C-239/23

62023CJ0239

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 17. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) – Financovanie z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) – Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 – Články 31 a 32 – Platby oblastiam s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami – Horské oblasti – Kompenzačný príspevok – Vnútroštátne administratívne predpisy vylučujúce vyplatenie tohto príspevku pre oprávnené oblasti nachádzajúce sa v inom regióne toho istého členského štátu, než je región, v ktorom má poľnohospodár miesto podnikania – Ustanovenia, v ktorých je miesto podnikania poľnohospodára použité ako podmienka pre poskytnutie uvedeného kompenzačného príspevku“

Vo veci C‑239/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Verwaltungsgericht Sigmaringen (Správny súd Sigmaringen, Nemecko) z 28. marca 2023 a doručený Súdnemu dvoru 17. apríla 2023, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, vykonávajúci funkciu predsedu druhej komory, predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), a sudca M. J. Passer,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Európska komisia, v zastúpení: J. Aquilina, A. C. Becker a L. Radu Bouyon, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. apríla 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 31 a 32 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 487 ), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017 ( Ú. v. EÚ L 350, 2017, s. 15 ) (ďalej len „nariadenie č. 1305/2013“).

Odôvodnenia 7, 9, 25, 26 a 50 nariadenia č. 1305/2013 znejú:

„(7)

S cieľom zabezpečiť bezprostredný začiatok a efektívnu realizáciu programov rozvoja vidieka by sa podpora z [Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)] mala zakladať na existencii podmienok administratívneho rámca, ktoré sú zdravé. Členské štáty by preto mali posúdiť uplatniteľnosť a plnenie určitých podmienok ex‑ante . Každý členský štát by mal pripraviť buď národný program rozvoja vidieka pre celé svoje územie, alebo súbor regionálnych programov, alebo národný program, aj súbor regionálnych programov. V každom programe by sa mala identifikovať stratégia splnenia cieľov vo vzťahu k prioritám [Európskej ú]nie pre rozvoj vidieka a výber opatrení. Tvorba programov by mala byť v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka a zároveň by sa mala prispôsobiť národným súvislostiam a dopĺňať ostatné politiky Únie, najmä poľnohospodársku trhovú politiku, politiku súdržnosti a spoločnú rybársku politiku. Členské štáty, ktoré si vyberú, že pripravia súbor regionálnych programov, by mali byť tiež schopné pripraviť aj národný rámec bez samostatného vyčlenenia rozpočtových prostriedkov s cieľom uľahčiť koordináciu medzi regiónmi pri riešení celonárodných výziev.

…

(9)

V programoch rozvoja vidieka by sa mali identifikovať potreby oblasti, na ktorú sa vzťahujú, a mali by opísať jednotnú stratégiu na ich naplnenie so zreteľom na priority Únie pre rozvoj vidieka. Uvedená stratégia by mala byť založená na stanovení cieľov. Mali by sa vytvoriť prepojenia medzi identifikovanými potrebami, stanovenými cieľmi a výberom opatrení na ich naplnenie. Programy rozvoja vidieka by mali obsahovať aj všetky informácie požadované na posúdenie ich súladu s požiadavkami tohto nariadenia.

(50)

Za riadenie a realizáciu každého programu rozvoja vidieka by mal byť zodpovedný jeden riadiaci orgán. Jeho povinnosti by sa mali špecifikovať v tomto nariadení. …“

4

Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 stanovuje:

„Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné pravidlá upravujúce podporu Únie pre rozvoj vidieka financovanú z [EPFRV], ktorý bol zriadený nariadením [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 1306/2013 [zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549 )]. Vymedzujú sa v ňom ciele, ku ktorým má politika rozvoja vidieka prispieť, a príslušné priority Únie pre rozvoj vidieka. Vymedzuje strategický kontext politiky rozvoja vidieka a opatrenia na vykonávanie politiky rozvoja vidieka[.] Okrem toho ustanovuje pravidlá týkajúce sa programovania, budovania sietí, riadenia, monitorovania a hodnotenia na základe spoločných zodpovedností členských štátov a [Európskej k]omisie a pravidlá na zabezpečenie koordinácie EPFRV s inými nástrojmi Únie.“

5

4.

obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom so zameraním na tieto oblasti:

a)

obnova, zachovanie a zvýšenie biologickej diverzity vrátane na územiach sústavy Natura 2000 a v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a v poľnohospodárskej činnosti s vysokou prírodnou hodnotou a obnova, zachovanie ako aj zlepšenie stavu krajinných oblastí Európy;

…“

7

Podľa článku 31 nariadenia č. 1305/2013:

„1. Platby pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami sa poskytujú ročne na hektár poľnohospodárskej plochy poľnohospodárom na kompenzáciu všetkých alebo časti ďalších nákladov a straty príjmu súvisiacich s obmedzeniami poľnohospodárskej výroby v príslušnej oblasti.

