nekalej povahy zmluvných podmienok

48.

Súdny dvor navyše zdôraznil, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán zo strany vnútroštátneho súdu rozhodujúceho o týchto sporoch. ( 10 ) Rozhodol tak, a to aj v kontexte insolvenčného konania, že v rámci úloh, ktoré prináležia vnútroštátnemu súdu, je tento súd povinný posúdiť ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13 a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď ako je oboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel. ( 11 )

49.

Tak ako to mohol Súdny dvor spresniť vo vzťahu k vnútroštátnym exekučným konaniam, akými sú konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou, ( 12 ) aj vnútroštátne konkurzné konanie podlieha požiadavkám vyplývajúcim z judikatúry Súdneho dvora, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov.

50.

Vnútroštátny súd musí navyše podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13 vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú zo zistenia nekalej povahy podmienky, aby sa uistil, že dotknutý spotrebiteľ ňou nie je viazaný, čo si vyžaduje vylúčenie uplatnenia podmienky považovanej za nekalú tak, aby táto podmienka nevyvolávala záväzné účinky voči tomuto spotrebiteľovi, a aby sa obnovila právna a skutková situácia, v ktorej by sa nachádzal, ak by táto podmienka neexistovala. ( 13 )

54.

S prihliadnutím na tieto úvahy najprv preskúmam otázku predloženia posúdenia nekalej povahy zmluvných podmienok súdnemu komisárovi z hľadiska článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 93/13. Následne sa pokúsim odpovedať na niektoré tvrdenia, ktoré v podstate uviedol správca konkurznej podstaty banky, ako aj správca úpadcu, podľa ktorých mal úpadca počas konkurzného konania možnosť dovolávať sa nekalej povahy podmienok obsiahnutých v predmetnej zmluve o úvere, takže sa treba domnievať, že zostal úplne pasívny, či dokonca že sa vedome vzdal ochrany, ktorú mu priznáva smernica 93/13. Napokon navrhnem Súdnemu dvoru odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti a vzhľadom na okolnosti sporu vo veci samej.

O predložení posúdenia nekalej povahy zmluvných podmienok súdnemu komisárovi z hľadiska zásady efektivity

55.

Súdny dvor už rozhodol, že požiadavka aktívneho konania spotrebiteľa a pokračovanie v samostatnom kontradiktórnom konaní, ( 16 ) alebo že konkrétne konanie zahŕňa určité procesné požiadavky, ktoré spotrebiteľ musí dodržiavať, aby mohol uplatniť svoje práva, ( 17 ) neznamená, že mu bolo odňaté právo na účinnú súdnu ochranu.

56.

K vyššie uvedenej neistote sa pridávajú, ako uvádza vnútroštátny súd, neodôvodnené prieťahy pri vybavovaní veci, keďže tento súd už má k dispozícii všetky skutkové a právne informácie, ktoré mu umožňujú posúdiť prípadnú nekalú povahu podmienok predmetnej úverovej zmluvy.

60.

Okrem toho chcem poznamenať, že podľa vnútroštátneho súdu rozhodnutie o prerušení konania a predložení otázky nekalej povahy zmluvných podmienok súdnemu komisárovi má za následok, že počas celej doby prípadného preskúmania tejto otázky súdnym komisárom je polovica mzdy úpadcu naďalej predmetom zrážok zaradených do konkurznej podstaty. V prejednávanej veci úpadca tvrdil, že výška mzdy, ktorá mu po tejto zrážke zostane, mu nepostačuje na zabezpečenie jeho potrieb a potrieb jeho rodiny. Ustanovenia uplatniteľné na konkurzné konanie, ako ich uvádza vnútroštátny súd, neumožňujú ani konkurznému súdu, ani súdnemu komisárovi upraviť zrážanú sumu. ( 20 ) Ako som totiž uviedol vyššie, ( 21 ) konkurzný súd môže až v čase vypracovania plánu vyplatenia veriteľov zohľadniť osobnú situáciu úpadcu a rozhodnúť vo svojom uznesení týkajúcom sa stanovenia plánu vyplatenia, ktorým sa ukončuje konkurzné konanie, o splátke nižšej mesačnej sumy.

