C-713/23
ECLI:EU:C:2025:235
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0713
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CC0713
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JEAN RICHARD DE LA TOUR
prednesené 3. apríla 2025 ( 1 )
Vec C‑713/23
Jakub Cupriak‑Trojan,
Mateusz Trojan
proti
Wojewoda Mazowiecki
za účasti:
Prokurator Prokuratury Okręgowej w Warszawie,
Prokurator Regionalny w Warszawie
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Manželstvo dvoch občanov Únie rovnakého pohlavia – Povinnosť členského štátu pôvodu týchto občanov uznať a vykonať prepis sobášneho listu vydaného v inom členskom štáte – Vnútroštátne právne predpisy alebo prax členského štátu pôvodu, ktoré neumožňujú uznať a zapísať do matriky sobášny list vzťahujúci sa na manželstvo osôb rovnakého pohlavia“
I. Úvod
1.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 20 ods. 2 písm. a) a článku 21 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 a článkom 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie ( 2 ), ako aj s článkom 2 bodom 2 smernice 2004/38/ES ( 3 ).
2.
Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania patrí do línie judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa uznávania aktov alebo rozhodnutí, ktorými sa mení totožnosť občana Únie, ktoré boli vydané v hostiteľskom členskom štáte na účely ich zápisu do matriky členského štátu pôvodu. ( 4 )
3.
Súdny dvor má teraz rozhodnúť, či rozšíri svoju judikatúru týkajúcu sa zápisu priezviska alebo zmeny rodovej identity, ktoré boli vykonané v inom členskom štáte do matriky, na sobášne listy, konkrétne vtedy, ak členský štát pôvodu dotknutej osoby, ktorým je členský štát jej narodenia, neuznáva a dokonca zakazuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Zo všeobecnejšieho hľadiska vzniká otázka obmedzenia pôsobnosti práva Únie v tejto oblasti, keďže pravidlá týkajúce sa manželstva a osobného stavu patria do právomoci členských štátov a právo Únie nezasahuje do tejto právomoci.
4.
Pri súčasnom stave pozitívneho práva sa domnievam, že odpoveď treba rozčleniť. Členský štát pôvodu občana Únie by mal uznať manželstvo, ktoré tento občan uzavrel v inom členskom štáte s osobou rovnakého pohlavia, aj keď účelom nie je získať od prvého členského štátu odvodené právo na pobyt, preukaz totožnosti alebo cestovný pas. Naproti tomu povinnosť zapísať tento dokument do matriky by mala zostať v právomoci každého z členských štátov. Prináleží im preto rozhodnúť, či je takýto zápis jediným prostriedkom na splnenie požiadaviek článku 7 Charty vykladaného s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. ( 5 )
II. Právny rámec
A.
Právo Únie
5.
Článok 21 ods. 1 ZFEÚ znie takto:
„Každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie.“
6.
Podľa článku 7 Charty s názvom „Rešpektovanie súkromného a rodinného života“:
„Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.“
B.
Poľské právo
7.
Článok 18 Konstytucja Rzeczypospolitej Polskiej (Ústava Poľskej republiky) stanovuje:
„Poľská republika zaručuje a chráni manželstvo ako zväzok ženy a muža, rodinu, materstvo a rodičovstvo.“
8.
V článku 47 Ústavy sa uvádza:
„Každý má právo na právnu ochranu svojho súkromného a rodinného života, dôstojnosti a dobrého mena a má právo rozhodovať o svojom osobnom živote.“
9.
Článok 1 ods. 1 ustawa Kodeks rodzinny i opiekuńczy (zákon o rodine a poručníctve) ( 6 ) z 25. februára 1964 v konsolidovanom znení ( 7 ), v znení neskorších predpisov, stanovuje:
„Manželstvo sa uzatvára, keď muž a žena, ktorí sú súčasne prítomní, vyhlásia pred vedúcim matričného úradu, že vstupujú do manželstva.“
10.
Článok 3 ustawa Prawo o akach stanu cywilnego (zákon o dokumentoch o osobnom stave) ( 8 ) z 28. novembra 2014 ( 9 ) v konsolidovanom znení znie:
„Dokumenty o osobnom stave predstavujú jediný dôkaz o skutočnostiach, ktoré sú v nich uvedené; ich nepravdivosť možno preukázať len v rámci súdneho konania.“
11.
Článok 104 tohto zákona uvádza:
„1. Zahraničný doklad o osobnom stave, ktorý predstavuje dôkaz o udalosti a jej zápise, možno prostredníctvom prepisu preniesť do matriky.
2. Prepis spočíva vo vernom a doslovnom prenesení obsahu zahraničného dokladu o osobnom stave, a to po jazykovej aj formálnej stránke, bez zmeny pravopisu mien a priezvisk osôb uvedených v zahraničnom doklade o osobnom stave.
…
5. Prepis do matriky je povinný, ak poľský občan, ktorého sa týka zahraničný matričný doklad, je držiteľom matričného dokladu, ktorý potvrdzuje staršie udalosti, vydaného na území Poľskej republiky, a pokiaľ tento občan žiada o vykonanie úkonu vyžadujúceho zápis do matriky alebo žiada o vydanie poľského preukazu totožnosti alebo čísla PESEL[ ( 10 )].
…“
12.
V článku 105 ods. 1 uvedeného zákona sa stanovuje:
„Obsah zahraničného dokladu o osobnom stave sa prenáša do matriky formou materiálno‑technického aktu uvedením zmienky o prepise v doklade o osobnom stave.“
13.
V článku 107 zákona o dokumentoch o osobnom stave sa stanovuje:
„Vedúci matričného úradu odmietne vykonať prepis v nasledujúcich prípadoch:
…
(3)
ak by prepis bol v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku Poľskej republiky.“
14.
Článok 7 zákona Prawo prywatne międzynarodowe (zákon o medzinárodnom práve súkromnom) ( 11 ) zo 4. februára 2011 v konsolidovanom znení ( 12 ), znie takto:
„Cudzie právo sa neuplatňuje, pokiaľ by jeho vykonanie vyvolalo účinky, ktoré sú v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku Poľskej republiky.“
15.
Podľa článku 1138 ustawa Kodeks postępowania cywilnego (Občiansky súdny poriadok) ( 13 ) zo 17. novembra 1964 v konsolidovanom znení ( 14 ):
„Zahraničné verejné listiny majú rovnakú dôkaznú silu ako poľské verejné listiny. …“
III. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálna otázka
16.
