C-144/23

KUBERA, trgovanje s hrano in pijačo, d.o.o.

proti

Republika Slovenija,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda T. von Danwitz, predsedovia komôr F. Biltgen, K. Jürimäe, C. Lycourgos, M. L. Arastey Sahún, S. Rodin, D. Gratsias, M. Gavalec, sudcovia A. Arabadžiev (spravodajca), J. Passer, Z. Csehi a O. Spineanu-Matei,

generálny advokát: N. Emiliou,

slovinská vláda, v zastúpení: B. Jovin Hrastnik a N. Pintar Gosenca, splnomocnené zástupkyne,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, splnomocnený zástupca,

–

lotyšská vláda, v zastúpení: K. Pommere a S. Zābele, splnomocnené zástupkyne,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 267 tretieho odseku ZFEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou KUBERA, trgovanje s hrano in pijačo, d.o.o. (ďalej len „KUBERA“) na jednej strane a Republika Slovenija (Slovinská republika), zastúpenou Ministrstvo za finance (Ministerstvo financií, Slovinsko), na druhej strane vo veci colného opatrenia týkajúceho sa dodržiavania práv duševného vlastníctva.

4

Článok 22 slovinskej Ústavy znie:

„Rovnaká ochrana práv sa zaručuje každému v každom konaní pred súdom a pred inými štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a pred nositeľmi verejných funkcií, keď rozhodujú o právach, povinnostiach alebo právom chránených záujmoch osoby.“

5

Ustanovenie § 22 ods. 1 Zakon o upravnem sporu (zákon o správnom konaní) (Uradni list RS, č. 105/06) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:

„V správnych sporoch sa uplatnia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ tento zákon nestanovuje inak.“

–

ak ide o právnu otázku, v súvislosti s ktorou sa rozhodnutie súdu druhého stupňa odchyľuje od judikatúry [Vrhovno sodišče (Najvyšší súd)], alebo

–

ak ide o právnu otázku, vo vzťahu ku ktorej neexistuje judikatúra [Vrhovno sodišče (Najvyšší súd)], najmä ak judikatúra vyšších súdov nie je jednotná, alebo

–

ak ide o právnu otázku, vo vzťahu ku ktorej nie je judikatúra [Vrhovno sodišče (Najvyšší súd)] jednotná.

4. V žiadosti o povolenie [kasačného] opravného prostriedku musí účastník konania presne a konkrétne uviesť spornú právnu otázku a právnu normu, ktorej porušenie uvádza, okolnosti preukazujúce význam otázky, ako aj stručné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré druhostupňový súd v danej veci rozhodol protiprávne; musí presne a konkrétne opísať údajné procesné nezrovnalosti a rovnako preukázať existenciu judikatúry [Vrhovno sodišče (Najvyšší súd)], od ktorej sa rozhodnutie [súdu nižšieho stupňa] odchýlilo, alebo nejednotnosť judikatúry.“

9

Ustanovenie § 367c ZPP stanovuje:

„1. O žiadosti o povolenie [kasačného] opravného prostriedku rozhoduje uznesením senát [Vrhovno sodišče (Najvyšší súd)] zložený z troch sudcov.

2. Na odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o povolenie [kasačného] opravného prostriedku stačí, aby súd vo všeobecnosti uviedol, že podmienky stanovené v § 367a tohto zákona nie sú splnené.

3. V uznesení o povolení [kasačného] opravného prostriedku súd uvedie, v ktorej časti alebo v akých osobitných právnych otázkach sa [kasačný] opravný prostriedok povoľuje.

„[Kasačný] opravný prostriedok možno podať z dôvodu podstatného porušenia ustanovení upravujúcich konanie na súde prvého stupňa, ktorých sa účastník konania dovolával pred súdom druhého stupňa, z dôvodu podstatného porušenia ustanovení upravujúcich konanie pred súdom druhého stupňa alebo z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

12

KUBERA, obchodná spoločnosť s potravinami a nápojmi, kúpila v Turecku 87600 plechoviek s nápojom Red Bull vyrobených v Rakúsku a prepravila ich loďou do prístavu Koper (Slovinsko) na účely ich dovozu.

13

Dvoma rozhodnutiami z 5. októbra 2021 finančná správa Slovinskej republiky rozhodla o zaistení týchto plechoviek na základe článku 17 nariadenia č. 608/2013 až do skončenia súdneho konania začatého na návrh spoločnosti Red Bull GmbH, majiteľa práv duševného vlastníctva týkajúcich sa uvedených plechoviek, a to s cieľom chrániť tieto práva.