61.

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ochrana, ktorú smernica 93/13 priznáva spotrebiteľom, sa vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky, okrem iného z dôvodu, že je odrádzaný od ich uplatňovania vzhľadom na náklady, ktoré by spôsobilo súdne konanie, ( 22 ) alebo ak existuje nezanedbateľné riziko, že nepodá požadovanú námietku vzhľadom na trovy, ktoré by mu tým vznikli v porovnaní s výškou sporného dlhu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa obrátil na súd na účely preskúmania potenciálne nekalej povahy zmluvných podmienok. ( 23 )

65.

Hypotetickú povahu preskúmania nekalej povahy zmluvných podmienok súdnym orgánom treba považovať za nedostatočnú na zabezpečenie plnej účinnosti ochrany spotrebiteľa požadovanej smernicou 93/13. Je potrebné, aby takéto preskúmanie vykonal v prípade potreby ex offo či už prvý súd, ktorý začne konať vo veci, alebo druhý súd, a aby neexistovalo významné riziko, že spotrebiteľ sa vzdá ochrany proti nekalým podmienkam podľa smernice 93/13, pričom táto ochrana musí byť konkrétna a účinná, a nie teoretická alebo iluzórna.

66.

Za okolností prejednávanej veci a vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora preto existujú silné náznaky, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 bránia uplatneniu predmetných vnútroštátnych procesných pravidiel, keďže podľa môjho názoru nepredstavujú ani primeraný, ani účinný prostriedok na zabránenie používania nekalých podmienok, v dôsledku čoho je ochrana spotrebiteľa neúplná a nedostatočná.

67.

Tento záver sa mi nezdá byť spochybnený skutočnosťou, že v prípade nepodania námietky proti uzneseniu, ktorým súdny komisár pôvodne schválil zoznam pohľadávok, toto uznesenie nadobúda právnu silu rozhodnutej veci, ako uviedol správca konkurznej podstaty banky na pojednávaní.

71.

Podľa Súdneho dvora v prípade absencie odôvodnenia potvrdzujúceho existenciu preskúmania nekalej povahy dotknutých zmluvných podmienok, spotrebiteľ nebol informovaný o existencii tohto preskúmania, ani, a to aspoň v stručnej forme, o dôvodoch, na základe ktorých sa súd domnieval, že dotknuté podmienky neboli nekalé. Účinné preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok, ako to vyžaduje smernica 93/13, pritom nemožno zaručiť, ak by sa právna sila rozhodnutej veci vzťahovala aj na súdne rozhodnutia, ktoré nepotvrdzujú takéto preskúmanie. ( 29 )

72.

V takýchto prípadoch si požiadavka účinnej súdnej ochrany vyžaduje, aby súd rozhodujúci o veci v neskoršej fáze mohol posúdiť, a to aj po prvýkrát, prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, na základe ktorých súd predtým vydal rozhodnutie na návrh veriteľa a proti ktorému dlžník nepodal námietku. ( 30 )

73.

Vzhľadom na túto judikatúru sa domnievam, že za okolností veci samej v prípade uznesenia súdneho komisára, ktoré nadobudlo právnu silu rozhodnutej veci, hoci nedošlo k preskúmaniu nekalej povahy zmluvných podmienok, z ktorých vyplýva pohľadávka v konkurze, smernica 93/13 ukladá konkurznému súdu povinnosť posúdiť ex offo alebo na návrh účastníka konania, ak má k dispozícii právne a skutkové informácie potrebné na tento účel, prípadnú nekalú povahu týchto podmienok, a vyvodiť z toho potrebné dôsledky.

