C-764/23
ECLI:EU:C:2025:216
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0764
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CC0764
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
ATHANASIOS RANTOS
prednesené 27. marca 2025 ( 1 )
Spojené veci C‑764/23 až C‑766/23
Cairo Network Srl (C‑764/23)
Persidera SpA (C‑766/23)
proti
Ministero delle Imprese e del Made in Italy,
Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni (C‑764/23 a C‑766/23)
za účasti:
Radiotelevisione italiana SpA (RAI),
Persidera SpA,
Mediaset SpA,
Elettronica Industriale SpA,
Premiata Ditta Borghini e Stocchetti di Torino Srl,
Europa Way Srl,
Prima TV SpA,
Associazione di Categoria Aeranti‑Corallo,
Radiotelevisione italiana SpA (RAI),
Elettronica Industriale SpA,
3lettronica Industriale SpA,
Espansione Srl,
Prima TV SpA,
Cairo Network Srl,
Premiata Ditta Borghini e Stocchetti di Torino Srl,
Europa Way Srl
a
Europa Way Srl (C‑765/23)
proti
Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni,
Presidenza del Consiglio dei Ministri,
Ministero dell’Economia e delle Finanze,
za účasti:
Radiotelevisione italiana SpA (RAI),
Persidera SpA,
Cairo Network Srl,
Premiata Ditta Borghini e Stocchetti di Torino Srl,
Prima TV SpA,
3lettronica Industriale SpA,
Mediaset SpA,
Elettronica Industriale SpA
[návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podala Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Elektronické komunikačné služby – Smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/77/ES – Práva na používanie frekvencií digitálneho terestriálneho vysielania pre rozhlas a televíziu – Konverzia práv na používanie – Prideľovanie práv na používanie – Odplatný postup – Zohľadnenie analógových rádiových frekvencií, ktoré boli doposiaľ využívané nezákonne – Nezávislosť národných regulačných orgánov – Charta základných práv Európskej únie – Článok 47 – Účinná súdna ochrana – Vnútroštátna právna úprava obmedzujúca účinky žaloby o neplatnosť“
Úvod
1.
Tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú postupu rekonfigurácie práv na používanie frekvencií digitálneho terestriálneho televízneho vysielania (ďalej len „rekonfigurácia frekvencií“) prostredníctvom prechodu z prenosového systému DVB‑T na (modernejší) prenosový systém DVB‑T2 ( 2 ) v dôsledku prerozdelenia frekvenčného pásma 694 – 790 MHz (ďalej len „frekvenčné pásmo 700 MHz“) v prospech telekomunikačnej siete piatej generácie (ďalej len „sieť 5G“) ( 3 ).
2.
Tieto návrhy vyplývajú zo sporov medzi spoločnosťami prevádzkujúcimi digitálne terestriálne televízne siete na jednej strane a Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni (Úrad pre reguláciu komunikácií, Taliansko, ďalej len „AGCOM“), ako aj inými orgánmi verejnej moci ( 4 ), týkajúce sa postupov konverzie práv na používanie frekvencií v rámci technológie DVB‑T na práva na používanie prenosovej kapacity v celoštátnych multiplexoch v rámci technológie DVB‑T2 ( 5 ) a udeľovania práv na používanie dodatočnej prenosovej kapacity, ktorá vznikla prechodom medzi technológiami DVB‑T a DVB‑T2 (ďalej len „dodatočná prenosová kapacita“).
3.
V tomto kontexte vzniká otázka výkladu viacerých ustanovení právneho rámca Únie v oblasti elektronických komunikácií ( 6 ), ako aj Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a v podstate sa týkajú účinnosti súdnych prostriedkov nápravy proti aktom prijatým v kontexte rekonfigurácie frekvencií a právomocí, ktoré má v tomto ohľade AGCOM, ako aj zásahu do práv žalobkýň vo veci samej, a to aj z hľadiska zásady legitímnej dôvery, v rámci tejto rekonfigurácie, a to aj vzhľadom na historický vývoj talianskeho audiovizuálneho sektora.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica o povolení
4.
Článok 3 ods. 1 a 2 smernice o povolení s názvom „Všeobecné povolenie elektronických komunikačných sietí a služieb“ znie:
„1. Členské štáty zabezpečia právo slobodne poskytovať elektronické komunikačné siete a služby podliehajúce podmienkam stanoveným v tejto smernici. Na dosiahnutie tohto účelu, členské štáty nebudú brániť podniku, aby poskytoval elektronické komunikačné siete alebo služby, s výnimkou prípadov, kde je to potrebné z dôvodov vysvetlených v článku [52 ods. 1 ZFEÚ].
2. Poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo poskytovanie elektronických komunikačných služieb môže bez toho, aby boli dotknuté… práva na používanie, na ktoré sa odvoláva článok 5, podliehať iba všeobecnému povoleniu. Od spomenutého podniku sa môže požadovať predkladanie oznámenia, ale nemôže sa požadovať získanie výslovného rozhodnutia alebo akéhokoľvek iného správneho opatrenia od národného regulačného orgánu pred vykonávaním práv pochádzajúcich z povolenia. Na základe oznámenia v prípadoch, keď sa to vyžaduje, podnik môže začať činnosť v prípadoch, kde je to potrebné, vzhľadom na ustanovenia o právach používania v článkoch 5, 6 a 7.
…“
5.
Článok 5 tejto smernice s názvom „Práva na používanie rádiových frekvencií a čísel“ v odseku 2 stanovuje:
„Ak je potrebné udeliť individuálne práva na používanie rádiových frekvencií a čísel, členské štáty udelia takéto práva na požiadanie akémukoľvek podniku na účely poskytovania sietí alebo služieb na základe všeobecného povolenia uvedeného v článku 3, pričom uplatnia ustanovenia článkov 6 a 7 a článku 11 ods. 1 písm. c) tejto smernice a akékoľvek iné predpisy zabezpečujúce efektívne využívanie týchto zdrojov v súlade [s rámcovou smernicou].
Bez toho, aby boli dotknuté osobitné kritériá a postupy prijaté členskými štátmi na účely udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania, aby sa zabezpečilo plnenie cieľov všeobecného záujmu v súlade s právom [Únie], sa práva na používanie rádiových frekvencií a čísel udeľujú postupmi, ktoré sú otvorené, objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané a v prípade rádiových frekvencií v súlade s ustanoveniami článku 9 [rámcovej smernice]. Výnimka z požiadavky na otvorené postupy sa môže uplatniť v prípadoch, keď je udelenie individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania potrebné na splnenie cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom [Únie].
…“
6.
Článok 7 uvedenej smernice, nazvaný „Postup pre obmedzenie počtu práv na používanie, na základe ktorých sa prideľujú rádiové frekvencie“, v odseku 3 stanovuje:
„V prípadoch, kde je potrebné, aby poskytovanie práv na používanie rádiových frekvencií bolo obmedzené, členské štáty poskytnú takéto práva na základe výberového kritéria, ktoré musí byť objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané. Všetky takéto výberové kritériá musia prikladať náležitý význam dosiahnutiu cieľov článku 8 [rámcovej smernice] a splneniu požiadaviek článku 9 uvedenej smernice.“
7.
Článok 14 tej istej smernice, s názvom „Zmena a doplnenie práv a povinností“, stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby sa práva, podmienky a postupy týkajúce sa všeobecných povolení a práv na používanie alebo práv na inštalovanie zariadení mohli meniť iba v objektívne odôvodnených prípadoch a primeraným spôsobom, prihliadajúc podľa vhodnosti na osobitné podmienky vzťahujúce sa na prevoditeľné práva na používanie rádiových frekvencií. …
2. Členské štáty nesmú obmedziť práva na inštalovanie zariadení alebo práva na používanie rádiových frekvencií ani odňať takéto práva pred uplynutím lehoty, na ktorú boli udelené, s výnimkou prípadov, keď je to odôvodnené a uplatniteľné v súlade s prílohou a príslušnými vnútroštátnymi predpismi týkajúcimi sa náhrady za odňatie práv.“
Rámcová smernica
8.
Článok 3 rámcovej smernice, nazvaný „Národné regulačné orgány“ ( 7 ), znie:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby každú úlohu uloženú [NRO] v tejto smernici alebo špecifických smerniciach vykonával príslušný orgán.
2. Členské štáty zaručia nezávislosť [NRO] tým, že zabezpečia ich právne oddelenie a nezávislé fungovanie od všetkých organizácií poskytujúcich elektronické komunikačné siete, zariadenia alebo služby. Členské štáty, ktoré si ponechajú vlastnícke práva alebo kontrolu nad podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a/alebo služby, zabezpečia účinné štrukturálne oddelenie regulačnej funkcie od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo riadením.
3. Členské štáty zabezpečia, aby [NRO] vykonávali svoje právomoci nestranne, transparentne a včas. Členské štáty zabezpečia, aby [NRO] mali primerané finančné a ľudské zdroje na plnenie úloh, ktorými sú poverené.
3a. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odsekov 4 a 5, [NRO] zodpovedné za reguláciu trhu ex ante alebo za riešenie sporov medzi podnikmi podľa článku 20 alebo 21 tejto smernice konajú nezávisle a nesmú v súvislosti s výkonom týchto úloh, ktoré im ukladá vnútroštátne právo vykonávajúce právo [Únie], žiadať ani prijímať pokyny od žiadneho iného orgánu. Tým nie je dotknutý dohľad nad nimi podľa vnútroštátneho ústavného práva. Právomoc pozastaviť výkon rozhodnutia alebo zmeniť rozhodnutie [NRO] majú iba odvolacie orgány zriadené podľa článku 4.
…“ ( 8 )
9.
Článok 4 tejto smernice s názvom „Právo odvolať sa“ v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby na vnútroštátnej úrovni existovali účinné mechanizmy, v rámci ktorých má každý užívateľ alebo podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete a/alebo služby, ktorý je dotknutý rozhodnutím [NRO] právo podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu odvolaciemu orgánu, ktorý je nezávislý od zúčastnených strán. Takýto orgán, ktorým môže byť súd, musí mať zodpovedajúce odborné znalosti na účinné vykonávanie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby sa skutková podstata prípadov riadne zohľadnila a aby existoval účinný odvolací mechanizmus.
Do rozhodnutia o odvolaní zostáva v platnosti rozhodnutie národného regulačného orgánu, pokiaľ sa v súlade s vnútroštátnym právom nenariadia predbežné opatrenia.“
10.
Článok 8 uvedenej smernice, nazvaný „Ciele politiky a princípy regulácie“, znie:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby [NRO] pri vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici a špecifických smerniciach, uskutočnili všetky zodpovedajúce opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených v odsekoch 2, 3, a 4. Takéto opatrenia musia byť primerané týmto cieľom.
…
2. [NRO] podporujú súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a služieb…
3. [NRO] prispievajú k rozvoju vnútorného trhu…
4. [NRO] podporia záujmy občanov Európskej únie…“
11.
Článok 9 tej istej smernice s názvom „Správa rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby“ v odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia účinnú správu rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby na svojom území v súlade s článkami 8 a 8a, pričom náležite zohľadňujú skutočnosť, že rádiové frekvencie sú verejným majetkom s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou. Zabezpečia, aby prideľovanie frekvenčného spektra pre elektronické komunikačné služby a vydávanie všeobecných povolení alebo individuálnych práv na používanie takýchto rádiových frekvencií príslušnými vnútroštátnymi orgánmi bolo založené na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách.
Pri uplatňovaní tohto článku členské štáty rešpektujú príslušné medzinárodné dohody vrátane rádiokomunikačného poriadku [Medzinárodnej telekomunikačnej únie] a môžu zohľadniť verejné záujmy.“
Smernica o hospodárskej súťaži
12.
Článok 2 smernice o hospodárskej súťaži, nazvaný „Výlučné a špeciálne práva na elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby“, spresňuje:
„1. Členské štáty nesmú udeliť alebo udržiavať v platnosti výlučné alebo špeciálne práva na zriaďovanie a/alebo poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo na poskytovanie verejne dostupných komunikačných služieb.
2. Členské štáty musia prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie možnosti pre ktorýkoľvek podnik poskytovať elektronické komunikačné služby alebo vytvárať, rozširovať alebo poskytovať elektronické komunikačné siete.
3. Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa neukladali alebo zachovávali žiadne obmedzenia týkajúce sa poskytovania elektronických komunikačných služieb cez elektronické komunikačné siete zriadené poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb, cez infraštruktúru poskytovanú tretími stranami alebo prostredníctvom zdieľaných sietí, iných zariadení alebo miest, bez vplyvu na ustanovenia smernice 2002/19/ES ( 9 ), [smernice o povolení], [rámcovej smernice] a 2002/22/ES ( 10 ).
4. Členské štáty musia zabezpečiť, aby bolo všeobecné oprávnenie udelené podniku na poskytovanie elektronických komunikačných služieb alebo vytvorenie a/alebo poskytovanie elektronických komunikačných sietí, ako aj podmienky súvisiace s daným povolením, založené na objektívnych, nediskriminačných, primeraných a transparentných kritériách.
5. V prípade akýchkoľvek rozhodnutí prijatých z dôvodov stanovených v článku 3 (1) smernice [o povolení], ktoré bránia podniku poskytovať elektronické komunikačné služby alebo siete, musia byť uvedené dôvody daného rozhodnutia. Všetky poškodené strany by mali mať možnosť odvolať sa voči takémuto rozhodnutiu na orgán nezávislý na zainteresovaných stranách a napokon na súd.“
13.
