C-672/23

GCC Interconnection Authority,

Kuwait Ministry of Electricity and Water,

Oman Electricity Transmission Company SAOC

proti

Prysmian Netherlands BV,

Draka Holding BV,

ABB AB,

ABB Ltd,

Nexans Nederland BV,

Nexans Cabling Solutions BV,

Nexans Participations SA,

Nexans SA,

DS Smith plc,

DS Smith Packaging Italia SpA,

DS Smith Holding Italia SpA,

Toscana Ondulati SpA

proti

Unilever Europe BV,

V oboch prvostupňových konaniach o náhradu škody podľa kartelového práva, z ktorých vychádzajú návrhy na začatie prejudiciálneho konania v prejednávaných veciach, bol Rechtbank Amsterdam (Okresný súd Amsterdam, Holandsko) konfrontovaný s veľkým počtom žalovaných (ďalej spoločne len „žalovaní“) so sídlom na rôznych miestach a čiastočne v rôznych štátoch.

2.

Z týchto žalovaných, z ktorých má iba jeden v konaní sídlo v Amsterdame, sa protiprávneho konanie v oblasti práva Únie o zákaze kartelov dopustili viacerí. Podľa žalobcov patria ďalší žalovaní k tým istým podnikom v zmysle kartelového práva ako aj títo páchatelia a z tohto dôvodu môžu byť spoločne a nerozdielne zodpovední za ich protiprávne konanie.

3.

V odvolacích konaniach si Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam, Holandsko) kladie otázku, v akom rozsahu má Rechtbank (okresný súd) medzinárodnú právomoc aj miestnu príslušnosť na rozhodovanie o všetkých žalobách. Na tento účel je – ako vo veci Athenian Brewery a Heineken ( 2 ) – kľúčové, či medzi žalobami existuje taká úzka súvislosť v zmysle článku 8 bodu 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel Ia“) ( 3 ), aby všetky konania mohli byť vedené v sídle jedného žalovaného, tzv. „ústredného žalovaného“.

II. Právny rámec

A.

Vec C‑672/23

5.

Vec C‑672/23 sa týka určenia spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú porušením zákazu kartelov stanoveného v práve Únie vo forme kartelu týkajúceho sa pozemných a podmorských káblov, ako aj doplňujúcich produktov, prác a služieb. Komisia konštatovala toto porušenie v rozhodnutí z 2. apríla 2014 (ďalej len „rozhodnutie Komisie“) ( 4 ) za obdobie od 18. februára 1999 do 29. januára 2009. Súčasťou kartelu bolo okrem iného určovanie cien a rozdeľovanie projektov v rámci geografického rozdelenia trhov tak v EHP, ako aj mimo EHP.

6.

Komisia konštatovala, že na karteli sa podieľali spoločnosti Prysmian Cavi e Sistemi Srl, ABB AB a Nexans France SAS. V tomto rozhodnutí Komisia považovala spoločnosti Prysmian SpA, Pirelli & C. SpA, The Goldman Sachs Group Inc., ABB Ltd. a Nexans SA za zodpovedné ako (nepriame) materské spoločnosti spoločností, ktoré sa podieľali na karteli, vo vzostupnej línii.

10.

V rozsudku napadnutom v konaní vo veci samej Rechtbank Amsterdam (Okresný súd Amsterdam) rozhodol, že nemá právomoc rozhodnúť o žalobách proti žalovaným so sídlom mimo Holandska. EWGB a i. podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Žalovaní so sídlom v Holandsku nespochybnili miestnu príslušnosť na prvom stupni. Vnútroštátny súd, Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam), preto musí podľa holandského procesného práva vychádzať z toho, že Rechtbank Amsterdam (Okresný súd Amsterdam) je miestne príslušný vo vzťahu ku všetkým žalovaným so sídlom v Holandsku.

B.

Vec C‑673/23

11.

Vec C‑673/23 sa tiež týka určenia spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti žalovaných v prvostupňovom konaní vo veci samej za škodu uplatňovanú v dôsledku dvoch porušení zákazu kartelov stanoveného v práve Únie. Tú konštatoval taliansky orgán na ochranu hospodárskej súťaže – Autorità garante della concorrenza e del mercato (ďalej len „AGCM“) – v rozhodnutí zo 17. júla 2019 (ďalej len „rozhodnutie AGCM“). Ide o kartel týkajúci sa kartónových preložiek, ktorý existoval od 2. februára 2004 do 30. marca 2017, a o kartel týkajúci sa obalov, ktorý trval od 7. septembra 2005 do 30. marca 2017.

15.

