C-224/23

62023CJ0224

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 5. septembra 2024 ( *1 )

„Odvolanie – Štátna pomoc – Sťažnosť týkajúca sa štátnej pomoci, ktorá umožnila futbalovému klubu podpísať zmluvu s hráčom, ktorý dovtedy pôsobil v inom klube – Sťažnosť podaná jedným zo ‚socios‘ tohto posledného uvedeného klubu, ktorý bol založený vo forme neziskového združenia – Rozhodnutie Európskej komisie, ktorým sa dospelo k neexistencii postavenia ‚zainteresovanej strany‘ oprávnenej podať sťažnosť – Nariadenie (EÚ) 2015/1589 – Článok 1 písm. h) – Pojmy ‚zainteresovaná strana‘ a ‚osoba, ktorej záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci‘“

Vo veci C‑224/23 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 11. apríla 2023,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory A. Prechal, sudcovia F. Biltgen, N. Wahl, J. Passer (spravodajca) a M. L. Arastey Sahún,

generálna advokátka: T. Ćapeta,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

2

Odôvodnenia 32 a 33 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ) znejú:

„(32)

Sťažnosti sú podstatným zdrojom informácií pre odhaľovanie porušení pravidiel Únie o štátnej pomoci. V záujme zabezpečenia kvality sťažností predkladaných Komisii, ako aj transparentnosti a právnej istoty, je vhodné stanoviť podmienky, ktoré by mala sťažnosť spĺňať, aby umožnila Komisii disponovať informáciami o údajnej neoprávnenej pomoci a aby mohla byť podnetom na začatie predbežného preskúmania. S podaniami, ktoré nespĺňajú tieto podmienky, by sa malo nakladať ako so všeobecnými informáciami o trhu a nemali by nevyhnutne viesť k vyšetrovaniam ex officio .

(33)

Od sťažovateľov by sa malo vyžadovať, aby preukázali, že sú zainteresovanými stranami v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 1 písm. h) tohto nariadenia. Zároveň by sa malo od nich vyžadovať, aby predložili určité množstvo informácií, a to vo forme, ktorú by mala byť Komisia splnomocnená stanoviť vo vykonávacom ustanovení. S cieľom neodrádzať potenciálnych sťažovateľov by sa v uvedenom vykonávacom ustanovení malo zohľadniť, že požiadavky kladené na zainteresované strany pri podávaní sťažnosti by nemali byť zaťažujúce.“

5

Článok 24 toho istého nariadenia, nazvaný „Práva zainteresovaných strán“, uvádza:

„1. Každá zainteresovaná strana môže predložiť pripomienky podľa článku 6 po rozhodnutí Komisie začať formálne vyšetrovacie konanie. Každej zainteresovanej strane, ktorá predložila také pripomienky, a každému príjemcovi individuálnej pomoci sa zašle kópia rozhodnutia prijatého Komisiou…

2. Každá zainteresovaná strana môže predložiť sťažnosť a informovať tak Komisiu o údajnej neoprávnenej pomoci alebo údajnom zneužití pomoci. Na tento účel zainteresovaná strana riadne vyplní formulár… a poskytne všetky povinné informácie, ktoré sa na základe tohto formulára vyžadujú.

…“

Okolnosti predchádzajúce sporu

9

Dňa 8. augusta 2021 pán Lionel Messi, futbalový hráč pôsobiaci v klube FCB, oznámil svoj odchod z tohto klubu a prestup do Paris Saint‑Germain Football Club (PSG), ktorý je profesionálnym futbalovým klubom so sídlom v Paríži (Francúzsko).

10

V ten istý deň podal pán Abdelmouine Komisii sťažnosť, v ktorej jednak informoval túto inštitúciu o existencii údajnej pomoci, ktorá umožnila futbalovému klubu PSG podpísať zmluvu s pánom Messim, a jednak požiadal Komisiu o prijatie opatrení podľa článku 116 ZFEÚ.

11

Dňa 1. septembra 2021 Komisia zaslala pánovi Abdelmouinovi list, v ktorom v podstate uviedla, že ho nemožno považovať za „zainteresovanú stranu“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 a že v dôsledku toho informácie poskytnuté vo veci údajnej pomoci v prospech futbalového klubu PSG nemožno považovať za sťažnosť podľa článku 24 ods. 2 tohto nariadenia.

V bodoch 9 až 13 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol prvý žalobný návrh žalobcov na vydanie súdnych príkazov z dôvodu, že nemá právomoc vydať takéto príkazy.

15

Pokiaľ ide o prvý žalobný návrh žalobcov smerujúci k zrušeniu sporného rozhodnutia, Všeobecný súd sa v bodoch 14 až 18 napadnutého rozsudku domnieval, že tento návrh má byť zamietnutý ako čiastočne neprípustný v rozsahu, v akom Komisia v spornom rozhodnutí nezohľadnila námietky združenia PBL. V tejto súvislosti sa Všeobecný súd domnieval, že nebolo preukázané, že PBL sa pripojilo k sťažnosti, ktorú podal pán Abdelmouine a ktorá bola predmetom tohto rozhodnutia, takže pán Abdelmouine má byť považovaný za jediného sťažovateľa. Tento žalobný návrh bol preto preskúmaný z vecného hľadiska len v rozsahu, v akom sa týkal vybavenia sťažnosti, ktorú podal pán Abdelmouine konajúci ako „socio“ klubu FCB.

16

Pokiaľ ide o vec samu, Všeobecný súd sa v bodoch 19 a 20 napadnutého rozsudku domnieval, že na podporu uvedeného žalobného návrhu žalobcovia uviedli jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, ktorý sám obsahuje dve časti.

17

Vzhľadom na všetky tieto dôvody Všeobecný súd žalobu zamietol.

Návrhy účastníkov odvolacieho konania

21

Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok a v podstate

–

uložil odvolateľom povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

23

Na podporu svojho odvolania odvolatelia uvádzajú v podstate šesť odvolacích dôvodov.

O prvom odvolacom dôvode

V druhej časti uvedeného odvolacieho dôvodu tvrdia, že Všeobecný súd v každom prípade nezohľadnil svoju judikatúru, podľa ktorej v prípade, že žalobu o neplatnosť podali viaceré osoby, treba uviesť, že konštatovanie aktívnej legitimácie jednej z týchto osôb stačí na to, aby bola táto žaloba ako celok prípustná, a teda spôsobuje, že preskúmanie aktívnej legitimácie ostatných dotknutých osôb je zbytočné. Podľa odvolateľov totiž vzhľadom na túto judikatúru prináleží tomuto súdu, aby rozhodol, že ich prvý žalobný návrh je v celom rozsahu prípustný.

27

Komisia popiera prípustnosť prvej časti odvolacieho dôvodu a dôvodnosť jeho druhej časti.

Posúdenie Súdnym dvorom

28

Pokiaľ ide o prvú časť tohto odvolacieho dôvodu, treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry na jednej strane vyplýva, že posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie predložených dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Posúdenie týchto skutkových okolností a hodnotenie dôkazov teda s výnimkou ich skreslenia nezakladá právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania. S výnimkou argumentácie založenej na skreslení musí byť teda akákoľvek argumentácia spochybňujúca toto posúdenie v tomto rámci odmietnutá ako neprípustná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2023, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia, C‑478/21 P , EU:C:2023:685 , body 157 a 158 , ako aj citovanú judikatúru).

32

Pokiaľ ide o druhú časť tohto odvolacieho dôvodu, treba konštatovať, že odvolatelia nemôžu Všeobecnému súdu dôvodne vytýkať, že nezohľadnil svoju judikatúru, podľa ktorej v prípade, že žalobu o neplatnosť podali viaceré osoby, treba uviesť, že konštatovanie aktívnej legitimácie jednej z týchto osôb stačí na to, aby bola táto žaloba ako celok prípustná, a teda spôsobuje, že preskúmanie aktívnej legitimácie ostatných dotknutých osôb je zbytočné.

33

V bodoch 14 až 18 napadnutého rozsudku sa totiž Všeobecný súd nevyjadril k aktívnej legitimácii združenia PBL, ale k prípustnosti prvého žalobného návrhu odvolateľov smerujúceho k zrušeniu sporného rozhodnutia. V tejto súvislosti Všeobecný súd usúdil, že tento žalobný návrh je prípustný len v rozsahu, v akom spochybňuje obsah tohto rozhodnutia, ktorým Komisia rozhodla o sťažnosti podanej pánom Abdelmouinom. Tento súd zároveň z dôvodov pripomenutých v bodoch 15, 30 a 31 tohto rozsudku ako neprípustný odmietol uvedený žalobný návrh v rozsahu, v akom sa v podstate spochybňovalo nezohľadnenie údajnej okolnosti v spornom rozhodnutí, že PBL sa pripojilo k sťažnosti podanej pánom Abdelmouinom.

