C-236/23
ECLI:EU:C:2024:761
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0236
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CJ0236
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (prvá komora)
z 19. septembra 2024 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel – Smernica 2009/103/ES – Články 3 a 13 – Poistná zmluva uzavretá na základe úmyselne nepravdivého vyhlásenia týkajúceho sa zvyčajného vodiča – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že voči ‚cestujúcemu poškodenému dopravnou nehodou‘, ktorý je zároveň poistníkom, sa možno dovolávať neplatnosti poistnej zmluvy vyplývajúcej z úmyselne nepravdivého vyhlásenia uskutočneného touto osobou pri uzatváraní zmluvy – Zneužitie práva – Žaloby podané proti poistníkovi, ktorými sa má uplatniť voči nemu zodpovednosť z dôvodu úmyselne nepravdivého vyhlásenia“
Vo veci C‑236/23,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) z 30. marca 2023 a doručený Súdnemu dvoru 7. apríla 2023, ktorý súvisí s konaním:
Mutuelle assurance des travailleurs mutualistes (Matmut)
proti
TN,
MAAF assurances SA,
Fonds de garantie des assurances obligatoires de dommages (FGAO),
PQ,
SÚDNY DVOR (prvá komora),
v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev (spravodajca), sudcovia T. von Danwitz, P. G. Xuereb, A. Kumin a I. Ziemele,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
Mutuelle assurance des travailleurs mutualistes (Matmut), v zastúpení: F. Rocheteau, avocat,
–
Fonds de garantie des assurances obligatoires de dommages (FGAO), v zastúpení: E. Trichet, avocate,
–
TN, v zastúpení: J.‑P. Caston, avocat,
–
francúzska vláda, v zastúpení: J.‑L. Carré, B. Fodda a M. B. Herbaut, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: G. Goddin a H. Tserepa‑Lacombe, splnomocnené zástupkyne,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 27. júna 2024,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 3 a 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti ( Ú. v. EÚ L 263, 2009, s. 11 ).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Mutuelle assurance des travailleurs mutualistes (Matmut) na jednej strane a TN, spoločnosťou MAAF assurances SA, Fonds de garantie des assurances obligatoires de dommages (Garančný fond povinného poistenia škôd) (FGAO) a PQ na druhej strane vo veci domáhania sa voči PQ neplatnosti zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorú posledný uvedený uzavrel so spoločnosťou Matmut.
Právny rámec
Právo Únie
3
Odôvodnenia 1, 2 a 20 smernice 2009/103 stanovujú:
„(1)
Smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti [( Ú. v. ES L 103, 1972, s. 1 ; Mim. vyd. 06/001, s. 10)], druhá smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel [( Ú. v. ES L 8, 1984, s. 17 ; Mim. vyd. 06/007, s. 3)], tretia smernica Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel [( Ú. v. ES L 129, 1990, s. 33 ; Mim. vyd. 06/001, s. 249)] a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel) [( Ú. v. ES L 181, 2000, s. 65 ; Mim. vyd. 06/003, s. 331)] boli opakovane podstatným spôsobom zmenené a doplnené. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mali tieto štyri smernice, ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel [ Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 14 ] kodifikovať.
(2)
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (poistenie motorového vozidla) je osobitne dôležité pre občanov Európy, či sú držiteľmi poistenia alebo poškodenými pri nehode. Je takisto dôležité pre poisťovacie spoločnosti, keďže tvorí dôležitú časť obchodu s neživotným poistením v Spoločenstve. Poistenie motorových vozidiel taktiež vplýva na voľný pohyb osôb a vozidiel. Preto by kľúčovým cieľom činnosti Spoločenstva v oblasti finančných služieb malo byť posilnenie a konsolidácia vnútorného trhu poistenia motorových vozidiel.
…
(20)
Obete nehôd motorových vozidiel majú mať zaručenú porovnateľnú starostlivosť bez ohľadu na to, kde v Spoločenstve sa nehoda stala.“
4
Článok 3 smernice 2009/103 stanovuje:
„Každý členský štát prijme v súlade s článkom 5 všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.
Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe opatrení uvedených v prvom pododseku.
…
Poistenie uvedené v prvom pododseku povinne pokrýva škodu na majetku, ako aj ujmy na zdraví.“
5
Článok 10 ods. 1 tejto smernice stanovuje:
„Každý členský štát zriadi alebo poverí orgán, ktorého úlohou bude zabezpečiť náhradu škody najmenej do výšky povinného poistenia za škodu na majetku alebo ujmy na zdraví spôsobené neidentifikovaným vozidlom alebo vozidlom, ktoré nemalo splnené povinné poistenie stanovené v článku 3.
