C-92/23
ECLI:EU:C:2026:108
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0092
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CJ0092
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 26. februára 2026 ( *1 )
Obsah
I. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Smernica o povolení
2. Rámcová smernica
3. Smernica o hospodárskej súťaži
4. Smernica 2018/1972
B. Maďarské právo
II. Skutkové okolnosti, ktoré sú základom žaloby o nesplnenie povinnosti
III. Konanie pred podaním žaloby a konanie na Súdnom dvore
IV. O žalobe
A. O uplatniteľnosti práva Únie
1. O uplatniteľnosti regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie a Charty
a) Argumentácia účastníkov konania
b) Posúdenie Súdnym dvorom
1) O regulačnom rámci Únie pre elektronické komunikácie
2) O Charte
2. O uplatniteľnosti smernice 2018/1972 ratione temporis
a) Argumentácia účastníkov konania
b) Posúdenie Súdnym dvorom
B. O prípustnosti
1. O prípustnosti žalobných dôvodov uplatnených voči sporným rozhodnutiam
a) Argumentácia účastníkov konania
b) Posúdenie Súdnym dvorom
2. O prípustnosti žalobného dôvodu založeného na porušení zásady lojálnej spolupráce
C. O veci samej
1. O žalobných dôvodoch týkajúcich sa § 48 ods. 7 zákona o médiách a rozhodnutia o zamietnutí
a) O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality
1) Argumentácia účastníkov konania
2) Posúdenie Súdnym dvorom
i) O uplatniteľnosti článku 10 smernice o povolení
ii) O pôsobnosti § 48 ods. 7 písm. a) zákona o médiách
iii) O porušení zásady proporcionality ustanovením § 48 ods. 7 zákona o médiách
b) O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady zákazu diskriminácie
1) Argumentácia účastníkov konania
2) Posúdenie Súdnym dvorom
c) O žalobnom dôvode založenom na včasnom neprijatí rozhodnutia o zamietnutí
1) Argumentácia účastníkov konania
2) Posúdenie Súdnym dvorom
d) Záver
2. O žalobných dôvodoch týkajúcich sa spornej výzvy na predkladanie ponúk a rozhodnutia o neplatnosti
a) O žalobných dôvodoch založených na porušení zásad transparentnosti a proporcionality
1) Argumentácia účastníkov konania
2) Posúdenie Súdnym dvorom
i) O dôvodoch neplatnosti týkajúcich sa relácií „Reggeli Gyors ismétlés“ a „Kovátsműhely“
ii) O dôvode neplatnosti týkajúcom sa podnikateľského a finančného plánu vysielateľa Klubrádió
b) O žalobnom dôvode založenom na včasnom neprijatí rozhodnutia o neplatnosti
1) Argumentácia účastníkov konania
2) Posúdenie Súdnym dvorom
c) Záver
3. O žalobných dôvodoch týkajúcich sa § 65 ods. 11 zákona o médiách
a) Argumentácia účastníkov konania
b) Posúdenie Súdnym dvorom
1) O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady zákazu diskriminácie
2) O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality
3) O žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti zabezpečiť efektívnu správu rádiového spektra
4) Záver
4. O žalobných dôvodoch založených na porušení článku 11 Charty
a) Argumentácia účastníkov konania
b) Posúdenie Súdnym dvorom
O trovách
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Elektronické komunikačné siete a služby – Rádiové spektrum – Smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES, 2002/77/ES a (EÚ) 2018/1972 – Individuálne práva na používanie – Vnútroštátne právne predpisy a správne rozhodnutia, ktoré komerčnú rozhlasovú stanicu zbavujú možnosti vysielať jej obsah na analógovej pozemnej FM rádiovej frekvencii – Zásady proporcionality, transparentnosti, zákazu diskriminácie a riadnej správy vecí verejných – Článok 11 Charty základných práv Európskej únie – Sloboda prejavu a právo na informácie – Sloboda médií“
Vo veci C‑92/23,
ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 17. februára 2023,
Európska komisia , v zastúpení: A. de Gregorio Merino, U. Małecka, L. Malferrari a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia,
žalobkyňa,
ktorú v konaní podporujú:
Belgické kráľovstvo , v zastúpení: pôvodne C. Jacob, M. Jacobs, C. Pochet, L. Van den Broeck a M. Van Regemorter, neskôr C. Jacob, M. Jacobs, C. Pochet a M. Van Regemorter, splnomocnené zástupkyne,
Dánske kráľovstvo , v zastúpení: pôvodne D. Elkan, J. F. Kronborg a C. A.‑S. Maertens, neskôr D. Elkan a C. A.‑S. Maertens a napokon C. A‑S. Maertens a J. Sandvik Loft, splnomocnené zástupkyne,
Holandské kráľovstvo , v zastúpení: M. K. Bulterman a C. S. Schillemans, splnomocnené zástupkyne,
vedľajší účastníci konania,
proti
Maďarsku , v zastúpení: M. Z. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Trinn, ügyvéd,
žalovanému,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda T. von Danwitz, predsedovia komôr K. Jürimäe, C. Lycourgos, M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), sudcovia S. Rodin, E. Regan, N. Piçarra, D. Gratsias, M. Gavalec, S. Gervasoni, N. Fenger a R. Frendo,
generálny advokát: A. Rantos,
tajomník: I. Illéssy, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 2. decembra 2024,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. apríla 2025,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Maďarsko:
–
si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 5, 7 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 21 ; Mim. vyd. 13/029, s. 337), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 ( Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 37 ) (ďalej len „smernica o povolení“), z článku 4 bodu 2 smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb ( Ú. v. ES L 249, 2002, s. 21 ; Mim. vyd. 08/002, s. 178, ďalej len „smernica o hospodárskej súťaži“), z článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33 ; Mim. vyd. 13/029, s. 349), zmenenej smernicou 2009/140 (ďalej len „rámcová smernica“), zo zásad proporcionality, zákazu diskriminácie a lojálnej spolupráce, ako aj z článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“):
–
tým, že Médiatanács (Mediálna rada, Maďarsko) prijala rozhodnutie č. 830/2020 (IX. 8) z 8. septembra 2020, ktorým odmietla rozhlasovému vysielateľovi Klubrádió obnoviť jeho práva na využívanie rádiového spektra,
–
tým, že prijalo § 48 ods. 7 médiaszolgáltatásokról és a tömegkommunikációról szóló 2010. évi CLXXXV. törvény [zákon č. CLXXXV z roku 2010 o mediálnych službách a masových komunikačných prostriedkoch ( Magyar Közlöny 2010/202; ďalej len „zákon o médiách“)], ktorý v prípade opakovaného porušenia automaticky vylučuje obnovenie práv na využívanie rádiového spektra na vysielanie, aj keď porušenie nebolo zvlášť závažné a malo čisto formálny charakter, a
–
tým, že takto neprimerane a diskriminačne znemožnilo vysielateľovi Klubrádió pokračovať v jeho činnosti v oblasti rozhlasového vysielania,
–
si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 8 a 9 rámcovej smernice, z článku 5 ods. 3 smernice o povolení, ako aj zo zásady riadnej správy vecí verejných:
–
tým, že v lehote šiestich týždňov stanovenej v článku 5 ods. 3 smernice o povolení nebolo prijaté rozhodnutie o žiadosti vysielateľa Klubrádió o obnovenie jeho práv na využívanie rádiového spektra, a
–
tým, že postup na účely pridelenia rádiovej frekvencie, ktorú predtým používal vysielateľ Klubrádió, sa neuskutočnil včas tak, aby mohlo byť prijaté rozhodnutie pred uplynutím doby platnosti práv vysielateľa Klubrádió na používanie,
–
si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 2 smernice o povolení, z článku 45 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií ( Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 36 ), a z článku 11 Charty, tým, že Mediálna rada vo výzve na predkladanie ponúk týkajúcej sa možnosti poskytovať mediálne služby na frekvencii 92,9 MHz, ktorú uverejnila 4. novembra 2020, a v rozhodnutí 180/2021 (III. 10.), ktoré vydala z 10. marca 2021, stanovila neprimerané podmienky na udelenie práv na využívanie rádiového spektra, nestanovila vopred kritériá na pridelenie práv na využívanie tohto spektra, neupravila nijakú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o posúdenie závažnosti a významu chýb v predloženej dokumentácii, ktoré mohli viesť k vylúčeniu uchádzačov, a nevzala do úvahy ani to, že chyby boli menšieho významu, a
–
si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972, ako aj zo zásad proporcionality a zákazu diskriminácie, tým, že prijalo § 65 ods. 11 zákona o médiách, ktorý vylučuje možnosť požiadať o práva na dočasné využívanie v prípade, keď práva poskytovateľa mediálnych služieb na využívanie neboli predtým obnovené, hoci túto možnosť priznáva poskytovateľom služieb, ktorých práva na využívanie už boli raz obnovené, a toto rozdielne zaobchádzanie neodôvodňuje, pričom dôvody, ktoré vylučujú obnovenie, nevylučujú udelenie nového práva na využívanie.
I. Právny rámec
A. Právo Únie
2
Spoločný regulačný rámec pre elektronické komunikačné služby, elektronické komunikačné siete, ako aj pridružené prostriedky a služby, ktorý bol v účinnosti do 21. decembra 2020, tvorila rámcová smernica spolu so štyrmi osobitnými smernicami vrátane smernice o povolení, ktoré boli doplnené smernicou o hospodárskej súťaži. Rámcová smernica a smernica o povolení boli zrušené smernicou 2018/1972 (ďalej spolu so smernicou o hospodárskej súťaži len „regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie“).
1.
Smernica o povolení
3
Článok 5 smernice o povolení stanovoval:
„…
2. Ak je potrebné udeliť individuálne práva na používanie rádiových frekvencií a čísel, členské štáty udelia takéto práva na požiadanie akémukoľvek podniku na účely poskytovania sietí alebo služieb na základe všeobecného povolenia uvedeného v článku 3, pričom uplatnia ustanovenia článkov 6 a 7 a článku 11 ods. 1 písm. c) tejto smernice a akékoľvek iné predpisy zabezpečujúce efektívne využívanie týchto zdrojov v súlade so smernicou [2002/21].
Bez toho, aby boli dotknuté osobitné kritériá a postupy prijaté členskými štátmi na účely udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania, aby sa zabezpečilo plnenie cieľov všeobecného záujmu v súlade s právom Spoločenstva, sa práva na používanie rádiových frekvencií a čísel udeľujú postupmi, ktoré sú otvorené, objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané a v prípade rádiových frekvencií v súlade s ustanoveniami článku 9 smernice [2002/21]. Výnimka z požiadavky na otvorené postupy sa môže uplatniť v prípadoch, keď je udelenie individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania potrebné na splnenie cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva.
…
3. Rozhodnutia o udelení práv na používanie sa prijímajú, oznamujú a zverejňujú čo najskôr po doručení úplnej žiadosti národnému regulačnému orgánu, a to do troch týždňov v prípade čísel, ktoré boli v rámci národného číslovacieho plánu pridelené na osobitné účely, a do šiestich týždňov v prípade rádiových frekvencií, ktoré boli v rámci národného plánu frekvenčného spektra pridelené na používanie elektronickými komunikačnými službami. Lehota šiestich týždňov sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek platné medzinárodné dohody vzťahujúce sa na používanie rádiových frekvencií alebo orbitálnych pozícií.
…“
4
Článok 7 smernice o povolení znel takto:
„…
3. Ak je potrebné obmedziť udeľovanie práv na používanie rádiových frekvencií, členské štáty udelia takéto práva na základe výberových kritérií, ktoré musia byť objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané. Všetky takéto výberové kritériá musia prikladať náležitý význam dosiahnutiu cieľov článku 8 smernice [2002/21] a splneniu požiadaviek článku 9 uvedenej smernice.
4. V prípade, kde sa majú používať súťažné alebo porovnávacie výberové postupy, členské štáty môžu predĺžiť maximálne obdobie šiestich týždňov spomenutých v článku 5 ods. 3 na potrebné obdobie, maximálne však na obdobie ôsmich mesiacov, za predpokladu, že sa zabezpečí, aby takéto postupy boli spravodlivé, primerané, otvorené a transparentné pre všetky zainteresované strany.
…“
5
Článok 10 smernice o povolení stanovoval:
„1. Národné regulačné orgány v súlade s článkom 11 monitorujú a dohliadajú na dodržiavanie podmienok všeobecného povolenia alebo podmienok práv na používanie, ako aj osobitných povinností uvedených v článku 6 ods. 2.
…
3. Príslušný orgán má právomoc požadovať ukončenie porušovania uvedeného v odseku 2, a to ihneď alebo v rámci primeranej lehoty, a prijme vhodné a primerané opatrenia zamerané na zabezpečenie dodržiavania podmienok a povinností.
…
5. V prípade závažného alebo opakovaného porušovania podmienok všeobecného povolenia alebo podmienok práv na používanie alebo porušovania osobitných povinností uvedených v článku 6 ods. 2, a ak opatrenia zamerané na zabezpečenie dodržiavania podmienok alebo povinností uvedené v odseku 3 tohto článku nie sú postačujúce, národné regulačné orgány môžu zabrániť podniku v tom, aby naďalej poskytoval elektronické komunikačné siete alebo služby, alebo pozastaviť výkon práva podniku na používanie alebo ho odňať. Za obdobie trvania každého porušenia, a to aj v prípade, že bolo následne napravené, možno uložiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie a pokuty.
…“
2.
Rámcová smernica
6
Podľa odôvodnenia 5 rámcovej smernice:
„Konvergencia telekomunikácií, médií a sektora informačných technológií znamená, že všetky prenosové siete a služby by mali byť zastrešované jedným regulačným rámcom. Tento regulačný rámec pozostáva z tejto smernice a štyroch špecifických smerníc: smernice [2002/20], smernice Európskeho parlamentu 2002/19/ES a Rady zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov (Prístupová smernica) [( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 7 ; Mim. vyd. 13/029, s. 323)], smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľa týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (Smernica o univerzálnej službe) [( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 7 ; Mim. vyd. 13/029, s. 367),] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/66/ES z 15. decembra 1997 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v telekomunikačnom sektore [( Ú. v. ES L 24, 1998, s. 1 )], (ďalej len ‚špecifické smernice‘). Je potrebné oddeliť reguláciu prenosu od regulácie obsahu. Tento rámec sa preto nevzťahuje na obsah služieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí využívajúcich elektronické komunikačné služby, ako napr. vysielanie obsahu, finančné služby a niektoré služby informačnej spoločnosti, a preto nemá dopad na opatrenia prijaté na úrovni spoločenstva alebo na národnej úrovni vzhľadom na takéto služby, v súlade s právom spoločenstvo, aby sa podporila kultúrna a jazyková rôznorodosť a zaistila ochrana plurality médií. Na obsah televízneho programu sa vzťahuje smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii niektorých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení v členských štátoch, ktoré sa týkajú činnosti v oblasti televízneho vysielania [( Ú. v. ES L 298, 1989, s. 23 ; Mim. vyd. 06/001, s. 224)]. Oddelenie regulácie prenosu a regulácie obsahu nemá vplyv na zohľadnenie ich vzájomného prepojenia najmä s cieľom zabezpečenia plurality médií, kultúrnej rozmanitosti a ochrany spotrebiteľa.“
7
Článok 1 rámcovej smernice stanovoval:
„1. Touto smernicou sa vytvára harmonizovaný rámec regulácie elektronických komunikačných služieb, elektronických komunikačných sietí, pridružených prostriedkov a pridružených služieb a určitých aspektov koncových zariadení na uľahčenie prístupu užívateľom so zdravotným postihnutím. Ustanovujú sa ňou povinnosti národných regulačných orgánov a zriaďuje sa sústava postupov na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania regulačného rámca v celom Spoločenstve.
2. Táto smernica a špecifické smernice nemajú vplyv na povinnosti uložené podľa vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva alebo podľa práva spoločenstva vzhľadom na služby poskytované pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb.
3. Táto smernica a špecifické smernice sa nevzťahujú na opatrenia prijaté na úrovni spoločenstva alebo na národnej úrovni v súlade s právom spoločenstva, sledujúce ciele vo všeobecnom záujme, najmä pokiaľ ide o reguláciu obsahu a audiovizuálnu politiku.
…“
8
Článok 2 tejto smernice stanovoval:
„Na účely tejto smernice:
a)
‚elektronická komunikačná sieť‘ znamená prenosové systémy, a kde je to aplikovateľné, i prepojovacie alebo smerovacie zariadenie a iné prostriedky vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne a ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami vrátane družicových sietí, pevných (s prepájaním okruhov a paketov vrátane internetu) a mobilných pozemských sietí, elektrických káblových systémov v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí používaných na rozhlasové a televízne vysielanie a sietí káblovej televízie bez ohľadu na typ prenášanej informácie;
…
c)
‚elektronická komunikačná služba‘ znamená službu bežne poskytovanú za úhradu, ktorá pozostáva úplne alebo prevažne z prenosu signálov v elektronických komunikačných sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na vysielanie, s výnimkou služieb poskytujúcich obsah alebo vykonávajúcich edičnú kontrolu obsahu prenášaného pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb; nezahŕňa služby informačnej spoločnosti definované v článku 1 smernice [Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti ( Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37 ; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 ( Ú. v. ES L 217, 1998, s. 18 ; Mim. vyd. 13/021, s. 8)], ktoré úplne alebo prevažne nepredstavujú prenos signálov v elektronických komunikačných sieťach;
…“
9
Článok 8 rámcovej smernice uvádzal:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány pri vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici a špecifických smerniciach, uskutočnili všetky zodpovedajúce opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených v odsekoch 2, 3, a 4. Takéto opatrenia musia byť primerané týmto cieľom.
…
Národné regulačné orgány môžu prispieť v rámci svojich kompetencií k zabezpečeniu vykonávania politických opatrení zameraných na podporu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti ako aj plurality médií.
2. Národné regulačné orgány podporujú súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a služieb okrem iného tým, že:
a)
zabezpečia, aby užívatelia vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami mali maximálne výhody z hľadiska výberu, ceny a kvality;
…
d)
podporia efektívne využívanie a správu zdrojov rádiových frekvencií a čísiel.
…“
10
Podľa článku 9 ods. 1 tejto smernice:
„Členské štáty zabezpečia účinnú správu rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby na svojom území v súlade s článkami 8 a 8a, pričom náležite zohľadňujú skutočnosť, že rádiové frekvencie sú verejným majetkom s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou. Zabezpečia, aby prideľovanie frekvenčného spektra pre elektronické komunikačné služby a vydávanie všeobecných povolení alebo individuálnych práv na používanie takýchto rádiových frekvencií príslušnými vnútroštátnymi orgánmi bolo založené na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách.
…“
3.
Smernica o hospodárskej súťaži
11
Článok 4 smernice o hospodárskej súťaži stanovuje:
„Bez vplyvu na špeciálne kritéria a postupy prijaté členskými štátmi týkajúce sa udeľovania práv na využívanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb vysielania rádiového a televízneho obsahu s ohľadom na ciele vo všeobecnom záujme v súlade s právom spoločenstva:
1.
nesmú členské štáty udeľovať výlučné alebo špeciálne práva na využívanie rádiových frekvencií na poskytovanie elektronických komunikačných služieb,
2.
musí byť prideľovanie rádiových frekvencií na elektronické komunikačné služby založené na objektívnych, transparentných nediskriminačných a primeraných kritériách.“
4.
Smernica 2018/1972
12
Podľa odôvodnenia 1 smernice 2018/1972:
„Smernice [2002/20 a 2002/21] boli podstatným spôsobom zmenené. Keďže je potrebné uskutočniť ďalšie zmeny, v záujme jasnosti by sa uvedené smernice mali prepracovať.“
13
Článok 2 bod 4 smernice 2018/1972 znie takto:
„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
4.
‚elektronická komunikačná služba‘ je služba obvykle poskytovaná za odplatu prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, ktorá zahŕňa, s výnimkou služieb poskytujúcich obsah alebo vykonávajúcich redakčnú kontrolu obsahu prenášaného pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb, tieto typy služby:
a)
‚službu prístupu k internetu‘…;
b)
‚interpersonálnu komunikačnú službu‘; a
c)
služby pozostávajúce úplne alebo prevažne z prenosu signálov, ako napríklad prenosové služby používané na poskytovanie služieb komunikácie M2M a na vysielanie.“
14
Článok 45 tejto smernice stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia účinnú správu rádiového spektra pre elektronické komunikačné siete a služby a siete na svojom území v súlade s článkami 3 a 4, pričom náležite zohľadňujú skutočnosť, že rádiové spektrum je verejným majetkom s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou. Zabezpečia, aby prideľovanie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra pre elektronické komunikačné siete a služby, vydávanie všeobecných povolení v súvislosti s týmito právami alebo ich udelenie príslušnými orgánmi bolo založené na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách pozitívne ovplyvňujúcich hospodársku súťaž.
…
2. Členské štáty podporujú harmonizáciu využívania rádiového spektra pre elektronické komunikačné siete a služby v celej Únii v súlade s potrebou zabezpečiť jeho účinné a efektívne využívanie, pričom sa usilujú o dosiahnutie výhod pre spotrebiteľov, ako je napríklad hospodárska súťaž, úspory z rozsahu a interoperabilita sietí a služieb. Konajú pritom v súlade s článkom 4 tejto smernice a s rozhodnutím [Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 13/029, s. 317)], pričom okrem iného:
…
c)
zabezpečujú predvídateľnosť a konzistentnosť pri udeľovaní, obnovovaní, zmene, obmedzovaní a odnímaní práv na využívanie rádiového spektra s cieľom podporiť dlhodobé investície;
…
g)
uplatňujú pravidlá udeľovania, prevodu, obnovenia, zmeny a odňatia práv na využívanie rádiového spektra, ktoré sú jasne a transparentne stanovené, aby bola garantovaná istota, konzistentnosť a predvídateľnosť regulácie;
…“
15
Článok 48 ods. 3 uvedenej smernice stanovuje:
„Výnimka z požiadavky na otvorené postupy sa môže uplatniť v prípadoch, keď je udelenie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra poskytovateľom obsahových služieb rozhlasového alebo televízneho vysielania potrebné na splnenie cieľa všeobecného záujmu stanoveného členskými štátmi v súlade s právom Únie.“
16
Článok 124 ods. 1 prvý pododsek tej istej smernice znie takto:
„Členské štáty prijmú a uverejnia do 21. decembra 2020 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení.“
17
Podľa článku 125 smernice 2018/1972:
„Smernice [2002/20 a 2002/21] sa zrušujú s účinnosťou od 21. decembra 2020 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v časti B prílohy XII do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie.
…
Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XIII.“
B. Maďarské právo
18
Ustanovenie § 22 ods. 8 zákona o médiách v znení, ktoré sa uplatňovalo ku dňu prijatia rozhodnutí Mediálnej rady č. 354/2017 (IV. 19.) (ďalej len „rozhodnutie č. 354/2017“) a 1224/2017 (XI. 14.) (ďalej len „rozhodnutie č. 1224/2017“), stanovovalo:
„Poskytovatelia mediálnych služieb sú povinní poskytovať Mediálnej rade každý mesiac údaje na monitorovanie dodržiavania vysielacích kvót…“
19
Ustanovenie § 22 ods. 8 zákona o médiách v znení, ktoré je účinné v súčasnosti, uvádza:
„Poskytovatelia lineárnych mediálnych služieb sú povinní každý mesiac najneskôr v posledný deň mesiaca nasledujúceho po príslušnom mesiaci, a poskytovatelia mediálnych služieb na požiadanie najneskôr do 31. januára roku nasledujúceho po referenčnom roku, poskytnúť Mediálnej rade údaje umožňujúce monitorovať dodržiavanie vysielacích kvót…“
20
Ustanovenie § 48 tohto zákona znie takto:
„1. Ak tento zákon nestanovuje inak, analógová lineárna mediálna služba využívajúca obmedzené zdroje vo vlastníctve štátu môže byť poskytovaná na základe správnej zmluvy uzavretej na základe výberového konania vyhláseného a organizovaného Mediálnou radou.
…
5. Právo poskytovať analógové lineárne mediálne služby s využitím obmedzených zdrojov vo vlastníctve štátu je platné najviac desať rokov v prípade rozhlasového vysielania a desať rokov v prípade audiovizuálnych mediálnych služieb; po uplynutí doby platnosti môže byť na podnet poskytovateľa mediálnych služieb raz obnovené bez vyhlásenia výberového konania na najviac sedem rokov, pričom zmluvy o poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb zaniknú v deň stanovený v § 38 ods. 1 műsorterjesztés és a digitális átállás szabályairól szóló 2007. évi LXXIV. törvény [(zákon č. LXXIV z roku 2007 o pravidlách vysielania a prechodu na digitálne vysielanie) ( Magyar Közlöny 2007/80)].
…Podnet na obnovenie treba oznámiť Mediálnej rade štrnásť mesiacov predo dňom uplynutia doby platnosti. V prípade nedodržania tejto lehoty sa obnovenie nepovolí. V rámci výkonu vlastníckeho práva v mene štátu Mediálna rada informuje poskytovateľa mediálnych služieb o obnovení práva alebo o tom, že nemá v úmysle ho obnoviť, a to najskôr šesť mesiacov a najneskôr štyri mesiace pred uplynutím doby platnosti práv. Poskytovateľ mediálnych služieb nemá nárok na obnovenie práva poskytovať mediálne služby a podnet na takéto obnovenie neznamená pre Mediálnu radu povinnosť uzavrieť zmluvu.
…
7. Právo nie je možné obnoviť:
a)
ak bol poskytovateľ mediálnych služieb právoplatným rozhodnutím Mediálnej rady uznaný za vinného z opakovaného alebo závažného porušenia zmluvy alebo ustanovení sajtószabadságról és a médiatartalmak alapvető szabályairól szóló 2010. évi CIV. törvény [(zákon č. CIV z roku 2010 o slobode tlače a základných pravidlách týkajúcich sa mediálneho obsahu) ( Magyar Közlöny 2010/170, ďalej len „zákon o slobode tlače“)] alebo tohto zákona alebo
b)
ak v čase podania alebo preskúmania podnetu má poskytovateľ mediálnych služieb nedoplatky na poplatkoch za mediálne služby.