Z judikatúry nepochybne vyplýva, že dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť až k tomu, aby v plnej miere nahradila úplnú nečinnosť dotknutého spotrebiteľa. ( 31 ) V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že práve v rozsudku Asturcom ( 32 ) Súdny dvor po prvýkrát poukázal na toto výslovné obmedzenie zásahu vnútroštátneho súdu ex offo , pokiaľ ide o ochranu, ktorú spotrebiteľom priznáva smernica 93/13. Ide tiež o jedinú vec, v ktorej Súdny dvor z tohto konštatovania priamo vyvodil dôsledky. ( 33 ) V tejto veci vznikla otázka nekalej povahy rozhodcovskej doložky na súde poverenom núteným výkonom právoplatného rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor konštatoval, že dodržiavanie zásady efektivity za takých okolností, o aké ide v danej veci, nemôže dospieť až k požiadavke, aby vnútroštátny súd musel nielen kompenzovať procesné opomenutie spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ale aj v plnej miere nahradiť celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní, nedostavil sa k rozhodcovi ani nepodal v lehote dvoch mesiacov stanovenej vnútroštátnymi pravidlami žalobu o neplatnosť proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným.

76.

Domnievam sa však, že okolnosti prejednávanej veci sa líšia od okolností, ktoré viedli Súdny dvor k tomuto záveru v rozsudku Asturcom. V prejednávanej veci sa úpadca zúčastnil konkurzného konania a prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa dostavil na konkurzný súd. Tento zástupca navyše po pojednávaní na konkurznom súde predložil dokument, ktorého cieľom bolo konštatovať nekalú povahu určitých zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o úvere, čo umožnilo konkurznému súdu zaoberať sa touto otázkou.

80.

V prejednávanej veci z informácií uvedených v spise vyplýva, že v rámci konkurzného konania podľa poľského práva môže úpadca v zásade podať námietku proti zoznamu pohľadávok alebo žalobu o neexistenciu pohľadávky len pod podmienkou, že predtým oznámil správcovi, že odmieta uznať dotknutú pohľadávku. Vnútroštátny súd pritom uviedol, že ak by úpadca oznámil správcovi svoje pochybnosti, pokiaľ ide o nekalú povahu zmluvných podmienok, viedlo by to k začatiu konania na všeobecnom súde, ( 35 ) čo by predĺžilo konkurzné konanie, počas ktorého mzda úpadcu naďalej podlieha automatickým zrážkam, a vznikli by dodatočné súdne náklady.

81.

Okrem toho vyhlásením o uznaní pohľadávky úpadca stráca právo dovolávať sa následne neplatnosti zmluvy, na ktorej je založená dotknutá pohľadávka. Na pojednávaní bolo potvrdené, že takéto uznanie znamená, že úpadca uznáva tak výšku pohľadávky, ako aj jej právny základ. Pokiaľ ide o lehotu, v rámci ktorej je úpadca vyzvaný, aby predložil vyhlásenie o uznaní alebo neuznaní pohľadávky, nič v spise neumožňuje jej určenie a zákon o konkurze stanovuje len to, že ide o „stanovenú lehotu“ oznámenú správcom. ( 36 )

82.

Vnútroštátny súd navyše uviedol, že námietka proti zoznamu pohľadávok musí byť podaná v lehote dvoch týždňov od zverejnenia tohto zoznamu a je podmienená zaplatením pomerného súdneho poplatku vo výške 5 % z hodnoty predmetu sporu, pričom spresnil, že nesmie byť nižší ako 30 PLN (približne 6 eur) ani vyšší ako 100000 PLN (približne 22000 eur). ( 37 ) Tento poplatok mal byť okrem toho zaplatený z vlastných prostriedkov úpadcu čerpaných zo zvyšnej časti jeho mzdy po zrážke.

86.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podmienky výkonu práva domáhať sa ochrany, ktorú priznáva smernica 93/13, v rámci konkurzného konania podľa poľského práva, ako ich uviedol vnútroštátny súd, poukazujú na skutočnosti, ktoré môžu vyvolať vážne pochybnosti o účinnosti dostupných prostriedkov súdneho preskúmania. Podľa môjho názoru tak existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ nepožiada správcu o ochranu, ktorú požíva na základe smernice 93/13, pretože nepozná alebo si neuvedomuje rozsah svojich práv, a zdrží sa podania námietky proti zoznamu pohľadávok, pretože môže byť odradený od obrany vzhľadom na poplatky spojené s námietkou vo vzťahu k výške sporného dlhu, pričom námietka musí byť navyše podaná v osobitne krátkej lehote. Za týchto podmienok sa teda nemožno domnievať, že úpadca vykazoval úplnú pasivitu v zmysle judikatúry uvedenej v bode 75 vyššie.

