C-706/23
ECLI:EU:C:2026:267
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0706
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
Predbežné znenie
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JEAN RICHARD DE LA TOUR
prednesené 26. marca 2026( 1 )
Vec C ‑ 706/23
Şcoala gimnazială „Mihai Eminescu“ Vaslui
proti
Uniunea Sindicală „Didactica“ Vaslui v mene svojich členov:
KM,
LN,
HT,
JC,
BF,
AX,
TK,
MG,
DB,
EJ,
RL,
DV,
MR,
GP
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Iaşi (Odvolací súd Iaşi, Rumunsko)]
„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 2003/88/ES – Článok 7 – Charta základných práv Európskej únie – Článok 31 ods. 2 – Rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Doložky 4 body 1 – Zásada zákazu diskriminácie – Zásada prorata temporis – Kumulácia rôznych pracovných zmlúv – Pedagogickí zamestnanci zamestnaní na základe pracovných zmlúv na plný úväzok na dobu neurčitú a na kratší pracovný čas na dobu určitú – Odmena za platenú dovolenku za kalendárny rok vypočítaná len na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú na plný úväzok – Priznanie príspevku na stravu s ohľadom na skutočne odpracovaný čas len v rámci plnenia pracovnej zmluvy na plný úväzok “
I. Úvod
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES( 2 ) a článku 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie( 3 ), ako aj doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas uzavretej 6. júna 1997, ktorá je uvedená v prílohe k smernici 97/81/ES( 4 ), a doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe k smernici 1999/70/ES( 5 ) (ďalej spoločne len „rámcové dohody“). Tieto doložky 4 body 1 sú v podstate formulované rovnako.
2. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Uniunea Sindicală „Didactica“ Vaslui (odborový zväz „Didactica“ Vaslui, Rumunsko), ktorý koná v mene štrnástich svojich členov, pedagogických alebo pomocných pedagogických zamestnancov (ďalej len „dotknutí zamestnanci“), a Şcoala Gimnazială „Mihai Eminescu“ Vaslui (stredná škola „Mihai Eminescu“ vo Vaslui, Rumunsko) (ďalej len „stredná škola „Mihai Eminescu“) vo veci výpočtu ich peňažných nárokov súvisiacich s platenou dovolenkou za kalendárny rok a priznania príspevku na stravu, ktorý by mal byť pripočítaný k ich odmene v prípade kumulácie pracovnej zmluvy na dobu neurčitú( 6 ) na plný úväzok pre základné pracovné miesto a pracovnej zmluvy na dobu určitú( 7 ) na kratší pracovný čas.
3. Pokiaľ ide o výklad článku 7 ods. 1 smernice 2003/88 a doložiek 4 bodov 1 rámcových dohôd na účely zabezpečenia rovnosti zaobchádzania v oblasti odmeny za platenú dovolenku za kalendárny rok, judikatúra Súdneho dvora poskytuje spoľahlivé usmernenia. Novou otázkou, ktorú treba vyriešiť, je otázka porovnateľnosti situácií v prípade kumulácie pracovných zmlúv uzavretých pracovníkom, a to najmä s tým istým zamestnávateľom.
4. Táto otázka nadväzuje na mnohé rozsudky, v ktorých Súdny dvor v úvode svojho výkladu doložiek 4 bodov 1 rámcových dohôd vždy spresnil, že ich treba chápať tak, že vyjadrujú zásadu sociálneho práva Únie, ktorú nemožno vykladať reštriktívne vzhľadom na cieľ zabezpečiť uplatňovanie zásady zákazu diskriminácie pracovníkov na dobu určitú alebo na kratší pracovný čas. Uvediem dôvody, pre ktoré sa domnievam, že rámcové dohody sú uplatniteľné za okolností veci samej, keďže kumulácia pracovných zmlúv je v skutočnosti irelevantná.
II. Právny rámec
A. Právo Únie
5. Treba odkázať na článok 7 smernice 2003/88, ako aj na doložky 2 až 4 rámcových dohôd.
B. Rumunské právo
6. Podstatu vnútroštátnej právnej úpravy možno zhrnúť nasledovne s odkazom na:
– Legea nr. 1/2011 a educației naționale (zákon č. 1/2011 o štátnom vzdelávaní)( 8 ) z 5. januára 2011, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej( 9 ) (ďalej len „zákon č. 1/2011“),
– Legea‑cadru nr. 153/2017 privind salarizarea personalului plătit din fonduri publice (rámcový zákon č. 153/2017 o odmeňovaní zamestnancov platených z verejných zdrojov)( 10 ) z 28. júna 2017, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „rámcový zákon č. 153/2017“), a
– vykonávacie pravidlá týkajúce sa zákona č. 1/2011:
– Normele metodologice privind întocmirea proiectului de încadrare, respectiv a planului de încadrare a personalului didactic de predare din unitățile de învățământ preuniversitar și încadrarea în regim de plata cu ora a personalului didactic de predare din învățământul preuniversitar (vykonávacie pravidlá týkajúce sa vypracovania projektu a plánu zamestnávania pedagogických zamestnancov zariadení základného a stredoškolského vzdelávania, ako aj zamestnávania pedagogických zamestnancov zariadení základného a stredoškolského vzdelávania v režime hodinovej odmeny), schválené Ordinul nr. 4165/2018 (vyhláška č. 4165/2018)( 11 ) z 24. júla 2018 (ďalej len „vykonávacie pravidlá z roku 2018“), ako aj
– Normele metodologice privind efectuarea concediului de odihnă al personalului didactic de predare, de conducere, de îndrumare și control și al personalului de cercetare din învățământul de stat (vykonávacie pravidlá týkajúce sa ročnej dovolenky pedagogických zamestnancov, vedúcich, riadiacich a dozorných pracovníkov a výskumných pracovníkov v štátnom školstve), schválené Ordinul nr. 4050/2021 (vyhláška č. 4050/2021)( 12 ) z 29. júna 2021 (ďalej len „vykonávacie pravidlá z roku 2021“)( 13 ).
7. Učitelia platení z verejných zdrojov môžu byť zamestnaní na základe ZDN alebo ZDU (článok 254 ods. 1 zákona č. 1/2011). Kumulácia pedagogických pracovných miest je prípustná v prípade uvoľnenia pracovného miesta v súlade so všeobecnými zákonnými ustanoveniami, ako aj s ustanoveniami upravujúcimi prekrývanie časových rozvrhov, maximálny počet hodín pedagogickej činnosti týždenne a odpočinok v prípade prekročenia tohto času (článok 29 rámcového zákona č. 153/2017 a článok 6 vykonávacích pravidiel z roku 2018, ktorého predmetom je zamestnanie v režime hodinovej odmeny).
8. Hlavný pracovný čas učiteľov na stredných školách a postsekundárnych neuniverzitných školách je 18 hodín týždenne [článok 262 ods. 3 písm. c) zákona č. 1/2011] s maximálnou dĺžkou 40 hodín týždenne (8 hodín denne) (článok 262 ods. 1 tohto zákona). Tento článok 262 sa nachádza v oddiele uvedeného zákona s názvom „Pracovný čas pedagogickej činnosti“.
9. Odmena pedagogických zamestnancov sa v prípade ZDU alebo kumulácie pracovných miest vypočíta podľa času pedagogickej činnosti na hodinovom základe (článok 254 ods. 1 zákona č. 1/2011; článok 12 ods. 1 kapitoly I časti B prílohy I k rámcovému zákonu č. 153/2017 a článok 3 ods. 6 vykonávacích pravidiel z roku 2018).
10. Učitelia zamestnaní na plný úväzok na základe ZDU alebo ZDN majú počas celého školského roka nárok na 62 pracovných dní platenej dovolenky za kalendárny rok, ktoré môžu byť prenesené do nasledujúceho školského roka, ak neboli čerpané (článok 267 ods. 1 a 3 zákona č. 1/2011).( 14 ) Tí, ktorí odpracovali časť školského roka alebo rok na kratší pracovný čas, majú nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok za odpracované obdobie v príslušnom školskom roku (článok 3 ods. 2 a 5 vykonávacích pravidiel z roku 2021( 15 )).
11. Počas dovolenky za kalendárny rok dostávajú pedagogickí zamestnanci „náhradu mzdy za dovolenku vypočítanú v súlade s právnymi predpismi uplatniteľnými na zamestnancov platených z verejných zdrojov“ (článok 11 kapitoly I časti B prílohy I k rámcovému zákonu č. 153/2017).
12. Pokiaľ ide o výpočet tejto „náhrady mzdy za dovolenku“, bez ohľadu na to, či pedagogickí zamestnanci uzavreli ZDU alebo ZDN, v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa neuvádza žiadne konkrétne právne ustanovenie. Z článku 5 ods. 1 vykonávacích pravidiel z roku 2021 možno vyvodiť,( 16 ) že odmena vyplácaná počas práce v rámci ZDN zostáva zachovaná v plnej výške. Treba teda rovnako ako Európska komisia odkázať na všeobecné pravidlo uplatniteľné na všetkých pracovníkov, ktoré je uvedené v článku 150 Legea nr. 53/2003 privind Codul muncii (zákon č. 53/2003 o Zákonníku práce)( 17 ) z 24. januára 2003( 18 ). Podľa tohto článku „za obdobie dovolenky za kalendárny rok má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemôže byť nižšia ako základná mzda, a na náhrady a príplatky trvalého charakteru za toto obdobie vyplývajúce z individuálnej pracovnej zmluvy. … Náhrada mzdy za dovolenku sa rovná dennému priemeru [týchto] mzdových nárokov… za tri mesiace pred mesiacom čerpania dovolenky, vynásobenému počtom dní dovolenky“.
13. Naproti tomu v prípade kumulácie pracovných miest „učitelia v službe, ktorí pracujú aj v režime hodinovej odmeny, majú nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok len v súvislosti so základným pracovným miestom, na ktoré uzatvorili individuálnu pracovnú zmluvu“ (článok 5 ods. 1 vykonávajúcich pravidiel z roku 2021( 19 )).
14. Okrem toho zamestnanci platení z verejných zdrojov dostávajú príspevky na stravu vo výške jednej dvanástiny dvojnásobku garantovanej minimálnej hrubej základnej mzdy, ktoré sú vyplácané mesačne v pomere ku skutočnému pracovnému času za predchádzajúci mesiac, a to do určitej výšky (článok 18 ods. 1 a 2 rámcového zákona č. 153/2017). Vyplatenie príspevku na stravu a iných príplatkov, kompenzácií a iných doplnkov nesmie presiahnuť 30 % výšky základnej mzdy (článok 25 ods. 1 tohto zákona).
III. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky
15. Počas školských rokov 2019/2020 až 2022/2023 každý z dotknutých zamestnancov uzavrel so strednou školou „Mihai Eminescu“ ZDU na kratší pracovný čas( 20 ) v režime hodinovej odmeny, a to na obdobie od septembra do júna každého z týchto školských rokov. Tieto zmluvy sa kumulovali so ZDN na plný úväzok, ktoré uzavreli ako pedagogickí alebo pomocní pedagogickí zamestnanci s týmto zariadením alebo v prípade jedného z nich s iným zariadením.
16. Peňažné nároky za vyčerpanú dovolenku za kalendárny rok( 21 ) a príspevok na stravu boli určené výlučne vo vzťahu k odmene za základný pracovný čas, t. j. na základe ZDN na plný úväzok, bez zohľadnenia činnosti vykonávanej v rámci ZDU.
17. Odporkyňa podala na Tribunalul Vaslui (Vyšší súd Vaslui, Rumunsko) žalobu, ktorou sa domáhala, aby bola strednej škole „Mihai Eminescu“ uložená povinnosť vypočítať a vyplatiť dotknutým zamestnancom náhrady mzdy za dovolenku za kalendárny rok a príspevky na stravu (v pomere ku skutočnému pracovnému času) na základe miezd poberaných v režime hodinovej odmeny.
18. Rozsudkom zo 17. marca 2023 tento súd tejto žalobe vyhovel. Po prvé na účely vylúčenia uplatnenia normatívnych správnych aktov,( 22 ) ktoré obmedzujú priznanie platenej dovolenky za kalendárny rok na zmluvu uzavretú pre základné pracovné miesto, uviedol, že článok 144 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý zaručuje právo na platenú dovolenku za kalendárny rok, má v hierarchii noriem vyššiu právnu silu. Taktiež vychádzal z uplatnenia článku 7 smernice 2003/88 v spojení s doložkou 4 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorá sa týka zásady zákazu diskriminácie, ako ich vykladá Súdny dvor, aby dospel k záveru, že vnútroštátna právna úprava zakazujúca priznanie platenej dovolenky za kalendárny rok je nezlučiteľná s týmito ustanoveniami.
19. Po druhé, pokiaľ ide o príspevok na stravu požadovaný v pomere ku skutočnému pracovnému času, uvedený súd na účely nariadenia jeho vyplatenia uviedol, že uplatniteľná právna úprava( 23 ) nerobí rozdiely z hľadiska povahy zmluvy.
20. Stredná škola „Mihai Eminescu“ podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Curtea de Apel Iaşi (Odvolací súd Iaşi, Rumunsko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom toto odvolanie obmedzila na priznanie náhrady mzdy za dovolenku za kalendárny rok.
21. Toto školské zariadenie tvrdí, že základná mzda učiteľa zamestnaného na základe ZDU sa používa na výpočet hodinovej odmeny týkajúcej sa voľného alebo vyhradeného učiteľského miesta a že výkon vyučovacej činnosti s hodinovou odmenou sa musí považovať za dodatočný úkon k základnej zmluve. Zastáva názor, že z právnych ustanovení vyplýva, že rumunský zákonodarca sa domnieval, že náhrada mzdy za dovolenku za kalendárny rok sa má poskytnúť len za základný pracovný čas, ktorý zodpovedá ZDN.
22. Okrem toho tvrdí, že dotknutí zamestnanci majú nárok na príspevok na stravu za základné pracovné miesto, ktorý predstavuje jednu dvanástinu dvojnásobku garantovanej minimálnej hrubej základnej mzdy. Priznanie príspevku na stravu prvostupňovým súdom za činnosť vykonávanú v režime hodinovej odmeny preto vedie k prekročeniu hornej hranice 30 % výšky základnej mzdy, ako je stanovená v článku 25 rámcového zákona č. 153/2017, na ktorý odkazuje článok 18 tohto rámcového zákona.
23. V prvom rade predkladajúci vnútroštátny súd nemá pochybností o tom, že právna úprava týkajúca sa vyplácania dovolenky za kalendárny rok vytvára rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami v neprospech tých, ktorí pracujú súbežne, čo vyplýva z výpočtu ich odmeny vyplácanej počas platenej dovolenky za kalendárny rok len v súvislosti s príjmom zo závislej činnosti poberaným za základné pracovné miesto bez zohľadnenia príjmov za prácu vykonávanú na základe ZDU na kratší pracovný čas. Uvádza však, že časť vnútroštátnych súdov a Curtea Constituțională (Ústavný súd, Rumunsko) zastávajú názor, že toto rozdielne zaobchádzanie nie je diskriminačné. Pripomína, že tento posledný uvedený súd rozhodol,( 24 ) že určenie spôsobu výpočtu výšky náhrady mzdy za dovolenku, ktorý sa uplatňuje bez diskriminácie na všetkých zamestnancov v prípade kumulácie pracovných zmlúv verejných zamestnancov, patrí výlučne do právomoci zákonodarcu a nemôže predstavovať otázku ústavnosti, pokiaľ zákonodarca priznáva právo na platenú dovolenku za kalendárny rok. Vnútroštátny súd sa pýta na zlučiteľnosť tejto analýzy s právom Únie.
24. V druhom rade predkladajúci vnútroštátny súd najprv vysvetľuje, že príspevok na stravu je peňažná suma, ktorá sa pridáva k mzdovým nárokom. Jej výška sa mení v závislosti od výšky garantovanej minimálnej hrubej základnej mzdy a nemôže prekročiť dvanástinu jej dvojnásobku, pričom táto maximálna hranica sa vypočíta pre prácu na plný úväzok. Ďalej uvádza, že nárok na príspevok na stravu sa zdá byť neoddeliteľne spojený s pracovnoprávnymi podmienkami, ako sú vymedzené v judikatúre Súdneho dvora,( 25 ) a to z dôvodu, že právne predpisy zahŕňajú tento príspevok do kategórie mesačných príjmov zo závislej činnosti a že podlieha dani, ako aj plateniu príslušných odvodov. Vzhľadom na právo Únie sa tak ako pri výpočte náhrady mzdy za platenú dovolenku pýta na rozdielne zaobchádzanie s učiteľom v situácii kumulácie pracovných miest, a to z dôvodu, že dostáva príspevok na stravu len za činnosť, ktorú vykonáva na základe ZDN na plný úväzok, a nie na základe ZDU na kratší pracovný čas v režime hodinovej odmeny.
25. Napokon dodáva, že toto rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené len zákonným limitom, ktorý vyžaduje, aby sa neprekročila maximálna výška príspevku na stravu splatného v prípade práce na plný úväzok, aj keď učiteľ pracuje nad rámec zákonom stanoveného mesačného pracovného času na základe dvoch samostatných zmlúv. Vnútroštátny súd zastáva názor, že táto ekonomická výhoda nie je pri výpočte náhrady mzdy za dovolenku za kalendárny rok uznaná, pretože sa poskytuje len v pomere ku skutočnému pracovnému času.
26. V tejto súvislosti sa tento súd opiera o rozsudok z 11. novembra 2015, Greenfield( 26 ), aby uviedol, že ak sa príspevok na stravu považuje za súčasť bežného odmeňovania učiteľa týkajúceho sa ZDU a kratší pracovný čas, musí byť tento príspevok zahrnutý aj do určenia peňažných nárokov súvisiacich s platenou dovolenkou za kalendárny rok.
27. Za týchto podmienok Curtea de Apel Iaşi (Odvolací súd Iaşi) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa článok 7 ods. 1 smernice 2003/88, článok 31 ods. 2 [Charty], doložka 4 ods. 1 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas… a doložka 4 ods. 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú… vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade viacerých pracovných zmlúv uzatvorených tým istým pracovníkom v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania – konkrétne [ZDN] na plný pracovný úväzok v súvislosti so základným pracovným miestom a [ZDU] na čiastočný pracovný úväzok v režime hodinovej odmeny – má tento pracovník nárok na odmenu súvisiacu s platenou dovolenkou za kalendárny rok vypočítanú len v súvislosti so základným pracovným miestom?
2. Majú sa doložka 4 ods. 1 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas…, doložka 4 ods. 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú… a článok 7 ods. 1 smernice 2003/88 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave a praxi, ktoré sú v prípade viacerých pracovných zmlúv uzatvorených pedagogickými pracovníkmi v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania – konkrétne [ZDN] na plný pracovný úväzok v súvislosti so základným pracovným miestom a [ZDU] na čiastočný pracovný úväzok v režime hodinovej odmeny – prekážkou poskytovania príspevku na stravu v pomere ku skutočne odpracovanému času na základe [ZDU] na čiastočný pracovný úväzok a zohľadňovania takéhoto príspevku pri určovaní výšky náhrady mzdy za ročnú dovolenku?“
28. Písomné pripomienky predložili rumunská vláda a Komisia.
29. Dňa 10. decembra 2024 Súdny dvor rozhodol o postúpení tejto veci šiestej komore a o tom, že v tejto veci rozhodne bez návrhov.
30. Súdny dvor na žiadosť šiestej komory predloženej podľa článku 60 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora rozhodol 28. októbra 2025 o postúpení uvedenej veci prvej komore a o prednesení návrhov.( 27 )
IV. Analýza
A. O prvej prejudiciálnej otázke
31. Vnútroštátny súd chce vedieť, či sa majú článok 7 ods. 1 smernice 2003/88, článok 31 ods. 2 Charty a doložky 4 body 1 rámcových dohôd vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade viacerých pracovných zmlúv uzatvorených tým istým pracovníkom v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania – konkrétne ZDN na plný úväzok v súvislosti so základným pracovným miestom a ZDU na kratší pracovný čas v režime hodinovej odmeny – stanovuje, že odmena, na ktorú má tento pracovník nárok z titulu platenej dovolenky za kalendárny rok, sa vypočíta bez zohľadnenia odmeny poberanej na základe ZDU na kratší pracovný čas.
32. Táto kumulácia pracovných zmlúv uzavretých učiteľmi so ZDN patrí do osobitného kontextu. V prvom rade ide o obsadzovanie uvoľnených pracovných miest formou ZDU výnimočne počas obdobia jedného školského roka vďaka tomu, že základný pracovný čas v rámci ZDN v rozsahu 18 hodín týždenne sa môže navýšiť v dôsledku ZDU, pričom zostáva zachovaný nárok na 62 dní dovolenky za kalendárny rok čerpanej počas školských prázdnin bez ohľadu na počet dotknutých zmlúv.
33. Ako ďalej uvádza predkladajúci vnútroštátny súd, „každá pracovná zmluva na kratší pracovný čas obsahovala kapitolu 1 s názvom ‚Dovolenka‘, v ktorej bolo stanovené, že ‚v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce… sa dovolenka poskytuje len pre základný pracovný čas‘“.
34. Napokon výpočet odmeny učiteľov za platenú dovolenku za kalendárny rok, ktorý zohľadňuje len ZDN, je založený na vykonávacích pravidlách z roku 2011 alebo z roku 2021, ktoré sa uplatňujú podľa dotknutých školských rokov. Tieto normatívne správne akty, ktoré sa odchyľujú od všeobecného pracovného práva,( 28 ) boli prijaté na základe osobitných zákonov upravujúcich činnosť štátnych učiteľov( 29 ) výlučne v prípade kumulácie ZDU a ZDN.( 30 )
35. Vzhľadom na to, že spor sa týka odmeny za platenú dovolenku za kalendárny rok pracovníka v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania v rozsahu 62 pracovných dní a že platba za vyučovacie hodiny na základe ZDU na kratší pracovný čas je v prípade kumulácie pracovných zmlúv z výpočtu tejto odmeny vylúčená, musí sa preskúmanie súladu dotknutej osobitnej rumunskej právnej úpravy s právom Únie vykonať z hľadiska dvoch zásad, z ktorých jedna je konkretizovaná smernicou 2003/88 a druhá smernicami 97/81 a 1999/70, ako aj doložkami 4 bodmi 1 rámcových dohôd.
1. O nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok
36. Treba pripomenúť, že na jednej strane právo na platenú dovolenku za kalendárny rok predstavuje základnú zásadu sociálneho práva Únie vyjadrenú a konkretizovanú v článku 7 smernice 2003/88, ktorá bola medzitým výslovne zakotvená ako základné právo v článku 31 ods. 2 Charty, od ktorého sa možno odchýliť len pri dodržaní prísnych podmienok stanovených v článku 52 ods. 1 Charty.( 31 )
37. Na druhej strane t oto základné právo zahŕňa tiež nárok na získanie platby , ako aj neoddeliteľnú súčasť tohto nároku na „platenú“ dovolenku za kalendárny rok, ktorou je nárok na peňažnú náhradu z titulu dovolenky za kalendárny rok, ktorá nebola v čase skončenia pracovného pomeru vyčerpaná.( 32 )
38. Súdny dvor tiež spresnil, že:
– „smernica 2003/88 chápe právo na dovolenku za kalendárny rok a právo na náhradu mzdy za túto dovolenku ako dve zložky jediného práva“( 33 ),
– výraz „platená ročná dovolenka“ uvedený v článku 7 ods. 1 tejto smernice znamená, že počas „ročnej dovolenky“ v zmysle uvedenej smernice musí byť zachovaná odmena,( 34 ) a
– inak povedané, pracovníkovi musí byť za toto obdobie pracovného odpočinku vyplatená obvyklá odmena.( 35 )
39. V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že „ak povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy od pracovníka vyžadujú, aby vykonal prácu nadčas riadne predvídateľnej a obvyklej povahy, za ktorú odmena predstavuje významný prvok celkovej mzdy, ktorú pracovník dostáva v rámci výkonu svoje práce, musí byť odmena prijatá za túto prácu nadčas zahrnutá do obvyklej odmeny z titulu nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok podľa článku 7 ods. 1 smernice 2003/88“( 36 ).
40. Treba teda konštatovať, že:
– cieľom požiadavky zaplatiť dovolenku za kalendárny rok je, aby bol pracovník počas tejto dovolenky v porovnateľnej mzdovej situácii ako počas obdobia výkonu práce,( 37 ) a
– zamestnávateľ musí priznať túto odmenu podľa článku 7 ods. 1 smernice 2003/88 iba za obdobie minimálnej dovolenky za kalendárny rok stanovenej v tomto ustanovení.( 38 )
41. „Rozšírenie nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok nad rámec minima vyžadovaného článkom 7 ods. 1 smernice 2003/88 alebo možnosť získať nárok na súvislú dovolenku za kalendárny rok sú [teda] opatrenia výhodné pre zamestnancov, ktoré idú nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v tomto ustanovení, a preto v ňom nie sú upravené.“( 39 )
42. Tieto opatrenia však nemôžu slúžiť na kompenzáciu negatívneho účinku zníženia odmeny splatnej z titulu tejto dovolenky na pracovníka, pretože by spochybnili nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok podľa tohto článku 7 ods. 1, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právo pracovníka mať počas obdobia svojho pracovného odpočinku a oddychu porovnateľné ekonomické podmienky ako počas výkonu svojej práce.( 40 )
43. Napokon Súdny dvor už uviedol, že ak je odmena vyplatená na základe nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok podľa článku 7 ods. 1 smernice 2003/88 nižšia ako obvyklá odmena, ktorú pracovník dostáva počas období skutočnej práce, môže byť podnecovaný k tomu, aby si nevyčerpal svoju platenú dovolenku za kalendárny rok, prinajmenšom počas období takejto práce, v rozsahu, v akom by to viedlo počas týchto období k zníženiu jeho odmeny.( 41 )
44. Ako predbežný záver z judikatúry Súdneho dvora vyvodzujem, že vnútroštátne právo, ktoré sa uplatňuje na učiteľov v prípade kumulácie pracovných miest, nemôže z výpočtu odmeny, ktorá sa má vyplatiť z titulu platenej dovolenky za kalendárny rok, vylúčiť hodiny odpracované na základe ZDU na kratší pracovný čas počas minimálneho obdobia štyroch týždňov stanoveného v článku 7 ods. 1 smernice 2003/88,( 42 ) a nemôže sa pri jeho odôvodnení opierať o priznanie nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok nad rámec požadovaného minima.( 43 )
45. Konkrétne výška odmeny vyplatenej pracovníkom z titulu minimálnej platenej dovolenky za kalendárny rok podľa článku 7 ods. 1 smernice 2003/88 nesmie byť nižšia ako priemer obvyklej odmeny, ktorú títo pracovníci dostávajú počas období skutočnej práce.
46. Okrem toho skutočnosť, že pracovník so ZDN uzavrel so svojím zamestnávateľom aj ZDU, nemá nijaký vplyv na uplatnenie článku 7 smernice 2003/88. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri skončení ZDU článok 7 ods. 2 tejto smernice nekladie žiadnu inú podmienku na vznik nároku na peňažnú náhradu, než je podmienka vyplývajúca zo skutočnosti, že jednak sa pracovný pomer skončil a jednak pracovník nevyčerpal celú dovolenku za kalendárny rok, na ktorú mal nárok ku dňu skončenia tohto pracovného pomeru.( 44 )
47. V dôsledku toho vylúčenie hodín odpracovaných na základe ZDU na kratší pracovný čas z výpočtu odmeny, ktorá sa má vyplatiť z titulu platenej dovolenky za kalendárny rok, zahŕňa otázku uplatniteľnosti rámcových dohôd na situácie kumulácie zmlúv, o aké ide v prejednávanej veci.
2. O rozdielnom zaobchádzaní pri výpočte odmeny, ktorá sa má vyplatiť z titulu platenej dovolenky za kalendárny rok , učiteľa v prípade kumulácie ZDU a ZDN
48. Doložky 4 body 1 rámcových dohôd stanovujú zákaz znevýhodňovania, pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, pracovníkov zamestnaných na dobu určitú alebo na kratší pracovný čas voči pracovníkom zamestnaným na dobu neurčitú alebo na plný úväzok, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, len preto, že pracujú na dobu určitú alebo na kratší pracovný čas, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.
49. Tento zákaz diskriminácie je len osobitným vyjadrením všeobecnej zásady rovnosti, ktorá patrí medzi základné zásady práva Únie.( 45 )
50. Keďže znenie doložky 4 bodov 1 a 2 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas a doložky 4 bodov 1 a 2 rámcovej dohody o práci na dobu určitú je v podstate totožné, treba uviesť, že úvahy vyjadrené v súvislosti s jedným z týchto ustanovení platia mutatis mutandis aj pre druhé.( 46 )
51. Súdny dvor už rozhodol o kombinovanom uplatnení zásad konkretizovaných v článku 7 smernice 2003/88 a o zákaze diskriminácie medzi pracovníkmi na kratší pracovný čas a na plný úväzok/na dobu určitú a na dobu neurčitú, ktorý je uvedený v doložkách 4 rámcových dohôd.( 47 )
52. Súdny dvor tiež rozhodol, že v prípade práce na kratší pracovný čas právo Únie nebráni výpočtu platenej dovolenky za kalendárny rok podľa zásady pro rata temporis uvedenej v doložke 4 bode 2 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas.( 48 ) Súdny dvor ďalej rozhodol, že toto ustanovenie a článok 7 smernice 2003/88 sa majú vykladať v tom zmysle, že výpočet nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok sa musí vykonať podľa rovnakých zásad, či už ide o stanovenie kompenzačnej náhrady za nečerpanú platenú dovolenku za kalendárny rok, ktorá sa má vyplatiť v prípade skončenia pracovného pomeru, alebo zvyšku nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok v prípade zachovania pracovného pomeru.( 49 )
53. V dôsledku toho sa v špecifickom kontexte veci samej treba zaoberať konkrétnou otázkou porovnateľnosti situácií v prípade kumulácie ZDN na plný úväzok a ZDU na kratší pracovný čas, ktoré uzavrel pracovník najmä s tým istým zamestnávateľom.
54. V tejto súvislosti rumunská vláda zastáva názor, že doložky 4 body 1 rámcových dohôd nie sú uplatniteľné ratione materiae z dôvodu, že „konštatovanie, že uvádzané ustanovenia smerníc 97/81 a 1999/70 sú uplatniteľné na pracovníka, ktorý má súčasne uzavretú [ZDN] na základný pracovný čas a [ZDU] na kratší pracovný čas v režime hodinovej odmeny a ktorého situácia je porovnateľná so situáciou pracovníka, ktorý má uzavretú len [ZDN] na základný pracovný čas, by išlo nad rámec znenia, pôsobnosti a predmetu dotknutých ustanovení“.
55. Najskôr treba určiť, či také situácie, o aké ide vo veci samej, patria tak do osobnej, ako aj vecnej pôsobnosti smerníc 97/81 a 1999/70 a rámcových dohôd.
a) O osobnej pôsobnosti
56. Treba pripomenúť, že podľa doložiek 2 bodov 1 rámcových dohôd sa tieto dohody vzťahujú na pracovníkov na kratší pracovný čas/na dobu určitú, ktorí majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah vymedzený zákonom, kolektívnymi dohodami alebo praktikami, ktoré sú zaužívané v jednotlivých členských štátoch.
57. Súdny dvor rozhodol, že smernica 1999/70 a rámcová dohoda o práci na dobu určitú sa uplatňujú na všetkých pracovníkov vykonávajúcich činnosti odmeňované v rámci pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú, ktorý ich zaväzuje k zamestnávateľovi, či už ide o správne orgány alebo o iné subjekty verejného sektora.( 50 )
58. V prejednávanej veci je nesporné, že každý z dotknutých zamestnancov spadá pod pojem „pracovník na dobu určitú“ a „pracovník na kratší pracovný čas“ v zmysle doložiek 4 bodov 1 rámcových dohôd v spojení s doložkami 3 bodmi 1 týchto dohôd, a teda do pôsobnosti týchto ustanovení.
59. Vzhľadom na okolnosti veci samej sa vynárajú tieto otázky: sú doložky 4 body 1 rámcových dohôd uplatniteľné aj v prípade kumulácie pracovných miest? Treba rozlišovať medzi prípadom kumulácie u toho istého zamestnávateľa a prípadom kumulácie u rôznych zamestnávateľov?
60. Pripomínam, že vo veci samej je jedna z učiteliek spojená so strednou školou „Mihai Eminescu“ len cez ZDU. ZDN uzavrela s iným školským zariadením.( 51 )
61. V prvom rade chcem uviesť, že situácia kumulácie pracovných miest nie je uvedená ako situácia, ktorá by mohla byť vylúčená z pôsobnosti rámcovej dohody o práci na dobu určitú v súlade s jej doložkou 2 bodom 2 a že nebola predmetom takéhoto vylúčenia v súlade s postupmi a podmienkami stanovenými v doložke 2 bode 2 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, pokiaľ ide o pracovníkov na kratší pracovný čas, ktorí pracujú na príležitostnom základe.( 52 )
62. V druhom rade chcem poukázať na to, že Súdny dvor rozhodol, že:
– vzhľadom na ciele sledované rámcovými dohodami( 53 ) treba ich doložky 4 chápať tak, že vyjadrujú zásadu sociálneho práva Únie, ktorá nemôže byť vykladaná reštriktívne,( 54 )
– účelom doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú je zabezpečenie uplatňovania zásady zákazu diskriminácie vo vzťahu k pracovníkom v pracovnom pomere na dobu určitú s cieľom zabrániť tomu, že zamestnávateľ bude pracovnoprávny vzťah takejto povahy využívať na to, aby týchto pracovníkov zbavil práv, ktoré sa priznávajú pracovníkom zamestnaným na dobu neurčitú.( 55 )
63. V dôsledku toho výklad doložiek 4 bodov 1 rámcových dohôd, ktorý by zaviedol rozlišovanie založené na kumulácii zmlúv, čo znenie týchto doložiek nenaznačuje, by v rozpore so znením a kontextom uvedených doložiek, ako aj s cieľom, ktorý im je stanovený, viedol k zúženiu rozsahu ochrany priznanej dotknutým pracovníkom proti diskriminácii.
64. V tejto súvislosti chcem poznamenať, že Súdny dvor zohľadnil všetky tieto dôvody, aby v rozsudku Rosado Santana rozhodol, že rámcová dohoda o práci na dobu určitú sa vzťahuje aj na stálych pracovníkov, z ktorých niektorí v minulosti vykonávali službu ako pracovníci zamestnaní na dobu určitú. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa žalobca ako stály úradník v podstate snažil spochybniť rozdielne zaobchádzanie počas interného výberového konania, pokiaľ ide o zohľadnenie počtu odpracovaných rokov a získanej odbornej praxe, z dôvodu, že obdobia služby odpracované v postavení dočasného úradníka sa nezohľadňovali.( 56 )
65. Za týchto okolností navrhujem Súdnemu dvoru výklad analogický s rozsudkom Rosado Santana, pričom spresňujem, že v prejednávanej veci ide aj o vyvodenie dôsledkov z kumulácie ZDN a ZDU, aby sa všetky odmeny z titulu oboch typov pracovných zmlúv zohľadnili pri výpočte odmeny za platenú dovolenku za kalendárny rok.
66. Zastávam teda názor, že skutočnosť, že pracovné zmluvy boli uzavreté medzi zamestnancom a tým istým zamestnávateľom, nemá v tejto fáze vplyv na analýzu uplatniteľnosti rámcových dohôd. Naproti tomu otázku účinkov existencie alebo neexistencie viacerých zamestnávateľov bude potrebné opätovne posúdiť z hľadiska porovnateľnosti situácií.
67. V dôsledku toho treba pripomenúť, čo zahŕňa pojem „pracovnoprávne podmienky“ v zmysle doložiek 4 bodov 1 rámcových dohôd.
b) O vecnej pôsobnosti: „pracovnoprávne podmienky“
68. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že „odmena“ v zmysle článku 157 ods. 2 ZFEÚ je súčasťou „pracovnoprávnych podmienok“ v zmysle doložiek 4 bodov 1 rámcových dohôd.( 57 )
69. Článok 157 ods. 2 ZFEÚ vymedzuje pojem „odmena“ ako „obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat a všetky dávky, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo, v hotovosti alebo v naturáliách, pracovníkovi v pracovnom pomere“. Ako vyplýva z judikatúry, tento pojem sa má vykladať extenzívne a zahŕňa najmä všetky dávky v hotovosti alebo v naturáliách, súčasné alebo budúce, pokiaľ sú zamestnávateľom vyplácané, hoc aj nepriamo, pracovníkovi z dôvodu jeho zamestnania, a to buď na základe pracovnej zmluvy, právnych predpisov alebo dobrovoľne.( 58 )
70. Súdny dvor rozhodol, že „pracovnoprávne podmienky“ v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú zahŕňajú zložky tvoriace odmenu, vrátane výšky týchto zložiek, nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok, ako aj podmienky týkajúce sa starobných dôchodkov, ktoré závisia od pracovného pomeru.( 59 )
71. Keďže sporné situácie vo veci samej podľa môjho názoru patria do osobnej a vecnej pôsobnosti rámcových dohôd, treba teraz preskúmať, či a v akom rozsahu dotknutá rumunská právna úprava vedie, pokiaľ ide o výpočet odmeny za platenú dovolenku za kalendárny rok v prípade kumulácie ZDN na plný úväzok a ZDU na kratší pracovný čas, k rozdielnemu zaobchádzaniu, ktoré predstavuje menej priaznivé zaobchádzanie s pracovníkmi zamestnanými na dobu určitú a kratší pracovný čas v porovnaní so zaobchádzaním s porovnateľnými stálymi pracovníkmi na plný úväzok.
c) O porovnateľnosti situácií v prípade kumulácie pracovných miest
72. Doložky 4 body 1 rámcových zmlúv stanovujú, pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, že pracovníci zamestnaní na kratší pracovný čas/na dobu určitú nesmú byť voči porovnateľným pracovníkom zamestnaným na plný úväzok/na dobu neurčitú znevýhodňovaní len preto, že pracujú na kratší pracovný čas/na dobu určitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.
73. Na jednej strane pripomínam, že pojmy „porovnateľný pracovník na plný úväzok“ a „porovnateľný stály pracovník“ sú vymedzené v doložkách 3 bodoch 2 rámcových dohôd.
74. Na druhej strane podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na posúdenie toho, či dotknuté osoby vykonávajú rovnakú alebo podobnú prácu v zmysle rámcových dohôd, treba v súlade s doložkami 3 bodmi 2 a doložkami 4 bodmi 1 týchto rámcových dohôd preskúmať, či vzhľadom na všetky okolnosti, akými sú povaha práce, podmienky vzdelávania a pracovnoprávne podmienky, možno tieto osoby považovať za nachádzajúce sa v porovnateľnej situácii. Ak sa zistí, že pracovníci zamestnaní na kratší pracovný čas/na dobu určitú vykonávajú v rámci svojho zamestnania tú istú prácu ako pracovníci zamestnaní tým istým zamestnávateľom na plný úväzok/na dobu neurčitú alebo zastávajú rovnaké pracovné miesto ako títo pracovníci, situácie týchto dvoch kategórií pracovníkov by sa v zásade mali považovať za porovnateľné.( 60 )
75. V prípade kumulácie pracovných miest na základe ZDU alebo zmluvy na kratší pracovný čas sa uplatňujú rovnaké zásady. Podľa môjho názoru to isté musí platiť, ak ide, ako v prejednávanej veci, o ZDU na kratší pracovný čas. Porovnateľnosť zostáva možná pre každú z týchto zmlúv s pracovníkmi so ZDN alebo so zmluvou na plný úväzok, a to distribučne podľa rámcovej dohody, alebo inak povedané, na základe každej rámcovej dohody posudzovanej samostatne.
76. Ak teda pracovník uzavrel ZDN a ZDU s rôznymi zamestnávateľmi, jeho situáciu možno porovnať so situáciou pracovníka v každom z dotknutých zariadení. V prejednávanej veci je to tak v prípade učiteľky, ktorá uzavrela ZDU na kratší pracovný čas so strednou školou „Mihai Eminescu“ a ZDN na plný úväzok s iným zariadením.( 61 )
77. Ani skutočnosť, že zamestnanec uzavrel s tým istým zamestnávateľom ZDU na kratší pracovný čas a ZDN na plný úväzok, nemôže podľa môjho názoru vylúčiť takúto porovnateľnosť z viacerých dôvodov.
78. Po prvé porovnanie možno vykonať vo vzťahu ku skupine pracovníkov zamestnaných týmto zamestnávateľom na dobu neurčitú alebo na plný úväzok na základe všetkých faktorov vymedzených Súdnym dvorom.
79. Po druhé preskúmanie nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok sa musí vykonať vzhľadom na každú zmluvu, a nie vzhľadom na osobu pracovníka. Z dôvodu pravidiel výpočtu a priznania tohto nároku musí byť analýza nevyhnutne odlišná od analýzy, ktorú použil Súdny dvor v prípade uplatnenia článku 3 smernice 2003/88, ktorý zaručuje nárok na odpočinok denne v trvaní najmenej jedenásť po sebe nasledujúcich hodín.( 62 )
80. Po tretie treba postupovať v súlade so zásadami výkladu v prospech pracovníka, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora.( 63 )
81. V prejednávanej veci by bolo možné prijať tvrdenie, ktoré a fortiori odôvodňuje preskúmanie vzhľadom na každú zmluvu, keďže pri absencii možnosti predĺžiť učiteľom obdobie platenej dovolenky za kalendárny rok, ktoré je už pokryté pracovným časom v rámci ZDN, je jediným riešením pri skončení ZDU vyplatiť kompenzačnú náhradu stanovenú v článku 7 ods. 2 smernice 2003/88 alebo ekvivalentným spôsobom sčítať odmeny poberané v priebehu vykonávania ZDN alebo ZDU počas obdobia platenej dovolenky za kalendárny rok.( 64 )
82. Okrem toho skutočnosť, že učitelia v rámci ZDU zabezpečili nahradenie chýbajúcich učiteľov na voľných pracovných miestach,( 65 ) by sa mohla tiež zohľadniť.( 66 )
83. Za týchto podmienok sa domnievam, že predkladajúci vnútroštátny súd správne usudzuje, že samotné rozdielne zaobchádzanie s dotknutými zamestnancami vyplýva z dočasnej a čiastočnej povahy pracovnoprávneho vzťahu, ktorý ich spájal s ich zamestnávateľom. Na to, aby takéto rozdielne zaobchádzanie predstavovalo zakázanú diskrimináciu, je potrebné, aby na odlišné zaobchádzanie neexistovali objektívne dôvody.
d) O odôvodnení
84. Podľa ustálenej judikatúry pojem „objektívne dôvody“ v zmysle doložiek 4 bodov 1 rámcových dohôd sa nemá chápať tak, že umožňuje, aby bolo rozdielne zaobchádzanie medzi pracovníkmi na dobu určitú a stálymi pracovníkmi odôvodnené na základe toho, že toto rozdielne zaobchádzanie je stanovené vo vnútroštátnej všeobecnej a abstraktnej norme, akou je zákon alebo kolektívna zmluva.( 67 )
85. Tento pojem podľa rovnako ustálenej judikatúry naopak vyžaduje, aby konštatované rozdielne zaobchádzanie odôvodňovala existencia presných a konkrétnych skutočností, ktorými sa vyznačuje dotknutá pracovnoprávna podmienka, v osobitnom kontexte, do ktorého táto podmienka patrí, a na základe objektívnych a transparentných kritérií, a to na účely overenia, či toto rozdielne zaobchádzanie zodpovedá skutočnej potrebe, je vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a je na tento účel nevyhnutné. Tieto okolnosti môžu vyplývať najmä z osobitného charakteru úloh, na ktorých plnenie boli zmluvy na dobu určitú alebo na kratší pracovný čas uzatvorené, a z charakteristických vlastností, ktoré sú s nimi spojené, prípadne zo sledovania legitímneho cieľa sociálnej politiky členského štátu.( 68 )
86. V prejednávanej veci predkladajúci vnútroštátny súd zdôrazňuje, že „vnútroštátna právna norma výslovne ani implicitne nestanovuje sledovaný legitímny cieľ, ani neurčuje proporcionalitu zavedených regulačných prostriedkov“. Rumunská vláda, podobne ako niektoré súdy, ktorých judikatúra je uvedená v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, tvrdí, že ZDU na kratší pracovný čas sa uzatvárajú s cieľom zabezpečiť kontinuitu vyučovacej činnosti v prípade nedostatku pedagogických zamestnancov a dodržiavať právo žiakov na vzdelanie. Táto objektívna požiadavka týkajúca sa obsadenia pracovného miesta, ktorú musia orgány verejnej správy splniť vzhľadom na mieru voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty, však nemôže odôvodniť predmetné rozdielne zaobchádzanie len na základe kritéria doby určitej a kratšieho pracovného času pracovnoprávneho pomeru.
87. Na záver konštatujem, že vylúčenie odmeny vyplácanej na základe ZDU na kratší pracovný čas z výpočtu odmeny za platenú dovolenku za kalendárny rok nie je z hľadiska doložiek 4 bodov 1 rámcových dohôd prípustné.
B. O druhej prejudiciálnej otázke
88. Predkladajúci vnútroštátny súd chce vedieť, či sa majú článok 7 ods. 1 smernice 2003/88 a doložky 4 body 1 rámcových dohôd vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave a praxi, ktoré v prípade viacerých pracovných zmlúv uzatvorených pedagogickými zamestnancami v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania – konkrétne ZDN na plný úväzok v súvislosti so základným pracovným miestom a ZDU na kratší pracovný čas v režime hodinovej odmeny – vylučujú poskytovanie príspevku na stravu v pomere ku skutočne odpracovanému času na základe ZDU na kratší pracovný čas a zahrnutie takéhoto príspevku do výpočtu výšky náhrady mzdy za dovolenku za kalendárny rok.
89. Na úvod treba zdôrazniť, že Tribunalul Vaslui (Vyšší súd Vaslui), ktorý rozhodoval v prvostupňovom konaní, vyhovel návrhu dotknutých zamestnancov, aby stredná škola „Mihai Eminescu“ vyplatila príspevky na stravu v pomere ku skutočnému pracovnému času na základe miezd poberaných v režime hodinovej odmeny, a to až do dňa ukončenia individuálnych pracovných zmlúv. Vnútroštátny súd spresnil, že odvolanie podané touto školou sa netýkalo tohto rozhodnutia.
90. Druhú prejudiciálnu otázku v jej poslednej časti teda chápem tak, že nadväzuje na prvú otázku, ktorá sa týka základu výpočtu odmeny vyplácanej počas platenej dovolenky za kalendárny rok.
91. Za týchto podmienok sa na túto otázku musí vzťahovať prezumpcia relevantnosti. Keďže sa týka výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť.( 69 )
92. Druhá prejudiciálna otázka teda odkazuje na článok 18 rámcového zákona č. 153/2017, ako ho v prejednávanej veci uplatňuje stredná škola „Mihai Eminescu“.
93. Pripomínam, že toto ustanovenie v podstate stanovuje, že príspevky na stravu vo výške jednej dvanástiny dvojnásobku garantovanej minimálnej hrubej základnej mzdy sú vyplácané v pomere ku skutočnému pracovnému času za predchádzajúci mesiac, a to do výšky určenej v článku 25 ods. 1 a 2 tohto rámcového zákona, konkrétne 30 % výšky základnej mzdy. Podľa vnútroštátneho práva, ako ho vykladá Înalta Curte de Casație și Justiție (Najvyšší a kasačný súd, Rumunsko), je nesporné, že tento príspevok patrí do kategórie mesačných príjmov zo závislej činnosti.
94. Táto druhá otázka vedie na jednej strane k odkazu na definíciu odmeny za platenú dovolenku za kalendárny rok.( 70 ) V podstate treba konštatovať, že výraz „platená ročná dovolenka“ uvedený v článku 7 ods. 1 smernice 2003/88 znamená, že pracovník musí za plnenie svojich bežných úloh dostávať obvyklú odmenu.
95. Na druhej strane, pokiaľ ide o pôsobnosť rámcových dohôd, ako je uvedená v bodoch 58 a 66 vyššie, treba v súvislosti s pracovnoprávnymi podmienkami v zmysle doložiek 4 bodov 1 rámcových dohôd, ktorých definícia bola pripomenutá v bodoch 68 až 70 vyššie, dodať, že podľa ustálenej judikatúry pod pojem „pracovnoprávne podmienky“ uvedený v týchto doložkách patria najmä príplatky a iné zložky odmeňovania, ktoré súvisia so zamestnaním pracovníkov.( 71 )
96. Podľa môjho názoru tak predkladajúci vnútroštátny súd z definícií poskytnutých Súdnym dvorom správne vyvodzuje, že príspevky na stravu, ktoré sa vyplácajú zamestnancom na základe pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancami platenými z verejných zdrojov a ich zamestnávateľom, patria do pôsobnosti doložiek 4 bodov 1 rámcových dohôd.( 72 )
97. V dôsledku toho je výpočet príspevku na stravu, ak je učiteľ zamestnaný na kratší pracovný čas, objektívne odôvodnený v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, primeraný v zmysle doložky 4 bodu 2 tejto rámcovej dohody a prispôsobený povahe príspevku.( 73 )
98. Predkladajúci vnútroštátny súd však konštatuje, že v prejednávanej veci sa s učiteľom, ktorý uzavrel ZDN na plný úväzok a ZDU na kratší pracovný čas, v praxi zaobchádza rozdielne a nevýhodne, keďže poberá príspevok na stravu len za činnosť vykonávanú na základe ZDN na plný úväzok.
99. V tejto súvislosti poukazujem rovnako ako Komisia na znenie článku 18 rámcového zákona č. 153/2017. Na rozdiel od článku 5 ods. 1 vykonávacích pravidiel z rokov 2011 a 2021 tento článok 18 neobsahuje obmedzenie ani v prípade ZDU,( 74 ) ani v prípade kumulácie pracovných miest, pokiaľ ide o vyplatenie príspevku na stravu. Okrem toho z konštatovania predkladajúceho vnútroštátneho súdu týkajúceho sa praxe strednej školy „Mihai Eminescu“ a zo znenia prejudiciálnej otázky treba vyvodiť, že výraz „základná mzda“ zodpovedá výrazu „základné pracovné miesto“.( 75 )
100. Tento súd totiž spresňuje, že predmetné rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené výlučne maximálnou sumou stanovenou zákonom, ktorá je vypočítaná na základe ZDN na plný úväzok. Stredná škola „Mihai Eminescu“ tak nezohľadňuje skutočnosť, že pracovník pracuje nad rámec mesačného pracovného času v rámci ZDU na kratší pracovný čas. Rozumiem tomu tak, že automaticky po dosiahnutí hornej hranice na základe ZDN sa neposkytuje žiadny príspevok na základe ZDU, a teda odpracovaných nadčasov, čo vedie k záveru, že v prípade kumulácie pracovných zmlúv je zamestnanec na kratší pracovný čas systematicky znevýhodnený v porovnaní so zamestnancom na plný úväzok, ako je to v prípade platenej dovolenky za kalendárny rok.
101. Podľa uvedeného súdu toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené objektívnymi dôvodmi v zmysle judikatúry Súdneho dvora.( 76 ) Okrem toho treba zdôrazniť, že príspevok na stravu sa priznáva nezávisle od časových rozvrhov, v ktorých sa vykonávajú úlohy zamestnanca, a nie je spojený so skutočne vynaloženými nákladmi.
102. V dôsledku toho nevyplácanie príspevkov na stravu na základe ZDU na kratší pracovný čas nie je z hľadiska doložiek 4 bodov 1 rámcových dohôd prípustné. Ako navrhuje Komisia, maximálna výška príspevku by sa mala vypočítať na základe všetkých pracovných zmlúv, a nielen na základe ZDN. Je úlohou predkladajúceho vnútroštátneho súdu určiť, kto je v prípade viacerých školských zariadení príslušným príkazcom.
103. Keďže tieto príspevky sú súčasťou obvyklej odmeny učiteľa, musia byť zahrnuté do výpočtu odmeny, ktorá sa má vyplatiť z titulu platenej dovolenky za kalendárny rok.( 77 )
C. V prípade neuplatniteľnosti doložiek 4 bodov 1 rámcových dohôd: uplatnia sa články 20 a 21 Charty?
104. Keďže táto otázka bola preskúmaná v rozsudku Gnattai, mohla by byť znovu otvorená, ak by Súdny dvor dospel k záveru, že rámcové dohody nie sú uplatniteľné.
105. Po prvé treba pripomenúť, že zásada zákazu diskriminácie stanovená v článku 21 ods. 1 Charty je osobitným vyjadrením zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá je všeobecnou zásadou práva Únie a je zakotvená v článku 20 Charty.( 78 )
106. Pokiaľ ide o rozdielne zaobchádzanie medzi pracovníkmi na dobu určitú a pracovníkmi na dobu neurčitú, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, tieto zásady boli vykonané a konkretizované smernicou 1999/70, a najmä doložkou 4 rámcovej dohody, ktorá sa nachádza v prílohe k tejto smernici.( 79 ) To isté platí pre smernicu 97/81 a doložku 4 rámcovej dohody, ktorá je súčasťou prílohy k tejto smernici, v súvislosti s rozdielnym zaobchádzaním medzi pracovníkmi na kratší pracovný čas a pracovníkmi na plný úväzok.( 80 )
107. Preto v rozsahu, v akom sa prejudiciálne otázky týkajú takéhoto rozdielneho zaobchádzania, ich treba preskúmať výlučne z hľadiska uvedených smerníc a doložiek 4 bodov 1 rámcových dohôd.( 81 )
108. Po druhé článok 7 smernice 2003/88 sa neuplatňuje nad rámec obdobia štyroch týždňov platenej dovolenky za kalendárny rok.( 82 )
109. Preto v prípade, že nedochádza k „vykonávaniu práva Únie“ v zmysle článku 51 ods. 1 Charty v oblasti, na ktorú sa vzťahuje právo Únie, sa články 20 a 21 Charty neuplatňujú.
V. Návrh
110. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Curtea de Apel Iaşi (Odvolací súd Iaşi, Rumunsko), takto:
1. Článok 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času a článok 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ako aj doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas uzavretej 6. júna 1997, ktorá je uvedená v prílohe k smernici Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC, a doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe k smernici Rady 1999/70/ES Rady z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade viacerých pracovných zmlúv uzatvorených tým istým pracovníkom v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania – konkrétne zmluvy na dobu neurčitú na plný úväzok v súvislosti so základným pracovným miestom a zmluvy na dobu určitú na kratší pracovný čas v režime hodinovej odmeny – stanovuje, že odmena, na ktorú má tento pracovník nárok z titulu platenej dovolenky za kalendárny rok, sa vypočíta bez zohľadnenia odmeny poberanej na základe zmluvy na dobu určitú na kratší pracovný čas.
2. Článok 7 smernice 2003/88, ako aj doložka 4 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas uzavretej 6. júna 1997, ktorá je uvedená v prílohe k smernici 97/81, a doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe k smernici 1999/70,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia vnútroštátnej právnej úprave a praxi, ktoré v prípade viacerých pracovných zmlúv uzatvorených tým istým pracovníkom v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania – konkrétne zmluvy na dobu neurčitú na plný úväzok v súvislosti so základným pracovným miestom a zmluvy na dobu určitú na kratší pracovný čas v režime hodinovej odmeny – vylučujú poskytovanie príspevku na stravu v pomere ku skutočne odpracovanému času na základe zmluvy na dobu určitú na kratší pracovný čas a zahrnutie takéhoto príspevku do výpočtu výšky náhrady mzdy za dovolenku za kalendárny rok.
1 Jazyk prednesu: francúzština
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).
3 Ďalej len „Charta“.
4 Smernica Rady z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 14, 1998, s. 9; Mim. vyd. 05/003, s. 267). Ďalej len „rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas“.
5 Smernica Rady z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368). Ďalej len „rámcová dohoda o práci na dobu určitú“.
6 Ďalej len „ZDN“.
7 Ďalej len „ZDU“.
8 Monitorul Oficial al României , časť I, č. 18 z 10. januára 2011.
9 V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa uvádza, že zákon č. 1/2011 bol s účinnosťou od 3. septembra 2023 zrušený Legea nr. 198/2023 a învățământului preuniversitar (zákon č. 198/2023 o základnom a stredoškolskom vzdelávaní) zo 4. júla 2023 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 613 z 5. júla 2023), a Legea nr. 199/2023 a învățământului superior (zákon č. 199/2023 o vysokoškolskom vzdelávaní) zo 4. júla 2023 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 614 z 5. júla 2023).
10 Monitorul Oficial al României , časť I, č. 492 z 28. júna 2017.
11 Monitorul Oficial al României , časť I, č. 699 z 10. augusta 2018.
12 Monitorul Oficial al României , časť I, č. 688 z 12. júla 2021.
13 Ordinul nr. 5559/2011 pentru aprobarea Normelor metodologice privind efectuarea concediului de odihnă al personalului didactic din învățământ (vyhláška č. 5559/2011 o schválení vykonávacích pravidiel v súvislosti s čerpaním dovolenky pedagogických zamestnancov) zo 7. októbra 2011 ( Monitorul Oficial al României , časť I, č. 723 z 13. októbra 2011) (ďalej len „vykonávacie pravidlá z roku 2011“) bola zrušená vyhláškou č. 4050/2021 (pozri článok 2 tejto vyhlášky). Tieto vykonávacie pravidlá sa uplatňovali počas prvého z troch školských rokov, ktorých sa týka spor vo veci samej.
14 Podľa článku 267 ods. 1 zákona č. 1/2011 môže vedenie školského zariadenia v riadne odôvodnených prípadoch prerušiť zákonnú dovolenku a dotknuté osoby sú za vykonanú prácu odmeňované.
15 Tieto ustanovenia sú v podstate totožné s ustanoveniami vykonávacích pravidiel z roku 2011 (pozri poznámku pod čiarou 13 vyššie). V článku 3 ods. 2 vykonávacích pravidiel z roku 2021 výraz „za odpracované obdobie“ nahradil výraz „za počet odpracovaných mesiacov“. V odseku 5 tohto článku bola doplnená druhá veta. Týka sa prípadu, keď sú učitelia zamestnaní na kratší pracovný čas v dvoch alebo viacerých zariadeniach. Ich právo sa uplatňuje na úrovni každého školského zariadenia.
16 Článok 5 ods. 1 vykonávacích pravidiel z roku 2011 bol formulovaný rovnako (pozri poznámku pod čiarou 13 vyššie).
17 Monitorul Oficial al României , časť I, č. 72 z 5. februára 2003, ako bol opätovne uverejnený v Monitorul Oficial al României , časť I, č. 345 z 18. mája 2011.
18 V znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Zákonník práce“).
19 Pozri poznámku pod čiarou 16 vyššie.
20 Týždenný pracovný čas bol rôzny. Išlo najmä o 2, 4, 7, 18 alebo 20 hodín.
21 Vnútroštátny súd spresňuje, že dotknutí zamestnanci mali počas dotknutého obdobia nárok na 27 až 62 dní dovolenky.
22 Konkrétne vykonávacích pravidiel z rokov 2011 a 2021 (pozri bod 6 vyššie).
23 Konkrétne článok 18 rámcového zákona č. 153/2017.
24 Pozri rozsudok Curtea Constituțională (Ústavný súd) č. 385 zo 17. apríla 2007, ktorý cituje predkladajúci vnútroštátny súd.
25 Vnútroštátny súd uvádza najmä rozsudky z 13. septembra 2007, Del Cerro Alonso (C‑307/05, ďalej len „rozsudok Del Cerro Alonso“, EU:C:2007:509), a z 5. novembra 2014, Österreichischer Gewerkschaftsbund (C‑476/12, EU:C:2014:2332, bod 16).
26 C‑219/14, EU:C:2015:745, body 50 a 52.
27 Pozri uznesenie z 5. decembra 2025, Şcoala gimnazială „Mihai Eminescu“ (C‑706/23, EU:C:2025:951).
28 V súlade s článkom 35 ods. 1, ako aj s článkami 106 a 150 Zákonníka práce má pracovník v prípade viacerých zmlúv s tým istým zamestnávateľom alebo viacerými zamestnávateľmi nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok, či už ide o ZDU alebo ZDN, plný úväzok alebo kratší pracovný čas.
29 Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza dve rozhodnutia Curtea Constituțională (Ústavný súd), ktoré pripomínajú osobitnú povahu tejto právnej úpravy.
30 Pozri bod 10 vyššie na pripomenutie uplatniteľných ustanovení týkajúcich sa nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok učiteľov, ktorí vykonávali svoju činnosť na základe ZDN alebo ZDU na plný úväzok alebo na kratší pracovný čas. Zásada zákazu diskriminácie sa teda v týchto situáciách uplatňuje v súlade s doložkami 4 bodmi 1 rámcových dohôd.
31 Pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Bauer a Willmeroth (C‑569/16 a C‑570/16, EU:C:2018:871, body 58, 80 a 84), ako aj uznesenie z 15. júla 2025, GTC Dijon (C‑37/25, EU:C:2025:586, body 17 a 30, ako aj citovaná judikatúra).
32 Pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Bauer a Willmeroth (C‑569/16 a C‑570/16, EU:C:2018:871, bod 58).
33 Pozri rozsudok z 13. decembra 2018, Hein (C‑385/17, ďalej len „rozsudok Hein“, EU:C:2018:1018, bod 24 a citovaná judikatúra).
34 Pozri rozsudky Hein (bod 32 a citovaná judikatúra), ako aj z 9. decembra 2021, Staatssecretaris van Financiën (Odmena počas platenej dovolenky za kalendárny rok) (C‑217/20, EU:C:2021:987, bod 26 a citovaná judikatúra).
35 Pozri rozsudky Hein (bod 32 a citovaná judikatúra), ako aj z 9. decembra 2021, Staatssecretaris van Financiën (Odmena počas platenej dovolenky za kalendárny rok) (C‑217/20, EU:C:2021:987, bod 26 a citovaná judikatúra).
36 Rozsudok Hein (bod 47).
37 Pozri rozsudky Hein (bod 33 a citovaná judikatúra), ako aj z 9. decembra 2021, Staatssecretaris van Financiën (Odmena počas platenej dovolenky za kalendárny rok) (C‑217/20, EU:C:2021:987, bod 27).
38 Pozri rozsudok Hein (bod 41).
39 Rozsudok Hein (bod 43).
40 Pozri rozsudky Hein (bod 43), a z 19. novembra 2019, TSN a AKT (C‑609/17 a C‑610/17, EU:C:2019:981, bod 35).
41 Pozri rozsudky Hein (bod 44), a z 9. decembra 2021, Staatssecretaris van Financiën (Odmena počas platenej dovolenky za kalendárny rok) (C‑217/20, EU:C:2021:987, bod 33).
42 Pozri rozsudok Hein (bod 41).
43 Pozri rozsudok Hein (bod 43).
44 Pozri rozsudok z 25. novembra 2021, job‑medium (C‑233/20, EU:C:2021:960, bod 31 a citovaná judikatúra). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 21. novembra 2018, Viejobueno Ibáñez a de la Vara González (C‑245/17, EU:C:2018:934, bod 58).
45 Pozri rozsudky z 10. júna 2010, Bruno a i. (C‑395/08 a C‑396/08, EU:C:2010:329, bod 58 a citovaná judikatúra), a zo 4. septembra 2025, Gnattai (C‑543/23, ďalej len „rozsudok Gnattai“, EU:C:2025:653, body 33 a 34, ako aj citovaná judikatúra).
46 Pozri rozsudok zo 7. apríla 2022, Ministero della Giustizia a i. (Postavenie talianskych zmierovacích sudcov) [C‑236/20, ďalej len „rozsudok Ministero della Giustizia a i. (Postavenie talianskych zmierovacích sudcov)“, EU:C:2022:263, bod 34].
47 Pozri rozsudok zo 7. apríla 2022, Ministero della Giustizia a i. (Postavenie talianskych zmierovacích sudcov) (bod 54).
48 Pozri najmä rozsudok zo 7. apríla 2022, Ministero della Giustizia a i. (Postavenie talianskych zmierovacích sudcov) (bod 52).
49 Pozri rozsudok z 11. novembra 2015, Greenfield (C‑219/14, EU:C:2015:745, bod 57).
50 Pozri rozsudky Del Cerro Alonso (body 25, 28 a 29), a z 8. septembra 2011, Rosado Santana (C‑177/10, ďalej len „rozsudok Rosado Santana“, EU:C:2011:557, body 42, 55 a 58). Pozri, pokiaľ ide o verejné školské zariadenia, rozsudky z 20. júna 2019, Ustariz Aróstegui (C‑72/18, EU:C:2019:516, bod 24), a Gnattai (bod 37).
51 Pozri bod 15 vyššie.
52 Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 7. júla 2022, Zone de secours Hainaut‑Centre (C‑377/21, EU:C:2022:530, bod 48).
53 Pozri doložku 1 písm. a) rámcových dohôd a ich preambulu. Pozri tiež odôvodnenia 3, 11 a 23 smernice 97/81, ako aj odôvodnenie 14 smernice 1999/70 uvedené najmä v rozsudkoch Del Cerro Alonso (bod 36), a z 10. júna 2010, Bruno a i. (C‑395/08 a C‑396/08, EU:C:2010:329, body 29 a 30).
54 Pozri rozsudky Del Cerro Alonso (bod 38); z 15. apríla 2008, Impact (C‑268/06, EU:C:2008:223, body 114 a 115); z 10. júna 2010, Bruno a i. (C‑395/08 a C‑396/08, EU:C:2010:329, bod 32), ako aj Rosado Santana (bod 44).
55 Pozri rozsudky Ministero della Giustizia a i. (Postavenie talianskych zmierovacích sudcov) (bod 35 a citovaná judikatúra); z 20. februára 2024, X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru) [C‑715/20, ďalej len „rozsudok X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru)“, EU:C:2024:139, bod 42], a Gnattai (bod 42).
56 Pozri rozsudok Rosado Santana (body 38 a 41 až 44).
57 Pozri rozsudok z 22. februára 2024, Randstad Empleo a i. (C‑649/22, EU:C:2024:156, bod 46 a citovaná judikatúra).
58 Pozri rozsudky z 5. novembra 2014, Österreichischer Gewerkschaftsbund (C‑476/12, EU:C:2014:2332, bod 16), a z 22. februára 2024, Randstad Empleo a i. (C‑649/22, EU:C:2024:156, bod 44).
59 Pozri rozsudky Ministero della Giustizia a i. (Postavenie talianskych zmierovacích sudcov) (bod 38), a z 27. júna 2024, Peigli (C‑41/23, EU:C:2024:554, bod 43). Pozri, pokiaľ ide o pojem „podmienky zamestnania“ v zmysle rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, rozsudky z 10. júna 2010, Bruno a i. (C‑395/08 a C‑396/08, EU:C:2010:329, bod 42 týkajúci sa dôchodkov), a z 19. októbra 2023, Lufthansa CityLine (C‑660/20, EU:C:2023:789, body 41 a 42 týkajúce sa dodatočnej odmeny).
60 Pozri, pokiaľ ide o rámcovú dohodu o práci na dobu určitú, rozsudok z 15. decembra 2022, Presidenza del Consiglio dei Ministri a i. (Univerzitní výskumní pracovníci) (C‑40/20 a C‑173/20, EU:C:2022:985, body 101 a 102, ako aj citovaná judikatúra), a pokiaľ ide o rámcovú dohodu o práci na kratší pracovný čas, rozsudok z 19. októbra 2023, Lufthansa CityLine (C‑660/20, EU:C:2023:789, body 44 a 45, ako aj citovaná judikatúra).
61 Pozri bod 15 vyššie. V tejto súvislosti sa mi zdá, že článok 4 ods. 1 vykonávacích pravidiel z roku 2021, ktorý je totožný s článkom 3 vykonávacích pravidiel z roku 2011, môže podporiť moju analýzu, keďže stanovuje rozdelenie nákladov na platenú dovolenku za kalendárny rok medzi zariadenia, v ktorých boli učitelia zamestnaní.
62 Pozri rozsudok zo 17. marca 2021, Academia de Studii Economice din Bucureşti (C‑585/19, EU:C:2021:210, body 45 a 46).
63 Pozri body 62 a 63 vyššie.
64 Pozri bod 46 vyššie.
65 Pozri článok 29 rámcového zákona č. 153/2017.
66 Pozri analogicky rozsudok z 5. júna 2018, Grupo Norte Facility (C‑574/16, EU:C:2018:390, body 50 a 51).
67 Pozri rozsudky z 5. mája 2022, Universiteit Antwerpen a i. (C‑265/20, EU:C:2022:361, bod 53), a X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru) (bod 58, ako aj citovaná judikatúra).
68 Pozri rozsudky Universiteit Antwerpen a i. (C‑265/20, EU:C:2022:361, bod 54), a X (Neuvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru) (bod 59, ako aj citovaná judikatúra).
69 Pozri rozsudky z 8. novembra 1990, Gmurzynska‑Bscher (C‑231/89, EU:C:1990:386, body 19 a 20), a z 30. októbra 2025, Tomann (C‑134/24, EU:C:2025:839, bod 66), ako aj, pokiaľ ide o rámec právnej úpravy a skutkových okolností vymedzený na vlastnú zodpovednosť vnútroštátneho súdu, rozsudky z 15. mája 2003, Salzmann (C‑300/01, EU:C:2003:283, bod 31); z 30. novembra 2023, Ministero dell’Istruzione a INPS (C‑270/22, EU:C:2023:933, bod 34), a z 13. novembra 2025, Oti (C‑525/23, EU:C:2025:877, bod 38).
70 Pozri bod 38 vyššie.
71 Pozri rozsudky Del Cerro Alonso (bod 48), a z 20. júna 2019, Ustariz Aróstegui (C‑72/18, EU:C:2019:516, body 25 až 27), ako aj uznesenie z 10. júla 2025, Centro Servizi Culturali Santa Chiara (C‑823/24, EU:C:2025:584, bod 24).
72 Pozri tiež, pokiaľ ide o príspevky na stravu, návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Grupo Norte Facility (C‑574/16, EU:C:2017:1022, bod 54), a vo veci Montero Mateos (C‑677/16, EU:C:2017:1021, bod 49).
73 Pozri analogicky rozsudok z 5. novembra 2014, Österreichischer Gewerkschaftsbund (C‑476/12, EU:C:2014:2332, body 20 a 21, ako aj citovaná judikatúra).
74 Pozri tiež rozhodnutie Tribunalul Vaslui (Vyšší súd Vaslui) uvedené v bode 19 vyššie.
75 Pozri tiež článok 150 ods. 1 Zákonníka práce o nároku na „náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nesmie byť nižšia ako základná mzda“, za obdobie dovolenky za kalendárny rok.
76 Pozri body 84 a 85 vyššie.
77 Pozri bod 38 vyššie.
78 Pozri rozsudky z 18. apríla 2024, Dumitrescu a i./Komisia a Súdny dvor (C‑567/22 P až C‑570/22 P, EU:C:2024:336, body 65 a 66), ako aj Gnattai (bod 33).
79 Pozri najmä rozsudok Gnattai (bod 34 a citovaná judikatúra).
80 Pozri zásadu výkladu uvedenú v bode 50 vyššie.
81 Pozri v tomto zmysle rozsudok Gnattai (bod 35).
82 Pozri bod 44 vyššie.