C-73/23

62023CJ0073

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 12. septembra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Článok 135 ods. 1 písm. i) – Oslobodenia – Stávky, lotérie a iné formy hazardných alebo peňažných hier – Podmienky a obmedzenia – Zásada daňovej neutrality – Zachovanie účinkov vnútroštátnej právnej úpravy – Nárok na vrátenie dane – Bezdôvodné obohatenie“

Vo veci C‑73/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal de première instance de Liège (Súd prvej inštancie Liège, Belgicko) z 30. januára 2023 a doručený Súdnemu dvoru 10. februára 2023, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen (spravodajca), sudcovia T. von Danwitz, A. Kumin a I. Ziemele,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

portugalská vláda, v zastúpení: P. Barros da Costa a A. Silva Coelho, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Armenia a M. Herold, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní z 25. apríla 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Článok 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 stanovuje:

„Členské štáty oslobodia od dane tieto transakcie:

…

i)

stávky, lotérie a iné formy hazardných alebo peňažných hier, na ktoré sa vzťahujú podmienky a obmedzenia stanovené jednotlivými členskými štátmi.“

hry bez ohľadu na ich označenie, ktoré poskytujú príležitosť vyhrať peňažné alebo vecné ceny alebo prémie, do ktorých hráči nemôžu zasahovať ani na začiatku, ani v priebehu, ani na konci hry a výhercovia sú určení výlučne žrebom alebo akoukoľvek inou náhodnou okolnosťou;

b)

hry bez ohľadu na ich označenie, ktoré poskytujú účastníkom súťaže akéhokoľvek druhu príležitosť vyhrať peňažné alebo vecné ceny alebo prémie, pokiaľ výsledkom súťaže nie je uzatvorenie zmluvy medzi výhercami a organizátorom súťaže;

2° ‚lotérie‘: každá príležitosť umožňujúca zúčastniť sa kúpou žrebu súťaže o peňažné alebo vecné ceny alebo prémie, pri ktorej sú výhercovia určení žrebom alebo akoukoľvek inou náhodnou okolnosťou, ktorú nemôžu ovplyvniť.“

5

Článok 44 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení programového zákona z 1. júla 2016 stanovoval:

iné hazardné alebo peňažné hry s výnimkou hier poskytovaných elektronicky, ako je uvedené v článku 18 ods. 1 pododseku 2 bode 16°.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

6

Chaudfontaine Loisirs ponúka online hazardné a peňažné hry.

7

Táto činnosť bola v Belgicku oslobodená od DPH do 1. júla 2016, keď boli prijaté ustanovenia, ktorými sa zrušilo oslobodenie od DPH na online hazardné alebo peňažné hry iné ako lotérie.

11

Túto žiadosť zopakovala v liste zo 16. decembra 2019, v ktorom uviedla, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 27. júna 2019, Belgisch Syndicaat van Chiropraxie a i. ( C‑597/17 , EU:C:2019:544 ), rozhodol, že vnútroštátny súd nemôže použiť vnútroštátne ustanovenie, ktoré ho oprávňuje zachovať určité účinky zrušeného aktu.

12

Rozhodnutím z 1. decembra 2020 belgická daňová správa zamietla túto žiadosť a spresnila, že tento rozsudok sa týkal situácie, v ktorej boli zrušené vnútroštátne ustanovenia vyhlásené za nezlučiteľné so smernicou 2006/112, zatiaľ čo Cour constitutionnelle (Ústavný súd, Belgicko) vo svojom rozsudku z 22. marca 2018 zrušil vnútroštátne ustanovenia, o ktoré ide vo veci samej, z dôvodu porušenia pravidiel rozdelenia právomocí stanovených belgickým právom.

13

Dňa 7. decembra 2020 belgická daňová správa vystavila opravný výmer, v ktorom uviedla, že Chaudfontaine Loisirs je povinná zaplatiť DPH vo výške 640478,82 eura, pokuty vo výške 64047,88 eura a úroky z omeškania v sadzbe 0,8 % mesačne zo sumy DPH dlžnej od 21. decembra 2019.

2.

