C-2/23

FL und KM Baugesellschaft m.b.H. & Co. KG,

S AG,

za účasti:

Zentrale Staatsanwaltschaft zur Verfolgung von Wirtschaftsstrafsachen und Korruption

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu piatej komory, sudcovia E. Regan a D. Gratsias,

–

Zentrale Staatsanwaltschaft zur Verfolgung von Wirtschaftsstrafsachen und Korruption, v zastúpení: A. Bernat, splnomocnený zástupca,

–

rakúska vláda, v zastúpení: J. Schmoll, splnomocnená zástupkyňa,

–

grécka vláda, v zastúpení: V. Baroutas a K. Boskovits, splnomocnení zástupcovia,

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 6 a 7, ako aj článku 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1 ) a článku 31 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu ( Ú. v. EÚ L 11, 2019, s. 3 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania o námietke, ktorú podali spoločnosti FL und KM Baugesellschaft m.b.H. & Co. KG a S AG vo veci vloženia vyhlásení v rámci programu zhovievavosti a podaní v rámci konania o urovnaní týchto spoločností, ako aj príloh k týmto dokumentom do vyšetrovacieho spisu vedeného Zentrale Staatsanwaltschaft zur Verfolgung von Wirtschaftsstrafsachen und Korruption (Ústredná prokuratúra pre stíhanie hospodárskej trestnej činnosti a korupcie, Rakúsko) (ďalej len „prokuratúra“).

Právny rámec

4

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

„1. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá potrebné na zabezpečenie toho, aby každá osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením práva hospodárskej súťaže podnikom alebo združením podnikov, mohla účinne vykonávať svoje právo uplatniť si nárok na úplnú náhradu tejto škody od tohto podniku alebo združenia. …

2. Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na účely koordinácie presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže zo strany orgánov hospodárskej súťaže a presadzovania týchto pravidiel v rámci konaní o žalobách o náhradu škody na vnútroštátnych súdoch.“

5

Článok 2 uvedenej smernice obsahuje tieto definície:

4.

‚žaloba o náhradu škody‘ je žaloba podľa vnútroštátneho práva, prostredníctvom ktorej si nárok na náhradu škody na vnútroštátnom súde uplatňuje domnelá poškodená osoba alebo osoba konajúca v mene jednej alebo viacerých domnelých poškodených osôb, ak to právo Únie alebo vnútroštátne právo umožňuje, alebo fyzická osoba či právnická osoba, ktorá nadobudla práva domnelej poškodenej osoby ako nástupca, vrátane osoby, ktorá nadobudla ich nárok;

…

15.

‚program zhovievavosti‘ je program, ktorý sa týka uplatňovania článku 101 ZFEÚ alebo zodpovedajúceho ustanovenia vnútroštátneho práva, na základe ktorého určitý účastník tajného kartelu, konajúc nezávisle od ďalších účastníkov tohto kartelu, spolupracuje v rámci vyšetrovania vedeného orgánom hospodárskej súťaže, a to tak, že dobrovoľne poskytuje svoje poznatky o karteli a svojej úlohe v ňom, za čo je tento účastník na základe rozhodnutia alebo zastavenia konania oslobodený od akýchkoľvek pokút ukladaných pre jeho účasť v karteli alebo sa mu takáto pokuta zníži;

16.

6

Článok 6 smernice 2014/104, nazvaný „Sprístupňovanie dôkazov zo spisu orgánu hospodárskej súťaže“, v odsekoch 6 a 7 stanovuje:

„6. Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy na účely konaní o žalobách o náhradu škody nesmeli účastníkovi ani tretej osobe nikdy nariadiť sprístupnenie ktorejkoľvek z týchto kategórií dôkazov:

a)

vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti;

b)

8

Odôvodnenia 11, 50 a 72 smernice 2019/1 znejú takto:

„(11)