Článok 4 tejto smernice, s názvom „Práva na využívanie frekvencií“, stanovuje:
„Bez vplyvu na špeciálne kritéri[á] a postupy prijaté členskými štátmi týkajúce sa udeľovania práv na využívanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb vysielania rádiového a televízneho obsahu s ohľadom na ciele vo všeobecnom záujme v súlade s právom [Únie]:
1.
nesmú členské štáty udeľovať výlučné alebo špeciálne práva na využívanie rádiových frekvencií na poskytovanie elektronických komunikačných služieb,
2.
musí byť prideľovanie rádiových frekvencií na elektronické komunikačné služby založené na objektívnych, transparentných nediskriminačných a primeraných kritériách.“
Rozhodnutie 2017/899
14.
Rozhodnutím 2017/899 sa upravuje využívanie frekvenčného pásma 700 MHz. Podľa článku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia:
„Členské štáty do 30. júna 2020 umožnia využívanie [frekvenčného pásma 700 MHz] na pozemské systémy schopné poskytovať bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby…
Členské štáty však môžu odložiť umožnenie využívania frekvenčného pásma 700 MHz najviac o dva roky, a to na základe jedného alebo viacerých riadne opodstatnených dôvodov uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu. … V prípade potreby uskutočnia členské štáty proces udeľovania povolení alebo zmenu príslušných existujúcich práv na využívanie frekvenčného spektra v súlade so smernicou [o povolení], aby takéto využívanie umožnili.“
15.
Článok 5 ods. 1 tohto rozhodnutia znie:
„Členské štáty čo najskôr, avšak najneskôr do 30. júna 2018, prijmú a zverejnia svoj národný plán a harmonogram (ďalej len ‚národný plán‘) obsahujúci podrobné kroky týkajúce sa plnenia svojich povinností vyplývajúcich z článkov 1 a 4. Členské štáty vypracujú svoje národné plány po konzultácii so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami.“
Talianske právo
16.
Ustanovenia, ktoré sú predmetom prejednávaných vecí, boli zavedené článkom 1 ods. 1030 až 1037 zákona č. 205/2017 ( 11 ).
17.
V článku 1 ods. 1031 tohto zákona sa uvádza:
„V súlade s cieľmi európskej a vnútroštátnej audiovizuálnej politiky sociálnej súdržnosti, plurality médií a kultúrnej rozmanitosti a s cieľom čo najefektívnejšieho riadenia frekvenčného spektra, ktoré umožňuje používanie najmodernejších technológií, sa všetky frekvencie pridelené na celoštátnej a lokálnej úrovni pre službu digitálneho terestriálneho televízneho vysielania a udelené v pásme III VHF a 470694 MHz uvoľňujú podľa harmonogramu uvedeného v odseku 1032. Na rovnaké účely, ako sa uvádzajú v prvej vete, sa práva na používanie frekvencií, ktorých držiteľmi sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona prevádzkovatelia celoštátnych sietí, menia na práva na používanie prenosovej kapacity v novovzniknutých celoštátnych multiplexoch v rámci technológie DVB T2, a to na základe kritérií, ktoré na účely prideľovania práv na používanie frekvencií stanoví do 31. marca 2019 [AGCOM]. [AGCOM] do 31. marca 2019 vymedzí kritériá vnútroštátneho prideľovania práv na používanie frekvencií plánovaných podľa odseku 1030 pre službu digitálneho terestriálneho televízneho vysielania prevádzkovateľom celoštátnych sietí [v pásme 470694 MHz UHF], s prihliadnutím na potrebu zabezpečiť obmedzenie prípadných nákladov na transformáciu a výstavbu sietí, skrátenie trvania prechodného obdobia podľa odseku 1032 a minimalizáciu nákladov a vplyvov na konečných užívateľov. [Ministero dello sviluppo economico (Ministerstvo pre hospodársky rozvoj, Taliansko)] zabezpečí do 30. júna 2019 uvoľnenie práv na používanie frekvencií uvedených v tretej vete prevádzkovateľom celoštátnych sietí na základe kritérií stanovených regulátorom a uvedených v tej istej vete. …“
18.
Článok 1 ods. 1031a uvedeného zákona stanovuje:
„Prideľovanie dodatočnej prenosovej kapacity dostupnej na celoštátnej úrovni a terestriálnych frekvencií, okrem frekvencií určených na konverziu práv na používanie podľa odseku 1031 a ktoré sú predmetom plánovania [AGCOM‑om] v [národnom pláne prideľovania frekvencií], ktoré majú byť určené pre službu digitálneho terestriálneho televízneho vysielania v prospech prevádzkovateľov celoštátnych sietí a držiteľa koncesie na verejnoprávne rozhlasové, televízne a multimediálne služby, sa uskutoční prostredníctvom odplatného postupu bez možnosti ďalšieho zvyšovania ponuky, ktoré Ministerstvo pre hospodársky rozvoj vyhlási do 30. novembra 2019 v rámci implementácie postupov, ktoré do 30. septembra 2019 stanoví [AGCOM]…, a na základe týchto zásad a kritérií: a) prideľovať prenosovú kapacitu a frekvencie v blokoch s veľkosťou polovice multiplexu; b) určiť minimálnu hodnotu ponúk na základe trhových hodnôt stanovených [AGCOM‑om]; c) zohľadniť hodnotu predložených ekonomických ponúk; d) zabezpečiť kontinuitu služby, rýchlosť technologického prechodu, ako aj kvalitu technologickej infraštruktúry sprístupnenej vnútroštátnymi prevádzkovateľmi siete pôsobiacimi v danom sektore, vrátane držiteľa koncesie na verejnoprávnu rozhlasovú, televíznu a multimediálnu službu; e) zhodnotiť skúsenosti získané vnútroštátnymi prevádzkovateľmi siete pôsobiacimi v danom sektore, najmä pokiaľ ide o vytváranie sietí digitálneho vysielania; f) posilniť štrukturálnu kapacitu na zabezpečenie účinnosti frekvenčného spektra, profesionalitu a zručnosti získané v sektore, technologické inovácie a optimálne, efektívne a včasné využitie prenosovej kapacity a dodatočných frekvencií; g) zaručiť čo najlepšiu valorizáciu frekvenčného spektra s prihliadnutím na súčasné šírenie kvalitného obsahu v technológii digitálneho terestriálneho televízneho vysielanie pre čo možno najväčšiu skupinu talianskeho obyvateľstva. …“
19.
V článku 1 ods. 1037 toho istého zákona sa stanovuje:
„Spory týkajúce sa udeľovania práv na používanie frekvencií, výziev na podávanie žiadostí o účasť a iných konaní uvedených v odsekoch 1026 až 1036, najmä konaní o uvoľnení frekvencií pre službu digitálneho terestriálneho televízneho vysielania, patria do výlučnej právomoci správneho súdu… Z dôvodu prevažujúceho národného záujmu spojeného s rýchlym uvoľnením a prideľovaním frekvencií zrušenie aktov a opatrení prijatých v rámci konaní uvedených v odsekoch 1026 až 1036 nevedie k obnoveniu predchádzajúceho stavu alebo k naturálnej náhrade a prípadná náhrada škody sa vykoná len rovnocenným spôsobom. Rozsah ochranných opatrení je obmedzený na vyplatenie zálohy.“
Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
20.
Žalobkyne vo veci samej, Cairo Network Srl, Europa Way Srl a Persidera SpA, sú spoločnosti prevádzkujúce terestriálne digitálne siete televízneho vysielania, ktoré boli držiteľmi prenosovej kapacity DVB‑T prostredníctvom multiplexov. ( 12 )
21.
V rámci rekonfigurácie frekvencií ( 13 ) taliansky zákonodarca zveril AGCOM‑u právomoc prijať nový národný plán prideľovania frekvencií určených na služby digitálneho terestriálneho televízneho vysielania a vymedziť kritériá konverzie vysielacích práv (ďalej len „kritériá konverzie“), ako aj právomoc udeliť práva na využívanie dodatočnej prenosovej kapacity prostredníctvom odplatného postupu bez vyhlásenia výberového konania podľa určitých zásad a kritérií. ( 14 )
22.
Z tohto dôvodu AGCOM vykonal uvedenú právomoc tým, že prijal po prvé rozhodnutie č. 39/19/CONS, ktorým vypracoval nový národný plán prideľovania frekvencií určených na digitálne terestriálne televízne vysielanie, ( 15 ) po druhé rozhodnutie č. 129/19/CONS, ktorým tento orgán na jednej strane definoval kritériá konverzie ( 16 ) a na druhej strane stanovil udelenie práv na využívanie dodatočnej prenosovej kapacity, a po tretie rozhodnutie č. 562/20/CONS, ktorým tento orgán definoval podrobnosti postupu odplatného udeľovania práv na využívanie dodatočnej prenosovej kapacity (ďalej len „postup udeľovania“), pričom tento postup napokon začal na základe rozhodnutia č. 564/20/CONS.
23.
V tejto súvislosti žalobkyne vo veci samej získali vysielacie práva na využívanie prenosovej kapacity vnútroštátneho multiplexu technológie DVB‑T2 podľa kritérií konverzie ( 17 ) a po skončení postupu udeľovania získali práva na využívanie dodatočnej prenosovej kapacity. ( 18 ) Podali však žaloby o neplatnosť viacerých aktov prijatých v rámci tohto konania na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko) a po zamietnutí týchto žalôb podali odvolanie na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), ktorá je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
24.
Vnútroštátny súd sa na účely rozhodnutia sporov, ktoré mu boli predložené, domnieva, že čelí viacerým ťažkostiam pri výklade práva Únie, vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v podstate obmedzuje možnosť obnovenia predchádzajúceho stavu alebo naturálnej náhrady v prípade opravného prostriedku, ohrozuje nezávislosť AGCOM‑u, znevýhodňuje žalobkyne vo veci samej, nezohľadňuje historický vývoj talianskeho audiovizuálneho sektora a porušuje legitímnu dôveru, pokiaľ ide o Cairo Network, ktorá predtým nadobudla svoje práva na používanie v rámci odplatného postupu.
25.
Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie vo veci C‑764/23 a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa právo Únie, najmä článok 6 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, vykladané s ohľadom na článok 47 [Charty], článok 4 ods. 1 prvý pododsek [rámcovej smernice] a článok 31 [európskeho kódexu elektronických komunikácií (ďalej len ‚kódex‘) ( 19 )] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je príslušná talianska právna úprava (článok 1 ods. 1037 zákona č. 205/2017), ktorá v situácii, na ktorú sa vzťahuje právo Únie, obmedzuje účinky žaloby o neplatnosť tým, že bráni obnoveniu predchádzajúceho stavu alebo naturálnej náhrade škody a obmedzuje rozsah predbežných opatrení na zaplatenie zálohy, čím ohrozuje účinnú súdnu ochranu?
2.
Má sa právo Únie, najmä článok 3 ods. 3 a 3a a články 8 a 9 [rámcovej] smernice…, ako aj články 5, 6, 8, 9 a 45 [kódexu], vykladať v tom zmysle, že bráni režimu takého druhu, aký sa v Talianskej republike zaviedol článkom 1 ods. 1031a zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 v znení článku 1 ods. 1105 zákona o štátnom rozpočte na rok 2019, ktorý nezávislý správny orgán zbavuje jeho regulačných funkcií, alebo ho v nich v každom prípade výrazne obmedzuje, pričom stanovuje pridelenie dodatočnej prenosovej kapacity prostredníctvom odplatného postupu v prospech ekonomicky najvýhodnejšej ponuky a za účasti etablovaných prevádzkovateľov, ktorí mali v minulosti dominantné postavenie?
3.
Majú sa právo Únie, najmä články 8 a 9 [rámcovej smernice], články 3, 5, 7 a 14 [smernice o povolení], články 2 a 4 smernice [o hospodárskej súťaži], odôvodnenia 11 a 20 rozhodnutia [2017/899], ako aj zásady spravodlivosti, zákazu diskriminácie, ochrany hospodárskej súťaže a legitímnej dôvery vykladať v tom zmysle, že bránia systému, akým je systém zavedený príslušnou vnútroštátnou právnou úpravou (článok 1 ods. 1030, 1031, 1031a, 1031b a 1032 zákona č. 205/2017), rozhodnutiami [AGCOM‑u] č. 39/19/CONS, 128/19/CONS a 564/2020/CONS, ako aj príslušnými rozhodnutiami o udelení práv na používanie frekvencií pre službu digitálnej televízie v rozsahu, v akom na účely konverzie ‚ práv na používanie frekvencií ‘ na ‚ práva na využívanie prenosovej kapacity ‘ tento systém nestanovuje rovnocennú konverziu, ale časť tejto kapacity vyhradzuje na účely odplatného postupu, pričom od prevádzkovateľa vyžaduje ďalšie náklady na zabezpečenie zachovania výsad, ktoré predtým legitímne nadobudol?
4.
Má sa právo Únie, najmä články 8 a 9 [rámcovej smernice], články 3, 5, 7, 14 [smernice o povolení], články 2 a 4 smernice [o hospodárskej súťaži], odôvodnenia 11 a 20 rozhodnutia [2017/899], zásady spravodlivosti, nediskriminácie, ochrany hospodárskej súťaže a legitímnej dôvery, ako aj zásady primeranosti a vhodnosti, vykladať v tom zmysle, že bráni režimu, aký sa zaviedol prostredníctvom relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy (článok 1 ods. 1030, 1031, 1031a, 1031b, 1032 zákona č. 205/2017) a tiež rozhodnutiami AGCOM‑u [č.] 39/19/CONS, 128/19/CONS, 564/2020/CONS a príslušnými rozhodnutiami vo veci pridelenia práv na používanie frekvencií pre službu digitálnej televízie a ktorým sa neprijímajú štrukturálne opatrenia na obnovenie nerovného stavu vytvoreného predtým aj vzhľadom na nezrovnalosti, ktoré sa skôr konštatovali v rámci vnútroštátnej a nadnárodnej judikatúry, pričom nerozlišuje postavenie prevádzkovateľa, ktorý získal frekvenciu na základe výsledku odplatného výberového konania so stanovením práva na jej zachovanie, alebo sú naopak vhodné a primerané neštrukturálne opatrenia prijaté zo strany AGCOM‑u voči etablovaným spoločnostiam, ktoré pôvodne vlastnili tzv. nadbytočné siete?
