C-702/23
ECLI:EU:C:2025:273
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0702
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CC0702
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
LAILA MEDINA
prednesené 10. apríla 2025 ( 1 )
Vec C‑702/23 P
Gennadij Nikolajevič Timčenko
proti
Rade Európskej únie
„Odvolanie – Reštriktívne opatrenia prijaté s ohľadom na situáciu na Ukrajine – Rozhodnutie 2014/145/SZBP – Zákaz vstupu na územie členských štátov alebo prechod cez toto územie – Zmrazenie všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Zápis mena odvolateľa do zoznamu – Článok 2 ods. 1 – Kritériá podľa písm. a) a d) – Pojem ‚materiálna alebo finančná podpora‘ ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny – Zodpovednosť prostredníctvom spoločnosti, ktorej akcionárom je odvolateľ – Neexistencia verejného dištancovania sa a pasívny postoj“
I. Úvod
1.
Tieto návrhy sa týkajú odvolania, ktoré podal Gennadij Nikolajevič Timčenko, odvolateľ v tejto veci, ktorým sa domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. septembra 2023, Timčenko/Rada ( T‑252/22 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2023:496 ).
2.
Všeobecný súd svojím rozsudkom zamietol žalobu odvolateľa, ktorou sa domáhal zrušenia na základe článku 263 ZFEÚ:
–
na jednej strane rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/337 z 28. februára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 59, 2022, s. 1 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/336 z 28. februára 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 58, 2022, s. 1 ), ( 2 ) a
–
na druhej strane rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/1530 zo 14. septembra 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 149 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/1529 zo 14. septembra 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 1 ), ( 3 )
v rozsahu, v akom sa tieto akty ( 4 ) týkajú odvolateľa. Na základe uvedených aktov Rada Európskej únie okrem iného uložila odvolateľovi zákaz vstupu na územie členských štátov alebo prechodu cez toto územie a zmrazila všetky jeho finančné prostriedky a hospodárske zdroje na tomto území. Všeobecný súd tiež zamietol žalobu odvolateľa v rozsahu, v akom sa na základe článku 268 ZFEÚ domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku prijatia týchto aktov.
3.
Všeobecný súd rozhodol, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že odvolateľ spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 1 písm. d) a a) zmeneného rozhodnutia 2014/145. ( 5 ) Podľa názoru Všeobecného súdu žalobcu ako vplyvného akcionára banky Bank Rossija mohla Rada považovať za zodpovedného za to, že prostredníctvom tejto banky poskytol finančnú podporu osobám zodpovedným za destabilizáciu Ukrajiny, vrátane prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina. Okrem toho Všeobecný súd dospel k záveru, že Rada mohla považovať žalobcu za osobu, ktorá podporovala činnosti alebo politiky narúšajúce územnú celistvosť Ukrajiny vzhľadom na rôzne činnosti, ktoré vykonala Bank Rossija s cieľom zriadiť pobočky na Kryme a financovať verejnú infraštruktúru v tomto regióne.
4.
Odvolateľ kritizuje odôvodnenie Všeobecného súdu a vytýka mu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade kritérií na zápis do zoznamu stanovených v článku 2 ods. 1 písm. d) a a) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Odvolateľ konkrétne tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že sa verejne nedištancoval od konania Bank Rossija, s cieľom jeho zápisu v rámci sporných aktov, hoci podľa odvolateľa táto okolnosť nebola jedným z dôvodov, ktoré Rada uviedla na odôvodnenie tohto zápisu. Všeobecnému súdu tiež vytýka, že neoveril, či dôvody, ktoré odôvodňovali jeho zápis do zoznamu Radou vychádzali z dostatočne pevného skutkového základu.
5.
Prejednávaná vec sa týka jedného z prvých odvolaní podaných na Súdny dvor v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami, ktoré Rada prijala v roku 2022 v nadväznosti na inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu. ( 6 ) Poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť zaoberať sa výkladom kritérií stanovených v článku 2 ods. 1 písm. d) a a) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktoré sa týkajú jednak osôb, ktoré materiálne a finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo destabilizáciu Ukrajiny, a jednak osôb, ktoré sú v podstate zodpovedné za vykonávanie činností alebo politík, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť tejto krajiny.
6.
Treba dodať, že táto vec súvisí s vecou C‑703/23 P, ktorá vyplýva z odvolania, ktoré podala Jelena Petrovna Timčenko, manželka odvolateľa. Týmto odvolaním sa pani Timčenko domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. septembra 2023, Timčenko/Rada ( T‑361/22 , EU:T:2023:502 ), ktorým Všeobecný súd potvrdil jej zápis do zoznamov reštriktívnych opatrení z dôvodu jej spojenia s jej manželom v zmysle článku 1 ods. 1 in fine a článku 2 ods. 1 in fine zmeneného rozhodnutia 2014/145. Návrhy v tejto poslednej uvedenej veci boli tiež prednesené dnes.
II. Skutkové okolnosti sporu, konanie a návrhy účastníkov konania
A.
Okolnosti predchádzajúce sporu
7.
Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 2 až 18 napadnutého rozsudku a pre potreby týchto návrhov ich možno zhrnúť takto.
8.
Rada 17. marca 2014 prijala na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie Rady 2014/145/SZBP ( 7 ). V ten istý deň prijala Rada na základe článku 215 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 269/2014 ( 8 ).
9.
V nadväznosti na inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu prijala Rada 25. februára 2022 rozhodnutie (SZBP) 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 ( Ú. v. EÚ L 50, 2022, s. 1 ), ako aj nariadenie (EÚ) 2022/330, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014 ( Ú. v. EÚ L 51, 2022, s. 1 ), najmä s cieľom prispôsobiť kritériá, na základe ktorých sa na fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány môžu vzťahovať predmetné reštriktívne opatrenia.
