C-137/23

62023CJ0137

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 13. marca 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spotrebné dane – Smernica 2003/96/ES – Zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny – Oslobodenie energetických výrobkov používaných ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo – Článok 14 ods. 1 písm. c) – Plavba vo vodách Európskej únie – Článok 15 ods. 1 písm. f) – Plavba v rámci vnútrozemských vôd – Smernica 95/60/ES – Daňové označovanie plynových olejov a petroleja – Plynový olej určený na pohon plavidla, ktorý nie je predmetom daňového označenia v súlade s právom Únie – Odmietnutie uplatniť oslobodenie od spotrebnej dane – Zásada proporcionality“

Vo veci C‑137/23 [Alsen] ( i ),

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) z 10. februára 2023 a doručený Súdnemu dvoru 7. marca 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Lamote, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. mája 2024,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

X, v zastúpení: M. van Dam, advocaat,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 14 ods. 1 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny ( Ú. v. EÚ L 283, 2003, s. 51 ; Mim. vyd. 09/001, s. 405), zmenenej smernicou Rady 2004/75/ES z 29. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 157, s. 100; Mim. vyd. 09/002, s. 75) (ďalej len „smernica 2003/96“), a článku 7 ods. 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS ( Ú. v. EÚ L 9, 2009, s. 12 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi žalobcom vo veci samej a Staatssecretaris van Financiën (štátny tajomník pre financie, Holandsko) vo veci daňového výmeru týkajúceho sa vyrubenia spotrebnej dane z plynového oleja používaného ako pohonná hmota na riečnu plavbu.

Smernica 95/60/ES

4

Prvé až štvrté odôvodnenie smernice Rady 95/60/ES z 27. novembra 1995 o daňovom označovaní plynových olejov a petroleja ( Ú. v. ES L 291, 1995, s. 46 ; Mim. vyd. 09/001, s. 289) stanovujú:

„Keďže opatrenia spoločenstva obsiahnuté v tejto smernici sú nielen potrebné, ale i nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov vnútorného trhu; keďže členské štáty nemôžu jednotlivo dosiahnuť tieto ciele; keďže ich uskutočnenie na úrovni spoločenstva už ustanovuje smernica 92/81/EHS…, najmä jej článok 9; keďže daná smernica je v súlade s princípom subsidiarity;

keďže smernica [Rady] 92/82/EHS <z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 306, 1992, s. 19 )> upravuje minimálne sadzby spotrebných daní, ktoré majú byť uplatnené na niektoré minerálne oleje a najmä na rôzne kategórie plynových olejov a petrolej;

keďže správne fungovanie vnútorného trhu v súčasnosti vyžaduje zavedenie spoločných pravidiel na daňové označovanie plynových olejov a petroleja, ktoré nie sú zaťažené základnou sadzbou dane pre tieto minerálne oleje používané ako pohonné hmoty;

–

petrolej spadajúci po kód KN 27100055, ktorý bol uvoľnený na spotrebu podľa článku 6 smernice 92/12/EHS, a ktorý bol oslobodený od spotrebnej dane, alebo podliehal spotrebnej dani so sadzbou inou, než je sadzba stanovená v článku 8 [písm. l)] smernice 92/82/EHS.

2. Členské štáty môžu povoliť odchýlky od uplatňovania daňového označovania podľa odseku 1 z dôvodov verejného zdravia, bezpečnosti alebo z iných technických dôvodov, pokiaľ zavedú vhodné opatrenia na daňové kontroly.

…“

6

Podľa článku 2 smernice 95/60:

Členské štáty stanovia, že použitie príslušných minerálnych olejov v prípadoch uvedených v prvom pododseku sa považuje za porušenie vnútroštátneho zákonu príslušného členského štátu. Každý členský štát prijme vhodné opatrenia, ktoré zabezpečia plné uplatnenie všetkých ustanovení tejto smernice a najmä vymedzí sankcie, ktoré budú uvalené v prípade porušenia daných opatrení; tieto sankcie musia byť účinné, primerané a musia mať preventívny účinok.“

8

Podľa článku 4 tejto smernice:

„Členské štáty môžu okrem značkovacej látky podľa článku 1 [ods. 1] pridať vlastnú značkovaciu látku alebo farbivo.

