C-745/23
ECLI:EU:C:2024:993
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0745
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CC0745
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
TAMARA ĆAPETA
prednesené 28. novembra 2024 ( 1 )
Vec C‑745/23 [Alenopik] ( i )
Maksu‑ ja Tolliamet
proti
UT
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Riigikohus (Najvyšší súd, Estónsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) 2018/1672 – Kontroly peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Európskej únie alebo ju opúšťajú – Článok 3 ods. 1 – Fyzická osoba, ktorá vstupuje do Európskej únie – Spôsob určovania hodnoty meny tretieho štátu na účely oznámenia“
I. Úvod
1.
Napriek rýchlo sa meniacemu rázu trestnej činnosti a vzostupu počítačovej kriminality, ako sú online podvody a nelegálne online trhoviská, zostávajú metódy prania špinavých peňazí prevažne tradičné. „Hotovosť vládne“, a teda je stále jedným z najbežnejších prostriedkov na uľahčenie prania špinavých peňazí a financovania teroristických činností v rámci takmer všetkej trestnej činnosti. ( 2 )
2.
Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1672 ( 3 ) (ďalej len „nariadenie o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti“) má osoba prepravujúca peňažné prostriedky v hotovosti s hodnotou 10000 eur alebo viac oznámiť tieto peňažné prostriedky v hotovosti príslušným orgánom členského štátu, cez ktorý vstupuje do Európskej únie alebo cez ktorý Európsku úniu opúšťa (ďalej len „oznamovacia povinnosť podľa článku 3 ods. 1“).
3.
Nariadenie o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti však nehovorí o spôsobe, akým sa má zistiť hodnota meny tretieho štátu na účely určenia, či bol limit 10000 eur dodržaný. Na akom základe teda príslušné orgány členských štátov môžu určiť hodnotu peňažných prostriedkov v hotovosti denominovaných v takejto mene, predovšetkým v prípade, že Európska centrálna banka neuverejňuje referenčný výmenný kurz? To je v skratke otázka, ktorú má Súdny dvor zodpovedať v prejednávanej veci.
II. Skutkový stav vo veci samej a prejudiciálna otázka
4.
UT (ďalej len „sťažovateľka v prvostupňovom konaní“) a jej dcéra 13. januára 2023 po dni strávenom vybavovaním a návštevou rodiny prešli cez „Most priateľstva“ medzi Ivangorodom (Rusko) a Narvou (Estónsko).
5.
Na mieste colnej kontroly sa rozhodli prejsť po zelenom pruhu, čím vyjadrili, že nemajú nič, čo by bolo potrebné oznámiť príslušným orgánom. Pri prehliadke sa však zistilo, že každá z nich prepravuje 500000 ukrajinských hrivien (UAH) v hotovosti, rozdelených do zväzkov po 100 bankoviek stiahnutých gumičkou. Peňažné prostriedky v hotovosti sa našli skryté v ich vreckách, pod podšívkou ich oblečenia a v kapucniach vetroviek.
6.
Keďže Európska centrálna banka v prípade ukrajinských hrivien referenčný výmenný kurz eura neuverejňuje, ( 4 ) príslušné estónske orgány v záujme určenia hodnoty 500000 UAH, ktoré mali sťažovateľka v prvostupňovom konaní a jej dcéra pri sebe, v eurách použili výmenný kurz menovej kalkulačky uverejnenej na webovom sídle www.xe.com, ktoré prevádzkuje spoločnosť so sídlom v Kanade zameraná na online devízové nástroje a služby. ( 5 )
7.
Podľa menovej kalkulačky na danom webovom sídle mali peňažné prostriedky v hotovosti, ktoré sťažovateľka v prvostupňovom konaní a jej dcéra prepravovali v deň dotknutého prekročenia hranice, v prípade každej z nich hodnotu 12565,71 eura.
8.
Príslušné estónske orgány preto konštatovali, že peňažné prostriedky v hotovosti prepravované sťažovateľkou v prvostupňovom konaní a jej dcérou presahovali hranicu 10000 eur, ktorá je stanovená nariadením o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, v dôsledku čoho mali byť tieto peňažné prostriedky oznámené.
9.
Rozhodnutím z 13. februára 2023 príslušné estónske orgány uložili sťažovateľke v prvostupňovom konaní pokutu vo výške 600 eur za neoznámenie peňažných prostriedkov v hotovosti. ( 6 ) Tieto orgány sa takisto rozhodli neoznámené ukrajinské hrivny skonfiškovať.
10.
Sťažovateľka v prvostupňovom konaní v sťažnosti podanej na Viru Maakohus (Súd prvej inštancie Viru, Estónsko) vysvetlila, že nájdené peňažné prostriedky v hotovosti nepatria jej a že si nebola vedomá povinnosti oznámiť ich. Sťažovateľka v prvostupňovom konaní objasnila, že peňažné prostriedky v hotovosti v skutočnosti patria RR, teda ukrajinskému štátnemu príslušníkovi s pobytom v Estónsku, ktorý v dôsledku prebiehajúcej vojny na Ukrajine nemohol dané peňažné prostriedky previesť do Európskej únie. Požiadal preto dcéru sťažovateľky v prvostupňovom konaní, aby peňažné prostriedky v hotovosti, ktoré mu patria, priniesla z Ivangorodu do Estónska. Keď si RR overil výmenný kurz ukrajinskej hrivny na webovom sídle www.tavid.ee, dospel k záveru, že peňažné prostriedky v hotovosti nebude potrebné oznamovať, pretože ich hodnota podľa daného webového sídla nedosahovala hranicu 10000 eur. RR túto informáciu údajne oznámil dcére sťažovateľky, ktorá potom informovala svoju matku. Sťažovateľka v prvostupňovom konaní teda tvrdila, že nemala v úmysle prepraviť 500000 UAH do Estónska tajne, ale schovala si ich zo strachu pred krádežou.
11.
V spore, ktorý nasledoval, Viru Maakohus (Súd prvej inštancie Viru) sťažnosti sťažovateľky v prvostupňovom konaní čiastočne vyhovel a rozhodnutím z 28. apríla 2023 zrušil pôvodné rozhodnutie príslušných estónskych orgánov o sankcii a konfiškácii. Viru Maakohus (Súd prvej inštancie Viru) namiesto toho uložil pokutu vo výške 400 eur a nariadil vrátenie 500000 UAH, ktoré boli skonfiškované.
12.
Príslušné estónske orgány podali kasačnú sťažnosť na Riigikohus (Najvyšší súd, Estónsko).
13.
Riigikohus (Najvyšší súd) má pochybnosti, pokiaľ ide o spôsob určenia výmenného kurzu vo veci, ktorú prejednáva. Tento súd podotýka, že spôsob prepočtu peňažných prostriedkov v hotovosti v mene, ktorej výmenný kurz Európska centrálna banka neuverejňuje, na eurá nie je vymedzený v práve Únie ani vo vnútroštátnom práve.
14.
Za týchto okolností Riigikohus (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Ako sa má určiť výmenný kurz, na základe ktorého sa má stanoviť hodnota peňažných prostriedkov v hotovosti v zmysle článku 3 ods. 1 [nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti] v prípade meny, ktorej výmenný kurz Európska centrálna banka nezverejňuje?“
15.
Písomné pripomienky predložili estónska vláda a Európska komisia. Pojednávanie sa nekonalo.
III. Analýza
16.
Tieto návrhy majú nasledovnú štruktúru. Po prvé stručne predstavím právny kontext oznamovacej povinnosti podľa článku 3 ods. 1, ktorá vyplýva z nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti (časť A). Potom sa budem zaoberať hlavným argumentom estónskej vlády a Komisie, podľa ktorého má výklad nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti vychádzať zo zásad prepočtu meny, ktoré vyplývajú z Colného kódexu Únie ( 7 ) a vykonávacieho aktu k nemu ( 8 ) (časť B). Napokon vysvetlím, prečo zastávam názor, že nariadenie o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti ponecháva otázku, ako určiť hodnotu peňažných prostriedkov v hotovosti denominovaných v cudzej mene, na príslušné vnútroštátne orgány (časť C).
A.
Kontext oznamovacej povinnosti podľa článku 3 ods. 1.
17.
Normotvorca Únie v roku 1991 prijal smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí ( 9 ). Ako vyplýva z jej názvu, účelom tejto smernice bolo bojovať proti praniu príjmov nelegálneho pôvodu a príjmov z organizovanej trestnej činnosti, ale aj chrániť dobrý stav a stabilitu finančného systému ako celku a dôveru v tento systém. ( 10 ) Táto smernica preto od úverových inštitúcií, finančných inštitúcií a určitých profesií vyžadovala, aby identifikovali zákazníkov, ktorých transakcie zahŕňajú sumu predstavujúcu 15000 európskych menových jednotiek alebo viac. ( 11 )
18.
Žiadny nástroj práva Únie však v tom čase nestanovoval vnútroštátne hraničné kontroly pohybov peňažných prostriedkov v hotovosti, a preto takéto kontroly zaviedli len niektoré členské štáty. ( 12 )
19.
So zreteľom na riziko, že neexistencia takýchto celoúnijných kontrol by mohla narušiť účinnosť monitorovacích povinností zavedených smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí, sa začala spoločná operácia colných správ (vtedajších) 15 členských štátov s názvom „operácia Moneypenny“ ( 13 ). Cieľom tejto operácie bolo preskúmať úroveň cezhraničných pohybov peňažných prostriedkov v hotovosti cez vnútorné aj vonkajšie hranice Európskej únie. ( 14 )
20.
Hoci mala táto operácia obmedzený rozsah, odhalila, že peňažné prostriedky v hotovosti sa cez hranice Únie prepravujú v takom objeme, že to predstavuje potenciálne riziko pre záujmy Európskej únie aj členských štátov, obzvlášť so zreteľom na podstatné rozdiely v kontrolách pohybov peňažných prostriedkov v hotovosti (v tých, ktoré existovali) medzi jednotlivými členskými štátmi. ( 15 )
21.
Keď na vnútorný trh bez hraníc pribudlo euro ako (takmer) jednotná mena, takéto rozdiely vo vnútroštátnych kontrolách pohybov peňažných prostriedkov v hotovosti sa stali z hľadiska riadneho fungovania tohto trhu ešte problematickejšími. ( 16 )
22.
V tomto kontexte vzniklo nariadenie č. 1889/2005.
23.
Nariadenie č. 1889/2005 dopĺňalo činnosti na boj proti praniu špinavých peňazí Finančnej akčnej skupiny proti praniu špinavých peňazí ( 17 ) a zaviedlo povinnosť prepravcov peňažných prostriedkov v hotovosti „v hodnote 10000 eur alebo viac“ oznámiť tieto prostriedky príslušným orgánom členského štátu. ( 18 )
24.
Hoci bola daná hranica stanovená nižšie ako hranica kontrol na úrovni 15000 eur určená treťou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí ( 19 ), cieľom nariadenia č. 1889/2005 bolo doplniť danú smernicu a reagovať na riziko, že kontroly, ktoré sa ňou zaviedli, povedú k zvýšenému pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti na nelegálne účely na vonkajších hraniciach Európskej únie. ( 20 )
25.
Nariadenie o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti v roku 2018 nahradilo svojho predchodcu z roku 2005 s cieľom zapracovať aktualizácie odrážajúce najlepšie vnútroštátne postupy a najnovšie odporúčania od Finančnej akčnej skupiny. ( 21 )
26.
V nariadení o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti sa oznamovacia povinnosť podľa článku 3 ods. 1 zavedená jeho predchodcom ponecháva.
27.
Prepravcovia, ktorí prepravujú peňažné prostriedky v hotovosti s hodnotou 10000 eur alebo viac, teda podľa článku 3 ods. 1 tohto nariadenia musia tieto peňažné prostriedky v hotovosti oznámiť príslušným orgánom členského štátu, cez ktorý vstupujú do Európskej únie alebo cez ktorý Európsku úniu opúšťajú, a sprístupniť im ich na účely kontroly.
28.
Pojem „peňažné prostriedky v hotovosti“ podľa svojho vymedzenia zahŕňa štyri kategórie, pričom jednou z nich je „mena“. ( 22 )
29.
„Mena“ sa vymedzuje ako „bankovky a mince, ktoré sú v obehu ako prostriedok výmeny alebo ktoré boli v obehu ako prostriedok výmeny a ktoré stále možno vymeniť prostredníctvom finančných inštitúcií alebo centrálnych bánk za bankovky a mince, ktoré sú v obehu ako prostriedok výmeny“ ( 23 ).
30.
Nariadenie o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti však rovnako ako jeho predchodca minimálne na prvý pohľad nestanovuje oznamovaciu povinnosť podľa článku 3 ods. 1 v prípadoch peňažných prostriedkov v hotovosti denominovaných v mene inej ako mena Únie.
31.
V odôvodnení 4 tohto nariadenia sa však vysvetľuje, že vzhľadom na jeho cieľ predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a odhaľovať ich sa zavedený systém kontrol peňažných prostriedkov v hotovosti uplatňuje na sumu 10000 eur „alebo ekvivalent tejto hodnoty v iných menách“ ( 24 ).
32.
Ak sa teda rozsah uplatňovania oznamovacej povinnosti podľa článku 3 ods. 1 vykladá v kontexte zabezpečenia toho, aby sa finančný systém a peňažné toky na území Európskej únie nevyužívali na pranie špinavých peňazí a iné nelegálne účely, ( 25 ) patria doň aj peňažné prostriedky v hotovosti denominované v mene inej ako euro.
33.
Nariadenie o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti však zároveň nestanovuje žiadny konkrétny spôsob určovania hodnoty peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré nie sú denominované v eurách, na účely zabezpečenia plnenia oznamovacej povinnosti podľa článku 3 ods. 1.
34.
Z uvedeného vyplývajú problémy v prejednávanej veci.
B.
Uplatňovanie pravidiel colných predpisov Únie
35.
Estónska vláda aj Komisia vo svojich písomných pripomienkach zastávajú názor, že hodnota peňažných prostriedkov v hotovosti v mene inej ako mena Únie sa na účely oznamovacej povinnosti podľa článku 3 ods. 1 musí určiť na základe zásad prepočtu meny uplatniteľných na pravidlá určovania colnej hodnoty, ktoré možno nájsť v Colnom kódexe Únie a vo vykonávacom akte k nemu. ( 26 )
36.
Ja nesúhlasím. Colný kódex Únie sa vzťahuje iba na tovar a mena, ktorá je v obehu ako prostriedok výmeny, pod pojem „tovar“ nespadá.
37.
Aj keby sa však colné predpisy Únie uplatňovali, výsledok prejednávanej veci by bol v každom prípade rovnaký, t. j. určenie uplatniteľného výmenného kurzu by aj tak prináležalo členským štátom.
38.
