C-692/23

62023CC0692

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ATHANASIOS RANTOS

prednesené 30. apríla 2025 ( 1 )

Vec C‑692/23

AVR‑Afvalverwerking BV

Afvalsturing Friesland NV

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gerechtshof Den Haag (Odvolací súd Haag, Holandsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Verejné zákazky – Smernica 2014/24/EÚ – Článok 12 ods. 3 – Zákazka, ktorá je predmetom tzv. ‚in‑house‘ zadania – Podmienky – Prahová hodnota činností kontrolovanej právnickej osoby vykonávaných pri plnení úloh zverených verejnými obstarávateľmi – Zohľadnenie obratu spoločností prepojených v skupine – Zohľadnenie obratu dosiahnutého pri činnostiach vykonávaných na príkaz verejných obstarávateľov“

Úvod

1.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 12 ods. 3 prvého pododseku písm. b) a článku 12 ods. 5 smernice 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní ( 2 ).

Pripomínam, že v súlade s touto výnimkou, ktorú Súdny dvor zaviedol v rozsudku Teckal ( 3 ), ktorá bola následne kodifikovaná najmä v článku 12 smernice 2014/24 ( 4 ), verejné zákazky zadávané právnickým osobám kontrolovaným verejným obstarávateľom nepodliehajú uplatneniu pravidiel týkajúcich sa verejného obstarávania, ak tento verejný obstarávateľ vykonáva nad dotknutou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami, a táto právnická osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v prospech verejného obstarávateľa. Ratio legis tohto pravidla totiž spočíva v tom, že verejný obstarávateľ v takomto prípade koná v skutočnosti s použitím vlastných prostriedkov a subjekt, ktorému sa zákazka zadáva, tvorí takmer súčasť jeho vnútorných organizačných zložiek ( 5 ). Hoci odsek 1 tohto článku stanovuje podmienky na uplatnenie uvedenej výnimky v prípade zákaziek zadávaných verejným obstarávateľom, ktorý sám vykonáva kontrolu nad právnickou osobou, jeho odsek 3 rozširuje tú istú výnimku na zákazky zadávané verejným obstarávateľom, ktorý takúto kontrolu vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi. O túto poslednú uvedenú situáciu ide aj v prejednávanej veci, v ktorej dotknutú právnickú osobu (konkrétne AF) kontroluje niekoľko holandských obcí, vrátane obcí BAR.

4.

V tejto súvislosti článok 12 ods. 3 prvý pododsek smernice 2014/24 vyžaduje na to, aby bolo možné vykonať „in‑house“ zadanie zákazky ( 6 ), splnenie troch podmienok, medzi ktoré patrí podmienka stanovená v písmene b) tohto odseku 3, o ktorú ide vo veci samej a ktorá vyžaduje, aby kontrolovaná právnická osoba vykonávala „viac ako 80 % [svojich] činností“ pri plnení úloh, ktorými ju poverili verejní obstarávatelia, ktorí ju kontrolujú (ďalej len „podmienka činností“). Článok 12 ods. 5 tejto smernice spresňuje, že tento „percentuálny podiel činností“ možno okrem iného určiť tak, že základom je „priemerný celkový obrat… za tri roky predchádzajúce zadaniu zákazky“.

Odôvodnenia 5, 31 a 32 smernice 2014/24 uvádzajú:

„(5)

Je potrebné pripomenúť, že nič v tejto smernici členské štáty nezaväzuje, aby dodávateľsky zabezpečili alebo externalizovali poskytovanie služieb, ktoré si želajú poskytovať sami alebo organizovať prostredníctvom iných ako verejných zákaziek v zmysle tejto smernice. …

…

(31)

Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na zmluvy uzavreté medzi subjektmi vo verejnom sektore mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa v jednotlivých členských štátoch, dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi, vykladá rôznymi spôsobmi. Z tohto dôvodu je nevyhnutné spresniť, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavreté v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania.

…“

8.

Článok 2 tejto smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“ v odseku 1 stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

‚verejní obstarávatelia‘ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie, alebo združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

…“

9.

Článok 12 uvedenej smernice, nazývaný „Verejné zákazky medzi subjektmi v rámci verejného sektora“, stanovuje:

„1. Verejná zákazka, ktorú verejný obstarávateľ zadal právnickej osobe, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

verejný obstarávateľ vykonáva nad príslušnou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami;

3. Verejný obstarávateľ, ktorý nad právnickou osobou, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, nevykonáva kontrolu v zmysle odseku 1, môže napriek tomu zadať verejnú zákazku uvedenej právnickej osobe bez uplatnenia tejto smernice, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi kontrolu nad uvedenou právnickou osobou, ktorá je podobná kontrole, akú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)

viac ako 80 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi, a

c)

iii)

kontrolovaná právnická osoba nesleduje žiadne záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami kontrolujúcich verejných obstarávateľov.

