C-764/23

Persidera SpA (C‑766/23)

proti

Ministero delle Imprese e del Made in Italy,

Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni (C‑764/23 a C‑766/23)

za účasti:

Radiotelevisione italiana SpA (RAI),

Associazione di Categoria Aeranti‑Corallo,

Radiotelevisione italiana SpA (RAI),

Elettronica Industriale SpA,

3lettronica Industriale SpA,

Espansione Srl,

Prima TV SpA,

Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni,

Presidenza del Consiglio dei Ministri,

Ministero dell’Economia e delle Finanze,

za účasti:

Radiotelevisione italiana SpA (RAI),

Persidera SpA,

[návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podala Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Elektronické komunikačné služby – Smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/77/ES – Práva na používanie frekvencií digitálneho terestriálneho vysielania pre rozhlas a televíziu – Konverzia práv na používanie – Prideľovanie práv na používanie – Odplatný postup – Zohľadnenie analógových rádiových frekvencií, ktoré boli doposiaľ využívané nezákonne – Nezávislosť národných regulačných orgánov – Charta základných práv Európskej únie – Článok 47 – Účinná súdna ochrana – Vnútroštátna právna úprava obmedzujúca účinky žaloby o neplatnosť“

Úvod

1.

Tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú postupu rekonfigurácie práv na používanie frekvencií digitálneho terestriálneho televízneho vysielania (ďalej len „rekonfigurácia frekvencií“) prostredníctvom prechodu z prenosového systému DVB‑T na (modernejší) prenosový systém DVB‑T2 ( 2 ) v dôsledku prerozdelenia frekvenčného pásma 694 – 790 MHz (ďalej len „frekvenčné pásmo 700 MHz“) v prospech telekomunikačnej siete piatej generácie (ďalej len „sieť 5G“) ( 3 ).

2.

4.

Článok 3 ods. 1 a 2 smernice o povolení s názvom „Všeobecné povolenie elektronických komunikačných sietí a služieb“ znie:

„1. Členské štáty zabezpečia právo slobodne poskytovať elektronické komunikačné siete a služby podliehajúce podmienkam stanoveným v tejto smernici. Na dosiahnutie tohto účelu, členské štáty nebudú brániť podniku, aby poskytoval elektronické komunikačné siete alebo služby, s výnimkou prípadov, kde je to potrebné z dôvodov vysvetlených v článku [52 ods. 1 ZFEÚ].

2. Poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo poskytovanie elektronických komunikačných služieb môže bez toho, aby boli dotknuté… práva na používanie, na ktoré sa odvoláva článok 5, podliehať iba všeobecnému povoleniu. Od spomenutého podniku sa môže požadovať predkladanie oznámenia, ale nemôže sa požadovať získanie výslovného rozhodnutia alebo akéhokoľvek iného správneho opatrenia od národného regulačného orgánu pred vykonávaním práv pochádzajúcich z povolenia. Na základe oznámenia v prípadoch, keď sa to vyžaduje, podnik môže začať činnosť v prípadoch, kde je to potrebné, vzhľadom na ustanovenia o právach používania v článkoch 5, 6 a 7.

…“

5.

„V prípadoch, kde je potrebné, aby poskytovanie práv na používanie rádiových frekvencií bolo obmedzené, členské štáty poskytnú takéto práva na základe výberového kritéria, ktoré musí byť objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané. Všetky takéto výberové kritériá musia prikladať náležitý význam dosiahnutiu cieľov článku 8 [rámcovej smernice] a splneniu požiadaviek článku 9 uvedenej smernice.“

7.

Článok 14 tej istej smernice, s názvom „Zmena a doplnenie práv a povinností“, stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby sa práva, podmienky a postupy týkajúce sa všeobecných povolení a práv na používanie alebo práv na inštalovanie zariadení mohli meniť iba v objektívne odôvodnených prípadoch a primeraným spôsobom, prihliadajúc podľa vhodnosti na osobitné podmienky vzťahujúce sa na prevoditeľné práva na používanie rádiových frekvencií. …

2. Členské štáty nesmú obmedziť práva na inštalovanie zariadení alebo práva na používanie rádiových frekvencií ani odňať takéto práva pred uplynutím lehoty, na ktorú boli udelené, s výnimkou prípadov, keď je to odôvodnené a uplatniteľné v súlade s prílohou a príslušnými vnútroštátnymi predpismi týkajúcimi sa náhrady za odňatie práv.“

Rámcová smernica

…“ ( 8 )

9.

Článok 4 tejto smernice s názvom „Právo odvolať sa“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby na vnútroštátnej úrovni existovali účinné mechanizmy, v rámci ktorých má každý užívateľ alebo podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete a/alebo služby, ktorý je dotknutý rozhodnutím [NRO] právo podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu odvolaciemu orgánu, ktorý je nezávislý od zúčastnených strán. Takýto orgán, ktorým môže byť súd, musí mať zodpovedajúce odborné znalosti na účinné vykonávanie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby sa skutková podstata prípadov riadne zohľadnila a aby existoval účinný odvolací mechanizmus.

Do rozhodnutia o odvolaní zostáva v platnosti rozhodnutie národného regulačného orgánu, pokiaľ sa v súlade s vnútroštátnym právom nenariadia predbežné opatrenia.“

10.

11.

Článok 9 tej istej smernice s názvom „Správa rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia účinnú správu rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby na svojom území v súlade s článkami 8 a 8a, pričom náležite zohľadňujú skutočnosť, že rádiové frekvencie sú verejným majetkom s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou. Zabezpečia, aby prideľovanie frekvenčného spektra pre elektronické komunikačné služby a vydávanie všeobecných povolení alebo individuálnych práv na používanie takýchto rádiových frekvencií príslušnými vnútroštátnymi orgánmi bolo založené na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách.

Pri uplatňovaní tohto článku členské štáty rešpektujú príslušné medzinárodné dohody vrátane rádiokomunikačného poriadku [Medzinárodnej telekomunikačnej únie] a môžu zohľadniť verejné záujmy.“

Smernica o hospodárskej súťaži

12.

13.

Článok 4 tejto smernice, s názvom „Práva na využívanie frekvencií“, stanovuje:

„Bez vplyvu na špeciálne kritéri[á] a postupy prijaté členskými štátmi týkajúce sa udeľovania práv na využívanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb vysielania rádiového a televízneho obsahu s ohľadom na ciele vo všeobecnom záujme v súlade s právom [Únie]:

1.

nesmú členské štáty udeľovať výlučné alebo špeciálne práva na využívanie rádiových frekvencií na poskytovanie elektronických komunikačných služieb,

2.

15.

Článok 5 ods. 1 tohto rozhodnutia znie:

„Členské štáty čo najskôr, avšak najneskôr do 30. júna 2018, prijmú a zverejnia svoj národný plán a harmonogram (ďalej len ‚národný plán‘) obsahujúci podrobné kroky týkajúce sa plnenia svojich povinností vyplývajúcich z článkov 1 a 4. Členské štáty vypracujú svoje národné plány po konzultácii so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami.“

Talianske právo

16.

