C-799/23
ECLI:EU:C:2025:621
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0799
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
TAMARA ĆAPETA
prednesené 1. augusta 2025( 1 )
Vec C ‑ 799/23
Európska komisia
proti
Slovenskej republike
„ Nesplnenie povinnosti členským štátom – Sociálna politika – Smernica 2000/43/ES – Rovnosť zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod – Nepriama diskriminácia rómskych detí v oblasti vzdelávania “
I. Úvod
1. Touto žalobou podľa článku 258 ZFEÚ Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol, že Slovenská republika si diskriminovaním rómskych detí v oblasti vzdelávania nesplnila svoje povinnosti podľa smernice 2000/43( 2 ).
2. Konkrétnejšie, Komisia svojím prvým žalobným dôvodom tvrdí, že rómske deti sú umiestňované v špeciálnych školách alebo špeciálnych triedach pre deti s mentálnym alebo iným postihnutím v podstatne väčšom počte ako ostatné deti. Svojím druhým žalobným dôvodom tvrdí, že rómske deti sú v rámci základného vzdelania v bežných školách segregované od ostatných detí tým, že sú umiestňované do výlučne rómskych škôl, do oddelených tried alebo na oddelených poschodiach alebo tým, že sú oddelené v školských jedálňach.
3. Takéto nepriaznivé zaobchádzanie s rómskymi deťmi vyplýva podľa Komisie z praxe, ktorá existuje už dlhodobo a ktorú Slovenská republika neodstránila. Táto prax je rozšírená v tom zmysle, že vedie k diskriminácii rómskych detí vo vzdelávacom systéme v celej krajine.
4. Slovenská republika nespochybňuje existenciu tejto diskriminácie, tvrdí však, že je výsledkom štrukturálnych problémov spôsobených zakorenenou diskrimináciou Rómov v slovenskej spoločnosti, ktoré nie je možné rýchlo vyriešiť. Tento členský štát však tvrdí, že preukázal, že prijal viacero opatrení na riešenie tohto problému.
5. Prejednávaná vec, ktorá je prvou žalobou o nesplnenie povinnosti vyplývajúcou zo štrukturálnej nerovnosti zakorenenej v spoločnosti, stavia Súdny dvor pred novú otázku, ako má postupovať v prípade tohto druhu žaloby. Komisia nevytýka Slovenskej republike existenciu konkrétnych legislatívnych alebo iných opatrení, ktoré sú diskriminačné alebo ktoré vedú k diskriminácii, ale skôr pretrvávanie diskriminácie v slovenskej spoločnosti.
6. Zastávam preto názor, že je potrebné položiť si otázku, či má Slovenská republika povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorá by vyžadovala odstrániť diskrimináciu na etnickom základe v oblasti vzdelávania, alebo či má povinnosť konať, ktorá by len vyžadovala vynaložiť maximálne úsilie na odstránenie takejto diskriminácie. Druh dôkazov relevantných pre Súdny dvor pri rozhodovaní v tejto veci bude závisieť od toho, či povinnosť uložená smernicou 2000/43 je povinnosťou dosiahnuť výsledok alebo povinnosťou konať.
II. Konanie pred podaním žaloby a konanie na Súdnom dvore
7. V nadväznosti na preskúmanie v rámci postupu EÚ Pilot Komisia 30. apríla 2015 zaslala Slovenskej republike formálnu výzvu.
8. V tejto formálnej výzve Komisia tvrdila, že existujú presvedčivé dôkazy o tom, že rómske deti sú v Slovenskej republike vystavené výraznej diskriminácii v oblasti vzdelávania. Komisia najmä uviedla, že rómske deti boli v neprimeranom počte umiestňované do špeciálnych škôl alebo tried pre deti s mentálnym alebo iným postihnutím, ako aj to, že rómske deti boli v bežných školách vytláčané na okraj spoločnosti prostredníctvom iných foriem segregácie, a to ich umiestňovaním do oddelených tried alebo do oddelených škôl. Táto diskriminácia bola podľa názoru Komisie výsledkom nedostatočných legislatívnych opatrení transponujúcich smernicu 2000/43, nedostatočnou implementáciou existujúcich opatrení a nesprávnou administratívnou a sociálnou praxou.
9. Slovenská republika na formálnu výzvu odpovedala listom zo 16. augusta 2015, pričom uviedla, že vypracovala legislatívne zmeny. Napríklad do príslušných právnych predpisov zahrnula definíciu segregácie a zaviedla explicitnú povinnosť umiestňovať deti zo sociálne znevýhodneného prostredia spolu s ostatnými deťmi, aby sa zabránilo segregácii. Prijala tiež zákonnú úpravu umožňujúcu preskúmavať diagnostické postupy, ktoré prispievali k umiestňovaniu neprimeraného počtu rómskych detí do špeciálnych škôl. Okrem toho tento členský štát odmietol tvrdenie, že by existujúce právne predpisy neboli správne uplatňované, a uviedol, že postupne a priebežne zavádzal viaceré dodatočné opatrenia s cieľom odstrániť problémy uvedené vo formálnej výzve.
10. V období od decembra 2015 do decembra 2017 boli podané žiadosti o dodatočné informácie a uskutočnilo sa stretnutie medzi Komisiou a zástupcami Slovenskej republiky.
11. Dňa 11. októbra 2019 Komisia zaslala Slovenskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom uviedla, že hoci nedávne zmeny príslušných právnych predpisov nepochybne predstavujú výrazné zlepšenie, stále existujú dôkazy o pretrvávajúcich diskriminačných praktikách, ktoré sú totožné s tými, ktoré už boli zistené v minulosti.
12. Komisia preto vzala späť svoju výhradu týkajúcu sa nedostatočného legislatívneho prebratia smernice 2000/43. Konštatovala však, že údaje stále naznačujú, že Slovenská republika účinne nevyriešila diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávacom systéme, keďže v špeciálnych školách a špeciálnych triedach je naďalej nadmerné zastúpenie rómskych detí. Podľa Komisie to bolo do veľkej miery výsledkom neprimeranej diagnostickej metodológie a ťažkostí pri revízii už stanovených diagnóz. Taktiež trvala na tvrdení týkajúcom sa segregácie rómskych detí v bežných školách. Hoci existovalo viacero príčin, nijako to neodôvodňovalo pokračovanie segregácie.
13. V odôvodnenom stanovisku Komisia stanovila lehotu do 11. decembra 2019, dokedy mala Slovenská republika ukončiť vytýkané nesplnenie povinnosti.
14. Dňa 6. decembra 2019 Slovenská republika odpovedala na toto odôvodnené stanovisko.
15. Slovenská republika v tejto odpovedi uviedla, že štatistické údaje o Rómoch, ktoré poskytla Komisia, boli nespoľahlivé, najmä z dôvodu ťažkostí spojených so zberom takýchto dát o etnickej príslušnosti. Následne uviedla nedávno prijaté legislatívne a nelegislatívne opatrenia prijaté na boj proti diskriminácii rómskych detí v školskom systéme a konkrétne projekty navrhnuté v tejto oblasti. Slovenská republika na záver ubezpečila Komisiu, že sa bude usilovať bez zbytočného odkladu prijať konkrétne legislatívne opatrenia uvedené v jej odpovedi na odôvodnené stanovisko Komisie a zaviazala sa postupne a priebežne, v krátkodobom aj v dlhodobom horizonte, vykonávať ďalšie súvisiace kroky.
16. V nadväznosti na túto odpoveď sa v rokoch 2020 až 2022 uskutočnili ďalšie kontakty medzi Komisiou a Slovenskou republikou, najmä v septembri 2022, keď komisárka Európskej komisie pre rovnosť Helena Dalliová navštívila školy na východe Slovenska a stretla sa s predstaviteľmi Slovenskej republiky, vrátane predsedu vlády Eduarda Hegera.
