C-703/23

proti

Rade Európskej únie

„Odvolanie – Reštriktívne opatrenia prijaté s ohľadom na situáciu na Ukrajine – Rozhodnutie 2014/145/SZBP – Zákaz vstupu na územie členských štátov alebo prechod cez toto územie – Zmrazenie všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Zápis mena odvolateľky do zoznamu – Článok 1 ods. 1 in fine a článok 2 ods. 1 in fine rozhodnutia 2014/145/SZBP – Pojem ‚spojenie‘ v prípade dvoch osôb spojených rodinným vzťahom“

I. Úvod

1.

Tieto návrhy sa týkajú odvolania, ktoré podala Jelena Petrovna Timčenko, odvolateľka v tejto veci, ktorým sa domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. septembra 2023, Timčenko/Rada (T‑361/22, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2023:502 ).

v rozsahu, v akom sa tieto akty ( 4 ) týkajú odvolateľky. Na základe uvedených aktov Rada Európskej únie uložila odvolateľke najmä zákaz vstupu na územie členských štátov alebo prechodu cez toto územie a zmrazila všetky jej finančné prostriedky a hospodárske zdroje na tomto území. Všeobecný súd tiež zamietol žalobu v rozsahu, v akom smerovala k získaniu náhrady nemajetkovej ujmy na základe článku 268 ZFEÚ, ktorú odvolateľka údajne utrpela z dôvodu prijatia týchto aktov.

3.

5.

Prejednávaná vec sa týka jedného z prvých odvolaní podaných na Súdny dvor v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami, ktoré Rada prijala v roku 2022 v nadväznosti na inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu. ( 7 ) Poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť zaoberať sa výkladom článku 1 ods. 1 in fine a článku 2 ods. 1 in fine zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktoré sa týkajú fyzických a/alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov spojených s fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré spĺňajú aspoň jedno z kritérií na zápis do zoznamu stanovených v uvedených článkoch.

6.

Treba dodať, že táto vec súvisí s vecou C‑702/23 P, ktorá bola predmetom odvolania, ktoré podal Gennadij Nikolajevič Timčenko, manžel odvolateľky. Týmto odvolaním sa pán Timčenko domáha zrušenia rozsudku zo 6. septembra 2023, Timčenko/Rada ( T‑252/22 , EU:T:2023:496 ), ktorým Všeobecný súd potvrdil jeho zápis do zoznamov reštriktívnych opatrení najmä z dôvodu uplatnenia kritérií stanovených v článku 1 ods. 1 písm. a) a b) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Návrhy v tejto poslednej uvedenej veci boli tiež prednesené dnes.

II. Skutkové okolnosti sporu, konanie a návrhy účastníkov konania

A.

V nadväznosti na inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu prijala Rada 25. februára 2022 rozhodnutie (SZBP) 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 ( Ú. v. EÚ L 50, 2022, s. 1 ), ako aj nariadenie (EÚ) 2022/330, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014 ( Ú. v. EÚ L 51, 2022, s. 1 ), najmä s cieľom prispôsobiť kritériá, na základe ktorých sa na fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány môžu vzťahovať predmetné reštriktívne opatrenia.

10.

Článok 1 ods. 1 rozhodnutia 2014/145 v znení zmenenom rozhodnutím 2022/329 ( 10 ) znie:

„1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabránili vstupu na svoje územia, ako aj prechodu cez ne:

a)

fyzickým osobám ktoré sú zodpovedné za podporu alebo vykonávanie činností alebo politík, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny alebo stabilitu, alebo bezpečnosť na Ukrajine, alebo ktoré brzdia prácu medzinárodných organizácií na Ukrajine;

12.

Vzhľadom na závažnosť situácie na Ukrajine prijala Rada 8. apríla 2022 sporné pôvodné akty. Týmito aktmi bolo meno odvolateľky doplnené pod číslom 903 do zoznamu uvedeného v prílohe k zmenenému rozhodnutiu 2014/145 a pod tým istým číslom do zoznamu uvedeného v prílohe I k zmenenému nariadeniu č. 269/2014 z týchto dôvodov:

„Elena Timčenko je manželka miliardára Genadija Timčenka uvedeného na zozname podľa rozhodnutia 2014/145/SZBP. Podieľa sa na jeho lobistických činnostiach prostredníctvom nadácie Timčenko Foundation. Má tak prospech z Genadija Timčenka, ktorý je zodpovedný za podporovanie činností a politík, ktoré narúšajú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny a za poskytovanie finančnej a materiálnej podpory, a má prospech z ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu a destabilizáciu Ukrajiny.“

13.

V Úradnom vestníku Európskej únie bolo 11. apríla 2022 uverejnené oznámenie určené osobám a subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v zmenenom rozhodnutí 2014/145 a v zmenenom nariadení č. 269/2014 ( Ú. v. EÚ C 157, 2022, s. 11 ).

14.

Rada doručila 15. septembra 2022 odvolateľke sporné akty o ponechaní, pričom jej v podstate oznámila, že sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keďže reštriktívne opatrenia, ktoré sa na ňu vzťahovali, boli založené na uplatnení pojmu „spojenie“ stanoveného v článku 1 ods. 1 in fine zmeneného rozhodnutia 2014/145. V tejto súvislosti Rada spresnila, že spojenie odvolateľky s jej manželom vyplývalo nielen z ich rodinných väzieb, ale aj z úlohy a činností, ktoré vykonávala v nadácii Timčenko, čím sa zapojila do verejných aktivít svojho manžela a mohla z nich mať prospech, najmä pokiaľ ide o jej spoločenské postavenie.

B.

Konanie na Všeobecnom súde a rozsudok, ktorý je predmetom odvolania

18.

Žalobou zo 17. júna 2022 odvolateľka navrhla, aby Všeobecný súd zrušil sporné pôvodné akty v rozsahu, v akom sa v nich uvádza jej meno na zozname osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia. Navrhla tiež, aby jej Všeobecný súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpela v dôsledku prijatia týchto aktov. Okrem toho odvolateľka 25. novembra 2022 predložila návrh na úpravu žaloby s cieľom zmeniť petit svojej žaloby tak, že do neho zahrnula návrh na zrušenie sporných aktov o ponechaní.

19.

Za týchto okolností sa podľa Všeobecného súdu pojem „spojenie“, uvedený v relevantných ustanoveniach zmeneného rozhodnutia 2014/145, mohol vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu alebo akýkoľvek subjekt, ktorý má väzbu presahujúcu rodinný vzťah s osobou, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, tak ako v prejednávanej veci, na základe finančnej podpory alebo výhody plynúcej od ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za inváziu na Ukrajinu alebo za podporu činností alebo politík, ktoré narúšajú alebo ohrozujú zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny. ( 13 ) Všeobecný súd navyše dospel k záveru, že predchádzajúci výklad nemôže byť spochybnený odôvodnením 7 každého zo sporných pôvodných aktov, na ktoré odkazuje odvolateľka. ( 14 )

23.

V prejednávanej veci Všeobecný súd konštatoval, že odvolateľka a jej manžel boli zakladateľmi nadácie Timčenko a zohrávali aktívnu úlohu, keďže boli priamo spojení s jej prevádzkovou činnosťou a pri správe tejto nadácie mali významné právomoci. Pokiaľ ide o odvolateľku, táto účasť bola o to výraznejšia, že bola tiež členkou správnej rady nadácie Timčenko. ( 15 ) Všeobecný súd na základe toho dospel k záveru, že Rada sa mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, domnievať, že odvolateľka bola v rámci nadácie Timčenko spojená so svojím manželom, ktorý sám – ako vyplýva z rozsudku zo 6. septembra 2023, Timčenko/Rada ( T‑252/22 , EU:T:2023:496 ) – spĺňal kritériá stanovené v článku 1 ods. 1 písm. a) a b) zmeneného rozhodnutia 2014/145, a v dôsledku toho voči nej prijať reštriktívne opatrenia. ( 16 )

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

preskúmal žalobu vo veci samej a zrušil sporné akty v rozsahu, v akom sa jej týkajú, a

–

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právna analýza

27.

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza tri dôvody, z ktorých prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade kritéria spojenia stanoveného zmeneným rozhodnutím 2014/145 v spojení s pojmom „spoločné záujmy“, druhý na nesprávnom právnom posúdení pri nesprávnom výklade pojmu „neoprávnený“, ktorý je uvedený v odôvodnení 7 rozhodnutia 2022/582, a tretí na nesprávnom právnom posúdení pri výklade kritéria spojenia v súvislosti s cieľom reštriktívnych opatrení a porušením povinnosti odôvodnenia.

28.

V súlade s cielenou požiadavkou Súdneho dvora sa moja analýza obmedzí na tvrdenia uvedené odvolateľkou v rámci prvého dôvodu.

29.

V druhej časti odvolateľka uvádza, že hoci uznáva, že je potrebné zohľadniť kontext a okolnosti každej veci, Všeobecný súd mal vysvetliť – ako to urobil napríklad v rozsudku Prigožina –, v čom spoločné záujmy, o ktoré ide v prejednávanej veci, svojou povahou, kvalitou a rozsahom prekračujú obyčajné spoločné záujmy, ktoré sú vlastné každému rodinnému vzťahu, aby bolo možné charakterizovať objektívnu existenciu „prelínania spoločných záujmov“. V napadnutom rozsudku však Všeobecný súd dospel k záveru, že odvolateľka bola spojená so svojím manželom bez toho, aby identifikoval akékoľvek obchodné, kapitálové alebo iné väzby, ktoré spájajú oboch manželov nad rámec obyčajného rodinného vzťahu. Odvolateľka spresňuje, že v napadnutom rozsudku Všeobecný súd len vyvodil spojenie medzi ňou a jej manželom na základe obvyklých funkcií a právomocí spojených s postavením zakladateľa charitatívneho združenia, pričom spoločný záujem manželov na výkone charitatívnej činnosti patrí do rámca ich rodinného vzťahu.

32.

Rada, ktorá tvrdí, že tento dôvod by mal byť vyhlásený za čiastočne neprípustný v rozsahu, v akom čiastočne smeruje k spochybneniu posúdenia skutkového stavu Všeobecným súdom, spochybňuje tvrdenia odvolateľky, pričom sa v podstate opiera o odôvodnenie napadnutého rozsudku.

33.

Na úvod by som chcela poukázať na to, že v rozsahu, v akom Rada tvrdí, že prvý dôvod je neprípustný, keďže odvolateľka sa v skutočnosti snaží spochybniť posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa dôkazov, ktoré mu boli predložené na preskúmanie, ako aj jeho skutkových zistení v napadnutom rozsudku, treba takéto tvrdenie zamietnuť.

37.

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, treba prvý dôvod považovať za prípustný.

38.

Pokiaľ ide o vec samu a prvú časť tohto dôvodu, odvolateľka v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa pri vymedzení pojmu „spojenie“ vyplývajúceho z článku 1 ods. 1 in fine zmeneného rozhodnutia 2014/145 dopustil nesprávneho výkladu, ako aj porušenia zásady právnej istoty.

39.

Na úvod treba uviesť, že podľa článku 1 ods. 1 písm. a) a b) zmeneného rozhodnutia 2014/145 členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabránili vstupu na svoje územia, ako aj prechodu cez ne na jednej strane fyzickým osobám, ktoré sú zodpovedné za podporu alebo vykonávanie činností alebo politík, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, a na druhej strane osobám, ktoré materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny. Tento zákaz sa podľa poslednej vety tohto článku vzťahuje aj na „fyzické osoby s nimi spojené“.

43.

Pokiaľ ide o doslovný výklad pojmu „spojenie“, treba konštatovať, že tento pojem všeobecne označuje skupinu viacerých subjektov spojených určitou väzbou. V prípade spojenia osôb ide o zoskupenie najmenej dvoch osôb, ktoré sa združujú so spoločným cieľom. ( 22 ) Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho posúdenia, keď na úvod v bode 74 napadnutého rozsudku konštatoval, že pojem „spojenie“, ako je uvedený v článku 1 ods. 1 in fine zmeneného rozhodnutia 2014/145, sa má chápať tak, že sa vzťahuje na „fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú vo všeobecnosti spojené spoločnými záujmami“, alebo tak, že sa vzťahuje na „akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu alebo akýkoľvek subjekt, ktorý je spojený … s osobou, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia“ na základe kritérií stanovených v tomto článku.

44.

Ďalej treba uviesť, že v znení článku 1 ods. 1 in fine zmeneného rozhodnutia 2014/145 pojem „spojenie“ nie je osobitne charakterizovaný inými prvkami, ktoré by mohli obmedziť rozsah jeho významu. Mohlo by to tak byť v prípade, ak by k nemu bolo pripojené vlastnostné prídavné meno alebo prívlastok, ako napríklad pojmy „právne“ alebo „ekonomickej povahy“. Nie je ani sprevádzaný inými rozvíjacími vetnými členmi, ktoré by spresňovali jeho význam. V tejto súvislosti sa Všeobecný súd takisto nedopustil nesprávneho posúdenia tým, že v podstate uviedol, že spoločné záujmy spojených členov v súlade s článkom 1 ods. 1 in fine zmeneného rozhodnutia 2014/145 nemusia nevyhnutne vyžadovať spojenie „prostredníctvom hospodárskej činnosti“ alebo že musia byť formalizované „v právnej štruktúre vytvorenej na tento účel“.

48.

Treba však konštatovať, že v prejednávanej veci Všeobecný súd pri výklade článku 1 ods. 1 in fine zmeneného rozhodnutia 2014/145 zohľadnil závery vyplývajúce z tejto judikatúry, keď v bodoch 74 a 76 napadnutého rozsudku jednoznačne uviedol, že na to, aby bolo možné kvalifikovať fyzické osoby dotknuté týmto článkom ako „spojené“ v zmysle tohto ustanovenia, musia mať „väzbu presahujúcu rámec obyčajného rodinného vzťahu“, takže ak sú takýmto vzťahom viazané dve osoby, musí byť preukázaná „objektívna existencia prelínania spoločných záujmov“.

49.

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, definícia Všeobecného súdu neobmedzuje pojem „spojenie“ len na spoločné činnosti, ktoré môžu mať dvaja rodinní príslušníci, akými sú manželia, v rámci ich rodinného vzťahu. Z výkladu Všeobecného súdu totiž vyplýva, že Rada ako orgán zodpovedný za preukázanie dôvodnosti zápisu fyzickej osoby do zoznamov reštriktívnych opatrení ako „spojenej“ s inou zapísanou osobou musí preukázať existenciu spoločných záujmov, ktoré presahujú záujmy, ktoré môžu mať členovia tej istej rodiny v rámci ich vzťahu.

50.

Pokiaľ ide o cieľ kritéria „spojenia“ stanoveného v článku 1 ods. 1 in fine zmeneného rozhodnutia 2014/145, treba ho vykladať s prihliadnutím na ciele sledované predmetnými reštriktívnymi opatreniami, ktorých súčasťou je toto rozhodnutie. V podstate ide o maximalizáciu tlaku na ruské orgány a hospodárstvo Ruskej federácie s cieľom finančne oslabiť jej destabilizačnú schopnosť na území Ukrajiny a vojenskú agresiu spôsobenú tejto krajine. ( 24 )

54.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásada právnej istoty vyžaduje, aby právne pravidlá boli na jednej strane jasné a presné a na druhej strane aby ich uplatnenie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné, najmä ak môžu mať nepriaznivé dôsledky. Tieto požiadavky však nemožno chápať v tom zmysle, že bránia tomu, aby predmetné pravidlo Únie používalo abstraktný právny pojem, ani v tom zmysle, že vyžadujú, aby v takomto pravidle boli spomenuté rôzne konkrétne prípady, v ktorých sa môže uplatniť, keďže všetky tieto prípady nemožno vopred určiť. ( 25 )

55.

Podľa môjho názoru výklad Všeobecného súdu, ako vyplýva z bodov 74 až 76 napadnutého rozsudku, spĺňa tieto požiadavky. Hoci nie je možné vopred predvídať všetky prípady, v ktorých sa uplatňuje článok 1 ods. 1 in fine zmeneného rozhodnutia 2014/145, výklad Všeobecného súdu stanovuje dostatočne konkrétne kritériá umožňujúce rozpoznať prípady, v ktorých sa môže uplatniť pojem „spojenie“. Konkrétne treba konštatovať existenciu spojenia v zmysle tohto článku, ak sú aspoň dve osoby spojené spoločnými záujmami bez toho, aby tieto záujmy mali hospodársku povahu alebo aby ich spojenie bolo z právneho hľadiska formalizované. Pokiaľ ide o členov tej istej rodiny, ako to môže byť v prípade oboch manželov dotknutých prejednávanou vecou, je navyše nevyhnutné, aby spoločné záujmy presahovali ich obyčajný rodinný vzťah a aby sa uvedené záujmy objektívne prelínali.

56.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že sa dopustil nesprávneho výkladu, či dokonca porušenia zásady právnej istoty, pokiaľ ide o kritérium spojenia uvedené v článku 1 ods. 1 in fine zmeneného rozhodnutia 2014/145, ako tvrdí odvolateľka.

60.

Všeobecný súd totiž najprv konštatoval, že manželia Timčenkovci boli zakladateľmi nadácie Timčenko, v ktorej bola odvolateľka okrem iného členkou správnej rady. Všeobecný súd ďalej uviedol, že obaja manželia sa priamo a aktívne podieľali na prevádzkových činnostiach nadácie. Mohli najmä získavať informácie o jej činnostiach, mať prístup k jej dokumentom a vymenúvať a odvolávať členov jej dozornej rady, ktorá bola podľa stanov nadácie „najvyšším kolektívnym orgánom“ nadácie. Všeobecný súd napokon vzhľadom na tieto skutočnosti dospel k záveru, že Rada mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, konštatovať, že odvolateľka bola v rámci nadácie Timčenko spojená so svojím manželom.

61.

V prejednávanej veci teda vzniká otázka, či sú vyššie uvedené úvahy dostatočné na splnenie kritéria spojenia stanoveného v článku 1 ods. 1 zmeneného rozhodnutia 2014/145, ako je vyložené v bodoch 74 až 76 napadnutého rozsudku, alebo či – ako tvrdí odvolateľka – Všeobecný súd nepreukázal spoločné záujmy oboch manželov, presahujúce ich manželský vzťah.

62.

64.

Z toho vyplýva, že hoci Všeobecný súd podrobnejšie nevysvetlil spoločné záujmy, ktoré by v prejednávanej veci presahovali obyčajné spoločné záujmy vlastné každému rodinnému vzťahu, zistenia uvedené v bodoch 77 až 79 napadnutého rozsudku týkajúce sa nadácie Timčenko a úlohy manželov Timčenkovcov v rámci nej postačujú podľa môjho názoru na odmietnutie existencie nesprávneho právneho posúdenia zo strany Všeobecného súdu v zmysle uvádzanom odvolateľkou.

65.

V každom prípade by som chcela upriamiť pozornosť Súdneho dvora na skutočnosť, že Všeobecný súd v bodoch 44 až 47 napadnutého rozsudku uviedol, že podľa odôvodnenia sporných aktov sa odvolateľka zúčastňovala na verejných záležitostiach svojho manžela prostredníctvom nadácie Timčenko a využívala výhody svojho manžela. Všeobecný súd predovšetkým poznamenal, že úloha, ktorú odvolateľka vykonávala v rámci nadácie Timčenko, ju zapájala do verejných aktivít jej manžela a umožnila jej mať z nich prospech, najmä pokiaľ ide o jej spoločenské postavenie. Na základe spisu, ktorý mal Všeobecný súd k dispozícii, Rada považovala práve činnosť odvolateľky v rámci tejto nadácie, ako je následne opísaná v bodoch 77 a 78 napadnutého rozsudku, za konštitutívny prvok tejto účasti, a teda spojenia odvolateľky s jej manželom.

66.

Je teda možné dospieť k záveru, že činnosti manželov Timčenkovcov presahovali rámec spoločného záujmu, ktorý je vlastný bežnému vzťahu medzi manželmi, pretože odvolateľka sa prostredníctvom nadácie zúčastňovala na verejných záležitostiach svojho manžela. Navyše treba uviesť, podobne ako v prípade argumentov predložených Radou a Komisiou, že Všeobecný súd vo svojich konštatovaniach zohľadnil profesijné kritériá jednak z dôvodu účasti odvolateľky prostredníctvom nadácie Timčenko na verejnoprospešných aktivitách jej manžela a jednak z dôvodu úzkych majetkových väzieb medzi nimi, z čoho možno vyvodiť, že obaja manželia boli prepojení spoločnými záujmami, hoci nie hospodárskymi, ktoré presahujú rámec obyčajného rodinného vzťahu.

IV. Návrh

70.

Vzhľadom na analýzu uvedenú v týchto návrhoch navrhujem, aby Súdny dvor zamietol odvolanie, pokiaľ ide o prvý dôvod. Nebudem sa vyjadrovať k zamietnutiu odvolania, pokiaľ ide o ostatné dôvody uvedené odvolateľkou, ani k otázke, ktorému účastníkovi konania má byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Ďalej spoločne len „sporné pôvodné akty“.

( 3 ) Ďalej spoločne len „sporné akty o ponechaní“.

( 10 ) Ďalej len „zmenené rozhodnutie 2014/145“.

( 11 ) Ďalej len „zmenené nariadenie č. 269/2014“.

( 12 ) Napadnutý rozsudok, body 52 až 85.

( 13 ) Napadnutý rozsudok, bod 74.

( 14 ) Napadnutý rozsudok, body 75 a 76.

( 15 ) Napadnutý rozsudok, body 77 a 78.

( 22 ) Pozri v tomto zmysle tretí význam pojmu „spojenie“, ako je definovaný v slovníku Larousse, dostupný na stránke https://www.larousse.fr/dictionnaires/francais/association/5856.

( 23 ) Rozsudok z 13. marca 2012, Tay Za/Rada ( C‑376/10 P , EU:C:2012:138 , bod 66 ).

( 24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada ( C‑729/18 P , EU:C:2020:499 , bod 59 ), a z 28. marca 2017, Rosneft ( C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 123 ). Pozri tiež v tejto súvislosti rozsudok z 15. novembra 2023, OT/Rada ( T‑193/22 , EU:T:2023:716 , bod 144 ), v ktorom Všeobecný súd podľa môjho názoru opisuje ciele zmeneného rozhodnutia 2014/145 spôsobom, ktorý by Súdny dvor mohol ľahko potvrdiť.

( 25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Litva a i./Parlament a Rada (Balík mobility) ( C‑541/20 až C‑555/20 , EU:C:2024:818 , bod 159 a citovaná judikatúra).

( ) Rozsudok Prigožina, body 94 a 98.