V prípade tajných kartelov sú… nevyhnutné podrobné pravidlá upravujúce podmienky uplatnenia zhovievavosti. Podniky zverejnia informácie o tajných karteloch, na ktorých sa sami zúčastňovali, len vtedy, ak budú mať dostatočnú právnu istotu, že budú oslobodené od pokút. Značné rozdiely medzi programami zhovievavosti v členských štátoch predstavujú pre potenciálnych žiadateľov o zhovievavosť právnu neistotu. Toto môže oslabiť ich motiváciu požiadať o uplatnenie zhovievavosti. Ak by členské štáty mali možnosť zaviesť alebo uplatňovať jasnejšie a harmonizované pravidlá zhovievavosti v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, nielenže by to prispelo k cieľu spočívajúcemu v zachovaní motivácie žiadateľov, aby zverejnili informácie o tajných karteloch v záujme čo najúčinnejšieho presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže v [Európskej ú]nii, ale zároveň by sa tým zaručili rovnaké podmienky pre podniky pôsobiace na vnútornom trhu. Uvedené skutočnosti by nemali brániť členským štátom, aby uplatňovali programy zhovievavosti, ktoré sa nevzťahujú len na tajné kartely, ale aj na iné formy porušovania článku 101 ZFEÚ a rovnocenných ustanovení vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže, alebo aby akceptovali žiadosti o zhovievavosť predložené fyzickými osobami konajúcimi v ich vlastnom mene. Touto smernicou by tiež nemali byť dotknuté programy zhovievavosti, ktoré poskytujú výlučne oslobodenie od ukladania sankcií súdmi v trestnom konaní vo veci presadzovania článku 101 ZFEÚ.

9

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. V tejto smernici sa stanovujú určité pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali k dispozícii záruky nezávislosti, zdroje a právomoci v oblasti presadzovania práva a ukladania pokút, potrebné na účinné uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ…

2. Táto smernica sa vzťahuje na uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ a paralelné uplatňovanie vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže v rovnakej veci. Pokiaľ ide o článok 31 ods. 3 a 4 tejto smernice, táto smernica sa vzťahuje aj na samostatné uplatňovanie vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže.“

10

Článok 2 ods. 1 uvedenej smernice obsahuje v bodoch 6, 9 a 16 až 18 tieto definície:

16.

‚program zhovievavosti‘ je program, ktorý sa týka uplatňovania článku 101 ZFEÚ alebo zodpovedajúceho ustanovenia vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže, na základe ktorého účastník tajného kartelu, konajúc nezávisle od ďalších podnikov zapojených do tohto kartelu, spolupracuje s orgánom na ochranu hospodárskej súťaže pri vyšetrovaní, a to tak, že dobrovoľne poskytuje svoje poznatky o existencii kartelu a o svojej úlohe v ňom, za čo je tento účastník na základe rozhodnutia alebo zastavenia konania oslobodený od pokút uložených za jeho účasť na karteli alebo sa mu poskytne zníženie takýchto pokút;

17.

‚vyhlásenie v rámci programu zhovievavosti‘ je ústne alebo písomné vyhlásenie dobrovoľne poskytnuté orgánu na ochranu hospodárskej súťaže podnikom alebo fyzickou osobou, prípadne v ich mene, alebo záznam takéhoto vyhlásenia, v ktorom sa opisujú poznatky tohto podniku alebo fyzickej osoby o karteli a úloha tohto podniku alebo fyzickej osoby v ňom, pričom toto vyhlásenie bolo vypracované osobitne na účely jeho predloženia orgánu na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom získať oslobodenie od pokút alebo zníženie pokút v rámci programu zhovievavosti a nezahŕňa dôkazy, ktoré existujú bez ohľadu na konanie na presadzovanie práva, a to nezávisle od toho, či sa takéto informácie, konkrétne už existujúce informácie, nachádzajú alebo nenachádzajú v spise orgánu na ochranu hospodárskej súťaže;

18.

‚podanie v rámci konania o urovnanie‘ je dobrovoľné vyhlásenie, ktoré bolo určitým podnikom alebo v jeho mene poskytnuté orgánu na ochranu hospodárskej súťaže a v ktorom tento podnik uznáva alebo prestáva popierať svoju účasť na porušení článku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže a svoju zodpovednosť za toto porušenie, pričom toto vyhlásenie bolo vypracované konkrétne s cieľom umožniť orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, aby uplatnil zjednodušené alebo skrátené konanie.“

4. Členské štáty zabezpečia, aby strana, ktorá získala prístup k spisu konania na presadzovanie práva, ktoré vedú vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, mohla použiť len informácie získané z vyhlásení v rámci programu zhovievavosti a podaní v rámci konania o urovnaní, ak je to nevyhnutné na výkon jej práva na obhajobu v rámci konaní pred vnútroštátnymi súdmi v prípadoch, ktoré priamo súvisia s vecou, v rámci ktorej bol udelený prístup k spisu, a len ak sa takéto konania týkajú:

a)

rozdelenia pokuty medzi účastníkov kartelu, ktorá im bola spoločne a nerozdielne uložená vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže; alebo

b)

preskúmania rozhodnutia, v ktorom vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže konštatoval porušenie článku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo ustanovení vnútroštátneho práva v oblasti hospodárskej súťaže.“

Rakúske právo

Ustanovenie § 168b Strafgesetzbuch (Trestný zákon) v odseku 1 stanovuje:

