C-654/23

proti

Autoritatea Nažională de Supraveghere a Prelucrării Datelor cu Caracter Personal (ANSPDCP)

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd Bukurešť, Rumunsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2002/58/ES – Článok 13 ods. 1 – Používanie elektronickej pošty na účely priamej reklamy – Článok 13 ods. 2 – Pojem ‚komerčná komunikácia‘ – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Článok 95 – Článok 83 ods. 2 – Povinnosť uviesť odôvodnenie“

Úvod

1.

Článok 95 GDPR, nazvaný „Vzťah k smernici 2002/58/ES“, má takéto znenie:

„Týmto nariadením sa fyzickým či právnickým osobám neukladajú dodatočné povinnosti, pokiaľ ide o spracúvanie v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb vo verejných komunikačných sieťach v Únii, v prípadoch, keď podliehajú konkrétnym povinnostiam s rovnakým cieľom stanoveným v smernici 2002/58/ES.“

4.

Článok 13 smernice 2002/58 s názvom „Nevyžiadané správy“ má takéto znenie:

„1. Používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu (automatické volacie zariadenia), faxov alebo elektronickej pošty na účely priamej reklamy sa môže povoliť len s predchádzajúcim súhlasom účastníkov alebo užívateľov.

2. Bez ohľadu na odsek 1, keď fyzická alebo právnická osoba získa od zákazníkov ich elektronické kontaktné údaje pre elektronickú poštu v súvislosti s predajom produktu alebo služby, a v súlade so smernicou 95/46/ES ( 4 ) tá istá fyzická alebo právnická osoba môže použiť tieto elektronické kontaktné údaje na priamu reklamu vlastných podobných produktov alebo služieb za predpokladu, že zákazníkom bola jasne a jednoznačne poskytnutá možnosť bezplatne a jednoduchým spôsobom namietať voči takémuto použitiu elektronických kontaktných údajov v čase ich zberu a pri každej správe v prípade, že zákazník také použitie predtým neodmietol.

Spoločnosť Inteligo Media SA je vydavateľom online publikácie avocatnet.ro, v rámci ktorej každý deň zverejňuje informácie pre širokú verejnosť o legislatívnych zmenách, ku ktorým dochádza v Rumunsku.

7.

Užívatelia online publikácie si môžu bezplatne a bez vykonania ďalších úkonov zobraziť maximálny počet článkov stanovený samotnou publikáciou (v čase skutkových okolností išlo o šesť článkov).

8.

Dňa 27. júla 2018 zaviedla Inteligo Media systém plateného predplatného s názvom „Serviciu Premium“ („služba Premium“) pre užívateľov, ktorí si po dosiahnutí maximálneho počtu šiestich zobrazených článkov želajú získať prístup k ďalším článkom z online publikácie.

9.

S cieľom umožniť užívateľom, aby sa pri zadaní svojej e‑mailovej adresy vyjadrili k možnosti neodoberať prostredníctvom elektronickej pošty dennú aktualizáciu s názvom Personal Update, obsahoval príslušný formulár vytvorený na účely zriadenia účtu položku „Nu vreau să primesc Personal Update, informarea transmisă zilnic gratuit pe e‑mail de avocatnet.ro“ („Neželám si dostávať ‚Personal Update‘, bezplatnú dennú aktualizáciu zasielanú prostredníctvom elektronickej pošty online publikáciou avocatnet.ro“), ktorú mal dotknutý užívateľ zaškrtnúť. Rovnako pri prijatí každej jednotlivej informácie prostredníctvom elektronickej pošty si mohli užívatelia, ktorí si už neželali odoberať Personal Update, zvoliť možnosť „Dezabonare“ („Odhlásiť sa“).

13.

Pre užívateľov, ktorí si zriadili účet na danej platforme na iné účely, než na registráciu na bezplatnú službu Premium a prístup k dodatočnému obsahu, sa položka týkajúca sa aktualizácie Personal Update naprogramovala tak, že sa nezobrazovala, pričom denná aktualizácia Personal Update sa týmto kategóriám užívateľov nezasielala.