Na úvod najprv vysvetlím, prečo sa ustanovenia colných predpisov Únie neuplatňujú.
39.
V článku 1 ods. 1 Colného kódexu Únie, kde sa vymedzuje jeho pôsobnosť, sa uvádza, že týmto aktom sa ustanovujú všeobecné pravidlá a postupy „uplatniteľné na tovar , ktorý vstupuje na colné územie Únie alebo je z neho prepravený“ ( 27 ).
40.
Uplatniteľnosť Colného kódexu Únie na okolnosti prejednávanej veci teda závisí od otázky, či „peňažné prostriedky v hotovosti“ predstavujú „tovar“ na účely daného aktu práva Únie.
41.
Colný kódex Únie nevymedzuje rozsah toho, čo predstavuje „tovar“ ( 28 ), no takisto neodkazuje na právo členských štátov. Pojmu „tovar“ sa teda v rámci práva Únie musí pripísať autonómny a jednotný význam.
42.
Tento význam Súdny dvor načrtol v rozsudku Komisia/Taliansko, kde vysvetlil, že „pod pojmom ‚tovar‘ v zmysle [práva Únie] sa musia chápať výrobky, ktorých hodnotu možno vyjadriť v peniazoch a ktoré ako také môžu byť predmetom obchodných transakcií“ ( 29 ).
43.
V kontexte voľného pohybu tovaru mal Súdny dvor v dvoch neskorších rozsudkoch Thompson a i. ( 30 ) a Bordessa a i. ( 31 ) ďalšiu príležitosť vysvetliť, že pokiaľ „peňažné prostriedky v hotovosti“, či už vo forme mincí, alebo bankoviek, predstavujú hodnotné aktívum, nie sú „tovarom“ na účely voľného pohybu tovaru.
44.
V rozsudku Thompson a i. bola teda Súdnemu dvoru položená otázka, či krugerrandy – zlaté mince razené v Južnej Afrike – patria do pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa voľného pohybu tovaru. Súdny dvor podotkol, že „v systéme Zmluvy sa platobné prostriedky nemajú považovať za tovar patriaci do rámca [voľného pohybu tovaru]“ ( 32 ). Súdny dvor teda vysvetlil, že „hoci možno pochybovať o tom, či sa krugerrandy majú považovať za zákonný platobný prostriedok, možno podotknúť, že na peňažných trhoch tých členských štátov, ktoré pripúšťajú obchodovanie s týmito mincami, sa považujú za ekvivalent meny“ ( 33 ). Ich prevod by teda do pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa voľného pohybu tovaru nepatril. ( 34 )
45.
Táto logika sa v rozsudku Bordessa a i. rozšírila aj na bankovky v mene členského štátu, pričom tento rozsudok sa týkal fyzických osôb, ktoré mali pri prekročení hranice medzi Španielskom a Francúzskom pri sebe 38 miliónov a 50 miliónov španielskych pesiet. ( 35 ) Keď vnútroštátny súd požiadal Súdny dvor, aby mu poskytol usmernenie k otázke, či systém predchádzajúceho oznámenia alebo správneho povoľovania patrí do pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa voľného pohybu tovaru, Súdny dvor vysvetlil, že „fyzický presun aktív patrí… do pôsobnosti článku [65 ZFEÚ] a smernice, ktorou sa toto ustanovenie vykonáva“ ( 36 ), teda do rámca voľného pohybu kapitálu a nie do pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa voľného pohybu tovaru. ( 37 )
46.
Z uvedenej judikatúry teda vyplýva, že peňažné prostriedky v hotovosti v podobe cudzej meny sú vylúčené z rozsahu pojmu „tovar“ v zmysle, aký sa tomuto pojmu pripisuje v článku 28 ZFEÚ, pokiaľ finančné trhy pripúšťajú obchodovanie s touto menou.
47.
V prejednávanej veci z vnútroštátneho spisu vyplýva, že obe webové sídla použité ako referencie na účely výpočtu ekvivalentu 10000 eur v ukrajinských hrivnách zrejme túto menu uznávajú za menu, ktorú možno vymeniť za eurá. ( 38 )
48.
Už na základe tohto prvku samého osebe sa mi zdá preukázané, že ukrajinská hrivna predstavuje menu, pri ktorej finančné trhy uznávajú možnosť jej prepočtu na eurá. ( 39 )
49.
S výhradou overenia vnútroštátnym súdom by som teda konštatovala, že peňažné prostriedky v hotovosti v podobe ukrajinských hrivien v prípade, že ich osoba prepravuje cez vonkajšiu hranicu Únie, nespadajú pod pojem „tovar“ v zmysle práva Únie.
50.
Colný kódex Únie sa teda na prejednávanú vec nevzťahuje. ( 40 )
51.
Po druhé, ako som už naznačila v bode 37 vyššie, aj keby sa colné predpisy Únie uplatňovali, odpoveď na otázku vnútroštátneho súdu by neposkytovali.
52.
Estónska vláda a Komisia v tejto súvislosti tvrdia, že nariadenie o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti by malo vychádzať z článku 53 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie a článku 146 ods. 4 vykonávacieho aktu k Colnému kódexu Únie.
53.
Podľa prvého uvedeného ustanovenia musia príslušné orgány uverejniť a/alebo sprístupniť na internete výmenný kurz, ktorý sa uplatňuje, ak je potrebný prepočet meny z dôvodu, že „kritériá použité na určenie colnej hodnoty tovaru sú vyjadrené v inej mene, ako je mena [dotknutého] členského štátu“. Toto ustanovenie dopĺňa článok 146 ods. 4 vykonávacieho aktu k Colnému kódexu Únie, ktorý stanovuje, že v prípadoch, keď výmenný kurz nie je uverejňovaný Európskou centrálnou bankou alebo príslušným vnútroštátnym orgánom, „výmenný kurz… určí dotknutý členský štát. Tento kurz musí čo najvernejšie odrážať hodnotu meny dotknutého členského štátu“.
54.
Colné predpisy teda len odkazujú späť na členské štáty a povinnosť určiť uplatniteľný výmenný kurz ukladajú práve im.
C.
Vyplnenie medzery sa ponecháva na členské štáty
55.
Keďže nariadenie o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti spôsob výpočtu hodnoty cudzej meny v eurách neupravuje a colné predpisy Únie sa v tomto prípade neuplatňujú, ( 41 ) môžem konštatovať jedine to, že normotvorca Únie riešenie tejto otázky ponechal na vnútroštátne právne poriadky členských štátov. ( 42 )
56.
Aj keď sú nariadenia aktmi, ktoré na základe článku 288 druhého odseku ZFEÚ majú byť priamo uplatniteľné na členské štáty, niekedy si výslovne alebo implicitne vyžadujú dodatočné vykonanie. O takú situáciu podľa môjho názoru ide aj v prejednávanej veci.
57.
Na otázku vnútroštátneho súdu by sa preto dalo jednoducho odpovedať, že právo Únie neupravuje spôsob, akým sa má určiť výmenný kurz s cieľom zistiť hodnotu peňažných prostriedkov v hotovosti na účely uplatnenia článku 3 ods. 1 nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ak sú tieto prostriedky denominované v mene, ktorej výmenný kurz Európska centrálna banka neuverejňuje. Nariadenie o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti naopak ponecháva riešenie tejto otázky na členské štáty.
58.
Je však možné, že takáto odpoveď by pre vnútroštátny súd veľmi užitočná nebola.
59.
Akým iným spôsobom môže právo Únie pomôcť vnútroštátnemu súdu posúdiť vhodnosť riešenia prijatého príslušnými estónskymi orgánmi v prejednávanej veci?
60.
Členské štáty musia pri vypĺňaní medzery ponechanej nariadením stanoviť riešenie, ktoré jednotlivcom umožní účinne uplatňovať práva, ktoré im dané nariadenie priznáva.
61.
Článok 3 ods. 1 nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti možno vyjadriť aj ako právo: prepravca má právo priniesť do Európskej únie až do 10000 eur v hotovosti bez toho, aby ich musel oznamovať príslušným orgánom.
62.
Na to, aby prepravca peňažných prostriedkov v hotovosti denominovaných v cudzej mene vedel, či má povinnosť tieto prostriedky oznámiť, musí byť schopný zistiť, akým spôsobom príslušné orgány počítajú hodnotu danej meny v eurách. Možno teda dospieť k záveru, že príslušné orgány členských štátov musia informácie o spôsobe výpočtu hodnoty cudzej meny v eurách uverejniť. Tieto informácie musia byť dostupné osobe vstupujúcej do Európskej únie, a to ešte pred prekročením hranice.
63.
Výber spôsobu výpočtu navyše nemôže byť svojvoľný.
64.
Ak teda neexistuje „oficiálny“ výmenný kurz uverejňovaný Európskou centrálnou bankou, kurz použitý príslušnými vnútroštátnymi orgánmi musí zodpovedať hodnote, ktorá čo najvernejšie odráža výmenný kurz, s akým sa táto konkrétna mena predáva a nakupuje na trhu.
65.
Takýto kurz spĺňa objektívny cieľ stanovenia hranice 10000 eur, ktorým je kontrola výlučne v prípade významných pohybov peňažných prostriedkov v hotovosti, aby boli cestujúci a obchodníci pri uplatňovaní svojich práv v oblasti voľného pohybu dotknutí čo najmenej . ( 43 )
66.
Na účely prejednávanej veci by sa teda mal vnútroštátny súd v prvom rade uistiť, že sťažovateľka vo veci samej poznala alebo mohla poznať spôsob prepočtu ukrajinských hrivien na eurá používaný príslušnými estónskymi orgánmi.
67.
Po druhé by mal potom daný súd overiť, či zásada prepočtu prijatá príslušnými orgánmi, teda používanie výmenného kurzu uverejňovaného na webovom sídle www.xe.com, čo najvernejšie odráža „skutočnú“ (trhovú) hodnotu 10000 eur v ukrajinských hrivnách. ( 44 )
68.
Z vnútroštátneho spisu vyplýva, že príslušné estónske orgány upozorňujú na oznamovaciu povinnosť podľa článku 3 ods. 1 na predmetnom hraničnom priechode. Zásady prepočtu meny uplatňované na tento účel majú takisto uverejnené na svojom webovom sídle. ( 45 )
69.
Vzhľadom na to, že Európska centrálna banka výmenný kurz na účely prepočtu eur na ukrajinské hrivny neuverejňuje, navyše využitie informačného zdroja, ktorý používa stredné trhové kurzy, čo zrejme platí aj v prípade webového sídla www.xe.com, spĺňa požiadavku, aby kurz čo najvernejšie odrážal hodnotu 10000 eur v ukrajinských hrivnách na účely kontroly plnenia oznamovacej povinnosti podľa článku 3 ods. 1 Dôvodom je, že tieto kurzy sú odvodené od stredného bodu medzi kurzami pre nákup a kurzami pre predaj v prípade transakcií denominovaných v konkrétnej mene.
70.
Estónska vláda v tejto súvislosti uviedla, že pri menách, v prípade ktorých Európska centrálna banka neuverejňuje výmenný kurz, predmetné webové sídlo zrejme používajú najmenej dva ďalšie členské štáty.
71.
S výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa teda zdá, že prístup prijatý príslušnými estónskymi orgánmi vyhovuje na jednej strane účinnému uplatňovaniu práva na vstup na územie Európskej únie s určitým objemom peňažných prostriedkov v hotovosti v cudzej mene bez potreby ich oznamovania, a na druhej strane aj potrebe účinného uplatňovania kontrol peňažných prostriedkov v hotovosti s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
IV. Návrh
72.
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Riigikohus (Najvyšší súd, Estónsko), takto:
Článok 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005,
sa má vykladať v tom zmysle, že konkrétny spôsob určovania hodnoty meny, ktorej výmenný kurz Európska centrálna banka neuverejňuje, v eurách sa v ňom nestanovuje.
Určenie spôsobu takéhoto prepočtu meny prináleží členským štátom.
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
( 2 ) Pozri v tomto zmysle skupina Europolu pre finančné spravodajstvo: Why is cash still king? A strategic Report on the use of cash by Criminal groups as a facilitator for money laundering . Európsky policajný úrad, 2015, s. 7.
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005 ( Ú. v. EÚ L 284, 2018, s. 6 ).
( 4 ) V čase vypracovania týchto návrhov Európska centrálna banka uverejňovala referenčné výmenné kurzy eura iba v prípade koša 31 mien. Pozri Európska centrálna banka: Framework for the euro foreign exchange reference rates , 2023, bod 2.5.
( 5 ) Podľa pripomienok estónskej vlády začali estónske orgány toto webové sídlo využívať v apríli 2022 v nadväznosti na diskusie s príslušnými orgánmi iných členských štátov so zreteľom na to, že Európska centrálna banka pozastavila uverejňovanie denného výmenného kurzu pre ruský rubeľ a euro.
( 6 ) Podľa vnútroštátneho spisu bolo proti dcére sťažovateľky začaté samostatné konanie. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka iba konania vedeného proti samotnej sťažovateľke.
( 7 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 ) (ďalej len „Colný kódex Únie“).
( 8 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia č. 952/2013 ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 ) (ďalej len „vykonávací akt k Colnému kódexu Únie“).
( 9 ) Smernica Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( Ú. v. ES L 166, 1991, s. 77 ; Mim. vyd. 09/001, s. 153) (ďalej len „smernica o boji proti praniu špinavých peňazí“).
( 10 ) Pozri prvé odôvodnenie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.
( 11 ) Pozri článok 3 ods. 1 a 2 smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.
( 12 ) Pozri bod 9 správy Report from the Commission to the Council on controls on cross‑border cash movements [KOM(2002) 328 v konečnom znení] (ďalej len „správa Komisie z roku 2002“).
( 13 ) „Operáciu Moneypenny“ uskutočňovali colné správy členských štátov od septembra 1999 do februára 2000 s cieľom monitorovať cezhraničné pohyby peňažných prostriedkov v hotovosti prevyšujúcich 10000 eur v záujme zistenia, či rozsah týchto pohybov ohrozuje účinnosť kontrol uplatňovaných finančnými inštitúciami na účely predchádzania praniu špinavých peňazí. Pozri dokument Rady 9630/2/00 zo 7. septembra 2000.
( 14 ) Pozri pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Impact Assessment accompanying the document Proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council on controls on cash entering or leaving the Union and repealing Regulation (EC) No 1889/2005 [SWD(2016) 470 final] (ďalej len „pracovný dokument útvarov Komisie z roku 2016“), s. 70. Pozri tiež body 4 a 13 správy Komisie z roku 2002 (kde sa zdôrazňuje, že vzhľadom na udalosti z 11. septembra 2001„sú kontroly pohybov peňažných prostriedkov cez finančné inštitúcie nevyhnutne sprísnené[, takže] by mohlo dochádzať k rozsiahlejšiemu využívaniu peňažných prostriedkov v hotovosti ako alternatívneho riešenia“).
