C-649/23
ECLI:EU:C:2025:488
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0649
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
DEAN SPIELMANN
prednesené 26. júna 2025( 1 )
Vo veci C ‑ 649/23
Institutul de Istorie şi Teorie Literară „G. Călinescu“,
Fundažia Nažională pentru Ştiinžă şi Artă
proti
HK, ako dedič TB,
VP,
GR
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Înalta Curte de Casažie şi Justižie (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29/ES – Článok 2 – Právo rozmnožovania – Kritická edícia už existujúceho diela, ktorej cieľom je obnoviť rukopis v latinčine – Pojem ‚dielo‘ – Dodržiavanie autorského práva “
Úvod
1. Diela autorov neboli vždy chránené. Hoci rozvoj kníhtlače umožnil priznať prvé práva na využívanie diel majiteľom tlačiarní s licenciou,( 2 ) až „Statute of Anne“ z 10. apríla 1710( 3 ) sa považuje za prvú právnu úpravu na ochranu záujmov autorov. Táto právna konštrukcia autorského práva má svoj základ aj v niektorých filozofických myšlienkových prúdoch, z ktorých okrem iného vyplýva, že človek ako vlastník svojej práce si môže za určitých podmienok prisvojiť tú časť spoločných vecí, s ktorou je spojená táto práca, a tak sa tieto veci stanú jeho majetkom. Z tohto dôvodu je prirodzené, že sú mu priznané práva k „plodom jeho práce“( 4 ).
2. Autorské právo však nie je jediným právom, ktoré sprevádza život diela. Práva súvisiace s autorským právom sú priznané výkonným umelcom, výrobcom a vysielacím organizáciám. Sú však novšie ako autorské práva, keďže boli prvý krát zavedené až Medzinárodným dohovorom o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií, ktorý bol podpísaný v Ríme 26. októbra 1961( 5 ) v reakcii na vznik nových technológií.
3. Hoci je v súčasnosti jasné, že autori diela požívajú autorské právo, kvalifikácia niektorých výtvorov ako „diela“ naďalej vyvoláva množstvo otázok. V rámci tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa tak Înalta Curte de Casažie şi Justižie (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko) v podstate pýta, či možno kvalifikovať kritickú edíciu latinského literárneho diela, ktoré sa stalo voľným z hľadiska autorského práva, vypracovanú v latinčine, ako „dielo“, ktorého rozmnožovanie podlieha súhlasu autora podľa článku 2 písm. a) smernice 2001/29/ES( 6 ).
4. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi Institutul de Istorie și Teorie Literară „G. Călinescu“ (Ústav dejín a literárnej teórie „G. Călinescu“, ďalej len „IHTR“) a Fundația Națională pentru Știință și Artă (Národná nadácia pre vedu a umenie, ďalej len „FNSA“) na jednej strane a dedičmi profesora Dana Slușanschiho, ktorý vypracoval dotknutú kritickú edíciu, na druhej strane.
Právny rámec
Medzinárodné právo
Bernský dohovor
5. Podľa článku 2 Dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel podpísaného v Berne 9. septembra 1886 (Parížsky akt z 24. júla 1971) v znení zmien z 28. septembra 1979 (ďalej len „Bernský dohovor“):
„1. Výraz ‚literárne a umelecké diela‘ zahŕňa všetky výtvory z literárnej, vedeckej a umeleckej oblasti bez ohľadu na spôsob alebo formu ich vyjadrenia, ako: knihy, brožúry a iné písomné diela; prednášky, preslovy, kázne a iné diela takej istej povahy; dramatické alebo hudobno‑dramatické diela; choreografické diela a pantomímy; hudobné skladby s textom alebo bez textu; filmové diela, ktorým sú na roveň postavené diela vyjadrené spôsobom obdobným filmu; kresliarske, maliarske, architektonické, sochárske, rytecké, litografické diela; fotografické diela, ktorým sú na roveň postavené diela vyjadrené spôsobom obdobným fotografii; diela úžitkového umenia; ilustrácie, zemepisné mapy; plány, náčrtky a plastické zemepisné, miestopisné, architektonické alebo vedecké diela.
…
3. Preklady, úpravy, hudobné úpravy a iné spracovania literárneho alebo umeleckého diela sú chránené ako diela pôvodné bez toho, aby bolo dotknuté autorské právo k pôvodnému dielu.
…“
Zmluva WIPO o autorskom práve
6. Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) o autorskom práve, prijatá v Ženeve 20. decembra 1996, bola schválená rozhodnutím Rady 2000/278/ES zo 16. marca 2000 o schválení Zmluvy o autorských právach WIPO a Zmluvy WIPO o výkone a fonogramoch v mene Európskeho spoločenstva( 7 ).
7. Článok 1 Zmluvy WIPO o autorskom práve, nazvaný „Vzťah k Bernskému dohovoru“, v odseku 4 stanovuje, že „zmluvné strany sú povinné dodržiavať ustanovenia článkov 1 až 21 a ustanovenia prílohy k Bernskému dohovoru“.
Dohoda TRIPS
8. Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „dohoda TRIPS“), uvedená v prílohe 1 C k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), bola podpísaná v Marrákeši 15. apríla 1994 a schválená rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994)( 8 ). Zmluvnými stranami dohody TRIPS sú členovia WTO, medzi nimi všetky členské štáty Únie, ako aj samotná Únia.
9. Článok 9 dohody TRIPS stanovuje:
„1. Členovia budú dodržiavať ustanovenia článkov 1 až 21 Bernského dohovoru… a jeho príloh. …
2. Ochrana autorských práv sa bude vzťahovať na vyjadrenie, a nie na myšlienky, postupy, metódy činnosti alebo matematické pojmy ako také.“
Právo Únie
Smernica 93/98
10. Článok 5 smernice Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o zosúladení lehoty ochrany autorského práva a niektorých príbuzných práv( 9 ) stanovoval, že „členské štáty môžu chrániť kritické a vedecké vydania diel, ktoré sa stali verejným majetkom (voľnými z hľadiska autorského práva). Maximálne trvanie ochrany takýchto diel je 30 rokov odo dňa, keď došlo po prvýkrát k oprávnenému vydaniu“.
Smernica 2006/116
11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv( 10 ) nahradila smernicu 93/98 a nadobudla účinnosť 16. januára 2007.
12. Odôvodnenie 19 smernice 2006/116 uvádza, že „členským štátom by mala byť ponechaná voľnosť, aby si zachovali alebo zaviedli iné práva súvisiace s autorským právom, osobitne pokiaľ ide o ochranu kritických a vedeckých publikácií. Na zabezpečenie transparentnosti na úrovni Spoločenstva treba, aby členské štáty, ktoré zavedú nové súvisiace práva, upovedomili o tom Komisiu“.
13. Článok 1 smernice 2006/116, nazvaný „Trvanie autorských práv“, v odseku 1 stanovuje, že „práva autora literárneho alebo umeleckého diela v zmysle článku 2 Bernského dohovoru trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti, bez ohľadu na to, kedy bolo dielo oprávnene sprístupnené verejnosti“.