17

Vnútroštátny súd uvádza, že kasačný opravný prostriedok je mimoriadnym opravným prostriedkom smerujúcim proti právoplatnému súdnemu rozhodnutiu a jeho cieľom je zjednotiť judikatúru a usmerniť ju rovnako, ako je to v konaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania upravenom v článku 267 ZFEÚ. Keďže právo Únie je súčasťou slovinského právneho poriadku, prostredníctvom preskúmania dohliada aj na správne a jednotné uplatňovanie práva Únie.

18

Konanie o kasačnom opravnom prostriedku sa delí na dve fázy, a to jednak na fázu, ktorej cieľom je určiť, či je potrebné povoliť kasačný opravný prostriedok, a jednak na fázu týkajúcu sa meritórneho preskúmania predmetnej veci v prípade udelenia tohto povolenia.

19

Kasačný opravný prostriedok možno povoliť len na základe výslovnej žiadosti jedného z účastníkov predmetného sporu a len vtedy, ak tento opravný prostriedok preukazuje objektívny význam právnej otázky, o ktorej má rozhodnúť Vrhovno sodišče (Najvyšší súd). V rámci fázy týkajúcej sa preskúmania žiadosti o povolenie kasačného opravného prostriedku by teda tento súd mal uprednostniť verejný záujem v širšom zmysle, a to nevyhnutnosť zabezpečiť koherenciu judikatúry a jednotné uplatňovanie práva, a nie súkromný záujem účastníkov sporu. Táto fáza predstavuje „filter“ prístupu na Vrhovno sodišče (Najvyšší súd), ktorého cieľom je zabezpečiť, aby si tento súd v plnom rozsahu splnil svoju ústavnú úlohu a rozhodol v primeranej lehote.

23

Vnútroštátny súd tiež uvádza, že jeho rozhodnutia týkajúce sa žiadostí o povolenie kasačného opravného prostriedku nemožno napadnúť súdnym opravným prostriedkom podľa vnútroštátneho práva a že ak odmietne povoliť takýto kasačný opravný prostriedok, obmedzuje sa na konštatovanie, že podmienky stanovené v § 367a ZPP neboli splnené.

24

Z rozhodnutia Ustavno sodišče (Ústavný súd, Slovinsko) z 31. marca 2022 však vyplýva, že žiadosť jedného z účastníkov sporu, aby sa Súdnemu dvoru predložil návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaná v rámci žiadosti o povolenie kasačného opravného prostriedku, sa musí preskúmať už vo fáze posudzovania tejto poslednej uvedenej žiadosti. Ustavno sodišče (Ústavný súd) tiež rozhodol, že ak Vrhovno sodišče (Najvyšší súd) vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o povolenie kasačného opravného prostriedku, článok 47 Charty v spojení s článkom 22 slovinskej Ústavy vyžaduje, aby tento posledný uvedený súd odôvodnil toto rozhodnutie rovnakým spôsobom ako jeho súdne rozhodnutia. Z uvedeného rozhodnutia Ustavno sodišče (Ústavný súd) vyplýva, že Vrhovno sodišče (Najvyšší súd) musí v rámci konania o povolení kasačného opravného prostriedku preskúmať žiadosť o podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor podľa článku 267 ZFEÚ s prihliadnutím na kritériá vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora a musí vo svojom rozhodnutí, ktorým nepovoľuje kasačný opravný prostriedok, uviesť dôvody, pre ktoré nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, a to s cieľom prípadne umožniť Ustavno sodišče (Ústavný súd) overiť, či boli dodržané podmienky, na základe ktorých je prípustné odchýliť sa od povinnosti podať návrh na začatie prejudiciálneho konania stanovenej v článku 267 treťom odseku ZFEÚ, ako vyplývajú z tejto judikatúry.

