C-187/23

E. V. G.‑T.

za účasti:

P. T.,

F. T.,

G. T.,

SÚDNY DVOR (piata komora),

E. V. G.‑T., v zastúpení: T. C. Pfeiffer, Rechtsanwalt,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann a J. Simon, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: I. Herranz Elizalde, splnomocnený zástupca,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania začatého na návrh E. V. G.‑T. po smrti jej manžela na účely vydania európskeho osvedčenia o dedičstve, ktoré ju označuje za jedinú dedičku.

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie č. 650/2012

3

Na účely rýchleho, plynulého a účinného vyporiadania dedičstva s cezhraničnými dôsledkami v [Európskej únii] sa predpokladá, že dedičia, odkazovníci [dedičia zo zákona a zo závetu – neoficiálny preklad ], vykonávatelia závetu alebo správcovia dedičstva by mali mať možnosť ľahko preukázať svoje postavenie a/alebo práva a právomoci v inom členskom štáte, napríklad v členskom štáte, v ktorom sa nachádza majetok patriaci do dedičstva. S cieľom umožniť im to by sa týmto nariadením malo zaviesť vytvorenie jednotného osvedčenia, európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len ‚osvedčenie‘), ktoré sa vydá na účely použitia v inom členskom štáte. …

…

(71)

Osvedčenie by malo mať rovnaké účinky vo všetkých členských štátoch. Nemalo by byť samostatným exekučným titulom, ale malo by mať dôkazný účinok a mala by platiť domnienka, že je dokladom o skutočnostiach, ktoré boli preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo podľa iného rozhodného práva pre konkrétne skutočnosti, ako je napríklad hmotnoprávna platnosť právnych úkonov nakladania s majetkom pre prípad smrti. Dôkazný účinok osvedčenia by sa nemal vzťahovať na prvky, ktoré nie sú upravené v tomto nariadení, ako je otázka príslušnosti alebo otázka, či určitý majetok patril zosnulému. …“

4

Článok 3 tohto nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

‚rozhodnutie‘ je akékoľvek rozhodnutie v dedičskej veci, ktoré vydal súd členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie, vrátane rozhodnutia o určení výšky trov alebo výdavkov súdnym úradníkom;

…

2. Na účely tohto nariadenia je ‚súd‘ akýkoľvek justičný orgán, iný orgán a príslušník právnického povolania, ktorý má právomoc v dedičských veciach, vykonáva funkcie justičného orgánu alebo koná na základe poverenia justičného orgánu alebo pod kontrolou justičného orgánu, pokiaľ tento iný orgán a príslušník právnického povolania poskytuje záruky nestrannosti a dodržania práva všetkých účastníkov na vypočutie a pokiaľ jeho rozhodnutia podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom koná:

a)

môžu byť napadnuté opravným prostriedkom podaným justičnému orgánu alebo preskúmané týmto orgánom a

b)

„Osvedčenie možno využívať najmä na preukázanie jednej alebo viacerých z týchto skutočností:

a)

postavenie a/alebo práva každého dediča, prípadne odkazovníka [dediča zo zákona, prípadne zo závetu – neoficiálny preklad ] uvedeného v osvedčení a ich príslušné dedičské podiely;

b)

pridelenie konkrétneho majetku alebo určitého majetku, ktorý je súčasťou dedičstva, dedičom…

…“

8

Článok 67 tohto nariadenia, nazvaný „Vydanie osvedčenia“, stanovuje:

„1. Orgán štátu pôvodu [Vydávajúci orgán – neoficiálny preklad ] vydá osvedčenie bezodkladne v súlade s postupom ustanoveným v tejto kapitole po tom, ako boli skutočnosti, ktoré sa majú osvedčiť, preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo iného práva rozhodného pre dané skutočnosti. Na tento účel použije tlačivo stanovené v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 81 ods. 2.