Prvým pododsekom nie je dotknuté právo členských štátov považovať náhradu škody týmto orgánom ako doplnkovú alebo nedoplnkovú a právo vytvoriť opatrenie na náhradu škody medzi orgánom a osobou alebo osobami zodpovednými za nehodu a inými poisťovateľmi alebo orgánmi sociálneho zabezpečenia, ktorí sú povinní nahradiť škodu poškodenému, pokiaľ ide o tú istú nehodu. Členské štáty však nesmú dovoliť, aby tento orgán podmienil výplatu náhrady škody dokazovaním zo strany poškodeného, že zodpovedná osoba nie je schopná alebo odmieta zaplatiť.“
6
Článok 12 ods. 1 uvedenej smernice znie:
„Bez toho, aby bol dotknutý článok 13 ods. 1 druhý pododsek, poistenie uvedené v článku 3 bude pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví, ktorá je dôsledkom prevádzky vozidla, spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča.“
7
Článok 13 tej istej smernice stanovuje:
„1. Každý členský štát prijme všetky vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že na účely článku 3, všetky právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia obsiahnuté v poistnej zmluve vydanej v súlade s článkom 3, sa budú považovať za neplatné, pokiaľ ide o nároky tretích osôb poškodených nehodou, v prípadoch, ak vylučujú z poistenia používanie alebo riadenie vozidla:
a)
osobami, ktoré nie sú výslovne alebo nevýslovne oprávnené, alebo
b)
osob[ami], ktoré nevlastnia preukaz umožňujúci im viesť príslušné vozidlo;
c)
osob[ami], ktoré nespĺňajú zákonné technické požiadavky týkajúce sa stavu a bezpečnosti príslušného vozidla.
Právne predpisy alebo ustanovenia uvedené v prvom pododseku písm. a) sa však môžu uplatniť voči osobám, ktoré dobrovoľne vstúpili do vozidla, ktoré spôsobilo škodu alebo ujmu, v prípade keď poisťovateľ môže preukázať, že vedeli, že vozidlo bolo odcudzené.
Členské štáty majú možnosť – v prípade, ak došlo k nehodám na ich území – neuplatniť ustanovenie v prvom pododseku, ak môže poškodený získať náhradu za utrpené škody od orgánu sociálneho zabezpečenia.
2. V prípade vozidiel odcudzených alebo získaných násilím, členské štáty môžu ustanoviť, že orgán určený v článku 10 ods. 1 zaplatí náhradu škody namiesto poisťovateľa za podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku. Ak sa vozidlo spravidla nachádza v inom členskom štáte, tento orgán nemôže uplatňovať žiadny nárok voči akémukoľvek orgánu v tom členskom štáte.
Členské štáty, ktoré v prípade vozidla odcudzeného alebo získaného násilím stanovia, aby orgán uvedený v článku 10 ods. 1 zaplatil náhradu škody, môžu, pokiaľ ide o škodu na majetku, presne určiť spoluúčasť sumou nepresahujúcou 250 [eur].
3. Členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa každé zákonné alebo zmluvné ustanovenie obsiahnuté v poistení, ktoré vylučuje cestujúceho z takého krytia na základe toho, že vedel alebo mal vedieť, že vodič vozidla bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej látky, považovalo za neplatné, pokiaľ ide o nároky na náhradu škody takéhoto cestujúceho.“
Francúzske právo
8
Podľa článku L. 113‑8 code des assurances (Zákonník poisťovníctva) je poistná zmluva neplatná v prípade zatajenia údajov alebo úmyselne nepravdivého vyhlásenia, ak takéto zatajenie alebo nepravdivé vyhlásenie mení povahu rizika alebo ho znižuje z pohľadu poisťovateľa, aj keď riziko, ktoré poistený zamlčal alebo skreslil, nemalo vplyv na poistnú udalosť.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
9
Dňa 5. októbra 2012 PQ uzavrel zmluvu o poistení motorového vozidla so spoločnosťou Matmut a pri uzatváraní tejto zmluvy vyhlásil, že je jediným vodičom poisťovaného vozidla.
10
Dňa 28. septembra 2013 bolo toto motorové vozidlo, ktoré viedol TN pod vplyvom alkoholu, účastníkom dopravnej nehody s iným vozidlom, ktoré bolo poistené v spoločnosti Mutuelle d’assurance des artisans de France (ďalej len „MAAF“). PQ, ktorý bol cestujúcim nachádzajúcim sa v prvom vozidle, bol pri tejto nehode zranený.
11
TN bol stíhaný na Tribunal correctionnel (Trestný súd, Francúzsko) a uznaný vinným okrem iného z „neúmyselného ublíženia na zdraví spôsobného osobe [PQ] vodičom pozemného motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, s pracovnou neschopnosťou dlhšou ako 3 mesiace“.
12
Na pojednávaní pred trestným súdom, v priebehu ktorého boli preskúmané návrhy PQ na náhradu škody, Matmut vzniesla námietku neplatnosti poistnej zmluvy z dôvodu úmyselne nepravdivého vyhlásenia poistníka, pokiaľ ide o totožnosť zvyčajného vodiča dotknutého vozidla, pričom navrhla, aby bola vyňatá zo zodpovednosti, a aby za náhradu škody spôsobenej PQ zodpovedal FGAO, ktorý je podľa Zákonníka poisťovníctva orgánom zodpovedným za odškodnenie najmä poškodených pri dopravných nehodách, ktorých vinník nie je poistený.
