C-230/23

62023CJ0230

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 14. novembra 2024 ( *1 )

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Smernica 2001/29/ES – Článok 2 – Právo rozmnožovania – Článok 5 ods. 2 písm. a) a b) – Výnimky a obmedzenia – Primeraná kompenzácia – Priamy účinok – Subjekt štátom poverený vyberaním a rozdeľovaním primeranej kompenzácie – Mimoriadne právomoci“

Vo veci C‑230/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím ondernemingsrechtbank Gent, afdeling Gent (Obchodný súd Gent, oddelenie Gent, Belgicko) zo 16. februára 2023 a doručený Súdnemu dvoru 13. apríla 2023, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Lamote, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. marca 2024,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Reprobel CV, v zastúpení: A. Lambert a J.‑F. Puyraimond, advocaten,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Ronkes Agerbeek, J. Samnadda a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní zo 6. júna 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 2 písm. a) a b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti ( Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10 ; Mim. vyd. 17/001, s. 230).

„(31)

Je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu práv a záujmov medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv, ako aj medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv a používateľmi predmetov ochrany. …

…

(35)

V niektorých prípadoch výnimiek alebo obmedzení musia byť nositelia práv primerane odškodnení, aby sa im dostatočne vynahradilo používanie ich chránených diel alebo iných predmetov ochrany. Keď sa stanovuje forma, podrobné úpravy a možná úroveň vhodnej kompenzácie, treba zohľadniť osobitné podmienky každého prípadu. Pri posudzovaní týchto podmienok je hodnotným kritériom možné poškodenie nositeľa práv vyplývajúce [hodnotiacim kritériom možná ujma spôsobená nositeľom práv vyplývajúca – neoficiálny preklad ] z daného aktu. V prípadoch, keď nositelia práv už dostali platby nejakou inou formou, napríklad ako súčasť licenčného poplatku, nemusí byť potrebná žiadna osobitná alebo samostatná platba. Úroveň vhodnej kompenzácie by mala v plnej miere zohľadňovať stupeň používania technologických ochranných opatrení uvedených v tejto smernici. V niektorých situáciách, keď je ujma nositeľa práv minimálna, nemusí vzniknúť žiadna povinnosť platby.

…

pre autorov k ich dielam;

b)

pre výkonných umelcov k záznamom ich výkonov;

c)

pre výrobcov zvukových záznamov k ich zvukovým záznamom;

d)

a)

vo vzťahu k rozmnožovaniu [vyhotoveniu rozmnoženín – neoficiálny preklad ] na papieri alebo akýmkoľvek iným podobným spôsobom, ktorý sa uskutočňuje použitím akéhokoľvek fotografického postupu alebo nejakým iným procesom, ktorý má podobné účinky, s výnimkou písaného/tlačeného notového materiálu za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu;

b)

vo vzťahu k rozmnožovaniu [vyhotoveniu rozmnoženín – neoficiálny preklad ] na akomkoľvek médiu vykonanému fyzickou osobou pre súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu, v ktorej sa zohľadní uplatnenie alebo neuplatnenie technologických opatrení uvedených v článku 6 na dotknuté dielo alebo predmet ochrany;

…“

Belgické právo

„Okrem toho musia fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré vyhotovujú kópie diel, zaplatiť pomernú odmenu určenú v závislosti od počtu vyhotovených kópií, alebo ju prípadne za tieto osoby musia zaplatiť tí, ktorí iným za odplatu alebo bezodplatne sprístupnia prístroj na vyhotovovanie rozmnoženín.“

8

Článok 60a zákona o autorských právach bol formulovaný takto:

„Spoločnosť spravujúca práva, ktorú určil kráľ v rámci tejto kapitoly, je oprávnená vyžiadať si informácie potrebné na plnenie svojich úloh v súlade s článkom 78 od:

–

správy ciel a spotrebných daní na základe článku 320 všeobecného zákona o clách a spotrebných daniach z 18. júla 1977, ktorý bol nahradený zákonom z 27. decembra 1993;

oddelenia kontroly a mediácie pre [federálnu verejnú službu (FVS)] Hospodárstvo;

–

spoločností spravujúcich práva vykonávajúcich podobnú činnosť v zahraničí pod podmienkou reciprocity.“

9

Podľa článku 61 zákona o autorských právach:

„Kráľ stanoví výšku odmien uvedených v článkoch 59 a 60 kráľovským nariadením prerokovaným v Rade ministrov. Odmenu uvedenú v článku 60 možno upraviť v závislosti od dotknutých odvetví.

