C-92/23

1. Smernica o povolení

2. Rámcová smernica

3. Smernica o hospodárskej súťaži

4. Smernica 2018/1972

B. Maďarské právo

II. Skutkové okolnosti, ktoré sú základom žaloby o nesplnenie povinnosti

1) O regulačnom rámci Únie pre elektronické komunikácie

2) O Charte

2. O uplatniteľnosti smernice 2018/1972 ratione temporis

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

B. O prípustnosti

a) O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

i) O uplatniteľnosti článku 10 smernice o povolení

ii) O pôsobnosti § 48 ods. 7 písm. a) zákona o médiách

iii) O porušení zásady proporcionality ustanovením § 48 ods. 7 zákona o médiách

d) Záver

2. O žalobných dôvodoch týkajúcich sa spornej výzvy na predkladanie ponúk a rozhodnutia o neplatnosti

a) O žalobných dôvodoch založených na porušení zásad transparentnosti a proporcionality

1) Argumentácia účastníkov konania

2) Posúdenie Súdnym dvorom

i) O dôvodoch neplatnosti týkajúcich sa relácií „Reggeli Gyors ismétlés“ a „Kovátsműhely“

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

1) O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady zákazu diskriminácie

2) O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

3) O žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti zabezpečiť efektívnu správu rádiového spektra

4) Záver

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 17. februára 2023,

Európska komisia , v zastúpení: A. de Gregorio Merino, U. Małecka, L. Malferrari a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporujú:

Belgické kráľovstvo , v zastúpení: pôvodne C. Jacob, M. Jacobs, C. Pochet, L. Van den Broeck a M. Van Regemorter, neskôr C. Jacob, M. Jacobs, C. Pochet a M. Van Regemorter, splnomocnené zástupkyne,

Dánske kráľovstvo , v zastúpení: pôvodne D. Elkan, J. F. Kronborg a C. A.‑S. Maertens, neskôr D. Elkan a C. A.‑S. Maertens a napokon C. A‑S. Maertens a J. Sandvik Loft, splnomocnené zástupkyne,

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda T. von Danwitz, predsedovia komôr K. Jürimäe, C. Lycourgos, M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), sudcovia S. Rodin, E. Regan, N. Piçarra, D. Gratsias, M. Gavalec, S. Gervasoni, N. Fenger a R. Frendo,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: I. Illéssy, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 2. decembra 2024,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. apríla 2025,

vyhlásil tento

tým, že Médiatanács (Mediálna rada, Maďarsko) prijala rozhodnutie č. 830/2020 (IX. 8) z 8. septembra 2020, ktorým odmietla rozhlasovému vysielateľovi Klubrádió obnoviť jeho práva na využívanie rádiového spektra,

–

tým, že prijalo § 48 ods. 7 médiaszolgáltatásokról és a tömegkommunikációról szóló 2010. évi CLXXXV. törvény [zákon č. CLXXXV z roku 2010 o mediálnych službách a masových komunikačných prostriedkoch ( Magyar Közlöny 2010/202; ďalej len „zákon o médiách“)], ktorý v prípade opakovaného porušenia automaticky vylučuje obnovenie práv na využívanie rádiového spektra na vysielanie, aj keď porušenie nebolo zvlášť závažné a malo čisto formálny charakter, a

–

tým, že takto neprimerane a diskriminačne znemožnilo vysielateľovi Klubrádió pokračovať v jeho činnosti v oblasti rozhlasového vysielania,

–

si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 2 smernice o povolení, z článku 45 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií ( Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 36 ), a z článku 11 Charty, tým, že Mediálna rada vo výzve na predkladanie ponúk týkajúcej sa možnosti poskytovať mediálne služby na frekvencii 92,9 MHz, ktorú uverejnila 4. novembra 2020, a v rozhodnutí 180/2021 (III. 10.), ktoré vydala z 10. marca 2021, stanovila neprimerané podmienky na udelenie práv na využívanie rádiového spektra, nestanovila vopred kritériá na pridelenie práv na využívanie tohto spektra, neupravila nijakú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o posúdenie závažnosti a významu chýb v predloženej dokumentácii, ktoré mohli viesť k vylúčeniu uchádzačov, a nevzala do úvahy ani to, že chyby boli menšieho významu, a

–

si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972, ako aj zo zásad proporcionality a zákazu diskriminácie, tým, že prijalo § 65 ods. 11 zákona o médiách, ktorý vylučuje možnosť požiadať o práva na dočasné využívanie v prípade, keď práva poskytovateľa mediálnych služieb na využívanie neboli predtým obnovené, hoci túto možnosť priznáva poskytovateľom služieb, ktorých práva na využívanie už boli raz obnovené, a toto rozdielne zaobchádzanie neodôvodňuje, pričom dôvody, ktoré vylučujú obnovenie, nevylučujú udelenie nového práva na využívanie.

I. Právny rámec

A. Právo Únie

2

2. Ak je potrebné udeliť individuálne práva na používanie rádiových frekvencií a čísel, členské štáty udelia takéto práva na požiadanie akémukoľvek podniku na účely poskytovania sietí alebo služieb na základe všeobecného povolenia uvedeného v článku 3, pričom uplatnia ustanovenia článkov 6 a 7 a článku 11 ods. 1 písm. c) tejto smernice a akékoľvek iné predpisy zabezpečujúce efektívne využívanie týchto zdrojov v súlade so smernicou [2002/21].

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné kritériá a postupy prijaté členskými štátmi na účely udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania, aby sa zabezpečilo plnenie cieľov všeobecného záujmu v súlade s právom Spoločenstva, sa práva na používanie rádiových frekvencií a čísel udeľujú postupmi, ktoré sú otvorené, objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané a v prípade rádiových frekvencií v súlade s ustanoveniami článku 9 smernice [2002/21]. Výnimka z požiadavky na otvorené postupy sa môže uplatniť v prípadoch, keď je udelenie individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania potrebné na splnenie cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva.

…

3. Rozhodnutia o udelení práv na používanie sa prijímajú, oznamujú a zverejňujú čo najskôr po doručení úplnej žiadosti národnému regulačnému orgánu, a to do troch týždňov v prípade čísel, ktoré boli v rámci národného číslovacieho plánu pridelené na osobitné účely, a do šiestich týždňov v prípade rádiových frekvencií, ktoré boli v rámci národného plánu frekvenčného spektra pridelené na používanie elektronickými komunikačnými službami. Lehota šiestich týždňov sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek platné medzinárodné dohody vzťahujúce sa na používanie rádiových frekvencií alebo orbitálnych pozícií.

…“

5

Článok 10 smernice o povolení stanovoval:

„1. Národné regulačné orgány v súlade s článkom 11 monitorujú a dohliadajú na dodržiavanie podmienok všeobecného povolenia alebo podmienok práv na používanie, ako aj osobitných povinností uvedených v článku 6 ods. 2.

…

3. Príslušný orgán má právomoc požadovať ukončenie porušovania uvedeného v odseku 2, a to ihneď alebo v rámci primeranej lehoty, a prijme vhodné a primerané opatrenia zamerané na zabezpečenie dodržiavania podmienok a povinností.

Podľa odôvodnenia 5 rámcovej smernice:

„Konvergencia telekomunikácií, médií a sektora informačných technológií znamená, že všetky prenosové siete a služby by mali byť zastrešované jedným regulačným rámcom. Tento regulačný rámec pozostáva z tejto smernice a štyroch špecifických smerníc: smernice [2002/20], smernice Európskeho parlamentu 2002/19/ES a Rady zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov (Prístupová smernica) [( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 7 ; Mim. vyd. 13/029, s. 323)], smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľa týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (Smernica o univerzálnej službe) [( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 7 ; Mim. vyd. 13/029, s. 367),] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/66/ES z 15. decembra 1997 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v telekomunikačnom sektore [( Ú. v. ES L 24, 1998, s. 1 )], (ďalej len ‚špecifické smernice‘). Je potrebné oddeliť reguláciu prenosu od regulácie obsahu. Tento rámec sa preto nevzťahuje na obsah služieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí využívajúcich elektronické komunikačné služby, ako napr. vysielanie obsahu, finančné služby a niektoré služby informačnej spoločnosti, a preto nemá dopad na opatrenia prijaté na úrovni spoločenstva alebo na národnej úrovni vzhľadom na takéto služby, v súlade s právom spoločenstvo, aby sa podporila kultúrna a jazyková rôznorodosť a zaistila ochrana plurality médií. Na obsah televízneho programu sa vzťahuje smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii niektorých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení v členských štátoch, ktoré sa týkajú činnosti v oblasti televízneho vysielania [( Ú. v. ES L 298, 1989, s. 23 ; Mim. vyd. 06/001, s. 224)]. Oddelenie regulácie prenosu a regulácie obsahu nemá vplyv na zohľadnenie ich vzájomného prepojenia najmä s cieľom zabezpečenia plurality médií, kultúrnej rozmanitosti a ochrany spotrebiteľa.“

8

Článok 2 tejto smernice stanovoval:

„Na účely tejto smernice:

a)

‚elektronická komunikačná sieť‘ znamená prenosové systémy, a kde je to aplikovateľné, i prepojovacie alebo smerovacie zariadenie a iné prostriedky vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne a ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami vrátane družicových sietí, pevných (s prepájaním okruhov a paketov vrátane internetu) a mobilných pozemských sietí, elektrických káblových systémov v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí používaných na rozhlasové a televízne vysielanie a sietí káblovej televízie bez ohľadu na typ prenášanej informácie;

…

…

Národné regulačné orgány môžu prispieť v rámci svojich kompetencií k zabezpečeniu vykonávania politických opatrení zameraných na podporu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti ako aj plurality médií.

2. Národné regulačné orgány podporujú súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a služieb okrem iného tým, že:

a)

zabezpečia, aby užívatelia vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami mali maximálne výhody z hľadiska výberu, ceny a kvality;

…

…“

3.

Smernica o hospodárskej súťaži

11

Článok 4 smernice o hospodárskej súťaži stanovuje:

„Bez vplyvu na špeciálne kritéria a postupy prijaté členskými štátmi týkajúce sa udeľovania práv na využívanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb vysielania rádiového a televízneho obsahu s ohľadom na ciele vo všeobecnom záujme v súlade s právom spoločenstva:

12

Podľa odôvodnenia 1 smernice 2018/1972:

„Smernice [2002/20 a 2002/21] boli podstatným spôsobom zmenené. Keďže je potrebné uskutočniť ďalšie zmeny, v záujme jasnosti by sa uvedené smernice mali prepracovať.“

13

Článok 2 bod 4 smernice 2018/1972 znie takto:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

‚interpersonálnu komunikačnú službu‘; a

c)

služby pozostávajúce úplne alebo prevažne z prenosu signálov, ako napríklad prenosové služby používané na poskytovanie služieb komunikácie M2M a na vysielanie.“

14

Článok 45 tejto smernice stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia účinnú správu rádiového spektra pre elektronické komunikačné siete a služby a siete na svojom území v súlade s článkami 3 a 4, pričom náležite zohľadňujú skutočnosť, že rádiové spektrum je verejným majetkom s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou. Zabezpečia, aby prideľovanie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra pre elektronické komunikačné siete a služby, vydávanie všeobecných povolení v súvislosti s týmito právami alebo ich udelenie príslušnými orgánmi bolo založené na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách pozitívne ovplyvňujúcich hospodársku súťaž.

g)

uplatňujú pravidlá udeľovania, prevodu, obnovenia, zmeny a odňatia práv na využívanie rádiového spektra, ktoré sú jasne a transparentne stanovené, aby bola garantovaná istota, konzistentnosť a predvídateľnosť regulácie;

…“

15

Článok 48 ods. 3 uvedenej smernice stanovuje:

„Výnimka z požiadavky na otvorené postupy sa môže uplatniť v prípadoch, keď je udelenie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra poskytovateľom obsahových služieb rozhlasového alebo televízneho vysielania potrebné na splnenie cieľa všeobecného záujmu stanoveného členskými štátmi v súlade s právom Únie.“

…

Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XIII.“

B. Maďarské právo

18

Ustanovenie § 22 ods. 8 zákona o médiách v znení, ktoré sa uplatňovalo ku dňu prijatia rozhodnutí Mediálnej rady č. 354/2017 (IV. 19.) (ďalej len „rozhodnutie č. 354/2017“) a 1224/2017 (XI. 14.) (ďalej len „rozhodnutie č. 1224/2017“), stanovovalo:

„Poskytovatelia mediálnych služieb sú povinní poskytovať Mediálnej rade každý mesiac údaje na monitorovanie dodržiavania vysielacích kvót…“

…

5. Právo poskytovať analógové lineárne mediálne služby s využitím obmedzených zdrojov vo vlastníctve štátu je platné najviac desať rokov v prípade rozhlasového vysielania a desať rokov v prípade audiovizuálnych mediálnych služieb; po uplynutí doby platnosti môže byť na podnet poskytovateľa mediálnych služieb raz obnovené bez vyhlásenia výberového konania na najviac sedem rokov, pričom zmluvy o poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb zaniknú v deň stanovený v § 38 ods. 1 műsorterjesztés és a digitális átállás szabályairól szóló 2007. évi LXXIV. törvény [(zákon č. LXXIV z roku 2007 o pravidlách vysielania a prechodu na digitálne vysielanie) ( Magyar Közlöny 2007/80)].

…Podnet na obnovenie treba oznámiť Mediálnej rade štrnásť mesiacov predo dňom uplynutia doby platnosti. V prípade nedodržania tejto lehoty sa obnovenie nepovolí. V rámci výkonu vlastníckeho práva v mene štátu Mediálna rada informuje poskytovateľa mediálnych služieb o obnovení práva alebo o tom, že nemá v úmysle ho obnoviť, a to najskôr šesť mesiacov a najneskôr štyri mesiace pred uplynutím doby platnosti práv. Poskytovateľ mediálnych služieb nemá nárok na obnovenie práva poskytovať mediálne služby a podnet na takéto obnovenie neznamená pre Mediálnu radu povinnosť uzavrieť zmluvu.