34

V tomto kontexte však judikatúra, na ktorú odkazujú odvolatelia, nie je relevantná vzhľadom na jej predmet a dosah.

37

Komisia popiera dôvodnosť tejto argumentácie.

Posúdenie Súdnym dvorom

38

Ako vyplýva z bodov 9 až 13 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd konštatoval, že nemá právomoc rozhodnúť o druhom žalobnom návrhu odvolateľov smerujúcom k tomu, aby sa Komisii uložila povinnosť vykonávať právomoci, ktoré má táto inštitúcia najmä na základe článku 116 ZFEÚ.

39

Svojím tretím odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 22 až 47 napadnutého rozsudku, odvolatelia vytýkajú zamietnutie prvej časti ich dôvodu neplatnosti založeného na porušení článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 Všeobecným súdom.

42

V prvom rade tvrdia, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je pojem „zainteresovaná strana“, na ktorý toto ustanovenie odkazuje, definovaný široko, pretože odkazuje na neurčitý okruh osôb zahŕňajúci všetky osoby, ktorých záujmy by mohli byť dotknuté poskytnutím pomoci v tom zmysle, že táto pomoc môže mať konkrétny vplyv na ich postavenie.

43

V druhom rade v prejednávanej veci odvolatelia uvádzajú predovšetkým, že údajná pomoc, ktorá bola spochybnená sťažnosťou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia, je podľa nich pomocou, ktorá bola poskytnutá futbalovému klubu PSG, profesionálnemu futbalovému klubu so sídlom vo Francúzsku, a ktorá poškodila FCB, konkurenčný futbalový klub so sídlom v Španielsku.

44

Po prvé Všeobecný súd prijal bezdôvodne reštriktívny výklad pojmu „zainteresovaná strana“, keď na základe svojej skoršej judikatúry vylúčil, že záujmy nielen „všeobecné“, ale aj „nepriame“ môžu postačovať na preukázanie postavenia osoby, ktorá sa ich dovoláva, ako „zainteresovanej strany“.

48

Po druhé Všeobecný súd sa na základe tohto bezdôvodne reštriktívneho chápania dopustil nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, ako aj nesprávneho posúdenia, keď rôzne záujmy, ktoré uviedli odvolatelia, aby preukázali postavenie pána Abdelmouina ako „zainteresovanej strany“, považoval sčasti za nedostatočne podložené a sčasti za „čisto všeobecné alebo nepriame“.

49

Komisia v odpovedi v prvom rade tvrdí, že judikatúru Súdneho dvora treba podobne ako judikatúru Všeobecného súdu chápať v tom zmysle, že na to, aby bolo možné osobu považovať za „zainteresovanú stranu“ sa nestačí dovolávať „čisto všeobecných alebo nepriamych“ záujmov.

50

53

V tejto súvislosti treba v prvom rade na úvod pripomenúť, že článok 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, ktorý kodifikuje judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa pojmu „príslušná strana“ uvedeného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, spresňuje, že pojem „zainteresovaná strana“ zahŕňa „akýkoľvek členský štát a akúkoľvek osobu, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemcu pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné združenia“ (rozsudok z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P , EU:C:2023:58 , bod 58 , ako aj citovaná judikatúra).

54

Ďalej, ako vyplýva z článku 24 uvedeného nariadenia, postavenie „zainteresovanej strany“ umožňuje osobe, ktorej bolo priznané, využiť určité procesné práva, medzi ktoré patrí právo podať sťažnosť s cieľom informovať Komisiu o akejkoľvek údajnej protiprávnej pomoci alebo údajnom zneužití pomoci, právo predložiť pripomienky v nadväznosti na rozhodnutie Komisie o začatí formálneho vyšetrovacieho konania a v prípade, že táto osoba predložila takéto pripomienky, právo dostať kópiu rozhodnutia prijatého Komisiou na konci konania.