Orgán štátu pôvodu [Vydávajúci orgán – neoficiálny preklad ] nevydá osvedčenie najmä vtedy, ak:

a)

boli napadnuté skutočnosti, ktoré sa majú osvedčiť, alebo

2. Platí domnienka, že osvedčenie je dokladom o skutočnostiach, ktoré boli preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo podľa iného rozhodného práva pre konkrétne skutočnosti. O osobe, ktorá je v osvedčení uvedená ako dedič…, platí domnienka, že má postavenie uvedené v osvedčení a/alebo práva alebo právomoci uvedené v osvedčení, pričom tieto práva alebo právomoci podliehajú výlučne podmienkam a/alebo obmedzeniam uvedeným v osvedčení.

3. Každá osoba, ktorá – konajúc na základe informácií osvedčených v osvedčení – zaplatí alebo odovzdá majetok osobe uvedenej v osvedčení ako oprávnenej prijať platbu alebo majetok, sa považuje za osobu, ktorá uskutočnila transakciu s osobou oprávnenou prijať platbu alebo majetok, a to s výnimkou prípadu, keď vedela alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti nevedela, že obsah osvedčenia nezodpovedá skutočnosti.

…“

10

Článok 72 toho istého nariadenia s názvom „Opravné prostriedky“ stanovuje:

„1. Proti rozhodnutiam orgánu štátu pôvodu [vydávajúceho orgánu – neoficiálny preklad ] prijatým podľa článku 67 môže podať opravný prostriedok každá osoba oprávnená požiadať o osvedčenie.

12

Toto tlačivo V obsahuje na svojej poslednej strane poznámku, podľa ktorej „orgán potvrdzuje, že vykonal všetky potrebné kroky, aby sa zabezpečilo informovanie oprávnených osôb o žiadosti o osvedčenie a že v čase vydania osvedčenia žiadny z prvkov v ňom obsiahnutých nebol napadnutý oprávnenými osobami“.

Nemecké právo

FamFG

13

Ustanovenie § 26 Gesetz über das Verfahren in Familiensachen und in den Angelegenheiten der freiwilligen Gerichtsbarkeit (zákon o konaní v rodinných veciach a súdnej právomoci v nesporových konaniach) zo 17. decembra 2008 (BGBl. 2008 I, s. 2586), v znení uplatniteľnom v konaní vo veci samej (ďalej len „FamFG“), stanovuje:

Zákon o medzinárodnom dedičskom práve a o zmene ustanovení týkajúcich sa osvedčenia o dedičstve, ako aj iných ustanovení

15

Ustanovenie § 35 ods. 1 Gesetz zum Internationalen Erbrecht und zur Änderung von Vorschriften zum Erbschein sowie zur Änderung sonstiger Vorschriften (zákon o medzinárodnom dedičskom práve a o zmene ustanovení týkajúcich sa osvedčenia o dedičstve, ako aj iných ustanovení) z 29. júna 2015 (BGBl. 2015 I, s. 1042), stanovuje:

„Ak nariadenie [č. 650/2012] a ustanovenia tohto oddielu neustanovujú inak, uplatňuje sa [FamFG].“

16

Ustanovenie § 39 tohto zákona s názvom „Povaha rozhodnutia“ stanovuje:

Dňa 23. novembra 2021 podala E. V. G.‑T., pozostalá manželka zastúpená svojím zástupcom ad litem , na Amtsgericht Lörrach (Okresný súd Lörrach, Nemecko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žiadosť o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve, v ktorej navrhovala, aby bola ustanovená za jedinú dedičku zosnulého. Na tento účel predložila spoločný závet z 23. júla 2020, ktorý ručne napísala pozostalá manželka a ktorý podpísala ona, ako aj zosnulý, pričom v tomto závete manželia jeden druhého ustanovili za svojich jediných dedičov.

19

Okrem toho je nesporné, že existoval skorší závet z 31. mája 2001, ktorý vlastnoručne napísal a podpísal P. M. J. T., pričom ním ustanovil za dedičov svoje dve vnúčatá a svojho syna poveril zorganizovaním svojho pohrebu v Španielsku.

20

Syn a vnúčatá zosnulého sa domnievajú, že závet z 23. júla 2020 nie je platný. V tejto súvislosti pred vnútroštátnym súdom tvrdia, že zosnulý už nebol pri vystavení tohto závetu spôsobilý nakladať s majetkom pre prípad smrti a že podpis na závete nie je jeho podpisom.