Pán Jakub Cupriak‑Trojan, poľský štátny príslušník a nemecký štátny príslušník, a pán Mateusz Trojan, poľský štátny príslušník, uzavreli manželstvo 6. júna 2018 v Berlíne (Nemecko) a v súčasnosti žijú v Poľsku. ( 15 ) Po svadbe sa J. Cupriak‑Trojan rozhodol pridať si k svojmu rodnému priezvisku manželovo rodné priezvisko v súlade s nemeckým právom. ( 16 ) Od rozhodnutia Kierownik Urzędu Stanu Cywilnego m.st. Warszawy (vedúci matričného úradu Varšava, Poľsko), ktoré bolo prijaté na základe žiadosti, ktorú podal J. Cupriak‑Trojan, je jeho rodné priezvisko v Poľsku rovnaké.
17.
Rozhodnutím z 8. augusta 2019 vedúci matričného úradu vo Varšave, ktorý vedie ich rodné listy, zamietol žiadosť J. Cupriaka‑Trojana a M. Trojana o prepis ich nemeckého sobášneho listu z dôvodu, že poľské právo neupravuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia. Domnieval sa, že prepis takého aktu by bol v rozpore so základnými zásadami poľského právneho poriadku.
18.
Wojewoda Mazowiecki (Mazovský vojvoda, Poľsko) na základe správneho opravného prostriedku, ktorý podali J. Cupriak‑Trojan a M. Trojan, potvrdil toto rozhodnutie, pričom tiež konštatoval rozpor medzi nemeckou formou sobášneho listu a jeho poľským ekvivalentom. Na jednej strane sa domnieval, že v prípade prepisu nemeckého sobášneho listu by vedúci matričného úradu musel zapísať mená a priezviská oboch mužov, z ktorých jeden by bol uvedený v rubrike „žena“. Na druhej strane, keďže v Poľsku môže byť manželstvo uzavreté len medzi mužom a ženou, bolo by nezákonné zapísať do matriky dvoch mužov ako manželov.
19.
Rozsudkom z 1. júla 2020 Wojewódzki Sąd Administracyjny w Warszawie (Vojvodský správny súd Varšava, Poľsko) zamietol žalobu, ktorú podali J. Cupriak‑Trojan a M. Trojan najmä z dôvodu, že ani poľská Ústava, ani poľské zákony nestanovujú, že vo vnútroštátnom verejnom poriadku môžu koexistovať manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia a manželstvá medzi osobami odlišného pohlavia. Účinky prepisu zahraničného sobášneho listu osôb rovnakého pohlavia tak porušujú základné zásady poľského právneho poriadku v zmysle § 107 ods. 3 zákona o dokumentoch o osobnom stave. Tento súd sa tiež domnieval, že odmietnutie prepisu neporušuje články 8 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( 17 ) v spojení s jeho článkom 12 a článkom 21 ods. 1 ZFEÚ, pretože spor vo veci samej sa týka otázky osobného stavu, ktorá nesúvisí s právom na pohyb a pobyt v členskom štáte.
20.
J. Cupriak‑Trojan a M. Trojan podali proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v rámci ktorého podporili návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu článku 7 a článku 21 ods. 1 Charty, ako aj článku 21 ZFEÚ. Berúc do úvahy potreby vyjadrené žalobcami, občanmi Únie, pokiaľ ide o ich úmysel pohybovať sa a zdržiavať sa v Poľsku a používať osobný stav vyplývajúci z ich manželstva v Nemecku, vrátane následnej zmeny priezviska jedného z nich, ako aj neexistenciu judikatúry Súdneho dvora v oblasti prepisu sobášneho listu, má tento súd pochybnosti, pokiaľ ide o výklad článku 20 ods. 2 písm. a) a článku 21 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 a článkom 21 ods. 1 Charty. Uvedený súd spresňuje, že po oboznámení sa s odpoveďou Súdneho dvora bude musieť preskúmať, či neexistencia ustanovení v poľskej právnej úprave, ktoré by stanovovali možnosť zapísať manželstvo osôb rovnakého pohlavia, vylučuje povinnosť uznať určité účinky uzavretia takéhoto manželstva.
21.
Za týchto podmienok Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Majú sa ustanovenia článku 20 ods. 2 písm. a) a článku 21 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 a článkom 21 ods. 1 [Charty] a článkom 2 bodom 2 smernice [2004/38], vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby príslušné orgány členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je občan Únie, ktorý uzavrel manželstvo s iným občanom Únie (osobou rovnakého pohlavia) v jednom z členských štátov v súlade s právnymi predpismi tohto štátu, mohli odmietnuť uznať a zapísať formou prepisu do vnútroštátnej matriky toto manželstvo, a tým zabrániť daným osobám zdržiavať sa v uvedenom štáte s týmto osobným stavom a s rovnakým priezviskom z dôvodu, že právo hostiteľského štátu[ ( 18 )] neupravuje manželstvo osôb rovnakého pohlavia?“
22.
Písomné pripomienky podali J. Cupriak‑Trojan a M. Trojan, Mazovský vojvoda, Prokurator Regionalny w Warszawie (Krajský prokurátor Varšava, Poľsko), Prokurator Prokuratury Okręgowej w Warszawie (Okresný prokurátor Varšava, Poľsko), poľská, nemecká, španielska, maďarská a holandská vláda a Európska komisia.
23.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo 3. decembra 2024, tí istí účastníci konania s výnimkou Mazovského vojvodu predniesli svoje ústne pripomienky a odpovedali na otázky položené Súdnym dvorom.
IV. Analýza
24.
Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či sa článok 20 a článok 21 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 Charty ( 19 ) majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave alebo praxi členského štátu, ktorá neumožňuje uznať manželstvo občana Únie uzavreté v súlade s právnymi predpismi v inom členskom štáte pri výkone jeho slobody pohybu a pobytu, ani prepísať jeho sobášny list do matriky z dôvodu, že manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia nie je v prvom členskom štáte upravené.
25.
Spor sa týka uznania manželstva uzavretého v Nemecku medzi dvoma poľskými štátnymi príslušníkmi, z ktorých jeden je tiež nemeckým štátnym príslušníkom, príslušnými poľskými orgánmi na účely prepisu sobášneho listu do poľskej matriky.
26.
Keďže sú legálne zosobášení v inom členskom štáte, ako je členský štát, ktorý rodný list vydal, môžu sa dovolávať práv vyplývajúcich z postavenia občana Únie ( 20 ), a to aj vo vzťahu k ich členskému štátu pôvodu. ( 21 )
27.
Pri súčasnom stave práva Únie patrí osobný stav jednotlivcov, pod ktorý spadajú pravidlá týkajúce sa manželstva, do právomoci členských štátov a právo Únie do tejto právomoci nezasahuje. Pri výkone uvedenej právomoci však musí každý členský štát dodržiavať právo Únie, a predovšetkým ustanovenia Zmluvy o FEÚ, ktoré priznávajú každému občanovi Únie slobodu voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, pričom na tento účel uznajú osobný stav stanovený v inom členskom štáte v súlade s právom tohto štátu. ( 22 )
28.
