C-789/23
ECLI:EU:C:2025:378
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0789
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CC0789
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MACIEJ SZPUNAR
prednesené 22. mája 2025 ( 1 )
Vec C‑789/23 [Tatrauskė] ( i )
I. J.
proti
Registrų centras
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Podmienky zápisu manželskej zmluvy uzavretej v inom členskom štáte do vnútroštátneho registra – Požiadavka uviesť v tejto zmluve osobné identifikačné číslo aspoň jednej z osôb, ktoré sú stranami tejto zmluvy“
I. Úvod
1.
Litovský zákonodarca stanovil, že manželská zmluva uzavretá v cudzine môže byť zapísaná do registra manželských zmlúv, ak obsahuje osobné identifikačné číslo pridelené litovským registrom obyvateľov aspoň jedného z manželov (ďalej len „litovské osobné identifikačné číslo“). Uvedenie tohto čísla vo výpise zo sobášneho listu vyhotoveného v Taliansku, ktorý potvrdzuje voľbu režimu oddeleného majetku manželmi, však nie je možné. Je v tejto situácii v súlade s právom Únie, ak sa odmietol zápis informácie o majetkovom režime manželov zvolenom občanmi Európskej únie, ktorí uzavreli manželstvo v Taliansku, pričom jeden z nich mal litovské osobné identifikačné číslo, do registra manželských zmlúv vedeného v Litve len z toho dôvodu, že dokument, ktorý slúžil ako podklad pre tento zápis, neobsahoval toto osobné identifikačné číslo?
2.
Túto otázku rieši vnútroštátny súd v prejednávanej veci. Prejednávaná vec tak poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť rozvinúť svoju judikatúru týkajúcu sa práv súvisiacich s občianstvom Únie v oblasti uznávania určitých listín vyhotovených v členskom štáte pri ich zápise do vnútroštátnych verejných registrov iného členského štátu.
II. Litovské právo
3.
§ 3.101 Lietuvos Respublikos civilinis kodeksas (Občiansky zákonník Litovskej republiky, ďalej len „Občiansky zákonník“), nazvaný „Manželská zmluva“, stanovuje:
„Manželská zmluva je dohoda uzavretá manželmi, ktorá určuje ich majetkové práva a povinnosti počas manželstva, ako aj v prípade rozvodu alebo právnej rozluky (rozluky).“
4.
§ 3.103 Občianskeho zákonníka, nazvaný „Forma manželskej zmluvy“, stanovuje:
„1. Manželská zmluva sa uzatvára vo forme notárskej zápisnice.
2. Manželská zmluva a všetky jej zmeny sa zapisujú do registra manželských zmlúv […]
3. Manželská zmluva a jej zmeny sú uplatniteľné voči tretím osobám len vtedy, ak zmluva a jej zmeny boli zapísané do registra manželských zmlúv. Toto pravidlo sa neuplatní, ak v čase uzavretia právneho úkonu tretie osoby vedeli o manželskej zmluve alebo jej zmenách.“
5.
Organizáciu a fungovanie registra manželských zmlúv uvedeného v § 3.103 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujú Vedybų sutarčių registro nuostatai (nariadenia o registri manželských zmlúv), ktoré boli prijaté prostredníctvom Lietuvos Respublikos Vyriausybės 2002 m. rugpjūčio 13 d. nutarimas Nr. 1284 „Dėl Vedybų sutarčių registro nuostatų patvirtinimo“ (uznesenie vlády Litovskej republiky č. 1284 z 13. augusta 2002, ktorým sa schvaľujú nariadenia o registri manželských zmlúv). Na spor vo veci samej sa uplatňuje znenie nariadení o registri manželských zmlúv z 10. septembra 2015, zmenené uznesením vlády Litovskej republiky č. 773 z 8. júla 2020 (ďalej len „nariadenia o registri“).
6.
V bodoch 2 a 8 nariadení o registri sa uvádza, že „účel registra spočíva v zápise udalostí a úkonov uvedených v bode 13 nariadení o registri“ a že „register vedie VĮ Registrų centras [Centrum registrov, Litva]“.
7.
V bode 13 týchto nariadení sa uvádza:
„Do registra sa zapisujú:
13.1. manželské zmluvy,
…
13.3. skutočnosti týkajúce sa rozdelenia majetku uvedené v [Občianskom zákonníku].“
8.
V bode 67 uvedených nariadení sa uvádza:
„Manželská zmluva alebo zmluva o spolužití uzavretá v cudzom štáte môže byť zapísaná do registra, ak obsahuje osobné identifikačné číslo pridelené litovským registrom obyvateľov aspoň jednej zo zmluvných strán.“
9.
V bode 68 týchto nariadení sa uvádza:
„Ak chce jeden z manželov alebo druhov zapísať do registra manželskú zmluvu alebo zmluvu o spolužití osvedčenú v cudzom štáte, zmeny takejto zmluvy alebo údaje o ukončení takejto zmluvy, môže tieto údaje predložiť na zápis do registra osobne alebo prostredníctvom splnomocnenej osoby, poštou alebo elektronicky v súlade s postupom stanoveným správcom registra.“
10.
Uznesením č. 1263 zo 14. decembra 2022 ( 2 ) boli nariadenia o registri zmenené s účinnosťou od 1. januára 2023 a od tohto dátumu už zápis manželskej zmluvy alebo zmluvy o spolužití uzavretej v cudzine nepodlieha podmienke, že táto zmluva musí obsahovať litovské osobné identifikačné číslo aspoň jednej z osôb, ktoré sú stranami tejto zmluvy.
III. Spor vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore
11.
Žalobkyňa vo veci samej, I. J., je občiankou Únie a je zapísaná v litovskom registri obyvateľov ( 3 ).
12.
V roku 2006 žalobkyňa vo veci samej a C. B., taliansky štátny príslušník, uzavreli manželstvo v Taliansku. Manželstvo bolo zapísané do registra manželstiev talianskej obce. Výpis zo sobášneho listu obsahuje poznámku, že v sobášnom liste je uvedené, že manželia si zvolili režim oddeleného majetku.
13.
Predmetné manželstvo bolo zapísané na matričných úradoch v Litve.
14.