…

5. Na určenie percentuálneho podielu činností uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. b), odseku 3 prvom pododseku písm. b) a odseku 4 písm. c) sa berie do úvahy priemerný celkový obrat alebo vhodný alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady vzniknuté príslušnej právnickej osobe alebo verejnému obstarávateľovi, pokiaľ ide o služby, tovary a práce za tri roky predchádzajúce zadaniu zákazky.

…“

Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

13.

V roku 2000 založili tri obce provincie Južný Holland (Holandsko) neziskovú organizáciu Irado, ktorá zabezpečuje predovšetkým realizáciu ich nakladania s odpadom. V roku 2017 sa Irado stala akcionárom spoločnosti AF a od 1. februára 2017 si necháva touto spoločnosťou spracovať zvyškový odpad z domácností, ktorý zbiera z týchto troch obcí.

14.

V roku 2015 obce BAR, ktoré sa nachádzajú aj v provincii Južný Holland, založili neziskovú organizáciu BAR s cieľom zabezpečiť realizáciu ich nakladania s odpadom. ( 11 )

15.

Do 31. decembra 2019 mala každá z obcí BAR uzavretú zmluvu s rôznymi spoločnosťami na spracovanie odpadu. Na základe týchto zmlúv AVR, obchodná spoločnosť špecializujúca sa na toto odvetvie, spracovávala zvyškový odpad z domácností v týchto obciach čiastočne ako subdodávateľ.

19.

Dňa 31. decembra 2019 sa BAR stala akcionárom spoločnosti Irado.

20.

AVR podala žalobu na Rechtbank Den Haag (súd v Haagu, Holandsko), ktorou sa domáhala v prvom rade zrušenia alebo subsidiárne vypovedania alebo nevykonania zadaní zákaziek uvedených v bodoch 17 a 18 vyššie z dôvodu, že neboli splnené podmienky umožňujúce „in‑house“ zadanie zákazky. Touto žalobou sa tiež domáhala vyhlásenia verejného obstarávania na tieto zákazky, ak by ich obce BAR ešte chceli zadať.

21.

Po zamietnutí tejto žaloby z dôvodu, že podmienky na „in‑house“ zadanie zákazky boli splnené, podala AVR proti rozsudku odvolanie na Gerechtshof Den Haag (Odvolací súd Haag, Holandsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

25.

Na jednej strane si totiž kladie otázku, či na účely výpočtu obratu, ktorý treba zohľadniť pri posudzovaní splnenia podmienky prahovej hodnoty 80 % činností, treba zohľadniť len obrat dosiahnutý spoločnosťou AF alebo aj obrat skupiny, do ktorej patrí. V prejednávanej veci sa totiž podľa spôsobu, akým sa posudzuje konsolidovaný obrat skupiny, táto prahová hodnota dosiahne alebo nedosiahne.

26.

V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že žalované vo veci samej tvrdia, že keďže sa článok 12 ods. 3 prvý pododsek písm. b) smernice 2014/24 výslovne týka činností právnickej osoby, ktorej bola zadaná verejná zákazka, relevantným obratom môže byť len obrat samotnej tejto právnickej osoby, teda spoločnosti AF. Ak by sa vychádzalo z konsolidovaného obratu skupiny, do ktorej patrí, išlo by o uplatnenie tohto ustanovenia contra legem . Okrem toho konsolidovaný obrat nie je podľa nich dobrým ukazovateľom, keďže teória konsolidácie v účtovnom práve je príliš technická a zložitá. Naopak AVR zase tvrdí, že treba vychádzať z obratu skupiny, pretože je to jediný spôsob, ako zohľadniť faktickú a ekonomickú realitu osoby, ktorá je súčasťou určitej skupiny. ( 12 ) V opačnom prípade by právnická osoba kontrolovaná verejnými obstarávateľmi mohla obísť požiadavku uvedenú v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) tejto smernice tým, že by pôsobila v skupine, v rámci ktorej by táto právnická osoba sama vykonávala viac ako 80 % svojich činností v prospech týchto verejných obstarávateľov, pričom jedna alebo viacero spoločností tejto skupiny by pôsobili na voľnom trhu.

i)

konsolidovaný obrat, pri ktorom sa má obrat príslušnej právnickej osoby pripočítať k obratu ostatných podnikov v skupine v súlade s vnútroštátnou transpozíciou článkov 22 a 24 smernice 2013/34, alebo

ii)

obrat podnikov, s ktorými kontrolovaná právnická osoba tvorí hospodársku jednotku v zmysle pojmu ‚podnik‘ podľa práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže?

2.

Ak je odpoveď na prvú otázku taká, že sa má zohľadniť len obrat samotnej kontrolovanej právnickej osoby, má sa kritérium činností uvedené v tejto otázke vykladať v tom zmysle, že: má sa obrat, ktorý vznikne, keď tretie osoby ako užívatelia vyložia odpad na skládke, ktorú kontrolovaná právnická osoba prevádzkuje na príkaz kontrolujúcich verejných obstarávateľov, považovať za obrat vyplývajúci z plnenia úloh, ktoré na túto právnickú osobu preniesli kontrolujúci verejní obstarávatelia, ak sa zohľadní skutočnosť, že kontrolovaná právnická osoba pri tomto prevádzkovaní konkuruje aj súkromným subjektom?“

31.