Na základe týchto zásad sa judikatúra Súdneho dvora vyvinula na dvoch rôznych úrovniach, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré treba vyvodiť v oblasti osobného stavu, podľa toho, či ide o totožnosť občana Únie, ktorú získal, alebo o väzby, ktoré si mohol vytvoriť v členskom štáte, ktorý nie je jeho členským štátom pôvodu.
29.
Súdny dvor tak v prípade manželstva ( 23 ) alebo určenia rodičovstva ( 24 ) rozhodol, že väzby vyplývajúce zo sobášnych alebo rodných listov vydaných v členskom štáte musia byť uznané len na účely uplatnenia práv, ktoré dotknutým osobám vyplývajú z práva Únie , ( 25 ) bez povinnosti pre ostatné členské štáty zabezpečiť, aby takéto uznanie malo účinky v oblasti osobného stavu. ( 26 )
30.
Naopak, ak sa rozhodnutie alebo akt riadne vydaný v inom členskom štáte , než je členský štát pôvodu, týkal identifikačných prvkov dotknutého občana Únie zapísaných v jeho rodnom liste, Súdny dvor rozhodol, že odmietnutie členského štátu uznať a zapísať do matriky , meno a priezvisko alebo tiež zmenu rodovej identity, ku ktorej legálne došlo na strane štátneho príslušníka tohto členského štátu, môže brániť výkonu práva voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, ktoré je zakotvené v článku 21 ZFEÚ. ( 27 )
31.
Judikatúra Súdneho dvora sa v podstate zakladá na konštatovaní, že „rod totiž podobne ako meno definuje totožnosť a osobný status osoby“, a preto odmietnutie členského štátu uznať ich zmenu, ktorú dosiahol občan Únie v inom členskom štáte, môže tomuto občanovi v zmysle jeho judikatúry spôsobiť vážne ťažkosti správneho, profesionálneho a súkromného charakteru. ( 28 )
32.
V nadväznosti na túto judikatúru sa domnievam, že skutočnosť, že v členskom štáte nie je vôbec uznaný manželský zväzok medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia registrovaný v inom členskom štáte, predstavuje obmedzenie výkonu práva vyplývajúceho z článku 21 ods. 1 ZFEÚ. Toto obmedzenie odôvodňuje obmedzenie právomoci členských štátov vo veciach týkajúcich sa osobného statusu, ktoré stanovil Súdny dvor, aj keď sa podľa môjho názoru týka výkonu práv, ktoré na rozdiel od prípadov, ktoré boli základom rozsudkov Coman a Pančarevo, nie sú stanovené v smernici 2004/38. ( 29 ) Občania Únie, akými sú J. Cupriak‑Trojan a M. Trojan, ktorých situácia spadá do pôsobnosti práva Únie ( 30 ), musia mať možnosť voľne sa zdržiavať a pohybovať na území členských štátov a po návrate do členského štátu pôvodu ( 31 ) sa im musí priznať postavenie osôb, v manželskom zväzku.
33.
V tejto situácii má totiž zásadný význam aj právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené v článku 7 Charty.
34.
V súlade s článkom 52 ods. 3 Charty majú práva zaručené v jej článku 7 rovnaký význam a rozsah ako práva zaručené v článku 8 EDĽP.
35.
Pokiaľ však ide o judikatúru ESĽP založenú na tomto článku 8, okrem judikatúry pripomenutej v rozsudku Coman ( 32 ) treba uviesť, že uvedený súd vo svojom rozsudku z 12. decembra 2023, Przybyszewska a i. v. Poľsko ( 33 ), najmä s prihliadnutím na svoju judikatúru, ako bola objasnená a ustálená v rozsudku zo 17. januára 2023, Fedotova a i. v. Rusko ( 34 ), rozhodol, že Poľská republika prekročila svoju mieru voľnej úvahy a nesplnila svoju pozitívnu povinnosť zabezpečiť sťažovateľom osobitný právny rámec zaručujúci uznanie a ochranu zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Uvedený súd dospel k záveru, že toto nesplnenie povinnosti, z dôvodu ktorého sťažovatelia nemohli upraviť niektoré základné aspekty svojho života, predstavuje porušenie ich práva na rešpektovanie ich súkromného a rodinného života. ( 35 ) Na podporu tohto rozhodnutia pripomenul, že:
–
opakovane potvrdil, že článok 8 EDĽP sa uplatňuje v jeho aspektoch „súkromného“ aj „rodinného života“ vo veciach týkajúcich sa tvrdenej neexistencie právneho uznania a/alebo ochrany párov rovnakého pohlavia ( 36 ),
–
rozhodol, že neexistencia právneho režimu uznávania a ochrany párov rovnakého pohlavia ovplyvňuje tak osobnú identitu, ako aj sociálnu identitu sťažovateľov ako osôb rovnakého pohlavia, ktoré chcú, aby boli ich partnerské vzťahy legitimizované a chránené zákonom ( 37 ), a
–
článok 8 EDĽP ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť právne uznanie a ochranu párov rovnakého pohlavia zavedením „osobitného právneho rámca“ ( 38 ).
36.
Z toho vyplýva, že v rámci Únie prináleží členským štátom, aby v prípade, že vo svojom vnútroštátnom práve nestanovujú, či dokonca zakazujú inštitúciu manželstva osôb rovnakého pohlavia, zaviedli primerané postupy na uznanie takto uzatvorených zväzkov v inom členskom štáte. Treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že takáto povinnosť uznania neporušuje národnú identitu ani neohrozuje verejný poriadok dotknutého členského štátu. ( 39 )
37.
Musí však táto povinnosť uznania manželstva podľa práva Únie viesť k tomu, že sa členskému štátu pôvodu uloží povinnosť zapísať do matriky sobášny list , ktorý bol legálne vydaný jeho štátnemu príslušníkovi alebo jeho štátnym príslušníkom v inom členskom štáte, na rovnakom základe, a to najmä na základe článku 21 ZFEÚ, hoci to za rovnakých podmienok vnútroštátne ustanovenie neumožňuje alebo dokonca zakazuje? ( 40 )
38.
Pripomínam, že pri súčasnom stave judikatúry Súdneho dvora sa povinnosti členských štátov v oblasti osobného stavu týkajú len určenia totožnosti občana Únie. ( 41 )
39.