5.
Má sa právo Únie, najmä články 8 a 9 [rámcovej smernice], články 3, 5, 7, 14 [smernice o povolení], články 2 a 4 smernice [o hospodárskej súťaži], odôvodnenia 11 a 20 rozhodnutia [2017/899], zásady spravodlivosti, zákazu diskriminácie, ochrany hospodárskej súťaže a legitímnej dôvery, ako aj zásady proporcionality a vhodnosti, vykladať v tom zmysle, že bráni režimu, aký sa zaviedol prostredníctvom relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy (článok 1 ods. 1030, 1031, 1031a, 1031b, 1032 zákona č. 205/2017) a tiež rozhodnutiami AGCOM‑u č. 39/19/CONS, 128/19/CONS, 564/2020/CONS a príslušnými opatreniami vo veci pridelenia práv na používanie frekvencií pre službu digitálnej televízie, ktorý nezohľadňuje legitímnu dôveru prevádzkovateľa, ktorý získal právo na používanie frekvencie na základe odplatného výberového konania, v rámci ktorého sa výslovne stanovil nárok na frekvenciu s obdobným pokrytím a na rovnakú dobu trvania ako právo na používanie?“
26.
Tento súd tiež rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru vo veci C‑765/23 štyri prejudiciálne otázky, ktoré zodpovedajú prvej až štvrtej otázke položenej vo veci C‑764/23, a vo veci C‑766/23 tri prejudiciálne otázky, z ktorých dve zodpovedajú druhej a tretej otázke vo veci C‑764/23 a tretia otázka je formulovaná podobne ako štvrtá otázka v týchto veciach. ( 20 )
27.
Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili Cairo Network, Europa Way, Persidera, Elettronica Industriale a Mediaset SpA, RAI, talianska a chorvátska vláda, ako aj Európska komisia.
Analýza
28.
Prejudiciálne otázky položené vnútroštátnym súdom možno v podstate rozdeliť do troch kategórií:
–
prvá otázka sa týka možného porušenia zásady účinnej súdnej ochrany (prvá otázka vo veciach C‑764/23 a C‑765/23),
–
druhá otázka sa týka možného porušenia výlučných právomocí AGCOM‑u (druhá otázka vo veciach C‑764/23 a C‑765/23, ako aj prvá otázka vo veci C‑766/23),
–
tretia kategória sa v podstate týka možnej nezlučiteľnosti rekonfigurácie frekvenčného spektra s regulačným rámcom Únie v oblasti elektronických komunikácií, pokiaľ ide po prvé o neexistenciu rovnocennej konverzie (tretia otázka vo veciach C‑764/23 a C‑765/23, ako aj druhá otázka vo veci C‑766/23), po druhé o neexistenciu štrukturálnych opatrení na kompenzáciu protiprávnosti vyplývajúcej z vývoja talianskeho audiovizuálneho sektora (štvrtá otázka vo veciach C‑764/23 a C‑765/23, ako aj tretia otázka vo veci C‑766/23) a po tretie porušenie legitímnej dôvery, pokiaľ ide o zachovanie skôr nadobudnutých práv na používanie v odplatnom konaní ( 21 ) (piata otázka vo veci C‑764/23). ( 22 )
O účinnej súdnej ochrane v rámci žalôb týkajúcich sa rekonfigurácie frekvencií
29.
Prvou kategóriou otázok sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má právo Únie ( 23 ) vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave ( 24 ), ktorá obmedzuje účinky žalôb proti aktom týkajúcim sa pridelenia frekvencií v rámci rekonfigurácie frekvencií na poskytnutie finančnej náhrady a obmedzuje rozsah ochranných opatrení na zaplatenie zálohy, čím bráni obnoveniu predchádzajúceho stavu alebo naturálnej náhrade, čím ohrozuje účinnú súdnu ochranu.
30.
V tejto súvislosti pripomínam, že článok 4 ods. 1 rámcovej smernice ukladá najmä povinnosť zaviesť na vnútroštátnej úrovni účinné mechanizmy, v rámci ktorých má každý užívateľ alebo podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo služby, ktorý je dotknutý rozhodnutím NRO, právo podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nezávislému orgánu, ktorý má zodpovedajúce odborné znalosti na účinné vykonávanie svojich funkcií. V tejto súvislosti členské štáty zabezpečia, aby sa skutková podstata prípadov riadne zohľadnila a aby existoval účinný odvolací mechanizmus. Práve vzhľadom na toto ustanovenie vykladané z hľadiska článku 47 Charty treba túto otázku ( 25 ) posúdiť bez toho, aby bolo potrebné za okolností prejednávanej veci rozšíriť toto posúdenie na ďalšie ustanovenia uvedené vnútroštátnym súdom, najmä na článok 6 a článok 19 ods. 1 ZEÚ. ( 26 )
31.
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že článok 4 rámcovej smernice nedefinuje konkrétne opatrenia, ktoré musí mať príslušný súd možnosť nariadiť v rámci takejto žaloby ( 27 ). V prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti tak v zásade prináleží členským štátom, aby v rámci svojej procesnej autonómie a pri rešpektovaní požiadaviek vyplývajúcich zo zásady ekvivalencie a efektivity prijali procesné pravidlá platné pre prostriedok nápravy, akým je dotknutý prostriedok vo veci samej ( 28 ).
32.
Hoci za okolností prejednávanej veci zásada ekvivalencie nevyvoláva osobitné ťažkosti, keďže, ako uvádza vnútroštátny súd, príslušné vnútroštátne ustanovenia sa uplatňujú bez rozdielu tak na prostriedky nápravy založené na vnútroštátnom práve, ako aj na prostriedky nápravy založené na práve Únie, neplatí to, pokiaľ ide o uplatnenie zásady efektivity ( 29 ).
33.
V tejto súvislosti treba poznamenať, že Súdny dvor v zásade uznáva právo členských štátov určiť svoje vnútroštátne procesné pravidlá podľa vlastného uváženia, a teda neposkytovať priamu ochranu, ale len ochranu vo forme náhrady škody. ( 30 ) Rozhodol však, že vnútroštátny súd rozhodujúci o žalobe proti rozhodnutiu NRO musí mať možnosť zrušiť toto rozhodnutie so spätným účinkom, ak sa domnieva, že je to nevyhnutné pre zabezpečenie účinnej ochrany práv podniku, ktorý podal uvedenú žalobu. ( 31 )
34.
V prejednávanej veci, pokiaľ ide v prvom rade o nemožnosť vnútroštátneho súdu obnoviť predchádzajúci stav alebo uložiť povinnosť náhrady konštatovaných nezákonností v naturálnej forme, je pravda, že v prípade protiprávneho udelenia práv na používanie frekvencií by sa výlučne finančná náhrada mohla pre dotknutú osobu ukázať ako neuspokojivá, pretože by stále pretrvával protiprávny stav, čím by sa narušili ciele ochrany hospodárskej súťaže, pluralizmu alebo kontinuity služieb digitálneho terestriálneho televízneho vysielania. ( 32 ) Vzhľadom na to treba konštatovať, že v rámci prerozdelenia frekvenčného pásma 700 MHz sú prostriedky nápravy, ako je návrat do predchádzajúceho stavu alebo naturálna náhrada, ťažko predstaviteľné z technického hľadiska alebo by mohli viesť k porušeniu rozhodnutia 2017/899 ( 33 ), čím by sa spochybnilo fungovanie siete 5G a mohlo by dôjsť k rušeniu v pohraničných štátoch. ( 34 )
35.
Za týchto okolností, hoci je v zásade nežiaduce, aby vnútroštátne právne predpisy obmedzovali vnútroštátne súdy, pokiaľ ide o prostriedky nápravy, ktoré majú jednotlivci k dispozícii, sa domnievam, že obmedzenie prostriedkov nápravy na opatrenia finančného odškodnenia nie je samo osebe spôsobilé narušiť zásadu účinnej súdnej ochrany v zmysle článku 47 Charty. ( 35 ) Na tento účel je potrebné preukázať, že zákaz obnovenia predchádzajúceho stavu alebo naturálnej náhrady by vzhľadom na dotknuté verejné záujmy (proti ktorým stoja súkromné záujmy) neumožnil uplatnenie účinného odvolacieho mechanizmu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
36.
V každom prípade ak tento súd rozhodne, že poskytnutie finančnej náhrady môže za okolností prejednávanej veci zabezpečiť dodržanie práva na účinnú súdnu ochranu, musí byť prípadná náhrada škody v súlade so zásadou efektivity a v dôsledku toho musí pokrývať celú škodu spôsobenú dotknutým osobám tak, aby sa prinajmenšom vo svojom majetkovom obsahu obnovila situácia, ktorá by existovala v prípade neexistencie porušenia práva Únie.
37.
To isté platí v druhom rade, pokiaľ ide o obmedzenie ochranných opatrení na vyplatenie zálohy. V prípade, že by vnútroštátny súd považoval finančnú náhradu za nedostatočnú na zaručenie účinnej súdnej ochrany dotknutých osôb, obmedzenie predbežných opatrení na vyplatenie zálohy zjavne nie je spôsobilé zaručiť obnovenie predchádzajúceho stavu alebo naturálnu náhradu a v dôsledku toho hrozí, že sa oslabí potrebný účinok týchto práv. ( 36 ) Na druhej strane, ak vnútroštátny súd považuje finančnú náhradu za dostatočnú na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany dotknutých osôb, preventívne opatrenia obmedzené na vyplatenie zálohy sa tiež zdajú byť vhodné na zabezpečenie tejto ochrany.
38.
Na záver navrhujem odpovedať na prvú otázku vo veciach C‑764/23 a C‑765/23 tak, že článok 4 ods. 1 rámcovej smernice v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje účinky prostriedkov nápravy proti aktom týkajúcim sa prideľovania frekvencií v rámci rekonfigurácie frekvencií na priznanie finančného odškodnenia a obmedzuje rozsah ochranných opatrení na zaplatenie zálohy, pokiaľ je priznaná náhrada škody spôsobilá pokryť všetku škodu, ktorú dotknuté osoby utrpeli, aby sa obnovila majetková situácia, ktorá by nastala, ak by nedošlo k porušeniu práva Únie.
Porušenie výlučnej právomoci AGCOM‑u
39.
Druhou kategóriou otázok sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má právo Únie ( 37 ) vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave ( 38 ), ktorá stanovuje, že pridelenie dodatočnej prenosovej kapacity sa musí uskutočniť prostredníctvom odplatného postupu, ktorého všeobecné vlastnosti definuje, čím ohrozuje nezávislosť AGCOM‑u ako NRO.
40.
V tejto súvislosti pripomínam, že rámcová smernica ukladá členským štátom povinnosť zriadiť nezávislý a nestranný NRO, ktorý je v zásade poverený úlohami regulácie, riešenia sporov a ukladania sankcií.
41.
Pokiaľ ide v prvom rade o pojem „nezávislosť“, článok 3 tejto smernice okrem iného stanovuje, že úlohy zverené NRO vykonáva príslušný orgán a že NRO konajú nezávisle a v súvislosti s plnením úloh, ktorými sú poverené na základe vnútroštátneho práva preberajúceho právo Únie, nežiadajú ani neprijímajú pokyny od žiadneho iného orgánu, pričom najmä spresňuje, že to nebráni dohľadu nad nimi podľa vnútroštátneho ústavného práva. ( 39 ) Pojem „nezávislosť“ však uvedená smernica nedefinuje. Súdny dvor vo svojej judikatúre týkajúcej sa NRO v kontexte vnútorného trhu s energiou napriek tomu spresnil obsah tohto pojmu, ( 40 ) pričom najmä uviedol, že výlučná právomoc a nezávislosť NRO musí byť zaručená aj vo vzťahu k vnútroštátnemu zákonodarcovi. ( 41 ) Súdny dvor tak zdôraznil, že právomoci vyhradené NRO patria do oblasti výkonu na základe špecializovaného technického posúdenia reality, pričom spresnil, že pri výkone týchto právomocí podliehajú NRO zásadám a pravidlám stanoveným v takom podrobnom normatívnom rámci na úrovni Únie, ktoré obmedzujú mieru ich voľnej úvahy a bránia im v rozhodnutiach politickej povahy. ( 42 )
42.
Pokiaľ ide v druhom rade o úlohy vyhradené NRO uvedené v kapitole III rámcovej smernice, článok 9 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice zveruje „národným regulačným orgánom“ ( 43 ) úlohu prideľovať frekvenčné spektrum pre elektronické komunikačné služby a vydávanie všeobecných povolení alebo individuálnych práv na používanie takýchto rádiových frekvencií. Toto ustanovenie však ponecháva na členských štátoch, aby zabezpečili, že výkon týchto úloh bude založený na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách. ( 44 ) V tejto súvislosti Súdny dvor na jednej strane rozhodol, že organizovanie takého výberového konania na účely pridelenia digitálnych rádiových frekvencií, patrí pod výkon regulačnej úlohy ktorá prináleží určitému NRO v zmysle rámcovej smernice, ( 45 ) a na druhej strane konštatoval, že členské štáty majú voľnosť výberu medzi zavedením súťažného alebo porovnávacieho výberového konania, či už je bezodplatné alebo odplatné. ( 46 )
43.