Dňa 15. februára 2022 žalobkyňa vo veci samej podala na Centrum registrov návrh na zápis právnej skutočnosti týkajúcej sa jej majetkového režimu (t. j. rozdelenie majetku medzi manželmi, ďalej len „rozdelenie majetku“) do registra manželských zmlúv.
15.
Rozhodnutím z 9. marca 2022 Centrum registrov tento návrh zamietlo, pričom sa opieralo najmä o body 13, 67 a 68 nariadení o registri. Centrum vysvetlilo, že výpis zo sobášneho listu predložený žalobkyňou vo veci samej by mohol byť zapísaný do registra manželských zmlúv ako manželská zmluva, keby predložila dodatok (prílohu) k sobášnemu listu osvedčený notárom alebo iným príslušným talianskym štátnym úradníkom, v ktorom by bolo uvedené litovské osobné identifikačné číslo aspoň jedného z manželov. Ďalej uviedlo, že fyzické osoby nepatria medzi poskytovateľov údajov, pokiaľ ide o rozdelenie majetku, a preto rozdelenie majetku nemožno zapísať do registra manželských zmlúv.
16.
Žalobkyňa vo veci samej založila do spisu kópiu e‑mailu, z ktorého vyplýva, že požiadala dotknutý matričný úrad v Taliansku o vyhotovenie kópie sobášneho listu uvádzajúceho jej litovské osobné identifikačné číslo, ako je uvedené v jej občianskom preukaze, tento úrad však jej žiadosť zamietol s tým, že toto číslo nemôže byť zapísané do výpisu zo sobášneho listu, keďže ide o údaj, ktorý nemôže potvrdiť. Žalobkyňa vo veci samej predložila aj osvedčenie vyhotovené talianskym notárom, v ktorom bolo uvedené, že podľa článku 162 ods. 2 Codice civile (Občiansky zákonník) režim oddeleného majetku možno zvoliť aj formou vyhlásenia v sobášnom liste.
17.
Žalobkyňa vo veci samej podala na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva) žalobu proti rozhodnutiu z 9. marca 2022. Rozsudkom z 29. júna 2022 tento súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podmienky zápisu zmluvy uzavretej v cudzine do registra manželských zmlúv, ako sú stanovené v bode 67 nariadení o registri, nie sú splnené, a najmä, že v manželskej zmluve sa neuvádza litovské osobné identifikačné číslo aspoň jednej z osôb, ktoré sú stranami tejto zmluvy.
18.
Žalobkyňa vo veci samej podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
19.
Tento súd rozhodujúci v rozšírenom senáte zastáva názor, že žalobkyňa vo veci samej sa v skutočnosti usiluje o zápis do registra manželských zmlúv nie rozdelenia majetku, ale svojej manželskej zmluvy ( 4 ) a že jej situáciu upravuje bod 68 nariadení o registri, podľa ktorého jeden z manželov môže požiadať o zápis manželskej zmluvy osvedčenej v cudzine do registra manželských zmlúv. Uvádza tiež, že v súlade s bodom 67 týchto nariadení však zápis zmluvy uzavretej v cudzine podliehal podmienke, že táto zmluva musí obsahovať litovské osobné identifikačné číslo aspoň jednej z osôb, ktoré sú stranami tejto zmluvy.
20.
Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa talianskeho práva môže byť majetkový režim, ktorý si manželia zvolili, uvedený v sobášnom liste. Výpis zo sobášneho listu žalobkyne vo veci samej vyhotovený v Taliansku však neuvádza osobné identifikačné čísla manželov. Hoci neuvedenie týchto čísel nebránilo zápisu manželstva na matričných úradoch v Litve, ich uvedenie sa vyžadovalo na účely zápisu manželskej zmluvy uzavretej manželmi do registra manželských zmlúv.
21.
Vnútroštátny súd sa teda pýta, či pravidlá stanovené nariadeniami o registri možno považovať za spôsobilé obmedziť voľný pohyb občanov Únie v zmysle článku 21 ZFEÚ.
22.
Za týchto podmienok Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 21 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej manželská zmluva uzavretá v inom členskom štáte Únie nemôže byť zapísaná do registra manželských zmlúv, ak neuvádza [litovské osobné identifikačné číslo] aspoň jednej z osôb, ktoré sú stranami tejto zmluvy, za takých okolností, o aké ide v prejednávanej veci, keď príslušné orgány štátu, v ktorom bola manželská zmluva uzavretá, odmietajú vydať výpis z uvedenej zmluvy doplnený o tento osobný identifikačný údaj?“
23.
Písomné pripomienky predložili litovská vláda a Európska komisia. Pojednávanie sa nekonalo.
IV. Analýza
A. O prípustnosti
24.
Talianska vláda tvrdí, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný. Uvádza, že právna úprava účinná od 1. januára 2023 nestanovuje, že na to, aby manželská zmluva uzavretá v cudzine mohla byť zapísaná do registra manželských zmlúv, musí v nej byť uvedené litovské osobné identifikačné číslo aspoň jednej z osôb, ktoré sú stranami tejto zmluvy. Prejudiciálna otázka je teda irelevantná, a preto už nie je potrebné, aby Súdny dvor o tejto otázke rozhodol.
25.
V odpovedi na žiadosť Súdneho dvora o informácie vnútroštátny súd spresnil, že súd spravidla preskúmava zákonnosť a dôvodnosť rozhodnutia správnych orgánov so zreteľom na skutkovú a právnu situáciu, ktorá existovala v čase jeho prijatia. V dôsledku toho za takých okolností, o aké ide vo veci samej, zmena dotknutej právnej úpravy sama osebe nemá vplyv na preskúmanie tejto veci. Vnútroštátny súd tiež uviedol, že žalobkyňa vo veci samej nevzala späť svoje odvolanie a že podľa informácií, ktoré má k dispozícii, žalobkyňa vo veci samej nepodala po 1. januári 2023 nový návrh na zápis. Vnútroštátny súd je preto naďalej povinný preskúmať toto odvolanie a vzhľadom na to, že sa ním navrhuje okrem iného zrušenie rozhodnutia z 9. marca 2022, rozhodnúť o zákonnosti a dôvodnosti tohto správneho rozhodnutia.
