C-47/23

Európska komisia , v zastúpení: C. Hermes, a M. Noll‑Ehlers, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Spolkovej republike Nemecko , v zastúpení: J. Möller a A. Hoesch, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

Rozsudok

1

Vo svojej žalobe Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Nemecká spolková republika si tým, že:

–

všeobecne a štrukturálne neprijímala primerané opatrenia na predchádzanie poškodeniu typov biotopov 6510 (nížinné senové lúky) a 6520 (horské senové lúky) chránených sústavou Natura 2000, ktoré sú uvedené v prílohe I k smernici Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7 ; Mim. vyd. 15/002, s. 102), zmenenej smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013 ( Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 193 ) (ďalej len „smernica o ‚biotopoch‘“), v lokalitách, ktoré sú pre tieto biotopy vymedzené, a

–

Článok 1 smernice o „biotopoch“ stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

b)

prirodzený biotop znamená suchozemské alebo vodné územia, ktoré sa rozlišujú geografickými, abiotickými a biotickými znakmi, či už úplne prirodzenými, alebo poloprirodzenými;

c)

alebo

iii)

predstavujú výnimočné príklady typických znakov jedného alebo viacerých z deviatich nasledujúcich biogeografických regiónov: alpský, atlantický, čiernomorský, boreálny, kontinentálny, makaronézsky, stredomorský, panónsky a stepný.

Takéto typy prirodzených biotopov sú uvedené alebo môžu byť uvedené v prílohe I;

…

e)

existuje špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú potrebné na jeho dlhodobé udržanie, a je pravdepodobné, že budú ďalej existovať v dohľadnom čase,

a

–

stav ochrany jeho typických druhov je priaznivý, ako je definované v bode i);

…

l)

„1. Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.

Sústava Natura 2000 zahŕňa osobitné chránené územia klasifikované členskými štátmi podľa smernice [Rady] 79/409/EHS [z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( Ú. v. ES L 103, 1979, s. 1 ; Mim. vyd. 15/001, s. 98)].

2. Každý členský štát prispieva k vytvoreniu Natura 2000 úmerne k zastúpeniu typov prirodzených biotopov a biotopov druhov v rámci svojho územia, uvedených v odseku 1. Na tento účel a berúc do úvahy ciele uvedené v odseku 1 označí každý členský štát v súlade s článkom 4 lokality ako osobitné chránené územia.“

5

Článok 4 tej istej smernice uvádza:

„1. Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 1) a príslušných vedeckých informácií každý členský štát navrhne zoznam lokalít uvádzajúci, ktoré typy prirodzených biotopov v prílohe I a ktoré druhy v prílohe II, ktoré sú udomácnené na jeho území, sa v týchto lokalitách nachádzajú. Pre druhy živočíchov, ktoré využívajú rozsiahle územia, tieto lokality zodpovedajú tým lokalitám v rámci prirodzeného areálu týchto druhov, kde sa nachádzajú fyzikálne alebo biologické faktory dôležité pre ich život a ich reprodukciu. Pre vodné živočíchy pohybujúce sa na rozsiahlom území budú takéto lokality navrhnuté iba v prípade, ak existuje jasne identifikovateľné územie, predstavujúce fyzikálne a biologické faktory dôležité pre ich život a reprodukciu. V prípade potreby členské štáty navrhnú úpravu zoznamu z hľadiska výsledkov dohľadu uvedených v článku 11.

5. Len čo je lokalita zaradená do zoznamu podľa tretieho pododseku odseku 2, podlieha článku 6 ods. 2, ods. 3 a ods. 4“

6

Podľa článku 6 smernice o „biotopoch“:

„1. Pre osobitn[é] chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne [primerané zákonné, správne – neoficiálny preklad ] alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.

2. Členské štáty podniknú primerané kroky [prijmú primerané opatrenia – neoficiálny preklad ], aby sa na osobitn[ých] chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

3. Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality [posúdeniu vplyvu na územie z hľadiska cieľov ochrany územia – neoficiálny preklad ]. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov [posúdenia vplyvov – neoficiálny preklad ] na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

Článok 11 uvedenej smernice znie:

„Členské štáty vykonávajú dohľad nad stavom ochrany prirodzených biotopov a druhov uvedených v článku 2, s mimoriadnym ohľadom na prioritné typy prirodzených biotopov a prioritných druhov [a prioritné druhy – neoficiálny preklad ].“

9

Článok 17 tej istej smernice uvádza:

„1. Každých šesť rokov od dátumu skončenia obdobia stanoveného v článku 23 vypracujú členské štáty správu o vykonaní opatrení prijatých podľa tejto smernice. Táto správa obsahuje najmä informácie týkajúce sa ochranných opatrení uvedených v článku 6 ods. 1, ako aj zhodnotenie dosahu týchto opatrení na stav ochrany typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II a hlavné výsledky dohľadu uvedené v článku 11. Správa v súlade s formátom stanoveným výborom sa postúpi Komisii a sprístupní verejnosti.

2. Komisia pripraví súhrnnú správu založenú na správach uvedených v odseku 1. Táto správa obsahuje primerané zhodnotenie dosiahnutého pokroku, a najmä podiel sústavy Natura 2000 na dosiahnutí cieľov stanovených v článku 3. Návrh tej časti správy, ktorá obsahuje informácie dodané členským štátom sa postúpi príslušnému členskému štátu na overenie. Po predložení výboru uverejní Komisia konečnú verziu správy najneskôr do dvoch rokov po prijatí správ uvedených v odseku 1 a postúpi ju členským štátom, Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.

„Obsah štandardného formulára údajov pre sústavu Natura 2000 by sa mal [sa má – neoficiálny preklad ] pravidelne aktualizovať na základe najlepších dostupných informácií pre každú lokalitu sústavy, aby umožnil Komisii plniť jej koordinačnú úlohu a v súlade s článkom 9 smernice 92/43/EHS pravidelne hodnotiť prínos sústavy Natura 2000 k dosiahnutiu cieľov stanovených v článkoch 2 a 3 uvedenej smernice.“

Nemecké právo

12

Podľa § 3 Gesetz über Naturschutz und Landschaftspflege (Bundesnaturschutzgesetz) (zákon o ochrane prírody a starostlivosti o krajinu) z 29. júla 2009 (BGBl. 2009 I, s. 2542) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „BNatSchG“) s názvom „Právomoci, úlohy a oprávnenia, zmluvné dohody, administratívna spolupráca“:

„1. Príslušnými orgánmi na ochranu prírody a starostlivosť o krajinu v zmysle tohto zákona sú:

(1)

…“

13

Ustanovenie § 30 tohto zákona s názvom „Biotopy chránené zákonom“ stanovuje:

„1. Niektoré časti prírody a krajiny, ktoré majú osobitný význam ako biotopy, sú chránené zákonom (všeobecná zásada).

2. Zakazujú sa činnosti, ktoré môžu viesť k zničeniu alebo významnému poškodeniu týchto biotopov:

…

V § 33 uvedeného zákona, nazvanom „Všeobecné pravidlá ochrany“, v odseku 1 sa stanovuje:

„Akékoľvek zmeny a rušenia, ktoré by mohli viesť k významnému poškodeniu lokality sústavy Natura 2000 v jej prvkoch, ktoré sú podstatné pre ciele starostlivosti alebo ochrany, sú zakázané. Príslušný orgán na ochranu prírody a starostlivosť o krajinu môže za podmienok stanovených v § 34 ods. 3 až 5 udeliť výnimky zo zákazu uvedeného v prvej vete, ako aj zo zákazov stanovených v § 32 ods. 3“

15

Ustanovenie § 34 toho istého zákona s názvom „Posudzovanie vplyvov a neprípustnosť projektov; výnimky“ v odseku 1 stanovuje:

„Pred každým povolením alebo realizáciou projektu sa musí vykonať posúdenie jeho vplyvov na ciele ochrany lokality sústavy Natura 2000, ak tento projekt sám alebo v spojení s inými plánmi a projektmi môže mať významný vplyv na danú lokalitu a neslúži priamo na správu lokality. Keďže lokalita sústavy Natura 2000 je chránenou časťou prírody a krajiny v zmysle § 20 ods. 2, kritériá posudzovania vplyvov vyplývajú z cieľa ochrany a z ustanovení prijatých na tento účel, ak sa už zohľadnili príslušné ciele ochrany. Zodpovedná osoba predloží dokumenty potrebné na posúdenie vplyvov, ako aj na preskúmanie podmienok uvedených v odsekoch 3 až 5.“

Konanie pred podaním žaloby

19

Po druhé Komisia vytýkala Spolkovej republike Nemecko, že porušila článok 4 ods. 1 druhý pododsek uvedenej smernice tým, že systematicky neaktualizovala štandardné formuláre údajov (ďalej len „ŠFÚ“) pre uvedené typy biotopov stanovené vo vykonávacom rozhodnutí 2011/484.

20

V liste z 26. novembra 2019 tento členský štát spochybnil tieto dve výhrady.

21

Dňa 30. októbra 2020 Komisia zaslala Spolkovej republike Nemecko odôvodnené stanovisko, v ktorom zopakovala uvedené výhrady.

Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza dve výhrady, z ktorých prvá je založená na porušení článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“ a druhá je založená na porušení článku 4 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice.

25

Spolková republika Nemecko navrhuje zamietnuť žalobu o nesplnenie povinnosti.

O prípustnosti

26

Spolková republika Nemecko sa dovoláva čiastočnej neprípustnosti žaloby jednak z dôvodu chýbajúcej zhody medzi odôvodneným stanoviskom a žalobou a jednak z dôvodu nepresnosti žaloby, pokiaľ ide o tvrdenie o nedostatočnom dohľade.

29

Komisia navrhuje námietku neprípustnosti zamietnuť.

30

Zdôrazňuje, že v žalobe Spolkovej republike Nemecko vytýka v rovnakom znení ako v odôvodnenom stanovisku, že „všeobecne a štrukturálne neprijímala primerané opatrenia na predchádzanie poškodeniu typov biotopov 6510 a 6520 v lokalitách, ktoré sú pre tieto biotopy vymedzené“.

31

Okrem toho spresňuje, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora má právo, ak namieta systematické a pretrvávajúce nesplnenie povinnosti, predložiť dodatočné skutočnosti v štádiu súdneho konania pred Súdnym dvorom s cieľom podporiť všeobecnosť a ustálenosť údajného nesplnenia povinnosti. Skutočnosť, že v žalobe sa spomína 101 lokalít, ktoré neboli uvedené v odôvodnenom stanovisku, nerozširuje predmet sporu a predstavuje len dodatočný dôkaz všeobecnej praxe Spolkovej republiky Nemecko, ktorá predstavuje porušenie článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“ a ktorá existovala už v čase prijatia odôvodneného stanoviska.

35

Spolková republika Nemecko napokon odmieta tvrdenie Komisie, podľa ktorého 86 bavorských lokalít nebolo ešte v čase odôvodneného stanoviska k dispozícii na internete. K tomuto dátumu totiž 83 z nich bolo sprístupnených na internete už niekoľko mesiacov, pričom k natiahnutiu zvyšných 3 na internet došlo 21. októbra 2020, teda pred uvedeným dátumom.

– Posúdenie Súdnym dvorom

36

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v rozsahu, v akom žaloba uvádza všeobecné nesplnenie povinností vyplývajúcich z ustanovení smernice týkajúce sa najmä systematického a nemenného prístupu vnútroštátnych orgánov, ktorý spočíva v tolerovaní situácií nezlučiteľných s týmito ustanoveniami, predloženie dodatočných skutočností Komisiou v štádiu súdneho konania pred Súdnym dvorom s cieľom podporiť všeobecnosť a ustálenosť takto vytýkaného nesplnenia povinnosti nemôže byť v zásade vylúčené [pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. apríla 2005, Komisia/Írsko, C‑494/01 , EU:C:2005:250 , bod 37 , a zo 4. marca 2021, Komisia/Spojené kráľovstvo (Limitné hodnoty – NO2), C‑664/18 , EU:C:2021:171 , bod 80 ].

37

Spolková republika Nemecko však nespochybňuje skutočnosť, že zistenia Komisie o poškodení týchto 101 lokalít sú rovnakej povahy ako zistenia uvedené v odôvodnenom stanovisku na podporu všeobecného a štrukturálneho nesplnenia povinnosti vytýkaného tomuto členskému štátu. Okolnosť, že tieto lokality neboli uvedené v odôvodnenom stanovisku, hoci informácie týkajúce sa niektorých z nich boli prístupné na internete pred vydaním odôvodneného stanoviska, nebráni tomu, aby sa Komisia mohla na ne odvolávať na podporu svojej žaloby s cieľom ilustrovať všeobecné nesplnenie povinnosti, ktoré táto inštitúcia vytýka uvedenému členskému štátu. Komisia tým totiž v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 36 a 37 tohto rozsudku nezmenila predmet konania, ale obmedzila sa na spresnenie svojich pôvodných výhrad tým, že predložila doplňujúce informácie s cieľom ilustrovať všeobecné a štrukturálne nesplnenie povinnosti, ktoré uvádzala v odôvodnenom stanovisku.

40

Z uvedeného vyplýva, že námietka neprípustnosti založená na neexistencii zhody medzi odôvodneným stanoviskom a žalobou musí byť zamietnutá.

O námietke neprípustnosti založenej na nepresnosti žaloby, pokiaľ ide o tvrdenie o nedostatočnom dohľade

– Argumentácia účastníkov konania

41

Komisia vo svojej replike navrhuje zamietnuť námietku neprípustnosti.

45

Tvrdí, že Spolková republika Nemecko nesprávne tvrdí, že prvá výhrada je nepresná. Uvádza, že tak v konaní pred podaním žaloby, ako aj v žalobe jasne preukázala, aké právne požiadavky v oblasti dohľadu vyplývajú z článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“.

46

Táto inštitúcia pripomína, že uviedla, že „primerané [opatrenia]“ v zmysle tohto ustanovenia musia zahŕňať pravidelný dohľad nad lokalitami sústavy Natura 2000, ktoré sú vystavené silným tlakom a hrozbám a ktorých stav ochrany sa vyvíja negatívne, ako je to v prípade typov biotopov 6510 a 6520 v Nemecku, pričom treba spresniť, že frekvenciu a špecifické prvky tohto dohľadu musia členské štáty prispôsobiť stavu ochrany a trendom pozorovaným u typov biotopov na ich území.

47

50

Samotná Spolková republika Nemecko totiž uvádza, že argumentácia Komisie sa týka otázky, či dohľad nad typmi biotopov 6510 a 6520 vykonávaný v tomto členskom štáte zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“ a či uvedený členský štát prijal „primerané [opatrenia]“ v zmysle tohto ustanovenia, aby zabránil poškodeniu.

51

Za týchto podmienok treba konštatovať, že otázka rozsahu a frekvencie vyplývajúca z uvedeného ustanovenia, o ktorú sa opiera Spolková republika Nemecko na účely namietania neprípustnosti argumentácie Komisie, sa týka veci samej a posúdenia otázky, či konanie tohto členského štátu predstavuje porušenie článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“.

52

V dôsledku toho treba zamietnuť aj druhú námietku neprípustnosti vznesenú Spolkovou republikou Nemecko.

V rámci prvej výhrady Komisia vytýka Spolkovej republike Nemecko, že si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“, tým, že všeobecne a štrukturálne neprijímala primerané opatrenia na predchádzanie poškodeniu typov biotopov 6510 a 6520 v osobitných chránených územiach na svojom území.

55

Komisia tvrdí, že nesplnenie povinnosti týmto členským štátom spočívajúce v neprijatí takýchto primeraných opatrení je preukázané významnými stratami plochy týchto typov biotopov v týchto oblastiach, neexistenciou osobitného dohľadu nad lokalitami, v ktorých sa vyskytujú uvedené typy biotopov, ako aj neexistenciou právne záväzných ochranných opatrení proti nadmernému hnojeniu a predčasnému koseniu uvedených oblastí.

56

Po prvé, pokiaľ ide o významné straty plochy typov biotopov 6510 a 6520 v osobitných chránených územiach, Komisia uvádza, že BfN vo svojej Grünland‑Report z roku 2014 (Správa o lúkach z roku 2014) konštatovala značné straty plochy a kvality, ako aj poškodzovanie týchto dvoch typov biotopov od roku 2007. Rovnako správy predložené Spolkovou republikou Nemecko podľa článku 17 smernice o „biotopoch“ za obdobia od roku 2001 do roku 2006, od roku 2007 do roku 2012 a od roku 2013 do roku 2018 potvrdzujú takéto poškodzovanie.

57

Komisia odmieta argumentáciu tohto členského štátu, podľa ktorej časť zistených strát plochy nie je „skutočná“, ale vyplýva z nesprávneho označenia určitých lokalít ako „osobitne chránených území“ a z chýb v odhade, ktoré mali v roku 2006 za následok nesprávny pôvodný výpočet okruhu dotknutých lokalít a typov biotopov. Hoci uvedená inštitúcia spochybňuje, že tieto údajné pochybenia odôvodňujú úbytok plochy o 6476,61 hektára v 347 lokalitách, v ktorých sa vyskytuje typ biotopu 6510, a o 1322,16 hektára v 75 lokalitách, v ktorých sa vyskytuje biotop 6520, domnieva sa, že na účely vykonania svojej porovnávacej analýzy bola oprávnená vychádzať z údajov poskytnutých Spolkovou republikou Nemecko v ŠFÚ týkajúcich sa roku 2006, ako aj nasledujúcich rokov.

61

V každom prípade sa Komisia domnieva, že straty plochy, ktoré zistila, sú príliš veľké na to, aby mohli byť výsledkom jednoduchých chýb, pretože v prípade viac ako 50 % lokalít, ktoré preskúmala, došlo v rokoch 2006 až 2017 k strate približne 60 až 100 % plochy predmetných typov biotopov.

62

Po druhé Komisia tvrdí, že poškodenie lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy biotopov 6510 a 6520, v Nemecku, je spôsobené najmä tým, že sa systematicky nevykonával primeraný a pravidelný dohľad nad týmito lokalitami zo strany príslušných nemeckých orgánov. Tvrdí, že frekvencia, s akou sa majú kontroly vykonávať, závisí od stavu ochrany a od trendov pozorovaných v dotknutom type biotopu, a že členský štát, ktorého orgány nevykonávajú pravidelnú a osobitnú kontrolu osobitných chránených území, si nevyhnutne neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“.

66

Spolková republika Nemecko na svoju obranu navrhuje zamietnuť prvú výhradu, pričom tvrdí, že z jej strany nedošlo k nesplneniu povinností, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“.

67

Po prvé tento členský štát tvrdí, že Komisia nemôže na základe celkového posúdenia lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy biotopov 6510 a 6520 v Nemecku, dospieť k záveru, že strata plochy uvedených typov biotopov v týchto lokalitách je taká, že preukazuje existenciu systematického a pretrvávajúceho nesplnenia povinnosti v zmysle tohto ustanovenia.

68

Podľa Spolkovej republiky Nemecko Komisia sústredila svoju porovnávaciu analýzu na obmedzený počet lokalít, ktorých plocha je relatívne malá, pričom nezohľadnila nárast plochy, ku ktorému došlo v iných lokalitách.

72

Spolková republika Nemecko spresňuje, že ak by sa zohľadnili len lokality vybrané Komisiou a predpokladalo by sa, že v týchto lokalitách všetky úbytky plochy typov biotopov 6510 a 6520, pre ktoré neexistuje určitá príčina, možno vysvetliť skutočným zmenšením plochy, táto strata plochy by dosiahla približne 11000 hektárov v prípade typu biotopu 6510 a približne 360 hektárov v prípade typu biotopu 6520.

73

Tento členský štát tiež tvrdí, že hoci správa z roku 2014 o lúkach a správy predložené podľa článku 17 smernice o „biotopoch“ za obdobia od roku 2001 do roku 2006, od roku 2007 do roku 2012 a od roku 2013 do roku 2018 potvrdzujú, že došlo k určitej strate plochy týchto typov biotopov, zistená strata nie je dostatočne významná na preukázanie existencie systematického a pretrvávajúceho porušovania.

74

Po druhé Spolková republika Nemecko tvrdí, že článok 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“ neobsahuje žiadnu záväznú požiadavku týkajúcu sa povinnosti dohľadu zo strany členských štátov, ani nespresňuje osobitné opatrenia, ktoré musia členské štáty v tejto súvislosti prijať, a tak tieto členské štáty majú pri stanovení spôsobov dohľadu mieru voľnej úvahy.

78

Po tretie tento členský štát pripomína, že výraz „primerané [opatrenia]“ uvedený v článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“ priznáva členským štátom mieru voľnej úvahy v rámci prebratia tejto smernice do vnútroštátneho práva, že preventívne opatrenia sa musia považovať za primerané a že členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť, akým spôsobom vykonajú preventívne opatrenia, pričom ukladanie zákazov nie je povinné.

79

Tvrdí, že aj skutočnosť, že plochy sú ponechané úhorom v dôsledku ukončenia činnosti, predstavuje faktor zaťaženia typov biotopov 6510 a 6520, proti ktorému je potrebné zakročiť prijatím primeraných opatrení.

80

Spolková republika Nemecko uvádza, že z článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“ nevyplýva povinnosť prijať opatrenia, ktoré by ukladali zákaz kosenia počas určitých období roka a stanovovali by maximálne hodnoty týkajúce sa hnojenia. Okrem toho je ťažké presne predvídať okamih, kedy má dôjsť k prvému koseniu, a určiť, či a v akom rozsahu je hnojenie povolené, alebo dokonca potrebné.

Na úvod treba najskôr pripomenúť, že článok 6 smernice o „biotopoch“ ukladá členským štátom súbor povinností a osobitných postupov, ktoré majú zabezpečiť, ako to vyplýva aj z článku 2 ods. 2 tejto smernice, aby sa prirodzené biotopy, a predovšetkým osobitné chránené územia, zachovali v priaznivom stave ochrany alebo sa do takéhoto stavu obnovili (rozsudok z 12. apríla 2018, People Over Wind a Sweetman, C‑323/17 , EU:C:2018:244 , bod 23 ).

84

Článok 6 uvedenej smernice o „biotopoch“ tak rozdeľuje opatrenia, vymenované v tomto ustanovení, do troch kategórií, a to na ochranné opatrenia, preventívne opatrenia a kompenzačné opatrenia, ktoré sú stanovené v príslušných odsekoch 1, 2 a 4 tohto článku. V tomto kontexte je cieľom opatrení uvedených v odseku 2 uvedeného článku ochrana lokalít pred poškodením [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území), C‑444/21 , EU:C:2023:524 , body 147 a 148 , ako aj citovanú judikatúru].

85

Podľa článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“ členské štáty prijmú primerané opatrenia, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

86

89

Keď Komisia poskytla dostatok dôkazov preukazujúcich, že orgány členského štátu opakovane a trvalo používali prax, ktorá je v rozpore s ustanoveniami určitej smernice, prislúcha tomuto členskému štátu povinnosť podrobne a zásadným spôsobom namietať takto uvedené údaje a z toho plynúce následky [rozsudok z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území), C‑444/21 , EU:C:2023:524 , bod 166 a citovaná judikatúra].

90

Komisia sa zároveň vzhľadom na povinnosť, ktorá jej prináleží, a to preukázať údajné nesplnenie povinnosti, nemôže pod zámienkou toho, že vytýka dotknutému členskému štátu všeobecné a pretrvávajúce nesplnenie povinností, ktoré tomuto štátu vyplývajú z práva Únie, vyhnúť dodržaniu tejto povinnosti predložiť dôkaz o vytýkanom nesplnení povinnosti na základe konkrétnych prvkov charakterizujúcich porušenie špecifických ustanovení, na ktoré sa odvoláva, a vychádzať len z jednoduchých predpokladov alebo schematických príčinných súvislostí [rozsudok z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území), C‑444/21 , EU:C:2023:524 , bod 167 a citovaná judikatúra].

91

Okrem toho Komisia môže navrhovať, aby Súdny dvor konštatoval nesplnenie povinnosti spočívajúce v tom, že nebol dosiahnutý výsledok sledovaný smernicou [pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. apríla 2003, Komisia/Nemecko, C‑20/01 a C‑28/01 , EU:C:2003:220 , bod 30 , ako aj z 5. septembra 2019, Komisia/Taliansko (Baktéria Xylella fastidiosa) C‑443/18 , EU:C:2019:676 , bod 77 ].

Z týchto úvodných pripomienok vyplýva, že Komisia, ktorá má ako jediná právomoc rozhodnúť, či je vhodné začať konanie o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, môže podať na Súdny dvor žalobu, ktorou sa domáha toho, aby tento súd konštatoval systematické a pretrvávajúce nesplnenie povinnosti členským štátom spočívajúce v porušení jeho všeobecnej povinnosti prijať primerané opatrenia v súlade s článkom 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“ umožňujúce predchádzať poškodeniu prirodzených biotopov v osobitných chránených územiach. Ak Komisia tomuto členskému štátu vytýka takéto systematické a pretrvávajúce nesplnenie povinnosti, pričom preukáže existenciu pravdepodobnosti alebo rizika, že neprijatie opatrení takejto povahy bude mať za následok poškodenie uvedených prirodzených biotopov, a uvedie konkrétne situácie ilustrujúce toto nesplnenie povinnosti, uvedenému členskému štátu prináleží, aby spochybnil právne a skutkové okolnosti uvádzané Komisiou, ako aj vyvrátil existenciu takéhoto údajného dôsledku.

94

V prejednávanej veci Komisia tvrdí, že nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“ predstavuje skutočnosť, že Spolková republika Nemecko všeobecne a štrukturálne neprijímala primerané opatrenia na predchádzanie poškodeniu typov biotopov 6510 a 6520 v osobitných chránených územiach, ktoré sú pre tieto biotopy vymedzené. Podľa tejto inštitúcie existenciu tohto nesplnenia povinnosti preukazujú významné straty plochy týchto typov biotopov v lokalitách, v ktorých sa tieto typy biotopov vyskytujú, pričom samotné straty vyplývajú z neexistencie osobitného dohľadu nad týmito lokalitami a neexistencie právne záväzných ochranných opatrení proti nadmernému hnojeniu a predčasnému koseniu uvedených lokalít.

98

V prvom rade, pokiaľ ide o straty plochy typov biotopov 6510 a 6520 v Nemecku, Komisia tvrdí, že analýza uskutočnená na účely prejednávanej žaloby na základe porovnania údajov, ktoré tento členský štát predložil v ŠFÚ za rok 2006, s údajmi z najnovších dostupných ŠFÚ a plánov riadenia pre jednotlivé oblasti, odhalila významnú stratu plochy v 596 lokalitách z 2027 lokalít, v ktorých sa nachádza typ biotopu 6510, a v 88 lokalitách z 295 lokalít, v ktorých sa nachádza typ biotopu 6520, pričom v predmetných lokalitách táto strata predstavovala 49,52 % plochy biotopu typu 6510 a 51,07 % plochy biotopu typu 6520. Podľa tejto inštitúcie veľký počet lokalít, v ktorých bol zistený výrazný úbytok plochy, ako aj geografické rozloženie dotknutých lokalít v celom Nemecku preukazujú, že ide o všeobecný a štrukturálny vývoj.

99

Spolková republika Nemecko spochybňuje tieto posúdenia a tvrdí, že Komisia na účely posúdenia zmien plochy nesprávne vychádzala z údajov obsiahnutých v ŠFÚ týkajúcich sa roku 2006 vzťahujúcich sa na tieto typy biotopov, a to z dôvodu chýb, ktoré sa v nich nachádzajú. Treba však uviesť, že aj po oprave týchto chýb došlo k strate plochy v 81 lokalitách, v ktorých sa vyskytuje typ biotopu 6510, a v 15 lokalitách, v ktorých sa vyskytuje typ biotopu 6520.

100

Okrem toho tento členský štát uvádza, že podľa ŠFÚ zasielaných od roku 2006 sa typ biotopu 6510 rozprestieral na celkovej ploche približne 85000 hektárov a typ biotopu 6520 sa rozprestieral na celkovej ploche viac ako 12000 hektárov, zatiaľ čo v lokalitách zohľadnených Komisiou táto inštitúcia uvádza straty plochy 18717,14 hektára v prípade typu biotopu 6510 a 1890,35 hektára v prípade typu biotopu 6520. Podľa názoru uvedeného členského štátu pritom v skutočnosti straty plochy, ku ktorým došlo v týchto lokalitách, dosahovali len 977,44 hektára v prípade typu biotopu 6510 a 110,49 hektára v prípade typu biotopu 6520.

104

Pokiaľ ide ďalej o otázku, či sú tieto straty plochy reprezentatívne pre tento členský štát, stačí poznamenať, že predmetné lokality sa nachádzajú, pokiaľ ide o typ biotopu 6510, v desiatich spolkových krajinách, a pokiaľ ide o typ biotopu 6520, v piatich spolkových krajinách tohto členského štátu, pričom tento členský štát má šestnásť spolkových krajín vrátane troch miest, a to Berlín, Brémy a Hamburg, ktoré majú štatút spolkovej krajiny.

105

Je potrebné napokon konštatovať, že Komisia dostatočne preukázala pravdepodobnosť, že toto poškodenie typov biotopov bolo spôsobené tým, že neboli prijaté primerané opatrenia umožňujúce predchádzať takémuto poškodeniu a že Spolková republika Nemecko nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol vylúčiť túto pravdepodobnosť.

106

V druhom rade, pokiaľ ide o argumentáciu Komisie, podľa ktorej neexistencia osobitného dohľadu v osobitných chránených územiach, ktoré sú vymedzené pre typy biotopov 6510 a 6520 v Nemecku, prispela k poškodeniu týchto typov biotopov, treba pripomenúť, ako vyplýva z bodov 92 a 93 tohto rozsudku, že článok 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“, ktorý stanovuje všeobecnú povinnosť predchádzať poškodeniu prirodzených biotopov, ponecháva každému členskému štátu určitú mieru voľnej úvahy pri jej uplatňovaní a že najmä ak Komisia vytýka členskému štátu systematické a pretrvávajúce nesplnenie tejto povinnosti tým, že preukáže pravdepodobnosť, že nečinnosť tohto členského štátu má za následok poškodenie uvedených prirodzených biotopov, tomuto členskému štátu prináleží, aby vyvrátil právne a skutkové okolnosti, na ktoré sa táto inštitúcia odvoláva.

110

Treba teda uviesť, že opatrenia dohľadu uplatňované v Nemecku nie sú dostatočne osobitné pre dotknuté lokality, pravidelné a v dostatočnom rozsahu, aby bolo možné považovať takýto dohľad za primeraný v zmysle článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“.

111

V treťom rade, pokiaľ ide o argumentáciu Komisie, podľa ktorej poškodenie typov biotopov 6510 a 6520 v Nemecku je spôsobené aj tým, že tento členský štát neprijal právne záväzné opatrenia na ochranu osobitných chránených území pred nadmerným hnojením a predčasným kosením, a naopak uprednostňuje zmluvné dohody o ochrane, ako aj nezáväzné odporúčania a plány riadenia, treba poznamenať, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že nadmerné hnojenie a predčasné kosenie lokalít, v ktorých sa vyskytujú tieto typy biotopov, majú za následok poškodenie týchto typov biotopov, zatiaľ čo článok 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“ ukladá členským štátom povinnosť prijímať opatrenia umožňujúce predchádzať takémuto poškodeniu.

112

Pokiaľ ide o povahu týchto opatrení, Spolková republika Nemecko, opierajúc sa o bod 63 rozsudku zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko ( C‑535/07 , EU:C:2010:602 ), uvádza, že sa nezdá, že by si dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutne vyžadovalo prijatie špecifických zákazov a že uvedený cieľ možno dosiahnuť dohodami o ochrane, ktoré zaväzujú prevádzkovateľov dotknutých lokalít, ako aj nezáväznými odporúčaniami a plánmi riadenia.

116

V dôsledku toho Spolková republika Nemecko tým, že neprijala právne záväzné ochranné opatrenia proti nadmernému hnojeniu a predčasnému koseniu lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy biotopov 6510 a 6520, porušila článok 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“.

117

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Spolková republika Nemecko si tým, že všeobecne a štrukturálne neprijímala primerané opatrenia na predchádzanie poškodeniu typov biotopov 6510 a 6520 chránených sústavou Natura 2000, ktoré sú uvedené v prílohe I k smernici o „biotopoch“, v lokalitách, ktoré sú pre tieto biotopy vymedzené, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 2 tejto smernice.

O druhej výhrade založenej na porušení článku 4 ods. 1 druhého pododseku smernice o „biotopoch“

– Argumentácia účastníkov konania

121

Táto inštitúcia spresňuje, že tieto údaje potrebuje na zabezpečenie dodržania cieľov ochrany uvedených v článku 2 smernice o „biotopoch“. Okrem toho pripomína, že v súlade s článkom 9 tejto smernice musí pravidelne hodnotiť prínos sústavy Natura 2000 k dosiahnutiu cieľov stanovených v článkoch 2 a 3 uvedenej smernice.

122

Dôležitosť poskytovania takýchto pravidelne aktualizovaných údajov vyplýva aj z článku 17 tej istej smernice, podľa ktorého sú členské štáty povinné každých šesť rokov vypracovať správu, v ktorej musia podrobne uviesť prijaté opatrenia a vykonané zlepšenia v jednotlivých lokalitách.

123

Komisia zdôrazňuje, že výklad článku 4 ods. 1 druhého pododseku smernice o „biotopoch“ v tom zmysle, že toto ustanovenie nariaďuje iba jedno „prvé“ predloženie údajov, neumožňuje dostatočne zabezpečiť dosiahnutie cieľov ochrany, pretože osobitné chránené územia a typy biotopov sa neustále menia.

127

Uvádza, že článok 4 ods. 1 druhý pododsek smernice o „biotopoch“ obsahuje povinnosť členských štátov iba jedenkrát oznámiť podrobné informácie o lokalitách európskeho významu, ale nie povinnosť aktualizovať tieto údaje.

128

Okrem toho systematický výklad podporuje tento doslovný výklad, pretože tento článok 4 sa týka postupu nahlasovania lokalít, ako aj zostavovania zoznamov lokalít európskeho významu, a nie neskoršej výmeny informácií s Komisiou, pričom táto výmena sa okrem iného riadi ustanoveniami uvedenými v nasledujúcej časti uvedenej smernice, nazvanej „Informácie“, a najmä v článku 17 tejto smernice.

129

Uvedený členský štát poznamenáva, že ak by normotvorca Únie chcel uložiť povinnosť pravidelnej aktualizácie, výslovne by ju stanovil, ako to urobil v prípade povinnosti vypracovať každých šesť rokov správu o vykonaní opatrení prijatých podľa tejto smernice, ako je uvedená v článku 17 smernice o „biotopoch“.

Podľa znenia tohto ustanovenia sú členské štáty povinné oznámiť najmä zoznam zemepisných lokalít, ako aj informácie o týchto lokalitách, a to v stanovenej lehote, t. j. do troch rokov od oznámenia uvedenej smernice. Ako poznamenáva Spolková republika Nemecko, uvedené pojmy sa teda jasne vzťahujú na jediné oznámenie informácií.

133

V dôsledku uvedeného treba konštatovať, že zo znenia článku 4 ods. 1 druhého pododseku smernice o „biotopoch“ nevyplýva povinnosť, podľa ktorej sú členské štáty po predložení údajov uvedených v tomto ustanovení povinné tieto údaje pravidelne aktualizovať.

134

Kontextuálna analýza tohto ustanovenia neumožňuje prijať odlišný výklad.

135

Na druhej strane, hoci je pravda, ako poznamenáva Komisia, že povinnosť pravidelnej aktualizácie údajov vyplýva z článku 17 tejto smernice, keďže tento článok ukladá členským štátom povinnosť vypracovať každých šesť rokov správu, v ktorej musia podrobne uviesť najmä opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni a vplyv týchto opatrení na stav ochrany každej lokality, ten istý článok 17 neobsahuje žiadny odkaz na článok 4 smernice o „biotopoch“, ani všeobecnejšie žiadnu skutočnosť v prospech výkladu odseku 1 druhého pododseku tohto článku 4 v tom zmysle, že členské štáty sú povinné pravidelne poskytovať aktualizované údaje týkajúce sa osobitných chránených území.

139

Pokiaľ ide o ciele ochrany uvedené v článkoch 2 a 3 smernice o „biotopoch“, treba pripomenúť, že Komisia v súlade s článkom 9 tejto smernice pravidelne hodnotí prínos sústavy Natura 2000 k dosiahnutiu týchto cieľov. Na tento účel podľa článku 4 ods. 1 druhého pododseku uvedenej smernice táto inštitúcia prijala vykonávacie rozhodnutie 2011/484, ktorého odôvodnenie 4 uvádza, že obsah ŠFÚ pre sústavu Natura 2000 sa má pravidelne aktualizovať na základe najlepších dostupných informácií pre každú lokalitu sústavy.

140

Ako však uviedol generálny advokát v bode 98 svojich návrhov, aj za predpokladu, že by povinnosť členských štátov pravidelne aktualizovať údaje o každej lokalite označenej ako osobitné chránené územie mohla byť vyvodená z článku 9 smernice o „biotopoch“, takáto povinnosť nevyplýva z článku 4 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice.

141

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Spolková republika Nemecko si tým, že všeobecne a štrukturálne neprijímala primerané opatrenia na predchádzanie poškodeniu typov biotopov 6510 a 6520 chránených sústavou Natura 2000, ktoré sú uvedené v prílohe I k tejto smernici, v lokalitách, ktoré sú pre tieto biotopy vymedzené, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 2 smernice o „biotopoch“.

145

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

O trovách

146

Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Keďže tak Komisia, ako aj Spolková republika Nemecko nemali úspech v častiach svojich výhrad, treba rozhodnúť, že znášajú svoje vlastné trovy konania.

Európska komisia a Spolková republika Nemecko znášajú svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.