…

7. Právo nie je možné obnoviť:

a)

„Na výberovom konaní sa môže zúčastniť každá spoločnosť

a)

ktorá nemá žiadne dlhy na cle alebo príspevkoch na sociálne zabezpečenie po splatnosti viac ako 60 dní, žiadne dlhy na dani po splatnosti uvedené v registroch ústrednej daňovej správy ani žiadne splatné platobné povinnosti voči špecializovanému štátnemu fondu, pokiaľ veriteľ písomne neposkytol odklad platby;

b)

voči ktorej nie je vedené konkurzné konanie, nie je v likvidácii z dôvodu platobnej neschopnosti alebo v dobrovoľnej likvidácii ani voči nej nie je vedené žiadne iné konanie smerujúce k jej zrušeniu, a

c)

ktorá nemá žiadne splatné dlhy voči Mediálnej rade.“

22

V ustanovení § 59 tohto zákona sa stanovuje:

„1. Pri posudzovaní platnosti ponuky z hľadiska obsahu Mediálna rada hodnotí ponuku predloženú uchádzačom prihláseným do výberového konania ako celok a v jej jednotlivých častiach a preskúma, či je podložená.

…

3. Ponuka je neplatná z hľadiska obsahu

„1. Keď je rozhodnutie uvedené v § 62 ods. 1 písm. b) oznámené úspešnému uchádzačovi, Mediálna rada začne z úradnej moci správne konanie s cieľom uzavrieť s ním správnu zmluvu. Lehota na ukončenie tohto správneho konania je štyridsaťpäť dní.

…

12. Poskytovateľ mediálnych služieb je oprávnený a povinný vysielať programy v súlade s podmienkami správnej zmluvy s využitím vlastnej siete, vlastného vybavenia a vlastných zariadení alebo s využitím (vysielacích) služieb poskytovateľa elektronických komunikačných služieb. Na činnosti vysielania a distribúcie, ktoré poskytovateľ mediálnych služieb vykonáva prostredníctvom svojich vlastných zariadení, nie je potrebné povolenie na poskytovanie telekomunikačných služieb; tým nie sú dotknuté povolenia, ktoré je potrebné získať na základe iných ustanovení zákonov alebo iných právnych predpisov.

…“

24

Ustanovenie § 65 zákona o médiách stanovuje:

…“

25

Ustanovenie § 66 ods. 4 tohto zákona uvádza:

„Lineárna mediálna komunikačná služba:

…

g)

2. Pri ukladaní sankcií Mediálna rada a úrad konajú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania a so zreteľom na zásady progresivity a proporcionality; zásadu progresivity uplatňujú v závislosti od závažnosti a opakovaného charakteru porušenia a uložia sankciu, ktorá je primeraná všetkým osobitným okolnostiam a cieľu, ktorý sa touto sankciou sleduje.

…“

27

V ustanovení § 187 toho istého zákona sa stanovuje:

„1. V prípade opakovaného porušenia Mediálna rada a úrad uložia zodpovednej osobe porušovateľa pokutu až do výšky 2000000 [maďarských forintov (HUF) (približne 5240 eur)] v závislosti od závažnosti a povahy porušenia, ako aj od osobitných okolností daného prípadu.

2. Mediálna rada a úrad určia sankciu najmä s prihliadnutím na kritériá posudzovania stanovené v közigazgatási szabályszegések szankcióiról szóló 2017. évi CXXV. törvény [(zákon č. CXXV z roku 2017 o sankciách za správne delikty) ( Magyar Közlöny 2017/171)] a podľa povahy, závažnosti a trvania porušenia, poškodenia záujmov a osobnostných práv, ktoré vyplýva z porušenia, a vplyvu porušenia na trh.

II. Skutkové okolnosti, ktoré sú základom žaloby o nesplnenie povinnosti

29

Klubrádió je maďarský komerčný rozhlasový vysielateľ, ktorý od roku 1999 vysielal svoje relácie na frekvencii 95,3 MHz vo vysielacej oblasti Budapešť (Maďarsko).

30

Dňa 13. februára 2014 Mediálna rada a Klubrádió ukončili zmluvu o vysielaní týkajúcu sa tejto frekvencie a uzavreli zmluvu o práve poskytovať mediálne služby na frekvencii 92,9 MHz vo vysielacej oblasti Budapešť (ďalej len „frekvencia 92,9 MHz“) na obdobie od 14. februára 2014 do 14. februára 2021 (ďalej len „zmluva Klubrádió o vysielaní“). Túto zmluvu bolo možné obnoviť na obdobie piatich rokov.

31

Dňa 4. novembra 2020 Mediálna rada uverejnila výzvu na predkladanie ponúk týkajúcu sa možnosti poskytovať mediálne služby na frekvencii 92,9 MHz (ďalej len „sporná výzva na predkladanie ponúk“). Klubrádió a dvaja ďalší poskytovatelia mediálnych služieb, a to Közösségi Rádiózásért Egyesület a LBK Médiaszolgáltató 2020 Kft., podali prihlášky k tejto výzve na predkladanie ponúk.

35

Dvomi rozhodnutiami z 22. decembra 2020 Mediálna rada konštatovala, že prihlášky týchto dvoch posledných uvedených poskytovateľov sú neplatné z formálneho hľadiska.

36

Okrem toho Mediálna rada rozhodnutím č. 180/2021 (III. 10.) z 10. marca 2021 konštatovala, že prihláška vysielateľa Klubrádió je neplatná z hľadiska obsahu, a preto vyhlásila spornú výzvu na predkladanie ponúk za neúspešnú (ďalej len „rozhodnutie o neplatnosti“).

37

Klubrádió napadol na súde tak rozhodnutie o zamietnutí, ako aj rozhodnutie o neplatnosti (ďalej spolu len „sporné rozhodnutia“). Každé z týchto rozhodnutí potvrdil najprv Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) a následne Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko). Klubrádió podal na Alkotmánybíróság (Ústavný súd, Maďarsko) ústavnú sťažnosť, ktorú tento súd zamietol.

III. Konanie pred podaním žaloby a konanie na Súdnom dvore

41

Dňa 22. októbra 2020 Komisia zaslala maďarským orgánom list, aby získala podrobné informácie o dôvodoch, na ktorých sa zakladalo rozhodnutie o zamietnutí, a o uplatniteľnej maďarskej právnej úprave.

42

V odpovedi na tento list predsedníčka NMHH 12. novembra 2020 uviedla, že § 48 ods. 7 zákona o médiách neposkytuje Mediálnej rade žiadnu voľnú úvahu, ktorá by jej umožňovala pri posudzovaní žiadosti o obnovenie práva poskytovať mediálne služby preskúmať, či je možné toto právo obnoviť v prípade menej závažného, ale opakovaného porušenia. Spresnila, že keď sa právoplatným rozhodnutím Mediálnej rady konštatuje, že dotknutý poskytovateľ sa dopustil opakovaného alebo závažného porušenia, v súlade s ustanoveniami tohto zákona uvedené právo nemožno obnoviť.

46

Maďarsko na túto výzvu odpovedalo listom z 9. augusta 2021, v ktorom tvrdilo, že dotknutá vnútroštátna právna úprava a výsledok dvoch správnych konaní začatých na jej základe nie sú v rozpore s právom Únie.

47

Dňa 21. decembra 2021 Komisia vydala odôvodnené stanovisko, v ktorom sa v prvom rade domnievala, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 5, 7 a 10 smernice o povolení, z článku 4 bodu 2 smernice o hospodárskej súťaži, z článku 5 ods. 2 a z článku 9 rámcovej smernice, zo zásad proporcionality, zákazu diskriminácie a lojálnej spolupráce, ako aj z článku 11 Charty. Tieto nesplnenia povinností vyplývajú po prvé z prijatia rozhodnutia o zamietnutí Mediálnou radou; po druhé – za predpokladu, že je výklad maďarského práva, ktorý prijala Mediálna rada, správny – z prijatia zákona, ktorý v prípade opakovaného porušenia automaticky vylučuje obnovenie práv na využívanie rádiového spektra, aj keď dané porušenie nie je zvlášť závažné a má čisto formálny charakter; po tretie z nepredloženia informácií, ktoré požadovala Komisia, aby určila, či bolo zamietnutie žiadosti o obnovenie, ktorú podal Klubrádió, v súlade so zásadou zákazu diskriminácie; a po štvrté z nemožnosti toho rozhlasového vysielateľa pokračovať v jeho činnosti v oblasti rozhlasového vysielania, ktorá z tohto zamietnutia diskriminačne a neprimerane vyplýva.

48

V druhom rade sa Komisia domnievala, že Maďarsko porušilo články 4, 8 a 9 rámcovej smernice, článok 5 ods. 3 smernice o povolení a zásadu riadnej správy vecí verejných po prvé tým, že v lehote šiestich týždňov stanovenej v smernici o povolení nebolo prijaté rozhodnutie o žiadosti Klubrádió o obnovenie jeho práv na využívanie rádiového spektra; po druhé tým, že sa včas neuskutočnil postup na účely pridelenia rádiovej frekvencie, ktorú predtým používal Klubrádió, aby mohlo byť prijaté rozhodnutie pred uplynutím doby platnosti práv vysielateľa Klubrádió na používanie; a po tretie tým, že bol pozastavený postup prideľovania frekvencie z dôvodu, že Klubrádió využil svoje právo na opravný prostriedok.

52

Dňa 2. februára 2022 Maďarsko odpovedalo na toto odôvodnené stanovisko jednak spochybnením uplatňovania ustanovení a zásad práva Únie, na ktoré sa odvoláva Komisia, v tomto prípade a jednak tvrdením, že ani uplatniteľné predpisy maďarského práva, ani sporné rozhodnutia neporušujú právo Únie.

53

Keďže Komisiu odpoveď Maďarska nepresvedčila, rozhodla sa podať žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

54

Rozhodnutiami predsedu Súdneho dvora zo 17. augusta 2023 bol povolený vstup Belgického kráľovstva, Dánskeho kráľovstva a Holandského kráľovstva do konania ako vedľajších účastníkov konania na podporu návrhov Komisie.

55

Maďarsko v prvom rade tvrdí, že regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie sa neuplatňuje ani na sporné rozhodnutia, ani na postupy, ktoré viedli k ich prijatiu, pretože tieto postupy a rozhodnutia sa netýkajú prideľovania práv na používanie rádiových frekvencií, ale práva poskytovať mediálne služby.

56

V tejto súvislosti sa tento členský štát najprv odvoláva na odôvodnenie 5, článok 1 ods. 2 a 3 a článok 2 písm. a) a c) rámcovej smernice, v ktorých je vyjadrený rozdiel medzi na jednej strane právom poskytovať mediálne služby, ktoré sa týka poskytovania obsahu a na ktoré sa vzťahuje mediálne právo, a na druhej strane právom používať rádiové frekvencie, ktoré sa týka prideľovania rádiových frekvencií v súvislosti s právom poskytovať mediálne služby a na ktoré sa vzťahujú pravidlá týkajúce sa elektronických komunikácií. Z týchto ustanovení vyplýva, že poskytovanie mediálnych služieb, a v dôsledku toho aj povolenia a s nimi súvisiace postupy, sú vylúčené z pôsobnosti regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie.

57

V tejto súvislosti Maďarsko zdôrazňuje, že podľa maďarského práva patria povolenia na poskytovanie mediálnych služieb do pôsobnosti Mediálnej rady a upravuje ich zákon o médiách, zatiaľ čo povolenia na používanie rádiových frekvencií sú v pôsobnosti NMHH a upravujú ich nemzeti frekvenciafelosztásról, valamint a frekvenciasávok felhasználási szabályairól szóló 7/2015. (XI. 13.) NMHH rendelet [nariadenie Národného úradu pre médiá a telekomunikácie 7/2015. (XI. 13.), ktorým sa stanovujú pravidlá pre prideľovanie národných frekvencií a používanie frekvenčných pásiem], ako aj polgári frekvenciagazdálkodás egyes hatósági eljárásairól szóló 7/2012. (I. 26.) NMHH rendelet [nariadenie Národného úradu pre médiá a telekomunikácie 7/2012. (I. 26.) o niektorých postupoch pre správu frekvencií na civilné účely].

61

Maďarsko ďalej tvrdí, že podmienky týkajúce sa povolení na poskytovanie rozhlasových mediálnych služieb a pravidlá upravujúce s nimi súvisiace postupy boli definované tak, aby boli dosiahnuté ciele všeobecného záujmu, ako je podpora práva na informácie, najmä na informácie o verejných záležitostiach, ako aj podpora kultúry.

62

Z článku 5 ods. 2 druhého pododseku smernice o povolení a z článku 4 smernice o hospodárskej súťaži však vyplýva, že takéto postupy sú vyňaté z pôsobnosti regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie.

63

Maďarsko napokon zdôrazňuje, že za súčasného stavu práva Únie patria podmienky a postupy súvisiace s udeľovaním práv na poskytovanie rozhlasového obsahu do výlučnej právomoci členských štátov.

67

Tento rámec sa totiž uplatňuje na všetky postupy, prostredníctvom ktorých členské štáty zaručujú vysielateľom zvukového a televízneho obsahu práva na používanie rádiových frekvencií. Rozsudky z 31. januára 2008, Centro Europa 7 ( C‑380/05 , EU:C:2008:59 ), a z 26. júla 2017, Persidera ( C‑112/16 , EU:C:2017:597 ), dokazujú, že uvedený rámec sa vzťahuje na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, ktorí sú zároveň poskytovateľmi mediálnych služieb.

68

Z § 48 ods. 7 zákona o médiách však vyplýva jednak to, že právo poskytovať mediálne služby zahŕňa právo využívať rádiové spektrum, t. j. rádiové frekvencie. Okrem toho hoci podľa Maďarska sa v súlade s maďarským právom rádiové frekvencie prideľujú na základe iného postupu, než je postup, v ktorom sa udeľuje právo poskytovať mediálne služby, a podľa inej vnútroštátnej právnej úpravy, než je zákon o médiách, nič nenasvedčuje tomu, že v tomto prípade bol na výber prevádzkovateľa oprávneného používať frekvenciu 92,9 MHz začatý iný postup než sporné výberové konanie.