…

2. Platby sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu vykonávať svoju poľnohospodársku činnosť v oblastiach určených podľa článku 32 a ktorí sú aktívnymi poľnohospodármi v zmysle článku 9 nariadenia [č. 1307/2013], ako sa uplatňuje v dotknutom členskom štáte.

…“

10

c)

iné oblasti postihnuté osobitnými obmedzeniami.

2. Horské oblasti sú oprávnené na platby podľa článku 31, ak sa vyznačujú značne obmedzenými možnosťami využitia pôdy a výrazne zvýšenými výrobnými nákladmi z dôvodu:

a)

veľmi zložitých klimatických podmienok súvisiacich s nadmorskou výškou, pre ktoré sa podstatne skracuje vegetačné obdobie;

b)

…“

11

Článok 60 ods. 2 prvý pododsek tohto nariadenia znie:

„Výdavky sú oprávnené na príspevok EPFRV, iba ak sa vynaložili na operácie, o ktorých… rozhodol riadiaci orgán príslušného programu alebo o ktorých sa rozhodlo na jeho zodpovednosť.“

12

Článok 65 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje:

13

Podľa článku 66 ods. 1 tohto nariadenia:

„Riadiaci orgán je zodpovedný za účinné, efektívne a správne riadenie a vykonávanie programu…“

Nariadenie č. 1307/2013

14

Článok 9 nariadenia č. 1307/2013, nazvaný „Aktívny poľnohospodár“, stanovuje podmienky, ktoré musia spĺňať fyzické alebo právnické osoby alebo skupiny takýchto osôb na to, aby sa považovali za aktívnych poľnohospodárov v zmysle tohto ustanovenia.

Ustanovenie § 2 Verordnung über die Durchführung von Stützungsregelungen und des Integrierten Verwaltungs‑ und Kontrollsystems (nariadenie spolkového ministerstva výživy a poľnohospodárstva, prijaté okrem iného po dohode so spolkovým ministerstvom financií, ako aj spolkovým ministerstvom hospodárstva a energetiky, o vykonávaní režimov podpory a integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme) z 24. februára 2015 (BGBl. 2015 I, s. 166) (ďalej len „InVeKoSV“) stanovuje:

„1. Pokiaľ nie je v tomto nariadení alebo v § 1 ods. 1 bodoch 4 až 6 stanovené inak, príslušné orgány spolkovej krajiny podľa práva tejto krajiny (príslušné orgány spolkovej krajiny), v ktorej má poľnohospodár miesto svojho podnikania, sú územne príslušné na účely vykonávania tohto nariadenia a ustanovení uvedených v § 1 ods. 1.

2. Miesto podnikania relevantné na účely určenia príslušného krajinského orgánu sa s výhradou atrahovania právomoci podľa odseku 3 nachádza v správnom obvode daňového úradu, ktorý je príslušný na stanovenie dane z príjmu poľnohospodára. Pre právnické osoby, skupiny osôb a združenia majetku je príslušný ten krajinský orgán, v ktorého obvode sa nachádza ich riadiaci orgán.

3. Pokiaľ má poľnohospodár len jednu prevádzku a tá sa nachádza v inej spolkovej krajine, než je tá, kde sa nachádza miesto podnikania, krajinský orgán, v obvode ktorého sa nachádza prevádzka, môže na seba – so súhlasom územne príslušného krajinského orgánu podľa odseku 2 a so súhlasom poľnohospodára – atrahovať na seba právomoc v rámci pôsobnosti tohto nariadenia; miestom podnikania je potom miesto, v ktorom sa nachádza prevádzka.