10.
Článok 1 ods. 1 rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2022/329, ( 9 ) zakazuje vstup na územie členských štátov alebo prechod cez ne fyzickým osobám, ktoré spĺňajú kritériá stanovené najmä v písmenách a) a b) tohto odseku 1. článok 2 ods. 1 tohto rozhodnutia stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov fyzických osôb, ktoré spĺňajú kritériá stanovené najmä v písmenách a) a d) tohto odseku 1. Tieto kritériá sú v podstate totožné s kritériami stanovenými v článku 1 ods. 1 písm. a) a b) uvedeného rozhodnutia. ( 10 )
11.
Článok 2 ods. 1 zmeneného rozhodnutia 2014/145 znie takto:
„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou:
a)
fyzických osôb, ktoré sú zodpovedné za podporu alebo vykonávanie činností alebo politík, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny alebo stabilitu, alebo bezpečnosť na Ukrajine, alebo ktoré brzdia prácu medzinárodných organizácií na Ukrajine;
…
d)
fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nich majú prospech;
…
a fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú s nimi spojené, ako sa uvádzajú v prílohe.“
12.
Vzhľadom na závažnosť situácie na Ukrajine prijala Rada 28. februára 2022 sporné pôvodné akty. Týmito aktmi bolo meno žalobcu doplnené pod číslom 694 do zoznamu uvedeného v prílohe k zmenenému rozhodnutiu 2014/145 a pod tým istým číslom do zoznamu uvedeného v prílohe I k zmenenému nariadeniu č. 269/2014 z týchto dôvodov:
„Genadij [Nikolajevič] Timčenko je dlhodobým známym prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina a všeobecne sa označuje za jedného z jeho dôverníkov.
Má prospech zo svojich kontaktov s ruskými činiteľmi. Je zakladateľom a akcionárom Volga Group, investičnej skupiny s investičným portfóliom v kľúčových odvetviach ruského hospodárstva. Volga Group vo významnej miere prispieva na chod ruského hospodárstva a jeho rozvoj.
Genadij N[ikolajevič] Timčenko je tiež akcionárom banky Bank Rossija, ktorá sa považuje za osobnú banku vysokopostavených predstaviteľov Ruskej federácie. Od protiprávnej anexie Krymu otvorila Bank Rossija pobočky na Kryme a v Sevastopole, čím sa posilnila ich integrácia do Ruskej federácie.
Bank Rossija má tiež významný podiel v skupine National Media Group, ktorá zas kontroluje televízne stanice, ktoré aktívne podporujú politiku ruskej vlády na destabilizáciu Ukrajiny.
Je preto zodpovedný za podporu činností a politík, ktoré narúšajú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.
Je tiež zodpovedný za poskytovanie finančnej a materiálnej podpory a má prospech zo svojich kontaktov s ruskými činiteľmi s rozhodovacou právomocou, ktorí sú zodpovední za anexiu Krymu a destabilizáciu Ukrajiny.“
13.
Dňa 1. marca 2022 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v zmenenom rozhodnutí 2014/145 a v zmenenom nariadení č. 269/2014 ( Ú. v. EÚ C 101, 2022, s. 4 ).
14.
Listom z 25. marca 2022 žalobca požiadal Radu, aby mu poskytla prístup k celému spisu, ktorý sa ho týkal, k čomu došlo 13. apríla 2022. Okrem toho v nadväznosti na žiadosť žalobcu o poskytnutie doplňujúcich dokumentov z 15. apríla 2022 mu Rada tieto dokumenty poskytla 28. apríla 2022.
15.
Listom zo 6. mája 2022 žalobca zaslal Rade žiadosť o preskúmanie, ktorá bola doplnená listom z 31. mája 2022.
16.
Dňa 14. septembra 2022 Rada prijala sporné akty o ponechaní, v ktorých bolo meno odvolateľa naďalej zapísané v predmetných zoznamoch na základe rovnakého odôvodnenia, ako je sporné odôvodnenie nachádzajúce sa v sporných pôvodných aktoch.
17.
Dňa 15. septembra 2022 Rada doručila žalobcovi sporné akty o ponechaní, pričom ho odkázala na svoje vyjadrenie k žalobe a v podstate mu oznámila, že vzhľadom na to, že bol dlhodobým priateľom Putina a stál na čele „ekonomického impéria“ pôsobiaceho v odvetviach ruského hospodárstva, sa Rada domnievala, že využíval prospech zo strany prezidenta Ruskej federácie a že podporuje činnosti a politiky vedené voči Ukrajine prostredníctvom banky Bank Rossija, ktorá zriadila pobočky na Kryme a bola prepojená s National Media Group, mediálnou skupinou, ktorá podporuje politiku uplatňovanú prezidentom Ruskej federácie.
18.
Dňa 31. októbra 2022 odvolateľ podal Rade žiadosť o opätovné posúdenie.
B.
Konanie na Všeobecnom súde a rozsudok, ktorý je predmetom odvolania
19.
Žalobou z 9. mája 2022 odvolateľ navrhol, aby Všeobecný súd zrušil sporné pôvodné akty v rozsahu, v akom sa v nich jeho meno uvádza na zozname osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia. Takisto navrhol, aby mu Všeobecný súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku prijatia týchto aktov. Okrem toho odvolateľ 25. novembra 2022 predložil návrh na úpravu žaloby s cieľom zmeniť petit svojej žaloby tak, že doň zahrnul návrh na zrušenie sporných aktov o ponechaní.
20.
V rámci svojej žaloby o neplatnosť žalobca vytýkal Rade najmä to, že sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že spĺňa kritérium týkajúce sa materiálnej alebo finančnej podpory ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou stanovené v článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ako aj kritérium týkajúce sa podpory činností alebo politík narúšajúcich územnú celistvosť Ukrajiny uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) tohto rozhodnutia.
21.
Všeobecný súd 6. septembra 2023 po tom, čo zamietol všetky návrhy žalobcu, zamietol žalobu v celom rozsahu.
22.
Pokiaľ ide najprv o údajne nesprávne posúdenie týkajúce sa kritéria stanoveného v článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ( 11 ) Všeobecný súd na základe súhrnu podľa neho dostatočne konkrétnych, presných a presvedčivých dôkazov konštatoval, že Bank Rossija bola bankou vysokopostavených predstaviteľov Ruskej federácie vrátane jej prezidenta Putina, a že mu teda poskytovala finančnú podporu. ( 12 ) Na druhej strane Súdny dvor stanovil, že na fyzickú osobu sa môžu vzťahovať reštriktívne opatrenia v súvislosti s konaním spoločnosti, ktorej je táto osoba akcionárom, ak má na túto spoločnosť veľmi významný alebo dokonca rozhodujúci vplyv. ( 13 ) V prejednávanej veci Všeobecný súd konštatoval, že odvolateľ, Putinov priateľ a druhý najväčší akcionár uvedenej banky, spolu s ďalšími tromi priateľmi Putina tvorili stabilnú a väčšinovú skupinu akcionárov banky Bank Rossija, v ktorej bol odvolateľ veľmi vplyvným akcionárom. Na základe toho Všeobecný súd dospel k záveru, že Rada sa mohla oprávnene domnievať, že samotný odvolateľ je zodpovedný za finančnú podporu, ktorú Bank Rossija poskytla Putinovi, a že za týchto okolností sa na neho mohli vzťahovať reštriktívne opatrenia podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145. ( 14 ) Všeobecný súd vo svojom odôvodnení tiež poukázal na to, že odvolateľ sa mohol verejne dištancovať od financovania Putina alebo mohol previesť svoj podiel v banke, čo však neurobil ani po invázii Ruskej federácie na Ukrajinu. ( 15 )
23.
Pokiaľ ide po druhé o údajne nesprávne posúdenie týkajúce sa kritéria stanoveného v článku 2 ods. 1 písm. a) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ( 16 ) Všeobecný súd uviedol, že toto kritérium sa týka každej osoby, ktorá je svojím správaním zodpovedná za vykonávanie činností alebo politík, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny. ( 17 ) V prejednávanej veci dôkazy, ktoré preskúmal Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, viedli k záveru, že Bank Rossija tým, že sa usadila v novodobytom regióne Krym a financovala verejnú infraštruktúru tohto regiónu, podporovala politiku anexie vedenú orgánmi Ruskej federácie. Presnejšie, toto usadenie sa podľa Všeobecného súdu prejavilo otvorením pobočiek Bank Rossija na Kryme, zverením správy letiska na Kryme tejto banke a poskytnutím úveru krymskej železničnej spoločnosti touto bankou. ( 18 ) Keďže odvolateľ z dôvodov uvedených v rámci analýzy článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 mohol byť sám osobne zodpovedný za konanie banky Bank Rossija a vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ neprijal žiadne pozitívne kroky na zabezpečenie toho, aby táto banka ukončila svoju integračnú politiku na Kryme, Všeobecný súd dospel k záveru, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď na žalobcu uplatnila kritérium stanovené v článku 2 ods. 1 písm. a) zmeneného rozhodnutia 2014/145. ( 19 )
C.
Návrhy účastníkov konania
24.
Odvolaním podaným 16. novembra 2023 odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
–
zrušil napadnutý rozsudok,
–
rozhodol vo veci samej a zrušil sporné akty v rozsahu, v akom sa ho týkajú, a
–
uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
25.
Rada navrhuje, aby Súdny dvor:
–
zamietol odvolanie ako čiastočne neprípustné a v zostávajúcej časti ako nedôvodné a
–
uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania.
III. Právna analýza
26.
Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza dva dôvody, z ktorých prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade kritéria stanoveného v článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 a druhý na nesprávnom právnom posúdení pri výklade kritéria stanoveného v článku 2 ods. 1 písm. a) tohto rozhodnutia. ( 20 )
A.
O prvom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení pri výklade kritéria stanoveného v článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145
27.
Odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď poskytol výklad pojmu „vecná alebo finančná podpora“, vyplývajúci zo znenia článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktorý bol príliš široký a v rozpore s judikatúrou. Tento dôvod sa v podstate skladá z dvoch častí.
28.
V prvej časti odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že dospel k záveru, že túto materiálnu alebo finančnú podporu podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 možno preukázať tým, že dotknutá osoba nenamieta proti rozhodnutiam, ktoré prijal subjekt považovaný za priamo zodpovedný za túto podporu ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou. Predovšetkým spochybňuje, že skutočnosť, že sa nedištancoval od Bank Rossija, predstavuje prinajmenšom implicitný súhlas s politikou finančnej podpory zo strany tejto banky. V tejto súvislosti odvolateľ uvádza, že Rada neprijala podobné odôvodnenie ani v odôvodnení sporných aktov, ani vo svojich písomných podaniach pred Všeobecným súdom. Za týchto okolností sa domnieva, že Všeobecný súd nahradil odôvodnenie Rady v sporných aktoch svojím vlastným posúdením, čím prekročil svoju súdnu právomoc a z tohto dôvodu porušil jeho právo na obhajobu.
29.
V druhej časti odvolateľ tvrdí, že výklad článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 Všeobecným súdom nerešpektuje zásady uplatniteľné v oblasti výkladu práva Únie a navyše je v rozpore s judikatúrou súdov Únie. Pripomína, že podľa tejto judikatúry musí mať materiálna alebo finančná podpora uvedená v článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 určitý kvantitatívny alebo kvalitatívny rozsah, aby bolo možné stanoviť skutočný podiel na realizácii ruských vojenských aktivít na Ukrajine v súlade s cieľmi tohto rozhodnutia. Toto kritérium však na neho nemožno uplatniť vzhľadom na skutočnosť, že podpora, ktorá je mu vytýkaná, je len nepriamou podporou prostredníctvom Bank Rossija a nezakladá sa na úkonoch, ktoré vykonal, ale na skutočnosti, že sa nedištancoval od rozhodnutí prijatých touto bankou. Odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že založil svoje odôvodnenie na domnienkach, keď neoveril, či sa rozhodnutia Rady zakladali na dostatočne pevnom skutkovom základe.
30.
Rada, ktorá tvrdí, že tento dôvod by sa mal vyhlásiť za čiastočne neprípustný v rozsahu, v akom má čiastočne spochybniť skutkové posúdenia Všeobecného súdu, spochybňuje tvrdenia uvedené odvolateľom, pričom sa v podstate opiera o odôvodnenie napadnutého rozsudku.
31.
Na úvod by som chcela poukázať na to, že v rozsahu, v akom Rada tvrdí, že prvý dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom sa odvolateľ snaží spochybniť posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa dôkazov predložených na jeho preskúmanie, ako aj skutkových zistení Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku, treba takéto tvrdenie zamietnuť.
32.
Vzhľadom na konkrétne tvrdenia uvedené v odvolaní treba totiž uviesť, že odvolateľ sa nesnaží spochybniť skutkové zistenia, na ktorých je podľa Všeobecného súdu založená finančná podpora, ktorú poskytol ruským činiteľom s rozhodovacou právomocou v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Odvolateľ naopak vytýka Všeobecnému súdu, že dospel k záveru, že neexistencia jeho verejného dištancovania sa, pokiaľ ide o podporné činnosti uskutočnené zo strany Bank Rossija, predstavuje skutočnosť, ktorú možno zohľadniť na účely preukázania jeho zodpovednosti podľa tohto ustanovenia. Spochybňuje tiež, že by mu samotné postavenie druhého najväčšieho akcionára v Bank Rossija v rámci štruktúry akcionárov zistenej Radou umožňovalo vykonávať vplyv, na základe ktorého by bol bez ďalších dôkazov zodpovedný za politiku finančnej podpory uplatňovanú touto bankou podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145.
33.
Treba preto konštatovať, že tvrdenia uvedené odvolateľom v rámci tohto dôvodu sa netýkajú skutočností, ktoré Všeobecný súd už považoval za riadne preukázané vzhľadom na dôkazy predložené Radou, ale právnej kvalifikácie týchto skutočností – najmä neexistencie verejného dištancovania sa odvolateľom – a právnych dôsledkov, ktoré z toho treba vyvodiť, čo patrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní.
34.
V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou posúdenie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov nepredstavuje, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá by podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, no Súdny dvor má podľa článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho Všeobecný súd vyvodil. ( 21 )
35.
Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, prvý dôvod uvádzaný odvolateľom treba považovať za prípustný.
36.
Pokiaľ ide o vec samu a prvú časť tohto dôvodu, odvolateľ v podstate spochybňuje skutočnosť, že Všeobecný súd zohľadnil okolnosť, že odvolateľ sa verejne nedištancoval od politiky finančnej podpory ruským činiteľom s rozhodovacou právomocou zo strany Bank Rossija a nepreviedol svoj podiel v tejto banke, na účely posúdenia jeho zodpovednosti za túto podporu v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145.
37.
V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť, že Všeobecný súd v bodoch 106 až 108 napadnutého rozsudku rozhodol, že Rada mohla zohľadniť existenciu súboru dôkazov, ktoré boli preskúmané v bodoch 98 až 102 tohto rozsudku a z ktorých vyplýva, že Bank Rossija bola bankou vysokopostavených predstaviteľov Ruskej federácie vrátane jej prezidenta Putina, ktorí tak mali prospech z finančnej podpory tejto banky. Ďalej v bode 111 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že odvolateľ, Putinov priateľ a druhý najväčší akcionár uvedenej banky, bol súčasťou stabilného a väčšinového bloku spoločníkov Bank Rossija, v rámci ktorej mohol uplatňovať veľmi významný vplyv, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté touto bankou. Na základe toho Všeobecný súd dospel k záveru, že Rada mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, považovať odvolateľa za osobu zodpovednú za finančnú podporu, ktorú Bank Rossija poskytla Putinovi, na základe článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Napokon Všeobecný súd v bode 112 napadnutého rozsudku dodal, že odvolateľ sa mohol verejne dištancovať od financovania Putina zo strany Bank Rossija, či dokonca previesť svoj podiel v tejto banke, čo neurobil ani po invázii Ruskej federácie na Ukrajinu.
38.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ako tvrdí odvolateľ, že Všeobecný súd vo svojom odôvodnení odkázal na skutočnosť, že odvolateľ sa verejne nedištancoval od politiky uplatňovanej bankou Bank Rossija a dokonca nepreviedol svoj podiel v tejto banke, na účely preukázania jeho zodpovednosti podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Takýto odkaz je však len jednou zo skutočností, ktoré Všeobecný súd použil na odôvodnenie záveru uvedeného v bode 114 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sa Rada v podstate správne domnievala, že odvolateľ prostredníctvom Bank Rossija finančne podporoval ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za destabilizáciu Ukrajiny.
39.
Z toho vyplýva, že aj za predpokladu, že by sa v súlade s argumentáciou odvolateľa skutočnosti, že sa verejne nedištancoval alebo nepreviedol svoj podiel v tejto banke, nemali považovať za prvky finančnej podpory uvedenej v článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145, odvolanie sa na tieto prvky na podporu zodpovednosti odvolateľa by nemohlo spochybniť konečný záver Všeobecného súdu, keďže tento záver je založený na iných prvkoch, najmä na tých, ktoré vyplývajú z bodov 106 až 111 napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti by som rovnako ako Rada chcela upriamiť pozornosť Súdneho dvora na to, že samotný odvolateľ vo svojich písomných podaniach kvalifikuje tak neexistenciu verejného dištancovania sa od Bank Rossija, ako aj neexistenciu prevodu svojho podielu v tejto banke ako „okolnosti potvrdzujúce“ finančnú podporu zistenú Radou.
40.
Prvú časť prvého dôvodu uvádzaného odvolateľom treba preto zamietnuť ako neúčinnú.
41.
Pre úplnosť a v každom prípade sa domnievam, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v bode 112, ako aj v bode 115 napadnutého rozsudku konštatoval, že verejné dištancovanie sa odvolateľa, pokiaľ ide o politiku uplatňovanú bankou Bank Rossija, či dokonca prevod jeho podielu v tejto banke, by boli skutočnosťami, ktoré by mohli vylúčiť jeho zodpovednosť podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145.
42.
Keďže na základe dôkazov preskúmaných Všeobecným súdom bol odvolateľ považovaný za osobne zodpovedného za finančnú podporu, ktorú Bank Rossija poskytla Putinovi, najmä z dôvodu svojho postavenia vplyvného akcionára tejto banky, preukázanie priameho a jednoznačného nesúhlasu s politikou, ktorú uplatňovala banka, by svedčilo o tom, že odvolateľ neschvaľoval alebo nepodporoval rozhodnutia, ktoré mu Rada pripisuje. V tomto kontexte mohla byť jeho zodpovednosť za finančnú podporu poskytnutú Putinovi oddelená od zodpovednosti banky a mohlo sa predísť jeho zápisu na základe článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145.
43.
Okrem toho sa mi zdá, že konštatovanie Všeobecného súdu, ktoré ani zďaleka nepredstavuje samostatný a dodatočný dôvod, ako to tvrdí odvolateľ, ktorý by bol vypracovaný z vlastnej iniciatívy, je logickým dôsledkom odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozsudku. V tejto súvislosti stačí uviesť, že keďže Všeobecný súd v bode 111 tohto rozsudku potvrdil posúdenie Rady, podľa ktorého sa nedalo predpokladať, že by žalobca nevedel o tom, že Bank Rossija poskytuje finančnú podporu Putinovi a že má právomoc ovplyvňovať rozhodnutia tejto banky, prejavenie nesúhlasu odvolateľa s týmito rozhodnutiami by zo svojej podstaty mohlo predstavovať dôkaz, ktorý svedčí v jeho prospech. ( 22 ) Súdny dvor vo svojej judikatúre zaujal rovnaký prístup, ako potvrdzuje rozsudok z 28. júla 2016, Tomana a i./Rada a Komisia ( C‑330/15 P , EU:C:2016:601 , bod 84 ), v ktorom v podstate v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami vo vzťahu k Zimbabwe rozhodol, že osoby pôsobiace vo vysokých funkciách vo vláde tejto krajiny sa majú považovať za osoby, ktoré sú s ňou plne spojené, „pokiaľ nedôjde ku konkrétnemu konaniu preukazujúcemu odmietnutie postupov tejto vlády [ neoficiálny preklad ]“. ( 23 )
44.
Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľ, zastávam názor, že Všeobecný súd neprekročil svoju povinnosť výkladu a jeho odôvodnenie zostalo v rámci odôvodnenia vymedzeného Radou v sporných aktoch. Za týchto okolností nemožno súhlasiť ani s tým, že odôvodnenie Všeobecného súdu porušilo procesné práva odvolateľa, ako to tvrdí.
45.
Z toho vyplýva, že ak by Súdny dvor nepovažoval prvú časť prvého dôvodu za neúčinnú, ako som navrhla v bode 40 vyššie, domnievam sa, že by mala byť v každom prípade zamietnutá ako nedôvodná.
46.
Čo sa týka druhej časti prvého dôvodu, spochybňuje odôvodnenie Všeobecného súdu, pokiaľ ide o vplyv, ktorý bol odvolateľ podľa napadnutého rozsudku schopný vykonávať na rozhodnutia prijaté bankou Bank Rossija, a najmä na politiku finančnej podpory Putina, ktorú táto banka uplatňovala. Odvolateľ v podstate tvrdí, že bez ďalších dôkazov jeho postavenie druhého najväčšieho akcionára v Bank Rossija nepostačovalo na to, aby bol zodpovedný za finančnú podporu podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145.
47.
V súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ktorú odvolateľ správne pripomenul vo svojich písomných podaniach, účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie vyžaduje, aby sa súd Únie pri preskúmaní zákonnosti dôvodov, o ktoré sa opiera rozhodnutie zapísať meno určitej osoby na zoznam reštriktívnych opatrení alebo ho na ňom ponechať, uistil o tom, či sa toto rozhodnutie opiera o dostatočne silný skutkový základ. To predpokladá overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa uvedené rozhodnutie opiera, takže súdne preskúmanie nesmie byť obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale musí sa týkať otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe považovaný za dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené. ( 24 )
48.
V prejednávanej veci treba hneď na úvod konštatovať, že žiadne z tvrdení uvedených v odvolaní nesmeruje k spochybneniu metodiky analýzy, ktorú Všeobecný súd navrhol v bodoch 109 a 110 napadnutého rozsudku na určenie toho, či odvolateľ môže byť osobne zodpovedný za finančnú podporu poskytnutú zo strany Bank Rossija Putinovi podľa článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Naproti tomu práve Rada vyzýva Súdny dvor, aby nahradil odôvodnenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Všeobecný súd vyložil pojem „finančná podpora“ uvedený v uvedenom článku príliš reštriktívne, keď ho obmedzil len na akcionárov, ktorí môžu vykonávať vplyv na spoločnosť, v ktorej majú podiel.
49.
Pripomínam, že v už citovaných bodoch napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že vzhľadom na to, že reštriktívne opatrenia nie sú trestnými sankciami, fyzická osoba môže byť predmetom týchto opatrení za konanie spoločnosti, ktorej je akcionárom, ak má na túto spoločnosť veľmi významný, či dokonca rozhodujúci vplyv. Podľa Všeobecného súdu to isté môže platiť, ak vzhľadom na osobitné okolnosti veci súvisiace najmä so zložením akcionárov, ako aj s kapitálovou hodnotou dotknutej spoločnosti, akcionár tejto spoločnosti disponuje dostatočnou právomocou na to, aby postoje, ktoré ako akcionár zaujme, mohli ovplyvniť smerovanie rozhodnutí prijatých uvedenou spoločnosťou.
50.
Hoci – ako tvrdí Rada – formulácia použitá Všeobecným súdom na určenie zodpovednosti fyzickej osoby za finančnú podporu, ktorú poskytla prostredníctvom spoločnosti, by nebola spôsobilá zahrnúť všetky možné formy podpory ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za destabilizáciu Ukrajiny, podľa môjho názoru napadnutý rozsudok nevyžaduje nahradenie odôvodnenia, pretože podľa môjho výkladu nemá byť takáto formulácia vyčerpávajúca.
51.
V tejto súvislosti rovnako ako Rada poznamenávam, že ak by sa pojem „finančná podpora“ uvedený v článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 mal chápať tak, že sa vzťahuje len na akcionárov, ktorí sú schopní vykonávať vplyv v rámci spoločnosti, kritérium zápisu stanovené v tomto ustanovení by sa nemohlo uplatniť napríklad na menšinových akcionárov, ktorí síce nemajú skutočný vplyv na rozhodovanie tejto spoločnosti, ale napriek tomu sú schopní podporovať jej politiku prostredníctvom svojich finančných investícií. Nemožno však vylúčiť, že sa konštatuje podpora v zmysle článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktorú poskytuje menšinový akcionár viacerých podnikov bez toho, aby v nich mal skutočný vplyv, ak tieto podniky všetky vykonávajú politiku v prospech činností Ruskej federácie na Ukrajine.
52.
Zdá sa mi, že ciele zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktorých cieľom je maximalizovať tlak na ruské orgány a hospodárstvo Ruskej federácie s cieľom finančne oslabiť jej destabilizačnú schopnosť na území Ukrajiny a vojenskú agresiu spôsobenú tejto krajine, ( 25 ) svedčia v prospech tohto výkladu. Navyše tento výklad môže byť ľahko založený na poznatkoch vyvodených z rozsudku z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada ( C‑440/14 P , EU:C:2016:128 ), v ktorom Súdny dvor vyložil kritérium zápisu podobné tomu, o ktoré ide v prejednávanej veci. Súdny dvor v tomto rozsudku v podstate stanovil, že pri určovaní existencie podpory, či už materiálnej alebo finančnej, je potrebné zohľadniť jej kvantitatívny alebo kvalitatívny význam, aj keď táto podpora nemá priamu alebo nepriamu súvislosť s konečným cieľom sledovaným reštriktívnymi opatreniami. ( 26 ) Treba povedať, že ratio decidendi tejto judikatúry, ktorá je podľa môjho názoru rovnako uplatniteľná na režim reštriktívnych opatrení v tomto prípade, spočíva v zastavení činností, na ktoré sa vzťahujú tieto opatrenia, znížením finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na tento účel, bez ohľadu na ich zdroj, a najmä schopnosť akcionára ovplyvňovať spoločnosti, v ktorých má účasť.
53.
Z toho vyplýva, že pojem „finančná podpora“, na ktorý sa vzťahuje článok 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145, nemožno obmedziť na prípady, keď dotknutý akcionár môže vykonávať veľmi významný, či dokonca rozhodujúci vplyv na spoločnosť, alebo na prípady, keď postoje, ktoré akcionár zaujme, môžu ovplyvniť smerovanie rozhodnutí prijatých uvedenou spoločnosťou. Keďže však žiadna úvaha uvedená v napadnutom rozsudku neobmedzuje pôsobnosť článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 len na tieto dva prípady, domnievam sa – bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek spresnenie, ktoré by Súdny dvor chcel uviesť vo svojom nadchádzajúcom rozsudku –, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho výkladu, ktorý by si vyžadoval opravu nahradením odôvodnenia požadovaným Radou.
54.
Pokiaľ ide o odvolateľa, jeho tvrdenia vedú Súdny dvor ku konštatovaniu, že Rada bola povinná predložiť na preukázanie jeho zodpovednosti za konanie banky Bank Rossija dodatočné dôkazy nad rámec samotných zistení týkajúcich sa akcionárskej štruktúry tejto banky. Tieto ďalšie dôkazy mali byť spôsobilé preukázať kladné a konkrétne rozhodnutia odvolateľa v prospech finančnej podpory ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou uvedených v článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145.
55.
Na úvod však treba uviesť, že v rozsahu, v akom v súlade s úvahami uvedenými v bodoch 51 až 53 vyššie je rozhodujúcim prvkom na účely konštatovania existencie finančnej podpory kvantitatívny alebo kvalitatívny rozsah tejto podpory pre zachovanie činností narúšajúcich územnú celistvosť Ukrajiny, je investícia odvolateľa v Bank Rossija, v spojení s významom tejto banky z hľadiska kapitalizácie, ako vyplýva z bodov 98 a 105 napadnutého rozsudku, podľa môjho názoru dostatočná na potvrdenie posúdenia Rady v sporných aktoch, ako aj posúdenia Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku.
56.
Okrem toho a v každom prípade sa domnievam, že skutočnosť, že odvolateľ je druhým najväčším akcionárom Bank Rossija v rámci stabilného jadra väčšinových akcionárov známych svojím blízkym vzťahom k Putinovi, bola tiež dostatočná – ako Všeobecný súd správne uviedol v napadnutom rozsudku – na to, aby bolo možné konštatovať, že odvolateľ mohol vykonávať veľmi významný vplyv na rozhodnutia Bank Rossija bez toho, aby Rada musela predložiť ďalšie dodatočné dôkazy. Ako tvrdí odvolateľ, táto úvaha sa neopiera o právnu domnienku, ale o uplatnenie najzákladnejších zásad riadenia podnikov a o možnosť vplyvu, ktorú má akcionár, akým je odvolateľ, v súlade s uvedenými zásadami.
57.
Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že Všeobecný súd správne posúdil všetky skutočnosti a dôkazy, na ktorých je založené odôvodnenie Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku, a že na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľ, posúdenia Rady a Všeobecného súdu vychádzali z dostatočne silného skutkového základu.
58.
Druhá časť uvádzaná odvolateľom v rámci prvého dôvodu musí byť preto zamietnutá.
59.
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy, a najmä vzhľadom na body 45 a 58 vyššie, zastávam názor, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade kritéria stanoveného v článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ako tvrdí odvolateľ.
60.
Prvý dôvod treba preto zamietnuť.
B.
O druhom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení pri výklade kritéria stanoveného v článku 2 ods. 1 písm. a) zmeneného rozhodnutia 2014/145
61.
Odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd tým, že konštatoval, že odvolateľ len na základe svojho pasívneho postoja k politike uplatňovanej bankou Bank Rossija na Kryme podporoval činnosti alebo politiky, ktoré ohrozovali územnú celistvosť Ukrajiny, vyložil článok 2 ods. 1 písm. a) zmeneného rozhodnutia 2014/145 spôsobom nezlučiteľným s jeho cieľmi a v rozpore s platnou judikatúrou. Podľa neho aj za predpokladu, že by Bank Rossija mohla byť obvinená zo správania, v dôsledku ktorého by bola vyvodená jej zodpovednosť za činnosti alebo politiku uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) zmeneného rozhodnutia 2014/145, túto zodpovednosť nemožno ako takú preniesť na odvolateľa. Na jednej strane by si jeho zahrnutie do rozsahu pôsobnosti kritéria stanoveného v tomto článku vyžadovalo pozitívne a konkrétne činnosti podpory z jeho strany. Na druhej strane pojem „konanie“ vyplývajúci z článku 2 ods. 1 písm. a) tohto rozhodnutia nemôže zahŕňať pasívny postoj alebo zdržanie sa konania, ako to uviedol Všeobecný súd v napadnutom rozsudku.
62.
Rada tieto tvrdenia popiera.
63.
Na úvod treba uviesť, že pokiaľ Súdny dvor dospeje k záveru, ako sa navrhuje v bode 59 vyššie, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď potvrdil rozhodnutie o zapísaní odvolateľa do sporných aktov na základe článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145, druhý dôvod uvádzaný odvolateľom by mal byť preskúmaný len subsidiárne. ( 27 )
64.
Okrem toho treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bode 120 napadnutého rozsudku konštatoval, že v kontexte prejednávanej veci a z dôvodov uvedených v rámci jeho analýzy článku 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 sa Rada nedopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že odvolateľ bol sám zodpovedný za podporu činností a politík, ktoré ohrozovali zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, tým, že zaujal pasívny postoj k podpore politiky anexie Krymu zo strany Bank Rossija.
65.
Treba preto uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľ, Všeobecný súd nezaložil jeho zodpovednosť podľa článku 2 ods. 1 písm. a) zmeneného rozhodnutia 2014/145 len na okolnosti jeho pasívneho postoja k podpore politiky anexie Krymu zo strany Bank Rossija. Naopak, Všeobecný súd na účely stanovenia tejto zodpovednosti výslovne odkazuje nielen na kontext prejednávanej veci, ale predovšetkým na dôvody uvedené v bodoch 109 až 115 napadnutého rozsudku.
66.
Z toho vyplýva, že rovnako ako v odôvodnení uvedenom v súvislosti s článkom 2 ods. 1 písm. d) zmeneného rozhodnutia 2014/145 Všeobecný súd dospel k záveru, že Rada platne založila reštriktívne opatrenia prijaté voči odvolateľovi na základe článku 2 ods. 1 písm. a) tohto rozhodnutia jednak na skutočnosti, že bol veľmi vplyvným akcionárom banky Bank Rossija, a jednak na skutočnosti, že musel mať vedomosť o činnostiach a politikách tejto banky, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť Ukrajiny.
67.
Z dôvodov analogických k dôvodom uvedeným v rámci analýzy prvého dôvodu treba preto konštatovať, že vzhľadom na skutočnosť, že Všeobecný súd pri konštatovaní zodpovednosti odvolateľa na základe článku 2 ods. 1 písm. a) zmeneného rozhodnutia 2014/145 vychádzal aj z iných skutočností, tvrdenia formulované odvolateľom v súvislosti so zohľadnením jeho pasívneho postoja ako jedinej skutočnosti, ktorá môže odôvodniť uplatnenie kritéria stanoveného v tomto článku vo vzťahu k nemu, by sa mali zamietnuť ako neúčinné.
68.
V každom prípade treba uviesť, že z dôvodov uvedených v bode 43 vyššie sú pasívny postoj alebo neexistencia verejného dištancovania sa odvolateľa od podpory politiky anexie Krymu zo strany Bank Rossija, ako je uvedené v bodoch 119 a 120 napadnutého rozsudku, skutočnosťami, ktoré umožnili Všeobecnému súdu v rámci jeho súdneho preskúmania preukázať, že túto podporu banky možno pripísať odvolateľovi. Znova treba konštatovať, že aj keď tento pasívny prístup nie je dôvodom, ktorý sa formálne objavuje v sporných aktoch, nevyhnutne bol súčasťou ich odôvodnenia.
69.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odôvodnenie Všeobecného súdu správne a dostatočne odráža dôvody, ktoré Rada uviedla v sporných aktoch na odôvodnenie prijatia reštriktívnych opatrení voči odvolateľovi na základe článku 2 ods. 1 písm. a) zmeneného rozhodnutia 2014/145.
70.
Vzhľadom na vyššie uvedené som dospela k záveru, že Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade kritéria stanoveného v článku 2 ods. 1 písm. a) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ako to tvrdí odvolateľ.
71.
Druhý dôvod preto treba zamietnuť.
72.
Keďže žiadnemu z dôvodov uvedených odvolateľom na podporu jeho odvolania nebolo vyhovené, treba odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.
IV. O trovách
73.
Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.
74.
Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
75.
Keďže Rada navrhla uložiť odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľ nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania.
V. Návrh
76.
Vzhľadom na analýzu uvedenú vyššie a vzhľadom na odporúčania uvedené v bodoch 72 a 75 vyššie navrhujem, aby Súdny dvor:
–
zamietol odvolanie,
–
uložil pánovi Gennadijovi Nikolajevičovi Timčenkovi povinnosť nahradiť trovy konania.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Ďalej spoločne len „sporné pôvodné akty“.
( 3 ) Ďalej spoločne len „sporné akty o ponechaní“.
( 4 ) Ďalej spoločne len „sporné akty“.
( 5 ) Pozri bod 10 vyššie. Odkaz na kritériá zápisu uplatnené na odvolateľa je obrátený v súlade s poradím preskúmania vykonaným Všeobecným súdom.
( 6 ) Pozri v tejto súvislosti aj rozsudok z 13. marca 2025, Šuvalov/Rada ( C‑271/24 P , EU:C:2025:180 ).
( 7 ) Rozhodnutie Rady zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16 ).
( 8 ) Nariadenie Rady o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny ( Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6 ).
( 9 ) Ďalej len „zmenené rozhodnutie 2014/145“.
( 10 ) Zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov vyplýva v podobnom znení aj z článku 2 ods. 1 v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia č. 269/2014 v znení zmenenom nariadením 2022/330 (ďalej len „zmenené nariadenie č. 269/2014“).
( 11 ) Napadnutý rozsudok, body 97 až 116.
( 12 ) Napadnutý rozsudok, body 106 až 108.
( 13 ) Napadnutý rozsudok, bod 109.
( 14 ) Napadnutý rozsudok, body 110 a 111.
( 15 ) Napadnutý rozsudok, bod 112.
( 16 ) Napadnutý rozsudok, body 117 až 124.
( 17 ) Napadnutý rozsudok, bod 117.
( 18 ) Napadnutý rozsudok, bod 118.
( 19 ) Napadnutý rozsudok, body 119, 120 a 124.
( 20 ) V rámci formulácie týchto dvoch dôvodov odvolateľ odkazuje aj na článok 1 ods. 1 písm. b) a a) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Keďže, ako sa uvádza v bode 10 vyššie, obsah článku 1 ods. 1 písm. b) a a) zmeneného rozhodnutia 2014/145 zodpovedá obsahu článku 2 ods. 1 písm. d) a a) tohto rozhodnutia, možno sa pri analýze obmedziť na dôvody uvedené odvolateľom v rozsahu, v akom sa týkajú tohto posledného uvedeného ustanovenia. Treba tiež pripomenúť, že podobné kritériá na zaradenie do zoznamu sú stanovené v zmenenom nariadení č. 269/2014.
( 21 ) Pozri okrem iného rozsudok z 12. decembra 2024, Euranimi/Komisia ( C‑772/23 P , EU:C:2024:1025 , bod 35 a citovaná judikatúra).
( 22 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi ( C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 123 ).
( 23 ) Zohľadnenie neexistencie verejného dištancovania sa odvolateľa ako možnej ospravedlňujúcej okolnosti v jeho prospech posilňuje záver uvedený v bode 40 vyššie, keďže odvolateľ prvou časťou tohto žalobného dôvodu nespochybnil obvinenia, ktoré Rada použila na podporu jeho zápisu, ako to potvrdil Všeobecný súd.
( 24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi ( C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 119 ).
( 25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada ( C‑729/18 P , EU:C:2020:499 , bod 59 ), a z 28. marca 2017, Rosneft ( C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 123 ). Pozri tiež rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada ( T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 144 ), v ktorom Všeobecný súd opisuje ciele zmeneného rozhodnutia 2014/145 spôsobom, ktorý by Súdny dvor mohol ľahko potvrdiť.
( 26 ) Pozri rozsudok z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada ( C‑440/14 P , EU:C:2016:128 , body 85 až 87 ).
( ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 21 vyššie.