Súdny dvor rozhodol, že nesúlad medzi dvoma priezviskami alebo krstnými menami, ktoré používa tá istá osoba, alebo medzi dvomi registrovanými rodovými identitami, môže spôsobiť zmätok a nepríjemnosti, pretože mnohé úkony každodenného života tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére vyžadujú predloženie dôkazu o totožnosti ( 42 ), a pokiaľ ide o rodinu, dôkaz o povahe väzieb existujúcich medzi jej jednotlivými členmi. ( 43 ) Súdny dvor preto pri svojom rozhodovaní zohľadnil konkrétne riziko, ktoré vyplýva z rozdielu v základných prvkoch potrebných na identifikáciu osoby, a ktoré spočíva v nutnosti rozptýliť pochybnosti o jej totožnosti a pravosti dokladov, ktoré táto osoba predloží, alebo pravdivosti údajov v nich uvedených. Tieto úvahy boli tiež zohľadnené v prípade zmeny priezviska manželov v nadväznosti na manželstvo zákonne uzavreté medzi občanmi Únie v inom členskom štáte, ako je ich členský štát pôvodu, ( 44 ) ktoré tento štát neuznal. Preto v prípade zmeny priezviska jedného alebo oboch manželov už nemohli nastať žiadne ťažkosti, keďže toto nové priezvisko musí byť uznané v každom z členských štátov. ( 45 )
40.
Naopak, pokiaľ ide o preukázanie postavenia osoby žijúcej v manželskom zväzku , toto nemôže vyplývať z úkonov zakladajúcich práva len preto, že má spoločné meno, ak ide o takýto prípad. Za akých podmienok sa má preto podľa práva Únie uložiť povinnosť zapísať manželstvo do matriky členského štátu, hoci jeho právna úprava neupravuje ani uzavretie manželstva medzi osobami rovnakého pohlavia na jeho území, ani jeho zápis, ak bolo uzavreté v inom členskom štáte, bez ohľadu na to, či jedna z osôb v manželskom zväzku je alebo nie je štátnym príslušníkom prvého členského štátu? ( 46 )
41.
Preukázanie postavenia „osoby žijúcej v manželskom zväzku“ umožňuje dotknutým občanom Únie, najmä pri ich návrate do ich členských štátov pôvodu, ( 47 ) využívať potrebný účinok práv, ktoré im vyplývajú z článku 21 ods. ZFEÚ. ( 48 ) Preto je podľa môjho názoru potrebné najprv určiť rámec, v ktorom sa má posudzovať povinnosť zápisu osobného stavu.
42.
Pokiaľ ide o práva vyplývajúce z práva Únie, a najmä zo smernice 2004/38 ( 49 ), je potrebné zdôrazniť, že občania Únie nemusia preukazovať svoje postavenie „osoby žijúcej v manželskom zväzku“, aby sa mohli voľne pohybovať na území členských štátov. ( 50 )Neuznaním tohto statusu ( 51 ) by mohlo byť obmedzené len právo manželského partnera na pobyt ako rodinného príslušníka. ( 52 ) V tomto prípade však Súdny dvor v rozsudku Coman rozhodol, že členskému štátu pobytu nemožno uložiť žiadnu povinnosť týkajúcu sa osobného stavu jednotlivcov. ( 53 ) Toto rozhodnutie, ktoré sa týkalo manžela, ktorý bol štátnym príslušníkom tretej krajiny, možno preniesť na prípad občana Únie s pobytom v hostiteľskom členskom štáte. V tomto rámci teda výber spôsobu zápisu zahraničného sobášneho listu na účely udelenia pobytu patrí do výlučnej právomoci členských štátov.
43.
Pokiaľ ide o právo osôb rovnakého pohlavia žijúcich v manželstve viesť rodinný život bez toho, aby museli čeliť administratívnym prekážkam, ( 54 ) zdôrazňujem, že otázka predložená Súdnemu dvoru sa týka konkrétne výkonu práv stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi zo strany štátnych príslušníkov. Ako bolo potvrdené na pojednávaní, žiadosť J. Cupriaka‑Trojana a M. Trojana o prepis ich sobášneho listu do matriky má za cieľ preukázať ich postavenie „manželov“ najmä v Poľsku. ( 55 )
44.
Hoci totiž podľa uplatniteľnej poľskej právnej úpravy prepis zahraničného sobášneho listu nie je povinný v prípade plnenia správnych formalít bežného života ( 56 ) a tento úkon, ktorý je oslobodený od akejkoľvek legalizácie, ak bol vydaný v členskom štáte, musí mať dôkazné účinky rovnocenné dôkazným účinkom poľských aktov, ( 57 ) avšak príslušné orgány tieto pravidlá v praxi neuplatňujú. Poľská vláda navyše vo svojich písomných pripomienkach doplnených na pojednávaní uznala, že prepis sobášneho listu je jediným spôsobom, ako prekonať ťažkosti uvádzané osobami rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli manželstvo v zahraničí, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.
45.
V prípade neexistencie alternatívnych riešení v Poľsku, ako je vydanie akéhokoľvek iného úradného dokumentu, ( 58 ) ktorý by poľské správne orgány mohli uznať, má teda tento členský štát povinnosť prepisu zahraničného sobášneho listu do matriky.
46.
Vzhľadom na tento osobitný kontext a a fortiori vzhľadom na predmet sporu vo veci samej, ktorý nepatrí do pôsobnosti smernice 2004/38 ( 59 ), však podľa môjho názoru povinnosť zapísať do matriky sobášny list vydaný v členskom štáte nemožno uložiť akémukoľvek inému členskému štátu, ak manželstvo vyvoláva účinky bez toho, aby bolo potrebné túto formalitu vykonať .
47.
Okrem toho rozhodnutie, že prináleží každému členskému štátu, aby určil vhodné prostriedky na zaručenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života párov rovnakého pohlavia, je v súlade s rozsahom práv zaručených v článku 8 EDĽP, ako ho vymedzuje ESĽP.
48.
V rozsudku Przybyszewska a i. v. Poľsko v súvislosti s povinnosťou vytvoriť „osobitný právny rámec“ ( 60 ) ESĽP uviedol tieto spresnenia:
–
články 8, 12 a 14 EDĽP sa doteraz nevykladali v tom zmysle, že ukladajú zmluvným štátom pozitívnu povinnosť sprístupniť manželstvo párom rovnakého pohlavia ( 61 ),
–
priestor na voľnú úvahu zmluvných štátov je značne obmedzený, pokiaľ ide o poskytnutie možnosti právneho uznania a ochrany párom rovnakého pohlavia. Je širšia, pokiaľ ide o „výber prostriedkov“ na splnenie pozitívnych povinností vyplývajúcich z článku 8 EDĽP ( 62 ), a
–
keďže cieľom EDĽP nie je zaručiť teoretické alebo iluzórne práva, ale praktické a účinné práva, je dôležité, aby ochrana poskytovaná zmluvnými štátmi párom rovnakého pohlavia bola primeraná. V tomto zmysle ESĽP uvádza, že v niektorých rozsudkoch už mohol odkázať na otázky, najmä hmotnoprávne (týkajúce sa výživného, daní alebo dedičských vecí) alebo morálne (práva a povinnosti vzájomnej pomoci), ktoré sú vlastné manželskému životu, ktoré by mohli byť upravené v rámci právnej úpravy prístupnej párom rovnakého pohlavia. ( 63 )
49.