…“

Smernica 2003/96

(4)

značné rozdiely vo vnútroštátnych úrovniach energetickej dane uplatňovanej členskými štátmi by sa mohli ukázať ako škodlivé pre náležité fungovanie vnútorného trhu;

(5)

stanovenie primeraných minimálnych úrovní zdaňovania môže umožniť zníženie rozdielov vo vnútroštátnych úrovniach zdaňovania;

…

(24)

„Okrem všeobecných ustanovení stanovených v smernici 92/12/EHS o používaní zdaniteľných výrobkov, ktoré sú oslobodené od daní a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spoločenstva, členské štáty oslobodzujú od daní na základe podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správneho a spravodlivého uplatňovania takýchto oslobodení od daní a zabránenia krátenia daní, daňových únikov a zneužívania:

…

c)

energetické výrobky dodávané na používanie ako palivo na účely námornej plavby v rámci vôd spoločenstva (vrátane rybolovu), okrem športového plavidla, a elektrina vyrábaná na palube plavidla.

Na účely tejto smernice ‚športové plavidlo‘ je používanie akéhokoľvek plavidla jeho vlastníkom alebo fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá ho používa na základe prenájmu alebo prostredníctvom iných spôsobov, na iné ako komerčné účely a najmä iné účely ako je preprava cestujúcich a tovarov alebo dodávka služieb za odplatu alebo na účely verejných orgánov.“

12

13

Podľa článku 30 smernice 2003/96:

„Smernice 92/81/EHS a 92/82/EHS sa od 31. decembra 2003 napriek článku 28 ods. 2 zrušujú.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu.“

Smernica 2008/118

14

a)

prepustenie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, vrátane neoprávneného prepustenia, z režimu pozastavenia dane;

b)

držba mimo režimu pozastavenia dane tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, z ktorého sa spotrebná daň nevyrubila podľa uplatniteľných ustanovení právnych predpisov [Únie] a vnútroštátnych právnych predpisov;

c)

výroba tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, vrátane neoprávnenej výroby, mimo režimu pozastavenia dane;

v súvislosti s prepustením tovaru podliehajúceho spotrebnej dani z režimu pozastavenia dane v zmysle článku 7 ods. 2 písm. a):

i)

oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu, registrovaný príjemca alebo akákoľvek iná osoba, ktorá prepustí alebo v mene ktorej sa prepustí tovar podliehajúci spotrebnej dani z režimu pozastavenia dane, alebo v prípade neoprávneného odoslania z daňového skladu akákoľvek iná osoba, ktorá sa na takomto prepustení zúčastňuje;

…

b)

v súvislosti s držbou tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v zmysle článku 7 ods. 2 písm. b) osoba, ktorá má tovar podliehajúci spotrebnej dani v držbe, alebo akákoľvek iná osoba, ktorá sa na jeho držbe zúčastňuje;

…

(4)

V rámci procesu preskúmania sa uskutočnili konzultácie s členskými štátmi. Členské štáty sa vo všeobecnosti domnievajú, že Solvent Yellow 124 spĺňa požiadavky uvedeného článku, pokiaľ ide o nutnosť zamedziť podvodnému používaniu minerálnych olejov, ktoré sú oslobodené od spotrebnej dane alebo podliehajú zníženej sadzbe spotrebnej dane.“

18

Článok 1 tohto rozhodnutia znel:

„Spoločnou značkovacou látkou na daňové účely ustanovenou v smernici 95/60/ES na označovanie všetkých typov plynových olejov patriacich pod číselné znaky KN 27101941, 27101945 a 27101949 a kerozínu patriaceho pod číselný znak KN 27101925 je látka Solvent Yellow 124 uvedená v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

…

b.

držba mimo režimu pozastavenia dane tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, z ktorého sa spotrebná daň nevyrubila podľa uplatniteľných ustanovení právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov;

…“

20

Ustanovenie § 66 ods. 1 tohto zákona stanovuje:

Podľa § 19 Uitvoeringsbesluit accijns (vykonávacie rozhodnutie k zákonu o spotrebných daniach), v znení uplatniteľnom v spore vo veci samej:

„Uvedenie minerálnych olejov používaných na pohon lodí alebo pre potreby týchto lodí do daňového voľného obehu je oslobodené od dane, ak:

…“

22

Ustanovenie § 20 ods. 2 tohto rozhodnutia stanovuje:

„Oslobodenie od spotrebnej dane uvedené v § 19 sa priznáva pre stredné oleje a plynový olej len vtedy, ak obsahujú značkovaciu látku uvedenú v § 1a ods. 3 [zákona o spotrebných daniach].“

X, ktorý má bydlisko v Nemecku, je vlastníkom motorovej cisternovej lode, ktorú používa na vodnú prepravu minerálnych olejov v rámci Únie na účet tretích osôb za odplatu (ďalej len „cisternová loď“). Táto cisternová loď má dve nádrže slúžiace na uskladnenie paliva určeného na jej pohon.