69

Navyše článok 5 ods. 2 smernice o povolení, rovnako ako článok 48 ods. 3 smernice 2018/1972 upravuje iba výnimku zo zásady udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií otvorenými postupmi, ktorá súvisí s plnením cieľa všeobecného záujmu. Postup udeľovania individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií by preto mal byť v každom prípade objektívny, transparentný, nediskriminačný a primeraný, čo potvrdzuje rozsudok z 26. júla 2017, Persidera ( C‑112/16 , EU:C:2017:597 ).

73

Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie.

b)

Posúdenie Súdnym dvorom

1) O regulačnom rámci Únie pre elektronické komunikácie

74

Po prvé zo znenia úvodnej časti a z odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí, ktoré je prílohou žaloby Komisie, totiž vyplýva, že predmetom tohto rozhodnutia je neobnovenie práva poskytovať mediálne služby „na frekvencii 92,9 MHz“. Z názvu spornej výzvy na predkladanie ponúk, ktorá je rovnako prílohou žaloby Komisie, ďalej vyplýva, že táto výzva sa týkala možnosti poskytovať rozhlasové mediálne služby vo vysielacej oblasti „Budapešť 92,9 MHz“. Informatívna tabuľka uvedená v spornej výzve takisto uvádza túto rádiovú frekvenciu. Okrem toho bod 1.2.1 tejto výzvy na predkladanie ponúk uvádza, že jej cieľom je zaručiť, „aby Mediálna rada zabezpečila zodpovedné, náležité a efektívne riadenie možnosti poskytovať mediálne služby pre frekvenciu Budapešť 92 MHz, ktorá je majetkom štátu“. Navyše § 48 zákona o médiách sa týka „analógovej lineárnej mediálnej služby využívajúcej obmedzené zdroje vo vlastníctve štátu“ a „práva poskytovať analógové lineárne mediálne služby využívajúce obmedzené zdroje vo vlastníctve štátu“. Napokon § 65 tohto zákona odkazuje na uzavretie dočasnej správnej zmluvy na poskytovanie mediálnych služieb, v prípade ktorej NMHH preukáže, že je možné poskytovať mediálne služby okrem iného „bez toho, aby spôsobovali rušenie iným osobám“.

78

Zo samotného znenia rozhodnutia o zamietnutí, spornej výzvy na predkladanie ponúk a § 48 zákona o médiách tak vyplýva, že toto rozhodnutie, výzva a ustanovenie sa netýkajú iba poskytovania mediálnych služieb, ale aj udelenia práva na používanie rádiovej frekvencie, v tomto prípade frekvencie 92,9 MHz. Znenie § 65 zákona o médiách tiež dokazuje, že dočasná správna zmluva, ktorú možno uzavrieť na základe tohto ustanovenia, sa týka nielen poskytovania mediálnych služieb, ale aj používania rádiových frekvencií.

82

Z týchto vysvetlení totiž vyplýva, že na účely prideľovania rádiových frekvencií musí Mediálna rada najskôr vyhlásiť výberové konanie na poskytovanie mediálnych služieb na danej rádiovej frekvencii. Úspešnému uchádzačovi z tohto výberového konania je udelené právo poskytovať tieto služby na základe správnej zmluvy uzavretej s Mediálnou radou, a to zmluvy o vysielaní. Následne NMHH na základe žiadosti po overení technických podmienok povolí používanie uvedenej rádiovej frekvencie tomuto úspešnému uchádzačovi alebo vysielateľovi, s ktorým uvedený úspešný uchádzač uzavrie zmluvu na účely vysielania jeho rozhlasového obsahu.

83

Z toho vyplýva, že v Maďarsku je prístup k rádiovým frekvenciám na účely vysielania rozhlasového obsahu v praxi obmedzený výlučne na držiteľov práva poskytovať mediálne služby, bez ohľadu na to, či títo držitelia sami vysielajú svoj obsah na dotknutej rádiovej frekvencii alebo či takéto vysielanie vykonáva vysielateľ, ktorý na tento účel uzavrel zmluvu s týmito držiteľmi.

84

V tomto členskom štáte sa preto rozhodnutia, ktoré sú – tak ako rozhodnutie o neplatnosti – vydané v takom výberovom konaní, ako je sporné výberové konanie, v konečnom dôsledku týkajú udelenia práv na používanie rádiových frekvencií.

88

Stačí totiž uviesť, že keď členský štát, ako v tomto prípade Maďarsko, pri výkone svojej voľnej úvahy, pokiaľ ide o povahu a podrobnosti postupov prideľovania rádiových frekvencií, ktoré organizuje, rozhodne, že výber používateľov týchto frekvencií sa vykoná s prihliadnutím na kritériá týkajúce sa poskytovania služieb obsahu rozhlasového vysielania, tento členský štát sa nemôže vyhnúť požiadavkám stanoveným regulačným rámcom Únie pre elektronické komunikácie na účely prideľovania rádiového spektra, a najmä zásade udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií (pozri analogicky rozsudok z 20. apríla 2023, DIGI Communications, C‑329/21 , EU:C:2023:303 , bod 31 ).

89

Ako to v podstate uviedol generálny advokát v bode 33 svojich návrhov, v opačnom prípade by členské štáty mohli ľahko obchádzať pravidlá tohto rámca upravujúce udeľovanie práv na používanie rádiových frekvencií a tak ohroziť ciele sledované uvedeným rámcom, ako sú definované v článku 8 ods. 2 až 4 rámcovej smernice, a najmä cieľ spojený s podporou hospodárskej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a služieb, ako aj s efektívnym používaním a správou rádiových frekvencií. Tieto pravidlá by tak stratili svoj potrebný účinok.

90

Okrem toho, keďže regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie sa na sporné vnútroštátne opatrenia uplatňuje len v rozsahu, v akom sa týkajú udelenia práv na používanie rádiových frekvencií, nemožno tvrdiť, že došlo k porušeniu právomocí členských štátov v oblasti regulácie médií.

94

V každom prípade výnimka stanovená v týchto ustanoveniach neznamená, že sa vylúči uplatnenie celého regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie. Predovšetkým platí, že aj keď sa táto výnimka uplatňuje, musia sa práva na používanie rádiových frekvencií udeľovať v súlade s článkom 9 rámcovej smernice na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. januára 2008, Centro Europa 7, C‑380/05 , EU:C:2008:59 , bod 125 ).

2) O Charte

95

Treba pripomenúť, že pôsobnosť Charty v súvislosti s konaním členských štátov je vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené členským štátom vtedy, „ak vykonávajú právo Únie“, čím je potvrdená ustálená judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie majú uplatniť vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, nie však mimo týchto situácií [rozsudok z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18 , EU:C:2019:982 , bod 78 a citovaná judikatúra].

96

O uplatniteľnosti smernice 2018/1972 ratione temporis

a)

Argumentácia účastníkov konania

99

Komisia sa na základe zásady tempus regit actum domnieva, že smernica o povolení a rámcová smernica sa uplatňujú na rozhodnutie o zamietnutí a na sporné výberové konanie, zatiaľ čo smernica 2018/1972 sa uplatňuje na rozhodnutie o neplatnosti.

100

Treba spresniť, že rozdielny názor Komisie a Maďarska na uplatniteľnosť smernice 2018/1972 ratione temporis sa týka iba žalobných dôvodov týkajúcich sa sporného výberového konania a rozhodnutia o neplatnosti. V tejto súvislosti sa Komisia odvolávala predovšetkým na to, že Maďarsko porušilo povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby sa udeľovanie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra zakladalo okrem iného na transparentných a primeraných kritériách, ktorá vyplýva z článku 5 ods. 2 druhého pododseku smernice o povolení a odo dňa uplatniteľnosti smernice 2018/1972 z jej článku 45 ods. 1.

103

Okrem toho treba zohľadniť skutočnosť, ako vyplýva z odôvodnenia 1 smernice 2018/1972, že táto smernica je prepracovaním viacerých smerníc, vrátane smernice o povolení a rámcovej smernice. V tejto súvislosti sa v článku 125 smernice 2018/1972 spresňuje jednak to, že tieto smernice sa zrušujú s účinnosťou od 21. decembra 2020, a jednak to, že odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na smernicu 2018/1972. Článok 45 ods. 1 smernice 2018/1972 teda zodpovedá článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, ktorý stanovuje najmä povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby prideľovanie rádiového spektra pre elektronické komunikačné služby bolo založené na transparentných a primeraných kritériách.

104

Táto povinnosť, ktorá je pripomenutá v článku 5 ods. 2 druhom pododseku smernice o povolení, zodpovedá povinnosti dodržiavať zásady transparentnosti a proporcionality pri prideľovaní rádiových frekvencií, ktorú členským štátom ukladá článok 45 ods. 1 smernice 2018/1972.

Argumentácia účastníkov konania

106

Maďarsko spochybňuje prípustnosť žaloby v rozsahu, v akom sa týka sporných rozhodnutí.

107

V prvom rade podľa tohto členského štátu Komisia síce formálne uvádza porušenie ustanovení práva Únie, v skutočnosti však spochybňuje súlad týchto rozhodnutí s ustanoveniami zákona o médiách alebo s pravidlami spornej výzvy na predkladanie ponúk.

108

Komisia v prvom rade tvrdí, že vo svojej žalobe sa odvoláva iba na porušenie práva Únie. V tejto súvislosti spresňuje, že v konaní pred podaním žaloby sa zvažovali dve možnosti. Prvá možnosť vychádzala z tvrdení Maďarska, že podľa zákona o médiách nemala Mediálna rada pri prijímaní sporných rozhodnutí žiadnu voľnú úvahu. V takom prípade by bol zákon o médiách v rozpore s právom Únie, keďže by Mediálnej rade ukladal povinnosť prijímať rozhodnutia, ktoré sú s týmto právom nezlučiteľné. Druhá možnosť vychádzala z výkladu, ktorý podľa názoru Komisie vyplýva zo znenia zákona o médiách a podľa ktorého mala Mediálna rada pri prijímaní sporných rozhodnutí voľnú úvahu. V takom prípade Mediálna rada pri prijímaní týchto rozhodnutí vykonala túto voľnú úvahu spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s právom Únie.

112

V druhom rade Komisia tvrdí, že podľa ustálenej judikatúry môže začať konanie o nesplnení povinnosti nielen vo vzťahu k správnej praxi, ale aj v individuálnych prípadoch nesprávneho uplatnenia práva Únie.

113

Okrem toho skutočnosť, že proti rozhodnutiu bola podaná žaloba na vnútroštátnej úrovni, nebráni Komisii, aby v konaní o nesplnení povinnosti uvádzala, že takéto rozhodnutie nie je v súlade s právom Únie, predovšetkým keď – tak ako v tomto prípade – dotknuté vnútroštátne súdy nepodali na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania.

114

Pokiaľ ide v druhom rade o dôvod neprípustnosti založený na tom, že individuálne rozhodnutia nemôžu byť predmetom žaloby o nesplnenie povinnosti, najprv treba zdôrazniť, že články 258 a 259 ZFEÚ neobmedzujú preskúmanie, ktoré má Súdny dvor vykonať na základe žaloby o nesplnenie povinnosti, iba na všeobecne záväzné ustanovenia alebo akty prijaté členskými štátmi. Z toho teda možno vyvodiť, že predmetom žaloby o nesplnenie povinnosti môžu byť aj individuálne rozhodnutia a akty prijaté týmito štátmi, keď Komisia dospeje k záveru, že k ich prijatiu došlo v rozpore s právom Únie.

117

Ďalej treba uviesť, že Súdny dvor rozhodol, že Komisia má vzhľadom na svoju úlohu strážkyne Zmlúv výlučnú právomoc rozhodnúť, či je vhodné začať konanie o nesplnení povinnosti a na základe akého konania alebo opomenutia pripísateľného dotknutému členského štátu sa toto konanie musí začať. V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že Komisia mu môže najmä podať návrh, aby určil nesplnenie povinnosti, ktoré spočíva v tom, že v konkrétnom prípade nebol dosiahnutý výsledok, ktorý sa sleduje smernicou (rozsudok z 10. apríla 2003, Komisia/Nemecko, C‑20/01 a C‑28/01 , EU:C:2003:220 , bod 30 a citovaná judikatúra).

118

V tejto súvislosti však treba poznamenať, že najmä z článku 9 ods. 1 rámcovej smernice vyplýva, že členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby prideľovanie rádiového spektra príslušnými orgánmi bolo založené na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách. Toto ustanovenie spresňuje, že táto povinnosť sa vzťahuje tak na udeľovanie všeobecných povolení, ako aj na udeľovanie individuálnych práv na používanie takýchto rádiových frekvencií.

122

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť dôvody neprípustnosti, ktoré Maďarsko vznieslo voči žalobným dôvodom uplatneným voči sporným rozhodnutiam.

2.

O prípustnosti žalobného dôvodu založeného na porušení zásady lojálnej spolupráce

123

Vo formulácii svojho prvého žalobného návrhu Komisia uvádza porušenie zásady lojálnej spolupráce zo strany Maďarska.

Na podloženie svojej žaloby Komisia uvádza štyri skupiny žalobných dôvodov.

127

Prvá skupina žalobných dôvodov, ktorá sa týka § 48 ods. 7 zákona o médiách a rozhodnutia o zamietnutí, sa zakladá na porušení článkov 5, 7 a 10 smernice o povolení, článku 4 smernice o hospodárskej súťaži, článku 9 rámcovej smernice, ako aj zásad proporcionality, zákazu diskriminácie a riadnej správy vecí verejných. Druhá skupina žalobných dôvodov, ktorá sa týka sporného výberového konania a rozhodnutia o neplatnosti, sa zakladá na porušení článku 5 ods. 2 a 3 smernice o povolení, článkov 8 a 9 rámcovej smernice a článku 45 smernice 2018/1972. Tretia skupina žalobných dôvodov, ktorá sa týka § 65 ods. 11 zákona o médiách, sa zakladá na porušení článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972, ako aj zásad proporcionality a zákazu diskriminácie. Štvrtá skupina žalobných dôvodov sa zakladá na porušení článku 11 Charty.

1.