17. Komisia 22. decembra 2023 podala na Súdny dvor prejednávanú žalobu podľa článku 258 ZFEÚ.
18. Slovenská republika predložila svoje vyjadrenie k žalobe 26. marca 2024.
19. Komisia podala repliku 7. mája 2024 a Slovenská republika podala dupliku 17. júna 2024.
20. Dňa 8. apríla 2025 sa konalo pojednávanie, na ktorom Komisia a Slovenská republika predniesli ústne vyjadrenia.
III. Analýza
21. Touto žalobou Komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Slovenská republika si systematicky a pretrvávajúco neplnila svoje povinnosti podľa článku 2 ods. 1 smernice 2000/43 v spojení s jej článkom 2 ods. 2 písm. b) a článkom 3 ods. 1 písm. g) tým, že:
– v neprimeranom počte umiestňovala rómske deti do špeciálnych škôl alebo špeciálnych tried pre deti s mentálnym alebo iným postihnutím, v ktorých sa vyučuje podľa obmedzeného učebného plánu, a
– pristupovala k segregácii rómskych detí v oddelených triedach v rámci bežných škôl alebo v oddelených školách.
22. V rámci konania o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ je úlohou Komisie, aby preukázala existenciu údajného nesplnenia povinnosti.( 3 )
23. Domnievam sa, že skôr ako Súdny dvor posúdi tvrdenia, ktoré mu boli predložené, mal by sa zaoberať otázkou druhu dôkazov, ktoré by mala Komisia predložiť na podporu svojich žalobných dôvodov vo veci takejto povahy.
24. To podľa môjho názoru závisí od toho, či povinnosť vyplývajúca z článku 2 ods. 1 smernice 2000/43 v spojení s jej článkom 2 ods. 2 predstavuje povinnosť dosiahnuť výsledok alebo povinnosť konať.
25. Budem teda postupovať nasledujúcim spôsobom.
26. V časti A uvediem, aké sú rozdiely, ktoré vyplývajú z konštatovania, že existuje povinnosť dosiahnuť výsledok, v porovnaní s konštatovaním, že existuje povinnosť konať.
27. V časti B navrhnem, aby Súdny dvor vyložil článok 2 ods. 1 smernice 2000/43 v spojení s jej článkom 1 a článkom 2 ods. 2 v tom zmysle, že ukladá členským štátom povinnosť dosiahnuť výsledok. To si vyžaduje, aby Komisia preukázala, že želaný výsledok – neexistencia diskriminácie v oblasti vzdelávania – nebol v dotknutom členskom štáte dosiahnutý.
28. V tejto súvislosti, ako uvediem v časti C), sú štatistické alebo iné údaje o existencii údajnej diskriminácie vhodným prostriedkom na preukázanie nesplnenia povinností, ktoré Komisia uvádza. Naopak, ostatné dôkazy týkajúce sa opatrení prijatých na boj proti diskriminácii, ako aj ich účinnosti alebo neúčinnosti, nie sú relevantné na preukázanie alebo vyvrátenie nesplnenia povinnosti dosiahnuť výsledok.
29. V časti D zdôvodním, že Komisia dostatočne preukázala existenciu diskriminácie rómskych detí v súvislosti s obidvoma žalobnými dôvodmi. Vyjadrenie Slovenskej republiky, ktorého cieľom je presvedčiť Súdny dvor, že opatrenia, ktoré zaviedla prinesú požadované zlepšenie, nemôže vyvrátiť dôkaz o tom, že obidva druhy údajnej diskriminácie rómskych detí stále existovali v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.
A. Povinnosť dosiahnuť výsledok alebo povinnosť konať
30. V prejednávanej veci Komisia ako dôkaz na podporu svojich dvoch žalobných dôvodov predložila Súdnemu dvoru rôzne štatistické a iné údaje uvedené v správach medzinárodných organizácií, mimovládnych organizácií (MVO) a slovenských orgánov. Tieto dokumenty umožňujú preukázať na jednej strane, že v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku a aj po tomto dátume, boli rómske deti v neprimeranom počte zastúpené v špeciálnych školách alebo špeciálnych triedach, a na druhej strane, že v mnohých prípadoch sú rómske deti umiestňované v oddelených školách alebo oddelených triedach v rámci bežných škôl.( 4 ) Tieto údaje sú predložené s cieľom preukázať existenciu alebo pretrvávanie diskriminácie rómskych detí v slovenskom vzdelávacom systéme.
31. Slovenská republika v zásade( 5 ) nevyvracia tvrdenia, že diskriminácia stále pretrváva. Tvrdí však, že prijala viacero opatrení a programov s cieľom riešiť existujúcu diskrimináciu.( 6 ) Niektoré z týchto opatrení boli iniciované pred uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku a iné boli prijaté neskôr. Podľa Slovenskej republiky tieto opatrenia už viedli k určitým zlepšeniam. Tento členský štát však zdôrazňuje, že vzhľadom na existenciu dlhodobej štrukturálnej nerovnosti, ktorá postihuje Rómov v slovenskej spoločnosti, nemohli prijaté opatrenia zmeniť spoločenské modely v krátkom časovom horizonte, ktorý bol stanovený.
32. Komisia pripúšťa, že Slovenská republika prijala viacero opatrení, ktoré môžu prispieť k odstráneniu diskriminácie. Zároveň sa však domnieva, že niektoré z týchto opatrení sú neprimerané alebo nedostatočne účinné.( 7 ) Je dôležité poznamenať, že Komisia tvrdí, že tieto opatrenia zatiaľ neodstránili ani neznížili úroveň diskriminácie rómskych detí v slovenskom vzdelávacom systéme.( 8 )
33. Relevantnosť týchto tvrdení pre rozhodnutie, či k údajnému nesplneniu povinnosti skutočne došlo alebo nie, závisí podľa môjho názoru od druhu povinnosti uloženej členským štátom ustanoveniami, na ktoré odkazuje Komisia. V závislosti od toho, či sa žaloba Komisie bude týkať nesplnenia povinnosti dosiahnuť výsledok, alebo povinnosti konať, sa budú odlišovať aj relevantné tvrdenia.
34. Povinnosť dosiahnuť výsledok vyžaduje, aby členský štát dospel ku konkrétnemu a vopred vymedzenému výsledku alebo situácii. Dôraz sa kladie na samotný výsledok, bez ohľadu na prostriedky zvolené na jeho dosiahnutie. Ak sa výsledok nedosiahne, ide o nesplnenie, pokiaľ členský štát nepreukáže vyššiu moc alebo iné mimoriadne okolnosti. Naopak, povinnosť konať ukladá členskému štátu povinnosť prijať všetky vhodné opatrenia na dosiahnutie určitého cieľa bez toho, aby nutne zaručil, že tento cieľ bude dosiahnutý. Dôraz sa kladie na vynaložené úsilie, aj keď sa výsledok nedosiahol alebo ešte nedosiahol.( 9 )
35. Ak teda smernica 2000/43 ukladá povinnosť dosiahnuť výsledok, stačí, aby Komisia preukázala, že v školách jednoducho existuje diskriminácia rómskych detí. V takom prípade tvrdenia Slovenskej republiky týkajúce sa opatrení prijatých na dosiahnutie výsledku nepredstavujú obranu; nevyvracia to tvrdenie o nesplnení povinnosti.
36. Naopak, ak existuje povinnosť konať, aj keď výsledok ešte nie je dosiahnutý, relevantným argumentom je skutočnosť, že členský štát vynaložil maximálne úsilie na odstránenie diskriminácie. V takom prípade by Komisia musela preukázať, prečo opatrenia prijaté Slovenskou republikou nepredstavujú jej maximálne úsilie v boji proti diskriminácii.( 10 )
37. Okrem toho treba pripomenúť, že Komisia nie je povinná začať konanie o nesplnení povinnosti a disponuje úplnou diskrečnou právomocou nielen rozhodnúť o začatí konania, ale aj kedy a v akej veci.( 11 ) Komisia disponuje tiež úplnou diskrečnou právomocou, pokiaľ ide o rozhodnutie, či bude pokračovať v tomto konaní až pred Súdny dvor.( 12 )
38. V odpovedi na otázku položenú na pojednávaní Komisia vysvetlila, že hoci podobné problémy existujú aj v iných členských štátoch( 13 ), rozhodla sa žalovať Slovenskú republiku pred Súdnym dvorom, lebo sa domnievala, že v tomto členskom štáte nedošlo k žiadnemu výraznému pokroku pri odstraňovaní diskriminácie rómskych detí.
39. Zatiaľ čo Komisia má počas celého konania o nesplnení povinnosti plnú diskrečnú právomoc, Súdny dvor musí po tom, čo mu bola vec predložená, vo veci rozhodnúť na základe právnych kritérií( 14 ) a nemá právomoc posúdiť správnosť rozhodnutia Komisie začať konanie proti členskému štátu pred Súdnym dvorom.( 15 )
40. Ak sa teda konanie na Súdnom dvore týka žaloby o nesplnenie povinnosti dosiahnuť výsledok a Komisia preukáže, že výsledok nebol dosiahnutý, Súdny dvor nemôže rozhodnúť inak ako tak, že táto povinnosť bola porušená.
41. Ak dôjde k takémuto rozhodnutiu, Komisia následne monitoruje pokrok členského štátu v plnení rozsudku Súdneho dvora a má diskrečnú právomoc rozhodnúť o tom, či, kedy a za akých podmienok bude v danej veci ďalej konať podaním žaloby podľa článku 260 ZFEÚ.( 16 )
42. Zdá sa, že v prejednávanej veci Komisia podala svoju žalobu na základe údajného nedosiahnutia výsledku. Tvrdí, že v školách existuje diskriminácia rómskych detí, a nie to, že Slovenská republika nevyvíja úsilie na odstránenie takejto diskriminácie.
43. Komisia preto v podstate tvrdí, že sa nedosiahol výsledok, pokiaľ ide o ukončenie umiestňovania neprimerane vysokého počtu rómskych detí do špeciálnych škôl a pokiaľ ide o desegregáciu rómskych detí v bežnom vzdelávaní.
44. Skôr než posúdim, či Komisia preukázala svoje tvrdenia, treba overiť, či je začatie tohto konania o nesplnení povinnosti Komisiou na základe článku 2 ods. 1 smernice 2000/43 v spojení s jej článkom 2 ods. 2 písm. b) odôvodnené.
B. Odstránenie diskriminácie ako povinnosť dosiahnuť výsledok
45. Obsahuje článok 2 ods. 1 smernice 2000/43 povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorá vyžaduje, aby členské štáty odstránili priamu a nepriamu diskrimináciu v oblasti vzdelávania?( 17 )
46. Ako uvediem ďalej, smernica 2000/43 v skutočnosti ukladá povinnosť dosiahnuť výsledok, a nie iba povinnosť konať.
47. Ako sa uvádza v jej článku 1, smernica 2000/43 ustanovuje „rám[ec] boja proti diskriminácii na základe rasy alebo etnického pôvodu, so zámerom uplatniť zásad[u] rovnakého zaobchádzania v členských štátoch“. Pojem „uplatniť“ naznačuje nielen úsilie, ale aj konkrétny výsledok.
48. Článok 2 ods. 1 smernice 2000/43 stanovuje, že „na účely tejto smernice znamená zásada rovnakého zaobchádzania to, že neexistuje žiadna priama alebo nepriama diskriminácia na základe rasy alebo etnickom pôvode“. Pojem „neexistuje… diskriminácia“ znamená povinnosť dosiahnuť výsledok.
49. Článok 2 ods. 2 písm. a) a b) tejto smernice ďalej definuje priamu a nepriamu diskrimináciu. Týmto spôsobom označuje želaný stav, v ktorom je dodržiavaná zásada rovnosti zaobchádzania.
50. Na uplatnenie tejto zásady, ktorá je cieľom smernice 2000/43, je preto potrebné, aby bola v členských štátoch odstránená priama alebo nepriama diskriminácia na základe rasy alebo etnického pôvodu, aj vo vzdelávaní, ako sa uvádza v prejednávanej veci.
51. Slovenská republika však vo svojich písomných vyjadreniach( 18 ) uviedla, že ustanovenia smernice 2000/43, na ktoré odkazuje Komisia, vôbec neukladajú členským štátom povinnosti, ale len vymedzujú zásadu rovnosti zaobchádzania a pojem nepriamej diskriminácie.
52. Je pravda, že tieto ustanovenia nie sú formulované z hľadiska povinností členských štátov. Smernice sú však vo všeobecnosti nástrojmi EÚ, ktoré vyžadujú, aby členské štáty dosiahli regulačné výsledky, ale ponechávajú im voľnosť pri výbere spôsobov, ako tieto výsledky dosiahnuť.( 19 )
53. Smernica 2000/43 jasne stanovuje výsledok, ktorý musí každý členský štát dosiahnuť: rovnosť v spoločnosti odstránením priamej a nepriamej diskriminácie na základe rasy alebo etnického pôvodu. Správne prebratie tejto smernice preto predpokladá, že v členskom štáte diskriminácia neexistuje.
54. Vyššie uvedené platí nielen pre jednotlivé prípady diskriminácie( 20 ), ale aj pre odstraňovanie štrukturálnych nerovností.
55. Komisia podala túto žalobu na základe tvrdenia o nepriamej diskriminácii, ako je definovaná v článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43. Podľa tohto ustanovenia o nepriamu diskrimináciu ide vtedy, keď navonok neutrálny predpis, kritérium alebo zvyklosť znevýhodňuje osoby určitej rasy alebo etnického pôvodu v porovnaní s inými osobami.
56. Práve preto, že medzi zakázané dôsledky zaradil aj nepriamu diskrimináciu, sa mi zdá byť zjavné, že normotvorca EÚ mal v úmysle odstrániť štrukturálne nerovnosti v členských štátoch.( 21 )
57. Nepriama diskriminácia je obzvlášť závažným problémom v prípadoch, keď existuje zakorenená štrukturálna nerovnosť, ktorá postihuje jednu skupinu v rámci danej spoločnosti. V takýchto prípadoch sa môže ľahko stať, že pravidlá, ktoré sú z hľadiska etnicity zdanlivo neutrálne, budú mať negatívny dosah na etnickú skupinu, ktorá už čelí diskriminácii.( 22 )
58. Práve o takúto situáciu ide v prejednávanej veci. Ako potvrdila Slovenská republika, v spoločnosti tohto členského štátu existuje už dlhodobo osobitná forma nepriamej diskriminácie, a to segregácia Rómov. Problémom nie je segregácia de iure , ako napríklad tá, o ktorú išlo vo veci Brown v. Board of Education( 23 ), ktorú zmienili niektorí účastníci tohto konania. Tento typ diskriminácie sa rieši ľahšie, keďže všetky zákony, nariadenia a správne predpisy členského štátu, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, musia byť zrušené. Článok 14 písm. a) smernice 2000/43 to výslovne vyžaduje.( 24 )
59. V prejednávanej veci však ide o faktickú segregáciu, založenú skôr na praxi než na znení zákona. Smernica 2000/43 nemohla stanoviť konkrétne opatrenia na ukončenie takejto faktickej segregácie, keďže riešenie tohto problému nie je možné dosiahnuť prijatím konkrétneho pravidla ani viacerých konkrétnych pravidiel. Okrem toho sa prostriedky na riešenie takejto faktickej segregácie budú líšiť v závislosti od konkrétnych okolností v každom členskom štáte. Vyššie uvedené vysvetľuje, prečo smernica 2000/43 nestanovuje konkrétne opatrenia určené na odstránenie zakorenenej diskriminácie voči etnickej skupine.
60. Túto neexistenciu konkrétnych opatrení však nemožno vykladať tak, že smernica 2000/43 neukladá členským štátom povinnosť odstrániť faktickú diskrimináciu vyplývajúcu zo štrukturálnej nerovnosti. Členské štáty majú pozitívnu povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia na odstránenie zakorenených foriem etnickej diskriminácie. Táto povinnosť nie je vyjadrená vo forme konkrétnych opatrení, ktoré musia členské štáty prijať, keďže ju nebolo možné takto vyjadriť.
61. Okrem toho sa v odôvodnení 12 smernice 2000/43 uvádza, že osobitné opatrenia v oblasti diskriminácie na základe rasy alebo etnického pôvodu sú potrebné na zabezpečenie rozvoja demokratických a tolerantných spoločností, čo zas umožňuje účasť všetkých osôb bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod.( 25 ) To potvrdzuje, že cieľom tohto aktu je odstránenie zakorenených spoločenských nerovností.
62. Takéto chápanie pojmu diskriminácia potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora.
63. Súdny dvor vo svojich rozsudkoch opakovane rozhodol, že zásada rovnosti zaobchádzania, ako je zakotvená v Zmluvách a Charte základných práv Európskej únie, vyjadruje základnú všeobecnú zásadu práva Únie. Nástroje sekundárneho práva, ako napríklad smernica 2000/43, túto zásadu konkretizujú.( 26 ) Dodržiavanie tejto zásady ukladá povinnosť, ktorá presahuje rámec obyčajnej povinnosti členských štátov vynaložiť „maximálne úsilie“.