14. Článok 5 smernice 2006/116 s názvom „Kritické a vedecké vydania“ stanovuje, že „členské štáty môžu chrániť kritické a vedecké vydania diel, ktoré sa stali verejným majetkom (voľnými z hľadiska autorského práva). Maximálna lehota ochrany takýchto diel je 30 rokov odo dňa, keď došlo po prvýkrát k oprávnenému vydaniu“.
Smernica 2001/29
15. Článok 2 smernice 2001/29, nazvaný „Právo rozmnožovania“, znie:
„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti:
a) pre autorov k ich dielam;
…“
Rumunské právo
16. Článok 16 Legea nr. 8/1996 privind dreptul de autor și drepturile conexe (zákon č. 8/1996 o autorskom práve a s ním súvisiacich právach) zo 14. marca 1996, v znení účinnom v roku 2001( 11 ), stanovuje, že „autor diela má výlučné vlastnícke právo povoliť preklad, vydanie v zbierkach, adaptáciu, ako aj akékoľvek iné spracovanie svojho diela, ktorým sa získa odvodené dielo“.
17. Článok 8 Legea nr. 8/1996 privind dreptul de autor și drepturile conexe (zákon č. 8/1996 o autorskom práve a s ním súvisiacich právach) zo 14. marca 1996, v znení účinnom v roku 2015 a v aktuálnom znení( 12 ), uvádza:
„Bez toho, aby boli dotknuté práva autorov pôvodného diela, predmetom autorského práva sú aj odvodené diela, ktoré boli vytvorené na základe jedného alebo viacerých už existujúcich diel, a to:
a) preklady, adaptácie, anotácie, dokumentárne diela, hudobné úpravy a akákoľvek iná úprava literárneho, umeleckého alebo vedeckého diela predstavujúca tvorivé duševné dielo;
b) kompilácie literárnych, umeleckých alebo vedeckých diel, ako sú encyklopédie a antológie, zbierky alebo kompilácie materiálov alebo údajov, či už sú alebo nie sú chránené, vrátane databáz, ktoré výberom alebo usporiadaním materiálu predstavujú duševné výtvory…“
18. Článok 23 tohto zákona stanovuje, že „na účely tohto zákona sa ‚vytvorením odvodeného diela‘ rozumie preklad, vydanie v zbierkach, adaptácia, ako aj akékoľvek iné spracovanie už existujúceho diela, ak to predstavuje duševný výtvor“.
Skutkový stav, konanie vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore
19. Profesor Slușanschi vypracoval v latinčine kritickú edíciu latinského diela, ktoré sa stalo voľným z hľadiska autorského práva a patrilo kniežaťu Dimitriovi Cantemirovi, s názvom preloženým do rumunčiny ako „Istoria creșterilor și a descreșterilor Curții Othman[n]ice sau Aliothman[n]ice de la primul început al neamului, adusă până în vremurile noastre, în trei cărți“ (Dejiny vzostupu a pádu Osmanského dvora od počiatku až po súčasnosť v troch knihách, ďalej len „kritická edícia Slușanschi“). Táto kritická edícia bola prvýkrát vydaná v roku 2001 vydavateľstvom Amarcord v Temešvári (Rumunsko), nasledovalo druhé vydanie v roku 2008, revidované a opravené profesorom Slușanschim, ktoré vydalo vydavateľstvo Paideia, a ďalšie vydania v rokoch 2010 a 2012.
20. Latinský rukopis princa Dimitria Cantemira, na základe ktorého vznikla kritická edícia Slușanschi, bol objavený na Harvardskej univerzite (Spojené štáty americké) v roku 1984. Na vypracovanie prvého vydania použil profesor Slușanschi faksimile vydané v Rumunsku v roku 1999. Pri druhom vydaní použil fotografické kópie, ktoré sprístupnila Harvardská univerzita.
21. Okrem kritickej edície Slușanschi v latinčine vyšlo dielo Dimitria Cantemira aj v rumunčine v preklade profesora Slușanschiho. Na tento účel odkázal na latinský text uvedený v jeho kritickej edícii, a to v revidovanej a opravenej verzii.
22. V roku 2013, po smrti profesora Slușanschiho, TB a VP ako jeho dedičia previedli na IHTR právo používať prepisy a preklady profesora Slușanschiho týkajúce sa viacerých textov Dimitria Cantemira – vrátane kritickej edície Slușanschi – na účely prípravy kompletného vydania diela Dimitria Cantemira. IHTR následne sprístupnil prácu profesora Slușanschiho nadácii FNSA.
23. V roku 2015 FNSA vydala dielo s názvom „Dimitrie Cantemir – Istoria măririi și decăderii Curții otomane“ (Dimitrie Cantemir – Dejiny vzostupu a pádu Osmanského dvora), dvojjazyčnú latinsko‑rumunskú verziu v dvoch zväzkoch, ktorá obsahovala latinský text spolu s kritickými poznámkami vedeckých pracovníkov nadácie FNSA.
24. Dňa 8. decembra 2015 TB a VP podali na Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť, Rumunsko) žalobu pre porušenie autorského práva a domáhali sa náhrady nemajetkovej a majetkovej ujmy, ktorú utrpeli v dôsledku uverejnenia úplnej kritickej edície nadáciou FNSA.
25. Dňa 21. decembra 2017 Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť) konštatoval, že kritická edícia Slușanschi vypracovaná v roku 2001 bola v celom rozsahu prevzatá do edície nadácie FNSA a že FNSA použila aj v tom čase nezverejnené doplnenia alebo opravy, ktoré profesor Slușanschi urobil vo svojej vlastnej edícii a ktoré zamýšľal použiť v budúcnosti. Na profesora Slușanschiho sa však odkazovalo len v poznámkach pod čiarou. Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť) tak konštatoval, že IHTR a FNSA porušili morálne právo profesora Slușanschiho byť uznaný za autora kritickej edície Slușanschi, ako aj majetkové autorské práva prináležiace jeho dedičom.
26. Na základe odvolania, ktoré podali IHTR a FNSA, Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko) 7. apríla 2021 čiastočne zmenil rozsudok Tribunalul București (Vyšší súd Bukurešť) tak, že znížil výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú mali spoločne a nerozdielne zaplatiť IHTR a FNSA, avšak potvrdil stanovenú výšku náhrady majetkovej ujmy. Okrem iného sa domnieval, že kritická edícia Slușanschi si vyžadovala rôzne zásahy do pôvodného diela, intelektuálny prístup a tvorivé úsilie, takže predstavovala „odvodené dielo“ v zmysle Legea nr. 8/1996 privind dreptul de autor și drepturile conexe (zákon č. 8/1996 o autorskom práve a s ním súvisiacich právach) a požívala ochranu stanovenú týmto zákonom.