O žalobných dôvodoch týkajúcich sa § 48 ods. 7 zákona o médiách a rozhodnutia o zamietnutí

128

130

Komisia tvrdí, že § 48 ods. 7 zákona o médiách, alebo prinajmenšom spôsob, akým Mediálna rada uplatnila toto ustanovenie vo vzťahu k vysielateľovi Klubrádió, nerešpektuje články 5, 7 a 10 smernice o povolení, článok 4 smernice o hospodárskej súťaži a článok 9 rámcovej smernice, a najmä zásadu proporcionality uvedenú v týchto článkoch.

131

Komisia v prvom rade tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí je v rozpore so zásadou proporcionality, pretože odmietnutie obnoviť právo vysielateľa Klubrádió poskytovať mediálne služby sa zakladá iba na tom, že počas siedmich rokov trvania zmluvy Klubrádió o vysielaní tento vysielateľ dvakrát porušil svoju povinnosť predkladať údaje o vysielacích kvótach.

132

Komisia sa domnieva, že odmietnutie obnoviť právo poskytovať mediálne služby je porovnateľné so sankciou. V tejto súvislosti sa opiera o závažnosť dôsledkov, ktoré podľa maďarských právnych predpisov vyplývajú pre poskytovateľa mediálnych služieb z takéhoto odmietnutia, a to jednak nemožnosť pokračovať v poskytovaní svojho obsahu na rádiovej frekvencii, pokiaľ neuspeje v novom výberovom konaní, a jednak v prípade, ak bude toto výberové konanie neúspešné, nemožnosť uzavrieť dočasnú správnu zmluvu na účely pokračovania v poskytovaní tohto obsahu na dotknutej rádiovej frekvencii až do ukončenia ďalšieho nového výberového konania.

136

Po prvé v čase skutkov zakladajúcich dané porušenia totiž § 22 ods. 8 zákona o médiách neupravoval lehotu na splnenie povinnosti predkladať údaje o vysielacích kvótach. Po druhé v oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia č. 354/2017 a č. 1224/2017, Klubrádió splnil túto povinnosť počas konania o uložení sankcie. Po tretie Mediálna rada na základe údajov, ktoré Klubrádió poskytol, aby splnil uvedenú povinnosť, nezistila, že by relácie, ktoré vysielal, neboli v súlade s povinnosťami v oblasti vysielacích kvót, ktoré má tento rozhlasový vysielateľ. Po štvrté Mediálna rada uložila za každé z dvoch porušení zistených v týchto rozhodnutiach pokutu vo výške od 30000 HUF (približne 75 eur) do 36000 HUF (približne 90 eur), pričom podľa § 187 ods. 1 zákona o médiách dosahuje maximálna pokuta za opakované porušenie sumu 2000000 HUF (5420 eur), čo dokazuje, že uvedené porušenia sú menej závažnými porušeniami. Po piate Klubrádió zaplatil uložené pokuty a sankcia splnila svoj účel, pretože po uvedených rozhodnutiach už Mediálna rada nezistila, že by sa Klubrádió dopustil ďalších porušení.

137

V druhom rade Komisia tvrdí, že ak by sa § 48 ods. 7 zákona o médiách mal vykladať v tom zmysle, že automaticky vylučuje obnovenie práva poskytovať mediálne služby vo všetkých prípadoch, keď sa dotknutý poskytovateľ dopustil opakovaného porušenia, vrátane prípadov, keď bol viackrát v omeškaní s plnením svojej povinnosti predkladať údaje o vysielacích kvótach, bolo by toto ustanovenie v rozpore so zásadou proporcionality.

138

Takýto výklad uvedeného ustanovenia by totiž nenechal Mediálnej rade žiadnu voľnú úvahu na posúdenie bezvýznamnosti alebo nedostatočnej závažnosti dotknutého porušenia a súladu rozhodnutí týkajúcich sa obnovenia práva poskytovať mediálne služby so zásadou proporcionality a mal by tak za následok, že Mediálna rada by bola nútená prijímať rozhodnutia, ktoré sú s touto zásadou nezlučiteľné.

142

Pokiaľ ide v druhom rade o to, že § 48 ods. 7 zákona o médiách údajne porušuje zásadu proporcionality, Maďarsko tvrdí, že právo Únie nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje podmienky pre vylúčenie možnosti obnoviť právo poskytovať mediálne služby tak, že neexistuje priestor pre voľnú úvahu, pretože objektívne podmienky stanovené vopred v zákone vylučujú možnosť svojvoľného a diskriminačného uplatňovania práva.

143

Kritériá pre odmietnutie obnoviť právo poskytovať mediálne služby definované v zákone o médiách sú teda objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané, pretože takéto obnovenie je vylúčené len v prípade závažných alebo opakovaných porušení, ktoré boli zistené právoplatnými rozhodnutiami.

144

Primeranosť je zabezpečená tým, že – ako vyplýva z § 187 ods. 5 zákona o médiách – menej závažné porušenia nemôžu predstavovať opakované porušenia. Podobne zákonná definícia kumulatívnych podmienok, na základe ktorých možno porušenie kvalifikovať ako „opakované porušenie“, prostredníctvom zásady progresivity zaručuje, že k odmietnutiu obnoviť právo poskytovať mediálne služby môže dôjsť len v prípadoch najzávažnejších a najevidentnejších porušení.

148

V tejto súvislosti Maďarsko spochybňuje tvrdenie Komisie, že porušenia zistené v rozhodnutiach č. 354/2017 a 1224/2017 sú menej závažnými porušeniami.

149

Po prvé skutočnosť, že uložené pokuty sú nízke, nepreukazuje, že ide o menej závažné porušenia. Výška týchto pokút neposkytuje žiaden údaj o závažnosti dotknutých porušení, najmä vzhľadom na to, že chýbajú porovnateľné údaje. Okrem toho pri určovaní tejto výšky Mediálna rada zohľadnila finančnú situáciu vysielateľa Klubrádió, aby neuložila sankciu, ktorá by znemožnila alebo sťažila prevádzku tohto rozhlasového vysielateľa, a to nielen v súlade so zásadami proporcionality a progresivity, ale aj s procesnými predpismi, ktoré sa uplatňovali ku dňu prijatia rozhodnutí č. 354/2017 a č. 1224/2017.

150

Po druhé tvrdenie Komisie, že v čase skutkov zakladajúcich dané porušenia § 22 ods. 8 zákona o médiách neupravoval lehotu na splnenie povinnosti predkladať údaje o vysielacích kvótach, je nesprávne. Vnútroštátny zákonodarca totiž zmenil toto ustanovenie s účinnosťou od 3. augusta 2011 a stanovil, že „poskytovatelia mediálnych služieb sú povinní každý mesiac poskytovať Mediálnej rade údaje umožňujúce monitorovať dodržiavanie vysielacích kvót“. Skutočnosť, že v konaniach, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutí č. 354/2017 a č. 1224/2017, Klubrádió neformuloval žiadne vyhlásenie ani námietku týkajúce sa údajnej neexistencie lehoty na účely splnenia tejto povinnosti a že nepodal žalobu proti týmto rozhodnutiam, preukazuje, že vedel o svojich povinnostiach v oblasti predkladania údajov o vysielacích kvótach, ako aj o rozhodovacej praxi Mediálnej rady v tejto súvislosti.

2) Posúdenie Súdnym dvorom

i) O uplatniteľnosti článku 10 smernice o povolení

154

V žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality Komisia tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí a prípadne § 48 ods. 7 zákona o médiách nie sú v súlade so zásadou proporcionality, tak ako je vyjadrená nielen v článkoch 5 a 7 smernice o povolení, v článku 9 rámcovej smernice a v článku 4 smernice o hospodárskej súťaži, ale aj v článku 10 smernice o povolení.

155

Ako bolo uvedené v bodoch 74 a 75 tohto rozsudku, články 5 a 7 smernice o povolení, článok 9 rámcovej smernice a článok 4 smernice o hospodárskej súťaži definujú pravidlá týkajúce sa udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií.

ii) O pôsobnosti § 48 ods. 7 písm. a) zákona o médiách

159

Ako vyplýva z bodov 137 až 139 tohto rozsudku, žalobný dôvod založený na tom, že Maďarsko porušilo zásadu proporcionality, sa zakladá na argumentácii Komisie, ktorá vychádza z dvoch alternatívnych predpokladov. Podľa prvého predpokladu § 48 ods. 7 zákona o médiách dáva Mediálnej rade pri prijímaní rozhodnutí o žiadostiach o obnovenie práva poskytovať mediálne služby voľnú úvahu na posúdenie závažnosti a opakovaného charakteru porušení, ktorých sa dopustil dotknutý poskytovateľ, takže v rozpore so zásadou proporcionality je len rozhodnutie o zamietnutí, keďže v takom prípade vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 136 tohto rozsudku Mediálna rada porušila túto zásadu pri výkone svojej voľnej úvahy. Podľa druhého predpokladu toto ustanovenie neposkytuje Mediálnej rade takúto voľnú úvahu, takže uvedenú zásadu porušuje uvedené ustanovenie samotné, pretože vedie k prijatiu rozhodnutí, ktoré sú s ňou v rozpore.

160

Najprv preto treba so zreteľom na informácie obsiahnuté v spise predloženom Súdnemu dvoru určiť pôsobnosť, ktorá je v maďarskom práve priznaná § 48 ods. 7 zákona o médiách.

161

Z vysvetlení, ktoré Maďarsko poskytlo počas písomnej časti konania, vyplýva, že § 48 ods. 7 zákona o médiách sa vykladá v tom zmysle, že pri prijímaní takých rozhodnutí o žiadostiach o obnovenie práva poskytovať mediálne služby, ako je rozhodnutie o zamietnutí, Mediálna rada nemá žiadnu voľnú úvahu na posúdenie závažnosti porušení, ktorých sa dopustil dotknutý poskytovateľ, a opakovaného charakteru týchto porušení. Mediálna rada overuje iba to, či počas doby platnosti práva, o ktorého obnovenie sa žiada, prijala voči tomuto poskytovateľovi právoplatné rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že sa dopustil závažného alebo opakovaného porušenia. V prípade kladnej odpovede je podľa tohto ustanovenia povinná odmietnuť obnovenie tohto práva. Z týchto vysvetlení tiež vyplýva, že Mediálna rada posudzuje a v prípade potreby konštatuje závažnosť alebo opakovaný charakter porušení, ktorých sa dopustil dotknutý poskytovateľ, pri prijímaní takých rozhodnutí týkajúcich sa konaní o uložení sankcie, ako sú rozhodnutia č. 354/2017 a 1224/2017.

164

Dokumenty predložené účastníkmi konania potvrdzujú, že § 48 ods. 7 zákona o médiách sa vykladá a uplatňuje v zmysle uvedenom v predchádzajúcom bode.

165

Predovšetkým Mediálna rada v rozhodnutí o zamietnutí totiž iba vymenúva právoplatné rozhodnutia prijaté v konaniach o uložení sankcie začatých proti vysielateľovi Klubrádió a uvádza, že v rozhodnutí č. 1224/2017 konštatovala porušenie povinnosti predkladať údaje o vysielacích kvótach týmto rozhlasovým vysielateľom a opakovaný charakter tohto porušenia.

166

169

Ako vyplýva z článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, vzhľadom na to, že rádiové frekvencie sú verejným majetkom s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou, členské štáty zabezpečujú efektívnu správu týchto rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby na svojom území v súlade s regulačnými úlohami podrobne stanovenými v regulačnom rámci Únie pre elektronické komunikácie a tak, aby sa dosiahli ciele definované najmä v článku 8 tejto smernice.

170

Podľa článku 4 bodu 2 smernice o hospodárskej súťaži, článku 5 ods. 2 druhého pododseku a článku 7 ods. 3 smernice o povolení, ako aj článku 9 ods. 1 rámcovej smernice musia byť práva na používanie rádiových frekvencií udeľované na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií (rozsudok z 26. júla 2017, Persidera, C‑112/16 , EU:C:2017:597 , bod 39 a citovaná judikatúra). Tieto kritériá, ktoré, ako bolo uvedené v bode 75 tohto rozsudku, sa uplatňujú pri obnovení týchto práv, sa musia okrem toho uplatňovať so zreteľom na ciele uvedené v článku 8 rámcovej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júla 2017, Europa Way a Persidera, C‑560/15 , EU:C:2017:593 , bod 72 ).

171

Z bodov 161 až 163 tohto rozsudku vyplýva, že § 48 ods. 7 zákona o médiách má za následok, že niektorí poskytovatelia, a to tí, u ktorých Mediálna rada právoplatným rozhodnutím konštatovala závažné alebo opakované porušenie príslušnej zmluvy o vysielaní alebo ustanovení zákona o slobode tlače alebo zákona o médiách, sú automaticky zbavení možnosti získať obnovenie svojho práva poskytovať mediálne služby, ktoré sa týka aj používania rádiovej frekvencie, ako bolo konštatované v rámci analýzy toho, či sa regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie uplatňuje na sporné vnútroštátne opatrenia.

175

Hoci je pravda, že zohľadnenie predchádzajúcich porušení zmluvy alebo právnej úpravy, ktorá sa uplatňuje na používanie rádiových frekvencií, pri posudzovaní žiadosti o obnovenie práv na používanie rádiových frekvencií môže prispieť k dosiahnutiu cieľa súvisiaceho s ich efektívnym využívaním a správou, zároveň platí, že miera, do akej môžu tieto porušenia poškodiť tento cieľ, závisí od ich závažnosti. Aby sa zabezpečilo, že zohľadnenie takýchto porušení nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa, musí byť prijaté rozhodnutie o žiadosti o obnovenie týchto práv na používanie primerané závažnosti predchádzajúceho porušenia.

176

V tomto prípade treba uviesť, že § 48 ods. 7 zákona o médiách nestanovuje, že existencia predchádzajúcich porušení príslušnej zmluvy o vysielaní, zákona o médiách alebo zákona o slobode tlače je jedným z kritérií, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní žiadosti o obnovenie práv na poskytovanie mediálnych služieb, ale že takéto obnovenie je automaticky vylúčené pre prevádzkovateľov, ktorí opakovane porušili túto zmluvu alebo tieto zákony, takže, ako to zdôraznila Komisia, uplatnenie tohto ustanovenia bráni týmto poskytovateľom pokračovať vo vysielaní ich obsahu na rádiovej frekvencii.

177

Odmietnutie obnoviť právo poskytovateľa, ktorý sa dopustil opakovaného porušenia, poskytovať mediálne služby môže byť preto primerané len vtedy, ak sa overí, že vzhľadom na závažnosť tohto porušenia je takéto odmietnutie nevyhnuté na zabezpečenie dosiahnutia cieľa, ktorým je efektívne využívanie a správa rádiových frekvencií.

181

Ustanovenie § 48 ods. 7 zákona o médiách preto tým, že Mediálnej rade ukladá, aby automaticky a vo všetkých prípadoch odmietla obnovenie práva poskytovať mediálne služby, keď sa dotknutý poskytovateľ dopustil opakovaného porušenia, pričom jej neposkytuje žiadnu voľnú úvahu, aby pri posudzovaní žiadostí o obnovenie tohto práva overila, či existuje primeranosť medzi závažnosťou daného porušenia a závažnosťou dôsledkov, ktoré má toto odmietnutie pre prístup tohto poskytovateľa k rádiovým frekvenciám, porušuje požiadavku vyplývajúcu z článku 4 bodu 2 smernice o hospodárskej súťaži, z článku 5 ods. 2 druhého pododseku a z článku 7 ods. 3 smernice o povolení, ako aj z článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, podľa ktorých sa obnovenie práv na používanie rádiových frekvencií musí zakladať na primeraných kritériách.

182

Bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tvrdenia Komisie uvedené v bode 136 tohto rozsudku, treba teda konštatovať, že keďže rozhodnutie o zamietnutí bolo prijaté podľa § 48 ods. 7 zákona o médiách, a teda na základe vnútroštátnej úpravy týkajúcej sa udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií, ktorá nespĺňa požiadavku proporcionality stanovenú v ustanoveniach práva Únie uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, toto rozhodnutie porušuje aj túto požiadavku.

183

Žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, tak ako je vyjadrená v článkoch 5 a 7 smernice o povolení, v článku 4 smernice o hospodárskej súťaži a v článku 9 rámcovej smernice, je preto dôvodný.

Komisia odkazuje na údaje uvedené v tabuľke dôvodov odmietnutia, z ktorých vyplýva, že Mediálna rada s výnimkou prípadu Klubrádió nikdy neodmietla obnovenie práva poskytovať mediálne služby výlučne z dôvodu, že dotknutý poskytovateľ nesplnil svoju povinnosť predkladať údaje o vysielacích kvótach.

186

Komisia okrem toho tvrdí, že niektorí rozhlasoví vysielatelia, a to Inforádio, Rádió Smile a Kun‑Média, získali obnovenie svojho práva poskytovať mediálne služby napriek tomu, že sa dopustili porušení porovnateľných s porušeniami, ktorých sa dopustil Klubrádió, alebo dokonca závažnejších.

187

Maďarsko tvrdí, že maďarské ustanovenia zaručujú transparentnosť, objektivitu a zákaz diskriminácie tým, že stanovujú objektívne kritériá, ktoré sa vzťahujú na všetkých poskytovateľov mediálnych služieb na účely získania obnovenia ich práva poskytovať mediálne služby.

188

Pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa vysielateľov Inforádió, Rádió Smile a Kun‑Média, Maďarsko tvrdí, že skutkový stav, ktorý bol základom týchto rozhodnutí, sa líši od skutkového stavu v prípade Klubrádió a že postupy, ktoré viedli k prijatiu uvedených rozhodnutí, prebiehali v inom právnom kontexte, takže nie sú porovnateľné s postupom, ktorý prebehol v rámci obnovenia práva vysielateľa Klubrádió poskytovať mediálne služby. Okrem toho, keďže Komisia nešpecifikovala, či vyhodnotila všetky rozhodnutia, ktoré možno zohľadniť na účely preukázania diskriminácie, alebo či na tieto účely možno zohľadniť len rozhodnutia, ktoré uviedla, sú rozhodnutia týkajúce sa vysielateľov Inforádió, Rádió Smile a Kun‑Média iba príkladmi. Navyše vzhľadom na to, že Komisia k svojej žalobe priložila iba jedno z týchto rozhodnutí, a to rozhodnutie týkajúce sa vysielateľa Kun‑Média, Súdny dvor nie je schopný overiť, či sú dané situácie porovnateľné. Komisia teda v žiadnom prípade nepreukázala, že rozhodovacia prax Mediálnej rady bola skutočne diskriminačná.

190

Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie.

2) Posúdenie Súdnym dvorom

191

Podľa článku 4 bodu 2 smernice o hospodárskej súťaži, článku 5 ods. 2 druhého pododseku a článku 7 ods. 3 smernice o povolení, ako aj článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, musia kritériá udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií rešpektovať zásadu zákazu diskriminácie.

195

Ako preto konštatoval generálny advokát v bode 65 svojich návrhov, dôkazné prostriedky predložené Komisiou neumožňujú preukázať, že rozhodnutie o zamietnutí diskriminovalo vysielateľa Klubrádió.

196

Treba teda zamietnuť žalobný dôvod založený na porušení zásady zákazu diskriminácie, tak ako je vyjadrená v článkoch 5 a 7 smernice o povolení, v článku 4 smernice o hospodárskej súťaži a v článku 9 rámcovej smernice.

c)

O žalobnom dôvode založenom na včasnom neprijatí rozhodnutia o zamietnutí

Mediálna rada okrem toho údajne porušila aj zásadu riadnej správy vecí verejných, keďže dodržiavanie lehôt je výrazom tejto zásady.

200

Maďarsko tvrdí, že postup, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia o zamietnutí, nie je postupom prideľovania rádiových frekvencií, ale postupom obnovenia práva poskytovať mediálne služby. Žiadne ustanovenie práva Únie však nestanovuje lehotu na obnovenie tohto práva.

201

Maďarsko už nadbytočne spresňuje, že § 48 ods. 5 zákona o médiách upravuje presné lehoty tak na podanie žiadosti o obnovenie uvedeného práva, ako aj na prijatie rozhodnutí o takejto žiadosti. Tieto lehoty umožňujú zaručiť nielen to, že tieto rozhodnutia budú prijaté včas, ale aj to, že nemôže dôjsť k situácii, v ktorej by Mediálna rada vyhovela tejto žiadosti pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá príslušná zmluva o vysielaní, a následne by sa zistilo, že dotknutý poskytovateľ mediálnych služieb sa dopustil porušenia, ktoré vylučuje takéto obnovenie.

202

205

Keďže však, ako bolo uvedené v bode 31 tohto rozsudku, Klubrádió podal túto žiadosť 8. novembra 2019 a rozhodnutie o zamietnutí je z 8. septembra 2020, treba konštatovať, že toto rozhodnutie bolo prijaté desať mesiacov po podaní uvedenej žiadosti, a teda dlho po uplynutí lehoty stanovenej v článku 5 ods. 3 smernice o povolení.

206

Vzhľadom na pôsobnosť § 48 ods. 7 zákona o médiách a spôsob, akým sa toto ustanovenie uplatňuje v Maďarsku, treba dodať, že pri prijatí rozhodnutia o zamietnutí mala Mediálna rada overiť iba to, či počas trvania zmluvy Klubrádió o vysielaní prijala voči tomuto rozhlasovému vysielateľovi právoplatné rozhodnutie, v ktorom konštatovala, že došlo k závažnému alebo opakovanému porušeniu. Za týchto okolností neexistuje žiadne rozumné vysvetlenie, ktoré by mohlo odôvodniť omeškanie približne osem a pol mesiaca pri prijatí rozhodnutia o zamietnutí.

207

V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako už konštatoval Súdny dvor, že keď členský štát vykonáva právo Únie, v konaní vedenom príslušným vnútroštátnym orgánom sa uplatňujú požiadavky vyplývajúce zo zásady riadnej správy vecí verejných ako všeobecnej zásady práva Únie, najmä právo každého na prejednanie jeho veci v primeranej lehote (rozsudok zo 6. marca 2025, Obština Veliko Tarnovo a Obština Belovo, C‑471/23 a C‑477/23 , EU:C:2025:155 , bod 73 a citovaná judikatúra).

–

z článkov 5 a 7 smernice o povolení, z článku 4 smernice o hospodárskej súťaži, z článku 9 rámcovej smernice a zo zásady proporcionality, po prvé tým, že Mediálna rada prijala rozhodnutie o zamietnutí, ktorým odmietla vysielateľovi Klubrádió obnovenie jeho práva na využívanie rádiového spektra; po druhé tým, že prijalo § 48 ods. 7 zákona o médiách, ktorý automaticky vylučuje obnovenie práv na využívanie rádiového spektra na FM rozhlasové vysielanie, ak držiteľ opakovane porušil svoju povinnosť predkladať údaje o vysielacích kvótach, a to aj v prípade, keď spáchané porušenia nie sú závažné, sú čisto formálne a už za ne boli uložené pokuty, ktoré následne viedli k úplnému splneniu povinností; a po tretie tým, že takto neprimerane znemožnilo vysielateľovi Klubrádió pokračovať v jeho činnosti v oblasti rozhlasového vysielania, a

–

z článku 5 ods. 3 smernice o povolení a zo zásady riadnej správy vecí verejných tým, že prijalo rozhodnutie o zamietnutí dlho po uplynutí šesťtýždňovej lehoty upravenej v tomto ustanovení.

2.

O žalobných dôvodoch týkajúcich sa spornej výzvy na predkladanie ponúk a rozhodnutia o neplatnosti

1) Argumentácia účastníkov konania

212

Komisia tvrdí, že rozhodnutie o neplatnosti, ktoré sa zakladá na troch dôvodoch, je v rozpore so zásadami transparentnosti a proporcionality uvedenými v článku 5 ods. 2 smernice o povolení a v článku 45 smernice 2018/1972.

213

Pokiaľ ide o prvý dôvod neplatnosti, Komisia uvádza, že v súlade so spornou výzvou na predkladanie ponúk boli uchádzači povinní priložiť k svojim ponukám formulár, ktorý v bode III.2 obsahoval plánovanú týždennú programovú skladbu presne uvádzajúcu dĺžku každej relácie a v bode III.3 názov každej relácie, jej stručný opis a dĺžku.

214

217

Okrem toho, aj keby reláciu „Reggeli Gyors ismétlés“ nebolo možné považovať za reprízu, Mediálna rada mohla požiadať Klubrádió, aby doplnil chýbajúci opis. Nemožnosť doplniť údaje týkajúce sa programovej skladby, ktorá podľa Mediálnej rady vyplýva z bodu 1.11.10.3 spornej výzvy na predkladanie ponúk, porušuje zásadu proporcionality, keďže uchádzačom neumožňuje opraviť nepresnosti, aj keby boli len menšie a čisto formálneho charakteru, ani rozptýliť pochybnosti Mediálnej rady.

218

Pokiaľ ide o druhý dôvod neplatnosti, z rozhodnutia o neplatnosti vyplýva, že v týždennej programovej skladbe uvedenej v bode III.2 formulára, ktorý predložil Klubrádió, bola uvedená relácia nazvaná „Kovátsműhely“ v dĺžke 45 minút, zatiaľ čo v bode III.3 tohto formulára bola pre túto reláciu uvedená dĺžka 50 minút. Mediálna rada konštatovala, že v súlade s bodom 1.11.10.3 spornej výzvy na predkladanie ponúk nemožno tento rozpor napraviť.

219

Podľa názoru Komisie sa uvedenie týchto dvoch rôznych dĺžok relácie javí ako obyčajná administratívna chyba, ktorej oprava by nemala žiadny vplyv na podstatné časti prihlášky vysielateľa Klubrádió. Neplatnosť prihlášky na základe takejto chyby namiesto požiadania uchádzača o spresnenie je teda v rozpore so zásadou proporcionality.

223

Podľa názoru Komisie prijatím rozhodnutia o neplatnosti na základe dôvodu uvedeného v bode 220 tohto rozsudku Mediálna rada v prvom rade porušila požiadavku transparentnosti stanovenú v článku 5 ods. 2 smernice o povolení a v článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972, pretože sa opierala o kritériá hodnotenia obsahu prihlášok, ktoré neboli uvedené v spornej výzve na predkladanie ponúk. Podmienky prípustnosti prihlášok totiž neodkazovali na osobitnú požiadavku finančnej životaschopnosti týkajúcu sa stavu vlastného imania dotknutého podniku.

224

V druhom rade je zamietnutie prihlášky vysielateľa Klubrádió neprimerané, pretože sa zakladá na hypotetických tvrdeniach. Mediálna rada sa totiž domnievala, že stabilné fungovanie vysielateľa Klubrádió nie je zaručené preto, lebo podľa účinných maďarských právnych predpisov môže byť spoločnosť, ktorá má záporné vlastné imanie, z úradnej moci vymazaná z obchodného registra. Podľa Komisie však skutočnosť, že Klubrádió počas piatich rokov pred podaním svojej prihlášky fungoval so stratou, sama osebe neznamená, že tento uchádzač nebude v budúcnosti finančne životaschopný, keďže nebol nútený prerušiť svoju programovú službu a nebol vymazaný z obchodného registra.

225

Mediálna rada okrem toho nezohľadnila opatrenia, ktoré Klubrádió prijal na nápravu stavu svojho vlastného imania. V tejto súvislosti Mediálna rada odmietla systém, v ktorom náklady vysielateľa Klubrádió uhrádza jeho vlastník a sponzori, s tvrdením, že Klubrádió v minulosti nebol schopný hradiť svoje prevádzkové náklady zo svojho čistého obratu.

229

Pripustiť, aby v prípade vopred záväzne definovaného nedostatku, ktorý spôsobuje neplatnosť dotknutej ponuky, Mediálna rada mohla v závislosti od povahy nedostatku a na základe vlastného subjektívneho hodnotenia rozhodnúť, či treba uplatniť právne dôsledky neplatnosti, by podľa Maďarska bolo v rozpore so zásadami právneho štátu a právnej istoty, ako aj s požiadavkou transparentného, objektívneho a nediskriminačného hodnotenia.

230

Maďarsko okrem toho spochybňuje argumentáciu Komisie, že nedostatky týkajúce sa relácií „Reggeli Gyors ismétlés“ a „Kovátsműhely“ boli menšieho významu a mali len formálnu a administratívnu povahu.

231

V prípade relácie „Reggeli Gyors ismétlés“ totiž Klubrádió nerešpektoval podmienku platnosti uvedenú v bode 2.5.5.2 spornej výzvy na predkladanie ponúk, ktorý upravuje povinnosť opísať všetky relácie uvedené v týždennej programovej skladbe. V tejto súvislosti Maďarsko zdôrazňuje, že táto relácia sa nemá považovať za reprízu relácie „Reggeli Gyors“, ale za odlišnú reláciu v zmysle spornej výzvy na predkladanie ponúk, keďže medzi oboma reláciami je celkový rozdiel 825 minút a v prípade obyčajnej reprízy by reprízovaná relácia mala byť úplne identická s pôvodnou reláciou. Keďže však chýbajú podrobnosti o relácii, ktorú nemožno považovať za „reprízu“, dotknutá ponuka neumožňuje vecné hodnotenie, pretože neumožňuje overiť dodržanie záväzkov v oblasti vysielacích kvót.

235

Opis finančnej a ekonomickej situácie uchádzača a predloženie jeho finančného, hospodárskeho a výhľadového plánu sú teda požiadavkami, ktoré na tento účel stanovuje sporná výzva na predkladanie ponúk. Nemožno tak uznať, že dôvod neplatnosti týkajúci sa podnikateľského a finančného plánu vysielateľa Klubrádió a kritériá na posúdenie tohto dôvodu nie sú transparentné.

236

Po druhé tvrdenie Komisie, že Mediálna rada zohľadnila kritériá posúdenia, ktoré neboli uvedené v spornej výzve na predkladanie ponúk, je neopodstatnené, keďže táto výzva, ktorá doslovne preberá ustanovenia zákona o médiách, upravuje kritériá posudzovania ponúk, pravidlá týkajúce sa ich obsahovej neplatnosti, kritériá spôsobilosti ponúk, podmienky overovania ich formálnej neplatnosti, požiadavky týkajúce sa podnikateľského plánu a finančného plánu, ako aj požiadavky týkajúce sa vyhlásení uchádzačov v bodoch 1.11.6, 1.11.9, 2.1.4 až 2.1.6, 2.2, 2.5.4 a 2.5.8.

237

Po tretie podľa Maďarska Komisia nesprávne tvrdí, že posúdenia vykonané Mediálnou radou v rozhodnutí o neplatnosti v súvislosti s finančnou situáciou vysielateľa Klubrádió sú neprimerané.

241

Okrem toho stav vlastného imania nie je otázkou subjektívneho posúdenia, ale objektívnou otázkou, v súvislosti s ktorou možno konštatovať, že Klubrádió sa počas niekoľkých rokov vedome dopúšťal porušenia zákona, ktoré možno pripísať iba tomuto vysielateľovi, ako to dokazuje audítorská správa priložená k jeho ročnej účtovnej závierke. Podnikateľský plán, finančný plán a súvaha, ktoré bol tento rozhlasový vysielateľ povinný predložiť v súlade so spornou výzvou na predkladanie ponúk, však nepreukazujú, že by Klubrádió túto situáciu napravil v primeranej lehote.

242

Maďarsko napokon tvrdí, že tvrdenie Komisie, že majitelia Klubrádió prijali primerané opatrenia na nápravu záporného vlastného imania tohto rozhlasového vysielateľa, nie je opodstatnené. Vyhlásenia týkajúce sa vlastného imania, financovania a vymáhania pohľadávok, ktoré urobila fyzická osoba, ktorá údajne vystupovala v mene uvedeného rozhlasového vysielateľa, sú totiž protirečivé, hypotetické a podmienené, takže nie sú v súlade so zákonnými požiadavkami a hodnotiacimi kritériami definovanými v pravidlách spornej výzvy na predkladanie ponúk.

243

Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie.

Okrem toho vo výberovom konaní zásada rovnosti zaobchádzania zaručuje uchádzačom rovnaké šance pri formulovaní znenia ich ponúk, čo znamená, že na tieto ponuky sa musia vzťahovať rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov. Cieľom povinnosti transparentnosti, ktorá je jej priamym dôsledkom, je zaručiť, že neexistuje riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného orgánu. Táto povinnosť vyžaduje, aby všetky podmienky a podrobnosti postupu prideľovania boli jasne, presne a jednoznačne formulované vo výzve na predkladanie ponúk, aby po prvé všetci priemerne informovaní a bežne obozretní uchádzači mohli pochopiť ich presný význam a vykladať ich rovnako a po druhé aby bol verejný orgán schopný skutočne posúdiť, či ponuky, ktoré mu boli predložené, spĺňajú kritériá, ktorými sa riadi udeľovanie takýchto práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2024, Luxone a Sofein, C‑403/23 a C‑404/23 , EU:C:2024:805 , bod 56 , ako aj citovanú judikatúru).

247

Napokon zásady transparentnosti a rovnosti zaobchádzania, ktorými sa riadia postupy prideľovania práv na používanie rádiových frekvencií, si vyžadujú, aby hmotnoprávne a procesné podmienky účasti na takýchto postupoch boli jasne vopred definované a uverejnené, najmä pokiaľ ide o povinnosti uchádzačov, aby uchádzači mohli presne poznať obmedzenia daného postupu a aby si boli istí, že tie isté požiadavky platia pre všetkých uchádzačov (pozri analogicky rozsudok z 26. septembra 2024, Luxone a Sofein, C‑403/23 a C‑404/23 , EU:C:2024:805 , bod 57 , ako aj citovanú judikatúru).

248

S prihliadnutím na túto judikatúru treba overiť, či, ako tvrdí Komisia, tri dôvody neplatnosti, na základe ktorých bola prihláška vysielateľa Klubrádió zamietnutá, sú v rozpore so zásadami proporcionality a transparentnosti v zmysle uvedenom Komisiou, takže tak rozhodnutie o neplatnosti, ako prípadne aj pravidlá spornej výzvy na predkladanie ponúk, ktoré boli základom pre jeho prijatie, sú rovnako v rozpore s týmito zásadami.

V tomto prípade nie je sporné, že body III.2 a III.3 formulára, ktorý predložil Klubrádió, obsahovali dve nezrovnalosti týkajúce sa relácií „Reggeli Gyors ismétlés“ a „Kovátsműhely“.

252

Pokiaľ ide v prvom rade o reláciu „Reggeli Gyors ismétlés“, zistená nezrovnalosť vyplývala z toho, že Klubrádió, ktorý považoval túto reláciu za „reprízu“ relácie „Reggeli Gyors“ v zmysle spornej výzvy na predkladanie ponúk, nevyplnil v jej prípade bod III.3 formulára, ktorý mal uvádzať najmä jej opis a dĺžku. Mediálna rada najprv v podstate konštatovala, že reláciu „Reggeli Gyors ismétlés“ nemožno považovať za „reprízu“ relácie „Reggeli Gyors“ v zmysle spornej výzvy na predkladanie ponúk, a preto mala byť opísaná v bode III.3 tohto formulára, a keďže tento chýbajúci opis sa týkal jednej z častí, ktoré sú predmetom hodnotenia, uvedených v bode 1.12.2.1 tejto výzvy na predkladanie ponúk, takže nemohol byť v súlade s požiadavkami bodu 1.11.10.3 uvedenej výzvy na predkladanie ponúk opravený ani uvedený do súladu, následne dospela k záveru, že táto nezrovnalosť musela mať za následok neplatnosť ponuky vysielateľa Klubrádió.

253

Treba však uviesť, že – ako vyplýva z rozhodnutia o neplatnosti – v súlade s pravidlami spornej výzvy na predkladanie ponúk je pojem „repríza“ definovaný tak, že sa týka „zaznamenaného zvukového materiálu, predtým odvysielaného v rámci relácie, ktorý môže byť reprízovaný bez osobitného technického zásahu“, zatiaľ čo pojem „relácia“ je definovaný tak, že sa týka „radu zvukov alebo pohybujúcich sa alebo statických obrazov so zvukom alebo bez zvuku, ktoré nezávisle od svojej dĺžky tvoria uzavretý celok v rámci programovej služby alebo katalógu zostaveného poskytovateľom mediálnych služieb“.

257

Treba však zohľadniť skutočnosť, že – ako uviedla Mediálna rada v rozhodnutí o neplatnosti – Klubrádió neurobil žiadnu chybu v prípade ostatných relácií uvedených v bodoch III.2 a III.3 formulára, ktorý predložil, najmä pokiaľ ide o ich dĺžku. Nezdá sa preto, že by rozdiel piatich minút v dĺžke relácie „Kovátsműhely“, ktorý vyplýva z týchto bodov, mal akýkoľvek vplyv na ostatné relácie uvedené v programovej skladbe, ktorú predložil.

258

Treba sa teda domnievať, že takýto rozdiel zodpovedá chybe v písaní, ktorá tak môže patriť medzi opraviteľné a bezvýznamné chyby uvedené v bode 228 tohto rozsudku.

259

V dôsledku toho treba vzhľadom na posúdenie uvedené v bode 250 tohto rozsudku konštatovať, že nezrovnalosti týkajúce sa relácií „Reggeli Gyors ismétlés“ a „Kovátsműhely“ malo byť možné opraviť.

262

Treba poznamenať, že tak stav vlastného imania, ako aj údaje o čistom obrate sú kritériami súvisiacimi s finančnou životaschopnosťou podniku.

263

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že je pravda, že sporná výzva na predkladanie ponúk v bode 1.8.2 uvádzala pravidlá týkajúce sa podmienok finančnej životaschopnosti uchádzačov, ktorých nedodržanie v ktorejkoľvek fáze tohto výberového konania malo za následok neplatnosť ponuky podľa bodu 1.11.7 písm. a) uvedenej výzvy na predkladanie ponúk.

264

Tento bod 1.8.2 však vyžadoval, aby uchádzači po prvé nemali žiadne dlhy na cle alebo príspevkoch na sociálne zabezpečenie viac ako 60 dní po splatnosti, žiadne dlhy na dani po splatnosti uvedené v registroch ústrednej daňovej správy ani žiadne splatné platobné povinnosti voči špecializovanému štátnemu fondu; po druhé aby voči nim nebolo vedené konkurzné konanie, neboli v likvidácii ani voči nim nebolo vedené žiadne iné konanie smerujúce k ich zrušeniu; po tretie aby počas piatich rokov pred zverejnením výzvy na predkladanie ponúk voči nim nebolo prijaté právoplatné správne rozhodnutie, ktorým by sa konštatovalo závažné porušenie majúce za následok nedodržanie zmluvy o vysielaní, a aby ani Mediálna rada nevypovedala túto zmluvu; a po štvrté aby nemali žiadne splatné dlhy voči Mediálnej rade.

268

Ako uviedol generálny advokát v bode 79 svojich návrhov, použitie kritéria súvisiaceho s finančnou životaschopnosťou uchádzačov ako dôvodu neplatnosti založeného na nespôsobilosti uchádzača na účely dosiahnutia cieľa sledovaného spornou výzvou na predkladanie ponúk, hoci toto kritérium nie je súčasťou kritérií tejto životaschopnosti stanovených v danej výzve a nemožno ho logicky odvodiť zo žiadneho pravidla, ktoré obsahuje, za týchto okolností nespĺňa požiadavky súvisiace so zásadou transparentnosti, ako sú spresnené v judikatúre citovanej v bodoch 246 a 247 tohto rozsudku.

269

Navyše bez ohľadu na uvedené, za okolností, keď životaschopnosť dotknutého prevádzkovateľa nie je spochybnená, by prijatie pravidla umožňujúceho Mediálnej rade konštatovať neplatnosť ponuky uchádzača z dôvodu záporného vlastného imania a nemožnosti hradiť svoje výdavky iba zo svojho čistého obratu bolo v rozpore so zásadou proporcionality. Vzhľadom na rozmanitosť možných zdrojov financovania rozhlasového vysielateľa totiž toto pravidlo ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby bol na mediálnom trhu prítomný rozhlasový vysielateľ, ktorého fungovanie je stabilné a predvídateľné.

270

V tomto prípade vzhľadom na skutočnosť, že Klubrádió pôsobí v oblasti elektronických komunikácií, že od roku 1999 vysielal svoj obsah na rádiových frekvenciách a že napriek svojmu zápornému vlastnému imaniu, konštatovanému v rozhodnutí o neplatnosti, nebol nikdy nútený prerušiť svoju činnosť, nemožno dôvodne usudzovať, že zamietnutie ponuky, ktorú predložil, z dôvodu jeho záporného vlastného imania bolo nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby bol na mediálnom trhu prítomný rozhlasový vysielateľ, ktorého fungovanie je stabilné a predvídateľné.

274

Bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné tvrdenia Komisie, najmä tvrdenie týkajúce sa údajnej arbitrárnosti dotknutého dôvodu neplatnosti a rozhodnutia o neplatnosti s prihliadnutím na rozhodnutia prijaté v minulosti voči iným uchádzačom, treba teda konštatovať, že sporná výzva na predkladanie ponúk je v rozpore so zásadami transparentnosti a proporcionality, keďže umožňuje Mediálnej rade, aby na základe jej bodu 1.11.9.2 písm. c) konštatovala neplatnosť ponuky uchádzača z dôvodu, že má záporné vlastné imanie a nemôže hradiť svoje výdavky iba zo svojho čistého obratu. To isté platí pre rozhodnutie o neplatnosti, najmä s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa situácie vysielateľa Klubrádió.

275

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení zásad transparentnosti a proporcionality, ako sú vyjadrené v článku 5 ods. 2 smernice o povolení a v článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972, je dôvodný.

b)

O žalobnom dôvode založenom na včasnom neprijatí rozhodnutia o neplatnosti

278

Na svoju obranu Maďarsko najprv tvrdí, že aj keby sa na spornú výzvu na predkladanie ponúk vzťahoval regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie, argumentácia Komisie nie je opodstatnená, keďže lehota šiestich týždňov stanovená v článku 5 ods. 3 smernice o povolení môže byť podľa článku 7 ods. 4 tejto smernice predĺžená až na osem mesiacov v súťažných alebo porovnávacích výberových konaniach.