( 15 ) Pozri pracovný dokument útvarov Komisie z roku 2016, s. 71 a 72.
( 16 ) Pozri odôvodnenie 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2005 z 26. októbra 2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 309, 2005, s. 9 ). Pozri tiež bod 14 správy Komisie z roku 2002, v ktorom sa zdôrazňuje, že „súčasné vzájomné prenikanie hospodárstiev členských štátov znamená, že [rozdiely v hraničných kontrolách pohybov peňažných prostriedkov v hotovosti medzi jednotlivými štátmi] sú predurčené na to, aby sa stali výnimočnými a ťažko odôvodniteľnými. Prísne kontroly v jednom členskom štáte by mohli presmerovať pohyby cez susedný členský štát s malým počtom kontrol alebo úplne bez kontrol. Nesúrodosť systémov kontrol uplatňovaných členskými štátmi je problematická aj z hľadiska jednotného trhu“.
( 17 ) Pozri odôvodnenia 5 a 6 nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, odôvodnenie 4 nariadenia č. 1889/2005 a pracovný dokument útvarov Komisie z roku 2016, s. 114, kde sa spomína osobitné odporúčanie IX Finančnej akčnej skupiny, ktoré bolo neskôr premenované na „odporúčanie č. 32“ a doplnené výkladovou poznámkou. Odporúčania tejto akčnej skupiny vyzývajú vlády, aby prijali opatrenia na odhaľovanie pohybov peňažných prostriedkov v hotovosti, a to aj prostredníctvom ohlasovacích povinností. Súdny dvor v minulosti Finančnú akčnú skupinu označil za hlavný medzinárodný orgán pre boj proti praniu špinavých peňazí (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 25. apríla 2013, Jyske Bank Gibraltar, C‑212/11 , EU:C:2013:270 , bod 46 ).
( 18 ) Pozri článok 3 nariadenia č. 1889/2005.
( 19 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ( Ú. v. EÚ L 309, 2005, s. 15 ) (ďalej len „tretia smernica o boji proti praniu špinavých peňazí“). Zatiaľ čo v smernici sa ponechala hranica 15000 eur [pozri jej článok 2 písm. e)], rokovania v rámci trialógu zrejme viedli k nižšej hranici 10000 eur, pri ktorej talianska delegácia zdôraznila, že nie je „v súlade s hranicou… 15000 eur“ stanovenou v danej smernici [pozri Rada Európskej únie: Návrh zápisnice z 2672. zasadnutia Rady Európskej únie (Hospodárske a finančné záležitosti), 12. júl 2005, 11128/05, s. 6].
( 20 ) Pozri článok 1 a odôvodnenie 4 nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, článok 2 a odôvodnenie 2 nariadenia č. 1889/2005, a rozsudok zo 16. júla 2015, Chmielewski ( C‑255/14 , EU:C:2015:475 , bod 17 ).
( 21 ) Pozri odôvodnenie 8 nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti.
( 22 ) Pozri článok 2 ods. 1 písm. a) bod i) a odôvodnenie 13 nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti. Ostatné tri kategórie, ktoré spadajú pod tento pojem, predstavujú „obchodovateľné finančné nástroje na doručiteľa, komodity používané ako vysoko likvidné uchovávatele hodnoty a určité typy predplatených kariet“.
( 23 ) Pozri článok 2 písm. c) nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti.
( 24 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.
( 25 ) Pozri v tomto zmysle odôvodnenia 2 až 4, 10 a 17 nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, a rozsudok zo 4. mája 2017, El Dakkak a Intercontinental ( C‑17/16 , EU:C:2017:341 , bod 29 a citovaná judikatúra), v ktorom sa vysvetľuje, že toto nariadenie má „za cieľ predchádzať zahrnutiu výnosov z nezákonných činností do finančného systému a ich investovaniu po ich vypraní, odrádzať od neho a vyhýbať sa mu predovšetkým zavedením zásady ohlasovacej povinnosti pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo z nej vystupujú, ktorá by umožnila zhromažďovať o nich informácie“.
( 26 ) Pozri poznámky pod čiarou 7 a 8 vyššie.
( 27 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.
( 28 ) Tento akt totiž stanovuje iba samostatné druhy statusu pre „tovar Únie“ a „tovar, ktorý nie je tovarom Únie“. Pozri článok 5 body 23 a 24 Colného kódexu Únie.
( 29 ) Rozsudok z 10. decembra 1968, Komisia/Taliansko ( 7/68 , EU:C:1968:51 , s. 428).
( 30 ) Rozsudok z 23. novembra 1978, Thompson a i. ( 7/78 , EU:C:1978:209 , ďalej len „rozsudok Thompson a i.“).
( 31 ) Rozsudok z 23. februára 1995, Bordessa a i. ( C‑358/93 a C‑416/93 , EU:C:1995:54 , ďalej len „rozsudok Bordessa a i.“).
( 32 ) Rozsudok Thompson a i. (bod 25).
( 33 ) Rozsudok Thompson a i. (bod 27).