O vzdaní sa práv priznaných smernicou 93/13

87.

Súdny dvor spresnil, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13 nie je povinný. Právo spotrebiteľa na účinnú ochranu zahŕňa aj možnosť vzdať sa uplatňovania svojich práv, takže vnútroštátny súd musí prípadne vziať do úvahy vôľu vyjadrenú spotrebiteľom vtedy, keď si je vedomý toho, že nekalá podmienka nie je záväzná, avšak si nepraje, aby bola zrušená, čím vyslovuje slobodný a vedomý súhlas s dotknutou podmienkou. ( 42 )

88.

91.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá v rámci konkurzného konania stanovuje, že po schválení zoznamu pohľadávok rozhodnutím súdneho orgánu, z ktorého výslovne nevyplýva, že došlo k preskúmaniu nekalej povahy zmluvných podmienok, a pokračovaní konania na konkurznom súde je tento súd viazaný týmto zoznamom, takže nemôže posúdiť ex offo alebo na návrh spotrebiteľa nekalú povahu zmluvných podmienok, ani v dôsledku toho zmeniť uvedený zoznam, ale v prípade potreby musí prerušiť konanie a predložiť tomuto súdnemu orgánu otázku prípadnej nekalej povahy týchto podmienok.

O druhej prejudiciálnej otázke týkajúcej sa prijatia predbežných opatrení

92.

Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje nariadiť predbežné opatrenia v rámci konkurzného konania, o aké ide v prejednávanej veci.

93.

96.

Rovnako v prípade, keď Súdny dvor konštatoval, že je nevyhnutné, aby bolo možné prerušiť konanie o individuálnej žalobe spotrebiteľa o určenie nekalej povahy zmluvnej podmienky až do vydania konečného rozsudku v paralelne prebiehajúcom konaní o hromadnej žalobe, ktorého výsledok môže byť použitý v rámci individuálnej žaloby, existovalo riziko, že spotrebiteľ zaplatí v priebehu súdneho konania o určení neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorého dĺžka môže byť značná, vyššie mesačné splátky, ako sú tie, ktoré by skutočne dlhoval, ak by sa dotknutá podmienka musela zrušiť. ( 47 )

97.

Okrem toho Súdny dvor spresnil, že ak dotknutá vnútroštátna právna úprava umožňuje prijatie predbežných opatrení, plná účinnosť ochrany spotrebiteľov sledovaná smernicou 93/13 vyžaduje, aby boli tieto opatrenia nariadené spôsobom, ktorý nemôže spotrebiteľa odradiť od podania žaloby a zotrvania na nej. ( 48 )

98.

V inej veci, v ktorej vnútroštátna právna úprava tiež umožňovala nariadenie predbežných opatrení, hoci boli tradične odmietané, Súdny dvor uviedol, že ak sa vnútroštátny súd domnieva, že jednak existujú dostatočné indície o tom, že dotknuté zmluvné podmienky sú nekalé a že vrátenie súm zaplatených dotknutým spotrebiteľom na základe úverovej zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, je pravdepodobné, a jednak, že v prípade nenariadenia predbežného opatrenia spočívajúceho v pozastavení platenia mesačných splátok dlhovaných na základe tejto zmluvy nemožno zaručiť plnú účinnosť konečného rozhodnutia, ktoré má byť vo veci samej vydané, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci, tento súd v tom prípade musí nariadiť predbežné opatrenie spočívajúce v pozastavení plnenia povinnosti tohto spotrebiteľa uskutočniť platby na základe uvedenej zmluvy. ( 49 )

102.

Vnútroštátny súd navyše nevylučuje, že v prípade nenariadenia predbežných opatrení smerujúcich k zníženiu zrážky zo mzdy úpadcu existuje vzhľadom na predlžovanie dotknutého konania v prípade preskúmania nekalej povahy zmluvných podmienok a rizika zhoršenia jeho finančnej situácie nezanedbateľné riziko, že úpadca sa vzdá podania žalôb potrebných na účely využitia ochrany, ktorú mu priznáva smernica 93/13, a uspokojí sa s plánom vyplatenia nižších súm, než sú sumy zrážané z jeho mzdy, ako je uvedené v bode 60 vyššie.