25

Dňa 7. júna 2016 počas kontroly vykonanej v čase, keď sa uvedená cisternová loď nachádzala v kanáli Amsterdam‑Rýn, v Holandsku, inšpektori Belastingdienst/Douane (daňová a colná správa, Holandsko) odobrali vzorky plynového oleja uskladneného v nádržiach. Analýza týchto vzoriek vykonaná laboratóriom tejto správy odhalila najmä to, že množstvo značkovacej látky „Solvent Yellow 124“ prítomnej v týchto vzorkách predstavovalo pre jednu z týchto dvoch nádrží 5 gramov na 1000 litrov a pre druhú 4,4 gramov na 1000 litrov, teda menej ako minimálny obsah 6 gramov na 1000 litrov požadovaný na uvedenie plynového oleja do daňového voľného obehu, ktorý je oslobodený od spotrebnej dane.

26

Keďže Inspecteur van de Belastingdienst/Douane (inšpektor daňovej a colnej správy) (ďalej len „inšpektor“) dospel k záveru, že dotknutý plynový olej nespĺňa všetky podmienky požadované na účely uplatnenia oslobodenia od spotrebnej dane, 30. januára 2017 oznámil X svoj zámer prijať voči nemu daňový výmer na spotrebnú daň z dôvodov jednak, že obsah značkovacej látky „Solvent Yellow 124“ v tomto plynovom oleji bol nižší ako minimálny požadovaný obsah, a jednak, že uvedený plynový olej vlastnil ako vlastník a kapitán cisternovej lode, zatiaľ čo spotrebná daň splatná z toho istého plynového oleja nebola vyrubená v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami práva Únie a vnútroštátnou právnou úpravou.

30

Gerechtshof Arnhem‑Leeuwarden (Odvolací súd Arnhem‑Leeuwarden) okrem toho usúdil, že podľa uplatniteľnej holandskej právnej úpravy nebolo na účely vzniku daňovej povinnosti k spotrebnej dani nevyhnutné, aby X vedel alebo mal vedieť, že spotrebná daň z plynového oleja nebola vyrubená v súlade s príslušnými ustanoveniami.

31

Tento súd tiež konštatoval, že na účely vyrubenia spotrebnej dane z dôvodu zdaniteľnej udalosti definovanej v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebných daniach daňový/colný úrad nie je povinný preukázať, že z plynového oleja nachádzajúceho sa v nádržiach nebola vyrubená nijaká spotrebná daň, ale že osobe, ktorá sa domáha priznania oslobodenia od dane, prináleží predložiť dôkaz o tom, že spĺňa podmienky na jeho priznanie.

32

Napokon uvedený súd dospel k záveru, že bolo primerané podmieniť uplatnenie predmetného oslobodenia prítomnosťou dostatočného množstva daňovej značkovacej látky v kontrolovanom plynovom oleji, keďže táto značkovacia látka umožňuje overiť použitie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie, a že ide o základnú podmienku na zabezpečenie správneho a jasného uplatnenia oslobodenia od dane stanoveného v § 66 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebných daniach, ako aj na účely zabránenia podvodom, daňovým únikom a zneužívaniu.

36

Tento súd usudzuje, že v prejednávanej veci vzniká otázka, či požiadavka daňového označenia stanovená v týchto ustanoveniach môže mať vplyv na uplatnenie oslobodenia od spotrebnej dane stanoveného v článku 14 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96.

37

Podľa uvedeného súdu uplatnenie daňového označenia umožňuje príslušným orgánom jednoducho a účinne kontrolovať, či sa minerálne oleje používajú na účely uvedené v predpisoch stanovujúcich oslobodenie od spotrebnej dane alebo uplatnenie zníženej sadzby spotrebnej dane.

38

Ak sa však preukáže, že dotknuté minerálne oleje sa používajú na účely, ktoré podľa vnútroštátnej právnej úpravy predstavujú podmienku na oslobodenie od spotrebnej dane, a že nebola zistená nijaká strata daňových príjmov, odmietnutie uplatnenia tohto oslobodenia by mohlo ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zabránenie nevyhovujúcemu používaniu týchto olejov.