…“
21
Ustanovenie § 55 ods. 1 zákona o médiách stanovuje:
„Na výberovom konaní sa môže zúčastniť každá spoločnosť
a)
ktorá nemá žiadne dlhy na cle alebo príspevkoch na sociálne zabezpečenie po splatnosti viac ako 60 dní, žiadne dlhy na dani po splatnosti uvedené v registroch ústrednej daňovej správy ani žiadne splatné platobné povinnosti voči špecializovanému štátnemu fondu, pokiaľ veriteľ písomne neposkytol odklad platby;
b)
voči ktorej nie je vedené konkurzné konanie, nie je v likvidácii z dôvodu platobnej neschopnosti alebo v dobrovoľnej likvidácii ani voči nej nie je vedené žiadne iné konanie smerujúce k jej zrušeniu, a
c)
voči ktorej počas piatich rokov pred zverejnením výzvy na predkladanie ponúk
ca)
nebolo prijaté právoplatné správne rozhodnutie, ktorým sa konštatuje závažné porušenie majúce za následok nedodržanie správnej zmluvy, alebo
cb)
Mediálna rada nevypovedala jej správnu zmluvu,
d)
ktorá nemá žiadne splatné dlhy voči Mediálnej rade.“
22
V ustanovení § 59 tohto zákona sa stanovuje:
„1. Pri posudzovaní platnosti ponuky z hľadiska obsahu Mediálna rada hodnotí ponuku predloženú uchádzačom prihláseným do výberového konania ako celok a v jej jednotlivých častiach a preskúma, či je podložená.
…
3. Ponuka je neplatná z hľadiska obsahu
…
c)
ak ponuka vzhľadom na nedostatok dôvodnosti nie je spôsobilá dosiahnuť ciele stanovené v tomto zákone alebo vo výzve na predkladanie ponúk, alebo
…“
23
Podľa § 63 uvedeného zákona:
„1. Keď je rozhodnutie uvedené v § 62 ods. 1 písm. b) oznámené úspešnému uchádzačovi, Mediálna rada začne z úradnej moci správne konanie s cieľom uzavrieť s ním správnu zmluvu. Lehota na ukončenie tohto správneho konania je štyridsaťpäť dní.
…
12. Poskytovateľ mediálnych služieb je oprávnený a povinný vysielať programy v súlade s podmienkami správnej zmluvy s využitím vlastnej siete, vlastného vybavenia a vlastných zariadení alebo s využitím (vysielacích) služieb poskytovateľa elektronických komunikačných služieb. Na činnosti vysielania a distribúcie, ktoré poskytovateľ mediálnych služieb vykonáva prostredníctvom svojich vlastných zariadení, nie je potrebné povolenie na poskytovanie telekomunikačných služieb; tým nie sú dotknuté povolenia, ktoré je potrebné získať na základe iných ustanovení zákonov alebo iných právnych predpisov.
…“
24
Ustanovenie § 65 zákona o médiách stanovuje:
„1. Mediálna rada môže na základe žiadosti a s prihliadnutím na mediálny trh a mediálnu politiku uzavrieť na obdobie najviac 180 dní dočasnú správnu zmluvu na poskytovanie mediálnych služieb:
…
c)
v prípade ktorej [Nemzeti Média‑ és Hírközlési Hatóság (Národný úrad pre komunikácie a médiá, Maďarsko) (ďalej len „NMHH“)] potvrdí, že mediálne služby možno poskytovať bez toho, aby spôsobovali rušenie iným osobám a porušovali medzinárodné normy.
…
11. Ak doba platnosti práva na poskytovanie lineárnych rozhlasových mediálnych služieb uplynie po tom, čo ho Mediálna rada už raz obnovila, a už sa začalo výberové konanie na poskytovanie mediálnych služieb, Mediálna rada môže, prípadne aj viackrát, uzavrieť s poskytovateľom mediálnych služieb, ktorý bol predtým nositeľom tohto práva, a na jeho žiadosť dočasnú správnu zmluvu na najviac 60 dní. Na základe tohto odseku možno dočasnú správnu zmluvu uzavrieť len do ukončenia výberového konania, alebo ak bolo rozhodnutie o ukončení výberového konania predmetom správnej žaloby, do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci. Dočasná správna zmluva zaniká dňom uzavretia správnej zmluvy s úspešným uchádzačom.
…“
25
Ustanovenie § 66 ods. 4 tohto zákona uvádza:
„Lineárna mediálna komunikačná služba:
…
g)
vysiela programy spĺňajúce ciele verejnej služby uvedené v § 83 počas viac ako dvoch tretín svojho týždenného vysielacieho času, vrátane informačných programov pre cieľovú komunitu, politických informačných programov, kultúrnych programov a iného podobného obsahu, ktorý nie je primárne určený pre danú komunitu;
h)
v prípade rozhlasovej mediálnej služby vyhradí najmenej päťdesiat percent svojho ročného vysielacieho času určeného na hudobné programy prezentácii maďarských hudobných programov.“
26
Ustanovenie § 185 uvedeného zákona znie takto:
„1. Mediálna rada alebo úrad [NMHH (ďalej len „úrad“)] môžu uložiť sankcie osobám, ktoré porušili pravidlá týkajúce sa správy médií v súlade s ustanoveniami § 186 až 189.
2. Pri ukladaní sankcií Mediálna rada a úrad konajú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania a so zreteľom na zásady progresivity a proporcionality; zásadu progresivity uplatňujú v závislosti od závažnosti a opakovaného charakteru porušenia a uložia sankciu, ktorá je primeraná všetkým osobitným okolnostiam a cieľu, ktorý sa touto sankciou sleduje.
…“
27
V ustanovení § 187 toho istého zákona sa stanovuje:
„1. V prípade opakovaného porušenia Mediálna rada a úrad uložia zodpovednej osobe porušovateľa pokutu až do výšky 2000000 [maďarských forintov (HUF) (približne 5240 eur)] v závislosti od závažnosti a povahy porušenia, ako aj od osobitných okolností daného prípadu.
2. Mediálna rada a úrad určia sankciu najmä s prihliadnutím na kritériá posudzovania stanovené v közigazgatási szabályszegések szankcióiról szóló 2017. évi CXXV. törvény [(zákon č. CXXV z roku 2017 o sankciách za správne delikty) ( Magyar Közlöny 2017/171)] a podľa povahy, závažnosti a trvania porušenia, poškodenia záujmov a osobnostných práv, ktoré vyplýva z porušenia, a vplyvu porušenia na trh.
…
5. Na účely odsekov 1 až 4 sa porušenie považuje za opakované, ak sa porušovateľ do 365 dní dopustí rovnakého protiprávneho konania – na rovnakom právnom základe, podľa rovnakého právneho ustanovenia a v rovnakej oblasti –, ako je protiprávne konanie konštatované právoplatným správnym rozhodnutím, s výnimkou menej závažných porušení. V prípade porušenia ustanovení § 20 a 21, § 22 ods. 2, § 22 ods. 3, § 22 ods. 5 a § 22 ods. 6 sa porušenie považuje za opakované, ak sa porušiteľ do troch rokov dopustí rovnakého protiprávneho konania – na rovnakom právnom základe, podľa rovnakého právneho ustanovenia a v rovnakej oblasti –, ako je protiprávne konanie konštatované právoplatným správnym rozhodnutím.
…“
28
Ustanovenie § 187 ods. 4 zákona o médiách v znení, ktoré sa uplatňovalo ku dňu prijatia rozhodnutí č. 354/2017 a č. 1224/2017, stanovovalo:
„Na účely odsekov 1 až 3 sa porušenie považuje za opakované, ak sa porušiteľ do 365 dní dopustí rovnakého protiprávneho konania – na rovnakom právnom základe, podľa rovnakého právneho ustanovenia a v rovnakej oblasti –, ako je protiprávne konanie konštatované právoplatným správnym rozhodnutím, s výnimkou menej závažných porušení. V prípade porušenia ustanovení § 20 a 21, § 22 ods. 2, § 22 ods. 3, § 22 ods. 5 a § 22 ods. 6 sa porušenie považuje za opakované, ak sa porušiteľ do troch rokov dopustí rovnakého protiprávneho konania – na rovnakom právnom základe, podľa rovnakého právneho ustanovenia a v rovnakej oblasti –, ako je protiprávne konanie konštatované právoplatným správnym rozhodnutím.“
II. Skutkové okolnosti, ktoré sú základom žaloby o nesplnenie povinnosti
29
Klubrádió je maďarský komerčný rozhlasový vysielateľ, ktorý od roku 1999 vysielal svoje relácie na frekvencii 95,3 MHz vo vysielacej oblasti Budapešť (Maďarsko).
30
Dňa 13. februára 2014 Mediálna rada a Klubrádió ukončili zmluvu o vysielaní týkajúcu sa tejto frekvencie a uzavreli zmluvu o práve poskytovať mediálne služby na frekvencii 92,9 MHz vo vysielacej oblasti Budapešť (ďalej len „frekvencia 92,9 MHz“) na obdobie od 14. februára 2014 do 14. februára 2021 (ďalej len „zmluva Klubrádió o vysielaní“). Túto zmluvu bolo možné obnoviť na obdobie piatich rokov.
31
Dňa 8. novembra 2019 Klubrádió požiadal o jej obnovenie podľa § 48 ods. 5 zákona o médiách.
32
Mediálna rada rozhodnutím č. 830/2020 (IX. 8) z 8. septembra 2020 túto žiadosť zamietla (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí“).
33
Mediálna rada vychádzala z toho, že vo svojom rozhodnutí č. 1224/2017 konštatovala, že Klubrádió porušil povinnosť každý mesiac informovať o vysielacích kvótach stanovenú v § 22 ods. 8 zákona o médiách (ďalej len „povinnosť predkladať údaje o vysielacích kvótach“), že toto porušenie nebolo menej závažné a že v súlade s § 187 ods. 4 tohto zákona v znení, ktoré sa uplatňovalo ku dňu tohto rozhodnutia, išlo o opakované porušenie, keďže tento rozhlasový vysielateľ už túto povinnosť porušil v priebehu 365 dní, ako už Mediálna rada konštatovala vo svojom rozhodnutí č. 354/2017. Mediálna rada tak dospela k záveru, že podľa § 48 ods. 7 uvedeného zákona nemožno zmluvu Klubrádió o vysielaní obnoviť.
34
Dňa 4. novembra 2020 Mediálna rada uverejnila výzvu na predkladanie ponúk týkajúcu sa možnosti poskytovať mediálne služby na frekvencii 92,9 MHz (ďalej len „sporná výzva na predkladanie ponúk“). Klubrádió a dvaja ďalší poskytovatelia mediálnych služieb, a to Közösségi Rádiózásért Egyesület a LBK Médiaszolgáltató 2020 Kft., podali prihlášky k tejto výzve na predkladanie ponúk.
35
Dvomi rozhodnutiami z 22. decembra 2020 Mediálna rada konštatovala, že prihlášky týchto dvoch posledných uvedených poskytovateľov sú neplatné z formálneho hľadiska.
36
Okrem toho Mediálna rada rozhodnutím č. 180/2021 (III. 10.) z 10. marca 2021 konštatovala, že prihláška vysielateľa Klubrádió je neplatná z hľadiska obsahu, a preto vyhlásila spornú výzvu na predkladanie ponúk za neúspešnú (ďalej len „rozhodnutie o neplatnosti“).
37
Toto rozhodnutie sa zakladalo na troch dôvodoch, a to po prvé na tom, že v bode III.3 formulára, ktorý Klubrádió predložil vo svojej ponuke, chýbal opis relácie zaradenej do týždennej programovej skladby uvedenej v bode III.2 tohto formulára, po druhé na tom, že v prípade inej relácie existoval päťminútový rozdiel medzi dĺžkou uvedenou v bode III.2 uvedeného formulára a dĺžkou uvedenou v bode III.3 toho istého formulára, a po tretie na existencii záporného vlastného imania v účtovníctve tohto vysielateľa počas piatich rokov predo dňom podania jeho prihlášky a na jeho nemožnosti hradiť svoje výdavky iba zo svojho čistého obratu.
38
Podľa Mediálnej rady v súlade so zákonom o médiách a pravidlami spornej výzvy na predkladanie ponúk nemohli byť nedostatky týkajúce sa programovej skladby napravené po dátume podania tejto prihlášky. Pokiaľ ide o existenciu záporného vlastného imania, takáto okolnosť by neumožnila dosiahnuť cieľ uvedený v bode 1.2 spornej výzvy na predkladanie ponúk, a to zabezpečiť, aby bol na mediálnom trhu prítomný rozhlasový vysielateľ, ktorého fungovanie by bolo stabilné a predvídateľné.
39
Dňa 30. marca 2021 uzatvorili Mediálna rada a Közösségi Rádiózásért Egyesület podľa § 65 zákona o médiách dočasnú správnu zmluvu na účely používania frekvencie 92,9 MHz v období od 3. mája do 29. októbra 2021.
40
Klubrádió napadol na súde tak rozhodnutie o zamietnutí, ako aj rozhodnutie o neplatnosti (ďalej spolu len „sporné rozhodnutia“). Každé z týchto rozhodnutí potvrdil najprv Fővárosi Törvényszék (Súd hlavného mesta Budapešť, Maďarsko) a následne Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko). Klubrádió podal na Alkotmánybíróság (Ústavný súd, Maďarsko) ústavnú sťažnosť, ktorú tento súd zamietol.
III. Konanie pred podaním žaloby a konanie na Súdnom dvore
41
Dňa 22. októbra 2020 Komisia zaslala maďarským orgánom list, aby získala podrobné informácie o dôvodoch, na ktorých sa zakladalo rozhodnutie o zamietnutí, a o uplatniteľnej maďarskej právnej úprave.
42
V odpovedi na tento list predsedníčka NMHH 12. novembra 2020 uviedla, že § 48 ods. 7 zákona o médiách neposkytuje Mediálnej rade žiadnu voľnú úvahu, ktorá by jej umožňovala pri posudzovaní žiadosti o obnovenie práva poskytovať mediálne služby preskúmať, či je možné toto právo obnoviť v prípade menej závažného, ale opakovaného porušenia. Spresnila, že keď sa právoplatným rozhodnutím Mediálnej rady konštatuje, že dotknutý poskytovateľ sa dopustil opakovaného alebo závažného porušenia, v súlade s ustanoveniami tohto zákona uvedené právo nemožno obnoviť.
43
Dňa 12. februára 2021 Komisia zaslala maďarským orgánom nový list, v ktorom vyjadrila svoje obavy v súvislosti s omeškaním pri prideľovaní rádiových frekvencií na účely rozhlasového vysielania a položila otázku, či rozhodnutie o zamietnutí bolo v súlade s právom Únie vykladaným s prihliadnutím na právo na slobodu prejavu a na informácie zakotveným v článku 11 Charty.
44
V odpovedi na tento list predsedníčka NMHH 19. februára 2021 uviedla, že v danej situácii neexistuje pre Klubrádió žiadna právna možnosť dočasne poskytovať mediálne služby. Okrem toho zopakovala vysvetlenia obsiahnuté v jej odpovedi z 12. novembra 2020.
45
Dňa 9. júna 2021 Komisia, ktorá sa domnievala, že sporné rozhodnutia a vnútroštátne predpisy, na ktorých sa zakladalo ich prijatie, predstavujú porušenie viacerých ustanovení regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie a článku 11 Charty, zaslala Maďarsku výzvu.
46
Maďarsko na túto výzvu odpovedalo listom z 9. augusta 2021, v ktorom tvrdilo, že dotknutá vnútroštátna právna úprava a výsledok dvoch správnych konaní začatých na jej základe nie sú v rozpore s právom Únie.
47
Dňa 21. decembra 2021 Komisia vydala odôvodnené stanovisko, v ktorom sa v prvom rade domnievala, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 5, 7 a 10 smernice o povolení, z článku 4 bodu 2 smernice o hospodárskej súťaži, z článku 5 ods. 2 a z článku 9 rámcovej smernice, zo zásad proporcionality, zákazu diskriminácie a lojálnej spolupráce, ako aj z článku 11 Charty. Tieto nesplnenia povinností vyplývajú po prvé z prijatia rozhodnutia o zamietnutí Mediálnou radou; po druhé – za predpokladu, že je výklad maďarského práva, ktorý prijala Mediálna rada, správny – z prijatia zákona, ktorý v prípade opakovaného porušenia automaticky vylučuje obnovenie práv na využívanie rádiového spektra, aj keď dané porušenie nie je zvlášť závažné a má čisto formálny charakter; po tretie z nepredloženia informácií, ktoré požadovala Komisia, aby určila, či bolo zamietnutie žiadosti o obnovenie, ktorú podal Klubrádió, v súlade so zásadou zákazu diskriminácie; a po štvrté z nemožnosti toho rozhlasového vysielateľa pokračovať v jeho činnosti v oblasti rozhlasového vysielania, ktorá z tohto zamietnutia diskriminačne a neprimerane vyplýva.
48
V druhom rade sa Komisia domnievala, že Maďarsko porušilo články 4, 8 a 9 rámcovej smernice, článok 5 ods. 3 smernice o povolení a zásadu riadnej správy vecí verejných po prvé tým, že v lehote šiestich týždňov stanovenej v smernici o povolení nebolo prijaté rozhodnutie o žiadosti Klubrádió o obnovenie jeho práv na využívanie rádiového spektra; po druhé tým, že sa včas neuskutočnil postup na účely pridelenia rádiovej frekvencie, ktorú predtým používal Klubrádió, aby mohlo byť prijaté rozhodnutie pred uplynutím doby platnosti práv vysielateľa Klubrádió na používanie; a po tretie tým, že bol pozastavený postup prideľovania frekvencie z dôvodu, že Klubrádió využil svoje právo na opravný prostriedok.
49
V treťom rade Komisia tvrdila, že Maďarsko porušilo článok 5 ods. 2 smernice o povolení, článok 45 smernice 2018/1972 a článok 11 Charty tým, že Mediálna rada stanovila neprimerané podmienky na udelenie práv na využívanie rádiového spektra, nestanovila vopred kritériá na udelenie týchto práv, neupravila nijakú mieru voľnej úvahy umožňujúcu posúdiť závažnosť a význam chýb, ktoré mohli byť obsiahnuté v dokumentácii predloženej uchádzačmi a mohli viesť k ich vylúčeniu, a nevzala do úvahy, že chyby obsiahnuté v ponuke, ktorú predložil Klubrádió, boli menšieho významu.
50
V štvrtom rade Komisia tvrdila, že Maďarsko tým, že vylúčilo možnosť, aby poskytovatelia mediálnych služieb, ktorých práva na používanie rádiových frekvencií neboli obnovené, uzavreli dočasnú správnu zmluvu na účely používania rádiovej frekvencie, zatiaľ čo túto možnosť poskytlo poskytovateľom služieb, ktorých práva na používanie rádiových frekvencií už boli raz obnovené, a nezdôvodnilo tento rozdiel v zaobchádzaní, porušilo článok 45 ods. 1 smernice 2018/1972, ako aj zásady proporcionality a zákazu diskriminácie.
51
Komisia vyzvala Maďarsko, aby dosiahlo súlad s odôvodneným stanoviskom v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia.
52
Dňa 2. februára 2022 Maďarsko odpovedalo na toto odôvodnené stanovisko jednak spochybnením uplatňovania ustanovení a zásad práva Únie, na ktoré sa odvoláva Komisia, v tomto prípade a jednak tvrdením, že ani uplatniteľné predpisy maďarského práva, ani sporné rozhodnutia neporušujú právo Únie.
53
Keďže Komisiu odpoveď Maďarska nepresvedčila, rozhodla sa podať žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
54
Rozhodnutiami predsedu Súdneho dvora zo 17. augusta 2023 bol povolený vstup Belgického kráľovstva, Dánskeho kráľovstva a Holandského kráľovstva do konania ako vedľajších účastníkov konania na podporu návrhov Komisie.
IV. O žalobe
A. O uplatniteľnosti práva Únie
1.
O uplatniteľnosti regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie a Charty
a)
Argumentácia účastníkov konania
55
Maďarsko v prvom rade tvrdí, že regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie sa neuplatňuje ani na sporné rozhodnutia, ani na postupy, ktoré viedli k ich prijatiu, pretože tieto postupy a rozhodnutia sa netýkajú prideľovania práv na používanie rádiových frekvencií, ale práva poskytovať mediálne služby.
56
V tejto súvislosti sa tento členský štát najprv odvoláva na odôvodnenie 5, článok 1 ods. 2 a 3 a článok 2 písm. a) a c) rámcovej smernice, v ktorých je vyjadrený rozdiel medzi na jednej strane právom poskytovať mediálne služby, ktoré sa týka poskytovania obsahu a na ktoré sa vzťahuje mediálne právo, a na druhej strane právom používať rádiové frekvencie, ktoré sa týka prideľovania rádiových frekvencií v súvislosti s právom poskytovať mediálne služby a na ktoré sa vzťahujú pravidlá týkajúce sa elektronických komunikácií. Z týchto ustanovení vyplýva, že poskytovanie mediálnych služieb, a v dôsledku toho aj povolenia a s nimi súvisiace postupy, sú vylúčené z pôsobnosti regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie.
57
V tejto súvislosti Maďarsko zdôrazňuje, že podľa maďarského práva patria povolenia na poskytovanie mediálnych služieb do pôsobnosti Mediálnej rady a upravuje ich zákon o médiách, zatiaľ čo povolenia na používanie rádiových frekvencií sú v pôsobnosti NMHH a upravujú ich nemzeti frekvenciafelosztásról, valamint a frekvenciasávok felhasználási szabályairól szóló 7/2015. (XI. 13.) NMHH rendelet [nariadenie Národného úradu pre médiá a telekomunikácie 7/2015. (XI. 13.), ktorým sa stanovujú pravidlá pre prideľovanie národných frekvencií a používanie frekvenčných pásiem], ako aj polgári frekvenciagazdálkodás egyes hatósági eljárásairól szóló 7/2012. (I. 26.) NMHH rendelet [nariadenie Národného úradu pre médiá a telekomunikácie 7/2012. (I. 26.) o niektorých postupoch pre správu frekvencií na civilné účely].
58
Postupy, v ktorých sa udeľujú tieto dve kategórie povolení, sú navyše odlišné a samostatné.
59
Pokiaľ ide totiž po prvé o postup, v ktorom sa udeľuje povolenie na poskytovanie mediálnych služieb, v súlade so zákonom o médiách Mediálna rada vyhlasuje výberové konanie, v ktorom rozhoduje výlučne o ponukách predložených na účely získania možnosti poskytovať tieto služby. Po ukončení tohto výberového konania Mediálna rada začína konanie s cieľom uzavrieť správnu zmluvu s úspešným uchádzačom, ktorý získava právo poskytovať mediálne služby, ak je táto zmluva napokon uzavretá (ďalej len „zmluva o vysielaní“). Uvedená zmluva neobsahuje ustanovenia týkajúce sa používania rádiových frekvencií alebo elektronických komunikácií, jej pôsobnosť sa vzťahuje iba na práva a povinnosti súvisiace s právom poskytovať mediálne služby.
60
Pokiaľ ide po druhé o postup, v ktorom sa udeľuje povolenie na používanie rádiových frekvencií v súvislosti s možnosťou poskytovať mediálne služby, v súlade s nariadeniami uvedenými v bode 57 tohto rozsudku môže práva na používanie frekvencií vo frekvenčných pásmach vyhradených rozhlasovému vysielaniu získať len poskytovateľ mediálnych služieb, ktorý uspel vo výberovom konaní vyhlásenom Mediálnou radou a ktorému bolo na základe uzavretia zmluvy o vysielaní udelené povolenie na poskytovanie mediálnych služieb, alebo vysielateľ, ktorý uzavrel zmluvu s takýmto poskytovateľom služieb. Na základe žiadosti NMHH vydáva individuálne povolenia na vysielanie, pričom na tento účel posudzuje iba splnenie technických podmienok.
61
Maďarsko ďalej tvrdí, že podmienky týkajúce sa povolení na poskytovanie rozhlasových mediálnych služieb a pravidlá upravujúce s nimi súvisiace postupy boli definované tak, aby boli dosiahnuté ciele všeobecného záujmu, ako je podpora práva na informácie, najmä na informácie o verejných záležitostiach, ako aj podpora kultúry.
62
Z článku 5 ods. 2 druhého pododseku smernice o povolení a z článku 4 smernice o hospodárskej súťaži však vyplýva, že takéto postupy sú vyňaté z pôsobnosti regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie.
63
Maďarsko napokon zdôrazňuje, že za súčasného stavu práva Únie patria podmienky a postupy súvisiace s udeľovaním práv na poskytovanie rozhlasového obsahu do výlučnej právomoci členských štátov.
64
Podľa názoru Maďarska sa teda Komisia svojou žalobou pokúša rozšíriť pôsobnosť práva Únie v oblasti elektronických komunikácií na otázky týkajúce sa koncepcie mediálneho systému v členských štátoch, ktoré patria do právomoci týchto štátov.
65
V druhom rade Maďarsko tvrdí, že keďže sporné rozhodnutia a postupy, ktoré viedli k ich prijatiu, nepredstavujú vykonávanie práva Únie, Charta sa na tieto rozhodnutia a postupy neuplatňuje. V duplike spresňuje, že – ako vyplýva z článku 51 ods. 1 Charty – otázka, či sa možno v danej veci odvolávať na Chartu, nezávisí od konkrétnych okolností a kontextu, za ktorých boli prijaté dotknuté vnútroštátne opatrenia, ale od toho, či sa uplatňuje právo Únie, v tomto prípade regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie.
66
V prvom rade hoci Komisia uznáva, že treba rozlišovať medzi právnou úpravou obsahu mediálnych služieb a právnou úpravou prenosu, tvrdí, že sporné rozhodnutia a vnútroštátne pravidlá, ktoré boli základom pre ich prijatie, sa týkajú postupov súvisiacich s používaním frekvencie 92,9 MHz vysielateľom Klubrádió, a preto sa na ne vzťahuje regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie.
67
Tento rámec sa totiž uplatňuje na všetky postupy, prostredníctvom ktorých členské štáty zaručujú vysielateľom zvukového a televízneho obsahu práva na používanie rádiových frekvencií. Rozsudky z 31. januára 2008, Centro Europa 7 ( C‑380/05 , EU:C:2008:59 ), a z 26. júla 2017, Persidera ( C‑112/16 , EU:C:2017:597 ), dokazujú, že uvedený rámec sa vzťahuje na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, ktorí sú zároveň poskytovateľmi mediálnych služieb.
68
Z § 48 ods. 7 zákona o médiách však vyplýva jednak to, že právo poskytovať mediálne služby zahŕňa právo využívať rádiové spektrum, t. j. rádiové frekvencie. Okrem toho hoci podľa Maďarska sa v súlade s maďarským právom rádiové frekvencie prideľujú na základe iného postupu, než je postup, v ktorom sa udeľuje právo poskytovať mediálne služby, a podľa inej vnútroštátnej právnej úpravy, než je zákon o médiách, nič nenasvedčuje tomu, že v tomto prípade bol na výber prevádzkovateľa oprávneného používať frekvenciu 92,9 MHz začatý iný postup než sporné výberové konanie.
69
Navyše článok 5 ods. 2 smernice o povolení, rovnako ako článok 48 ods. 3 smernice 2018/1972 upravuje iba výnimku zo zásady udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií otvorenými postupmi, ktorá súvisí s plnením cieľa všeobecného záujmu. Postup udeľovania individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií by preto mal byť v každom prípade objektívny, transparentný, nediskriminačný a primeraný, čo potvrdzuje rozsudok z 26. júla 2017, Persidera ( C‑112/16 , EU:C:2017:597 ).
70
Komisia navyše spochybňuje tvrdenie Maďarska, že za súčasného stavu sa právo Únie neuplatňuje na sporné rozhodnutia a vnútroštátne pravidlá, ktoré boli základom pre ich prijatie. Prideľovanie rádiových frekvencií totiž jednak nepatrí do výlučnej právomoci členských štátov. Okrem toho skutočnosť, že v rámci spornej výzvy na predkladanie ponúk boli vyhodnocované aj kritériá týkajúce sa obsahu mediálnych služieb, ako napríklad programová skladba, nemá za následok, že sa neuplatňuje regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie. V tejto súvislosti Komisia s poukazom na rozsudok z 3. septembra 2020, Vivendi ( C‑719/18 , EU:C:2020:627 ), zdôrazňuje, že vnútroštátne právomoci v oblasti regulácie médií sa musia vykonávať v súlade s právom Únie.
71
Napokon je neopodstatnené tvrdenie Maďarska, že Komisia sa pokúša rozšíriť pôsobnosť regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie, keďže táto inštitúcia napáda sporné rozhodnutia a vnútroštátne pravidlá, ktoré boli základom pre ich prijatie, len v rozsahu, v akom sa týkajú elektronických komunikačných sietí a práv na používanie rádiových frekvencií.
72
V druhom rade keďže podľa Komisie Mediálna rada pri prijatí sporných rozhodnutí vykonávala pravidlá regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie, bola povinná dodržiavať Chartu, a najmä právo na slobodu prejavu a na informácie zakotvené v článku 11 tejto Charty.
73
Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie.
b)
Posúdenie Súdnym dvorom
1) O regulačnom rámci Únie pre elektronické komunikácie
74
Ako vyplýva už z článku 1 ods. 1 rámcovej smernice, regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie vytvára harmonizovaný systém v oblasti elektronických komunikačných sietí a služieb s cieľom zabezpečiť vytvorenie vnútorného trhu v tejto oblasti. Na tento účel tento rámec definuje okrem iného pravidlá upravujúce udeľovanie práv na používanie rádiových frekvencií.
75
V tejto súvislosti články 5 a 7 smernice o povolení, článok 9 rámcovej smernice, článok 4 smernice o hospodárskej súťaži a článok 45 smernice 2018/1972, ktoré podľa Komisie neboli dodržané, stanovujú, že tieto práva sa musia prideľovať na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií. Ako už Súdny dvor spresnil, tieto kritériá treba dodržiavať nielen pri pôvodnom prideľovaní rádiových frekvencií, ale aj pri každom ďalšom prideľovaní (rozsudok z 26. júla 2017, Persidera, C‑112/16 , EU:C:2017:597 , bod 40 ). V dôsledku toho sa tieto kritériá musia dodržiavať aj pri obnovení uvedených práv.
76
Hoci v tomto prípade sa sporné rozhodnutia, postupy, ktoré viedli k prijatiu týchto rozhodnutí, a sporné vnútroštátne pravidlá (ďalej len „sporné vnútroštátne opatrenia“) týkajú poskytovania mediálnych služieb, na základe skutočností uvedených v spise predloženom Súdnemu dvoru možno konštatovať, ako to urobil generálny advokát v bode 31 svojich návrhov, že sporné vnútroštátne opatrenia sa týkajú aj udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií.
77
Po prvé zo znenia úvodnej časti a z odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí, ktoré je prílohou žaloby Komisie, totiž vyplýva, že predmetom tohto rozhodnutia je neobnovenie práva poskytovať mediálne služby „na frekvencii 92,9 MHz“. Z názvu spornej výzvy na predkladanie ponúk, ktorá je rovnako prílohou žaloby Komisie, ďalej vyplýva, že táto výzva sa týkala možnosti poskytovať rozhlasové mediálne služby vo vysielacej oblasti „Budapešť 92,9 MHz“. Informatívna tabuľka uvedená v spornej výzve takisto uvádza túto rádiovú frekvenciu. Okrem toho bod 1.2.1 tejto výzvy na predkladanie ponúk uvádza, že jej cieľom je zaručiť, „aby Mediálna rada zabezpečila zodpovedné, náležité a efektívne riadenie možnosti poskytovať mediálne služby pre frekvenciu Budapešť 92 MHz, ktorá je majetkom štátu“. Navyše § 48 zákona o médiách sa týka „analógovej lineárnej mediálnej služby využívajúcej obmedzené zdroje vo vlastníctve štátu“ a „práva poskytovať analógové lineárne mediálne služby využívajúce obmedzené zdroje vo vlastníctve štátu“. Napokon § 65 tohto zákona odkazuje na uzavretie dočasnej správnej zmluvy na poskytovanie mediálnych služieb, v prípade ktorej NMHH preukáže, že je možné poskytovať mediálne služby okrem iného „bez toho, aby spôsobovali rušenie iným osobám“.
78
Zo samotného znenia rozhodnutia o zamietnutí, spornej výzvy na predkladanie ponúk a § 48 zákona o médiách tak vyplýva, že toto rozhodnutie, výzva a ustanovenie sa netýkajú iba poskytovania mediálnych služieb, ale aj udelenia práva na používanie rádiovej frekvencie, v tomto prípade frekvencie 92,9 MHz. Znenie § 65 zákona o médiách tiež dokazuje, že dočasná správna zmluva, ktorú možno uzavrieť na základe tohto ustanovenia, sa týka nielen poskytovania mediálnych služieb, ale aj používania rádiových frekvencií.
79
Po druhé zo znenia rozhodnutia NMHH z 13. februára 2014, ktorým bolo vysielateľovi Klubrádió udelené povolenie na používanie frekvencie 92,9 MHz, ktoré je prílohou dupliky Maďarska, vyplýva, že doba platnosti tohto povolenia bola rovnaká ako doba, na ktorú bola uzavretá zmluva Klubrádió o vysielaní, t. j. od 14. februára 2014 do 14. februára 2021. Okrem toho sa v tomto rozhodnutí uvádza, že uvedené povolenie zaniká dňom uplynutia doby stanovenej v tejto zmluve, alebo v prípade jej ukončenia buď vzájomnou dohodou alebo Mediálnou radou dňom tohto ukončenia bez osobitného správneho konania o odňatí povolenia alebo správneho rozhodnutia.
80
Zo znenia uvedeného rozhodnutia tak vyplýva, že platnosť dotknutého povolenia závisela od platnosti práva poskytovať mediálne služby, takže strata tohto práva automaticky znamenala stratu práva používať frekvenciu 92,9 MHz.
81
Po tretie vysvetlenia, ktoré Maďarsko poskytlo tak počas písomnej časti konania, ako aj na pojednávaní k podrobnostiam uplatňovania postupov udeľovania práv na poskytovanie mediálnych služieb a práv na používanie rádiových frekvencií, tiež naznačujú, že v Maďarsku existuje priamy vzťah medzi právom poskytovať mediálne služby a právom používať rádiovú frekvenciu.
82
Z týchto vysvetlení totiž vyplýva, že na účely prideľovania rádiových frekvencií musí Mediálna rada najskôr vyhlásiť výberové konanie na poskytovanie mediálnych služieb na danej rádiovej frekvencii. Úspešnému uchádzačovi z tohto výberového konania je udelené právo poskytovať tieto služby na základe správnej zmluvy uzavretej s Mediálnou radou, a to zmluvy o vysielaní. Následne NMHH na základe žiadosti po overení technických podmienok povolí používanie uvedenej rádiovej frekvencie tomuto úspešnému uchádzačovi alebo vysielateľovi, s ktorým uvedený úspešný uchádzač uzavrie zmluvu na účely vysielania jeho rozhlasového obsahu.
83
Z toho vyplýva, že v Maďarsku je prístup k rádiovým frekvenciám na účely vysielania rozhlasového obsahu v praxi obmedzený výlučne na držiteľov práva poskytovať mediálne služby, bez ohľadu na to, či títo držitelia sami vysielajú svoj obsah na dotknutej rádiovej frekvencii alebo či takéto vysielanie vykonáva vysielateľ, ktorý na tento účel uzavrel zmluvu s týmito držiteľmi.
84
V tomto členskom štáte sa preto rozhodnutia, ktoré sú – tak ako rozhodnutie o neplatnosti – vydané v takom výberovom konaní, ako je sporné výberové konanie, v konečnom dôsledku týkajú udelenia práv na používanie rádiových frekvencií.
85
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa zdá, že maďarský systém udeľovania práv na poskytovanie rozhlasových mediálnych služieb a na používanie rádiových frekvencií je koncipovaný a nastavený tak, že tieto práva sú priamo prepojené. Z toho vyplýva, že každé vnútroštátne opatrenie týkajúce sa udelenia práv na poskytovanie takýchto služieb, ako sú napríklad sporné vnútroštátne opatrenia, má nevyhnutne vplyv na práva na používanie rádiových frekvencií a teda patrí do vecnej pôsobnosti regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie.
86
Sporné vnútroštátne opatrenia preto patria do vecnej pôsobnosti regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie.
87
Tento záver nie je spochybnený skutočnosťou, že tieto vnútroštátne opatrenia sa týkajú aj poskytovania rozhlasových mediálnych služieb a že – ako tvrdí Maďarsko – právna úprava týkajúca sa tohto poskytovania je vylúčená z pôsobnosti regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie, ako to vyplýva najmä z článku 2 písm. c) rámcovej smernice a z článku 2 bodu 4 smernice 2018/1972.
88
Stačí totiž uviesť, že keď členský štát, ako v tomto prípade Maďarsko, pri výkone svojej voľnej úvahy, pokiaľ ide o povahu a podrobnosti postupov prideľovania rádiových frekvencií, ktoré organizuje, rozhodne, že výber používateľov týchto frekvencií sa vykoná s prihliadnutím na kritériá týkajúce sa poskytovania služieb obsahu rozhlasového vysielania, tento členský štát sa nemôže vyhnúť požiadavkám stanoveným regulačným rámcom Únie pre elektronické komunikácie na účely prideľovania rádiového spektra, a najmä zásade udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií (pozri analogicky rozsudok z 20. apríla 2023, DIGI Communications, C‑329/21 , EU:C:2023:303 , bod 31 ).
89
Ako to v podstate uviedol generálny advokát v bode 33 svojich návrhov, v opačnom prípade by členské štáty mohli ľahko obchádzať pravidlá tohto rámca upravujúce udeľovanie práv na používanie rádiových frekvencií a tak ohroziť ciele sledované uvedeným rámcom, ako sú definované v článku 8 ods. 2 až 4 rámcovej smernice, a najmä cieľ spojený s podporou hospodárskej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a služieb, ako aj s efektívnym používaním a správou rádiových frekvencií. Tieto pravidlá by tak stratili svoj potrebný účinok.
90
Okrem toho, keďže regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie sa na sporné vnútroštátne opatrenia uplatňuje len v rozsahu, v akom sa týkajú udelenia práv na používanie rádiových frekvencií, nemožno tvrdiť, že došlo k porušeniu právomocí členských štátov v oblasti regulácie médií.
91
Akceptovať napokon nemožno ani tvrdenie Maďarska, podľa ktorého sa na postupy, ktoré viedli k prijatiu sporných rozhodnutí, vzťahuje výnimka z uplatňovania regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie stanovená v článku 5 ods. 2 druhom pododseku smernice o povolení.
92
Ako tvrdí Komisia, toto ustanovenie, ako aj článok 48 ods. 3 smernice 2018/1972 upravujú totiž iba možnosť výnimky zo zásady udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií otvorenými postupmi, ak je udelenie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania potrebné na splnenie cieľa všeobecného záujmu stanoveného členskými štátmi v súlade s právom Únie.
93
Ako vyplýva najmä z bodu 34 tohto rozsudku, v tomto prípade sa však nemožno domnievať, že sporné výberové konanie nebolo „otvorené“ v zmysle článku 5 ods. 2 druhého pododseku smernice o povolení a článku 48 ods. 3 smernice 2018/1972.
94
V každom prípade výnimka stanovená v týchto ustanoveniach neznamená, že sa vylúči uplatnenie celého regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie. Predovšetkým platí, že aj keď sa táto výnimka uplatňuje, musia sa práva na používanie rádiových frekvencií udeľovať v súlade s článkom 9 rámcovej smernice na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. januára 2008, Centro Europa 7, C‑380/05 , EU:C:2008:59 , bod 125 ).
2) O Charte
95
Treba pripomenúť, že pôsobnosť Charty v súvislosti s konaním členských štátov je vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené členským štátom vtedy, „ak vykonávajú právo Únie“, čím je potvrdená ustálená judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej sa základné práva zaručené v právnom poriadku Únie majú uplatniť vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, nie však mimo týchto situácií [rozsudok z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18 , EU:C:2019:982 , bod 78 a citovaná judikatúra].
96
Keďže v tomto prípade sporné vnútroštátne opatrenia predstavujú vykonanie regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie, treba konštatovať, že Maďarsko bolo pri prijímaní týchto opatrení povinné dodržať základné práva zaručené Chartou, a najmä právo na slobodu prejavu a na informácie zakotvené v jej článku 11, na ktorý sa odvoláva Komisia.
97
Z toho vyplýva, že sporné vnútroštátne opatrenia sú preskúmateľné tak z hľadiska regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie, ako aj Charty.
98
Argumentácia Maďarska, že tento rámec a Charta sa na tieto opatrenia neuplatňujú, sa preto musí zamietnuť.
2.
O uplatniteľnosti smernice 2018/1972 ratione temporis
a)
Argumentácia účastníkov konania
99
Komisia sa na základe zásady tempus regit actum domnieva, že smernica o povolení a rámcová smernica sa uplatňujú na rozhodnutie o zamietnutí a na sporné výberové konanie, zatiaľ čo smernica 2018/1972 sa uplatňuje na rozhodnutie o neplatnosti.
100
Maďarsko naproti tomu tvrdí, že táto zásada sa nevzťahuje na už prebiehajúce správne konanie. Podľa tohto členského štátu sa takéto konanie riadi pravidlami účinnými v deň jeho začatia. Keďže v tomto prípade bolo sporné výberové konanie vyhlásené predo dňom nadobudnutia účinnosti smernice 2018/1972, toto výberové konanie, ako aj rozhodnutie o neplatnosti, sa riadia smernicou o povolení a rámcovou smernicou, aj keď toto rozhodnutie bolo prijaté po uplynutí lehoty na prebratie smernice 2018/1972. Pokiaľ teda ide o uvedené rozhodnutie, Komisia nemôže založiť svoju žalobu na porušení smernice 2018/1972.
101
Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie.
b)
Posúdenie Súdnym dvorom
102
Treba spresniť, že rozdielny názor Komisie a Maďarska na uplatniteľnosť smernice 2018/1972 ratione temporis sa týka iba žalobných dôvodov týkajúcich sa sporného výberového konania a rozhodnutia o neplatnosti. V tejto súvislosti sa Komisia odvolávala predovšetkým na to, že Maďarsko porušilo povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby sa udeľovanie individuálnych práv na využívanie rádiového spektra zakladalo okrem iného na transparentných a primeraných kritériách, ktorá vyplýva z článku 5 ods. 2 druhého pododseku smernice o povolení a odo dňa uplatniteľnosti smernice 2018/1972 z jej článku 45 ods. 1.
103
Okrem toho treba zohľadniť skutočnosť, ako vyplýva z odôvodnenia 1 smernice 2018/1972, že táto smernica je prepracovaním viacerých smerníc, vrátane smernice o povolení a rámcovej smernice. V tejto súvislosti sa v článku 125 smernice 2018/1972 spresňuje jednak to, že tieto smernice sa zrušujú s účinnosťou od 21. decembra 2020, a jednak to, že odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na smernicu 2018/1972. Článok 45 ods. 1 smernice 2018/1972 teda zodpovedá článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, ktorý stanovuje najmä povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby prideľovanie rádiového spektra pre elektronické komunikačné služby bolo založené na transparentných a primeraných kritériách.
104
Táto povinnosť, ktorá je pripomenutá v článku 5 ods. 2 druhom pododseku smernice o povolení, zodpovedá povinnosti dodržiavať zásady transparentnosti a proporcionality pri prideľovaní rádiových frekvencií, ktorú členským štátom ukladá článok 45 ods. 1 smernice 2018/1972.
105
Za týchto okolností musí byť argumentácia Maďarska týkajúca sa uplatniteľnosti smernice 2018/1972 ratione temporis v každom prípade zamietnutá.
B. O prípustnosti
1.
O prípustnosti žalobných dôvodov uplatnených voči sporným rozhodnutiam
a)
Argumentácia účastníkov konania
106
Maďarsko spochybňuje prípustnosť žaloby v rozsahu, v akom sa týka sporných rozhodnutí.
107
V prvom rade podľa tohto členského štátu Komisia síce formálne uvádza porušenie ustanovení práva Únie, v skutočnosti však spochybňuje súlad týchto rozhodnutí s ustanoveniami zákona o médiách alebo s pravidlami spornej výzvy na predkladanie ponúk.
108
Otázka, či je rozhodnutie Mediálnej rady v súlade s určitými ustanoveniami zákona o médiách alebo so spornou výzvou na predkladanie ponúk, však výrazne presahuje predmet žaloby o nesplnenie povinnosti, ktorej jediným účelom je umožniť Súdnemu dvoru určiť, že členský štát si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z práva Únie, a ukončiť toto nesplnenie povinnosti.
109
V druhom rade Maďarsko tým, že tvrdí, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora môže byť predmetom žaloby o nesplnenie povinnosti iba preukázaná, ustálená a všeobecná správna prax, spochybňuje prípustnosť prejednávanej žaloby v rozsahu, v akom sa týka dvoch individuálnych správnych rozhodnutí, ktoré boli navyše na základe individuálnych opravných prostriedkov podaných na vnútroštátne súdy potvrdené súdnymi rozhodnutiami s právnou silou rozhodnutej veci.
110
V duplike Maďarsko spresňuje, že na rozdiel od rozhodnutí uvedených v rozsudkoch, na ktoré sa odvoláva Komisia, sporné rozhodnutia nie sú všeobecnými rozhodnutiami týkajúcimi sa skupiny presne nedefinovaných subjektov, ktoré by vyplývali z konzistentnej a homogénnej praxe, ale rozhodnutiami týkajúcimi sa konkrétneho subjektu.
111
Komisia v prvom rade tvrdí, že vo svojej žalobe sa odvoláva iba na porušenie práva Únie. V tejto súvislosti spresňuje, že v konaní pred podaním žaloby sa zvažovali dve možnosti. Prvá možnosť vychádzala z tvrdení Maďarska, že podľa zákona o médiách nemala Mediálna rada pri prijímaní sporných rozhodnutí žiadnu voľnú úvahu. V takom prípade by bol zákon o médiách v rozpore s právom Únie, keďže by Mediálnej rade ukladal povinnosť prijímať rozhodnutia, ktoré sú s týmto právom nezlučiteľné. Druhá možnosť vychádzala z výkladu, ktorý podľa názoru Komisie vyplýva zo znenia zákona o médiách a podľa ktorého mala Mediálna rada pri prijímaní sporných rozhodnutí voľnú úvahu. V takom prípade Mediálna rada pri prijímaní týchto rozhodnutí vykonala túto voľnú úvahu spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s právom Únie.
112
V druhom rade Komisia tvrdí, že podľa ustálenej judikatúry môže začať konanie o nesplnení povinnosti nielen vo vzťahu k správnej praxi, ale aj v individuálnych prípadoch nesprávneho uplatnenia práva Únie.
113
Okrem toho skutočnosť, že proti rozhodnutiu bola podaná žaloba na vnútroštátnej úrovni, nebráni Komisii, aby v konaní o nesplnení povinnosti uvádzala, že takéto rozhodnutie nie je v súlade s právom Únie, predovšetkým keď – tak ako v tomto prípade – dotknuté vnútroštátne súdy nepodali na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania.
114
Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie.
b)
Posúdenie Súdnym dvorom
115
Pokiaľ ide v prvom rade o dôvod neprípustnosti uvedený v bodoch 107 a 108 tohto rozsudku, je síce pravda, že Komisia v niektorých častiach svojej žaloby poukazuje na možný rozpor medzi spornými rozhodnutiami a vnútroštátnymi pravidlami, ktoré boli základom pre ich prijatie, najmä pokiaľ ide o rozhodnutie o zamietnutí, z tejto žaloby však jasne vyplýva, že Komisia chce dosiahnuť iba určenie nesúladu sporných rozhodnutí alebo týchto pravidiel s viacerými ustanoveniami regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie a s článkom 11 Charty.
116
Pokiaľ ide v druhom rade o dôvod neprípustnosti založený na tom, že individuálne rozhodnutia nemôžu byť predmetom žaloby o nesplnenie povinnosti, najprv treba zdôrazniť, že články 258 a 259 ZFEÚ neobmedzujú preskúmanie, ktoré má Súdny dvor vykonať na základe žaloby o nesplnenie povinnosti, iba na všeobecne záväzné ustanovenia alebo akty prijaté členskými štátmi. Z toho teda možno vyvodiť, že predmetom žaloby o nesplnenie povinnosti môžu byť aj individuálne rozhodnutia a akty prijaté týmito štátmi, keď Komisia dospeje k záveru, že k ich prijatiu došlo v rozpore s právom Únie.
117
Ďalej treba uviesť, že Súdny dvor rozhodol, že Komisia má vzhľadom na svoju úlohu strážkyne Zmlúv výlučnú právomoc rozhodnúť, či je vhodné začať konanie o nesplnení povinnosti a na základe akého konania alebo opomenutia pripísateľného dotknutému členského štátu sa toto konanie musí začať. V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že Komisia mu môže najmä podať návrh, aby určil nesplnenie povinnosti, ktoré spočíva v tom, že v konkrétnom prípade nebol dosiahnutý výsledok, ktorý sa sleduje smernicou (rozsudok z 10. apríla 2003, Komisia/Nemecko, C‑20/01 a C‑28/01 , EU:C:2003:220 , bod 30 a citovaná judikatúra).
118
V tejto súvislosti však treba poznamenať, že najmä z článku 9 ods. 1 rámcovej smernice vyplýva, že členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby prideľovanie rádiového spektra príslušnými orgánmi bolo založené na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách. Toto ustanovenie spresňuje, že táto povinnosť sa vzťahuje tak na udeľovanie všeobecných povolení, ako aj na udeľovanie individuálnych práv na používanie takýchto rádiových frekvencií.
119
Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť Komisie uniesť svoje dôkazné bremeno, tak Súdny dvor už uznal, že predmetom žaloby o nesplnenie povinnosti môže byť individuálny akt alebo rozhodnutie.
120
Okrem toho Súdny dvor vo svojej judikatúre týkajúcej sa možnosti podať žalobu o nesplnenie povinnosti vo vzťahu k správnej praxi formuloval iba podmienky, ktoré musí takáto prax spĺňať, aby mohla byť predmetom žaloby o nesplnenie povinnosti, pričom sa nevyjadril k možnosti podať takúto žalobu vo vzťahu k individuálnemu aktu alebo rozhodnutiu.
121
Napokon nič v článkoch 258 a 259 ZFEÚ ani v judikatúre Súdneho dvora neumožňuje usudzovať, že zamietnutie vnútroštátnych opravných prostriedkov podaných proti individuálnemu rozhodnutiu vnútroštátnymi súdnymi rozhodnutiami, ktoré majú právnu silu rozhodnutej veci, bráni tomu, aby takéto individuálne rozhodnutie mohlo viesť k podaniu žaloby o nesplnenie povinnosti.
122
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť dôvody neprípustnosti, ktoré Maďarsko vznieslo voči žalobným dôvodom uplatneným voči sporným rozhodnutiam.
2.
O prípustnosti žalobného dôvodu založeného na porušení zásady lojálnej spolupráce
123
Vo formulácii svojho prvého žalobného návrhu Komisia uvádza porušenie zásady lojálnej spolupráce zo strany Maďarska.
124
Táto inštitúcia však túto zásadu nespomína ani pri formulácii žalobných dôvodov, na ktorých sa zakladá prejednávaná žaloba, ani pri vysvetľovaní argumentácie na podloženie týchto žalobných dôvodov.
125
V dôsledku toho je prejednávaná žaloba neprípustná v rozsahu, v akom sa v nej navrhuje, aby bolo určené, že Maďarsko porušilo zásadu lojálnej spolupráce.
C. O veci samej
126
Na podloženie svojej žaloby Komisia uvádza štyri skupiny žalobných dôvodov.
127
Prvá skupina žalobných dôvodov, ktorá sa týka § 48 ods. 7 zákona o médiách a rozhodnutia o zamietnutí, sa zakladá na porušení článkov 5, 7 a 10 smernice o povolení, článku 4 smernice o hospodárskej súťaži, článku 9 rámcovej smernice, ako aj zásad proporcionality, zákazu diskriminácie a riadnej správy vecí verejných. Druhá skupina žalobných dôvodov, ktorá sa týka sporného výberového konania a rozhodnutia o neplatnosti, sa zakladá na porušení článku 5 ods. 2 a 3 smernice o povolení, článkov 8 a 9 rámcovej smernice a článku 45 smernice 2018/1972. Tretia skupina žalobných dôvodov, ktorá sa týka § 65 ods. 11 zákona o médiách, sa zakladá na porušení článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972, ako aj zásad proporcionality a zákazu diskriminácie. Štvrtá skupina žalobných dôvodov sa zakladá na porušení článku 11 Charty.
1.
O žalobných dôvodoch týkajúcich sa § 48 ods. 7 zákona o médiách a rozhodnutia o zamietnutí
128
Komisia v podstate tvrdí, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 5, 7 a 10 smernice o povolení, z článku 4 smernice o hospodárskej súťaži, z článku 9 rámcovej smernice, ako aj zo zásad proporcionality a zákazu diskriminácie. Tieto nesplnenia povinností vyplývajú po prvé z toho, že Mediálna rada prijala rozhodnutie o zamietnutí; po druhé z toho, že Maďarsko prijalo § 48 ods. 7 zákona o médiách, ktorý automaticky vylučuje obnovenie práv na využívanie rádiového spektra na FM rozhlasové vysielanie, ak držiteľ opakovane porušil svoju povinnosť predkladať údaje o vysielacích kvótach, a to aj v prípade, keď sú spáchané porušenia menej závažné, čisto formálne, a už za ne boli uložené pokuty, ktoré následne viedli k úplnému splneniu povinnosti; a po tretie z toho, že Maďarsko takto diskriminačne a neprimerane znemožnilo vysielateľovi Klubrádió pokračovať v jeho činnosti v oblasti rozhlasového vysielania.
