C-61/23
ECLI:EU:C:2024:974
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0061
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CJ0061
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)
z 21. novembra 2024 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Cestná doprava – Daňové ustanovenia – Smernica 1999/62/ES – Poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami – Sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice – Článok 9a – Požiadavka primeranosti – Vnútroštátna právna úprava, ktorá sankcionuje všetky porušenia pokutou v paušálnej výške“
Vo veci C‑61/23,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Administrativen săd – Chaskovo (Správny súd Chaskovo, Bulharsko) z 31. januára 2023 a doručený Súdnemu dvoru 7. februára 2023, ktorý súvisí s konaním:
„Еkоstroj“ EOOD
proti
Agencija „Pătna infrastruktura“,
za účasti:
Okrăžna prokuratura – Chaskovo,
SÚDNY DVOR (šiesta komora),
v zložení: podpredseda Súdneho dvora T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu predsedu šiestej komory, sudcovia A. Kumin (spravodajca) a I. Ziemele,
generálny advokát: P. Pikamäe,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
„Еkоstroj“ EOOD, v zastúpení: A. P. Petrova, advokat,
–
bulharská vláda, v zastúpení: T. Mitova a S. Ruseva, splnomocnené zástupkyne,
–
Európska komisia, v zastúpení: P. Messina a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9a smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami ( Ú. v. ES L 187, 1999; s. 42 ; Mim. vyd. 07/004, s. 372), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu Rady 2011/76/EÚ z 27. septembra 2011 ( Ú. v. EÚ L 269, 2011, s. 1 ) (ďalej len „smernica 1999/62“).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „Ekostroj“ EOOD, podnikom so sídlom v Bulharsku na jednej strane, a Agencija „Pătna infrastruktura“ (Agentúra pre cestnú infraštruktúru, Bulharsko) (ďalej len „API“) na druhej strane, ktorého predmetom je peňažná sankcia, ktorá bola uložená spoločnosti Ekostroj za používanie diaľničného úseku bez zaplatenia požadovanej sumy mýta, ako aj prípadnej platby paušálneho vyrovnávacieho cestného poplatku.
Právny rámec
Právo Únie
3
Odôvodnenie
1 smernice 1999/62 uvádza:
„Odstránenie narušovania súťaže medzi dopravnými podnikmi členských štátov si vyžaduje harmonizáciu systémov vyberania poplatkov ako aj vytvorenie spravodlivých mechanizmov spoplatňovania dopravcov za používanie infraštruktúry.“
4
Článok 1 prvý odsek tejto smernice stanovuje:
„Táto smernica sa vzťahuje na dane z vozidiel, mýto a užívateľské poplatky vozidiel definovaných v článku 2.“
5
Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:
„Na účely tejto smernice:
…
b)
‚mýto‘ je určitá suma, ktorá sa platí za vozidlo na základe vzdialenosti prejdenej na danej infraštruktúre a typu vozidla, pričom zahŕňa poplatok za infraštruktúru a/alebo poplatok za externé náklady;
…
d)
‚vozidlo‘ je motorové vozidlo alebo jazdná súprav[a], ktoré sú určené alebo používané na prepravu tovaru po ceste s maximálnou prípustnou hmotnosťou naloženého vozidla presahujúcou 3‚5 tony;
e)
vozidlo kategórie ‚EURO 0‘, ‚EURO I‘, ‚EURO II‘, ‚EURO III‘, ‚EURO IV‘, ‚EURO V‘, ‚EEV‘ znamená vozidlo, ktoré spĺňa limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe 0;
f)
‚typ vozidla‘ znamená kategóriu, do ktorej vozidlo patrí podľa počtu náprav, rozmerov alebo hmotnosti alebo iných faktorov klasifikácie vozidiel, ktorá odráža poškodzovanie cestných komunikácií…
…“
6
Články 7 až 7k tej istej smernice sa týkajú najmä zásad a základných pravidiel týkajúcich sa zavedenia a/alebo údržby mýtneho systému, užívateľských poplatkov, poplatkov, ako aj spoplatňovania.
7
Podľa článku 9a smernice 1999/62:
„Členské štáty zriadia primerané kontroly a ustanovia systém pokút za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávanie. Stanovené pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“
Bulharské právo
Zákon o správnych priestupkoch a sankciách
8
Článok 2 ods. 1 zakon za administrativnite narušenija i nakazanija (zákon o správnych deliktoch a sankciách, DV č. 92 z 28. novembra 1969) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZANN“) stanovuje:
„Činy, ktoré predstavujú správne delikty, a sankcie, ktoré sa na ne vzťahujú, sú stanovené zákonom alebo dekrétom.“
9
Článok 13 ZANN uvádza:
„1. Za správne delikty možno stanoviť a uložiť tieto správne sankcie:
…
b) pokutu,
…“
10
Podľa článku 15 ods. 1 ZANN je pokuta sankciou, ktorá vedie k zaplateniu určitej peňažnej sumy.
11
Článok 27 ZANN stanovuje:
„1. Správna sankcia sa stanoví v súlade s ustanoveniami tohto zákona v medziach sankcie stanovenej pre prípad spáchania deliktu.
2. Pri určovaní sankcie sa zohľadní závažnosť deliktu, dôvody jeho spáchania a ďalšie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj majetkové pomery páchateľa.
3. V prípade poľahčujúcich okolností sa uplatní miernejšia sankcia a v prípade priťažujúcich okolností prísnejšia sankcia.
4. Okrem prípadov uvedených v článku 15 ods. 2 sankcie uložené za delikty nemožno nahradiť miernejšími sankciami.
5. Nie je dovolené ani uložiť sankciu, ktorá nedosahuje minimálnu sumu stanovenú sankciami, ktoré predstavujú pokutu a dočasné odňatie práva vykonávať povolanie alebo určitú činnosť, s výnimkou prípadov stanovených zákonom.“
12
Podľa článku 28 ods. 1 ZANN:
„V prípade menej závažného správneho deliktu orgán, ktorý má právomoc ukladať sankcie, neuloží páchateľovi sankciu, pričom ho písomne upozorní, že ak sa do jedného roka od nadobudnutia účinnosti upozornenia dopustí iného správneho deliktu rovnakej povahy, ktorý bude menej závažný, za tento ďalší delikt mu bude uložená správna sankcia. Orgán, ktorý má právomoc ukladať sankcie, uplatní s upozornením článok 20 ods. 2 až 4 a článok 21.“
13
Článok 83 ods. 1 a 2 ZANN uvádza:
„1. V prípadoch stanovených príslušným zákonom, dekrétom, nariadením rady ministrov alebo nariadením obce možno právnickým osobám a podnikateľom – samostatne zárobkovo činným osobám uložiť peňažnú sankciu za to, že si pri výkone svojej činnosti nesplnili svoje povinnosti voči štátu alebo obci.
2. Sankcia uvedená v predchádzajúcom odseku sa uloží za podmienok stanovených týmto zákonom, ak príslušný právny predpis nestanovuje inak.“
14
Odsek 1 doplňujúcich ustanovení k ZANN obsahuje túto časť:
„V zmysle tohto zákona:
1. ‚Elektronický záznam‘ je elektronické vyhlásenie na papierovom, magnetickom alebo inom nosiči vyhotovené prostredníctvom administratívneho a počítačového systému na základe údajov o deliktoch prijatých a spracovaných automatizovanými technickými zariadeniami alebo systémami.
…
4. ‚Menej závažný prípad‘ je prípad, v ktorom delikt spáchaný fyzickou osobou, alebo nesplnenie povinnosti podnikateľom alebo právnickou osobou voči štátu alebo obci, predstavuje nižší stupeň spoločenského nebezpečenstva v porovnaní s obvyklými prípadmi deliktu alebo nesplnenia dotknutého druhu povinnosti vzhľadom na neexistenciu alebo málo významnú povahu nepriaznivých účinkov alebo vzhľadom na iné poľahčujúce okolnosti.“
Zákon o cestách
15
Článok 10 zakon za pătištata (zákon o cestách, DV č. 26 z 29. marca 2000), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZP“), stanovuje:
„1. Na účely používania spoplatnenej cestnej siete sa zavádza zmiešaný systém spoplatňovania rôznych kategórií cestných vozidiel, ako aj poplatkov vypočítaných v závislosti od doby trvania a poplatkov vypočítaných v závislosti od prejdenej vzdialenosti:
(1)
poplatok za používanie spoplatnenej cestnej siete – známka pre cestné vozidlá podľa článku 10a ods. 7; úhrada za diaľničnú známku oprávňuje jedno cestné vozidlo používať spoplatnenú cestnú sieť počas určitého obdobia;
(2)
poplatok za prejdenú vzdialenosť – mýto za cestné vozidlá podľa článku 10b ods. 3; úhrada mýta oprávňuje jedno cestné vozidlo prekonať vzdialenosť medzi dvoma bodmi cesty alebo dotknutý cestný úsek, pričom prekonaná vzdialenosť sa vypočíta na základe súčtu rôznych spoplatnených úsekov, ktoré dotknuté cestné vozidlo prešlo, a splatné poplatky sa určia na základe súčtu poplatkov vypočítaných za príslušné spoplatnené úseky; poplatok za prejdenú vzdialenosť sa určuje podľa technických charakteristík cesty alebo cestného úseku, prekonanej vzdialenosti, kategórie cestného vozidla, počtu náprav, ako aj jeho environmentálnych charakteristík a určuje sa pre každú cestu alebo úsek cesty osobitne.
2. Ak sa na spoplatnenej cestnej sieti zistí prevádzka cestného vozidla, za ktoré nebol zaplatený zodpovedajúci poplatok uvedený v odseku 1, vodič cestného vozidla, jeho vlastník alebo tretia osoba môžu zaplatiť vyrovnávací poplatok a tým sú zbavení svojej správnej zodpovednosti priestupkovej povahy. V tomto prípade sú od správnej zodpovednosti priestupkovej povahy oslobodené aj všetky ostatné osoby, ktoré môžu niesť takúto zodpovednosť týkajúcu sa tohto cestného vozidla.
…
6. Výška poplatkov uvedených v odsekoch 1, 2, 4 a 5, ako aj v článku 10b ods. 5 sa určuje sadzobníkom rady ministrov na návrh ministra regionálneho rozvoja a verejných prác. Podmienky a postup výberu poplatkov uvedených v odsekoch 4 a 5 sú stanovené nariadením rady ministrov na návrh ministra regionálneho rozvoja a verejných prác. …
7. Podmienky, postup a pravidlá zriadenia a fungovania zmiešaného systému spoplatnenia rôznych kategórií cestných vozidiel vypočítaného na základe doby trvania a prekonanej vzdialenosti sú stanovené nariadením rady ministrov v súlade s požiadavkami smernice [1999/62] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES z 29. apríla 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v spoločenstve [( Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 124 ; Mim. vyd. 13/034, s. 856)]. Nariadenie tiež určuje podmienky a postup vyberania poplatkov uvedených v odsekoch 1 a 2 a v článku 10b ods. 5.
…“
16
Článok 10b ZP stanovuje:
„1. Mýto je stanovené v závislosti od technických charakteristík cesty alebo cestného úseku, prejdenej vzdialenosti, kategórie cestného vozidla a počtu jeho náprav, ako aj jeho ekologických charakteristík a je určené pre každú cestu alebo cestný úsek.
2. Kontrola cestného vozidla pri vstupe do a výstupe zo spoplatnenej cestnej siete, výpočet vzdialenosti, ktorú prešlo, ako aj zaplatenie mýta sa vykonávajú prostredníctvom elektronického mýtneho systému. …
3. Mýto platí vlastník alebo používateľ cestného vozidla za všetky cestné vozidlá s maximálnou technicky prípustnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony, ktoré nie sú uvedené v článku 10a ods. 9, a zaplatením tohto mýta vzniká cestnému vozidlu, za ktoré bolo mýto zaplatené, právo prejsť určitú vzdialenosť medzi dvoma bodmi.
4. Výška dlžného mýta sa určí na základe skutočne získaných mýtnych údajov, osvedčených spôsobom stanoveným v nariadení uvedenom v článku 10 ods. 7, alebo prostredníctvom kúpy karty na jednu trasu, ktorá udeľuje používateľovi cesty právo prejsť vzdialenosť, ktorú vopred ohlásil, po určitej trase, pričom táto karta je platná len pre cestné vozidlo, ktorého evidenčné číslo vlastník alebo používateľ vozidla správne nahlásil. Nariadenie uvedené v článku 10 ods. 7 tiež určuje spôsob výpočtu a zaplatenia dlžného mýta.
4a. Zodpovednosť za údaje nahlásené nesprávne v cestnej karte nesie vlastník alebo používateľ. V prípade nesprávne nahlásených údajov, pokiaľ ide o evidenčné číslo cestného vozidla, vrátane štátu, v ktorom je vozidlo evidované, alebo o dobu platnosti cestnej karty, sa mýto za cestné vozidlo považuje za nezaplatené.
5. Ak nie je možné stanoviť skutočne prekonanú vzdialenosť z dôvodov, ktoré nesúvisia s technickou poruchou elektronického mýtneho systému udržiavaného [API], predpokladá sa, že dotknuté cestné vozidlo prešlo vzdialenosť, ktorá zodpovedá najdlhšiemu úseku medzi dvoma bodmi spoplatnenej cestnej siete, určenú podľa najpriamejšej cesty pozdĺž spoplatnenej cestnej siete, pričom v takom prípade zaplatí vlastník alebo používateľ maximálny poplatok stanovený v sadzobníku uvedenom v článku 10 ods. 6.
…“
17
Odsek 1 doplňujúcich ustanovení k ZP obsahuje túto časť:
„Bod 31: ‚Spoplatnená cestná sieť‘ je systém ciest a ich úsekov, prístup ku ktorým je podmienený úhradou diaľničnej známky alebo mýta, pričom tento systém určila rada ministrov podľa článku 10 ods. 3.
…
Bod 35: ‚Mýtny úsek‘ je špecifická časť cesty alebo úseku spoplatnenej cestnej siete, individualizovaná pomocou identifikačného čísla a smeru jazdy, prístup ku ktorej je podmienený mýtom v závislosti od dĺžky mýtneho úseku a sadzby určenej v sadzobníku uvedenom v článku 10 ods. 6 pre cestu alebo prípadne cestný úsek.“
Zákon o cestnej premávke
18
Článok 102 ods. 2 zakon za dviženieto po pătištata (zákon o cestnej premávke, DV č. 20 z 5. marca 1999), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZDP“), stanovuje:
„Vlastník nemôže povoliť premávku cestného vozidla na ceste, ktorá patrí do spoplatnenej cestnej siete, v prípade nesplnenia povinností týkajúcich sa tohto cestného vozidla spojených s určením výšky a zaplatením príslušného poplatku podľa článku 10 ods. 1 [ZP] v závislosti od kategórie cestného vozidla. Ak je používateľ vozidla uvedený v osvedčení o evidencii, splní túto povinnosť.“
19
Článok 167a ZDP uvádza:
„1. [API] vykonáva kontrolu zaplatenia príslušného poplatku uvedeného v článku 10 ods. 1 [ZP] prostredníctvom elektronického mýtneho systému.
…
3. Elektronický mýtny systém uvedený v článku 10 ods. 1 [ZP] vytvára správy za každý delikt zistený podľa článku 179 ods. 3 – 3c, ku ktorým sa automaticky prikladajú statické snímky vo forme fotografií a/alebo obrázkov v pohybe [vo forme] – videozáznamov. Správy spolu so statickými obrázkami vo forme fotografií a/alebo obrázkov v pohybe [vo forme] – videozáznamov, ktoré sú k nim pripojené, predstavujú dôkazy o skutočnostiach, ktoré odrážajú, pokiaľ ide o cestné vozidlo, evidenčné číslo, dátum, čas a miesto prevádzky na cestnom úseku, ktorý patrí do spoplatnenej cestnej siete, ako aj umiestnenie technického zariadenia, ktoré je súčasťou systému.
…“
20
Článok 179 ZDP v odsekoch 3 – 3b stanovuje:
„3. Vodičovi cestného vozidla prevádzkovaného na ceste, ktorá patrí do spoplatnenej cestnej siete, bez toho, aby zaplatil poplatok za toto vozidlo podľa článku 10 ods. 1 bodu 1 [ZP], sa uloží pokuta vo výške 300 [bulharských levov (BGN)].
3a. Vodičovi cestného vozidla kategórie uvedenej v článku 10b ods. 3 [ZP], ktoré je prevádzkované na ceste patriacej do spoplatnenej cestnej siete bez toho, aby boli splnené príslušné povinnosti týkajúce sa tohto vozidla súvisiace s určením prejdenej vzdialenosti v súlade s požiadavkami [ZP], na cestnom úseku patriacom do spoplatnenej cestnej siete, ktorý začal používať, alebo vodičovi, ktorý si nekúpil cestnú kartu pre túto sieť, sa podľa kategórie cestného vozidla uloží pokuta vo výške 1800 BGN.
3b. Vlastníkovi cestného vozidla kategórie uvedenej v článku 10b ods. 3 [ZP], za ktoré nebol úplne alebo čiastočne zaplatený poplatok podľa článku 10 ods. 1 bodu 2 toho istého zákona, a to aj z dôvodu nesprávneho nahlásenia údajov, uvedeného v článku 10b ods. 1 toho istého zákona, sa uloží pokuta vo výške 2500 BGN. Ak bol zaregistrovaný používateľ cestného vozidla, pokuta sa uloží jemu. Ak je registrovaný vlastník alebo používateľ právnickou osobou, tejto právnickej osobe sa uloží peňažná sankcia vo výške 2500 BGN.“
21
Článok 187a ods. 1 a 2 ZDP uvádza:
„1. Ak sa zistí, že došlo k deliktu uvedenému v článku 179 ods. 3 – 3b, v prípade, že nie je známy páchateľ, sa vozidlo sa považuje za vedené jeho vlastníkom, alebo používateľom, ak je používateľ vozidla uvedený v osvedčení o evidencii vozidla, pokiaľ sa nepreukáže, že cestné vozidlo riadila tretia osoba.
2. Ak je vlastníkom cestného vozidla právnická osoba alebo podnikateľ, vlastníkovi, ktorý povolil prevádzku cestného vozidla bez toho, aby si splnil povinnosti týkajúce sa určenia výšky a zaplatenia príslušného poplatku uvedeného v článku 10 ods. 1 [ZP], možno uložiť peňažnú sankciu, ktorá je stanovená takto:
(1)
podľa článku 179 ods. 3 – suma 300 BGN,
(2)
podľa článku 179 ods. 3a – suma 1800 BGN,
(3)
podľa článku 179 ods. 3b – suma 2500 BGN.“
22
Podľa článku 189 h ZDP sa na porušenia tohto zákona nevzťahujú články 28 a 58d ZANN.
Sadzobník poplatkov za prístup k republikovej cestnej sieti a za jej používanie
23
Článok 27 sadzobníka poplatkov za prístup k republikovej cestnej sieti a za jej používanie, ktorý bol prijatý nariadením rady ministrov č. 370 z 20. decembra 2019 (DV č. 101 z 27. decembra 2019), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „sadzobník poplatkov“), stanovuje výšku poplatku za prejdenú vzdialenosť, ktorého úhrade podlieha používanie spoplatnenej cestnej infraštruktúry cestnými vozidlami. Pokiaľ ide o diaľnice, tento poplatok predstavuje 0,08 BGN/km pre nákladné vozidlá kategórie Euro III s technicky prípustnou hmotnosťou väčšou ako 12 ton a s dvomi alebo tromi nápravami a 0,16 BGN/km pre nákladné vozidlo tejto kategórie, ale so štyrmi a viac nápravami.
24
Článok 28 ods. 1 sadzobníka poplatkov stanovuje, že ak sa na spoplatnenej cestnej sieti zistí prevádzka cestného vozidla, zatiaľ čo podľa článku 10b ods. 3 ZP nebol zaplatený zodpovedajúci poplatok uvedený v článku 10 ods. 1 bode 2 ZP, vyrovnávací poplatok, ktorý musí zaplatiť vodič cestného vozidla registrovaného v Bulharsku, jeho vlastník alebo tretia osoba, predstavuje 750 BGN v prípade, že vozidlo je nákladným vozidlom s maximálnou technicky prípustnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 12 ton, so štyrmi a viac nápravami.
25
Podľa článku 29 ods. 1 sadzobníka poplatkov v prípade nemožnosti stanoviť skutočne prekonanú vzdialenosť z dôvodov, ktoré nesúvisia s technickou poruchou elektronického mýtneho systému, sa predpokladá, že cestné vozidlo registrované v Bulharsku prešlo vzdialenosť zodpovedajúcu najdlhšiemu úseku medzi dvoma bodmi spoplatnenej cestnej siete, určenú v závislosti od najpriamejšej cesty pozdĺž spoplatnenej cestnej siete, pričom v takom prípade vlastník alebo používateľ platí maximálny poplatok 167 BGN, ak je vozidlo nákladným vozidlom kategórie EURO III, s maximálnou technicky prípustnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 12 ton, so štyrmi a viac nápravami.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
26
Dňa 18. januára 2022 sa na diaľnici patriacej do spoplatnenej cestnej siete Bulharska zistila prevádzka nákladného automobilu s maximálnou technicky prípustnou celkovou hmotnosťou 44 ton, s piatimi nápravami, ktoré patrí do kategórie EURO III a ktoré vlastnila spoločnosť Ekostroj. Podľa článku 27 sadzobníka poplatkov je výška poplatku za vozidlo tohto typu 0,16 BGN/km.
27
Po tom, čo sa zistilo, že skutočné technické vlastnosti kontrolovaného vozidla nezodpovedajú tým, ktoré Ekostroj uviedla v ten istý deň vo svojom hlásení k mýtu, a to vozidlo s iba dvoma nápravami, za ktoré je poplatok 0,08 BGN/km, API konštatovala porušenie článku 102 ods. 2 ZDP.
28
Elektronickým záznamom API uložila spoločnosti Ekostroj peňažnú sankciu vo výške 2500 BGN na základe článku 187a ods. 2 bodu 3 ZDP, v spojení s článkom 179 ods. 3b tohto zákona. API od nej tiež požadovala zaplatenie cestného poplatku vo výške 167 BGN na základe článku 10b ods. 5 ZP z dôvodu nemožnosti určiť vzdialenosť, ktorú vozidlo skutočne prešlo. V tom istom zázname sa však uvádzalo, že Ekostroj sa podľa článku 10 ods. 2 ZP môže oslobodiť od peňažnej sankcie a cestného poplatku po zaplatení vyrovnávacieho cestného poplatku vo výške 750 BGN v lehote štrnástich dní od doručenia elektronického záznamu.
29
Ekostroj napadla elektronický záznam na Rajonen săd – Svilengrad (Obvodný súd Svilengrad, Bulharsko). Rozsudkom z 12. júla 2022 tento súd potvrdil rozhodnutie API a žalobu zamietol.
30
Ekostroj podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Administrativen săd – Chaskovo (Správny súd Chaskovo, Bulharsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
31
Tento súd má pochybnosti o tom, či sankcie stanovené v článku 179 ods. 3 – 3b ZDP, ktoré sa ukladajú za porušenie povinností uvedených v legislatívnych aktoch preberajúcich článok 9a smernice 1999/62, teda pokuta, ak je páchateľ fyzická osoba, a peňažná sankcia, ak je páchateľom právnická osoba, spĺňajú požiadavky uvedené v tomto poslednom uvedenom ustanovení. Táto pokuta a vyrovnávací poplatok, ktorého zaplatenie vedie k tomu, že porušovateľ unikne správnej zodpovednosti priestupkovej povahy, sú totiž tiež paušálne.
32
Vnútroštátny súd v tejto súvislosti spresňuje, že v závislosti od povahy alebo závažnosti deliktu nie je oprávnený zmeniť výšku sankcií uvedených v článku 179 ods. 3 – 3b ZDP. Článok 189 h tohto zákona mu totiž zakazuje stanoviť miernejšiu sankciu alebo považovať skutok z hľadiska právnej úpravy za menej závažný, hoci to tak je.
33
Vnútroštátny súd sa teda nedomnieva, že by mohol vykonať posúdenie primeranosti týchto sankcií a zohľadniť jednotlivé okolnosti každého konkrétneho prípadu, akými sú otázka, či dlžný poplatok nebol úplne alebo čiastočne zaplatený, aká vzdialenosť bola prejdená bez zaplatenia poplatku alebo či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti.
34
Tento súd však zdôrazňuje, že systém sankcií, o ktorý ide vo veci samej, sa odlišuje od systému, o ktorý išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 22. marca 2017, Euro‑Team a Spirál‑Gép ( C‑497/15 a C‑498/15 , EU:C:2017:229 ). Po prvé právna úprava uplatniteľná v tejto veci totiž neobsahovala možnosť vyhnúť sa uloženiu sankcie zaplatením „vyrovnávacieho poplatku“ vo výške stanovenej v príslušnom sadzobníku. V druhom rade bulharská právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje, že bez ohľadu na uloženie sankcií musí dotknutá fyzická alebo právnická osoba zaplatiť nezaplatenú sumu mýta za používanie cestnej siete. Táto sa v prípade nemožnosti určiť skutočne prejdenú vzdialenosť určí podľa maximálnej paušálnej sumy v sadzbe uvedenej v článku 10 ods. 6 ZP, pričom sa rozumie, že podľa článku 10b ods. 5 toho istého zákona sa predpokladá, že príslušné cestné vozidlo prešlo vzdialenosť zodpovedajúcu najdlhšiemu úseku medzi dvoma bodmi spoplatnenej cestnej siete, určenú na najpriamejšej trase pozdĺž spoplatnenej cestnej siete.
35
Za týchto podmienok Administrativen săd – Chaskovo (Správny súd Chaskovo, Bulharsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 9a smernice [1999/62] vykladať tak, že požiadavka primeranosti pokút za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, ktorá je stanovená v tomto článku, bráni takej vnútroštátnej úprave, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá stanovuje uloženie pokuty alebo peňažnej sankcie v paušálnej výške za správne delikty týkajúce sa povinnosti vopred stanoviť a zaplatiť mýto za používanie cestnej infraštruktúry, a to bez ohľadu na povahu a závažnosť týchto správnych deliktov, pričom existuje možnosť oslobodiť sa od správnej zodpovednosti priestupkovej povahy zaplatením takzvaného ‚vyrovnávacieho poplatku‘?“
O prejudiciálnej otázke
36
Svojou jedinou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 9a smernice 1999/62 vykladať v tom zmysle, že požiadavka primeranosti, na ktorú odkazuje, bráni systému sankcií, ktorý stanovuje uloženie pokuty alebo peňažnej sankcie v paušálnej výške za všetky porušenia predpisov týkajúcich sa povinnosti zaplatiť vopred mýto za používanie cestnej infraštruktúry, a to bez ohľadu na ich povahu a závažnosť, s možnosťou oslobodenia od týchto sankcií zaplatením „vyrovnávacieho poplatku“ v paušálnej sume.
37
Článok 9a smernice 1999/62 stanovuje, že členské štáty zriadia primerané kontroly a ustanovia systém pokút za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, že prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili vykonávanie týchto pokút, a že tieto pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
38
V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd obmedzuje na položenie otázky Súdnemu dvoru, ktorá sa týka rozsahu zásady proporcionality sankcií uvedenej v tomto ustanovení.
39
V tejto súvislosti na účely uplatnenia zásady primeranosti v zmysle smernice 1999/62 musia členské štáty prijať potrebné právne akty podľa svojho vnútroštátneho práva, keďže článok 9a tejto smernice ukladá povinnosť, ktorá si svojou povahou vyžaduje zásah aktu členských štátov, ktoré disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri preberaní tejto povinnosti (rozsudok zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N, C‑384/17 , EU:C:2018:810 , bod 51 ).
40
Uvedená smernica však, pokiaľ ide o stanovenie uvedených vnútroštátnych sankcií, neobsahuje osobitnejšie predpisy a nestanovuje nijaké výslovné kritérium na posúdenie primeranosti týchto sankcií (rozsudok zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N, C‑384/17 , EU:C:2018:810 , bod 52 a citovaná judikatúra).
41
Podľa ustálenej judikatúry pritom pri neexistencii zosúladenia právnej úpravy Únie v oblasti sankcií uplatniteľných v prípade nedodržania podmienok stanovených systémom zavedeným touto právnou úpravou majú členské štáty právomoc zvoliť si sankcie, ktoré sú podľa nich najvhodnejšie. Členské štáty však musia pri výkone svojich právomocí dodržiavať právo Únie a jeho všeobecné zásady (rozsudok z 22. marca 2017, Euro‑Team a Spirál Gép, C‑497/15 a C‑498/15 , EU:C:2017:229 , bod 39 , ako aj citovaná judikatúra).
42
Zásada proporcionality tvorí súčasť všeobecných zásad práva Únie, ktoré musia byť rešpektované vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá spadá do pôsobnosti práva Únie alebo ktorou sa toto právo vykonáva, a to aj v prípade, že nedošlo k zosúladeniu právnej úpravy Únie v oblasti uplatniteľných sankcií (rozsudok zo 4. mája 2023, Agenția Națională de Integritate, C‑40/21 , EU:C:2023:367 , bod 49 a citovaná judikatúra).
43
Represívne opatrenia, ktoré umožňuje relevantná vnútroštátna právna úprava, nemôžu ísť nad rámec toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie cieľov legitímne sledovaných touto právnou úpravou, pričom ak existuje možnosť rozhodnúť sa medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné sa prikloniť k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené obmedzenia nesmú byť neprimerané sledovaným cieľom (rozsudok z 22. marca 2017, Euro‑Team a Spirál Gép, C‑497/15 a C‑498/15 , EU:C:2017:229 , bod 40 , ako aj citovaná judikatúra). Najmä prísnosť uloženej sankcie musí byť primeraná závažnosti porušenia, ktoré má táto sankcia postihnúť (rozsudok zo 4. mája 2023, Agenția Națională de Integritate, C‑40/21 , EU:C:2023:367 , bod 51 , ako aj citovaná judikatúra).
44
Pokiaľ ide o ciele sledované smernicou 1999/62, z odôvodnenia 1 tejto smernice vyplýva, že predstavujú harmonizáciu systémov vyberania poplatkov a zároveň vytvorenie spravodlivých mechanizmov spoplatňovania dopravcov za používanie infraštruktúry s cieľom odstránenia narušovania súťaže medzi dopravnými podnikmi členských štátov.
45
Súdny dvor v tomto kontexte rozhodol, že tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať všeobecnú zásadu proporcionality (rozsudok z 22. marca 2017, Euro‑Team a Spirál‑Gép, C‑497/15 a C‑498/15 , EU:C:2017:229 , bod 42 , ako aj citovaná judikatúra).
46
Okrem toho zásada proporcionality ukladá členským štátom povinnosť, nielen pokiaľ ide o vymedzenie podstatných znakov porušenia a vymedzenie pravidiel týkajúcich sa úrovne výšky pokút, ale aj pokiaľ ide o posúdenie skutočností, ktoré možno zohľadniť pri stanovení výšky pokuty (rozsudok z 22. marca 2017, Euro‑Team a Spirál‑Gép, C‑497/15 a C‑498/15 , EU:C:2017:229 , bod 43 , ako aj citovaná judikatúra).
47
Táto zásada preto nevyžaduje len to, aby uložená sankcia zodpovedala závažnosti porušenia, ale aj to, aby pri stanovení sankcie, ako aj výšky pokuty boli zohľadnené osobitné okolnosti prejednávaného prípadu (rozsudok zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N, C‑384/17 , EU:C:2018:810 , bod 45 ).
48
V prejednávanej veci článok 179 ods. 3 – 3b ZDP stanovuje v prípade porušenia rôznych hmotnoprávnych ustanovení tohto zákona pokuty a peňažné sankcie, ktoré dosahujú paušálnu sumu 300 BGN, 1800 BGN alebo 2500 BGN.
49
Okrem toho, ako uvádza vnútroštátny súd, ZDP nepovoľuje konajúcemu súdu zmeniť uložené pokuty alebo peňažné sankcie, a najmä znížiť paušálne sumy v závislosti od povahy alebo závažnosti spáchaného porušenia. Konkrétnejšie systém sankcií, o ktorý ide vo veci samej, neumožňuje zohľadniť stupeň úmyselnosti alebo nedbanlivosti spáchaného zavinenia, a najmä vylučuje, ako vyplýva z článku 189 h ZDP, uplatnenie poľahčujúcich okolností, v zásade stanovené v ZANN.
50
Preto jediná úprava pokút stanovená týmto systémom je úprava, ktorá sa týka kategórie, do ktorej patrí dotknuté vozidlo, určenej na základe počtu jeho náprav. Taká úprava, zbavená akejkoľvek súvislosti so správaním prevádzkovateľa vozidla alebo jeho vodiča, však neberie do úvahy povahu a závažnosť spáchaného porušenia. Súd, ktorému bola vec predložená, tak najmä nemôže pri ukladaní sankcie zohľadniť vzdialenosť, ktorú vozidlo prešlo bez toho, aby vodič zaplatil sumu požadovaného mýta, pretože výška pokuty za nesplnenie povinnosti zaplatiť platbu je paušálna a nemení sa ani v závislosti od kilometrov prejdených bez povolenia, ani od skutočnosti, či páchateľ vopred zaplatil mýto za danú trasu alebo nie. Akákoľvek úprava je navyše vylúčená aj vtedy, keď vzdialenosť možno dodatočne vypočítať.
51
Navyše treba pripomenúť, že v súlade s požiadavkami smernice 1999/62, uvedenými najmä v jej článkoch 7 až 7k, systém cestného mýta, ktorého sa týka konanie vo veci samej, bol koncipovaný tak, aby účasť používateľov na údržbe infraštruktúry bola proporcionálna ich využívaniu infraštruktúry a zohľadňovala emisnú triedu, do ktorej patrí používané vozidlo. Neexistencia možnosti upraviť pokuty alebo peňažné sankcie podľa závažnosti spáchaného porušenia môže odporovať tejto zásade participácie.
52
S výhradou overenia vnútroštátnym súdom tak systém sankcií, o ktorý ide vo veci samej, nestanovuje žiadnu možnosť individualizácie sankcie vnútroštátnymi súdmi.
53
Za týchto podmienok uloženie paušálnej pokuty alebo peňažnej sankcie za akékoľvek porušenie určitých povinností stanovených zákonom, bez úpravy výšky tejto pokuty alebo tejto peňažnej sankcie v závislosti od závažnosti porušenia, ako to stanovuje systém sankcií dotknutý vo veci samej, sa so zreteľom na ciele, ktoré sleduje právna úprava Únie, javí ako neprimerané (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. marca 2017, Euro‑Team a Spirál‑Gép, C‑497/15 a C‑498/15 , EU:C:2017:229 , bod 49 , ako aj citovanú judikatúru).
54
Okolnosť, že v prejednávanej veci vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje možnosť zbaviť sa vzniknutej správnej zodpovednosti priestupkovej povahy zaplatením „vyrovnávacieho poplatku“, nemôže zmeniť záver, podľa ktorého je takáto vnútroštátna právna úprava v rozpore s právom Únie.
55
Tento „vyrovnávací poplatok“ je totiž stanovený v paušálnej sume, ktorá dosahuje 750 BGN, ak je vozidlo nákladným vozidlom s maximálnou technicky prípustnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 12 ton, s najmenej štyrmi nápravami, a táto suma sa tiež nezdá byť upraviteľná v závislosti od závažnosti porušenia, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
56
Okrem toho sa zdá, že zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že výška „vyrovnávacieho poplatku“ sa mení v závislosti od typu vozidla. V takom prípade, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, právna úprava týkajúca sa „vyrovnávacieho poplatku“ tiež potvrdzuje neprimeranosť systému sankcií, o ktorý ide vo veci samej, z hľadiska cieľov sledovaných právnou úpravou Únie, ako sú uvedené v bode 44 tohto rozsudku.
57
Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prejudiciálnu otázku odpovedať, že článok 9a smernice 1999/62 sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka primeranosti, na ktorú odkazuje, bráni systému sankcií, ktorý stanovuje uloženie pokuty alebo peňažnej sankcie v paušálnej výške za všetky porušenia predpisov týkajúcich sa povinnosti zaplatiť vopred mýto za používanie cestnej infraštruktúry, a to bez ohľadu na ich povahu a závažnosť, a to aj vtedy, ak tento systém zaplatením „vyrovnávacieho poplatku“ v paušálnej sume dáva možnosť oslobodenia od správnej zodpovednosti priestupkovej povahy.
O trovách
58
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
Článok 9a smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu Rady 2011/76/EÚ z 27. septembra 2011,
sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka primeranosti, na ktorú odkazuje, bráni systému sankcií, ktorý stanovuje uloženie pokuty alebo peňažnej sankcie v paušálnej výške za všetky porušenia predpisov týkajúcich sa povinnosti zaplatiť vopred mýto za používanie cestnej infraštruktúry, a to bez ohľadu na ich povahu a závažnosť, a to aj vtedy, ak tento systém zaplatením „vyrovnávacieho poplatku“ v paušálnej sume dáva možnosť oslobodenia od správnej zodpovednosti priestupkovej povahy.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.