Pokiaľ ide o neexistenciu akejkoľvek možnosti právneho uznania a ochrany párov rovnakého pohlavia v poľskom práve, ESĽP uviedol, ( 64 ) že napriek určitému pozitívnemu vývoju judikatúry v tejto oblasti nemôžu partneri rovnakého pohlavia upraviť základné aspekty svojho života, ako sú aspekty týkajúce sa majetku, výživného, daní a dedičského práva ako oficiálne uznaný pár. Vo väčšine prípadov sa nemôžu odvolávať na existenciu svojich vzťahov pred súdnymi alebo správnymi orgánmi. ESĽP rozhodol, že v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá je základom EDĽP, mu neprináleží, aby sám určil právny režim, ktorý sa má uplatňovať na páry rovnakého pohlavia. ( 65 )
50.
Konkrétne, pokiaľ ide o registráciu manželstiev osôb rovnakého pohlavia uzavretých v zahraničí, ESĽP v rozsudku zo 14. decembra 2017, Orlandi a i. v. Taliansko ( 66 ), poukázal na neexistenciu konsenzu v Európe, ktorý potvrdzuje, že štáty musia mať v zásade širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o rozhodnutie zapísať alebo nezapísať ako manželstvá tie, ktoré boli uzavreté v zahraničí. ( 67 )
51.
V tomto rozsudku Orlandi a i. v. Taliansko ESĽP v bode 210 dospel k záveru, že Talianska republika nemohla nepoznať situáciu sťažovateľov – ktorí boli osobami rovnakého pohlavia, ktoré uzatvorili manželstvo podľa práva cudzieho štátu –, ktorá zodpovedala rodinnému životu v zmysle článku 8 EDĽP, a neposkytnúť im prostriedok ochrany ich vzťahu. Vzhľadom na to, že až do roku 2016 talianske orgány túto situáciu neuznávali a neposkytli žiadnu formu ochrany zväzku sťažovateľov, ESĽP dospel k záveru, že Taliansko nezabezpečilo spravodlivú rovnováhu medzi protichodnými záujmami. ( 68 ) ESĽP rozhodol, že tento štát neposkytol sťažovateľom osobitný právny rámec, ktorý by umožňoval uznať a chrániť ich zväzky osôb rovnakého pohlavia, čím porušil článok 8 EDĽP. Záväzok, ktorý bol štát povinný dodržiavať, nebol rozšírený na povinnosť zapísať manželstvo uzavreté v zahraničí ako manželstvo v Taliansku, keďže tento štát neuznáva manželstvo osôb rovnakého pohlavia.
52.
V tom istom zmysle ESĽP nedávno v rozsudku Formela a i. v. Poľsko dospel k záveru, že poľské orgány tým, že odmietli zaregistrovať manželstvá sťažovateľov v akejkoľvek forme a nezabezpečili, aby mali k dispozícii osobitný právny rámec stanovujúci uznanie a ochranu ich zväzkov, ponechali ich v právnom vákuu a nereagovali na základné potreby uznania a ochrany párov rovnakého pohlavia v stabilnom a vážnom vzťahu. ( 69 )
53.
V dôsledku toho sa domnievam, že osobitná požiadavka prepisu alebo všeobecnejšie zápisu manželstva osôb rovnakého pohlavia, uzavretého v členskom štáte, do matriky členského štátu pôvodu dotknutej osoby alebo dotknutých osôb, nemôže vyplývať z práva Únie, tak ako ho vykladá Súdny dvor, ( 70 ) s cieľom poskytnúť širšiu ochranu, než aká vyplýva z judikatúry Súdneho dvora pre ľudské práva. Domnievam sa teda, že sa musí uplatniť ním stanovená zásada. Z toho vyvodzujem, že každý členský štát má právomoc definovať vhodné postupy s cieľom zabezpečiť párom rovnakého pohlavia oficiálne uznanie, ktoré im priznáva existenciu a legitimitu vo vzťahu k vonkajšiemu svetu, ako to vyplýva z rozsudku Przybyszewska a i. v. Poľsko ( 71 ), bez toho, aby bol povinný zapísať do matriky sobášne listy osôb rovnakého pohlavia, ak takéto manželstvá nie sú upravené v práve tohto členského štátu.
54.
V tomto prípade je teda prepis nemeckého sobášneho listu do poľskej matriky potrebný z dôvodu vnútroštátnych osobitostí, ako to vyplýva z pripomienok poľskej vlády. ( 72 ) Povolenie používania spoločného priezviska oboma manželmi by však v určitých každodenných situáciách mohlo byť aj prostriedkom splnenia požiadavky zverejnenia manželstva tretím osobám. To isté platí pre možnosť predložiť v jednom členskom štáte sobášny list vydaný v inom členskom štáte, preložený a oslobodený od legalizácie z dôvodu dôkaznej hodnoty, ktorá mu je priznaná v súlade s právom Únie. ( 73 )
55.
Zdá sa mi, že rozdiel medzi povinnosťou uznať manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v hostiteľskom členskom štáte na jednej strane a povinnosťou zapísať sobášny list do matriky členského štátu pôvodu na druhej strane umožňuje prijať výklad článku 21 ZFEÚ v prísnom súlade s rozdelením právomocí medzi Úniou a členskými štátmi. Na základe toho je toto rozlišovanie v súlade s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa dokumentov o osobnom stave vydaných v jednom členskom štáte, ktoré sa týkajú párov rovnakého pohlavia alebo ich detí a ktoré musia mať účinky v inom členskom štáte, v ktorom takáto právna situácia neexistuje.
56.
Opačné riešenie by mohlo spočívať len na tvrdení, že právo Únie priznáva občanom Únie slobodu pohybu a pobytu, ktorú možno vykonávať bez obmedzenia v oblasti osobného stavu jednotlivcov, s výnimkou zneužitia práva. Predovšetkým v oblasti manželstva vzniká otázka, či sa uplatní v situáciách, v ktorých je odmietnutie zápisu cudzieho sobášneho listu založené na iných dôvodoch, ako na neexistencii rozdielu v pohlaví manželov. ( 74 )
57.
Vo veciach týkajúcich sa osobného stavu by teda Súdny dvor upustil od prístupu založeného na zásade voľného pohybu občana Únie, ktorý sa obmedzuje na jeho totožnosť, a prešiel by k prístupu založenému výlučne na práve na rešpektovanie jeho rodinného života. Toto právo by sa stalo zásadou, ktorá by bola obsiahnutá v práve na voľný pohyb a pobyt a ktorá by bola oddelená od akéhokoľvek sekundárneho práva, ( 75 ) prípadne v spojení so zákazom diskriminácie na základe sexuálnej orientácie.