Pripomínam, že toto ustanovenie uvádza, že do pôsobnosti tejto smernice nepatrí verejná zákazka, ktorú verejný obstarávateľ zadal právnickej osobe, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom, ak po prvé verejný obstarávateľ spoločne s inými verejnými obstarávateľmi vykonáva nad touto právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonávajú nad svojimi vlastnými činnosťami ( prvá podmienka ), po druhé viac ako 80 % činností uvedenej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia alebo iné právnické osoby kontrolované týmito verejnými obstarávateľmi ( druhá podmienka ), a po tretie v tej istej právnickej osobe v zásade nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu ( tretia podmienka ).

32.

V prejednávanej veci sa otázky položené vnútroštátnym súdom týkajú výlučne druhej podmienky a vznikli v spore týkajúcom sa spracovania odpadu z domácností v obciach BAR prostredníctvom pomerne zložitej právnej štruktúry.

33.

34.

Spor vo veci samej sa dostal na vnútroštátny súd na základe odvolania, ktoré podala AVR, obchodná spoločnosť pôsobiaca v oblasti spracovania odpadov, s cieľom spochybniť zákonnosť zadaní zákaziek BAR – Irado a Irado – AF na základe výnimky „in‑house“.

35.

V záujme určenia, či je možné odvolávať sa na výnimku „in‑house“, tento súd uvádza, že je potrebné posúdiť, či AF vo vzťahoch, ktoré udržiava so spoločnosťami BAR a Irado, spĺňa druhú podmienku stanovenú v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) smernice 2014/24, podľa ktorej musí AF vykonávať viac ako 80 % svojich činností pri plnení úloh, ktorými ju poverili akcionári spoločnosti AF, konkrétne Irado a ostatné obce Frízska. Takéto posúdenie je podmienené dvoma prvkami, a to na jednej strane obratom zohľadneným pri posúdení kritéria činností, pričom prahová hodnota „viac ako 80 %“ činností by sa dosiahla výlučne obratom spoločnosti AF zohľadneným samostatne a nie obratom skupiny, do ktorej patrí ( prvá prejudiciálna otázka ), a na druhej strane zohľadnením obratu skládky spoločnosti AF ako obratu dosiahnutého pri plnení úloh zverených spoločnosti AF akcionármi, ktorí ju kontrolujú ( druhá prejudiciálna otázka ).

36.

Po týchto spresneniach považujem za užitočné predtým, ako pristúpim k vecnému preskúmaniu týchto otázok, poukázať v druhom rade na niektoré aspekty súvisiace s uplatnením výnimky „in‑house“, ktoré sa podľa môjho názoru zdajú byť relevantné aj na účely tejto analýzy, avšak neboli predmetom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

V tejto súvislosti chcem poznamenať, že v prejednávanej veci zo skutočností uvedených v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nevyplýva, že by boli obce BAR priamo zastúpené v rozhodovacích orgánoch spoločnosti AF, čo by im umožnilo vykonávať rozhodujúci vplyv na dôležité rozhodnutia prijaté touto spoločnosťou. Skôr sa zdá, že obce BAR boli v týchto orgánoch zastúpené nepriamo prostredníctvom spoločnosti Irado, ktorá je kontrolovaná spoločnosťou BAR, ktorú zase spoločne kontrolujú obce BAR. ( 15 ) V prípade takejto nepriamej kontroly prostredníctvom dvoch sprostredkovateľských subjektov mi však nie je jasné, ako sa tento druh kaskádovej kontroly odlišuje od nepriamej kontroly, ktorú Súdny dvor výslovne vylúčil v rámci spoločných kontrol. Okrem toho by takýto typ kaskádovej kontroly fakticky viedol k oslabeniu pôvodne vykonávanej kontroly, čím by sa vzďaľoval od ratio legis výnimky „in‑house“, ktorý spočíva na myšlienke, že verejní obstarávatelia vykonávajú svoje úlohy služby vo verejnom záujme s použitím vlastných zdrojov. ( 16 ) Bude teda úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či za okolností prejednávanej veci kontrola vykonávaná obcami BAR nad spoločnosťou AF predstavuje skutočnú kontrolu podobnú kontrole, akú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami.

39.

40.

Po tretie, pokiaľ ide o tú istú problematiku, aj keď vnútroštátny súd spresnil, že prejudiciálne otázky sa týkajú dvoch priamo zadaných zákaziek, konkrétne zadania zákaziek BAR – Irado a Irado – AF, zdá sa ťažké pochopiť, prečo by činnosti spoločnosti AF mali byť v prejednávanej veci relevantné na účely posúdenia zákonnosti zadania zákazky BAR – Irado, keď AF nie je zmluvnou stranou zmluvy týkajúcej sa tejto zákazky. Tieto dve zadania zákaziek by sa totiž mali skúmať oddelene, pričom zadanie zákazky BAR – Irado by malo byť preskúmané na základe obratu spoločnosti Irado. ( 21 )

41.