„Trestom odňatia slobody až na tri roky sa potrestá ten, kto v rámci verejného obstarávania podá žiadosť o účasť, predloží ponuku alebo sa zúčastní na rokovaniach na základe protiprávneho kartelu, ktorého cieľom je podnietiť verejného obstarávateľa, aby prijal určitú ponuku.“

Trestný poriadok

15

Ustanovenie § 49 Strafprozessordnung (Trestný poriadok) znie takto:

„1. Obvinená osoba má právo

Ustanovenie § 51 tohto poriadku stanovuje:

„1. Obvinená osoba má právo oboznámiť sa s výsledkami vyšetrovacieho konania a hlavného konania, ktoré má k dispozícii kriminálna polícia, prokuratúra a súdy. …

2. V prípade rizika uvedeného v § 162 možno z prístupu k spisu vylúčiť osobné údaje a iné skutočnosti, ktoré umožňujú vyvodiť závery o totožnosti obvinenej osoby alebo o jej výslovne osobných životných podmienkach, a poskytnúť kópie, v ktorých boli tieto údaje skryté. Okrem toho prístup k spisu môže byť obmedzený len pred skončením vyšetrovania a len v rozsahu, v akom osobitné okolnosti vyvolávajú obavy, že okamžité oboznámenie sa s určitými písomnosťami v spise by ohrozilo účel vyšetrovania. …

…“

17

Podľa § 65 uvedeného poriadku:

„1. Obete – bez ohľadu na ich postavenie poškodeného – majú právo

…

(2)

nahliadnuť do spisu (§ 68),

…“

19

„1. Kriminálna polícia, prokuratúra a súdy majú pri výkone svojich úloh podľa tohto zákona právo priamo využívať pomoc všetkých orgánov a subjektov verejnej služby spolkovej republiky, spolkových krajín a obcí, ako aj iných verejnoprávnych spolkov a inštitúcií zriadených zákonom. …

2. Žiadosti orgánov kriminálnej polície, prokuratúry a súdov týkajúce sa trestných konaní proti určitej osobe možno zamietnuť s odvolaním sa na existenciu zákonnej povinnosti zachovávať dôvernosť alebo na skutočnosť, že ide o osobné údaje, ktoré sa spracovávajú automatizovaným spôsobom, len vtedy, ak sú tieto povinnosti výslovne uložené aj trestným súdom alebo ak odpovedi bránia prevažujúce verejné záujmy, ktoré musia byť podrobne vysvetlené a odôvodnené.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

21

Žalobkyne vo veci samej sú stavebnými podnikmi, proti ktorým prokuratúra začala trestné konanie. Toto konanie sa týka aj mnohých ďalších podnikov a ich štatutárnych orgánov. Tieto fyzické a právnické osoby sú podozrivé z toho, že od roku 2006 do roku 2020 systematicky a opakovane podávali žiadosti o účasť na postupoch verejného obstarávania, predkladali ponuky alebo viedli rokovania, ktoré sa zakladali na protiprávnych kartelových dohodách, ktorých cieľom bolo podnietiť verejných obstarávateľov, aby prijali určitú ponuku.

25

Prokuratúra založila do vyšetrovacieho spisu relevantné dokumenty, ktoré zaslal Spolkový orgán na ochranu hospodárskej súťaže, vrátane vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti a podania v rámci konania o urovnaní, ako aj ich príloh. Dňa 23. decembra 2021 prokuratúra poverila políciu novými vyšetrovacími úkonmi na základe takto získaných informácií.

26

Žalobkyne vo veci samej požiadali prokuratúru, aby nezaložila tieto dokumenty do spisu, nevyužívala ich a aby ich v každom prípade natrvalo vylúčila z prístupu k spisu, a to vo vzťahu ku všetkým obvineným a poškodeným osobám. Prokuratúra tejto žiadosti nevyhovela. Uvedené dokumenty ponechala v spise a odmietla natrvalo vylúčiť prístup k nim. Predbežne však vylúčila časť zaslaných dokumentov, najmä vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti a podania v rámci konania o urovnaní, z prístupu týchto osôb k spisu, a to dovtedy, kým súd príslušný vo veciach kartelov s konečnou platnosťou nerozhodne o otázke prístupu k týmto dokumentom.

