C-61/23

62023CJ0061

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

z 21. novembra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Cestná doprava – Daňové ustanovenia – Smernica 1999/62/ES – Poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami – Sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice – Článok 9a – Požiadavka primeranosti – Vnútroštátna právna úprava, ktorá sankcionuje všetky porušenia pokutou v paušálnej výške“

Vo veci C‑61/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Administrativen săd – Chaskovo (Správny súd Chaskovo, Bulharsko) z 31. januára 2023 a doručený Súdnemu dvoru 7. februára 2023, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: podpredseda Súdneho dvora T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu predsedu šiestej komory, sudcovia A. Kumin (spravodajca) a I. Ziemele,

generálny advokát: P. Pikamäe,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9a smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami ( Ú. v. ES L 187, 1999; s. 42 ; Mim. vyd. 07/004, s. 372), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu Rady 2011/76/EÚ z 27. septembra 2011 ( Ú. v. EÚ L 269, 2011, s. 1 ) (ďalej len „smernica 1999/62“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „Ekostroj“ EOOD, podnikom so sídlom v Bulharsku na jednej strane, a Agencija „Pătna infrastruktura“ (Agentúra pre cestnú infraštruktúru, Bulharsko) (ďalej len „API“) na druhej strane, ktorého predmetom je peňažná sankcia, ktorá bola uložená spoločnosti Ekostroj za používanie diaľničného úseku bez zaplatenia požadovanej sumy mýta, ako aj prípadnej platby paušálneho vyrovnávacieho cestného poplatku.

Článok 1 prvý odsek tejto smernice stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na dane z vozidiel, mýto a užívateľské poplatky vozidiel definovaných v článku 2.“

5

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

vozidlo kategórie ‚EURO 0‘, ‚EURO I‘, ‚EURO II‘, ‚EURO III‘, ‚EURO IV‘, ‚EURO V‘, ‚EEV‘ znamená vozidlo, ktoré spĺňa limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe 0;

f)

‚typ vozidla‘ znamená kategóriu, do ktorej vozidlo patrí podľa počtu náprav, rozmerov alebo hmotnosti alebo iných faktorov klasifikácie vozidiel, ktorá odráža poškodzovanie cestných komunikácií…

…“

6

Články 7 až 7k tej istej smernice sa týkajú najmä zásad a základných pravidiel týkajúcich sa zavedenia a/alebo údržby mýtneho systému, užívateľských poplatkov, poplatkov, ako aj spoplatňovania.

Článok 2 ods. 1 zakon za administrativnite narušenija i nakazanija (zákon o správnych deliktoch a sankciách, DV č. 92 z 28. novembra 1969) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZANN“) stanovuje:

„Činy, ktoré predstavujú správne delikty, a sankcie, ktoré sa na ne vzťahujú, sú stanovené zákonom alebo dekrétom.“

9

Článok 13 ZANN uvádza:

„1. Za správne delikty možno stanoviť a uložiť tieto správne sankcie:

…

„1. Správna sankcia sa stanoví v súlade s ustanoveniami tohto zákona v medziach sankcie stanovenej pre prípad spáchania deliktu.

2. Pri určovaní sankcie sa zohľadní závažnosť deliktu, dôvody jeho spáchania a ďalšie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj majetkové pomery páchateľa.

3. V prípade poľahčujúcich okolností sa uplatní miernejšia sankcia a v prípade priťažujúcich okolností prísnejšia sankcia.

4. Okrem prípadov uvedených v článku 15 ods. 2 sankcie uložené za delikty nemožno nahradiť miernejšími sankciami.

5. Nie je dovolené ani uložiť sankciu, ktorá nedosahuje minimálnu sumu stanovenú sankciami, ktoré predstavujú pokutu a dočasné odňatie práva vykonávať povolanie alebo určitú činnosť, s výnimkou prípadov stanovených zákonom.“

12

14

Odsek 1 doplňujúcich ustanovení k ZANN obsahuje túto časť:

„V zmysle tohto zákona:

1. ‚Elektronický záznam‘ je elektronické vyhlásenie na papierovom, magnetickom alebo inom nosiči vyhotovené prostredníctvom administratívneho a počítačového systému na základe údajov o deliktoch prijatých a spracovaných automatizovanými technickými zariadeniami alebo systémami.

…

4. ‚Menej závažný prípad‘ je prípad, v ktorom delikt spáchaný fyzickou osobou, alebo nesplnenie povinnosti podnikateľom alebo právnickou osobou voči štátu alebo obci, predstavuje nižší stupeň spoločenského nebezpečenstva v porovnaní s obvyklými prípadmi deliktu alebo nesplnenia dotknutého druhu povinnosti vzhľadom na neexistenciu alebo málo významnú povahu nepriaznivých účinkov alebo vzhľadom na iné poľahčujúce okolnosti.“

(2)

poplatok za prejdenú vzdialenosť – mýto za cestné vozidlá podľa článku 10b ods. 3; úhrada mýta oprávňuje jedno cestné vozidlo prekonať vzdialenosť medzi dvoma bodmi cesty alebo dotknutý cestný úsek, pričom prekonaná vzdialenosť sa vypočíta na základe súčtu rôznych spoplatnených úsekov, ktoré dotknuté cestné vozidlo prešlo, a splatné poplatky sa určia na základe súčtu poplatkov vypočítaných za príslušné spoplatnené úseky; poplatok za prejdenú vzdialenosť sa určuje podľa technických charakteristík cesty alebo cestného úseku, prekonanej vzdialenosti, kategórie cestného vozidla, počtu náprav, ako aj jeho environmentálnych charakteristík a určuje sa pre každú cestu alebo úsek cesty osobitne.

2. Ak sa na spoplatnenej cestnej sieti zistí prevádzka cestného vozidla, za ktoré nebol zaplatený zodpovedajúci poplatok uvedený v odseku 1, vodič cestného vozidla, jeho vlastník alebo tretia osoba môžu zaplatiť vyrovnávací poplatok a tým sú zbavení svojej správnej zodpovednosti priestupkovej povahy. V tomto prípade sú od správnej zodpovednosti priestupkovej povahy oslobodené aj všetky ostatné osoby, ktoré môžu niesť takúto zodpovednosť týkajúcu sa tohto cestného vozidla.

…

6. Výška poplatkov uvedených v odsekoch 1, 2, 4 a 5, ako aj v článku 10b ods. 5 sa určuje sadzobníkom rady ministrov na návrh ministra regionálneho rozvoja a verejných prác. Podmienky a postup výberu poplatkov uvedených v odsekoch 4 a 5 sú stanovené nariadením rady ministrov na návrh ministra regionálneho rozvoja a verejných prác. …

7. Podmienky, postup a pravidlá zriadenia a fungovania zmiešaného systému spoplatnenia rôznych kategórií cestných vozidiel vypočítaného na základe doby trvania a prekonanej vzdialenosti sú stanovené nariadením rady ministrov v súlade s požiadavkami smernice [1999/62] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES z 29. apríla 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v spoločenstve [( Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 124 ; Mim. vyd. 13/034, s. 856)]. Nariadenie tiež určuje podmienky a postup vyberania poplatkov uvedených v odsekoch 1 a 2 a v článku 10b ods. 5.

4. Výška dlžného mýta sa určí na základe skutočne získaných mýtnych údajov, osvedčených spôsobom stanoveným v nariadení uvedenom v článku 10 ods. 7, alebo prostredníctvom kúpy karty na jednu trasu, ktorá udeľuje používateľovi cesty právo prejsť vzdialenosť, ktorú vopred ohlásil, po určitej trase, pričom táto karta je platná len pre cestné vozidlo, ktorého evidenčné číslo vlastník alebo používateľ vozidla správne nahlásil. Nariadenie uvedené v článku 10 ods. 7 tiež určuje spôsob výpočtu a zaplatenia dlžného mýta.

4a. Zodpovednosť za údaje nahlásené nesprávne v cestnej karte nesie vlastník alebo používateľ. V prípade nesprávne nahlásených údajov, pokiaľ ide o evidenčné číslo cestného vozidla, vrátane štátu, v ktorom je vozidlo evidované, alebo o dobu platnosti cestnej karty, sa mýto za cestné vozidlo považuje za nezaplatené.

5. Ak nie je možné stanoviť skutočne prekonanú vzdialenosť z dôvodov, ktoré nesúvisia s technickou poruchou elektronického mýtneho systému udržiavaného [API], predpokladá sa, že dotknuté cestné vozidlo prešlo vzdialenosť, ktorá zodpovedá najdlhšiemu úseku medzi dvoma bodmi spoplatnenej cestnej siete, určenú podľa najpriamejšej cesty pozdĺž spoplatnenej cestnej siete, pričom v takom prípade zaplatí vlastník alebo používateľ maximálny poplatok stanovený v sadzobníku uvedenom v článku 10 ods. 6.

…“

17

Odsek 1 doplňujúcich ustanovení k ZP obsahuje túto časť:

„Vlastník nemôže povoliť premávku cestného vozidla na ceste, ktorá patrí do spoplatnenej cestnej siete, v prípade nesplnenia povinností týkajúcich sa tohto cestného vozidla spojených s určením výšky a zaplatením príslušného poplatku podľa článku 10 ods. 1 [ZP] v závislosti od kategórie cestného vozidla. Ak je používateľ vozidla uvedený v osvedčení o evidencii, splní túto povinnosť.“

19

Článok 167a ZDP uvádza:

„1. [API] vykonáva kontrolu zaplatenia príslušného poplatku uvedeného v článku 10 ods. 1 [ZP] prostredníctvom elektronického mýtneho systému.

…

3. Elektronický mýtny systém uvedený v článku 10 ods. 1 [ZP] vytvára správy za každý delikt zistený podľa článku 179 ods. 3 – 3c, ku ktorým sa automaticky prikladajú statické snímky vo forme fotografií a/alebo obrázkov v pohybe [vo forme] – videozáznamov. Správy spolu so statickými obrázkami vo forme fotografií a/alebo obrázkov v pohybe [vo forme] – videozáznamov, ktoré sú k nim pripojené, predstavujú dôkazy o skutočnostiach, ktoré odrážajú, pokiaľ ide o cestné vozidlo, evidenčné číslo, dátum, čas a miesto prevádzky na cestnom úseku, ktorý patrí do spoplatnenej cestnej siete, ako aj umiestnenie technického zariadenia, ktoré je súčasťou systému.

21

Článok 187a ods. 1 a 2 ZDP uvádza:

„1. Ak sa zistí, že došlo k deliktu uvedenému v článku 179 ods. 3 – 3b, v prípade, že nie je známy páchateľ, sa vozidlo sa považuje za vedené jeho vlastníkom, alebo používateľom, ak je používateľ vozidla uvedený v osvedčení o evidencii vozidla, pokiaľ sa nepreukáže, že cestné vozidlo riadila tretia osoba.

2. Ak je vlastníkom cestného vozidla právnická osoba alebo podnikateľ, vlastníkovi, ktorý povolil prevádzku cestného vozidla bez toho, aby si splnil povinnosti týkajúce sa určenia výšky a zaplatenia príslušného poplatku uvedeného v článku 10 ods. 1 [ZP], možno uložiť peňažnú sankciu, ktorá je stanovená takto:

(1)

podľa článku 179 ods. 3 – suma 300 BGN,

Sadzobník poplatkov za prístup k republikovej cestnej sieti a za jej používanie

23

Článok 27 sadzobníka poplatkov za prístup k republikovej cestnej sieti a za jej používanie, ktorý bol prijatý nariadením rady ministrov č. 370 z 20. decembra 2019 (DV č. 101 z 27. decembra 2019), v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „sadzobník poplatkov“), stanovuje výšku poplatku za prejdenú vzdialenosť, ktorého úhrade podlieha používanie spoplatnenej cestnej infraštruktúry cestnými vozidlami. Pokiaľ ide o diaľnice, tento poplatok predstavuje 0,08 BGN/km pre nákladné vozidlá kategórie Euro III s technicky prípustnou hmotnosťou väčšou ako 12 ton a s dvomi alebo tromi nápravami a 0,16 BGN/km pre nákladné vozidlo tejto kategórie, ale so štyrmi a viac nápravami.

24

Článok 28 ods. 1 sadzobníka poplatkov stanovuje, že ak sa na spoplatnenej cestnej sieti zistí prevádzka cestného vozidla, zatiaľ čo podľa článku 10b ods. 3 ZP nebol zaplatený zodpovedajúci poplatok uvedený v článku 10 ods. 1 bode 2 ZP, vyrovnávací poplatok, ktorý musí zaplatiť vodič cestného vozidla registrovaného v Bulharsku, jeho vlastník alebo tretia osoba, predstavuje 750 BGN v prípade, že vozidlo je nákladným vozidlom s maximálnou technicky prípustnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 12 ton, so štyrmi a viac nápravami.

25

28

Elektronickým záznamom API uložila spoločnosti Ekostroj peňažnú sankciu vo výške 2500 BGN na základe článku 187a ods. 2 bodu 3 ZDP, v spojení s článkom 179 ods. 3b tohto zákona. API od nej tiež požadovala zaplatenie cestného poplatku vo výške 167 BGN na základe článku 10b ods. 5 ZP z dôvodu nemožnosti určiť vzdialenosť, ktorú vozidlo skutočne prešlo. V tom istom zázname sa však uvádzalo, že Ekostroj sa podľa článku 10 ods. 2 ZP môže oslobodiť od peňažnej sankcie a cestného poplatku po zaplatení vyrovnávacieho cestného poplatku vo výške 750 BGN v lehote štrnástich dní od doručenia elektronického záznamu.

29

Ekostroj napadla elektronický záznam na Rajonen săd – Svilengrad (Obvodný súd Svilengrad, Bulharsko). Rozsudkom z 12. júla 2022 tento súd potvrdil rozhodnutie API a žalobu zamietol.

30

Ekostroj podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Administrativen săd – Chaskovo (Správny súd Chaskovo, Bulharsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

34

Tento súd však zdôrazňuje, že systém sankcií, o ktorý ide vo veci samej, sa odlišuje od systému, o ktorý išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 22. marca 2017, Euro‑Team a Spirál‑Gép ( C‑497/15 a C‑498/15 , EU:C:2017:229 ). Po prvé právna úprava uplatniteľná v tejto veci totiž neobsahovala možnosť vyhnúť sa uloženiu sankcie zaplatením „vyrovnávacieho poplatku“ vo výške stanovenej v príslušnom sadzobníku. V druhom rade bulharská právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje, že bez ohľadu na uloženie sankcií musí dotknutá fyzická alebo právnická osoba zaplatiť nezaplatenú sumu mýta za používanie cestnej siete. Táto sa v prípade nemožnosti určiť skutočne prejdenú vzdialenosť určí podľa maximálnej paušálnej sumy v sadzbe uvedenej v článku 10 ods. 6 ZP, pričom sa rozumie, že podľa článku 10b ods. 5 toho istého zákona sa predpokladá, že príslušné cestné vozidlo prešlo vzdialenosť zodpovedajúcu najdlhšiemu úseku medzi dvoma bodmi spoplatnenej cestnej siete, určenú na najpriamejšej trase pozdĺž spoplatnenej cestnej siete.

35

Za týchto podmienok Administrativen săd – Chaskovo (Správny súd Chaskovo, Bulharsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 9a smernice [1999/62] vykladať tak, že požiadavka primeranosti pokút za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, ktorá je stanovená v tomto článku, bráni takej vnútroštátnej úprave, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá stanovuje uloženie pokuty alebo peňažnej sankcie v paušálnej výške za správne delikty týkajúce sa povinnosti vopred stanoviť a zaplatiť mýto za používanie cestnej infraštruktúry, a to bez ohľadu na povahu a závažnosť týchto správnych deliktov, pričom existuje možnosť oslobodiť sa od správnej zodpovednosti priestupkovej povahy zaplatením takzvaného ‚vyrovnávacieho poplatku‘?“

V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd obmedzuje na položenie otázky Súdnemu dvoru, ktorá sa týka rozsahu zásady proporcionality sankcií uvedenej v tomto ustanovení.

39

V tejto súvislosti na účely uplatnenia zásady primeranosti v zmysle smernice 1999/62 musia členské štáty prijať potrebné právne akty podľa svojho vnútroštátneho práva, keďže článok 9a tejto smernice ukladá povinnosť, ktorá si svojou povahou vyžaduje zásah aktu členských štátov, ktoré disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri preberaní tejto povinnosti (rozsudok zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N, C‑384/17 , EU:C:2018:810 , bod 51 ).

40

Uvedená smernica však, pokiaľ ide o stanovenie uvedených vnútroštátnych sankcií, neobsahuje osobitnejšie predpisy a nestanovuje nijaké výslovné kritérium na posúdenie primeranosti týchto sankcií (rozsudok zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N, C‑384/17 , EU:C:2018:810 , bod 52 a citovaná judikatúra).

41

44

Pokiaľ ide o ciele sledované smernicou 1999/62, z odôvodnenia 1 tejto smernice vyplýva, že predstavujú harmonizáciu systémov vyberania poplatkov a zároveň vytvorenie spravodlivých mechanizmov spoplatňovania dopravcov za používanie infraštruktúry s cieľom odstránenia narušovania súťaže medzi dopravnými podnikmi členských štátov.

45

Súdny dvor v tomto kontexte rozhodol, že tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať všeobecnú zásadu proporcionality (rozsudok z 22. marca 2017, Euro‑Team a Spirál‑Gép, C‑497/15 a C‑498/15 , EU:C:2017:229 , bod 42 , ako aj citovaná judikatúra).

46

Okrem toho zásada proporcionality ukladá členským štátom povinnosť, nielen pokiaľ ide o vymedzenie podstatných znakov porušenia a vymedzenie pravidiel týkajúcich sa úrovne výšky pokút, ale aj pokiaľ ide o posúdenie skutočností, ktoré možno zohľadniť pri stanovení výšky pokuty (rozsudok z 22. marca 2017, Euro‑Team a Spirál‑Gép, C‑497/15 a C‑498/15 , EU:C:2017:229 , bod 43 , ako aj citovaná judikatúra).

50

Preto jediná úprava pokút stanovená týmto systémom je úprava, ktorá sa týka kategórie, do ktorej patrí dotknuté vozidlo, určenej na základe počtu jeho náprav. Taká úprava, zbavená akejkoľvek súvislosti so správaním prevádzkovateľa vozidla alebo jeho vodiča, však neberie do úvahy povahu a závažnosť spáchaného porušenia. Súd, ktorému bola vec predložená, tak najmä nemôže pri ukladaní sankcie zohľadniť vzdialenosť, ktorú vozidlo prešlo bez toho, aby vodič zaplatil sumu požadovaného mýta, pretože výška pokuty za nesplnenie povinnosti zaplatiť platbu je paušálna a nemení sa ani v závislosti od kilometrov prejdených bez povolenia, ani od skutočnosti, či páchateľ vopred zaplatil mýto za danú trasu alebo nie. Akákoľvek úprava je navyše vylúčená aj vtedy, keď vzdialenosť možno dodatočne vypočítať.

51

Navyše treba pripomenúť, že v súlade s požiadavkami smernice 1999/62, uvedenými najmä v jej článkoch 7 až 7k, systém cestného mýta, ktorého sa týka konanie vo veci samej, bol koncipovaný tak, aby účasť používateľov na údržbe infraštruktúry bola proporcionálna ich využívaniu infraštruktúry a zohľadňovala emisnú triedu, do ktorej patrí používané vozidlo. Neexistencia možnosti upraviť pokuty alebo peňažné sankcie podľa závažnosti spáchaného porušenia môže odporovať tejto zásade participácie.

52

S výhradou overenia vnútroštátnym súdom tak systém sankcií, o ktorý ide vo veci samej, nestanovuje žiadnu možnosť individualizácie sankcie vnútroštátnymi súdmi.

56

Okrem toho sa zdá, že zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že výška „vyrovnávacieho poplatku“ sa mení v závislosti od typu vozidla. V takom prípade, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, právna úprava týkajúca sa „vyrovnávacieho poplatku“ tiež potvrdzuje neprimeranosť systému sankcií, o ktorý ide vo veci samej, z hľadiska cieľov sledovaných právnou úpravou Únie, ako sú uvedené v bode 44 tohto rozsudku.

57

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prejudiciálnu otázku odpovedať, že článok 9a smernice 1999/62 sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka primeranosti, na ktorú odkazuje, bráni systému sankcií, ktorý stanovuje uloženie pokuty alebo peňažnej sankcie v paušálnej výške za všetky porušenia predpisov týkajúcich sa povinnosti zaplatiť vopred mýto za používanie cestnej infraštruktúry, a to bez ohľadu na ich povahu a závažnosť, a to aj vtedy, ak tento systém zaplatením „vyrovnávacieho poplatku“ v paušálnej sume dáva možnosť oslobodenia od správnej zodpovednosti priestupkovej povahy.

O trovách

58