55

Zároveň článok 12 ods. 1 druhý pododsek toho istého nariadenia ukladá Komisii najmä povinnosť bez zbytočného odkladu preskúmať každú sťažnosť podanú zainteresovanou stranou v súlade s jeho článkom 24 ods. 2.

59

Na tento účel musí osoba, ktorá sa v danom prípade odvoláva na postavenie „zainteresovanej strany“, z právneho hľadiska dostatočne preukázať po prvé, že jej záujmy môžu byť ovplyvnené samotným poskytnutím údajnej pomoci, s vylúčením akéhokoľvek iného konania alebo akéhokoľvek iného opatrenia, najmä akéhokoľvek právne odlišného opatrenia, ktoré môže prijať členský štát poskytujúci túto pomoc, aj keby takéto opatrenie skutočne súviselo s uvedenou pomocou. Iba v prípade, že niektoré zo spôsobov vykonávania takejto pomoci sú tak neoddeliteľne spojené s predmetom tejto pomoci, že ich nie je možné posúdiť samostatne, možno sa na tieto neoddeliteľné spôsoby vykonania odvolávať na účely preukázania postavenia dotknutej osoby ako „zainteresovanej strany“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P , EU:C:2023:58 , body 81 , 97 až 99 , 103 a 106 , ako aj citovanú judikatúru, a uznesenie zo 14. decembra 2023, CAPA a i./Komisia, C‑742/21 P , EU:C:2023:1000 , body 40 , 79 , 93 a 95 ).

60

Po druhé táto osoba musí z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že poskytnutie údajnej pomoci môže ovplyvniť práve „jej“ záujmy, teda jej osobné záujmy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P , EU:C:2011:341 , bod 64 , a z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P , EU:C:2023:58 , bod 60 ).

61

Táto požiadavka však nevylučuje možnosť pre určité druhy právnických osôb, ako sú odborové zväzy alebo združenia, dovolávať sa záujmov skupinovej alebo dokonca všeobecnej povahy, akými sú podpora alebo ochrana záujmov členov odborového zväzu zamestnancov v rámci kolektívneho vyjednávania alebo všeobecný záujem spočívajúci v tom, aby sa športová infraštruktúra využívala za hospodárskych podmienok zabezpečujúcich jej dostupnosť tak amatérskym športovcom, ako aj profesionálnym športovcom, pokiaľ takéto záujmy patria do predmetu činnosti týchto právnických osôb, a teda sa prekrývajú s ich osobným záujmom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P , EU:C:2009:435 , body 33 , 45 , 46 , 52 , 57 až 59 , 65 a 104 , ako aj z 2. septembra 2021, Ja zum Nürburgring/Komisia, C‑647/19 P , EU:C:2021:666 , body 59 , 64 , 66 a 67 ).

Tento záver Všeobecného súdu spočíva na štyroch súboroch dôvodov. V bodoch 29 až 31 napadnutého rozsudku sa totiž tento súd v odpovedi na prvé tvrdenie odvolateľov domnieval, že nimi predložené dôkazy nepreukazujú, že v prípade strát tohto klubu môže pre „socios“ klubu FCB, akým je pán Abdelmouine, vzniknúť jeho finančná zodpovednosť a z tohto dôvodu má priamy majetkový záujem na zachovaní jeho finančnej situácie. V bodoch 32 až 34 tohto rozsudku uvedený súd v odpovedi na druhé tvrdenie odvolateľov uviedol, že všeobecného záujmu týkajúceho sa ochrany takého športu, akým je futbal a jeho hodnôt, sa nemôže platne dovolávať fyzická osoba, akou je pán Abdelmouine, s cieľom preukázať, že je „zainteresovanou stranou“. V bodoch 35 až 38 uvedeného rozsudku Všeobecný súd ako neprípustné odmietol tretie tvrdenie odvolateľov z dôvodu jeho nedostatočne jasného a presného charakteru založené v podstate na záujme pána Abdelmouina na ochranu jeho nemajetkových práv a jeho práva na slobodu združovania. V bodoch 39 až 45 toho istého rozsudku odmietol štvrté tvrdenie odvolateľov týkajúce sa záujmu pána Abdelmouina na zachovaní rôznych práv, ktoré má ako „socio“ klubu FCB.