V treťom a poslednom rade, pokiaľ ide o otázky položené vnútroštátnym súdom, chcem pripomenúť, že ako už Súdny dvor rozhodol, hlavný cieľ pravidiel práva Únie v oblasti verejných zákaziek, ktorým je voľný pohyb tovaru a služieb a nastolenie nenarušenej hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch, zahŕňa povinnosť uplatňovať pravidlá týkajúce sa postupov zadávania verejných zákaziek, ak má verejný obstarávateľ v úmysle uzavrieť so subjektom, ktorý je právne odlišným subjektom, odplatnú zmluvu, či už bude týmto subjektom samotný verejný obstarávateľ alebo nie. Každú výnimku z uplatňovania tejto povinnosti treba vykladať reštriktívne. ( 22 )

42.

Tieto otázky bude potrebné analyzovať práve s prihliadnutím na túto poslednú uvedenú judikatúru, keďže ako vyplýva z odôvodnenia 31 smernice 2014/24, najmä spresnenia, ktoré sa majú poskytnúť v prípade zmlúv uzavretých medzi subjektmi patriacimi do verejného sektora, sa musia opierať o zásady stanovené v uvedenej judikatúre. ( 23 )

45.

V tejto súvislosti chcem na úvod uviesť, že ani pojem „percentuálny podiel činností“, ani pojem „obrat“ uvedené v tomto článku 12 ods. 5 nie sú v rámci smernice 2014/24 vymedzené ani špecifikované. ( 24 )

46.

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje samostatný a jednotný výklad v celej Európskej únii, ktorý musí zohľadňovať nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou. Prvky relevantné pri výklade ustanovenia práva Únie môžu vyplývať aj z vývoja tohto ustanovenia. ( 25 )

47.

V prvom rade, pokiaľ ide o znenie článku 12 ods. 5 prvého pododseku smernice 2014/24, z tohto ustanovenia vyplýva, že na určenie percentuálneho podielu činností „sa berie do úvahy priemerný celkový obrat alebo vhodný alternatívny ukazovateľ založený na činnosti, napríklad náklady vzniknuté príslušnej právnickej osobe alebo verejnému obstarávateľovi, pokiaľ ide o služby, tovary a práce za tri roky predchádzajúce zadaniu zákazky“ ( 26 ). Okrem toho druhý odsek tohto ustanovenia stanovuje, že „ak z dôvodu dátumu, ku ktorému príslušná právnická osoba alebo verejný obstarávateľ boli založení alebo začali činnosť alebo v dôsledku reorganizácie ich činnosti takýto obrat… nie je za predchádzajúce tri roky k dispozícii alebo už nie je relevantný, je postačujúce preukázať, najmä prostredníctvom podnikateľských plánov, že meranie činnosti je dôveryhodné“ ( 27 ).

51.

Ďalej v druhom rade, pokiaľ ide o kontext a vývoj článku 12 ods. 5 prvého pododseku smernice 2014/24, chcem pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 1 bodu 5 tejto smernice sú „verejné zákazky“ vymedzené ako „odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi“ ( 31 ). Pojmom „hospodársky subjekt“ sa v súlade s bodom 10 toho istého ustanovenia označuje „ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov …, ktoré na trhu ponúkajú uskutočnenie stavebných prác a/alebo uskutočnenie stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb“ ( 32 ). V rámci analýzy článku 12 uvedenej smernice teda nemožno ignorovať, že toto ustanovenie v rozsahu, v akom sa týka „verejných zákaziek medzi subjektmi v rámci verejného sektora“, používa terminológiu, ktorá sa používa na vymedzenie „verejných zákaziek“, bez ohľadu na skutočnosť, že predstavuje výnimku z uplatňovania pravidiel týkajúcich sa ich zadávania. Je teda zrejmé, že tento článok 12 v odsekoch 1 a 3 odkazuje na „právnickú osobu, ktorá sa spravuje súkromným alebo verejným právom“, s cieľom zabezpečiť terminologickú súdržnosť s pojmom „hospodársky subjekt“, ktorý sa tiež týka najmä „právnických osôb“. Okrem toho, keďže „verejné zákazky“ sú vymedzené ako „odplatné zmluvy“, a to aj v rámci výnimky stanovenej v článku 12 ods. 3 tej istej smernice, zákazka musí byť zadaná osobe, ktorá je zmluvnou stranou. Táto kontextuálna analýza by teda vysvetľovala rozhodnutie normotvorcu Únie použiť pojem „právnická osoba“, a nie širší pojem, akým je „podnik“ alebo „skupina podnikov“, ktorý by umožňoval len na základe znenia tohto ustanovenia dospieť k záveru, že rozsah relevantného obratu môže byť širší ako obrat dotknutej právnickej osoby. Aj keď je síce nesporné, že tento normotvorca mohol odkázať na pojem „podnik“, z tejto kontextuálnej analýzy, a dokonca ani z prípravných prác k smernici 2014/24 nevyplýva, že by bol pojem „právnická osoba“ zvolený zámerne, aby bol v protiklade s pojmom „podnik“, alebo že by tieto dva pojmy nemohli koexistovať. ( 33 )

54.