Unilever a i. podali na Rechtbank Amsterdam (Okresný súd Amsterdam) návrh na určenie, že Smurfit a i. sú voči nim spoločne a nerozdielne zodpovedné z dôvodu ich účasti na karteloch. Okrem toho sa domáhali náhrady škody, ktorej výška sa má určiť v samostatnom konaní.

16.

V rozsudku napadnutom v konaní vo veci samej Rechtbank Amsterdam (Okresný súd Amsterdam) rozhodol, že má medzinárodnú právomoc aj miestnu príslušnosť na rozhodnutie o žalobách proti žalovaným so sídlom mimo Holandska. Okrem toho sa domnieval, že jeho miestna príslušnosť vo vzťahu k žalovaným, ktorí majú sídlo v Holandsku, ale nie v Amsterdame, vyplýva z holandského občianskeho práva procesného, ako aj z vyjadrenia týchto účastníkov konania, v ktorom neboli vznesené námietky, a to nezávisle od článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia. Smurfit a i. podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Gerechtshof Amsterdam (Odvolací súd Amsterdam).

C.

Prejudiciálne otázky

ii)

na druhej strane žalobou proti

A.

spolužalovanému, ktorý je adresátom tohto rozhodnutia, a/alebo

B.

spolužalovanému, ktorý nie je adresátom rozhodnutia a o ktorom sa tvrdí, že ako právny subjekt patrí k podniku, ktorý je podľa rozhodnutia z verejnoprávneho hľadiska považovaný za zodpovedného za porušenie zákazu kartelov stanoveného v práve Únie?

(C‑673/23) či ústredný žalovaný má alebo nemá sídlo v členskom štáte, v ktorom vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže konštatoval (len) porušenie zákazu kartelov stanoveného v práve Únie na vnútroštátnom trhu,

c)

(C‑672/23)/d) (C‑673/23) či je spolužalovaný, ktorý je adresátom rozhodnutia, v tomto rozhodnutí klasifikovaný ako

i)

skutočný účastník kartelu v tom zmysle, že sa skutočne podieľal na jednej alebo viacerých konštatovaných dohodách, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, a/alebo na vzájomne zosúladených postupoch, alebo

ii)

(C‑672/23)/g) (C‑673/23) žalobcovia priamo alebo nepriamo nakupovali výrobky a/alebo služby od ústredného žalovaného a/alebo spolužalovaného alebo si ich priamo alebo nepriamo nechali dodať ústredným žalovaným a/alebo spolužalovaným?

Otázka 1b

Je pre zodpovedanie otázky 1a dôležité, či je alebo nie je predvídateľné, že dotknutý spolužalovaný bude žalovaný na súde príslušnom pre ústredného žalovaného? Ak áno, je táto predvídateľnosť samostatným kritériom pri uplatňovaní článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia? Je táto predvídateľnosť vzhľadom na rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal ( C‑882/19 , EU:C:2021:800 ), v zásade daná? Do akej miery okolnosti uvedené v otázke 1a [písm. a) až f) (C‑672/23)/písm. a) až g) (C‑673/23)] v prejednávanej veci spôsobujú, že je predvídateľné, že spolužalovaný bude žalovaný na súde príslušnom pre ústredného žalovaného?

Otázka 2

Má sa pri konštatovaní právomoci zohľadniť aj prípadný predpoklad úspešnosti žaloby proti ústrednému žalovanému? Ak áno, postačuje pri tomto posúdení, že a priori nemožno vylúčiť, že žaloba bude úspešná?

Otázka 3a (C‑672/23)

Môžu byť pri uplatnení článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia rôzni žalovaní so sídlom v tom istom členskom štáte (spolu) ústredným žalovaným?

Otázka 4b

Určuje článok 8 bod 1 nariadenia Brusel Ia priamo a bezprostredne miestne príslušný súd, pričom vylučuje uplatnenie vnútroštátneho práva?

Otázka 4c

V prípade, ak je odpoveď na otázku 4a záporná – takže ústredným žalovaným môže byť len jeden žalovaný – a odpoveď na otázku 4b kladná – takže článok 8 bod 1 nariadenia Brusel Ia bezprostredne určuje miestne príslušný súd, pričom vylučuje uplatnenie vnútroštátneho práva –,

existuje pri uplatnení článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia priestor na postúpenie veci v rámci jedného členského štátu súdu v tom istom členskom štáte, v obvode ktorého má sídlo žalovaný?

20.

Svojou prvou otázkou, ktorá je v oboch veciach až na niekoľko detailov totožná, sa vnútroštátny súd pýta, či je za okolností týchto vecí daná medzinárodná právomoc podľa článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia.