27

Dňa 3. februára 2022 podali žalobkyne vo veci samej na prokuratúru sťažnosť proti tomuto zamietavému rozhodnutiu. Rozsudkom z 1. apríla 2022 Landesgericht für Strafsachen Wien (Krajinský súd pre trestné veci Viedeň, Rakúsko) ako prvostupňový súd zamietol túto sťažnosť a okrem iného konštatoval, že založenie vyhlásení, ktoré prokuratúra urobila v rámci programu zhovievavosti, a dotknutých podaní v rámci konania o urovnaní spolu s ich prílohami do trestného spisu bolo v súlade so zákonom. Tiež rozhodol, že poverenie zo strany prokuratúry o vykonanie vyšetrovacích úkonov políciou na základe týchto dokumentov a rozhodnutie o dočasnom obmedzení prístupu k spisu vo vzťahu k obvineným a poškodeným osobám boli tiež zákonné.

30

Trestný poriadok však stanovuje diferencovaný systém prístupu k spisu pre jednotlivých účastníkov trestného konania. Obvinená osoba v zásade môže mať prístup k celému spisu, ktorý sa jej týka, vzhľadom na jej právo byť vypočutý. Obmedzenie prístupu takýchto osôb k spisu je možné len vo výnimočných prípadoch, ak je to nevyhnutné, ktoré však v prejednávanej veci nenastali.

31

Vnútroštátny súd uvádza, že okrem obvinených osôb musia mať v zásade prístup k spisu aj obete a poškodené osoby v trestnom konaní, ak je to potrebné na obranu ich záujmov. Všetci účastníci dotknutého vyšetrovania trestného činu tak majú v zásade možnosť prístupu k vyhláseniam v rámci programu zhovievavosti a k podaniam v rámci konania o urovnaní predloženým v rámci konania vo veci kartelov.

32

Zdá sa teda, že prokuratúra oprávnene založila do spisu dokumenty týkajúce sa konania vo veci kartelov, ktoré boli vyžiadané v rámci administratívnej a súdnej pomoci dotknutej vo veci samej, vrátane vyhlásení v rámci programu zhovievavosti a podaní v rámci konania o urovnaní predložených žalobkyňami vo veci samej.

36

Cieľom prvej prejudiciálnej otázky je teda určiť, či sa má ochrana vyhlásení v rámci programu zhovievavosti a podaní v rámci konania o urovnaní, ako aj informácií, ktoré z nich vyplývajú, stanovená v smerniciach 2014/104 a 2019/1, vykladať v tom zmysle, že je absolútna, to znamená, že sa vzťahuje aj na orgány činné v trestnom konaní. V prípade kladnej odpovede na túto otázku by orgány činné v trestnom konaní nemohli tieto dokumenty zakladať do spisu a nariaďovať na základe týchto dokumentov ďalšie vyšetrovacie úkony. V prípade, že by tieto smernice neboli v plnom rozsahu transponované do vnútroštátneho práva v lehotách stanovených na tento účel, viedlo by to k priamej uplatniteľnosti príslušných ustanovení uvedených smerníc.

37

V prípade kladnej odpovede na uvedenú otázku je cieľom druhej prejudiciálnej otázky určiť, či táto prípadná absolútna ochrana zahŕňa okrem vyhlásení v rámci programu zhovievavosti a podaní v rámci konania o urovnaní aj dokumenty, ktoré žiadateľ o zhovievavosť predložil s cieľom vysvetliť, spresniť a preukázať obsah týchto vyhlásení alebo týchto podaní.

38

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku treba určiť, či ochrana stanovená smernicami 2014/104 a 2019/1 má prinajmenšom za následok trvalý zákaz prístupu k uvedeným vyhláseniam a podaniam iným obvineným osobám a/alebo ostatným účastníkom trestného konania, akými sú poškodené osoby.

3.

Majú sa ustanovenia práva Únie v oblasti práva hospodárskej súťaže – najmä smernica [2014/104] a jej článok 6 ods. 6 a 7 a článok 7 ods. 1, ako aj smernica [2019/1] a jej článok 31 ods. 3 – vykladať v tom zmysle, že ochrana vyhlásení v rámci programu zhovievavosti a podaní v rámci konania o urovnaní [a dokumentov v zmysle (druhej otázky)], ako aj informácií v nich obsiahnutých je absolútna a táto ochrana sa v trestnom konaní uplatňuje na jednej strane aj voči obvineným, ktorí nie sú autormi príslušného vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti a podania v rámci konania o urovnaní, a na druhej strane voči ostatným účastníkom trestného konania (najmä poškodeným na účely uplatnenia občianskoprávnych nárokov), čo má za následok, že obvinení a poškodení nemajú prístup k vyhláseniam v rámci programu zhovievavosti, podaniam v rámci konania o urovnaní a dokumentom predloženým v súvislosti s nimi, ani k informáciám, ktoré z nich boli získané?“