129
Komisia okrem toho vytýka Maďarsku, že si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 3 smernice o povolení a zo zásady riadnej správy vecí verejných, tým, že v lehote šiestich týždňov stanovenej v tomto ustanovení nebolo prijaté rozhodnutie o žiadosti vysielateľa Klubrádió o obnovenie jeho práv na využívanie rádiového spektra.
a)
O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality
1) Argumentácia účastníkov konania
130
Komisia tvrdí, že § 48 ods. 7 zákona o médiách, alebo prinajmenšom spôsob, akým Mediálna rada uplatnila toto ustanovenie vo vzťahu k vysielateľovi Klubrádió, nerešpektuje články 5, 7 a 10 smernice o povolení, článok 4 smernice o hospodárskej súťaži a článok 9 rámcovej smernice, a najmä zásadu proporcionality uvedenú v týchto článkoch.
131
Komisia v prvom rade tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí je v rozpore so zásadou proporcionality, pretože odmietnutie obnoviť právo vysielateľa Klubrádió poskytovať mediálne služby sa zakladá iba na tom, že počas siedmich rokov trvania zmluvy Klubrádió o vysielaní tento vysielateľ dvakrát porušil svoju povinnosť predkladať údaje o vysielacích kvótach.
132
Komisia sa domnieva, že odmietnutie obnoviť právo poskytovať mediálne služby je porovnateľné so sankciou. V tejto súvislosti sa opiera o závažnosť dôsledkov, ktoré podľa maďarských právnych predpisov vyplývajú pre poskytovateľa mediálnych služieb z takéhoto odmietnutia, a to jednak nemožnosť pokračovať v poskytovaní svojho obsahu na rádiovej frekvencii, pokiaľ neuspeje v novom výberovom konaní, a jednak v prípade, ak bude toto výberové konanie neúspešné, nemožnosť uzavrieť dočasnú správnu zmluvu na účely pokračovania v poskytovaní tohto obsahu na dotknutej rádiovej frekvencii až do ukončenia ďalšieho nového výberového konania.
133
V tejto súvislosti Komisia odkazuje na judikatúru Súdneho dvora, z ktorej vyplýva jednak to, že na účely posúdenia primeranosti sankcie treba zohľadniť povahu a závažnosť porušenia, ktoré má sankcionovať, a jednak to, že sankciu musí byť možné dostatočne prispôsobiť závažnosti porušenia.
134
Komisia sa okrem toho domnieva, že odmietnutie obnoviť právo poskytovať mediálne služby je porovnateľné s odňatím alebo pozastavením tohto práva. Takéto odňatie alebo pozastavenie však predstavujú jednu z najzávažnejších sankcií, ktoré v súlade s článkom 10 ods. 5 smernice o povolení možno uložiť len za podmienky dodržania zásady proporcionality a v prípade závažných alebo opakovaných porušení najmä podmienok práv na používanie rádiových frekvencií.
135
V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že odmietnutie obnoviť právo Klubrádió poskytovať mediálne služby nie je právnym dôsledkom, ktorý by bol primeraný závažnosti porušení, ktorých sa tento rozhlasový vysielateľ dopustil.
136
Po prvé v čase skutkov zakladajúcich dané porušenia totiž § 22 ods. 8 zákona o médiách neupravoval lehotu na splnenie povinnosti predkladať údaje o vysielacích kvótach. Po druhé v oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia č. 354/2017 a č. 1224/2017, Klubrádió splnil túto povinnosť počas konania o uložení sankcie. Po tretie Mediálna rada na základe údajov, ktoré Klubrádió poskytol, aby splnil uvedenú povinnosť, nezistila, že by relácie, ktoré vysielal, neboli v súlade s povinnosťami v oblasti vysielacích kvót, ktoré má tento rozhlasový vysielateľ. Po štvrté Mediálna rada uložila za každé z dvoch porušení zistených v týchto rozhodnutiach pokutu vo výške od 30000 HUF (približne 75 eur) do 36000 HUF (približne 90 eur), pričom podľa § 187 ods. 1 zákona o médiách dosahuje maximálna pokuta za opakované porušenie sumu 2000000 HUF (5420 eur), čo dokazuje, že uvedené porušenia sú menej závažnými porušeniami. Po piate Klubrádió zaplatil uložené pokuty a sankcia splnila svoj účel, pretože po uvedených rozhodnutiach už Mediálna rada nezistila, že by sa Klubrádió dopustil ďalších porušení.
137
V druhom rade Komisia tvrdí, že ak by sa § 48 ods. 7 zákona o médiách mal vykladať v tom zmysle, že automaticky vylučuje obnovenie práva poskytovať mediálne služby vo všetkých prípadoch, keď sa dotknutý poskytovateľ dopustil opakovaného porušenia, vrátane prípadov, keď bol viackrát v omeškaní s plnením svojej povinnosti predkladať údaje o vysielacích kvótach, bolo by toto ustanovenie v rozpore so zásadou proporcionality.
138
Takýto výklad uvedeného ustanovenia by totiž nenechal Mediálnej rade žiadnu voľnú úvahu na posúdenie bezvýznamnosti alebo nedostatočnej závažnosti dotknutého porušenia a súladu rozhodnutí týkajúcich sa obnovenia práva poskytovať mediálne služby so zásadou proporcionality a mal by tak za následok, že Mediálna rada by bola nútená prijímať rozhodnutia, ktoré sú s touto zásadou nezlučiteľné.
139
Naproti tomu ak by sa § 48 ods. 7 zákona o médiách v spojení s § 185 ods. 2 tohto zákona mal vykladať v tom zmysle, že Mediálna rada má pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa obnovenia práva poskytovať mediálne služby voľnú úvahu, potom so zreteľom na skutočnosti uvedené v bode 136 tohto rozsudku Mediálna rada pri prijímaní rozhodnutia o zamietnutí vykonala svoju voľnú úvahu spôsobom, ktorý je nezlučiteľný so zásadou proporcionality. V takom prípade by bolo v rozpore s touto zásadou len toto rozhodnutie.
140
Maďarsko na svoju obranu v prvom rade tvrdí, že odmietnutie obnoviť právo poskytovať mediálne služby nemá byť sankciou za správanie poskytovateľa, ktorý požiadal o obnovenie tohto práva, ale je dôsledkom toho, že tento poskytovateľ nesplnil požiadavku, ktorá bola vopred definovaná na to, aby takéto právo mal. Takéto odmietnutie predovšetkým nemožno porovnávať so sankciou odňatia, upravenou v článku 10 ods. 5 smernice o povolení, keďže táto sankcia ukončuje dotknutú zmluvu o vysielaní pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá. Odmietnutie obnoviť právo poskytovať mediálne služby má zase účinok až na obdobie po uplynutí tejto doby.
141
V tomto prípade tak nie sú relevantné ani požiadavky vyplývajúce z článku 10 ods. 5 smernice o povolení, ani judikatúra týkajúca sa zásady proporcionality v oblasti sankcií.
142
Pokiaľ ide v druhom rade o to, že § 48 ods. 7 zákona o médiách údajne porušuje zásadu proporcionality, Maďarsko tvrdí, že právo Únie nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje podmienky pre vylúčenie možnosti obnoviť právo poskytovať mediálne služby tak, že neexistuje priestor pre voľnú úvahu, pretože objektívne podmienky stanovené vopred v zákone vylučujú možnosť svojvoľného a diskriminačného uplatňovania práva.
143
Kritériá pre odmietnutie obnoviť právo poskytovať mediálne služby definované v zákone o médiách sú teda objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané, pretože takéto obnovenie je vylúčené len v prípade závažných alebo opakovaných porušení, ktoré boli zistené právoplatnými rozhodnutiami.
144
Primeranosť je zabezpečená tým, že – ako vyplýva z § 187 ods. 5 zákona o médiách – menej závažné porušenia nemôžu predstavovať opakované porušenia. Podobne zákonná definícia kumulatívnych podmienok, na základe ktorých možno porušenie kvalifikovať ako „opakované porušenie“, prostredníctvom zásady progresivity zaručuje, že k odmietnutiu obnoviť právo poskytovať mediálne služby môže dôjsť len v prípadoch najzávažnejších a najevidentnejších porušení.
145
Maďarsko okrem toho spresňuje, že závažnosť dotknutého porušenia nie je posudzovaná v konaní o obnovení práva poskytovať mediálne služby, keďže toto konanie nie je konaním o uložení sankcie. Závažnosť daného porušenia posudzuje v konaní o uložení sankcie Mediálna rada, ktorá musí najmä stanoviť, či ide o závažné alebo opakované porušenie, čo si od nej vyžaduje, aby preskúmala predovšetkým to, či dané porušenie nie je menej závažné.
146
Maďarsko napokon dodáva, že poskytnutie voľnej úvahy Mediálnej rade by znamenalo, že táto rada by musela pri rozhodovaní o obnovení práva poskytovať mediálne služby znovu preskúmať závažnosť alebo opakovaný charakter porušení, ktoré boli zistené právoplatným rozhodnutím, čo by bolo v rozpore so zásadami právneho štátu, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania.
147
V treťom rade, pokiaľ ide o porušenie zásady proporcionality rozhodnutím o zamietnutí, Maďarsko zdôrazňuje, že odmietnutie obnoviť právo vysielateľa Klubrádió poskytovať mediálne služby nevyplýva z uplatnenia neprimeraných ustanovení maďarskej právnej úpravy ani zo svojvoľného rozhodnutia Mediálnej rady, ale výlučne z toho, že táto rada v právoplatných rozhodnutiach zistila rad opakovaných porušení, ktorých sa dopustil Klubrádió.
148
V tejto súvislosti Maďarsko spochybňuje tvrdenie Komisie, že porušenia zistené v rozhodnutiach č. 354/2017 a 1224/2017 sú menej závažnými porušeniami.
149
Po prvé skutočnosť, že uložené pokuty sú nízke, nepreukazuje, že ide o menej závažné porušenia. Výška týchto pokút neposkytuje žiaden údaj o závažnosti dotknutých porušení, najmä vzhľadom na to, že chýbajú porovnateľné údaje. Okrem toho pri určovaní tejto výšky Mediálna rada zohľadnila finančnú situáciu vysielateľa Klubrádió, aby neuložila sankciu, ktorá by znemožnila alebo sťažila prevádzku tohto rozhlasového vysielateľa, a to nielen v súlade so zásadami proporcionality a progresivity, ale aj s procesnými predpismi, ktoré sa uplatňovali ku dňu prijatia rozhodnutí č. 354/2017 a č. 1224/2017.
150
Po druhé tvrdenie Komisie, že v čase skutkov zakladajúcich dané porušenia § 22 ods. 8 zákona o médiách neupravoval lehotu na splnenie povinnosti predkladať údaje o vysielacích kvótach, je nesprávne. Vnútroštátny zákonodarca totiž zmenil toto ustanovenie s účinnosťou od 3. augusta 2011 a stanovil, že „poskytovatelia mediálnych služieb sú povinní každý mesiac poskytovať Mediálnej rade údaje umožňujúce monitorovať dodržiavanie vysielacích kvót“. Skutočnosť, že v konaniach, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutí č. 354/2017 a č. 1224/2017, Klubrádió neformuloval žiadne vyhlásenie ani námietku týkajúce sa údajnej neexistencie lehoty na účely splnenia tejto povinnosti a že nepodal žalobu proti týmto rozhodnutiam, preukazuje, že vedel o svojich povinnostiach v oblasti predkladania údajov o vysielacích kvótach, ako aj o rozhodovacej praxi Mediálnej rady v tejto súvislosti.
151
Po tretie význam povinnosti predkladať údaje o vysielacích kvótach odôvodňuje záver, že porušenia, ktorých sa dopustil Klubrádió, nie sú menej závažné. V tejto súvislosti Maďarsko zdôrazňuje, že nepredloženie alebo oneskorené predloženie týchto údajov bráni Mediálnej rade monitorovať dodržiavanie povinností, ktoré má dotknutý poskytovateľ v oblasti vysielacích kvót, a tak mu umožňuje, aby sa ľahšie vyhol zisteniu prípadného ďalšieho porušenia.
152
Po štvrté skutočnosť, že Klubrádió počas konaní, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutí č. 354/2017 a č. 1224/2017, splnil svoju povinnosť predkladať údaje o vysielacích kvótach, ako aj skutočnosť, že následne zaplatil uložené pokuty, nemajú vplyv na to, že tento rozhlasový vysielateľ porušil túto povinnosť.
153
Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie.
2) Posúdenie Súdnym dvorom
i) O uplatniteľnosti článku 10 smernice o povolení
154
V žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality Komisia tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí a prípadne § 48 ods. 7 zákona o médiách nie sú v súlade so zásadou proporcionality, tak ako je vyjadrená nielen v článkoch 5 a 7 smernice o povolení, v článku 9 rámcovej smernice a v článku 4 smernice o hospodárskej súťaži, ale aj v článku 10 smernice o povolení.
155
Ako bolo uvedené v bodoch 74 a 75 tohto rozsudku, články 5 a 7 smernice o povolení, článok 9 rámcovej smernice a článok 4 smernice o hospodárskej súťaži definujú pravidlá týkajúce sa udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií.
156
Článok 10 smernice o povolení zase upravuje pravidlá týkajúce sa povinnosti členských štátov monitorovať a dohliadať na dodržiavanie podmienok, ktoré môžu byť spojené s právami na používanie rádiových frekvencií, a najmä opatrenia, ktoré môžu prijať na zabezpečenie dodržiavania týchto podmienok.
157
Z analýzy vykonanej pri preskúmaní toho, či sa regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie uplatňuje na sporné vnútroštátne opatrenia, a najmä z bodu 76 tohto rozsudku však vyplýva, že § 48 ods. 7 zákona o médiách a rozhodnutie o zamietnutí predstavujú vykonanie ustanovení tohto rámca upravujúcich udeľovanie práv na používanie rádiových frekvencií.
158
V dôsledku toho treba súlad rozhodnutia o zamietnutí a § 48 ods. 7 zákona o médiách posúdiť výlučne so zreteľom na zásadu proporcionality, tak ako je vyjadrená v článkoch 5 a 7 smernice o povolení, v článku 9 rámcovej smernice a v článku 4 smernice o hospodárskej súťaži.
ii) O pôsobnosti § 48 ods. 7 písm. a) zákona o médiách
159
Ako vyplýva z bodov 137 až 139 tohto rozsudku, žalobný dôvod založený na tom, že Maďarsko porušilo zásadu proporcionality, sa zakladá na argumentácii Komisie, ktorá vychádza z dvoch alternatívnych predpokladov. Podľa prvého predpokladu § 48 ods. 7 zákona o médiách dáva Mediálnej rade pri prijímaní rozhodnutí o žiadostiach o obnovenie práva poskytovať mediálne služby voľnú úvahu na posúdenie závažnosti a opakovaného charakteru porušení, ktorých sa dopustil dotknutý poskytovateľ, takže v rozpore so zásadou proporcionality je len rozhodnutie o zamietnutí, keďže v takom prípade vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 136 tohto rozsudku Mediálna rada porušila túto zásadu pri výkone svojej voľnej úvahy. Podľa druhého predpokladu toto ustanovenie neposkytuje Mediálnej rade takúto voľnú úvahu, takže uvedenú zásadu porušuje uvedené ustanovenie samotné, pretože vedie k prijatiu rozhodnutí, ktoré sú s ňou v rozpore.
160
Najprv preto treba so zreteľom na informácie obsiahnuté v spise predloženom Súdnemu dvoru určiť pôsobnosť, ktorá je v maďarskom práve priznaná § 48 ods. 7 zákona o médiách.
161
Toto ustanovenie stanovuje, že právo poskytovať mediálne služby nemožno obnoviť okrem iného vtedy, keď bol dotknutý poskytovateľ právoplatným rozhodnutím Mediálnej rady uznaný za vinného z opakovaného alebo závažného porušenia dotknutej zmluvy alebo ustanovení zákona o slobode tlače alebo zákona o médiách.
162
V súlade s § 187 ods. 5 zákona o médiách sa porušenie považuje za opakované, ak sa porušovateľ do 365 dní dopustí rovnakého protiprávneho konania – na rovnakom právnom základe, podľa rovnakého právneho ustanovenia a v rovnakej oblasti –, ako je protiprávne konanie konštatované právoplatným správnym rozhodnutím, s výnimkou menej závažných porušení.
163
Z vysvetlení, ktoré Maďarsko poskytlo počas písomnej časti konania, vyplýva, že § 48 ods. 7 zákona o médiách sa vykladá v tom zmysle, že pri prijímaní takých rozhodnutí o žiadostiach o obnovenie práva poskytovať mediálne služby, ako je rozhodnutie o zamietnutí, Mediálna rada nemá žiadnu voľnú úvahu na posúdenie závažnosti porušení, ktorých sa dopustil dotknutý poskytovateľ, a opakovaného charakteru týchto porušení. Mediálna rada overuje iba to, či počas doby platnosti práva, o ktorého obnovenie sa žiada, prijala voči tomuto poskytovateľovi právoplatné rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že sa dopustil závažného alebo opakovaného porušenia. V prípade kladnej odpovede je podľa tohto ustanovenia povinná odmietnuť obnovenie tohto práva. Z týchto vysvetlení tiež vyplýva, že Mediálna rada posudzuje a v prípade potreby konštatuje závažnosť alebo opakovaný charakter porušení, ktorých sa dopustil dotknutý poskytovateľ, pri prijímaní takých rozhodnutí týkajúcich sa konaní o uložení sankcie, ako sú rozhodnutia č. 354/2017 a 1224/2017.
164
Dokumenty predložené účastníkmi konania potvrdzujú, že § 48 ods. 7 zákona o médiách sa vykladá a uplatňuje v zmysle uvedenom v predchádzajúcom bode.
165
Predovšetkým Mediálna rada v rozhodnutí o zamietnutí totiž iba vymenúva právoplatné rozhodnutia prijaté v konaniach o uložení sankcie začatých proti vysielateľovi Klubrádió a uvádza, že v rozhodnutí č. 1224/2017 konštatovala porušenie povinnosti predkladať údaje o vysielacích kvótach týmto rozhlasovým vysielateľom a opakovaný charakter tohto porušenia.
166
Z tabuľky uvádzajúcej dôvody rozhodnutí, v ktorých Mediálna rada odmietla obnovenie práva poskytovať mediálne služby, ktorú Maďarsko predložilo v konaní pred podaním žaloby a ktorá je prílohou žaloby Komisie (ďalej len „tabuľka dôvodov odmietnutia“), ďalej vyplýva, že závažnosť alebo opakovaný charakter porušení, ktorých sa dopustili dotknutí poskytovatelia, sa neposudzuje v rozhodnutiach, ktorými sa odmieta obnovenie tohto práva, ale v právoplatných rozhodnutiach prijatých v konaniach o uložení sankcie.
167
Napokon, rozhodnutie č. 265/18 (III.29) z 27. marca 2018 prijaté v konaní o uložení sankcie začatom proti rozhlasovému vysielateľovi Kun‑Média, ktoré je prílohou repliky Komisie, potvrdzuje, že pri prijímaní rozhodnutí v konaniach o uložení sankcie Mediálna rada posudzuje závažnosť porušenia, a ak z tohto posúdenia vyplýva, že porušenie nie je menej závažné, tak aj to, či ide o opakované porušenie.
168
Vzhľadom na to, že zákon o médiách neposkytuje Mediálnej rade žiadnu voľnú úvahu, si preskúmanie žalobného dôvodu založeného na porušení zásady proporcionality vyžaduje overiť, či je dôvodná argumentácia Komisie týkajúca sa toho, že túto zásadu neporušila Mediálna rada, ale ustanovenie § 48 ods. 7 zákona o médiách.
iii) O porušení zásady proporcionality ustanovením § 48 ods. 7 zákona o médiách
169
Ako vyplýva z článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, vzhľadom na to, že rádiové frekvencie sú verejným majetkom s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou, členské štáty zabezpečujú efektívnu správu týchto rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby na svojom území v súlade s regulačnými úlohami podrobne stanovenými v regulačnom rámci Únie pre elektronické komunikácie a tak, aby sa dosiahli ciele definované najmä v článku 8 tejto smernice.
170
Podľa článku 4 bodu 2 smernice o hospodárskej súťaži, článku 5 ods. 2 druhého pododseku a článku 7 ods. 3 smernice o povolení, ako aj článku 9 ods. 1 rámcovej smernice musia byť práva na používanie rádiových frekvencií udeľované na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií (rozsudok z 26. júla 2017, Persidera, C‑112/16 , EU:C:2017:597 , bod 39 a citovaná judikatúra). Tieto kritériá, ktoré, ako bolo uvedené v bode 75 tohto rozsudku, sa uplatňujú pri obnovení týchto práv, sa musia okrem toho uplatňovať so zreteľom na ciele uvedené v článku 8 rámcovej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júla 2017, Europa Way a Persidera, C‑560/15 , EU:C:2017:593 , bod 72 ).
171
Z bodov 161 až 163 tohto rozsudku vyplýva, že § 48 ods. 7 zákona o médiách má za následok, že niektorí poskytovatelia, a to tí, u ktorých Mediálna rada právoplatným rozhodnutím konštatovala závažné alebo opakované porušenie príslušnej zmluvy o vysielaní alebo ustanovení zákona o slobode tlače alebo zákona o médiách, sú automaticky zbavení možnosti získať obnovenie svojho práva poskytovať mediálne služby, ktoré sa týka aj používania rádiovej frekvencie, ako bolo konštatované v rámci analýzy toho, či sa regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie uplatňuje na sporné vnútroštátne opatrenia.
172
Treba sa preto domnievať, že § 48 ods. 7 zákona o médiách prispieva k definovaniu kritérií, ktoré sa v maďarskom práve uplatňujú na udeľovanie práv na používanie rádiových frekvencií, takže musí rešpektovať požiadavky stanovené v ustanoveniach práva Únie uvedených v bode 170 tohto rozsudku, a najmä požiadavku proporcionality takýchto kritérií.
173
V tejto súvislosti treba uviesť, že dodržiavanie podmienok spojených s právami na používanie rádiových frekvencií je podstatné na zabezpečenie ich efektívneho používania a správy. Dôvod na odmietnutie obnovenia týchto práv založený na nedodržaní povinností, ktoré má dotknutý poskytovateľ počas doby ich platnosti, možno teda považovať za kritérium výberu používateľov rádiových frekvencií, ktoré súvisí s cieľom podporovať súťaž podporou efektívneho využívania a správy rádiových frekvencií, uvedeným v článku 8 ods. 2 písm. d) rámcovej smernice.
174
Ako však vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, požiadavka proporcionality pripomenutá v bode 170 tohto rozsudku vyžaduje, aby kritériá udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií boli spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, a nešli nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie (rozsudok z 26. júla 2017, Persidera, C‑112/16 , EU:C:2017:597 , bod 39 a citovaná judikatúra).
175
Hoci je pravda, že zohľadnenie predchádzajúcich porušení zmluvy alebo právnej úpravy, ktorá sa uplatňuje na používanie rádiových frekvencií, pri posudzovaní žiadosti o obnovenie práv na používanie rádiových frekvencií môže prispieť k dosiahnutiu cieľa súvisiaceho s ich efektívnym využívaním a správou, zároveň platí, že miera, do akej môžu tieto porušenia poškodiť tento cieľ, závisí od ich závažnosti. Aby sa zabezpečilo, že zohľadnenie takýchto porušení nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa, musí byť prijaté rozhodnutie o žiadosti o obnovenie týchto práv na používanie primerané závažnosti predchádzajúceho porušenia.
176
V tomto prípade treba uviesť, že § 48 ods. 7 zákona o médiách nestanovuje, že existencia predchádzajúcich porušení príslušnej zmluvy o vysielaní, zákona o médiách alebo zákona o slobode tlače je jedným z kritérií, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní žiadosti o obnovenie práv na poskytovanie mediálnych služieb, ale že takéto obnovenie je automaticky vylúčené pre prevádzkovateľov, ktorí opakovane porušili túto zmluvu alebo tieto zákony, takže, ako to zdôraznila Komisia, uplatnenie tohto ustanovenia bráni týmto poskytovateľom pokračovať vo vysielaní ich obsahu na rádiovej frekvencii.
177
Odmietnutie obnoviť právo poskytovateľa, ktorý sa dopustil opakovaného porušenia, poskytovať mediálne služby môže byť preto primerané len vtedy, ak sa overí, že vzhľadom na závažnosť tohto porušenia je takéto odmietnutie nevyhnuté na zabezpečenie dosiahnutia cieľa, ktorým je efektívne využívanie a správa rádiových frekvencií.
178
Takéto overenie sa preto musí vykonať v každom jednotlivom prípade so zreteľom najmä na povahu opakovaného porušenia, ktorého sa dopustil dotknutý poskytovateľ, a osobitné okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré majú pri posudzovaní žiadosti o obnovenie práva poskytovať mediálne služby vplyv na určenie závažnosti tohto porušenia a jeho dôsledkov pre prístup dotknutého poskytovateľa k rádiovým frekvenciám na účely vysielania obsahu.
179
Treba dodať, že – ako vyplýva z predchádzajúceho bodu – overenie, ktoré je Mediálna rada povinná vykonať pri posudzovaní žiadostí o obnovenie práva poskytovať mediálne služby, sa líši od posúdenia, ktoré má vykonať v konaniach o uložení sankcie, v ktorých musí výlučne na účely týchto konaní overiť najmä to, či je závažnosť dotknutého porušenia primeraná sankcii, ktorú treba uložiť na jeho potrestanie.
180
Tvrdenie Maďarska, že poskytnutie voľnej úvahy Mediálnej rade pri posudzovaní žiadostí o obnovenie práva poskytovať mediálne služby by porušovalo zásady právneho štátu, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania, pretože Mediálna rada by musela opätovne preskúmať závažnosť alebo opakovaný charakter porušení, ktoré boli zistené v právoplatnom rozhodnutí, tak nie je opodstatnené.
181
Ustanovenie § 48 ods. 7 zákona o médiách preto tým, že Mediálnej rade ukladá, aby automaticky a vo všetkých prípadoch odmietla obnovenie práva poskytovať mediálne služby, keď sa dotknutý poskytovateľ dopustil opakovaného porušenia, pričom jej neposkytuje žiadnu voľnú úvahu, aby pri posudzovaní žiadostí o obnovenie tohto práva overila, či existuje primeranosť medzi závažnosťou daného porušenia a závažnosťou dôsledkov, ktoré má toto odmietnutie pre prístup tohto poskytovateľa k rádiovým frekvenciám, porušuje požiadavku vyplývajúcu z článku 4 bodu 2 smernice o hospodárskej súťaži, z článku 5 ods. 2 druhého pododseku a z článku 7 ods. 3 smernice o povolení, ako aj z článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, podľa ktorých sa obnovenie práv na používanie rádiových frekvencií musí zakladať na primeraných kritériách.