42

V tejto súvislosti, ak by Súdny dvor dospel k záveru, že spotrebná daň je splatná na základe držby tovaru podliehajúceho takejto dani podľa článku 7 ods. 2 písm. b) smernice 2008/118, osoba, ktorá má tento tovar v držbe, by mohla byť podľa článku 8 ods. 1 písm. b) tejto smernice označená za osobu povinnú zaplatiť spotrebnú daň, ktorá sa stala splatnou. V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd domnieva, že z judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudku z 10. júna 2021, Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs (Nevinný sprostredkovateľ) ( C‑279/19 , EU:C:2021:473 , body 28 až 30 ), vyplýva, že právo Únie nevyžaduje, aby si osoba povinná zaplatiť spotrebnú daň bola vedomá alebo si mala byť vedomá vzniku daňovej povinnosti podľa článku 7 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice k spotrebnej dani z dotknutého tovaru.

43

Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 14 ods. 1 písm. c) smernice [2003/96] vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane stanovené v tomto ustanovení sa vzťahuje na energetické výrobky, pri ktorých je preukázané, že sa používajú na pohon lodí počas plavby vo vnútrozemských vodách Únie – aj keď počas tohto používania tieto energetické výrobky (v prejednávanej veci plynový olej) neobsahujú minimálny požadovaný obsah značkovacej látky ‚Solvent Yellow 124‘, ak daňové orgány nemajú nejaký dôkaz alebo viacero dôkazov o tom, že vlastník alebo prevádzkovateľ plavidla alebo jeho zástupca na palube plavidla (kapitán) sa podieľa na podvode, zneužití alebo daňovom úniku v oblasti spotrebných daní v súvislosti s plynovým olejom, ktorý má v držbe?

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

44

Na úvod treba poznamenať, že spor vo veci samej vyplýva zo zdanenia plynového oleja, ktorý sa nachádza v nádržiach cisternovej lode X, spotrebnou daňou z dôvodu, že tento plynový olej nebol predmetom daňového označenia v súlade s právom Únie, pretože obsahoval menšie množstvo značkovacej látky „Solvent Yellow 124“ v porovnaní s minimálnou sadzbou 6 gramov na 1000 litrov stanovenou v článku 1 ods. 1 smernice 95/60 v spojení s článkom 1 vykonávacieho rozhodnutia 2011/544.

45

Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či táto jediná okolnosť odôvodňuje odmietnutie oslobodenia od dane stanoveného v článku 14 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96, hoci je jednak preukázané, že uvedený plynový olej sa používal ako palivo na plavbu v rámci vnútrozemských vôd Únie, a jednak neexistuje nijaký dôkaz, ktorý by mohol viesť k podozreniu z podvodu, zneužitia alebo daňového úniku.

49

Prvá prejudiciálna otázka sa však týka používania energetického výrobku ako paliva na plavbu v rámci vnútrozemských vôd Únie. Na takéto používanie sa vzťahuje článok 15 ods. 1 písm. f) smernice 2003/96, teda ustanovenie, podľa ktorého členské štáty môžu v rámci daňovej kontroly uplatňovať úplné alebo čiastočné oslobodenia od daní alebo daňové úľavy v úrovniach zdaňovania, najmä na energetické výrobky dodávané na používanie ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo na účely námornej plavby v iných vnútrozemských vodách, okrem športového plavidla.

50

Holandská vláda, ktorej bola v tejto súvislosti položená otázka na pojednávaní, potvrdila, že Holandské kráľovstvo využilo túto možnosť tým, že vo svojom vnútroštátnom práve oslobodilo od zdanenia výrobky dodávané na používanie ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo tak na účely plavby v rámci vôd Únie, ako aj na účely plavby v rámci vnútrozemských vôd Únie.

51

Za týchto podmienok treba konštatovať, že svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 15 ods. 1 písm. f) smernice 2003/96 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa priznanie oslobodenia od spotrebnej dane v prípade plynového oleja dodávaného na používanie ako palivo na účely námornej plavby v rámci vnútrozemských vôd Únie odmieta z dôvodu, že tento plynový olej nie je predmetom daňového označenia v súlade s požiadavkami práva Únie, hoci je jednak preukázané, že uvedený plynový olej sa používa na tieto účely, a jednak neexistuje nijaký dôkaz, ktorý by mohol viesť k podozreniu z podvodu, zneužitia alebo daňového úniku.