V tejto súvislosti vnútroštátny súd poznamenáva, že na to, aby vo fáze preskúmania žiadosti o povolenie kasačného opravného prostriedku určil, či sa má otázka výkladu práva Únie, ktorú položil jeden z účastníkov sporu, predložiť Súdnemu dvoru v rámci prejudiciálneho konania, musí posúdiť určitý počet súvisiacich právnych otázok. Mal by najmä určiť, či je právo Únie uplatniteľné na predmetný spor, či dotknutý účastník konania žiada, aby Súdny dvor rozhodol o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu právneho predpisu Únie, a či je potrebné podať návrh na začatie prejudiciálneho konania. To by si v podstate vyžadovalo meritórneho preskúmanie kasačného opravného prostriedku už v tejto fáze. Výklad, ktorý presadzuje Ustavno sodišče (Ústavný súd), pokiaľ ide o povinnosť vyplývajúcu z článku 267 ZFEÚ, by znamenal úplnú zmenu prístupu vnútroštátneho súdu v rámci jeho rozhodnutí týkajúcich sa žiadostí o povolenie kasačného opravného prostriedku. Okrem toho vnútroštátny súd uvádza, že rozhodnutie Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní by nemalo potrebný účinok v rámci konania o povolení kasačného opravného prostriedku, keďže až vo fáze meritórneho preskúmania kasačného opravného prostriedku možno určiť, či je právo Únie uplatniteľné na predmetnú vec a či si vyžaduje výklad Súdneho dvora.

27

Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či vzhľadom na existenciu konania o povolení kasačného opravného prostriedku upraveného v ZPP možno konštatovať, že súdne rozhodnutia, v prípade ktorých takýto opravný prostriedok nie je povolený, pochádzajú od vnútroštátneho súdu, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva a ktorý má povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 tretieho odseku ZFEÚ.

2.

[Ak je odpoveď na prvú otázku kladná,] má sa článok 47 Charty, týkajúci sa povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutia, vykladať v tom zmysle, že procesné rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť účastníka konania o povolenie podať kasačný opravný prostriedok v súlade so [ZPP], je ‚súdnym rozhodnutím‘, v ktorom musia byť uvedené dôvody, pre ktoré nemožno v danom prípade prijať žiadosť účastníka konania o podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na [Súdny dvor]?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

30

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 267 tretí odsek ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, rozhodol v rámci konania o preskúmaní žiadosti o povolenie kasačného opravného prostriedku, ktorého výsledok závisí od významu právnej otázky nastolenej jedným z účastníkov sporu pre právnu istotu, jednotné uplatňovanie práva alebo jeho vývoj, o zamietnutí takejto žiadosti o povolenie bez toho, aby posúdil, či je povinný obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie, ktorá bola položená na podporu tejto žiadosti.

34

Pokiaľ proti rozhodnutiu vnútroštátneho súdu neexistuje nijaký opravný prostriedok, tento súd je v zásade povinný obrátiť sa na Súdny dvor v zmysle článku 267 tretieho odseku ZFEÚ, ak je v konaní pred ním nastolená otázka týkajúca sa výkladu práva Únie alebo platnosti aktu sekundárneho práva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2013, Consiglio Nazionale dei Geologi, C‑136/12 , EU:C:2013:489 , bod 25 ; zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi, C‑561/19 , EU:C:2021:799 , bod 32 , ako aj z 22. decembra 2022, Airbnb Ireland a Airbnb Payments UK, C‑83/21 , EU:C:2022:1018 , bod 79 ).

35

Povinnosť vnútroštátnych súdov, proti rozhodnutiam ktorých nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou, patrí do oblasti spolupráce, zavedenej s cieľom správneho uplatnenia a jednotného výkladu práva Únie vo všetkých členských štátoch, medzi vnútroštátnymi súdmi pri výkone ich právomoci uplatňovania práva Únie a Súdnym dvorom. Cieľom tejto povinnosti je najmä predchádzať tomu, aby nebola v niektorom členskom štáte vydaná vnútroštátna judikatúra, ktorá by nebola v súlade s právnymi pravidlami Únie [rozsudky z 24. mája 1977, Hoffmann‑La Roche, 107/76 , EU:C:1977:89 , bod 5 ; zo 4. júna 2002, Lyckeskog, C‑99/00 , EU:C:2002:329 , bod 14 , a zo 4. októbra 2018, Komisia/Francúzsko (Zrážková daň z hnuteľného majetku), C‑416/17 , EU:C:2018:811 , bod 109 ].

36

Vnútroštátny súd, proti rozhodnutiam ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, môže byť oslobodený od povinnosti stanovenej v článku 267 treťom odseku ZFEÚ len v prípade, ak konštatoval, že položená otázka nie je relevantná, alebo že predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správny výklad práva Únie sa zdá taký jasný, že neponecháva miesto pre nijaké primerané pochybnosti (rozsudky zo 6. októbra 1982, Cilfit a i., 283/81 , EU:C:1982:335 , bod 21 , ako aj zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi, C‑561/19 , EU:C:2021:799 , bod 33 ).

Treba tiež uviesť, že rozhodnutia vnútroštátneho súdu, proti ktorým môžu účastníci konania uplatniť námietky na najvyššom vnútroštátnom súde, nepochádzajú od „vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva“ v zmysle článku 267 ZFEÚ. Okolnosť, že vecné preskúmanie takýchto námietok, ktoré boli formulované tak ako vo veci samej v rámci kasačného opravného prostriedku, podlieha konaniu o povolení tohto opravného prostriedku zo strany tohto najvyššieho vnútroštátneho súdu, nezbavuje účastníkov konania možnosti podať opravný prostriedok (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júna 2002, Lyckeskog, C‑99/00 , EU:C:2002:329 , bod 16 , a zo 16. decembra 2008, Cartesio, C‑210/06 , EU:C:2008:723 , bod 76 ). Existencia takéhoto konania teda nemôže zmeniť súd nižšieho stupňa, ktorého rozhodnutie možno napadnúť v rámci takéhoto opravného prostriedku, na vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, a ktorý má v dôsledku toho povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor podľa článku 267 tretieho odseku ZFEÚ.

40

Naopak, túto povinnosť má najvyšší vnútroštátny súd, akým je Vrhovno sodišče (Najvyšší súd), s výhradou toho, čo bolo pripomenuté v bode 36 tohto rozsudku.

41

V prejednávanej veci z § 367a ods. 1 ZPP, ako aj z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že na účely určenia, či sa má povoliť kasačný opravný prostriedok, tento súd skúma, či vec, ktorá mu bola predložená, nastoľuje právnu otázku, ktorá je významná pre zabezpečenie právnej istoty, jednotné uplatňovanie práva alebo jeho vývoj.

45

Takáto vnútroštátna právna úprava alebo prax tak môže viesť k situácii, v ktorej otázka týkajúca sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie, hoci bola nastolená účastníkom konania pred Vrhovno sodišče (Najvyšší súd) alebo by mala byť týmto súdom nastolená vzhľadom na právnu otázku predloženú týmto účastníkom konania a nepatrí medzi výnimky uvedené v bode 36 tohto rozsudku, nebola predložená Súdnemu dvoru v rozpore s povinnosťou, ktorú tomuto vnútroštátnemu súdu ukladá článok 267 tretí odsek ZFEÚ.

46

Takáto situácia však môže ohroziť účinnosť systému spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom stanoveného v článku 267 ZFEÚ, ako aj dosiahnutie cieľov, ktoré tento článok sleduje, najmä cieľa zabrániť tomu, aby sa v ktoromkoľvek členskom štáte ustálila vnútroštátna judikatúra, ktorá nie je v súlade s pravidlami práva Únie.

47

Tento výklad nie je spochybnený judikatúrou vyplývajúcou z rozsudkov z 15. marca 2017, Aquino ( C‑3/16 , EU:C:2017:209 , bod 56 ), a zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi ( C‑561/19 , EU:C:2021:799 , bod 61 ), podľa ktorej vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, môže upustiť od predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru z dôvodov neprípustnosti, ktoré sú vlastné konaniu pred týmto vnútroštátnym súdom, ak boli dodržané zásady ekvivalencie a efektivity.

51

Po tomto spresnení z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že zásada konformného výkladu vnútroštátneho práva s právom Únie vyžaduje, aby vnútroštátne súdy dodržiavali najmä zákaz výkladu vnútroštátneho práva contra legem a urobili všetko, čo je v ich právomoci, pričom zohľadnia vnútroštátne právo ako celok a uplatnia výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, s cieľom zaručiť plnú účinnosť dotknutého ustanovenia práva Únie a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným týmto ustanovením [pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C‑397/01 až C‑403/01 , EU:C:2004:584 , body 118 a 119 ; z 29. júna 2017, Popławski, C‑579/15 , EU:C:2017:503 , body 31 až 34 , ako aj z 11. júla 2024, Skarb Państwa (Neznačné omeškanie alebo nízka výška pohľadávky), C‑279/23 , EU:C:2024:605 , bod 29 a citovanú judikatúru].

52

Požiadavka konformného výkladu zahŕňa najmä povinnosť vnútroštátnych súdov zmeniť prípadne ustálenú judikatúru, pokiaľ táto vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s cieľmi práva Únie. V dôsledku toho nemôže vnútroštátny súd platne zastávať názor, že vnútroštátne ustanovenie nemôže vykladať v súlade s právom Únie len z toho dôvodu, že sústavne vykladal toto ustanovenie v zmysle, ktorý nie je zlučiteľný s týmto právom [pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. apríla 2016, DI, C‑441/14 , EU:C:2016:278 , body 33 a 34 ; zo 17. apríla 2018, Egenberger, C‑414/16 , EU:C:2018:257 , body 72 a 73 , ako aj z 11. júla 2024, Skarb Państwa (Neznačné omeškanie alebo nízka výška pohľadávky), C‑279/23 , EU:C:2024:605 , bod 30 a citovanú judikatúru].

56

Konkrétne sa nezdá, že by prípady uvedené v § 367a ods. 1 ZPP mali taxatívnu povahu. Za týchto podmienok sa zdá, že toto ustanovenie možno vykladať spôsobom, ktorý je v súlade s povinnosťou stanovenou v článku 267 treťom odseku ZFEÚ, a v tom zmysle, že kritérium významu nastolenej právnej otázky pre právnu istotu, jednotné uplatňovanie práva alebo jeho vývoj, nachádzajúce sa v uvedenom vnútroštátnom ustanovení, zahŕňa prípad, keď účastník sporu, ktorý žiada o povolenie podať kasačný opravný prostriedok, nastoľuje otázku týkajúcu sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie, na ktorú sa nevzťahuje žiadna z výnimiek uvedených v bode 36 tohto rozsudku a ktorá v dôsledku toho vyžaduje podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor vzhľadom na ciele sledované článkom 267 ZFEÚ, ktoré sú pripomenuté v bodoch 33 až 35 tohto rozsudku.

57

Posúdenie uvedené v bode 55 tohto rozsudku si nevyžaduje podrobnejšie preskúmanie, než je preskúmanie, ktoré je Vrhovno sodišče (Najvyšší súd) povinný vykonať podľa § 367a ods. 1 a § 367b ods. 4 ZPP, keďže toto posúdenie od tohto súdu vyžaduje len to, aby overil relevantnosť nastolenej otázky pre vyriešenie sporu, ktorý mu bol predložený, a aby prípadne overil potrebu získať od Súdneho dvora výklad ustanovenia práva Únie uvedeného v tejto otázke z dôvodu, že na túto otázku sa nevzťahuje žiadna z výnimiek pripomenutých v bode 36 tohto rozsudku.

58

Treba tiež zdôrazniť, že povinnosť, ktorú má vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, na základe článku 267 tretieho odseku ZFEÚ, sa okrem týchto výnimiek nedotýka jeho zodpovednosti rozhodnúť, v ktorom štádiu vnútroštátneho konania je potrebné položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi, C‑561/19 , EU:C:2021:799 , bod 56 ). Okrem toho tomuto súdu prináleží posúdiť, či je v záujme riadneho výkonu spravodlivosti, aby bola táto otázka položená až po kontradiktórnej diskusii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2017, Tolley, C‑430/15 , EU:C:2017:74 , bod 32 ).

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 267 ZFEÚ v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, musí v rozhodnutí, ktorým zamieta žiadosť o povolenie kasačného opravného prostriedku, ktorá obsahuje žiadosť o podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor v súvislosti s otázkou týkajúcou sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie, uviesť dôvody, pre ktoré nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

62

64

Z toho vyplýva, že ak tento najvyšší vnútroštátny súd rozhodne o zamietnutí takejto žiadosti na základe jednej z týchto výnimiek, toto rozhodnutie musí rešpektovať požiadavku odôvodnenia pripomenutú v bode 62 tohto rozsudku.

65

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 267 ZFEÚ v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, musí v rozhodnutí, ktorým zamieta žiadosť o povolenie kasačného opravného prostriedku, ktorá obsahuje žiadosť o podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor v súvislosti s otázkou týkajúcou sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie, uviesť dôvody, pre ktoré nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania, a to buď že táto otázka nie je relevantná pre vyriešenie sporu, alebo že predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správny výklad práva Únie je taký jasný, že tu nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti.

O trovách

66

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: slovinčina.