V tejto súvislosti sa domnievam, že ak je kontrolovaná právnická osoba na čele skupiny, ako je to v prejednávanej veci, a teda koná ako materská spoločnosť, konsolidovaný obrat tejto skupiny lepšie odráža, či plnenia poskytované touto právnickou osobou sú alebo nie sú v podstate určené verejnému obstarávateľovi.

55.

Po prvé v takomto prípade totiž konsolidovaný obrat v zásade poskytuje presnejší obraz o skutočnej a efektívnej veľkosti tejto kontrolovanej právnickej osoby, čo umožňuje posúdiť, či môže vstúpiť do konkurenčného vzťahu s inými podnikmi, hoci aj nepriamo, konkrétne s podnikmi, ktoré konkurujú dcérskym spoločnostiam, ktoré kontroluje. Z dôvodu tejto kontroly vykonávanej nad dcérskymi spoločnosťami totiž z hľadiska hospodárskej súťaže môžu byť obraty dosiahnuté dcérskymi spoločnosťami „priradené“ materskej spoločnosti, takže sa zdá logické, že posúdenie percentuálneho podielu činností vykonávaných v rámci plnenia úloh, ktorými ju poverili títo verejní obstarávatelia, sa uskutočňuje vo vzťahu k tomuto konsolidovanému obratu. V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že činnosti kontrolovaných dcérskych spoločností skupiny sú neoddeliteľne spojené s plnením úloh, ktoré sú zverené materskej spoločnosti, či dokonca nevyhnutné pre tieto úlohy, takže obrat dosiahnutý týmito dcérskymi spoločnosťami musí byť zohľadnený ako obrat dosiahnutý v rámci plnenia týchto úloh. ( 36 )

56.

Po druhé, ak je materská spoločnosť podporená „in‑house“ zadaním zákazky, je celkom predstaviteľné, že dcérska spoločnosť, aj keď je aktívna na inom trhu, bude mať z vecného hľadiska z toho prospech, keďže sa dostane do výhodnejšieho postavenia v porovnaní so svojimi konkurentmi. V praxi by tak mohla využiť solventnosť, ako aj ľudské a materiálne zdroje materskej spoločnosti. V rovnakej línii by si kontrolovaná právnická osoba mohla dovoliť uplatňovať voči verejným akcionárom vyššie než trhové sadzby, aby mohla prostredníctvom svojich dcérskych spoločností účtovať osobám, ktoré nie sú akcionármi, nižšie ceny, čo by viedlo k nekalej hospodárskej súťaži voči súkromným subjektom poskytujúcim konkurenčné služby osobám, ktoré nie sú akcionármi. ( 37 )

60.

Po prvé, pokiaľ ide o smernicu 2013/34 , z jej odôvodnenia 31 vyplýva, že „v konsolidovanej účtovnej závierke by sa mali prezentovať činnosti materského podniku a jeho dcérskych podnikov ako jedného ekonomického celku (skupiny) . Podniky, v ktorých má materský podnik rozhodujúci vplyv, by sa mali považovať za dcérske podniky. Rozhodujúci vplyv by sa mal zakladať na držbe väčšiny hlasovacích práv , ale rozhodujúci vplyv môže existovať aj vtedy, keď existujú dohody s partnerskými akcionármi alebo spoločníkmi. Za určitých okolností sa rozhodujúci vplyv môže účinne vykonávať aj vtedy, keď materský podnik vlastní v dcérskom podniku menšinový podiel alebo nevlastní žiadny podiel . ( 39 )

61.

Z toho vyplýva, že táto smernica sa vzťahuje nielen na situácie kapitálovej kontroly, ale aj na zmluvnú a administratívnu kontrolu, čím uprednostňuje funkčný prístup. Článok 22 uvedenej smernice totiž stanovuje, že členské štáty vyžadujú od materských spoločností, aby zostavovali „konsolidovanú účtovnú závierku“ a „konsolidovanú správu o hospodárení“, ak vykonávajú kontrolu nad dcérskou spoločnosťou. Táto kontrola sa stanovuje na základe rôznych skutočností, konkrétne, či má materská spoločnosť predovšetkým väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov dcérskej spoločnosti, právo vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu dcérskej spoločnosti, alebo právo vykonávať rozhodujúci vplyv v tejto spoločnosti na základe zmluvy.

62.

