← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·5.6.2025

C-711/23

ECLI:EU:C:2025:411

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CC0711

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

LAILA MEDINA

prednesené 5. júna 2025( 1 )

Vec C ‑ 711/23 P

Viktor Filippovič Rašnikov

proti

Rade Európskej únie

„ Odvolanie – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zaradenie mena odvolateľa do zoznamov dotknutých osôb, subjektov a orgánov – Článok 2 ods. 1 písm. g) rozhodnutia 2014/145/SZBP – Výklad – Pojem ‚popredný podnikateľ‘ – Konkrétne osobné konanie z hľadiska vplyvu na vládu Ruskej federácie – Pojem ‚hospodárske odvetvia, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie‘ – Námietka nezákonnosti “

I. Úvod

1. Tieto návrhy sa týkajú odvolania, ktoré podal Viktor Filippovič Rašnikov( 2 ) a ktorým sa domáha zrušenia rozsudku z 13. septembra 2023, Rašnikov/Rada (T‑305/22, EU:T:2023:530)( 3 ). Týmto rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu odvolateľa podanú na základe článku 263 ZFEÚ proti:

– rozhodnutiu Rady (SZBP) 2022/429 z 15. marca 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 87I, 2022, s. 44), a vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) 2022/427 z 15. marca 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 87I, 2022, s. 1)( 4 ),

– rozhodnutiu Rady (SZBP) 2022/1530 zo 14. septembra 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 149), a vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) 2022/1529 zo 14. septembra 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 1)( 5 ), a

– rozhodnutiu Rady (SZBP) 2023/572 z 13. marca 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 75I, 2023, s. 134), a vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) 2023/571 z 13. marca 2023, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 75I, 2023, s. 1)( 6 ),

v rozsahu, v akom bolo meno odvolateľa na základe týchto aktov zaradené do zoznamov, ktoré sú k nim pripojené. Na základe uvedených aktov Rada Európskej únie zabránila odvolateľovi vo vstupe na územie členských štátov alebo v prechode cez toto územie a zmrazila všetky jeho finančné prostriedky a hospodárske zdroje na tomto území.

2. Prejednávaná vec je jedným z prvých odvolaní podaných na Súdny dvor v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami, ktoré Rada prijala v roku 2022 v nadväznosti na inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu.( 7 ) Súdnemu dvoru, ktorý zasadá vo veľkej komore, poskytuje možnosť stanoviť výklad a preskúmať zákonnosť kritéria stanoveného v článku 1 ods. 1 písm. e) a článku 2 ods. 1 písm. g) rozhodnutia 2014/145/SZBP( 8 ), zmeneného rozhodnutím (SZBP) 2022/329( 9 ), a v článku 3 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 269/2014( 10 ), zmeneného nariadením (EÚ) 2022/330( 11 ). Toto kritérium, bežne označované ako „kritérium g)“, sa týka zaradenia popredných podnikateľov zapojených do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, do zoznamu.

3. Odvolateľ okrem iného tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145( 12 ) tým, že v podstate dospel k záveru, že splnenie kritéria, ktoré sa v ňom nachádza, nevyžaduje, aby Rada preukázala akékoľvek konkrétne konanie alebo prínos osoby uvedenej na zozname, najmä pokiaľ ide o vplyv na vládu Ruskej federácie, alebo aby preukázala prepojenie s režimom tejto krajiny. Ďalej tvrdí, že ak by sa mal výklad článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktorý podal Všeobecný súd, považovať za správny, potom mal Všeobecný súd vyhlásiť toto ustanovenie za protiprávne na základe námietky nezákonnosti vznesenej v prvostupňovom konaní podľa článku 277 ZFEÚ.

4. Táto vec súvisí s konaním vo veci C‑696/23 P prebiehajúcej na základe odvolania, ktoré podal Dmitrij Alexandrovič Pumpjanskij, s konaním vo veci C‑704/23 P prebiehajúcej na základe odvolania, ktoré podal Tigran Chudaverdjan, s konaním vo veci C‑35/23 P prebiehajúcej na základe odvolania, ktoré podal Dmitrij Arkadievič Mazepin a s konaním vo veci C‑111/24 P prebiehajúcej na základe odvolania, ktoré podal German Chan, proti rozsudkom Všeobecného súdu, ktorými sa potvrdilo zaradenie mien uvedených osôb do zoznamov osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia podľa článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Návrhy v uvedených veciach sa takisto prednášajú dnes, pričom sa v nich sa zameriavam na osobitné otázky, ktoré ma Súdny dvor požiadal preskúmať v súvislosti s výkladom a platnosťou kritéria zaradenia do zoznamu uvedeného v dotknutom ustanovení, najmä s ohľadom na hlavné spoločné tvrdenia predložené odvolateľmi.

II. Skutkové okolnosti a konanie

A. Okolnosti predchádzajúce sporu

5. Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 2 až 25 napadnutého rozsudku. Na účely týchto návrhov možno tieto skutočnosti zhrnúť odkazom na tieto nesporné skutočnosti.

6. Odvolateľ je podnikateľ ruskej štátnej príslušnosti.

7. Dňa 17. marca 2014 prijala Rada na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/145. V ten istý deň prijala Rada na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ nariadenie č. 269/2014. Obidva akty sa týkali reštriktívnych opatrení vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.

8. Dňa 25. februára 2022 prijala Rada rozhodnutie 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 a nariadenie 2022/330, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014, pričom predmetnými aktmi sa okrem iného zmenili kritériá, podľa ktorých sa na fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány môžu vzťahovať predmetné reštriktívne opatrenia.

9. Článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia 2014/145 zmeneného rozhodnutím 2022/329( 13 ) bráni fyzickým osobám spĺňajúcim kritérium, ktoré je v podstate rovnaké ako kritérium uvedené v článku 2 ods. 1 písm. g) uvedeného rozhodnutia, vo vstupe na územie členských štátov alebo v prechode cez toto územie. Článok 2 ods. 1 písm. g) následne stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov okrem iného fyzických osôb spĺňajúcich toto kritérium.

10. Konkrétne článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 stanovuje:

„1. Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou:

g) popredných podnikateľov alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány zapojené [právnických osôb, subjektov alebo orgánov zapojených – neoficiálny preklad ] do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny,

…“

11. Nariadenie č. 269/2014 zmenené nariadením 2022/330( 14 ) vyžaduje prijatie opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov a stanovuje podrobné podmienky tohto zmrazenia finančných prostriedkov, ktoré sú v podstate rovnaké ako pravidlá stanovené v zmenenom rozhodnutí 2014/145. Článok 3 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 269/2014 v podstate preberá znenie článku 2 ods. 1 písm. g) uvedeného rozhodnutia.

12. Vzhľadom na závažnosť situácie na Ukrajine prijala Rada 15. marca 2022 pôvodné akty. Meno odvolateľa bolo doplnené do zoznamu uvedeného v prílohe k zmenenému rozhodnutiu 2014/145 a do zoznamu uvedeného v prílohe 1 k zmenenému nariadeniu č. 269/2014 z týchto dôvodov:

„[Odvolateľ] je popredný ruský oligarcha, ktorý je vlastníkom a predsedom správnej rady spoločnosti Magnitogorsk Iron & Steel Works (MMK). MMK je jedným z najväčších ruských daňovníkov. Daňové zaťaženie spoločnosti sa v poslednom čase zvýšilo, čo viedlo k výrazne vyšším príjmom do ruského štátneho rozpočtu.

Je teda jedným z popredných ruských podnikateľov zapojených do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny.“

13. Dňa 16. marca 2022 Rada uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C121I, 2022, s. 1) oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v pôvodných aktoch.

14. Dňa 13. apríla 2022 odvolateľ požiadal Radu, aby mu umožnila prístup k dokumentom, na základe ktorých boli prijaté reštriktívne opatrenia, ktoré sa ho týkajú. Rada tejto žiadosti vyhovela 28. apríla 2022.

15. Dňa 31. mája 2022 odvolateľ podal Rade žiadosť o preskúmanie.

16. Dňa 14. septembra 2022 Rada prijala prvý súbor ponechávajúcich aktov, ktorými predĺžila platnosť opatrení prijatých voči odvolateľovi do 15. marca 2023, a to bez toho, aby zmenila dôvody zaradenia jeho mena do sporných zoznamov.

17. Dňa 31. októbra 2022 odvolateľ požiadal o preskúmanie prvého súboru ponechávajúcich aktov.

18. Dňa 13. marca 2023 Rada prijala druhý súbor ponechávajúcich aktov, ktorými predĺžila platnosť opatrení prijatých voči odvolateľovi do 15. septembra 2023, a to bez toho, aby zmenila dôvody zaradenia jeho mena do sporných zoznamov v porovnaní s dôvodmi uvedenými v prvom súbore ponechávajúcich aktov.

B. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

19. Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 24. mája 2022 podal odvolateľ žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia sporných aktov.

20. Na podporu svojej žaloby odvolateľ uviedol päť žalobných dôvodov, ktoré v podstate vychádzali po prvé z porušenia práva na účinnú súdnu ochranu a povinnosti odôvodnenia, po druhé zo zjavne nesprávneho posúdenia a nezohľadnenia dôkazného bremena, po tretie z nedodržania zásady proporcionality a porušenia základných práv a po štvrté z porušenia zásady zákazu diskriminácie. Okrem toho odvolateľ vo svojich dvoch návrhoch na zmenu žaloby uviedol piaty žalobný dôvod smerujúci proti prvému a druhému súboru ponechávajúcich aktov, ktorým tvrdí, že došlo k porušeniu práva byť vypočutý a k porušeniu povinnosti Rady preskúmať svoje rozhodnutie. V priebehu konania odvolateľ vzniesol aj námietku nezákonnosti podľa článku 277 ZFEÚ proti článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.

21. Všeobecný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.

22. Po prvé, pokiaľ ide o výklad článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, Všeobecný súd dospel k záveru, že v ňom uvedené kritérium zahŕňa pojem vplyvu v súvislosti s výkonom činnosti v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, bez akejkoľvek ďalšej podmienky týkajúcej sa prepojenia s režimom tejto vlády. Podľa Všeobecného súdu sa Rada týmto kritériom snažila využiť vplyv, ktorý môže mať dotknutá kategória osôb na ruský režim, a to tým, že bude tieto osoby podnecovať k vyvíjaniu tlaku na tento ruský režim, aby došlo k zmene jeho politiky. Pojem „poprední podnikatelia“ teda treba chápať tak, že sa týka dôležitosti uvedených osôb najmä vzhľadom na ich profesijné postavenie, významu ich hospodárskych činností, rozsahu ich kapitálovej účasti alebo ich funkcií v rámci jednej alebo viacerých spoločností, v ktorých tieto činnosti vykonávajú.( 15 )

23. Podľa Všeobecného súdu tento výklad potvrdzuje skutočnosť, že cieľom sporných reštriktívnych opatrení bolo zvýšiť náklady na činnosti smerujúce k narušeniu územnej celistvosti Ukrajiny. Z tohto cieľa takisto vyplýva, že výraz „poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ odkazoval na hospodárske odvetvia, a nie na podnikateľov.( 16 )

24. Po druhé, pokiaľ ide o odôvodnenosť dôvodov, uvedených v sporných aktoch, na zaradenie odvolateľa do zoznamu, Všeobecný súd usúdil, že Rada bola v plnej miere oprávnená dospieť k záveru, že odvolateľ je popredným podnikateľom, pričom odvolateľ to nespochybnil a je to možné vyvodiť z hospodárskeho významu spoločnosti Magnitogorsk Iron & Steel Works (MMK), ktorej bol vlastníkom a predsedom správnej rady.( 17 ) Okrem toho Všeobecný súd uviedol, že Rada predložila dostatočne konkrétny, presný a konzistentný súbor dôkazov, ktoré môžu preukázať, že odvolateľ je zapojený do hospodárskeho odvetvia, konkrétne do odvetvia metalurgie, ktoré predstavuje významný zdroj príjmov vlády Ruskej federácie.( 18 )

25. Po tretie Všeobecný súd zamietol námietku odvolateľa, že kritérium stanovené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 je nezákonné.( 19 ) Všeobecný súd v tejto súvislosti uviedol, že toto kritérium nezakladá predpoklad prepojenia medzi postavením popredného podnikateľa a vládou Ruskej federácie.( 20 ) Uviedol takisto, že toto kritérium zodpovedá želaniu Rady vyvíjať tlak na ruské orgány, aby ukončili svoje konanie a politiky destabilizujúce Ukrajinu.( 21 ) Všeobecný súd z toho vyvodil, že existuje racionálny vzťah medzi (i) zameraním sa na popredných podnikateľov pôsobiacich v hospodárskych odvetviach, ktoré prinášajú značné príjmy vláde, a to vzhľadom na význam týchto odvetví pre ruské hospodárstvo, a (ii) cieľom reštriktívnych opatrení v prejednávanej veci, ktorým je zvýšiť tlak na Ruskú federáciu a zvýšiť náklady na jej konanie zamerané na narušenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny.( 22 )

III. Návrhy účastníkov konania a konanie na Súdnom dvore

26. Odvolateľ svojím odvolaním doručeným Súdnemu dvoru 22. novembra 2023 navrhuje, aby Súdny dvor:

– zrušil napadnutý rozsudok,

– zrušil sporné akty,

– subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie,

– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

27. Rada vo svojom vyjadrení k odvolaniu predloženom 15. februára 2024 navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil odvolateľovi povinnosť nahradiť trovy konania.

28. Dňa 11. februára 2025 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom odvolateľ a Rada odpovedali na ústne otázky položené Súdnym dvorom, najmä pokiaľ ide o výklad výrazu „poprední podnikatelia“ uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.

IV. Posúdenie

29. Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza štyri odvolacie dôvody, pričom v podstate tvrdí, že:

– po prvé Všeobecný súd nerešpektoval rozsah svojho súdneho preskúmania, dopustil sa viacerých nesprávnych právnych posúdení a skreslil skutkový stav,

– po druhé Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145,

– po tretie Všeobecný súd nesprávne zamietol námietku nezákonnosti vznesenú podľa článku 277 ZFEÚ proti článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, a

– po štvrté Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 na odvolateľa a porušil podstatné formálne náležitosti a povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ.

30. Súdny dvor požiadal o preskúmanie konkrétnych tvrdení týkajúcich sa výkladu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktoré sa v podstate týkajú druhého odvolacieho dôvodu a prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu. Okrem toho Súdny dvor požiadal o analýzu tvrdení odvolateľa týkajúcich sa zamietnutia námietky nezákonnosti vznesenej v prvostupňovom konaní podľa článku 277 ZFEÚ. Tieto tvrdenia sa nachádzajú v druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu. Moje posúdenie sa zameria práve na tieto hlavné otázky, na ktoré sa sústredili účastníci konania vo svojich ústnych vyjadreniach na pojednávaní, ako o to požiadal Súdny dvor.

A. Druhý odvolací dôvod a prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu

31. Druhým odvolacím dôvodom a prvou časťou tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré možno preskúmať spoločne, odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu kritéria uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145. Odvolateľ Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že konštatoval, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby Rada preukázala akékoľvek konkrétne konanie osoby uvedenej na zozname, najmä pokiaľ ide o vplyv na vládu Ruskej federácie, alebo aby preukázala akékoľvek prepojenie s režimom tejto krajiny.

32. Ako vyplýva z bodu 10 vyššie, v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 sa stanovuje zmrazenie všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré patria „popredný[m] podnikateľ[om]… zapojený[m] do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny“, alebo ktoré sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou.

33. Odvolateľ rozdeľuje svoju hlavnú námietku na dve skupiny tvrdení, ktorými spochybňuje výklad článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktorý podal Všeobecný súd, jednak pokiaľ ide o výraz „poprední podnikatelia“ a jednak o výraz „zapojení do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“.

1. Výklad výrazu „poprední podnikatelia“

34. Pokiaľ ide o pojem „poprední podnikatelia“, odvolateľ v prvom rade tvrdí, že tento výraz treba chápať tak, že vyžaduje, aby dotknutá osoba vykonávala na vládu Ruskej federácie vplyv. Podľa jeho názoru z niektorých jazykových verzií článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 – ako napríklad z francúzskej jazykovej verzie, ktorá používa výraz „femmes et hommes d’affaires influents“ – vyplýva, že na uplatnenie tohto ustanovenia sa vyžaduje existencia vykonávania vplyvu na uvedenú vládu alebo existencia prepojenia s ňou na účely výkonu tohto vplyvu.

35. Rada s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

36. Podľa ustálenej judikatúry platí, že pri výklade ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je toto ustanovenie súčasťou. To platí najmä v prípade, keď znenie dotknutého ustanovenia práva Únie neobsahuje výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho význam a obsah, čo platí aj v prejednávanej veci, pokiaľ ide o článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.( 23 )

37. Po prvé, pokiaľ ide o doslovný výklad výrazu „poprední podnikatelia“, je všeobecne známe, že slovo „podnikateľ“ odkazuje na osobu, ktorá pracuje v oblasti podnikania, zvyčajne na výkonnej úrovni v spoločnosti. Okrem toho slovo „podnikanie“ odkazuje na vykonávanie hospodárskej alebo obchodnej činnosti. Pojem „podnikatelia“ uvedený v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 sa preto vzťahuje na osoby vykonávajúce hospodársku alebo obchodnú činnosť v rámci spoločnosti, pričom tieto osoby sú vlastníkmi takejto spoločnosti alebo v nej majú dôležité postavenie.( 24 )

38. Slovo „popredný“ je prídavné meno, ktorého význam v angličtine („leading“) je „veľmi dôležitý alebo najdôležitejší“( 25 ). Keďže za výrazom „poprední podnikatelia“ nasleduje v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 výraz „zapojen[í] do hospodárskych odvetví“, pojem „poprední“ treba chápať tak, že odkazuje na dôležitosť dotknutého podnikateľa v odvetví, v ktorom pôsobí, čo je v podstate záver, ku ktorému Všeobecný súd dospel v bode 67 napadnutého rozsudku. Okrem toho, ako sa uvádza v tom istom bode, postavenie osoby ako „popredného“ podnikateľa je možné preukázať okrem iného na základe jeho profesijného postavenia, významu jeho hospodárskych činností, rozsahu jeho kapitálových účastí alebo jeho funkcií v rámci jednej alebo viacerých obchodných spoločností, v ktorých tieto činnosti vykonáva. Tento záver odvolateľ vo svojom odvolaní výslovne nespochybňuje.

39. Z toho vyplýva, že z hľadiska doslovného výkladu sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v bode 70 napadnutého rozsudku v podstate dospel k záveru, že všetko, čo je Rada povinná preukázať na účely určenia, že osoba je „popredným podnikateľom“ na účely článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, je to, že daná osoba vykonáva hospodársku alebo obchodnú činnosť a že táto osoba je v súlade s prvkami opísanými v bode 54 napadnutého rozsudku považovaná za veľmi dôležitého alebo najdôležitejšieho podnikateľa v hospodárskom odvetví, v ktorom pôsobí, takže je schopná vykonávať v rámci tohto odvetvia vplyv.

40. Je pravda, že v niektorých jazykových verziách článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 sa podstatné meno „podnikatelia“ („businesspersons“) konkretizuje slovom, ktoré je v angličtine ekvivalentom slova „vplyvní“ („influential“), a nie slova „poprední“ („leading“). Odvolateľ sa na túto skutočnosť odvoláva a tvrdí, že podnikatelia, ktorých sa toto ustanovenie týka, musia byť schopní vykonávať vplyv nielen v rámci hospodárskeho odvetvia, v ktorom pôsobia, ale konkrétne na samotnú vládu Ruskej federácie.

41. V tejto súvislosti však pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora formulácia použitá v jednej alebo niekoľkých jazykových verziách ustanovenia práva Únie sa nemôže chápať ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia. Ustanovenia práva Únie sa totiž majú vykladať a uplatňovať jednotným spôsobom pri zohľadnení existujúcich verzií vo všetkých jazykoch Únie.( 26 )

42. V prejednávanej veci v súlade s vysvetleniami, ktoré Rada poskytla na pojednávaní, konštatujem, že 12 jazykových verzií článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 v podstate konkretizuje podstatné meno „podnikatelia“ („businesspersons“) pomocou slova, ktoré je v angličtine ekvivalentom slova „poprední“ („leading“).( 27 ) Okrem týchto verzií sa v niektorých ďalších verziách používa slovo, ktoré možno do angličtiny preložiť ako „prominentní“ („prominent“) alebo „hlavní“ („principal“), čo zo sémantického hľadiska sú synonymá výrazu „poprední“ („leading“).( 28 ) Úvahy uvedené v bode 38 vyššie, týkajúce sa výkladu výrazu „poprední podnikatelia“ („leading businesspersons“) v angličtine, sú preto plne uplatniteľné na všetky uvedené verzie.

43. Naproti tomu len francúzska, lotyšská a litovská jazyková verzia konkretizujú podstatné meno „podnikatelia“ uvedené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 prídavným menom, ktoré by sa do angličtiny preložilo ako „vplyvný“ („influential“). Aj v týchto jazykoch je však jedným z hlavných významov slova „vplyvný“ „dôležitosť“ subjektu.( 29 ) V dôsledku toho, aby sa zabezpečil jednotný výklad a uplatňovanie článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ako to vyžaduje judikatúra uvedená v bode 41 vyššie, francúzska, lotyšská a litovská jazyková verzia výrazu „poprední podnikatelia“ by sa mala vykladať rovnako ako väčšina jazykových verzií tohto ustanovenia, a to tak, že odkazuje na dôležitosť dotknutého podnikateľa v hospodárskom odvetví, v ktorom pôsobí a v rámci ktorého môže mať vplyv.

44. Z uvedených úvah vyplýva, že z doslovného hľadiska tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého výraz „poprední podnikatelia“, ako je uvedený v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, vyžaduje, aby Rada preukázala konkrétne konanie osoby uvedenej na zozname, najmä pokiaľ ide o vplyv na vládu Ruskej federácie, alebo aby preukázala prepojenie s režimom tejto krajiny, nie je dôvodné.

45. Po druhé, pokiaľ ide o kontextuálny výklad, chcela by som na úvod pripomenúť, že kritérium zaradenia do zoznamu týkajúce sa „popredných podnikateľov“, ako je stanovené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, bolo prvýkrát zavedené rozhodnutím 2022/329. Toto posledné uvedené rozhodnutie bolo prijaté 25. februára 2022, teda deň po tom, čo prezident Ruskej federácie oznámil vojenskú operáciu na Ukrajine a ruské ozbrojené sily začali útok na túto krajinu.( 30 )

46. Okrem toho je dôležité zdôrazniť, že článok 2 ods. 1 rozhodnutia 2014/145 už pred zmenou vykonanou rozhodnutím 2022/329 obsahoval kritérium zaradenia do zoznamu, ktoré v podstate umožňovalo zameranie sa na osoby, ktoré môžu mať individuálny vplyv na vládu Ruskej federácie. To bol najmä prípad článku 2 ods. 1 písm. d) rozhodnutia 2014/145, ktorý sa v podstate týkal fyzických osôb, ktoré aktívne materiálne alebo finančne podporujú ruské rozhodovacie orgány zodpovedné za narúšanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny alebo ktoré z nich majú prospech. Toto kritérium zostalo zachované aj v zmenenom rozhodnutí 2014/145, z čoho vyvodzujem, že výklad jeho článku 2 ods. 1 písm. g), podľa ktorého sa vyžaduje preukázanie konania spočívajúceho v ovplyvňovaní vlády Ruskej federácie a prepojenie s režimom, ktorý v tejto krajine vládne, ako tvrdí odvolateľ, by bol jednoducho nadbytočný, a teda z hľadiska kontextuálneho výkladu nekonzistentný.

47. Preto bez toho, aby tým boli dotknuté ďalšie úvahy, ktoré uvediem ďalej v týchto návrhoch, sa domnievam, že kontextuálny výklad článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 nepodporuje tvrdenie odvolateľa.

48. Po tretie, pokiaľ ide o teleologický výklad, článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 je súčasťou právneho rámca, ktorým bol prijatý bezprecedentný súbor reštriktívnych opatrení zameraných, ako správne pripomenul Všeobecný súd v bodoch 68 a 106 napadnutého rozsudku,( 31 ) na vyvíjanie maximálneho tlaku na Ruskú federáciu zvýšením nákladov na jej konanie zamerané na narušenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny.

49. To sú totiž ciele reštriktívnych opatrení prijatých voči Rusku, ako sú v podstate formulované v rozsudku Súdneho dvora z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada (C‑729/18 P, EU:C:2020:499, bod 59)( 32 ), ktorý odkazuje aj na rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft (C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 123).( 33 ) Obidva rozsudky sa týkali výkladu odvetvových reštriktívnych opatrení prijatých vzhľadom na opatrenia destabilizujúce situáciu na Ukrajine, ktoré predchádzali útoku ruských ozbrojených síl na túto krajinu z 24. februára 2022.( 34 ) Na rozdiel od tvrdení odvolateľa však ciele, ktoré Súdny dvor v týchto rozsudkoch identifikoval, zostávajú platné pre výklad individuálnych reštriktívnych opatrení, o ktoré v prejednávanej veci ide, pričom treba pripomenúť, že sektorové aj individuálne reštriktívne opatrenia boli prijaté v rámci spoločnej reakcie na situáciu, ktorá sa od ruského útoku ešte viac zhoršila, ako sa výslovne uvádza v odôvodneniach 10 a 11 rozhodnutia 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145.( 35 )

50. V tejto súvislosti v súlade so závermi Všeobecného súdu uvedenými v bode 107 napadnutého rozsudku zastávam názor, že od prijatia reštriktívnych opatrení vo vzťahu k popredným podnikateľom, na ktorých sa zameriava článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, možno odôvodnene očakávať, že dôjde k maximalizácii tlaku na vládu Ruskej federácie, aby upustila od vojenskej agresie na území Ukrajiny. Títo poprední podnikatelia totiž zohrávajú ústrednú úlohu pri zabezpečovaní ziskovosti hospodárskych odvetví, do ktorých sú zapojení a ktoré v konečnom dôsledku posilňujú finančné zdroje, ktoré má vláda Ruskej federácie k dispozícii na realizáciu svojich činností a politík. V dôsledku toho je pravdepodobné, že reštriktívne opatrenia, o ktoré ide v prejednávanej veci, tým, že zasahujú do činnosti dotknutých popredných podnikateľov, obmedzia príjmy, ktoré vláda Ruskej federácie získava z príslušných odvetví svojho hospodárstva, čím sa zvýšia náklady na jej vojenské akcie a obmedzí jej schopnosť narúšať územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.

51. Z toho vyplýva, ako uviedol Všeobecný súd v bode 108 napadnutého rozsudku, že existuje racionálny vzťah medzi zameraním sa na popredných podnikateľov pôsobiacich v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, na jednej strane a cieľom reštriktívnych opatrení v prejednávanej veci na strane druhej. V rozpore s tým, čo tvrdí odvolateľ, tento vzťah existuje aj v prípade neexistencie konkrétneho konania osoby uvedenej na zozname, najmä pokiaľ ide o vplyv na vládu Ruskej federácie, alebo v prípade neexistencie prepojenia medzi touto osobou a režimom vládnucim v tejto krajine.

52. Teleologický výklad článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 si preto nevyžaduje prehodnotenie jazykového a kontextuálneho výkladu tohto ustanovenia, ako je uvedený v bodoch 39 a 44 vyššie. V skutočnosti podporuje názor, že výraz „poprední podnikatelia“ uvedený v tomto ustanovení vyžaduje, aby Rada preukázala len to, že dotknutá osoba vykonáva hospodársku alebo obchodnú činnosť a že táto osoba je považovaná prinajmenšom za veľmi významného podnikateľa v odvetví, v ktorom pôsobí, a teda je schopná v tomto odvetví vykonávať vplyv.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy žiadna z výkladových metód vymedzených judikatúrou Súdneho dvora na určenie významu ustanovenia práva Únie nevyžaduje, ako tvrdí odvolateľ, existenciu konania dotknutej osoby spočívajúceho v ovplyvňovaní vlády Ruskej federácie alebo existenciu prepojenia na túto vládu, aby mohla byť určitá osoba kvalifikovaná ako „popredný podnikateľ“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.

54. Preto zastávam názor, že Všeobecnému súdu nie je možné vytýkať nesprávne právne posúdenie pri výklade pojmu „poprední podnikatelia“ uvedeného v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.

55. Prvý súbor tvrdení odvolateľa treba zamietnuť.

2. Výklad výrazu „zapojen[ých] do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov“

56. V druhom rade odvolateľ tvrdí, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že výraz „ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ uvedený v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 sa má vykladať v tom zmysle, že sa týka výrazu „zapojen[ých] do hospodárskych odvetví“ uvedený v tomto ustanovení, a nie výrazu „poprední podnikatelia“. Tvrdí, že výklad Všeobecného súdu je v rozpore nielen s rôznymi jazykovými verziami článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ale aj s odôvodnením 11 rozhodnutia 2022/329, z ktorého jasne vyplýva, že toto kritérium bolo prijaté s cieľom zamerať sa na osoby, ktoré samy poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie. Podľa odvolateľa by akýkoľvek iný výklad znamenal, že osobné konanie dotknutého podnikateľa voči vláde Ruskej federácie alebo príspevok, ktorý tejto vláde poskytuje, by boli na účely jeho zaradenia do zoznamu podľa článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 absolútne bezvýznamné.

57. Rada s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

58. Na úvod treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bode 69 napadnutého rozsudku rozhodol, že výraz „ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“, ako je uvedený v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, odkazuje na hospodárske odvetvia, v ktorých pôsobia poprední podnikatelia, a nie na týchto podnikateľov samotných. To znamená, že na uplatnenie tohto ustanovenia stačí, aby Rada preukázala, že tieto hospodárske odvetvia poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie; neexistuje žiadna ďalšia požiadavka na preukázanie existencie konania dotknutej osoby alebo prepojenia medzi touto osobou a ruským režimom. Podľa Všeobecného súdu je tento výklad v súlade s cieľmi, ktoré sledujú sporné reštriktívne opatrenia dotknuté v prejednávanej veci.

59. Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 41 vyššie považujem za potrebné na úvod zdôrazniť, že znenie väčšiny jazykových verzií článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 svedčí proti tvrdeniu, ktoré uvádza odvolateľ.

60. To platí aj v prípade anglickej jazykovej verzie, v ktorej poradie jednotlivých zložiek znenia článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 naznačuje, že Všeobecný súd správne vyložil výraz „ktoré poskytujú významný zdroj príjmov“ („providing a substantial source of income“) ako odkazujúci na výraz „zapojen[ých] do hospodárskych odvetví“ („involved in economics sectors“), ktorý sa nachádza bezprostredne pred ním. Ak by Rada chcela stanoviť, že zdrojom týchto príjmov musia byť samotní poprední podnikatelia, správne by mohla zmeniť poradie týchto dvoch výrazov, aby to bolo zrejmé, keďže jej v tom nebránila žiadna jazyková prekážka.

61. Okrem toho je vo väčšine jazykových verzií článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 medzi výrazy „zapojen[ých] do hospodárskych odvetví“ a „ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ vložené vzťažné zámeno.( 36 ) V týchto prípadoch je spojenie medzi týmito dvoma prvkami ešte zjavnejšie, pretože výraz „ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ sa nevyhnutne stáva vedľajšou klauzulou nominálnej skupiny „hospodárske odvetvia“.

62. V každom prípade, pokiaľ ide o tie verzie, ktoré odvolateľ označuje za nejednoznačné, z kontextuálneho hľadiska je dôležité uviesť, že pokiaľ článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 spája slovo „príjmy“ s vnútroštátnou vládou ako jeho príjemcom, najpresnejší výklad týchto pojmov je taký, že zdrojom týchto príjmov musí byť hospodárske odvetvie, a nie jednotlivý podnikateľ.( 37 ) To je obvyklé chápanie z makroekonomického hľadiska, pokiaľ ide o finančné prostriedky štátov. Okrem toho je zrejmé, že ak by Rada zamýšľala, aby podstatný zdroj príjmov pochádzal od popredného podnikateľa, výraz „zapojen[ých] do hospodárskych odvetví“ by bol nadbytočný a nebol by do článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 vložený, keďže všetci podnikatelia sú už z definície priamo alebo nepriamo do hospodárskeho odvetvia zapojení.

63. Okrem toho sa mi zdá, že teleologický výklad článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 tento kontextuálny výklad podporuje. Keďže cieľom prijatia reštriktívnych opatrení je, ako už bolo vysvetlené( 38 ), obmedziť finančné prostriedky, ktoré má vláda Ruskej federácie k dispozícii, aby skoncovala so svojou politikou destabilizácie a agresie voči Ukrajine, tento cieľ možno účinnejšie dosiahnuť znížením príjmov pochádzajúcich z celého hospodárskeho odvetvia, a nie z individuálneho príspevku popredného podnikateľa.

64. Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho posúdenia, najmä v bode 70 napadnutého rozsudku, keď konštatoval, že vzhľadom na cieľ reštriktívnych opatrení, o ktoré ide v prejednávanej veci, musí podstatný zdroj príjmov vlády Ruskej federácie pochádzať z odvetví, v ktorých pôsobia uvedení poprední podnikatelia, a nie od týchto podnikateľov samotných.

65. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia, odvolateľ tvrdí, že uvedený výklad je v rozpore s odôvodnením 11 rozhodnutia 2022/329, ktorým sa, ako už bolo uvedené, zmenilo rozhodnutie 2014/145 tak, že sa doň zahrnulo nové kritérium podľa jeho článku 2 ods. 1 písm. g).

66. V tejto súvislosti poznamenávam, že v odôvodnení 11 rozhodnutia 2022/329 sa uvádza, že „vzhľadom na vážnosť situácie sa Rada domnieva, že kritéri[á] označovania by sa mali zmeniť, aby zahŕňali osoby aj subjekty, ktoré [vláde Ruskej federácie] poskytujú značné zdroje príjmov“. Podľa môjho názoru už samotná skutočnosť, že toto odôvodnenie odkazuje nielen na osoby, ale aj na subjekty, jasne ukazuje, že ho nemožno chápať tak, že sa vzťahuje výlučne na „popredných podnikateľov“, ale treba ho chápať ako odkaz na širší pojem, a to na celé hospodárske odvetvie vrátane všetkých osôb a subjektov, ktoré v ňom pôsobia.

67. Okrem toho je dôležité pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora, aj keď odôvodnenia aktu Únie predstavujú dôležité prvky na účely výkladu, ktoré môžu objasniť zámery autora tohto aktu, tieto odôvodnenia nemajú právnu záväznosť a nemožno sa na ne odvolávať ani ako na dôvod na odchýlenie sa od samotných ustanovení predmetného aktu, ani ako na dôvod na výklad týchto ustanovení spôsobom, ktorý je zjavne v rozpore s ich znením.( 39 )

68. V prejednávanej veci, keďže metódy výkladu vymedzené judikatúrou Súdneho dvora na účely zistenia významu ustanovenia práva Únie vedú k záveru, že výraz „významný zdroj príjmov“ musí byť spojený s výrazom „zapojen[ých] do hospodárskych odvetví“, a nie s výrazom „poprední podnikatelia“, obsah odôvodnenia 11 rozhodnutia 2020/329 nemôže sám osebe tento výklad spochybniť.

69. Napokon odvolateľ tvrdí, že výklad článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktorý podal Všeobecný súd, najmä pokiaľ ide o výraz „významný zdroj príjmov“, znamená, že osobné konanie alebo prispenie dotknutého podnikateľa nie sú vôbec dôležité. V tejto súvislosti však stačí zopakovať, že výklad jednotlivých prvkov tohto ustanovenia bráni tomu, aby Rada musela preukázať niečo viac než to, že osoba uvedená na zozname vykonáva hospodársku alebo obchodnú činnosť a že táto osoba je považovaná prinajmenšom za veľmi významného podnikateľa v odvetví, v ktorom pôsobí, a teda že v ňom môže vykonávať vplyv.

70. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy zastávam názor, že Všeobecnému súdu nie je možné vytýkať, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyložil výraz „ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“ uvedený v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 spôsobom, ktorý uvádza odvolateľ.

71. Druhý súbor tvrdení odvolateľa je preto potrebné zamietnuť.

72. Vzhľadom na závery uvedené v bodoch 55 a 71 vyššie je potrebné druhý odvolací dôvod a prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu zamietnuť.

B. Druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu

73. V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľ Všeobecnému súdu vytýka, že zamietol námietku nezákonnosti vznesenú podľa článku 277 ZFEÚ voči článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145. V podstate tvrdí, že ak by sa kritérium uvedené v tomto ustanovení malo vykladať tak, že sa zameriava len na každého významného podnikateľa v relevantnom odvetví ruského hospodárstva bez povinnosti preukázať jeho konkrétne konanie vo vzťahu k vláde Ruskej federácie, potom by toto kritérium bolo nezákonné, pretože by nemalo za cieľ vyvolať žiadnu zmenu konania tejto osoby, ako to vyžaduje ustálená judikatúra Súdneho dvora. Odvolateľ tvrdí, že výklad článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktorý podal Všeobecný súd, vedie k tomu, že sú jednotlivci sankcionovaní za to, kým sú, a nie s ohľadom na to, čo robia alebo by robiť mali. Napokon pokiaľ ide o prejednávanú vec, odvolateľ si kladie otázku, ako by sa uplatnenie kritéria uvedeného v tomto ustanovení mohlo akýmkoľvek spôsobom dotknúť ruského štátu.

74. Rada s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

75. Podľa článku 277 ZFEÚ sa môže každý účastník konania v konaní, ktorého predmetom je všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou Únie, dovolávať pred Súdnym dvorom neuplatniteľnosti uvedeného aktu z dôvodov ustanovených v článku 263 druhom odseku ZFEÚ.

76. V prejednávanej veci z bodov 100 až 109 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd námietku nezákonnosti vznesenú proti článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 zamietol, pričom v podstate dospel k záveru, že existuje priamy vzťah medzi zameraním na popredných podnikateľov, ktorých sa toto ustanovenie týka, a cieľom reštriktívnych opatrení, o ktoré v prejednávanej veci ide. Všeobecný súd predovšetkým zdôraznil, že kritérium stanovené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 obsahuje podmienky týkajúce sa osobného konanie dotknutých osôb, konkrétne ich vplyvu z dôvodu ich hospodárskych činností v určitých odvetviach, čo umožňuje konštatovať dostatočné prepojenie medzi týmito osobami a vládou Ruskej federácie.

77. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musia súdy Únie v rámci ich súdneho preskúmania reštriktívnych opatrení priznať Rade širokú mieru voľnej úvahy pri stanovení všeobecných kritérií vymedzujúcich kategóriu osôb, na ktoré sa môžu vzťahovať takéto opatrenia.( 40 ) To sa všeobecne vysvetľuje tým, že hoci článok 24 ods. 1 ZEÚ a článok 275 druhý odsek ZFEÚ udeľujú súdom Únie výnimočne právomoc v tejto špecifickej oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), tieto súdy nemôžu nahradiť politické alebo strategické rozhodovanie Rady pri prijímaní reštriktívnych opatrení.( 41 ) Úroveň preskúmania, ktoré môžu súdy Únie uplatňovať v rámci súdneho preskúmavania, je preto obmedzená.( 42 )

78. To však neznamená, že Rada môže konať svojvoľne. V opačnom prípade by výnimka ustanovená v článku 24 ods. 1 ZEÚ a v článku 275 druhom odseku ZFEÚ stratila svoj potrebný účinok.( 43 ) Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa zákonnosť opatrenia musí preskúmavať z hľadiska zásady proporcionality,( 44 ) čo v podstate znamená, že jeho zákonnosť môže byť dotknutá len vtedy, keď je opatrenie zjavne neprimerané vzhľadom na cieľ, ktorý chce príslušná inštitúcia sledovať.( 45 )

79. V tejto súvislosti by som chcela predovšetkým pripomenúť, že Súdny dvor už mal vo svojej judikatúre možnosť schváliť kritérium formulované podobne ako kritérium, o ktoré ide v tejto veci. Mám na mysli rozsudok z 9. júla 2020, Haswani/Rada (C‑241/19 P, EU:C:2020:545)( 46 ), ktorý sa týkal kritérií stanovených v článku 27 ods. 2 písm. a) a článku 28 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2013/255/SZBP( 47 ), ktoré bolo zmenené rozhodnutím (SZBP) 2015/1836( 48 ). Týmito ustanoveniami Rada zabránila vstupu na územie členských štátov „popredným podnikateľom pôsobiacim v Sýrii“, a zmrazila všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré im patrili, v súvislosti s násilnými represiami voči civilnému obyvateľstvu tejto krajiny.

80. Je dôležité poznamenať, že Súdny dvor vo svojom rozsudku vzhľadom na odôvodnenie 5 zmeneného rozhodnutia 2013/255( 49 ) zdôraznil, že sýrsky režim úzko kontroloval sýrske hospodárstvo a podnikateľské prostredie vytvorilo s týmto režimom vzťah vzájomnej závislosti. V tomto rámci si úzky okruh popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii dokázal udržať svoje postavenie iba vďaka úzkym vzťahom, ktoré mal so sýrskym režimom. V dôsledku toho samotná okolnosť, že osoba patrila do tejto kategórie, stačila na to, aby bolo možné prijať potrebné opatrenia bez toho, aby bolo potrebné preukázať spojenie medzi postavením popredného podnikateľa a sýrskym režimom.( 50 )

81. Podotýkam však, že napriek podobnému zneniu je medzi uplatňovaním kritéria stanoveného v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 a kritéria uvedeného v zmenenom rozhodnutí 2013/255 významný rozdiel. V prípade reštriktívnych opatrení prijatých po útoku ruských ozbrojených síl na Ukrajinu totiž zoznam popredných podnikateľov neodkazuje na existujúci vzťah vzájomnej závislosti medzi podnikateľskou komunitou Ruskej federácie a režimom tejto krajiny. Títo podnikatelia v skutočnosti nie sú terčom sankcií z dôvodu ich úzkych väzieb na politické vedenie Ruska, ale skôr z dôvodu ich podnikateľskej činnosti v hospodárskom odvetví, ktoré poskytuje významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie.( 51 )

82. Súdny dvor preto bude musieť rozhodnúť, či kritérium uvedené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 môže byť za týchto okolností potvrdené. Konkrétne bude musieť Súdny dvor preskúmať, či toto kritérium možno považovať za zákonné v prípade, že Rada nie je povinná preukázať jednak priame alebo nepriame prepojenie medzi dotknutou osobou a konaním a politikou vlády Ruskej federácie voči Ukrajine a jednak konkrétne konanie dotknutého popredného podnikateľa, ktoré presahuje rámec samotného ekonomického vplyvu, ktorý môže mať jeho pracovná činnosť na hospodárstvo Ruskej federácie, a tým aj na príjmy vlády Ruskej federácie.

83. Pokiaľ ide o prvú z uvedených otázok, upozorňujem Súdny dvor na jeho rozsudok z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada (C‑440/14 P, EU:C:2016:128), v ktorom potvrdil kritérium zaradenia osôb alebo subjektov do zoznamu, ktoré nevyžadovalo preukázanie skutočnej priamej alebo nepriamej súvislosti so šírením jadrových zbraní, ako sa uvádza v súbore reštriktívnych opatrení, o ktoré išlo v danej veci. Súdny dvor vo svojom rozsudku v podstate konštatoval, že aj v prípade neexistencie takejto súvislosti by tieto osoby a subjekty mohli byť zaradené do zoznamu, keďže mohli podporovať šírenie jadrových zbraní poskytovaním zdrojov alebo nástrojov materiálnej, finančnej alebo logistickej povahy iránskej vláde.( 52 )

84. Podľa môjho názoru existujú pádne dôvody na uplatnenie vyššie uvedených vyhlásení Súdneho dvora na prejednávanú vec. Koniec koncov, ako som uviedla vo svojich návrhoch vo veci Timčenko/Rada (C‑703/23 P, EU:C:2025:274, bod 52), ratio decidendi tejto judikatúry spočíva v ukončení činností, na ktoré sú tieto opatrenia zamerané, znížením finančných prostriedkov dostupných na daný účel, bez ohľadu na ich pôvod a najmä na to, či existuje prepojenie medzi osobou, voči ktorej sú opatrenia zamerané, a dotknutou vládou. V prejednávanej veci sú hospodárske činnosti popredných podnikateľov, na ktoré sú sporné reštriktívne opatrenia zamerané, dôležité pre financovanie rozpočtu vlády Ruskej federácie. Preto je irelevantné, či sú títo podnikatelia priamo alebo nepriamo prepojení s touto vládou alebo s jej konaním a politikou voči Ukrajine.

85. Pokiaľ ide o druhú otázku, argumentácia odvolateľa vychádza z predpokladu, že doterajšia judikatúra Súdneho dvora sa týkala prípadov, v ktorých osobné konanie dotknutej osoby viedlo k jej zaradeniu do zoznamov osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, pričom toto konanie má byť predpokladom na to, aby bolo možné tejto osobe pripísať vinu za situáciu, ktorú majú tieto opatrenia riešiť. Odvolateľ uvádza, že Súdny dvor nikdy nepotvrdil kritérium zaradenia do zoznamu len na základe profesijného postavenia dotknutej osoby, konkrétne postavenia podnikateľov v ziskových hospodárskych odvetviach.

86. Musím zdôrazniť, že aj za predpokladu, že by tvrdenia odvolateľa boli správne, neznamená to samo osebe, že kritérium zaradenia do zoznamu, ktoré nevyžaduje osobné konanie dotknutých osôb na účely ich zaradenia do zoznamu, musí byť ako také považované za nezákonné. Napokon ako sa pripomína v bode 77 vyššie, Rada má širokú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o všeobecné a abstraktné vymedzenie právnych kritérií a postupov na prijatie reštriktívnych opatrení, čo znamená, že zrušiť by sa malo len opatrenie, ktoré je zjavne neprimerané vo vzťahu k cieľu, ktorý sa Rada snaží dosiahnuť.

87. V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že odvolateľ nespochybňuje legitímnosť cieľa, ktorý sleduje kritérium stanovené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, pričom o tomto cieli Všeobecný súd v bode 106 napadnutého rozsudku uviedol, že ide o zvýšenie tlaku na Ruskú federáciu a nákladov na jej konanie s cieľom narušiť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.( 53 ) Odvolateľ nespochybňuje ani konštatovanie Všeobecného súdu, že tento cieľ je v súlade s cieľom zachovať mier a medzinárodnú bezpečnosť v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti Európskej únie stanovenými v článku 21 ZEÚ. Spochybňuje však primeranosť zaradenia popredných podnikateľov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 do zoznamu ako prostriedku na dosiahnutie týchto cieľov.

88. Domnievam sa však, že tvrdenia odvolateľa by sa mali odmietnuť z nasledujúcich dôvodov.

89. V prvom rade, ako som už vysvetlila v prvej časti týchto návrhov, poprední podnikatelia môžu byť cieľom opatrení z dôvodu ich profesijnej činnosti v kľúčových odvetviach ruského hospodárstva, ak sú výsledky týchto činností úzko spojené s financovaním rozpočtu vlády Ruskej federácie. Zavedenie reštriktívnych opatrení im v podstate sťažuje vykonávanie ich činnosti, čo môže poškodiť hospodárstvo Ruska,( 54 ) a teda prispieva k zvýšeniu nákladov na vojenskú agresiu proti Ukrajine. Všeobecný súd preto v bode 108 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že existuje racionálny vzťah medzi zameraním sa na popredných podnikateľov pôsobiacich v hospodárskych odvetviach, ktoré prinášajú vláde Ruskej federácie značné príjmy, a cieľom sporných reštriktívnych opatrení, a to vyvinúť tlak na vládu Ruskej federácie, aby túto agresiu ukončila.

90. Okrem toho, v reakcii na námietku odvolateľa, že článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 konkrétne neurčuje, ktoré odvetvia sú odvetviami poskytujúcimi vláde Ruskej federácie značné príjmy, treba uviesť, že formulácia tohto výrazu patrí do miery voľnej úvahy, ktorú má Rada pri vymedzovaní všeobecných kritérií uplatniteľných v režime reštriktívnych opatrení. Uplatnenie pojmu uvedeného v tomto výraze na konkrétny prípad sa musí určiť individuálne, ak je toto posúdenie podrobené preskúmaniu súdmi Únie, čo je v tomto prípade splnené.( 55 ) Okrem toho, na rozdiel od tvrdení odvolateľa, nezastávam názor, že neexistencia vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, pokiaľ ide o hospodárske odvetvia, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, je v rozpore so zásadou právnej istoty. V konečnom dôsledku článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 používaním výrazu „odvetv[ia], ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie“, stanovuje dostatočne konkrétne prvky na rozpoznanie prípadov, v ktorých sa tento výraz môže použiť, a je teda v súlade s požiadavkami ustanovenými v ustálenej judikatúre Súdneho dvora.( 56 )

91. V druhom rade treba uviesť, ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora,( 57 ) že posúdenie primeranosti článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 by malo náležite zohľadňovať kontext, v ktorom bolo toto rozhodnutie prijaté. V tejto súvislosti navrhujem Súdnemu dvoru, aby zohľadnil nielen mimoriadne a meniace sa okolnosti, za ktorých boli sporné reštriktívne opatrenia prijaté, ale aj kumulatívne účinky, ktoré mali mať z celkového hľadiska všetky opatrenia prijaté proti Ruskej federácii po jej útoku na Ukrajinu.

92. V tejto súvislosti treba po prvé poznamenať, že sporné reštriktívne opatrenia boli prijaté za výnimočných okolností mimoriadnej naliehavosti, na ktorú sa odkazuje v odôvodneniach 3 až 10 rozhodnutia 2022/329. Tieto opatrenia boli neoddeliteľnou súčasťou série opatrení bezprecedentného rozsahu, ktoré Rada prijala rýchlo, jednotne, postupne a koordinovane.( 58 ) Ako Rada na pojednávaní správne zdôraznila, Európska únia rázne reagovala na porušenie erga omnes záväzkov, ktoré ukladá medzinárodné právo, s cieľom zabrániť vojenskej agresii Ruskej federácie voči Ukrajine,( 59 ) pričom na tento účel využila všetky dostupné opatrenia, ktoré mala k dispozícii a ktoré nezahŕňali použitie sily.

93. Po druhé v odôvodnení 5 rozhodnutia 2022/329 sa jasne uvádza, že podľa Rady bude mať akákoľvek vojenská agresia Ruskej federácie voči Ukrajine ďalekosiahle dôsledky a cena za ňu bude vysoká vrátane širokej škály odvetvových a individuálnych reštriktívnych opatrení, ktoré sa prijmú v koordinácii s partnermi. V dôsledku toho je dôležité mať na pamäti, že primeranosť sporných reštriktívnych opatrení nezávisí len od ich účinku na jednu skupinu osôb, ako sú poprední podnikatelia dotknutí článkom 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ale od kumulatívneho účinku všetkých opatrení prijatých Radou s cieľom oslabiť hospodársku základňu Ruska a narušiť schopnosť Ruskej federácie pokračovať vo financovaní a vedení vojny.

94. Z toho vyplýva, že kritérium uvedené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 v spojení s kontextom, v ktorom boli tieto opatrenia prijaté, a s osobitnou závažnosťou situácie, ako ju zdôraznila Rada v rozhodnutí 2022/329, podporuje záver, že reštriktívne opatrenia prijaté voči popredným podnikateľom nie sú zjavne neprimerané vzhľadom na ich cieľ.

95. Preto zastávam názor, že kritérium uvedené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 nemá byť vyhlásené za nezákonné.

96. Navyše je tento záver, podľa môjho názoru, v súlade s bodom 109 napadnutého rozsudku, v ktorom, ako už bolo uvedené, Všeobecný súd konštatoval, že článok 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 obsahuje podmienky týkajúce sa osobného konania dotknutých osôb. Všeobecný súd sa totiž týmto tvrdením odvoláva na konanie týchto osôb a ich vplyv, pokiaľ ide o hospodárske odvetvia, v ktorých pôsobia, a nie na konkrétne konanie alebo vplyv na vládu Ruskej federácie alebo na prepojenie s režimom vládnucim v tejto krajine.

97. Pokiaľ ide o zvyšné tvrdenia, keďže odvolateľ uvádza, že je ťažké určiť, akým spôsobom by mali konať osoby zapísané do zoznamu, aby neboli do zoznamu zaradené alebo aby z neho boli vyradené, je dôležité zdôrazniť, že poprední podnikatelia môžu byť zo zoznamu vyradení, ak môžu preukázať, že odišli z pozície, ktorá bola základom ich zápisu do zoznamu. Aj keď totiž táto pozícia môže odôvodniť prvotné zaradenie do zoznamu, nemôže viesť k tomu, že situácia dotknutej osoby bude nemenná v čase a pravidelné vykonávanie preskúmania nebude mať žiadny potrebný účinok, pokiaľ Rada nepreukáže pretrvávajúcu existenciu rizika obchádzania, čo je otázka, ktorá v tomto prípade nebola osobitne nastolená.

98. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že žiadne z tvrdení predložených odvolateľom nemôže preukázať, že Všeobecný súd sa dopustil neprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že námietka nezákonnosti vznesená proti článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 podľa článku 277 ZFEÚ musí byť zamietnutá.

99. Druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť.

V. Návrh

100. Vzhľadom na analýzu uvedenú v týchto návrhoch navrhujem, aby Súdny dvor zamietol odvolanie, pokiaľ ide o druhý a tretí odvolací dôvod v rozsahu, v akom sa týkajú výkladu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ako aj námietku nezákonnosti vznesenú odvolateľom v prvostupňovom konaní podľa článku 277 ZFEÚ.

101. Nevyjadrujem sa k ostatným odvolacím dôvodom, ktoré predložil odvolateľ, ani k tomu, ktorému účastníkovi konania sa má uložiť povinnosť nahradiť trovy konania podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

1 Jazyk prednesu: angličtina.

2 Ďalej len „odvolateľ“.

3 Ďalej len „napadnutý rozsudok“.

4 Ďalej spoločne len „pôvodné akty“.

5 Ďalej spoločne len „prvý súbor ponechávajúcich aktov“.

6 Ďalej spoločne len „druhý súbor ponechávajúcich aktov“ a ďalej spoločne s pôvodnými aktmi a prvým súborom ponechávajúcich aktov len „sporné akty“.

7 Pozri tiež rozsudok z 13. marca 2025, Šuvalov/Rada (C‑271/24 P, EU:C:2025:180), a návrhy, ktoré som predniesla vo veci Timčenko/Rada (C‑702/23 P, EU:C:2025:273) a vo veci Timčenko/Rada (C‑703/23 P, EU:C:2025:274).

8 Rozhodnutie Rady zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16).

9 Rozhodnutie Rady z 25. februára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 (Ú. v. EÚ L 50, 2022, s. 1).

10 Nariadenie Rady zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6) (ďalej len „nariadenie č. 269/2014“).

11 Nariadenie Rady z 25. februára 2022, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L 51, 2022, s. 1).

12 V záujme stručnosti by sa odkazy na kritérium stanovené v článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145 mali chápať aj ako odkazy na kritérium stanovené v článku 1 ods. 1 písm. e) uvedeného rozhodnutia a v článku 3 ods. 1 písm. g) zmeneného nariadenia č. 269/2014. Pozri body 9 a 11 vyššie.

