C-748/23

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

NICOLAS EMILIOU

prednesené 1. augusta 2025( 1 )

Vec C ‑ 748/23 [Gekus] ( i )

C. Limited

2. Požiadavka nestrannosti je dodnes jednou z kľúčových zložiek „práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces“ zakotveného v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a „práva na spravodlivý proces“ stanoveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“), pričom v oboch týchto ustanoveniach sa odkazuje na „nezávislý a nestranný súd [predtým] zriadený zákonom“( 5 ). Je uvedená aj v mnohých vnútroštátnych ústavách( 6 ) a medzinárodných dokumentoch.( 7 )

3. Význam a rozsah zásady nestrannosti vystupuje do popredia v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko). Prejednávaná vec je dôsledkom reformy poľského súdnictva, ktorá sa začala v roku 2017 a ktorá bola predmetom viacerých rozsudkov Súdneho dvora( 8 ) a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“( 9 ). V daných rozsudkoch boli identifikované viaceré nedostatky tejto reformy, ktoré ohrozujú nezávislosť súdnictva.

4. Tieto rozsudky viedli poľského zákonodarcu k tomu, že v roku 2022 zaviedol osobitný mechanizmus – test nezávislosti a nestrannosti sudcov (ďalej len „test nezávislosti a nestrannosti“) – na riešenie týchto záležitostí v prípade potreby. Test uplatňuje osobitný súdny senát v ad hoc fáze konania. Cieľom uvedeného testu je v podstate určiť, či údajné nezrovnalosti pri vymenovaní sudcov mohli mať vplyv na zákonnosť zloženia vnútroštátneho súdu v predmetných veciach. Otázky, ktoré predložil Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), sa týkajú zlučiteľnosti vnútroštátneho ustanovenia alebo súdnej praxe v súvislosti s vykonávaním tohto testu s právom Únie.

5. Dodržiavanie požiadaviek nezávislosti a nestrannosti sudcu [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] alebo prideleného sudcu [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] možno preskúmať, s prihliadnutím na okolnosti jeho vymenovania a jeho správanie po vymenovaní, na žiadosť účastníka konania uvedeného v odseku 7, ak by to vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci mohlo viesť k porušeniu zásady nezávislosti alebo nestrannosti s vplyvom na výsledok konania, a to pri zohľadnení okolností účastníka konania a povahy veci.

6. Návrh na určenie toho, že sú splnené požiadavky podľa odseku 5, možno podať proti sudcovi [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] alebo sudcovi pridelenému na tento súd a zaradenému do senátu, ktorý preskúmava:

(1) opravný prostriedok;

…

7. Každý účastník konania pred [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)] vo veciach uvedených v odseku 6 má právo takýto návrh podať.

…

8. Dňa 29. júla 2021 odporca požiadal High Court (Vyšší súd, Írsko) podľa článku 46 v spojení s článkom 45 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach( 12 ) o odmietnutie uznania a výkonu rozsudku, ktorý vydal Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava). Odporca tvrdil, že jeho právo na súd zriadený zákonom bolo porušené tým, že v senáte súdu, ktorý tento rozsudok vydal, bol prítomný sudca, ktorého na súd nezákonne pridelil Minister Sprawiedliwosci (minister spravodlivosti, Poľsko).

9. Odporca zároveň podal kasačný opravný prostriedok na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) proti rozsudku Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava). Na prerokovanie opravného prostriedku bol určený trojčlenný senát vrátane sudcu JG.

10. Dňa 27. septembra 2023 podala navrhovateľka návrh na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti sudcu JG, v súlade s postupom stanoveným v článku 29 zákona o Najvyššom súde. V tejto súvislosti sa navrhovateľka odvolávala najmä na okolnosti súvisiace s jeho vymenovaním. Sudca JG bol vymenovaný – ako navrhovateľka zdôraznila – za sudcu Izba Cywilna Sądu Najwyższego (Najvyšší súd, občianskoprávne oddelenie) na základe uznesenia Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada, Poľsko; ďalej len „KRS“). Vykonávanie tohto uznesenia však bolo z dôvodu nového zloženia KRS pozastavené na základe rozhodnutia Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko). Uvedený súd nakoniec toto uznesenie zrušil. Okrem toho sa navrhovateľka odvolávala aj na správanie sudcu JG po jeho vymenovaní za sudcu.

2. Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, vykladaný s prihliadnutím na článok 47 [Charty], vykladať v tom zmysle, že vo veci tzv. testu nestrannosti sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd…) nesmú rozhodovať sudcovia, ktorých účasť – z dôvodu ich vymenovania do funkcie sudcu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) na návrh Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada) zriadenej podľa postupu upraveného ustanoveniami ustawa z dnia 8 grudnia 2017 r. o zmianie ustawy o Krajowej Radzie Sądownictwa oraz niektórych innych ustaw (zákon z 8. decembra 2017, ktorým sa mení zákon o Štátnej súdnej rade a niektoré ďalšie zákony…) – porušuje právo jednotlivca na súd?

3. V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, vykladaný s prihliadnutím na článok 47 [Charty], vykladať v tom zmysle, že Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) je povinný zriadiť vo veci tzv. ‚testu nestrannosti‘ rozhodovacie zloženie bez účasti takýchto sudcov a v krajnom prípade vylúčiť uplatnenie vnútroštátneho ustanovenia, ktoré v takýchto veciach stanovuje rozhodovacie zloženie pozostávajúce z piatich sudcov, a preskúmať žiadosť bez účasti takýchto sudcov v inom rozhodovacom zložení stanovenom vnútroštátnym právom?“

15. Písomné pripomienky v tomto konaní predložili navrhovateľka, odporca, holandská, belgická a poľská vláda, ako aj Európska komisia. Odporca, poľská vláda a Komisia boli vypočutí aj na pojednávaní, ktoré sa konalo 4. júna 2025.

IV. Analýza

16. V nasledujúcich častiach najprv preskúmam prípustnosť otázok (časť A) a potom ich podstatu (časť B). V súlade s požiadavkou Súdneho dvora sa však moja analýza zameria najmä na dva aspekty: (i) prípustnosť druhej a tretej položenej otázky a (ii) podstata druhej otázky.

21. Táto námietka pre mňa nie je presvedčivá. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že okolnosti vymenovania do funkcie sudcu môžu samy osebe naznačovať, že sudca nespĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti zakotvené v uvedených ustanoveniach.

22. Ak by Súdny dvor na túto otázku odpovedal kladne, vnútroštátny súd by mohol, ak sú splnené príslušné podmienky, vyhovieť žiadosti navrhovateľky bez toho, aby musel skúmať, či ostatné prvky, ktoré navrhovateľka uvádza, majú nejaký význam. Prvá položená otázka sa preto javí ako relevantná pre riešenie sporu, o ktorom vnútroštátny súd rozhoduje.

23. Na pojednávaní účastníci konania diskutovali aj o prípustnosti druhej a tretej položenej otázky . Hlavnou otázkou, ktorou sa zaoberali, bolo to, či vnútroštátny súd bude môcť odpovede poskytnuté Súdnym dvorom zohľadniť. Isté pochybnosti v tomto ohľade by totiž mohli vyplývať zo skutočnosti, že vnútroštátnym súdom je v prejednávanej veci jednočlenný senát zložený zo sudcu spravodajcu, ktorý je zároveň predsedom päťčlenného senátu príslušného na preskúmanie návrhu podaného navrhovateľkou. Okrem toho zákon o Najvyššom súde neobsahuje osobitné pravidlá o zdržaní sa hlasovania a o vylúčení sudcov, ktorí sú po losovaní vybraní do senátu, ktorý skúma žiadosť o vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti. V podstate išlo o to, či by bol vnútroštátny súd schopný napraviť prípadný problém, ktorý by Súdny dvor identifikoval pri riešení položených otázok.

28. Súdny dvor za takýchto okolností sústavne súhlasil s tým, že na položené otázky odpovie, pokiaľ výklad práva Únie požadovaný vnútroštátnym súdom môže pomôcť vyriešiť procesné problémy, ktorým tento súd čelí, skôr než bude môcť rozhodnúť o veci samej.( 18 )

29. Tento prístup je a fortiori vhodný v prejednávanej veci, keďže tvrdenie navrhovateľky, ktoré má vnútroštátny súd preskúmať, sa týka nezávislosti alebo nestrannosti sudcu, ktorý bude v danej veci rozhodovať o odvolaní. V praxi by odmietnutie rozhodnutia o druhej a tretej položenej otázke znamenalo, že by sa vnútroštátny súd musel zaoberať možnou otázkou nezávislosti alebo nestrannosti daného senátu súdu, pričom by bol sám potenciálne dotknutý tým istým problémom. Takýto prístup Súdneho dvora by bol paradoxný.

30. Prejednávaná vec sa teda líši od vecí, v ktorých vnútroštátne súdy zaslali návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veciach, ktoré zjavne neboli príslušné prejednať( 19 ), o ktorých už nerozhodovali alebo ktoré sa stali bezpredmetnými.( 20 ) Takisto by sa mala odlišovať od vecí, v ktorých Súdny dvor zistil, že položené otázky sa týkajú záležitostí, o ktorých už bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté alebo ktoré sa týkali štádia konania, ktoré bolo s konečnou platnosťou ukončené.( 21 ) Z toho istého dôvodu sa táto vec líši od vecí, v ktorých sa položené otázky týkali ustanovení práva Únie, ktoré neboli uplatniteľné v konaní vo veci samej, hoci boli relevantné v podobných súdnych konaniach vedených v tom čase( 22 ) alebo v hypotetických budúcich súdnych konaniach súvisiacich s konaním vo veci samej.( 23 )

35. Nedávno to bolo potvrdené v rozsudku G. a i.: samotná skutočnosť, že jednotlivý sudca vystupoval vo veci ako sudca spravodajca, neznamenala, že mal právomoc sám zaslať Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ. Ako Súdny dvor konštatoval, „[nezdá sa, že by] samotný tento sudca mohol zohľadniť prípadné odpovede Súdneho dvora na jeho prejudiciálne otázky“( 26 ).

36. Situácia v prejednávanej veci je však odlišná od predmetnej situácie v rozsudku G. a i. Práve predseda senátu súdu, ktorý je vo veci príslušný, v rámci predbežnej fázy konania žiada Súdny dvor, aby rozhodol o otázke, ktorá vznikla in limine litis a ktorá môže mať vplyv na správne ustanovenie senátu a v dôsledku toho na zákonnosť jeho budúcej činnosti. Ako tomu rozumiem, vnútroštátny súd sa totiž v súčasnosti nachádza v štádiu konania, v ktorom sa posudzuje len prípustnosť návrhu navrhovateľky na využitie mechanizmu nezávislosti a nestrannosti.

37. Generálny advokát Bobek vo svojich návrhoch vo veci Prokuratura Rejonowa poukázal na to, že predsedovia súdnych orgánov, a pokiaľ ide o konkrétne konania, predsedovia komôr alebo senátov súdu vo všeobecnosti nielen disponujú ďalšími právomocami, ale sú im zverené aj ďalšie povinnosti. Okrem iného musia dohliadať na príslušný postup aj na interné rozhodovanie senátu, ktorému predsedajú. Preto považoval za primerané, že sa predseda senátu súdu domnieva, že je povinný vopred zabezpečiť jeho správne zloženie.( 27 )

38. Na otázku položenú na pojednávaní, či sú tieto úvahy uplatniteľné na vnútroštátne konania, akým je konanie v prejednávanej veci, poľská vláda odpovedala kladne. Táto vláda takisto potvrdila, že podľa vnútroštátneho práva môže predseda senátu súdu uplatňovať rôzne postupy, aby zabránil nezákonnému zloženiu senátu, ktorému má predsedať. Mohol by napríklad požiadať predsedu Najvyššieho súdu, aby uskutočnil nové losovanie, pri ktorom by sa nahradili sudcovia, ktorí nemôžu byť členmi senátu.

43. V tejto súvislosti by som chcel dodať, že poľská vláda na pojednávaní takisto zdôraznila, že de iure nič nebráni tomu, aby strana namietla predpojatosť jedného alebo viacerých sudcov tohto senátu, čím by sa spustil príslušný postup na riešenie tejto žiadosti. Okrem toho predpokladám, že vnútroštátne pravidlá zdržania sa konania sú plne uplatniteľné aj v tomto štádiu konania. To by malo podnietiť každého sudcu, ktorý by sa vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora v prejednávanej veci mohol domnievať, že sa ho týka problém nestrannosti, aby sa dobrovoľne zdržal účasti v senáte.

44. Na záver konštatujem, že v spise sa nenachádza nič, čo by vyvracalo domnienku relevantnosti uvedenú v bode 18. Preto sa domnievam, že aj druhá a tretia položená otázka sú prípustné.

B. Podstata veci

1. O p rv ej otázk e

45. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že okolnosti vymenovania sudcu do funkcie môžu samy osebe naznačovať, že sudca nespĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti, čo vedie k porušeniu práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom zriadeným zákonom.

46. Vnútroštátny súd uvádza, že na vnútroštátnej úrovni existujú dve línie judikatúry týkajúce sa prípustnosti návrhu na vykonanie testu nezávislosti a nestrannosti v rámci Sąd Najwyższy (Najvyšší súd). Podľa jedného z výkladov predmetných vnútroštátnych ustanovení (konkrétne článku 29 zákona o Najvyššom súde) sa v návrhu na vykonanie takéhoto testu musia uviesť (a preukázať) nielen nezákonné okolnosti súvisiace s vymenovaním do funkcie sudcu, ale musí sa zohľadniť aj jeho správanie po vymenovaní a vplyv, ktorý malo nedodržanie štandardu nezávislosti a nestrannosti na výsledok danej veci. Podľa iného výkladu vnútroštátneho ustanovenia môžu samotné okolnosti vymenovania do funkcie sudcu postačovať na spochybnenie nestrannosti alebo nezávislosti sudcu, a preto sa od žiadateľa nevyžaduje, aby na tento účel uvádzal ďalšie dôkazy.

49. V rozsudku Ástráðsson dospela veľká komora ESĽP k veľmi podobnému záveru. Na určenie toho, či nezákonné vymenovanie do funkcie sudcu vedie samo osebe k porušeniu práva na „súd zriadený zákonom“ stanoveného v článku 6 ods. 1 EDĽP, použila trojstupňový test. ESĽP v podstate skúmal: (i) či došlo k zjavnému porušeniu vnútroštátnych pravidiel menovania sudcov do funkcie; (ii) či sa porušenie týkalo pravidla zásadného významu pri menovaní sudcov do funkcie a (iii) či porušenie účinne preskúmali a napravili vnútroštátne súdy. ESĽP predovšetkým zdôraznil potrebu posúdiť porušenie „z hľadiska predmetu a účelu požiadavky na ‚súd zriadený zákonom‘, konkrétne zabezpečiť schopnosť súdnictva vykonávať svoje povinnosti bez neprimeraných zásahov, a tým zachovať právny štát a rozdelenie právomocí“. ESĽP preto konštatoval, že „porušenia čisto technickej povahy, ktoré nemajú vplyv na legitímnosť postupu menovania, treba považovať za neprekračujúce príslušnú prahovú hodnotu“( 32 ).

50. Uvedené zásady boli sústavne potvrdzované v následnej judikatúre Súdneho dvora( 33 ) a boli konkrétne uplatnené vo veci, ktorá viedla k rozsudku Krajowa Rada Sądownictwa. V uvedenej veci Súdny dvor vyhlásil za neprípustný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Izba Kontroli Nadzwyczajnej i Spraw Publicznych) [Najvyšší súd (Senát pre mimoriadnu kontrolu a verejné záležitosti), Poľsko]. Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na spôsob, akým boli vymenovaní do funkcie sudcovia, ktorí ho tvoria , nemal predmetný senát postavenie nezávislého a nestranného súdu zriadeného zákonom, v dôsledku čoho nepredstavoval „súd“ v zmysle článku 267 ZFEÚ.( 34 )