V tejto súvislosti sa mi zdá, že hoci na základe príslušných ustanovení rámcovej smernice nie je jednoduché rozlišovať konkrétne činnosti, ktoré sú výlučne zverené NRO ( 47 ), v každom jednotlivom prípade, z týchto ustanovení vyplýva, že zásah vnútroštátneho zákonodarcu do definovania určitých aspektov postupov udeľovania práv na používanie nie je vylúčený, ale musí podliehať presne vymedzeným obmedzeniam. Podľa môjho názoru je pravda, že členské štáty môžu na jednej strane prijať pravidlá, ktoré im v súlade s právom Únie umožnia vykonávať ich politiky v oblasti rádiového frekvenčného spektra, a na druhej strane musia prijať pravidlá umožňujúce zabezpečiť, aby NRO dodržiavali povinnosti stanovené v článku 8 tejto smernice. Naproti tomu sa musia zdržať prijatia opatrení, ktoré patria do technickej právomoci NRO alebo do nej zasahujú. Toto obmedzenie podľa môjho názoru vyplýva nielen z osobitných ustanovení, ktoré priznávajú určité právomoci NRO, ale aj z cieľov a základných zásad tejto právnej úpravy, akými sú cieľ podporovania hospodárskej súťaže a zásada zákazu diskriminácie.
44.
V prejednávanej veci mal AGCOM podľa rozdelenia právomocí stanoveného talianskym zákonodarcom právomoc prijať nový národný plán prideľovania frekvencií určených na službu digitálneho terestriálneho televízneho vysielania a definovať kritériá konverzie , zatiaľ čo Ministerstvo pre podnikanie a značku Made in Italy bolo zodpovedné za vypracovanie plánu na vykonanie rozhodnutia 2017/899 ( 48 ) a za začatie odplatného postupu bez vyhlásenia súťaže na účely pridelenia zostávajúcej prenosovej kapacity. Okrem toho, pokiaľ ide o to, čo je v prejednávanej veci relevantné, tento zákonodarca sám stanovil, že pridelenie dodatočnej prenosovej kapacity „sa uskutoční prostredníctvom odplatného postupu“, a medzi kritériá na zadanie tejto kapacity zahrnul pridelenie tejto kapacity „na základe blokov s rozsahom polovice multiplexu“ ( 49 ), čo vyvoláva pochybnosti, pokiaľ ide o zásah uvedeného zákonodarcu do právomocí AGCOM‑u.
45.
Podľa vnútroštátneho súdu by tým ten istý zákonodarca zbavil AGCOM možnosti určiť konverzný koeficient pri rekonfigurácii, určiť kritériá a zásady odplatného postupu (na úrovni veľkosti blokov ako procesných pravidiel) a možnosti povoliť alebo nepovoliť účasť etablovaných prevádzkovateľov na tomto postupe. Naopak, podľa talianskej vlády AGCOM vypracoval kritérium konverzie úplne nezávisle a z čisto technických dôvodov, ( 50 ) zatiaľ čo taliansky zákonodarca sa rozhodol prideliť dodatočnú prenosovú kapacitu prostredníctvom súťažného postupu na jednej strane, keďže právo Únie ukladá povinnosť overiť možnosť vstupu nových účastníkov na trh, ak sú k dispozícii nové zdroje, ( 51 ) a na druhej strane prostredníctvom odplatného postupu v súlade so zásadami práva Únie, ako je najefektívnejšie využívanie frekvenčného spektra.
46.
Podľa môjho názoru voľba talianskeho zákonodarcu stanoviť pravidlá postupu prideľovania dodatočnej prenosovej kapacity, a najmä jeho odplatná povaha, nemôže zasahovať do výlučných právomocí AGCOM‑u, ( 52 ) keďže podmienky spojené s týmto postupom nepredstavujú prvky, ktoré patria do jeho nezávislého technického posúdenia, a nie do legitímneho politického rozhodnutia tohto zákonodarcu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. ( 53 ) Konkrétne prináleží tomuto súdu najmä preskúmať, do akej miery podmienky stanovené talianskym zákonodarcom v rámci tohto postupu skutočne zaväzovali tento orgán pri vypracovaní technických predpisov upravujúcich postup rekonfigurácie frekvencií a prípadne, či tieto podmienky predstavovali len jednoduché prebratie zásad, ktoré už AGCOM vypracoval. ( 54 )
47.
Na záver navrhujem odpovedať na tretiu až piatu prejudiciálnu otázku vo veci C‑764/23, na tretiu a štvrtú otázku vo veci C‑765/23, ako aj na druhú a tretiu otázku vo veci C‑766/23 tak, že právny rámec Únie v oblasti elektronických komunikácií ( 55 ) sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje procesné pravidlá týkajúce sa rekonfigurácie frekvencií, pokiaľ tieto pravidlá nezahŕňajú technické podmienky, ktoré patria do výlučnej právomoci NRO.
O zlučiteľnosti postupu rekonfigurácie frekvencií
48.
Tretia kategória otázok sa v podstate týka zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa rekonfigurácie frekvencií s regulačným rámcom Únie v oblasti elektronických komunikácií. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či právo Únie ( 56 ) bráni zákonnej a podzákonnej vnútroštátnej právnej úprave ( 57 ), ktorá v prvom rade pri rekonfigurácii frekvencií nestanovuje rovnocennú konverziu a vyhradzuje časť prenosovej kapacity na odplatný postup, ďalej neobsahuje štrukturálne opatrenia určené na nápravu nezákonnosti, ku ktorej predtým došlo na talianskom trhu vysielacích služieb, a napokon nezohľadňuje legitímnu dôveru, ktorú nadobudol prevádzkovateľ, ktorý získal práva na používanie frekvencií na základe predchádzajúceho odplatného súťažného postupu.
49.
Pripomínam, že príslušné ustanovenia právneho rámca Únie pre elektronické komunikácie v podstate zahŕňajú medzi všeobecné ciele regulácie podporu a ochranu hospodárskej súťaže a podporu efektívneho využívania a správy rádiových frekvencií ( 58 ) a stanovujú, že práva na používanie rádiových frekvencií by sa mali prideľovať na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií. ( 59 ) Tieto kritériá treba dodržiavať nielen pri prvom prideľovaní rádiových frekvencií, ale aj pri každom ďalšom prideľovaní, predĺžení pridelenia. ( 60 ) Preto možno práva na používanie meniť len v objektívne odôvodnených prípadoch a v primeranom rozsahu. ( 61 ) Pokiaľ ide konkrétne o postup rekonfigurácie frekvencií po prerozdelení frekvenčného pásma 700 MHz, v článku 1 ods. 1 rozhodnutia (EÚ) 2017/899 sa okrem iného stanovilo, že v prípade potreby členské štáty zmenia príslušné existujúce práva na používanie frekvenčného spektra v súlade so smernicou o povolení.
50.
Zdá sa mi teda, že právo EÚ umožňuje a v určitých prípadoch predpokladá úpravu existujúcich práv na používanie a že v zásade žiadne z príslušných ustanovení nevyžaduje v súvislosti s technologickým prechodom ani rovnocennú konverziu práv na používanie doteraz používaných frekvencií, ani pridelenie nových frekvencií, ktoré vznikli v dôsledku tohto prechodu, prostredníctvom bezodplatného verejnej obchodnej súťaže. ( 62 ) Z toho vyplýva, že členské štáty majú značnú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o postupy udeľovania alebo prerozdeľovania frekvencií, pričom sa od nich vyžaduje, aby uplatňovali objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané kritériá bez toho, aby boli neskôr špecifikované praktické podrobnosti týchto postupov.
51.
Doteraz sa v judikatúre Súdneho dvora na základe vyššie uvedených ustanovení konštatovalo, že prijatie vnútroštátnych opatrení, ktoré udeľujú všeobecné povolenie podnikať na trhu vysielacích služieb, upravil iba v prospech existujúcich kanálov, ( 63 ) ako aj uplatnenie odlišných konverzných koeficientov na prevádzkovateľov nachádzajúcich sa v porovnateľnej situácii, ( 64 ) je v rozpore s právom Únie, a rozhodol, že bezodplatnosť pridelenia rádiových frekvencií nepatrí medzi zásady práva Únie, na základe ktorých musia byť organizované výberové konania. ( 65 )
52.
V tomto prípade talianske orgány v rámci postupu rekonfigurácie frekvencií uplatnili spoločný konverzný koeficient 0,5 pre všetkých existujúcich prevádzkovateľov a pridelili dodatočnú prenosovú kapacitu prostredníctvom odplatného postupu založeného na asymetrických kritériách určených na zvýhodnenie prevádzkovateľov „jednej siete“ a nových účastníkov. ( 66 ) Vnútroštátny súd má preto overiť, či nové práva na využívanie prenosovej kapacity boli udelené najmä na základe nediskriminačných a primeraných kritérií v súlade so zásadami uvedenými v bode 49 týchto návrhov. ( 67 ) Tento súd by teda mal zohľadniť najmä charakteristiky a technologické obmedzenia rekonfigurácie frekvencií, ( 68 ) historický vývoj talianskeho trhu vysielacích služieb a osobitné okolnosti, ktoré charakterizovali pridelenie frekvencií prevádzkovateľovi Cairo Network.
53.
Hoci vnútroštátnemu súdu prináleží rozhodnúť o týchto mimoriadne technických aspektoch tak, že vykoná posúdenie skutkových okolností vo veci samej, Súdnemu dvoru prináleží, aby mu v tejto súvislosti poskytol užitočné usmernenia. Na tento účel preskúmam po prvé nevyhnutnosť rovnocennej konverzie, po druhé potrebu štrukturálneho asymetrického opatrenia na nápravu pretrvávajúceho protiprávneho stavu na talianskom trhu vysielacích služieb a po tretie uplatnenie zásady legitímnej dôvery, pokiaľ ide o prevádzkovateľa Cairo Network, ktorý nadobudol svoje práva na používanie frekvencií na základe predchádzajúceho odplatného postupu.
O potrebe rovnocennej konverzie
54.
Pokiaľ ide v prvom rade o potrebu rovnocennej konverzie , vnútroštátny súd sa domnieva, že výber spoločného konverzného koeficientu 0,5 vyvoláva pochybnosti z dôvodu, že malí prevádzkovatelia ( 69 ) sa nenachádzajú v rovnakej situácii ako etablovaní prevádzkovatelia, ktorí majú niekoľko multiplexov technológie DVB‑T.
55.
V tejto súvislosti poznamenávam, že ku rekonfigurácii frekvencií v prejednávanej veci nedošlo pridelením nových zdrojov, ale v podstate „modernizáciou“ existujúcich práv na používanie nového a účinnejšieho prenosového systému. Za týchto okolností sa domnievam, že vnútroštátne orgány boli v zásade povinné zaručiť držiteľom týchto existujúcich práv na používanie rovnocenné práva – alebo, ak to nebolo možné, nahradiť dotknutým osobám spôsobenú škodu – pred pridelením nových práv na používanie. ( 70 ) Nemožno preto vylúčiť, že na zabezpečenie zachovania existujúcej prenosovej kapacity budú musieť vnútroštátne orgány prijať rovnocenné kritérium konverzie. Na účely overenia, či tieto orgány boli povinné postupovať takýmto spôsobom, však vnútroštátny súd bude musieť zohľadniť najmä nasledujúce okolnosti.
56.
Po prvé prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, či a v akom rozsahu bolo uplatnenie odlišného konverzného koeficientu technicky uskutočniteľné, vzhľadom na obmedzený počet dostupných multiplexov. ( 71 )
57.
Po druhé, keďže multiplexy technológie DVB‑T2 sú výkonnejšie ako multiplexy technológie DVB‑T, rovnocenná konverzia by mohla viesť nielen k zachovaniu existujúcej prenosovej kapacity dotknutých prevádzkovateľov, ale aj k jej zvýšeniu . ( 72 )
58.
Po tretie je potrebné určiť, akým spôsobom odplatný postup udeľovania frekvencií, ktorý zahŕňal asymetrické podmienky s cieľom kompenzovať štrukturálne nevýhody menších (neetablovaných) prevádzkovateľov, umožnil týmto prevádzkovateľom do určitej miery kompenzovať ich nevýhodné postavenie na relevantnom trhu. ( 73 )
59.
Po štvrté treba preskúmať, či okolnosť, že každý multiplex musí byť prevádzkovaný nedeliteľne, môže svedčiť v prospech rozdielneho zaobchádzania, keďže táto okolnosť znamená najmä to, že prevádzkovatelia „jednej siete“, ktorým bolo udelené právo na užívanie polovice multiplexu, by nemohli vykonávať svoju činnosť nezávisle, zatiaľ čo etablovaní prevádzkovatelia, ktorým boli udelené práva na používanie 2,5 multiplexu, tak môžu robiť. ( 74 )
60.
Po piate treba určiť, či by prijatie kritéria konverzie, ktoré nie je založené na počte prevádzkovateľov, ale na už existujúcich právach na používanie, mohlo zvýhodniť „viacsieťových“ prevádzkovateľov. ( 75 )
O potrebe asymetrických opatrení
61.
Pokiaľ ide v druhom rade o potrebu ďalších asymetrických opatrení , vnútroštátny súd sa domnieva, že predtým zistené nezákonnosti na talianskom trhu vysielacích služieb ( 76 ) majú naďalej vplyv na tento trh, keďže pridelenie multiplexov technológie DVB‑T2 bolo do veľkej miery založené na rozdelení multiplexov technológie DVB‑T, ktoré ako také sčasti vyplývali z prevodu práv na používanie analógových kanálov.
62.
V tejto súvislosti sa domnievam, že v zásade, pokiaľ vnútroštátne súdy konštatovali, že talianske orgány porušili právo Únie tým, že neoprávnene pridelili a zachovali televízne frekvencie v prospech určitých prevádzkovateľov, najmä vzhľadom na rozsudky Súdneho dvora ( 77 ), je potrebné tieto porušenia napraviť. ( 78 ) Súdny dvor v týchto rozsudkoch ani vnútroštátny súd v rozhodnutiach vydaných na základe týchto rozsudkov však neuviedli presné údaje o opatreniach, ktoré treba prijať na nápravu zistených nezrovnalostí. Okrem toho z návrhov na začatie prejudiciálneho konania jasne nevyplýva, či a v akom rozsahu postupne prijaté opatrenia predĺžili stav nezrovnalosti, ( 79 ) ktorého súčasné účinky sa v každom prípade dotýkajú každej zo žalobkýň vo veci samej značne odlišným spôsobom. ( 80 )
63.