13 Ďalej len „zmenené rozhodnutie 2014/145“.

14 Ďalej len „zmenené nariadenie č. 269/2014“.

15 Napadnutý rozsudok (body 66 a 67).

16 Napadnutý rozsudok (bod 68).

17 Napadnutý rozsudok (body 71 až 78).

18 Napadnutý rozsudok (body 79 až 90).

19 Napadnutý rozsudok (body 99 až 109).

20 Napadnutý rozsudok (bod 104).

21 Napadnutý rozsudok (bod 106).

22 Napadnutý rozsudok (bod 108).

23 Rozsudok z 20. marca 2025, DL (C‑61/24, EU:C:2025:197, bod 38 a citovaná judikatúra).

24 V tejto súvislosti pozri vymedzenie uvedené v Cambridge Dictionary , k dispozícii na internetovej stránke https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/businessperson.

25 Pozri okrem iného vymedzenie uvedené v Cambridge Dictionary , k dispozícii na internetovej stránke https://dictionary.cambridge.org/dictionary/learner‑english/leading.

26 Pozri rozsudok z 28. novembra 2024, Másdi (C‑169/23, EU:C:2024:988, bod 42 a citovaná judikatúra).

27 Pozri bulharskú, českú, nemeckú, estónsku, chorvátsku, taliansku, maďarskú, poľskú, slovenskú, slovinskú, fínsku a švédsku jazykovú verziu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.

28 Pozri holandskú, portugalskú, španielsku, írsku a rumunskú jazykovú verziu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.

29 Pozri okrem iného vymedzenie v slovníku LeRobert , k dispozícii na internetovej stránke https://dictionnaire.lerobert.com/definition/influent.

30 Pozri odôvodnenie 9 rozhodnutia 2022/329.

31 V krátkosti pripomínam, že závery Všeobecného súdu uvedené v bodoch 106 až 108 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o ciele sledované reštriktívnymi opatreniami, o ktoré ide v prejednávanej veci, sú súčasťou posúdenia vykonaného uvedeným súdom v súvislosti s námietkou nezákonnosti vznesenou odvolateľom v prvostupňovom konaní podľa článku 277 ZFEÚ. Sú však v súlade so záverom, ktoré Všeobecný súd uviedol v bode 68 napadnutého rozsudku v rámci posúdenia výkladu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145, ktoré umožňuje všetky tieto závery posudzovať spoločne.

32 Pozri tiež rozsudok zo 17. septembra 2020, Rosneft a i./Rada (C‑732/18 P, EU:C:2020:727, bod 85).

33 Pozri moje návrhy vo veci Timčenko/Rada (C‑703/23 P, EU:C:2025:274, bod 52).

34 Pozri rozhodnutie Rady 2014/512/SZBP z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 13), ktoré bolo zmenené, a nariadenie Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 1).

35 Upozorňujem Súdny dvor aj na odôvodnenia 2 a 4 rozhodnutia 2022/329, na ktoré Všeobecný súd odkázal v bode 106 napadnutého rozsudku a v ktorých sa uvádza, že Európska únia „naďalej neochvejne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny“, a poukazuje na potrebu prijať ďalšie reštriktívne opatrenia, ktoré by pre Rusko mali ďalekosiahle a závažné dôsledky za jeho vojenskú agresiu. Okrem toho sa v odôvodnení 10 rozhodnutia 2022/329 uvádza, že reakcia Európskej únie „bude zahŕňať odvetvové aj individuálne reštriktívne opatrenia“ ako reakciu na „nevyprovokovanú inváziu ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu“. Z tohto tvrdenia je zrejmé, že tieto dva typy opatrení sú vzájomne prepojené prvky, ktoré sledujú rovnaký cieľ.

36 Pozri najmä taliansku, nemeckú, holandskú, portugalskú, dánsku, španielsku, estónsku, fínsku, lotyšskú a slovenskú jazykovú verziu článku 2 ods. 1 písm. g) zmeneného rozhodnutia 2014/145.

37 Pozri vymedzenie pojmu „revenue“ v slovníku Cambridge Dictionary , ktoré odkazuje na príjem, ktorý vláda pravidelne získava z daní, k dispozícii na internetovej stránke https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/revenue.

38 Pozri body 50 a 51 vyššie.

39 Pozri napríklad rozsudok zo 7. marca 2024, Roheline Kogukond a i. (C‑234/22, EU:C:2024:211, bod 70 a citovaná judikatúra).

40 Pozri okrem iného rozsudok zo 7. apríla 2016, Akhras/Rada (C‑193/15 P, EU:C:2016:219, bod 51 a citovaná judikatúra).

41 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada (C‑729/18 P, EU:C:2020:499, bod 61 a citovaná judikatúra). Pozri v tejto súvislosti aj rozsudok z 10. septembra 2024, KS a i./Rada a i. (C‑29/22 P a C‑44/22 P, EU:C:2024:725, body 115 až 118).

42 Pozri rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi (C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 119), z ktorého vyplýva, že úplné preskúmanie možno vykonať len so zreteľom na jednotlivé kritériá zaradenia do zoznamu.

43 Pozri analogicky rozsudok z 10. septembra 2024, KS a i./Rada a i. (C‑29/22 P a C‑44/22 P, EU:C:2024:725, bod 73).

44 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2025, PKK/Rada (C‑44/23 P, EU:C:2025:181, bod 134).

45 Pozri okrem iného rozsudok z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada (C‑440/14 P, EU:C:2016:128, bod 77).

46 Ďalej len „rozsudok vo veci Haswani“.

47 Rozhodnutie Rady z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 147, 2013, s. 14).

48 Rozhodnutie Rady 2015/850 z 12. októbra 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 266, 2016, s. 75).

49 Obsah odôvodnenia 5 zmeneného rozhodnutia 2013/255 je zhodný s obsahom odôvodnenia 6 rozhodnutia 2015/1836.

50 Rozsudok vo veci Haswani (body 66, 69 a 70).

51 Kritérium zaradenia do zoznamu založené na vzťahu na vzťahu vzájomnej prospešnosti a podpory medzi poprednými podnikateľmi a vládou Ruskej federácie bolo stanovené až v dôsledku zmeny rozhodnutia 2014/145 rozhodnutím Rady (SZBP) 2023/1094 z 5. júna 2023 (Ú. v. EÚ L 146, 2023, s. 20). Prirodzene, toto kritérium sa v tomto prípade ratione temporis neuplatňuje.

52 Rozsudok z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada (C‑440/14 P, EU:C:2016:128, body 80 a 81).

53 Pozri tiež bod 50 vyššie.

54 Pozri v tejto súvislosti a analogicky rozsudok z 5. septembra 2024, GM a ON (C‑109/23, EU:C:2024:681, bod 54), a moje návrhy v tejto veci ((C‑109/23, EU:C:2024:307, bod 76).

55 V tejto súvislosti musím poznamenať, že odvolateľ vo štvrtom odvolacom dôvode v podstate spochybňuje, že hospodárske odvetvie, v ktorom pôsobí, je hospodárskym odvetvím, ktoré poskytuje významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie. Toto konkrétne posúdenie však nie je súčasťou žiadosti Súdneho dvora, pokiaľ ide o tieto návrhy, a preto ho moja analýza nepokrýva.

56 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Litva a i./Rada (Balík opatrení v oblasti mobility) (C‑541/20 až C‑555/20, EU:C:2024:818, bod 159 a citovaná judikatúra).

57 Pozri rozsudok z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada (C‑440/14 P, EU:C:2016:128, bod 78).

58 Pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada (T‑125/22, EU:T:2022:483, bod 87), v ktorom veľká komora Všeobecného súdu dospela k podobnému záveru.

59 Pokiaľ ide o existenciu takéhoto porušenia, pozri rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 2. marca 2022 s názvom „Agresia voči Ukrajine“ (A/ES‑11/L.1).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-711/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik