C-164/23

VOLÁNBUSZ Zrt.

proti

Bács‑Kiskun Vármegyei Kormányhivatal,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu tretej komory, sudcovia N. Piçarra (spravodajca), N. Jääskinen a M. Gavalec,

generálna advokátka: T. Ćapeta,

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci A. Lipari, procuratore dello Stato, a G. Santini, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Kovács a P. A. Messina, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

Smernica 2002/15/ES

3

Článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave ( Ú. v. ES L 80, 2002, s. 35 ; Mim. vyd. 05/004, s. 224):

„Na účely tejto smernice:

a)

‚pracovný čas‘ znamená:

ii)

nakladanie a vykladanie;

iii)

pomoc cestujúcim pri nastupovaní a vystupovaní z vozidla;

iv)

čistenie a technická údržba;

4

Odôvodnenia 5 a 17 nariadenia č. 561/2006 znejú:

„(5)

Opatreniami ustanovenými v tomto nariadení, ktoré sa týkajú pracovných podmienok, by nemalo byť dotknuté právo sociálnych partnerov prijať prostredníctvom kolektívneho vyjednávania alebo iným spôsobom ustanovenia, ktoré sú pre pracovníkov výhodnejšie.

…

(17)

„Toto nariadenie sa nevzťahuje na cestnú dopravu vykonávanú:

a)

vozidlami používanými v pravidelnej osobnej doprave, pri ktorých trasa linky nepresahuje 50 kilometrov;

…“

7

Podľa článku 4 písm. e) toho istého nariadenia:

„Všetok čas, ktorý vodič strávi vedením vozidla, ktoré nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, k vozidlu alebo od vozidla, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktoré sa nenachádza v bydlisku vodiča, ani v operačnom centre zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu, sa považuje za inú prácu.“

Maďarské právo

9

A munka törvénykönyvéről szóló 2012. évi I. törvény (zákon č. I z roku 2012, ktorým sa schvaľuje Zákonník práce) ( Magyar Közlöny 2012/2., ďalej len „Zákonník práce“) v § 86 ods. 3 stanovuje:

„Za pracovný čas sa nepovažuje:

…

o trvaní riadneho a mimoriadneho pracovného času.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

11

Volánbusz je akciová spoločnosť verejnej dopravy, ktorej jediným akcionárom je maďarský štát. Prevádzkuje pravidelnú osobnú autobusovú dopravu na rôznych trasách, ktorých niektoré presahujú 50 kilometrov a ostatné túto vzdialenosť nepresahujú. Podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 561/2006 do jeho pôsobnosti nepatria iba autobusy, ktoré sa používajú výlučne na tento posledný uvedený typ trasy.

12

15

Tieto správne služby zdôrazňujú, že viaceré externé depá spoločnosti Volánbusz sú len parkoviskami. Parkovisko však nie je zariadením v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov z 18. januára 2001, Skills Motor Coaches a i. ( C‑297/99 , EU:C:2001:37 ), ako aj z 29. apríla 2010, Smit Reizen ( C‑124/09 , EU:C:2010:238 ). Za týchto podmienok tieto externé depá nemožno kvalifikovať ako „operačné centrum zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu“ v zmysle článku 9 ods. 3 nariadenia č. 561/2006. V dôsledku toho akýkoľvek čas, ktorý vodič strávi vedením vozidla, ktoré nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia, aby sa presunul do takýchto externých dep, ako aj aby sa vrátil po skončení svojej služby, by sa mal kvalifikovať ako „iná práca“ v zmysle tohto ustanovenia práva Únie a mal by byť evidovaný v súlade s § 134 maďarského Zákonníka práce. Uvedené služby zastávajú názor, že pojem „operačné centrum zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu“ v zmysle uvedeného ustanovenia práva Únie je rovnocenný pojmu „prevádzková centrála“ uvedenému v týchto rozsudkoch.

16

Volánsbusz podala na Szegedi Törvényszék (Župný súd Szeged, Maďarsko), ktorý je súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu o neplatnosť rozhodnutia z 19. októbra 2022 uvedeného v bode 14 tohto rozsudku. Tvrdí, že trvalé externé depá autobusov, ktorých sa týkala inšpekcia, treba kvalifikovať ako operačné centrá zamestnávateľa, kde majú vodiči obvykle základňu v zmysle článku 9 ods. 3 nariadenia č. 561/2006. Za týchto podmienok v súlade s týmto ustanovením nemožno každý čas, ktorý títo vodiči strávia vedením vozidla, ktoré nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia, aby sa presunuli do takýchto externých dep, ako aj aby sa z nich vrátili po skončení ich služby, kvalifikovať ako „inú prácu“ v zmysle uvedeného ustanovenia, takže neexistuje povinnosť zaregistrovať ho.

Vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že riešenie sporu vo veci samej závisí od výkladu pojmu „operačné centrum zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu“ v zmysle článku 9 ods. 3 nariadenia č. 561/2006. Závisí najmä od toho, či tento pojem zahŕňa miesto bez akéhokoľvek zariadenia, ktoré slúži výlučne na odstavenie vozidiel patriacich do pôsobnosti tohto nariadenia. Navyše je potrebné určiť, či prítomnosť určitých zariadení, ako sú hygienické a odpočinkové zariadenia alebo oddychové zóny, je nevyhnutná na kvalifikáciu ako „operačného centra zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu“ v zmysle tohto ustanovenia. Kolektívna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou Vólanbusz a odborovou organizáciou zastupujúcou zamestnancov dotknutého odvetvia ako také kvalifikuje konkrétne miesto, kde má dotknutý vodič obvykle základňu, t. j. zariadenie alebo parkovisko podniku alebo iný geografický bod vymedzený ako miesto začiatku trasy, z ktorého tento vodič pravidelne začína vykonávať svoju službu a do ktorého sa po jej skončení vracia v rámci bežného výkonu svojich úloh a bez toho, aby plnil osobitné pokyny svojho zamestnávateľa.

20

Tento súd ďalej odkazuje na rozsudok z 29. apríla 2010, Smit Reizen ( C‑124/09 , EU:C:2010:238 ), v ktorom Súdny dvor definoval pojem „prevádzková centrála podniku“ slovami, ktoré boli prevzaté do definície pojmu „operačné centrum zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu“, uvedeného v kolektívnej zmluve uvedenej v predchádzajúcom bode. Podľa uvedeného súdu „zariadenie alebo parkovisko podniku osobnej cestnej dopravy [alebo] iný geografický bod vymedzený ako miesto začiatku trasy, na ktorú je [vodič] pridelený na základe plánu, môže slúžiť ako miesto s konkrétnou väzbou“.

2.

Je na účely posúdenia, či určité miesto predstavuje ‚operačné centrum zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu‘ v zmysle článku 9 ods. 3 nariadenia [č. 561/2006], dôležité, či sa na tomto mieste nachádzajú primerané zariadenia (napríklad hygienické a odpočinkové zariadenia, oddychová zóna)?

3.

Je na účely posúdenia, či určité miesta predstavujú operačné centrá zamestnávateľa, kde majú vodiči obvykle základňu, v zmysle článku 9 ods. 3 nariadenia [č. 561/2006] dôležité, či je poloha týchto konkrétnych miest tvoriacich základňu výhodná pre zamestnancov (vodičov), keďže tieto miesta sa v každom prípade nachádzajú bližšie k miestu ich bydliska než prevádzkarne a pobočky podniku zapísané v obchodnom registri, a preto je čas presunu vodičov kratší než čas, ktorý by potrebovali, ak by začali a končili svoju prácu v uvedených prevádzkarňach alebo pobočkách?

4.

V prípade, ak pojem ‚operačné centrum zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu‘, uvedený v článku 9 ods. 3 nariadenia [č. 561/2006], nemožno vymedziť ako miesto, s ktorým je vodič konkrétne viazaný, teda zariadenie alebo parkovisko podniku osobnej cestnej dopravy alebo iný geografický bod vymedzený ako miesto začiatku trasy, z ktorého tento vodič pravidelne začína vykonávať svoju službu a do ktorého sa po jej skončení vracia v rámci bežného výkonu svojich úloh a bez toho, aby plnil osobitné pokyny svojho zamestnávateľa, možno vymedzenie tohto pojmu uvedeného v nariadení [č. 561/2006] chápať ako opatrenie, ktoré sa týka pracovných podmienok, v súvislosti s ktorým môžu zamestnávatelia a pracovníci v danom odvetví na základe odôvodnenia 5 tohto nariadenia prijať prostredníctvom kolektívneho vyjednávania alebo iným spôsobom ustanovenia, ktoré sú pre pracovníkov výhodnejšie?“

25

Pojem „operačné centrum zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu“, uvedený v tomto článku 9 ods. 3, nie je definovaný v nariadení č. 561/2006, ktoré na tento účel výslovne neodkazuje na právo členských štátov. Takýto pojem sa teda musí kvalifikovať ako autonómny pojem práva Únie a má sa vykladať jednotne.

26

Zo znenia článku 9 ods. 3 nariadenia č. 561/2006 vyplýva, že toto ustanovenie nestanovuje žiadnu požiadavku týkajúcu sa prítomnosti určitých zariadení, ako sú hygienické a odpočinkové zariadenia alebo oddychové zóny, v „operačnom centre zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu“. Uvedené ustanovenie ani nevyžaduje, aby toto zariadenie bolo blízko miesta bydliska tohto vodiča. Naopak, toto znenie neumožňuje vyriešiť skutočnosť, či pojem „operačné centrum zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu“ v zmysle toho istého ustanovenia, je miesto, z ktorého uvedený vodič pravidelne vykonáva svoju službu a do ktorého sa po skončení tejto služby vracia bez osobitných pokynov od svojho zamestnávateľa.