26.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor vo veci samej, aby posúdil nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia a relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru a na ktoré sa vzťahuje prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor je teda v zásade povinný rozhodnúť, ak sa položená otázka týka výkladu alebo platnosti právneho predpisu Únie, okrem prípadu, ak je zjavné, že požadovaný výklad nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom tohto sporu, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje informáciami o skutkových a právnych okolnostiach, potrebnými na užitočnú odpoveď na túto otázku ( 5 ).
27.
V prejednávanej veci je vzhľadom na informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom otázka týkajúca sa výkladu článku 21 ods. 1 ZFEÚ relevantná z hľadiska sporu, ktorý tento súd prejednáva, a odpoveď Súdneho dvora je preň nevyhnutná na rozhodnutie sporu vo veci samej spôsobom, ktorý je v súlade s právom Únie.
28.
Za týchto okolností zastávam názor, že prejudiciálna otázka je prípustná.
B. O veci samej
29.
Vnútroštátny súd sa svojou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či článok 21 ods. 1 ZFEÚ bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej manželská zmluva uzavretá v inom členskom štáte nemôže byť zapísaná do registra manželských zmlúv v prvom členskom štáte len z toho dôvodu, že sa v nej neuvádza osobné identifikačné číslo pridelené vnútroštátnym registrom obyvateľov prvého členského štátu aspoň jednej z osôb, ktoré sú stranami tejto zmluvy, ak príslušné orgány štátu uzavretia manželskej zmluvy odmietajú vydať výpis z tejto zmluvy obsahujúci predmetné číslo.
30.
Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné v prvom rade preskúmať, či situácia žalobkyne vo veci samej spadá do vecnej pôsobnosti práva Únie a najmä pravidiel, ktoré upravujú výkon práva občana Únie na voľný pohyb. V prípade kladnej odpovede bude potrebné v druhom rade preskúmať, či uplatňovanie predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy predstavuje obmedzenie voľného pohybu občanov Únie, a ak áno, či je toto obmedzenie odôvodnené.
1.
O pôsobnosti práva Únie
31.
V pozadí prejudiciálnej otázky položenej v prejednávanej veci stojí právna úprava členského štátu, konkrétne Litovskej republiky, týkajúca sa vedenia registra manželských zmlúv.
32.
V tejto súvislosti treba poznamenať, že v súčasnom stave práva Únie patrí zavedenie registrov manželských zmlúv a pravidiel týkajúcich sa ich fungovania do právomoci členských štátov. Hoci otázky týkajúce sa právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov sú na úrovni Únie upravené nariadením (EÚ) 2016/1103 ( 6 ), toto nariadenie sa na spor vo veci samej neuplatňuje, keďže Litovská republika sa nezúčastňuje na posilnenej spolupráci, ktorá sa ním vykonáva. Okrem toho toto nariadenie neobsahuje ustanovenia týkajúce sa priamo vedenia registrov manželských zmlúv. Z toho predovšetkým vyplýva, že litovské súdy budú na účely určenia rozhodného práva pre majetkový režim manželov, ako aj podmienok a dôsledkov zápisu manželských zmlúv do týchto registrov naďalej uplatňovať kolízne normy litovského práva, ktorých obsah vnútroštátny súd neuviedol ( 7 ).
33.
Je však nesporné, že hoci právna úprava v určitej oblasti patrí do právomoci členských štátov, tieto štáty musia pri vykonávaní uvedenej právomoci dodržiavať právo Únie a najmä ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ktoré je priznané každému občanovi Únie ( 8 ).
34.
V tejto súvislosti by som chcel v prvom rade pripomenúť, že Súdny dvor opakovane uviedol, že postavenie občana Únie má byť základným postavením štátnych príslušníkov členských štátov ( 9 ) a že štátny príslušník členského štátu, ktorý v postavení občana Únie uplatnil svoje právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v inom členskom štáte, ako je jeho členský štát pôvodu, sa môže domáhať práv súvisiacich s týmto postavením, najmä práv stanovených v článku 21 ods. 1 ZFEÚ, a to vrátane práv vo vzťahu k jeho členskému štátu pôvodu ( 10 ).
35.
Pokiaľ ide o osobitné práva súvisiace s postavením občana Únie, musím tiež v druhom rade pripomenúť, že je nesporné, že vnútroštátna právna úprava, ktorá niektorých štátnych príslušníkov členského štátu znevýhodňuje len z toho dôvodu, že uplatnili svoju slobodu pohybu a pobytu na území iného členského štátu, predstavuje obmedzenie slobôd, ktoré sú v článku 21 ods. 1 ZFEÚ priznané každému občanovi Únie ( 11 ).
36.
V prejednávanej veci bol žalobkyni vo veci samej po tom, ako uplatnila svoju slobodu pohybu a pobytu v inom členskom štáte, odmietnutý zápis manželskej zmluvy, ktorú uzavrela v Taliansku, do litovského registra manželských zmlúv z dôvodu, že táto zmluva neobsahuje litovské osobné identifikačné číslo aspoň jedného z manželov. Nič pritom nenasvedčuje tomu, že podľa litovského práva je táto zmienka v manželskej zmluve podmienkou jej existencie alebo platnosti.
37.
Okrem toho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že keby žalobkyňa vo veci samej uzavrela manželskú zmluvu v Litve, v nijakom prípade by ju nemusela predložiť Centru registrov na účely jej zápisu do predmetného registra. V Litve totiž tento zápis vykonáva na žiadosť notár, ktorý spísal notársku zápisnicu a ktorý je zodpovedný za správnu identifikáciu osôb, ktoré sú zmluvnými stranami, a za oznámenie údajov vyžadovaných nariadeniami o registri ( 12 ).
38.
Vzhľadom na tieto okolnosti treba konštatovať jednak, že je nesporné, že žalobkyňa vo veci samej má záujem na tom, aby bola informácia týkajúca sa jej majetkového režimu manželov zapísaná do litovského registra manželských zmlúv, a jednak, že odmietnutie zápisu tejto informácie bolo priamym dôsledkom uplatnenia ustanovenia vnútroštátneho práva uplatniteľného len na zmluvy uzavreté v cudzine Toto odmietnutie teda súviselo s uplatnením práva žalobkyne vo veci samej na pohyb a pobyt v inom členskom štáte.
39.
Za týchto podmienok zastávam názor, že situácia žalobkyne vo veci samej patrí do pôsobnosti článku 21 ods. 1 ZFEÚ.
2.
O obmedzení voľného pohybu občanov Únie
a)
O registroch manželských zmlúv
40.
Súdny dvor zatiaľ nemal príležitosť vykladať článok 21 ods. 1 ZFEÚ z hľadiska ustanovení vnútroštátneho práva týkajúcich sa vedenia registrov manželských zmlúv.
41.
Naproti tomu už mal príležitosť vykladať toto ustanovenie z hľadiska ustanovení vnútroštátneho práva týkajúcich sa zápisu rôznych informácií týkajúcich sa totožnosti osôb a ich postavenia do vnútroštátnych registrov. Súdny dvor rozhodoval najmä o zápise priezviska osoby ( 13 ) alebo jej rodovej identity ( 14 ) do dokumentov o osobnom stave v situácii, keď existovali rozdiely medzi zápismi týchto údajov v registroch vedených v rôznych členských štátoch.
42.
Pokiaľ ide o priezviská, Súdny dvor najmä konštatoval, že odmietnutie orgánov členského štátu uznať a prepísať v matrike meno a priezvisko občana Únie stanovené v inom členskom štáte môže narušiť uplatňovanie práva zakotveného v článku 21 ZFEÚ slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov z dôvodu možných nejasností a ťažkostí, ktoré môžu vzniknúť z rozdielu medzi dvoma menami a priezviskami, ktoré sa vzťahujú na tú istú osobu, keďže pri mnohých úkonoch každodenného života tak vo verejnej, ako aj v súkromnej oblasti sa vyžaduje predložiť doklad o vlastnej totožnosti ( 15 ). To isté platí aj pre odmietnutie orgánov členského štátu zmeniť a uznať rodovú identitu, ktorú jeden z jeho štátnych príslušníkov legálne získal v inom členskom štáte ( 16 ).
43.
Vzniká teda otázka, či je judikatúra Súdneho dvora, ktorú som práve pripomenul ( 17 ), uplatniteľná na prejednávanú vec. Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné preskúmať, či sú registre manželských zmlúv porovnateľné s matrikami alebo registrami obyvateľov.
44.
Na úvod by som chcel poukázať na to, že v oblasti majetkových režimov manželov sa právne riešenia prijaté v právnych poriadkoch členských štátov výrazne líšia. Aj keď sú si totiž vnútroštátne právne predpisy podobné, konkrétne mechanizmy zavedené týmito právnymi predpismi sa značne líšia ( 18 ).
45.
Hoci teda zásadu, podľa ktorej si manželia môžu zvoliť majetkový režim manželov odlišný od zákonného režimu, zrejme uznávajú všetky členské štáty, riešenia týkajúce sa zverejňovania manželských zmlúv, ktoré túto voľbu odrážajú, sa môžu líšiť. V tejto súvislosti niektoré právne poriadky ustanovujú zápis manželských zmlúv do osobitného verejného registra zavedeného na tento účel, zatiaľ čo iné takýto zápis neustanovujú ( 19 ). Okrem toho v rámci tejto prvej kategórie právnych poriadkov niektoré povoľujú zápis manželských zmlúv uzavretých v cudzine ( 20 ) , zatiaľ čo iné ho neustanovujú ( 21 ).
46.
Vytvorenie verejného registra manželských zmlúv je neoddeliteľne spojené s pravidlami vnútroštátneho práva týkajúcimi sa určenia vlastníka majetku nadobudnutého počas manželstva a zodpovednosti manželov za záväzky vzniknuté počas manželstva. Vo všeobecnosti platí, že ak právny poriadok stanovuje možnosť manželov odchýliť sa od zákonného režimu uzavretím manželskej zmluvy, stanovuje tiež, že táto zmluva je uplatniteľná voči tretím osobám len vtedy, ak o nej tieto osoby vedeli. Register manželských zmlúv je nástrojom umožňujúcim zabezpečiť zverejňovanie týchto zmlúv, ktorý významne prispieva k ochrane majetkových záujmov manželov a všeobecnejšie k právnej istote. Zápis manželskej zmluvy do takéhoto registra má totiž v zásade za následok uplatniteľnosť tejto zmluvy voči tretím osobám bez ohľadu na to, či o jej uzavretí skutočne vedeli alebo nie.
47.
Práve o takýto prípad ide v litovskom práve. Ako sa stanovuje v § 3.103 ods. 3 Občianskeho zákonníka, manželská zmluva a jej zmeny sú uplatniteľné voči tretím osobám len vtedy, ak táto zmluva a jej zmeny boli zapísané do registra manželských zmlúv, pokiaľ o nich tretie osoby v čase uzavretia právneho úkonu nevedeli. Z § 3.103 Občianskeho zákonníka nijako nevyplýva, že možnosť zapísať manželskú zmluvu do predmetného registra závisí od miesta uzavretia tejto zmluvy alebo od iných okolností, ktoré môžu predstavovať kolízne kritérium určujúce rozhodné právo pre majetkový režim manželov.
48.
Z toho vyplýva, že v litovskom práve má zápis manželskej zmluvy do predmetného registra za následok okrem iného uplatniteľnosť tejto zmluvy voči tretím osobám. Tento zápis teda môže ovplyvniť právne postavenie manželov voči tretím osobám.
49.
Treba však tiež uviesť, že význam zápisu manželskej zmluvy do predmetného registra nie je porovnateľný s významom zápisu mena a priezviska alebo rodu osoby do vnútroštátnej matriky. Tieto zápisy majú dôsledky odlišnej povahy.
50.
Predovšetkým registre manželských zmlúv nie sú zdrojom informácií o osobnom stave osôb, a preto skutočnosť, že manželská zmluva nie je zapísaná do predmetného registra, nespôsobuje nijaké riziko zámeny, pokiaľ ide o údaje o osobnom stave osoby; v prípade nezapísania manželskej zmluvy do registra sa predpokladá, že na majetkové vzťahy medzi manželmi sa uplatňuje zákonný režim. Ďalej, takýto register neexistuje vo všetkých právnych poriadkoch Únie, ktoré stanovujú možnosť manželov uzavrieť manželskú zmluvu. Okrem toho platnosť manželskej zmluvy spravidla nezávisí od jej zápisu do registra manželských zmlúv. Napokon, aspoň podľa litovského práva, zápis manželskej zmluvy do registra nie je jediným spôsobom, ako zabezpečiť uplatniteľnosť manželskej zmluvy voči tretím osobám: pri uzatváraní právneho úkonu s určitou osobou má informovanie tejto osoby o existencii manželskej zmluvy rovnaký účinok, hoci len inter partes .