65

Ako však vyplýva z ich argumentácie pred Súdnym dvorom zhrnutej v bodoch 41 až 48 tohto rozsudku, odvolatelia nenapádajú odmietnutie ich tretieho tvrdenia Všeobecným súdom ako neprípustného. V tejto súvislosti sa totiž vo svojom odvolaní obmedzujú na uvedenie skutkových a právnych úvah týkajúcich sa práv a povinností, ktoré majú také subjekty ako PBL a „socios“, ako je pán Abdelmouine, pričom tieto hmotnoprávne úvahy podľa nich potvrdzujú, že ich záujmy a ich postavenie môžu byť ovplyvnené poskytnutím údajnej pomoci, akou je pomoc uvedená v sťažnosti, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia. Preto odmietnutie tohto tretieho tvrdenia ako neprípustného treba považovať za konečné.

69

V prejednávanej veci treba uviesť, že pokiaľ ide o druhé tvrdenie odvolateľov, na rozdiel od toho, čo tvrdia, sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 32 až 34 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že na všeobecný záujem týkajúci sa ochrany športu, akým je futbal, a jeho hodnôt, sa nemôže platne odvolávať fyzická osoba, akou je pán Abdelmouine, aby preukázala, že je „zainteresovanou stranou“.

70

Ako totiž vyplýva z jasného znenia článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 a ustálenej judikatúry pripomenutej v bodoch 58 a 60 tohto rozsudku, osobu treba v zmysle tohto ustanovenia kvalifikovať ako „zainteresovanú stranu“ výlučne z dôvodu a v rozsahu, v akom poskytnutie pomoci ovplyvňuje „jej“ záujmy, teda jej osobné záujmy, na rozdiel od záujmov iných osôb, a o to viac na rozdiel od všeobecných záujmov. Výlučne z dôvodu a v rozsahu, v akom poskytnutie určitej pomoci mohlo ovplyvniť skupinové záujmy alebo všeobecné záujmy, ktorých ochrana je štatutárnym cieľom určitých právnických osôb, a teda z dôvodu a v rozsahu, v akom sa tieto skupinové záujmy alebo tento všeobecný záujem prekrývali s osobnými záujmami týchto právnických osôb, sa týmto osobám priznala možnosť odvolávať sa na takéto záujmy, aby im mohlo byť priznané postavenie „zainteresovanej strany“, ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 61 tohto rozsudku.

71

Pokiaľ ide napokon o štvrté tvrdenie odvolateľov, naopak správne tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 44 a 45 napadnutého rozsudku nesprávne vyložil článok 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 a dopustil sa nesprávnej právnej kvalifikácie skutkových okolností, keď v podstate rozhodol, že na preukázanie toho, že jej záujmy môžu byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, a že v dôsledku toho je „zainteresovanou stranou“, osoba musí preukázať, že poskytnutie tejto pomoci má priamy vplyv na jej záujmy, a potom sa domnieval, že odvolatelia nepredložili tento dôkaz, pretože sa obmedzili na uvedenie nepriamych dôsledkov, ktoré mohlo mať poskytnutie pomoci uvedenej v sťažnosti podanej pánom Abdelmouinom na jeho záujmy.

O štvrtom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

75

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 48 až 53 napadnutého rozsudku, odvolatelia vytýkajú zamietnutie druhej časti ich dôvodu neplatnosti založeného na porušení článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 Všeobecným súdom.

76

Všeobecnému súdu v podstate vytýkajú, že zamietol túto časť z dôvodu, že je neúčinná v rozsahu, v akom sa týka „vedľajšieho“ aspektu sporného rozhodnutia, a v dôsledku toho vecne nepreskúmal ich podrobnú argumentáciu, podľa ktorej osoby, ktoré tak ako pán Abdelmouine majú veľmi osobitné postavenie ako „socio“ profesionálneho futbalového klubu, ktorý si rovnako ako FCB zvolil štruktúru neziskového združenia, sa nenachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou akcionára spoločnosti, a teda sa analogicky s takouto situáciou nemožno domnievať, že by ich záujmy nemohli byť ovplyvnené poskytnutím takej pomoci, akou je pomoc, ktorá bola v prejednávanej veci poskytnutá futbalovému klubu PSG.