21.

Štvrtá otázka, ktorá je v oboch veciach totožná, sa týka toho, či a prípadne v akom rozsahu článok 8 bod 1 nariadenia Brusel Ia upravuje aj miestnu príslušnosť.

22.

Druhá a tretia prejudiciálna otázka sa v oboch veciach týkajú toho, či a prípadne v akom rozsahu sa má pri určovaní právomoci zohľadniť pravdepodobnosť úspechu žaloby proti ústrednému žalovanému.

25.

Pojem „podnik“ uvedený v článku 101 ZFEÚ zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu. Označuje tak hospodársku jednotku, aj keď je táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska zložená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. ( 5 ) Kvalifikácia ako „hospodárska jednotka“ a tým ako „podnik“ vedie de iure k spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti jednotiek, ktoré v čase dopustenia sa porušenia tohto ustanovenia tvoria hospodársku jednotku ( 6 ).

26.

Pritom právne odlišné osoby organizované vo forme skupiny tvoria jeden a ten istý podnik, ak neurčujú svoje správanie na predmetnom trhu samostatne, ale najmä vzhľadom na hospodárske, organizačné a právne väzby, ktoré ich spájajú s materskou spoločnosťou, podliehajú na tento účel účinkom skutočného uplatňovania rozhodujúceho vplyvu tejto riadiacej jednotky. ( 7 )

27.

V prípade, že materská spoločnosť vlastní (takmer) 100 %‑ný podiel na základnom imaní dcérskej spoločnosti, existuje vyvrátiteľná domnienka, že materská spoločnosť uplatňuje rozhodujúci vplyv na hospodársku činnosť dcérskej spoločnosti (ďalej len „domnienka kontroly“), takže jej možno pripísať porušenie, ktorého sa dopustila, a môže zaň niesť zodpovednosť. ( 8 )

31.

Podľa článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia možno osobu, ktorá má bydlisko na území členského štátu, žalovať, ak ide o jedného z viacerých žalovaných, aj na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných za predpokladu, že nároky sú navzájom „tak súvisiace“, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach. Rozsudky pritom nemožno považovať za nezlučiteľné už dôvodu, že dospeli k rôzdielnym rozhodnutiam právneho sporu, ale je potrebné, aby bol tento rozdiel okrem toho zasadený do rámca rovnakej skutkovej a právnej situácie. ( 12 )

32.

Táto podmienka je splnená, ak sa na viaceré podniky, ktoré sa zúčastnili na porušení pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, konštatovanom v rozhodnutí Komisie, vzťahujú žaloby založené na ich účasti na tomto porušení, a to napriek skutočnosti, že z geografického a časového hľadiska sa ňom zúčastnili rôznym spôsobom. ( 13 )

33.

To platí aj v prípade žalôb založených na účasti spoločnosti na porušení pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže a podaných proti tejto spoločnosti, ako aj proti jej materskej spoločnosti, a v ktorých sa uvádza, že tieto spoločnosti spoločne tvoria jeden a ten istý podnik. ( 14 )

Svojou druhou otázkou, ktorá je v oboch veciach totožná, sa vnútroštátny súd pýta, či sa pri konštatovaní právomoci má zohľadniť aj prípadná úspešnosť žaloby proti ústrednému žalovanému. Ak áno, pýta sa, či pri tomto posúdení postačuje, že a priori nemožno vylúčiť úspešnosť žaloby.

36.

Ako zdôraznil Súdny dvor v rozsudku vo veci Athenian Brewery a Heineken ( 15 ), v štádiu preskúmania medzinárodnej právomoci súd, na ktorý bola podaná žaloba, neskúma ani prípustnosť, ani dôvodnosť návrhu, ale identifikuje výlučne väzby so štátom súdu, ktoré odôvodňujú jeho právomoc podľa článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia. Súd, ktorému bola vec predložená, musí z dôvodov právnej istoty byť schopný rozhodnúť o svojej právomoci bez toho, aby bol povinný rozhodnúť vo veci samej. ( 16 )

37.

Článok 8 bod 1 nariadenia Brusel Ia sa však nesmie zneužívať tak, že sa podá žaloba smerujúca proti viacerým žalovaným s jediným cieľom odňať jedného alebo viacerých z nich z právomoci súdov členského štátu, v ktorom má bydlisko. ( 17 ) Tak by to bolo v prípade presvedčivých dôkazov, ktoré by umožnili dospieť k záveru, že žalobca umelo vytvoril alebo zachoval podmienky uplatnenia uvedeného ustanovenia. ( 18 )

38.

41.

Ďalej sa teda obmedzím na preskúmanie toho, či okolnosti, ktoré uviedol vnútroštátny súd – škoda mimo EHP [písmeno a)], uplatnenie domnienky kontroly [písmeno b)] a využitie intermediárnej holdingovej spoločnosti [písmeno c)] – spôsobujú, že žaloby podané proti ústredným žalovaným sa javia ako zjavne neopodstatnené.

a) Nárok na náhradu škody spôsobenej kartelom podľa práva Únie a škody mimo EHP

42.

Svojou otázkou 3a vo veci C‑672/23 sa vnútroštátny súd pýta, či nárok na náhradu škody spôsobenej kartelom podľa práva Únie priznaný každému na základe porušenia zákazu kartelov stanoveného v práve Únie zahŕňa právo na náhradu škody vzniknutej mimo EHP. Táto otázka vyplýva zo skutočnosti, že EWGB a i. majú sídlo a pôsobia v krajinách Perzského zálivu a vnútroštátny súd sa domnieva, že škoda, ktorá im bola spôsobená, vznikla tam. ( 22 )

43.

Ak by v konaní vo veci samej vo veci C‑672/23 malo dôjsť k meritórnemu preskúmaniu nárokov na náhradu škody, ktorej sa domáhajú EWGB a i., bolo by potrebné najprv preskúmať uplatniteľnosť nároku na náhradu škody spôsobenej kartelom podľa práva Únie vzhľadom na súvislosť skutkových okolností s treťou krajinou. Tento nárok sa má uplatniť v situácii, ktorá sa týka tretej krajiny, ak relevantné medzinárodné právo súkromné príslušného súdu vedie k jeho uplatniteľnosti. V prejednávanej veci to nie je vopred vylúčené, keďže ide o nárok vyplývajúci z protiprávneho konania vo forme káblového kartelu ( 23 ), ku ktorému došlo okrem iného na území Únie. Podľa medzinárodného práva súkromného členských štátov to môže viesť k uplatniteľnosti článku 101 ZFEÚ ( 24 ).

47.

Ak sa má uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej kartelom podľa práva Únie, je potrebné preskúmať, či sú splnené jeho podmienky.

48.

Je to tak vtedy, keď existuje príčinná súvislosť medzi kartelovou dohodou alebo postupom zakázaným článkom 101 ZFEÚ a škodou. ( 25 ) Je teda potrebné preukázať porušenie zakazujúceho ustanovenia v zmysle článku 101 ZFEÚ, škodu, ako aj príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma okolnosťami.

49.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora konkrétne síce vyplýva, že každý má právo domáhať sa náhrady akejkoľvek škody, ktorá mu vznikla, ak existuje príčinná súvislosť medzi takouto škodou a kartelovou dohodou alebo postupom zakázaným článkom 101 ZFEÚ. ( 28 ) Tento nárok vyplýva z toho, že článok 101 ZFEÚ ods. 1 vyvoláva priame účinky vo vzťahoch medzi jednotlivcami a zakladá dotknutým osobám práva, ktoré sú vnútroštátne súdy povinné ochraňovať. ( 29 )

53.

Podľa všetkého však Súdny dvor ešte nemal príležitosť rozhodnúť, či, resp. prípadne za akých podmienok ( 30 ) to platí aj pre škodu spôsobenú štátnym príslušníkom tretích krajín, ku ktorej došlo v tretích krajinách.

54.

Za týchto okolností treba na otázku 3a, ktorú položil vnútroštátny súd vo veci C‑672/23, odpovedať tak, že skutočnosť, že škoda uplatňovaná v konaní o žalobe o náhradu škody podľa kartelového práva na súde členského štátu vznikla mimo EHP, nevedie k tomu, že v rámci preskúmania právomoci treba žalobu považovať za zjavne neopodstatnenú.

b) Domnienka kontroly z hľadiska kartelového práva a presadzovanie kartelového práva súkromnoprávnymi prostriedkami

58.

Na otázku 3b vo veci C‑672/23, ako aj na otázku 3 vo veci C‑673/23 preto treba odpovedať tak, že vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej materská spoločnosť, ktorá priamo alebo nepriamo vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spoločnosti, uplatňuje rozhodujúci vplyv na túto dcérsku spoločnosť, možno uplatniť vo veciach týkajúcich sa škody spôsobenej kartelom.

c) Intermediárna holdingová spoločnosť a pojem podnik z hľadiska kartelového práva

59.

Otázka 3c vo veci C‑672/23 vyplýva z toho, že Draka Holding BV, ústredná žalovaná v tomto konaní vo veci samej, je holdingovou spoločnosťou, voči ktorej sa v zostupnej línii uplatňujú nároky vyplývajúce z porušenia kartelového práva, ktorého sa dopustila jej materská spoločnosť Prysmian Cavi e Sistemi. ( 36 )

60.

