C-71/23

Francúzska republika , v zastúpení: pôvodne G. Bain, J.‑L. Carré a B. Fodda, neskôr G. Bain, B. Fodda a B. Travard, a napokon P. Chansou, B. Fodda a B. Travard, splnomocnení zástupcovia,

odvolateľka vo veci C‑71/23 P,

Európska komisia , v zastúpení: A. Dawes, S. Delaude, R. Lindenthal a M. Noll‑Ehlers, splnomocnení zástupcovia,

odvolateľka vo veci C‑82/23 P,

ďalší účastníci konania:

CWS Powder Coatings GmbH , so sídlom v Dürene (Nemecko),

Evonik Operations GmbH , so sídlom v Essene (Nemecko),

Kronos Titan GmbH , so sídlom v Leverkusene (Nemecko),

Precheza a.s ., so sídlom v Přerove (Česká republika),

Tayca Corp ., so sídlom v Osake (Japonsko),

Tronox Pigments (Holland) BV , so sídlom v Rozenburgu (Holandsko),

Venator Germany GmbH , so sídlom v Duisburgu (Nemecko),

Holandské kráľovstvo , v zastúpení: M. K. Bulterman a C. S. Schillemans, splnomocnené zástupkyne,

Slovinská republika,

Švédske kráľovstvo , v zastúpení: H. Eklinder, F.‑L. Göransson, C. Meyer‑Seitz, A. Runeskjöld, M. Salborn Hodgson, R. Shahsavan Eriksson, H. Shev a O. Simonsson, splnomocnení zástupcovia,

Európsky parlament,

Rada Európskej únie,

Európska chemická agentúra (ECHA) , v zastúpení: W. Broere, A. Hautamäki, M. Heikkilä, C. Jacquet a J.‑P. Trnka, splnomocnení zástupcovia,

Európska rada pre chemický priemysel – European Chemical Industry Council (Cefic) , so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: pôvodne D. Abrahams, Z. Romata a H. Widemann, avocats, neskôr D. Abrahams a Z. Romata, avocats,

Európska rada pre odvetvie farieb, tlačiarenského atramentu a umeleckých farieb (CEPE) , so sídlom v Bruseli,

British Coatings Federation Ltd (BCF) , so sídlom v Coventry (Spojené kráľovstvo),

American Coatings Association, Inc. (ACA) , so sídlom vo Washingtone (Spojené štáty),

v zastúpení: I. Antypas a D. Waelbroeck, avocats,

Mytilineos SA , so sídlom v Maroussi (Grécko),

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 7. novembra 2024,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 6. februára 2025,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojimi odvolaniami Francúzska republika a Európska komisia navrhujú zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 23. novembra 2022, CWS Powder Coatings a i./Komisia (T‑279/20, T‑283/20 a T‑288/20, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2022:725 ), ktorým Všeobecný súd zrušil delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/217 zo 4. októbra 2019, ktorým sa na účely prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku mení a opravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí ( Ú. v. EÚ L 44, 2020, s. 1 , ďalej len „sporné nariadenie“), v rozsahu, v akom sa týka harmonizovanej klasifikácie a označovania oxidu titaničitého vo forme prášku obsahujúceho 1 % alebo viac častíc s priemerom rovným alebo menším ako 10 μm (ďalej len „napadnutá klasifikácia a označovanie“).

…

d)

vytvorenia zoznamu látok s ich harmonizovanou klasifikáciou a prvkami označovania na úrovni Spoločenstva v časti 3 prílohy VI;

…“

3

Podľa znenia článku 2 nariadenia č. 1272/2008 s názvom „Vymedzenia pojmov“:

4

Článok 3 tohto nariadenia s názvom „Nebezpečné látky a zmesi a špecifikácia tried nebezpečnosti“ stanovuje:

„Látka alebo zmes spĺňajúca kritériá týkajúce sa fyzikálnej nebezpečnosti, nebezpečnosti pre zdravie alebo nebezpečnosti pre životné prostredie, ktoré sú stanovené v častiach 2 až 5 prílohy I, je nebezpečná a klasifikuje sa podľa príslušných tried nebezpečnosti stanovených v uvedenej prílohe.

…“

5

Článok 36 uvedeného nariadenia, nazvaný „Harmonizácia klasifikácie a označovanie látok“, v odseku 1 stanovuje:

Článok 37 toho istého nariadenia s názvom „Postup pri harmonizácii klasifikácie a označovaní látok“ znie:

„1. Príslušný orgán môže [Európskej chemickej agentúre (ECHA)] predložiť návrh harmonizovanej klasifikácie a označovania látok a v prípade potreby špecifické koncentračné limity…

…

4. Výbor pre hodnotenie rizík zriadený pri [ECHA] podľa článku 76 ods. 1 písm. c) nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 1907/2006 [z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES ( Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1 )], prijíma stanovisko k návrhu predloženému podľa odseku 1 alebo 2 do 18 mesiacov od doručenia návrhu, pričom poskytne dotknutým stranám príležitosť vyjadriť sa k nemu. [ECHA] postúpi toto stanovisko a prípadné pripomienky Komisii.

5. Komisia bez zbytočného odkladu prijme delegované akty…, ak zistí, že harmonizácia klasifikácie a označenia dotknutej látky sú primerané, s cieľom zmeniť prílohu VI prostredníctvom zaradenia uvedenej látky do časti 3 tabuľky 3.1 prílohy VI spolu s uvedením príslušnej klasifikácie a prvkov označovania a prípadných špecifických koncentračných limitov….