103.

Ochrana, ktorú smernica 93/13 zaručuje spotrebiteľom, a požiadavka účinnej súdnej ochrany, ktorá z nej vyplýva, sa mi teda zdajú byť zjavne neúplné, ak napriek preskúmaniu nekalej povahy zmluvných podmienok vnútroštátnym súdom ex offo alebo na návrh úpadcu nič neumožňuje prispôsobiť zrážky z jeho mzdy, hoci finančné prostriedky, ktoré tvoria konkurznú podstatu, môžu pokryť, či dokonca prekročiť sumu dlžných pohľadávok, s výhradou spornej pohľadávky.

104.

Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby určil, či je prijatie predbežných opatrení spočívajúcich v znížení zrážok zo mzdy úpadcu nevyhnutné na to, aby sa úpadcovi zaručila ochrana, ktorú mu priznáva smernica 93/13, plná účinnosť budúceho rozhodnutia o nekalej povahe predmetných podmienok a obnovenie právnej a skutkovej situácie úpadcu, a to v závislosti od okolností prejednávaného prípadu. Na tento účel môže vnútroštátny súd zohľadniť najmä existenciu dostatočných indícií o nekalej povahe dotknutých zmluvných podmienok, a konkrétnu možnosť, že konkurzná podstata je už dostatočná na uspokojenie veriteľov, prípadne s výnimkou predmetnej pohľadávky, ako aj finančnú situáciu úpadcu a riziko, že bude musieť znášať predlžovanie konania, ktoré by mohlo viesť k neodôvodnenému zhoršeniu jeho finančnej situácie až do skončenia konkurzného konania.

Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá v rámci konkurzného konania stanovuje, že po schválení zoznamu pohľadávok rozhodnutím súdneho orgánu, z ktorého výslovne nevyplýva, že došlo k preskúmaniu nekalej povahy zmluvných podmienok, a pokračovaní konania na konkurznom súde je tento súd viazaný týmto zoznamom, takže nemôže posúdiť ex offo alebo na návrh spotrebiteľa nekalú povahu zmluvných podmienok, ani v dôsledku toho zmeniť uvedený zoznam, ale v prípade potreby musí prerušiť konanie a predložiť tomuto súdnemu orgánu otázku prípadnej nekalej povahy týchto podmienok.

2.

Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

( 5 ) Podľa výmenného kurzu z 20. septembra 2023.

( 6 ) Treba poznamenať, že poľská vláda na pojednávaní potvrdila, že hoci si súdny komisár môže od správcu vyžiadať spis a zhromažďovať dôkazy, nezíska ho ex offo a nerobí tak automaticky.

( 7 ) Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom stanoveného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené [pozri rozsudok zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria ( C‑224/19 a C‑259/19 , EU:C:2020:578 , bod 46 )].

( 8 ) Pozri najmä rozsudky z 15. júna 2023, Bank M. (Dôsledky vyhlásenia zmluvy za neplatnú) ( C‑520/21 , EU:C:2023:478 , bod 54 a citovaná judikatúra), a z 11. apríla 2024, Air Europa Líneas Aéreas ( C‑173/23 , EU:C:2024:295 , bod 27 a citovaná judikatúra).

( 9 ) Ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. V tejto súvislosti pozri rozsudky z 11. apríla 2024, Air Europa Líneas Aéreas ( C‑173/23 , EU:C:2024:295 , bod 28 a citovaná judikatúra), a zo 17. júla 2014, Sánchez Morcillo a Abril García ( C‑169/14 , EU:C:2014:2099 , bod 23 a citovaná judikatúra).

( 10 ) Pozri rozsudky z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová ( C‑377/14 , EU:C:2016:283 , bod 53 a citovaná judikatúra), a zo 14. decembra 2023, Getin Noble Bank (Premlčacia lehota v prípade nárokov na vrátenie plnenia) ( C‑28/22 , EU:C:2023:992 , bod 78 a citovaná judikatúra).