27

Preskúmanie genézy tohto pojmu a ustanovenia, ktorého je súčasťou, umožňuje vyriešiť túto otázku.

Súdny dvor spresnil, že pojem „operačné centrum zamestnávateľa“ nemožno definovať výlučne na základe kritérií spojených so zamestnávateľom, najmä so štruktúrou alebo organizáciou dotknutého dopravného podniku, ale musí tiež zohľadňovať kritériá týkajúce sa osoby dotknutého vodiča. Takýto pojem preto nemožno stotožňovať s pojmom „sídlo“ ani vykladať v tom zmysle, že každé depo vozidiel patriacich dotknutému dopravnému podniku by sa mohlo považovať za operačné centrum zamestnávateľa. Uvedený pojem sa teda týka miesta s konkrétnou väzbou, alebo „miesta stanovišťa“ tohto vodiča, teda miesta, kam sa uvedený vodič pravidelne presúva, aby prevzal a viedol vozidlo, ktoré patrí do pôsobnosti nariadenia č. 3821/85, alebo miesta, z ktorého pravidelne vykonáva svoju službu a do ktorého sa po jej skončení vracia v rámci bežného výkonu svojich úloh a bez toho, aby v tejto súvislosti plnil osobitné pokyny svojho zamestnávateľa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2010, Smit Reizen, C‑124/09 , EU:C:2010:238 , body 24 až 28 a 31 ).

30

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že takto definovaný pojem „operačné centrum zamestnávateľa“ v podstate zodpovedá pojmu „operačné centrum zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu“, ktorý sa nachádza v článku 9 ods. 3 nariadenia č. 561/2006.

31

Rovnako pojem „iná práca“ uvedený v tomto ustanovení a definovaný v článku 4 písm. e) tohto nariadenia ako „všetky činnosti vymedzené ako pracovný čas v článku 3 [písm. a)] smernice [2002/15] okrem ‚jazdy‘, vrátane každej práce, vykonávanej pre rovnakého alebo iného zamestnávateľa v odvetví dopravy alebo mimo neho“, v podstate zodpovedá pojmu „všetky ostatné doby práce“ uvedenému v článku 15 nariadenia č. 3821/85.

35

Skutočnosť, že takéto miesto je pre dotknutého vodiča priaznivejšie, najmä z dôvodu geografickej polohy, ktorá je bližšie k jeho miestu bydliska, však nepredstavuje dostatočné kritérium na to, aby sa kvalifikovalo ako „operačné centrum zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu“. V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré charakterizujú situáciu dotknutého vodiča, overil, či miesto, o ktoré ide vo veci samej, je skutočne konkrétnym miestom, ku ktorému je tento vodič viazaný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2010, Smit Reizen, C‑124/09 , EU:C:2010:238 , bod 30 ).

36

S cieľom odpovedať na osobitnú otázku vnútroštátneho súdu treba dodať, že bez toho, aby bol dotknutý cieľ zlepšiť pracovné podmienky dotknutých vodičov, nariadenie č. 561/2006 neukladá povinnosť prítomnosti hygienických a odpočinkových zariadení alebo oddychových zón, aby sa také miesto, o aké ide vo veci samej, kvalifikovalo ako „operačné centrum zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu“ v zmysle článku 9 ods. 3 nariadenia č. 561/2006.

37

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú až tretiu otázku odpovedať, že článok 9 ods. 3 nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „operačné centrum zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu“ uvedený v tomto ustanovení označuje miesto, akým je externé depo vozidiel patriacich do pôsobnosti tohto nariadenia, z ktorého dotknutý vodič pravidelne vykonáva svoju službu a do ktorého sa po skončení tejto služby vracia v rámci bežného výkonu svojich úloh a bez toho, aby v tejto súvislosti plnil osobitné pokyny. Prípadná prítomnosť hygienických a odpočinkových zariadení alebo oddychových zón na takomto mieste je v tejto súvislosti irelevantná. Naopak geografickú blízkosť miesta bydliska tohto vodiča možno zohľadniť bez toho, aby bola sama osebe rozhodujúca.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 9 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pojem „operačné centrum zamestnávateľa, kde má vodič obvykle základňu“ uvedený v tomto ustanovení označuje miesto, akým je externé depo vozidiel patriacich do pôsobnosti tohto nariadenia, z ktorého dotknutý vodič pravidelne vykonáva svoju službu a do ktorého sa po skončení tejto služby vracia v rámci bežného výkonu svojich úloh a bez toho, aby v tejto súvislosti plnil osobitné pokyny. Prípadná prítomnosť hygienických a odpočinkových zariadení alebo oddychových zón na takomto mieste je v tejto súvislosti irelevantná. Naopak geografickú blízkosť miesta bydliska tohto vodiča možno zohľadniť bez toho, aby bola sama osebe rozhodujúca.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.