55

Zo znenia článku 15 ods. 1 písm. f) smernice 2003/96 tak vyplýva, že členské štáty sú najmä oprávnené oslobodiť od zdanenia stanoveného touto smernicou energetický výrobok, akým je plynový olej, pod podmienkou, že sa používa ako palivo na účely plavby v rámci vnútrozemských vôd Únie na komerčné účely.

56

V druhom rade, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 15 ods. 1 písm. f) smernice 2003/96, treba zdôrazniť, že všeobecná štruktúra tejto smernice spočíva na zásade, podľa ktorej sa energetické výrobky zdaňujú v závislosti od ich skutočného použitia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. apríla 2024, Bitulpetrolium Serv, C‑657/22 , EU:C:2024:353 , bod 23 a citovanú judikatúru).

57

V dôsledku toho miera voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty v rámci výkonu možnosti stanovenej v článku 15 ods. 1 písm. f) tejto smernice, nemôže viesť až k spochybneniu tejto zásady (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. apríla 2024, Bitulpetrolium Serv, C‑657/22 , EU:C:2024:353 , bod 24 a citovanú judikatúru).

61

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 3 smernice 95/60 ukladá členským štátom na jednej strane povinnosť prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa zabránilo zneužívajúcemu používaniu označených výrobkov, a na druhej strane stanoviť, aby sa takéto zneužitie považovalo za porušenie vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu.

62

Cieľom daňového označovania minerálnych olejov stanoveného touto smernicou je teda predovšetkým umožniť kontrolu a prípadne sankcionovať používanie energetických výrobkov oslobodených od spotrebnej dane alebo podliehajúcich zníženej sadzbe spotrebnej dane na účely, na ktoré právo Únie neukladá ani neumožňuje výnimku zo zdanenia spotrebnou daňou.

63

Naproti tomu, ako v podstate tvrdí Komisia, nesprávne označenie nemôže v prípade neexistencie dôkazu o existencii podvodu brániť uplatneniu oslobodení od spotrebnej dane alebo daňovým úľavám v úrovniach zdaňovania spotrebnou daňou stanovených smernicou 2003/96, ak sú splnené podmienky, ktorým toto uplatnenie podlieha, ako v prejednávanej veci používanie ako palivo na plavbu v rámci vnútrozemských vôd Únie na komerčné účely.

67

Požiadavka daňového označenia stanovená smernicou 95/60 však nemôže mať za následok, že sa členským štátom v rámci miery voľnej úvahy, ktorou disponujú na základe článku 15 ods. 1 písm. f) smernice 2003/96, umožní podmieniť splnením tejto požiadavky oslobodenie od spotrebnej dane alebo uplatňovanie zníženej sadzby spotrebnej dane, ktoré ich toto ustanovenie oprávňuje zaviesť, najmä pre energetické výrobky používané ako palivo na plavbu v rámci vnútrozemských vôd na komerčné účely.

68

Inak by to bolo len v prípade, ak by sa dotknutý hospodársky subjekt úmyselne podieľal na daňovom podvode, ktorý ohrozil fungovanie systému zdaňovania energetických výrobkov a elektriny, alebo ak by nedodržanie požiadavky daňového označenia malo za následok nemožnosť predložiť jasný dôkaz o tom, že plynový olej bol použitý na účely uplatnenia zníženej úrovne zdanenia alebo oslobodenia od dane (pozri analogicky rozsudok z 20. júna 2018, Enteco Baltic, C‑108/17 , EU:C:2018:473 , bod 59 a citovanú judikatúru).

69

V prejednávanej veci však treba zdôrazniť, že ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, spor vo veci samej sa vyznačuje absenciou dôkazov, ktoré by mohli viesť k podozreniu z podvodu, zneužitia alebo daňového úniku.

72

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol:

Článok 15 ods. 1 písm. f) smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny, zmenenej smernicou Rady 2004/75/ES z 29. apríla 2004, v spojení s článkom 1 smernice Rady 95/60/ES z 27. novembra 1995 o daňovom označovaní plynových olejov a petroleja,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa priznanie oslobodenia od spotrebnej dane v prípade plynového oleja dodávaného na používanie ako palivo na účely námornej plavby v rámci vnútrozemských vôd Európskej únie odmieta z dôvodu, že tento plynový olej nie je predmetom daňového označenia v súlade s požiadavkami práva Únie, hoci je jednak preukázané, že uvedený plynový olej sa používa na tieto účely, a jednak neexistuje nijaký dôkaz, ktorý by mohol viesť k podozreniu z podvodu, zneužitia alebo daňového úniku.