13
Tribunal correctionnel (Trestný súd) rozsudkom zo 17. decembra 2018 vyhlásil zmluvu o poistení uzavretú medzi spoločnosťou Matmut a PQ za neplatnú z dôvodu úmyselne nepravdivého vyhlásenia zo strany PQ. Následne bola Matmut vyňatá zo zodpovednosti a TN bol zaviazaný na náhradu škody, ktorú utrpeli poškodení pri predmetnej dopravnej nehode, a tento rozsudok bol vyhlásený za vykonateľný voči FGAO.
14
FGAO, MAAF assurances a TN podali proti tomuto rozsudku odvolanie na Cour d’appel de Lyon (Odvolací súd Lyon, Francúzsko). Rozsudkom z 21. októbra 2020 tento súd potvrdil uvedený rozsudok v časti, v ktorej bola poistná zmluva medzi PQ a spoločnosťou Matmut vyhlásená za neplatnú. Uvedený súd konštatoval, že v čase, keď PQ uzavrel poistnú zmluvu, bol TN vlastníkom dotknutého vozidla, ako aj jeho zvyčajným vodičom. Konštatoval tiež, že PQ tak poskytol úmyselné nepravdivé vyhlásenie o identite zvyčajného vodiča, čo zjavne ovplyvnilo poistiteľa pri posudzovaní rizika vzhľadom na skutočnosť, že TN bol v minulosti už odsúdený za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu.
15
Cour d’appel de Lyon (Odvolací súd Lyon) však rozhodol, že voči PQ sa nemožno domáhať neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy, a tak odmietol vylúčiť zodpovednosť spoločnosti Matmut z dôvodu, že z prednosti práva Európskej únie pred vnútroštátnym právom vyplýva, že neplatnosti poistnej zmluvy z dôvodu úmyselne nepravdivého vyhlásenia poistníka podľa článku L. 113‑8 Zákonníka poisťovníctva sa nemožno dovolávať voči poškodeným pri dopravnej nehode alebo ich právnym nástupcom. Tento súd tiež uviedol, že skutočnosť, že poškodený bol cestujúcim vo vozidle, ktoré spôsobilo nehodu, poistníkom alebo vlastníkom tohto vozidla, mu neumožňuje odoprieť postavenie tretej osoby – poškodeného.
16
Matmut podala proti rozsudku Cour d’appel de Lyon (Odvolací súd Lyon) kasačný opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), vnútroštátny súd podávajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdila, že Cour d’appel de Lyon (Odvolací súd Lyon) pochybil, keď vyhlásil, že voči PQ sa nemožno dovolávať neplatnosti poistnej zmluvy vo veci samej.
17
Vnútroštátny súd pripomína, že podľa článku L. 113‑8 Zákonníka poisťovníctva je poistná zmluva neplatná v prípade zatajenia údajov alebo úmyselne nepravdivého vyhlásenia zo strany poistníka, ak takéto zatajenie alebo nepravdivé vyhlásenie mení povahu rizika alebo ho znižuje z pohľadu poisťovateľa, aj keď riziko, ktoré poistený zamlčal alebo skreslil, nemalo vplyv na poistnú udalosť.
18
V tejto súvislosti tento súd poznamenáva, že podľa vnútroštátnej judikatúry neplatnosť poistnej zmluvy nadobúda účinnosť v okamihu uskutočnenia úmyselne nepravdivého vyhlásenia. Ak sa teda takéto vyhlásenie uskutoční v čase uzavretia zmluvy, táto neplatnosť spätne ruší túto zmluvu, ktorá sa teda považuje za nikdy neexistujúcu.
19
Vnútroštátny súd spresňuje, že až do vydania rozsudku z 29. augusta 2019, v ktorom došlo k odklonu od jeho judikatúry, usudzoval, že voči poškodenému sa možno dovolávať neplatnosti zmluvy vyplývajúcej z nepravdivého vyhlásenia poistníka. Od tohto rozsudku sa už v podstate domnieva, že z článku L. 113‑8 Zákonníka poisťovníctva vykladaného s ohľadom na články 3 a 13 smernice 2009/103 možno vyvodiť, že neplatnosť stanovená týmto ustanovením nie je namietateľná voči poškodeným pri dopravnej nehode alebo ich právnym nástupcom a že FGAO nemôže byť v takom prípade povinný nahradiť škodu poškodenému.
20
Vnútroštátny súd takisto uvádza, že s cieľom zosúladiť Zákonník poisťovníctva s právom Únie zaviedol francúzsky zákonodarca v roku 2019 do tohto zákonníka článok L. 211‑7‑1, podľa ktorého sa na jednej strane nemožno dovolávať neplatnosti zmluvy o poistení motorových vozidiel voči poškodeným osobám, ktoré utrpeli škodu pri dopravnej nehode, alebo ich právnym nástupcom, a v takom prípade je poistiteľ, ktorý zaručuje zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou zúčastneného vozidla, povinný im škodu nahradiť, a na druhej strane na poistiteľa prešli práva, ktoré má veriteľ z titulu náhrady škody voči osobe zodpovednej za nehodu, a to až do výšky súm, ktoré vyplatil.
21
Uvedený súd v tejto súvislosti uvádza, že hoci z relevantnej judikatúry Súdneho dvora v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v podstate vyplýva, že skutočnosť, že cestujúci vo vozidle, ktorý je poškodeným dopravnou nehodou, je tiež osobou, ktorá je pokrytá poistením vozidla zúčastneného na tejto nehode, neumožňuje mu odoprieť postavenie poškodenej tretej osoby, spor vo veci samej otvára otázku, či neplatnosti poistnej zmluvy sa možno domáhať voči poškodenému cestujúcemu, ak je zároveň poistníkom a autorom úmyselne nepravdivého vyhlásenia s následkom neplatnosti tejto zmluvy.
22
Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či v prípade, ak by sa rozhodlo, že sa nemožno dovolávať neplatnosti poistnej zmluvy voči poškodenému poistníkovi, poisťovateľ by mohol byť oprávnený bez toho, aby porušil právo Únie, podať proti tomuto poškodenému žalobu založenú na jeho úmyselnom zavinení spáchanom pri uzavretí poistnej zmluvy, s cieľom získať náhradu súm, ktoré mu vyplatil na základe tejto zmluvy.
23
V tejto súvislosti vnútroštátny súd spresňuje, že podľa vnútroštátnej judikatúry v danej oblasti môže poistiteľ vyvodiť zodpovednosť voči poistníkovi, ktorý uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a ktorý úmyselne podal nepravdivé vyhlásenia, a že v prípade zrušenia tejto zmluvy z dôvodu úmyselného nepravdivého vyhlásenia je poistník povinný zaplatiť poistiteľovi náhradu škody, ktorú poistiteľ zaplatil poškodenému pri dopravnej nehode.
24
Naproti tomu v prípade, že neplatnosť poistnej zmluvy možno namietať voči poškodenému poistníkovi, vnútroštátna právna úprava stanovuje, že FGAO preberá povinnosť nahradiť škodu, ktorá sa má vyplatiť poškodenému.
25
Za týchto okolností Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Majú sa články 3 a 13 [smernice 2009/103] vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa neplatnosti zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bolo možné dovolávať voči poškodenému cestujúcemu, pokiaľ je zároveň poistníkom, ktorý pri uzatváraní zmluvy uviedol úmyselne nepravdivé vyhlásenie, ktoré viedlo k tejto neplatnosti?“
O prejudiciálnej otázke
26
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora platí, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží Súdnemu dvoru, aby poskytol vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. V tomto smere Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré mu boli predložené. Okolnosť, že vnútroštátny súd po formálnej stránke položil prejudiciálnu otázku s odkazom na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť užitočné pre rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v texte svojich otázok odkázal, alebo nie. Súdnemu dvoru v tejto súvislosti prináleží, aby zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vybral tie prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu (rozsudok z 22. februára 2024, Direcžia pentru Evidenža Persoanelor şi Administrarea Bazelor de Date, C‑491/21 , EU:C:2024:143 , bod 23 a citovaná judikatúra).
27
V prejednávanej veci vzhľadom na všetky údaje poskytnuté vnútroštátnemu súdu, ako aj na pripomienky, ktoré predložili TN, Matmut, FGAO, francúzska vláda a Európska komisia, je potrebné na to, aby sa poskytli užitočné prvky výkladu tomuto vnútroštátnemu súdu, preformulovať položenú otázku.
28
V dôsledku toho je potrebné vychádzať z toho, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa článok 3 prvý odsek a článok 13 ods. 1 smernice 2009/103 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na jednej strane umožňuje dovolávať sa voči cestujúcemu motorového vozidla zúčastneného na dopravnej nehode, ktorý je poškodeným v tejto dopravnej nehode, pokiaľ je zároveň poistníkom, neplatnosti zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyplývajúcej z nepravdivého vyhlásenia tohto poistníka o totožnosti zvyčajného vodiča daného vozidla uskutočneného pri uzavretí zmluvy, a na druhej strane umožňuje poisťovateľovi, za predpokladu, že takejto neplatnosti sa skutočne nemožno dovolávať voči takémuto cestujúcemu poškodenému dopravnou nehodou, získať vrátenie všetkých súm, ktoré tomuto cestujúcemu vyplatil na základe poistnej zmluvy, prostredníctvom žaloby podanej proti tomuto cestujúcemu, založenej na úmyselnom zavinení, ktorého sa dopustil poistník pri uzavretí tejto zmluvy.
29
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, ako uvádza odôvodnenie 1 smernice 2009/103, že táto smernica kodifikovala smernicu 72/166, druhú smernicu 84/5, tretiu smernicu 90/232, smernicu 2000/26 a smernicu 2005/14. Tieto smernice postupne spresňovali povinnosti členských štátov v oblasti povinného poistenia. Cieľom týchto smerníc je jednak zabezpečiť voľný pohyb tak motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú na území Európskej únie, ako aj osôb vo vozidle, a jednak zabezpečiť porovnateľné zaobchádzanie s poškodenými účastníkmi nehôd spôsobených týmito vozidlami bez ohľadu na to, kde presne na území Únie došlo k nehode (uznesenie z 13. októbra 2021, Liberty Seguros, C‑375/20 , EU:C:2021:861 , bod 54 a citovaná judikatúra).