53. Na pojednávaní sa však zdalo, že Komisia svoj postoj, ktorý zaujala vo svojich písomných pripomienkach, trochu zmenila. V tejto súvislosti zdôraznila význam posúdenia vplyvu, ktorý môže mať nezákonné vymenovanie na konkrétny spor, a to s odkazom na rozsudky Súdneho dvora Openbaar Ministerie uvedené v poznámke pod čiarou 37 vyššie. Treba pripomenúť, že dané veci sa týkali výkonu európskeho zatykača (EZ) podľa rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV( 36 ). Súdny dvor vo svojich rozsudkoch v podstate konštatoval, že ak má vykonávajúci súdny orgán dôkazy o systémových alebo všeobecných nedostatkoch týkajúcich sa nezávislosti súdnictva v členskom štáte, ktorý zatykač vydal, vrátane postupu vymenovania sudcov do funkcie, môže vykonanie zatykača odmietnuť len vtedy, ak zistí, že za konkrétnych okolností danej veci existujú závažné dôvody domnievať sa, že tieto nedostatky môžu viesť ku skutočnému riziku porušenia práva dotknutej osoby na spravodlivý proces – pred nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.( 37 )

54. Nie je mi jasné, na základe čoho Komisia vyvodzuje paralelu s prejednávanou vecou.

55. Dvojstupňový test bol pôvodne koncipovaný v situáciách týkajúcich sa ochrany osôb, ktoré by mohli byť vystavené porušeniu absolútneho zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania( 38 ), a následne rozšírený na situácie, v ktorých by mohlo byť ohrozené základné právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces.( 39 ) Tento test bol vypracovaný a uplatňuje sa v rámci presne vymedzenej oblasti práva harmonizovanej na úrovni Únie. Touto judikatúrou Súdny dvor zaviedol prostredníctvom súdneho rozhodnutia nepísaný dôvod na výnimočné odmietnutie vykonania EZ.( 40 )

58. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by podľa môjho názoru odpoveďou na prvú otázku malo byť to, že článok 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že okolnosti vymenovania do funkcie sudcu môžu samy osebe naznačovať, že sudca nespĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti, ak tieto okolnosti zahŕňajú nezrovnalosť takého druhu a takej závažnosti, že u jednotlivcov vyvolávajú dôvodné pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti dotknutého sudcu.

2. O d ruh ej otázk e

59. Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 ZEÚ, vykladaný vo svetle článku 47 Charty, chápať v tom zmysle, že bráni preskúmaniu toho, či vnútroštátny sudca spĺňa požiadavku nezávislosti a nestrannosti, vykonávanému senátom súdu zahŕňajúcim sudcov, ktorí sa vzhľadom na spôsob svojho vymenovania do funkcie môžu nachádzať v podobnom postavení ako posudzovaný sudca.

60. Domnievam sa, že odpoveď na túto otázku by mala byť kladná.

61. Na úvod snáď ani nemusím zdôrazniť, že v súlade s článkom 19 ods. 1 ZEÚ a článkom 47 Charty musí každý senát súdu, ktorý má právomoc v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, konajúci v ktoromkoľvek štádiu konania v akomkoľvek právnom spore , spĺňať požiadavku nezávislosti súdnictva.

62. Súdny dvor sústavne konštatuje, že v článku 19 ZEÚ sa konkretizuje hodnota právneho štátu uvedená v článku 2 ZEÚ.( 42 ) Súdny dvor sa vyjadril, že právo na účinné súdne preskúmanie nezávislým súdom – ktoré je v súčasnosti zakotvené v článku 47 Charty – je „inherentnou súčasťou existencie právneho štátu“( 43 ). Záruky prístupu k nezávislému a nestrannému súdu zasa predstavujú základný kameň práva na spravodlivý proces.( 44 )

67. V opačnom prípade nemusia byť – alebo sa tak nemusia javiť – ľahostajní k predmetným právnym otázkam, pretože by rozhodovali vo veci, ktorá sa ich priamo dotýka. Ich vlastné postavenie nezávislých sudcov by totiž mohlo byť spochybnené, ak by sa zaoberali záležitosťami, ktoré vzniesol účastník konania. V dôsledku toho by väčšina jednotlivcov pravdepodobne zastávala názor, že títo sudcovia majú osobný záujem na výsledku konania, a preto nemôžu byť úplne nestranní.