182
Bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tvrdenia Komisie uvedené v bode 136 tohto rozsudku, treba teda konštatovať, že keďže rozhodnutie o zamietnutí bolo prijaté podľa § 48 ods. 7 zákona o médiách, a teda na základe vnútroštátnej úpravy týkajúcej sa udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií, ktorá nespĺňa požiadavku proporcionality stanovenú v ustanoveniach práva Únie uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, toto rozhodnutie porušuje aj túto požiadavku.
183
Žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, tak ako je vyjadrená v článkoch 5 a 7 smernice o povolení, v článku 4 smernice o hospodárskej súťaži a v článku 9 rámcovej smernice, je preto dôvodný.
b)
O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady zákazu diskriminácie
1) Argumentácia účastníkov konania
184
Komisia tvrdí, že § 48 ods. 7 zákona o médiách, alebo prinajmenšom spôsob, akým Mediálna rada uplatnila toto ustanovenie vo vzťahu k vysielateľovi Klubrádió, nerešpektuje články 5 a 7 smernice o povolení, článok 4 smernice o hospodárskej súťaži a článok 9 rámcovej smernice, a najmä zásadu zákazu diskriminácie vyjadrenú v týchto článkoch.
185
Komisia odkazuje na údaje uvedené v tabuľke dôvodov odmietnutia, z ktorých vyplýva, že Mediálna rada s výnimkou prípadu Klubrádió nikdy neodmietla obnovenie práva poskytovať mediálne služby výlučne z dôvodu, že dotknutý poskytovateľ nesplnil svoju povinnosť predkladať údaje o vysielacích kvótach.
186
Komisia okrem toho tvrdí, že niektorí rozhlasoví vysielatelia, a to Inforádio, Rádió Smile a Kun‑Média, získali obnovenie svojho práva poskytovať mediálne služby napriek tomu, že sa dopustili porušení porovnateľných s porušeniami, ktorých sa dopustil Klubrádió, alebo dokonca závažnejších.
187
Maďarsko tvrdí, že maďarské ustanovenia zaručujú transparentnosť, objektivitu a zákaz diskriminácie tým, že stanovujú objektívne kritériá, ktoré sa vzťahujú na všetkých poskytovateľov mediálnych služieb na účely získania obnovenia ich práva poskytovať mediálne služby.
188
V tejto súvislosti Maďarsko spochybňuje predovšetkým tvrdenie Komisie, že s výnimkou vysielateľa Klubrádió Mediálna rada nikdy neodmietla obnoviť právo poskytovať mediálne služby iba z dôvodu, že dotknutý poskytovateľ nesplnil povinnosť predkladať údaje o vysielacích kvótach. Z tabuľky dôvodov odmietnutia totiž vyplýva, že Mediálna rada neobnovila právo spoločnosti Fehérvár Médiacentrum Kft. poskytovať mediálne služby z dôvodu, že predtým v právoplatnom rozhodnutí konštatovala, že tento poskytovateľ si opakovane nesplnil túto povinnosť.
189
Pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa vysielateľov Inforádió, Rádió Smile a Kun‑Média, Maďarsko tvrdí, že skutkový stav, ktorý bol základom týchto rozhodnutí, sa líši od skutkového stavu v prípade Klubrádió a že postupy, ktoré viedli k prijatiu uvedených rozhodnutí, prebiehali v inom právnom kontexte, takže nie sú porovnateľné s postupom, ktorý prebehol v rámci obnovenia práva vysielateľa Klubrádió poskytovať mediálne služby. Okrem toho, keďže Komisia nešpecifikovala, či vyhodnotila všetky rozhodnutia, ktoré možno zohľadniť na účely preukázania diskriminácie, alebo či na tieto účely možno zohľadniť len rozhodnutia, ktoré uviedla, sú rozhodnutia týkajúce sa vysielateľov Inforádió, Rádió Smile a Kun‑Média iba príkladmi. Navyše vzhľadom na to, že Komisia k svojej žalobe priložila iba jedno z týchto rozhodnutí, a to rozhodnutie týkajúce sa vysielateľa Kun‑Média, Súdny dvor nie je schopný overiť, či sú dané situácie porovnateľné. Komisia teda v žiadnom prípade nepreukázala, že rozhodovacia prax Mediálnej rady bola skutočne diskriminačná.
190
Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie.
2) Posúdenie Súdnym dvorom
191
Podľa článku 4 bodu 2 smernice o hospodárskej súťaži, článku 5 ods. 2 druhého pododseku a článku 7 ods. 3 smernice o povolení, ako aj článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, musia kritériá udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií rešpektovať zásadu zákazu diskriminácie.
192
V súlade s judikatúrou Súdneho dvora si zásada rovnosti zaobchádzania, ktorej osobitným výrazom je zásada zákazu diskriminácie, vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Požiadavka porovnateľnosti situácií na účely určenia porušenia zásady rovnosti zaobchádzania sa musí posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré ich charakterizujú, a najmä s prihliadnutím na predmet a cieľ aktu, ktorý zavádza daný rozdiel, pričom na tento účel sa musia zohľadniť zásady a ciele oblasti, do ktorej tento akt patrí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júla 2017, Europa Way a Persidera, C‑560/15 , EU:C:2017:593 , bod 69 , ako aj citovanú judikatúru).
193
V tomto prípade z tabuľky dôvodov odmietnutia vyplýva, že rozhodnutím č. 1203/2019 (X.8) Mediálna rada odmietla obnoviť právo vysielateľa Médiacentrum poskytovať mediálne služby iba preto, že vo svojom rozhodnutí č. 1115/2016 konštatovala, že v období od 23. do 31. mája 2016 tento poskytovateľ nesplnil povinnosť predkladať údaje o vysielacích kvótach a že toto porušenie sa opakovalo.
194
Okrem toho rozhodnutia prijaté vo vzťahu k rozhlasovým vysielateľom Inforádió, Rádió Smile a Kun‑Média boli prijaté v právnom a skutkovom kontexte, ktorý sa líšil od kontextu, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie o zamietnutí.
195
Ako preto konštatoval generálny advokát v bode 65 svojich návrhov, dôkazné prostriedky predložené Komisiou neumožňujú preukázať, že rozhodnutie o zamietnutí diskriminovalo vysielateľa Klubrádió.
196
Treba teda zamietnuť žalobný dôvod založený na porušení zásady zákazu diskriminácie, tak ako je vyjadrená v článkoch 5 a 7 smernice o povolení, v článku 4 smernice o hospodárskej súťaži a v článku 9 rámcovej smernice.
c)
O žalobnom dôvode založenom na včasnom neprijatí rozhodnutia o zamietnutí
1) Argumentácia účastníkov konania
197
Komisia uvádza, že postup, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia o zamietnutí, sa začal 8. novembra 2019, keď bola podaná žiadosť vysielateľa Klubrádió o obnovenie, a skončil sa 8. septembra 2020, keď bolo prijaté rozhodnutie o zamietnutí, t. j. trval desať mesiacov.
198
Pri prijatí rozhodnutia o zamietnutí tak Mediálna rada porušila článok 5 ods. 3 smernice o povolení, ktorý upravuje lehotu šiestich týždňov na prijatie rozhodnutí o udelení práv na používanie v prípade rádiových frekvencií, ktoré boli v rámci národného plánu frekvenčného spektra pridelené na používanie elektronickými komunikačnými službami, pokiaľ sa tieto práva neudeľujú prostredníctvom súťažných alebo porovnávacích výberových konaní, čo podľa Komisie nebol prípad rozhodnutia o zamietnutí.
199
Mediálna rada okrem toho údajne porušila aj zásadu riadnej správy vecí verejných, keďže dodržiavanie lehôt je výrazom tejto zásady.
200
Maďarsko tvrdí, že postup, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia o zamietnutí, nie je postupom prideľovania rádiových frekvencií, ale postupom obnovenia práva poskytovať mediálne služby. Žiadne ustanovenie práva Únie však nestanovuje lehotu na obnovenie tohto práva.
201
Maďarsko už nadbytočne spresňuje, že § 48 ods. 5 zákona o médiách upravuje presné lehoty tak na podanie žiadosti o obnovenie uvedeného práva, ako aj na prijatie rozhodnutí o takejto žiadosti. Tieto lehoty umožňujú zaručiť nielen to, že tieto rozhodnutia budú prijaté včas, ale aj to, že nemôže dôjsť k situácii, v ktorej by Mediálna rada vyhovela tejto žiadosti pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá príslušná zmluva o vysielaní, a následne by sa zistilo, že dotknutý poskytovateľ mediálnych služieb sa dopustil porušenia, ktoré vylučuje takéto obnovenie.
202
Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie.
2) Posúdenie Súdnym dvorom
203
Keďže, ako vyplýva z bodov 74 až 94 tohto rozsudku, postup, ktorý viedol k prijatiu rozhodnutia o zamietnutí, sa týka udelenia práv na používanie rádiových frekvencií, treba konštatovať, že sa naň vzťahujú ustanovenia, ktoré sú súčasťou regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie, vrátane ustanovenia upravujúceho lehoty na prijatie rozhodnutí o udelení týchto práv, konkrétne článku 5 ods. 3 smernice o povolení.
204
V súlade s týmto ustanovením malo byť rozhodnutie o zamietnutí prijaté do šiestich týždňov odo dňa doručenia úplnej žiadosti vysielateľa Klubrádió o obnovenie jeho práva poskytovať mediálne služby.
205
Keďže však, ako bolo uvedené v bode 31 tohto rozsudku, Klubrádió podal túto žiadosť 8. novembra 2019 a rozhodnutie o zamietnutí je z 8. septembra 2020, treba konštatovať, že toto rozhodnutie bolo prijaté desať mesiacov po podaní uvedenej žiadosti, a teda dlho po uplynutí lehoty stanovenej v článku 5 ods. 3 smernice o povolení.
206
Vzhľadom na pôsobnosť § 48 ods. 7 zákona o médiách a spôsob, akým sa toto ustanovenie uplatňuje v Maďarsku, treba dodať, že pri prijatí rozhodnutia o zamietnutí mala Mediálna rada overiť iba to, či počas trvania zmluvy Klubrádió o vysielaní prijala voči tomuto rozhlasovému vysielateľovi právoplatné rozhodnutie, v ktorom konštatovala, že došlo k závažnému alebo opakovanému porušeniu. Za týchto okolností neexistuje žiadne rozumné vysvetlenie, ktoré by mohlo odôvodniť omeškanie približne osem a pol mesiaca pri prijatí rozhodnutia o zamietnutí.
207
V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako už konštatoval Súdny dvor, že keď členský štát vykonáva právo Únie, v konaní vedenom príslušným vnútroštátnym orgánom sa uplatňujú požiadavky vyplývajúce zo zásady riadnej správy vecí verejných ako všeobecnej zásady práva Únie, najmä právo každého na prejednanie jeho veci v primeranej lehote (rozsudok zo 6. marca 2025, Obština Veliko Tarnovo a Obština Belovo, C‑471/23 a C‑477/23 , EU:C:2025:155 , bod 73 a citovaná judikatúra).
208
V dôsledku toho Mediálna rada tým, že prijala rozhodnutie o zamietnutí dlho po uplynutí lehoty šiestich týždňov odo dňa doručenia úplnej žiadosti vysielateľa Klubrádió o obnovenie jeho práva poskytovať mediálne služby, porušila článok 5 ods. 3 smernice o povolení a zásadu riadnej správy vecí verejných.
d)
Záver
209
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba čiastočne vyhovieť žalobným dôvodom týkajúcim sa § 48 ods. 7 zákona o médiách, ako aj rozhodnutia o zamietnutí a určiť, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú:
–
z článkov 5 a 7 smernice o povolení, z článku 4 smernice o hospodárskej súťaži, z článku 9 rámcovej smernice a zo zásady proporcionality, po prvé tým, že Mediálna rada prijala rozhodnutie o zamietnutí, ktorým odmietla vysielateľovi Klubrádió obnovenie jeho práva na využívanie rádiového spektra; po druhé tým, že prijalo § 48 ods. 7 zákona o médiách, ktorý automaticky vylučuje obnovenie práv na využívanie rádiového spektra na FM rozhlasové vysielanie, ak držiteľ opakovane porušil svoju povinnosť predkladať údaje o vysielacích kvótach, a to aj v prípade, keď spáchané porušenia nie sú závažné, sú čisto formálne a už za ne boli uložené pokuty, ktoré následne viedli k úplnému splneniu povinností; a po tretie tým, že takto neprimerane znemožnilo vysielateľovi Klubrádió pokračovať v jeho činnosti v oblasti rozhlasového vysielania, a
–
z článku 5 ods. 3 smernice o povolení a zo zásady riadnej správy vecí verejných tým, že prijalo rozhodnutie o zamietnutí dlho po uplynutí šesťtýždňovej lehoty upravenej v tomto ustanovení.
2.
O žalobných dôvodoch týkajúcich sa spornej výzvy na predkladanie ponúk a rozhodnutia o neplatnosti
210
Komisia v podstate tvrdí, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 2 smernice o povolení a z článku 45 smernice 2018/1972, tým, že v spornej výzve na predkladanie ponúk a v rozhodnutí o neplatnosti Mediálna rada stanovila neprimerané podmienky na udelenie práv na využívanie rádiového spektra, nestanovila vopred kritériá na udelenie týchto práv, neupravila nijakú mieru voľnej úvahy umožňujúcu posúdiť závažnosť a význam chýb, ktoré mohli byť prípadne obsiahnuté v dokumentácii predloženej uchádzačmi a mohli viesť k ich vylúčeniu, a nevzala do úvahy, že chyby obsiahnuté v ponuke, ktorú predložil Klubrádió, boli menšieho významu.
211
Komisia okrem toho vytýka Maďarsku, že si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 8 a 9 rámcovej smernice a zo zásady riadnej správy vecí verejných, tým, že postup na účely pridelenia frekvencie 92,9 MHz sa neuskutočnil včas tak, aby mohlo byť prijaté rozhodnutie pred uplynutím doby platnosti práv vysielateľa Klubrádió na používanie tejto rádiovej frekvencie.
a)
O žalobných dôvodoch založených na porušení zásad transparentnosti a proporcionality
1) Argumentácia účastníkov konania
212
Komisia tvrdí, že rozhodnutie o neplatnosti, ktoré sa zakladá na troch dôvodoch, je v rozpore so zásadami transparentnosti a proporcionality uvedenými v článku 5 ods. 2 smernice o povolení a v článku 45 smernice 2018/1972.
213
Pokiaľ ide o prvý dôvod neplatnosti, Komisia uvádza, že v súlade so spornou výzvou na predkladanie ponúk boli uchádzači povinní priložiť k svojim ponukám formulár, ktorý v bode III.2 obsahoval plánovanú týždennú programovú skladbu presne uvádzajúcu dĺžku každej relácie a v bode III.3 názov každej relácie, jej stručný opis a dĺžku.
214
Z rozhodnutia o neplatnosti vyplýva, že v týždennej programovej skladbe uvedenej v bode III.2 formulára, ktorý predložil Klubrádió, bola na jednej strane uvedená relácia „Reggeli Gyors“, ktorej vysielanie bolo plánované na každý pracovný deň medzi 6.10 hod. a 10.00 hod., a na druhej strane 55‑minútová relácia nazvaná „Reggeli Gyors ismétlés“, ktorej vysielanie bolo plánované na víkend. V prípade tejto druhej relácie, ktorá pozostávala z výberu dôležitých a zaujímavých momentov z relácií „Reggeli Gyors“ vysielaných počas týždňa, však Klubrádió nevyplnil bod III.3 tohto formulára.
215
V rozhodnutí o neplatnosti Mediálna rada konštatovala, že keď je do relácie urobený technický zásah alebo keď sú časti tejto relácie vystrihnuté, výsledná relácia je novou „reláciou“ v zmysle spornej výzvy na predkladanie ponúk a musí byť preto opísaná v bode III.3 formulára. Na základe bodu 1.11.10.3 spornej výzvy na predkladanie ponúk, ktorý vylučuje možnosť doplniť tie časti ponúk, ktoré majú byť predložené na hodnotenie, ako je napríklad programová skladba, Mediálna rada nepožiadala o informácie týkajúce sa relácie „Reggeli Gyors ismétlés“ na doplnenie bodu III.3 formulára, ktorý predložil Klubrádió.
216
Komisia sa však domnieva, že keďže pojem „repríza“ uvedený v spornej výzve na predkladanie ponúk sa týka reprízy „zaznamenaného zvukového materiálu“, Klubrádió sa mohol oprávnene domnievať, že na reláciu „Reggeli Gyors ismétlés“ sa vzťahuje tento pojem, pretože išlo o reprízu zvukových materiálov, vybraných úryvkov z už odvysielanej relácie, a preto nebolo potrebné opisovať túto reprízu v bode III.3 formulára.
217
Okrem toho, aj keby reláciu „Reggeli Gyors ismétlés“ nebolo možné považovať za reprízu, Mediálna rada mohla požiadať Klubrádió, aby doplnil chýbajúci opis. Nemožnosť doplniť údaje týkajúce sa programovej skladby, ktorá podľa Mediálnej rady vyplýva z bodu 1.11.10.3 spornej výzvy na predkladanie ponúk, porušuje zásadu proporcionality, keďže uchádzačom neumožňuje opraviť nepresnosti, aj keby boli len menšie a čisto formálneho charakteru, ani rozptýliť pochybnosti Mediálnej rady.
218
Pokiaľ ide o druhý dôvod neplatnosti, z rozhodnutia o neplatnosti vyplýva, že v týždennej programovej skladbe uvedenej v bode III.2 formulára, ktorý predložil Klubrádió, bola uvedená relácia nazvaná „Kovátsműhely“ v dĺžke 45 minút, zatiaľ čo v bode III.3 tohto formulára bola pre túto reláciu uvedená dĺžka 50 minút. Mediálna rada konštatovala, že v súlade s bodom 1.11.10.3 spornej výzvy na predkladanie ponúk nemožno tento rozpor napraviť.
219
Podľa názoru Komisie sa uvedenie týchto dvoch rôznych dĺžok relácie javí ako obyčajná administratívna chyba, ktorej oprava by nemala žiadny vplyv na podstatné časti prihlášky vysielateľa Klubrádió. Neplatnosť prihlášky na základe takejto chyby namiesto požiadania uchádzača o spresnenie je teda v rozpore so zásadou proporcionality.
220
Pokiaľ ide o tretí dôvod neplatnosti, ktorý sa týka podnikateľského a finančného plánu vysielateľa Klubrádió, tento dôvod sa zakladá na zistení Mediálnej rady, že Klubrádió, ktorého vlastné imanie bolo v rokoch pred podaním jeho prihlášky záporné, nemohol hradiť svoje výdavky len zo svojho čistého obratu.
221
Komisia zdôrazňuje, že Mediálna rada neuvádzala porušenie podmienok týkajúcich sa finančnej životaschopnosti uchádzača, stanovených v bode 1.8.2 spornej výzvy na predkladanie ponúk, takže nie je sporné, že Klubrádió tieto podmienky spĺňal.
222
Rozhodnutie o neplatnosti sa zakladalo na bode 1.11.9.2 písm. c) spornej výzvy na predkladanie ponúk, podľa ktorého je prihláška neplatná z hľadiska obsahu, ak vzhľadom na nedostatok dôvodnosti nie je spôsobilá dosiahnuť ciele definované v zákone o médiách alebo v tejto výzve na predkladanie ponúk. Podľa Mediálnej rady prihláška Klubrádió neumožňovala dosiahnuť cieľ uvedený v bode 1.2 uvedenej výzvy na predkladanie ponúk, a to zabezpečiť, aby bol na mediálnom trhu prítomný rozhlasový vysielateľ, ktorého fungovanie je stabilné a predvídateľné.
223
Podľa názoru Komisie prijatím rozhodnutia o neplatnosti na základe dôvodu uvedeného v bode 220 tohto rozsudku Mediálna rada v prvom rade porušila požiadavku transparentnosti stanovenú v článku 5 ods. 2 smernice o povolení a v článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972, pretože sa opierala o kritériá hodnotenia obsahu prihlášok, ktoré neboli uvedené v spornej výzve na predkladanie ponúk. Podmienky prípustnosti prihlášok totiž neodkazovali na osobitnú požiadavku finančnej životaschopnosti týkajúcu sa stavu vlastného imania dotknutého podniku.
224
V druhom rade je zamietnutie prihlášky vysielateľa Klubrádió neprimerané, pretože sa zakladá na hypotetických tvrdeniach. Mediálna rada sa totiž domnievala, že stabilné fungovanie vysielateľa Klubrádió nie je zaručené preto, lebo podľa účinných maďarských právnych predpisov môže byť spoločnosť, ktorá má záporné vlastné imanie, z úradnej moci vymazaná z obchodného registra. Podľa Komisie však skutočnosť, že Klubrádió počas piatich rokov pred podaním svojej prihlášky fungoval so stratou, sama osebe neznamená, že tento uchádzač nebude v budúcnosti finančne životaschopný, keďže nebol nútený prerušiť svoju programovú službu a nebol vymazaný z obchodného registra.
225
Mediálna rada okrem toho nezohľadnila opatrenia, ktoré Klubrádió prijal na nápravu stavu svojho vlastného imania. V tejto súvislosti Mediálna rada odmietla systém, v ktorom náklady vysielateľa Klubrádió uhrádza jeho vlastník a sponzori, s tvrdením, že Klubrádió v minulosti nebol schopný hradiť svoje prevádzkové náklady zo svojho čistého obratu.
226
Komisia však podotýka, že využívanie sponzorov alebo externých účastníkov ( crowdfunding ) je legitímnym spôsobom financovania médií. Podľa tejto inštitúcie preto rozhodnutie o neplatnosti nesúvisí s deklarovaným verejným cieľom, nie je primerané a ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.
227
Vzhľadom na uvedené nemožno kritérium, podľa ktorého mal Klubrádió hradiť svoje prevádzkové náklady len zo svojho čistého obratu, považovať za požiadavku, ktorá je z hľadiska práva Únie objektívna, transparentná a primeraná.
228
Na svoju obranu Maďarsko v prvom rade v súvislosti s dôvodmi neplatnosti týkajúcimi sa relácií „Reggeli Gyors ismétlés“ a „Kovátsműhely“ uvádza, že na zaručenie spravodlivosti a nediskriminačnej povahy výberového konania tak zákon o médiách, ako aj sporná výzva na predkladanie ponúk vychádzajú zo zásady, že dotknutú ponuku možno zmeniť, opraviť alebo doplniť len v prípade, ak ide o napraviteľné alebo bezvýznamné nedostatky alebo ak takáto oprava neporušuje požiadavku spravodlivého, transparentného a nediskriminačného konania. V tejto súvislosti Maďarsko poukazuje na ustanovenia zákona o médiách a pravidlá spornej výzvy na predkladanie ponúk, ktoré špecifikujú nedostatky alebo opomenutia, ktoré nemožno opraviť po dátume na podanie prihlášky a ktoré spôsobujú neplatnosť dotknutej ponuky, medzi ktoré patria aj zistené nezrovnalosti týkajúce sa vyššie uvedených relácií.
229
Pripustiť, aby v prípade vopred záväzne definovaného nedostatku, ktorý spôsobuje neplatnosť dotknutej ponuky, Mediálna rada mohla v závislosti od povahy nedostatku a na základe vlastného subjektívneho hodnotenia rozhodnúť, či treba uplatniť právne dôsledky neplatnosti, by podľa Maďarska bolo v rozpore so zásadami právneho štátu a právnej istoty, ako aj s požiadavkou transparentného, objektívneho a nediskriminačného hodnotenia.
230
Maďarsko okrem toho spochybňuje argumentáciu Komisie, že nedostatky týkajúce sa relácií „Reggeli Gyors ismétlés“ a „Kovátsműhely“ boli menšieho významu a mali len formálnu a administratívnu povahu.
231
V prípade relácie „Reggeli Gyors ismétlés“ totiž Klubrádió nerešpektoval podmienku platnosti uvedenú v bode 2.5.5.2 spornej výzvy na predkladanie ponúk, ktorý upravuje povinnosť opísať všetky relácie uvedené v týždennej programovej skladbe. V tejto súvislosti Maďarsko zdôrazňuje, že táto relácia sa nemá považovať za reprízu relácie „Reggeli Gyors“, ale za odlišnú reláciu v zmysle spornej výzvy na predkladanie ponúk, keďže medzi oboma reláciami je celkový rozdiel 825 minút a v prípade obyčajnej reprízy by reprízovaná relácia mala byť úplne identická s pôvodnou reláciou. Keďže však chýbajú podrobnosti o relácii, ktorú nemožno považovať za „reprízu“, dotknutá ponuka neumožňuje vecné hodnotenie, pretože neumožňuje overiť dodržanie záväzkov v oblasti vysielacích kvót.
232
Pokiaľ ide o reláciu „Kovátsműhely“, podľa Maďarska rozdiel v dĺžke uvedenej v bodoch III.2 a III.3 formulára, ktorý predložil Klubrádió, predstavuje neprekonateľný rozpor, ktorý znemožňuje zosúladenie tohto bodu III.2 obsahujúceho týždennú programovú skladbu a tohto bodu III.3 obsahujúceho opis tejto relácie. Ponuka, ktorú predložil Klubrádió, tak nie je v súlade s podmienkou platnosti uvedenou v bode 2.5.5.6 spornej výzvy na predkladanie ponúk. Oprava dĺžky relácií by nevyhnutne mala za následok zmenu záväzkov a základných vyhlásení uvedených v ponuke, ktorú predložil Klubrádió, čo by bolo v rozpore so spornou výzvou na predkladanie ponúk.
233
V druhom rade, pokiaľ ide o dôvod neplatnosti týkajúci sa podnikateľského a finančného plánu vysielateľa Klubrádió, Maďarsko po prvé zdôrazňuje, že formálne a vecné požiadavky, ktoré sa vzťahujú na ponuky, sú uvedené tak v zákone o médiách, ako aj v príslušných výzvach na predkladanie ponúk, v tomto prípade v bodoch 1.11.7 a 1.11.9.2 spornej výzvy na predkladanie ponúk.
234
Podľa Maďarska si preskúmanie platnosti ponuky z hľadiska obsahu vyžaduje komplexnú analýzu obsahu tejto ponuky ako celku, v rámci ktorej musí Mediálna rada v súlade s § 59 zákona o médiách overiť najmä to, či uvedená ponuka umožňuje zaručiť dosiahnutie cieľa verejného záujmu sledovaného dotknutou výzvou na predkladanie ponúk, v tomto prípade zabezpečiť, aby bol na mediálnom trhu prítomný rozhlasový vysielateľ, ktorého fungovanie je stabilné a predvídateľné.