30
Okrem toho z odôvodnení 2 a 20 smernice 2009/103 vyplýva, že táto smernica sleduje rovnaké ciele ako uvedené smernice (uznesenie z 13. októbra 2021, Liberty Seguros, C‑375/20 , EU:C:2021:861 , bod 55 a citovaná judikatúra).
31
Vývoj právnej úpravy Únie v oblasti povinného poistenia ukazuje, že tento cieľ ochrany poškodených účastníkov nehôd spôsobených motorovými vozidlami normotvorca Únie konštantne sledoval a posilňoval (uznesenie z 13. októbra 2021, Liberty Seguros, C‑375/20 , EU:C:2021:861 , bod 56 a citovaná judikatúra).
32
Článok 3 prvý odsek smernice 2009/103 stanovuje, že každý členský štát prijme v súlade s článkom 5 tejto smernice všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.
33
V tejto súvislosti podľa článku 13 ods. 1 prvého pododseku uvedenej smernice nemôže poisťovňa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel odmietnuť odškodnenie tretích osôb poškodených pri dopravnej nehode spôsobenej poisteným vozidlom, odvolávajúc sa pritom na právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia obsiahnuté v poistení, vylučujúce z krytia poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú poškodeným tretím osobám škody v dôsledku používania alebo vedenia poisteného vozidla osobami, ktoré nie sú oprávnené viesť toto vozidlo, osobami, ktoré nie sú držiteľmi vodičského preukazu, alebo osobami, ktoré nespĺňajú zákonné technické požiadavky týkajúce sa stavu a bezpečnosti príslušného vozidla (pozri v tomto zmysle uznesenie z 13. októbra 2021, Liberty Seguros, C‑375/20 , EU:C:2021:861 , body 58 a 59 , ako aj citovanú judikatúru).
34
Odchylne od tohto prvého pododseku, článok 13 ods. 1 druhý pododsek smernice 2009/103 stanovuje, že niektorí poškodení nemusia byť odškodnení poisťovňou vzhľadom na situáciu, ktorú sami vytvorili, a to v prípadoch, keď vozidlo, ktoré spôsobilo škodu, bolo použité alebo riadené osobami, ktoré na to nemali výslovné ani implicitné oprávnenie, a keď poškodené tretie osoby dobrovoľne nastúpili do tohto vozidla, pričom vedeli, že toto vozidlo bolo odcudzené (pozri v tomto zmysle uznesenie z 13. októbra 2021, Liberty Seguros, C‑375/20 , EU:C:2021:861 , bod 60 a citovanú judikatúru).
35
Z článku 12 ods. 1 tejto smernice vyplýva, že bez toho, aby bol dotknutý článok 13 ods. 1 druhý pododsek tejto smernice, poistenie uvedené v jej článku 3 bude pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví, ktorá je dôsledkom prevádzky vozidla, spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča.
36
Súdny dvor rozhodol, že cieľ ochrany poškodených bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava neoprávnene zúžila pojem „cestujúci krytý povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel“ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2017, Delgado Mendes, C‑503/16 , EU:C:2017:681 , bod 42 a citovanú judikatúru).
37
Pokiaľ ide o postavenie poškodeného pri dopravnej nehode, poistníka a majiteľa vozidla zúčastneného na tejto nehode, Súdny dvor už totiž rozhodol, že tento cieľ vyžaduje, aby sa právne postavenie majiteľa vozidla, ktorý sa v ňom nachádzal v čase uvedenej nehody ako cestujúci, považovalo za rovnocenné s postavením ktoréhokoľvek iného „cestujúceho poškodeného“ dopravnou nehodou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2017, Delgado Mendes, C‑503/16 , EU:C:2017:681 , bod 41 a citovanú judikatúru).
38
Súdny dvor takisto usúdil, že uvedený cieľ vyžaduje, aby sa právna situácia osoby, ktorá bola poistená na vedenie vozidla, ale v čase nehody bola v tomto vozidle cestujúcim, považovala za právnu situáciu akéhokoľvek iného „cestujúceho poškodeného“ touto dopravnou nehodou, a teda že skutočnosť, že osoba bola poistená na vedenie vozidla, ktoré spôsobilo uvedenú nehodu, neumožňuje vylúčiť túto osobu z pojmu „tretie osoby poškodené nehodou“ v zmysle článku 13 ods. 1 prvého pododseku smernice 2009/103, pokiaľ bola cestujúcim, a nie vodičom tohto vozidla (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2017, Delgado Mendes, C‑503/16 , EU:C:2017:681 , bod 43 a citovanú judikatúru).
39
Skutočnosť, že cestujúci pri dopravnej nehode bol poistníkom, neumožňuje vylúčiť túto osobu z pojmu „tretia osoba poškodená nehodou“ v zmysle článku 13 ods. 1 prvého pododseku smernice 2009/103 (pozri analogicky rozsudok zo 14. septembra 2017, Delgado Mendes, C‑503/16 , EU:C:2017:681 , bod 44 a citovanú judikatúru).
40
Skutočnosť, že cestujúci bol tiež poistníkom, nemôže odôvodniť rozdielne zaobchádzanie s ohľadom na rovnaký cieľ ochrany sledovaný touto smernicou, ako je uvedený v bode 31 tohto rozsudku (pozri analogicky rozsudok zo 14. septembra 2017, Delgado Mendes, C‑503/16 , EU:C:2017:681 , bod 45 ).