51.
Tieto rozdiely svedčia o tom, že judikatúra v oblasti zápisu mena a priezviska alebo rodu osoby, ktorá uplatnila svoje právo na voľný pohyb, vo vnútroštátnej matrike nie je uplatniteľná na zápis manželských zmlúv do registrov manželských zmlúv.
52.
To však nemôže znamenať, že odmietnutie zápisu zmluvy uzavretej v inom členskom štáte do registra manželských zmlúv nepredstavuje obmedzenie slobody pohybu a pobytu v inom členskom štáte zakotvenej v článku 21 ods. 1 ZFEÚ.
b)
O vplyve pravidiel zápisu do registra manželských zmlúv na právo na voľný pohyb občanov Únie
53.
Chcel by som pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, ktorá niektorých štátnych príslušníkov znevýhodňuje len z toho dôvodu, že uplatnili svoje právo na slobodný pohyb a pobyt na území iného členského štátu, predstavuje obmedzenie slobôd, ktoré sú v článku 21 ods. 1 ZFEÚ priznané každému občanovi Únie ( 22 ). Súdny dvor tiež rozhodol, že možnosti, ktoré Zmluva otvára v oblasti voľného pohybu a pobytu osôb, by sa nemohli v plnom rozsahu uplatniť, ak by štátneho príslušníka členského štátu mohli od ich využitia odradiť prekážky jeho pobytu v prijímajúcom členskom štáte kladené právnou úpravou krajiny pôvodu, ktorá ho penalizuje za to, že uvedené možnosti realizoval ( 23 ).
54.
Ako som uviedol ( 24 ), v litovskom práve má zápis manželskej zmluvy do registra manželských zmlúv konkrétny právny účinok v tom zmysle, že manželom umožňuje zabezpečiť, aby táto zmluva bola uplatniteľná voči tretím osobám bez ohľadu na to, či vedeli o jej uzavretí alebo nie. Odmietnutie tohto zápisu má teda vplyv na právne postavenie manželov z hľadiska litovského práva, keďže ich zbavuje možnosti využiť opatrenie vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje zabezpečiť ochranu ich majetkových záujmov a ktoré je pre nich vo všeobecnosti priaznivé z hľadiska právnej istoty. Jednotlivci teda majú záujem na tom, aby ich manželské zmluvy boli zapísané do predmetného registra.
55.
Je pravda, že v súčasnom stave práva Únie členské štáty nie sú povinné zaviesť registre týkajúce sa manželských zmlúv. Ak však takýto register v členskom štáte existuje a uplatniteľná právna úprava stanovuje právo zapísať doň manželskú zmluvu uzavretú v inom členskom štáte ( 25 ), podmienky zápisu tejto zmluvy by mali byť koncipované tak, aby sa zabezpečil súlad s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ, najmä s jej článkom 21 ods. 1 V opačnom prípade by totiž osoby, ktoré patria do pôsobnosti ratione personae predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy, ako sú najmä štátni príslušníci tohto členského štátu, mohli byť odradené od uplatňovania práv, ktoré im vyplývajú zo Zmluvy v oblasti voľného pohybu a pobytu, z obavy, že prídu o výhody vyplývajúce z takéhoto zápisu.
56.
Z toho vyplýva, že pravidlá zápisu manželských zmlúv uzavretých v inom členskom štáte do dotknutého registra môžu mať vplyv na výkon práva občanov Únie na voľný pohyb.
c)
O podmienke týkajúcej sa uvedenia osobného identifikačného čísla
57.
Litovské právo v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej nebránilo zápisu manželskej zmluvy uzavretej v cudzine do registra manželských zmlúv, tento zápis však podliehal podmienke, že takáto zmluva musí obsahovať litovské osobné identifikačné číslo aspoň jedného z manželov (ďalej len „sporná podmienka“).
58.
Sporná podmienka nebola formálne stanovená pre manželské zmluvy uzavreté v Litve. Bolo to tak preto, že v súlade s vnútroštátnym právom sa tieto zmluvy uzatvárajú vo forme notárskej zápisnice, čo znamená, že overenie a s najväčšou pravdepodobnosťou uvedenie osobného identifikačného čísla v uvedených zmluvách zabezpečuje notár, ktorý je okrem iného poverený vykonať ich zápis do registra manželských zmlúv a oznámiť údaje požadované na tento účel. V tomto kontexte sa nezdá, že by požiadavka, aby toto číslo bolo uvedené v manželských zmluvách uzavretých v cudzine na účely ich zápisu do registra manželských zmlúv, viedla na prvý pohľad k diskriminácii osôb, ktoré uzatvoria manželskú zmluvu v cudzine, v porovnaní s osobami, ktoré ju uzatvoria v Litve.
59.
Splnenie požiadavky stanovenej právnou úpravou členského štátu, ktorá sa týka formy listiny, sa však môže ukázať ako zložité, ak je táto listina vyhotovená v inom členskom štáte, a teda sa spravuje právom tohto iného členského štátu, ktorý túto požiadavku nevyhnutne nestanovuje. Pre jednotlivcov totiž môže byť zložité alebo dokonca nemožné požadovať od orgánu iného členského štátu, aby vo verejnej listine vyhotovenej v súlade s právnou úpravou platnou v tomto inom členskom štáte uviedol prvky, ktorých zahrnutie nie je stanovené právnou úpravou tohto iného členského štátu.
60.
O takýto prípad pritom ide v prejednávanej veci. Na jednej strane manželská zmluva, o ktorú ide vo veci samej, v ktorej si manželia zvolili režim oddeleného majetku, bola uzavretá na základe jednoduchého vyhlásenia zapísaného v sobášnom liste. Táto zmluva teda nemá formu notárskej zápisnice, a preto v nej nebolo možné uviesť osobné identifikačné číslo manželov. Na druhej strane, hoci bolo možné, aby Centrum registrov zapísalo režim oddeleného majetku na základe výpisu zo sobášneho listu vystaveného v Taliansku, bolo to podmienené vyhotovením prílohy k sobášnemu listu osvedčenej notárom alebo iným príslušným talianskym štátnym úradníkom, v ktorej by bolo uvedené osobné identifikačné číslo. Podľa talianskeho práva však takúto prílohu nebolo možné vyhotoviť.