…“

Stanovenie závažnosti dôkazov znamená, že všetky dostupné informácie dôležité pre stanovenie nebezpečnosti sa posudzujú spoločne, ako napríklad výsledky vhodných in vitro testov, relevantné údaje z testov na zvieratách… skúsenosti u ľudí… epidemiologické a klinické štúdie, ako aj dobre zdokumentované prípadové štúdie a pozorovania. Kvalite a konzistentnosti údajov sa pripisuje primeraná dôležitosť. Informácie o látkach alebo zmesiach týkajúce sa látky alebo zmesi, ktorá sa má klasifikovať, sa považujú za vhodné, ako aj miesto pôsobenia a výsledky štúdie mechanizmu alebo spôsobu účinku. Kladné i záporné výsledky sa zhromaždia a závažnosť dôkazov sa stanoví súhrnne.

…“

8

Táto príloha I obsahuje aj časť 3 s názvom „Nebezpečnosť pre zdravie“, v ktorej sa nachádza oddiel 3.6 s názvom „Karcinogenita“, ktorý znie takto:

„3.6.1.

Definícia

Tabuľka 3.6.1

Kategórie nebezpečnosti pre karcinogény

Kategórie

Kritériá

KATEGÓRIA 1:

Známe alebo pravdepodobné ľudské karcinogény

KATEGÓRIA 2:

Podozrivé ľudské karcinogény

Zaradenie látky do kategórie 2 sa robí na základe dôkazov získaných zo štúdií u ľudí a/alebo zvierat, ktoré však nie sú dostatočne presvedčivé na to, aby sa látka mohla zaradiť do kategórie 1A alebo 1B na základe sily dôkazov, spolu s ďalšími hľadiskami (pozri oddiel 3.6.2.2). Tieto dôkazy môžu byť odvodené buď z obmedzených dôkazov ( 1 ) zo štúdií u ľudí alebo… zo štúdií na zvieratách.

…

3.6.2.2.

Špecifické hľadiská pre klasifikáciu látok ako karcinogénov

Ďalšie hľadiská (ako súčasť prístupu pri stanovení závažnosti dôkazov)…: Okrem stanovenia sily dôkazov pre karcinogenitu je potrebné posudzovať množstvo ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú celkovú pravdepodobnosť toho, že látka predstavuje karcinogénne nebezpečenstvo pre ľudí. …

…“

Okolnosti predchádzajúce sporu

9

Skutkové okolnosti sporu, ktoré sú uvedené v bodoch 2 až 15 napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.

10

Dňa 31. mája 2016 bola táto dokumentácia uverejnená v súlade s článkom 37 ods. 4 tohto nariadenia. Viacerí účastníci konania predložili svoje pripomienky v stanovenej lehote.

14

Dňa 14. septembra 2017 výbor ECHA pre hodnotenie rizík (ďalej len „VHR“) prijal stanovisko týkajúce sa oxidu titaničitého, v ktorom dospel k záveru, že je odôvodnené klasifikovať oxid titaničitý ako karcinogénnu látku kategórie 2 s výstražným upozornením „H351 (inhalácia)“ (ďalej len „stanovisko VHR“).

15

Na základe tohto stanoviska Komisia pripravila návrh delegovaného nariadenia o harmonizovanej klasifikácii a označovaní látok, okrem iného oxidu titaničitého, ktorý bol predložený na verejnú konzultáciu od 11. januára do 8. februára 2019.

16

Dopĺňa sa oddiel 2.12:

„2.12 Zmesi s obsahom oxidu titaničitého

Na etikete na obale kvapalných zmesí, ktoré obsahujú 1 % alebo vyšší podiel častíc oxidu titaničitého s aerodynamickým priemerom rovným alebo menším ako 10 μm, sa musí uvádzať toto upozornenie:

EUH211: ‚Pozor! Pri rozprašovaní sa môžu vytvárať nebezpečné respirabilné kvapôčky. Nevdychujte aerosóly ani hmlu.‘

Na etikete na obale tuhých zmesí, ktoré obsahujú 1 % alebo vyšší podiel oxidu titaničitého, sa musí uvádzať toto upozornenie:

EUH212 ‚Pozor! Pri použití sa môže vytvárať nebezpečný respirabilný prach. Nevdychujte prach.‘

a)

V bode 1.1.3.1 sa dopĺňajú tieto poznámky V a W:

‚…

Poznámka W:

Zaznamenalo sa, že karcinogénne nebezpečenstvo tejto látky vzniká pri vdychovaní respirabilného prachu v množstvách, ktoré vedú k výraznému zníženiu čistiacich mechanizmov častíc v pľúcach.

Cieľom tejto poznámky je opísať špecifický druh toxicity tejto látky; nepredstavuje kritérium klasifikácie podľa tohto nariadenia.‘

…

c)

Vkladajú sa tieto riadky:

…“

Žaloba na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

19

V bode 21 tohto rozsudku tak Všeobecný súd identifikoval prvú výhradu vznesenú v rámci druhého žalobného dôvodu a prvej a piatej časti siedmeho žalobného dôvodu, ako aj ôsmeho žalobného dôvodu spoločností CWS, Brillux a Daw v spojených veciach T‑279/20 a T‑288/20, v rámci tvrdení, ktoré Billions Europe a i. uviedli na podporu svojich vyjadrení vedľajších účastníkov konania v týchto veciach, ako aj v rámci prvého žalobného dôvodu spoločnosti Billions Europe a i. vo veci T‑283/20. Podľa Všeobecného súdu je táto výhrada založená na tom, že napadnutá klasifikácia a označovanie boli poznačené zjavne nesprávnym posúdením a že nespĺňali kritériá stanovené nariadením č. 1272/2008 na klasifikáciu látky ako karcinogénnej látky. V bode 49 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že táto prvá výhrada sa delí na dve časti. Prvá časť bola založená na zjavne nesprávnom posúdení a porušení týchto kritérií v rámci preskúmania akceptovateľnosti a spoľahlivosti štúdie, ktorú vypracoval Heinrich a i. (1995) (ďalej len „štúdia Heinrich“), na ktorej bolo založené stanovisko VHR. Druhá časť bola založená na zjavne nesprávnom posúdení a porušení kritérií stanovených nariadením č. 1272/2008 na klasifikáciu a označovanie látky ako karcinogénu, keďže napadnutá klasifikácia a označovanie sa netýkali látky, ktorá má vnútornú vlastnosť, ktorá spôsobuje rakovinu.

23

V bodoch 50 až 122 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal túto prvú časť. V bode 52 tohto rozsudku v tejto súvislosti najmä uviedol, že Billions Europe a i. v rámci svojej žaloby vo veci T‑283/20 a svojich vyjadrení vedľajších účastníkov konania v spojených veciach T‑279/20 a T‑288/20 tvrdili, že stanovisko VHR bolo nesprávne, keďže tento výbor na účely preskúmania prijateľnosti a spoľahlivosti štúdie Heinrich a konkrétne úrovne pľúcnej záťaže časticami oxidu titaničitého (ďalej len „pľúcna záťaž“) uvedenej v tejto štúdii, použil v rámci svojho hodnotenia hustotu častíc oxidu titaničitého v hodnote 4,3 g/cm 3 , založenú na metóde navrhnutej v štúdiách, ktoré vypracoval Morrow (1988 a 1992) (ďalej len „výpočet Morrow“), čo podľa týchto žalobkýň viedlo VHR k nesprávnemu záveru, že táto štúdia bola vykonaná v podmienkach prijateľnej pľúcnej záťaže.

27

Napokon Všeobecný súd v bode 121 napadnutého rozsudku z uvedeného preskúmania vyvodil, že vzhľadom na to, že sporné nariadenie, pokiaľ ide o napadnutú klasifikáciu a označovanie, bolo založené na stanovisku VHR a štúdia Heinrich bola rozhodujúca pre návrh klasifikácie oxidu titaničitého, uvedený v tomto stanovisku, zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustil tento výbor, úplne zbavuje dôveryhodnosti jeho záver, s ktorým sa Komisia stotožnila na účely prijatia sporného nariadenia, a podľa ktorého boli výsledky tejto štúdie dostatočne spoľahlivé a primerané v zmysle bodu 3.6.2.2.1 prílohy I nariadenia č. 1272/2008. V dôsledku toho v bode 122 napadnutého rozsudku vyhovel prvej časti prvej výhrady.

28

Okrem toho „v záujme riadneho výkonu spravodlivosti“ a „s cieľom dospieť k úplnému vyriešeniu sporu“ Všeobecný súd v bodoch 124 až 179 napadnutého rozsudku preskúmal druhú časť tejto prvej výhrady.

29

Na základe dôvodov uvedených najmä v bodoch 157, 158, 160 a 161 napadnutého rozsudku Všeobecný súd v bode 178 tohto rozsudku rozhodol, že tejto druhej časti treba vyhovieť.

32

Francúzska republika podporovaná Holandským kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Komisiou a ECHA svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

sám rozhodol vo veci a zamietol žaloby podané žalobkyňami v prvostupňovom konaní, alebo ak Súdny dvor dospeje k záveru, že stav konania nedovoľuje rozhodnúť vo veci, vrátil vec Všeobecnému súdu a

–

uložil Francúzskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

34

Billions Europe a i. navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie v celom rozsahu ako neprípustné alebo nedôvodné,

35

ECHA navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

sám rozhodol vo veci a zamietol žaloby, alebo ak Súdny dvor dospeje k záveru, že stav konania nedovoľuje rozhodnúť vo veci, vrátil vec Všeobecnému súdu a

–

uložil Francúzskej republike povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré im vznikli v rámci tohto konania a konania pred Všeobecným súdom.

Návrhy účastníkov konania vo veci C‑82/23 P

37

Komisia podporovaná Holandským kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom a ECHA svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:

–

rozhodol, že o trovách tohto konania sa rozhodne neskôr.

38

Billions Europe a i. navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie v celom rozsahu ako neprípustné alebo nedôvodné,

–

zamietol odvolanie a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

40

ECHA navrhuje, aby Súdny dvor:

–

rozhodol, že o trovách tohto konania sa rozhodne neskôr.

41

Cefic a i. navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie v celom rozsahu a

–

44

Podľa článku 83 Rokovacieho poriadku Súdny dvor môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa dotknuté osoby nemali možnosť vyjadriť.

45

Pokiaľ ide na jednej strane o prvý dôvod, ktorý uviedli Billions Europe a i. na podporu svojho návrhu, treba uviesť, že jeho cieľom je v konečnom dôsledku umožniť týmto účastníkom konania uviesť ich tvrdenia v odpovedi na návrhy generálnej advokátky, ktoré podľa nich spočívajú na úvahách, ktoré sú nesprávne zo skutkového hľadiska a môžu uviesť Súdny dvor do omylu.

46

Stačí však pripomenúť, že Štatút Súdneho dvora Európskej únie a rokovací poriadok takúto možnosť pre účastníkov konania neupravujú. V súlade s článkom 252 druhým odsekom ZFEÚ úlohou generálneho advokáta je verejne, nestranne a nezávisle predkladať odôvodnené návrhy vo veciach, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. Súdny dvor nie je viazaný ani týmito návrhmi, ani ich odôvodnením. V dôsledku toho nesúhlas dotknutého účastníka konania s uvedenými návrhmi bez ohľadu na otázky, ktoré generálny advokát v nich skúmal, nemôže sám osebe predstavovať dôvod na opätovné začatie ústnej časti konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. februára 2024, Pilatus Bank/ECB, C‑750/21 P , EU:C:2024:124 , body 27 a 28 , ako aj citovanú judikatúru).

50

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba návrh na opätovné začatie ústnej časti konania zamietnuť.

O odvolaniach

51

Na podporu svojho odvolania vo veci C‑71/23 P Francúzska republika uvádza štyri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod sa týka údajných pochybení, ktorými je postihnuté posúdenie Všeobecného súdu v bode 78 napadnutého rozsudku, podľa ktorého je štúdia Heinrich „rozhodujúcou“ štúdiou, na ktorej je založené stanovisko VHR, a skladá sa z dvoch častí. Prvá časť je založená na tom, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené, a druhá časť je založená na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd porušil zásady týkajúce sa klasifikácie karcinogénnych látok uvedené v nariadení č. 1272/2008. Druhý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd prekročil hranice svojho súdneho preskúmania tým, že v bodoch 100 až 103 tohto rozsudku nahradil posúdenie VHR svojím vlastným posúdením, pokiaľ ide o určenie hustoty v rámci výpočtu Morrow. Svojím tretím odvolacím dôvodom Francúzska republika tvrdí, že záver Všeobecného súdu, podľa ktorého oxid titaničitý nemá prirodzenú spôsobilosť spôsobovať rakovinu, uvedený v bodoch 157 a 158 uvedeného rozsudku, je nedostatočne odôvodnený. Svojím štvrtým odvolacím dôvodom tvrdí, že tento záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže je založený na nesprávnom výklade pojmu „látka, ktorá má vnútornú vlastnosť, ktorá spôsobuje rakovinu“ v zmysle bodu 3.6.2.2.1 prílohy I k nariadeniu č. 1272/2008.

52

O prípustnosti odvolacích dôvodov a častí odvolacích dôvodov, ktoré ECHA uviedla samostatne v oboch spojených veciach

Argumentácia účastníkov konania

54

ECHA tvrdí, že podľa judikatúry Súdneho dvora môžu ostatní účastníci odvolacieho konania vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviesť nové právne otázky.

55

CWS a i., ako aj Billions Europe a i. vo svojich duplikách tvrdia, že vyjadrenie ECHA k odvolaniu je neprípustné v rozsahu, v akom obsahuje dodatočné dôvody a tvrdenia, ktoré táto agentúra uvádza samostatne, keďže tieto dôvody a tvrdenia nesmerujú, ako to vyžaduje článok 174 rokovacieho poriadku, k vyhoveniu odvolaniu alebo k jeho zamietnutiu a možno ich predložiť len v rámci vzájomného odvolania v súlade s článkami 176 a 178 tohto rokovacieho poriadku.

V prejednávanej veci treba konštatovať, že ako výslovne vyplýva z vyjadrení ECHA k odvolaniu, dve doplňujúce časti druhého odvolacieho dôvodu a nový odvolací dôvod, ktorý táto agentúra uvádza v rámci týchto vyjadrení uvedených v bode 53 tohto rozsudku, smerujú k zrušeniu napadnutého rozsudku z dôvodov, ktoré sú odlišné a nezávislé od dôvodov uvedených v oboch odvolaniach, a Súdny dvor ich teda môže preskúmať len v rámci prípadného vzájomného odvolania.

59

Rozsudok

z 11. februára 1999, Antillean Rice Mills a i./Komisia ( C‑390/95 P , EU:C:1999:66 , body 20 až 23 ), na ktorý sa ECHA odvoláva vo svojom vyjadrení k odvolaniu, nemôže spochybniť toto konštatovanie, keďže v tomto rozsudku Súdny dvor vychádzal zo skoršieho znenia svojho rokovacieho poriadku, ktoré obsahovalo ustanovenia umožňujúce účastníkom konania pred Všeobecným súdom podať vyjadrenie k odvolaniu obsahujúce dôvody, ktoré neboli uvedené v odvolaní, ale naopak neupravoval možnosť týchto účastníkov konania podať vzájomné odvolanie.

60

Z toho vyplýva, že tieto dve doplňujúce časti a tento nový odvolací dôvod musia byť zamietnuté ako neprípustné.

O prvých odvolacích dôvodoch oboch odvolaní založených na skreslení dôkazov a nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd považoval štúdiu Heinrich a výpočet Morrow za „rozhodujúce“ pre stanovisko VHR

63

V bodoch 74, 76 a 77 uvedeného rozsudku však samotný Všeobecný súd konštatoval po prvé, že podľa VHR sú štúdia, ktorú vypracoval Lee a i. (1985) (ďalej len „štúdia Lee“), a štúdia Heinrich „kľúčovými štúdiami“ týkajúcimi sa inhalačnej karcinogenity, po druhé, že spomedzi týchto dvoch štúdií tento výbor založil svoj návrh klasifikácie oxidu titaničitého „predovšetkým“ na štúdii Heinrich, keďže štúdia Lee nebola sama osebe „rozhodujúca alebo dostatočná“ na podloženie tohto návrhu a po tretie, že „okrem týchto dvoch kľúčových štúdií sa v stanovisku VHR uvádza[li] aj ďalšie štúdie, ale len na podporu alebo doplnenie výsledkov štúdie Heinrich“. Z týchto skutočností teda vyplýva, že štúdia Heinrich nebola jedinou „kľúčovou štúdiou“, z ktorej vychádzal VHR, a že ostatné štúdie, aj keď ich tento výbor zohľadnil len na doplnenie, aspoň prispeli k vedeckému hodnoteniu uvedeného výboru. V dôsledku toho Všeobecný súd tým, že usúdil, že štúdia Heinrich bola „rozhodujúcou štúdiou“ pre stanovisko VHR, vykonal zjavne nesprávne posúdenie dôkazov, ktoré mu boli predložené, a teda tieto dôkazy skreslil.

64

Komisia podporovaná Švédskym kráľovstvom tiež tvrdí, že toto posúdenie je poznačené skreslením dôkazov, pričom konkrétnejšie tvrdí, že zo stanoviska VHR zjavne vyplýva, že tento výbor určil dôkaznú silu údajov a vychádzal zo všetkých informácií považovaných za relevantné pre hodnotenie nebezpečenstiev spojených s oxidom titaničitým bez toho, aby pripísal akýkoľvek „rozhodujúci“ význam štúdii Heinrich v súlade s bodmi 1.1.1.3. a 3.6.2.1 prílohy I k nariadeniu č. 1272/2008.

O takéto skreslenie ide vtedy, ak sa hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne bez toho, aby sa poukázalo na nové dôkazy. Toto skreslenie však musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. Okrem toho, ak sa odvolateľ dovoláva skreslenia dôkazov Všeobecným súdom, musí presne označiť dôkazy, ktoré Všeobecný súd skreslil, a preukázať chyby v analýze, ktoré viedli Všeobecný súd pri jeho posúdení k takémuto skresleniu (rozsudok z 15. októbra 2020, Deza/Komisia, C‑813/18 P , EU:C:2020:832 , bod 38 , ako aj citovaná judikatúra).

68

71

Argumentácia Francúzskej republiky sa teda musí zamietnuť ako nedôvodná.

72

Pokiaľ ide v druhom rade o argumentáciu Komisie, treba na jednej strane uviesť, že na rozdiel od toho, čo sa Komisia, zdá sa, domnieva, skutočnosť, že VHR určil dôkaznú silu údajov a vychádzal zo všetkých informácií, ktoré považoval za relevantné pre hodnotenie nebezpečenstiev spojených s oxidom titaničitým, nie je sama osebe nezlučiteľná so záverom Všeobecného súdu, podľa ktorého štúdia Heinrich mala „rozhodujúcu“ povahu na účely klasifikácie tejto látky.

73

76

Po prvé podľa konštatovaní uvedených v bode 70 tohto rozsudku VHR usúdil, že štúdie Lee a Heinrich, ktoré ako jediné odhalili vývoj nádorov po expozícii oxidu titaničitému, boli podľa VHR „kľúčovými štúdiami inhalačnej karcinogenity“.

77

Po druhé podľa analýzy vykonanej Všeobecným súdom v bodoch 74 a 75 uvedeného rozsudku z porovnania medzi štúdiou Lee a štúdiou Heinrich, ktoré vykonal tento výbor, vyplýva, že štúdia Lee nemala mať „rozhodujúci vplyv“ na klasifikáciu oxidu titaničitého, keďže podmienky expozície v tejto štúdii boli neprimerané, zatiaľ čo v prípade štúdie Heinrich to tak nebolo, keďže výsledky tejto štúdie boli „dostatočne spoľahlivé, relevantné a primerané na posúdenie karcinogénneho potenciálu [oxidu titaničitého]“. V dôsledku toho, ako bolo uvedené v bode 76 tohto rozsudku, spomedzi dvoch štúdií, ktoré podľa uvedeného výboru boli kľúčovými štúdiami inhalačnej karcinogenity, sa tento výbor domnieval, že štúdia Heinrich mala prednosť pred štúdiou Lee, keďže táto posledná štúdia nebola sama osebe rozhodujúca alebo dostatočná na podporu návrhu klasifikácie oxidu titaničitého.

78

Po tretie, hoci VHR v súlade s metódou stanovenia dôkaznej sily zohľadnil nielen štúdie inhalačnej toxicity u potkanov, ale aj, ako uvádza Komisia s odkazom práve na dotknuté časti stanoviska VHR, ostatné dostupné štúdie a informácie, Všeobecný súd netvrdí, že tento výbor nezohľadnil všetky tieto skutočnosti. Naopak v bode 77 svojho rozsudku uvádza, že stanovisko VHR uvádza ďalšie štúdie, ale len „na podporu alebo doplnenie výsledkov štúdie Heinrich“.

81

Francúzska republika podporovaná Švédskym kráľovstvom a ECHA tvrdí, že Všeobecný súd tým, že kvalifikoval štúdiu Heinrich ako „rozhodujúcu“ štúdiu, z tohto dôvodu odmietol všetky ostatné údaje, ktoré VHR použil, a v dôsledku toho porušil zásady uvedené v bodoch 1.1.1.3 a 3.6.2.1 prílohy I k nariadeniu č. 1272/2008 týkajúce sa stanovenia dôkaznej sily údajov. Aj keď totiž v rámci takéhoto určenia môžu mať niektoré údaje väčšiu váhu ako iné, z týchto ustanovení vyplýva, že je to ich spoločný výklad, čo umožňuje odôvodniť vedecké hodnotenie. Navyše pojem „rozhodujúca štúdia“ na účely kvalifikácie štúdie použitej v rámci vedeckého hodnotenia založeného na určení dôkaznej sily údajov neexistuje ani v uplatniteľných predpisoch, ani v judikatúre.

82

CWS a i., ako aj Billions Europe a i. spochybňujú dôvodnosť tejto argumentácie.

– Posúdenie Súdnym dvorom

83

– Argumentácia účastníkov konania

86

Komisia podporovaná Švédskym kráľovstvom tvrdí, že zo stanoviska VHR zjavne vyplýva, že na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd konštatoval v bode 120 napadnutého rozsudku, výpočet Morrow nebol „rozhodujúci“ na podporu posúdenia tohto výboru týkajúceho sa prijateľnej úrovne pľúcnej záťaže uvedenej v štúdii Heinrich, a teda spoľahlivosti a akceptovateľnosti tejto štúdie.

87

V tejto súvislosti táto inštitúcia na jednej strane tvrdí, že VHR použil „opatrnú“ formuláciu na kvalifikáciu použitia tohto výpočtu, pričom uviedol, že „by mohol prispieť k konštruktívnej diskusii, pokiaľ ide o pojem ‚záťaž‘“, hoci by „nemuselo ísť o všeobecne uznávaný pojem“. Na druhej strane zo stanoviska VHR jasne vyplýva, že tento výbor založil svoje posúdenie prijateľnej úrovne pľúcnej záťaže na iných prvkoch, ako je polčas čistenia pľúc, ktorý sa približuje obdobiu približne jedného roka odporúčanému príslušným usmerňovacím dokumentom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), „relatívne nízkej“ úrovni expozície 10 mg/m 3 , priemernom aerodynamickom priemere (DAM) tuhých častíc oxidu titaničitého, blízko rozsahu hodnôt odporúčaného v bode 3.1.2.3.2 prílohy I k nariadeniu č. 1272/2008 a externého potvrdenia štúdie Heinrich vyplývajúceho z inej vedeckej štúdie. Žiadna skutočnosť spomedzi tých, ktoré zohľadnil VHR, však nebola sama osebe „rozhodujúca“. Napokon Všeobecný súd v bode 112 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že tvrdenia Komisie a ECHA, ktoré zdôrazňujú, že VHR vychádzal aj z týchto dôkazov, „sú v rozpore“ so stanoviskom samotného VHR.

Pokiaľ ide o vec samu, Všeobecný súd v bode 112 napadnutého rozsudku konštatoval, že tvrdenia Komisie a ECHA, „podľa ktorých hodnotenie štúdie Heinrich uskutočnené VHR nebolo vykonané výlučne na [výpočte podľa štúdie Morrow], či dokonca nezáviselo od tohto výpočtu“, sú v rozpore so stanoviskom VHR a v bodoch 113 až 119 tohto rozsudku uviedol dôvody na podporu tejto úvahy.

91

Konkrétne v bode 113 uvedeného rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že VHR uviedol viacero relevantných skutočností týkajúcich sa podmienok expozície použitých v rámci štúdií Lee a Heinrich, akými sú polčas čistenia pľúc a úroveň expozície meraná na základe dávky, ako aj koncentrácie látky, a v časti svojho stanoviska, nazvanej „Všeobecný záver“, dospel k záveru, že na jednej strane podmienky nadmernej expozície v štúdii Lee spôsobili neplatnosť výsledkov tejto štúdie na účely klasifikácie a na druhej strane výsledky štúdie Heinrich boli dostatočne spoľahlivé, relevantné a primerané na posúdenie karcinogénneho potenciálu oxidu titaničitého. Okrem toho Všeobecný súd uviedol, že konkrétne v prípade štúdie Lee VHR uviedol nadmerný polčas čistenia pľúc pri maximálnej úrovni expozície 250 mg/m 3 a pokiaľ ide o štúdiu Heinrich relatívne nízku úroveň expozície 10 mg/m 3 .

92

V bode 114 toho istého rozsudku však Všeobecný súd uviedol, že v rámci tohto všeobecného záveru VHR tiež pripomenul, že pľúcna záťaž meraná v rámci štúdie Lee nebola v prijateľnom rozsahu, pretože viedla k takmer úplnému zastaveniu čistiacich mechanizmov častíc, čo nebol prípad štúdie Heinrich, v ktorej bola pľúcna záťaž v prijateľnom rozsahu. V bode 115 tohto rozsudku však Všeobecný súd pripomenul, že práve na základe výpočtu Morrow tento výbor vyvodil svoje závery, pokiaľ ide o otázku, či úroveň pľúcnej záťaže meraná v rámci štúdií Lee a Heinrich bola prijateľná. V bode 116 tohto rozsudku z toho vyvodil, že VHR vyvodzoval svoje závery o úrovni pľúcnej záťaže meranej v štúdii Heinrich, a teda o akceptovateľnosti výsledkov tejto štúdie nie na základe polčasu čistenia pľúc a dávky, ako aj koncentrácie častíc oxidu titaničitého.

96

Z toho vyplýva, že druhú časť prvého odvolacieho dôvodu vo veci C‑82/23 P možno len zamietnuť ako nedôvodnú.

97

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba prvé odvolacie dôvody oboch odvolaní zamietnuť ako nedôvodné.

O druhých odvolacích dôvodoch založených na prekročení hraníc súdneho preskúmania Všeobecným súdom tým, že nahradil posúdenie VHR svojím vlastným posúdením, pokiaľ ide o určenie hustoty častíc v rámci výpočtu Morrow

Argumentácia účastníkov konania

101

Po druhé tvrdia, že VHR mohol v rámci svojej vedeckej expertízy oprávnene považovať za vhodné použiť „štandardnú“ hodnotu hustoty častíc 4,3 g/cm 3 .

102

Podľa Francúzskej republiky tak VHR mohol zohľadniť existenciu fenoménu usadzovania tuhých častíc v pľúcach. Okrem toho nebolo možné predpokladať, že hustota aglomerátov častíc bola 1,6 g/cm 3 . Komisia tvrdí, že štúdia Heinrich neuvádzala hustotu, rozsah aglomerácie a usadzovanie testovaných častíc oxidu titaničitého.

103

Po tretie odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd tým, že dospel k záveru o zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu, ktorý vyplýva najmä z bodov 100 a 102 napadnutého rozsudku, že VHR použil hodnotu hustoty zodpovedajúcu hodnote častíc oxidu titaničitého, a nie aglomerátov týchto častíc, zaujal stanovisko k vedeckým záverom, ku ktorým dospel VHR na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícii, pričom toto zaujatie stanoviska nepatrí do jeho právomocí.

Podľa ustálenej judikatúry, keďže orgány Európskej únie majú širokú právomoc voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o posúdenie veľmi komplexných skutkových okolností vedeckej a technickej povahy na účely určenia povahy a rozsahu opatrení, ktoré v tomto rámci prijímajú, preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či tieto orgány zjavne neprekročili hranice svojej voľnej úvahy. V takom kontexte súd Únie nemôže nahradiť svojím posúdením skutkových okolností vedeckej a technickej povahy posúdenie inštitúcií, ktorým Zmluva o ES zverila výlučne túto úlohu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júla 2011, Nickel Institute, C‑14/10 , EU:C:2011:503 , bod 60 a citovanú judikatúru, ako aj z 9. novembra 2023, Chemours Netherlands/ECHA, C‑293/22 P , EU:C:2023:847 , bod 134 a citovanú judikatúru).

107

Konkrétnejšie Súdny dvor v tomto kontexte rozhodol, že široká miera voľnej úvahy orgánov Únie, s ktorou je spojené obmedzené súdne preskúmanie jej výkonu, sa nevzťahuje len na povahu a dosah ustanovení, ktoré treba prijať, ale v určitej miere sa vzťahuje aj na určenie východiskových údajov. Aj keď má takéto súdne preskúmanie obmedzenú pôsobnosť, je potrebné, aby boli orgány Únie, autori predmetného aktu, schopné pred súdom Únie preukázať, že akt bol prijatý na základe skutočného výkonu ich voľnej úvahy, čo predpokladá zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností situácie, ktorú mal tento akt upravovať (rozsudok z 9. novembra 2023, Chemours Netherlands/ECHA, C‑293/22 P , EU:C:2023:847 , bod 135 a citovaná judikatúra).

111

Práve v tomto kontexte Všeobecný súd v bode 100 tohto rozsudku konštatoval, že hoci „je nepochybne pravda, že štúdia Heinrich neobsahovala údaje o hustote, ani o rozsahu aglomerácie a usadzovania testovaných častíc oxidu titaničitého“, ale „VHR však tým, že použil hodnotu hustoty zodpovedajúcu hustote častíc 4,3 g/cm3, a teda hustotu, ktorá je vždy vyššia ako hustota aglomerátov nanometrických častíc oxidu titaničitého…, nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti predmetného prípadu“. Týmito prvkami boli podľa Všeobecného súdu „vlastnosti častíc testovaných v štúdii Heinrich vrátane ich nanometrickej veľkosti a typu ‚P25‘, skutočnosti, že tieto častice mali tendenciu aglomerovať, a skutočnosti, že hustota aglomerátov častíc bola nižšia ako hustota častíc, a v dôsledku toho zaberali aglomeráty častíc väčší objem v alveolárnych makrofágoch pľúc“.

112

V bode 103 uvedeného rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že „VHR…, opomenul vziať do úvahy všetky relevantné skutočnosti na výpočet pľúcnej záťaže podľa štúdie Heinrich pomocou [výpočtu podľa štúdie Morrow]“ tým, že nezohľadnil skutočnosti uvedené v bode 100 toho istého rozsudku a „preto sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia“. Okrem toho Všeobecný súd v tom istom bode spresnil, že „táto chyba [VHR] spôsobuje, že výsledok uplatnenia tohto výpočtu na… štúdiu [Heinrich] je nedôveryhodný, a v dôsledku toho tiež závery VHR, podľa ktorých bola pľúcna záťaž v tejto štúdii prijateľná a výsledky uvedenej štúdie boli dostatočne spoľahlivé, relevantné a primerané na posúdenie karcinogénneho potenciálu oxidu titaničitého [tiež] obsahujú zjavne nesprávne posúdenie“.

116

V kontexte, keď, ako vyplýva z vlastných konštatovaní Všeobecného súdu, neexistovali dostupné údaje umožňujúce spoľahlivo určiť vhodný druh hustoty, ktorú treba zohľadniť na účely uplatnenia výpočtu Morrow na štúdiu Heinrich, mu neprislúchalo, aby sám rozhodol o otázke primeranosti hodnoty hustoty častíc oxidu titaničitého, ktorú stanovil VHR, vzhľadom na fenomén aglomerácie týchto častíc, čo bola otázka, ktorá si vyžadovala vedecké posúdenie, a v konečnom dôsledku nahradiť posúdenia príslušných orgánov svojimi vlastnými závermi v tejto súvislosti.

117

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že ak odôvodnenie rozhodnutia Všeobecného súdu vykazuje porušenie práva Únie, ale jeho výroková časť sa napriek tomu zdá byť dôvodná z iných právnych dôvodov, nemá takéto porušenie za následok zrušenie tohto rozhodnutia a je potrebné nahradiť odôvodnenie (rozsudok z 23. januára 2019, Deza/ECHA, C‑419/17 P , EU:C:2019:52 , bod 87 a citovaná judikatúra).

118

V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 107 tohto rozsudku, hoci orgány Únie disponujú právomocou voľnej úvahy, ktorá sa do určitej miery uplatňuje aj na konštatovanie údajov, ktoré majú slúžiť ako základ na prijatie aktu patriaceho do ich právomocí, preskúmanie vykonávané súdom Únie vo vzťahu k tomuto aktu si však vyžaduje, aby tieto orgány boli schopné preukázať, že predmetný akt bol prijatý na základe skutočného výkonu tejto právomoci voľnej úvahy, a najmä, že zohľadnili všetky relevantné skutočnosti a okolnosti situácie, ktoré mal tento akt upravovať.

122

Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že bez ohľadu na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú príslušné orgány Únie, má súd Únie právomoc preskúmať, či neignorovali relevantné prvky spoľahlivej štúdie, ktorých zohľadnenie by zmenilo celkové posúdenie dôkazov, ktoré mohli mať k dispozícii, a ktoré by spôsobili neprijateľnosť konečného rozhodnutia, ku ktorému dospeli v napadnutom akte (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2023, PlasticsEurope/ECHA, C‑119/21 P , EU:C:2023:180 , bod 52 ).

123

V dôsledku toho neistoty týkajúce sa fenoménu aglomerácie a hustoty častíc oxidu titaničitého v rámci posúdenia štúdie Heinrich, na ktoré sa odvoláva Komisia a ECHA, nemohli zbaviť VHR povinnosti vykonať posúdenie tohto fenoménu a jeho prípadných vplyvov na hodnotu hustoty častíc, ktorá sa má zohľadniť v rámci uplatnenia výpočtu Morrow na túto štúdiu, na základe najspoľahlivejších a najnovších vedeckých štúdií, aby sa ubezpečil, že výber napokon zvolenej hodnoty hustoty bol primeraný. Tieto neistoty nemohli ani Všeobecnému súdu, na ktorý bola podaná námietka proti tomuto výberu založenému na vedeckých štúdiách, zabrániť overiť, či tento výbor splnil túto povinnosť.

124

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie a ECHA založené na snahe uľahčiť porovnanie medzi štúdiou Lee a štúdiou Heinrich a vyhnúť sa zavedeniu faktora neistoty do tohto porovnania, títo účastníci konania ani pred Všeobecným súdom, ani pred Súdnym dvorom nevysvetlili, prečo by voľba hodnoty hustoty odlišnej od hodnoty štandardnej hustoty častíc oxidu titaničitého mohla ohroziť spoľahlivosť porovnania týchto dvoch štúdií, a to aj za predpokladu, že použitá hodnota hustoty je viac v súlade s dostupnými údajmi vyplývajúcimi zo štúdie Heinrich.

127

Svojím tretím odvolacím dôvodom Francúzska republika tvrdí, že body 157 a 158 napadnutého rozsudku sú nedostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti Francúzska republika uvádza, že hoci Všeobecný súd v bode 158 tohto rozsudku konštatoval, že „jedným z kľúčových prvkov pozorovanej toxicity“ je množstvo vdychovaných častíc, pri závere, že spôsob účinku karcinogenity častíc oxidu titaničitého nepatril do vnútornej vlastnosti tejto látky spôsobiť rakovinu, vychádzal výlučne z tejto okolnosti. Na to, aby Všeobecný súd dospel k takémuto záveru, mal nevyhnutne preskúmať všetky „kľúčové prvky pozorovanej toxicity“, a nie len jednu z nich.

128

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom Francúzska republika a svojím tretím odvolacím dôvodom Komisia, ktoré podporuje Švédske kráľovstvo a ECHA, tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne vyložil pojem „vnútorné vlastnosti“ látky z hľadiska štruktúry a cieľov nariadenia č. 1272/2008.

129

Francúzska republika na jednej strane tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu, najmä bod 158 tohto rozsudku, je založené na predpoklade, že látku, ktorej karcinogenita sa prejavuje v prítomnosti určitého množstva vdýchnutých častíc, nemožno považovať za látku, ktorá má vnútornú vlastnosť, ktorá spôsobuje rakovinu. Tento predpoklad je umelý a zároveň nesprávny. Na druhej strane toto odôvodnenie nie je v súlade s cieľom nariadenia č. 1272/2008 uvedeným v jeho odôvodnení 1 a článku 1 ods. 1, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia. Napokon bod 141 napadnutého rozsudku je založený na nesprávnom výklade rozsudku z 21. júla 2011, Nickel Institute ( C‑14/10 , EU:C:2011:503 ).

133

CWS a i., ako aj Billions Europe a i. spochybňujú dôvodnosť tejto argumentácie.

Posúdenie Súdnym dvorom

134

Podľa ustálenej judikatúry výhrady, ktoré smerujú proti doplňujúcemu odôvodneniu rozhodnutia Všeobecného súdu nemôžu mať za následok zrušenie tohto rozhodnutia, a sú teda neúčinné (rozsudok z 10. novembra 2022, Laboratoire Pareva/Komisia, C‑702/21 P , EU:C:2022:870 , bod 52 a citovaná judikatúra).

135

138

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

139

Článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

140

Keďže v prejednávanej veci CWS a i. a Billions Europe a i. navrhli uložiť Francúzskej republike a Komisii povinnosť nahradiť trovy konania a tie nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť im povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnostiam CWS a i., ako aj Billions Europe a i. v rámci vecí C‑71/23 P a C‑82/23 P.

Odvolania sa zamietajú.

2.

Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnostiam CWS Powder Coatings GmbH, Brillux GmbH & Co. KG, Daw SE, Billions Europe Ltd, Cinkarna Metalurško‑kemična Industrija Celje d.d. (Cinkarna Celje d.d.), Evonik Operations GmbH, Kronos Titan GmbH, Precheza a.s., Tayca Corp., Tronox Pigments (Holland) BV, Venator Germany GmbH, ako aj spoločnosti Sto SE & Co. KGaA vo veci C‑71/23 P.

3.

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnostiam CWS Powder Coatings GmbH, Brillux GmbH & Co. KG, Daw SE, Billions Europe Ltd, Cinkarna Metalurško‑kemična Industrija Celje d.d. (Cinkarna Celje d.d.), Evonik Operations GmbH, Kronos Titan GmbH, Precheza a.s., Tayca Corp., Tronox Pigments (Holland) BV, Venator Germany GmbH, ako aj spoločnosti Sto SE & Co. KGaA vo veci C‑82/23 P.

4.