( 34 ) Rozsudok Thompson a i. (bod 28).
( 35 ) Podľa výmenného kurzu z roku 1999, keď bolo v Španielsku zavedené euro, by tieto sumy predstavovali približne 228300 eur a 300500 eur.
( 36 ) Rozsudok Bordessa a i. (bod 13). Smernica, na ktorú Súdny dvor v danej citácii odkazuje, je smernica Rady 88/361/EHS z 24. júna 1988, ktorou sa vykonáva článok 67 zmluvy ( Ú. v. ES L 178, 1988, s. 5 ; Mim. vyd. 10/001, s. 10). Pozri bod 1 uvedeného rozsudku.
( 37 ) Rozsudok Bordessa a i. (bod 15).
( 38 ) Teda www.xe.com a www.tavid.ee.
( 39 ) Okrem toho podotýkam, že Európska únia podpísala s Ukrajinou dohodu o pridružení [pozri Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej ( Ú. v. EÚ L 161, 2014, s. 3 )], podľa ktorej Európska únia uznáva, že Národná banka Ukrajiny je schopná vypočítať a prepočítať hodnotu verejných zákaziek denominovanú v eurách na ukrajinské hrivny (pozri článok 149 ods. 3 danej dohody, ktorý vysvetľuje, že „výpočet odhadovanej hodnoty verejnej zákazky sa zakladá na celkovej splatnej sume bez dane z pridanej hodnoty. Ukrajina pri uplatnení týchto prahov predmetné hodnoty vypočíta a konvertuje na svoju národnú menu, pričom použije výmenný kurz svojej národnej banky“). Pozri tiež článok 144 danej dohody, podľa ktorého Európska únia a Ukrajina liberalizujú platby a prevody medzi sebou.
( 40 ) V každom prípade samotná skutočnosť, že v niektorých členských štátoch, ako je Estónsko, plnia úlohu presadzovania oznamovacej povinnosti podľa článku 3 ods. 1 colné orgány, automaticky neznamená, že nariadenie o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti je aktom colného práva Únie. Z článku 2 ods. 1 písm. g) nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti vykladaného v spojení s jeho odôvodnením 12 jasne vyplýva, že členské štáty nemusia za príslušné orgány na účely nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti určiť len colné orgány, ale môžu určiť aj iné orgány prítomné na vonkajších hraniciach. Skutočnosť, že v Estónsku sa na presadzovanie týchto pravidiel využívajú colné orgány, je teda otázkou praktickosti a nie otázkou koncepcie rámca kontrol peňažných prostriedkov v hotovosti.
( 41 ) Alebo, ako som uviedla v bode 37 vyššie, aj keby sa uplatňovali, Colný kódex Únie odpoveď na otázku položenú Súdnemu dvoru neobsahuje.
( 42 ) Možno iba špekulovať, či bola neexistencia pravidla týkajúceho sa spôsobu prepočtu cudzích mien na eurá zámerom alebo len opomenutím normotvorcu. V rámci legislatívneho vývoja vedúceho k prijatiu nariadenia o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti sa neuvádza žiadna zmienka o tom, že by sa o tejto otázke čo i len diskutovalo.
( 43 ) Ako sa podotýka v správe Komisie z roku 2002, kontrolovať by sa mali iba významné pohyby peňažných prostriedkov v hotovosti, aby sa „dosiahla rovnováha“ medzi riadnym dohľadom nad pohybmi peňažných prostriedkov v hotovosti a dotknutými právami v oblasti voľného pohybu. Hranica by preto mala byť dostatočne vysoká na to, aby cestujúcich a obchodníkov ochránila pred dodatočnými administratívnymi formalitami a príslušné správne orgány pred neprimeraným pracovným zaťažením. Pozri body 18 až 20 správy Komisie z roku 2002.
( 44 ) Používanie webových sídiel zmenární, akým je zrejme sídlo www.tavid.ee, by v skutočnosti narušilo účinnosť systému kontrol peňažných prostriedkov v hotovosti aj právo prepravcov prepravovať peňažné prostriedky v hotovosti v hodnote 10000 eur, alebo menej, pretože tieto podniky stanovujú svoje kurzy nezávisle od výmenných kurzov na finančných trhoch. Použitie webového sídla zmenárne usadenej v Estónsku by teda prinieslo – často aj významne – odlišné kurzy než použitie webového sídla podobného podniku napríklad v Španielsku.
( ) Jednoduché internetové vyhľadávanie zamerané na kontroly peňažných prostriedkov v hotovosti na estónskej hranici v tejto súvislosti medzi prvými výsledkami zobrazí webové sídlo Estónskej daňovej a colnej rady. Na tomto webovom sídle sa jasne uvádza, že peňažné prostriedky v hotovosti v hodnote 10000 eur, alebo viac sa majú oznámiť príslušným orgánom. Na tomto webovom sídle sa takisto uvádza, že na prepočet cudzej meny na eurá sa používa webové sídlo https://www.xe.com. Pozri https://www.emta.ee/en/private‑client/consignments‑travel‑settlement/travel/declaration‑cash.