14.

17.

Po opätovnom prejednaní veci Tribunalul București – Secția a II‑a de Contencios Administrativ și Fiscal (Vyšší súd Bukurešť – druhé oddelenie pre správne súdnictvo a daňové spory) občianskoprávnym rozsudkom z 15. decembra 2021 správnej žalobe čiastočne vyhovel, pričom znížil uloženú pokutu; potvrdil však rozhodnutie o správnom delikte za porušenie podmienky vyplývajúcej z GDPR získať výslovný súhlas so spracúvaním údajov prostredníctvom aktualizácie Personal Update.

18.

Odvolanie proti uvedenému občianskoprávnemu rozsudku podali žalobkyňa, ako aj žalovaný. O týchto opravných prostriedkoch rozhoduje vnútroštátny súd, ktorý podal tento návrh na začatie prejudiciálneho konania, t. j. Curtea de Apel București (Odvolací súd Bukurešť).

19.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že výsledok sporu vo veci samej závisí od určenia vhodného právneho základu spracúvania osobných údajov, o ktorý ide vo veci samej, a podmienok, ktoré musia byť splnené, aby išlo o zákonné spracúvanie v súlade so smernicou 2002/58 a GDPR.

23.

Za týchto okolností sa vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

V prípade, že vydavateľ online publikácií poskytujúcich informácie širokej verejnosti, bez špecializácie v danom sektore, získa v súvislosti s denným informovaním o legislatívnych zmenách v Rumunsku e‑mailovú adresu užívateľa pri bezplatnom zriadení si používateľského účtu týmto užívateľom, ktorý mu umožňuje: i) bezplatný prístup k ďalším článkom nad rámec predmetnej publikácie; ii) príjem prostredníctvom elektronickej pošty denných informácií obsahujúcich súhrn legislatívnych noviniek, ktorými sa zaoberajú články v rámci danej publikácie, a hypertextových odkazov na príslušné články a iii) odplatný prístup k dodatočným a/alebo podrobnejším článkom a analýzam danej publikácie v porovnaní s dennými informáciami šírenými bezplatne:

a)

dochádza k takémuto získaniu e‑mailovej adresy vydavateľom online publikácií ‚v súvislosti s predajom produktu alebo služby‘ v zmysle článku 13 ods. 2 [smernice 2002/58]?

4.

V prípade zápornej odpovede na otázku č. 1 písm. a) a b):

a)

predstavuje denné zasielanie informácií, ako sú informácie opísané v otázke č. 1 bode ii) vyššie, prostredníctvom elektronickej pošty ‚používanie… elektronickej pošty na účely priamej reklamy‘ podľa článku 13 ods. 1 [smernice 2002/58]?

b)

má sa článok 95 [GDPR] v spojení s ustanovením článku 15 ods. 2 [smernice 2002/58] vykladať v tom zmysle, že nedodržanie podmienok týkajúcich sa získania platného súhlasu užívateľa v zmysle článku 13 ods. 1 [smernice 2002/58] sa potrestá v súlade s článkom 83 [GDPR] alebo podľa ustanovení vnútroštátneho práva stanovených v právnom akte, ktorým sa prebrala [smernica 2002/58] a v ktorom sa uvádza, že obsahuje konkrétne uplatniteľné sankcie?

25.

Svojou prvou otázkou a prvou časťou štvrtej otázky, ktoré budem skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate snaží zistiť, či sa možno domnievať, že e‑mailová adresa užívateľa získaná pri zriadení si online účtu, ktorý mu umožňuje i) bezplatný prístup k viacerým článkom z predmetnej publikácie, ii) príjem prostredníctvom elektronickej pošty denných informácií obsahujúcich súhrn legislatívnych noviniek, ktorými sa zaoberajú články v rámci danej publikácie, a hypertextových odkazov na tieto články a iii) odplatný prístup k dodatočným a/alebo podrobnejším článkom a analýzam danej publikácie, je získaná „v súvislosti s predajom produktu alebo služby“, a či denné zasielanie informácií opísané v bode ii) predstavuje „priamu reklamu“„podobných produktov alebo služieb“ v zmysle článku 13 ods. 2 smernice 2002/58.

26.

Článok 13 tejto smernice upravuje zákonnosť nevyžiadaných správ.

27.

V tejto súvislosti sa v článku 13 ods. 1 smernice 2002/58 povoľuje používanie automatických volacích systémov bez ľudského zásahu (automatické volacie zariadenia), faxov alebo elektronickej pošty na účely priamej reklamy, pokiaľ sa komunikácia zasiela užívateľom, ktorí s ňou vopred vyjadrili svoj súhlas, t. j. ktorí sa „prihlásili“.

31.

Správa, ktorá sleduje obchodný účel, predstavuje správu „nákup a predaj… s cieľom dosiahnuť príjem alebo zisk“ prípadne s tým súvisí. ( 7 ) Skutočnosť, či Personal Update slúži na takýto účel, je medzi účastníkmi konania sporná. Ako tvrdia ANSPDCP a rumunská vláda, obsah tejto správy bol čisto redakčný ( 8 ), a preto je vylúčené, aby bol kvalifikovaný ako priama reklama. Inteligo Media a Komisia naopak tvrdia, že denné zasielanie informácií má obchodný účel, keďže propaguje články dostupné na platforme vydavateľa.

32.

Mňa viac presvedčil druhý argument. Je zrejmé, že účelom týchto e‑mailov nie je bezplatne poskytnúť prehľad legislatívnych zmien v Rumunsku, ktorý si užívateľ môže prečítať v plnom rozsahu z pohodlia svojej schránky elektronickej pošty. Personal Update prostredníctvom hypertextových odkazov na články na webovej stránke publikácie poskytuje užívateľom skôr „upútavku“ na články s cieľom podnietiť ich k rýchlejšej konzumácii ôsmich článkov, ktoré si môžu každý mesiac prečítať bezplatne.

33.

V tomto prípade je užitočné rozlišovať medzi „tvrdými“ a „meranými“ platobnými bránami, ktoré používajú online publikácie. Pri tvrdej platobnej bráne musí užívateľ pred prístupom k akémukoľvek obsahu zaplatiť predplatné. Vydavateľom to síce priamo zabezpečuje zisk vždy, keď užívateľ získa prístup k akémukoľvek článku, ale z pohľadu vydavateľa ide o riziko odradenia potenciálnych zákazníkov. Na druhej strane „meraná“ platobná brána je stratégia, ktorú vydavatelia používajú na to, aby užívateľov nakoniec podnietili k zakúpeniu plného predplatného tým, že im umožnia bezplatný prístup k obmedzenému počtu článkov predtým, ako sa bude vyžadovať platba. ( 9 )

37.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora preto správa, o akú ide vo veci samej, predstavuje priamu reklamu.

38.

Ďalej je potrebné preskúmať, či sa predmetné e‑mailové adresy získali „v súvislosti s predajom produktu alebo služby“ v zmysle článku 13 ods. 2 smernice 2002/58. Ak by to tak bolo, potom by predchádzajúci súhlas nebol potrebný.

39.

Samotná smernica 2002/58 neobsahuje veľa informácií, pokiaľ ide o presný význam tohto slovného spojenia. Takýto pojem, ktorý neobsahuje výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a pôsobnosť, v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad. ( 11 )

43.

Ide presne o situáciu, o akú ide vo veci samej. Ako bolo uvedené vyššie, cieľom služby, ktorú Inteligo Media poskytovala „bezplatne“ (poskytovanie Personal Update a prístup k ďalším článkom), bola podpora kúpy plného predplatného, čím sa sleduje reklamný účel. Rovnako ako v rozsudku Mc Fadden sú náklady na poskytovanie takejto služby zahrnuté do ceny hlavnej služby, ktorou je v tejto veci plné predplatné. Táto nepriama forma odmeny zodpovedá požiadavke platby podľa definície „predaja“, ktorú použil Súdny dvor.

44.

Navyše aj v kontexte slobodného poskytovania služieb podľa článkov 56 a 57 ZFEÚ nie je podstatné, kto je ten, kto poskytovateľovi za službu platí. ( 15 ) Z ustálenej judikatúry vyplýva, že článok 57 ZFEÚ nevyžaduje, aby za poskytovanú službu platili tí, ktorí ju využívajú. ( 16 )

45.

Okrem toho by sa nemalo zabúdať na skutočnosť, že v modernej digitálnej dobe sa aj so samotnými údajmi zaobchádza ako s tovarom. ( 17 ) Preto by sa dalo predpokladať, že na to, aby sa údaje zhromažďovali „v súvislosti s predajom“, stačí, aby užívateľ namiesto finančného plnenia poskytol svoje osobné údaje výmenou za tovar alebo službu, ktoré majú pre neho hodnotu.

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate snaží zistiť, ktorá z podmienok stanovených v článku 6 ods. 1 písm. a) až f) GDPR sa uplatňuje, keď prevádzkovateľ používa e‑mailovú adresu užívateľa na účely denného zasielania informácií, akými sú informácie Personal Update, v súlade s článkom 13 ods. 2 smernice 2002/58.

49.

V článku 95 GDPR sa spresňuje, že týmto nariadením sa fyzickým či právnickým osobám neukladajú dodatočné povinnosti, pokiaľ ide o spracúvanie v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb vo verejných komunikačných sieťach v Európskej únii, v prípadoch, keď podliehajú konkrétnym povinnostiam s rovnakým cieľom stanoveným v smernici 2002/58/ES. Vzťah medzi uvedenou smernicou a GDPR sa preto riadi zásadou lex specialis derogat legi generali : vždy, keď existuje osobitné ustanovenie smernice 2002/58, z ktorého vyplývajú povinnosti s rovnakým cieľom ako zodpovedajúce ustanovenia GDPR, musí sa uplatniť ustanovenie smernice 2002/58.

50.

Domnievam sa, že pokiaľ ide o ide o automatizovanú a priamu reklamu v súvislosti s predajom produktu alebo služby, článok 13 ods. 2 smernice 2002/58 vyčerpávajúcim spôsobom upravuje podmienky a účely spracúvania, ako aj práva dotknutej osoby a ukladá prevádzkovateľovi „osobitné povinnosti“ v zmysle článku 95 GDPR. Predovšetkým sa domnievam, že článok 13 ods. 2 smernice 2002/58 rieši otázku súhlasu komplexne. Možno to vyvodiť najmä zo skutočnosti, že toto ustanovenie predstavuje výnimku z článku 13 ods. 1 tejto smernice, ktorý vyžaduje predchádzajúci súhlas.

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 13 ods. 1 a 2 smernice 2002/58 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá pri prebratí tejto smernice používa pojem „komerčná komunikácia“, ktorý je definovaný v článku 2 písm. f) smernice 2000/31, namiesto pojmu „priama reklama“.

54.

Článok 2 písm. f) smernice 2000/31 definuje pojem „komerčná komunikácia“ ako každú formu komunikácie určenú priamo alebo nepriamo na propagáciu tovaru, služieb alebo imidžu spoločnosti, organizácie alebo osoby, ktorá vykonáva komerčnú, priemyselnú alebo umeleckú činnosť alebo vykonáva regulované povolanie.

55.

Podľa predmetného ustanovenia informácie umožňujúce priamy prístup k činnosti spoločnosti, organizácie alebo osoby, najmä názov domény alebo adresa elektronickej pošty, nie sú samy osebe komerčnou komunikáciou a nie sú ňou ani oznámenia týkajúce sa tovaru, služieb alebo imidžu spoločnosti, organizácie alebo osoby zostavené nezávisle, najmä ak nie sú za finančnú úhradu.

56.

59.

Keďže táto otázka sa týka situácie, že sa na prejednávanú vec vzťahuje GDPR, a vzhľadom na to, že moja analýza vedie k záveru, že na túto vec sa vzťahuje len článok 13 ods. 2 smernice 2002/58, nie je potrebné na túto otázku odpovedať.

60.

Nasledujúce poznámky sú preto uvedené len pre prípad, ak by Súdny dvor konštatoval, že na prejednávanú vec sa uplatňuje GDPR.

61.

Podľa článku 83 ods. 2 GDPR pri rozhodovaní o uložení správnej pokuty a pri rozhodovaní o výške správnej pokuty sa v každom jednotlivom prípade náležite zohľadnia skutočnosti uvedené v zozname, ktorý toto ustanovenie obsahuje. ( 18 )

Návrh

65.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky položené Curtea de Apel Bucureşti (Odvolací súd, Bukurešť, Rumunsko) takto:

1.

Článok 13 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách),

sa má vykladať v tom zmysle, že

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) ( Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37 ; Mim. vyd. 13/029, s. 514), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 ( Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 11 ).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 ) (ďalej len „GDPR“).

( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov ( Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31 ; Mim. vyd. 013/015, s. 355).

( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) ( Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1 ; Mim. vyd. 13/025, s. 399).

( 6 ) Pozri rozsudok z 25. novembra 2021, StWL Städtische Werke Lauf a.d. Pegnitz ( C‑102/20 , EU:C:2021:954 , bod 47 ).

( 7 ) Oxford English Dictionary, heslo „commerce“ („obchod“), dostupný na adrese https://www.oed.com/dictionary/commerce_n?tab=meaning_and_use#8735085.

( 14 ) Pozri rozsudok z 15. septembra 2016, Mc Fadden ( C‑484/14 , EU:C:2016:689 , bod 42 ).

( 15 ) Pozri napríklad MÜLLER‑GRAFF, P.‑Chr. in: STREINZ, R. (ed.): EUV/AEUV Kommentar , München: C.H. Beck, 3. vydanie, 2018, čl. 56 ZFEÚ, bod 21.

( 16 ) Pozri rozsudok z 23. februára 2016, Komisia/Maďarsko ( C‑179/14 , EU:C:2016:108 , bod 155 a citovaná judikatúra).

( 17 ) Podrobnú diskusiu o transformácii údajov na digitálne aktíva pozri v NOTO LA DIEGA, G. in: BAKHOUM, M., CONDE GALLEGO, B., MACKENRODT, M. a GINTARĖ SURBLYTĖ‑NAMAVIČIENĖ, G. (eds.): Personal Data in Competition, Consumer Protection and Intellectual Property Law: Towards a Holistic Approach ?. Berlín, 2018, s. 452. V tejto súvislosti denník The Economis t uviedol, že najcennejší zdroj sveta „už nie je ropa, ale dáta“, pozri Regulating the Internet Giants: The World’s Most Valuable Resource Is No Longer Oil, but Data , The Economist (6. mája 2017), http://www.economist.com/news/leaders/21721656‑data‑economy‑demands‑new‑approach‑antitrust‑rules‑worlds‑most‑valuable‑resource.

( 18 ) Toto ustanovenie sa odzrkadľuje v odôvodnení 150 GDPR, v ktorom sa uvádza, že správne pokuty by mal v každom jednotlivom prípade určovať príslušný dozorný orgán, pričom by mal zohľadniť všetky relevantné okolnosti konkrétnej situácie s náležitým zreteľom najmä na povahu, závažnosť a trvanie porušenia a jeho následky, ako aj opatrenia, ktoré sa prijali na zabezpečenie súladu s povinnosťami podľa GDPR a na predchádzanie následkom porušenia alebo ich zmiernenie.

( 19 ) Toto ustanovenie sa odráža v takmer rovnako formulovanom odôvodnení 148 GDPR. Zaujímavé je, že toto odôvodnenie odkazuje na Chartu základných práv Európskej únie, a nie na právo členského štátu.