235
Opis finančnej a ekonomickej situácie uchádzača a predloženie jeho finančného, hospodárskeho a výhľadového plánu sú teda požiadavkami, ktoré na tento účel stanovuje sporná výzva na predkladanie ponúk. Nemožno tak uznať, že dôvod neplatnosti týkajúci sa podnikateľského a finančného plánu vysielateľa Klubrádió a kritériá na posúdenie tohto dôvodu nie sú transparentné.
236
Po druhé tvrdenie Komisie, že Mediálna rada zohľadnila kritériá posúdenia, ktoré neboli uvedené v spornej výzve na predkladanie ponúk, je neopodstatnené, keďže táto výzva, ktorá doslovne preberá ustanovenia zákona o médiách, upravuje kritériá posudzovania ponúk, pravidlá týkajúce sa ich obsahovej neplatnosti, kritériá spôsobilosti ponúk, podmienky overovania ich formálnej neplatnosti, požiadavky týkajúce sa podnikateľského plánu a finančného plánu, ako aj požiadavky týkajúce sa vyhlásení uchádzačov v bodoch 1.11.6, 1.11.9, 2.1.4 až 2.1.6, 2.2, 2.5.4 a 2.5.8.
237
Po tretie podľa Maďarska Komisia nesprávne tvrdí, že posúdenia vykonané Mediálnou radou v rozhodnutí o neplatnosti v súvislosti s finančnou situáciou vysielateľa Klubrádió sú neprimerané.
238
Maďarsko predovšetkým spresňuje, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, Mediálna rada nevyhlásila ponuku vysielateľa Klubrádió za neplatnú preto, že jeho vlastné imanie bolo niekoľko rokov záporné, ale preto, že toto záporné vlastné imanie by nevyhnutne ovplyvnilo budúcu stabilitu uvedeného rozhlasového vysielateľa. Vyhlásenia obsiahnuté v ponuke týkajúce sa nápravy tejto situácie sa navyše rozchádzajú a protirečia si a žiadny z prevzatých záväzkov nebol dodržaný.
239
Ďalej treba uviesť, že nie je neprimerané požadovať, aby bol rozhlasový vysielateľ, ktorý získa povolenie na poskytovanie mediálnych služieb, ekonomicky životaschopný, pretože je v základnom verejnom záujme, aby fungovanie tohto rozhlasového vysielateľa, ktorý bezodplatne počas desiatich rokov používa výhradnú frekvenciu vo vlastníctve štátu, bolo stabilné a predvídateľné.
240
Rozhlasový vysielateľ, ktorý nespĺňa najzákladnejšie zákonné požiadavky týkajúce sa formy a riadenia spoločnosti, však nespĺňa podmienky stability a predvídateľnosti, ktoré by mu umožňovali dosiahnuť ciele sledované spornou výzvou na predkladanie ponúk, pretože dlhodobé nesprávne riadenie má evidentné dôsledky na jeho budúce riadenie alebo prinajmenšom potenciálny vplyv na toto riadenie, na pokračovanie v jeho činnosti a na jeho nepretržitú prevádzku ( going concern ). Podľa Maďarska to bol prípad vysielateľa Klubrádió, keďže zjavne protiprávny charakter jeho vlastného imania mohol viesť k jeho nútenej likvidácii a prípadne k jeho výmazu z obchodného registra z úradnej moci.
241
Okrem toho stav vlastného imania nie je otázkou subjektívneho posúdenia, ale objektívnou otázkou, v súvislosti s ktorou možno konštatovať, že Klubrádió sa počas niekoľkých rokov vedome dopúšťal porušenia zákona, ktoré možno pripísať iba tomuto vysielateľovi, ako to dokazuje audítorská správa priložená k jeho ročnej účtovnej závierke. Podnikateľský plán, finančný plán a súvaha, ktoré bol tento rozhlasový vysielateľ povinný predložiť v súlade so spornou výzvou na predkladanie ponúk, však nepreukazujú, že by Klubrádió túto situáciu napravil v primeranej lehote.
242
Maďarsko napokon tvrdí, že tvrdenie Komisie, že majitelia Klubrádió prijali primerané opatrenia na nápravu záporného vlastného imania tohto rozhlasového vysielateľa, nie je opodstatnené. Vyhlásenia týkajúce sa vlastného imania, financovania a vymáhania pohľadávok, ktoré urobila fyzická osoba, ktorá údajne vystupovala v mene uvedeného rozhlasového vysielateľa, sú totiž protirečivé, hypotetické a podmienené, takže nie sú v súlade so zákonnými požiadavkami a hodnotiacimi kritériami definovanými v pravidlách spornej výzvy na predkladanie ponúk.
243
Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie.
2) Posúdenie Súdnym dvorom
244
Treba pripomenúť, že podľa článku 5 ods. 2 druhého pododseku smernice o povolení sa práva na používanie rádiových frekvencií udeľujú postupmi, ktoré sú otvorené, objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané a v súlade s ustanoveniami článku 9 rámcovej smernice. Tento článok 9 ods. 1, ktorý, ako bolo uvedené v bode 103 tohto rozsudku, zodpovedá článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972, tiež stanovuje, že tieto práva sa udeľujú na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií.
245
Rovnako treba pripomenúť, že zásada proporcionality si vyžaduje, aby pravidlá stanovené členskými štátmi alebo verejnými obstarávateľmi v rámci vykonávania týchto ustanovení nešli nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných smernicami, ktorých sú súčasťou (pozri analogicky rozsudok z 26. septembra 2024, Luxone a Sofein, C‑403/23 a C‑404/23 , EU:C:2024:805 , bod 55 , ako aj citovanú judikatúru).
246
Okrem toho vo výberovom konaní zásada rovnosti zaobchádzania zaručuje uchádzačom rovnaké šance pri formulovaní znenia ich ponúk, čo znamená, že na tieto ponuky sa musia vzťahovať rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov. Cieľom povinnosti transparentnosti, ktorá je jej priamym dôsledkom, je zaručiť, že neexistuje riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného orgánu. Táto povinnosť vyžaduje, aby všetky podmienky a podrobnosti postupu prideľovania boli jasne, presne a jednoznačne formulované vo výzve na predkladanie ponúk, aby po prvé všetci priemerne informovaní a bežne obozretní uchádzači mohli pochopiť ich presný význam a vykladať ich rovnako a po druhé aby bol verejný orgán schopný skutočne posúdiť, či ponuky, ktoré mu boli predložené, spĺňajú kritériá, ktorými sa riadi udeľovanie takýchto práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2024, Luxone a Sofein, C‑403/23 a C‑404/23 , EU:C:2024:805 , bod 56 , ako aj citovanú judikatúru).
247
Napokon zásady transparentnosti a rovnosti zaobchádzania, ktorými sa riadia postupy prideľovania práv na používanie rádiových frekvencií, si vyžadujú, aby hmotnoprávne a procesné podmienky účasti na takýchto postupoch boli jasne vopred definované a uverejnené, najmä pokiaľ ide o povinnosti uchádzačov, aby uchádzači mohli presne poznať obmedzenia daného postupu a aby si boli istí, že tie isté požiadavky platia pre všetkých uchádzačov (pozri analogicky rozsudok z 26. septembra 2024, Luxone a Sofein, C‑403/23 a C‑404/23 , EU:C:2024:805 , bod 57 , ako aj citovanú judikatúru).
248
S prihliadnutím na túto judikatúru treba overiť, či, ako tvrdí Komisia, tri dôvody neplatnosti, na základe ktorých bola prihláška vysielateľa Klubrádió zamietnutá, sú v rozpore so zásadami proporcionality a transparentnosti v zmysle uvedenom Komisiou, takže tak rozhodnutie o neplatnosti, ako prípadne aj pravidlá spornej výzvy na predkladanie ponúk, ktoré boli základom pre jeho prijatie, sú rovnako v rozpore s týmito zásadami.
i) O dôvodoch neplatnosti týkajúcich sa relácií „Reggeli Gyors ismétlés“ a „Kovátsműhely“
249
Ako vyplýva zo znenia bodu 1.11.10.3 spornej výzvy na predkladanie ponúk a z rozhodnutia o neplatnosti, ktoré sú prílohou žaloby Komisie, nie je prípustná žiadna oprava častí ponuky, ktoré sú predmetom hodnotenia. Medzi tieto časti patrí v súlade s bodom 1.12.2.1 tejto výzvy na predkladanie ponúk programová skladba uchádzača, ako je opísaná v bodoch III.2 a III.3 formulára predloženého uchádzačom.
250
Ak však uchádzač v uvedených častiach urobil minimálne chyby, ktorých oprava by nemala žiadny vplyv na podstatné časti jeho prihlášky, a preto by neporušila požiadavku spravodlivého a nediskriminačného hodnotenia uchádzačov, skutočnosť, že podľa pravidiel spornej výzvy na predkladanie ponúk Mediálna rada nemôže vyzvať dotknutého uchádzača, aby takéto chyby opravil, sa javí ako neprimeraná.
251
V tomto prípade nie je sporné, že body III.2 a III.3 formulára, ktorý predložil Klubrádió, obsahovali dve nezrovnalosti týkajúce sa relácií „Reggeli Gyors ismétlés“ a „Kovátsműhely“.
252
Pokiaľ ide v prvom rade o reláciu „Reggeli Gyors ismétlés“, zistená nezrovnalosť vyplývala z toho, že Klubrádió, ktorý považoval túto reláciu za „reprízu“ relácie „Reggeli Gyors“ v zmysle spornej výzvy na predkladanie ponúk, nevyplnil v jej prípade bod III.3 formulára, ktorý mal uvádzať najmä jej opis a dĺžku. Mediálna rada najprv v podstate konštatovala, že reláciu „Reggeli Gyors ismétlés“ nemožno považovať za „reprízu“ relácie „Reggeli Gyors“ v zmysle spornej výzvy na predkladanie ponúk, a preto mala byť opísaná v bode III.3 tohto formulára, a keďže tento chýbajúci opis sa týkal jednej z častí, ktoré sú predmetom hodnotenia, uvedených v bode 1.12.2.1 tejto výzvy na predkladanie ponúk, takže nemohol byť v súlade s požiadavkami bodu 1.11.10.3 uvedenej výzvy na predkladanie ponúk opravený ani uvedený do súladu, následne dospela k záveru, že táto nezrovnalosť musela mať za následok neplatnosť ponuky vysielateľa Klubrádió.
253
Treba však uviesť, že – ako vyplýva z rozhodnutia o neplatnosti – v súlade s pravidlami spornej výzvy na predkladanie ponúk je pojem „repríza“ definovaný tak, že sa týka „zaznamenaného zvukového materiálu, predtým odvysielaného v rámci relácie, ktorý môže byť reprízovaný bez osobitného technického zásahu“, zatiaľ čo pojem „relácia“ je definovaný tak, že sa týka „radu zvukov alebo pohybujúcich sa alebo statických obrazov so zvukom alebo bez zvuku, ktoré nezávisle od svojej dĺžky tvoria uzavretý celok v rámci programovej služby alebo katalógu zostaveného poskytovateľom mediálnych služieb“.
254
Vzhľadom na tieto definície a na to, že sporná výzva na predkladanie ponúk neobsahovala žiadne ďalšie výkladové pravidlá týkajúce sa týchto pojmov, sa nemožno domnievať, že výklad pojmu „repríza“ navrhovaný Mediálnou radou, podľa ktorého sa relácia považuje za reprízu, ak je reprízovaná v celom rozsahu a počas celého trvania bez osobitného technického zásahu, vyplýva jasne, presne a jednoznačne z tejto výzvy na predkladanie ponúk, takže všetci primerane informovaní a bežne obozretní uchádzači museli tento pojem vykladať takto.
255
Naopak, vzhľadom na to, že uvedený pojem sa nezakladá na vysielaní predchádzajúcej „relácie“, ale „zaznamenaného zvukového materiálu“, ktorý bol predtým odvysielaný „v rámci relácie“, ako to tvrdila Komisia, sa Klubrádió mohol dôvodne domnievať, že relácia „Reggeli Gyors ismétlés“, ktorá pozostávala z vysielania úryvkov z predtým odvysielanej relácie, konkrétne relácie „Reggeli Gyors“, bola jej „reprízou“ v zmysle spornej výzvy na predkladanie ponúk. Za týchto okolností nemá skutočnosť, že medzi týmito dvoma reláciami bol celkový rozdiel 825 minút, na ktorú sa odvoláva Maďarsko, žiadny vplyv.
256
Pokiaľ ide v druhom rade o reláciu „Kovátsműhely“, nezrovnalosť v bodoch III.2 a III.3 formulára, ktorý predložil Klubrádió, vyplývala z toho, že hoci tento rozhlasový vysielateľ zaradil túto reláciu do programovej skladby uvedenej v bode III.2 tohto formulára s údajom, že jej vysielanie bolo plánované na nedeľu medzi 17.05 hod. a 17.50 hod., takže podľa tohto bodu mala uvedená relácia trvať 45 minút, v bode III.3 uvedeného formulára bola naproti tomu uvedená dĺžka tej istej relácie 50 minút.
257
Treba však zohľadniť skutočnosť, že – ako uviedla Mediálna rada v rozhodnutí o neplatnosti – Klubrádió neurobil žiadnu chybu v prípade ostatných relácií uvedených v bodoch III.2 a III.3 formulára, ktorý predložil, najmä pokiaľ ide o ich dĺžku. Nezdá sa preto, že by rozdiel piatich minút v dĺžke relácie „Kovátsműhely“, ktorý vyplýva z týchto bodov, mal akýkoľvek vplyv na ostatné relácie uvedené v programovej skladbe, ktorú predložil.
258
Treba sa teda domnievať, že takýto rozdiel zodpovedá chybe v písaní, ktorá tak môže patriť medzi opraviteľné a bezvýznamné chyby uvedené v bode 228 tohto rozsudku.
259
V dôsledku toho treba vzhľadom na posúdenie uvedené v bode 250 tohto rozsudku konštatovať, že nezrovnalosti týkajúce sa relácií „Reggeli Gyors ismétlés“ a „Kovátsműhely“ malo byť možné opraviť.
260
Za týchto okolností je rozhodnutie o neplatnosti, ktorým sa na základe pravidiel spornej výzvy na prekladanie ponúk vylučujúcich akúkoľvek možnosť opravy ponúk konštatovala neplatnosť ponuky vysielateľa Klubrádió z dôvodu týchto nezrovnalostí, neprimerané.
ii) O dôvode neplatnosti týkajúcom sa podnikateľského a finančného plánu vysielateľa Klubrádió
261
Treba uviesť, ako vyplýva z rozhodnutia o neplatnosti, že dôvod neplatnosti týkajúci sa podnikateľského a finančného plánu Klubrádió je založený na zápornom vlastnom imaní tohto rozhlasového vysielateľa počas piatich rokov pred dátumom podania prihlášky, ako aj na jeho nemožnosti hradiť svoje výdavky iba zo svojho čistého obratu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré boli zistené najmä na základe údajov z ročnej účtovnej závierky vysielateľa Klubrádió za finančné roky predchádzajúce roku, v ktorom predložil svoju ponuku, sa Mediálna rada domnievala, že táto ponuka nebola vzhľadom na „nedostatok dôvodnosti“ schopná dosiahnuť cieľ stanovený v bode 1.2 spornej výzvy na predkladanie ponúk, a to zabezpečiť, aby bol na mediálnom trhu prítomný rozhlasový vysielateľ, ktorého fungovanie je stabilné a predvídateľné. Mediálna rada v dôsledku toho dospela k záveru, že ponuka, ktorú predložil Klubrádió, bola z obsahového hľadiska neplatná podľa § 59 ods. 3 písm. c) zákona o médiách a bodu 1.11.9.2 písm. c) spornej výzvy na predkladanie ponúk, podľa ktorého „ponuka je neplatná z hľadiska obsahu… ak vzhľadom na nedostatok dôvodnosti nie je spôsobilá dosiahnuť cieľ stanovený v zákone o médiách a vo výzve na predkladanie ponúk“.
262
Treba poznamenať, že tak stav vlastného imania, ako aj údaje o čistom obrate sú kritériami súvisiacimi s finančnou životaschopnosťou podniku.
263
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že je pravda, že sporná výzva na predkladanie ponúk v bode 1.8.2 uvádzala pravidlá týkajúce sa podmienok finančnej životaschopnosti uchádzačov, ktorých nedodržanie v ktorejkoľvek fáze tohto výberového konania malo za následok neplatnosť ponuky podľa bodu 1.11.7 písm. a) uvedenej výzvy na predkladanie ponúk.
264
Tento bod 1.8.2 však vyžadoval, aby uchádzači po prvé nemali žiadne dlhy na cle alebo príspevkoch na sociálne zabezpečenie viac ako 60 dní po splatnosti, žiadne dlhy na dani po splatnosti uvedené v registroch ústrednej daňovej správy ani žiadne splatné platobné povinnosti voči špecializovanému štátnemu fondu; po druhé aby voči nim nebolo vedené konkurzné konanie, neboli v likvidácii ani voči nim nebolo vedené žiadne iné konanie smerujúce k ich zrušeniu; po tretie aby počas piatich rokov pred zverejnením výzvy na predkladanie ponúk voči nim nebolo prijaté právoplatné správne rozhodnutie, ktorým by sa konštatovalo závažné porušenie majúce za následok nedodržanie zmluvy o vysielaní, a aby ani Mediálna rada nevypovedala túto zmluvu; a po štvrté aby nemali žiadne splatné dlhy voči Mediálnej rade.
265
Treba preto konštatovať, že medzi podmienkami týkajúcimi sa finančnej životaschopnosti, ktoré boli pre týchto uchádzačov stanovené v spornej výzve na predkladanie ponúk, nebola žiadna požiadavka týkajúca sa stavu vlastného imania uchádzačov alebo povinnosti, aby svoje výdavky hradili iba zo svojho čistého obratu.
266
Ako tvrdilo Maďarsko, je pravda, že táto výzva na predkladanie ponúk od uchádzačov vyžadovala, aby predložili podnikateľský a finančný plán na obdobie do 31. decembra 2024, v ktorom mali uviesť skutočnosti uvedené v bode 2.5.4 uvedenej výzvy. Z týchto skutočností však v žiadnom prípade nevyplýva, že tento plán mal pod sankciou neplatnosti príslušnej ponuky ukazovať kladné vlastné imanie v rokoch predchádzajúcich dátumu podania prihlášok a čistý obrat, ktorý by sám osebe umožňoval hradiť výdavky počas týchto rokov.
267
Pokiaľ ide ďalej o finančné a historické údaje, ktoré mali byť poskytnuté v rámci podnikateľského a finančného plánu v súlade s bodom 2.5.4.3.5 spornej výzvy na predkladanie ponúk, uchádzači boli povinní predložiť len svoje „posledné uzavreté finančné výkazy (súvaha, výkazy ziskov a strát spolu s prílohami…)“, teda v konečnom dôsledku, ako vyplýva zo znenia tohto bodu ako celku, ročnú účtovnú závierku za finančný rok predchádzajúci roku, v ktorom bola predložená dotknutá ponuka.
268
Ako uviedol generálny advokát v bode 79 svojich návrhov, použitie kritéria súvisiaceho s finančnou životaschopnosťou uchádzačov ako dôvodu neplatnosti založeného na nespôsobilosti uchádzača na účely dosiahnutia cieľa sledovaného spornou výzvou na predkladanie ponúk, hoci toto kritérium nie je súčasťou kritérií tejto životaschopnosti stanovených v danej výzve a nemožno ho logicky odvodiť zo žiadneho pravidla, ktoré obsahuje, za týchto okolností nespĺňa požiadavky súvisiace so zásadou transparentnosti, ako sú spresnené v judikatúre citovanej v bodoch 246 a 247 tohto rozsudku.
269
Navyše bez ohľadu na uvedené, za okolností, keď životaschopnosť dotknutého prevádzkovateľa nie je spochybnená, by prijatie pravidla umožňujúceho Mediálnej rade konštatovať neplatnosť ponuky uchádzača z dôvodu záporného vlastného imania a nemožnosti hradiť svoje výdavky iba zo svojho čistého obratu bolo v rozpore so zásadou proporcionality. Vzhľadom na rozmanitosť možných zdrojov financovania rozhlasového vysielateľa totiž toto pravidlo ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby bol na mediálnom trhu prítomný rozhlasový vysielateľ, ktorého fungovanie je stabilné a predvídateľné.
270
V tomto prípade vzhľadom na skutočnosť, že Klubrádió pôsobí v oblasti elektronických komunikácií, že od roku 1999 vysielal svoj obsah na rádiových frekvenciách a že napriek svojmu zápornému vlastnému imaniu, konštatovanému v rozhodnutí o neplatnosti, nebol nikdy nútený prerušiť svoju činnosť, nemožno dôvodne usudzovať, že zamietnutie ponuky, ktorú predložil, z dôvodu jeho záporného vlastného imania bolo nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby bol na mediálnom trhu prítomný rozhlasový vysielateľ, ktorého fungovanie je stabilné a predvídateľné.
271
V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s argumentáciou Maďarska, že stav vlastného imania Klubrádió neumožňuje dosiahnuť tento cieľ, pretože by mohol viesť k nútenej likvidácii tohto rozhlasového vysielateľa a prípadne k jeho výmazu z obchodného registra z úradnej moci.
272
Nielenže totiž proti tomuto rozhlasovému vysielateľovi nebolo vedené takéto konanie o likvidácii alebo výmaze ku dňu podania jeho ponuky a posudzovania prihlášky, čo by napokon, ako sa uvádza v bodoch 263 a 264 tohto rozsudku, malo za následok neplatnosť jeho ponuky, ale ani po týchto dátumoch neboli voči nemu vedené takéto konania a vysielateľ naďalej vykonáva svoju činnosť.
273
Rovnako nemožno dôvodne usudzovať, že skutočnosť, že Klubrádió nedokázal hradiť svoje výdavky iba zo svojho čistého obratu a musel využívať sponzoring a dotácie, bránila dosiahnutiu cieľa uvedeného v bode 1.2 spornej výzvy na predkladanie ponúk a pripomenutého najmä v bodoch 261 a 270 tohto rozsudku. Ako uviedla Komisia, pričom Maďarsko to nespochybnilo, obchodný model vysielateľa Klubrádió bol založený na takýchto prostriedkoch financovania, ktoré mu v minulosti umožnili kompenzovať negatívnu finančnú situáciu bez toho, aby mu to bránilo stabilne vykonávať svoju činnosť a dodržiavať podmienky spojené s právami na používanie rádiových frekvencií, ktoré sa na neho vzťahovali.
274
Bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné tvrdenia Komisie, najmä tvrdenie týkajúce sa údajnej arbitrárnosti dotknutého dôvodu neplatnosti a rozhodnutia o neplatnosti s prihliadnutím na rozhodnutia prijaté v minulosti voči iným uchádzačom, treba teda konštatovať, že sporná výzva na predkladanie ponúk je v rozpore so zásadami transparentnosti a proporcionality, keďže umožňuje Mediálnej rade, aby na základe jej bodu 1.11.9.2 písm. c) konštatovala neplatnosť ponuky uchádzača z dôvodu, že má záporné vlastné imanie a nemôže hradiť svoje výdavky iba zo svojho čistého obratu. To isté platí pre rozhodnutie o neplatnosti, najmä s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa situácie vysielateľa Klubrádió.
275
Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení zásad transparentnosti a proporcionality, ako sú vyjadrené v článku 5 ods. 2 smernice o povolení a v článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972, je dôvodný.
b)
O žalobnom dôvode založenom na včasnom neprijatí rozhodnutia o neplatnosti
1) Argumentácia účastníkov konania
276
Komisia uvádza, že keďže rozhodnutie o zamietnutí bolo v rozpore s článkom 5 ods. 3 smernice o povolení prijaté 8. septembra 2020 na záver desaťmesačného postupu, Mediálna rada vyhlásila sporné výberové konanie až 4. novembra 2020, čím nechala málo času na ukončenie tohto výberového konania pred 14. februárom 2021, keď uplynula doba, na ktorú bola uzavretá zmluva Klubrádió o vysielaní. Vzhľadom na to, že podľa bodu 1.11.3.1 spornej výzvy na predkladanie ponúk bola lehota na predkladanie ponúk 40 dní odo dňa uverejnenia tejto výzvy, takže táto lehota uplynula 14. decembra 2020, mala Mediálna rada na vyhodnotenie ponúk a uzavretie novej zmluvy o vysielaní len dva mesiace. Napokon 10. marca 2021 Mediálna rada rozhodnutím o neplatnosti vyhlásila výberové konanie za neúspešné a 30. marca 2021 uzavrela dočasnú správnu zmluvu na používanie frekvencie 92,9 MHz v období od 3. mája do 29. októbra 2021.
277
Podľa názoru Komisie Mediálna rada týmto postupom nezabezpečila efektívnu správu frekvencií v rozpore s článkom 8 ods. 2 písm. d) rámcovej smernice a nepodporila efektívne využívanie rádiového spektra v rozpore s článkom 9 ods. 1 tejto smernice. Okrem toho Mediálna rada nezaručila ani právo vysielateľa Klubrádió na spravodlivé a rýchle konanie v súlade so všeobecnou zásadou riadnej správy vecí verejných. Mediálna rada navyše nenaplnila potreby užívateľov so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami, ako to vyžaduje článok 8 ods. 2 písm. a) uvedenej smernice, keďže koneční užívatelia patriaci do týchto kategórií mohli byť viac ako ostatní závislí od terestriálneho vysielania programov Klubrádió a mohli mať osobitné ťažkosti s prechodom na online počúvanie týchto programov.
278
Na svoju obranu Maďarsko najprv tvrdí, že aj keby sa na spornú výzvu na predkladanie ponúk vzťahoval regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie, argumentácia Komisie nie je opodstatnená, keďže lehota šiestich týždňov stanovená v článku 5 ods. 3 smernice o povolení môže byť podľa článku 7 ods. 4 tejto smernice predĺžená až na osem mesiacov v súťažných alebo porovnávacích výberových konaniach.
279
Maďarsko ďalej zdôrazňuje, že Mediálna rada uskutočnila sporné výberové konanie počas obdobia od 4. novembra 2020 do 10. marca 2021, t. j. za niečo viac ako štyri mesiace, a to napriek odstráneniu vád a pozastaveniu konania, čo predstavuje polovicu obdobia trvania výberového konania stanoveného v smernici 2018/1972.
280
Maďarsko okrem toho pripomína, že predmetom sporného výberového konania bolo právo, v súvislosti s ktorým Klubrádió podal žiadosť o obnovenie, takže nebolo možné zorganizovať výberové konanie na udelenie tohto práva pred posúdením tejto žiadosti a prijatím rozhodnutia o nej. Mediálna rada však začala pripravovať spornú výzvu na predkladanie ponúk ihneď po vydaní rozhodnutia o zamietnutí.