27. IHTR a FNSA podali kasačný opravný prostriedok na Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, a v podstate spochybnili kvalifikáciu kritickej edície ako „odvodeného diela“. Tvrdili, že v prípade diela vedeckej povahy napísaného v mŕtvom jazyku, ktoré obsahuje presné pravidlá syntaxe a vetnej konštrukcie, sú slobodné tvorivé rozhodnutia autora vylúčené, keďže jediným cieľom je využiť jeho odborné znalosti na identifikáciu verzií textu, ktoré sú najbližšie zámeru autora pôvodného diela. Podobne miera slobody autora kritickej edície je podľa nich mimoriadne obmedzená, či dokonca žiadna.
28. Vnútroštátny súd sa pýta na kvalifikáciu „diela“ chráneného autorským právom podľa článku 2 písm. a) smernice 2001/29 a konkrétne na dva kumulatívne prvky, ktoré musia byť na tento účel splnené, a to (i) existenciu originálneho predmetu v tom zmysle, že je nevyhnutné a zároveň postačujúce, aby predmet odrážal osobnosť jeho autora prejavením slobodných a tvorivých rozhodnutí tejto osoby, a (ii) existenciu dostatočne presne a objektívne identifikovateľného predmetu.
29. Vnútroštátny súd sa tak pýta na skutočnú existenciu „slobodných a tvorivých rozhodnutí“ autora kritickej edície, ak je jeho cieľom obnoviť pôvodné dielo v úplnej a zrozumiteľnej podobe, ktorá sa čo najviac približuje zámeru autora tohto pôvodného diela. Na tento účel vnútroštátny súd uvádza, že autor kritickej edície vychádza z pôvodného rukopisu a môže v ňom vykonať opravy alebo doplnenia s cieľom zabezpečiť zachovanie jeho zmyslu, ako aj vložiť komentáre a vysvetlenia týkajúce sa výberu vhodných výrazov. Hoci túto prácu nemožno stotožňovať s reprodukciou alebo prepisovaním faksimile uvedeného rukopisu, vnútroštátny súd si kladie otázku, či tento výber a s ním spojený kritický aparát odrážajú tvorivosť a „osobný štýl“ autora kritickej edície, alebo len jeho odborné schopnosti a nesporné intelektuálne úsilie, ktoré však podľa judikatúry Súdneho dvora nepostačujú na to, aby išlo o originálne dielo, ktoré môže byť chránené autorským právom.
30. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či kritickú edíciu možno považovať za výtvor odlišný od pôvodného diela, či naopak s ním splýva, keďže jej cieľom je obnoviť text už existujúceho diela, alebo prípadne, či iba kritické poznámky, komentáre a vysvetlenia autora kritickej edície majú presne a objektívne identifikovateľný predmet a len im možno priznať povahu diela, ktoré možno chrániť autorským právom.
31. Za týchto podmienok Înalta Curte de Casažie şi Justižie (Najvyšší a kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 2 písm. a) smernice [2001/29] vykladať v tom zmysle, že kritickú edíciu diela, ktorej cieľom je zostaviť text pôvodného diela, pričom vychádza z rukopisu [a dopĺňa ho] komentármi a potrebným kritickým aparátom, možno považovať za dielo chránené autorským právom?“
32. Písomné pripomienky predložili rumunská, francúzska a talianska vláda, ako aj Európska komisia. IHTR a Komisia tiež predniesli svoje ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 19. marca 2025.
Analýza
Úvodné pripomienky
33. Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 písm. a) smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že kritickú edíciu diela voľného z hľadiska autorského práva( 13 ), ktorej cieľom je obnoviť text tohto diela, pričom ho dopĺňa komentármi a potrebným kritickým aparátom, možno považovať za dielo, ktorého rozmnožovanie podlieha súhlasu autora.
34. Okrem toho z tvrdení účastníkov konania, ako aj z pochybností vyjadrených vnútroštátnym súdom vyplýva, že zostáva otázne, či možno kritickú edíciu pôvodného diela absolútne kvalifikovať ako „dielo“ chránené autorským právom podľa článku 2 písm. a) smernice 2001/29.
35. V tejto súvislosti Komisia upozorňuje Súdny dvor na článok 5 smernice 2006/116, ktorý stanovuje osobitnú lehotu ochrany pre „kritické a vedecké vydania“ diel, ktoré sa stali voľnými z hľadiska autorského práva. Zastáva názor, že kritickú edíciu Slușanschi nemožno kvalifikovať ako „dielo“ chránené autorským právom v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2001/29, a navrhuje preformulovať prejudiciálnu otázku tak, aby sa práca profesora Slușanschiho preskúmala z hľadiska článku 5 smernice 2006/116.
36. Domnievam sa však, že nie je potrebné vykonať takéto preskúmanie ani preformulovať prejudiciálnu otázku, ako to navrhuje Komisia.
37. Treba totiž konštatovať, že hoci cieľom smernice 2006/116 je harmonizovať lehoty ochrany autorského práva a s ním súvisiacich práv, ako aj začiatok plynutia týchto lehôt, ponecháva na členských štátoch, aby upravili niektoré aspekty súvisiacich práv. Z článku 5 a odôvodnenia 19 tejto smernice tak vyplýva, že členské štáty zostávajú oprávnené zachovať alebo vytvoriť práva súvisiace s autorským právom na ochranu kritických a vedeckých vydaní diel, ktoré sa stali voľnými z hľadiska autorského práva . Dĺžka trvania takejto ochrany je potom podľa článku 5 druhej vety uvedenej smernice maximálne tridsať rokov odo dňa prvého oprávneného vydania.( 14 )
38. Z toho na jednej strane vyplýva, že ochrana poskytovaná „kritickým a vedeckým vydaniam“ diel, ktoré sa stali voľnými z hľadiska autorského práva v zmysle článku 5 smernice 2006/116, spadá do práv súvisiacich s autorským právom, a nie do autorského práva.( 15 ) Na druhej strane táto osobitná ochrana sa vzťahuje len na vydania uvedené v tomto ustanovení v tých členských štátoch, ktoré zaviedli takéto súvisiace právo.
39. V prejednávanej veci pritom zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že Rumunsko nevyužilo možnosť prebrať článok 5 smernice 2006/116 a neprijalo žiadne legislatívne ustanovenie, ktorého cieľom by bolo priznať kritickým a vedeckým edíciám diel, ktoré sa stali voľnými, osobitnú ochranu z titulu súvisiacich práv, čo bolo potvrdené na pojednávaní.( 16 )
40. Článok 5 smernice 2006/116 teda nie je uplatniteľný vo veci samej.
41. Chcem dodať, že bez ohľadu na zvolenú definíciu „kritických a vedeckých vydaní“ diel voľných z hľadiska autorského práva, na ktoré sa vzťahuje ochrana z titulu súvisiacich práv v súlade s článkom 5 smernice 2006/116,( 17 ) táto definícia nemôže zahŕňať práce, ktoré možno kvalifikovať ako „diela“ a ktoré požívajú ochranu podľa autorského práva v súlade s článkom 2 písm. a) smernice 2001/29.