279

Maďarsko ďalej zdôrazňuje, že Mediálna rada uskutočnila sporné výberové konanie počas obdobia od 4. novembra 2020 do 10. marca 2021, t. j. za niečo viac ako štyri mesiace, a to napriek odstráneniu vád a pozastaveniu konania, čo predstavuje polovicu obdobia trvania výberového konania stanoveného v smernici 2018/1972.

280

Maďarsko okrem toho pripomína, že predmetom sporného výberového konania bolo právo, v súvislosti s ktorým Klubrádió podal žiadosť o obnovenie, takže nebolo možné zorganizovať výberové konanie na udelenie tohto práva pred posúdením tejto žiadosti a prijatím rozhodnutia o nej. Mediálna rada však začala pripravovať spornú výzvu na predkladanie ponúk ihneď po vydaní rozhodnutia o zamietnutí.

Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie týkajúce sa efektívnej správy a používania rádiových frekvencií, treba spresniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Maďarsko, zo žaloby Komisie vyplýva, že táto inštitúcia nevytýka tomuto členskému štátu, že prijal rozhodnutie o neplatnosti v lehote presahujúcej lehotu stanovenú regulačným rámcom Únie pre elektronické komunikácie, a to osem mesiacov, v súlade s článkom 7 ods. 4 smernice o povolení.

284

Komisia totiž v podstate tvrdí, že vzhľadom na omeškanie pri prijatí rozhodnutia o zamietnutí Mediálna rada uverejnila spornú výzvu na predkladanie ponúk až 4. novembra 2020, takže mala málo času na ukončenie výberového konania pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá zmluva Klubrádió o vysielaní, t. j. 14. februára 2021. Z toho vyplýva, že Maďarsko nepodporilo efektívne využívanie rádiového spektra ani nezabezpečilo efektívnu správu rádiových frekvencií, čím nerešpektovalo článok 8 ods. 2 písm. d) a článok 9 ods. 1 rámcovej smernice, ako ani zásadu riadnej správy vecí verejných.

285

Toto tvrdenie Komisie sa v konečnom dôsledku týka toho, že vnútroštátne orgány nevynaložili náležitú starostlivosť pri správe frekvencie 92,9 MHz v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z ustanovení a zásady uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

286

Nečinnosť alebo pomalosť pri organizovaní postupov na udelenie práv na používanie rádiových frekvencií však môžu ohroziť efektivitu správy a využívania rádiového spektra.

290

V tomto prípade nie je sporné, že 8. novembra 2019 Klubrádió podal žiadosť o obnovenie svojej zmluvy o vysielaní, že rozhodnutie o zamietnutí bolo prijaté 8. septembra 2020, že sporné výberové konanie bolo vyhlásené 4. novembra 2020, že zmluva Klubrádió o vysielaní sa skončila 14. februára 2021, že rozhodnutie o neplatnosti, ktorým bolo sporné výberové konanie vyhlásené za neúspešné, bolo prijaté 10. marca 2021 a že dočasné správne zmluvy boli podpísané 30. marca 2021 s Közösségi Rádiózásért Egyesület na poskytovanie mediálnych služieb na frekvencii 92,9 MHz na obdobie od 3. mája do 29. októbra 2021. Táto frekvencia sa tak nemohla používať v období od 15. februára do 3. mája 2021.

291

Ako bolo uvedené v bode 205 tohto rozsudku, rozhodnutie o zamietnutí bolo prijaté v lehote desiatich mesiacov, hoci v súlade s článkom 5 ods. 3 smernice o povolení malo byť prijaté v lehote šiestich týždňov odo dňa, keď bola Mediálnej rade doručená táto žiadosť. Z toho vyplýva, že toto rozhodnutie bolo prijaté s omeškaním približne osem a pol mesiaca bez akéhokoľvek rozumného vysvetlenia, ktoré by takéto omeškanie mohlo odôvodniť, ako bolo tiež uvedené v bode 206 tohto rozsudku.

292

Tvrdenie Komisie založené na porušení článku 8 ods. 2 písm. d) a článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, ako aj zásady riadnej správy vecí verejných je preto dôvodné.

296

Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenie týkajúce sa potrieb užívateľov so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami, treba pripomenúť, že článok 8 ods. 2 písm. a) rámcovej smernice ukladá národným regulačným orgánom povinnosť podporovať súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a služieb tým, že zabezpečia, aby užívatelia, vrátane osôb so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami, mali maximálne výhody z hľadiska výberu, ceny a kvality.

297

Podľa Komisie Mediálna rada tým, že vzhľadom na neodôvodnené prekročenie lehoty stanovenej v článku 5 ods. 3 smernice o povolení na prijatie rozhodnutí o udelení práv na používanie rádiových frekvencií nenáležite zdržala začatie sporného výberového konania, takže toto konanie nebolo možné ukončiť pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá zmluva s vysielateľom Klubrádió, nenaplnila potreby osôb so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami.

298

Záver

301

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba čiastočne vyhovieť druhej skupine žalobných dôvodov týkajúcich sa spornej výzvy na predkladanie ponúk a rozhodnutia o neplatnosti a určiť, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú:

–

z článku 5 ods. 2 smernice o povolení a z článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972, tým, že v spornej výzve na predkladanie ponúk a v rozhodnutí o neplatnosti Mediálna rada stanovila neprimerané podmienky na udelenie práv na využívanie rádiového spektra, nestanovila vopred kritériá na udelenie týchto práv, neupravila nijakú mieru voľnej úvahy umožňujúcu posúdiť závažnosť a význam chýb, ktoré mohli byť prípadne obsiahnuté v dokumentácii predloženej uchádzačmi a mohli viesť k ich vylúčeniu, a nevzala do úvahy, že chyby obsiahnuté v ponuke, ktorú predložil Klubrádió, boli menšieho významu, a

–

Argumentácia účastníkov konania

303

Komisia uvádza, že § 65 ods. 11 zákona o médiách neumožňuje Mediálnej rade uzavrieť dočasnú správnu zmluvu s podnikmi, ktorým bola vzhľadom na to, že sa dopustili menej závažných, ale opakovaných porušení, odobratá možnosť obnoviť svoje právo na používanie rádiových frekvencií. Naproti tomu § 55 ods. 1 písm. c) tohto zákona zakazuje účasť na novom výberovom konaní len podnikom, ktoré sa v priebehu piatich rokov pred zverejnením výzvy na predkladanie ponúk dopustili závažného porušenia pri plnení svojej zmluvy o vysielaní alebo ktorých zmluvu o vysielaní vypovedala Mediálna rada. Opakované porušenie teda nie je relevantné na účely účasti na takomto konaní.

304

Komisia sa v prvom rade domnieva, že nerovnosť zaobchádzania zavedená v § 65 ods. 11 a § 55 ods. 1 písm. c) zákona o médiách vo vzťahu k poskytovateľom mediálnych služieb v závislosti od toho, či ich právo poskytovať mediálne služby bolo alebo nebolo v minulosti obnovené, nie je odôvodnená objektívnymi faktormi, a preto predstavuje diskrimináciu.

305

Komisia napokon zdôrazňuje, že v dôsledku spornej vnútroštátnej právnej úpravy Klubrádió nemohol uzavrieť dočasnú správnu zmluvu a jeho frekvencia zostala nevyužitá od 15. februára do 3. mája 2021. Udelenie dočasného práva na používanie by však bolo v súlade s povinnosťou zabezpečiť efektívnu správu rádiového spektra a s požiadavkami predvídateľnosti a konzistentnosti pri predlžovaní a zmene práv na využívanie rádiového spektra, ako aj s požiadavkami istoty, konzistentnosti a predvídateľnosti regulácie, ktoré sú stanovené v článku 45 ods. 1 a v článku 45 ods. 2 písm. c) a g) smernice 2018/1972.

309

Maďarsko najprv uvádza, že vzhľadom na to, že Mediálnej rade nebola predložená žiadosť Klubrádió o uzavretie dočasnej správnej zmluvy, nemohol tento vysielateľ utrpieť žiadnu ujmu. Nemožno teda konštatovať žiadnu diskrimináciu.

310

Maďarsko ďalej tvrdí, že existenciu diskriminácie možno skúmať len vo vzťahu k porovnateľným právnym subjektom, právnym situáciám a skutočnostiam. To však nie je prípad situácií uvedených v § 65 ods. 11 a v § 55 ods. 1 písm. c) zákona o médiách.

311

Maďarsko navyše podotýka, že nie je možné porovnávať alebo spoločne vykladať podmienky pre obnovenie práva poskytovať mediálne služby a podmienky pre udelenie dočasného práva, pretože prípad uvedený v § 65 ods. 11 zákona o médiách môže nastať iba vtedy, ak právo už bolo obnovené. Ak poskytovateľ mediálnych služieb funguje za podmienok, ktoré vylučujú obnovenie jeho práva poskytovať mediálne služby, toto právo zanikne a tento poskytovateľ bude môcť získať nové právo vo výberovom konaní. Toto pravidlo sa uplatňuje rovnako na všetkých poskytovateľov mediálnych služieb, takže nedochádza k diskriminácii a uvedené pravidlo nie je neprimerané.

315

Pokiaľ ide napokon o tvrdenie Komisie, že v dôsledku spornej vnútroštátnej právnej úpravy zostala frekvencia 92,9 MHz nevyužitá, Maďarsko zdôrazňuje, že dočasné právo môže byť udelené až do ukončenia výberového konania. Táto frekvencia teda nebola používaná v období od 15. februára do 3. mája 2021 preto, lebo sporné výberové konanie nebolo úspešné a Klubrádió nepodal žiadosť o uzavretie dočasnej správnej zmluvy.

316

Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie.

b)

319

Ako bolo pripomenuté v bode 192 tohto rozsudku, v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora si zásada rovnosti zaobchádzania, ktorej osobitným výrazom je zásada zákazu diskriminácie, vyžaduje najmä to, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne.

320

Podľa vysvetlení, ktoré Komisia poskytla vo svojich písomných podaniach, uvádzané porušenie zásady zákazu diskriminácie vyplýva zo skutočnosti, že § 65 ods. 11 zákona o médiách nedáva takým poskytovateľom mediálnych služieb, ako je Klubrádió, ktorých právo poskytovať mediálne služby nebolo obnovené z dôvodu opakovaného porušenia, možnosť uzavrieť dočasnú správnu zmluvu o udelení takéhoto práva na obdobie nepresahujúce 60 dní, zatiaľ čo § 55 ods. 1 tohto zákona im povoľuje zúčastniť sa výberového konania na udelenie tohto práva na obdobie desiatich rokov.

321

Komisia navyše v odpovedi na otázku, ktorú jej položil Súdny dvor na pojednávaní, tvrdila, že porušenie zásady zákazu diskriminácie vyplýva z toho, že zákon o médiách zaobchádza odlišne s podnikmi, ktoré už v minulosti poskytovali mediálne služby, a s podnikmi, ktoré nikdy v minulosti tieto služby neposkytovali, keďže podľa § 65 ods. 11 tohto zákona len poskytovatelia služieb, ktorí uzavreli zmluvu o vysielaní a ktorým bola táto zmluva obnovená, sú oprávnení uzavrieť dočasnú správnu zmluvu, zatiaľ čo v prípade poskytovateľov mediálnych služieb, ktorí tieto služby v minulosti neposkytovali, § 65 ods. 1 uvedeného zákona umožňuje Mediálnej rade uzavrieť dočasnú správnu zmluvu s prihliadnutím na hľadiská týkajúce sa mediálneho trhu.

325

Keďže § 65 ods. 11 zákona o médiách a § 55 ods. 1 tohto zákona sa nevzťahujú na porovnateľné situácie, tvrdenie Komisie, že tieto ustanovenia nerešpektujú zásadu zákazu diskriminácie, nie je dôvodné.

326

Pokiaľ ide po druhé o tvrdenia uvedené v bodoch 321 a 322 tohto rozsudku, keďže tieto tvrdenia nevyplývajú z písomných podaní Komisie a boli uplatnené až na pojednávaní, treba ich zamietnuť ako neprípustné.

327

V dôsledku toho nie je dôvodný žalobný dôvod založený na tom, že § 65 ods. 11 zákona o médiách porušuje zásadu zákazu diskriminácie, tak ako je vyjadrená v článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972.

V dôsledku toho je dôvodný žalobný dôvod založený na tom, že § 65 ods. 11 zákona o médiách porušuje zásadu zákazu proporcionality, tak ako je vyjadrená v článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972.

3) O žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti zabezpečiť efektívnu správu rádiového spektra

331

Komisia v podstate vytýka Maďarsku, že si nesplnilo povinnosť zabezpečiť efektívnu správu rádiového spektra, ktorá mu vyplýva z článku 45 ods. 1 a z článku 45 ods. 2 písm. c) a g) smernice 2018/1972, tým, že v dôsledku spornej vnútroštátnej právnej úpravy Klubrádió nemohol uzavrieť dočasnú správnu zmluvu, takže frekvencia 92,9 MHz zostala nevyužitá od 15. februára do 3. mája 2021.

332

V tejto súvislosti musí byť tento žalobný dôvod zamietnutý, keďže po prvé je založený na tom, že Klubrádió nemohol uzavrieť dočasnú správnu zmluvu, hoci nie je sporné, že tento rozhlasový vysielateľ o uzavretie takejto zmluvy ani nepožiadal, a v dôsledku toho mu jej uzavretie ani nebolo odmietnuté, a po druhé tento žalobný dôvod vôbec nevyplýva zo štvrtého žalobného návrhu Komisie.

Argumentácia účastníkov konania

334

Komisia v podstate tvrdí, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 11 Charty, tým, že jednak prijalo rozhodnutie o zamietnutí a § 48 ods. 7 zákona o médiách a jednak prijalo rozhodnutie o neplatnosti a spornú výzvu na predkladanie ponúk.

335

V prvom rade Komisia tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí a vnútroštátne pravidlá, ktoré boli základom pre jeho prijatie, zabránili vysielateľovi Klubrádió vysielať jeho programovú službu na analógovej frekvencii. Podľa názoru Komisie ide o najzávažnejšie porušenie slobody prejavu a slobody médií, keďže ho možno prirovnať k ukončeniu činnosti média vnútroštátnymi orgánmi. Vzhľadom na význam rozhlasu, a najmä na vplyv, ktorý môže mať toto médium na obyvateľstvo v porovnaní s inými médiami, ako to uznal Európsky súd pre ľudské práva, sa Komisia domnieva, že skutočnosť, že Klubrádió nemôže vysielať svoju programovú službu na analógových rádiových frekvenciách, jasne predstavuje zásah do slobody prejavu, aj keď je jeho programová služba dostupná na internete.

336

Mediálna rada totiž toto rozhodnutie neprijala z dôvodu nedodržania vysielacieho času maďarských hudobných diel, ale výlučne z dôvodu porušenia povinnosti predkladať údaje o vysielacích kvótach, za ktoré už bola uložená pokuta a ktoré sa po jej zaplatení nezopakovalo. Komisia vo svojej replike na základe skutočností, ktoré boli uvedené na opísanie kontextu, v ktorom boli prijaté sporné rozhodnutia, uvádza, že v situácii, keď je takému nezávislému poskytovateľovi mediálnych služieb, ktorý je kritický voči vláde, ako je Klubrádió, z čisto formálnych dôvodov odmietnuté právo používať rádiové frekvencie, čo mu sťažuje prístup na trh, musí byť súdne preskúmanie veľmi dôkladné. Riziko svojvoľnosti a diskriminácie je totiž v takejto situácii zvlášť vysoké.

340

V druhom rade Komisia tvrdí, že rozhodnutie o neplatnosti predstavuje neprimeraný zásah do slobody a plurality médií tiež preto, že nie je spôsobilé dosiahnuť sledované ciele a ide nad rámec toho, čo je na tieto účely nevyhnutné. Podmienky, ktoré umožňujú odôvodniť takýto zásah, uvedené v článku 52 Charty, teda nie sú splnené.

341

Pokiaľ totiž ide o dva dôvody neplatnosti týkajúce sa nepresností obsiahnutých v ponuke, ktorú predložil Klubrádió v súvislosti so svojou programovou skladbou, táto inštitúcia pripomína, že išlo o formálne nepresnosti menšieho významu, ktoré sa dali ľahko vysvetliť a ktoré sa netýkali podstatných častí prihlášky vysielateľa Klubrádió, a preto neohrozovali spravodlivú hospodársku súťaž.

342

Maďarsko v prvom rade tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí a vnútroštátne pravidlá, ktoré boli základom pre jeho prijatie, neporušujú článok 11 Charty.

346

Tento členský štát zdôrazňuje, že Mediálna rada neodňala vysielateľovi Klubrádió jeho práva na vysielanie a nevylúčila ho z odvetvia rozhlasového vysielania, keďže tento rozhlasový vysielateľ jednak mohol vysielať svoju programovú službu na rádiovej frekvencii nepretržite a bez prerušenia počas celej doby trvania svojej zmluvy o vysielaní a jednak stále môže poskytovať svoje rozhlasové mediálne služby prostredníctvom iných systémov prenosu. V tejto súvislosti Maďarsko uvádza, že Klubrádió v súčasnosti poskytuje tieto služby prostredníctvom internetu, čo dokazuje, že rozhodnutie o zamietnutí mu neznemožnilo poskytovať takéto služby.

347

Podľa Maďarska skutočnosť, že zákon o médiách stanovuje objektívne podmienky na obnovenie práva poskytovať mediálne služby a že Mediálna rada odmietne toto obnovenie v prípade nedodržania týchto podmienok, nepredstavuje neprimeraný a neodôvodnený zásah do slobody tlače a práva na šírenie informácií.

348

351

Pokiaľ ide konkrétne o dôvod neplatnosti týkajúci sa podnikateľského a finančného plánu Klubrádió, tento členský štát tvrdí, že tak hodnotenie súladu ponuky vysielateľa Klubrádió so spornou výzvou na predkladanie ponúk, a najmä jeho finančnej a ekonomickej situácie, ako aj prípadný zásah do slobody prejavu a práva na informácie, ktorý by vzhľadom na negatívne hodnotenie vyplynul z neplatnosti tejto ponuky, majú oporu v zákone o médiách.

352

Toto hodnotenie však bolo vykonané transparentným a objektívnym spôsobom, ako aj na základe nediskriminačných požiadaviek obsiahnutých v tomto zákone a v spornej výzve na predkladanie ponúk, takže z toho vyplývajúci právny dôsledok, a to neplatnosť uvedenej ponuky, je primeraný a odôvodnený.

353

Maďarsko napokon zdôrazňuje, že Klubrádió v súčasnosti poskytuje rozhlasové mediálne služby na internete, takže rozhodnutie o neplatnosti nemalo za následok jeho umlčanie.

356

Pokiaľ ide o vysielacie organizácie, ako sú rozhlasoví vysielatelia, zásah do slobody prejavu a práva na informácie nadobúda osobitnú formu zásahu do slobody médií alebo slobody vysielania, ktorá je osobitne chránená článkom 11 ods. 2 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. februára 2021, Fussl Modestraße Mayr, C‑555/19 , EU:C:2021:89 , bod 83 ).

357

Sloboda médií spojená so slobodou vysielania však zahŕňa nielen právo rozširovať informácie, ale aj s ním neoddeliteľne spojené právo používať akýkoľvek vhodný prostriedok na šírenie informácií a ich odovzdanie čo najväčšiemu počtu príjemcov.

358

Medzi tieto prostriedky šírenia patrí rádiové spektrum, ktoré vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú audiovizuálne médiá, ako je rozhlas a televízia, zohrávajú pri formovaní verejnej mienky, predstavuje podstatný kanál na výkon práva na slobodu prejavu a na informácie.

Ako vyplýva z vysvetliviek k článku 11 Charty, ktoré treba zohľadniť pri výklade tohto článku, obmedzenia, ktoré sa môžu vzťahovať na právo na slobodu prejavu, nesmú prekročiť tie, ktoré sú ustanovené v článku 10 ods. 2 EDĽP. Legitímne dôvody zasahovania do výkonu práva na slobodu prejavu sú uvedené v tomto článku 10 ods. 2 a týkajú sa národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, nevyhnutnosti zabrániť úniku dôverných informácií alebo zachovať autoritu a nestrannosť súdnej moci. Tento výpočet je taxatívny (ESĽP, 15. marca 2022, OOO Memo v. Rusko, CE:ECHR:2022:0315JUD000284010, bod 37). Okrem toho obmedzeniami, ktoré môžu členské štáty stanoviť pre právo na slobodu prejavu, nie sú dotknuté akékoľvek obmedzenia, ktoré môže ukladať právo hospodárskej súťaže Únie na možnosť členských štátov zavádzať režimy udeľovania povolení uvedených v tretej vete uvedeného článku 10 ods. 1.

362

Každé vnútroštátne opatrenie, ktoré vymedzuje alebo obmedzuje prístup vysielacích organizácií k rádiovým frekvenciám, teda môže zasahovať do ich práva na slobodu médií spojenú so slobodou vysielania, a preto patrí do pôsobnosti článku 11 Charty.

363

V tomto prípade § 48 ods. 7 zákona o médiách tým, že má za následok obmedzenie prístupu vysielacích organizácií, v tomto prípade vysielateľa Klubrádió, k rádiovým frekvenciám, čím im bráni v tom, aby pokračovali vo vysielaní svojho rozhlasového obsahu na rádiovej frekvencii, zasahuje do práva dotknutých prevádzkovateľov na výkon ich slobody vysielania, ktorá je súčasťou slobody médií zakotvenej v článku 11 Charty.

367

V súlade s článkom 52 ods. 1 Charty však akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd zaručených v Charte musí byť ustanovené zákonom, rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd a za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality byť nevyhnutné a skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou alebo potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

368

Ako bolo pripomenuté v bode 361 tohto rozsudku, obmedzenia, ktoré sa môžu vzťahovať na právo na slobodu prejavu, nesmú ísť nad rámec obmedzení stanovených v článku 10 ods. 2 EDĽP, čím nie sú dotknuté obmedzenia, ktoré môže ukladať právo hospodárskej súťaže Únie na možnosť členských štátov zavádzať režimy udeľovania povolení uvedených v tretej vete uvedeného článku 10 ods. 1.

369

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 11 Charty predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej a pluralitnej spoločnosti, ktorý je súčasťou hodnôt, na ktorých je v súlade s článkom 2 ZEÚ založená Únia. Zásahy do práv a slobôd zaručených týmto článkom 11 sa teda musia v takomto kontexte obmedziť na to, čo je striktne nevyhnutné (rozsudok zo 4. októbra 2024, Real Madrid Club de Fútbol, C‑633/22 , EU:C:2024:843 , bod 49 a citovaná judikatúra), čo znamená, že sledovaný cieľ nemožno primerane dosiahnuť rovnako účinne inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do týchto práv a slobôd (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2023, Nordic Info, C‑128/22 , EU:C:2023:951 , bod 77 a citovaná judikatúra).

373

Po prvé opakované porušenie, ktoré je základom tohto rozhodnutia, nevyplýva z porušenia povinností vysielateľa Klubrádió týkajúcich sa vysielacích kvót uložených maďarským právom, ale výlučne z porušenia povinnosti predkladať údaje o týchto kvótach. Po druhé v priebehu konaní o uložení sankcie, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutí č. 354/2017 a 1224/2017, a teda pred prijatím týchto rozhodnutí, Klubrádió splnil túto povinnosť tým, že poskytol Mediálnej rade všetky relevantné údaje. Po tretie tieto údaje neodhalili, že Klubrádió nedodržiaval uvedené kvóty. Po štvrté tento rozhlasový vysielateľ zaplatil pokuty uložené v rozhodnutiach č. 354/2017 a 1224/2017. Po piate od 31. mája 2017, keď došlo k opakovanému porušeniu, ktoré malo za následok odmietnutie obnoviť právo vysielateľa Klubrádió poskytovať mediálne služby, až do dátumu rozhodnutia o zamietnutí, t. j. 8. septembra 2020, tento rozhlasový vysielateľ neporušil ani uvedenú povinnosť, ani povinnosti týkajúce sa vysielacích kvót uložené maďarským právom. Okrem toho zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nevyplýva, že by sa Klubrádió od 31. mája 2017 dopustil akéhokoľvek porušenia.

374

Za takýchto okolností nemožno dôvodne usudzovať, že porušenie konštatované v rozhodnutí č. 1224/2017 je natoľko závažné, že odmietnutie obnoviť právo vysielateľa Klubrádió poskytovať mediálne služby je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa uvedeného v bode 370 tohto rozsudku.

375

V dôsledku toho, ako tvrdí Komisia, je rozhodnutie o zamietnutí neprimerané sledovanému cieľu a závažnosti zásahu, ktorý predstavuje do práva vysielateľa Klubrádió na slobodu médií, takže bez ohľadu na kontext, v ktorom bolo toto rozhodnutie prijaté, porušuje článok 11 Charty.

379

Dôvody neplatnosti týkajúce sa nezrovnalostí v bodoch III.2 a III.3 formulára, ktorý predložil Klubrádió, ako aj dôvod neplatnosti týkajúci sa podnikateľského a finančného plánu tohto rozhlasového vysielateľa, sú totiž neprimerané sledovanému cieľu a nemôžu preto odôvodňovať zásah do práva vysielateľa Klubrádió na slobodu médií, ktorý so sebou prináša rozhodnutie o neplatnosti.

380

Treba tiež konštatovať, že porušenia a nedostatky v tomto prípade vytýkané vysielateľovi Klubrádió, na ktorých sa zakladá tak rozhodnutie o zamietnutí, ako aj rozhodnutie o neplatnosti a ktoré konkrétne zabránili tomuto rozhlasovému vysielateľovi pokračovať v činnosti v oblasti vysielania, sa týkajú buď menších nepresností formálnej povahy alebo aspektov, ktoré mu ako také nemali znemožniť pokračovať v jeho činnosti.

381

Žalobné dôvody založené na porušení článku 11 Charty sú preto dôvodné.

Keďže v prejednávanej veci Komisia navrhla uložiť Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania a Maďarsko nemalo úspech v podstatnej časti svojich návrhov, je vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci opodstatnené uložiť mu povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť štyri pätiny trov konania Komisie. Komisia znáša jednu pätinu svojich vlastných trov konania.

385

Podľa článku 140 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, podľa ktorého členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania, Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1.

Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú:

–

z článku 5 ods. 2 smernice 2002/20, zmenenej smernicou 2009/140, a z článku 45 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií, tým, že Médiatanács (Mediálna rada, Maďarsko) vo výzve na predkladanie ponúk týkajúcej sa možnosti poskytovať mediálne služby na frekvencii 92,9 MHz, ktorú uverejnila 4. novembra 2020, a v rozhodnutí č. 180/2021 (III. 10.), ktoré vydala 10. marca 2021, stanovila neprimerané podmienky na udelenie práv na využívanie rádiového spektra, nestanovila vopred kritériá na udelenie týchto práv, neupravila nijakú mieru voľnej úvahy umožňujúcu posúdiť závažnosť a význam chýb, ktoré mohli byť prípadne obsiahnuté v dokumentácii predloženej uchádzačmi a mohli viesť k ich vylúčeniu, a nevzala do úvahy, že chyby obsiahnuté v ponuke, ktorú predložil Klubrádió, boli menšieho významu;

–

z článku 8 ods. 2 písm. d) a z článku 9 ods. 1 smernice 2002/21, zmenenej smernicou 2009/140, ako aj zo zásady riadnej správy vecí verejných, tým, že postup na účely pridelenia frekvencie 92,9 MHz sa neuskutočnil včas tak, aby mohlo byť prijaté rozhodnutie pred uplynutím doby platnosti práv vysielateľa Klubrádió na používanie tejto rádiovej frekvencie;

–

z článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972 a zo zásady proporcionality tým, že prijalo § 65 ods. 11 médiaszolgáltatásokról és a tömegkommunikációról szóló 2010. évi CLXXXV. Törvény (zákon č. CLXXXV z roku 2010 o mediálnych službách a masových komunikačných prostriedkoch), ktorý vylučuje možnosť poskytovateľov mediálnych služieb, ktorých právo na používanie rádiových frekvencií nebolo obnovené z dôvodu opakovaného porušenia, požiadať o dočasné práva na používanie, a

4.

Európska komisia znáša jednu pätinu svojich vlastných trov konania.

5.

Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.