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné poznámky

40

Treba pripomenúť, že prejudiciálne konanie upravené v článku 267 ZFEÚ nastoľuje dialóg medzi súdmi, konkrétne medzi Súdnym dvorom a súdmi členských štátov, ktorého cieľom je zabezpečiť jednotný výklad práva Únie, ako aj jeho súdržnosť, plný účinok a autonómiu. Toto konanie je tak nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje vnútroštátnym súdom výklad práva Únie, ktorý potrebujú na rozhodnutie sporov, ktoré prejednávajú (rozsudok z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B., C‑42/17 , EU:C:2017:936 , body 22 a 23 , ako aj citovaná judikatúra).

44

Výklad týchto smerníc by pritom mohol byť relevantný pre vyriešenie sporu vo veci samej len vtedy, ak by tento spor spadal do ich pôsobnosti.

45

V tejto súvislosti treba uviesť, pokiaľ ide v prvom rade o pôsobnosť smernice 2014/104, že táto smernica v súlade s jej článkom 1 ods. 2 stanovuje určité pravidlá upravujúce žaloby o náhradu škody podané na vnútroštátnej úrovni v súvislosti s porušením ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Únie. Z toho vyplýva, že vecná pôsobnosť tejto smernice, vrátane jej článkov 6 a 7, ktoré upravujú sprístupnenie dôkazov zo spisu orgánu hospodárskej súťaže a obmedzenia použitia dôkazov získaných prostredníctvom prístupu k tomuto spisu, je obmedzená len na žaloby o náhradu škody podané v dôsledku porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, a preto sa nevzťahuje na iné druhy žalôb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2023, Repsol Comercial de Productos Petrolíferos, C‑25/21 , EU:C:2023:298 , body 30 a 31 ).

46

Uvedená smernica teda neupravuje ani otázku zaslania spisu orgánu hospodárskej súťaže inému orgánu, ani otázku prístupu k tomuto spisu mimo vyššie uvedených žalôb o náhradu škody. V tejto súvislosti z odpovede vnútroštátneho súdu na žiadosť Súdneho dvora o objasnenie vyplýva, že konanie vo veci samej sa netýka takejto žaloby, pretože sa týka sťažnosti podanej v rámci vyšetrovania trestného činu, v ktorom predmetom dotknutého porušenia, a teda nárokov dotknutých poškodených, nie je porušenie práva hospodárskej súťaže. Z uvedeného vyplýva, že keďže spor vo veci samej nepatrí do pôsobnosti smernice 2014/104, jej výklad nie je relevantný na účely vyriešenia sporu vo veci samej.

50

S cieľom zabezpečiť potrebný účinok článku 101 ZFEÚ treba teda overiť, či tento článok bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje mechanizmus administratívnej pomoci. Treba teda konštatovať, že vnútroštátny súd svojou prvou otázkou žiada Súdny dvor o výklad článku 101 ZFEÚ.

51

Druhá a tretia otázka sa týkajú jednak rozsahu ochrany, ktorú právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže poskytuje rôznym dokumentom v spise vypracovanom pred vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže, a jednak práva na prístup k dokumentom a informáciám, ktoré sú súčasťou tohto spisu, zo strany rôznych účastníkov vyšetrovania trestného činu.

52

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 31 ods. 3 smernice 2019/1 členské štáty zabezpečia, aby bol prístup k vyhláseniam v rámci programu zhovievavosti alebo k podaniam v rámci konania o urovnaní poskytnutý len stranám, ktoré sú účastníkmi príslušného konania, a len na účely výkonu ich práva na obhajobu.

Tieto úvahy potvrdzuje na jednej strane skutočnosť, ako vyplýva z odôvodnení 50 a 72 smernice 2019/1, že normotvorca Únie zopakoval význam programov zhovievavosti pre účinné uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, ako aj potrebu zmierniť riziko sprístupnenia sebausvedčujúcich dôkazov mimo rámca vyšetrovania, pre ktorého potreby boli tieto dôkazy poskytnuté, na zabezpečenie účinnosti týchto programov. Na druhej strane, ako vyplýva z prípravných prác na tejto smernici, cieľom článku 31 ods. 3 tejto smernice je doplniť ochranu priznanú vyhláseniam v rámci programu zhovievavosti a podaniam v rámci konania o urovnaní na základe smernice 2014/104, ktorá harmonizovala ochranu týchto dokumentov v kontexte žalôb o náhradu škody na vnútroštátnych súdoch pre porušenie ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov alebo Únie, ktoré sa však netýkalo iných prípadov, ako je použitie uvedených dokumentov v rámci iných občianskoprávnych, správnych alebo trestných konaní alebo prístup verejnosti k týmto dokumentom, keďže úroveň ochrany priznaná týmto dokumentom sa v týchto iných prípadoch v jednotlivých členských štátoch značne odlišovala.