Ustanovenia, ktoré sú predmetom prejednávaných vecí, boli zavedené článkom 1 ods. 1030 až 1037 zákona č. 205/2017 ( 11 ).

18.

Článok 1 ods. 1031a uvedeného zákona stanovuje:

„Prideľovanie dodatočnej prenosovej kapacity dostupnej na celoštátnej úrovni a terestriálnych frekvencií, okrem frekvencií určených na konverziu práv na používanie podľa odseku 1031 a ktoré sú predmetom plánovania [AGCOM‑om] v [národnom pláne prideľovania frekvencií], ktoré majú byť určené pre službu digitálneho terestriálneho televízneho vysielania v prospech prevádzkovateľov celoštátnych sietí a držiteľa koncesie na verejnoprávne rozhlasové, televízne a multimediálne služby, sa uskutoční prostredníctvom odplatného postupu bez možnosti ďalšieho zvyšovania ponuky, ktoré Ministerstvo pre hospodársky rozvoj vyhlási do 30. novembra 2019 v rámci implementácie postupov, ktoré do 30. septembra 2019 stanoví [AGCOM]…, a na základe týchto zásad a kritérií: a) prideľovať prenosovú kapacitu a frekvencie v blokoch s veľkosťou polovice multiplexu; b) určiť minimálnu hodnotu ponúk na základe trhových hodnôt stanovených [AGCOM‑om]; c) zohľadniť hodnotu predložených ekonomických ponúk; d) zabezpečiť kontinuitu služby, rýchlosť technologického prechodu, ako aj kvalitu technologickej infraštruktúry sprístupnenej vnútroštátnymi prevádzkovateľmi siete pôsobiacimi v danom sektore, vrátane držiteľa koncesie na verejnoprávnu rozhlasovú, televíznu a multimediálnu službu; e) zhodnotiť skúsenosti získané vnútroštátnymi prevádzkovateľmi siete pôsobiacimi v danom sektore, najmä pokiaľ ide o vytváranie sietí digitálneho vysielania; f) posilniť štrukturálnu kapacitu na zabezpečenie účinnosti frekvenčného spektra, profesionalitu a zručnosti získané v sektore, technologické inovácie a optimálne, efektívne a včasné využitie prenosovej kapacity a dodatočných frekvencií; g) zaručiť čo najlepšiu valorizáciu frekvenčného spektra s prihliadnutím na súčasné šírenie kvalitného obsahu v technológii digitálneho terestriálneho televízneho vysielanie pre čo možno najväčšiu skupinu talianskeho obyvateľstva. …“

21.

V rámci rekonfigurácie frekvencií ( 13 ) taliansky zákonodarca zveril AGCOM‑u právomoc prijať nový národný plán prideľovania frekvencií určených na služby digitálneho terestriálneho televízneho vysielania a vymedziť kritériá konverzie vysielacích práv (ďalej len „kritériá konverzie“), ako aj právomoc udeliť práva na využívanie dodatočnej prenosovej kapacity prostredníctvom odplatného postupu bez vyhlásenia výberového konania podľa určitých zásad a kritérií. ( 14 )

22.

Z tohto dôvodu AGCOM vykonal uvedenú právomoc tým, že prijal po prvé rozhodnutie č. 39/19/CONS, ktorým vypracoval nový národný plán prideľovania frekvencií určených na digitálne terestriálne televízne vysielanie, ( 15 ) po druhé rozhodnutie č. 129/19/CONS, ktorým tento orgán na jednej strane definoval kritériá konverzie ( 16 ) a na druhej strane stanovil udelenie práv na využívanie dodatočnej prenosovej kapacity, a po tretie rozhodnutie č. 562/20/CONS, ktorým tento orgán definoval podrobnosti postupu odplatného udeľovania práv na využívanie dodatočnej prenosovej kapacity (ďalej len „postup udeľovania“), pričom tento postup napokon začal na základe rozhodnutia č. 564/20/CONS.

23.

V tejto súvislosti žalobkyne vo veci samej získali vysielacie práva na využívanie prenosovej kapacity vnútroštátneho multiplexu technológie DVB‑T2 podľa kritérií konverzie ( 17 ) a po skončení postupu udeľovania získali práva na využívanie dodatočnej prenosovej kapacity. ( 18 ) Podali však žaloby o neplatnosť viacerých aktov prijatých v rámci tohto konania na Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko) a po zamietnutí týchto žalôb podali odvolanie na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), ktorá je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

2.

Má sa právo Únie, najmä článok 3 ods. 3 a 3a a články 8 a 9 [rámcovej] smernice…, ako aj články 5, 6, 8, 9 a 45 [kódexu], vykladať v tom zmysle, že bráni režimu takého druhu, aký sa v Talianskej republike zaviedol článkom 1 ods. 1031a zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 v znení článku 1 ods. 1105 zákona o štátnom rozpočte na rok 2019, ktorý nezávislý správny orgán zbavuje jeho regulačných funkcií, alebo ho v nich v každom prípade výrazne obmedzuje, pričom stanovuje pridelenie dodatočnej prenosovej kapacity prostredníctvom odplatného postupu v prospech ekonomicky najvýhodnejšej ponuky a za účasti etablovaných prevádzkovateľov, ktorí mali v minulosti dominantné postavenie?

3.

Má sa právo Únie, najmä články 8 a 9 [rámcovej smernice], články 3, 5, 7, 14 [smernice o povolení], články 2 a 4 smernice [o hospodárskej súťaži], odôvodnenia 11 a 20 rozhodnutia [2017/899], zásady spravodlivosti, nediskriminácie, ochrany hospodárskej súťaže a legitímnej dôvery, ako aj zásady primeranosti a vhodnosti, vykladať v tom zmysle, že bráni režimu, aký sa zaviedol prostredníctvom relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy (článok 1 ods. 1030, 1031, 1031a, 1031b, 1032 zákona č. 205/2017) a tiež rozhodnutiami AGCOM‑u [č.] 39/19/CONS, 128/19/CONS, 564/2020/CONS a príslušnými rozhodnutiami vo veci pridelenia práv na používanie frekvencií pre službu digitálnej televízie a ktorým sa neprijímajú štrukturálne opatrenia na obnovenie nerovného stavu vytvoreného predtým aj vzhľadom na nezrovnalosti, ktoré sa skôr konštatovali v rámci vnútroštátnej a nadnárodnej judikatúry, pričom nerozlišuje postavenie prevádzkovateľa, ktorý získal frekvenciu na základe výsledku odplatného výberového konania so stanovením práva na jej zachovanie, alebo sú naopak vhodné a primerané neštrukturálne opatrenia prijaté zo strany AGCOM‑u voči etablovaným spoločnostiam, ktoré pôvodne vlastnili tzv. nadbytočné siete?

5.

28.