Na druhej strane chcem uviesť, že výklad uprednostňujúci zohľadnenie ročnej účtovnej závierky, ako je stanovená smernicou 2013/34, na účely overenia týkajúceho sa percentuálneho podielu činností, existuje aj v právnej úprave týkajúcej sa zadávania zákaziek subjektmi pôsobiacimi v osobitných odvetviach (smernica 2014/25) a udeľovania koncesií (smernica 2014/23/EÚ ( 41 )). S cieľom overiť, či je podnik „pridružený“ k určitému obstarávateľovi, a teda priamo alebo nepriamo podlieha dominantnému vplyvu tohto obstarávateľa, tieto dve smernice totiž výslovne stanovujú, že konsolidovaná účtovná závierka predstavuje „čo najľahší“ prostriedok na vykonanie takéhoto overenia ( 42 ). V súlade s uvedenými smernicami je teda „pridruženým podnikom“ každý podnik, „ktorého ročná účtovná závierka sa konsoliduje s ročnou účtovnou závierkou obstarávateľa v súlade s požiadavkami smernice [2013/34]“, a ak rovnaké služby poskytuje „viac ako jeden podnik, ktorý je pridružený k obstarávateľovi, s ktorým tvorí hospodársku skupinu “, požadovaný percentuálny podiel sa vypočíta „ s prihliadnutím na celkový obrat pochádzajúci z poskytovania služieb, tovaru alebo prác týmito pridruženými podnikmi“ ( 43 ). Neexistuje dôvod, prečo by sa tieto pravidlá nemali uplatňovať a vykladať rovnakým spôsobom v rámci smernice 2014/24. ( 44 )

64.

V dôsledku toho sa domnievam, že konsolidovaná účtovná závierka podľa smernice 2013/34 môže poskytnúť doplňujúce informácie pre výklad podmienky činností stanovenej najmä v článku 12 ods. 3 prvom pododseku písm. b) smernice 2014/24.

65.

Po druhé, pokiaľ ide o použitie pojmov „podnik“ a „hospodárska jednotka “ v práve hospodárskej súťaže, chcem poznamenať, že pravidlá Únie týkajúce sa konsolidovaných účtovných závierok sa v niektorých prípadoch neuplatňujú, napríklad v dôsledku veľkosti príslušných podnikov alebo nesplnenia určitých podmienok súvisiacich s ich právnou formou. ( 47 ) Ďalej nie je vylúčené, že „kontrolovaná právnická osoba“ môže na plnenie úloh, ktoré jej boli zverené, povolať inú právnickú osobu, v ktorej má „kontrolovaná právnická osoba“ menšinový podiel, čím by táto spoločnosť nepodliehala povinnosti konsolidácie. V takom prípade teda možno uvažovať o alternatívnom kritériu na zabezpečenie jednotného uplatňovania podmienky činností a mohlo by byť užitočné opierať sa o pojmy „podnik“ a „hospodárska jednotka“ v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Pojem „podnik“, ktorý je obsiahnutý v článkoch 101 a 102 ZFEÚ, je totiž autonómnym pojmom, ktorý označuje pôvodcu porušenia práva hospodárskej súťaže a zahŕňa každý subjekt pozostávajúci z osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob jeho financovania. ( 48 ) Vychádzajúc z funkčného prístupu Súdny dvor konštatoval, že pojem „podnik“ označuje hospodársku jednotku, aj keď je táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska zložená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže totiž tým, že sa zameriava na činnosti podnikov, stanovuje ako rozhodujúce kritérium existenciu jednotnosti správania na trhu bez toho, aby formálne oddelenie rôznych spoločností vyplývajúce z ich odlišnej právnej subjektivity mohlo brániť takejto jednotnosti na účely uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže. ( 49 ) Tento pojem „hospodárska jednotka“ bol vypracovaný a používal sa na dvojaký účel, a to jednak aby sa vylúčili z pôsobnosti článku 101 ZFEÚ dohody medzi subjektmi, ktoré sú súčasťou toho istého podniku, a jednak aby sa protisúťažné správanie dcérskej spoločnosti v rámci skupiny spoločností pripísalo materskej spoločnosti.

O druhej prejudiciálnej otázke

69.

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 12 ods. 3 prvý pododsek písm. b) smernice 2014/24 v spojení s článkom 12 ods. 5 prvým pododsekom tejto smernice vykladať v tom zmysle, že na účely určenia obratu kontrolovanej právnickej osoby dosiahnutého pri plnení úloh, ktorými ju poverili verejní obstarávatelia, ktorí ju kontrolujú, treba zohľadniť obrat dosiahnutý od tretích užívateľov na trhoch, na ktorých táto právnická osoba vstupuje aj do konkurenčného vzťahu so súkromnými subjektmi.

70.

Pripomínam, že v prejednávanej veci sa tento súd pýta, či treba obrat dosiahnutý od tretích užívateľov, ktorí vykladajú odpad na skládku prevádzkovanú spoločnosťou AF, zohľadniť ako obrat dosiahnutý v rámci plnenia úloh, ktorými ju poverili obce BAR. Hoci uvedený súd formuloval túto otázku za predpokladu, že odpoveď na prvú otázku bude taká, že sa má zohľadniť len obrat kontrolovanej právnickej osoby, k čomu podľa môjho názoru nedôjde, nie je vylúčené, že vnútroštátny súd bude musieť vykonať skutkové posúdenia, v dôsledku čoho by preňho mohla byť užitočná odpoveď na druhú otázku. Preto považujem za potrebné na ňu odpovedať.

71.

74.

V prejednávanej veci by teda nebolo relevantné zohľadniť skutočnosť, že na dotknutú skládku vykladajú odpad výlučne tretie osoby. Vnútroštátnemu súdu však prináleží overiť, či AF bola poverená prevádzkou tejto skládky v mene obcí, ktoré ju kontrolujú, na účely plnenia úloh služby vo verejnom záujme. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania pritom vyplýva, že na uvedenú skládku sa dostáva zvyškový odpad, ktorý nepochádza z domácností, a to najmä priemyselný odpad a odpad pochádzajúci zo sanácie pôdy. Naproti tomu zadania zákaziek BAR – Irado a Irado – AF sa týkali len spracovania odpadu z domácností v obciach BAR. ( 51 ) Tieto okolnosti na prvý pohľad znamenajú, že úlohy vykonávané spoločnosťou AF v rámci skládky, ktorú prevádzkuje, nepatrili medzi úlohy zverené verejnými obstarávateľmi v zmysle článku 12 ods. 3 prvého pododseku písm. b) tejto smernice 2014/24.

75.

V druhom rade výnimka týkajúca sa „in‑house“ zadávania zákaziek neobsahuje žiadnu podmienku, ktorá by obmedzovala jej pôsobnosť na odvetvia, ktoré nie sú otvorené hospodárskej súťaži. Jedinou otázkou, ktorú treba preskúmať, je totiž to, či prevádzkovanie skládky spoločnosťou AF (vrátane spracovania odpadu, ktorý nepochádza z domácností, čo vykonávajú aj súkromné subjekty) skutočne spadá do plnenia úlohy zverenej spoločnosti AF verejnými obstarávateľmi, ktorí ju kontrolujú. Preto okolnosť, že AF priamo konkuruje súkromným subjektom, je sama osebe irelevantná, keďže prijímanie zostatkového odpadu z domácností na skládku je holandskou právnou úpravou zakázané, pričom na skládku možno vykladať len priemyselný odpad, a v Holandsku je prevádzkovanie skládok, na ktorých sa vykladá priemyselný odpad, činnosťou čiastočne vykonávanou súkromnými subjektmi.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

–

podmienka, aby kontrolovaná právnická osoba vykonávala viac ako 80 % svojich činností pri plnení úloh, ktorými ju poverili verejní obstarávatelia, ktorí ju kontrolujú, pričom percentuálny podiel činností uvedený v týchto ustanoveniach je určený na základe obratu a kontrolovaná právnická osoba stojí na čele skupiny, pre ktorú sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka, sa musí v zásade posudzovať na základe konsolidovaného obratu tejto skupiny v súlade s článkami 22 a 24 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS, alebo, najmä ak sa táto smernica neuplatňuje, na základe kritérií stanovených v súvislosti s pojmom „podnik“ vychádzajúcim z práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, a

–

na účely určenia obratu kontrolovanej právnickej osoby dosiahnutého pri plnení úloh, ktorými ju poverili verejní obstarávatelia, ktorí ju kontrolujú, treba zohľadniť obrat dosiahnutý od tretích užívateľov na trhoch, na ktorých táto právnická osoba vstupuje aj do konkurenčného vzťahu so súkromnými subjektmi, pokiaľ sa preukáže, že tieto úlohy jej boli skutočne zverené týmito verejnými obstarávateľmi.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS ( Ú. v. EÚ L 182, 2013, s. 19 ).

( 9 ) Chcem však uviesť, že AF na pojednávaní potvrdila, že jej dcérske spoločnosti nevykonávajú iné činnosti ako tie, ktoré vykonávajú pre akcionárov spoločnosti AF.

( 10 ) Tento odpad nie je odpadom, ktorého prijímanie na skládku je zakázané podľa článku 5 ods. 1 až 4 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov ( Ú. v. ES L 182, 1999, s. 1 ; Mim. vyd. 15/004, s. 228).

( 11 ) Najmä v rámci opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc ( Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3 ).

( 12 ) Na podporu tohto prístupu AVR odkazuje na rozsudky z 11. mája 2006, Carbotermo a Consorzio Alisei (C‑340/04, ďalej len „rozsudok Carbotermo, EU:C:2006:308 , body 60 až 62 ) a Undis Servizi (bod 33).

( 13 ) Pozri rozsudok Sambre (bod 61).

( 20 ) Pozri v tejto súvislosti bod 17 vyššie. Bolo by tiež užitočné zistiť, či zmluva o zadaní zákazky BAR – Irado okrem iného uvádzala, že BAR sa 31. decembra 2019 stáva akcionárom spoločnosti Irado.