Vnútroštátnemu súdu teda prináleží overiť, či asymetrické opatrenia prijaté talianskymi orgánmi v rámci odplatného postupu udeľovania stanoveného talianskym zákonodarcom umožnili napraviť protiprávny stav ( 81 ) alebo či boli nevyhnutné následné štrukturálne opatrenia, ako sa zrejme domnieva.
64.
Bez toho, aby som chcel zasahovať do právomocí tohto súdu, uvádzam, že na účely vykonania tohto overenia bude musieť uvedený súd najmä zistiť, či prijatie neskorších asymetrických opatrení bolo nevyhnutné vzhľadom na cieľ podpory a ochrany hospodárskej súťaže, čo zahŕňa analýzu prípadných súčasných dôsledkov vyššie uvedených protiprávností na trh vysielacích služieb v Taliansku. Na tento účel bude tiež potrebné overiť, či sú ďalšie asymetrické opatrenia z technického hľadiska uskutočniteľné . ( 82 )
O uplatnení zásady legitímnej dôvery
65.
Pokiaľ ide v treťom a poslednom rade o uplatnenie zásady legitímnej dôvery vzhľadom na situáciu spoločnosti Cairo Network, vnútroštátny súd sa pýta, či skutočnosť, že tento prevádzkovateľ získal právo na používanie frekvencie na základe odplatného súťažného postupu, v ktorom bolo výslovne stanovené priznanie práva v rámci rekonfigurácie frekvencií na frekvenciu s podobným pokrytím a s rovnakou dobou trvania ako právo na jeho používanie, mu dáva legitímnu dôveru na zachovanie jeho prenosovej kapacity bude pri rekonfigurácií frekvencií. ( 83 )
66.
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora právo odvolávať sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery – ktorá patrí medzi základné zásady Únie a inštitúcie Únie, ale aj členské štáty pri výkone právomocí, ktoré im zverujú smernice Únie, ju musia dodržiavať – sa vzťahuje na každú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, u ktorej správny orgán vyvolal odôvodnené očakávania z dôvodu presných ubezpečení, ktoré jej poskytol. Príkladom týchto ubezpečení sú presné, nepodmienené a súhlasné informácie, ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov, bez ohľadu na formu, akou sa oznamujú. ( 84 ) Súdny dvor však rozhodol, že hospodársky subjekt sa nemôže spoliehať na to, že nedôjde k nijakým legislatívnym zmenám, ale môže len spochybniť spôsob takejto zmeny, ( 85 ) ako je to v prejednávanej veci, keďže rekonfigurácia frekvencií bola okrem toho vyžadovaná právom Únie, pretože prerozdelenie frekvenčného pásma 700 MHz, ktoré vyžadovalo rekonfiguráciu frekvencií, sa predpokladalo v rozhodnutí 2017/899.
67.
Vzhľadom na túto judikatúru treba uviesť, že samotná okolnosť, že prevádzkovateľ je nositeľom práv na používanie komunikačnej siete, nemôže sama osebe založiť jeho legitímnu dôveru v skutočnosť, že pri rekonfigurácii frekvencií budú jeho práva zaručené alebo zmenené na práva na používanie rovnocennej prenosovej kapacity. Inak je to však v prípade, ak jej príslušné orgány poskytli konkrétne a nepodmienené záruky, že jeho práva na používanie budú zachované alebo že v takom prípade budú poskytnuté rovnocenné práva.
68.
Vzhľadom na informácie, ktoré Súdnemu dvoru poskytol vnútroštátny súd, sa zdá, že uistenia poskytnuté talianskymi orgánmi v prejednávanej veci môžu založiť legitímnu dôveru dotknutého hospodárskeho subjektu, čo v každom prípade prináleží overiť tomuto súdu. Okrem toho, ak sa táto okolnosť potvrdí, uvedený súd má tiež preskúmať, či vzhľadom na zlepšenie prenosového systému udelenie nových práv na používanie v kontexte postupu rekonfigurácie frekvencií umožnilo tomuto prevádzkovateľovi napriek uplatneniu kritéria konverzie 0,5 zachovať rovnakú prenosovú kapacitu ako je kapacita, ktorú mal predtým, čím splnil tieto očakávania. ( 86 )
69.
Na záver navrhujem odpovedať na tretiu až piatu otázku vo veci C‑764/23, na tretiu a štvrtú otázku vo veci C‑765/23, ako aj na druhú a tretiu otázku vo veci C‑766/23 v tom zmysle, že právny rámec Únie v oblasti elektronických komunikácií ( 87 ) sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni zákonným a podzákonným vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré v rámci postupu rekonfigurácie frekvencií nestanovujú rovnocennú konverziu existujúcich práv na používanie frekvencií na práva na používanie prenosovej kapacity a vyhradzujú časť prenosovej kapacity na odplatný postup, za predpokladu, že takéto opatrenia sú v súlade so zásadami zákazu diskriminácie a proporcionality, pričom sa zohľadnia súčasné následky minulých porušení práva Únie, a že kritériá konverzie zohľadňujú presné a bezpodmienečné záruky poskytnuté príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o zachovanie práv na používanie alebo udelenie rovnocenných práv na používanie počas takejto rekonfigurácie frekvencií.
Návrh
70.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré podala Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), tak, že právny rámec Únie v oblasti elektronických komunikácií, najmä článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, v zmysle článku 47 Charty základných práv Európskej únie, články 3 ods. 3 a 3a, články 8 a 9 smernice 2002/21, zmenenej smernicou 2009/140, články 3, 5, 7 a 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002, o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení), zmenenej smernicou 2009/140, články 2 a 4 smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb a odôvodnenia 11 a 20 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/899 zo 17. mája 2017 o využívaní frekvenčného pásma 470 – 790 MHz v Únii
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v rámci postupu rekonfigurácie práv na používanie frekvencií digitálneho terestriálneho televízneho vysielania,
–
obmedzuje účinky žalôb proti aktom týkajúcim sa pridelenia frekvencií na poskytnutie finančnej náhrady a obmedzuje rozsah ochranných opatrení na zaplatenie zálohy, pokiaľ je priznaná náhrada škody spôsobilá pokryť celú škodu, ktorá vznikla dotknutým osobám, tak, aby sa obnovila majetková situácia, ktorá by nastala, ak by nedošlo k porušeniu práva Únie,
–
ukladá procesné pravidlá, ktoré sa majú dodržiavať pri rekonfigurácii frekvencií, pokiaľ nezahŕňajú technické podmienky, ktoré patria do výlučnej právomoci národného regulačného orgánu,
–
nestanovuje rovnocennú konverziu existujúcich práv na používanie frekvencií na práva na využívanie prenosovej kapacity a vyhradzuje časť prenosovej kapacity na odplatný postup za predpokladu, že takéto opatrenia sú v súlade so zásadami zákazu diskriminácie a proporcionality, zohľadňujú súčasné následky minulých porušení práva Únie a že kritériá konverzie zohľadňujú presné a bezpodmienečné záruky poskytnuté príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o zachovanie práv na používanie alebo udelenie rovnocenných práv na používanie počas takejto rekonfigurácie frekvencií.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Ako spresnila talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach, prechod na prenosovú sústavu DVB‑T2 sám osebe zabezpečuje významné zvýšenie dostupnej prenosovej kapacity, čo môže dosiahnuť až 100 % tejto prenosovej kapacity. Konkrétne každá z vnútroštátnych sietí DVB‑T2 uvoľňuje kapacitu odhadovanú na 37 Mbit/s, ktorá by sa mohla zvýšiť na 40 Mbit/s bez výrazných strát pokrytia, zatiaľ čo predchádzajúci systém DVB‑T uvoľňoval priemernú kapacitu 19,9 Mbit/s.
( 3 ) Toto prerozdelenie bolo stanovené v článku 1 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/899 zo 17. mája 2017 o využívaní frekvenčného pásma 470 – 790 MHz v Únii ( Ú. v. EÚ L 138, 2017, s. 131 ). Pridelenie frekvenčného pásma 700 MHz do siete 5G viedlo k výraznému zníženiu frekvenčného spektra prideleného televíznemu vysielaniu (v rozsahu 30 % predtým využívaného pásma).
( 4 ) V prejednávanej veci Ministero delle imprese e del Made in Italy (Ministerstvo pre podnikanie a značku Made in Italy, Taliansko) vo veciach C‑764/23 a C‑766/23, ako aj Presidenza del Consiglio dei Ministri (predsedníctvo Rady ministrov, Taliansko) a Ministero dell’Economia e delle Finanze (Ministerstvo hospodárstva a financií, Taliansko) vo veci C‑765/23.
( 5 ) Z technického hľadiska táto konverzia predpokladala prechod z celoštátnych multiplexov s technológiou DVB‑T na nové vnútroštátne multiplexy s technológiou DVB‑T2. Multiplex je signál, ktorý spoločne prenáša viacero služieb televízneho vysielania digitálnym terestriálnym spôsobom, pričom každý multiplex umožňuje vysielanie určitého počtu televíznych alebo rozhlasových programov.
( 6 ) Tento regulačný rámec pozostáva najmä zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33 ; Mim. vyd. 13/029, s. 349), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 ( Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 37 ) (ďalej len „rámcová smernica“), smernice 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné siete a služby smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 21 ; Mim. vyd. 13/029, s. 337), zmenenej smernicou 2009/140 (ďalej len „smernica o povolení) a smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb ( Ú. v. ES L 249, 2002, s. 21 ; Mim. vyd. 08/002, s. 178, ďalej len „smernica o hospodárskej súťaži“).
( 7 ) Podľa článku 2 písm. g) rámcovej smernice je „národný regulačný orgán“ (ďalej len „NRO“) „orgán alebo orgány, ktoré členský štát poveril regulačnými úlohami stanovenými touto smernicou a špecifickými smernicami“.
( 8 ) Článok 3 ods. 3 a 3a rámcovej smernice bol zmenený smernicou 2009/140. V tejto súvislosti odôvodnenie 13 tejto smernice uvádza: „Mala by sa posilniť nezávislosť [NRO], aby sa zabezpečilo účinnejšie uplatňovanie regulačného rámca a zvýšila sa ich autorita a predvídateľnosť ich rozhodnutí. Na tento účel by vnútroštátne právo malo obsahovať výslovné ustanovenie, ktorým sa zabezpečí, aby bol [NRO], ktorý je zodpovedný za reguláciu trhu ex ante alebo za riešenie sporov medzi podnikmi, pri plnení svojich úloh chránený pred zásahmi zvonka alebo politickým tlakom, ktoré by mohli ohroziť jeho nezávislosť pri posudzovaní vecí, ktoré sa mu predkladajú. [Existencia tohto vonkajšieho vplyvu na vnútroštátny zákonodarný orgán spôsobuje, že tento orgán sa stane nevhodným na plnenie funkcie [NRO] v rámci regulačného rámca. – neoficiálny preklad ]...“
( 9 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 7 ; Mim. vyd. 13/029, s. 323).
( 10 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (ďalej len smernica „o univerzálnej službe“) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 51 ; Mim. vyd. 13/029, s. 367).
( 11 ) Legge n. 205 – Bilancio di previsione dello Stato per l’anno finanziario 2018 e bilancio pluriennale per il triennio 2018‑2020 (zákon č. 205 o štátnom rozpočte na rozpočtový rok 2017 a viacročnom rozpočte na trojročné obdobie 2017 – 2019) z 27. decembra 2017 (GURI č. 302 z 29. decembra 2017, riadny dodatok GURI č. 62), v znení legge č. 145 – Bilancio di previsione dello Stato per l’anno finanziario 2019 e bilancio pluriennale per il triennio 2019‑2021 (zákon č. 145 o štátnom rozpočte na rozpočtový rok 2019 a viacročného rozpočtu na obdobie 2019 – 2021), z 30. decembra 2018 (riadny dodatok č. 62 GURI č. 302 z 31. decembra 2018, ďalej len „zákon č. 205/2017“).
( 12 ) V prejednávanej veci Cairo Network, ako aj Europa Way mali právo na používanie jedného multiplexu a Persidera bola nositeľom práv na používanie piatich multiplexov.
( 13 ) Pozri bod 1 vyššie.
( 14 ) Konkrétne bola táto právomoc zverená AGCOM‑u na základe článku 1 ods. 1030 až 1037 zákona č. 205/2017. Taliansky zákonodarca okrem toho poveril Ministerstvo pre podnikanie a značku Made in Italy vypracovaním plánu na účely vykonania rozhodnutia 2017/899 a začatím postupu prideľovania dodatočnej prenosovej kapacity.
( 15 ) Tento plán predpokladal celkovo 12 vnútroštátnych frekvencií technológie DVB‑T2 a stanovil kritériá konverzie, na základe ktorých sa 20 vnútroštátnych technologických sietí DVB‑T konvertovalo na 10 multiplexov technológie DVB‑T2, zatiaľ čo ďalšie dva multiplexy mali byť pridelené na základe odplatného postupu.
( 16 ) Konverzný faktor medzi starými sieťami DVB‑T a novými plánovanými sieťami DVB‑T2 bol stanovený na 0,5. Na základe tohto kritéria teda prevádzkovatelia, ktorí vlastnili 5 sietí alebo multiplexov použiteľných v DVB‑T (konkrétne Radiotelevisione italiana SpA (RAI), Elettronica Industriale SpA a Persidera), získali „všeobecné právo na používanie polovice multiplexu“ DVB‑T2, zatiaľ čo prevádzkovatelia, ktorí boli držiteľmi multiplexu použiteľného v DVB‑T (vrátane spoločností Cairo Network a Europa Way), získali každý právo na používanie polovice multiplexu DVB‑T2.