Prejudiciálne otázky položené vnútroštátnym súdom možno v podstate rozdeliť do troch kategórií:

–

prvá otázka sa týka možného porušenia zásady účinnej súdnej ochrany (prvá otázka vo veciach C‑764/23 a C‑765/23),

–

druhá otázka sa týka možného porušenia výlučných právomocí AGCOM‑u (druhá otázka vo veciach C‑764/23 a C‑765/23, ako aj prvá otázka vo veci C‑766/23),

V tejto súvislosti pripomínam, že článok 4 ods. 1 rámcovej smernice ukladá najmä povinnosť zaviesť na vnútroštátnej úrovni účinné mechanizmy, v rámci ktorých má každý užívateľ alebo podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo služby, ktorý je dotknutý rozhodnutím NRO, právo podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nezávislému orgánu, ktorý má zodpovedajúce odborné znalosti na účinné vykonávanie svojich funkcií. V tejto súvislosti členské štáty zabezpečia, aby sa skutková podstata prípadov riadne zohľadnila a aby existoval účinný odvolací mechanizmus. Práve vzhľadom na toto ustanovenie vykladané z hľadiska článku 47 Charty treba túto otázku ( 25 ) posúdiť bez toho, aby bolo potrebné za okolností prejednávanej veci rozšíriť toto posúdenie na ďalšie ustanovenia uvedené vnútroštátnym súdom, najmä na článok 6 a článok 19 ods. 1 ZEÚ. ( 26 )

31.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že článok 4 rámcovej smernice nedefinuje konkrétne opatrenia, ktoré musí mať príslušný súd možnosť nariadiť v rámci takejto žaloby ( 27 ). V prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti tak v zásade prináleží členským štátom, aby v rámci svojej procesnej autonómie a pri rešpektovaní požiadaviek vyplývajúcich zo zásady ekvivalencie a efektivity prijali procesné pravidlá platné pre prostriedok nápravy, akým je dotknutý prostriedok vo veci samej ( 28 ).

32.

Hoci za okolností prejednávanej veci zásada ekvivalencie nevyvoláva osobitné ťažkosti, keďže, ako uvádza vnútroštátny súd, príslušné vnútroštátne ustanovenia sa uplatňujú bez rozdielu tak na prostriedky nápravy založené na vnútroštátnom práve, ako aj na prostriedky nápravy založené na práve Únie, neplatí to, pokiaľ ide o uplatnenie zásady efektivity ( 29 ).

36.

V každom prípade ak tento súd rozhodne, že poskytnutie finančnej náhrady môže za okolností prejednávanej veci zabezpečiť dodržanie práva na účinnú súdnu ochranu, musí byť prípadná náhrada škody v súlade so zásadou efektivity a v dôsledku toho musí pokrývať celú škodu spôsobenú dotknutým osobám tak, aby sa prinajmenšom vo svojom majetkovom obsahu obnovila situácia, ktorá by existovala v prípade neexistencie porušenia práva Únie.

37.

To isté platí v druhom rade, pokiaľ ide o obmedzenie ochranných opatrení na vyplatenie zálohy. V prípade, že by vnútroštátny súd považoval finančnú náhradu za nedostatočnú na zaručenie účinnej súdnej ochrany dotknutých osôb, obmedzenie predbežných opatrení na vyplatenie zálohy zjavne nie je spôsobilé zaručiť obnovenie predchádzajúceho stavu alebo naturálnu náhradu a v dôsledku toho hrozí, že sa oslabí potrebný účinok týchto práv. ( 36 ) Na druhej strane, ak vnútroštátny súd považuje finančnú náhradu za dostatočnú na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany dotknutých osôb, preventívne opatrenia obmedzené na vyplatenie zálohy sa tiež zdajú byť vhodné na zabezpečenie tejto ochrany.

38.

Na záver navrhujem odpovedať na prvú otázku vo veciach C‑764/23 a C‑765/23 tak, že článok 4 ods. 1 rámcovej smernice v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje účinky prostriedkov nápravy proti aktom týkajúcim sa prideľovania frekvencií v rámci rekonfigurácie frekvencií na priznanie finančného odškodnenia a obmedzuje rozsah ochranných opatrení na zaplatenie zálohy, pokiaľ je priznaná náhrada škody spôsobilá pokryť všetku škodu, ktorú dotknuté osoby utrpeli, aby sa obnovila majetková situácia, ktorá by nastala, ak by nedošlo k porušeniu práva Únie.

Pokiaľ ide v prvom rade o pojem „nezávislosť“, článok 3 tejto smernice okrem iného stanovuje, že úlohy zverené NRO vykonáva príslušný orgán a že NRO konajú nezávisle a v súvislosti s plnením úloh, ktorými sú poverené na základe vnútroštátneho práva preberajúceho právo Únie, nežiadajú ani neprijímajú pokyny od žiadneho iného orgánu, pričom najmä spresňuje, že to nebráni dohľadu nad nimi podľa vnútroštátneho ústavného práva. ( 39 ) Pojem „nezávislosť“ však uvedená smernica nedefinuje. Súdny dvor vo svojej judikatúre týkajúcej sa NRO v kontexte vnútorného trhu s energiou napriek tomu spresnil obsah tohto pojmu, ( 40 ) pričom najmä uviedol, že výlučná právomoc a nezávislosť NRO musí byť zaručená aj vo vzťahu k vnútroštátnemu zákonodarcovi. ( 41 ) Súdny dvor tak zdôraznil, že právomoci vyhradené NRO patria do oblasti výkonu na základe špecializovaného technického posúdenia reality, pričom spresnil, že pri výkone týchto právomocí podliehajú NRO zásadám a pravidlám stanoveným v takom podrobnom normatívnom rámci na úrovni Únie, ktoré obmedzujú mieru ich voľnej úvahy a bránia im v rozhodnutiach politickej povahy. ( 42 )

42.

V tejto súvislosti sa mi zdá, že hoci na základe príslušných ustanovení rámcovej smernice nie je jednoduché rozlišovať konkrétne činnosti, ktoré sú výlučne zverené NRO ( 47 ), v každom jednotlivom prípade, z týchto ustanovení vyplýva, že zásah vnútroštátneho zákonodarcu do definovania určitých aspektov postupov udeľovania práv na používanie nie je vylúčený, ale musí podliehať presne vymedzeným obmedzeniam. Podľa môjho názoru je pravda, že členské štáty môžu na jednej strane prijať pravidlá, ktoré im v súlade s právom Únie umožnia vykonávať ich politiky v oblasti rádiového frekvenčného spektra, a na druhej strane musia prijať pravidlá umožňujúce zabezpečiť, aby NRO dodržiavali povinnosti stanovené v článku 8 tejto smernice. Naproti tomu sa musia zdržať prijatia opatrení, ktoré patria do technickej právomoci NRO alebo do nej zasahujú. Toto obmedzenie podľa môjho názoru vyplýva nielen z osobitných ustanovení, ktoré priznávajú určité právomoci NRO, ale aj z cieľov a základných zásad tejto právnej úpravy, akými sú cieľ podporovania hospodárskej súťaže a zásada zákazu diskriminácie.

44.