Článok 7 tohto kráľovského nariadenia stanovuje:

„Odsek 1. Platitelia predkladajú spoločnosti spravujúcej práva vyhlásenie každý mesiac pred dvadsiatym dňom nasledujúcim po referenčnom mesiaci.

Odsek 2. Vo vyhlásení uvedenom v odseku 1 sa uvedú jednak údaje umožňujúce identifikovať platiteľa a jednak počet a charakteristiky potrebné na určenie výšky paušálnej odmeny za prístroje uvedené do obehu na vnútroštátnom území počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie.

…“

12

Článok 1 Koninklijk besluit tot het belasten van een vennootschap met de inning en de verdeling van de vergoeding voor het kopiëren van werken die op grafische of soortgelijke wijze zijn vastgelegd (kráľovské nariadenie o poverení subjektu oprávneného vyberať a rozdeľovať odmenu za rozmnožovanie diel na grafických alebo podobných nosičoch) z 15. októbra 1997 ( Belgisch Staatsblad zo 7. novembra 1997, s. 29873) stanovuje:

15

V marci 2017 vstúpil do platnosti nový režim odmien na účely primeranej kompenzácie.

16

Dňa 16. decembra 2020 Reprobel podala voči spoločnosti Copaco žalobu na ondernemingsrechtbank Gent, afdeling Dendermonde (Obchodný súd Gent, oddelenie Termonde, Belgicko), ktorý medzitýmnym rozsudkom zo 4. marca 2022 vrátil vec z dôvodov miestnej nepríslušnosti na ondernemingsrechtbank Gent, afdeling Gent (Obchodný súd Gent, oddelenie Gent, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania.

17

Tento súd konštatuje, že z rozsudku z 12. novembra 2015, Hewlett‑Packard Belgium ( C‑572/13 , EU:C:2015:750 ), vyplýva, že podmienky stanovené belgickým režimom odmeňovania na účely primeranej kompenzácie, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, boli prinajmenšom čiastočne v rozpore so smernicou 2001/29, keďže primeraná kompenzácia stanovená v článku 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice nenašla žiadne vyjadrenie v tomto režime, ktorý až do 29. decembra 2016 stanovoval uplatňovanie paušálnych odmien bez objektívnej kvantitatívnej korelácie so skutočným používaním zariadení na kopírovanie, takže hrozilo, že tieto odmeny presiahnu svoju čisto kompenzačnú povahu.

21

Reprobel naproti tomu spochybňuje bezpodmienečnú, jasnú a presnú povahu článku 5 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2001/29, keďže členské štáty môžu stanoviť výnimky a obmedzenia uvedené v tomto ustanovení, ak si to želajú, a prináleží týmto štátom, aby definovali primeranosť kompenzácie stanovenej v článku 5 ods. 2 tejto smernice.

22

Reprobel sa okrem toho domnieva, že voči nej nemožno uplatniť smernicu 2001/29 z dôvodu, že je združením súkromného práva.

23

Za týchto okolností sa ondernemingsrechtbank Gent, afdeling Gent (Obchodný súd Gent, oddelenie Gent) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

–

povinnosť subjektu požiadať zástupcu ministra o zaslanie žiadosti o informácie potrebné pre výber pomernej časti odmeny za reprografiu platiteľom odmien, distribútorom, či už veľkoobchodníkom alebo maloobchodníkom, lízingovým spoločnostiam alebo spoločnostiam vykonávajúcim údržbu zariadení, ak sa platiteľ odmeny nezúčastňoval na výbere; v takom prípade je subjekt povinný zaslať kópiu tejto žiadosti aj príslušnému ministrovi, aby mohol určiť obsah, počet a frekvenciu žiadostí o informácie tak, aby čo najmenej zasahovali do činnosti účastníkov,

–

povinnosť subjektu predložiť príslušnému ministrovi na schválenie pravidlá rozdeľovania odmien za reprografiu a každú ich zmenu,

–

povinnosť subjektu predložiť príslušnému ministrovi na schválenie ním vytvorený formulár oznámenia. Bez tohto schválenia formulár nemožno vydať?