Zásady pripísania zodpovednosti v rámci hospodárskej jednotky ( 39 ), ktoré boli zhrnuté v úvode, však možno analogicky uplatniť na otázku hospodárskej činnosti intermediárnej holdingovej spoločnosti ako Draka Holding BV.

64.

Podľa týchto zásad musí byť intermediárnej holdingovej spoločnosti ako Draka Holding BV pripísaná hospodárska činnosť jej dcérskej spoločnosti (Prysmian Netherlands BV), keď táto dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje samostatne svoje správanie na trhu, ale v podstate uplatňuje pokyny, ktoré jej dala intermediárna holdingová spoločnosť ako materská spoločnosť (tzv. ovládajúca holdingová spoločnosť). Túto vyvrátiteľnú domnienku možno analogicky uplatniť pri materskej spoločnosti, ktorá vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spoločnosti. ( 40 ) V prejednávaných veciach teda treba predpokladať, že vzhľadom na to, že Draka Holding BV vlastní celé základné imanie spoločnosti Prysmian Netherlands BV ( 41 ), uplatňuje rozhodujúci vplyv na túto dcérsku spoločnosť, a preto jej možno pripísať hospodársku činnosť tejto dcérskej spoločnosti.

65.

Samotná skutočnosť, že objektom pripísania, ktorému sa pripisuje správanie dcérskej spoločnosti, je holdingová spoločnosť, nemôže brániť pripísaniu konania. ( 42 ) Toto pripísanie je totiž založené na skutočnosti, že v čase porušenia kartelového práva mohla materská spoločnosť (v tejto veci Draka Holding BV) vykonávať rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku svojej dcérskej spoločnosti (v tejto veci Prysmian Netherlands BV). Takýto vplyv však môže holdingová spoločnosť vykonávať rovnako ako akákoľvek iná materská spoločnosť, ktorá ovláda svoju dcérsku spoločnosť.

C.

Medzinárodná právomoc

68.

Svojou otázkou 1a, ktorá je v oboch veciach takmer totožná, sa vnútroštátny súd v podstate pýta na kritériá, podľa ktorých treba posúdiť, či má Rechtbank Amsterdam (Okresný súd Amsterdam) medzinárodnú právomoc tak vo vzťahu k žalobám podaným proti ústredným žalovaným ( 44 ), ako aj vo vzťahu k žalobám podaným proti rôznym spolužalovaným z dôvodu, že medzi žalobami je „úzka súvislosť“ v zmysle článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia (oddiel 1). Otázka 1b sa týka toho, či je predvídateľnosť takejto kumulácie žalôb samostatným kritériom pri uplatňovaní tohto ustanovenia (oddiel 2).

1. „Úzka súvislosť“ a pojem podnik

69.

Ako už bolo vysvetlené, v tejto súvislosti v rámci skúmania medzinárodnej právomoci stačí, aby sa a priori nezdalo vylúčené, že dotknuté spoločnosti patria k tým istým podnikom. ( 48 )

73.

V tejto súvislosti, najmä vo vzťahu k zostupnej zodpovednosti dcérskej spoločnosti za porušenie, ktorého sa dopustila jej materská spoločnosť (ako v prejednávanej veci C‑672/23), musí byť splnená požiadavka konkrétnej súvislosti medzi hospodárskou činnosťou dcérskej spoločnosti (alebo v prípade holdingovej spoločnosti dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti) ( 49 ) a predmetom porušenia, ktorého sa dopustila materská spoločnosť. Dôvodom je „funkčná“ povaha pojmu hospodárska jednotka, ktorý sa vždy vzťahuje na konkrétne porušenie. ( 50 )

74.

Nie je nevyhnutné, aby dcérska spoločnosť alebo dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti účastníkov kartelu sama predávala poškodeným výrobky, na ktoré sa priamo vzťahoval kartel, ako to bolo vo veci Sumal ( 51 ). Takáto dodatočná podmienka správne nebola stanovená v rozsudku vydanom v uvedenej veci, keďže to nie je rozhodujúce pre otázku existencie hospodárskej jednotky vo vzťahu ku konkrétnemu porušeniu. Naopak rozhodujúce je len to, či existuje konkrétna súvislosť medzi hospodárskou činnosťou dcérskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti a predmetom porušenia, napríklad preto, lebo protisúťažná dohoda uzavretá materskou spoločnosťou alebo materskou spoločnosťou materskej spoločnosti sa týkala tých istých výrobkov, aké uvádza na trh dcérska spoločnosť alebo dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti ( 52 ), alebo preto, lebo táto spoločnosť pôsobí v oblasti výroby týchto výrobkov.