64. Ak by sa smernica 2000/43 obmedzovala na uloženie povinností konať, jej potrebný účinok v boji proti diskriminácii by bol značne ohrozený. Rozhodnutia Súdneho dvora napríklad v oblasti výkladu pojmu diskriminácia, svedčia o dôraze na predchádzanie diskriminačným dôsledkom. To platilo v prípade priamej( 27 ) aj nepriamej diskriminácie.( 28 ) To isté platí aj pre boj proti existujúcej zakorenenej diskriminácii.
65. Okrem toho výklad povinnosti členských štátov podľa článkov 1 a 2 smernice 2000/43 ako povinnosti dosiahnuť výsledok, z ktorej vyplýva pozitívna povinnosť odstrániť diskrimináciu rómskych detí v školách, je v súlade so stanoviskom Európskeho súdu pre ľudské práva („ESĽP“) v jeho nedávnych rozsudkoch týkajúcich sa segregácie rómskych detí v školách.( 29 ) Uvedený súd zastával názor, že konštatovanie existencie segregácie má za následok pozitívnu povinnosť desegregácie zo strany štátu.
66. Napokon konkrétne v oblasti vzdelávania existuje ďalší argument, prečo legislatívny orgán EÚ nemohol stanoviť konkrétne opatrenia, ktoré majú prijať členské štáty, ale mohol iba uložiť povinnosť dosiahnuť výsledok. Tento argument súvisí s rozdelením právomocí medzi Európsku úniu a jej členské štáty, ako sa o tom diskutovalo na pojednávaní.
67. Európska únia nemá v oblasti vzdelávania regulačnú právomoc; ako vyplýva z článkov 6 a 165 ZFEÚ, má len podpornú právomoc. Európska únia preto nemôže stanoviť opatrenia, ktoré majú členské štáty prijať v súvislosti s organizáciou svojich vzdelávacích systémov alebo obsahom výučby.
68. Na základe svojej právomoci vyplývajúcej z článku 19 ZFEÚ však Európska únia môže prijať opatrenia v boji proti diskriminácii na základe etnického pôvodu, čím sa obmedzí právomoc členských štátov pri organizácii ich vzdelávacích systémov.( 30 ) Vzhľadom na to, že Európska únia nemá právomoc stanoviť konkrétne opatrenia, diskrimináciu v oblasti vzdelávania možno odstrániť len uložením povinnosti dosiahnuť výsledok. Opatrenia, ktorými sa má dosiahnuť výsledok, sú v právomoci členských štátov.
69. Slovenská republika napriek svojmu pôvodnému tvrdeniu, že článok 2 smernice 2000/43 obsahuje len definície, zdá sa, že pripúšťa, že táto smernica ukladá povinnosť dosiahnuť výsledok. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla: „Smernica 2000/43 tak vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania aj v oblasti vzdelávania.“( 31 )
70. Stručne povedané, články 1 a 2 smernice 2000/43 v spojení s jej článkom 3 ods. 1 písm. g) ukladajú členským štátom povinnosť dosiahnuť výsledok spočívajúci v odstránení diskriminácie na základe etnického pôvodu v oblasti vzdelávania. Takáto povinnosť nielenže zakazuje členským štátom diskrimináciu, ale ukladá aj povinnosť prijať osobitné opatrenia a konkrétne kroky na odstránenie existujúcich nerovností vyplývajúcich zo zakorenených spoločenských predsudkov.
71. Ak je očakávaným výsledkom spoločnosť bez diskriminácie etnickej skupiny v oblasti vzdelávania, spôsob, akým má Súdny dvor zistiť existenciu porušenia tejto povinnosti dosiahnuť výsledok, spočíva v preskúmaní dôkazov a na tomto základe v určení, či v školách existuje alebo neexistuje diskriminácia rómskych detí. To ma privádza k ďalšej otázke týkajúcej sa druhu dôkazov, ktoré musia byť predložené Súdnemu dvoru na preukázanie nesplnenia povinnosti dosiahnuť výsledok.
C. Dôkaz o nesplnení povinnosti dosiahnuť výsledok
72. Na preukázanie nesplnenia povinnosti dosiahnuť výsledok, ktorým je odstránenie diskriminácie rómskych detí v školách, musí Komisia predložiť Súdnemu dvoru dôkazy o tom, že rómske deti sú v slovenskom školskom systéme znevýhodňované. Ak Komisia dostatočne preukáže existenciu takejto diskriminácie, Slovenská republika musí predložiť dôkazy, ktoré vyvrátia dôkazy Komisie a preukážu, že neexistuje žiadne rozdielne zaobchádzanie, ktoré by znevýhodňovalo rómske deti. V opačnom prípade musí takéto diskriminačné zaobchádzanie odôvodniť.
73. Podľa môjho názoru väčšina dôkazov, ktoré v prejednávanej veci predložili Súdnemu dvoru obidve účastníčky konania, nie je relevantná pre rozhodnutie o tom, či v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku existovala diskriminácia, ako tvrdí Komisia v dvoch žalobných dôvodoch.
74. Komisia na pojednávaní spresnila, že podľa jej názoru Slovenská republika porušila svoje povinnosti v dôsledku diskriminačných praktík, ktoré aktívne prispievali k diskriminácii, a tým, že neprijala primerané opatrenia na odstránenie zakorenenej spoločenskej diskriminácie.
75. Hoci je podľa môjho názoru dôležité identifikovať príčiny zakorenenej diskriminácie, v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti, v ktorej sa namieta nesplnenie povinnosti dosiahnuť výsledok, nie je potrebné preukázať, aké konkrétne kroky štátnych orgánov prispeli k údajnej diskriminácii alebo aké kroky nevedú k jej odstráneniu. V skutočnosti prináleží členskému štátu zvoliť si prostriedky na odstránenie diskriminácie. To, či sú tieto prostriedky primerané a účinné, je na účely rozhodnutia Súdneho dvora relevantné len v rozsahu, v akom preukazuje, či bol požadovaný výsledok dosiahnutý alebo nie.( 32 )
76. Stručne povedané, všetky tvrdenia a podporné dôkazy, ktoré si účastníčky konania vymenili v súvislosti s otázkou, či rôzne opatrenia prijaté Slovenskou republikou sú primerané a dostatočné na riešenie problémov uvedených v oboch žalobných dôvodoch, sú veľmi dôležité v kontexte politiky boja proti diskriminácii a úsilia tohto členského štátu a Komisie o dosiahnutie rovnosti. Tieto tvrdenia však nie sú pre Súdny dvor relevantné pri rozhodnutí o tom, či nesplnenie povinnosti existovalo v čase uplynutia lehoty stanovenej Komisiou v jej odôvodnenom stanovisku.
77. Pre Súdny dvor je relevantné len to, či dôkazy Komisie preukazujú, že diskriminácia existovala v rozhodnom čase, alebo či Slovenská republika preukázala, že opatrenia, ktoré zaviedla, dovtedy úspešne odstránili diskrimináciu.
D. Preukázala dostatočne Komisia údajné nesplnenie povinnosti v prejednávanej veci?
1. O prvom žalobnom dôvode: neprimeran ý počet rómskych detí v špeciálnych šk olách alebo špeciálnych tried ach
78. Komisia tvrdí, že nielen k 11. decembru 2019, teda v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, ale aj po ňom oficiálne údaje odhalili neprimerane vysoký počet rómskych detí umiestnených do špeciálnych škôl alebo špeciálnych tried v Slovenskej republike. Tieto špeciálne programy navštevovalo približne trikrát viac rómskych detí v porovnaní s inými deťmi.( 33 )
79. Komisia sa odvoláva nielen na rôzne správy orgánov EÚ, medzinárodných organizácií a mimovládnych organizácií, ale aj na správy vypracované slovenskými orgánmi. Hoci tieto správy používajú odlišné metodológie a obsahujú mierne odlišné výsledky, všetky preukazujú neprimeraný počet rómskych detí v špeciálnych školách. Podľa môjho názoru sú tieto dôkazy dostatočným prima facie dôkazom na prenesenie dôkazného bremena na členský štát, ktorý má preukázať nesprávnosť alebo irelevantnosť týchto dôkazov.