–

právomoc získavať všetky informácie potrebné na plnenie svojich úloh od Colnej správy, Správy DPH a Národného úradu sociálneho zabezpečenia?

4.

Má článok 5 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2001/29 priamy účinok?

5.

Je vnútroštátny súd povinný neuplatniť vnútroštátnu právnu normu na návrh jednotlivca, ak táto štátom stanovená právna norma je nezlučiteľná s článkom 5 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2001/29, najmä preto, že norma, ktorá je nezlučiteľná s uvedeným článkom, vyžaduje od tohto jednotlivca úhradu poplatkov?“

26

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa však jednotlivci môžu priamo odvolávať na bezpodmienečné a dostatočne presné ustanovenia smernice nielen voči členským štátom a ich inštitúciám v užšom zmysle slova, ale tiež okrem iného voči subjektom, ktoré podliehajú právomoci alebo kontrole orgánu verejnej moci, plnia úlohy vo verejnom záujme a disponujú mimoriadnymi právomocami v porovnaní s tými, ktoré vyplývajú z pravidiel uplatniteľných na vzťahy medzi jednotlivcami. Takéto organizácie alebo subjekty sa líšia od jednotlivcov a musia byť považované za štát buď preto, že ide o právnické osoby verejného práva, ktoré sú súčasťou štátu v širšom zmysle slova, alebo preto, že podliehajú verejnému orgánu alebo sú kontrolované verejným orgánom, či preto, že takýto orgán ich poveril plnením úloh vo verejnom záujme a na tento účel im boli udelené uvedené mimoriadne právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júla 1990, Foster a i., C‑188/89 , EU:C:1990:313 , bod 20 , ako aj z 10. októbra 2017, Farrell, C‑413/15 , EU:C:2017:745 , body 33 a 34 ).

27

Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že podmienky, za ktorých dotknutý subjekt musí podliehať štátnej moci alebo byť kontrolovaný štátom a disponovať na tento účel mimoriadnymi právomocami v porovnaní s tými, ktoré vyplývajú z pravidiel uplatniteľných na vzťahy medzi jednotlivcami, nemajú kumulatívnu povahu (rozsudok z 10. októbra 2017, Farrell, C‑413/15 , EU:C:2017:745 , bod 28 ).

28

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že Reprobel nie je verejnoprávnym subjektom a ani nie je kontrolovaná Belgickým kráľovstvom. Treba teda preskúmať, či plní úlohy vo verejnom záujme a na tento účel disponuje mimoriadnymi právomocami v porovnaní s tými, ktoré vyplývajú z pravidiel uplatniteľných na vzťahy medzi jednotlivcami.

32

Okrem toho sa Súdny dvor vyjadril k spôsobu výberu a rozdeľovania odmien na účely primeranej kompenzácie, stanovenému belgickou právnou úpravou. Na jednej strane rozhodol, že primeraná kompenzácia stanovená v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa týka rozmnoženín na akomkoľvek nosiči a akýmkoľvek spôsobom, t. j. že ju znášajú všetci používatelia zariadení, nosičov alebo služieb, ktoré umožňujú vyhotovovať alebo obsahujú takéto rozmnoženiny, pričom títo používatelia môžu využiť výnimky stanovené v tomto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2015, Hewlett‑Packard Belgium, C‑572/13 , EU:C:2015:750 , body 30 až 34 ).

33

Na druhej strane Súdny dvor rozhodol, že primeraná kompenzácia je v zásade určená na kompenzáciu ujmy spôsobenej z dôvodu skutočne zhotovených rozmnoženín a že v zásade prináleží osobám, ktoré zhotovili rozmnoženiny, aby nahradili s tým spojenú ujmu financovaním kompenzácie, ktorá bude uhradená nositeľovi práv. Vzhľadom na praktické ťažkosti pri identifikácii používateľov môžu členské štáty stanoviť systém, v rámci ktorého túto kompenzáciu nesú osoby, ktoré disponujú zariadeniami, prístrojmi a nosičmi určenými na digitálne kopírovanie a ktoré sprístupňujú tieto zariadenia, prístroje alebo nosiče používateľom alebo im poskytujú služby súvisiace s vyhotovovaním rozmnoženín a ktoré prenesú finančnú záťaž na koncových používateľov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2015, Hewlett‑Packard Belgium, C‑572/13 , EU:C:2015:750 , body 69 a 70 ).

34

V tejto súvislosti, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 40 svojich návrhov v prejednávanej veci, by totiž pre nositeľov práv bolo mimoriadne ťažké dovolávať sa tohto práva vo vzťahu k úkonom používateľov v súkromnom sektore. Zavedenie výnimiek z tohto práva stanovených v článku 5 ods. 2 smernice 2001/29 teda zabezpečuje oprávneným osobám príjem, ktorý by bolo veľmi ťažké získať priamo od používateľov.

38

Ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 45 svojich návrhov, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, v tomto kontexte vyplýva, že spoločnosti Reprobel boli zverené mimoriadne právomoci v porovnaní s tými, ktoré vyplývajú z pravidiel uplatniteľných na vzťahy medzi jednotlivcami, a to najmä právomoc vymáhať od výrobcov a distribútorov prístrojov a nosičov slúžiacich na kopírovanie odmeny na účely primeranej kompenzácie.

39

Subjekt, ktorý je tak ako Reprobel oprávnený poberať odmenu na účely primeranej kompenzácie, sa totiž môže zo zákona domáhať zaplatenia tejto odmeny voči ktorejkoľvek osobe, ktorá patrí do okruhu osôb povinných platiť odmeny, ktorý je abstraktne definovaný vnútroštátnou právnou úpravou.

40

V tejto súvislosti je irelevantné, ako tvrdia Reprobel a belgická vláda, že výšku uvedenej odmeny určujú orgány verejnej moci, a nie uvedený subjekt. Plnenie úloh vo verejnom záujme totiž neznamená, že subjekt, ktorý vykonáva tieto úlohy, sám určuje všetky ich aspekty alebo že právomoci, ktoré má na tento účel, musia byť diskrečnej povahy. Navyše skutočnosť, že činnosť subjektu, ktorý je poverený plnením úloh vo verejnom záujme, je obmedzená orgánom verejnej moci, potvrdzuje o to viac, že tento subjekt koná v mene štátu a môže byť spájaný so štátom.

44

Po druhé zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že Reprobel má právomoc požadovať od colných a daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia informácie potrebné na plnenie svojich úloh. Takéto oprávnenie predstavuje, s výhradou overení, ktorých vykonanie prináleží vnútroštátnemu súdu, mimoriadnu právomoc v porovnaní s právomocou vyplývajúcou z pravidiel uplatniteľných na vzťahy medzi jednotlivcami. Informácie, akými sú objem dovozu zariadení alebo nosičov slúžiacich na kopírovanie alebo obrat výrobcov alebo distribútorov takýchto zariadení a nosičov, totiž v zásade nemôžu byť oznámené osobám, ktoré takúto právomoc nemajú.

45

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné odpovedať na prvú, druhú a tretiu otázku tak, že článok 5 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že voči subjektu poverenému členským štátom výberom a rozdeľovaním primeranej kompenzácie na základe tohto ustanovenia sa môže jednotlivec pred vnútroštátnym súdom dovolávať toho, že vnútroštátna právna úprava stanovujúca takúto kompenzáciu je v rozpore s ustanoveniami práva Únie s priamym účinkom, pokiaľ takýto subjekt má na účely plnenia úloh vo verejnom záujme mimoriadne právomoci v porovnaní s právomocami vyplývajúcimi z pravidiel uplatniteľných na vzťahy medzi jednotlivcami.

O štvrtej a piatej otázke

46

V prejednávanej veci sa Reprobel, ako aj belgická a francúzska vláda domnievajú, že vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty pri vytváraní a financovaní systému primeranej kompenzácie upraveného v článku 5 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2001/29, nie je toto ustanovenie dostatočne bezpodmienečné a presné na to, aby mu bolo možné priznať priamy účinok v súlade s vyššie citovanou judikatúrou Súdneho dvora.