( 17 ) Každá z týchto spoločností získali prenosovú kapacitu 2,5 multiplexu (v prípade spoločnosti Persidera) a 0,5 multiplexu (v prípade Cairo Network a Europa Way).
( 18 ) Každá z nich pol multiplexu.
( 19 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií ( Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 36 ).
( 20 ) Táto prejudiciálna otázka bola formulovaná takto: „3. Má sa právo Únie, najmä články 8 a 9 [rámcovej smernice], články 3, 5, 7, 14 [smernice o povolení], články 2 a 4 smernice [o hospodárskej súťaži], odôvodnenia 11 a 20 rozhodnutia [2017/899], zásady spravodlivosti, nediskriminácie, ochrany hospodárskej súťaže a legitímnej dôvery, ako aj zásady proporcionality a vhodnosti, vykladať v tom zmysle, že bráni režimu, aký sa v Talianskej republike zaviedol prostredníctvom článku 1 ods. 1101 až 1108 zákona o štátnom rozpočte na rok 2019, článku 1 ods. 1030, 1031, 1031a, 1031c, 1032, 1033, 1034 a 1037 zákona o štátnom rozpočte na rok 2018, rozhodnutiami AGCOM‑u 39/19/CONS..., 128/19/CONS a 129/19/CONS a tiež príslušnými opatreniami vo veci pridelenia práv na používanie frekvencií pre službu digitálnej televízie, ktorým sa neprijímajú štrukturálne opatrenia [a –] hoci pri existencii neštrukturálnych kompenzačných opatrení a opatrení na opätovné nastolenie rovnováhy – a na obnovenie predtým vzniknutej nerovnej situácie sa stanovuje odplatný postup vyžadujúci od prevádzkovateľa ďalšie náklady a finančnú záťaž, a bráni toto právo [Únie], najmä s ohľadom na zásady proporcionality, vhodnosti, ako aj zásady potvrdené rozsudkom Persidera (C‑112/16, ďalej len ‚rozsudok Persidera, EU:C:2017:597 ), režimu uvedenému vyššie, a to aj z dôvodu celkového vývoja tohto režimu a ‚anomálií‘, ‚kritických bodov‘ a ‚nezrovnalostí‘ daného režimu, ktoré sa konštatovali vo vnútroštátnej a nadnárodnej judikatúre, na ktorú sa odkazuje v odôvodnení tohto [rozhodnutia], alebo sú naopak neštrukturálne opatrenia prijaté regulátorom na účely opätovného nastolenia rovnováhy režimu dostatočné?“
( 21 ) Tento aspekt sa týka najmä spoločnosti Cairo Network.
( 22 ) Predtým, ako sa budem zaoberať týmito otázkami, treba v prvom rade spresniť, že hoci sa vnútroštátny súd čiastočne pýta Súdneho dvora na výklad kódexu, nezdá sa mi, že by sa kódex uplatňoval ratione temporis v prejednávanej veci, keďže ustanovenia na jeho prebratie sa uplatňujú od 21. decembra 2020, teda po dátume skutkových okolností vo veci samej (pozri článok 124 ods. 1 kódexu). Toto konštatovanie však do veľkej miery nemá praktické dôsledky, keďže kódex sa v podstate obmedzuje na kodifikáciu právnych aktov tvoriacich regulačný rámec Únie v oblasti elektronických komunikácií. V druhom rade sa domnievam, že na účely týchto návrhov nie je potrebné podrobne preskúmať tvrdenia spoločností RAI a Mediaset týkajúce sa neprípustnosti návrhov na začatie prejudiciálneho konania. Zdá sa mi totiž v prvom rade zrejmé, že návrhy na začatie prejudiciálneho konania podrobne opisujú vnútroštátny právny rámec a dôvody, ktoré viedli vnútroštátny súd k pochybnostiam o zlučiteľnosti talianskej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, s právom Únie, ďalej, že hoci sa prejudiciálne otázky vo veľkej miere týkajú talianskeho práva, Súdny dvor je schopný na ne odpovedať v medziach svojej právomoci, a napokon, že nie je zjavné, že položené otázky nijako nesúvisia s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej.
( 23 ) Konkrétne článok 6 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, článkom 4 ods. 1 prvým pododsekom rámcovej smernice a článkom 31 kódexu.
( 24 ) V prejednávanej veci článok 1 ods. 1037 zákona č. 205/2017.
( 25 ) Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora článok 4 „rámcovej smernice“ je výrazom zásady účinnej súdnej ochrany zaručenej článkom 47 Charty, podľa ktorej súdom členských štátov prináleží, aby zabezpečili súdnu ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie (pozri rozsudok z 20. apríla 2023, DIGI Communications, C‑329/21 , EU:C:2023:303 , bod 33 a citovanú judikatúru). Súdny dvor v tejto súvislosti tiež spresnil, že výklad článku 4 ods. 1 rámcovej smernice musí zohľadniť význam tohto základného práva, ako vyplýva zo systému zavedeného Chartou ako celku. Treba vziať do úvahy najmä to, že článok 52 ods. 1 Charty síce pripúšťa obmedzenia výkonu práv v nej zakotvených, ale zároveň vyžaduje, aby každé obmedzenie rešpektovalo obsah dotknutého základného práva, a ďalej to, a aby bolo každé obmedzenie nevyhnutné v súlade so zásadou proporcionality a aby skutočne zodpovedalo cieľom všeobecného záujmu uznaného Úniou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2023, DIGI Communications, C‑329/21 , EU:C:2023:303 , bod 40 a citovanú judikatúru).
( 26 ) Článok 6 ZEÚ je totiž všeobecné ustanovenie, ktorým Únia uznáva, že Charta má rovnakú právnu silu ako Zmluvy, spresňuje sa v ňom, že ustanovenia Charty žiadnym spôsobom nerozširujú právomoci Únie vymedzené v Zmluvách, a ktoré poskytuje spresnenia týkajúce sa spôsobu výkladu práv, slobôd a zásad uvedených v Charte, a za týchto podmienok sa zdá byť irelevantné na účely predmetných prejudiciálnych otázok [pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 23. novembra 2021, IS (Nezákonnosť uznesenia o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania) ( C‑564/19 , EU:C:2021:949 , bod 98 )]. Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ ukladá členským štátom povinnosť ustanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie dodržiavania práva jednotlivcov na účinnú súdnu ochranu, zatiaľ čo v prejednávanej veci je nesporné, že v Taliansku existuje konanie o opravnom prostriedku pred nezávislými súdmi a že diskusia sa netýka podania žaloby, ale povahy prostriedkov nápravy, ktoré majú príslušné súdy k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2021, Randstad Italia, C‑497/20 , EU:C:2021:1037 , body 56 a 65 ako aj citovanú judikatúru). Pozri najmä v odbornej literatúre SCARCELLO, O.: Effective judicial protection and procedural autonomy beyond rule of law judgments: Randstad Italia. In: Common Market Law Review , zv. 59, č. 5, 2022, s. 1461.
( 27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2016, Prezes Urzędu Komunikacji Elektronicznej a Petrotel ( C‑231/15 , EU:C:2016:769 , bod 22 ).
( 28 ) Pozri rozsudok z 13. októbra 2016, Prezes Urzędu Komunikacji Elektronicznej a Petrotel ( C‑231/15 , EU:C:2016:769 , bod 23 a citovanú judikatúru).
( 29 ) Podľa judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o zásadu efektivity, každý prípad, v ktorom je nastolená otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie vedie k nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práva Únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, na jeho priebeh a osobitosti na jednotlivých vnútroštátnych súdoch. Z tohto hľadiska treba v prípade potreby vziať do úvahy zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému, akými sú ochrana práva na obranu, zásada právnej istoty a riadneho priebehu konania [pozri rozsudok z 25. januára 2024, Caixabank (Premlčanie vrátenia hypotekárnych poplatkov) ( C‑810/21 až C‑813/21 , EU:C:2024:81 , bod 45 a citovanú judikatúru)].
( 30 ) Podľa judikatúry Súdneho dvora právo Únie neukladá členským štátom povinnosť zaviesť iné právne prostriedky, než sú tie, ktoré stanovuje vnútroštátne právo, pokiaľ by zo štruktúry dotknutého vnútroštátneho právneho poriadku nevyplývalo, že neexistuje nijaký súdny prostriedok nápravy umožňujúci, hoci len incidenčne, zabezpečiť dodržiavanie práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie, alebo že jediný prostriedok nápravy spočívajúci v prístupe k súdu znamená nútiť jednotlivcov k porušeniu práva (pozri rozsudok z 21. decembra 2021, Randstad Italia, C‑497/20 , EU:C:2021:1037 , bod 62 a citovanú judikatúru). Súdny dvor tiež v podstate spresnil, že v situácii, keď jednotlivci utrpeli škodu v dôsledku porušenia ich práva na účinný prostriedok nápravy rozhodnutím súdu členského štátu rozhodujúceho v poslednom stupni, môžu tiež uplatniť zodpovednosť uvedeného členského štátu za predpokladu, že sú splnené podmienky týkajúce sa dostatočne závažnej povahy porušenia a existencie priamej príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a škodou, ktorú utrpela poškodená osoba (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2021, Randstad Italia, C‑497/20 , EU:C:2021:1037 , bod 80 a citovanú judikatúru).
( 31 ) Pozri rozsudok z 13. októbra 2016, Prezes Urzędu Komunikacji Elektronicznej a Petrotel ( C‑231/15 , EU:C:2016:769 , body 24 a 25 , ako aj citovanú judikatúru). V tomto prípade, ktorý sa týkal prispôsobenia sadzieb vyplývajúcej z analýzy trhu, mal Súdny dvor rozhodnúť o výbere medzi zrušením ex nunc alebo zrušením ex tunc .
( 32 ) Vnútroštátny súd sa rovnako domnieva, že obmedzenie účinkov predmetných žalôb nemožno odôvodniť požiadavkou na urýchlené pridelenie frekvencií, keďže táto požiadavka mohla byť splnená návrhom na skrátené konanie a tiež o to viac, že taliansky televízny trh je dlhodobo poznačený anomáliami a nelegálnymi praktikami.
( 33 ) Článok 1 ods. 1 tohto rozhodnutia totiž v podstate vyžadoval prerozdelenie frekvenčného pásma 700 MHz do 30. júna 2020 alebo o dva roky neskôr na základe opodstatnených dôvodov uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu. V tejto súvislosti článok 1 ods. 1037 zákona č. 205/2017 zaviedol obmedzenia predmetného práva na podanie opravného prostriedku „z dôvodu vyššieho národného záujmu spojeného s rýchlym uvoľnením a prideľovaním frekvencií“.
( 34 ) Okrem toho Komisia poznamenáva, že vo veciach samých nie je spresnené, v čom spočíva obnovenie predchádzajúceho stavu alebo naturálna náhrada, ktorú si žalobkyne vo veci samej želajú, a že týmto spoločnostiam sa v každom prípade podarilo prostredníctvom postupu udeľovania získať rovnakú prenosovú kapacitu, ako bola tá, o ktorú žiadali, avšak s dodatočnými nákladmi. Europa Way však zdôrazňuje, že v rámci postupu udeľovania získala sieť, ktorá nie je schopná pokryť významnú časť územia a obyvateľstva štátu. Ide o skutočnosti, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri svojom posúdení okolností prejednávanej veci.
( 35 ) Ako uviedla Mediaset vo svojich písomných pripomienkach, v talianskej právnej úprave existujú ďalšie príklady opatrení schválených vnútroštátnymi súdmi, ktoré ukladajú povinnosť nahradiť zodpovedajúcu škodu v situáciách, ktoré sa vyznačujú silným verejným záujmom, v ktorých má rozhodujúci význam faktor času.
( 36 ) Pozri rozsudok z 19. júna 1990, Factortame a i. ( C‑213/89 , EU:C:1990:257 , bod 21 ).
( 37 ) Konkrétne článok 3 ods. 3 a 3a, články 8 a 9 rámcovej smernice, ako aj články 5, 6, 8, 9 a 45 kódexu.
( 38 ) V tomto prípade článok 1 ods. 1031a zákona o štátnom rozpočte na rok 2018, ako bol zavedený článkom 1 ods. 1105 zákona o štátnom rozpočte na rok 2019.
( 39 ) Pozri článok 3 ods. 1, 3 a 3a prvý pododsek rámcovej smernice. Ako Súdny dvor uviedol, odseky 3 a 3a tohto článku boli zmenené, resp. doplnené normotvorcom Únie smernicou 2009/140 s cieľom posilniť nezávislosť NRO, aby sa zabezpečilo účinnejšie uplatňovanie regulačného rámca a zvýšila sa ich autorita a predvídateľnosť ich rozhodnutí, ako to vyplýva z odôvodnenia 13 tejto smernice [pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. júla 2016Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni ( C‑240/15 , EU:C:2016:608 , body 34 a 35 ), ako aj z 26. júla 2017, Europa Way a Persidera (C‑560/15, ďalej len „rozsudok Europa Way a Persidera, EU:C:2017:593 , bod 53 a citovaná judikatúra)].
( 40 ) Konkrétne uviedol, že tento pojem v jeho obvyklom zmysle označuje postavenie, ktoré dotknutému orgánu zabezpečuje možnosť konať úplne slobodne vo vzťahu k subjektom, voči ktorým musí byť zabezpečená jeho nezávislosť, a to bez akýchkoľvek pokynov a vonkajšieho vplyvu, a že táto rozhodovacia nezávislosť v sebe zahŕňa to, že NRO v rámci svojich regulačných povinností a právomocí prijíma svoje rozhodnutia samostatne, výlučne na základe verejného záujmu, v úsilí zabezpečiť súlad s cieľmi sledovanými právnou úpravou Únie a bez toho, aby podliehal vonkajším pokynom od iných verejných alebo súkromných orgánov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Nemecko (Prebratie smerníc 2009/72 a 2009/73) [C‑718/18, ďalej len rozsudok „Komisia/Nemecko (Prebratie smerníc 2009/72 a 2009/73)“] EU:C:2021:662 , body 108 a 109 ako aj citovanú judikatúru)]. Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesol 5. septembra 2024 vo veci Alajärven Sähkö Oy a i. a Elenia Verkko ( C‑48/23 , EU:C:2024:695 , body 35 až 39 a citovanú judikatúru).
( 41 ) V prejednávanej veci Súdny dvor rozhodol, že právomoc zverená právom Únie výlučne NRO a nezávislosť týchto orgánov musia byť zaručené vo vzťahu ku všetkým politickým orgánom, a teda nielen vo vzťahu k vláde, ale aj k vnútroštátnemu zákonodarcovi, ktorý nemôže odňať časť týchto právomocí NRO a priznať ich iným verejným orgánom [pozri rozsudok Komisisa/Nemecko (Prebratie smerníc 2009/72 a 2009/73), bod 130]. Súdny dvor neskôr spresnil, že úplná nezávislosť NRO od hospodárskych a verejných subjektov, či už ide o orgány verejnej správy, alebo politické orgány, čiže v tomto druhom prípade o držiteľov výkonnej alebo zákonodarnej moci, je totiž potrebná na zabezpečenie skutočného nestranného a nediskriminačného charakteru rozhodnutí, ktoré NRO prijíma, keďže vylučuje možnosť akéhokoľvek prednostného zaobchádzania s podnikmi a hospodárskymi záujmami spojenými s vládou, vládnou koalíciou alebo v každom prípade s politickou mocou. Okrem toho prísne oddelenie od politickej moci umožňuje NRO zasadiť svoju činnosť do dlhodobej perspektívy, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie cieľov príslušných právnych predpisov Únie [pozri rozsudok Komisia/Nemecko (Prebratie smerníc 2009/72 a 2009/73), bod 112].
( 42 ) Pozri rozsudok Komisia/Nemecko (Prebratie smerníc 2009/72 a 2009/73) (bod 132).
( 43 ) Poznamenávam, že hoci pôvodné znenie tohto ustanovenia uvádzalo „národné regulačné orgány“, znenie, ktoré bolo zmenené smernicou 2009/140, odkazuje všeobecnejšie na „príslušné vnútroštátne orgány“, zatiaľ čo odôvodnenie 19, ktoré zodpovedá tomuto ustanoveniu, nebolo zmenené a odkazuje na „národné regulačné orgány“. Hoci zmysel tejto zmeny, ktorý nebol upravený v návrhu Komisie na zmenu rámcovej smernice (KOM/2007/0697 final), jasne nevyplýva z prípravných prác, domnievam sa, že normotvorca Únie chcel ponechať členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o výber príslušného orgánu v danej oblasti, bez toho, aby prejudikoval potrebu, aby určité úlohy vykonávali nezávislé orgány.
( 44 ) Podľa článku 8 ods. 1 rámcovej smernice členské štáty v zásade zabezpečia, aby NRO pri vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici a špecifických smerniciach, uskutočnili všetky zodpovedajúce opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených v odsekoch 2 až 4 tohto článku, ktoré spočívajú najmä v podpore hospodárskej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a služieb, podpore rozvoja vnútorného trhu a podpore záujmov občanov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Europa Way a Persidera, bod 62 ako aj citovanú judikatúru), okrem iného podporou efektívneho využívania rádiových frekvencií a vylúčením akejkoľvek diskriminácie pri zaobchádzaní s podnikmi poskytujúcich elektronické komunikačné siete a služby v súlade s článkom 8 ods. 2 písm. d) a článkom 8 ods. 3 písm. c) tejto smernice.
( 45 ) Pozri rozsudok Europa Way a Persidera (bod 55). Konkrétnejšie, v prejednávanej veci Súdny dvor rozhodol, že nezávislosť takéhoto orgánu by bola ohrozená v prípade, ak by sa takým vonkajším subjektom – v tomto prípade talianskemu ministrovi pre hospodársky rozvoj a talianskemu zákonodarcovi – umožnilo prerušiť alebo dokonca zrušiť mimo rámca predpokladov dohľadu a odvolania podľa článku 3 ods. 3a prvého pododseku rámcovej smernice prebiehajúce výberové konanie na účely pridelenia rádiových frekvencií, za ktorého organizáciu je zodpovedný uvedený orgán (rozsudok Europa Way a Persidera, bod 56).
( 46 ) Pozri rozsudok Europa Way a Persidera (bod 65), v ktorom Súdny dvor spresnil, že odplatné pridelenie sa môže zdať odôvodnené vzhľadom na potrebu zabezpečiť účinnú správu rádiových frekvencií a vzhľadom na ich významnú spoločenskú, kultúrnu a hospodársku hodnotu, ktoré musia členské štáty zohľadniť na základe článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, ako aj vzhľadom na vzácnosť spektra týchto rádiových frekvencií. Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že prináleží NRO, a nie národným zákonodarcom, zvážiť regulačné ciele uvedené v článku 8 tejto smernice pri definovaní a analýze relevantného trhu, ktorý by mohol byť regulovaný, vykonali zoradenie podľa vážnosti týchto cieľov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2009, Komisia/Nemecko, C‑424/07 , EU:C:2009:749 , bod 91 ). Okrem toho v rámci vnútorného trhu s energiou Súdny dvor priznal vláde právomoc nielen stanoviť podmienky prístupu do sústavy, resp. siete, ale aj právomoc rozhodnúť o tom, v akých prípadoch a v akom rámci môže NRO stanoviť uvedené podmienky alebo metodiky alebo ich schváliť na žiadosť prevádzkovateľa sústavy, resp. siete, ako aj presne v ktorých konkrétnych prípadoch používania sústavy, resp. siete, a za akých podmienok môže NRO schváliť alebo zakázať individuálne poplatky za prístup do tejto sústavy, resp. siete [pozri rozsudok Komisia/Nemecko (Prebratie smerníc 2009/72 a 2009/73), bod 114]. V tom istom rozsudku Súdny dvor rozhodol, že k porušeniu výhrady právomoci v prospech NRO dochádza vtedy, keď vnútroštátna právna úprava priamo zveruje vláde určité právomoci vyhradené výlučne NRO, tak ako jej priznáva právomoc splnomocniť NRO na vykonávanie týchto právomocí (bod 115).
( 47 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Europa Way a Persidera ( C‑560/15 , EU:C:2017:251 , body 67 a 68 a citovaná judikatúra).
( 48 ) Cieľom tohto plánu stanoveného v článku 5 tohto rozhodnutia je podľa odôvodnenia 20 tohto rozhodnutia „uľahčiť využívanie frekvenčného pásma 700 MHz na pozemské bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby a zároveň zabezpečí kontinuita služieb televízneho vysielania, ktoré toto pásmo opustia“.
( 49 ) Toto kritérium je stanovené v článku 1 ods. 1031a písm. a) zákona č. 205/2017. Cairo Network tvrdí, že ďalšie kritérium týkajúce sa zhodnotenia „skúseností získané vnútroštátnymi prevádzkovateľmi siete pôsobiacimi v danom sektore“ stanovené v písmene e) tohto ustanovenia, podľa ktorého treba osobitne zohľadniť „vytváranie sietí digitálneho vysielania“, by tiež mohlo spôsobiť ťažkosti. Domnievam sa však, že toto kritérium je na prvý pohľad dostatočne široké na to, aby mohlo zasahovať do právomocí AGCOM‑u, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
( 50 ) Vyplýva to z návrhu predloženého na verejnú konzultáciu rozhodnutím AGCOM‑u č. 474/18/CONS z 27. septembra 2018, ktorý bol vypracovaný pred prijatím zákona č. 145/2018, ktorý tým, že zaviedol článok 1 ods. 1031a zákona č. 205/2017, teda len prebral kritérium konverzie plánované týmto orgánom.
( 51 ) Okrem toho podľa tejto vlády AGCOM pri výkone svojej oznamovacej právomoci vyjadril uvedenej vláde potrebu zásahu zákonodarcu, ktorý spočíva v úprave zálohy jednej tretiny prenosovej kapacity vyhradenej pre miestnych vysielateľov s cieľom prideliť ju na proces reorganizácie národného vysielania, ako to vyplývalo z rozhodnutia č. 480/14/CONS dávno pred prijatím zákona č. 205/2017.
( 52 ) Pozri poznámku pod čiarou 46.
( 53 ) Pozri poznámky pod čiarou 50 a 51. V tejto súvislosti vnútroštátny súd musí overiť, či v súlade s relevantnými ustanoveniami „rámcovej smernice“ organizácia výberového konania na účely prerozdelenia rádiových frekvencií a najmä vypracovanie technických kritérií tohto konania predstavujú osobitné regulačné úlohy zverené NRO a vyhradené ich technickej a nestrannej právomoci najmä na účely plnenia osobitných úloh, ktoré sú im zverené článkom 8 tejto smernice, s výnimkou akýchkoľvek neprimeraných zásahov zo strany vnútroštátnych zákonodarcov, ktorí sa musia obmedziť na prijímanie legislatívnych aktov stanovujúcich zásady a všeobecné pravidlá týkajúce sa prideľovania digitálnych rádiových frekvencií v súlade s príslušnou právnou úpravou Únie.
( 54 ) V tejto súvislosti vnútroštátny súd zdôrazňuje, že samotný AGCOM uznal, že jeho preskúmanie bolo významne ovplyvnené ustanoveniami zákona č. 205/2017, a konkrétnejšie potrebou identifikovať dodatočnú prenosovú kapacitu uvedenú v článku 1 ods. 1031a tohto zákona.
( 55 ) Konkrétne ide o článok 3 ods. 3 a 3a a články 8 a 9 rámcovej smernice.
( 56 ) Konkrétne články 8 a 9 rámcovej smernice, články 3, 5, 7 a 14 smernice o povolení, články 2 a 4 smernice o hospodárskej súťaži, odôvodnenia 11 a 20 rozhodnutia 2017/899, ako aj zásady spravodlivosti, zákazu diskriminácie, ochrany hospodárskej súťaže, legitímnej dôvery, proporcionality a primeranosti.
( 57 ) V prejednávanej veci článok 1 ods. 1030, 1031, 1031a, 1031b, 1031c, 1032, 1033, 1034, 1037 a 1101 až 1108 zákona č. 205/2017, rozhodnutia AGCOM‑u č. 39/19/CONS, 128/19/CONS, 129/19/CONS a 564/2020/CONS, ako aj rozhodnutia o pridelení práva používať frekvencie.
( 58 ) Pozri najmä článok 8 ods. 2 písm. b) a d) rámcovej smernice.
( 59 ) Pozri najmä článok 4 ods. 2 smernice o hospodárskej súťaži, článok 5 ods. 2 druhý pododsek a článok 7 ods. 3 smernice o povolení, ako aj článok 9 ods. 1 rámcovej smernice. V odôvodneniach 11 a 20 rozhodnutia (EÚ) 2017/899 sa ďalej uvádza, že pri prideľovaní frekvenčného pásma 700 MHz musia mať užívatelia digitálneho terestriálneho televízneho vysielania dlhodobú regulačnú predvídateľnosť, aby sa zabezpečilo poskytovanie a rozvoj ich služieb, a že členské štáty, ktoré majú v úmysle zachovať digitálne terestriálne televízne vysielanie, by mali zvážiť možnosť uľahčenia prechodu na technológie efektívnejšieho využívania frekvenčného spektra, ako je napríklad technológia DVB‑T2.
( 60 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Persidera (bod 40). V tomto prípade ide o konverziu rádiových frekvencií v kontexte digitalizácie.
( 61 ) Pozri článok 14 ods. 1 smernice o povolení. Okrem toho odsek 2 tohto ustanovenia spresňuje, že členské štáty nesmú obmedziť práva na inštalovanie zariadení alebo práva na používanie rádiových frekvencií ani odňať takéto práva pred uplynutím lehoty, na ktorú boli udelené, s výnimkou prípadov, keď to je odôvodnené.
( 62 ) Naopak, ako zdôrazňuje Komisia, zdá sa, že článok 6 rozhodnutia 2017/899 ponecháva členským štátom širokú mieru voľnej úvahy, keďže stanovuje, že členské štáty môžu v prípade potreby a v súlade s právom Únie zabezpečiť, aby sa poskytla primeraná náhrada za priame náklady na prechod alebo prerozdelenie využívania frekvenčného spektra. Okrem toho príloha k rozhodnutiu uvádza, že medzi dôvody, ktoré môžu odôvodniť dvojročné oneskorenie rekonfigurácie, môžu patriť „finančné náklady na prechod presahujúce očakávané príjmy z postupov udeľovania“, čo naznačuje, že členské štáty majú možnosť uskutočniť odplatné verejné súťaže.
( 63 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. januára 2008, Centro Europa 7 ( C‑380/05 , EU:C:2008:59 , ďalej len rozsudok „Centro Europa 7“, body 96 až 98). Súdny dvor rozhodol, že takéto opatrenia môžu upevniť obmedzujúci účinok na prevádzkovateľov bez vysielacích rádiových frekvencií, pretože na jednej strane tým, že fakticky obmedzujú počet prevádzkovateľov, ktorí môžu vysielať na predmetnom trhu, boli spôsobilé obmedziť poskytovanie služieb v oblasti televízneho vysielania a na druhej strane mali za následok ustálenie štruktúry vnútroštátneho trhu a ochranu postavenia vnútroštátnych prevádzkovateľov, ktorí už na tomto trhu pôsobia.
( 64 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Persidera ( body 47 až 49).
( 65 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Europa Way a Persidera (bod 64). Súdny dvor spresnil, že zásada rovnosti zaobchádzania nebráni vôbec tomu, aby členský štát, ktorý predtým bezodplatne pridelil analógové rádiové frekvencie, podmienil pridelenie nových digitálnych rádiových frekvencií uskutočnením odplatného výberového konania, pretože z dôvodu technologických rozdielov, ktoré sú príznačné pre analógové rádiové frekvencie a digitálne rádiové frekvencie, zásada rovnosti zaobchádzania totiž nevyžaduje uplatnenie rovnakého zaobchádzania na účely ich pridelenia (pozri v tomto zmysle Europa Way a Persidera, body 70 a 71).
( 66 ) Ako uvádza talianska vláda, prideľované frekvencie boli rozdelené do štyroch blokov, z ktorých každý zodpovedá právu na používanie v rozsahu polovice multiplexu a je rozdelený do troch kategórií: prvá kategória (pozostávajúca z jedného bloku) bola vyhradená pre účasť nových účastníkov a subjektov, ktorí mali predtým jednu sieť DVB‑T, druhá kategória (pozostávajúca z jedného bloku) bola vyhradená pre účasť uvedených subjektov a spoločnosti Persidera (pričom prevádzkovatelia v prvých dvoch kategóriách mali nárok na zníženie minimálnej ceny stanovenej pre každý blok o 50 %) a tretia kategória (pozostávajúca zo zvyšných dvoch blokov) bola otvorená pre účasť všetkých účastníkov trhu. Okrem toho AGCOM nanovo definoval strop práv na používanie, ktoré možno prideliť každému prevádzkovateľovi, čím sa v systéme DVB‑T zvýšil z maximálneho počtu 5 multiplexov z 20 na maximálne 3 z 12 multiplexov v systéme DVB‑T2. RAI tiež zdôrazňuje, že rozhodnutím č. 25/23/CONS AGCOM vyhradil subjektom, ktoré sa nezúčastnili na odplatnom postupe (najmä Europa Way), samostatný a bezodplatný postup na pridelenie multiplexu č. 12.
( 67 ) Naproti tomu sa domnievam, že uplatnenie objektívnych a transparentných kritérií v zásade nevyvoláva pochybnosti, keďže postup rekonfigurácie frekvencií je založený na kritériách, ktoré nenechávajú správnemu orgánu žiadnu mieru voľnej úvahy a sú jasne vymedzené v zákone a v jeho vykonávacích opatreniach, ktoré prijal AGCOM alebo Ministerstvo pre podnikanie a značku Made in Italy.
( 68 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Persidera (bod 55).
( 69 ) Vnútroštátny súd opakovane odkazuje na „malých prevádzkovateľov“, čo je výraz, ktorý sa podľa všetkého vzťahuje na všetkých prevádzkovateľov „jednej siete“.
( 70 ) Pozri najmä poznámku pod čiarou 61.
( 71 ) V tejto súvislosti z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že AGCOM sa v podstate domnieval, že matematický konverzný faktor 0,54 je technicky možný, ale nebol uplatnený, pretože by viedol k bezodplatnému prideleniu všetkých 12 nových sietí DVB‑T2, čo by spôsobilo, že by neostala žiadna sieť, ktorá by mohla byť pridelená odplatným postupom stanoveným národným zákonodarcom.
( 72 ) Za týchto okolností by kritérium konverzie, ktoré je výhodnejšie pre malých prevádzkovateľov, nebolo odôvodnené na základe kritéria proporcionality, ale mohlo by byť odôvodnené na základe kritéria zákazu diskriminácie, v prípade, ak vnútroštátny súd potvrdí potrebu prijať asymetrické opatrenia v prospech malých prevádzkovateľov. Europa Way napríklad tvrdí, že bola znevýhodnená tým, že získala vysielacie práva v sieti (multiplex č. 12), ktorá nie je schopná pokryť významnú časť územia a obyvateľstva štátu a že bola jediným prevádzkovateľom, ktorý vždy vysielal prostredníctvom technológie DVB‑T2, takže uplatnenie kritéria konverzie 0,5 jej spôsobilo väčšiu stratu ako ostatným prevádzkovateľom.
( 73 ) Talianska vláda poznamenáva, že prípadne znevýhodnení prevádzkovatelia by mohli zmierniť tieto nevýhody aj tým, že by si namiesto účasti na odplatnom postupe udeľovania zvolili mechanizmus obchodnej dohody s inými prevádzkovateľmi, ktorí sú držiteľmi podobných práv na používanie. Europa Way však zdôrazňuje, že zvýšenie počtu multiplexov, ktoré sú úplne dostupné pre „viacsieťových“ prevádzkovateľov, zodpovedá prideleniu polovice multiplexu prevádzkovateľom siete, čo si vyžaduje „nútené spoločné využívanie“ na účely správy multiplexu medzi dvoma prevádzkovateľmi, ktorí predtým vykonávali svoju činnosť úplne samostatne a nezávisle a vytvára sa nerovnováha medzi rôznymi prevádzkovateľmi.
( 74 ) V rámci prechodu z analógových sietí na digitálne totiž Súdny dvor rozhodol, že technicky nie je možné rozdeliť rádiové frekvencie, čo môže odôvodniť pridelenie nižšieho alebo vyššieho počtu digitálnych sietí vo vzťahu k počtu prevádzkovaných analógových staníc, aby sa zabránilo čiastkovým výsledkom (pozri v tomto zmysle rozsudok Persidera, bod 54). V prejednávanej veci žalobkyne vo veci samej zdôrazňujú, že konverzný faktor 0,5 nezvýhodňuje malých prevádzkovateľov z dôvodu, že je technicky nemožné rozdeliť frekvencie, čo znamená, že prevádzkovatelia, ktorí majú polovicu multiplexu, musia uzatvárať kartely s inými prevádzkovateľmi, čo im bráni nezávisle spravovať frekvencie.
( 75 ) Súdny dvor totiž už sankcionoval uplatnenie formálne jednotného konverzného kurzu, ktorý však viedol k neúmerne odlišným výsledkom medzi spoločnosťami RAI a Mediaset na jednej strane a spoločnosťou Persidera na strane druhej (rozsudok Persidera, body 48 a 49). Hoci to tak nie je v konaniach vo veci samej, kladiem si otázku, či je kritérium prísnej proporcionality pri prideľovaní sietí DVB‑T2 (podľa ktorého každý predtým prevádzkovaný multiplex zodpovedá po novom polovici multiplexu) dostatočné na zabezpečenie cieľa podpory hospodárskej súťaže, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania vzhľadom na to, že toto kritérium umožňuje najväčším prevádzkovateľom zachovať si v absolútnom vyjadrení svoje postavenie na trhu.
( 76 ) Súdny dvor v podstate zistil, že na reguláciu talianskeho trhu vysielacích služieb mali vplyv tri druhy nezákonností: v prvom rade RAI a Mediaset mali pred prechodom na digitálne terestriálne televízne vysielanie nepravidelne „nadbytočné“ analógové stanice vzhľadom na prahové hodnoty koncentrácie stanovené vnútroštátnym právom, následne bolo spoločnosti Europa 7 (teraz Europa Way) udelené oprávnenie bez toho, aby v praxi získala frekvenciu, ktorá by jej umožnila skutočne vysielať (táto situácia bola predmetom rozsudku Centro Europa 7, ako aj rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva zo 7. júna 2012, Centro Europa 7 a Di Stefano v. Taliansko, CE:ECHR:2012:0607JUD003843309), a napokon pri prechode na digitálne terestriálne televízne vysielanie bol jednak postup bezodplatného pridelenia novej frekvencie najprv pozastavený a následne zrušený talianskym zákonodarcom a jednak konverzné koeficienty použité na digitalizáciu znevýhodnili spoločnosť Persidera v porovnaní so spoločnosťami RAI a Mediaset (tieto nezrovnalosti boli predmetom rozsudkov Europa Way a Persidera, ako aj Persidera).
( 77 ) Konkrétne rozsudky Centro Europa 7, Europa Way a Persidera a Persidera.
( 78 ) Napríklad vo veci Persidera Súdny dvor rozhodol, že za okolností prejednávanej veci by iba jeden multiplex postačoval na to, aby prevádzkovateľom ako RAI a Mediaset umožnil zabezpečiť kontinuitu ich troch analógových staníc v porovnateľnej kvalite, a že pridelenie druhého multiplexu týmto prevádzkovateľom ide nad rámec toho, čo je na tento účel potrebné (rozsudok Persidera, bod 55).
( 79 ) V tejto súvislosti treba pripomenúť, že talianske orgány už prijali opatrenia na kompenzáciu anomálií ovplyvňujúcich taliansky analógový televízny trh, ktoré sa týkali najmä uloženia osobitných dočasných povinností spoločnostiam RAI a Mediaset alebo vyhradenia zvýhodneného postavenia ich konkurentom v postupoch udeľovania nových práv na používanie. Tieto kompenzačné opatrenia sa však netýkali spoločnosti Persidera, pretože nezákonnosť, ktorá sa jej týka, vyšla najavo neskôr a napriek tomu má maximálne práva na používanie prípustné podľa talianskych protimonopolných predpisov.
( 80 ) Ako vyplýva zo spisu vo veci samej a ktoré prináleží preskúmať vnútroštátnemu súdu, Europa Way mala napokon jeden multiplex technológie DVB‑T, ktorý zodpovedá právam na používanie, ktoré by v každom prípade mohla získať pri digitalizácii, hoci zdôrazňuje neprimeranosť tohto multiplexu, ďalej Persidera už pred prerozdelením frekvenčného pásma 700 MHz disponovala maximálnym počtom multiplexov technológie DVB‑T, ktoré môže mať operátor v súlade s talianskymi právnymi predpismi, a zachovala si toto postavenie po prechode na technológiu DVB‑T2, a napokon sa zdá, že Cairo Network nie je priamo dotknutá rovnakými protiprávnosťami, pretože tento prevádzkovateľ vstúpil na trh neskôr na základe verejného obstarávania z roku 2014, na konci ktorého získal práva na používanie svojich frekvencií.
( 81 ) V tejto súvislosti talianska vláda najmä tvrdí, že samotný AGCOM uznal, že na dosiahnutie súladu s vnútroštátnymi súdnymi rozhodnutiami a súdnymi rozhodnutiami Únie nie je možné uvažovať o ďalších štrukturálnych opatreniach, ktoré by sa napokon prekrývali a kumulovali opatrenia prijaté v rokoch 2005 až 2012.
( 82 ) Napríklad vzhľadom na obmedzený počet dostupných multiplexov by zvýšenie konverzného koeficientu pre malých prevádzkovateľov, najmä prostredníctvom rovnocennej konverzie, nevyhnutne viedlo k zníženiu konverzného koeficientu „viacsieťových“ prevádzkovateľov, čo by mohlo byť z technického hľadiska zložité alebo dokonca nerealizovateľné.
( 83 ) Tento súd spresňuje, že uvedený prevádzkovateľ získal práva na používanie frekvencií pre systémy DVB (DVB‑T alebo jeho neskorší technologický vývoj) na základe odplatného postupu uskutočneného v roku 2014, keď bolo známe, že časť frekvencií, ktoré boli predmetom tohto postupu, mala byť neskôr predmetom prerozdelenia frekvenčného pásma 700 MHz, a že výzva na podávanie žiadostí o účasť výslovne stanovovala, že v čase uvoľnenia frekvencií úspešný uchádzač získa rovnocennú frekvenciu (pokiaľ ide o pokrytie a trvanie), ako je frekvencia, ktorá mu bola pridelená.
( 84 ) Pozri rozsudok Europa Way a Persidera (body 79 a 80, ako aj citovaná judikatúra).
( 85 ) Pozri rozsudok z 20. decembra 2017, Global Starnet ( C‑322/16 , EU:C:2017:985 , bod 47 a citovaná judikatúra). V iných kontextoch, ale v rovnakom zmysle, Súdny dvor spresnil, že pôsobnosť zásady ochrany legitímnej dôvery nemôže byť rozšírená do tej miery, aby vo všeobecnosti bránila uplatneniu novej právnej úpravy na budúce účinky situácií, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (rozsudok z 3. septembra 2015, A2A, C‑89/14 , EU:C:2015:537 , bod 38 a citovaná judikatúra), a že ak mohol opatrný a obozretný hospodársky subjekt predvídať prijatie opatrenia, ktoré sa týka jeho záujmov, nemôže sa po jeho prijatí odvolávať na uvedenú zásadu, ak je toto opatrenie prijaté a navyše nie je dôvodné, aby hospodárske subjekty legitímne očakávali, že bude zachovaný existujúci stav, ktorý môže byť zmenený vnútroštátnymi orgánmi v rámci ich voľnej úvahy (rozsudok z 10. septembra 2009, Plantanol, C‑201/08 , EU:C:2009:539 , bod 53 a citovaná judikatúra). Pozri tiež moje návrhy vo veci Secab ( C‑423/23 , EU:C:2025:63 , body 52 a 53 ako aj citovaná judikatúra).
( 86 ) Naopak v prípade, že preskúmanie vykonané týmto súdom vedie tento súd k záveru, že Cairo Network získala rovnakú prenosovú kapacitu až po skončení odplatného postupu udeľovania, bude potrebné preskúmať potrebu nahradiť tomuto prevádzkovateľovi všetky náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so zachovaním tejto kapacity.
( ) Konkrétne články 8 a 9 rámcovej smernice, články 3, 5, 7 a 14 smernice o povolení, články 2 a 4 smernice o hospodárskej súťaži, ako aj odôvodnenia 11 a 20 rozhodnutia 2017/899.