( 15 ) Pozri najmä rozsudky z 27. februára 2014, Pohotovosť ( C‑470/12 , EU:C:2014:101 , bod 51 a citovaná judikatúra), ako aj z 22. apríla 2021, Profi Credit Slovakia ( C‑485/19 , EU:C:2021:313 , bod 53 ).

( 16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Profi Credit Bulgaria (body 45 až 49), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že skúmanie existencie pohľadávky nepatrí do právomoci súdu v rámci konania o platobnom rozkaze a v dôsledku toho vyžaduje, aby dotknutý spotrebiteľ viedol samostatné konanie na účely výkonu svojho práva na úplné vrátenie, nie je v rozpore so zásadou efektivity.

( 17 ) Pozri rozsudok z 31. mája 2018, Sziber ( C‑483/16 , EU:C:2018:367 , body 50 a 54 ), v ktorom Súdny dvor okrem iného konštatoval, že účinnosť ochrany požadovanej smernicou 93/13 nebráni existencii iného účinného procesného postupu pre spotrebiteľa, ktorý umožňuje vymáhanie súm vyplatených bez právneho dôvodu.

( 18 ) Vychádzam z pripomienok správcu konkurznej podstaty banky týkajúcich sa sťažnosti, ktorú možno podať proti uzneseniu súdneho komisára prijatému po tom, čo preskúmal námietku podanú proti zoznamu pohľadávok, ktorý pôvodne vypracoval správca.

( 19 ) Tento výraz použil generálny advokát Bobek v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Torubarov ( C‑556/17 , EU:C:2019:339 , bod 2 ), na označenie nežiaducej situácie, v ktorej si vec opakovane prehadzujú tam a späť súdy v rámci všeobecného súdnictva alebo súdy a správne orgány v rámci správneho súdnictva.

( 24 ) Pozri najmä rozsudky zo 14. júna 2012, Banco Español de Crédito ( C‑618/10 , EU:C:2012:349 , bod 55 ); zo 14. marca 2013, Aziz ( C‑415/11 , EU:C:2013:164 , bod 62 ); zo 17. júla 2014, Sánchez Morcillo a Abril García ( C‑169/14 , EU:C:2014:2099 , bod 46 ), ako aj Impuls Leasing România (bod 45 a citovaná judikatúra).

( 25 ) Pozri najmä rozsudky zo 16. marca 2006, Kapferer ( C‑234/04 , EU:C:2006:178 , bod 20 a citovaná judikatúra); zo 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones ( C‑40/08 , ďalej len rozsudok Asturcom, EU:C:2009:615 , body 35 a 36 ); z 26. januára 2017, Banco Primus ( C‑421/14 , EU:C:2017:60 , bod 46 ), a zo 17. mája 2022, SPV Project 1503 a i. ( C‑693/19 a C‑831/19 , ďalej len rozsudok SPV Project 1503, EU:C:2022:395 , bod 57 a citovaná judikatúra).

( 26 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. januára 2017, Banco Primus ( C‑421/14 , EU:C:2017:60 , bod 49 a citovaná judikatúra); SPV Project 1503 (bod 58 a citovaná judikatúra); zo 17. mája 2022, Ibercaja Banco ( C‑600/19 , EU:C:2022:394 , body 41 a 42 , ako aj citovaná judikatúra), a z 18. januára 2024, Getin Noble Bank a i. (Preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok ex offo) ( C‑531/22 , EU:C:2024:58 , bod 57 a citovaná judikatúra). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tančev v spojených veciach SPV Project 1503 a i. ( C‑693/19 a C‑831/19 , EU:C:2021:615 , body 71 a 72 ), a uznesenie z 28. novembra 2018, PKO Bank Polski ( C‑632/17 , EU:C:2018:963 , bod 45 a citovaná judikatúra).

( 27 ) Pozri rozsudok z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC ( C‑49/14 , EU:C:2016:98 , body 45 až 55 ).

( 32 ) Rozsudok Asturcom (body 47 a 48).

