C-59/23

Rakúska republika , v zastúpení: A. Posch, M. Fruhmann, M. Klamert a F. Koppensteiner, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H. Kristoferitsch, Rechtsanwalt,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

Európska komisia , v zastúpení: P. Němečková a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

Luxemburské veľkovojvodstvo , v zastúpení: A. Germeaux a T. Schell, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Kinsch, avocat,

vedľajší účastníci v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda T. von Danwitz, predsedovia komôr F. Biltgen, I. Jarukaitis, M. L. Arastey Sahún, S. Rodin, N. Jääskinen, D. Gratsias (spravodajca) a M. Gavalec, sudcovia A. Arabadžiev, I. Ziemele, J. Passer, O. Spineanu‑Matei, M. Condinanzi a R. Frendo,

generálna advokátka: L. Medina,

tajomník: I. Illéssy, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. novembra 2024,

A. Smernica 2004/17/ES

2

Článok 40 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb ( Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 06/007, s. 19), nazvaný „Použitie otvoreného, užšieho a rokovacieho konania“, v odseku 3 stanovoval:

„Obstarávatelia môžu použiť konanie bez predchádzajúcej výzvy na súťaž v týchto prípadoch:

…

c)

…

c)

ak práce, tovar alebo služby môže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

i)

cieľom obstarávania je vytvorenie alebo nadobudnutie jedinečného umeleckého diela alebo umeleckého výkonu;

ii)

Článok 106 tejto smernice s názvom „Transpozícia a prechodné ustanovenia“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18. apríla 2016.…“

5

Článok 107 uvedenej smernice, nazvaný „Zrušenie“, v prvom odseku stanovuje:

„Smernica 2004/17/ES sa zrušuje s účinnosťou od 18. apríla 2016.“

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

Podľa medzivládnej dohody o spolupráci v oblasti mierového využívania jadrovej energie uzavretej 14. januára 2014 medzi Ruskou federáciou a Maďarskom (ďalej len „medzivládna dohoda“) sa tieto dva štáty zaviazali spolupracovať v rámci jadrového programu na údržbe a ďalšom rozvoji súčasnej jadrovej elektrárne Paks. Na základe tejto dohody Ruská federácia aj Maďarsko mali určiť jednu skúsenú organizáciu vo vlastníctve štátu a ovládanú štátom, ktorá bude finančne aj technicky zodpovedať za splnenie príslušných povinností ako dodávateľ alebo vlastník, pokiaľ ide o projekt, výstavbu a uvedenie do prevádzky dvoch nových jadrových reaktorov. Výstavbu týchto dvoch nových jadrových reaktorov Ruská federácia zverila kapitálovej spoločnosti Nizhny Novgorod Engineering Company Atomenergoproekt (ďalej len „JSC NIAEP“), a Maďarsko rozhodlo, že ich vlastníkom a prevádzkovateľom bude spoločnosť Paks II. Na tento účel podpísali JSC NIAEP a spoločnosť Paks II 9. decembra 2014 zmluvu o inžinierskej činnosti, obstarávaní a výstavbe týkajúcu sa uvedených reaktorov.

9

Komisia v spornom rozhodnutí, prijatom na záver konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, konštatovala, že oznámené opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je s výhradou podmienok uvedených v článku 3 tohto rozhodnutia zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. V súvislosti s priamym zadaním výstavby dvoch nových jadrových reaktorov spoločnosti JSC NIAEP sa Komisia domnievala, že toto zadanie nemôže spôsobiť ďalšie narušenie hospodárskej súťaže a obchodu na relevantnom trhu, t. j. na trhu s elektrickou energiou a že preto nemusela s prihliadnutím na uplatniteľnú judikatúru overiť, či toto zadanie bolo v súlade s právnou úpravou Únie v oblasti verejného obstarávania. Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, že v každom prípade sa v tejto súvislosti uskutočnilo samostatné konanie na základe článku 258 ZFEÚ, v rámci ktorého sa preskúmalo dodržiavanie právnej úpravy Únie v oblasti verejného obstarávania Maďarskom, pričom toto preskúmanie neviedlo ku konštatovaniu porušenia tejto právnej úpravy týmto členským štátom.

III. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

11

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 21. februára 2018 Rakúska republika podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.

12

Dňa 19. júla 2018 bol povolený vstup do konania pred Všeobecným súdom ako vedľajším účastníkom konania na podporu návrhov Rakúskej republiky Luxemburskému veľkovojvodstvu a na podporu návrhov Komisie Českej republike, Francúzskej republike, Maďarsku, Poľskej republike, Slovenskej republike, ako aj Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska.

zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu,

–

v celom rozsahu vyhovel žalobe podanej na prvom stupni, ktorou sa domáhala zrušenia sporného rozhodnutia, a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

15

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

16

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

–

uložil Rakúskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

18

Francúzska republika, Maďarsko a v podstate Poľská republika navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie.

V. O návrhu na opätovné otvorenie ústnej časti konania

19

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 13. marca 2025 podalo Maďarsko návrh na opätovné začatie ústnej časti konania na základe článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Na podporu svojho návrhu v podstate uviedlo, že nesúhlasí s niektorými posúdeniami uvedenými v návrhoch generálnej advokátky. Maďarsko konkrétne spochybňuje posúdenia týkajúce sa rozsahu povinnosti Komisie preskúmať v rámci konania, akým je konanie, ktoré viedlo k vydaniu sporného rozhodnutia, či je opatrenie pomoci zlučiteľné s inými ustanoveniami práva Únie, než sú ustanovenia v oblasti štátnej pomoci, najmä ak už Komisia takéto preskúmanie vykonala v rámci konania o nesplnení povinnosti vo vzťahu k dotknutému členskému štátu.