41
Platí to aj v prípade, keď poistník nie je zvyčajným vodičom vozidla zúčastneného na dopravnej nehode (rozsudok z 20. júla 2017, Fidelidade‑Companhia de Seguros, C‑287/16 , EU:C:2017:575 , bod 28 ).
42
V prejednávanej veci z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že v čase vzniku dopravnej nehody bol PQ ako poistník aj cestujúcim v dotknutom vozidle, nemá vplyv na jeho postavenie „tretej osoby poškodenej nehodou“ v zmysle článku 13 ods. 1 prvého pododseku smernice 2009/103.
43
Pokiaľ ide o namietateľnosť neplatnosti zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel voči PQ, ktorá vyplýva z jeho nepravdivého vyhlásenia uskutočneného pri uzavretí zmluvy a týkajúceho sa totožnosti zvyčajného vodiča dotknutého vozidla, z judikatúry pripomenutej v bode 34 tohto rozsudku vyplýva, že normotvorca stanovil v článku 13 ods. 1 druhom pododseku smernice 2009/103 jedinú výnimku z povinnosti poisťovacích spoločností odškodňovať tretie osoby poškodené dopravnou nehodou.
44
Z judikatúry tiež vyplýva, že táto výnimka sa má vykladať reštriktívne (uznesenie z 13. októbra 2021, Liberty Seguros, C‑375/20 , EU:C:2021:861 , bod 61 a citovaná judikatúra).
45
Akýkoľvek iný výklad by umožnil členským štátom obmedziť odškodnenie tretích osôb poškodených dopravnou nehodou na určité okolnosti, čomu má smernica 2009/103 práve zabrániť (uznesenie z 13. októbra 2021, Liberty Seguros, C‑375/20 , EU:C:2021:861 , bod 62 a citovaná judikatúra).
46
Článok 13 ods. 1 prvý a druhý pododsek tejto smernice sa teda má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie zákona alebo zmluvné ustanovenie obsiahnuté v poistnej zmluve, ktoré vylučuje z poistenia používanie alebo vedenie motorových vozidiel osobami, ktoré na to výslovne ani implicitne nie sú oprávnené, možno uplatniť voči tretím osobám poškodeným pri dopravnej nehode len v prípadoch, keď vozidlo, ktoré spôsobilo škodu, bolo použité alebo vedené takýmito osobami a keď tretie osoby poškodené dopravnou nehodou dobrovoľne vstúpili do tohto vozidla s vedomím, že bolo odcudzené (pozri v tomto zmysle uznesenie z 13. októbra 2021, Liberty Seguros, C‑375/20 , EU:C:2021:861 , bod 63 a citovanú judikatúru).
47
Z uvedeného vyplýva, že okolnosť, že poisťovňa uzavrela poistnú zmluvu na základe opomenutí alebo nepravdivých vyhlásení zo strany poistníka, neumožňuje tejto spoločnosti dovolávať sa právnych predpisov alebo zmluvných ustanovení stanovujúcich neplatnosť zmluvy na účely dovolávania sa tejto neplatnosti voči poškodeným tretím osobám s cieľom oslobodiť sa od jej povinnosti nahradiť škodu spôsobenú pri dopravnej nehode spôsobenej poisteným vozidlom, ktorá jej vyplýva z článku 3 prvého odseku smernice 2009/103 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2017, Fidelidade‑Companhia de Seguros, C‑287/16 , EU:C:2017:575 , bod 27 ).
48
Tento výklad nemožno spochybniť ani tým, že existuje možnosť, aby FGAO vyplatil poškodenej osobe náhradu škody. Zásah orgánu uvedeného v článku 10 ods. 1 smernice 2009/103 sa chápe ako posledná možnosť, ktorá je stanovená iba pre prípad, keď bola škoda spôsobená vozidlom, pre ktoré nebola splnená povinnosť poistenia uvedená v článku 3 tejto smernice, teda vozidlom, pre ktoré neexistuje poistná zmluva (uznesenie z 13. októbra 2021, Liberty Seguros, C‑375/20 , EU:C:2021:861 , bod 69 a citovaná judikatúra).
49
V prejednávanej veci však treba zdôrazniť, že na rozdiel od konaní, v ktorých bol vydaný rozsudok z 20. júla 2017, Fidelidade‑Companhia de Seguros ( C‑287/16 , EU:C:2017:575 ), a uznesenie z 13. októbra 2021, Liberty Seguros ( C‑375/20 , EU:C:2021:861 ), v prejednávanej veci PQ je nielen „cestujúcim poškodeným dopravnou nehodou“, ktorý sa domáha odškodnenia, ale takisto poistníkom, ktorý poskytol úmyselne nepravdivé vyhlásenie, ktoré viedlo k neplatnosti poistnej zmluvy.
50
V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že smernica 2009/103 neobsahuje ustanovenia upravujúce prípadne zneužitie práva vykonávaného poistníkom.