( 33 ) Súdny dvor občas pripomenul pojem „pasivita“ v súvislosti so skutočnosťou, že požiadavku na iniciovanie súdneho postupu zo strany spotrebiteľa nemožno ako takú považovať za odporujúcu zásade efektivity [pozri rozsudky z 10. septembra 2014, Kušionová ( C‑34/13 , EU:C:2014:2189 , body 55 až 57 ); z 1. októbra 2015, ERSTE Bank Hungary ( C‑32/14 , EU:C:2015:637 , body 62 a 63 ), ako aj Profi Credit Bulgaria (bod 48)].

( 34 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 13. júla 2023, CAJASUR Banco ( C‑35/22 , EU:C:2023:569 , bod 28 ), ktorý odkazuje na rozsudok Vicente (bod 56 a citovaná judikatúra), pričom tento zase odkazuje na body 54 a 56 rozsudku zo 14. júna 2012, Banco Español de Crédito ( C‑618/10 , EU:C:2012:349 ). Pozri tiež rozsudok z 18. januára 2024, Getin Noble Bank a i. (Preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok ex offo) ( C‑531/22 , EU:C:2024:58 , body 53 a 60 ).

Aj ďalšie okolnosti viedli Súdny dvor k vylúčeniu pasivity spotrebiteľa v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Asturcom: pozri rozsudok zo 17. mája 2022, Unicaja Banco ( C‑869/19 , EU:C:2022:397 , bod 38 ), ako aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Medina vo veci GR REAL ( C‑351/23 , EU:C:2024:950 , bod 105 ).

( 35 ) Hoci správca konkurznej podstaty banky spochybnil toto tvrdenie, chcem pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, má výlučne vnútroštátny súd právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav v spore vo veci samej, ako aj vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo (pozri rozsudok Raiffeisen Bank a BRD Groupe Société Générale, bod 46).

( 42 ) Pozri najmä rozsudky zo 14. apríla 2016, Sales Sinués a Drame Ba ( C‑381/14 a C‑385/14 , EU:C:2016:252 , bod 25 a citovaná judikatúra), a z 9. júla 2020, Ibercaja Banco ( C‑452/18 , EU:C:2020:536 , body 25 až 28 a citovaná judikatúra).

( 43 ) Pre informáciu chcem poznamenať, že vnútroštátny súd spresnil, že predbežné opatrenia, ktoré zamýšľa prijať, by spočívali v znížení mesačnej zrážky zo mzdy úpadcu.

( 44 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Medina vo veci M.K. ( C‑324/23 , EU:C:2024:1031 , bod 40 ), ako aj okrem iného rozsudky z 13. septembra 2018, Profi Credit Polska ( C‑176/17 , EU:C:2018:711 , bod 57 a citovaná judikatúra); Vicente (bod 53 a citovaná judikatúra), a z 15. júna 2023, Getin Noble Bank (Pozastavenie plnenia zmluvy o úvere) ( C‑287/22 , EU:C:2023:491 , bod 40 ).

( 45 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. marca 2013, Aziz ( C‑415/11 , EU:C:2013:164 , body 59 , 60 a 64 ), ako aj zo 17. júla 2014, Sánchez Morcillo a Abril García ( C‑169/14 , EU:C:2014:2099 , bod 28 ); pozri tiež uznesenie zo 14. novembra 2013, Banco Popular Español a Banco de Valencia ( C‑537/12 a C‑116/13 , EU:C:2013:759 , bod 60 ).

( ) Je nesporné, že nariadenie predbežných opatrení nie je upravené vnútroštátnymi ustanoveniami uplatniteľnými v rámci konkurzného konania. Ako uvádza vnútroštátny súd, článok 229 zákona o konkurze stanovuje, že ustanovenia prvej knihy prvej časti Ustawa z dnia 17 listopada 1964 r. – Kodeks postępowania cywilnego (zákon zo 17. novembra 1964 – Občiansky súdny poriadok, Dz.U. z roku 2021, položka 1805 v znení neskorších predpisov) sa uplatňujú mutatis mutandis na insolvenčné konania s určitými výnimkami. Postupy týkajúce sa ochranných opatrení sú pritom uvedené v druhej časti uvedeného poriadku, čo bolo potvrdené na pojednávaní.