21

24

Po druhé podľa vysvetlení vnútroštátneho súdu má zástupca pozostalej manželky ad litem v úmysle podať v prípade prerušenia konania vo veci samej žiadosť o osvedčenie o dedičstve, aké je uvedené v § 352e FamFG, pričom v takomto prípade sa musia námietky vznesené synom a vnúčatami zosnulého skúmať podľa vnútroštátneho práva v rámci tohto iného konania. Tento súd si v tejto súvislosti kladie otázku, či sa má článok 67 ods. 1 druhý pododsek písm. a) nariadenia č. 650/2012 vykladať v tom zmysle, že námietky, ktoré boli zamietnuté v rámci iného konania, než je konanie o vydaní európskeho osvedčenia o dedičstve, akým je konanie týkajúce sa osvedčenia o dedičstve, napriek tomuto zamietnutiu bránia vydaniu európskeho osvedčenia o dedičstve.

25

Po tretie vzhľadom na to, že námietky syna a vnúčat zosnulého sú v rámci konania vo veci samej nedôvodné, vnútroštátny súd usudzuje, že stav konania dovoľuje rozhodnúť vo veci, a to aj bez formálneho vykonania dôkazov. Tento súd si kladie otázku, či sa aj na takéto nedostatočne podložené námietky vzťahuje článok 67 ods. 1 druhý pododsek písm. a) nariadenia č. 650/2012, a teda môžu brániť vydaniu európskeho osvedčenia o dedičstve. Uvedený súd v tejto súvislosti tiež uvádza možnosť zneužívajúcich námietok.

26

Po štvrté za predpokladu, že by vnútroštátny súd mohol skúmať námietky vznesené počas konania o vydaní európskeho osvedčenia o dedičstve, vzniká otázka, či a v akej forme treba uviesť dôvody zamietnutia týchto námietok. Procesné pravidlá, ktoré obsahuje nariadenie č. 650/2012, nestanovujú, že k vydaniu európskeho osvedčenia o dedičstve musí byť pripojené rozhodnutie. Tento súd okrem toho zdôrazňuje, že tlačivo, ktoré sa má použiť na vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve, zmienené v článku 1 ods. 5 vykonávacieho nariadenia č. 1329/2014, obsiahnuté v prílohe 5 k tomuto nariadeniu, obsahuje vyhlásenie, podľa ktorého „orgán potvrdzuje, že vykonal všetky potrebné kroky, aby sa zabezpečilo informovanie oprávnených osôb o žiadosti o osvedčenie a že v čase vydania osvedčenia žiadny z prvkov v ňom obsiahnutých nebol napadnutý oprávnenými osobami“.

3.

Ak je odpoveď na [prvú otázku] kladná, má sa článok 67 ods. 1 druhý pododsek písm. a) nariadenia č. 650/2012 vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na všetky námietky, aj keď neboli dostatočne odôvodnené, a túto skutočnosť netreba formálne dokazovať?

4.

Ak je odpoveď na [prvú otázku] záporná, v akej forme musí súd uviesť dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu námietok a vydaniu európskeho osvedčenia o dedičstve?“

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

28

Právomoc orgánu položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku je teda potrebné posudzovať na základe kritérií týkajúcich sa jeho zloženia a jeho funkcie. V tejto súvislosti možno vnútroštátny orgán považovať za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, ak vykonáva súdne funkcie, zatiaľ čo pri výkone iných funkcií, predovšetkým správnej povahy, mu túto povahu nemožno priznať (rozsudok z 3. mája 2022, CityRail, C‑453/20 , EU:C:2022:341 , bod 43 ).

32

Z toho vyplýva, že na preukázanie, či vnútroštátny orgán, ktorému zákon priznáva funkcie inej povahy, treba považovať za „súdny orgán“ v zmysle článku 267 ZFEÚ, je potrebné overiť, aká je konkrétna povaha jeho funkcií, ktoré vykonáva v osobitnom normatívnom kontexte, v ktorom žiada Súdny dvor o rozhodnutie (rozsudok z 3. mája 2022, CityRail, C‑453/20 , EU:C:2022:341 , bod 44 ).