Tieto skutkové a právne úvahy totiž odôvodňujú záver, že pána Abdelmouina nemožno považovať za „zainteresovanú stranu“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, keďže odvolatelia s dostatočnou istotou nepreukázali, že pomoc uvedená v jeho sťažnosti mohla ovplyvniť záujmy, ktoré môže mať ako „socio“ klubu FCB. Okrem toho uvedené úvahy nemôžu byť spochybnené odlišnými a nezávislými úvahami, ktoré Všeobecný súd a pred ním Komisia venovali prípadnej analógii alebo neexistencii analógie medzi situáciou „socio“, akým je pán Abdelmouine, a situáciou akcionára spoločnosti.

80

V dôsledku toho sa štvrtý odvolací dôvod týka prvkov odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sú aj za predpokladu, že by boli poznačené nesprávnym právnym posúdením, bezpredmetné, ako to v podstate uviedla generálna advokátka v bode 96 svojich návrhov.

81

Tento štvrtý odvolací dôvod sa preto musí zamietnuť ako neúčinný.

O piatom odvolacom dôvode

Na druhej strane z preskúmania uvedených dôkazov tiež vyplýva, že tieto dôkazy boli relevantné, najmä pokiaľ ide o prípustnosť a dôvodnosť žaloby, ktorú odvolatelia podali na Všeobecný súd. Preukazujú totiž, že v čase, keď Komisia prijala sporné rozhodnutie, vedela o tom, že PBL sa včas pripojilo k sťažnosti, ktorú podal pán Abdelmouine. Okrem toho preukazujú konkrétny vplyv, ktorý mohla mať štátna pomoc oznámená pánom Abdelmouinom na právnu, hospodársku, finančnú a konkurenčnú situáciu klubu FCB, ako aj na spôsob, akým táto pomoc mohla ovplyvniť záujmy pána Abdelmouina a združenia PBL.

85

Komisia popiera prípustnosť a dôvodnosť tejto argumentácie.

Posúdenie Súdnym dvorom

86

Treba konštatovať, že tento odvolací dôvod sa podobne ako prvá časť prvého odvolacieho dôvodu, ktorého obsah navyše čiastočne preberá, týka posúdenia relevantnosti niektorých dôkazov, predložených odvolateľmi, Všeobecným súdom.

89

V druhom rade tvrdia, že táto situácia musí byť považovaná za nevyvrátiteľný konflikt záujmov, ktorý má za následok protiprávnosť konania, ktoré predchádzalo uvedenému rozsudku.

90

Komisia popiera prípustnosť a dôvodnosť tejto argumentácie.

Posúdenie Súdnym dvorom

91

Pokiaľ totiž ide o podstatné skutkové okolnosti, na ktorých je tento dôvod založený, odvolanie sa bez uvedenia akéhokoľvek podporného dôkazu obmedzuje na vágne tvrdenie, že „sa zdá, že jedna z osôb, ktoré sa zúčastnili na príprave žaloby, sa stala súčasťou kabinetu [člena Všeobecného súdu, ktorý vykonával funkciu sudcu spravodajcu vo veci], pred alebo bezprostredne po“ vyhlásení napadnutého rozsudku.

95

Odvolanie tak nespresňuje a už vôbec nepreukazuje ani totožnosť dotknutej osoby, ani v akej funkcii a v akom rozsahu sa táto osoba zúčastnila na vypracovaní žaloby, čo sú informácie, ktoré však možno rozumne považovať za informácie, ktoré má k dispozícii advokát, ktorý podal, a teda a priori vypracoval túto žalobu, a ktorý zastupuje odvolateľov pred Súdnym dvorom. Veľmi nepresné je aj tvrdenie, podľa ktorého sa táto osoba „pred alebo bezprostredne po“ vyhlásení napadnutého rozsudku stala súčasťou kabinetu sudcu spravodajcu.

96

Za týchto okolností vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek informácie umožňujúcej jasne a presne pochopiť uvádzanú skutkovú situáciu ako akýkoľvek dôkaz umožňujúci preukázať jej pravdivosť odvolatelia neumožňujú Súdnemu dvoru vykonať akékoľvek preskúmanie v tejto súvislosti a tým skôr ani vyjadriť sa k prípadným právnym dôsledkom, ktoré z toho treba vyvodiť, hoci ich tvrdenia, ak by boli preukázané, by potvrdzovali existenciu skutkovej situácie, ktorá vyvoláva konkrétne a závažné právne otázky.

97

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Penya Barça Lyon: Plus que des supporters (PBL) a Issam Abdelmouine sú povinní nahradiť trovy konania.

Podpisy