42. Možnosť ponechaná členským štátom zachovať alebo vytvoriť súvisiace právo , ktoré sa týka ochrany kritických a vedeckých vydaní v zmysle článku 5 smernice 2006/116, nemá vplyv na ich povinnosť priznať autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať rozmnožovanie ich diel podľa článku 2 písm. a) smernice 2001/29, keďže toto posledné uvedené ustanovenie predstavuje opatrenie úplnej harmonizácie vecného obsahu práva, ktoré je v ňom uvedené.( 18 )
43. Na účely prejednávanej veci sa preto budem v prvom rade zaoberať pochybnosťami týkajúcimi sa možnosti konštatovať, že kritické edície pôvodných diel možno kvalifikovať ako „chránené diela“, ktorých rozmnožovanie podlieha súhlasu autora podľa článku 2 písm. a) smernice 2001/29. V druhom rade konkrétne preskúmam, či kritickú edíciu diela voľného z hľadiska autorského práva, ktorej cieľom je obnoviť text tohto diela, pričom ho dopĺňa komentármi a potrebným kritickým aparátom, možno považovať za dielo takto chránené autorským právom.
O možnosti kvalifikovať ako „dielo“ kritickú edíciu pôvodného diela
44. Chcem pripomenúť, že hoci Únia nie je zmluvnou stranou Bernského dohovoru, je povinná podľa článku 1 ods. 4 zmluvy WIPO o autorskom práve, ktorej je zmluvnou stranou a ktorej vykonanie je cieľom smernice 2001/29, dodržiavať články 1 až 21 Bernského dohovoru.( 19 )
45. Podľa článku 2 ods. 1 Bernského dohovoru pritom literárne a umelecké diela zahŕňajú všetky výtvory z literárnej, vedeckej a umeleckej oblasti bez ohľadu na spôsob alebo formu ich vyjadrenia. Toto ustanovenie okrem toho v odseku 3, ktorý sa týka o dvodených diel , uvádza, že „[okrem iného] preklady… a iné spracovania literárneho alebo umeleckého diela sú chránené ako diela pôvodné bez toho, aby bolo dotknuté autorské právo k pôvodnému dielu“( 20 ).
46. Navyše podľa článku 2 zmluvy WIPO o autorskom práve a článku 9 ods. 2 dohody TRIPS, ktorá je tiež súčasťou právneho poriadku Únie, môžu byť predmetom ochrany podľa autorského práva vyjadrenia, a nie myšlienky, postupy, spôsoby prevádzkovania alebo matematické koncepcie ako také.( 21 )
47. Pojem „dielo“ chránené autorským právom uvedený v článku 2 písm. a) smernice 2001/29 treba teda chápať tak, že zahŕňa tak primárne, ako aj sekundárne diela , akými sú odvodené diela , ktoré boli vytvorené na základe jedného alebo viacerých už existujúcich diel.
48. Odvodené dielo je dielo, ktoré vyberá z jedného alebo viacerých pôvodných diel, či dokonca integruje celé už existujúce dielo alebo jeho časť, a upravuje ho alebo k nemu pridáva originálnu tvorbu, čo mu poskytuje ochranu autorským právom. Takéto dielo je potom chránené autorským právom ako nové dielo, pričom dôvody tejto novej samostatnej ochrany spočívajú v originalite alebo tvorivosti, ktorú autor odvodeného diela vniesol do svojej činnosti. Takáto ochrana sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté autorské práva pôvodného diela alebo diel, z ktorých odvodené dielo vychádza.( 22 )
49. Okrem toho v Bernskom dohovore nie je nič, čo by umožňovalo domnievať sa, že kritická edícia pôvodného diela, vrátane diela, ktoré sa stalo voľným z hľadiska autorského práva, v zásade nemôže prípadne spĺňať podmienky požadované na to, aby bola kvalifikovaná ako „odvodené dielo“ a požívala ochranu podľa autorského práva. Systém autorského práva Únie tiež neobsahuje žiadny právny základ, ktorý by umožňoval takéto obmedzenie.( 23 )
50. Takéto všeobecné vyhlásenie by bolo v rozpore s vôľou normotvorcu Únie zabezpečiť vysokú úroveň ochrany duševného vlastníctva prostredníctvom autorského práva a s ním súvisiacich práv, ktoré chránia a stimulujú rozvoj a uvádzanie na trh nových produktov a služieb, ďalej sú podstatou pre duševnú tvorbu a kultúrnu produkciu a umožňujú autorom, výkonným umelcom a výrobcom získať primeranú odmenu za používanie ich diel, aby mohli pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, čo výslovne vyplýva z odôvodnení 2, 4 a 9 až 11 smernice 2001/29, ako aj z odôvodnenia 11 smernice 2006/116.
51. Kritická edícia pôvodného diela teda môže byť chránená autorským právom podľa článku 2 písm. a) smernice 2001/29 len vtedy, keď ju možno kvalifikovať ako „dielo“ v zmysle tejto smernice.
52. Za týchto okolností teraz vzniká otázka, či kritickú edíciu diela voľného z hľadiska autorského práva, ktorej cieľom je obnoviť text tohto diela, pričom ho dopĺňa komentármi a potrebným kritickým aparátom, možno považovať za odvodené dielo chránené autorským právom podľa článku 2 písm. a) smernice 2001/29.
O kritickej edícii diela voľného z hľadiska autorského práva, ktorej cieľom je obnoviť text tohto diela, pričom ho dopĺňa komentármi a kritickým aparátom
53. Zo znenia článku 2 písm. a) smernice 2001/29 vyplýva, že predmetom ochrany práva autora povoliť alebo zakázať rozmnožovanie je „dielo“. Keďže táto smernica neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov pre stanovenie zmyslu a rozsahu pojmu „dielo“, s prihliadnutím na požiadavky jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zásadu rovnosti, sa tento pojem má v zásade v celej Únii vykladať autonómne a jednotne.( 24 )
54. Podľa judikatúry Súdneho dvora na to, aby predmet mohol byť kvalifikovaný ako „dielo“ v zmysle smernice 2001/29, musia byť splnené dve kumulatívne podmienky. Na jednej strane treba, aby bol dotknutý predmet originálny v tom zmysle, že predstavuje vlastný duševný výtvor jeho autora. Na druhej strane kvalifikácia ako „dielo“ v zmysle smernice 2001/29 je vyhradená prvkom tohto diela, ktoré sú vyjadrením takejto duševnej tvorivej činnosti v tom zmysle, že dielo zahŕňa dostatočne presne a objektívne identifikovateľný predmet.( 25 )
O kritériu originality
55. Z judikatúry vyplýva, že na to, aby sa predmet mohol považovať za originálny, je nevyhnutné a zároveň postačujúce, aby odrážal osobnosť jeho autora prejavením slobodných a tvorivých rozhodnutí tejto osoby. Naproti tomu ak je zhotovenie predmetu určené len technickými požiadavkami, pravidlami alebo inými obmedzeniami, ktoré neponechali priestor pre výkon tvorivej voľnosti,( 26 ) alebo bol ponechaný priestor natoľko obmedzený, že myšlienka a jej vyjadrenie splývajú,( 27 ) tento predmet nemožno považovať za vykazujúci potrebnú originalitu nevyhnutnú na to, aby mohol predstavovať dielo.