281
Napokon práva konečných užívateľov so zdravotným postihnutím, starších užívateľov alebo užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami neboli porušené, keďže Klubrádió mal od uplynutia doby platnosti svojho práva poskytovať mediálne služby k dispozícii viac ako päť mesiacov na prechod na digitálne vysielanie, čo nemožno považovať za krátke obdobie.
282
Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie.
2) Posúdenie Súdnym dvorom
283
Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie týkajúce sa efektívnej správy a používania rádiových frekvencií, treba spresniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Maďarsko, zo žaloby Komisie vyplýva, že táto inštitúcia nevytýka tomuto členskému štátu, že prijal rozhodnutie o neplatnosti v lehote presahujúcej lehotu stanovenú regulačným rámcom Únie pre elektronické komunikácie, a to osem mesiacov, v súlade s článkom 7 ods. 4 smernice o povolení.
284
Komisia totiž v podstate tvrdí, že vzhľadom na omeškanie pri prijatí rozhodnutia o zamietnutí Mediálna rada uverejnila spornú výzvu na predkladanie ponúk až 4. novembra 2020, takže mala málo času na ukončenie výberového konania pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá zmluva Klubrádió o vysielaní, t. j. 14. februára 2021. Z toho vyplýva, že Maďarsko nepodporilo efektívne využívanie rádiového spektra ani nezabezpečilo efektívnu správu rádiových frekvencií, čím nerešpektovalo článok 8 ods. 2 písm. d) a článok 9 ods. 1 rámcovej smernice, ako ani zásadu riadnej správy vecí verejných.
285
Toto tvrdenie Komisie sa v konečnom dôsledku týka toho, že vnútroštátne orgány nevynaložili náležitú starostlivosť pri správe frekvencie 92,9 MHz v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z ustanovení a zásady uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.
286
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 8 ods. 2 písm. d) rámcovej smernice ukladá národným regulačným orgánom povinnosť podporovať hospodársku súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a služieb tým, že podporia efektívne využívanie a správu rádiových frekvencií a čísiel.
287
Článok 9 ods. 1 tejto smernice zase stanovuje, že vzhľadom na to, že rádiové frekvencie sú verejným majetkom s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou, členské štáty musia zabezpečiť efektívnu správu rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby na svojom území, najmä v súlade s článkom 8 uvedenej smernice.
288
Povinnosť zabezpečiť efektívnu správu a používanie rádiových frekvencií ako verejného majetku s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou je teda jedným zo všeobecných cieľov regulačného rámca Únie, ktorého dodržiavanie sú príslušné vnútroštátne orgány povinné zabezpečiť v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných.
289
Nečinnosť alebo pomalosť pri organizovaní postupov na udelenie práv na používanie rádiových frekvencií však môžu ohroziť efektivitu správy a využívania rádiového spektra.
290
V tomto prípade nie je sporné, že 8. novembra 2019 Klubrádió podal žiadosť o obnovenie svojej zmluvy o vysielaní, že rozhodnutie o zamietnutí bolo prijaté 8. septembra 2020, že sporné výberové konanie bolo vyhlásené 4. novembra 2020, že zmluva Klubrádió o vysielaní sa skončila 14. februára 2021, že rozhodnutie o neplatnosti, ktorým bolo sporné výberové konanie vyhlásené za neúspešné, bolo prijaté 10. marca 2021 a že dočasné správne zmluvy boli podpísané 30. marca 2021 s Közösségi Rádiózásért Egyesület na poskytovanie mediálnych služieb na frekvencii 92,9 MHz na obdobie od 3. mája do 29. októbra 2021. Táto frekvencia sa tak nemohla používať v období od 15. februára do 3. mája 2021.
291
Ako bolo uvedené v bode 205 tohto rozsudku, rozhodnutie o zamietnutí bolo prijaté v lehote desiatich mesiacov, hoci v súlade s článkom 5 ods. 3 smernice o povolení malo byť prijaté v lehote šiestich týždňov odo dňa, keď bola Mediálnej rade doručená táto žiadosť. Z toho vyplýva, že toto rozhodnutie bolo prijaté s omeškaním približne osem a pol mesiaca bez akéhokoľvek rozumného vysvetlenia, ktoré by takéto omeškanie mohlo odôvodniť, ako bolo tiež uvedené v bode 206 tohto rozsudku.
292
Ak by však rozhodnutie o zamietnutí bolo prijaté v lehote šiestich týždňov upravenej regulačným rámcom Únie pre elektronické komunikácie, Mediálna rada by mohla začať výberové konanie týkajúce sa práva poskytovať mediálne služby na frekvencii 92,9 MHz osem mesiacov pred dátumom, kedy bolo napokon začaté, a ukončiť toto konanie pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá zmluva Klubrádió o vysielaní, čím by sa zabezpečilo nepretržité používanie tejto rádiovej frekvencie.
293
Mediálna rada preto prijatím rozhodnutia o zamietnutí osem a pol mesiaca po uplynutí lehoty stanovenej v článku 5 ods. 3 smernice o povolení neodôvodnene zdržala organizáciu a začatie sporného výberového konania, čím nerešpektovala zásadu riadnej správy vecí verejných, čo malo za následok, že rádiová frekvencia, konkrétne frekvencia 92,9 MHz, zostala nevyužitá viac ako dva mesiace.
294
Nedostatok náležitej starostlivosti, ktorý preukázala Mediálna rada pri prijímaní opatrení týkajúcich sa pridelenia frekvencie 92,9 MHz, teda ohrozil efektivitu správy a využívania rádiového spektra, ktorú bola povinná zabezpečiť.
295
Tvrdenie Komisie založené na porušení článku 8 ods. 2 písm. d) a článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, ako aj zásady riadnej správy vecí verejných je preto dôvodné.
296
Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenie týkajúce sa potrieb užívateľov so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami, treba pripomenúť, že článok 8 ods. 2 písm. a) rámcovej smernice ukladá národným regulačným orgánom povinnosť podporovať súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a služieb tým, že zabezpečia, aby užívatelia, vrátane osôb so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami, mali maximálne výhody z hľadiska výberu, ceny a kvality.
297
Podľa Komisie Mediálna rada tým, že vzhľadom na neodôvodnené prekročenie lehoty stanovenej v článku 5 ods. 3 smernice o povolení na prijatie rozhodnutí o udelení práv na používanie rádiových frekvencií nenáležite zdržala začatie sporného výberového konania, takže toto konanie nebolo možné ukončiť pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá zmluva s vysielateľom Klubrádió, nenaplnila potreby osôb so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami.
298
Komisia však nepredložila žiadny dôkaz umožňujúci preukázať, že omeškanie Mediálnej rady pri prijímaní opatrení týkajúcich sa pridelenia frekvencie 92,9 MHz malo negatívny vplyv najmä na potreby kategórií osôb uvedených v článku 8 ods. 2 písm. a) rámcovej smernice.
299
Tvrdenie Komisie založené na porušení článku 8 ods. 2 písm. a) rámcovej smernice v tomto ohľade treba preto zamietnuť.
300
Žalobný dôvod založený na včasnom neprijatí rozhodnutia o neplatnosti je teda dôvodný v rozsahu, v akom sa týka porušenia článku 8 ods. 2 písm. d) a článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, ako aj zásady riadnej správy vecí verejných.
c)
Záver
301
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba čiastočne vyhovieť druhej skupine žalobných dôvodov týkajúcich sa spornej výzvy na predkladanie ponúk a rozhodnutia o neplatnosti a určiť, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú:
–
z článku 5 ods. 2 smernice o povolení a z článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972, tým, že v spornej výzve na predkladanie ponúk a v rozhodnutí o neplatnosti Mediálna rada stanovila neprimerané podmienky na udelenie práv na využívanie rádiového spektra, nestanovila vopred kritériá na udelenie týchto práv, neupravila nijakú mieru voľnej úvahy umožňujúcu posúdiť závažnosť a význam chýb, ktoré mohli byť prípadne obsiahnuté v dokumentácii predloženej uchádzačmi a mohli viesť k ich vylúčeniu, a nevzala do úvahy, že chyby obsiahnuté v ponuke, ktorú predložil Klubrádió, boli menšieho významu, a
–
z článku 8 ods. 2 písm. d) a z článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, ako aj zo zásady riadnej správy vecí verejných, tým, že postup na účely pridelenia frekvencie 92,9 MHz sa neuskutočnil včas tak, aby bolo možné prijať rozhodnutie pred uplynutím doby platnosti práv vysielateľa Klubrádió na používanie tejto rádiovej frekvencie.
3.
O žalobných dôvodoch týkajúcich sa § 65 ods. 11 zákona o médiách
302
Komisia v podstate tvrdí, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972 a zo zásad proporcionality a zákazu diskriminácie, tým, že prijalo § 65 ods. 11 zákona o médiách, ktorý vylučuje možnosť poskytovateľov mediálnych služieb, ktorých právo na používanie rádiových frekvencií nebolo obnovené, požiadať o dočasné práva na používanie, pričom jednak túto možnosť dáva poskytovateľom takýchto služieb, ktorých právo na používanie rádiových frekvencií už bolo raz obnovené, a jednak dôvody, pre ktoré takéto právo nebolo obnovené, nebránia udeleniu nového práva na používanie rádiových frekvencií.
a)
Argumentácia účastníkov konania
303
Komisia uvádza, že § 65 ods. 11 zákona o médiách neumožňuje Mediálnej rade uzavrieť dočasnú správnu zmluvu s podnikmi, ktorým bola vzhľadom na to, že sa dopustili menej závažných, ale opakovaných porušení, odobratá možnosť obnoviť svoje právo na používanie rádiových frekvencií. Naproti tomu § 55 ods. 1 písm. c) tohto zákona zakazuje účasť na novom výberovom konaní len podnikom, ktoré sa v priebehu piatich rokov pred zverejnením výzvy na predkladanie ponúk dopustili závažného porušenia pri plnení svojej zmluvy o vysielaní alebo ktorých zmluvu o vysielaní vypovedala Mediálna rada. Opakované porušenie teda nie je relevantné na účely účasti na takomto konaní.
304
Komisia sa v prvom rade domnieva, že nerovnosť zaobchádzania zavedená v § 65 ods. 11 a § 55 ods. 1 písm. c) zákona o médiách vo vzťahu k poskytovateľom mediálnych služieb v závislosti od toho, či ich právo poskytovať mediálne služby bolo alebo nebolo v minulosti obnovené, nie je odôvodnená objektívnymi faktormi, a preto predstavuje diskrimináciu.
305
Komisia ďalej uvádza, že aj keby cieľom § 65 ods. 11 zákona o médiách bolo zabrániť tomu, aby rádiová frekvencia bola pridelená poskytovateľovi mediálnych služieb, u ktorého existuje riziko ďalších porušení, toto ustanovenie uplatňované v spojení s § 48 ods. 7 tohto zákona, ktorý v prípade menej závažných, ale opakovaných porušení automaticky vedie k zamietnutiu žiadostí o obnovenie, je neprimerané, pretože ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.
306
Kombinovaný účinok týchto dvoch ustanovení má totiž za následok, že s podnikmi, ktoré sa v minulosti dopustili menej závažných porušení a ktoré sú schopné bez problémov pokračovať v poskytovaní mediálnych služieb, a s podnikmi, ktoré sa dopustili závažných porušení a ktorých schopnosť pokračovať v poskytovaní mediálnych služieb v súlade s právnymi predpismi a ustanoveniami zmluvy o vysielaní možno dôvodne spochybniť, sa zaobchádza rovnako.
307
Okrem toho zákon o médiách nesleduje cieľ uvedený v bode 305 tohto rozsudku konzistentne, keďže podmienky pre uzavretie dočasnej správnej zmluvy sú prísnejšie ako podmienky účasti na novom výberovom konaní, hoci oba postupy vedú k podobnému výsledku, a to k používaniu rádiovej frekvencie.
308
Komisia napokon zdôrazňuje, že v dôsledku spornej vnútroštátnej právnej úpravy Klubrádió nemohol uzavrieť dočasnú správnu zmluvu a jeho frekvencia zostala nevyužitá od 15. februára do 3. mája 2021. Udelenie dočasného práva na používanie by však bolo v súlade s povinnosťou zabezpečiť efektívnu správu rádiového spektra a s požiadavkami predvídateľnosti a konzistentnosti pri predlžovaní a zmene práv na využívanie rádiového spektra, ako aj s požiadavkami istoty, konzistentnosti a predvídateľnosti regulácie, ktoré sú stanovené v článku 45 ods. 1 a v článku 45 ods. 2 písm. c) a g) smernice 2018/1972.
309
Maďarsko najprv uvádza, že vzhľadom na to, že Mediálnej rade nebola predložená žiadosť Klubrádió o uzavretie dočasnej správnej zmluvy, nemohol tento vysielateľ utrpieť žiadnu ujmu. Nemožno teda konštatovať žiadnu diskrimináciu.
310
Maďarsko ďalej tvrdí, že existenciu diskriminácie možno skúmať len vo vzťahu k porovnateľným právnym subjektom, právnym situáciám a skutočnostiam. To však nie je prípad situácií uvedených v § 65 ods. 11 a v § 55 ods. 1 písm. c) zákona o médiách.
311
Ustanovenie § 65 ods. 11 zákona o médiách totiž udeľuje predchádzajúcemu držiteľovi práva poskytovať mediálne služby dočasné právo poskytovať tieto služby najviac do ukončenia výberového konania. Naproti tomu právo poskytovať mediálne služby udelené v rámci výberového konania trvá desať rokov. Situácia týkajúca sa uzavretia dočasnej správnej zmluvy na poskytovanie mediálnych služieb uvedená v § 65 ods. 11 uvedeného zákona a situácia týkajúca sa podmienok na získanie práva poskytovať takéto služby v rámci výberového konania podľa § 55 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona nie sú teda porovnateľné.
312
Okrem toho § 65 ods. 11 zákona o médiách nemožno považovať za neprimeraný, či už sa posudzuje samostatne alebo v spojení s § 48 ods. 7 tohto zákona. Tento § 65 ods. 11 sa totiž týka prebiehajúceho výberového konania a právo alebo výhoda upravené v tomto ustanovení sa uplatňujú len v prípade, ak právo poskytovať mediálne služby bolo už raz obnovené.
313
V tejto súvislosti Maďarsko pripomína, že podľa § 187 ods. 5 zákona o médiách sa na účely preukázania existencie opakovaných porušení nezohľadňujú menej závažné porušenia, a preto tieto menej závažné porušenia nevylučujú ani obnovenie práv, a v dôsledku toho ani možnosť využívať dočasné právo. Tvrdenie Komisie, že s podnikmi, ktoré sa v minulosti dopustili menej závažných porušení a ktoré sú schopné bez problémov pokračovať v poskytovaní mediálnych služieb, a s podnikmi, ktoré sa dopustili závažných porušení, sa zaobchádza rovnako, je teda neopodstatnené.
314
Maďarsko navyše podotýka, že nie je možné porovnávať alebo spoločne vykladať podmienky pre obnovenie práva poskytovať mediálne služby a podmienky pre udelenie dočasného práva, pretože prípad uvedený v § 65 ods. 11 zákona o médiách môže nastať iba vtedy, ak právo už bolo obnovené. Ak poskytovateľ mediálnych služieb funguje za podmienok, ktoré vylučujú obnovenie jeho práva poskytovať mediálne služby, toto právo zanikne a tento poskytovateľ bude môcť získať nové právo vo výberovom konaní. Toto pravidlo sa uplatňuje rovnako na všetkých poskytovateľov mediálnych služieb, takže nedochádza k diskriminácii a uvedené pravidlo nie je neprimerané.
315
Pokiaľ ide napokon o tvrdenie Komisie, že v dôsledku spornej vnútroštátnej právnej úpravy zostala frekvencia 92,9 MHz nevyužitá, Maďarsko zdôrazňuje, že dočasné právo môže byť udelené až do ukončenia výberového konania. Táto frekvencia teda nebola používaná v období od 15. februára do 3. mája 2021 preto, lebo sporné výberové konanie nebolo úspešné a Klubrádió nepodal žiadosť o uzavretie dočasnej správnej zmluvy.
316
Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie.
b)
Posúdenie Súdnym dvorom
317
V súlade s § 65 ods. 11 zákona o médiách ak doba platnosti práva na poskytovanie lineárnych rozhlasových mediálnych služieb uplynie po tom, čo ho Mediálna rada už raz obnovila a už sa začalo výberové konanie na poskytovanie mediálnych služieb, Mediálna rada môže uzavrieť s poskytovateľom mediálnych služieb, ktorý bol predtým nositeľom tohto práva, a na jeho žiadosť dočasnú správnu zmluvu na obdobie najviac 60 dní.
318
Toto ustanovenie tak má za následok, že takí poskytovatelia, ako je Klubrádió, ktorých právo poskytovať mediálne služby nebolo obnovené podľa § 48 ods. 7 zákona o médiách z dôvodu existencie právoplatného rozhodnutia Mediálnej rady, v ktorom sa konštatuje opakované porušenie, nemajú možnosť uzavrieť dočasnú správnu zmluvu, keď – tak ako v tomto prípade – platnosť práva, ktoré nebolo obnovené, uplynie v čase, keď už bolo začaté, ale ešte nebolo ukončené výberové konanie týkajúce sa možnosti poskytovať takéto služby.
1) O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady zákazu diskriminácie
319
Ako bolo pripomenuté v bode 192 tohto rozsudku, v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora si zásada rovnosti zaobchádzania, ktorej osobitným výrazom je zásada zákazu diskriminácie, vyžaduje najmä to, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne.
320
Podľa vysvetlení, ktoré Komisia poskytla vo svojich písomných podaniach, uvádzané porušenie zásady zákazu diskriminácie vyplýva zo skutočnosti, že § 65 ods. 11 zákona o médiách nedáva takým poskytovateľom mediálnych služieb, ako je Klubrádió, ktorých právo poskytovať mediálne služby nebolo obnovené z dôvodu opakovaného porušenia, možnosť uzavrieť dočasnú správnu zmluvu o udelení takéhoto práva na obdobie nepresahujúce 60 dní, zatiaľ čo § 55 ods. 1 tohto zákona im povoľuje zúčastniť sa výberového konania na udelenie tohto práva na obdobie desiatich rokov.
321
Komisia navyše v odpovedi na otázku, ktorú jej položil Súdny dvor na pojednávaní, tvrdila, že porušenie zásady zákazu diskriminácie vyplýva z toho, že zákon o médiách zaobchádza odlišne s podnikmi, ktoré už v minulosti poskytovali mediálne služby, a s podnikmi, ktoré nikdy v minulosti tieto služby neposkytovali, keďže podľa § 65 ods. 11 tohto zákona len poskytovatelia služieb, ktorí uzavreli zmluvu o vysielaní a ktorým bola táto zmluva obnovená, sú oprávnení uzavrieť dočasnú správnu zmluvu, zatiaľ čo v prípade poskytovateľov mediálnych služieb, ktorí tieto služby v minulosti neposkytovali, § 65 ods. 1 uvedeného zákona umožňuje Mediálnej rade uzavrieť dočasnú správnu zmluvu s prihliadnutím na hľadiská týkajúce sa mediálneho trhu.
322
Okrem toho zákon o médiách zaobchádza odlišne s takými poskytovateľmi mediálnych služieb, ako je Klubrádió, ktorých právo poskytovať tieto služby nebolo obnovené z dôvodu opakovaného porušenia, a s poskytovateľmi, ktorí sa dopustia opakovaného porušenia po tom, čo im bolo obnovené právo poskytovať uvedené služby, keďže podľa § 65 ods. 11 tohto zákona prví nemajú možnosť uzavrieť dočasnú správnu zmluvu, zatiaľ čo druhí túto možnosť majú, keďže ich zmluvy už boli obnovené.
323
Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie Komisie uvedené v bode 320 tohto rozsudku, toto tvrdenie sa zakladá na predpoklade, že režim týkajúci sa udelenia práva poskytovať mediálne služby na základe dočasnej správnej zmluvy a režim týkajúci sa udelenia tohto práva na základe zmluvy o vysielaní uzavretej v nadväznosti na výberové konanie sú porovnateľné, takže uloženie prísnejších podmienok pre dočasné udelenie uvedeného práva porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania.
324
Treba však zohľadniť skutočnosť, ako vyplýva z § 65 ods. 11 zákona o médiách, že uzavretie dočasnej správnej zmluvy podľa tohto ustanovenia je obmedzené na veľmi špecifickú situáciu, v ktorej platnosť práva poskytovať mediálne služby na rádiovej frekvencii uplynula, zatiaľ čo výberové konanie na udelenie nového práva poskytovať mediálne služby na tejto rádiovej frekvencii ešte nebolo ukončené. V takejto situácii má tento § 65 ods. 11 zaručiť nepretržité používanie uvedenej rádiovej frekvencie až do ukončenia tohto výberového konania a udelenia práva na jej používanie úspešnému uchádzačovi. Takáto situácia, ktorá je prechodná a naliehavá, je teda odlišná od situácie, v ktorej sa právo poskytovať mediálne služby udeľuje vo výberovom konaní, ktoré takúto povahu nemá.
325
Keďže § 65 ods. 11 zákona o médiách a § 55 ods. 1 tohto zákona sa nevzťahujú na porovnateľné situácie, tvrdenie Komisie, že tieto ustanovenia nerešpektujú zásadu zákazu diskriminácie, nie je dôvodné.
326
Pokiaľ ide po druhé o tvrdenia uvedené v bodoch 321 a 322 tohto rozsudku, keďže tieto tvrdenia nevyplývajú z písomných podaní Komisie a boli uplatnené až na pojednávaní, treba ich zamietnuť ako neprípustné.
327
V dôsledku toho nie je dôvodný žalobný dôvod založený na tom, že § 65 ods. 11 zákona o médiách porušuje zásadu zákazu diskriminácie, tak ako je vyjadrená v článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972.
2) O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality
328
Ako bolo konštatované v rámci analýzy prvej skupiny žalobných dôvodov, § 48 ods. 7 zákona o médiách je v rozpore so zásadou proporcionality, tak ako je vyjadrená najmä v článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, keďže automaticky a vo všetkých prípadoch odníma poskytovateľom, ktorí sa dopustili opakovaného porušenia, možnosť získať obnovenie ich práva poskytovať mediálne služby.
329
Ako preto tvrdí Komisia, § 65 ods. 11 zákona o médiách tým, že poskytovateľom, ktorých právo poskytovať mediálne služby nebolo obnovené podľa § 48 ods. 7 tohto zákona z dôvodu opakovaného porušenia, odníma možnosť uzavrieť dočasnú správnu zmluvu, porušuje aj zásadu proporcionality.
330
V dôsledku toho je dôvodný žalobný dôvod založený na tom, že § 65 ods. 11 zákona o médiách porušuje zásadu zákazu proporcionality, tak ako je vyjadrená v článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972.
3) O žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti zabezpečiť efektívnu správu rádiového spektra
331
Komisia v podstate vytýka Maďarsku, že si nesplnilo povinnosť zabezpečiť efektívnu správu rádiového spektra, ktorá mu vyplýva z článku 45 ods. 1 a z článku 45 ods. 2 písm. c) a g) smernice 2018/1972, tým, že v dôsledku spornej vnútroštátnej právnej úpravy Klubrádió nemohol uzavrieť dočasnú správnu zmluvu, takže frekvencia 92,9 MHz zostala nevyužitá od 15. februára do 3. mája 2021.
332
V tejto súvislosti musí byť tento žalobný dôvod zamietnutý, keďže po prvé je založený na tom, že Klubrádió nemohol uzavrieť dočasnú správnu zmluvu, hoci nie je sporné, že tento rozhlasový vysielateľ o uzavretie takejto zmluvy ani nepožiadal, a v dôsledku toho mu jej uzavretie ani nebolo odmietnuté, a po druhé tento žalobný dôvod vôbec nevyplýva zo štvrtého žalobného návrhu Komisie.
4) Záver
333
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba čiastočne vyhovieť tretej skupine žalobných dôvodov týkajúcich sa § 65 ods. 11 zákona o médiách a určiť, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972 a zo zásady proporcionality, tým, že prijalo § 65 ods. 11 zákona o médiách, ktorý vylučuje možnosť poskytovateľov mediálnych služieb, ktorých právo na používanie rádiových frekvencií nebolo obnovené z dôvodu opakovaného porušenia, požiadať o dočasné práva na používanie.
4.
O žalobných dôvodoch založených na porušení článku 11 Charty
a)
Argumentácia účastníkov konania
334
Komisia v podstate tvrdí, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 11 Charty, tým, že jednak prijalo rozhodnutie o zamietnutí a § 48 ods. 7 zákona o médiách a jednak prijalo rozhodnutie o neplatnosti a spornú výzvu na predkladanie ponúk.
335
V prvom rade Komisia tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí a vnútroštátne pravidlá, ktoré boli základom pre jeho prijatie, zabránili vysielateľovi Klubrádió vysielať jeho programovú službu na analógovej frekvencii. Podľa názoru Komisie ide o najzávažnejšie porušenie slobody prejavu a slobody médií, keďže ho možno prirovnať k ukončeniu činnosti média vnútroštátnymi orgánmi. Vzhľadom na význam rozhlasu, a najmä na vplyv, ktorý môže mať toto médium na obyvateľstvo v porovnaní s inými médiami, ako to uznal Európsky súd pre ľudské práva, sa Komisia domnieva, že skutočnosť, že Klubrádió nemôže vysielať svoju programovú službu na analógových rádiových frekvenciách, jasne predstavuje zásah do slobody prejavu, aj keď je jeho programová služba dostupná na internete.
336
Komisia tvrdí, že na zaručenie slobody a plurality médií je nevyhnutné, aby prideľovanie rádiových frekvencií používaných na rozhlasové vysielanie prebiehalo na základe nediskriminačných a primeraných kritérií.
337
Komisia uznáva, že sloboda prejavu a sloboda médií nie sú absolútnymi právami, pripomína však, že akékoľvek obmedzenie týchto slobôd musí rešpektovať požiadavky stanovené v článku 52 Charty.
338
V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že ciele, ktoré sleduje zákon o médiách, a to posilnenie národnej a kultúrnej identity pri zohľadnení technologického vývoja, zachovaní slobody prejavu a slova, ako aj slobody tlače a uznaní kultúrneho, spoločenského a ekonomického významu mediálnych služieb a dôležitosti zabezpečiť hospodársku súťaž na mediálnom trhu, sú cieľmi všeobecného záujmu, ktoré môžu odôvodniť obmedzenie práv a slobôd zakotvených v článku 11 Charty. Podľa tejto inštitúcie však rozhodnutie o zamietnutí ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.