23

V prejednávanej veci však Súdny dvor po vypočutí generálnej advokátky zastáva názor, že po skončení písomnej časti konania a po uskutočnenom pojednávaní má dostatok informácií potrebných na rozhodnutie v prejednávanej veci. Uvádza, že v každom prípade z návrhu na opätovné začatie ústnej časti konania podaného Maďarskom, ktorý sa v podstate zameriava na právne otázky, ktoré už boli prejednané v rámci písomnej časti konania a na pojednávaní, nevyplýva žiadna nová skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie, ktoré má v uvedenej veci vydať.

24

Za týchto okolností nie je opodstatnené nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

VI. O odvolaní

25

28

V tejto súvislosti treba uviesť, že Všeobecný súd v bodoch 25 až 50 napadnutého rozsudku v podstate na jednej strane konštatoval, že v odôvodneniach 279 až 287 sporného rozhodnutia Komisia v prvom rade správne vychádzala zo zásady, podľa ktorej bola povinná dodržiavať súlad medzi právom štátnej pomoci a ustanoveniami upravujúcimi iné oblasti práva Únie, len pokiaľ ide o podmienky dotknutej pomoci, ktoré sú tak neoddeliteľne spojené s jej predmetom, že ich nemožno posudzovať samostatne. Všeobecný súd s odkazom na rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia ( C‑594/18 P , EU:C:2020:742 ), ktorého sa dovolávala Rakúska republika, najprv konštatoval, že pred ním nebolo namietané žiadne porušenie ustanovení práva Únie z dôvodu výkonu hospodárskej činnosti podporovanej dotknutou pomocou, konkrétne výroby jadrovej energie. Ďalej podľa názoru Všeobecného súdu nemožno vyvodiť žiaden dôsledok zo skutočnosti, že Súdny dvor v tomto rozsudku neskúmal existenciu neoddeliteľnej súvislosti medzi podmienkami dotknutej pomoci a touto samotnou pomocou, keďže vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, vyplývalo údajné porušenie zásad práva Únie zo samotného predmetu uvedenej pomoci, a to z vývoja jadrovej elektrárne. Napokon podľa Všeobecného súdu z toho istého rozsudku nevyplýva, že Súdny dvor mal v úmysle rozšíriť rozsah kontroly, ktorá v tejto oblasti prináleží Komisii, pretože uloženie povinnosti kontroly bez ohľadu na existenciu takejto neoddeliteľnej súvislosti by bolo v rozpore tak s pravidlami a procesnými zárukami, ktoré sú špecifické pre rôzne konania v iných oblastiach práva Únie, ako aj so zásadou autonómie správnych konaní a opravných prostriedkov. Všeobecný súd s prihliadnutím na tieto úvahy v bode 34 napadnutého rozsudku uviedol, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď zastávala názor, že jej preskúmanie treba obmedziť v rámci konania podľa článku 108 ZFEÚ na samotné opatrenie dotknutej pomoci, ako aj na podmienky, ktoré sú s ňou neoddeliteľne spojené.

31

Pokiaľ ide konkrétne o vplyv absencie verejného obstarávania na výšku tejto pomoci, Všeobecný súd v bode 38 napadnutého rozsudku rozhodol, že nebolo preukázané, že iní uchádzači mohli dodať dva reaktory v dotknutej technológii „za lepších podmienok alebo za nižšiu cenu“. Navyše, aj keby také verejné obstarávanie mohlo ovplyvniť výšku dotknutej pomoci, táto okolnosť by sama osebe nemala nijaký vplyv na výhodu, ktorú táto pomoc predstavovala pre jej príjemcu, keďže táto výhoda mala spočívať v bezodplatnom poskytnutí dvoch nových jadrových reaktorov na účely ich prevádzky. V dôsledku toho podľa názoru Všeobecného súdu nemalo zvýšenie alebo zníženie výšky dotknutej pomoci vplyv ani na pomoc ako takú, ani na jej protisúťažný účinok.

32

34

Všeobecný súd tým, že v podstate preskúmal tieto doplňujúce dôvody sporného rozhodnutia, v bode 41 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisia sa správne domnievala, že môže odkázať na svoje posúdenie vykonané v rámci konania o nesplnení povinnosti z roku 2015 v záujme súladu medzi výsledkami preskúmania zlučiteľnosti dotknutej pomoci a týmto konaním o nesplnení povinnosti. Ako vyplýva z bodu 42 napadnutého rozsudku, Komisia sa na základe podrobnej analýzy konkrétnejšie domnievala, že priame zadanie stavebných prác na dva nové jadrové reaktory spoločnosti JSC NIAEP sa mohlo uskutočniť bez predchádzajúcej výzvy na súťaž, keďže z technických dôvodov neexistovala hospodárska súťaž, a preto bol článok 50 písm. c) bod ii) smernice 2014/25 relevantný. V tejto súvislosti podľa bodov 43 až 46 napadnutého rozsudku Komisia v nadväznosti na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania predložila Všeobecnému súdu dokumenty, z ktorých bolo podľa Všeobecného súdu potrebné vyvodiť, že Maďarsko sa zaviazalo uskutočniť predchádzajúcu výzvu na súťaž pre väčšinu ostatných častí dotknutého projektu transparentným spôsobom a pri dodržaní základných zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie. Ako vyplýva predovšetkým z bodu 45 napadnutého rozsudku, podľa vyhlásení Komisie na pojednávaní na Všeobecnom súde, sa tento záväzok Maďarska odráža v odôvodnení 372 sporného rozhodnutia, ktoré treba vykladať spoločne s jeho odôvodnením 285.