78.

Celkovo teda treba na otázku 1a v oboch veciach odpovedať tak, že existuje úzka súvislosť v zmysle článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia medzi žalobami podanými proti spoločnostiam, v prípade ktorých existujú vážne indície nasvedčujúce tomu, že sú súčasťou podnikov v zmysle kartelového práva, ktoré sa spoločne dopustili porušenia zákazu kartelov stanoveného v práve Únie, pokiaľ nie je a priori vylúčené, že žalované spoločnosti patria k dotknutým podnikom.

2. „Úzka súvislosť“ a predvídateľnosť

79.

Cieľom otázky 1b, ktorá je v oboch veciach totožná, je zistiť, akú úlohu zohráva pri uplatňovaní článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia predvídateľnosť podania žaloby na súde, ktorý má právomoc vo vzťahu k ústrednému žalovanému, pre spolužalovaného.

80.

To platí najmä vtedy, ak sú situácie, v ktorých existuje „úzka súvislosť“, pre žalovaného rozpoznateľné. V prípade žalôb o náhradu škody spôsobenej porušením kartelového práva je to vzhľadom na právnu situáciu uvedenú v bodoch 25 až 33 tohto stanoviska prípad, keď sa žalovaný zúčastnil na jedinom porušení práva hospodárskej súťaže ako súčasť podniku v zmysle článku 101 ZFEÚ ( 60 ).

84.

V tejto situácii si časť podniku musela byť vedomá aj toho, že môže byť žalovaná v sídle časti iného podniku, ktorá sa podieľala na porušení. Je to preto, že účasťou príslušná časť podniku vytvorila aj úzku súvislosť s ostatnými účastníkmi.

85.

Zásada predvídateľnosti, ktorá sa má zohľadniť pri výklade článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia, preto nebráni uznaniu „úzkej súvislosti“ v zmysle tohto ustanovenia v prípadoch, o aký ide v prejednávanej veci.

86.

Otázkou 4b sa vnútroštátny súd pýta, či článok 8 bod 1 nariadenia Brusel Ia priamo a bezprostredne určuje miestne príslušný súd, pričom sa uplatní namiesto vnútroštátneho práva.

89.

To, že to tak je, vyplýva zo znenia tohto ustanovenia „na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných“. Týmto je určený len súd, ktorý je príslušný podľa práva členského štátu vo vzťahu k osobám s bydliskom na tomto mieste. To vylučuje určenie súdov v dotknutom členskom štáte podľa iných kritérií (napríklad vznik škody alebo bydlisko žalobcu).

90.

Je pravda, že v tejto súvislosti ešte nebolo vydané žiadne rozhodnutie týkajúce sa článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel Ia. Túto formuláciu, ktorá sa nachádza aj v iných článkoch nariadenia Brusel Ia, však Súdny dvor vždy vykladá rovnakým spôsobom. Ak sa odkazuje na „súdy členského štátu“, ako je to v článku 4 ods. 1, článku 7 ods. 6 alebo článku 11 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel Ia, má sa tým na mysli len medzinárodná právomoc ( 61 ). Ak sa však odkazuje na „súd miesta, kde sa nachádza...“, ako je to v článku 7 č. 2 až 5, článku 11 ods. 1 písm. b) a článku 18 nariadenia Brusel Ia, uvádza sa tým územná aj vecná príslušnosť príslušného súdu ( 62 ).

91.

Vnútroštátny súd kladie túto otázku len pre prípad, že by dotknutí ústrední žalovaní ( 66 ) nemohli byť spôsobilými ústrednými žalovanými. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a s výhradou preskúmania vnútroštátnym súdom sú však títo ústrední žalovaní spôsobilými ústrednými žalovanými a miestna príslušnosť v konaniach vo veci samej je navyše daná ( 67 ), keďže žalovaní ju nespochybnili, táto otázka sa zdá byť hypotetická.

95.

V každom prípade sa článok 8 bod 1 nariadenia Brusel Ia vzhľadom na svoje znenie jasne týka konkrétneho žalovaného s bydliskom v obvode súdu, na ktorý bola podaná žaloba. Spolužalovaný s bydliskom v inom súdnom obvode teda nemôže ako ústredný žalovaný založiť právomoc súdu, na ktorý bola podaná žaloba.

96.

V nadväznosti na to chce vnútroštátny súd svojou otázkou 4c zistiť, či podľa článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia existuje priestor na vnútroštátne postúpenie veci medzi súdmi dotknutého členského štátu, ak súd, na ktorý bola podaná žaloba, nemá právomoc rozhodovať o žalobe smerujúcej proti ústrednému žalovanému.

97.

1a.

Úzka súvislosť v zmysle článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia medzi žalobami podanými proti spoločnostiam, v prípade ktorých existujú vážne indície nasvedčujúce tomu, že sú súčasťou podnikov v zmysle kartelového práva, ktoré sa spoločne dopustili porušenia zákazu kartelov stanoveného v práve Únie, existuje, pokiaľ nie je a priori vylúčené, že žalované spoločnosti patria k dotknutým podnikom.

1b.

Predvídateľnosť súdu, ktorý má právomoc, nie je v rámci určenia právomoci podľa článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia základným prvkom, ale všeobecnou zásadou, ktorá musí byť dodržaná pri výklade každého pravidla osobitnej právomoci stanoveného týmto nariadením.

2.

V rámci preskúmania právomoci podľa článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia treba síce zohľadniť pravdepodobnosť úspechu žaloby podanej proti ústrednému žalovanému, avšak len ako indíciu nasvedčujúcu tomu, že žalobca umelo nevytvoril podmienky uplatnenia tohto ustanovenia, čo sa môže stať pri zjavne neopodstatnenej žalobe.

4.

Podľa článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia môže byť ústredným žalovaným len žalovaný s bydliskom v obvode súdu, na ktorý bola podaná žaloba, keďže toto ustanovenie priamo upravuje nielen medzinárodnú právomoc, ale aj miestnu príslušnosť. To nebráni vnútroštátnemu postúpeniu veci inému súdu toho istého členského štátu za predpokladu, že to neohrozí účinné uplatňovanie uvedeného nariadenia.

( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.

( 2 ) Pozri rozsudok z 13. februára 2025, Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2025:85 ), ako aj návrhy, ktoré som predniesla vo veci Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2024:798 ).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2012 ( Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 ).

( 4 ) Rozhodnutie Komisie C(2014) 2139 final, AT.39610 – Elektrické káble.

( 11 ) Rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal ( C‑882/19 , EU:C:2021:800 , bod 52 ).

( 12 ) Rozsudky z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide ( C‑352/13 , EU:C:2015:335 , bod 20 ), a z 13. februára 2025, Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2025:85 , bod 22 ).

( 13 ) Rozsudky z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide ( C‑352/13 , EU:C:2015:335 , bod 21 ), a z 13. februára 2025, Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2025:85 , bod 26 ).

( 14 ) Rozsudok z 13. februára 2025, Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2025:85 , bod 27 ).

( 15 ) Rozsudok z 13. februára 2025, Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2025:85 , bod 41 ).

( 16 ) Rozsudok z 13. februára 2025, Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2025:85 , bod 42 ). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2024:798 , bod 52 ), ako aj rozsudky z 3. júla 1997, Benincasa ( C‑269/95 , EU:C:1997:337 , bod 27 ), a z 28. januára 2015, Kolassa ( C‑375/13 , EU:C:2015:37 , bod 61 ).

( 23 ) Pozri bod 5 vyššie.

( 24 ) Pozri napríklad v prípade Nemecka § 40 (Nárok z mimozmluvnej zodpovednosti) Einführungsgesetz zum Bürgerlichen Gesetzbuche (zákon, ktorým sa zavádza Občiansky zákonník, ďalej len „EGBGB“) v znení uverejnenom 21. septembra 1994 (BGBl. I, s. 2494; 1997 I, s. 1061), ktorý bol naposledy zmenený článkom 15 zákona z 23. októbra 2024 (BGBl. 2024 I, č. 323). Pozri tiež článok 6 (Nekalá súťaž a konanie obmedzujúce slobodnú súťaž) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rím II“) je v prejednávanej veci uplatniteľný len na zlomok uplatneného nároku. Uplatňuje sa totiž nárok na náhradu škody, ktorá vznikla počas obdobia trvania kartelu od 18. februára 1999 do 29. januára 2009 (pozri bod 5 vyššie). Podľa článkov 31 a 32 nariadenia Rím II však toto nariadenie možno uplatniť len na skutočnosti, ktoré spôsobili škodu, ktoré nastali po 11. januári 2009.

( 25 ) Rozsudky z 20. septembra 2001, Courage a Crehan ( C‑453/99 , EU:C:2001:465 , bod 26 ); z 13. júla 2006, Manfredi a i. ( C‑295/04 až C‑298/04 , EU:C:2006:461 , body 61 a 63 ), a zo 6. októbra 2021, Sumal ( C‑882/19 , EU:C:2021:800 , bod 34 ).