80. Slovenská republika v zásade nespochybňuje toto tvrdenie o diskriminácii, ale skôr tvrdí, že vďaka viacerým opatreniam, ktoré zaviedla, došlo k zlepšeniu a číselné ukazovatele preto klesajú.( 34 ) Tento členský štát však vysvetľuje, že nemôže preukázať tento číselný pokles na základe rovnakých údajov a metodológie, ako sú tie, ktoré boli použité v správach predložených Komisiou, pretože nedisponuje týmito údajmi ani touto metodológiou.( 35 )
81. Ako však správne poukazuje Komisia, aj keď je metodológia odlišná, ak by došlo k nejakému významnému poklesu pomeru rómskych detí v špeciálnych školách, rôzne správy by tento pozitívny trend zaznamenali, a to aj na základe odlišných metodológií.
82. V každom prípade štatistiky vypracované rôznymi orgánmi v Slovenskej republike nepreukazujú žiadnu významnú zmenu, ale v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, teda v decembri 2019, potvrdzovali existenciu značného nepomeru.
83. Skorší dokument vydaný v roku 2011 Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, konkrétne jeho Národný strategický plán, uznal existujúce problémy diskriminácie v dôsledku nesprávne stanovenej diagnózy detí.( 36 ) Podľa tohto dokumentu zatiaľ čo iba malé percento danej populácie (medzi 1 % a 3 %) je vo všeobecnosti mentálne postihnutých, rómske deti predstavovali 16 % až 17 % detí nachádzajúcich sa v špeciálnych školách alebo špeciálnych triedach v Slovenskej republike. Rovnako 60 % detí v špeciálnych triedach a 80 % detí v špeciálnych školách bolo rómskeho pôvodu, zatiaľ čo rómska populácia predstavovala len približne 8 % celkovej populácie.
84. Atlas rómskych komunít, ktorý vypracoval Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, v roku 2020 odkázal na porovnateľné údaje. Podľa tohto dokumentu( 37 ) bolo 17 % detí z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) vo veku od 6 do 15 rokov umiestnených do špeciálneho školského prostredia. V prípade rómskych detí žijúcich v integrovaných domácnostiach bol podiel o niečo nižší ako 14 %. Ako vyplýva z tohto dokumentu, tento pomer bol výrazne vyšší v porovnaní s celkovou populáciou – v roku 2019 len 5,7 % všetkých žiakov v Slovenskej republike bolo zaradených do špeciálnych vzdelávacích programov.
85. Celkovo možno diskutovať o presnosti jedného súboru číselných údajov v porovnaní s druhým a/alebo o účinnosti metodológie použitej v jednej štúdii v porovnaní s druhou.( 38 ) Napriek tomu sa však preukázalo, že nepomer, ktorý poukazuje na rozdiely medzi údajmi vzťahujúcimi sa na skúsenosti rómskych detí a údajmi vzťahujúcimi sa na skúsenosti nerómskych detí, je príliš veľký na to, aby ho bolo možné prehliadať.( 39 )
86. Je nesporné, že nesprávne zaradenie detí do špeciálnych tried alebo škôl je prejavom diskriminácie. Špeciálne školy majú obmedzené učebné plány, čo znamená, že deti majú obmedzené možnosti pokračovať v ďalšom vzdelávaní, a to následne znižuje ich vyhliadky na rovnocenné začlenenie do spoločnosti v dospelosti.
87. Rómske deti sú tak v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 v porovnaní s ostatnými deťmi osobitne znevýhodnené.
88. Podľa ustálenej judikatúry však možno nepriamu diskrimináciu odôvodniť, ak predmetné pravidlo alebo prax sleduje legitímny cieľ, ktorý je dosiahnutý primeraným spôsobom. Tento pojem legitímneho cieľa, ktorý môže odôvodniť etnickú diskrimináciu, však treba vykladať striktne.( 40 )
89. V tejto súvislosti Slovenská republika tvrdí, že existujúci číselný nepomer možno vysvetliť tým, že veľký počet rómskych detí žijúcich v MRK pochádza z tak znevýhodneného sociálno‑ekonomického prostredia, že tieto deti nie sú v porovnaní s ostatnými deťmi dostatočne pripravené na vstupné testy do základnej školy. Tento členský štát ďalej vysvetľuje, že zaviedol opatrenia, ako napríklad povinné predprimárne vzdelávanie a rodičovských asistentov, ktorých cieľom je napraviť tento nedostatok.
90. Na jednej strane skutočnosť, že vysoký pomer rómskych detí žije v znevýhodnenom sociálno‑ekonomickom prostredí v rámci MRK, nemožno použiť ako odôvodnenie ich diskriminácie v školách. Takáto zakorenená nerovnosť, aj keď sa ňou dá vysvetliť nepomer v zastúpení v špeciálnych školách, nemôže slúžiť na odôvodnenie ďalšieho prípadu nepriaznivého vplyvu. Na druhej strane opatrenia prijaté na odstránenie existujúceho nepomeru možno ako argument použiť až vtedy, keď tieto opatrenia dosiahli zamýšľaný výsledok.
91. Na záver zastávam názor, že Komisia dostatočne preukázala existenciu rozdielneho zaobchádzania na základe neprimeraného počtu rómskych detí umiestnených do špeciálnych škôl alebo tried, v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku. Naopak, Slovenská republika nevyvrátila dôkazy Komisie ani neuviedla žiadny legitímny cieľ tejto diskriminácie.
92. Navrhujem teda, aby Súdny dvor rozhodol, že prvý žalobný dôvod Komisie je dôvodný.
2. O druhom žalobnom dôvode: faktická segregácia
93. Druhý žalobný dôvod Komisie sa týka segregácie rómskych detí v rámci bežných škôl.
94. Nesplnenie povinnosti odstrániť segregáciu, v zmysle nesplnenia povinnosti dosiahnuť výsledok, možno preukázať spoľahlivými údajmi, ktoré preukazujú, že segregácia v praxi existuje.
95. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že nielen v čase uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, ale aj po tomto dátume( 41 ) dochádzalo a stále dochádza k rozsiahlej segregácii rómskych detí od ich nerómskych rovesníkov v slovenských školách. Táto segregácia nadobudla rôzne formy, ako napríklad oddelené školy, triedy alebo jedálne. Komisia podopiera toto tvrdenie štatistickými údajmi a inými dôkazmi.
96. Komisia vo svojej žalobe opäť odkazuje na rôzne dokumenty vypracované vnútroštátnymi alebo medzinárodnými orgánmi alebo mimovládnymi organizáciami.
97. V tejto súvislosti Slovenská republika už v roku 2012, teda predtým ako začalo konanie pred podaním žaloby, uznala existenciu etnickej segregácie, ktorá postihuje rómske deti.( 42 )
98. V priebehu konania pred podaním žaloby boli predložené rôzne ďalšie oficiálne správy, ktoré potvrdili existenciu etnickej segregácie, ktorá postihuje rómske deti. V správe Štátnej školskej inšpekcie pre školský rok 2017/2018 sa pripustilo, že „v 4 školách organizácia vyučovania vykazovala znaky segregácie zriadením oddelených tried pre žiakov z MRK a tiež priestorovým vyčlenením šatní a oddeleným stravovaním“( 43 ).
99. Aj po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku slovenské orgány naďalej pripúšťali existenciu segregácie. V júni 2020 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky uznalo, že segregácia rómskych detí v školách je dlhodobým problémom.( 44 ) „Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030“, ktorú slovenské orgány prijali v apríli 2021, naďalej pripúšťala, že predchádzajúca stratégia nedosiahla svoje ciele.( 45 )
100. Podobne aj v posledných rokoch slovenské súdy, najmä Najvyšší súd Slovenskej republiky, opakovane rozhodli, že v niekoľkých školách boli rómske deti vystavené faktickej segregácii.( 46 ) Aj keď takéto rozsudky nemôžu byť samy osebe použité ako dôkaz všeobecnej segregácie, ale skôr ako dôkaz jednotlivých prípadov diskriminácie, sú spolu s ďalšími predloženými údajmi relevantným dôkazom.