51
Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že v práve Únie existuje všeobecná právna zásada, podľa ktorej sa osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať právnych noriem Únie (rozsudok z 21. decembra 2023, BMW Bank a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , bod 281 , ako aj citovaná judikatúra).
52
Túto všeobecnú právnu zásadu musia osoby podliehajúce súdnej právomoci dodržiavať. Uplatnenie právnej úpravy Únie totiž nemožno rozšíriť tak, aby zakrývalo transakcie, ktoré sú vykonávané s cieľom získať výhody stanovené právom Únie podvodom alebo jeho zneužitím (rozsudok z 21. decembra 2023, BMW Bank a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , bod 282 , ako aj citovaná judikatúra).
53
Z tejto zásady teda vyplýva, že členský štát musí odmietnuť, aj keď neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva stanovujúce takéto odmietnutie, priznať výhodu vyplývajúcu z ustanovení práva Únie, pokiaľ sa dovolávanie týchto ustanovení určitou osobou neuskutočňuje na dosiahnutie cieľov týchto ustanovení, ale s cieľom získať výhodu priznanú tejto osobe právom Únie, hoci objektívne podmienky na získanie požadovanej výhody, ktoré sú stanovené právom Únie, sú splnené len formálne (rozsudok z 21. decembra 2023, BMW Bank a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , bod 283 , ako aj citovaná judikatúra).
54
Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, dôkaz zneužívajúceho konania si vyžaduje jednak súbor objektívnych okolností, z ktorých vyplýva, že aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených právnou úpravou Únie cieľ tejto právnej úpravy nebol dosiahnutý, a jednak subjektívny prvok spočívajúci v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Únie tým, že sa umelo vytvoria podmienky potrebné na jej získanie (rozsudok z 21. decembra 2023, BMW Bank a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , bod 285 , ako aj citovaná judikatúra).
55
Overenie existencie zneužívajúceho konania si od vnútroštátneho súdu vyžaduje, aby zohľadnil všetky skutočnosti a okolnosti prejednávanej veci vrátane tých, ktoré nasledovali po údajne zneužívajúcom konaní (rozsudok z 21. decembra 2023, BMW Bank a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , bod 286 , ako aj citovaná judikatúra).
56
Vnútroštátnemu súdu teda prináleží, aby v súlade s vnútroštátnymi pravidlami dokazovania overil, pokiaľ tým nie je dotknutá účinnosť práva Únie, či sú prvky zakladajúce zneužitie práva, ktoré sú pripomenuté v bode 54 tohto rozsudku, naplnené v spore vo veci samej. Súdny dvor však prípadne môže prostredníctvom svojho rozhodnutia v prejudiciálnom konaní poskytnúť určité objasnenia, ktoré vnútroštátny súd usmernia pri jeho výklade (rozsudok z 21. decembra 2023, BMW Bank a i., C‑38/21, C‑47/21 a C‑232/21 , EU:C:2023:1014 , bod 287 , ako aj citovaná judikatúra).
57
V tejto súvislosti, pokiaľ ide na jednej strane o otázku, či je v prejednávanej veci dosiahnutý cieľ sledovaný smernicou 2009/103, treba zdôrazniť, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 67 a 68 svojich návrhov, že s výhradou overenia vnútroštátnym súdom sa zdá, že cieľ ochrany poškodených pri dopravných nehodách je dosiahnutý, keďže PQ je poškodeným pri dotknutej dopravnej nehode, ktorý sa domáha náhrady škody.
58
Pokiaľ ide na druhej strane o subjektívny prvok spočívajúci v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Únie tým, že sa umelo vytvoria podmienky požadované na jej získanie, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že predmetné nepravdivé vyhlásenie malo za cieľ vyhnúť sa tomu, aby TN musel uzavrieť poistnú zmluvu, a to vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. PQ teda uviedol toto nepravdivé vyhlásenie, aby poistil motorové vozidlo TN a získal výhodnejšie poistné, než aké by sa platilo, ak by poisťovateľ poznal totožnosť zvyčajného vodiča tohto vozidla.
59
V tejto súvislosti, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 77 svojich návrhov, sa s výhradou overenia, ktoré uskutoční vnútroštátny súd, nezdá, že by PQ uviedol nepravdivé vyhlásenia prednostne s cieľom odvolávať sa na články 3 a 13 smernice 2009/103 a obísť vnútroštátne ustanovenie týkajúce sa zákonných podmienok neplatnosti poistnej zmluvy.
60
Za týchto okolností sa s výhradou overenia, ktoré uskutoční vnútroštátny súd, nezdá, že v prejednávanej veci sú naplnené prvky zakladajúce zneužívajúce konanie, ako sú pripomenuté v bode 54 tohto rozsudku.
61
Keďže PQ neporušil zákaz zneužívania práva, treba sa domnievať, že sa voči nemu nemožno dovolávať neplatnosti zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, o ktorú ide vo veci samej, vyplývajúcej z jeho nepravdivého vyhlásenia pri uzavretí tejto zmluvy.