33

V prejednávanej veci z vysvetlení vnútroštátneho súdu vyplýva, že si kladie otázky o právomociach, ktoré sú mu priznané v osobitnom rámci konania o vydaní európskeho osvedčenia o dedičstve, ako je upravené v kapitole VI nariadenia č. 650/2012.

34

Z vyššie uvedeného vyplýva, že cieľom výkladu nariadenia č. 650/2012, o ktorý žiada vnútroštátny súd, je posúdiť, či tento súd vykonáva v osobitnom rámci konania o vydaní európskeho osvedčenia o dedičstve súdne funkcie v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 31 tohto rozsudku. Keďže postavenie „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ predstavuje podmienku prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2020, Land Hessen, C‑272/19 , EU:C:2020:535 , bod 42 ), na účely rozhodnutia o prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania je potrebné pristúpiť k tomuto výkladu.

38

Podľa článku 67 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 650/2012 vydávajúci orgán vydá európske osvedčenie o dedičstve, ak skutočnosti, ktoré sa majú osvedčiť, boli preukázané podľa rozhodného práva pre dedenie alebo iného práva rozhodného pre dané skutočnosti. V súlade s článkom 67 ods. 1 druhým pododsekom písm. a) tohto nariadenia vydávajúci orgán nevydá toto osvedčenie najmä vtedy, ak „boli napadnuté skutočnosti, ktoré sa majú osvedčiť“.

39

Na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 12. októbra 2023, KBC Verzekeringen, C‑286/22 , EU:C:2023:767 , bod 32 ).

40

Pokiaľ ide v druhom rade o kontext, do ktorého patrí článok 67 ods. 1 druhý pododsek písm. a) nariadenia č. 650/2012, treba po prvé pripomenúť, že podľa tohto článku 67 ods. 1 prvého pododseku vydávajúci orgán vydá osvedčenie bezodkladne „po tom, ako boli skutočnosti, ktoré sa majú osvedčiť, preukázané“.

44

Z tejto požiadavky možno a contrario vyvodiť, že vydávajúci orgán musí odmietnuť vydať toto osvedčenie, ak skutočnosti, ktoré sa majú osvedčiť, nemožno považovať za „preukázané“, najmä v nadväznosti na námietky vznesené počas konania o vydaní uvedeného osvedčenia.

45

Po druhé článok 66 nariadenia č. 650/2012 v odseku 1 stanovuje povinnosť vydávajúceho orgánu overiť informácie, vyhlásenia, doklady a ostatné dôkazy, ktoré žiadateľ predložil.

46

Po tretie je tento výklad podporený obsahom tlačiva V obsiahnutého v prílohe 5 k vykonávaciemu nariadeniu č. 1329/2014. Podľa článku 67 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 650/2012 musí vydávajúci orgán na účely vydania európskeho osvedčenia o dedičstve použiť toto tlačivo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2023, Registrų centras, C‑354/21 , EU:C:2023:184 , bod 46 ). Uvedené tlačivo pritom na svojej poslednej strane obsahuje vyhlásenie, ktorým vydávajúci orgán osvedčuje, že „v čase vydania osvedčenia žiadny z prvkov v ňom obsiahnutých nebol napadnutý oprávnenými osobami“.

50

V treťom rade tento výklad podporujú aj ciele nariadenia č. 650/2012, ktoré má, ako vyplýva z jeho odôvodnení 7 a 8, pomôcť dedičom zo zákona a zo závetu, ďalším osobám s blízkym vzťahom k zosnulému, ako aj veriteľom poručiteľa účinne uplatňovať ich práva v prípade dedičstva, ktoré má cezhraničné dôsledky, ako aj umožniť občanom Únie pripraviť svoje dedičstvo (rozsudok z 9. marca 2023, Registrų centras, C‑354/21 , EU:C:2023:184 , bod 41 a citovaná judikatúra).