Bod 2.1 VwV AZL stanovuje:

„Na získanie podpory sú oprávnení len aktívni poľnohospodári v zmysle článku 9 nariadenia [č. 1307/2013], ktorí sami obhospodarujú plochy nachádzajúce sa v oblastiach s novovymedzenými obmedzeniami v Bádensku‑Württembersku. Pomoc možno poskytnúť len poľnohospodárom, ktorí majú miesto podnikania v zmysle § 2 InVeKoSV v Bádensku‑Württembersku a ich sídlo spoločnosti sa nachádza v členskom štáte Únie.“

19

Podľa bodu 3.2.1 VwV AZL:

„Kompenzácia sa poskytne len pre plochy nachádzajúce sa v oprávnených novovymedzených oblastiach v Bádensku‑Württembersku (pozri bod 4.2).“

20

–

iné oblasti postihnuté osobitnými obmedzeniami.“

Právo spolkovej krajiny Bavorsko

21

Ustanovenie bodu 2 Richtlinie des Bayerischen Staatsministeriums für Ernährung, Landwirtschaft und Forsten zur Gewährung der Ausgleichszulage in benachteiligten Gebieten (AGZ) gemäß Verordnung (EU) Nr. 1305/2013 (usmernenia bavorského ministerstva potravinárstva, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, týkajúce sa poskytovania kompenzačného príspevku v oblastiach čeliacich obmedzeniam podľa nariadenia č. 1305/2013) z 1. marca 2019 (BayMBl. 2019, č. 143, ďalej len „AGZ“) stanovuje:

„Kompenzačný príspevok sa poskytuje na pôdne plochy využívané na poľnohospodárske účely, ktoré sa nachádzajú v oblastiach Bavorska a ktoré čelia obmedzeniam. Oblasti s obmedzeniami boli určené na katastrálnej úrovni prostredníctvom stanoviska bavorského Ministerstva potravinárstva, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva z 29. novembra 2018, týkajúceho sa registra poľnohospodárskych oblastí čeliacich obmedzeniam v zmysle článku 32 nariadenia [č. 1305/2013]. Údaje o plochách uvedené v integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme obsahujú relevantné informácie o príslušnosti k oblasti.“

mať miesto svojho podnikania v zmysle § 2 InVeKoSV v Bavorsku.

Ak poľnohospodár nepodlieha dani z príjmov v Nemecku alebo v prípade právnických osôb, skupín osôb a združenia majetku, ak sa ich riadiaci orgán nenachádza v Nemecku, väčšina plochy využívanej poľnohospodárom na poľnohospodárske účely v Nemecku sa musí nachádzať v Bavorsku,

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

23

Žalobkyňa vo veci samej prevádzkuje mliekarenský podnik, ktorý sa sčasti nachádza v spolkovej krajine Bádensko‑Württembersko a sčasti v spolkovej krajine Bavorsko. Miesto svojho podnikania má v Bádensku‑Württembersku. Obhospodaruje poľnohospodárske plochy s rozlohou približne 100 až 111 hektárov v Bádensku‑Württembersku a približne 27 hektárov v Bavorsku, pričom všetky tieto plochy sa nachádzajú v horskej oblasti.

27

Rozhodnutím z 5. decembra 2019 Okresný správny orgán Ravensburg priznal kompenzačný príspevok vo výške 4095,66 eura za poľnohospodárske plochy nachádzajúce sa v Bádensku‑Württembersku. Žiadosť žalobkyne vo veci samej týkajúca sa pôdnych plôch nachádzajúcich sa v Bavorsku bola naopak zamietnutá, a to z dôvodu, že tieto plochy sa nenachádzajú v Bádensku‑Württembersku.

28

Sťažnosť, ktorú žalobkyňa vo veci samej podala proti rozhodnutiu z 5. decembra 2019, bola rozhodnutím z 11. mája 2021 Regierungspräsidium Tübingen (prefektúra Tübingen, Nemecko) zamietnutá.