62
Pokiaľ ide v druhom rade o možnosť poisťovateľa dosiahnuť v takomto prípade od PQ vrátenie všetkých súm, ktoré mu vyplatil na základe poistnej zmluvy, prostredníctvom žaloby, založenej na úmyselnom zavinení poistníka pri uzavretí tejto zmluvy, treba uviesť, že zákonné podmienky platnosti poistnej zmluvy, ako aj podmienky vzniku zodpovednosti poistníka z dôvodu nepravdivých vyhlásení v okamihu uzavretia poistnej zmluvy sa neriadia právom Únie, ale právom členských štátov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2017, Fidelidade‑Companhia de Seguros, C‑287/16 , EU:C:2017:575 , bod 31 ).
63
Z judikatúry Súdneho dvora v tejto súvislosti vyplýva, že členské štáty musia pri výkone svojich právomocí v tejto oblasti dodržiavať právo Únie a že ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré upravujú náhradu škody pri nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel, nemôžu zbaviť smernicu 2009/103 jej potrebného účinku (pozri analogicky rozsudok z 20. júla 2017, Fidelidade‑Companhia de Seguros, C‑287/16 , EU:C:2017:575 , bod 32 a citovanú judikatúru).
64
Súdny dvor už viackrát konštatoval, že na účely zaručenia potrebného účinku ustanovení práva Únie týkajúcich sa povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa tieto ustanovenia majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym úpravám, ktoré narúšajú tento potrebný účinok, keďže tým, že z úradnej moci vylučujú alebo neprimerane obmedzujú právo poškodeného na získanie náhrady škody prostredníctvom povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ohrozujú dosiahnutie cieľa ochrany poškodených účastníkov dopravných nehôd, ktorý normotvorca Únie konštantne sleduje a posilňuje (rozsudok z 10. júna 2021, Van Ameyde España, C‑923/19 , EU:C:2021:475 , bod 44 a citovaná judikatúra).
65
Za týchto okolností, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 105 a 110 svojich návrhov, sa treba domnievať, že vnútroštátna právna úprava umožňujúca poistiteľovi za okolností, o aké ide vo veci samej, a prostredníctvom žaloby smerujúcej proti „cestujúcemu poškodenému dopravnou nehodou“, ktorý je zároveň poistníkom a autorom nepravdivého vyhlásenia uskutočneného v okamihu uzavretia poistnej zmluvy, vrátenie „všetkých“ súm vyplatených uvedenému „cestujúcemu poškodenému dopravnou nehodou“ na základe tejto zmluvy, môže túto osobu definitívne a neprimerane zbaviť ochrany, ktorú smernica 2009/103 priznáva poškodeným pri takýchto nehodách, a v dôsledku toho zasiahnuť do práva tohto jednotlivca na náhradu škody z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.
66
Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 3 prvý odsek a článok 13 ods. 1 smernice 2009/103 sa majú vykladať v tom zmysle, že s výnimkou prípadu, keď vnútroštátny súd konštatuje existenciu zneužitia práva, bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje na jednej strane dovolávať sa voči cestujúcemu motorového vozidla zúčastneného na dopravnej nehode, ktorý je poškodeným v tejto dopravnej nehode, pokiaľ je zároveň poistníkom, neplatnosti zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyplývajúcej z nepravdivého vyhlásenia tohto poistníka o totožnosti zvyčajného vodiča daného vozidla uskutočneného pri uzavretí zmluvy, a na druhej strane umožňuje poisťovateľovi, za predpokladu, že takejto neplatnosti sa skutočne nemožno dovolávať voči „cestujúcemu poškodenému dopravnou nehodou“, získať vrátenie všetkých súm, ktoré tomuto cestujúcemu vyplatil na základe poistnej zmluvy, prostredníctvom žaloby podanej proti tomuto cestujúcemu, založenej na úmyselnom zavinení, ktorého sa dopustil poistník pri uzavretí tejto zmluvy, keďže takéto vrátenie by viedlo k tomu, že ustanovenia tejto smernice by boli zbavené potrebného účinku tým, že by sa neprimerane obmedzilo právo poškodeného na náhradu škody z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.
O trovách
67
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:
Článok 3 prvý odsek a článok 13 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
s výnimkou prípadu, keď vnútroštátny súd konštatuje existenciu zneužitia práva, bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje na jednej strane dovolávať sa voči cestujúcemu motorového vozidla zúčastneného na dopravnej nehode, ktorý je poškodeným v tejto dopravnej nehode, pokiaľ je zároveň poistníkom, neplatnosti zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyplývajúcej z nepravdivého vyhlásenia tohto poistníka o totožnosti zvyčajného vodiča daného vozidla uskutočneného pri uzavretí tejto zmluvy, a na druhej strane umožňuje poisťovateľovi, za predpokladu, že takejto neplatnosti sa skutočne nemožno dovolávať voči „cestujúcemu poškodenému dopravnou nehodou“, získať vrátenie všetkých súm, ktoré tomuto cestujúcemu vyplatil na základe poistnej zmluvy, prostredníctvom žaloby podanej proti tomuto cestujúcemu, založenej na úmyselnom zavinení, ktorého sa dopustil poistník pri uzavretí tejto zmluvy, keďže takéto vrátenie by viedlo k tomu, že ustanovenia tejto smernice by boli zbavené potrebného účinku tým, že by sa neprimerane obmedzilo právo poškodeného na náhradu škody z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: francúzština.