50

Súdny dvor však už rozhodol, že hoci smernica ponecháva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy pri prijímaní spôsobov jej vykonania, možno sa domnievať, že ustanovenie tejto smernice je bezpodmienečné a presné, pokiaľ jednoznačne ukladá členským štátom povinnosť dosiahnuť presne vymedzený výsledok, ktorá nie je viazaná žiadnou podmienkou týkajúcou sa uplatnenia pravidla, ktoré stanovuje [rozsudok z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok), C‑205/20 , EU:C:2022:168 , bod 19 ].

51

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada prednosti ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia práva Únie, v prípade nemožnosti vyložiť vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami práva Únie, povinnosť zabezpečiť plný účinok požiadaviek tohto práva v spore, o ktorom rozhoduje, pričom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy neuplatní akúkoľvek vnútroštátnu právnu úpravu alebo prax, hoci aj časovo následnú, ktorá je v rozpore s ustanovením práva Únie s priamym účinkom, a to bez toho, aby musel požiadať alebo vyčkať na predchádzajúce zrušenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe zákonodarnou cestou alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom [rozsudok z 8. marca 2022, Bezirkshauptmannschaft Hartberg‑Fürstenfeld (Priamy účinok), C‑205/20 , EU:C:2022:168 , bod 37 ].

55

Medzi tieto podmienky patria podmienky, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku z 12. novembra 2015, Hewlett‑Packard Belgium ( C‑572/13 , EU:C:2015:750 ), pokiaľ ide o spôsob výpočtu odmeny na účely primeranej kompenzácie. V tomto rozsudku, na ktorý odkazuje vnútroštátny súd, Súdny dvor rozhodol, že hoci článok 5 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2001/29 ponecháva členským štátom možnosť určiť spôsoby financovania a výberu primeranej kompenzácie, ako aj výšku tejto kompenzácie, systém kombinujúci vopred stanovenú paušálnu odmenu a dodatočne stanovenú pomernú odmenu musí ako celok umožňovať vyberanie poplatku ako primeranej kompenzácie, ktorého výška v podstate zodpovedá skutočnej ujme spôsobenej nositeľom práv. Na to, aby takýto systém spĺňal túto podmienku, musí obsahovať mechanizmy, najmä mechanizmy vrátenia, určené na nápravu akejkoľvek situácie nadmernej kompenzácie, ktorá by bola v rozpore s požiadavkou uvedenou v odôvodnení 31 smernice 2001/29, podľa ktorej treba zachovať spravodlivú rovnováhu medzi nositeľmi práv a používateľmi predmetov ochrany, a teda s článkom 5 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2001/29 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2015, Hewlett‑Packard Belgium, C‑572/13 , EU:C:2015:750 , body 83 až 86 ).

56

Pokiaľ ide konkrétne o obsah práv, ktoré vyplývajú z ustanovení smernice 2001/29 a ktoré môžu mať priamy účinok, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že jednotlivci môžu odmietnuť znášať finančnú záťaž odmeny na účely primeranej kompenzácie, ak je vyberaná v rozpore so zásadami vyplývajúcimi podľa judikatúry Súdneho dvora z článku 5 ods. 2 písm. a) a b) tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 2015, Hewlett‑Packard Belgium ( C‑572/13 , EU:C:2015:750 , body 85 až 87 , ako aj z 22. septembra 2016, Microsoft Mobile Sales International a i., C‑110/15 , EU:C:2016:717 , body 37 , 54 a 55 ). Súdny dvor tak výslovne zdôraznil potrebu stanoviť v systéme primeranej kompenzácie právo na vrátenie neoprávnene získanej odmeny na účely financovania takejto kompenzácie.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.

Článok 5 ods. 2 písm. a) a b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti

sa má vykladať v tom zmysle, že:

voči subjektu poverenému členským štátom výberom a rozdeľovaním primeranej kompenzácie na základe tohto ustanovenia sa môže jednotlivec pred vnútroštátnym súdom dovolávať toho, že vnútroštátna právna úprava stanovujúca takúto kompenzáciu je v rozpore s ustanoveniami práva Únie s priamym účinkom, pokiaľ takýto subjekt má na účely plnenia úloh vo verejnom záujme mimoriadne právomoci v porovnaní s právomocami vyplývajúcimi z pravidiel uplatniteľných na vzťahy medzi jednotlivcami.