56. Na účely určenia, či to tak skutočne je v prípade výtvoru v literárnej oblasti, Súdny dvor spresnil, že vnútroštátny súd musí overiť, či mohol autor pri vypracovaní dotknutého predmetu urobiť slobodné a tvorivé rozhodnutia, ktoré môžu čitateľovi sprostredkovať originalitu tohto predmetu, pričom taká originalita nevyplýva zo samotných slov posudzovaných samostatne, ale skôr z výberu, usporiadania a kombinácie týchto slov, ktorými autor vyjadril svoju tvorivosť originálnym spôsobom a dospel tak k výsledku, ktorý je duševným výtvorom, pričom samotné intelektuálne úsilie a zručnosti využité na vytvorenie uvedeného predmetu sú v tejto súvislosti irelevantné.( 28 )
57. Okrem toho, ako správne uvádza vnútroštátny súd, Súdny dvor už rozhodol, že počítačové programy, databázy alebo fotografie môžu predstavovať „diela“ chránené autorským právom, ak sú originálne v tom zmysle, že sú výsledkom autorovej vlastnej duševnej tvorby. To isté platí pre články z tlače, v prípade ktorých vlastná duševna tvorba ich autorov bežne vyplýva zo spôsobu, akým je téma predstavená, ako aj z jazykového vyjadrenia.( 29 ) Pokiaľ ide o portrétovú fotografiu, Súdny dvor okrem toho uviedol, že autor môže svoje slobodné a tvorivé rozhodnutia vykonať viacerými spôsobmi a v rôznych fázach jej realizácie, takže priestor, ktorý má k dispozícii na využitie svojich tvorivých schopností nie je nutne obmedzený či dokonca neexistujúci.( 30 )
58. Súdny dvor naproti tomu konštatoval, že vojenské správy, ktoré sú dokumentmi čisto informatívnej povahy, ktorých obsah prevažne určujú informácie, ktoré tieto správy obsahujú, takže tieto informácie a ich vyjadrenie v týchto správach splývajú, a uvedené správy sa vyznačujú iba svojou technickou funkciou s vylúčením akejkoľvek originality, nepredstavujú „diela“.( 31 ) To isté platí pre vytvorenie databázy, vo vzťahu ku ktorej nie je splnené kritérium originality, ak ju určujú technické posúdenia, pravidlá alebo obmedzenia, ktoré neponechávajú nijaké miesto pre tvorivú slobodu, keďže úsilie a schopnosti autora nemôžu ako také odôvodniť jej ochranu autorským právom, pokiaľ nevyjadrujú nijakú originalitu vo výbere alebo usporiadaní uvedených údajov.( 32 )
59. Súdny dvor však dodal, že predmet spĺňajúci podmienku originality môže požívať ochranu podľa autorského práva, aj keď jeho zhotovenie bolo určené technickými požiadavkami, pokiaľ takéto určenie nebránilo autorovi vtisnúť do tohto predmetu vlastnú osobnosť, pričom ide o prejav jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí.( 33 )
60. Z tejto judikatúry vyplýva, že základné kritérium, ktoré umožňuje určiť, či predmet predstavuje vlastnú duševnú tvorbu autora, sa v podstate týka vyjadrenia tvorivej schopnosti autora, možnosti uskutočniť slobodné a tvorivé rozhodnutia, a teda odzrkadlenia jeho osobnosti.
61. V prejednávanej veci musí teda vnútroštátny súd určiť, či kritická edícia diela voľného z hľadiska autorského práva, ktorej cieľom je obnoviť text tohto diela, pričom ho dopĺňa komentármi a potrebným kritickým aparátom, predstavuje duševný výtvor, ktorý je prejavom slobodných rozhodnutí a osobnosti jeho autora, takže spĺňa požiadavku originality.
62. V tejto súvislosti zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že kritická edícia Slușanschi nie je len reprodukciou latinského rukopisu princa Dimitria Cantemira, ani prepisom faksimile tohto rukopisu. Pri zostavovaní tejto kritickej edície profesor Slușanschi zasiahol do pôvodného textu, pričom vykonal opravy a doplnenia, s cieľom obnoviť text pôvodného diela v úplnej a zrozumiteľnej podobe, ktorá sa čo najviac približuje zámeru autora uvedeného pôvodného diela.
63. Zastávam pritom názor, že ak sa autor pokúsi obnoviť neúplné literárne dielo vo forme, o ktorej sa domnieva, že sa čo najviac približuje tej, ktorú vytvoril autor pôvodného diela, nemožno sa v zásade domnievať, že poskytuje iba výskumnú prácu, zručnosti alebo intelektuálne úsilie bez akejkoľvek osobnej tvorby. Naopak, autor si môže vybrať z viacerých možností. Gramatické, lexikálne, literárne a štylistické rozhodnutia, ktoré urobí, budú pravdepodobne určované alebo aspoň ovplyvnené jeho dlhoročnými skúsenosťami, filologickými odbornými znalosťami, znalosťou a pochopením doby, v ktorej bolo pôvodné dielo napísané, a historického obdobia, ktorého sa toto dielo týka, znalosťami o autorovi pôvodného diela, jeho štýle a jazykovom prejave, ako aj výkladom toho, čo vníma ako zámer tohto autora. V prípade, že autor kritickej edície čerpá nielen zo svojej profesie a svojich poznatkov o autorovi, jazyku, dobe a pôvodnom diele, ale aj z vlastnej predstavivosti, intuície a citlivosti, aby pri zachovaní ducha pôvodného diela vynašiel alebo znovu objavil stratené alebo nezrozumiteľné prvky, vytvára tvorivé dielo a vnáša svoju osobnosť do diela iného, takže vytvára odvodené dielo.
64. Komentáre a kritický aparát, ktoré predstavujú kritické poznámky a vysvetlenia týkajúce sa opráv, nahradenia slov alebo doplnení, ktoré môžu byť potrebné pre zrozumiteľnosť pôvodného rukopisu, ako aj rôznych jazykových verzií alebo slovných variantov či výrazov, ktoré mohli byť vynechané, tiež predstavujú vlastnú duševnú tvorbu autora kritickej edície.
65. Kritérium originality sa navyše môže prejavovať aj v kompozícii kritickej edície, štruktúre diela, jeho úprave, ako aj v usporiadaní pôvodného textu vo vzťahu ku komentárom a kritickému aparátu.( 34 ) Autor takéhoto diela tak vnáša svoj „osobný štýl“ do vytvoreného diela a nemožno sa domnievať, že kritická edícia splýva s pôvodným dielom.
66. Okrem toho aj za predpokladu, že cieľom kritickej edície je obnoviť pôvodné dielo tak, aby bolo v súlade s predstavou, ktorú o ňom má osoba, ktorá ho obnovuje, a že jazyk tohto pôvodného diela je jazykom charakterizovaným presnými pravidlami syntaxe a vetnej konštrukcie, takéto obmedzenia, ako aj skutočnosť, že vypracovanie takejto edície bolo určované niekoľkými pravidlami syntaxe, nemôžu v zásade vylúčiť všetku originalitu.
67. Inak by to bolo v prípade, ak by vypracovanie kritickej edície bolo určované výlučne technickými zásahmi, pravidlami alebo obmedzeniami zbavenými tvorivej slobody. Mohlo by sa tak zdať, že autor kritickej edície sa uspokojil so servilným obnovením na základe dostatočne presných a úplných dokumentov, aby nemusel vyvinúť žiadnu tvorivú iniciatívu. Úsilie a zručnosti, akokoľvek zložité a dôkladné, nemôžu ako také odôvodniť ochranu takejto edície autorským právom, pokiaľ nevyjadrujú nijakú originalitu vo výbere alebo usporiadaní informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté.
68. V závislosti od okolností sa preto obnovenie diela, ktoré sa stalo voľným, môže podobať vytvoreniu odvodeného diela, ktoré je originálne, v tom, že autor čerpá z existujúcich výtvorov alebo ich integruje. Na to je potrebné zistiť, v čom spočíval zásah autora kritickej edície vo vzťahu k pôvodnému dielu.( 35 ) V tejto súvislosti prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje vo veci, aby zohľadnil všetky relevantné prvky sporu vo veci samej.( 36 ) Druh dotknutých diel a špecifické odborné schopnosti ďalších výskumných pracovníkov, ktorí sú zapojení do rovnakých alebo podobných štúdií, môžu byť užitočné najmä na pochopenie toho, čo by sa malo kvalifikovať ako „samostatné dielo“, ktoré je nezávisle chránené autorským právom, a čo je len vedeckým opätovným vydaním poznatkov, ktoré sa stali voľnými.
O existencii identifikovateľného predmetu
69. Súdny dvor spresnil, že pojem „dielo“ uvedený v smernici 2001/29 nevyhnutne vyžaduje existenciu dostatočne presne a objektívne identifikovateľného predmetu ochrany. Na jednej strane orgány poverené dohľadom nad ochranou výlučných práv, ktoré sú súčasťou autorského práva, musia mať možnosť jasne a presne rozpoznať takto chránený predmet. To isté platí pre tretie osoby, voči ktorým sa môže uplatňovať ochrana požadovaná autorom tohto predmetu. Na druhej strane potreba odstrániť z procesu identifikácie uvedeného predmetu akýkoľvek subjektívny prvok, ktorý by bol na úkor právnej istoty, predpokladá, že tento predmet je objektívne vyjadrený.( 37 )
70. Domnievam sa, že kritickú edíciu pôvodného diela možno ako celok presne a objektívne identifikovať.( 38 ) Nie je nevyhnutne potrebné rozlišovať na jednej strane časti zodpovedajúce pôvodnému dielu, ktoré prípadne prešli textovými zmenami, a na druhej strane komentáre, kritické poznámky alebo vysvetlenia, ktoré ich dopĺňajú, aby sa prípadne rozlíšili výkony, ktoré zakladajú autorské právo, a výkony, ktoré toto právo nezakladajú. „Oddeliteľná ochrana“, ktorá by sa systematicky poskytovala len komentárom, kritickým poznámkam alebo vysvetleniam, by znamenala riziko rozdelenia diela, ktoré má zmysel len ako celok, najmä ak takéto komentáre, poznámky alebo vysvetlenia dopĺňajú alebo súvisia s konkrétnou časťou textu pôvodného diela, ktorú komentujú alebo analyzujú.( 39 )
71. Aj keby to mohlo byť inak v prípade predslovu, úvodu alebo záveru, ktorých „oddeliteľnosť“ od zvyšku diela si možno ľahšie predstaviť, v každom prípade prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil tie prvky diela, ktoré sú vyjadrením duševnej tvorby autora a ktoré možno dostatočne presne a objektívne identifikovať, či už tvoria dielo ako celok alebo len jeho časti.
O obsahu ochrany
72. Pokiaľ predmet vykazuje vlastnosti pripomenuté v bodoch 55 a 69 vyššie, a teda predstavuje dielo, musí v tomto postavení požívať ochranu podľa autorského práva v súlade so smernicou 2001/29, pričom treba poznamenať, že rozsah tejto ochrany nezávisí od miery tvorivej voľnosti, ktorú mal jeho autor, a teda nie je nižší ako rozsah ochrany, ktorý požíva každé dielo spadajúce pod uvedenú smernicu.( 40 )
73. Chcem dodať, že porušenie autorského práva nevyhnutne neznamená reprodukciu celého diela, ale môže spočívať v čiastočnej reprodukcii. Na rôzne časti diela sa totiž tiež vzťahuje ochrana podľa článku 2 písm. a) smernice 2001/29 pod podmienkou, že obsahujú určité prvky, ktoré sú vyjadrením vlastnej duševnej tvorby autora tohto diela. Okrem toho nemožno vylúčiť, že niektoré izolované vety alebo dokonca niektoré časti viet v texte sú schopné sprostredkovať čitateľovi originalitu publikácie tým, že mu oznámia prvok, ktorý je sám osebe vyjadrením vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora tohto článku, takže takéto vety alebo časti viet by mohli byť predmetom ochrany stanovenej v článku 2 písm. a) uvedenej smernice.( 41 )
74. Netreba však ignorovať alebo podceňovať obavy vyjadrené Komisiou na pojednávaní, podľa ktorých uznanie existencie autorského práva vo vzťahu ku kritickým edíciám diel, ktoré sa stali voľnými z hľadiska autorského práva, by znamenalo, že diela, ktoré medzi ne patria, by už neboli voľné.
75. Uznanie autorského práva k odvodenému literárnemu dielu nevracia pôvodné diela do súkromnej sféry a nepriznáva autorovi tohto odvodeného diela žiadne výhradné právo na pôvodné diela. Využívanie diel, ktoré sa stali voľnými, je stále možné, keďže tieto diela nie sú alebo už nie sú individuálne chránené autorským právom, takže každý ich môže voľne reprodukovať, či dokonca vykonať inú úpravu, než je odvodené dielo.( 42 )
76. V tejto súvislosti považujem za dôležité pre úplnosť dodať, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že môžu nastať výnimočné situácie, v ktorých autorské právo v závislosti od druhu dotknutého druhu prejavu alebo informácií musí ustúpiť právu na slobodu prejavu, ktoré zahŕňa slobodu prijímať a rozširovať informácie a ktoré je zakotvené v článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. Mohlo by to tak byť najmä v situácii, keď prenos chráneného diela prispieva k diskusii týkajúcej sa všeobecného záujmu.( 43 ) Je teda dôležité pristúpiť k vyváženiu dotknutých záujmov, a to na jednej strane všeobecného záujmu a potreby verejnosti mať voľný prístup k dielu voľnému z hľadiska autorského práva, alebo práva na prijímanie informácií, a na druhej strane ochrany diel, vrátane odvodených diel.