61.
V dôsledku toho sporná podmienka, hoci zodpovedala podmienke stanovenej pre manželské zmluvy uzavreté v Litve, pravdepodobne nemohla byť splnená osobami s litovským osobným identifikačným číslom, ktoré uzavreli manželskú zmluvu v inom členskom štáte, nezávisle od vôle a krokov podniknutých manželmi. Litovský zákonodarca tak síce stanovil možnosť osôb, ktoré majú litovské osobné identifikačné číslo, zapísať manželskú zmluvu uzavretú v cudzine do registra manželských zmlúv, ale podriadil tento zápis podmienke, ktorá mohla byť objektívne nesplniteľná a ktorá mohla brániť osobám, ktoré uplatnili svoje právo na voľný pohyb, zapísať svoju manželskú zmluvu do predmetného registra.
62.
V rozsahu, v akom sporná podmienka mohla predstavovať prekážku zápisu manželskej zmluvy uzavretej v inom členskom štáte do litovského registra manželských zmlúv občanom Únie s litovským osobným identifikačným číslom, ktorý mal právo na zápis tejto zmluvy podľa litovského práva, zastávam názor, že táto podmienka predstavovala obmedzenie slobody pohybu občanov Únie zaručenej článkom 21 ods. 1 ZFEÚ.
3.
O odôvodnení obmedzenia voľného pohybu občanov Únie
63.
Je nesporné, že obmedzenie voľného pohybu občanov Únie, ktoré je ako vo veci samej nezávislé od štátnej príslušnosti dotknutých osôb, môže byť odôvodnené len vtedy, ak vychádza z objektívnych dôvodov všeobecného záujmu a je primerané cieľu, ktorý legitímne sleduje vnútroštátne právo ( 26 ). Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že opatrenie je primerané vtedy, ak popri tom, že je spôsobilé realizovať sledovaný cieľ, nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie toho cieľa ( 27 ).
a)
O identifikácii objektívneho dôvodu všeobecného záujmu
64.
Pokiaľ ide o odôvodnenie spornej podmienky, litovská vláda vysvetľuje, že jej cieľom bolo zabezpečiť správnu identifikáciu osôb, ktoré uzavreli manželskú zmluvu, ako aj presnosť a pravdivosť údajov uvedených v registri manželských zmlúv, ktoré sa považujú za záväzné, pokiaľ neboli napadnuté na súde. Pokiaľ ide o manželské zmluvy uzavreté v Litve, tento cieľ bolo možné dosiahnuť tým, že tieto zmluvy spisuje notár, ktorý je poverený oznámením požadovaných údajov do registra manželských zmlúv prostredníctvom osobitného softvéru. Naproti tomu poskytnutie údajov týkajúcich sa manželskej zmluvy uzavretej v cudzine, ktoré neboli prenesené do systému litovským súdom alebo notárom, podliehalo spornej podmienke s cieľom zabezpečiť kontrolu presnosti, pravdivosti a relevantnosti týchto údajov, keďže ich nemohol overiť ani zabezpečiť notár ani súd.
65.
K odôvodneniu predloženému litovskou vládou nie som ľahostajný. Bez ohľadu na funkciu rôznych verejných registrov existujúcich na vnútroštátnej úrovni je totiž ich hlavným cieľom prispievať k právnej istote. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné, aby zapísané údaje boli správne.
66.
Cieľ zabezpečiť presnosť, pravdivosť a relevantnosť údajov uvedených vo verejnom registri a prispieť k zabezpečeniu právnej istoty teda podľa môjho názoru môže predstavovať cieľ všeobecného záujmu odôvodňujúci existenciu spornej podmienky.
b)
O proporcionalite
67.
V tejto situácii je potrebné preskúmať, či sporná podmienka bola primeraná legitímne sledovanému cieľu.
1) O spôsobilosti
68.
Zastávam názor, že sporná podmienka bola spôsobilá splniť sledovaný cieľ.
69.
Na rozdiel od manželských zmlúv uzavretých v Litve totiž osobné identifikačné číslo osôb, ktoré uzavreli manželskú zmluvu v cudzine, neoznámil do registra manželských zmlúv notár. Toto číslo musel zapísať úradník Centra registrov. Uvedenie tohto čísla v manželských zmluvách uzavretých v cudzine umožňovalo uviesť ho aj v registri.
70.
Okrem toho za predpokladu, že úradníci Centra registrov mali právo na prístup k vnútroštátnemu registru obyvateľov, osobné identifikačné číslo im tiež umožňovalo overiť presnosť a pravdivosť iných osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby, ktoré boli uvedené v manželskej zmluve, porovnaním údajov uvedených v tomto registri s údajmi uvedenými v manželskej zmluve.
71.
Z toho vyplýva, že uvedenie osobného identifikačného čísla mohlo umožniť Centru registrov zabezpečiť správnosť a úplnosť údajov uvedených v registri manželských zmlúv.
72.
Nezdá sa teda, že by bolo možné spochybniť spôsobilosť spornej podmienky splniť sledovaný cieľ.
2) Nevyhnutnosť
73.
Inak je to v prípade nevyhnutnosti spornej podmienky.
74.
Bez ohľadu na výhody spojené s používaním osobných identifikačných čísiel je totiž zrejmé, že takéto číslo nie je jediným údajom umožňujúcim zabezpečiť správnu identifikáciu osoby, ktorá chce zapísať svoju manželskú zmluvu do predmetného registra. Údaje ako meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, prípadne doplnené číslom dokumentov použitých pri uzavretí manželskej zmluvy, často postačujú na vylúčenie rizika zámeny osôb. V prejednávanej veci preto sporná podmienka nebola nevyhnutná na overenie toho, či jeden z manželov má litovské osobné identifikačné číslo, a na správnu identifikáciu tejto osoby.
75.
Okrem toho litovský zákonodarca mohol stanoviť, že osoba, ktorá podáva návrh na zápis svojej manželskej zmluvy, má možnosť uviesť svoje osobné identifikačné číslo v samostatnom dokumente, akým je registračný formulár, spolu s kópiou svojho dokladu totožnosti. Porovnanie identifikačných údajov dotknutej osoby, ktoré sú uvedené v manželskej zmluve a na kópii dokladu totožnosti, by stačilo na to, aby sa s istotou určilo osobné identifikačné číslo, ktoré má byť zapísané do predmetného registra. Za predpokladu, že by úradníci Centra registrov mohli mať prístup k vnútroštátnemu registru obyvateľov, tento údaj bolo možné ľahko overiť.
76.
Tieto úvahy potvrdzuje zápis sobášneho listu žalobkyne vo veci samej na litovských matričných úradoch. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že tento zápis bol vykonaný na základe toho istého dokumentu, ktorý bol predložený na podporu návrhu na zápis manželskej zmluvy do registra manželských zmlúv. Ak podľa vnútroštátnej právnej úpravy uvedenie tohto čísla nebolo nevyhnutné na účely zápisu sobášneho listu do matriky, je ťažké pochopiť, prečo bolo nevyhnutné na účely zápisu manželskej zmluvy do registra manželských zmlúv.
77.
Rozhodujúcim faktorom je podľa môjho názoru skutočnosť, že uplatnenie spornej podmienky obmedzilo možnosť osôb, ktoré majú litovské osobné identifikačné číslo, zapísať svoju manželskú zmluvu do registra manželských zmlúv, hoci z bodu 67 nariadení o registri vyplýva, že osoby s týmto číslom majú právo na zápis svojej manželskej zmluvy. Podmienenie zápisu manželskej zmluvy uzavretej v cudzine do registra manželských zmlúv nie podmienkou, aby jeden z manželov mal litovské osobné identifikačné číslo, ale podmienkou, aby toto číslo bolo uvedené v zmluve, malo totiž za následok nielen obmedzenie pôsobnosti ratione personae predmetnej právnej úpravy na osoby, ktoré majú toto číslo, ale aj stanovenie podmienky týkajúcej sa obsahu listiny vyhotovenej orgánom cudzieho štátu. Keďže bolo objektívne nemožné zabezpečiť, aby zahraničné orgány zohľadnili túto podmienku, zápis manželskej zmluvy uzavretej v cudzine do predmetného registra bol teda neistý a závisel od dobrej vôle týchto orgánov alebo od formálnych podmienok stanovených právom miesta uzavretia zmluvy.
78.
Keďže táto podmienka mala za následok obmedzenie prístupu osôb, ktoré majú litovské osobné identifikačné číslo, k registru manželských zmlúv, treba konštatovať, že sporná podmienka išla nad rámec toho, čo bolo nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.
3) Záver týkajúci sa proporcionality
79.
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy zastávam názor, že v rozsahu, v akom vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje spornú podmienku, nebola nevyhnutná na dosiahnutie sledovaného cieľa a v dôsledku toho bola neprimeraná, obmedzenie voľného pohybu občanov Únie vyplývajúce z uplatnenia tejto podmienky nebolo odôvodnené.
V. Návrh
80.
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd, Litva), takto:
Článok 21 ods. 1 ZFEÚ
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej manželská zmluva uzavretá v inom členskom štáte občanom Európskej únie, ktorý uplatnil svoju slobodu pohybu a pobytu v tomto inom členskom štáte, nemôže byť zapísaná do registra manželských zmlúv vedeného v tomto prvom členskom štáte len z toho dôvodu, že sa v nej neuvádza osobné identifikačné číslo pridelené vnútroštátnym registrom obyvateľov tohto prvého členského štátu aspoň jednej z osôb, ktoré sú stranami tejto zmluvy, napriek tomu, že jedna z týchto osôb toto číslo má.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu, ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
( 2 ) 2022 m. gruodžio 14 d. nutarimas Nr. 1263 „Dėl Lietuvos Respublikos Vyriausybės 2002 m. rugpjūčio 13 d. nutarimo Nr. 1284 ,Dėl Vedybų sutarčių registro reorganizavimo ir Vedybų sutarčių registro nuostatų patvirtinimo‘ pakeitimo“ (uznesenie vlády Litovskej republiky č. 1263 zo 14. decembra 2022, ktorým sa mení uznesenie vlády Litovskej republiky č. 1284 z 13. augusta 2002, ktorým sa schvaľujú nariadenia o registri manželských zmlúv).
( 3 ) Vzhľadom na všetky okolnosti veci je veľmi pravdepodobné, že žalobkyňa vo veci samej je litovskou štátnou príslušníčkou. Vnútroštátny súd to však výslovne neuviedol. Obmedzil sa len na konštatovanie, že žalobkyňa vo veci samej je občiankou Únie, ktorá uplatnila svoje právo na voľný pohyb (bod 25 návrhu na začatie prejudiciálneho konania). Z uznesenia vnútroštátneho súdu však vyplýva, že žalobkyňa vo veci samej má osobné identifikačné číslo pridelené litovským registrom obyvateľov, ako aj občiansky preukaz, v ktorom je toto číslo uvedené (čo umožňuje určiť, že ide o litovský občiansky preukaz).
( 4 ) V tejto súvislosti uvádzam, že zápis rozdelenia majetku v zmysle bodu 13.3 nariadení o registri (ktorý sa zrejme týka dohôd alebo rozhodnutí o rozdelení majetku, ktorý sa stal spoločným majetkom manželov) by bol v prejednávanej veci ťažko predstaviteľný. Na jednej strane si totiž manželia zvolili režim oddeleného majetku a túto voľbu uskutočnili v čase uzavretia manželstva. V tejto situácii sa majetok nadobudnutý manželmi nemohol stať súčasťou spoločného majetku a následne byť predmetom rozdelenia majetku. Na druhej strane v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa neuvádza nijaká zmienka o uzavretí zmluvy o rozdelení majetku alebo o súdnom rozhodnutí o rozdelení majetku alebo o konkrétnom majetku, ktorý by bol predmetom prípadného rozdelenia.
( 5 ) Rozsudok z 26. septembra 2024, Energotehnica ( C‑792/22 , EU:C:2024:788 , bod 37 a citovaná judikatúra).
( 6 ) Nariadenie Rady z 24. júna 2016, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov ( Ú. v. EÚ L 183, 2016, s. 1 ).
( 7 ) Je teda možné, že § 3.103 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zápis manželských zmlúv do registra manželských zmlúv a spresňuje dôsledky tohto zápisu, sa uplatní len za predpokladu, že litovské právo bolo určené ako rozhodné právo pre majetkový režim manželov. Pri podaní návrhu na zápis manželskej zmluvy do registra manželských zmlúv však nemožno bez ďalšieho vylúčiť uplatniteľnosť tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka ako rozhodného práva pre majetkový režim manželov. Zrejme nemožno vylúčiť ani to, že podmienka zápisu týkajúca sa litovského osobného identifikačného čísla, ktorá je stanovená v bode 67 nariadení o registri, sa uplatňuje na každú manželskú zmluvu uzavretú v cudzine, o ktorej zápis sa žiada, nezávisle od rozhodného práva pre majetkový režim manželov.
( 8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2017, Freitag ( C‑541/15 , EU:C:2017:432 , bod 33 a citovaná judikatúra).
( 9 ) Rozsudky z 20. septembra 2001, Grzelczyk ( C‑184/99 , EU:C:2001:458 , bod 31 ), a zo 4. októbra 2024, Mirin ( C‑4/23 , EU:C:2024:845 , bod 51 a citovaná judikatúra).
( 10 ) Rozsudok zo 14. decembra 2021, Stolična obština, rajon Pančarevo ( C‑490/20 , EU:C:2021:1008 , bod 42 a citovaná judikatúra).
( 11 ) Rozsudok z 22. februára 2024, Direcžia pentru Evidenža Persoanelor şi Administrarea Bazelor de Date ( C‑491/21 , EU:C:2024:143 , bod 41 a citovaná judikatúra).
( 12 ) Hoci sa to v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neuvádza, predpokladám, že ak zmluvné strany majú toto osobné identifikačné číslo, je uvedené aj v notárskej zápisnici spísanej litovským notárom.
( 13 ) Pozri najmä rozsudky z 22. decembra 2010, Sayn‑Wittgenstein ( C‑208/09 , EU:C:2010:806 , výrok); z 12. mája 2011, Runevič‑Vardyn a Wardyn ( C‑391/09 , EU:C:2011:291 , výrok); z 2. júna 2016, Bogendorff von Wolffersdorff ( C‑438/14 , EU:C:2016:401 , výrok), a z 8. júna 2017, Freitag ( C‑541/15 , EU:C:2017:432 , výrok).
( 14 ) Rozsudok zo 4. októbra 2024, Mirin ( C‑4/23 , EU:C:2024:845 , výrok).
( 15 ) Pozri najmä rozsudok z 8. júna 2017, Freitag ( C‑541/15 , EU:C:2017:432 , body 36 až 39 a citovaná judikatúra).
( 16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Mirin ( C‑4/23 , EU:C:2024:845 , body 55 až 57 a citovaná judikatúra).
( 17 ) Pozri bod 42 vyššie.
( 18 ) V tejto súvislosti pozri najmä Consortium ASSER‑UCL: Étude sur les régimes matrimoniaux des couples mariés et sur le patrimoine des couples non mariés dans le droit international privé et le droit interne des États membres de l’Union européenne, s. 22 a 23. Táto štúdia z roku 2003, vypracovaná na žiadosť Komisie, uvádza prehľad vnútroštátnych právnych predpisov v Európskej únii s 15 členskými štátmi. Pozri tiež informácie na internetovej stránke Rady notárov Európskej únie „Páry v Európe. The law for couples in 22 EU countries“, https://www.coupleseurope.eu/sk/ (ďalej len „internetová stránka ‚Páry v Európe‘“).
( 19 ) Podľa informácií dostupných na internetovej stránke „Páry v Európe“ takéto registre neexistujú najmä v Rakúsku, vo Francúzsku, v Poľsku a na Slovensku.
( 20 ) Podľa informácií dostupných na internetovej stránke „Páry v Európe“ sa zdá, že zápis manželskej zmluvy uzavretej v cudzine do vnútroštátneho osobitného registra je možný najmä v Nemecku, v Estónsku a v Holandsku.
( 21 ) Podľa informácií dostupných na internetovej stránke „Páry v Európe“ sa zdá, že zápis manželskej zmluvy uzavretej v cudzine do vnútroštátneho osobitného registra nie je možný najmä v Českej republike, v Maďarsku a na Malte.
( 22 ) Pozri najmä rozsudky z 11. júla 2002, D’Hoop ( C‑224/98 , EU:C:2002:432 , bod 31 ); z 24. októbra 2013, Thiele Meneses ( C‑220/12 , EU:C:2013:683 , bod 22 ), a z 26. mája 2016, Kohll a Kohll‑Schlesser ( C‑300/15 , EU:C:2016:361 , bod 42 ).
( 23 ) Pozri rozsudky z 29. apríla 2004, Pusa ( C‑224/02 , EU:C:2004:273 , bod 19 ); z 26. októbra 2006, Tas‑Hagen a Tas ( C‑192/05 , EU:C:2006:676 , bod 30 ); z 22. mája 2008, Nerkowska ( C‑499/06 , EU:C:2008:300 , bod 32 ), ako aj zo 14. októbra 2010, van Delft a i. ( C‑345/09 , EU:C:2010:610 , bod 97 ).
( 24 ) Pozri bod 48 vyššie.
( 25 ) Chcel by som zdôrazniť, že neprejudikujem otázku, či má členský štát všeobecnú povinnosť registrovať manželské zmluvy uzavreté v inom členskom štáte, a teda ani to, či by litovské právo malo stanoviť možnosť osôb, ktoré nemajú litovské osobné identifikačné číslo, zapísať manželskú zmluvu uzavretú v cudzine do registra manželských zmlúv. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, tieto otázky sú hypotetické, keďže litovské právo stanovuje možnosť zapísať zmluvy uzavreté v cudzine do registra manželských zmlúv a žalobkyňa vo veci samej má litovské osobné identifikačné číslo.
( 26 ) Rozsudok z 5. júna 2018, Coman a i. ( C‑673/16 , EU:C:2018:385 , bod 41 a citovaná judikatúra).
( ) Rozsudky z 18. júla 2006, De Cuyper ( C‑406/04 , EU:C:2006:491 , bod 42 ); z 26. októbra 2006, Tas‑Hagen a Tas ( C‑192/05 , EU:C:2006:676 , bod 35 ), ako aj z 5. júna 2018, Coman a i. ( C‑673/16 , EU:C:2018:385 , bod 41 ).