56

Okrem toho vzhľadom na to, čo vyplýva z bodov 49 a 53 tohto rozsudku, a najmä na skutočnosť, že vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti a podania v rámci konania o urovnaní, o ktoré ide vo veci samej, boli vypracované a predložené Spolkovému úradu na ochranu hospodárskej súťaže najmä na základe článku 101 ZFEÚ, a teda v rámci vykonávania práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže v zmysle článku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), treba uviesť, že článok 31 ods. 3 smernice 2019/1 treba vykladať aj s prihliadnutím na ustanovenia Charty.

Okrem toho článok 101 ods. 1 ZFEÚ vyvoláva priame účinky vo vzťahoch medzi jednotlivcami a zakladá dotknutým osobám práva, ktoré sú vnútroštátne súdy povinné ochraňovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2023, Repsol Comercial de Productos Petrolíferos, C‑25/21 , EU:C:2023:298 , bod 50 a citovanú judikatúru).

60

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 49 tohto rozsudku, sa zdá, že vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti a podania v rámci konania o urovnaní, o ktoré ide vo veci samej, boli vypracované na základe článku 101 ZFEÚ a vnútroštátneho ustanovenia, ktoré v podstate sledujú rovnaké ciele ako tento článok.

61

Mechanizmus administratívnej pomoci, akým je mechanizmus stanovený dotknutou vnútroštátnou právnou úpravou, z ktorého vyplýva povinnosť verejných orgánov poskytovať si vzájomnú pomoc v rámci svojich príslušných oblastí právomoci a podľa ktorého orgán hospodárskej súťaže a súd príslušný vo veciach kartelov majú povinnosť zaslať prokuratúre spisy, ktoré táto požaduje, vrátane vyhlásení v rámci programu zhovievavosti a podaní v rámci konania o urovnaní, a to aj na účely trestných konaní, ktorých predmetom nie je porušenie práva hospodárskej súťaže, však nie je ako taký upravený právom Únie.

62

65

Treba teda konštatovať, že takýto mechanizmus administratívnej pomoci musí byť upravený tak, aby sa zachoval potrebný účinok článku 101 ZFEÚ, najmä tým, že sa zabráni tomu, aby z dôvodu prístupu k vyhláseniam v rámci programu zhovievavosti a podaniam v rámci konania o urovnaní bola ich ochrana stanovená právom Únie zbavená svojho zmyslu.

66

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 101 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej majú vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže a vnútroštátny súd príslušný vo veciach kartelov povinnosť v rámci mechanizmu administratívnej pomoci upraveného touto právnou úpravou zaslať prokuratúre na jej žiadosť spisy tohto orgánu a tohto súdu vrátane vyhlásení v rámci programu zhovievavosti a podaní v rámci konania o urovnaní, ktoré sa nachádzajú v týchto spisoch, ako aj informácie, ktoré z nich vyplývajú, pod podmienkou, že takýto mechanizmus nenaruší potrebný účinok tohto článku.

O druhej otázke

67

V tejto súvislosti článok 2 ods. 1 bod 17 smernice 2019/1 definuje pojem „vyhlásenie v rámci programu zhovievavosti“ ako ústne alebo písomné vyhlásenie alebo záznam takéhoto vyhlásenia, poskytnuté dobrovoľne vnútroštátnemu orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ktoré je vypracované osobitne na účely predloženia tomuto orgánu podnikom alebo fyzickou osobou alebo v ich mene, ktoré opisuje poznatky tohto podniku alebo fyzickej osoby o karteli a opisuje ich úlohu v rámci tohto kartelu s cieľom získať oslobodenie od pokút alebo ich zníženie v rámci programu zhovievavosti. Pojem „podanie v rámci konania o urovnaní“ je definovaný v tomto článku 2 ods. 1 bode 18 ako dobrovoľné vyhlásenie, ktoré bolo určitým podnikom alebo v jeho mene poskytnuté takémuto orgánu, v ktorom tento podnik uznáva alebo prestáva popierať svoju účasť na tomto porušení práva v oblasti hospodárskej súťaže a svoju zodpovednosť za toto porušenie, pričom toto vyhlásenie bolo vypracované konkrétne s cieľom umožniť uvedenému orgánu, aby uplatnil zjednodušené alebo skrátené konanie.