58.
Na jednej strane poznamenávam, že aj v situácii, v ktorej by mal mať prednosť najlepší záujem dieťaťa, sa Súdny dvor nevydal touto cestou. ( 76 )
59.
Na druhej strane treba konštatovať, že v oblasti rodičovstva Komisia vypracovala návrh nariadenia ( 77 ), ktorého cieľom je uložiť členským štátom povinnosť uznať rodičovstvo k dieťaťu, ktoré je stanovené v inom členskom štáte, na iné vnútroštátne účely, ako je výkon práv vyplývajúcich z práva Únie, najmä z ustanovení týkajúcich sa voľného pohybu.
60.
Preto navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že zápis sobášneho listu vo vzťahu k manželstvu uzavretému v členskom štáte medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia, z ktorých aspoň jedna je občanom Únie, do matriky iného členského štátu, ktorý neuznáva takéto manželstvo, nemožno vyžadovať podľa práva Únie, pokiaľ nejde o jediný spôsob, ako preukázať jej postavenie ako osoby žijúcej v manželskom zväzku. Inými slovami, povinnosť zápisu do matriky spojená so slobodou pohybu a pobytu uložená členským štátom by podľa môjho názoru mala zostať obmedzená na prípady, keď existuje pochybnosť o totožnosti osoby občana Únie a možno ju odstrániť len týmto spôsobom.
V. Návrh
61.
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko), takto:
Článok 20 a článok 21 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 Charty základných práv Európskej únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia právnej úprave členského štátu, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom, ktorá neumožňuje prepísať do matriky jeho sobášny list vo vzťahu k osobe rovnakého pohlavia, ktorý je legálne vydaný v inom členskom štáte, pri výkone jeho slobody pohybu a pobytu, ak v prvom členskom štáte existujú iné prostriedky na zabezpečenie uznania manželstva osôb rovnakého pohlavia vo vzťahu k tretím osobám.
Naproti tomu bránia právnej úprave alebo praxi členského štátu, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom, ktorá neumožňuje uznať akýmkoľvek spôsobom alebo na základe akéhokoľvek dokladu preukazujúceho manželský zväzok a priezvisko, ktoré si osoby žijúce v manželskom zväzku vybrali, jeho manželstvo legálne uzavreté v inom členskom štáte s osobou rovnakého pohlavia pri výkone jej slobody pohybu a pobytu z dôvodu, že prvý členský štát takéto manželstvo neupravuje.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Ďalej len „Charta“.
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS ( Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77 ; Mim. vyd. 05/005, s. 46).
( 4 ) V tom zmysle, že členským štátom pôvodu je členský štát, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom. Pozri rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i. ( C‑673/16 , ďalej len rozsudok Coman, EU:C:2018:385 , bod 31 ).
( 5 ) Ďalej len „ESĽP“.
( 6 ) Dz. U. r. 1964, č. 9, položka 59.
( 7 ) Dz. U. r. 2020, položka 1359.
( 8 ) Dz. U. r. 2014, položka 1741.
( 9 ) Dz. U. r. 2023, položka 1378, ďalej len „zákon o dokumentoch o osobnom stave“.
( 10 ) Identifikačné číslo fyzických osôb poľskej štátnej príslušnosti.
( 11 ) Dz. U. r. 2011, č. 80, položka 432.
( 12 ) Dz. U. r. 2023, položka 503.
( 13 ) Dz. U. r. 1964, č. 43, položka 296.
( 14 ) Dz. U. r. 2023, položka 1550, ďalej len „Občiansky súdny poriadok“.
( 15 ) Hoci vnútroštátny súd uvádza, že žijú v Nemecku, žalobcovia vo svojich písomných pripomienkach a na pojednávaní uviedli, že to tak už nie je. V súčasnosti žijú a pracujú v Poľsku, a to od decembra 2021.
( 16 ) Na pojednávaní J. Cupriak‑Trojan a nemecká vláda uviedli, že v Nemecku ide o priezvisko, ktoré môže používať manžel v dôsledku uzavretia manželstva, zatiaľ čo v Poľsku sa mení rodné priezvisko, a to tak, že sa buď zhoduje s rodným priezviskom manžela, alebo sa doplnení o spoločné meno, čo poľská vláda potvrdila.
( 17 ) Podpísaný v Ríme 4. novembra 1950, ďalej len „EDĽP“.
( 18 ) Vzhľadom na definíciu výrazu „hostiteľský členský štát“ uvedenú v článku 2 bode 3 smernice 2004/38, teda „členský štát, do ktorého sa občan Únie presťahuje, aby vykonal svoje právo voľného pohybu a pobytu“, a na znenie článku 3 ods. 1 tejto smernice, ide o členský štát pôvodu.
( 19 ) S odkazom na rozsudok Coman (body 17 a 28) navrhujem, aby Súdny dvor obmedzil svoje preskúmanie na existenciu prekážky výkonu práva dotknutých osôb na voľný pohyb a pobyt pri rešpektovaní ich súkromného a rodinného života, a nie na existenciu diskriminácie.
( 20 ) Na základe štátnej príslušnosti každého z nich majú podľa článku 20 ods. 1 ZFEÚ postavenie občana Únie, ktoré má byť základným postavením štátnych príslušníkov členských štátov [pozri rozsudok zo 4. októbra 2024, Mirin ( C‑4/23 , ďalej len rozsudok Mirin, EU:C:2024:845 , body 50 a 51 ako aj citovanú judikatúru)]. Skutočnosť, že štátni príslušníci jedného členského štátu sa legálne zdržiavajú na území iného členského štátu, ktorého sú taktiež štátnymi príslušníkmi, je irelevantná [pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2017, Freitag ( C‑541/15 , EU:C:2017:432 , bod 34 )].
( 21 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Mirin (bod 41 a citovaná judikatúra).
( 22 ) Pozri rozsudok Coman (body 36 až 38) a v tom istom zmysle rozsudok Mirin (bod 53 a citovaná judikatúra).
( 23 ) Pozri rozsudok Coman (bod 45).
( 24 ) Pozri rozsudok zo 14. decembra 2021, Stolična obština, rajon Pančarevo ( C‑490/20 , ďalej len rozsudok Pančarevo, EU:C:2021:1008 , body 45 a 46 ).
( 25 ) V rozsudku Coman išlo o uznanie manželstva osôb rovnakého pohlavia na účely priznania odvodeného práva na pobyt manželskému partnerovi, ktorý je štátnym príslušníkom tretieho štátu, na základe článku 21 ZFEÚ (bod 23) a priznaného za obdobných podmienok, ako sú podmienky stanovené v smernici 2004/38 (bod 25). V rozsudku Pančarevo išlo o uznanie rodičovského vzťahu stanoveného vo vzťahu k dvom matkám, občiankam Únie, v rodnom liste ich dieťaťa na účely získania preukazu totožnosti alebo cestovného pasu (pozri body 46, 49, 56 a 57).