( 26 ) Pozri rozsudky z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia ( 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 až 129/85 , EU:C:1988:447 , body 17 a 18 ); z 9. novembra 2000, Ingmar ( C‑381/98 , EU:C:2000:605 , bod 25 ), a zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2017:632 , body 41 až 49 ). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Intel Corporation/Komisia ( C‑413/14 P , EU:C:2016:788 , bod 280 a nasl.).

( 33 ) Rozsudky zo 14. marca 2019, Skanska Industrial Solutions a i. ( C‑724/17 , EU:C:2019:204 , bod 47 ), a zo 6. októbra 2021, Sumal ( C‑882/19 , EU:C:2021:800 , bod 38 ).

( 34 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 2025, Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2025:85 , body 45 a 46 ). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2024:798 , body 46 , 47 a 59 ).

( 35 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2024:798 , body 48 až 51 ).

( 36 ) Pozri bod 7 vyššie.

( 37 ) Pozri bod 30 vyššie.

( 38 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. ( C‑222/04 , EU:C:2006:8 , bod 108 ).

( 45 ) Pozri rozsudky z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide ( C‑352/13 , EU:C:2015:335 , bod 21 ), a z 13. februára 2025, Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2025:85 , bod 26 ), ako aj bod 32 vyššie.

( 46 ) Pozri v tomto zmysle bod 27 rozsudku z 13. februára 2025, Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2025:85 ), ktorý je citovaný v bode 33 vyššie.

( 47 ) Pozri rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal ( C‑882/19 , EU:C:2021:800 , body 42 až 44 ), ako aj návrhy, ktoré som predniesla vo veci Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2024:798 , bod 40 ).

( 48 ) Pozri bod 57 vyššie.

( 49 ) Pozri body 64 až 66 vyššie.

( 50 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 6. októbra 2021, Sumal ( C‑882/19 , EU:C:2021:800 , bod 46 ), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Sumal ( C‑882/19 , EU:C:2021:293 , bod 23 a nasl.). Pozri tiež BAUMEISTER, T.: Das Unternehmen im europäischen Wettbewerbsrecht. In: Neue Zeitschrift für Gesellschaftsrecht , roč. 2022, s. 59 a nasl., 66 a nasl.

( 57 ) Pozri najmä odôvodnenia 15 a 16 nariadenia Brusel Ia, ako aj rozsudky z 15. júla 2021, Volvo a i. ( C‑30/20 , EU:C:2021:604 , bod 42 ), a z 29. júla 2024, FTI Touristik (Medzinárodný prvok) ( C‑774/22 , EU:C:2024:646 , bod 33 ).

( 58 ) Pozri rozsudky z 1. decembra 2011, Painer ( C‑145/10 , EU:C:2011:798 , bod 81 ); z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide ( C‑352/13 , EU:C:2015:335 , bod 23 ); z 5. júla 2018, flyLAL‑Lithuanian Airlines ( C‑27/17 , EU:C:2018:533 , bod 40 ), a z 29. júla 2019, Tibor‑Trans ( C‑451/18 , EU:C:2019:635 , bod 34 ).

( 59 ) Pokiaľ ide o článok 6 bod 1 nariadenia Brusel I, pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2006, Reisch Montage ( C‑103/05 , EU:C:2006:471 , body 24 a 25 ).

( 60 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide ( C‑352/13 , EU:C:2015:335 , body 23 a 24 ), a z 13. februára 2025, Athenian Brewery a Heineken ( C‑393/23 , EU:C:2025:85 , body 34 a 35 ).

( 61 ) Rozsudky z 29. júla 2024, FTI Touristik (Medzinárodný prvok) ( C‑774/22 , EU:C:2024:646 , bod 42 ), a z 30. júna 2022, Allianz Elementar Versicherung ( C‑652/20 , EU:C:2022:514 , body 37 , 38 a 42 ).

( 62 ) Rozsudky z 3. mája 2007, Color Drack ( C‑386/05 , EU:C:2007:262 , bod 30 ), z 15. júla 2021, Volvo a i. ( C‑30/20 , EU:C:2021:604 , bod 33 ), z 30. júna 2022, Allianz Elementar Versicherung ( C‑652/20 , EU:C:2022:514 , body 37 , 38 a 42 ), a z 29. júla 2024, FTI Touristik (Medzinárodný prvok) ( C‑774/22 , EU:C:2024:646 , bod 42 ).

( ) Rozsudok zo 7. marca 1995, Shevill a i. ( C‑68/93 , EU:C:1995:61 , bod 36 ).