V prejednávanej veci mal AGCOM podľa rozdelenia právomocí stanoveného talianskym zákonodarcom právomoc prijať nový národný plán prideľovania frekvencií určených na službu digitálneho terestriálneho televízneho vysielania a definovať kritériá konverzie , zatiaľ čo Ministerstvo pre podnikanie a značku Made in Italy bolo zodpovedné za vypracovanie plánu na vykonanie rozhodnutia 2017/899 ( 48 ) a za začatie odplatného postupu bez vyhlásenia súťaže na účely pridelenia zostávajúcej prenosovej kapacity. Okrem toho, pokiaľ ide o to, čo je v prejednávanej veci relevantné, tento zákonodarca sám stanovil, že pridelenie dodatočnej prenosovej kapacity „sa uskutoční prostredníctvom odplatného postupu“, a medzi kritériá na zadanie tejto kapacity zahrnul pridelenie tejto kapacity „na základe blokov s rozsahom polovice multiplexu“ ( 49 ), čo vyvoláva pochybnosti, pokiaľ ide o zásah uvedeného zákonodarcu do právomocí AGCOM‑u.

47.

Na záver navrhujem odpovedať na tretiu až piatu prejudiciálnu otázku vo veci C‑764/23, na tretiu a štvrtú otázku vo veci C‑765/23, ako aj na druhú a tretiu otázku vo veci C‑766/23 tak, že právny rámec Únie v oblasti elektronických komunikácií ( 55 ) sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje procesné pravidlá týkajúce sa rekonfigurácie frekvencií, pokiaľ tieto pravidlá nezahŕňajú technické podmienky, ktoré patria do výlučnej právomoci NRO.

O zlučiteľnosti postupu rekonfigurácie frekvencií

48.

Tretia kategória otázok sa v podstate týka zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa rekonfigurácie frekvencií s regulačným rámcom Únie v oblasti elektronických komunikácií. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či právo Únie ( 56 ) bráni zákonnej a podzákonnej vnútroštátnej právnej úprave ( 57 ), ktorá v prvom rade pri rekonfigurácii frekvencií nestanovuje rovnocennú konverziu a vyhradzuje časť prenosovej kapacity na odplatný postup, ďalej neobsahuje štrukturálne opatrenia určené na nápravu nezákonnosti, ku ktorej predtým došlo na talianskom trhu vysielacích služieb, a napokon nezohľadňuje legitímnu dôveru, ktorú nadobudol prevádzkovateľ, ktorý získal práva na používanie frekvencií na základe predchádzajúceho odplatného súťažného postupu.

49.

51.

Doteraz sa v judikatúre Súdneho dvora na základe vyššie uvedených ustanovení konštatovalo, že prijatie vnútroštátnych opatrení, ktoré udeľujú všeobecné povolenie podnikať na trhu vysielacích služieb, upravil iba v prospech existujúcich kanálov, ( 63 ) ako aj uplatnenie odlišných konverzných koeficientov na prevádzkovateľov nachádzajúcich sa v porovnateľnej situácii, ( 64 ) je v rozpore s právom Únie, a rozhodol, že bezodplatnosť pridelenia rádiových frekvencií nepatrí medzi zásady práva Únie, na základe ktorých musia byť organizované výberové konania. ( 65 )

52.

V tomto prípade talianske orgány v rámci postupu rekonfigurácie frekvencií uplatnili spoločný konverzný koeficient 0,5 pre všetkých existujúcich prevádzkovateľov a pridelili dodatočnú prenosovú kapacitu prostredníctvom odplatného postupu založeného na asymetrických kritériách určených na zvýhodnenie prevádzkovateľov „jednej siete“ a nových účastníkov. ( 66 ) Vnútroštátny súd má preto overiť, či nové práva na využívanie prenosovej kapacity boli udelené najmä na základe nediskriminačných a primeraných kritérií v súlade so zásadami uvedenými v bode 49 týchto návrhov. ( 67 ) Tento súd by teda mal zohľadniť najmä charakteristiky a technologické obmedzenia rekonfigurácie frekvencií, ( 68 ) historický vývoj talianskeho trhu vysielacích služieb a osobitné okolnosti, ktoré charakterizovali pridelenie frekvencií prevádzkovateľovi Cairo Network.

53.

Hoci vnútroštátnemu súdu prináleží rozhodnúť o týchto mimoriadne technických aspektoch tak, že vykoná posúdenie skutkových okolností vo veci samej, Súdnemu dvoru prináleží, aby mu v tejto súvislosti poskytol užitočné usmernenia. Na tento účel preskúmam po prvé nevyhnutnosť rovnocennej konverzie, po druhé potrebu štrukturálneho asymetrického opatrenia na nápravu pretrvávajúceho protiprávneho stavu na talianskom trhu vysielacích služieb a po tretie uplatnenie zásady legitímnej dôvery, pokiaľ ide o prevádzkovateľa Cairo Network, ktorý nadobudol svoje práva na používanie frekvencií na základe predchádzajúceho odplatného postupu.

Po prvé prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, či a v akom rozsahu bolo uplatnenie odlišného konverzného koeficientu technicky uskutočniteľné, vzhľadom na obmedzený počet dostupných multiplexov. ( 71 )

57.

Po druhé, keďže multiplexy technológie DVB‑T2 sú výkonnejšie ako multiplexy technológie DVB‑T, rovnocenná konverzia by mohla viesť nielen k zachovaniu existujúcej prenosovej kapacity dotknutých prevádzkovateľov, ale aj k jej zvýšeniu . ( 72 )

58.

Po tretie je potrebné určiť, akým spôsobom odplatný postup udeľovania frekvencií, ktorý zahŕňal asymetrické podmienky s cieľom kompenzovať štrukturálne nevýhody menších (neetablovaných) prevádzkovateľov, umožnil týmto prevádzkovateľom do určitej miery kompenzovať ich nevýhodné postavenie na relevantnom trhu. ( 73 )

59.

62.

V tejto súvislosti sa domnievam, že v zásade, pokiaľ vnútroštátne súdy konštatovali, že talianske orgány porušili právo Únie tým, že neoprávnene pridelili a zachovali televízne frekvencie v prospech určitých prevádzkovateľov, najmä vzhľadom na rozsudky Súdneho dvora ( 77 ), je potrebné tieto porušenia napraviť. ( 78 ) Súdny dvor v týchto rozsudkoch ani vnútroštátny súd v rozhodnutiach vydaných na základe týchto rozsudkov však neuviedli presné údaje o opatreniach, ktoré treba prijať na nápravu zistených nezrovnalostí. Okrem toho z návrhov na začatie prejudiciálneho konania jasne nevyplýva, či a v akom rozsahu postupne prijaté opatrenia predĺžili stav nezrovnalosti, ( 79 ) ktorého súčasné účinky sa v každom prípade dotýkajú každej zo žalobkýň vo veci samej značne odlišným spôsobom. ( 80 )

63.

Vnútroštátnemu súdu teda prináleží overiť, či asymetrické opatrenia prijaté talianskymi orgánmi v rámci odplatného postupu udeľovania stanoveného talianskym zákonodarcom umožnili napraviť protiprávny stav ( 81 ) alebo či boli nevyhnutné následné štrukturálne opatrenia, ako sa zrejme domnieva.

64.

Bez toho, aby som chcel zasahovať do právomocí tohto súdu, uvádzam, že na účely vykonania tohto overenia bude musieť uvedený súd najmä zistiť, či prijatie neskorších asymetrických opatrení bolo nevyhnutné vzhľadom na cieľ podpory a ochrany hospodárskej súťaže, čo zahŕňa analýzu prípadných súčasných dôsledkov vyššie uvedených protiprávností na trh vysielacích služieb v Taliansku. Na tento účel bude tiež potrebné overiť, či sú ďalšie asymetrické opatrenia z technického hľadiska uskutočniteľné . ( 82 )

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora právo odvolávať sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery – ktorá patrí medzi základné zásady Únie a inštitúcie Únie, ale aj členské štáty pri výkone právomocí, ktoré im zverujú smernice Únie, ju musia dodržiavať – sa vzťahuje na každú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, u ktorej správny orgán vyvolal odôvodnené očakávania z dôvodu presných ubezpečení, ktoré jej poskytol. Príkladom týchto ubezpečení sú presné, nepodmienené a súhlasné informácie, ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov, bez ohľadu na formu, akou sa oznamujú. ( 84 ) Súdny dvor však rozhodol, že hospodársky subjekt sa nemôže spoliehať na to, že nedôjde k nijakým legislatívnym zmenám, ale môže len spochybniť spôsob takejto zmeny, ( 85 ) ako je to v prejednávanej veci, keďže rekonfigurácia frekvencií bola okrem toho vyžadovaná právom Únie, pretože prerozdelenie frekvenčného pásma 700 MHz, ktoré vyžadovalo rekonfiguráciu frekvencií, sa predpokladalo v rozhodnutí 2017/899.

67.

Vzhľadom na túto judikatúru treba uviesť, že samotná okolnosť, že prevádzkovateľ je nositeľom práv na používanie komunikačnej siete, nemôže sama osebe založiť jeho legitímnu dôveru v skutočnosť, že pri rekonfigurácii frekvencií budú jeho práva zaručené alebo zmenené na práva na používanie rovnocennej prenosovej kapacity. Inak je to však v prípade, ak jej príslušné orgány poskytli konkrétne a nepodmienené záruky, že jeho práva na používanie budú zachované alebo že v takom prípade budú poskytnuté rovnocenné práva.

68.

Vzhľadom na informácie, ktoré Súdnemu dvoru poskytol vnútroštátny súd, sa zdá, že uistenia poskytnuté talianskymi orgánmi v prejednávanej veci môžu založiť legitímnu dôveru dotknutého hospodárskeho subjektu, čo v každom prípade prináleží overiť tomuto súdu. Okrem toho, ak sa táto okolnosť potvrdí, uvedený súd má tiež preskúmať, či vzhľadom na zlepšenie prenosového systému udelenie nových práv na používanie v kontexte postupu rekonfigurácie frekvencií umožnilo tomuto prevádzkovateľovi napriek uplatneniu kritéria konverzie 0,5 zachovať rovnakú prenosovú kapacitu ako je kapacita, ktorú mal predtým, čím splnil tieto očakávania. ( 86 )

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré podala Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), tak, že právny rámec Únie v oblasti elektronických komunikácií, najmä článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, v zmysle článku 47 Charty základných práv Európskej únie, články 3 ods. 3 a 3a, články 8 a 9 smernice 2002/21, zmenenej smernicou 2009/140, články 3, 5, 7 a 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002, o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení), zmenenej smernicou 2009/140, články 2 a 4 smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb a odôvodnenia 11 a 20 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/899 zo 17. mája 2017 o využívaní frekvenčného pásma 470 – 790 MHz v Únii

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v rámci postupu rekonfigurácie práv na používanie frekvencií digitálneho terestriálneho televízneho vysielania,

–

obmedzuje účinky žalôb proti aktom týkajúcim sa pridelenia frekvencií na poskytnutie finančnej náhrady a obmedzuje rozsah ochranných opatrení na zaplatenie zálohy, pokiaľ je priznaná náhrada škody spôsobilá pokryť celú škodu, ktorá vznikla dotknutým osobám, tak, aby sa obnovila majetková situácia, ktorá by nastala, ak by nedošlo k porušeniu práva Únie,

( 3 ) Toto prerozdelenie bolo stanovené v článku 1 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/899 zo 17. mája 2017 o využívaní frekvenčného pásma 470 – 790 MHz v Únii ( Ú. v. EÚ L 138, 2017, s. 131 ). Pridelenie frekvenčného pásma 700 MHz do siete 5G viedlo k výraznému zníženiu frekvenčného spektra prideleného televíznemu vysielaniu (v rozsahu 30 % predtým využívaného pásma).

( 4 ) V prejednávanej veci Ministero delle imprese e del Made in Italy (Ministerstvo pre podnikanie a značku Made in Italy, Taliansko) vo veciach C‑764/23 a C‑766/23, ako aj Presidenza del Consiglio dei Ministri (predsedníctvo Rady ministrov, Taliansko) a Ministero dell’Economia e delle Finanze (Ministerstvo hospodárstva a financií, Taliansko) vo veci C‑765/23.

( 5 ) Z technického hľadiska táto konverzia predpokladala prechod z celoštátnych multiplexov s technológiou DVB‑T na nové vnútroštátne multiplexy s technológiou DVB‑T2. Multiplex je signál, ktorý spoločne prenáša viacero služieb televízneho vysielania digitálnym terestriálnym spôsobom, pričom každý multiplex umožňuje vysielanie určitého počtu televíznych alebo rozhlasových programov.

( 9 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 7 ; Mim. vyd. 13/029, s. 323).

( 10 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (ďalej len smernica „o univerzálnej službe“) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 51 ; Mim. vyd. 13/029, s. 367).

( 11 ) Legge n. 205 – Bilancio di previsione dello Stato per l’anno finanziario 2018 e bilancio pluriennale per il triennio 2018‑2020 (zákon č. 205 o štátnom rozpočte na rozpočtový rok 2017 a viacročnom rozpočte na trojročné obdobie 2017 – 2019) z 27. decembra 2017 (GURI č. 302 z 29. decembra 2017, riadny dodatok GURI č. 62), v znení legge č. 145 – Bilancio di previsione dello Stato per l’anno finanziario 2019 e bilancio pluriennale per il triennio 2019‑2021 (zákon č. 145 o štátnom rozpočte na rozpočtový rok 2019 a viacročného rozpočtu na obdobie 2019 – 2021), z 30. decembra 2018 (riadny dodatok č. 62 GURI č. 302 z 31. decembra 2018, ďalej len „zákon č. 205/2017“).

( 12 ) V prejednávanej veci Cairo Network, ako aj Europa Way mali právo na používanie jedného multiplexu a Persidera bola nositeľom práv na používanie piatich multiplexov.

( 13 ) Pozri bod 1 vyššie.