68. Na druhú otázku preto podľa môjho názoru treba odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že ak nezávislosť alebo nestrannosť sudcu preskúmava senát súdu na základe údajne nezákonného postupu vymenovania do funkcie sudcu, sudcovia, ktorí vec preskúmavajú, nesmú byť vymenovaní do funkcie sudcu rovnakým alebo rovnocenným postupom.

3. O t ret ej otázk e

69. Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 19 ods. 1 ZEÚ s prihliadnutím na článok 47 Charty vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý preskúmava nezávislosť niektorých sudcov, je povinný nezaradiť do senátu súdu vykonávajúceho posúdenie sudcov, ktorí nemusia byť nestranní alebo sa tak nemusia javiť, a ak áno, aké opatrenia treba na tento účel prijať.

70. Ako Súdny dvor sústavne konštatuje, článok 19 ods. 1 ZEÚ, vykladaný s prihliadnutím na článok 47 Charty, má priamy účinok.( 50 )

71. Ak sú teda vnútroštátne právo alebo prax nezlučiteľné s požiadavkami článku 19 ods. 1 ZEÚ a článku 47 Charty, vnútroštátny súd je povinný urobiť všetko, čo je možné, aby túto nezlučiteľnosť odstránil a zabezpečil tak plnohodnotný účinok požiadaviek práva Únie v prejednávanej veci, čím sa zaručí právo dotknutých strán na spravodlivý proces.( 51 )

75. Ako je uvedené v bodoch 24, 38 a 43 vyššie, zdá sa, že existujú všeobecné zásady a pravidlá vnútroštátneho práva, ktoré môžu vyplniť prípadnú medzeru vytvorenú tým, že v zákone o Najvyššom súde sa nenachádzajú pravidlá, ktoré by riešili situácie, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej.

76. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by podľa môjho názoru odpoveď na tretiu otázku mala znieť, že článok 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že sudcovia, ktorým môže chýbať potrebná nestrannosť pri preskúmavaní veci týkajúcej sa nezávislosti sudcov alebo ktorí sa ako takí môžu javiť, by mali byť vylúčení zo senátu súdu, ktorý vec prejednáva. Je na vnútroštátnom právnom systéme dotknutého členského štátu, aby stanovil podrobné procesné pravidlá na zabezpečenie toho, aby takýto prípad prejednával senát súdu, ktorý spĺňa požiadavky vyplývajúce zo základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.

V. Návrh

77. Na záver navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko), takto:

Článok 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

3 Kódex 3.5.1: neminem sibi esse iudicem vel ius sibi dicere debere (nikto nesmie sám rozhodovať vo svojej veci alebo sám pre seba vykladať právo).

4 Pozri aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Ćapeta vo veci Vivacom Bulgaria (C‑369/23, EU:C:2024:612, bod 1).

5 Slovo „predtým“ sa vyskytuje len v článku 47 Charty.

6 Napríklad v článku 30 ods. 2 Ústavy Cyperskej republiky.

7 Napríklad v zásade 2 Základných zásad OSN týkajúcich sa nezávislosti súdnictva, prijatých 6. septembra 1985 na Siedmom kongrese OSN o prevencii kriminality a zaobchádzaní s páchateľmi, ktorý sa konal v Miláne od 26. augusta do 6. septembra 1985.

8 Pozri okrem iného rozsudky z 24. júna 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu) (C‑619/18, EU:C:2019:531); z 5. novembra 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť všeobecných súdov) (C‑192/18, EU:C:2019:924), a z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu) (C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982).

15 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku) (C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, bod 64 a citovaná judikatúra) (ďalej len „rozsudok G. a i.“).

16 Pozri v tomto smere rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny (C‑558/18 a C‑563/18, EU:C:2020:234, bod 48 a citovaná judikatúra) (ďalej len „rozsudok Miasto Łowicz“).

17 K tomu pozri rozsudok Miasto Łowicz (body 49 až 52).

18 Pozri napríklad rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu) (C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, body 99 a 100); zo 6. októbra 2021, W.Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné –Vymenovanie) (C‑487/19, EU:C:2021:798, body 93 a 94), ako aj zo 16. novembra 2021, Prokuratura Rejonowa w Mińsku Mazowieckim a i. (C‑748/19 až C‑754/19, EU:C:2021:931, body 48 a 49) (ďalej len „rozsudok Prokuratura Rejonowa“).

19 Pozri napríklad rozsudky zo 6. septembra 2018, Di Girolamo (C‑472/17, EU:C:2018:684), a zo 17. decembra 2019, Di Girolamo (C‑618/18, EU:C:2019:1090).

20 Pozri okrem iných rozsudok z 12. marca 1998, Djabali (C‑314/96, EU:C:1998:104, body 21 a 22).

27 Návrhy v spojených veciach Prokuratura Rejonowa w Mińsku Mazowieckim a i. (C‑748/19 až C‑754/19, EU:C:2021:403, body 63 až 66).

28 Pozri návrhy vo veci Prokuratura Rejonowa (bod 90).

29 Pozri napríklad rozsudky z 9. marca 1978, Simmenthal (106/77, EU:C:1978:49, body 22 a 23), a z 8. septembra 2010, Winner Wetten (C‑409/06, EU:C:2010:503, body 56 a 57).

30 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, W.Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie) (C‑487/19, EU:C:2021:798, bod 90 a citovaná judikatúra).

31 Rozsudok z 26. marca 2020, Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia (C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, bod 75).

32 Rozsudok ESĽP, 1. decembra 2020, Guðmundur Andri Ástráðsson v. Island (CE:ECHR:2020:1201JUD002637418, body 244 až 252).

39 Pozri rozsudok z 25. júla 2018, Minister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému) (C‑216/18 PPU, EU:C:2018:586).

40 Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som predniesol vo veci M.D. (C‑819/21, EU:C:2023:386, body 30 až 34).

41 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. decembra 2020, Openbaar Ministerie (Nezávislosť súdneho orgánu vydávajúceho zatykač) (C‑354/20 PPU a C‑412/20 PPU, EU:C:2020:1033, body 41 až 43), a z 22. februára 2022, Openbaar Ministerie (Súd zriadený zákonom v členskom štáte, ktorý vydal zatykač) (C‑562/21 PPU a C‑563/21 PPU, EU:C:2022:100, body 63 a 82 až 102).

42 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov) (C‑204/21, EU:C:2023:442, bod 69 a citovaná judikatúra).

43 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses (C‑64/16, EU:C:2018:117, bod 36 a citovaná judikatúra).

44 Pozri napríklad rozsudok z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov) (C‑204/21, EU:C:2023:442, bod 71).

51 Tamže (bod 228 a citovaná judikatúra).

52 Pozri nedávny rozsudok z 3. apríla 2025, Barouk (C‑283/24, EU:C:2025:236, bod 37 a citovaná judikatúra).

53 V tomto smere Súdny dvor sústavne rozhoduje tak, že povinnosť konformného výkladu ukladá vnútroštátnym súdom vrátane tých, ktoré rozhodujú v poslednom stupni, v prípade potreby zmeniť ustálenú vnútroštátnu judikatúru, ak táto judikatúra vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s cieľmi práva Únie. Vnútroštátny súd sa preto najmä nemôže dôvodne domnievať, že ustanovenie vnútroštátneho práva nemôže vykladať v súlade s právom Únie len z toho dôvodu, že dané ustanovenie bolo doteraz sústavne vykladané v zmysle, ktorý nie je zlučiteľný s týmto právom. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2025, CT (C‑370/24, EU:C:2025:300, body 44 a 45 a citovaná judikatúra).

54 Pozri spolu s ďalšími odkazmi rozsudok z 24. júna 2019, Popławski (C‑573/17, EU:C:2019:530, bod 58).