C-11/23

62023CJ0011

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 29. februára 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Článok 5 ods. 1 a 3 – Článok 7 ods. 1 – Náhrada cestujúcim v prípade zrušenia letu – Povaha a základ práva na náhradu – Postúpenie pohľadávky cestujúcich voči leteckému dopravcovi obchodnej spoločnosti – Zmluvná podmienka zakazujúca takéto postúpenie – Článok 15 – Vylúčenie obmedzenia práva“

Vo veci C‑11/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Juzgado de lo Mercantil n. o 1 de Palma de Mallorca (Obchodný súd č. 1 Palma de Mallorca, Španielsko) z 31. októbra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 12. januára 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Eventmedia Soluciones SL, v zastúpení: R. M. Jiménez Varela, procuradora, a A. M. Martínez Cuadros, abogada,

–

Európska komisia, v zastúpení: J. L. Buendía Sierra, N. Ruiz García a G. Wilms, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 1 písm. c), článku 5 ods. 3, článku 7 ods. 1 a článku 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 ( Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 07/008, s. 10), ako aj článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte

1. a)

v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby…“

Nariadenie č. 261/2004

4

Odôvodnenia 1, 7 a 20 nariadenia č. 261/2004 znejú takto:

(20)

cestujúci by mali byť plne informovaní o svojich právach v prípade odmietnutia nástupu do lietadla a zrušenia alebo veľkého meškania letov, tak aby mohli účinne svoje práva uplatňovať;“

5

Článok 1 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia znie:

„Toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď:

…

„Toto nariadenie sa uplatňuje pri každom prevádzkujúcom leteckom dopravcovi, ktorý zabezpečuje prepravu cestujúcich v zmysle odsekov 1 a 2. Keď prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý nemá žiadny zmluvný vzťah s cestujúcim, plní záväzky vyplývajúce z tohto nariadenia, považuje sa za osobu konajúcu v mene osoby, ktorá je vo zmluvnom vzťahu s cestujúcim.“

8

Podľa článku 5 nariadenia č. 261/2004 s názvom „Zrušenie“:

„1. V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:

…

c)

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

a)

250 eur v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej;

b)

400 eur v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km;

c)

11

Podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

12

Článok 7 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Air Europa na tomto súde spochybňuje aktívnu legitimáciu spoločnosti Eventmedia. Podľa nej postúpenie pohľadávky nebolo z právneho hľadiska platné, keďže bolo v rozpore so zákazom prevodu práv cestujúceho stanoveným v článku 15.1 jej všeobecných prepravných podmienok (ďalej len „predmetná doložka“). Podľa znenia tejto doložky „zodpovednosť spoločnosti Air Europa a zodpovednosť každého z dopravcov v súlade s článkom 1 [sa určuje] na základe prepravných podmienok dopravcu, ktorý letenku vystavil, pokiaľ nie je stanovené inak. Práva cestujúceho sú spojené s jeho osobou a ich postúpenie nie je povolené.“

16

Vnútroštátny súd vysvetľuje, že podľa španielskeho práva cestujúci v leteckej doprave môže na súde uplatniť svoje právo na náhradu voči prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, stanovené nariadením č. 261/2004, v rámci tzv. „zjednodušeného“ konania bez toho, aby sa musel nechať zastupovať advokátom. V praxi cestujúci v leteckej doprave zriedka využívajú túto možnosť z dôvodu odporu väčšiny leteckých dopravcov a zložitosti procesných pravidiel. Okrem toho cestujúci v leteckej doprave môže udeliť mandát ad litem právnemu zástupcovi, aby sa tento právny zástupca dostavil na súd v jeho mene a na jeho účet.

17

Napokon v súlade so španielskym právom cestujúci v leteckej doprave môže postúpiť svoje pohľadávky voči leteckému dopravcovi, a to najmä na subjekt, ktorý sa špecializuje na nároky uplatnené na základe nariadenia č. 261/2004. V takom prípade sa tento subjekt zúčastňuje konania vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný účet, pričom bráni svoj záujem ako postupník pohľadávky.

21

Subsidiárne za predpokladu, že by článok 15 nariadenia č. 261/2004 nebránil ustanoveniu zakazujúcemu prevod práv cestujúceho v leteckej doprave, alebo za predpokladu, že by právo na náhradu upravené týmto nariadením malo zmluvný základ, sa vnútroštátny súd napokon pýta na výklad smernice 93/13. V tejto súvislosti sa pýta, či a prípadne za akých podmienok môže v spore medzi dvomi predajcami alebo dodávateľmi ex offo konštatovať, že podľa jeho názoru má podmienka obsiahnutá v zmluve uzavretej medzi jedným z týchto predajcov alebo dodávateľov a spotrebiteľom, ktorý postúpil svoje práva druhému predajcovi alebo dodávateľovi, nekalú povahu.

22

Za týchto okolností Juzgado de lo Mercantil n. o 1 de Palma de Mallorca (Obchodný súd č. 1 Palma de Mallorca) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Možno zahrnutie [predmetnej doložky] považovať za vylúčené obmedzenia práva v zmysle článku 15 [nariadenia č. 261/2004] z dôvodu, že obmedzuje povinnosti dopravcu tým, že znemožňuje cestujúcim uspokojiť ich právo na náhradu v dôsledku zrušenia letu prostredníctvom postúpenia pohľadávky?

V prípade, že je potrebné vykonať preskúmanie ex offo , možno upustiť od povinnosti informovať spotrebiteľa a zistiť, či namieta alebo nenamieta nekalú povahu podmienky, vzhľadom na rozhodujúci akt, ktorým došlo k postúpeniu jeho pohľadávky v rozpore s prípadne nekalou podmienkou, ktorá neumožňovala postúpenie pohľadávky?“

O prejudiciálnych otázkach

O druhej otázke

23

Svojou druhou otázkou, ktorú treba preskúmať ako prvú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú ustanovenia článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 5 ods. 3, ako aj článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že právo cestujúcich v leteckej doprave na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v prípade zrušenia letu, uvedené v týchto ustanoveniach, a tomu zodpovedajúca povinnosť tohto posledného uvedeného dopravcu zaplatiť túto náhradu vyplývajú z tohto nariadenia, alebo v tom zmysle, že toto právo a táto povinnosť majú svoj základ v zmluve, ktorá by bola prípadne uzavretá medzi týmto dopravcom a dotknutým cestujúcim v leteckej doprave, alebo dokonca že majú základ v zavinenom nesplnení takejto zmluvy uvedeným dopravcom.

24

Vzhľadom na znenie týchto ustanovení a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora patrí právo na štandardizovanú náhradu, ktorá sa vypočíta paušálne a zaťažuje prevádzkujúceho leteckého dopravcu, medzi základné práva, ktoré cestujúcim v leteckej doprave priznáva nariadenie č. 261/2004 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, Primera Air Scandinavia, C‑215/18 , EU:C:2020:235 , bod 37 ).

28

Z toho vyplýva, že právo cestujúcich v leteckej doprave na náhradu v prípade zrušenia letu, uvedené v článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004, a tomu zodpovedajúca povinnosť prevádzkujúceho leteckého dopravcu zaplatiť náhradu stanovenú v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia vyplývajú priamo z tohto nariadenia. Toto právo a túto povinnosť preto nemožno považovať za také, ktoré majú základ v zmluve, ktorá by bola prípadne uzavretá medzi cestujúcim v leteckej doprave a dotknutým prevádzkujúcim leteckým dopravcom, ani a fortiori na zavinenom nesplnení takejto zmluvy týmto posledným uvedeným dopravcom.

29

Tento výklad je podporený kontextom článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 5 ods. 3, ako aj článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, rovnako aj cieľom tohto nariadenia.

30

Pokiaľ ide v druhom rade o cieľ nariadenia č. 261/2004, ako vyplýva z jeho odôvodnenia 1, tento cieľ spočíva v zabezpečení vysokej úrovne ochrany cestujúcich v leteckej doprave, v dôsledku čoho sa práva priznané cestujúcim v leteckej doprave musia vykladať široko (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. októbra 2012, Rodríguez Cachafeiro a Martínez‑Reboredo Varela‑Villamor, C‑321/11 , EU:C:2012:609 , bod 25 , ako aj z 30. apríla 2020, Blue Air – Airline Management Solutions, C‑584/18 , EU:C:2020:324 , bod 93 ).

34

Výklad ustanovení článku 5 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, uvedený v bode 28 tohto rozsudku, je pritom v súlade s týmto cieľom, keďže zaručuje, že každý cestujúci v leteckej doprave, ktorého sa týka zrušenie letu, má za podmienok stanovených v týchto ustanoveniach právo na náhradu bez ohľadu na to, či uzavrel alebo neuzavrel zmluvu o preprave s prevádzkujúcim leteckým dopravcom.

35

V tejto súvislosti treba uviesť, že cieľom žaloby, ktorej dôvod je zmluvný, môže byť uplatnenie nároku, ktorého základ spočíva v samotných ustanoveniach predmetnej zmluvy ako takých alebo v právnych normách uplatňujúcich sa z dôvodu tejto zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2020, Wikingerhof, C‑59/19 , EU:C:2020:950 , bod 32 a citovanú judikatúru). Hoci v takej veci, ako je vec sama, sa dôvod žaloby o náhradu cestujúceho v leteckej doprave alebo spoločnosti, na ktorú bola postúpená jeho pohľadávka na náhradu, proti prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi nevyhnutne nachádza v existencii zmluvy, či už s týmto leteckým dopravcom, alebo s iným poskytovateľom služieb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, Primera Air Scandinavia, C‑215/18 , EU:C:2020:235 , body 50 až 52 ), právo na náhradu, ktoré si tento cestujúci alebo táto spoločnosť, ktorá je postupníkom, môže uplatniť v rámci tejto žaloby, najmä v prípade zrušenia letu, vyplýva priamo z ustanovení článku 5 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, ako to vyplýva z bodov 28 a 32 tohto rozsudku.

37

Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba na druhú otázku odpovedať tak, že ustanovenia článku 5 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 5 ods. 3, ako aj článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že právo cestujúcich v leteckej doprave na získanie náhrady, uvedenej v týchto ustanoveniach, od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v prípade zrušenia letu a tomu zodpovedajúca povinnosť tohto dopravcu zaplatiť túto náhradu vyplývajú priamo z tohto nariadenia.

V súlade s týmto ustanovením a vzhľadom na odpoveď na druhú otázku teda povinnosť prevádzkujúceho leteckého dopravcu zaplatiť náhradu stanovenú v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia v prípade zrušenia letu nemôže byť zmluvne obmedzená ani obídená.

41

V tejto súvislosti treba dodať, že vzhľadom na cieľ vysokej úrovne ochrany cestujúcich v leteckej doprave, ktorý je základom najmä článku 15 nariadenia č. 261/2004, a široký výklad, ktorý treba v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 33 tohto rozsudku uplatniť na práva priznané týmto cestujúcim, sa toto ustanovenie musí v rozsahu, v akom určuje neprípustnosť vylúčenia obmedzenia týchto práv, takisto vykladať extenzívne (pozri analogicky rozsudok z 30. apríla 2020, Blue Air – Airline Management Solutions, C‑584/18 , EU:C:2020:324 , bod 102 ).

42

Vzhľadom na použitie príslovky „najmä“ v uvedenom ustanovení a vzhľadom na tento cieľ sa musia považovať za neprípustné nielen odchýlky uvedené v zmluve o preprave, teda v akte synalagmatickej povahy, ktorý uzavrel cestujúci v leteckej doprave, ale a fortiori tiež odchýlky, ktoré by sa nachádzali v iných dokumentoch vypracovaných jednostranne prevádzkujúcim leteckým dopravcom, na ktoré sa tento dopravca chce odvolávať voči dotknutým cestujúcim v leteckej doprave (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2020, Blue Air – Airline Management Solutions, C‑584/18 , EU:C:2020:324 , bod 102 ). To isté ustanovenie sa teda môže uplatniť na odchýlky, ktoré sú uvedené vo všeobecných prepravných podmienkach.

43

Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 15 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa do zmluvy o preprave zahrnula doložka zakazujúca prevod práv, ktoré má cestujúci v leteckej doprave vo vzťahu k prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi v zmysle ustanovení tohto nariadenia.

O tretej a štvrtej otázke

47

Vzhľadom na odpovede na prvú a druhú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu a štvrtú otázku.

O trovách

48

2.

Článok 15 nariadenia č. 261/2004

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby sa do zmluvy o preprave zahrnula doložka zakazujúca prevod práv, ktoré má cestujúci v leteckej doprave vo vzťahu k prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi v zmysle ustanovení tohto nariadenia.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.