69

Z uvedeného vyplýva, že článok 31 ods. 3 smernice 2019/1 chráni dokumenty, ktorých obsah, účel a podmienky vypracovania zodpovedajú definíciám pripomenutým v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

70

Podľa týchto definícií však vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti a podania v rámci konania o urovnaní nezahŕňajú už existujúce informácie, ktoré podľa článku 2 ods. 1 bodu 17 smernice 2019/1 zodpovedajú akémukoľvek dôkazu, ktorý existuje bez ohľadu na konanie na presadzovanie práva, nezávisle od toho, či sa nachádza, alebo nenachádza v spise orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ako sú dokumenty pochádzajúce z obdobia dotknutého porušenia.

74

Okrem toho sa spory týkajúce sa porušení práva hospodárskej súťaže Únie a vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže v zásade vyznačujú informačnou asymetriou v neprospech poškodenej osoby, v dôsledku ktorej poškodená osoba má ťažší prístup k informáciám nevyhnutným na podanie žaloby o náhradu škody, než majú orgány hospodárskej súťaže pri získavaní informácií potrebných na výkon ich právomocí v oblasti hospodárskej súťaže (rozsudok z 22. júna 2022, Volvo a DAF Trucks, C‑267/20 , EU:C:2022:494 , bod 55 ).

75

Navyše Súdny dvor rozhodol, že zatiaľ čo zverejnenie vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti vo forme doslovných citácií nie je v žiadnom prípade povolené, uverejnenie informácií získaných z dokumentov, ktoré poskytol podnik na podporu takéhoto vyhlásenia, je povolené v súlade s náležitou ochranou najmä obchodného tajomstva, služobného tajomstva alebo iných dôverných informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2017, Evonik Degussa/Komisia, C‑162/15 , EU:C:2017:205 , bod 87 ).

76

Z týchto skutočností vyplýva, že úroveň ochrany dokumentov vypracovaných na základe vyhlásení v rámci programu zhovievavosti a podaní v rámci konania o urovnaní alebo pripojených k týmto vyhláseniam a podaniam, ako aj úroveň ochrany informácií, ktoré sú z nich získané, nie je rovnaká ako úroveň ochrany, ktorú právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže priznáva uvedeným vyhláseniam a podaniam.

V tejto súvislosti, ako uviedol generálny advokát v bode 96 svojich návrhov, ochrana vyhlásení v rámci programu zhovievavosti a podaní v rámci konania o urovnaní sleduje dva úzko prepojené ciele, a to cieľ chrániť dotknuté osoby pred rizikami spojenými so zverejnením sebausvedčujúcich dokumentov a zabezpečiť, aby prístup k týmto dokumentom nepoškodil verejné záujmy, ako je účinnosť politiky postihovania porušení práva hospodárskej súťaže, keďže všeobecný prístup k uvedeným dokumentom by mohol odrádzať osoby podieľajúce sa na porušení článkov 101 a 102 ZFEÚ od spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže.

80

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy uplatniteľnej na spor vo veci samej tak obvinení v rámci vyšetrovania trestného činu, ako aj ostatní účastníci tohto konania, ako sú osoby poškodené dotknutým porušením práva hospodárskej súťaže, ktorí sa domáhajú náhrady škody spôsobenej týmto porušením, majú právo na prístup k vyhláseniam v rámci programu zhovievavosti a podaniam v rámci konania o urovnaní pripojeným k spisu týkajúcemu sa uvedeného konania.

81

Ako však vyplýva z bodov 49, 53, 56 a 60 tohto rozsudku, vyhlásenia v rámci programu zhovievavosti a podania v rámci konania o urovnaní, o ktoré ide vo veci samej, boli vypracované na základe práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže a ochrana, ktorú im priznáva článok 31 ods. 3 smernice 2019/1, musí byť zabezpečená bez ohľadu na kontext, v ktorom sa používajú. V dôsledku toho treba overiť, či toto ustanovenie bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, aká je uvedená v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

84

V tomto kontexte Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s právom na obhajobu zaručeným článkom 6 ods. 1 EDĽP rozhodol, že toto ustanovenie v zásade vyžaduje, aby orgány činné v trestnom konaní umožnili obvineným osobám prístup ku všetkým relevantným dôkazom, ktoré majú v ich držbe, svedčiacim v ich neprospech alebo prospech. Tento prístup sa týka tak dôkazov, ktoré priamo súvisia so skutkovými okolnosťami prípadu, ako aj informácií, ktoré sa týkajú prípustnosti, spoľahlivosti a úplnosti takýchto dôkazov. Tento súd však poznamenal, že toto právo na prístup k spisu v trestnom konaní nie je absolútne a že v určitých prípadoch môže byť nevyhnutné zamlčať určité dôkazy vo vzťahu k obhajobe tak, aby sa chránili základné práva iného jednotlivca alebo aby sa chránil dôležitý verejný záujem. Podľa názoru uvedeného súdu sú však z hľadiska EDĽP legitímne len opatrenia obmedzujúce právo na obhajobu, ktoré sú absolútne nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 12. februára 2019, Yakuba v. Ukrajina, CE:ECHR:2019:0212JUD000145209, body 43 a 44).

85

Okrem toho Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že konanie, v ktorom bol odmietnutý prístup k dôkazom na základe povahy sporných dokumentov, a nie na základe analýzy ich obsahu, je z tohto dôvodu postihnuté vážnou vadou (pozri v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 11. decembra 2008, Mirilachvili v. Rusko, CE:ECHR:2008:1211JUD000629304, body 206 až 208).

86

88

V tejto súvislosti z článku 31 ods. 3 smernice 2019/1 vyplýva, že právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže umožňuje prístup k vyhláseniam v rámci programu zhovievavosti a podaniam v rámci konania o urovnaní vypracovaným v rámci konania na presadzovanie práva, ktoré vedie vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže, len stranám, ktorých sa tieto konania týkajú, a výlučne na účely výkonu ich práva na obhajobu. Pojem „strany, ktoré sú účastníkmi príslušného konania“ uvedený v tomto ustanovení však nemožno chápať tak, že zahŕňa poškodené osoby, ktoré môžu podať žalobu o náhradu škody.

89

Uvedené ustanovenie by tak stratilo zmysel, ak by vnútroštátne právo nepriznalo vyhláseniam v rámci programu zhovievavosti a podaniam v rámci konania o urovnaní po ich zaslaní orgánom činným v trestnom konaní v rámci vyšetrovania trestného činu vedeného týmito orgánmi na základe mechanizmu vzájomnej administratívnej pomoci ochranu rovnocennú s ochranou, ktorú im zaručuje právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže, a najmä ak by každý účastník tohto konania, vrátane poškodených osôb, ktoré môžu podať žalobu o náhradu škody, mal prístup k týmto vyhláseniam a podaniam.

90

Treba preto konštatovať, že takýto prístup môže narušiť potrebný účinok článku 31 ods. 3 smernice 2019/1, a teda ho nemožno poskytnúť iným účastníkom vyšetrovania trestného činu, než sú obvinené osoby, a najmä osobám poškodeným dotknutým porušením práva hospodárskej súťaže, ktoré sa domáhajú náhrady škody spôsobenej týmto porušením.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 31 ods. 3 smernice 2019/1 v spojení s článkom 47 prvým a druhým odsekom a článkom 48 ods. 2 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v rámci trestného konania, ktorého predmetom nie je porušenie práva hospodárskej súťaže, majú právo na prístup k vyhláseniam v rámci programu zhovievavosti a podaniam v rámci konania o urovnaní, vypracovaným na účely konania pred vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže a zaslaným vnútroštátnym orgánom činným v trestnom konaní, obvinené osoby, ktoré nie sú autormi týchto vyhlásení alebo podaní, ale bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej majú právo na takýto prístup ostatní účastníci tohto trestného konania, najmä osoby poškodené dotknutým porušením práva hospodárskej súťaže, ktoré sa domáhajú náhrady škody spôsobenej týmto porušením.

O trovách

93

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

ochrana, ktorú priznáva vyhláseniam v rámci programu zhovievavosti a podaniam v rámci konania o urovnaní, sa nevzťahuje na dokumenty a informácie, ktoré boli poskytnuté s cieľom vysvetliť, spresniť a preukázať obsah týchto vyhlásení a podaní.

3.

Článok 31 ods. 3 smernice 2019/1 v spojení s článkom 47 prvým a druhým odsekom a článkom 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v rámci trestného konania, ktorého predmetom nie je porušenie práva hospodárskej súťaže, majú právo na prístup k vyhláseniam v rámci programu zhovievavosti a podaniam v rámci konania o urovnaní, vypracovaným na účely konania pred vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže a zaslaným vnútroštátnym orgánom činným v trestnom konaní, obvinené osoby, ktoré nie sú autormi týchto vyhlásení alebo podaní, ale bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej majú právo na takýto prístup ostatní účastníci tohto trestného konania, najmä osoby poškodené dotknutým porušením práva hospodárskej súťaže, ktoré sa domáhajú náhrady škody spôsobenej týmto porušením.

Podpisy