( 26 ) V rozsudku Pančarevo Súdny dvor stanovil zásadu uznávania rodného listu vydaného v inom členskom štáte každým členským štátom, ale výlučne na účely vydania preukazu totožnosti alebo cestovného pasu. Nebola z toho vyvodená žiadna povinnosť týkajúca sa vnútroštátneho osobného stavu, a to aj v prípade, že by dieťa bolo štátnym príslušníkom dotknutého členského štátu (body 45 a 50). Pozri tiež, pokiaľ ide o uplatnenie tejto judikatúry na prípad, keď poľské orgány odmietnu vydať cestovný doklad pre poľské dieťa, v ktorého rodnom liste vydanom orgánmi členského štátu sú ako jeho rodičia uvedené dve osoby rovnakého pohlavia, z dôvodu nemožnosti predchádzajúceho prepisu tohto aktu, uznesenie z 24. júna 2022, Rzecznik Praw Obywatelskich ( C‑2/21 , EU:C:2022:502 , body 43 , 44 a 52 ).
( 27 ) Pozri rozsudok Mirin (body 54, 55 a 57).
( 28 ) Pozri rozsudok Mirin (bod 55 a citovaná judikatúra).
( 29 ) Pozri bod 29 vyššie.
( 30 ) Pozri bod 26 vyššie.
( 31 ) Pozri rozsudok Pančarevo (bod 47).
( 32 ) Pozri bod 50.
( 33 ) CE:ECHR:2023:1212JUD001145417, ďalej len „rozsudok Przybyszewska a i. v Poľsko“, vydaný prvou komorou zloženou zo siedmich sudcov. Vec, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, ktorá vychádza z rozhodnutia uzavrieť manželstvo pármi rovnakého pohlavia (body 4 a 106), sa týka neexistencie akejkoľvek možnosti právneho uznania a ochrany vzťahu medzi pármi rovnakého pohlavia v poľskom práve (bod 107). Pozri tiež v tom istom zmysle rozsudok ESĽP, 19. septembra 2024, Formela a i. v. Poľsko (CE:ECHR:2024:0919JUD005882812), ďalej len „rozsudok Formela a i. v. Poľsko“, vydaný tým istým senátom zloženým z troch sudcov. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, bolo predmetom žalôb dvoch párov rovnakého pohlavia neuznanie ich vzťahov ako párov v Poľsku a ich manželstiev uzavretých v zahraničí (bod 10).
( 34 ) CE:ECHR:2023:0117JUD004079210.
( 35 ) Pozri rozsudok Przybyszewska a i. v. Poľsko (body 123 a 124).
( 36 ) Pozri rozsudok Przybyszewska a i. v. Poľsko (bod 39 a citovaná judikatúra).
( 37 ) Pozri rozsudok Przybyszewska a i. v. Poľsko (bod 39 a citovaná judikatúra).
( 38 ) Pozri rozsudok Przybyszewska a i. v. Poľsko (body 98 a 103, ako aj citovaná judikatúra).
( 39 ) Pozri rozsudok Coman (bod 46).
( 40 ) Porovnaj s rozsudkom Mirin (bod 57).
( 41 ) Pozri body 30 a 31 vyššie.
( 42 ) Pozri rozsudok Mirin (body 54 až 56 a citovaná judikatúra).
( 43 ) Pozri rozsudky z 22. decembra 2010, Sayn‑Wittgenstein ( C‑208/09 , EU:C:2010:806 , bod 52 a citovaná judikatúra), ako aj z 8. júna 2017, Freitag ( C‑541/15 , EU:C:2017:432 , bod 37 a citovaná judikatúra).
( 44 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2011, Runevič‑Vardyn a Wardyn ( C‑391/09 , EU:C:2011:291 , bod 76 ). V tejto súvislosti, pokiaľ ide o vec samu, pripomínam, že poľská vláda na pojednávaní vysvetlila, že podľa vnútroštátneho práva majú manželia možnosť zmeniť svoje priezvisko nahradením rodného priezviska jedného z nich alebo jeho doplnením k tomuto priezvisku. Podľa nemeckej vlády existuje rovnaká možnosť aj vo vnútroštátnom práve, ale len v praxi. Rodné priezvisko sa nemení. Pozri tiež poznámku pod čiarou 16 vyššie.
( 45 ) Pozri bod 30 vyššie. Zmena, ktorú J. Cupriak‑Trojan dosiahol v Poľsku, by tak mala mať rovnaké účinky v Nemecku.
( 46 ) Poľská vláda na pojednávaní vysvetlila, že sobášny list štátnych príslušníkov iných členských štátov, v ktorých je manželstvo osôb rovnakého pohlavia prípustné, nemôže byť predmetom prepisu v Poľsku, zatiaľ čo pre osoby odlišného pohlavia je takýto prepis možný.
( 47 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Coman (body 24, 32, 40 a 53).
( 48 ) Pozri bod 32 vyššie.
( 49 ) Pozri bod 29 vyššie.
( 50 ) Pozri článok 4 ods. 1 smernice 2004/38. V tejto súvislosti poľská vláda na pojednávaní spresnila, že manželstvo sa neuvádza ani v cestovnom pase, ani vo vnútroštátnom občianskom preukaze. Okrem toho zdôrazňujem, že v tomto prípade, keďže dotknutí štátni príslušníci sú plnoletí a majú cestovné doklady, ktoré nebránia ich slobode pohybu, sa v tejto súvislosti neuplatňuje žiadne právo vyplývajúce zo smernice 2004/38. Porovnaj so situáciami, o ktoré išlo v rozsudkoch Coman a Pančarevo. Pozri poznámku pod čiarou 25.
( 51 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2011, Runevič‑Vardyn a Wardyn ( C‑391/09 , EU:C:2011:291 , bod 73 ). Treba poznamenať, že v prípade J. Cupriak‑Trojan a M. Trojan, ktorí žijú v Poľsku, to tak nie je. Keďže ide o občanov Únie, sloboda pohybu a pobytu každého z nich v štáte pôvodu nie je obmedzená [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2017Lounes ( C‑165/16 , EU:C:2017:862 , bod 37 ), ako aj uznesenie z 24. júna 2022, Rzecznik Praw Obywatelskich ( C‑2/21 , EU:C:2022:502 , bod 36 a citovaná judikatúra)].
( 52 ) Pozri rozsudok Coman (body 33 až 35).
( 53 ) Pozri rozsudok Coman (body 45 a 46). Súdny dvor tak rozhodol, že uznanie manželstva osôb rovnakého pohlavia je obmedzené len na účely priznania odvodeného práva na pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny.
( 54 ) Pozri body 32 a 35 vyššie.
( 55 ) Žalobcovia tvrdili, že v Poľsku nemôžu realizovať svoj rodinný život za rovnakých podmienok ako v Nemecku. Uviedli tieto príklady týkajúce sa Poľska: po prvé od začiatku marca do začiatku septembra 2022 bol J. Cupriak‑Trojan počas pobytu v Poľsku nezamestnaný a nebol poistený v systéme verejného zdravotného poistenia. Počas tohto obdobia M. Trojan žil a pracoval v Poľsku. Manželský partner, ktorý je zamestnaný, má však možnosť poskytnúť nemocenské poistenie svojmu manželovi, ktorý je nezamestnaný. M. Trojan tak nemal túto možnosť, pretože manželstvo žalobcov nemá v Poľsku účinky, takže J. Cupriak‑Trojan bol počas celého tohto obdobia vylúčený zo systému verejného zdravotného poistenia. Po druhé po uzavretí manželstva v Nemecku J. Cupriak‑Trojan požiadal o aktualizáciu znenia svojho mena v údajoch katastra nehnuteľností, v súvislosti s nehnuteľnosťami, ktoré v Poľsku vlastnil. Súd príslušný pre jednu z jeho nehnuteľností túto žiadosť zamietol s odôvodnením, že sobášny list osôb rovnakého pohlavia nebol akceptovaný. Iný súd však žiadosti vyhovel v prípade druhej nehnuteľnosti a zmenu jeho mena zapísal. Pozri tiež podobné závery ESĽP v rozsudku Przybyszewska a i. v. Poľsko (body 102 a 108) a v rozsudku Formela a i. v. Poľsko (bod 24).
( 56 ) Pozri § 104 ods. 5 zákona o dokumentoch o osobnom stave, citovaný v bode 11 vyššie.
( 57 ) Pozri článok 1138 Občianskeho súdneho poriadku citovaný v bode 15 vyššie a článok 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 ( Ú. v. EÚ L 200, 2016, s. 1 ). Pozri tiež článok 9 a prílohu IV tohto nariadenia, ktorá obsahuje viacjazyčný štandardný formulár týkajúci sa manželstva. Tento formulár uľahčuje preklad verejnej listiny týkajúcej sa manželstva. Pozri pre porovnanie formulár B pripojený k Dohovoru Medzinárodnej komisie pre osobný stav (ICEC) č. 16 o vydávaní viacjazyčných výňatkov z dokumentov o osobnom stave, podpísaný 8. septembra 1976 vo Viedni, ku ktorému Poľská republika pristúpila.
( 58 ) Pozri analogicky rozsudok Pančarevo (bod 50).
( 59 ) Pozri bod 43 vyššie.
( 60 ) Pozri bod 35 vyššie.
( 61 ) Pozri rozsudok Przybyszewska a i. v. Poľsko (bod 99 a citovaná judikatúra).
( 62 ) Pozri rozsudok Przybyszewska a i. v. Poľsko (body 100 a 101, ako aj citovaná judikatúra).
( 63 ) Pozri rozsudok Przybyszewska a i. v. Poľsko (bod 102, ako aj citovaná judikatúra).
( 64 ) Pozri rozsudok Przybyszewska a i. v. Poľsko (bod 105), ako aj rozsudok Formela a i. v. Poľsko (bod 27).
( 65 ) Pozri rozsudok Przybyszewska a i. v. Poľsko (bod 114). Pokiaľ ide o širšiu mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú zmluvné štáty pri určovaní presnej povahy právneho režimu, ktorý sa má poskytnúť párom rovnakého pohlavia, pozri rozsudok Formela a i. v. Poľsko (bod 28).
( 66 ) CE:ECHR:2017:1214JUD002643112, ďalej len „rozsudok Orlandi a i. v. Taliansko“ (bod 205). Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa výhrady vznesené na základe článku 8 EDĽP týkali najmä odmietnutia registrácie manželstva uzavretého v zahraničí v Taliansku, či už ako manželstva alebo v akejkoľvek inej forme, čím boli dotknuté osoby zbavené akejkoľvek právnej ochrany alebo súvisiacich práv (pozri bod 191).
( 67 ) V bode 205 rozsudku Orlandi a i. v. Taliansko ESĽP spresnil, že podľa informácií z oblasti komparatívneho práva, ktoré má k dispozícii a ktoré sú obmedzené na 27 krajín, ktoré nepovoľujú manželstvo osôb rovnakého pohlavia, iba tri z nich umožňujú ich registráciu. Podrobnejšie informácie z júla 2015 pozri v tom istom rozsudku Orlandi a i. v. Taliansko (bod 113). Toto treba chápať v spojení s ďalšími aspektmi komparatívneho práva týkajúcich sa právneho uznania párov rovnakého pohlavia, ale bez ďalších podrobností o občianskom stave, ktoré sú uvedené v rozsudku ESĽP, 17. januára 2023, Fedotova a i. v. Rusko (CE:ECHR:2023:0117JUD004079210, body 65 až 67), na ktorý sa odkazuje v rozsudku Przybyszewska a i. v. Poľsko (bod 31).
( 68 ) Pozri v tom istom zmysle rozsudok Formela a i. v. Poľsko, ktorý sa tiež týka neuznania a nezapísania sobášnych listov vo vzťahu k manželstvám uzavretým v zahraničí (body 10, 22, 25 a 29).
( 69 ) Pozri rozsudok Formela a i. v. Poľsko (bod 26).
( 70 ) Pozri body 27 až 31 vyššie.
( 71 ) Pozri bod 109 in fine .
( 72 ) Pozri bod 44 vyššie.
( 73 ) Pozri v tejto súvislosti bod 44 vyššie. Pozri tiež analogicky rozsudok z 8. decembra 2022, Caisse nationale d’assurance pension ( C‑731/21 , EU:C:2022:969 , body 39 až 41 a citovanú judikatúru).
( 74 ) Ako je napríklad spôsobilosť uzavrieť manželstvo, zánik predchádzajúcich zväzkov alebo aj vekový rozdiel medzi osobami v manželskom zväzku, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia medzinárodného práva súkromného.
( 75 ) Pozri v tom istom zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Stolična obština, rajon Pančarevo ( C‑490/20 , EU:C:2021:296 , body 99 a 100 ).
( 76 ) Pozri rozsudok Pančarevo (body 45 a 50) a uznesenie z 24. júna 2022, Rzecznik Praw Obywatelskich ( C‑2/21 , EU:C:2022:502 , body 43 , 44 a 52 ).
( ) Návrh nariadenia Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní rozhodnutí a prijímaní verejných listín vo veciach rodičovstva a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve, COM/2022/695 [KOM(2022) 695 final].