C-178/23

62023CJ0178

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

zo 7. novembra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľov – Smernica 93/13/EHS – Článok 7 ods. 1 – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Právomoci a povinnosti vnútroštátneho súdu – Prvý opravný prostriedok podaný spotrebiteľom na súd v mieste sídla predajcu alebo dodávateľa bez právneho zastúpenia advokátom a bez účasti tohto spotrebiteľa na pojednávaní – Druhý opravný prostriedok podaný spotrebiteľom na súd v mieste jeho bydliska prostredníctvom advokáta – Právna sila rozhodnutej veci – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Účinná súdna ochrana spotrebiteľa“

Vo veci C‑178/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunalul Specializat Mureș (Špecializovaný súd Mureș, Rumunsko) z 3. decembra 2021 a doručený Súdnemu dvoru 21. marca 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

ERB New Europe Funding II, v zastúpení: A. M. Lefter, avocată,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29 ; Mim. vyd. 15/002, s. 288), dvadsiateho tretieho odôvodnenia tejto smernice, ako aj zásady efektivity.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi ERB New Europe Funding II (ďalej len „ERB“), spoločnosťou zaoberajúcou sa vymáhaním pohľadávok, a YI, spotrebiteľom, vo veci nekalej povahy niektorých podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere.

4

Článok 7 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Rumunské právo

Zákon č. 193/2000 o nekalých podmienkach v zmluvách uzavretých medzi predajcami alebo dodávateľmi a spotrebiteľmi

5

„Zmluvná podmienka, ktorá nebola dohodnutá priamo so spotrebiteľom, sa považuje za nekalú, ak sama osebe alebo v spojení s inými ustanoveniami zmluvy vyvoláva v rozpore s požiadavkami dobrej viery značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.“

7

Článok 6 uvedeného zákona uvádza:

„Nekalé zmluvné podmienky zahrnuté do zmluvy, ktorých nekalá povaha bola zistená osobne alebo prostredníctvom oprávnených orgánov, nemajú voči spotrebiteľovi účinky a zmluva je so súhlasom spotrebiteľa naďalej platná len vtedy, ak je to po odstránení uvedených zmluvných podmienok možné.“

Zákon č. 134/2010 o Občianskom súdnom poriadku

8

10

Dňa 10. mája 2018 YI bez právnej pomoci advokáta podal na Judecătoria Sectorului 2 București (Súd prvej inštancie pre obvod 2 Bukurešť, Rumunsko), súd v mieste sídla predajcu alebo dodávateľa, žalobu (ďalej len „prvé súdne konanie“), ktorou sa domáhal určenia nekalej povahy niektorých podmienok uvedených v tejto zmluve. Táto žaloba, ktorá sa týkala podmienok uvedenej zmluvy vzťahujúcich sa na poplatky za priznanie a správu úveru, jednostrannú možnosť poskytovateľa úveru zmeniť zmluvné úrokové sadzby, provízie a iné náklady na úver, ako aj na poplatok za predčasné splatenie úveru, smerovala proti ERB, spoločnosti na vymáhanie pohľadávok, na ktorú bola prevedená pohľadávka vyplývajúca z tejto zmluvy.

11

Rozsudkom z 26. novembra 2018, ktorého dátum doručenia účastníkom konania nie je známy, tento súd uvedenú žalobu zamietol ako nedôvodnú (ďalej len „prvé súdne rozhodnutie“). Keďže YI proti tomuto rozsudku nepodal odvolanie, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť.

12

YI, tentoraz zastúpený advokátom, podal 14. augusta 2019 žalobu na súd v mieste svojho bydliska, Judecătoria Sighișoara (Súd prvej inštancie Sighișoara, Rumunsko) (ďalej len „druhé súdne konanie“). Táto žaloba bola podaná proti rovnakej žalovanej, o akú išlo v rámci prvého súdneho konania, a vo veľkej miere sa týkala zmluvných podmienok zhodných s podmienkami uvedenými v bode 10 tohto rozsudku. Konkrétne išlo o zmluvné podmienky týkajúce sa poplatkov za poskytnutie úveru a mesačnú správu úveru, ako aj ustanovenia týkajúceho sa ročnej percentuálnej miery nákladov.

16

V rámci tohto mimoriadneho opravného prostriedku má vnútroštátny súd pochybnosti o spôsobe, akým treba vyvážiť práva spotrebiteľa a zásadu právnej sily rozhodnutej veci. Spresňuje, že podľa informácií, ktoré má k dispozícii, sa zdá, že v prvom súdnom konaní YI, ktorý nebol zastúpený advokátom, nemal primerané znalosti potrebné na to, aby mohol uplatniť svoje práva vyplývajúce z režimu ochrany spotrebiteľov. Z tohto dôvodu YI podal žalobu na súd v mieste sídla predajcu alebo dodávateľa, hoci sa mohol obrátiť na príslušný súd podľa svojho bydliska. Vnútroštátny súd okrem toho uvádza, že spotrebiteľ sa nezúčastnil na pojednávaní na Judecătoria Sectorului 2 București (Súd prvej inštancie pre obvod 2 Bukurešť) a že po tom, čo sa dal zastupovať advokátom, dva rozdielne súdy vo veľkej miere potvrdili nekalú povahu predmetných zmluvných podmienok.

17

Za týchto podmienok Tribunalul Specializat Mureș (Špecializovaný súd Mureș) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

Na druhej strane rumunská vláda bez toho, aby výslovne vzniesla námietku neprípustnosti, vo svojich písomných pripomienkach uvádza, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne nevyplýva, či sú zmluvné podmienky preskúmavané v prvom a druhom súdnom konaní totožné. Ak by sa zistilo, že tieto podmienky sú rozdielne, zásada právnej sily rozhodnutej veci by sa v prejednávanej veci neuplatnila.

20

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prináleží len vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí niesť zodpovednosť za prijaté súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predkladá Súdnemu dvoru a ktoré sa považujú za relevantné. Preto, pokiaľ sa položená otázka týka výkladu alebo platnosti právneho predpisu Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť, okrem prípadu, ak je zjavné, že požadovaný výklad nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na uvedenú otázku (rozsudok z 27. apríla 2023, AxFina Hungary, C‑705/21 , EU:C:2023:352 , bod 27 a citovaná judikatúra).

21

Z ustálenej judikatúry taktiež vyplýva, že v rámci konania upraveného v článku 267 ZFEÚ, vychádzajúceho zo zreteľného rozdelenia úloh medzi vnútroštátne súdy a Súdny dvor, jedine vnútroštátny súd je oprávnený vykladať a uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva, zatiaľ čo Súdny dvor je oprávnený len rozhodnúť o výklade alebo platnosti textu Únie na základe skutočností, ktoré mu uviedol vnútroštátny súd (rozsudok z 27. apríla 2023, AxFina Hungary, C‑705/21 , EU:C:2023:352 , bod 28 a citovaná judikatúra).

25

Z uvedeného vyplýva, že prejudiciálna otázka je prípustná.

O veci samej

26

Podľa ustálenej judikatúry v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. Okrem toho Súdny dvor môže vziať do úvahy aj ustanovenia práva Únie, na ktoré sa vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodvolával (rozsudok z 30. mája 2024, Raiffeisen Bank, C‑176/23 , EU:C:2024:443 , bod 37 a citovaná judikatúra).

27

30

Na úvod treba pripomenúť, že vzhľadom na povahu a význam verejného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, smernica 93/13, ako vyplýva z jej článku 7 ods. 1 v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením, ukladá členským štátom povinnosť stanoviť primerané a účinné prostriedky, „ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov [rozsudok z 9. apríla 2024, Profi Credit Polska (Obnova konania ukončeného právoplatným rozhodnutím), C‑582/21 , EU:C:2024:282 , bod 73 a citovaná judikatúra].

31

V tomto kontexte treba poznamenať, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora právo Únie neharmonizuje konania uplatniteľné na preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, a tak tieto konania patria do pôsobnosti vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov na základe zásady ich procesnej autonómie, avšak pod podmienkou, že dodržiavajú zásady ekvivalencie a efektivity [rozsudok z 9. apríla 2024, Profi Credit Polska (Obnova konania ukončeného právoplatným rozhodnutím), C‑582/21 , EU:C:2024:282 , bod 74 a citovaná judikatúra].

32

V tejto súvislosti Súdny dvor už zdôraznil význam zásady právnej sily rozhodnutej veci tak v právnom poriadku Únie, ako aj vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. Na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, a tiež riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby nebolo možné napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali právoplatnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov [rozsudok z 9. apríla 2024, Profi Credit Polska (Obnova konania ukončeného právoplatným rozhodnutím), C‑582/21 , EU:C:2024:282 , bod 37 a citovaná judikatúra].

36

Pokiaľ ide konkrétne o požiadavky vyplývajúce zo zásady efektivity, ktorá ako jediná je predmetom prejudiciálnej otázky, treba zdôrazniť, že povinnosť členských štátov zabezpečiť účinnosť práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, zahŕňa, osobitne pokiaľ ide o práva vyplývajúce zo smernice 93/13, požiadavku účinnej súdnej ochrany potvrdenú v článku 7 ods. 1 tejto smernice a zakotvenú tiež v článku 47 Charty. Táto požiadavka sa uplatňuje najmä na procesné podmienky žalôb založených na právach, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie [rozsudok z 9. apríla 2024, Profi Credit Polska (Obnova konania ukončeného právoplatným rozhodnutím), C‑582/21 , EU:C:2024:282 , bod 76 a citovaná judikatúra].

37

V prejednávanej veci sa pochybnosti vnútroštátneho súdu týkajú najmä súladu konkrétneho priebehu prvého súdneho konania so smernicou 93/13, a netýkajú sa súladu príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy so smernicou 93/13. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž nevyplýva, že by uplatniteľná vnútroštátna právna úprava týkajúca sa podmienok uplatňovania zásady právnej sily rozhodnutej veci pri žalobách podaných spotrebiteľmi, ktoré smerujú k určeniu nekalej povahy zmluvných podmienok, nebola v súlade so zásadou efektivity tým, že by znemožnila alebo nadmerne sťažila uplatnenie ochrany, ktorú chce smernica 93/13 poskytnúť spotrebiteľom, alebo že by z iného dôvodu narušila potrebný účinok smernice 93/13, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

38

V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok je odôvodnená povahou a významom verejného záujmu, ktorý je základom ochrany, ktorú smernica 93/13 priznáva spotrebiteľom, takže účinné preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok, ako to vyžaduje smernica 93/13, nemožno zaručiť, ak by sa právna sila rozhodnutej veci vzťahovala na súdne rozhodnutia, v ktorých sa takéto preskúmanie neuvádza (rozsudok zo 17. mája 2022, Ibercaja Banco, C‑600/19 , EU:C:2022:394 , bod 50 ).

42

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením, zásadou efektivity a článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu neukladá povinnosť preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienok zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, pokiaľ tieto podmienky už boli preskúmané iným vnútroštátnym súdom, ktorého rozhodnutie má právnu silu rozhodnutej veci, a to aj vtedy, ak pred týmto prvým súdom spotrebiteľ nebol zastúpený advokátom, nezúčastnil sa na pojednávaní a nevyužil opravný prostriedok, ktorý mal k dispozícii, za predpokladu, že toto rozhodnutie bolo spotrebiteľovi riadne doručené s uvedením opravných prostriedkov, ktoré má k dispozícii, a že neexistujú iné osobitné dôvody súvisiace s priebehom tohto konania, ako je napríklad nedostatok odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, ktoré by mohli spotrebiteľovi brániť v účinnom výkone jeho procesných práv alebo ho účinne od tohto výkonu odradiť.

O trovách

43

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: