C-88/23

62023CJ0088

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 19. septembra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Elektronický obchod – Služby informačnej spoločnosti – Smernica 2000/31/ES – Koordinovaná oblasť – Článok 2 písm. h) – Propagácia a online predaj kozmetických výrobkov – Vylúčenie povinností v oblasti označovania uplatniteľných na výrobky propagované a predávané poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti z koordinovanej oblasti – Smernica 75/324/EHS – Článok 8 ods. 2 – Nariadenie (ES) č. 1223/2009 – Článok 19 ods. 5 – Možnosť cieľového členského štátu požadovať použitie jazyka, ktorý si zvolí“

Vo veci C‑88/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Svea Hovrätt, Patent‑ och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea rozhodujúci ako odvolací súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci, Švédsko) z 13. februára 2023 a doručený Súdnemu dvoru 15. februára 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. marca 2024,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Parfümerie Akzente GmbH, v zastúpení: P. Järvengren Gerner a T. Kronhöffer, advokater,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri a M. F. Severi, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: P.‑J. Loewenthal, U. Małecka, N. Ruiz García a A. Sävje, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta 6. júna 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

Smernica 2000/31

3

Odôvodnenia 11, 21 a 24 smernice 2000/31 uvádzajú:

„(11)

Táto smernica nemá dopad na najmä úroveň ochrany zdravia obyvateľstva a záujmov spotrebiteľov, ktoré sú ustanovené v aktoch spoločenstva[.] Okrem iných smerníc predstavujú smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o [nekalých] podmienkach v spotrebiteľských zmluvách [( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288)] a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku [ Ú. v. ES L 144, 1997, s. 19 ; Mim. vyd. 15/003, s. 319)] životne dôležitý prvok ochrany spotrebiteľov v zmluvných veciach[.] [T]ieto smernice sa taktiež uplatňujú v celom rozsahu na služby informačnej spoločnosti; [Medzi] tie isté právne predpisy spoločenstva, ktoré sú v plnom rozsahu uplatniteľné na služby informačnej spoločnosti, patr[í] aj smernica Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o klamlivej a porovnávacej reklame ( Ú. v. ES L 250, 1984, s. 17 ; Mim. vyd. 15/001, s. 227), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/55/ES zo 6. októbra 1997 ( Ú. v. ES L 290, 1997, s. 18 ; Mim. vyd. 15/003, s. 365)]… [T]áto smernica by nemala mať dopad… na smernice o ochrane zdravia obyvateľstva[.] [T]áto smernica dopĺňa požiadavky na informácie ustanovené vo vyššie uvedených smerniciach a najmä v smernici [97/7].

…

Článok 1 smernice 2000/31, nazvaný „Cieľ a rozsah“, v odseku 3 stanovuje:

„Táto smernica dopĺňa právo spoločenstva uplatniteľné na služby informačnej spoločnosti bez toho, aby bola dotknutá najmä úroveň ochrany zdravia obyvateľstva a záujmov spotrebiteľa, ktoré sú ustanovené v aktoch spoločenstva a vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorá ich vykonáva, pokiaľ to neobmedzuje slobodu poskytovania služieb informačnej spoločnosti.“

5

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Definície“, stanovuje:

„Na účely tejto smernice majú nasledujúce výrazy uvedený význam:

…

–

vykonávanie činnosti služby informačnej spoločnosti, ako napríklad požiadavky týkajúce sa správania sa poskytovateľa služieb, požiadavky týkajúce sa kvality alebo obsahu služby, vrátane tých, ktoré sa uplatňujú na reklamu a zmluvy alebo požiadavky týkajúce sa zodpovednosti poskytovateľa služieb.

ii)

Koordinovaná oblasť sa nevzťahuje na požiadavky ako napríklad:

–

požiadavky, ktoré sa uplatňujú na tovar ako taký,

„1. Každý členský štát zabezpečí, aby služby informačnej spoločnosti poskytované poskytovateľom služieb, ktorý má sídlo na jeho území, boli v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú v príslušnom členskom štáte a ktoré spadajú do koordinovanej oblasti.

2. Členské štáty nemôžu z dôvodov spadajúcich do koordinovanej oblasti obmedziť slobodu poskytovania služieb informačnej spoločnosti z iného členského štátu.

…

4. Členské štáty môžu prijať opatrenia na výnimku z odseku 2 v súvislosti s určitou danou službou informačnej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

…“

Smernica 75/324

symbol „3“ (obrátený epsilon) potvrdzujúci splnenie požiadaviek tejto smernice,

…

d)

údaje uvedené v bode 2.2 prílohy,

…

2. Členské štáty môžu podmieniť uvádzanie aerosólových rozprašovačov na trh na svojom území použitím ich národného jazyka či jazykov pre text na označení.“

e)

všetky dodatočné upozornenia týkajúce sa zaobchádzania s výrobkom, ktoré upozornia spotrebiteľov na osobitné nebezpečenstvá výrobku. Ak je k aerosólovému rozprašovaču priložený samostatný návod na používanie, musí byť takisto zohľadnený v daných upozorneniach týkajúcich sa zaobchádzania s výrobkom.“

Nariadenie č. 1223/2009

9

Článok 3 nariadenia č. 1223/2009 s názvom „Bezpečnosť“ stanovuje:

„Kozmetický výrobok sprístupnený na trh musí byť bezpečný pre zdravie ľudí, ak je použitý za bežných alebo racionálne predvídateľných podmienok, pričom sa berie do úvahy najmä:

…

Poskytovanie upozornení neoslobodzuje osoby vymedzené v článku 2 a 4 od dodržiavania požiadaviek ustanovených v tomto nariadení.“

10

Článok 19 tohto nariadenia s názvom „Označovanie“ stanovuje:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia tohto článku, kozmetické výrobky sa sprístupňujú na trh len vtedy, ak majú na vnútornom a vonkajšom obale nezmazateľným, ľahko čitateľným a viditeľným písmom uvedené tieto údaje:

…

f)

funkcia kozmetického výrobku, ak nie je zrejmá z jeho prezentácie;

…

5. Jazyk, v ktorom sa uvádzajú informácie v ods. 1 písm. b), c), d) a f) a ods. 2, 3 a 4, sa určí podľa právnych predpisov členských štátov, v ktorých je výrobok sprístupnený konečnému užívateľovi.

…“

Švédske právo

(3) spotrebiteľov.

Takéto opatrenie sa musí týkať konkrétnej služby, ktorá narúša alebo v jej prípade hrozí, že vážne poškodí niektorý z týchto chránených záujmov. Opatrenie musí byť primerané záujmu, ktorý sa má chrániť.“

12

Podľa § 5 tohto zákona sa v rámci koordinovanej oblasti švédske právo uplatňuje na služby informačnej spoločnosti poskytované poskytovateľmi služieb, ktorí sú usadení vo Švédskom kráľovstve, aj keď sú tieto služby úplne alebo čiastočne určené pre príjemcov usadených v inom štáte EHP.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13

Rozsudkom z 24. septembra 2021 Patent‑ och marknadsdomstolen (Súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci) rozhodol, že napadnuté reklamné praktiky predstavovali nekalú praktiku, a v dôsledku toho na základe švédskych pravidiel upravujúcich obchodné praktiky zakázal spoločnosti Parfümerie Akzente používanie tejto reklamy.

17

V tejto súvislosti tento súd uviedol, že Parfümerie Akzente neuviedla dôvody pre ktoré by bola švédska právna úprava v oblasti obchodných praktík reštriktívnejšia ako smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) ( Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22 ) alebo nemecké hmotné právo.

18

Parfümerie Akzente podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Svea Hovrätt, Patent‑ och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea rozhodujúci ako odvolací súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci, Švédsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

19

22

Takýto výklad by však mohol ovplyvniť vykonanie smernice 2005/29, keďže by znamenal neuplatnenie švédskych predpisov preberajúcich túto smernicu na poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte, z ktorého poskytuje služby informačnej spoločnosti. Okrem toho konkurenti takéhoto poskytovateľa alebo združenia spotrebiteľov, ktoré sa cítia poškodené určitými obchodnými praktikami na internete, by boli nútení obrátiť sa na súdy a iné orgány štátu, v ktorom je tento poskytovateľ usadený, s cieľom uplatniť si svoje práva v inom ako vlastnom jazyku a uplatňovať hmotné právo iného členského štátu. Takáto situácia by ovplyvnila cieľ zabezpečiť vysokú spoločnú úroveň ochrany spotrebiteľov, ktorý sleduje smernica 2005/29.

23

V druhom rade vnútroštátny súd zdôrazňuje, že z článku 2 písm. h) smernice 2000/31 v spojení s jej odôvodnením 21 vyplýva, že koordinovaná oblasť sa nevzťahuje na požiadavky členských štátov týkajúce sa výrobku, ako sú normy v oblasti bezpečnosti, označovania, dodávania a prepravy týchto výrobkov. Vnútroštátne pravidlá týkajúce sa podmienok, za ktorých možno výrobok predaný cez internet doručovať na území členského štátu, teda nepatria do pôsobnosti tejto smernice.

24

Ani smernica 2000/31, ani judikatúra Súdneho dvora však nespresňujú pravidlá, ktoré sa majú uplatniť v prípade, že sa propagácia a online predaj týkajú výrobkov údajne označených spôsobom, ktorý nie je v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa týchto výrobkov ako takých v členskom štáte spotrebiteľa, ktorý ich kupuje. Vzniká teda otázka, či koordinovaná oblasť v zmysle smernice 2000/31 zahŕňa požiadavky týkajúce sa propagácie a online predaja výrobku, ktorý údajne nespĺňa požiadavky uplatniteľné na výrobok ako taký.

28

Za týchto podmienok Svea hovrätt, Patent‑ och marknadsöverdomstolen (Odvolací súd pre región Svea rozhodujúci ako odvolací súd pre duševné vlastníctvo a obchodnoprávne veci) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 3 ods. 2 smernice [2000/31] so zreteľom na právo Únie vo všeobecnosti a jeho potrebný účinok vykladať tak, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá má za následok neuplatňovanie vnútroštátnych pravidiel v koordinovanej oblasti vrátane vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa vykonáva [smernica 2005/29], ak je poskytovateľ služby usadený a poskytuje služby informačnej spoločnosti z iného členského štátu a neexistujú žiadne požiadavky na uplatnenie výnimky vyplývajúcej z týchto vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá článok 3 ods. 4 smernice 2000/31?

2.

Vzťahuje sa koordinovaná oblasť podľa smernice 2000/31 na propagáciu na internetovej stránke predajcu a online predaj výrobku, ktorý je údajne označený v rozpore s požiadavkami uplatniteľnými na takýto výrobok v členskom štáte spotrebiteľa, ktorý ho kupuje?

29

Svojou druhou až štvrtou otázkou, ktoré treba preskúmať ako prvé a spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 písm. h) bod i) druhá zarážka smernice 2000/31 vykladať v tom zmysle, že pojem „koordinovaná oblasť“ zahŕňa požiadavky v oblasti označovania výrobkov propagovaných a predávaných na internetovej stránke poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti, ktoré sú stanovené členským štátom, na ktorého území sa nachádzajú spotrebitelia, na ktorých sú zacielené tieto opatrenia týkajúce sa online uvádzania na trh, a to z dôvodu, že tieto požiadavky, ktoré vyplývajú z vykonávania odvetvových pravidiel Únie, ktorým podlieha uvedenie týchto výrobkov na trh alebo ich dodanie konečným užívateľom, sú doplnkovým a neoddeliteľným prvkom propagácie a online predaja týchto výrobkov.

30

Ako vyplýva z jej odôvodnenia 24, smernica 2000/31 je založená na zásade kontroly služieb informačnej spoločnosti pri zdroji. Z toho na jednej strane vyplýva, že v súlade s článkom 3 ods. 1 tejto smernice „každý členský štát zabezpečí, aby služby informačnej spoločnosti poskytované poskytovateľom služieb, ktorý má sídlo na jeho území, boli v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú v príslušnom členskom štáte a ktoré spadajú do koordinovanej oblasti“. Na druhej strane podľa tohto článku 3 odseku 2 „členské štáty nemôžu z dôvodov spadajúcich do koordinovanej oblasti obmedziť slobodu poskytovania služieb informačnej spoločnosti z iného členského štátu“. Uvedený článok 3 ods. 4 však umožňuje členským štátom za určitých podmienok „prijať opatrenia na výnimku z odseku 2 v súvislosti s určitou danou službou informačnej spoločnosti“.

34

Tento výklad nemožno spochybniť rozsudkom z 1. októbra 2020, A (Reklama a online predaj liekov) ( C‑649/18 , EU:C:2020:764 , bod 59 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že reklama vykonávaná tak prostredníctvom elektronických, ako aj hmotných nosičov „predstavuje doplnkový a neoddeliteľný prvok služby online predaja, a preto v celom rozsahu patrí do ‚koordinovanej oblasti‘ v zmysle [tejto] smernice“.

35

Na rozdiel od prípadu preskúmaného Súdnym dvorom v bodoch 55 až 59 tohto rozsudku článkom 2 písm. h) bodom ii) prvou zarážkou smernice 2000/31, ako je objasnený odôvodnením 21 tejto smernice, totiž normotvorca Únie výslovne zamýšľal, ako bolo zdôraznené v bode 33 tohto rozsudku, vylúčiť z koordinovanej oblasti požiadavky uplatniteľné na výrobok ako taký, medzi ktoré patria povinnosti v oblasti označovania.

36

Preto pokiaľ povinnosti v oblasti označovania uplatniteľné na výrobky propagované a predávané online nie sú v rozpore s výslovnou vôľou normotvorcu Únie, nemožno ich považovať za patriace do koordinovanej oblasti.

40

Keďže požiadavky uplatniteľné na výrobok ako taký, najmä požiadavky týkajúce sa jeho označovania, sú vylúčené z koordinovanej oblasti v zmysle článku 2 písm. h) smernice 2000/31, treba ich v kontexte sporu vo veci samej hľadať v smernici 75/324 a nariadení č. 1223/2009.

41

Tieto dva akty sekundárneho práva pritom umožňujú členským štátom, aby na svojom území vyžadovali rešpektovanie daného jazyka. Podľa článku 8 ods. 2 tejto smernice „členské štáty môžu podmieniť uvádzanie aerosólových rozprašovačov na trh na svojom území použitím ich národného jazyka či jazykov pre text na označení“. Článok 19 ods. 5 nariadenia č. 1223/2009 stanovuje, že jazyk, v ktorom sú uvedené najmä informácie uvedené v článku 19 ods. 1 písm. c), d) a f) tohto nariadenia, t. j. dátum minimálnej trvanlivosti, osobitné upozornenia pri používaní a funkcia kozmetického výrobku, „sa určí podľa právnych predpisov členských štátov, v ktorých je výrobok sprístupnený konečnému užívateľovi“.

42

Ako už Súdny dvor rozhodol v súvislosti s článkom 19 ods. 5 nariadenia č. 1223/2009, ochrana ľudského zdravia by nemohla byť plne zabezpečená, ak by spotrebitelia neboli schopní plne sa oboznámiť a pochopiť najmä údaj o funkcii dotknutého kozmetického výrobku a osobitné upozornenia, ktoré treba dodržať pri jeho používaní. Informácie, ktoré majú výrobcovia alebo predajcovia kozmetických výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, povinnosť uviesť na vnútornom alebo vonkajšom obale výrobku, okrem prípadu, keď ich možno účinne poskytnúť použitím piktogramov alebo iných označení, než sú slová, nemajú praktický význam, ak nie sú uvedené v jazyku zrozumiteľnom pre osoby, ktorým sú určené [rozsudok zo 17. decembra 2020, A. M. (Označovanie kozmetických výrobkov) ( C‑667/19 , EU:C:2020:1039 , bod 47 ].

O prvej otázke

46

Vzhľadom na odpoveď na druhú až štvrtú otázku nie je potrebné odpovedať na prvú otázku, keďže táto otázka vychádza z predpokladu, že švédske právne úpravy týkajúce sa označovania aerosólových rozprašovačov a kozmetických výrobkov patria do koordinovanej oblasti v zmysle článku 2 písm. h) smernice 2000/31.

O trovách

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.