339
Mediálna rada totiž toto rozhodnutie neprijala z dôvodu nedodržania vysielacieho času maďarských hudobných diel, ale výlučne z dôvodu porušenia povinnosti predkladať údaje o vysielacích kvótach, za ktoré už bola uložená pokuta a ktoré sa po jej zaplatení nezopakovalo. Komisia vo svojej replike na základe skutočností, ktoré boli uvedené na opísanie kontextu, v ktorom boli prijaté sporné rozhodnutia, uvádza, že v situácii, keď je takému nezávislému poskytovateľovi mediálnych služieb, ktorý je kritický voči vláde, ako je Klubrádió, z čisto formálnych dôvodov odmietnuté právo používať rádiové frekvencie, čo mu sťažuje prístup na trh, musí byť súdne preskúmanie veľmi dôkladné. Riziko svojvoľnosti a diskriminácie je totiž v takejto situácii zvlášť vysoké.
340
V druhom rade Komisia tvrdí, že rozhodnutie o neplatnosti predstavuje neprimeraný zásah do slobody a plurality médií tiež preto, že nie je spôsobilé dosiahnuť sledované ciele a ide nad rámec toho, čo je na tieto účely nevyhnutné. Podmienky, ktoré umožňujú odôvodniť takýto zásah, uvedené v článku 52 Charty, teda nie sú splnené.
341
Pokiaľ totiž ide o dva dôvody neplatnosti týkajúce sa nepresností obsiahnutých v ponuke, ktorú predložil Klubrádió v súvislosti so svojou programovou skladbou, táto inštitúcia pripomína, že išlo o formálne nepresnosti menšieho významu, ktoré sa dali ľahko vysvetliť a ktoré sa netýkali podstatných častí prihlášky vysielateľa Klubrádió, a preto neohrozovali spravodlivú hospodársku súťaž.
342
Okrem toho, pokiaľ ide o dôvod neplatnosti týkajúci sa podnikateľského a finančného plánu vysielateľa Klubrádió, Komisia tvrdí, že Mediálna rada tým, že považuje čistý obrat dotknutého rozhlasového vysielateľa za jediný legitímny ukazovateľ jeho finančnej životaschopnosti, nielenže diskriminuje vysielateľov, ktorí sa vedome rozhodli opierať o iné modely financovania, ale zároveň ignoruje plne legitímny obchodný model.
343
Komisia sa navyše domnieva, že sledované ciele bolo možné dosiahnuť menej rušivými prostriedkami. Mediálna rada totiž mohla najmä v prípade, keď chýba opis danej relácie, požiadať o spresnenia v tejto súvislosti a v prípade, keď sú zdroje nedostatočné, zrušiť práva na používanie rádiových frekvencií, ak by dotknutá spoločnosť vstúpila do likvidácie alebo ak by bol na jej majetok vyhlásený konkurz.
344
Komisia teda tvrdí, že tak rozhodnutie o neplatnosti, ako aj pravidlá spornej výzvy na predkladanie ponúk, ktoré boli základom pre jeho prijatie, treba považovať za neodôvodnené a neprimerané vzhľadom na ich dôsledky pre právo na slobodu prejavu, keďže ich uplatnenie znamená vylúčenie Klubrádió z odvetvia rozhlasového vysielania a umlčanie tohto rozhlasového vysielateľa v maďarskom mediálnom prostredí, hoci by boli postačovali menej obmedzujúce opatrenia, ktoré by mu umožnili pokračovať vo vysielaní.
345
Maďarsko v prvom rade tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí a vnútroštátne pravidlá, ktoré boli základom pre jeho prijatie, neporušujú článok 11 Charty.
346
Tento členský štát zdôrazňuje, že Mediálna rada neodňala vysielateľovi Klubrádió jeho práva na vysielanie a nevylúčila ho z odvetvia rozhlasového vysielania, keďže tento rozhlasový vysielateľ jednak mohol vysielať svoju programovú službu na rádiovej frekvencii nepretržite a bez prerušenia počas celej doby trvania svojej zmluvy o vysielaní a jednak stále môže poskytovať svoje rozhlasové mediálne služby prostredníctvom iných systémov prenosu. V tejto súvislosti Maďarsko uvádza, že Klubrádió v súčasnosti poskytuje tieto služby prostredníctvom internetu, čo dokazuje, že rozhodnutie o zamietnutí mu neznemožnilo poskytovať takéto služby.
347
Podľa Maďarska skutočnosť, že zákon o médiách stanovuje objektívne podmienky na obnovenie práva poskytovať mediálne služby a že Mediálna rada odmietne toto obnovenie v prípade nedodržania týchto podmienok, nepredstavuje neprimeraný a neodôvodnený zásah do slobody tlače a práva na šírenie informácií.
348
V prípade nedodržania požiadaviek stanovených týmto zákonom by totiž tento členský štát neodobral dotknutému poskytovateľovi mediálnych služieb právo vysielať alebo možnosť poskytovať mediálne služby, ale iba by uplatnil podmienky režimu povoľovania. Odmietnutie obnoviť právo poskytovať mediálne služby teda nemožno stotožňovať s ukončením činnosti média, keďže toto odmietnutie nevedie k odňatiu tohto práva poskytovať mediálne služby, pretože doba platnosti povolenia na výkon tohto práva uplynula v deň a spôsobom stanoveným zákonom alebo zmluvou o vysielaní.
349
V tejto súvislosti Maďarsko uvádza, že samotná skutočnosť, že prevádzkovateľovi nie je udelené právo sprístupňovať jeho mediálnu službu na určitej vysielacej platforme, nemusí nevyhnutne znamenať porušenie práv a slobôd zakotvených v článku 11 Charty. Otázka, či rozhodnutie o zamietnutí a vnútroštátne pravidlá, ktoré boli základom pre jeho prijatie, porušujú tieto práva a slobody, nezávisí od toho, či je Klubrádió kritický voči maďarskej vláde, ani od záverov, ktoré Komisia môže vyvodiť z kontextu, v ktorom bolo toto rozhodnutie prijaté, ale od toho, či je toto rozhodnutie primerané sledovanému cieľu.
350
V druhom rade Maďarsko tvrdí, že ani prejednávaná vec ani jej regulačný kontext neporušujú požiadavky vyváženého informovania a zásadu slobody tlače a plurality médií. Maďarský systém udeľovania povolení zaručuje rovnosť príležitostí pre všetkých uchádzačov vo výberovom konaní, pokiaľ ide o prístup k možnosti poskytovať mediálne služby, a zabezpečuje pridelenie frekvencií všetkým vybraným poskytovateľom mediálnych služieb v plnom súlade so zásadami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), a Charty.
351
Pokiaľ ide konkrétne o dôvod neplatnosti týkajúci sa podnikateľského a finančného plánu Klubrádió, tento členský štát tvrdí, že tak hodnotenie súladu ponuky vysielateľa Klubrádió so spornou výzvou na predkladanie ponúk, a najmä jeho finančnej a ekonomickej situácie, ako aj prípadný zásah do slobody prejavu a práva na informácie, ktorý by vzhľadom na negatívne hodnotenie vyplynul z neplatnosti tejto ponuky, majú oporu v zákone o médiách.
352
Toto hodnotenie však bolo vykonané transparentným a objektívnym spôsobom, ako aj na základe nediskriminačných požiadaviek obsiahnutých v tomto zákone a v spornej výzve na predkladanie ponúk, takže z toho vyplývajúci právny dôsledok, a to neplatnosť uvedenej ponuky, je primeraný a odôvodnený.
353
Maďarsko napokon zdôrazňuje, že Klubrádió v súčasnosti poskytuje rozhlasové mediálne služby na internete, takže rozhodnutie o neplatnosti nemalo za následok jeho umlčanie.
354
Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo podporujú argumentáciu Komisie, pričom zdôrazňujú najmä význam práva na slobodu prejavu a informácie v demokratickej a pluralitnej spoločnosti, ako aj nevyhnutnosť zohľadniť pri posudzovaní údajného porušenia článku 11 Charty Maďarskom kontext sporných vnútroštátnych opatrení. V tejto súvislosti Belgické kráľovstvo na základe rôznych správ týkajúcich sa slobody a plurality médií v Maďarsku, ktoré v rokoch 2019 až 2023 prijali Centrum pre pluralitu a slobodu médií, Európske audiovizuálne observatórium, komisár Rady Európy pre ľudské práva a osobitná spravodajkyňa OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu názoru a prejavu, poukazuje na viaceré problémy súvisiace s prejednávanou žalobou a negatívne stanoviská vydané týmito medzinárodnými organizáciami, pokiaľ ide o slobodu médií v Maďarsku.
b)
Posúdenie Súdnym dvorom
355
Podľa článku 11 ods. 1 Charty „každý má právo na slobodu prejavu“, ktoré zahŕňa „slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice“. V súlade s článkom 11 ods. 2 sa „rešpektuje sloboda a pluralita médií“.
356
Pokiaľ ide o vysielacie organizácie, ako sú rozhlasoví vysielatelia, zásah do slobody prejavu a práva na informácie nadobúda osobitnú formu zásahu do slobody médií alebo slobody vysielania, ktorá je osobitne chránená článkom 11 ods. 2 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. februára 2021, Fussl Modestraße Mayr, C‑555/19 , EU:C:2021:89 , bod 83 ).
357
Sloboda médií spojená so slobodou vysielania však zahŕňa nielen právo rozširovať informácie, ale aj s ním neoddeliteľne spojené právo používať akýkoľvek vhodný prostriedok na šírenie informácií a ich odovzdanie čo najväčšiemu počtu príjemcov.
358
Medzi tieto prostriedky šírenia patrí rádiové spektrum, ktoré vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú audiovizuálne médiá, ako je rozhlas a televízia, zohrávajú pri formovaní verejnej mienky, predstavuje podstatný kanál na výkon práva na slobodu prejavu a na informácie.
359
Udelenie práv na používanie rádiových frekvencií má teda priamy vplyv na právo na slobodu médií spojené so slobodou vysielania v oboch jeho rozmeroch, a to ako právo slobodne poskytovať informácie a právo prijímať informácie.
360
Pokiaľ teda ide o článok 10 EDĽP, ktorý zodpovedá článku 11 Charty a ktorého výklad Európskym súdom pre ľudské práva sa v súlade s článkom 52 ods. 3 Charty musí zohľadniť pri výklade tohto článku 11, tento súd konštatoval, že tento článok 10 zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie každému a týka sa nielen obsahu informácií, ale aj prostriedkov ich šírenia, pričom akékoľvek obmedzenie týchto prostriedkov má vplyv na právo prijímať a rozširovať informácie (pozri v tomto zmysle ESĽP, 28. septembra 1999, Öztürk v. Turecko, CE:ECHR:1999:0928JUD002247993, bod 49 a citovaná judikatúra).
361
Ako vyplýva z vysvetliviek k článku 11 Charty, ktoré treba zohľadniť pri výklade tohto článku, obmedzenia, ktoré sa môžu vzťahovať na právo na slobodu prejavu, nesmú prekročiť tie, ktoré sú ustanovené v článku 10 ods. 2 EDĽP. Legitímne dôvody zasahovania do výkonu práva na slobodu prejavu sú uvedené v tomto článku 10 ods. 2 a týkajú sa národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, nevyhnutnosti zabrániť úniku dôverných informácií alebo zachovať autoritu a nestrannosť súdnej moci. Tento výpočet je taxatívny (ESĽP, 15. marca 2022, OOO Memo v. Rusko, CE:ECHR:2022:0315JUD000284010, bod 37). Okrem toho obmedzeniami, ktoré môžu členské štáty stanoviť pre právo na slobodu prejavu, nie sú dotknuté akékoľvek obmedzenia, ktoré môže ukladať právo hospodárskej súťaže Únie na možnosť členských štátov zavádzať režimy udeľovania povolení uvedených v tretej vete uvedeného článku 10 ods. 1.
362
Každé vnútroštátne opatrenie, ktoré vymedzuje alebo obmedzuje prístup vysielacích organizácií k rádiovým frekvenciám, teda môže zasahovať do ich práva na slobodu médií spojenú so slobodou vysielania, a preto patrí do pôsobnosti článku 11 Charty.
363
V tomto prípade § 48 ods. 7 zákona o médiách tým, že má za následok obmedzenie prístupu vysielacích organizácií, v tomto prípade vysielateľa Klubrádió, k rádiovým frekvenciám, čím im bráni v tom, aby pokračovali vo vysielaní svojho rozhlasového obsahu na rádiovej frekvencii, zasahuje do práva dotknutých prevádzkovateľov na výkon ich slobody vysielania, ktorá je súčasťou slobody médií zakotvenej v článku 11 Charty.
364
Na rozdiel od toho, čo tvrdí Maďarsko, skutočnosť, že títo prevádzkovatelia môžu vysielať svoj obsah na internete, nemôže spochybniť existenciu tohto zásahu. Bez ohľadu na to, či vysielanie na internete predstavuje komunikačný prostriedok rovnocenný vysielaniu na analógových frekvenciách, sa tým totiž uvedeným prevádzkovateľom bráni v tom, aby pokračovali v osvedčených prevádzkových a obchodných stratégiách, a v každom prípade si musia znovu budovať svoje publikum.
365
Je pravda, že práva a slobody zakotvené v článku 11 Charty nie sú absolútnymi výsadami, ale musia sa vnímať vo vzťahu k ich úlohe v spoločnosti (rozsudok zo 4. októbra 2024, Real Madrid Club de Fútbol, C‑633/22 , EU:C:2024:843 , bod 47 a citovaná judikatúra).
366
Keďže regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie umožňuje obmedziť udeľovanie práv na používanie rádiových frekvencií s cieľom zabezpečiť efektívnu správu rádiového spektra, presne odráža skutočnosť, že práva a slobody uznané v tomto článku 11 nemajú absolútny charakter, pokiaľ ide o podmienky používania rádiových frekvencií.
367
V súlade s článkom 52 ods. 1 Charty však akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd zaručených v Charte musí byť ustanovené zákonom, rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd a za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality byť nevyhnutné a skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou alebo potrebné na ochranu práv a slobôd iných.
368
Ako bolo pripomenuté v bode 361 tohto rozsudku, obmedzenia, ktoré sa môžu vzťahovať na právo na slobodu prejavu, nesmú ísť nad rámec obmedzení stanovených v článku 10 ods. 2 EDĽP, čím nie sú dotknuté obmedzenia, ktoré môže ukladať právo hospodárskej súťaže Únie na možnosť členských štátov zavádzať režimy udeľovania povolení uvedených v tretej vete uvedeného článku 10 ods. 1.
369
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 11 Charty predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej a pluralitnej spoločnosti, ktorý je súčasťou hodnôt, na ktorých je v súlade s článkom 2 ZEÚ založená Únia. Zásahy do práv a slobôd zaručených týmto článkom 11 sa teda musia v takomto kontexte obmedziť na to, čo je striktne nevyhnutné (rozsudok zo 4. októbra 2024, Real Madrid Club de Fútbol, C‑633/22 , EU:C:2024:843 , bod 49 a citovaná judikatúra), čo znamená, že sledovaný cieľ nemožno primerane dosiahnuť rovnako účinne inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do týchto práv a slobôd (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2023, Nordic Info, C‑128/22 , EU:C:2023:951 , bod 77 a citovaná judikatúra).
370
V tejto súvislosti, ako bolo uvedené v bode 173 tohto rozsudku, § 48 ods. 7 zákona o médiách upravuje dôvod na odmietnutie obnovenia práv na používanie rádiových frekvencií, ktorý predstavuje kritérium výberu používateľov rádiových frekvencií v súvislosti s cieľom podporovať hospodársku súťaž podporou efektívneho využívania a správy rádiových frekvencií uvedeným v článku 8 ods. 2 písm. d) rámcovej smernice. Vzhľadom na to, že odmietnutie obnovenia práv na používanie rádiových frekvencií predstavuje zásah do práva na slobodu médií dotknutých poskytovateľov, takýto zásah možno odôvodniť len vtedy, ak toto odmietnutie nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu, ktorý sleduje toto ustanovenie zákona o médiách, a je obmedzené na to, čo je striktne nevyhnutné.
371
Keďže, ako vyplýva z úvah uvedených v bodoch 177 a 181 tohto rozsudku, § 48 ods. 7 zákona o médiách ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu, ktorý sleduje vzhľadom na požiadavky príslušných smerníc, nemožno zásah do práva dotknutých prevádzkovateľov na výkon ich slobody vysielania, ktorý so sebou prináša, považovať za primeraný s prihliadnutím na článok 52 ods. 1 Charty.
372
Keďže § 48 ods. 7 zákona o médiách neposkytuje Mediálnej rade žiadnu voľnú úvahu na to, aby pri skúmaní žiadostí o obnovenie práva poskytovať mediálne služby, ktoré podali poskytovatelia, ktorí sa dopustili opakovaného porušenia, posúdila závažnosť tohto porušenia a to, či táto závažnosť zodpovedá zásahu do práv a slobôd zakotvených v článku 11 Charty, ktorý predstavuje odmietnutie obnovenia tohto práva, môže viesť k prijatiu rozhodnutí, ktoré sú v rozpore s týmto článkom 11, čoho príkladom je rozhodnutie o odmietnutí.
373
Po prvé opakované porušenie, ktoré je základom tohto rozhodnutia, nevyplýva z porušenia povinností vysielateľa Klubrádió týkajúcich sa vysielacích kvót uložených maďarským právom, ale výlučne z porušenia povinnosti predkladať údaje o týchto kvótach. Po druhé v priebehu konaní o uložení sankcie, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutí č. 354/2017 a 1224/2017, a teda pred prijatím týchto rozhodnutí, Klubrádió splnil túto povinnosť tým, že poskytol Mediálnej rade všetky relevantné údaje. Po tretie tieto údaje neodhalili, že Klubrádió nedodržiaval uvedené kvóty. Po štvrté tento rozhlasový vysielateľ zaplatil pokuty uložené v rozhodnutiach č. 354/2017 a 1224/2017. Po piate od 31. mája 2017, keď došlo k opakovanému porušeniu, ktoré malo za následok odmietnutie obnoviť právo vysielateľa Klubrádió poskytovať mediálne služby, až do dátumu rozhodnutia o zamietnutí, t. j. 8. septembra 2020, tento rozhlasový vysielateľ neporušil ani uvedenú povinnosť, ani povinnosti týkajúce sa vysielacích kvót uložené maďarským právom. Okrem toho zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nevyplýva, že by sa Klubrádió od 31. mája 2017 dopustil akéhokoľvek porušenia.
374
Za takýchto okolností nemožno dôvodne usudzovať, že porušenie konštatované v rozhodnutí č. 1224/2017 je natoľko závažné, že odmietnutie obnoviť právo vysielateľa Klubrádió poskytovať mediálne služby je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa uvedeného v bode 370 tohto rozsudku.
375
V dôsledku toho, ako tvrdí Komisia, je rozhodnutie o zamietnutí neprimerané sledovanému cieľu a závažnosti zásahu, ktorý predstavuje do práva vysielateľa Klubrádió na slobodu médií, takže bez ohľadu na kontext, v ktorom bolo toto rozhodnutie prijaté, porušuje článok 11 Charty.
376
Toto konštatovanie platí aj pre rozhodnutie o neplatnosti, ktoré malo za následok, že Klubrádió nemal možnosť získať práva na používanie frekvencie 92,9 MHz, a tým bol obmedzený jeho prístup k rádiovým frekvenciám, čím mu bolo zabránené pokračovať vo vysielaní jeho obsahu na rádiovej frekvencii.
377
Je pravda, že tri dôvody neplatnosti, na ktorých sa toto rozhodnutie zakladá, môžu byť odôvodnené cieľom podporovať súťaž podporou efektívneho využívania a správy rádiových frekvencií v súlade s článkom 8 ods. 2 písm. d) rámcovej smernice. Oba dôvody týkajúce sa nezrovnalostí v bodoch III.2 a III.3 formulára, ktorý predložil Klubrádió, majú totiž zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a dôvod neplatnosti týkajúci sa podnikateľského a finančného plánu tohto rozhlasového vysielateľa má zabezpečiť, aby bol na mediálnom trhu prítomný rozhlasový vysielateľ, ktorého fungovanie je stabilné a predvídateľné.
378
Vzhľadom na zistenia v rámci žalobného dôvodu založeného na porušení zásad transparentnosti a proporcionality rozhodnutím o neplatnosti a pravidlami výzvy na predkladane ponúk, na ktorých bolo založené jeho prijatie, treba konštatovať, že – ako tvrdí Komisia – podmienky vyplývajúce z článku 52 ods. 1 Charty nie sú v tomto prípade splnené.
379
Dôvody neplatnosti týkajúce sa nezrovnalostí v bodoch III.2 a III.3 formulára, ktorý predložil Klubrádió, ako aj dôvod neplatnosti týkajúci sa podnikateľského a finančného plánu tohto rozhlasového vysielateľa, sú totiž neprimerané sledovanému cieľu a nemôžu preto odôvodňovať zásah do práva vysielateľa Klubrádió na slobodu médií, ktorý so sebou prináša rozhodnutie o neplatnosti.
380
Treba tiež konštatovať, že porušenia a nedostatky v tomto prípade vytýkané vysielateľovi Klubrádió, na ktorých sa zakladá tak rozhodnutie o zamietnutí, ako aj rozhodnutie o neplatnosti a ktoré konkrétne zabránili tomuto rozhlasovému vysielateľovi pokračovať v činnosti v oblasti vysielania, sa týkajú buď menších nepresností formálnej povahy alebo aspektov, ktoré mu ako také nemali znemožniť pokračovať v jeho činnosti.
381
Žalobné dôvody založené na porušení článku 11 Charty sú preto dôvodné.
382
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba týmto žalobným dôvodom vyhovieť a určiť, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 11 Charty, tým, že jednak prijalo rozhodnutie o zamietnutí a § 48 ods. 7 zákona o médiách a jednak prijalo rozhodnutie o neplatnosti a spornú výzvu na predkladanie ponúk.
O trovách
383
Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 138 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania, okrem prípadu, ak Súdny dvor považuje za oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, že účastník konania okrem znášania svojich vlastných trov konania je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka konania.
384
Keďže v prejednávanej veci Komisia navrhla uložiť Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania a Maďarsko nemalo úspech v podstatnej časti svojich návrhov, je vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci opodstatnené uložiť mu povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť štyri pätiny trov konania Komisie. Komisia znáša jednu pätinu svojich vlastných trov konania.
385
Podľa článku 140 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, podľa ktorého členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania, Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
1.
Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú:
–
z článkov 5 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, z článku 4 bodu 2 smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb, z článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), zmenenej smernicou 2009/140, a zo zásady proporcionality, po prvé tým, že Médiatanács (Mediálna rada, Maďarsko) prijala rozhodnutie č. 830/2020 (IX. 8) z 8. septembra 2020, ktorým odmietla vysielateľovi Klubrádió obnoviť jeho práva na využívanie rádiového spektra; po druhé tým, že prijalo § 48 ods. 7 médiaszolgáltatásokról és a tömegkommunikációról szóló 2010. évi CLXXXV. Törvény (zákon č. CLXXXV z roku 2010 o mediálnych službách a masových komunikačných prostriedkoch), ktorý automaticky vylučuje obnovenie práv na využívanie rádiového spektra na FM rozhlasové vysielanie, ak držiteľ opakovane porušil svoju povinnosť predkladať údaje o vysielacích kvótach, a to aj v prípade, keď porušenia nie sú závažné, sú čisto formálne a už za ne boli uložené pokuty, ktoré následne viedli k úplnému splneniu povinností; a po tretie tým, že takto neprimerane znemožnilo vysielateľovi Klubrádió pokračovať v jeho činnosti v oblasti rozhlasového vysielania;
–
z článku 5 ods. 3 smernice 2002/20, zmenenej smernicou 2009/140, a zo zásady riadnej správy vecí verejných, tým, že prijalo toto rozhodnutie dlho po uplynutí šesťtýždňovej lehoty upravenej v tomto ustanovení;
–
z článku 5 ods. 2 smernice 2002/20, zmenenej smernicou 2009/140, a z článku 45 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií, tým, že Médiatanács (Mediálna rada, Maďarsko) vo výzve na predkladanie ponúk týkajúcej sa možnosti poskytovať mediálne služby na frekvencii 92,9 MHz, ktorú uverejnila 4. novembra 2020, a v rozhodnutí č. 180/2021 (III. 10.), ktoré vydala 10. marca 2021, stanovila neprimerané podmienky na udelenie práv na využívanie rádiového spektra, nestanovila vopred kritériá na udelenie týchto práv, neupravila nijakú mieru voľnej úvahy umožňujúcu posúdiť závažnosť a význam chýb, ktoré mohli byť prípadne obsiahnuté v dokumentácii predloženej uchádzačmi a mohli viesť k ich vylúčeniu, a nevzala do úvahy, že chyby obsiahnuté v ponuke, ktorú predložil Klubrádió, boli menšieho významu;
–
z článku 8 ods. 2 písm. d) a z článku 9 ods. 1 smernice 2002/21, zmenenej smernicou 2009/140, ako aj zo zásady riadnej správy vecí verejných, tým, že postup na účely pridelenia frekvencie 92,9 MHz sa neuskutočnil včas tak, aby mohlo byť prijaté rozhodnutie pred uplynutím doby platnosti práv vysielateľa Klubrádió na používanie tejto rádiovej frekvencie;
–
z článku 45 ods. 1 smernice 2018/1972 a zo zásady proporcionality tým, že prijalo § 65 ods. 11 médiaszolgáltatásokról és a tömegkommunikációról szóló 2010. évi CLXXXV. Törvény (zákon č. CLXXXV z roku 2010 o mediálnych službách a masových komunikačných prostriedkoch), ktorý vylučuje možnosť poskytovateľov mediálnych služieb, ktorých právo na používanie rádiových frekvencií nebolo obnovené z dôvodu opakovaného porušenia, požiadať o dočasné práva na používanie, a
–
z článku 11 Charty základných práv Európskej únie tým, že jednak prijalo rozhodnutie č. 830/2020 (IX. 8) a § 48 ods. 7 médiaszolgáltatásokról és a tömegkommunikációról szóló 2010. évi CLXXXV. Törvény (zákon č. CLXXXV z roku 2010 o mediálnych službách a masových komunikačných prostriedkoch) a jednak prijalo rozhodnutie č. 180/2021 (III. 10.) a výzvu na predkladanie ponúk týkajúcu sa možnosti poskytovať mediálne služby na frekvencii 92,9 MHz, uverejnenú 4. novembra 2020.
2.
V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3.
Maďarsko znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť štyri pätiny trov konania Európskej komisie.
4.
Európska komisia znáša jednu pätinu svojich vlastných trov konania.
5.
Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Holandské kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.