Dovoľuje článok 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 a zásada daňovej neutrality členskému štátu vylúčiť z oslobodenia stanoveného týmto ustanovením iba hazardné hry alebo peňažné hry ponúkané elektronicky pri vylúčení lotérií, ktoré ostanú oslobodené od DPH, bez ohľadu na to, či sú ponúkané elektronicky, alebo nie?

3.

Dovoľuje článok 267 tretí odsek [ZFEÚ] súdu vyššieho stupňa rozhodnúť o ponechaní účinkov ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré ruší z dôvodu porušenia vnútroštátneho práva, bez toho, aby rozhodol o porušení práva Únie, ktoré bolo pred ním rovnako vznesené, a teda bez položenia prejudiciálnej otázky o súlade tohto ustanovenia vnútroštátneho práva s právom Únie, a bez toho, aby sa Súdneho dvora spýtal na podmienky, za ktorých by mohol rozhodnúť o ponechaní účinkov tohto ustanovenia napriek jeho nesúladu s právom Únie?

4.

V prípade zápornej odpovede na ktorúkoľvek z predchádzajúcich otázok, môže ústavný súd, aby sa vyhol rozpočtovým a administratívnym ťažkostiam, ktoré by spôsobilo vrátenie už zaplatených daní, zachovať predchádzajúce účinky ustanovení, ktoré zrušil z dôvodu ich nezlučiteľnosti s vnútroštátnou úpravou rozdelenia právomocí, aj keď tieto ustanovenia boli nezlučiteľné aj so smernicou 2006/112?

Na podporu tohto návrhu Chaudfontaine Loisirs uvádza, že návrhy sa týkajú právnej otázky týkajúcej sa uznania priameho účinku článku 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112, ktorú vnútroštátny súd nepredložil Súdnemu dvoru a ku ktorej teda nemohla predložiť svoje pripomienky. Chaudfontaine Loisirs tiež vyjadruje svoj nesúhlas s návrhmi generálnej advokátky v tejto súvislosti.

18

V tejto súvislosti treba uviesť, že v súlade s článkom 83 svojho rokovacieho poriadku môže Súdny dvor kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania.

19

Treba tiež pripomenúť, že ani podľa Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ani podľa rokovacieho poriadku účastníci konania nemajú možnosť podať vyjadrenia v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom (rozsudok z 31. januára 2023, Puig Gordi a i., C‑158/21 , EU:C:2023:57 , bod 37 ako aj citovaná judikatúra).

20

Za týchto podmienok netreba nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a druhej otázke

24

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 v spojení so zásadou daňovej neutrality vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje rozdielne zaobchádzanie medzi na jednej strane nákupom lotériových žrebov a účasťou na iných hazardných alebo peňažných hrách ponúkaných offline a na druhej strane účasťou na iných hazardných alebo peňažných hrách, než sú lotérie ponúkané online, pričom vylučuje túto poslednú uvedenú účasť z oslobodenia od DPH uplatniteľného na offline lotérie a hry.

25

Ak však v súlade s tým istým ustanovením členské štáty využijú možnosť určiť podmienky a hranice oslobodenia, a teda podriadiť alebo nepodriadiť plnenia DPH, musia dodržať zásadu daňovej neutrality, ktorá je inherentným prvkom spoločného systému DPH (rozsudok z 10. novembra 2011, The Rank Group, C‑259/10 a C‑260/10 , EU:C:2011:719 , bod 41 , ako aj citovaná judikatúra).

29

Podľa ustálenej judikatúry zásada daňovej neutrality bráni najmä tomu, aby sa s podobnými tovarmi alebo poskytnutiami služieb, ktoré si teda navzájom konkurujú, zaobchádzalo rôzne z hľadiska DPH (rozsudok z 10. novembra 2011, The Rank Group, C‑259/10 a C‑260/10 , EU:C:2011:719 , bod 32 , ako aj citovaná judikatúra).

30

Na účely určenia, či sú dve poskytnutia služieb podobné, je potrebné v zásade zohľadniť hľadisko vnímania priemerného spotrebiteľa, ale vyhnúť sa pritom umelým odlišnostiam založeným na nepodstatných rozdieloch (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2011, The Rank Group, C‑259/10 a C‑260/10 , EU:C:2011:719 , bod 43 , ako aj citovanú judikatúru).

31

Súdny dvor tak rozhodol, že kultúrne faktory, akými sú obyčaje alebo tradície, môžu byť relevantné v rámci takéhoto preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2021, Phantasialand, C‑406/20 , EU:C:2021:720 , bod 44 ).

35

Okrem toho Súdny dvor v súvislosti s hazardnými hrami spresnil, že rozdiely týkajúce sa minimálnej a maximálnej výšky stávky a výhry, šance na výhru, disponibilných formátov a možnosti interakcie medzi hráčom a hrou môžu mať značný vplyv na rozhodnutie priemerného spotrebiteľa, keďže hazardné a peňažné hry priťahujú hlavne možnosťou vyhrať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2011, The Rank Group, C‑259/10 a C‑260/10 , EU:C:2011:719 , bod 57 ).

36

Naproti tomu treba pripomenúť, že zhoda prevádzkovateľov, právna forma, v ktorej vykonávajú svoju činnosť, kategória licencie, do ktorej patria dotknuté hry, a právny režim uplatniteľný v oblasti kontroly a regulácie nie sú v zásade relevantné na posúdenie porovnateľnosti týchto kategórií hier (pozri analogicky rozsudok z 10. novembra 2011, The Rank Group, C‑259/10 a C‑260/10 , EU:C:2011:719 , body 46 a 51 ).

37

Pokiaľ ide v prvom rade konkrétnejšie o preskúmanie podobnosti lotérií a iných hazardných alebo peňažných hier, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou vo veci samej na jednej strane, na rozdiel od iných hazardných alebo peňažných hier, v ktorých schopnosti hráča, ako je šikovnosť alebo znalosti, môžu mať vplyv na pravdepodobnosť výhry, v rámci lotérií v zmysle tejto právnej úpravy sa výhercovia určujú len náhodou bez toho, aby ich schopnosti mohli v tejto súvislosti vytvárať akýkoľvek vplyv. Na druhej strane vzhľadom na to, že v tomto rámci je výherca určený v presný dátum, doba medzi kúpou žrebu a výsledkom, môže byť značná.

41

Lotérie, ako sú lotérie definované vnútroštátnou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, sa teda vyznačujú kombináciou čakacej doby na určenie výhercov a úplnej absencie vplyvu schopností hráčov na výsledok hry.

42

Zdá sa, že takéto objektívne rozdiely vo vzťahu k iným hazardným alebo peňažným hrám môžu podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie priemerného spotrebiteľa využiť jednu alebo druhú kategóriu hier, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

43

V dôsledku toho treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 v spojení so zásadou daňovej neutrality sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje rozdielne zaobchádzanie medzi na jednej strane nákupom lotériových žrebov a účasťou na iných hazardných alebo peňažných hrách ponúkaných offline a na druhej strane účasťou na iných hazardných alebo peňažných hrách, než sú lotérie ponúkané online, pričom vylučuje túto poslednú uvedenú účasť z oslobodenia od DPH uplatniteľného na offline lotérie a hry, pokiaľ objektívne rozdiely medzi týmito kategóriami hazardných alebo peňažných hier môžu podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie priemerného spotrebiteľa využiť jednu alebo druhú z týchto kategórií hier.

O tretej a štvrtej otázke

47

Svojou treťou a štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 267 tretí odsek ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok, môže použiť vnútroštátne ustanovenie, ktoré ho oprávňuje zachovať účinky vnútroštátnych ustanovení, o ktorých rozhodol, že sú nezlučiteľné s normami jeho vnútroštátneho práva vyššej právnej sily, bez toho, aby preskúmal výhradu, podľa ktorej sú tieto ustanovenia tiež nezlučiteľné s právom Únie, a bez toho, aby položil Súdnemu dvoru tieto otázky týkajúce sa výkladu tohto práva.

48

Podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom stanoveného článkom 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené [rozsudok zo 16. mája 2024, Toplofikacija Sofija (Pojem bydlisko žalovaného), C‑222/23 , EU:C:2024:405 , bod 63 a citovaná judikatúra].

52

Za týchto podmienok treba preformulovať tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že týmito otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či zásada lojálnej spolupráce, ako je zakotvená v článku 4 ods. 3 ZEÚ, a zásada prednosti práva Únie ukladajú vnútroštátnemu súdu povinnosť neuplatniť vnútroštátne ustanovenia, o ktorých sa rozhodlo, že sú nezlučiteľné s článkom 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 v spojení so zásadou daňovej neutrality, bez toho, aby existencia rozsudku vnútroštátneho ústavného súdu, ktorým sa rozhodlo o zachovaní účinkov týchto vnútroštátnych ustanovení, mala v tejto súvislosti význam.

53

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na základe zásady lojálnej spolupráce upravenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ sú členské štáty povinné odstrániť protiprávne následky porušenia práva Únie a že touto povinnosťou sú viazané všetky orgány dotknutého členského štátu v rámci svojich právomocí (rozsudok z 5. októbra 2023, Osteopathie Van Hauwermeiren, C‑355/22 , EU:C:2023:737 , bod 27 a citovaná judikatúra).

54

Preto ak konštatujú, že vnútroštátna právna úprava je nezlučiteľná s právom Únie, orgány dotknutého členského štátu musia zabezpečiť, aby sa vnútroštátne právo čo najskôr zosúladilo s právom Únie a aby sa zaručil plný účinok práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, pričom im je ponechaný výber opatrení, ktoré sa majú prijať (rozsudok z 5. októbra 2023, Osteopathie Van Hauwermeiren, C‑355/22 , EU:C:2023:737 , bod 28 a citovaná judikatúra).

58

Vzhľadom na to okolnosť, že členské štáty disponujú na základe ustanovenia smernice voľnou úvahou, nevylučuje, aby bolo možné vykonať súdne preskúmanie s cieľom overiť, či vnútroštátne orgány neprekročili túto mieru voľnej úvahy [pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. októbra 2014, Traum, C‑492/13 , EU:C:2014:2267 , bod 47 ; z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok), C‑205/20 , EU:C:2022:168 , bod 30 , a z 27. apríla 2023, M.D. (Zákaz vstupu do Maďarska), C‑528/21 , EU:C:2023:341 , bod 98 ].

59

Hranice uvedenej voľnej úvahy však vyplývajú najmä zo zásady daňovej neutrality. Súdny dvor tak už rozhodol, že ak sú podmienky alebo obmedzenia, ktoré členský štát stanovil na oslobodenie hazardných a peňažných hier od DPH, v rozpore so zásadou daňovej neutrality, tento členský štát sa nemôže opierať o takéto podmienky alebo obmedzenia v snahe uprieť prevádzkovateľovi takých hier oslobodenie, ktoré si môže legitímne nárokovať podľa smernice 2006/112 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2011, The Rank Group, C‑259/10 a C‑260/10 , EU:C:2011:719 , bod 68 ).

60

Treba ešte pripomenúť, že iba Súdny dvor môže výnimočne a z naliehavých dôvodov právnej istoty priznať dočasné pozastavenie účinku vylúčenia vyplývajúceho z právneho predpisu Únie vo vzťahu k vnútroštátnemu právu, ktoré je v rozpore s týmto predpisom. Takéto obmedzenie časových účinkov výkladu tohto práva poskytnutého Súdnym dvorom možno priznať len v samotnom rozsudku, ktorým sa rozhoduje o požadovanom výklade (rozsudok z 5. októbra 2023, Osteopathie Van Hauwermeiren, C‑355/22 , EU:C:2023:737 , bod 30 a citovaná judikatúra).

64

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že zásada lojálnej spolupráce, ako je zakotvená v článku 4 ods. 3 ZEÚ, a zásada prednosti práva Únie ukladajú vnútroštátnemu súdu povinnosť neuplatniť vnútroštátne ustanovenia, o ktorých sa rozhodlo, že sú nezlučiteľné s článkom 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 v spojení so zásadou daňovej neutrality, bez toho, aby existencia rozsudku vnútroštátneho ústavného súdu, ktorým sa rozhodlo o zachovaní účinkov týchto vnútroštátnych ustanovení, mala v tejto súvislosti význam.

O piatej otázke

65

Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či zdaniteľnej osobe možno vrátiť DPH, ktorú zaplatila v rozpore so smernicou 2006/112 a so zásadou daňovej neutrality zo skutočnej hrubej marže hier a stávok, ktoré ponúka.

66

Za týchto podmienok a vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 48 a 49 tohto rozsudku treba preformulovať piatu prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že vnútroštátny súd sa ňou v podstate pýta, či sa pravidlá práva Únie týkajúce sa vrátenia bezdôvodného obohatenia majú vykladať v tom zmysle, že priznávajú zdaniteľnej osobe právo na vrátenie sumy DPH vybratej v členskom štáte v rozpore s článkom 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112.

70

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že právo na vrátenie daní vybratých členským štátom v rozpore s právnymi normami Únie je následkom a súčasťou práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci priznávajú ustanovenia práva Únie zakazujúce takéto dane, ako boli vyložené Súdnym dvorom. Členské štáty sú teda v zásade povinné vrátiť dane vybrané v rozpore s právom Únie [rozsudok z 28. septembra 2023, Administrația Județeană a Finanțelor Publice Brașov (Prevod práva na vrátenie dane), C‑508/22 , EU:C:2023:715 , bod 34 a citovaná judikatúra].

71

Z uvedeného vyplýva, že účelom nároku na vymáhanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu je napravenie dôsledkov nezlučiteľnosti dane s právom Únie, a síce tak, že odstráni hospodárske zaťaženie, ktoré v konečnom dôsledku bolo neoprávnene uložené hospodárskemu subjektu a ktoré tento subjekt skutočne znášal (rozsudok zo 16. mája 2013, Alakor Gabonatermelő és Forgalmazó, C‑191/12 , EU:C:2013:315 , bod 24 a citovaná judikatúra).

72

75

Je tiež dôležité pripomenúť, že existencia a rozsah bezdôvodného obohatenia, ktoré by zdaniteľnej osobe prinieslo vrátenie dane vybratej z hľadiska práva Únie neoprávnene, môže byť zistené iba na základe hospodárskej analýzy, ktorá zohľadňuje všetky relevantné okolnosti [pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. apríla 2008, Marks & Spencer, C‑309/06 , EU:C:2008:211 , bod 43 , ako aj z 21. marca 2024, Dyrektor Izby Administracji Skarbowej w Bydgoszczy (Možnosť opravy v prípade nesprávnej sadzby), C‑606/22 , EU:C:2024:255 , bod 38 ].

76

Z toho vyplýva, že na piatu otázku treba odpovedať tak, že pravidlá práva Únie týkajúce sa vrátenia bezdôvodného obohatenia sa majú vykladať v tom zmysle, že priznávajú zdaniteľnej osobe právo na vrátenie sumy DPH vybratej v členskom štáte v rozpore s článkom 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 pod podmienkou, že toto vrátenie nevedie k bezdôvodnému obohateniu tejto zdaniteľnej osoby.

O trovách

77

2.

Zásada lojálnej spolupráce, ako je zakotvená v článku 4 ods. 3 ZEÚ, a zásada prednosti práva Únie ukladajú vnútroštátnemu súdu povinnosť neuplatniť vnútroštátne ustanovenia, o ktorých sa rozhodlo, že sú nezlučiteľné s článkom 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 v spojení so zásadou daňovej neutrality, bez toho, aby existencia rozsudku vnútroštátneho ústavného súdu, ktorým sa rozhodlo o zachovaní účinkov týchto vnútroštátnych ustanovení, mala v tejto súvislosti význam.

3.

Pravidlá práva Únie týkajúce sa vrátenia bezdôvodného obohatenia sa majú vykladať v tom zmysle, že priznávajú zdaniteľnej osobe právo na vrátenie sumy dane z pridanej hodnoty vybratej v členskom štáte v rozpore s článkom 135 ods. 1 písm. i) smernice 2006/112 pod podmienkou, že toto vrátenie nevedie k bezdôvodnému obohateniu tejto zdaniteľnej osoby.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.