( 21 ) Obrat spoločnosti AF by mohol byť relevantný len vtedy, ak by sa okrem skutočnosti, že Irado vykonávala kontrolu nad spoločnosťou AF porovnateľnú s kontrolou vykonávanou nad jej vlastnými organizačnými zložkami, preukázalo, že jediným cieľom zadania zákazky BAR – Irado bolo zadanie zmluvy na spracovanie odpadu spoločnosti AF, v dôsledku čoho by sa obe zadania zákaziek považovali za jeden súbor. Zdá sa však, že to tak nie je, keďže, ako vyplýva z ústnych pripomienok spoločnosti BAR, dohoda o spolupráci medzi spoločnosťami BAR a Irado bola oveľa širšia a komplexnejšia a týkala sa okrem spracovania zvyškového odpadu z domácností v obciach BAR aj súboru iných služieb (ako sú okrem iného asistenčné služby v oblasti financií a riadenia ľudských zdrojov).

( 22 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. októbra 2005, Parking Brixen ( C‑458/03 , EU:C:2005:605 , bod 63 ) a Undis Servizi (body 28 a 29, ako aj citovaná judikatúra), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veci Teckal ( C‑107/98 , EU:C:1999:344 , bod 65 ).

( 23 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Sambre (bod 66 a citovaná judikatúra).

( 24 ) Chcem však poznamenať, že percentuálny podiel vo výške 80 % predstavuje minimálnu hranicu, pričom táto hranica je v niektorých štátoch vyššia [pozri HARTUN, X., KUŹMA, K.: Article 12, Public contracts between entities within the public sector. In: CARANTA, R., SANCHEZ‑GRAELLS, A. (éd.): European Public Procurement . Edward Elgar Publishing, 2021, s. 135].

( 31 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 32 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 33 ) Pozri článok 11 návrhu smernice predloženého Komisiou [(KOM(2011) 896 v konečnom znení – 2011/0438 (COD)].

( 34 ) Pozri rozsudok Undis Servizi (bod 33 a citovaná judikatúra) ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci ARGE ( C‑94/99 , EU:C:2000:330 , bod 77 ).

( 35 ) Pozri rozsudok Carbotermo (bod 63).

( 36 ) V prejednávanej veci chcem uviesť, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že spracovanie odpadu zrejme nezabezpečuje výlučne AF, ale aj dcérske spoločnosti, ktoré sa podieľajú na jeho triedení a spaľovaní. Tieto činnosti vykonávané dcérskymi spoločnosťami spoločnosti AF sú teda úzko prepojené a zásadné pre vykonanie „in‑house“ zákazky.

( 43 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri v tejto súvislosti článok 13 ods. 1 a 6 smernice 2014/23, ako aj článok 29 ods. 1 a 6 smernice 2014/25.

( 44 ) Pozri v tomto zmysle odôvodnenie 38 smernice 2014/25. Okolnosť, že na rozdiel od smernice 2014/24 tieto dve smernice výslovne odkazujú na ustanovenia smernice 2013/34, možno pravdepodobne vysvetliť tým, že v rámci týchto dvoch smerníc sú obstarávatelia často organizovaní ako hospodárska skupina, ktorá môže pozostávať zo súboru samostatných podnikov, a že je preto potrebné vylúčiť z vyhlásenia súťaže niektoré zákazky zadávané pridruženému podniku, ktorého hlavnou činnosťou je poskytovanie služieb pre skupinu, ktorej je členom, a nie ich ponúkanie na trhu (pozri odôvodnenie 39 smernice 2014/25 a odôvodnenie 38 smernice 2014/23).

( 45 ) Pozri tiež odôvodnenie 20 smernice 2013/34, ktoré stanovuje, že „na to, aby sa používateľom účtovných závierok umožnilo lepšie porovnať finančnú situáciu podnikov v rámci Únie, je potrebné obmedziť počet štruktúr súvahy“.

( 46 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 9 smernice 2013/34.

( 47 ) Pozri článok 23 smernice 2013/34, ktorý stanovuje výnimky pre „malé skupiny“ a „stredne veľké skupiny“.

( 48 ) Pozri rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia ( C‑516/15 P , EU:C:2017:314 , bod 47 a citovaná judikatúra). Pozri, pokiaľ ide o pojmy „podnik“ a „hospodárska jednotka“, moje návrhy vo veci Unilever Italia Mkt. Operations ( C‑680/20 , EU:C:2022:586 , body 24 až 55 a citovaná judikatúra). Pozri tiež moje návrhy prednesené vo veci Finanzamt T II ( C‑184/23 , EU:C:2024:416 , body 1 a 38 ), pokiaľ ide o pojem „skupina na účely DPH“, teda skupina tvorená osobami, ktoré sú právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko viazané finančnými, ekonomickými a organizačnými prepojeniami.