( 14 ) Konkrétne bola táto právomoc zverená AGCOM‑u na základe článku 1 ods. 1030 až 1037 zákona č. 205/2017. Taliansky zákonodarca okrem toho poveril Ministerstvo pre podnikanie a značku Made in Italy vypracovaním plánu na účely vykonania rozhodnutia 2017/899 a začatím postupu prideľovania dodatočnej prenosovej kapacity.

( 20 ) Táto prejudiciálna otázka bola formulovaná takto: „3. Má sa právo Únie, najmä články 8 a 9 [rámcovej smernice], články 3, 5, 7, 14 [smernice o povolení], články 2 a 4 smernice [o hospodárskej súťaži], odôvodnenia 11 a 20 rozhodnutia [2017/899], zásady spravodlivosti, nediskriminácie, ochrany hospodárskej súťaže a legitímnej dôvery, ako aj zásady proporcionality a vhodnosti, vykladať v tom zmysle, že bráni režimu, aký sa v Talianskej republike zaviedol prostredníctvom článku 1 ods. 1101 až 1108 zákona o štátnom rozpočte na rok 2019, článku 1 ods. 1030, 1031, 1031a, 1031c, 1032, 1033, 1034 a 1037 zákona o štátnom rozpočte na rok 2018, rozhodnutiami AGCOM‑u 39/19/CONS..., 128/19/CONS a 129/19/CONS a tiež príslušnými opatreniami vo veci pridelenia práv na používanie frekvencií pre službu digitálnej televízie, ktorým sa neprijímajú štrukturálne opatrenia [a –] hoci pri existencii neštrukturálnych kompenzačných opatrení a opatrení na opätovné nastolenie rovnováhy – a na obnovenie predtým vzniknutej nerovnej situácie sa stanovuje odplatný postup vyžadujúci od prevádzkovateľa ďalšie náklady a finančnú záťaž, a bráni toto právo [Únie], najmä s ohľadom na zásady proporcionality, vhodnosti, ako aj zásady potvrdené rozsudkom Persidera (C‑112/16, ďalej len ‚rozsudok Persidera, EU:C:2017:597 ), režimu uvedenému vyššie, a to aj z dôvodu celkového vývoja tohto režimu a ‚anomálií‘, ‚kritických bodov‘ a ‚nezrovnalostí‘ daného režimu, ktoré sa konštatovali vo vnútroštátnej a nadnárodnej judikatúre, na ktorú sa odkazuje v odôvodnení tohto [rozhodnutia], alebo sú naopak neštrukturálne opatrenia prijaté regulátorom na účely opätovného nastolenia rovnováhy režimu dostatočné?“

( 25 ) Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora článok 4 „rámcovej smernice“ je výrazom zásady účinnej súdnej ochrany zaručenej článkom 47 Charty, podľa ktorej súdom členských štátov prináleží, aby zabezpečili súdnu ochranu práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie (pozri rozsudok z 20. apríla 2023, DIGI Communications, C‑329/21 , EU:C:2023:303 , bod 33 a citovanú judikatúru). Súdny dvor v tejto súvislosti tiež spresnil, že výklad článku 4 ods. 1 rámcovej smernice musí zohľadniť význam tohto základného práva, ako vyplýva zo systému zavedeného Chartou ako celku. Treba vziať do úvahy najmä to, že článok 52 ods. 1 Charty síce pripúšťa obmedzenia výkonu práv v nej zakotvených, ale zároveň vyžaduje, aby každé obmedzenie rešpektovalo obsah dotknutého základného práva, a ďalej to, a aby bolo každé obmedzenie nevyhnutné v súlade so zásadou proporcionality a aby skutočne zodpovedalo cieľom všeobecného záujmu uznaného Úniou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2023, DIGI Communications, C‑329/21 , EU:C:2023:303 , bod 40 a citovanú judikatúru).

( 29 ) Podľa judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o zásadu efektivity, každý prípad, v ktorom je nastolená otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie vedie k nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práva Únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, na jeho priebeh a osobitosti na jednotlivých vnútroštátnych súdoch. Z tohto hľadiska treba v prípade potreby vziať do úvahy zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému, akými sú ochrana práva na obranu, zásada právnej istoty a riadneho priebehu konania [pozri rozsudok z 25. januára 2024, Caixabank (Premlčanie vrátenia hypotekárnych poplatkov) ( C‑810/21 až C‑813/21 , EU:C:2024:81 , bod 45 a citovanú judikatúru)].

( 33 ) Článok 1 ods. 1 tohto rozhodnutia totiž v podstate vyžadoval prerozdelenie frekvenčného pásma 700 MHz do 30. júna 2020 alebo o dva roky neskôr na základe opodstatnených dôvodov uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu. V tejto súvislosti článok 1 ods. 1037 zákona č. 205/2017 zaviedol obmedzenia predmetného práva na podanie opravného prostriedku „z dôvodu vyššieho národného záujmu spojeného s rýchlym uvoľnením a prideľovaním frekvencií“.

( 34 ) Okrem toho Komisia poznamenáva, že vo veciach samých nie je spresnené, v čom spočíva obnovenie predchádzajúceho stavu alebo naturálna náhrada, ktorú si žalobkyne vo veci samej želajú, a že týmto spoločnostiam sa v každom prípade podarilo prostredníctvom postupu udeľovania získať rovnakú prenosovú kapacitu, ako bola tá, o ktorú žiadali, avšak s dodatočnými nákladmi. Europa Way však zdôrazňuje, že v rámci postupu udeľovania získala sieť, ktorá nie je schopná pokryť významnú časť územia a obyvateľstva štátu. Ide o skutočnosti, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri svojom posúdení okolností prejednávanej veci.

( 35 ) Ako uviedla Mediaset vo svojich písomných pripomienkach, v talianskej právnej úprave existujú ďalšie príklady opatrení schválených vnútroštátnymi súdmi, ktoré ukladajú povinnosť nahradiť zodpovedajúcu škodu v situáciách, ktoré sa vyznačujú silným verejným záujmom, v ktorých má rozhodujúci význam faktor času.

( 36 ) Pozri rozsudok z 19. júna 1990, Factortame a i. ( C‑213/89 , EU:C:1990:257 , bod 21 ).

( 37 ) Konkrétne článok 3 ods. 3 a 3a, články 8 a 9 rámcovej smernice, ako aj články 5, 6, 8, 9 a 45 kódexu.

( 40 ) Konkrétne uviedol, že tento pojem v jeho obvyklom zmysle označuje postavenie, ktoré dotknutému orgánu zabezpečuje možnosť konať úplne slobodne vo vzťahu k subjektom, voči ktorým musí byť zabezpečená jeho nezávislosť, a to bez akýchkoľvek pokynov a vonkajšieho vplyvu, a že táto rozhodovacia nezávislosť v sebe zahŕňa to, že NRO v rámci svojich regulačných povinností a právomocí prijíma svoje rozhodnutia samostatne, výlučne na základe verejného záujmu, v úsilí zabezpečiť súlad s cieľmi sledovanými právnou úpravou Únie a bez toho, aby podliehal vonkajším pokynom od iných verejných alebo súkromných orgánov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Nemecko (Prebratie smerníc 2009/72 a 2009/73) [C‑718/18, ďalej len rozsudok „Komisia/Nemecko (Prebratie smerníc 2009/72 a 2009/73)“] EU:C:2021:662 , body 108 a 109 ako aj citovanú judikatúru)]. Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesol 5. septembra 2024 vo veci Alajärven Sähkö Oy a i. a Elenia Verkko ( C‑48/23 , EU:C:2024:695 , body 35 až 39 a citovanú judikatúru).

( 44 ) Podľa článku 8 ods. 1 rámcovej smernice členské štáty v zásade zabezpečia, aby NRO pri vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici a špecifických smerniciach, uskutočnili všetky zodpovedajúce opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených v odsekoch 2 až 4 tohto článku, ktoré spočívajú najmä v podpore hospodárskej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a služieb, podpore rozvoja vnútorného trhu a podpore záujmov občanov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Europa Way a Persidera, bod 62 ako aj citovanú judikatúru), okrem iného podporou efektívneho využívania rádiových frekvencií a vylúčením akejkoľvek diskriminácie pri zaobchádzaní s podnikmi poskytujúcich elektronické komunikačné siete a služby v súlade s článkom 8 ods. 2 písm. d) a článkom 8 ods. 3 písm. c) tejto smernice.

( 45 ) Pozri rozsudok Europa Way a Persidera (bod 55). Konkrétnejšie, v prejednávanej veci Súdny dvor rozhodol, že nezávislosť takéhoto orgánu by bola ohrozená v prípade, ak by sa takým vonkajším subjektom – v tomto prípade talianskemu ministrovi pre hospodársky rozvoj a talianskemu zákonodarcovi – umožnilo prerušiť alebo dokonca zrušiť mimo rámca predpokladov dohľadu a odvolania podľa článku 3 ods. 3a prvého pododseku rámcovej smernice prebiehajúce výberové konanie na účely pridelenia rádiových frekvencií, za ktorého organizáciu je zodpovedný uvedený orgán (rozsudok Europa Way a Persidera, bod 56).

( 47 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Europa Way a Persidera ( C‑560/15 , EU:C:2017:251 , body 67 a 68 a citovaná judikatúra).

( 48 ) Cieľom tohto plánu stanoveného v článku 5 tohto rozhodnutia je podľa odôvodnenia 20 tohto rozhodnutia „uľahčiť využívanie frekvenčného pásma 700 MHz na pozemské bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby a zároveň zabezpečí kontinuita služieb televízneho vysielania, ktoré toto pásmo opustia“.

( 49 ) Toto kritérium je stanovené v článku 1 ods. 1031a písm. a) zákona č. 205/2017. Cairo Network tvrdí, že ďalšie kritérium týkajúce sa zhodnotenia „skúseností získané vnútroštátnymi prevádzkovateľmi siete pôsobiacimi v danom sektore“ stanovené v písmene e) tohto ustanovenia, podľa ktorého treba osobitne zohľadniť „vytváranie sietí digitálneho vysielania“, by tiež mohlo spôsobiť ťažkosti. Domnievam sa však, že toto kritérium je na prvý pohľad dostatočne široké na to, aby mohlo zasahovať do právomocí AGCOM‑u, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

( 50 ) Vyplýva to z návrhu predloženého na verejnú konzultáciu rozhodnutím AGCOM‑u č. 474/18/CONS z 27. septembra 2018, ktorý bol vypracovaný pred prijatím zákona č. 145/2018, ktorý tým, že zaviedol článok 1 ods. 1031a zákona č. 205/2017, teda len prebral kritérium konverzie plánované týmto orgánom.

( 51 ) Okrem toho podľa tejto vlády AGCOM pri výkone svojej oznamovacej právomoci vyjadril uvedenej vláde potrebu zásahu zákonodarcu, ktorý spočíva v úprave zálohy jednej tretiny prenosovej kapacity vyhradenej pre miestnych vysielateľov s cieľom prideliť ju na proces reorganizácie národného vysielania, ako to vyplývalo z rozhodnutia č. 480/14/CONS dávno pred prijatím zákona č. 205/2017.

( 58 ) Pozri najmä článok 8 ods. 2 písm. b) a d) rámcovej smernice.

( 59 ) Pozri najmä článok 4 ods. 2 smernice o hospodárskej súťaži, článok 5 ods. 2 druhý pododsek a článok 7 ods. 3 smernice o povolení, ako aj článok 9 ods. 1 rámcovej smernice. V odôvodneniach 11 a 20 rozhodnutia (EÚ) 2017/899 sa ďalej uvádza, že pri prideľovaní frekvenčného pásma 700 MHz musia mať užívatelia digitálneho terestriálneho televízneho vysielania dlhodobú regulačnú predvídateľnosť, aby sa zabezpečilo poskytovanie a rozvoj ich služieb, a že členské štáty, ktoré majú v úmysle zachovať digitálne terestriálne televízne vysielanie, by mali zvážiť možnosť uľahčenia prechodu na technológie efektívnejšieho využívania frekvenčného spektra, ako je napríklad technológia DVB‑T2.

( 60 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Persidera (bod 40). V tomto prípade ide o konverziu rádiových frekvencií v kontexte digitalizácie.

( 61 ) Pozri článok 14 ods. 1 smernice o povolení. Okrem toho odsek 2 tohto ustanovenia spresňuje, že členské štáty nesmú obmedziť práva na inštalovanie zariadení alebo práva na používanie rádiových frekvencií ani odňať takéto práva pred uplynutím lehoty, na ktorú boli udelené, s výnimkou prípadov, keď to je odôvodnené.

( 62 ) Naopak, ako zdôrazňuje Komisia, zdá sa, že článok 6 rozhodnutia 2017/899 ponecháva členským štátom širokú mieru voľnej úvahy, keďže stanovuje, že členské štáty môžu v prípade potreby a v súlade s právom Únie zabezpečiť, aby sa poskytla primeraná náhrada za priame náklady na prechod alebo prerozdelenie využívania frekvenčného spektra. Okrem toho príloha k rozhodnutiu uvádza, že medzi dôvody, ktoré môžu odôvodniť dvojročné oneskorenie rekonfigurácie, môžu patriť „finančné náklady na prechod presahujúce očakávané príjmy z postupov udeľovania“, čo naznačuje, že členské štáty majú možnosť uskutočniť odplatné verejné súťaže.

( 66 ) Ako uvádza talianska vláda, prideľované frekvencie boli rozdelené do štyroch blokov, z ktorých každý zodpovedá právu na používanie v rozsahu polovice multiplexu a je rozdelený do troch kategórií: prvá kategória (pozostávajúca z jedného bloku) bola vyhradená pre účasť nových účastníkov a subjektov, ktorí mali predtým jednu sieť DVB‑T, druhá kategória (pozostávajúca z jedného bloku) bola vyhradená pre účasť uvedených subjektov a spoločnosti Persidera (pričom prevádzkovatelia v prvých dvoch kategóriách mali nárok na zníženie minimálnej ceny stanovenej pre každý blok o 50 %) a tretia kategória (pozostávajúca zo zvyšných dvoch blokov) bola otvorená pre účasť všetkých účastníkov trhu. Okrem toho AGCOM nanovo definoval strop práv na používanie, ktoré možno prideliť každému prevádzkovateľovi, čím sa v systéme DVB‑T zvýšil z maximálneho počtu 5 multiplexov z 20 na maximálne 3 z 12 multiplexov v systéme DVB‑T2. RAI tiež zdôrazňuje, že rozhodnutím č. 25/23/CONS AGCOM vyhradil subjektom, ktoré sa nezúčastnili na odplatnom postupe (najmä Europa Way), samostatný a bezodplatný postup na pridelenie multiplexu č. 12.

( 67 ) Naproti tomu sa domnievam, že uplatnenie objektívnych a transparentných kritérií v zásade nevyvoláva pochybnosti, keďže postup rekonfigurácie frekvencií je založený na kritériách, ktoré nenechávajú správnemu orgánu žiadnu mieru voľnej úvahy a sú jasne vymedzené v zákone a v jeho vykonávacích opatreniach, ktoré prijal AGCOM alebo Ministerstvo pre podnikanie a značku Made in Italy.

( 68 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Persidera (bod 55).

( 74 ) V rámci prechodu z analógových sietí na digitálne totiž Súdny dvor rozhodol, že technicky nie je možné rozdeliť rádiové frekvencie, čo môže odôvodniť pridelenie nižšieho alebo vyššieho počtu digitálnych sietí vo vzťahu k počtu prevádzkovaných analógových staníc, aby sa zabránilo čiastkovým výsledkom (pozri v tomto zmysle rozsudok Persidera, bod 54). V prejednávanej veci žalobkyne vo veci samej zdôrazňujú, že konverzný faktor 0,5 nezvýhodňuje malých prevádzkovateľov z dôvodu, že je technicky nemožné rozdeliť frekvencie, čo znamená, že prevádzkovatelia, ktorí majú polovicu multiplexu, musia uzatvárať kartely s inými prevádzkovateľmi, čo im bráni nezávisle spravovať frekvencie.

( 75 ) Súdny dvor totiž už sankcionoval uplatnenie formálne jednotného konverzného kurzu, ktorý však viedol k neúmerne odlišným výsledkom medzi spoločnosťami RAI a Mediaset na jednej strane a spoločnosťou Persidera na strane druhej (rozsudok Persidera, body 48 a 49). Hoci to tak nie je v konaniach vo veci samej, kladiem si otázku, či je kritérium prísnej proporcionality pri prideľovaní sietí DVB‑T2 (podľa ktorého každý predtým prevádzkovaný multiplex zodpovedá po novom polovici multiplexu) dostatočné na zabezpečenie cieľa podpory hospodárskej súťaže, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania vzhľadom na to, že toto kritérium umožňuje najväčším prevádzkovateľom zachovať si v absolútnom vyjadrení svoje postavenie na trhu.

( 79 ) V tejto súvislosti treba pripomenúť, že talianske orgány už prijali opatrenia na kompenzáciu anomálií ovplyvňujúcich taliansky analógový televízny trh, ktoré sa týkali najmä uloženia osobitných dočasných povinností spoločnostiam RAI a Mediaset alebo vyhradenia zvýhodneného postavenia ich konkurentom v postupoch udeľovania nových práv na používanie. Tieto kompenzačné opatrenia sa však netýkali spoločnosti Persidera, pretože nezákonnosť, ktorá sa jej týka, vyšla najavo neskôr a napriek tomu má maximálne práva na používanie prípustné podľa talianskych protimonopolných predpisov.

( 80 ) Ako vyplýva zo spisu vo veci samej a ktoré prináleží preskúmať vnútroštátnemu súdu, Europa Way mala napokon jeden multiplex technológie DVB‑T, ktorý zodpovedá právam na používanie, ktoré by v každom prípade mohla získať pri digitalizácii, hoci zdôrazňuje neprimeranosť tohto multiplexu, ďalej Persidera už pred prerozdelením frekvenčného pásma 700 MHz disponovala maximálnym počtom multiplexov technológie DVB‑T, ktoré môže mať operátor v súlade s talianskymi právnymi predpismi, a zachovala si toto postavenie po prechode na technológiu DVB‑T2, a napokon sa zdá, že Cairo Network nie je priamo dotknutá rovnakými protiprávnosťami, pretože tento prevádzkovateľ vstúpil na trh neskôr na základe verejného obstarávania z roku 2014, na konci ktorého získal práva na používanie svojich frekvencií.

( 81 ) V tejto súvislosti talianska vláda najmä tvrdí, že samotný AGCOM uznal, že na dosiahnutie súladu s vnútroštátnymi súdnymi rozhodnutiami a súdnymi rozhodnutiami Únie nie je možné uvažovať o ďalších štrukturálnych opatreniach, ktoré by sa napokon prekrývali a kumulovali opatrenia prijaté v rokoch 2005 až 2012.

( 85 ) Pozri rozsudok z 20. decembra 2017, Global Starnet ( C‑322/16 , EU:C:2017:985 , bod 47 a citovaná judikatúra). V iných kontextoch, ale v rovnakom zmysle, Súdny dvor spresnil, že pôsobnosť zásady ochrany legitímnej dôvery nemôže byť rozšírená do tej miery, aby vo všeobecnosti bránila uplatneniu novej právnej úpravy na budúce účinky situácií, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (rozsudok z 3. septembra 2015, A2A, C‑89/14 , EU:C:2015:537 , bod 38 a citovaná judikatúra), a že ak mohol opatrný a obozretný hospodársky subjekt predvídať prijatie opatrenia, ktoré sa týka jeho záujmov, nemôže sa po jeho prijatí odvolávať na uvedenú zásadu, ak je toto opatrenie prijaté a navyše nie je dôvodné, aby hospodárske subjekty legitímne očakávali, že bude zachovaný existujúci stav, ktorý môže byť zmenený vnútroštátnymi orgánmi v rámci ich voľnej úvahy (rozsudok z 10. septembra 2009, Plantanol, C‑201/08 , EU:C:2009:539 , bod 53 a citovaná judikatúra). Pozri tiež moje návrhy vo veci Secab ( C‑423/23 , EU:C:2025:63 , body 52 a 53 ako aj citovaná judikatúra).

( 86 ) Naopak v prípade, že preskúmanie vykonané týmto súdom vedie tento súd k záveru, že Cairo Network získala rovnakú prenosovú kapacitu až po skončení odplatného postupu udeľovania, bude potrebné preskúmať potrebu nahradiť tomuto prevádzkovateľovi všetky náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so zachovaním tejto kapacity.

( ) Konkrétne články 8 a 9 rámcovej smernice, články 3, 5, 7 a 14 smernice o povolení, články 2 a 4 smernice o hospodárskej súťaži, ako aj odôvodnenia 11 a 20 rozhodnutia 2017/899.