101. Napokon Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v roku 2023 prijalo metodickú príručku o desegregácii( 47 ), ktorá bola aktualizovaná v roku 2024( 48 ). V čase vypracovania týchto návrhov sa na internetovej stránke Ministerstva školstva Slovenskej republiky nachádzala osobitná časť venovaná desegregácii, v ktorej sa uvádzalo, že „pre Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (MŠVVaM SR) je desegregácia nielen strategickou prioritou, ale aj nevyhnutným predpokladom k vytvoreniu spravodlivejšieho a inkluzívnejšieho vzdelávacieho systému na Slovensku. Cieľom je, aby boli všetky deti plne začlenené do vzdelávacieho systému, a aby každé dieťa dostalo vzdelávanie v súlade so svojimi individuálnymi vzdelávacími potrebami a bolo plnohodnotne začlenené do spoločnosti“( 49 ).
102. Z uvedeného vyplýva, že Slovenská republika je odhodlaná riešiť tento problém a je zrejmé, že v prejednávanej veci nejde o popretie hodnôt EÚ zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ.( 50 )
103. Ak však dôkazy predložené Súdnemu dvoru preukážu, že segregácia rómskych detí existovala aj po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, Súdny dvor musí konštatovať, že došlo k nesplneniu povinnosti.( 51 )
104. Všetky dokumenty predložené Komisiou poukazujú na existenciu faktickej segregácie a Slovenská republika tieto dôkazy nevyvrátila.
105. Ďalšou otázkou, ktorú si treba položiť, je, či segregácia nevyhnutne predstavuje nepriaznivé zaobchádzanie, ktoré má za následok diskrimináciu.
106. Podľa môjho názoru segregácia sama osebe predstavuje diskrimináciu.
107. Hoci je možné, že učebné plány, podľa ktorých sa učia rómske deti v oddelených školách alebo triedach, nie sú nižšej kvality ako učebné plány používané v zmiešaných triedach,( 52 ) sociálne a kultúrne oddelenie jednej etnickej skupiny posilňuje už existujúcu stigmatizáciu v spoločnosti. V dôsledku toho sa znižujú šance týchto detí nájsť si svoje miesto v slovenskej spoločnosti, čo ich nestavia na rovnakú úroveň ako ich nerómskych rovesníkov. Segregácia je rovnako škodlivá aj pre nerómske deti, pretože im neumožňuje kontakt s kultúrou odlišnou od ich vlastnej, čo ochudobňuje ich vzdelávanie a brzdí ich spoločenský rast.
108. To je dôvod, prečo podľa môjho názoru segregácia sama osebe predstavuje diskrimináciu a nikdy nemôže byť odôvodnená.
109. Slovenská republika sa však domnieva, že nemôže byť zodpovedná za segregáciu, ktorú nemôže ovplyvniť.
110. Uviedla napríklad, že často sú to rodičia nerómskych detí, ktorí sa bránia začleňovaniu rómskych detí do tried alebo ktorí preraďujú svoje deti do iných škôl, pretože v pôvodne vybranej škole sú v triede rómske deti. Tento fenomén, známy ako „white flight“ (biely útek)( 53 ) bol na pojednávaní spomenutý ako možné ospravedlnenie pre Slovenskú republiku.
111. Takúto skutočnosť nemožno akceptovať ako odôvodnenie diskriminácie.( 54 ) Pozitívne povinnosti, ktoré členskému štátu ukladá smernica 2000/43, vyžadujú, aby členské štáty prijali a vykonali opatrenia, ktoré bránia segregácii v školách vyplývajúcich z predsudkov zakorenených v spoločnosti vo vzťahu k etnickej skupine.( 55 )
112. To isté platí aj pre opačnú situáciu, keď rodičia rómskych detí súhlasia s segregáciou. Ako konštatoval ESĽP vo veci Salay proti Slovensku, súhlas rodičov nesmie porušovať právo dieťaťa na rovnaký prístup k vzdelávaniu ani legitimizovať konania, ktoré vedú k nerovnosti zaobchádzania s deťmi v rámci vzdelávacieho systému.( 56 )
113. Slovenská republika tiež tvrdila, že niektoré rómske komunity, veľmi často MRK, sú územne oddelené od zvyšku obyvateľstva, čo vysvetľuje, prečo sú školy v týchto oblastiach čisto rómskymi školami.
114. Hoci chápem, že táto skutočnosť predstavuje vážnu prekážku pri odstraňovaní výlučne rómskych škôl, zastávam názor, že takáto segregácia detí v školách nemôže byť odôvodnená existenciou segregácie, ktorá postihuje Rómov vo všeobecnosti v Slovenskej republike.( 57 )
115. Vzhľadom na situáciu v praxi je však pravda, ako tvrdí Slovenská republika, že riešenie otázok zakorenenej diskriminácie si vyžaduje čas. Ťažkosti pri odstraňovaní segregácie a čas potrebný na jej odstránenie však nemožno použiť ako obhajobu v konaniach o nesplnenie povinnosti založených na existencii diskriminácie.
116. Nemožno ignorovať smutný fakt, že každý rok, v ktorom naďalej existuje segregácia, sa pre každú skupinu rómskych detí postihnutých týmto nepriaznivým zaobchádzaním zhoršujú vyhliadky do budúcnosti. Náprava býva ťažká, ak nie nemožná.
117. Na záver sa domnievam, že Komisia dostatočne preukázala, že v oddelených triedach v rámci bežných škôl alebo v oddelených školách existuje rozšírená prax segregácie rómskych detí. Naopak, Slovenská republika tieto zistenia nevyvrátila a takúto segregáciu nie je možné ani odôvodniť.
118. Navrhujem teda, aby Súdny dvor rozhodol, že druhý žalobný dôvod Komisie je dôvodný.
IV. Trovy
119. Komisia navrhla, aby sa Slovenskej republike uložila povinnosť nahradiť trovy konania. Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Slovenská republika nemala vo veci úspech, musí sa jej uložiť povinnosť nahradiť trovy konania.
V. Návrh
120. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
1. Slovenská republika si:
– umiestňovaním neprimeraného počtu rómskych detí do špeciálnych škôl alebo špeciálnych tried pre deti s mentálnym alebo iným postihnutím, v ktorých sa vyučuje podľa obmedzeného učebného plánu, a
– segregáciou rómskych detí v oddelených triedach v rámci bežných škôl alebo v oddelených školách,
systematicky a pretrvávajúco neplnila svoje povinnosti podľa článku 2 ods. 1 smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, v spojení s jej článkom 2 ods. 2 písm. b) a článkom 3 ods. 1 písm. g).
2. Slovenská republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej komisie.
1 Jazyk prednesu: angličtina.
2 Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 2000, s. 22; Mim. vyd. 20/001, s. 23).
3 Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. mája 2006, Komisia/Spojené kráľovstvo (C‑508/03, EU:C:2006:287, bod 77 a citovaná judikatúra), a z 11. júla 2013, Komisia/Česká republika (C‑545/10, EU:C:2013:509, bod 70 a citovaná judikatúra).
4 Pozri v súvislosti s prvým žalobným dôvodom bod 48 žaloby Komisie a v súvislosti s druhým žalobným dôvodom body 82 a 83 danej žaloby. V prílohách k svojej žalobe a v duplike Komisia predložila veľký počet dokumentov, na ktoré odkazuje v žalobe.
5 Slovenská republika však poukazuje na ťažkosti pri vyvrátení štatistík predložených Komisiou, keďže mnohé správy, na ktoré Komisia odkazuje, sú externé a používajú odlišnú metodológiu, takže Slovenská republika nemôže potvrdiť zlepšenie štatistických údajov prostredníctvom rovnakej metodológie.
6 Pozri v tejto súvislosti bod 74 vyjadrenia k žalobe. Slovenská republika predložila aj veľký počet dokumentov, ktoré svedčia o jej úsilí zaviesť primerané opatrenia a programy.
7 Pozri repliku Komisie, bod 53.
8 Pozri repliku Komisie, bod 35.
9 V medzinárodnom práve povinnosť dosiahnuť výsledok existuje „tam, kde štáty musia dosiahnuť konkrétnu skutkovú situáciu, ktorá je stanovená buď zákazom alebo príkazom“. Pozri WOLFRUM, R.: Obligation of result versus obligation of conduct – Some thoughts about the implementation of international obligations. In: ARSANJANI, M. H. a i. (ed.): Looking to the Future. Essays on International Law in Honor of W. Michael Reisman . Leiden/Boston: Martinus Nijhoff Publishers 2011, s. 366, s. 369. Pozri tiež NOVÝ, Z.: The dichotomy of obligations of conduct and result in international investment law. In: Cofola International , 2022, s. 170, s. 172.
10 V medzinárodnom práve sa zvyčajne rozlišuje medzi povinnosťami konať a povinnosťami dosiahnuť výsledok. R. Wolfrum sa však domnieva, že existujú aj iné druhy povinností, ktoré štáty preberajú podľa medzinárodného práva. Jedným z týchto druhov povinností je to, čo nazýva „goal‑oriented obligation“ (povinnosť zameraná na cieľ). Takáto povinnosť sa odlišuje od povinnosti dosiahnuť výsledok, pretože štáty sa „samy zaviažu začať proces vedúci k určitému smerovaniu“ bez toho, aby vopred vyžadovali konkrétny výsledok (WOLFRUM, R.: c. d., s. 366 – 367). Nemyslím si, že povinnosť stanovená v článku 2 ods. 1 smernice 2000/43 sa má vykladať ako povinnosť zameraná na cieľ, pretože existuje jasný výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, a to odstránenie priamej a nepriamej diskriminácie.
11 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 1989, Star Fruit/Komisia (247/87, EU:C:1989:58) a uznesenie zo 4. októbra 2024, Fass/Nemecko a Komisia (C‑187/24 P, EU:C:2024:872, bod 33 a citovaná judikatúra).
12 Existujú aj ďalšie prípady zakorenenej diskriminácie, v ktorých sa Komisia rozhodla zatiaľ nepokračovať. Napríklad diskriminácia medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu porovnateľnej hodnoty, pravdepodobne existuje takmer vo všetkých členských štátoch EÚ. Pozri v tejto súvislosti https://ec.europa.eu/eurostat/statisticsexplained/index.php?title=Gender_pay_gap_statistics . Komisia však nikdy nezačala žiadne konanie o nesplnenie povinnosti.
13 Komisia začala konanie o nesplnenie povinnosti aj proti Maďarsku [INFR(2015) 2206] a Českej republike [INFR(2014)2174]. Zatiaľ sa však nerozhodla, či tieto konania predloží Súdnemu dvoru.
14 Pozri okrem iného rozsudky z 10. novembra 2020 , Komisia/Taliansko (Limitné hodnoty – PM10) (C‑644/18, EU:C:2020:895, bod 70 a citovaná judikatúra), a z 28. januára 2020, Komisia/Taliansko (Smernica o boji proti oneskoreným platbám) (C‑122/18, EU:C:2020:41, bod 64 a citovaná judikatúra). Keď Komisia tvrdí, že došlo k porušeniu konkrétneho právneho ustanovenia, Súdny dvor musí zo skutkového a právneho hľadiska overiť, či je to naozaj tak, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré Komisia začala konanie. Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 6. októbra 2020, Komisia/Maďarsko (Vysokoškolské vzdelávanie) (C‑66/18, EU:C:2020:792, bod 56).
15 Ako uviedol Súdny dvor, Komisia disponuje diskrečnou právomocou začať alebo nezačať konania o nesplnenie povinnosti a Súdnemu dvoru neprináleží posudzovať, či bola táto právomoc vykonaná vhodne. Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 6. júla 2000, Komisia/Belgicko (C‑236/99, EU:C:2000:374, bod 28).
16 Súdny dvor potvrdil, že rovnako ako v prípade konania podľa článku 258 ZFEÚ má Komisia aj diskrečnú právomoc začať konanie podľa článku 260 ZFEÚ a že Súdny dvor nemá právomoc preskúmať jej odôvodnenie. Pozri napríklad rozsudok zo 16. júla 2020, Komisia/Rumunsko (Boj proti praniu špinavých peňazí) ( C‑549/18, EU:C:2020:563, bod 49 a citovaná judikatúra).
17 Vzdelanie patrí do pôsobnosti smernice 2000/43 na základe jej článku 3 ods. 1 písm. g), a preto Komisia namieta porušenie článku 2 ods. 2 tejto smernice v spojení s jej článkom 3 ods. 1 písm. g).
18 Pozri bod 33 vyjadrenia Slovenskej republiky k žalobe.
19 Pozri článok 288 ZFEÚ.
20 V prípadoch individuálnej diskriminácie smernica vyžaduje, aby mali osoby, ktoré sú diskriminované, k dispozícii účinné prostriedky nápravy. Pozri v tejto súvislosti články 7 a 8 smernice 2000/43.
21 Podľa môjho názoru to potvrdzuje článok 5 smernice 2000/43. Normotvorca EÚ tým, že umožnil pozitívne konanie „s cieľom zabezpečiť úplnú rovnosť v praxi“, poskytol nástroj na presné riešenie zakorenených nerovností.
22 Pozri napríklad FREDMAN, S.: The Reason Why: Unravelling Indirect Discrimination. In: Industrial Law Journal , 2016, s. 231 – 243.
23 347 U.S. 483 (1954) („Brown v. Board of Education“). V danej veci Najvyšší súd Spojených štátov vyhlásil za protiústavné zákony prijaté americkými štátmi, ktoré zaviedli rasovú segregáciu. Daný súd konštatoval, že oddelené vzdelávacie zariadenia sú vo svojej podstate nerovné, takže zákony, ktoré ich zaviedli, porušujú ustanovenie o rovnakom zaobchádzaní obsiahnuté v štrnástom dodatku Ústavy USA (at 459).
24 Na rozdiel od situácie v Spojených štátoch v čase rozhodnutia vo veci Brown v. Board of Education, Slovenská republika nemá segregáciu zakotvenú v právnych predpisoch a súhlasí, že segregáciu treba odstrániť. Žaloba Komisie sa netýka slovenských právnych predpisov, ale skôr faktickej situácie.
25 Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. mája 2011, RunevičVardyn a Wardyn (C‑391/09, EU:C:2011:291, bod 41); zo 16. júla 2015, Č EZ Razpredelenie Bălgarija (C‑83/14, EU:C:2015:480, bod 40), a z 15. novembra 2018, Maniero (C‑457/17, EU:C:2018:912, bod 35).
26 Rozsudok z 15. novembra 2018, Maniero (C‑457/17, EU:C:2018:912, bod 36).
27 Rozsudok z 10. júla 2008, Feryn (C‑54/07, EU:C:2008:397).
28 Rozsudok zo 16. júla 2015, ČEZ Razpredelenie Bălgarija (C‑83/14, EU:C:2015:480).
29 Pozri rozsudky ESĽP, 31. mája 2022, X v. Albánsk o (CE:ECHR:2022:0531JUD007354817, body 84 až 87); 13. decembra 2022, Elmazova a i. v. Severné Macedónsko (CE:ECHR:2022:1213JUD001181120, bod 74), a 30. marca 2023, Szolcsán v. Maďarsko (CE:ECHR:2023:0330JUD002440816, bod 69). Pokiaľ ide o prehľad vývoja judikatúry ESĽP, ktorý viedol k uznaniu povinnosti desegregácie, pozri VRANCKEN, M.: Segregation in education and a duty of desegregation under the ECHR. In: European Human Rights Law Review , 2024, s. 112 – 126.
30 V tomto ohľade Súdny dvor už rozhodol, že „hoci právo Únie nezasahuje do tejto právomoci členských štátov, pokiaľ ide jednak o obsah výučby a organizáciu vzdelávacieho systému, ako aj ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť..., nič to nemení na tom, že pri výkone tejto právomoci musia členské štáty dodržiavať právo Únie“. Pozri napríklad rozsudok zo 7. septembra 2022, Cilevičs a i. (C‑391/20, EU:C:2022:638, bod 59 a citovaná judikatúra).
31 Bod 34 vyjadrenia Slovenskej republiky k žalobe. Ďalej v ňom uviedla, že „pre efektívne naplnenie tejto zásady je potrebné zabezpečiť, aby každé dieťa, bez ohľadu na jeho pôvod, dostalo rovnakú šancu získať kvalitné vzdelanie, ktoré v čo najväčšej miere pomôže rozvinúť jeho prirodzený potenciál.“
32 Tento záver je tiež v súlade so stanoviskom ESĽP v nedávnych prípadoch týkajúcich sa diskriminácie v oblasti vzdelávania. Napríklad v rozsudkoch z 30. mája 2013, Lavida a i. v. Grécko (ECLI:CE:ECHR:2013:0530JUD000797310), a 30. marca 2023, Szolcsán v. Maďarsko (CE:ECHR:2023:0330JUD002440816), sa ESĽP ani nepokúšal zistiť, aké štátne opatrenie bolo príčinou segregácie. Existencia segregácie bola dostatočným dôkazom existencie diskriminácie.
33 Okrem toho podľa Komisie hoci boli prijaté nové metódy diagnostikovania, mali len malý vplyv a číselné údaje zostali do veľkej miery nezmenené.
34 Tieto tvrdenia sa však všetky týkajú obdobia po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.
35 Pozri dupliku Slovenskej republiky, bod 6.
36 Pozri Úrad vlády Slovenskej republiky, Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 , 2012, s. 15, dostupná na https://www.employment.gov.sk/files/legislativa/dokumentyzoznamypod/strategiaintegracieromovdoroku2020.pdf .
37 Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, Príjmy a životné podmienky v marginalizovaných rómskych komunitách: Vybrané ukazovatele zo zisťovania EU SILC_MRK 2020) , dostupné na https://www.romovia.vlada.gov.sk/site/assets/files/1561/analyticka_sprava_eu_silc_mrk_2020_elektronicka_final.pdf , s. 34 (Príloha A. 32 žaloby, s. 1878).
38 Jedným z problémov týkajúcich sa presnosti štatistík bol nesúlad medzi počtom Rómov žijúcich na Slovensku podľa sčítania obyvateľstva a ich počtom uvedeným v jednotlivých správach. Hoci sa zdá, že číselné údaje v prieskumoch obyvateľstva sú nepresné, rôzne subjekty dospeli k porovnateľným zisteniam, podľa ktorých počet Rómov na Slovensku dosahuje približne pol milióna (podrobnejšie vysvetlenie k tejto otázke, s odkazmi, sa nachádza v dokumente Poradného výboru Rady Európy pre Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, Piate stanovisko o Slovenskej republike , 2022, poznámka pod čiarou 26; dostupné na https://rm.coe.int/5thopslovakrepublicen/1680a6e4ee ).
39 Pozri v tejto súvislosti rozsudok ESĽP, 13. novembra 2007, D.H. a i. v. Česká republika (CE:ECHR:2007:1113JUD005732500, bod 191).
40 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, ČEZ Razpredelenie Bălgarija (C‑83/14, EU:C:2015:480, bod 112). Pokiaľ ide o podobné odôvodnenie týkajúce sa rozsahu odôvodnenia, pozri rozsudok ESĽP, 11. decembra 2012, Sampanis a i. v. Grécko (Sampanis II) (CE:ECHR:2012:1211JUD005960809, bod 91).
41 V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že napriek určitým legislatívnym zmenám, ku ktorým došlo od roku 2015, stále chýbajú dostatočne účinné opatrenia a štatistiky nepreukazujú žiadne skutočné zlepšenie. Napríklad správa Agentúry Európskej únie pre základné práva (dostupná na https://fra.europa.eu/en/publication/2022/roma‑survey‑findings) odkazuje na údaje z roku 2021, z ktorých vyplýva, že 65 % rómskych detí vo veku od 6 do 15 rokov navštevovalo školy, kde väčšina žiakov, ak nie všetci, boli rómskeho pôvodu. Navyše, hoci slovenské orgány a súdy uznali pretrvávanie tohto problému, vnútroštátne právne predpisy nevyžadujú konkrétne opatrenia proti takejto segregácii.
42 Pozri poznámku pod čiarou 36, c. d., s. 4.
43 Štátna školská inšpekcia, Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2017/2018 , Príloha A.44 žaloby s. 32.
44 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky: M. Filipová: Naším cieľom je odstrániť segregáciu rómskych detí . Tlačová správa, 17. jún 2020; dostupná na https://www.minedu.sk/mfilipovanasimcielomjeodstranitsegregaciuromskychdeti/ .
45 Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 , 2021; dostupná na https://www.romovia.vlada.gov.sk/strategie/strategiaprerovnostinkluziuaparticipaciuromovdoroku2030/ .
46 Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozsudky z 15. decembra 2022, spis. zn. 5Cdo/102/2020 (Príloha A.52 žaloby); z 28. marca 2023, spis. zn. 4Cdo/112/2021 (Príloha A. 53 žaloby) a z 12. júla 2023, spis. zn. 5Cdo/220/2022 (Príloha A. 54 žaloby).
47 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Metodická príručka desegregácie vo výchove a vzdelávaní, 2023; dostupná na https://www.minedu.sk/data/att/71e/30599.332e7e.pdf .
48 Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, Manuál a monitoring uplatňovania štandardov dodržiavania zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní , 2024; dostupný na https://www.minedu.sk/data/att/629/31682.beb17a.pdf
49 Dostupná na: https://www.minedu.sk/desegregacia/ (naposledy overené 9. 6. 2025).
50 Pozri v tomto zmysle moje návrhy vo veci Komisia/Maďarsko (Hodnoty Európskej únie) (C‑769/22, EU:C:2025:408, bod 237 a nasl.).
51 Opatrenia prijaté na boj proti diskriminácii môžu mať vplyv na rozhodnutie o sankciách, ak sa Komisia rozhodne podať žalobu na základe článku 260 ZFEÚ.
52 Z dôkazov, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, však vyplýva, že vo väčšine prípadov je učebný plán v segregovaných triedach alebo školách skutočne nižšej kvality. Pozri napríklad Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov, skupina pre migračnú politiku, Universiteit Utrecht, DURBÁKOVÁ, V.: Country report non ‑ discrimination – Transposition and implementation at national level of Council Directives 2000/43 and 2000/78 – Slovakia 2023 . Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023; dostupné na https://data.europa.eu/doi/10.2838/45886 , Príloha A. 51 žaloby, s.49.
53 Tento pojem označuje fenomén, keď „biele“ alebo privilegované rodiny preraďujú svoje deti zo štátnych škôl, najmä tých s rastúcou rasovou rozmanitosťou, do súkromných škôl alebo škôl v oblastiach s prevažne „bielym“ obyvateľstvom. Často k tomu dochádza v reakcii na vnímaný pokles kvality školy, čo môže byť ovplyvnené faktormi, ako sú integračná politika alebo demografické zmeny.
54 ESĽP neakceptoval „white flight“ (biely útek) ako odôvodnenie štátu proti obvineniam zo segregácie. Vo svojom rozsudku z 13. decembra 2022, Elmazova a i. v. Severné Macedónsko (CE:ECHR:2022:1213JUD001181120, body 72 až 79), ESĽP uznal, že štát nemusí byť jedinou príčinou segregácie, najmä v prípadoch, keď rodičia nerómskych žiakov odmietajú zapísať svoje deti do školy z dôvodu veľkého počtu rómskych žiakov. Ten istý súd však konštatoval, že došlo k porušeniu pravidiel o nediskriminácii, aj keď nebol preukázaný žiadny úmysel zo strany štátu, pretože zjavná segregácia v tejto veci nebola objektívne a rozumne odôvodnená. Pozri tiež rozsudok z 30. mája 2013, Lavida a i. v. Grécko (CE:ECHR:2013:0530JUD000797310, bod 72).
55 Pozri podobne rozsudok ESĽP, 13. decembra 2022, Elmazova a i. v. Severné Macedónsko (CE:ECHR:2022:1213JUD001181120, body 77 a 78), v ktorom ESĽP konštatoval, že „white flight“ (biely útek) je možný vďaka spôsobu, akým je štruktúrovaný regulačný rámec, pokiaľ ide o pravidlá prijímania a preraďovania, ktoré umožnili privilegovaným rodičom urobiť takéto rozhodnutia.
56 Rozsudok ESĽP, 27. februára 2025, Salay v. Slovensko (CE:ECHR:2025:0227JUD002935922, bod 112).
57 Podobne pozri rozsudky ESĽP, 13. decembra 2022, Elmazova a i. v, Severné Macedónsko (CE:ECHR:2022:1213JUD001181120, bod 73), a 30. marca 2023, Szolcsán v. Maďarsko (CE:ECHR:2023:0330JUD002440816, body 54, 55 a 57).