77. V konečnom dôsledku, hoci je nevyhnutné, aby diela, ktoré sa stali voľnými z hľadiska autorského práva, mohli voľne využívať všetci, v zásade to tak nie je v prípade diel odvodených z týchto diel, ktoré môžu pozostávať najmä z obnovených verzií, verzií s komentármi alebo analýzami. Nejde však o ochranu diela zbaveného akejkoľvek tvorivosti, keďže kritická edícia diela, ktoré sa stalo voľným z hľadiska autorského práva, môže zakladať autorské právo len vtedy, ak vedie k vytvoreniu diela v originálnom duchu.
Návrh
78. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Înalta Curte de Casažie şi Justižie (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko), takto:
Článok 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti
sa má vykladať v tom zmysle, že:
kritickú edíciu diela voľného z hľadiska autorského práva, ktorej cieľom je obnoviť text tohto diela, pričom ho dopĺňa komentármi a potrebným kritickým aparátom, možno považovať za dielo, ktorého rozmnožovanie podlieha súhlasu autora pod podmienkou, že predstavuje duševnú tvorbu autora, ktorá odráža jeho osobnosť prejavením jeho slobodných a tvorivých rozhodnutí, a že má dostatočne presne a objektívne identifikovateľný predmet. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby v každom jednotlivom prípade overil, či je to tak.
1 Jazyk prednesu: francúzština
2 Obmedzenia tlače boli v Spojenom kráľovstve zavedené Licensing of the Press Act 1662 – An Act for preventing the frequent Abuses in printing seditious treasonable and unlicensed Books and Pamphlets and for regulating of Printing and Printing Presses (zákon z roku 1662 o licenciách tlače – zákon o zamedzení častého zneužívania pri tlači rebelantských, zradcovských a nepovolených kníh a brožúr, a o regulácii tlače a tlačiarní).
3 An Act for the Encouragement of Learning, by Vesting the Copies of Printed Books in the Authors or Purchasers of such Copies, during the Times therein mentioned (zákon na podporu vzdelávania zverením kópií vytlačených kníh autorom alebo nákupcom takýchto výtlačkov na obdobie v nich uvedené).
4 Pozri v tejto súvislosti teóriu vlastníctva (alebo privlastnenia) Johna Locka a Georga Wilhelma Friedricha Hegela a teóriu práv človeka Emmanuela Kanta. Pozri tiež STROWEL, A.: Droit d’auteur et Copyright. Divergences et Convergences. Étude de droit comparé . Bruylant, 1993, s. 90 – 93, 98 a 99, 174 – 190 a 491; HUGHES, J.: Locke’s 1694 Memorandum (and More Incomplete Copyright Historiographies). In: Cardozo Arts & Entertainment Law Journal , zv. 27, č. 167, 2010, s. 555 – 572; FABRI, E.: De l’appropriation à la propriété: John Locke et la fécondité d’un malentendu devenu classique. In: Philosophiques , zv. 43, č. 2, 2016, s. 343 – 369.
5 Ďalej len „Rímsky dohovor“.
6 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).
7 Ú. v. ES L 89, 2000, s. 6; Mim. vyd. 11/033, s. 208 (ďalej len „Zmluva WIPO o autorských právach“).
8 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80).
9 Ú. v. ES L 290, 1993, s. 9; Mim. vyd. 17/001, s. 141.
10 Ú. v. EÚ L 372, 2006, s. 12.
11 M. Of., časť I, č. 60/26 marec 1996.
12 M. Of., časť I, č. 489 jún 2018.
13 Spor vo veci samej sa netýka uverejnenia kritickej edície pôvodného diela, ktoré ešte podlieha autorskému právu.
14 Článok 5 a odôvodnenie 19 smernice 2006/116, ktorých znenie je v podstate totožné so znením článku 5 a odôvodnenia 20 smernice 93/98, boli vložené na žiadosť Talianskej republiky, ktorá bola v tom čase jediným členským štátom, v ktorom takéto právo existovalo. Pozri okrem iného poznámku Rady „Note from Presidency to COREPER attaching consolidated text of Amended Proposal“ zo 17. mája 1993, dokument č. 6614/93, s. 7; správu Rady „Report from Presidency to COREPER“ zo 7. júna 1993, dokument č.1700/93, s. 6.
15 Odrazom dichotómie medzi autorským právom stricto sensu a s ním súvisiacimi právami je na medzinárodnej úrovni osobitná ochrana, ktorá sa poskytuje okrem iného na základe Bernského dohovoru a Rímskeho dohovoru. Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Collins vo veci Seven.One Entertainment Group (C‑260/22, EU:C:2023:583, poznámka pod čiarou 12).
16 Komisia na pojednávaní uviedla, že len sedem členských štátov výslovne prebralo článok 5 smernice 2006/116, konkrétne Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Španielske kráľovstvo, Talianska republika, Poľská republika, Portugalská republika a Slovinská republika.
17 Chcem spresniť, že pojem „kritické a vedecké vydania“, ktorý sa nachádza v článku 5 smernice 2006/116, neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, takže si v zásade vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Únii [pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 6. marca 2025, ONB a i. (C‑575/23, EU:C:2025:141, bod 87 a citovaná judikatúra). Tento pojem teda nemôže systematicky zahŕňať diela patriace do pôsobnosti rôznych definícií „kritických vydaní“, ktoré sa nachádzajú vo vnútroštátnych slovníkoch bežného jazyka a ktoré môžu mať v súčasnosti rôzne podoby.
18 Pozri rozsudok z 29. júla 2019, Funke Medien NRW (C‑469/17, ďalej len „rozsudok Funke Medien NRW“, EU:C:2019:623, bod 38 a citovaná judikatúra).
19 Pozri rozsudok z 13. novembra 2018, Levola Hengelo (C‑310/17, ďalej len „rozsudok Levola Hengelo“, EU:C:2018:899, bod 38 a citovaná judikatúra).
20 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
21 Rozsudok Levola Hengelo (bod 39 a citovaná judikatúra).
22 Pozri v tejto súvislosti okrem iného LÉGER, P.: La mise à l’épreuve des limites au droit d’auteur par les œuvres transformatrices. In: La propriété intellectuelle renouvelée par le numérique . Paris: Dalloz, 2020, s. 184; MARGONY, T., PERRY, M.: Scientific and Critical Editions of Public Domain Works: An Example of European Copyright Law (Dis)Harmonization. In: Canadian Intellectual Property Review , zv. 27, s. 164; DESBOIS, H.: Le droit d’auteur en France . Paris: Dalloz, 1978 (3 e . éd.), body 6 a 22 až 30.
23 Chcem poznamenať, že generálny advokát Ruiz‑Jarabo Colomer v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Sony Music Entertainment (C‑240/07, EU:C:2008:303, body 51 a 52), uviedol, že pokiaľ ide o kritické a vedecké vydania diel, ktoré sa stali voľnými z hľadiska autorského práva, ako aj fotografie, ktoré nie sú v origináli, keďže členské štáty nemajú nijakú povinnosť zaručiť ich v celom Spoločenstve, je „každá snaha uplatniť si tieto práva v členských štátoch, ktoré sa v rámci výkonu svojej právomoci rozhodli ich nepriznať, neúspešná“. Podľa môjho názoru je potrebné tento bod uviesť do kontextu. Na jednej strane chcel generálny advokát poukázať na to, že „pri snahe zjednotiť… smernice v rámci Európy existuje… obmedzenie“ v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv. Na druhej strane, z hľadiska právnej vedy, na ktorú sa v tejto súvislosti odvoláva, išlo podľa môjho názoru o spresnenie, že nadobudnutie účinnosti smernice 2006/116 nemalo za následok vznik ochrany kritických a vedeckých vydaní, pokiaľ neboli predtým chránené vnútroštátnym právom. To však môže platiť len pre diela, ktoré nemožno kvalifikovať ako samostatné „diela“.