51

Z odôvodnenia 67 tohto nariadenia vyplýva, že európske osvedčenie o dedičstve bolo vytvorené s cieľom umožniť dedičom zo zákona a zo závetu, vykonávateľom závetu alebo správcom dedičstva ľahko preukázať svoje postavenie a/alebo práva a právomoci v inom členskom štáte, napríklad v členskom štáte, v ktorom sa nachádza majetok patriaci do dedičstva, a to na účely rýchleho, plynulého a účinného vyporiadania dedičstva s cezhraničnými dôsledkami v Únii.

52

Po tomto spresnení absencia právomoci zverenej orgánu vydávajúceho štátu rozhodovať o námietkach v rámci konania o vydaní európskeho osvedčenia o dedičstve nebráni tomuto orgánu konštatovať, že o námietke, ktorá mu bola predložená, už bolo rozhodnuté právoplatným súdnym rozhodnutím s právnou silou rozhodnutej veci. V tejto súvislosti z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že si kladie otázku, či sa má toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že každá námietka nutne bráni vydaniu európskeho osvedčenia o dedičstve, alebo či nariadenie č. 650/2012 priznáva vydávajúcemu orgánu právomoc skúmať a zamietnuť nedôvodnú alebo nepodloženú námietku, ako aj prípadne vydať osvedčenie bez ohľadu na existenciu takejto námietky.

56

Pokiaľ ide o námietky skúmané už v rámci iného konania, ktoré sú predmetom druhej otázky, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa konkrétnejšie pýta na prípad, keď námietky vznesené počas konania o vydaní európskeho osvedčenia o dedičstve už boli zamietnuté v rámci iného konania. Tento súd si v podstate kladie otázku, či má v takomto prípade vydávajúci orgán právomoc vydať toto osvedčenie bez ohľadu na formálnu existenciu námietok.

57

Predovšetkým treba uviesť, že tento prípad nie je v článku 67 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 výslovne upravený. Konkrétne článok 67 ods. 1 druhý pododsek písm. b) tohto nariadenia sa týka prípadu, keď rozhodnutie vydané v inom konaní, týkajúce sa skutočností, ktoré sa majú osvedčiť, bráni vydaniu požadovaného osvedčenia.

58

Okrem toho treba uviesť, že článok 72 nariadenia č. 650/2012 stanovuje opravný prostriedok pred justičným orgánom v členskom štáte vydávajúceho orgánu v súlade s právom tohto štátu, a to proti akémukoľvek rozhodnutiu tohto vydávajúceho orgánu, prijatému podľa článku 67 tohto nariadenia.

62

Z toho vyplýva, že žiadne rozhodnutie vydané vydávajúcim orgánom na konci konania o vydaní európskeho osvedčenia o dedičstve v súlade s článkom 67 ods. 1 uvedeného nariadenia hypoteticky nie je konečné. Vydanie takéhoto osvedčenia napriek existencii námietok, ktoré vydávajúci orgán zamietol ako nedôvodné alebo nepodložené, tak nutne zahŕňa riziko analogické riziku identifikovanému v bode 59 tohto rozsudku, čiže riziko, že obsah tohto osvedčenia bude spochybnený rozhodnutím vydaným neskôr v rámci konania upraveného v článku 72 toho istého nariadenia.

63

V dôsledku toho potreba zachovať spoľahlivosť európskeho osvedčenia o dedičstve v súlade s cieľmi pripomenutými v bodoch 53 a 54 tohto rozsudku vyžaduje, aby sa článok 67 ods. 1 druhý pododsek písm. a) nariadenia č. 650/2012 vykladal v tom zmysle, že každá námietka, aj keď sa zdá neopodstatnená alebo nedôvodná, vznesená v priebehu konania o vydaní európskeho osvedčenia o dedičstve, bráni vydaniu tohto osvedčenia s výnimkou námietok, ktoré boli s konečnou platnosťou zamietnuté v rámci iného konania, ako je uvedené v bode 61 tohto rozsudku.

64

Z toho vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný.

O trovách

68

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Lörrach (Okresný súd Lörrach, Nemecko) rozhodnutím z 21. marca 2023, je neprípustný.