35

37

Prvý odvolací dôvod obsahuje tri časti, pričom prvé dve treba preskúmať spoločne.

1.

O prvej a druhej časti prvého odvolacieho dôvodu

a)

Argumentácia účastníkov konania

Komisia sa domnieva, že Všeobecný súd sa v tejto súvislosti nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a tvrdí, že Rakúska republika si nesprávne zamieňa predmet dotknutej pomoci a jej podmienky. S odkazom najmä na rozsudok z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i. ( C‑284/21 P , EU:C:2023:58 ), pripomína, že podmienky pomoci sa musia posudzovať v rámci konania, akým je konanie o spornej pomoci, len vtedy, ak sú tak neoddeliteľne spojené s predmetom dotknutej pomoci, že ich nemožno posúdiť samostatne. Podľa Komisie Všeobecný súd v prejednávanej veci správne rozlišoval medzi dotknutou pomocou a jej predmetom na jednej strane a podmienkami tejto pomoci na druhej strane a v bode 36 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že verejné obstarávanie týkajúce sa zákazky rozvoja a výstavby dvoch jadrových reaktorov predchádzalo samotnému opatreniu pomoci, a to „bezodplatnému poskytnutiu dvoch nových jadrových reaktorov v prospech spoločnosti Paks II na účely ich prevádzky“, a teda nepredstavovalo podmienku samotnej dotknutej pomoci.

41

Okrem toho Všeobecný súd správne konštatoval, že uskutočnenie verejného obstarávania a prípadné využitie iného podniku na výstavbu dvoch nových jadrových reaktorov nezmenilo ani predmet, ani príjemcu dotknutej pomoci. Aj za predpokladu, že by došlo k porušeniu právnej úpravy Únie v oblasti verejného obstarávania, čo nie je tento prípad, jeho účinky by sa obmedzovali na trh stavebných prác jadrových elektrární a nemali by vplyv na trh s elektrickou energiou, na ktorý sa vzťahuje dotknuté opatrenie pomoci. Rovnako aj za predpokladu, že by výška dotknutej pomoci mohla byť ovplyvnená priamym zadaním zákazky na stavebné práce na dvoch nových jadrových reaktorov, čo tiež nie je tento prípad, Komisia tvrdí, že v každom prípade vykonala svoje posúdenie proporcionality dotknutého opatrenia s náležitou starostlivosťou, pričom zohľadnila všetky relevantné skutočnosti.

45

Komisia pripomína, že z rozsudku z 22. marca 1977, Iannelli & Volpi ( 74/76 , EU:C:1977:51 ), vyplýva, že iba podmienky pomoci, ktoré nemožno posúdiť samostatne, sú natoľko neoddeliteľne spojené s predmetom pomoci. V prejednávanej veci sa pritom otázka súladu dotknutej pomoci s právnou úpravou Únie v oblasti verejného obstarávania mohla posudzovať samostatne a navyše bola posúdená v rámci konania o nesplnení povinnosti z roku 2015.

46

Pokiaľ ide o tvrdenia, ktoré Rakúska republika vyvodzuje z medzivládnej dohody (pozri bod 42 tohto rozsudku), Komisia ďalej tvrdí, že toto tvrdenie je po prvýkrát uvedené v rámci odvolania, a preto je neprípustné.

47

Okrem toho Komisia poznamenáva, že možnosť, že výška a štruktúra dotknutej pomoci by mohli byť odlišné, ak by sa uskutočnilo konanie predchádzajúcej výzvy na súťaž, tiež nie je relevantnou skutočnosťou, keďže kontrola proporcionality dotknutej pomoci by neviedla k odlišnému výsledku. Ako vyplýva z bodu 38 napadnutého rozsudku, vzhľadom na to, že predmetom tejto pomoci bolo bezodplatné poskytnutie dvoch nových jadrových reaktorov, zvýšenie alebo zníženie jej výšky by samo osebe neznamenalo odlišné posúdenie.

50

Prvou a druhou časťou prvého odvolacieho dôvodu sa Rakúska republika snaží spochybniť analýzu uvedenú v bodoch 35 až 38 napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Všeobecný súd na základe tejto analýzy potvrdil záver uvedený najmä v odôvodnení 284 sporného rozhodnutia, podľa ktorého vzhľadom na neexistenciu neoddeliteľnej súvislosti medzi prípadným porušením právnej úpravy Únie v oblasti verejného obstarávania a predmetom dotknutej pomoci nemôže byť posúdenie zlučiteľnosti tejto pomoci s vnútorným trhom ovplyvnené týmto porušením.

51

Rakúska republika v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia jednak tým, že vylúčil výstavbu dvoch nových jadrových reaktorov z definície predmetu sporného opatrenia pomoci, a jednak tým, že potvrdil záver Komisie, že priame zadanie zákazky na túto výstavbu nepredstavuje podmienku tejto pomoci, ktorá je od jej predmetu neoddeliteľná.

52

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry nemôže konanie upravené v článku 108 ZFEÚ nikdy viesť k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy. Komisia tak nemôže vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom štátnu pomoc, ktorá je ako taká alebo z hľadiska niektorých jej podmienok v rozpore s ustanoveniami alebo všeobecnými zásadami práva Únie (rozsudok z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P , EU:C:2023:58 , bod 96 a citovaná judikatúra).

Všeobecný súd v tejto súvislosti správne v bode 30 napadnutého rozsudku rozhodol, že z rozsudku z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia ( C‑594/18 P , EU:C:2020:742 ), nemožno vyvodiť, že Súdny dvor mal v úmysle upustiť od svojej judikatúry, podľa ktorej treba rozlišovať medzi podmienkami, ktoré majú neoddeliteľnú súvislosť s predmetom pomoci a podmienkami, ktoré ju nemajú, a že preto treba tvrdenie Rakúskej republiky v tomto smere zamietnuť. Je pravda, že Súdny dvor sa v rozsudku z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia ( C‑594/18 P , EU:C:2020:742 ), neodvolával na svoju judikatúru týkajúcu sa podmienok, ktoré sú neoddeliteľne spojené s pomocou alebo jej predmetom. Vyplýva to však zo skutočnosti, že vo veci, v ktorej bol vydaný tento posledný uvedený rozsudok, išlo len o údajné porušenie práva Únie vyplývajúce zo samotnej ekonomickej činnosti, na ktorej financovanie bola dotknutá pomoc v tejto veci určená a ktorú z tohto dôvodu nemožno oddeliť od predmetu tejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P , EU:C:2023:58 , bod 98 ).

1) O definícii predmetu dotknutej pomoci

56

Najprv je potrebné overiť, či Všeobecný súd v bode 36 napadnutého rozsudku správne definoval predmet dotknutej pomoci tak, že spočíva len v „bezodplatnom poskytnutí dvoch nových jadrových reaktorov v prospech spoločnosti Paks II na účely ich prevádzky“, čím z tohto predmetu vylúčil ich výstavbu.

57

Pokiaľ ide na úvod o prípustnosť argumentácie proti bodu 36 napadnutého rozsudku, treba na jednej strane uviesť, že hoci v súlade s článkom 170 ods. 1 rokovacieho poriadku nemožno v odvolaní zmeniť predmet sporu na Všeobecnom súde, odvolateľ však má právo podať odvolanie, v rámci ktorého na Súdnom dvore uvedie odvolacie dôvody a tvrdenia vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hľadiska spochybniť jeho dôvodnosť (pozri rozsudok zo 4. októbra 2024, Aeris Invest/Komisia a SRB, C‑535/22 P , EU:C:2024:819 , bod 146 a citovanú judikatúru). Na rozdiel od toho, čo tvrdí Francúzska republika vo svojej duplike, je teda Rakúska republika oprávnená po prvý raz v odvolacom konaní predložiť argumentáciu smerujúcu proti vymedzeniu predmetu dotknutej pomoci Všeobecným súdom v bode 36 napadnutého rozsudku.

61

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 2 napadnutého rozsudku, cieľom pomoci plánovanej Maďarskom bolo podporiť činnosť výroby jadrovej energie, čo je cieľ, ktorý bol sledovaný prostredníctvom projektu týkajúceho sa, podľa samotného názvu oznámenia dotknutého opatrenia pomoci, „vývoja dvoch nových jadrových reaktorov“. Z bodov 5 a 6 napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že podľa medzivládnej dohody vývoj týchto dvoch nových jadrových reaktorov zahŕňal ich projektovanie a výstavbu, pričom základné prvky tejto operácie, a to najmä totožnosť staviteľa a technické špecifikácie uvedených dvoch nových jadrových reaktorov, vyplývali z oznámenia dotknutého opatrenia pomoci.

62

Navyše v odôvodnení 9 sporného rozhodnutia, citovanom v bode 116 napadnutého rozsudku, sa v bode 2.1 s názvom „Opis projektu“ uvádza, že „opatrenie pozostáva z vývoja dvoch jadrových reaktorov… v Maďarsku, ktorých výstavbu v plnej miere financuje Maďarská republika v prospech subjektu Paks II…, ktorý bude nové reaktory vlastniť a prevádzkovať“. V rovnakom kontexte z odôvodnení 324 až 328 tohto rozhodnutia vyplýva, že Komisia opisuje oznámené opatrenie pomoci za „vhodný nástroj na výstavbu… nových reaktorov“, ktorý zodpovedá „cieľ[u] spoločného záujmu podpory jadrovej energie“.

63

Pokiaľ ide o výšku dotknutej pomoci, z bodu 188 napadnutého rozsudku, ktorý preberá údaje uvedené v odôvodnení 15 uvedeného rozhodnutia, vyplýva, že táto pomoc „[zahŕňala] revolvingový úverov vo výške 10 miliárd eur a dodatočnú sumu 2,5 miliardy eur vyplatenú maďarským štátom“. Ako vyplýva z bodu 7 tohto rozsudku, táto úverová linka bola podľa medzivládnej dohody Maďarsku poskytnutá prostredníctvom úveru Ruskou federáciou a jej použitie sa obmedzovalo výlučne na projektovanie, výstavbu a uvedenie do prevádzky dvoch nových jadrových reaktorov. Napokon, ako je uvedené v bode 48 tohto rozsudku, Komisia na pojednávaní potvrdila, že suma investovaná Maďarskom v rámci dotknutého projektu zodpovedala najmä nákladom na výstavbu týchto dvoch nových jadrových reaktorov.

Za týchto podmienok treba ďalej overiť, či napriek nesprávnej právnej kvalifikácii skutkových okolností konštatovanej v bode 65 tohto rozsudku Všeobecný súd v bode 39 napadnutého rozsudku správne potvrdil hlavný záver uvedený v spornom rozhodnutí, podľa ktorého priame zadanie zákazky na výstavbu dvoch nových jadrových reaktorov, a to zadanie tejto zákazky spoločnosti JSC NIAEP bez verejného obstarávania, nepredstavuje podmienku, ktorá je neoddeliteľná od predmetu uvedenej pomoci v zmysle judikatúry citovanej v bode 54 tohto rozsudku.

67

Treba totiž pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou ak pri odôvodnení rozsudku Všeobecného súdu došlo k porušeniu práva Únie, ale výroková časť tohto rozsudku sa napriek tomu zdá byť dôvodná z iných právnych dôvodov, takéto porušenie nemôže viesť k zrušeniu uvedeného rozsudku a je potrebné odôvodnenie nahradiť (rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Amazon.com a i., C‑457/21 P , EU:C:2023:985 , bod 51 , ako aj citovaná judikatúra).

68

V tejto súvislosti priame zadanie zákazky na výstavbu dvoch nových jadrových reaktorov nevyhnutne predstavovalo podmienku spojenú s predmetom dotknutej pomoci, keďže ako bolo konštatované v bode 64 tohto rozsudku, táto výstavba bola neoddeliteľnou súčasťou dotknutého opatrenia, tak ako bolo oznámené Maďarskom a ktorého cieľom bolo bezodplatné poskytnutie dvoch nových reaktorov spoločnosti Paks II.

69

72

V prejednávanej veci na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd v bode 39 napadnutého rozsudku, priame zadanie zákazky na výstavbu dvoch nových jadrových reaktorov predstavuje podmienku neoddeliteľnú od predmetu opatrenia pomoci oznámeného Maďarskom Komisii, ktorého cieľom bolo vyvinúť tieto reaktory na účely ich bezodplatného poskytnutia spoločnosti Paks II. Ako totiž vyplýva zo zistení Všeobecného súdu uvedených v bodoch 6 až 8 napadnutého rozsudku, podmienka spočívajúca v takomto zadaní bola nevyhnutná na dosiahnutie takto definovaného účelu pomoci.

73

76

Analýza súladu priameho zadania zákazky na výstavbu dvoch nových jadrových reaktorov s touto právnou úpravou bola potrebná o to viac, že uskutočnenie otvoreného, nestranného a nepodmieneného verejného obstarávania na účely zadania zákazky na výstavbu infraštruktúry môže mať vplyv, ako správne tvrdí Rakúska republika, najmä na investičné náklady potrebné na túto výstavbu a na vlastnosti tejto infraštruktúry, a teda na rozsah výhody, ktorá môže byť týmto spôsobom prípadne poskytnutá podniku alebo skupine podnikov (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia, C‑214/12 P, C‑215/12 P a C‑223/12 P , EU:C:2013:682 , bod 94 ; zo 7. marca 2018, SNCF Mobilités/Komisia, C‑127/16 P , EU:C:2018:165 , bod 140 , ako aj zo 17. novembra 2022, Volotea a easyJet/Komisia, C‑331/20 P a C‑343/20 P , EU:C:2022:886 , bod 126 a citovanú judikatúru).

77

Je pravda, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že Komisii neprináleží, aby z vlastného podnetu a pri neexistencii akéhokoľvek nepriameho dôkazu v tomto zmysle vyhľadávala všetky informácie, ktoré by mohli vykazovať spojitosť s vecou, ktorá jej bola predložená, aj keď by také informácie boli verejne dostupné (rozsudok z 5. septembra 2024, Slovinsko/Komisia, C‑447/22 P , EU:C:2024:678 , bod 56 a citovaná judikatúra). Ako však vyplýva z odôvodnení 279 až 287 sporného rozhodnutia, na ktoré odkazuje bod 25 napadnutého rozsudku, v prejednávanej veci bola otázka zlučiteľnosti priameho zadania zákazky na výstavbu dvoch nových jadrových reaktorov s právnou úpravou Únie v oblasti verejného obstarávania vznesená mnohými dotknutými osobami v priebehu konania, ktoré viedlo k vydaniu sporného rozhodnutia.

V druhom rade je nesprávne aj konštatovanie Všeobecného súdu v bode 37 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „porušenie pravidiel verejného obstarávania malo vplyv len na trh stavebných prác jadrových elektrární a nemôže mať vplyv na trh, ktorého sa týka [predmet] opatreni[a] pomoci“. Podmienka, aká je uvedená v tomto bode napadnutého rozsudku, totiž vôbec nevyplýva z judikatúry citovanej v bode 52 tohto rozsudku. Ako pripomenula generálna advokátka v bode 56 svojich návrhov, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že keď Komisia posudzuje, či plánovaná pomoc spĺňa podmienku stanovenú v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nepriaznivo neovplyvniť podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, musí zohľadniť negatívne účinky, ktoré táto pomoc môže mať na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi vo všeobecnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C‑594/18 P , EU:C:2020:742 , bod 101 ).

80

Nemožno preto vylúčiť, že porušenie ustanovenia práva Únie, ktoré môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na inom trhu, avšak súvisiacom s trhom, ktorého sa týka oznámené opatrenie pomoci, Komisia musí zohľadniť v rámci svojho preskúmania zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom. To isté platí v prejednávanej veci pre prípadné narušenie hospodárskej súťaže, ktoré mohlo na trhu výstavby jadrových elektrární vyplývať zo zadania zákazky na výstavbu dvoch nových jadrových reaktorov v lokalite Paks v rozpore s právnou úpravou Únie v oblasti verejného obstarávania, keďže toto zadanie predstavovalo podmienku neoddeliteľnú od predmetu dotknutého opatrenia pomoci.

2.

O tretej časti prvého odvolacieho dôvodu

a)

Argumentácia účastníkov konania

84

Treťou časťou prvého odvolacieho dôvodu Rakúska republika, ktorú podporuje Luxemburské veľkovojvodstvo, spochybňuje body 40 až 50 napadnutého rozsudku, najmä jeho bod 41, v ktorom Všeobecný súd v podstate uviedol, že aj keby sa vychádzalo z toho, že priame zadanie zákazky na výstavbu dvoch nových jadrových reaktorov možno kvalifikovať ako podmienku neoddeliteľnú od dotknutého opatrenia pomoci alebo jej predmetu, Komisia sa v odôvodnení 285 sporného rozhodnutia správne domnievala, že pre úplnosť mohla odkázať na svoje posúdenie vykonané v tejto súvislosti v rámci konania o nesplnení povinnosti z roku 2015. Rakúska republika spresňuje, že ako vyplýva z bodu 40 napadnutého rozsudku, Komisia uviedla, že v každom prípade bolo dodržiavanie právnej úpravy Únie v oblasti verejného obstarávania Maďarskom posúdené v rámci tohto konania o nesplnení povinnosti, v rámci ktorého sa dospelo k predbežnému záveru, že postupy stanovené smernicou 2014/25 nie sú uplatniteľné na zadanie tejto zákazky na výstavbu na základe článku 50 písm. c) tejto smernice.

88

Napokon Rakúska republika tvrdí, že ani zásada res iudicata , ani zásada právnej istoty nebránia tomu, aby bolo ukončené konanie o nesplnení povinnosti kedykoľvek opätovne začaté. Podľa nej, ak by Komisia v prejednávanej veci v rámci svojho posúdenia dotknutého opatrenia pomoci dospela k záveru, že došlo k porušeniu právnej úpravy Únie v oblasti verejného obstarávania, nič by jej nebránilo začať nové konanie o nesplnení povinnosti proti Maďarsku.

89

91

Komisia tvrdí, že nestačí, že Rakúska republika poukazuje na porušenie právnej úpravy Únie v oblasti verejného obstarávania, najmä vzhľadom na to, že v prejednávanej veci „z posúdenia trhu vyplynulo, že žiadny iný dodávateľ nie je k dispozícii“. Všeobecný súd teda nevyzval Rakúsku republiku, aby predložila „nemožný dôkaz“, ale v bode 64 napadnutého rozsudku len konštatoval, že za okolností prejednávanej veci prináleží tomuto členskému štátu, aby predložil dôkazy preukazujúce, že existuje iné riešenie pre výstavbu týchto dvoch nových reaktorov.

92

Napokon dôkazy, ktoré Komisia predložila Všeobecnému súdu v súvislosti s konaním o nesplnení povinnosti z roku 2015 (pozri bod 34 tohto rozsudku) jasne preukázali, že priame zadanie výstavby uvedených reaktorov bolo odôvodnené pre podstatné časti dotknutého projektu. Podľa Komisie Všeobecný súd v bode 47 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, ak by v spornom rozhodnutí zaujal stanovisko, ktoré je v rozpore so stanoviskom, ktoré obhajuje Komisia v rámci konania o nesplnení povinnosti z roku 2015.

93

Napokon Komisia na pojednávaní na Súdnom dvore uviedla, že v čase zadania zákazky v roku 2014 bola JSC NIAEP jediným dostupným dodávateľom dotknutej jadrovej technológie a že táto technológia bola na realizáciu dotknutého projektu najvhodnejšia, či dokonca jediná. Vysvetlila, že žiadna iná technológia nemohla zodpovedať technickým špecifikáciám vo vzťahu k 2400 megawattom, ktoré sú vhodné pre maďarský trh, a že z tohto dôvodu sa tieto dva nové jadrové reaktory mali považovať za súčasť predmetu dotknutej pomoci. Okrem toho je potrebné, aby Súdny dvor vykonal svoje posúdenie vo vzťahu k situácii na trhu výstavby jadrových reaktorov v roku 2017. V tom čase boli pre lokalitu Paks upravené iba reaktory uvedenej technológie, hoci len z bezpečnostných dôvodov.

96

Treťou časťou prvého odvolacieho dôvodu Rakúska republika Všeobecnému súdu na jednej strane vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne odôvodnila svoj záver uvedený pre úplnosť v odôvodnení 285 sporného rozhodnutia. V tomto odôvodnení Komisia v podstate uviedla, že aj za predpokladu, že bola povinná preskúmať zlučiteľnosť priameho zadania výstavby dvoch nových jadrových reaktorov s právnou úpravou Únie v oblasti verejného obstarávania, nedošlo k porušeniu smernice 2014/25, keďže toto priame zadanie spadá do pôsobnosti jej článku 50 písm. c).

97

Na druhej strane Rakúska republika uvádza rad tvrdení namierených proti konštatovaniu Komisie, pokiaľ ide o neexistenciu porušenia smernice 2014/25.

98

Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené najmä Francúzskou republikou týkajúce sa prípustnosti výhrady založenej na nekonštatovaní nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, stačí uviesť, že v prvej časti desiateho žalobného dôvodu žaloby podanej na Všeobecný súd Rakúska republika namietala nedostatok odôvodnenia sporného rozhodnutia. Okrem toho z bodu 41 napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že Rakúska republika pred Všeobecným súdom výslovne namietala aj skutočnosť, že Komisia v odôvodnení 285 sporného rozhodnutia pre úplnosť odkázala na posúdenie, ktoré vykonala v rámci konania o nesplnení povinnosti z roku 2015.

Pokiaľ ide o dôvodnosť argumentácie uvedenej v rámci tejto tretej časti, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia stanovená v článku 296 ZFEÚ predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka materiálnej zákonnosti sporného aktu. Odôvodnenie požadované v tomto článku musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá tento akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. V tejto súvislosti sa nevyžaduje, aby boli v odôvodnení presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku, sa má posudzovať nielen vzhľadom na jeho znenie, ale tiež vzhľadom na jeho kontext, ako aj všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 10. septembra 2024, Komisia/Írsko a i., C‑465/20 P , EU:C:2024:724 , body 389 , 391 a 392 , ako aj citovanú judikatúru).

102

S prihliadnutím na túto judikatúru treba preskúmať, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v podstate rozhodol, že záver uvedený pre úplnosť v odôvodnení 285 sporného rozhodnutia bol z právneho hľadiska dostatočne odôvodnený tým, že v ňom bol uvedený odkaz na konanie o nesplnení povinnosti z roku 2015.

103

Treba pripomenúť, že Komisia v tomto odôvodnení len uviedla, že „v každom prípade preskúmala dodržiavanie smernice [2014/25] zo strany Maďarska, a to v samostatnom konaní, pričom predbežný záver na základe dostupných informácií [bol], že na zverenie stavebných prác súvisiacich s dvoma reaktormi by postupy stanovené v [tejto] smernici… na základe jej článku 50 písm. c) neboli uplatniteľné“.

107

Naopak vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 105 tohto rozsudku samotný odkaz na takéto konanie o nesplnení povinnosti, ako aj na ustanovenie, ktoré je podľa Komisie uplatniteľné v prejednávanej veci, bez akéhokoľvek uvedenia ďalších konkrétnych skutočností zohľadnených touto inštitúciou a metodológie, na základe ktorej dospela k svojmu záveru, nemôže spĺňať požiadavky článku 296 ZFEÚ.

108

Ako pritom vyplýva z bodu 103 tohto rozsudku, dôvody uvedené Komisiou v odôvodnení 285 sporného rozhodnutia neobsahujú žiadnu skutočnosť, z ktorej by mohli jasne a jednoznačne vyplývať úvahy tejto inštitúcie, ktoré jej umožnili dospieť k záveru, že priame zadanie zákazky na výstavbu dvoch nových reaktorov v lokalite Paks bolo v súlade so smernicou 2014/25.

109

Nemožno ani vyvodiť dôvod, prečo Komisia v spornom rozhodnutí vychádzala z tejto smernice, hoci v súlade s článkom 106 ods. 1 a článkom 107 prvým odsekom uvedenej smernice bola lehota na jej prebratie stanovená na 18. apríla 2016 a smernica 2004/17 bola zrušená až s účinnosťou od tohto dátumu. Platí to o to viac, že na otázku Súdneho dvora v tejto súvislosti na pojednávaní Komisia uviedla, že na prejednávanú vec sa ratione temporis vzťahuje smernica 2004/17.

Okrem toho, pokiaľ ide o informácie získané na základe opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré Všeobecný súd zohľadnil v bodoch 42 až 46 napadnutého rozsudku, uvedené v bode 34 tohto rozsudku, ako aj informácie, na ktoré odkázala Komisia na pojednávaní pred Súdnym dvorom, uvedené v bode 93 tohto rozsudku, stačí pripomenúť, že skutočnosť, že Komisia v priebehu konania tak pred Všeobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom predložila takéto informácie, ktoré by prípadne mohli odôvodniť sporné rozhodnutie, nemôže nahradiť nedostatok pôvodného odôvodnenia tohto rozhodnutia. Odôvodnenie totiž nemožno, s výnimkou výnimočných okolností, po prvýkrát a a posteriori formulovať pred súdom (pozri analogicky rozsudok z 11. mája 2023, Komisia/Sopra Steria Benelux a Unisys Belgium, C‑101/22 P , EU:C:2023:396 , bod 88 , ako aj citovanú judikatúru). Takéto okolnosti pritom nevyplývajú ani z napadnutého rozsudku, ani zo spisu predloženého Súdnemu dvoru.

112

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 48 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia v prejednávanej veci pre úplnosť správne vychádzala z výsledku konania o nesplnení povinnosti z roku 2015.

113

Navyše treba uviesť, že prejednávanú vec nemožno porovnať s vecami, v ktorých boli vydané rozsudky z 23. novembra 2023, Ryanair a Airport Marketing Services ( C‑758/21 P , EU:C:2023:917 ), ako aj z 23. januára 2025, Neos/Ryanair a Komisia ( C‑490/23 P , EU:C:2025:32 ).

114

117

Navyše nemôže uspieť argumentácia Francúzskej republiky uvedená v bode 95 tohto rozsudku, v ktorej tento členský štát v podstate tvrdí, že keď Komisia odkazuje na ukončené konanie o nesplnení povinnosti, je povinná dodržiavať zásadu dôvernosti, čo by mohlo viesť k tomu, že stručné odôvodnenie v tejto súvislosti môže spĺňať požiadavky článku 296 ZFEÚ. V tejto súvislosti totiž stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, hoci rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci môže byť v súvislosti s takou povinnosťou dostatočne odôvodnené bez uvedenia všetkých informácií, o ktoré táto inštitúcia opiera svoje odôvodnenie, musí však jasne a jednoznačne uviesť odôvodnenie uvedenej inštitúcie, ako aj ňou uplatnenú metodológiu spôsobom, ktorý dotknutým osobám umožňuje oboznámiť sa s odôvodnením prijatého rozhodnutia a súdu Únie vykonať v tejto súvislosti jeho preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P , EU:C:2021:601 , bod 111 , ako aj citovanú judikatúru).

118

Tretej časti prvého odvolacieho dôvodu treba preto vyhovieť v rozsahu, v akom Všeobecnému súdu vytýka, že nekonštatoval nedostatok odôvodnenia sporného rozhodnutia.

119

Zo všetkých vyššie uvedených skutočnosti na jednej strane vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia sa v spornom rozhodnutí mohla odvolávať na hlavné dôvody uvedené touto inštitúciou, podľa ktorých nebola v prejednávanej veci povinná preskúmať zlučiteľnosť priameho zadania výstavby dvoch nových jadrových reaktorov s právnou úpravou Únie v oblasti verejného obstarávania. Na druhej strane sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne odôvodnila svoj záver uvedený pre úplnosť v odôvodnení 285 sporného rozhodnutia.

V prejednávanej veci stav konania dovoľuje rozhodnúť vo veci, keďže Súdny dvor má k dispozícii informácie potrebné na konečné rozhodnutie o žalobe podanej Rakúskou republikou.

123

Z bodov 78 až 81, 112, 118 a 119 tohto rozsudku totiž vyplýva, že sporné rozhodnutie vychádza jednak z nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého táto inštitúcia nebola povinná v prejednávanej veci overiť, či priame zadanie zákazky na výstavbu dvoch nových jadrových reaktorov bolo v súlade s právnou úpravou Únie v oblasti verejného obstarávania, a jednak z nedostatku odôvodnenia v rozsahu, v akom sa uvedená inštitúcia domnievala, že v každom prípade mohla jednoducho odkázať na konanie o nesplnení povinnosti z roku 2015, aby odôvodnila svoj záver uvedený pre úplnosť, že v dôsledku tohto priameho zadania nedošlo k porušeniu tejto právnej úpravy.

124

Z toho vyplýva, že na jednej strane treba vyhovieť prvému žalobnému dôvodu podanému na Všeobecný súd, ktorý je v podstate založený na tom, že Komisia v spornom rozhodnutí nepreskúmala, či priame zadanie zákazky na výstavbu dvoch nových jadrových reaktorov viedlo k porušeniu právnej úpravy Únie v oblasti verejného obstarávania, ako aj na nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o jej záver uvedený v tejto súvislosti pre úplnosť, a na druhej strane prvej časti desiateho žalobného dôvodu tejto žaloby založenej na porušení povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ, a teda zrušiť sporné rozhodnutie v jeho celom rozsahu, pričom nie je potrebné preskúmať ostatné výhrady uvedené v rámci tohto desiateho dôvodu, ani ostatné dôvody uvedenej žaloby.

Keďže v prejednávanej veci Komisia nemala vo veci úspech a Rakúska republika navrhla zaviazať ju na náhradu trov konania, je opodstatnené uložiť Komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania tohto členského štátu, ktoré mu vznikli v prvostupňovom a odvolacom konaní.

128

Podľa článku 140 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní podľa jeho článku 184 ods. 1, znášajú členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, svoje vlastné trovy konania. Česká republika, Francúzska republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarsko a Poľská republika preto znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré vznikli v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní.

129

Napokon podľa článku 184 ods. 4 toho istého rokovacieho poriadku ak vedľajší účastník prvostupňového konania nepodal odvolanie, možno mu uložiť povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania len vtedy, pokiaľ sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom. S prihliadnutím na toto ustanovenie treba rozhodnúť, že Slovenská republika a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v prvostupňovom konaní.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

4.

Česká republika, Francúzska republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarsko a Poľská republika znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré vznikli v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní.

5.

Slovenská republika a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v prvostupňovom konaní.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.