24 Pozri rozsudok Levola Hengelo (bod 33).
25 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. (C‑403/08 a C‑429/08, EU:C:2011:631, body 156 a 159); Levola Hengelo (body 35 až 40), a z 12. septembra 2019, Cofemel (C‑683/17, ďalej len „rozsudok Cofemel“, EU:C:2019:721, bod 32).
26 Pozri rozsudok Cofemel (body 30 a 31, ako aj citovaná judikatúra).
27 Pozri rozsudok z 11. júna 2020, Brompton Bicycle (C‑833/18, ďalej len „rozsudok Brompton Bicyle“, EU:C:2020:461, bod 31).
28 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2009, Infopaq International (C‑5/08, ďalej len „rozsudok Infopaq International“, EU:C:2009:89, body 45 a 46); z 1. marca 2012, Football Dataco a i. (C‑604/10, EU:C:2012:115, bod 33), a Funke Medien NRW (BOD 23).
29 Pozri v tomto zmysle rozsudok Infopaq International (body 35, 44 až 46).
30 Pozri rozsudok z 1. decembra 2011, Painer (C‑145/10, EU:C:2011:798, body 90 až 93).
31 Pozri rozsudok Funke Medien NRW (bod 24).
32 Pozri rozsudok z 1. marca 2012, Football Dataco a i. (C‑604/10, EU:C:2012:115, body 39 a 42).
33 Pozri v tomto zmysle rozsudok Brompton Bicycle (bod 26).
34 Podobne, ako vyplýva z odôvodnenia 13 smernice 2006/116, „súborné diela (zbierky) sú chránené podľa článku 2 ods. 5 Bernského dohovoru, ak spôsobom výberu a usporiadaním svojho obsahu predstavujú výsledky tvorivej duševnej činnosti. Tieto diela sú chránené ako také, bez zreteľa na autorské práva ku každému z diel, ktoré tvoria časť takýchto súborov (zbierok)“. Zbierky ako samostatné diela tak vyjadrujú originalitu svojou kompozíciou.
35 Na pojednávaní 19. marca 2025 som predložil na diskusiu príklad z oblasti hudby prevzatý z pracovných edícií klaviristu Alfreda Cortota, známeho tým, že partitúry niektorých významných skladateľov dopĺňal rôznymi poznámkami, radami, praktickými cvičeniami atď., ktoré prelínali reprodukcie pôvodných partitúr, a prípadne k nim dopĺňali niečo ako poznámky pod čiarou. Alfred Cortot v snahe pomôcť žiakom napredovať nielen v ovládaní gest, ale aj v chápaní hudobných majstrovských diel, urobil osobný umelecký výber založený na jeho vlastnej interpretácii týchto diel. Pozri v tejto súvislosti GAVOTY, B.: Alfred Cortot. Biographie . Paris: Buchet/Chastel 2012, s. 357 (vynechaná poznámka pod čiarou) a s. 358: „Úspech jeho Méthode prirodzene podnietil Cortota k vydaniu Éditions de Travail , venovaných najlepším dielam romantických majstrov: Chopin, Schumann, Schubert, Liszt, Weber a Mendelssohn – spolu 76 zošitov, ktoré obsahovali samozrejme samotné diela, s prstokladmi a revíziami, a na konci strán komentáre a návrhy cvičení na odstránenie hlavných ťažkostí. … Éditions de Travail obsahujú množstvo estetického obsahu určeného na podnietenie predstavivosti umelca.“ Pozri tiež ANSELMINI, F., JACOBS, R.: Alfred Cortot. Paris: Fayard, 2018, s. 285 – 298.
36 Pozri v tomto zmysle rozsudok Brompton Bicycle (bod 38 a výrok), v ktorom Súdny dvor spresnil, že ide o relevantné prvky, tak ako existovali pri tvorbe tohto predmetu bez ohľadu na vonkajšie faktory a faktory, ktoré nastali po vytvorení výrobku (bod 37).
37 Pozri rozsudok Cofemel (body 32 a 33, ako aj citovaná judikatúra).
38 Konanie vo veci samej sa týka literárnej tvorby. Chcem však spresniť, že by to mohlo byť inak v prípade umeleckého diela, ktoré by bolo obnovené a ktorého originál už v podstate neexistuje, keďže obnovené alebo upravené prvky sa stali neoddeliteľnými od pôvodného diela.
39 Podľa môjho názoru to platí aj pre pracovné edície Alfreda Cortota, ktoré už boli spomenuté v poznámke pod čiarou 35 vyššie. Nemožno sa domnievať, že chránené môžu byť len rôzne komentáre Alfreda Cortota oddelene od partitúr, ktoré dopĺňajú a bez ktorých by sa stali nezrozumiteľnými.
40 Rozsudok Cofemel (bod 35 a citovaná judikatúra).
41 Pozri rozsudok Infopaq International (body 38, 39 a 47). Chcem spresniť, že v prípade „oddeliteľnej“ ochrany, ktorá by bola priznaná určitým častiam diela, akými sú predslov, úvod a záver, ako sa uvádza v bode 71 vyššie, by reprodukcia pasáže, či dokonca vety z chránenej časti alebo častí mohla predstavovať porušenie autorského práva.
42 Aby som použil príklad uvedený Komisiou na pojednávaní, spisy štátnikov alebo denníky politikov, ktoré sa stali voľnými, teda môžu byť predmetom kritických edícií, ktoré budú prípadne požívať autorskoprávnu ochranu, pokiaľ autori takýchto edícií boli schopní prejaviť slobodné a tvorivé rozhodnutia odrážajúce ich osobnosť. Naproti tomu autori týchto kritických edícií nebudú môcť brániť reprodukcii pôvodného diela, z ktorého budú vychádzať.
43 Pozri VOORHOOF, D.: Freedom of expression and the right to information: Implications for copyright. In: Research Handbook on Human Rights and Intellectual Property , Geiger, C. (éd.), Elgar publishing, 2015, s. 331; rozsudok ESĽP, 10. januára 2013, Ashby Donald a iní v. Francúzsko (CE:ECHR:2013:0110JUD003676908), a rozsudok ESĽP, 19. februára 2013, Fredrik Neij a Peter Sunde Kolmisoppi v. Švédsko (CE:ECHR:2013:0219DEC004039712). Pozri tiež rozsudok z 29. júla 2019, Spiegel Online (C‑516/17, EU:C:2019:625, body 57 až 59), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Funke Medien NRW (C‑469/17, EU:C:2018:870, body 40 až 42).