29

Dňa 17. júna 2021 podala žalobkyňa vo veci samej na Verwaltungsgericht Sigmaringen (Správny súd Sigmaringen, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhala jednak zrušenia rozhodnutia z 5. decembra 2019, potvrdeného rozhodnutím z 11. mája 2021, a jednak poskytnutia kompenzačného príspevku vo výške 1371,26 eura na poľnohospodárske plochy, ktoré sú na tento príspevok oprávnené, pokiaľ ide o horské oblasti nachádzajúce sa v Bavorsku. Subsidiárne navrhuje určenie toho, že zamietnutie žiadosti o náhradu škody týkajúcej sa týchto pôdnych plôch, ako aj právne základy, na ktorých bolo zamietavé rozhodnutie prijaté, t. j. body 2.1 a 3.2.1 VwV AZL, sú v rozpore s článkami 31 a 32 nariadenia č. 1305/2013.

33

Tento súd poznamenáva, že vzhľadom na to, že o takýto kompenzačný príspevok možno požiadať len v spolkovej krajine, v ktorej sa nachádza miesto podnikania dotknutého poľnohospodára, nie je možné podať žiadosť vo viacerých spolkových krajinách. V situácii, akou je situácia, vo veci ktorej koná uvedený súd a v ktorej sa miesto podnikania žalobkyne vo veci samej nachádza v Bádensku‑Württembersku, nemôže žalobkyňa ani žiadať o poskytnutie kompenzačných príspevkov v tejto spolkovej krajine pre svoje pôdne plochy nachádzajúce sa v Bavorsku, ani predložiť žiadosť o vyplatenie týchto príspevkov vo vzťahu k uvedeným plochám spolkovej krajine Bavorsko.

34

V tomto kontexte sa vnútroštátny súd po prvé zamýšľa nad rozsahom miery voľnej úvahy, ktorú právo Únie priznáva členským štátom pri určovaní podmienok poskytnutia kompenzačných príspevkov pre oblasti oprávnené na pomoc, stanovené v článku 31 nariadenia č. 1305/2013, a to predovšetkým v takej situácii, akou je situácia, o ktorej rozhoduje a ktorá sa týka oblastí patriacich do právomoci dvoch rôznych spolkových krajín.

35

Podľa názoru tohto súdu sa zdá, že znenie článku 32 ods. 2 prvého pododseku tohto nariadenia, ako aj jeho odôvodnenie 26 stanovujú, že členské štáty alebo ich regióny môžu pri vymedzovaní oblastí oprávnených na poskytnutie uvedených kompenzačných príspevkov použiť len kritériá súvisiace s biofyzikálnymi vlastnosťami dotknutých pôdnych plôch, t. j. ich prírodnými charakteristickými vlastnosťami. Z uvedeného nariadenia naopak nevyplýva, že by členské štáty mohli uplatňovať kritériá, ktoré nijako nesúvisia s prírodnými charakteristickými vlastnosťami týchto plôch, keďže skutočnosť, že je toto nariadenie priamo uplatniteľné, svedčí o tom, že členské štáty alebo ich regióny nemôžu použiť kritériá vymedzenia, ktoré v tomto článku 32 nie sú uvedené.

„1.

Sú s článkom 31 ods. 1 prvým pododsekom a článkom 31 ods. 2, ako aj článkom 32 ods. 1 písm. a), článkom 32 ods. 2 prvým pododsekom a článkom 32 ods. 3 druhým a tretím pododsekom nariadenia [č. 1305/2013] zlučiteľné vnútroštátny administratívny predpis a prax poskytovania podpory, ktoré vylučujú vyplatenie kompenzačného príspevku na pôdu v horských oblastiach a niektorých oblastiach s obmedzeniami len preto, lebo pôdne plochy oprávnené na kompenzačný príspevok sa nachádzajú mimo regiónu – v zmysle článku 2 ods. 1 druhého pododseku písm. b) nariadenia [č. 1305/2013] – členského štátu, ktorý kompenzačný príspevok poskytuje? Je miesto podnikania poľnohospodára obrábajúceho predmetné pôdne plochy prípustným kritériom pre takéto rozlišovanie?

2.

Má sa článok 31 ods. 1 prvý pododsek nariadenia [č. 1305/2013] vykladať v tom zmysle, že predpisy členského štátu alebo regiónu členského štátu, ktorý sa rozhodol poskytovať platby poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s obmedzeniami v zmysle článku 31 ods. 1 nariadenia [č. 1305/2013], musia byť formulované tak, že platba musí byť poskytnutá aj na pôdu, ktorú ako horskú oblasť alebo inú oblasť s obmedzeniami v zmysle článku 32 ods. 1 nariadenia [č. 1305/2013] klasifikoval iný členský štát alebo iný región toho istého členského štátu, ktorý sa tiež rozhodol poskytovať platby poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s obmedzeniami v zmysle článku 31 ods. 1 nariadenia [č. 1305/2013]?

3.

Majú sa článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 31 ods. 2 nariadenia [č. 1305/2013] vykladať v tom zmysle, že priamo z tejto normy vyplýva nárok poľnohospodára na poskytnutie platby (kompenzačného príspevku) podľa práva Únie čo do dôvodu zo strany členského štátu, resp. regiónu členského štátu, ak je poľnohospodár aktívnym poľnohospodárom a obrába pôdne plochy, ktoré členský štát alebo región členského štátu klasifikoval ako horskú oblasť alebo inú oblasť s obmedzeniami v zmysle článku 32 ods. 1 nariadenia [č. 1305/2013] a príslušný členský štát, resp. jeho región sa rozhodol poskytnúť platby (kompenzačné príspevky) v zmysle článku 31 ods. 1 prvého pododseku nariadenia [č. 1305/2013]?

V prípade zápornej odpovede na tretiu otázku:

Má sa článok 31 ods. 1 prvý pododsek nariadenia [č. 1305/2013] vykladať v tom zmysle, že právne predpisy členského štátu, resp. jeho regiónov, ktoré obsahujú predpoklady pre poskytnutie platby (kompenzačného príspevku) v zmysle článku 31 ods. 1 prvého pododseku nariadenia [č. 1305/2013], musia byť takej právnej kvality, ktorá vedie k tomu, že poľnohospodári majú nárok na poskytnutie platby (kompenzačného príspevku), ak naplnia predpoklady pre platbu, stanovené príslušným členským štátom, resp. jeho regiónmi, nezávisle od skutočnej praxe podpory členského štátu, resp. jeho regiónu?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a druhej otázke

39

42

Každý členský štát by mal preto prijať národný program rozvoja vidieka pokrývajúci celé jeho územie, viaceré regionálne programy alebo národný program súčasne so súborom regionálnych programov takým spôsobom, aby tieto programy vykonávali stratégiu s cieľom reagovať na priority Únie pre rozvoj vidieka (rozsudok z 1. decembra 2022, DELID, C‑409/21 , EU:C:2022:946 , bod 26 a citovaná judikatúra).

43

Nariadenie č. 1305/2013 tak ponecháva členským štátom mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsoby vykonania podpory, ktorú upravuje (rozsudok z 1. decembra 2022, DELID, C‑409/21 , EU:C:2022:946 , bod 27 a citovaná judikatúra).

44

Táto miera voľnej úvahy sa môže týkať predovšetkým kritérií výberu projektov s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie finančných zdrojov určených na rozvoj vidieka a zamerať sa na opatrenia prijaté v rámci programov rozvoja vidieka v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka a s cieľom zabezpečiť rovnosť zaobchádzania so žiadateľmi (rozsudok z 1. decembra 2022, DELID, C‑409/21 , EU:C:2022:946 , bod 28 a citovaná judikatúra).

48

Osobitnosť a autonómnosť jednotlivých regionálnych programov je napokon zdôraznená aj v článku 65 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v spojení s odôvodnením 50 tohto nariadenia, podľa ktorého členské štáty určia pre každý program rozvoja vidieka jeden riadiaci orgán, ktorý je podľa článku 66 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 zodpovedný za účinné, efektívne a správne riadenie a realizáciu programu.

49

Rovnako podľa článku 60 ods. 2 tohto nariadenia výdavky sú oprávnené na príspevok EPFRV, iba ak sa vynaložili na operácie, o ktorých rozhodol „riadiaci orgán príslušného programu alebo o ktorých sa rozhodlo na jeho zodpovednosť“.

50

Pokiaľ je tak zvolené regionálne plánovanie príslušných opatrení, zo štruktúry nariadenia č. 1305/2013 inherentne vyplýva, že mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú regióny členských štátov na základe článkov 31 a 32 nariadenia č. 1305/2013, môžu tieto uplatniť len vo svojich regionálnych programoch, a v tomto prípade len vo vzťahu k územiu príslušného regionálneho územného celku.

54

Ďalej z článku 32 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 vyplýva, že horské oblasti oprávnené na takéto platby sa vyznačujú značne obmedzenými možnosťami využitia pôdy a výrazne zvýšenými výrobnými nákladmi z dôvodu veľmi zložitých klimatických podmienok súvisiacich s nadmorskou výškou, pre ktoré sa podstatne skracuje vegetačné obdobie, alebo toho, že sa v nižšej nadmorskej výške na väčšej časti príslušného územia nachádzajú svahy, ktoré sú príliš strmé. V poslednom uvedenom prípade nie je možné využívanie strojov alebo sa vyžaduje používanie veľmi nákladných zvláštnych zariadení, alebo dochádza ku kombinácii obidvoch týchto faktorov, pokiaľ znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z každého tohto faktora zvlášť, sú síce menej závažné, ale kombinácia oboch spôsobuje rovnaké znevýhodnenie.

55

Napokon treba zdôrazniť, že článok 32 ods. 3 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s jeho prílohou III vymenúva charakteristické vlastnosti umožňujúce, aby sa iné oblasti ako horské oblasti vymedzili ako oblasti oprávnené na kompenzačné príspevky, pričom aj v tomto prípade ide o biofyzikálne alebo prírodné kritériá príslušných oblastí.

56

Zatiaľ čo totiž článok 32 ods. 3 prvý pododsek tohto nariadenia stanovuje, že takéto oblasti si vyžadujú, aby aspoň 60 % ich poľnohospodárskej plochy spĺňalo aspoň jedno z kritérií uvedených v prílohe III na uvedenej prahovej úrovni, v článku 32 ods. 3 treťom pododseku uvedeného nariadenia sa uvádza, že vymedzenie týchto oblastí si vyžaduje, aby členské štáty vykonali spresnenie na základe objektívnych kritérií s cieľom vylúčiť oblasti, v ktorých boli doložené významné prírodné obmedzenia uvedené v prvom pododseku, ale už sa prekonali pomocou investícií alebo ekonomickou činnosťou, alebo dôkazom normálnej úrodnosti pôdy, alebo v ktorých výrobné metódy alebo systémy poľnohospodárstva vyrovnajú straty príjmu alebo ďalšie náklady uvedené v článku 31 ods. 1 tohto nariadenia.

60

Naproti tomu treba po prvé konštatovať, že miesto podnikania poľnohospodára, ktorý žiada o vyplatenie kompenzačného príspevku stanoveného v článku 31 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 1305/2013, sa medzi kritériami vymedzenia uvedenými v tomto nariadení nenachádza.

61

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že tak ako uvádza Komisia vo svojich písomných pripomienkach, kritérium miesta podnikania poľnohospodára v členskom štáte alebo v regióne členského štátu nemá žiadnu súvislosť s biofyzikálnymi alebo prírodnými charakteristickými vlastnosťami oblasti, ktoré vedú k jej oprávnenosti ako horskej oblasti alebo oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami.

62

Navyše položené otázky vychádzajú práve z predpokladu, že poľnohospodárske plochy, o ktoré ide vo veci samej, sa nachádzajú v oblastiach, ktoré príslušný región, t. j. spolková krajina Bavorsko, skutočne na základe článku 32 nariadenia č. 1305/2013 označila ako oblasti, na ktoré možno získať platby stanovené v článku 31 tohto nariadenia.

V tejto súvislosti, tak ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, ak teda členský štát alebo región členského štátu vo svojom programe rozvoja vidieka podmieni platby kompenzačných príspevkov pre horské oblasti alebo oblasti s inými obmedzeniami splnením kritéria vzťahujúceho sa na miesto podnikania poľnohospodára, odkláňa sa napokon v rámci uplatnenia voľnej úvahy, ktorá mu je priznaná, od podmienok taxatívne vymenovaných v nariadení č. 1305/2013, ktoré sa týkajú jednak vymedzenia oprávnených oblastí na základe článku 31 ods. 1 prvého pododseku a článku 32 tohto nariadenia, a jednak postavenia poľnohospodára ako aktívneho poľnohospodára, ktorý žiada o vyplatenie kompenzačného príspevku stanoveného v článku 31 ods. 2 uvedeného nariadenia, čím narúša potrebný účinok týchto ustanovení a porušuje zásadu zákazu diskriminácie zakotvenú v článku 40 ods. 2 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudky z 25. októbra 2012, Ketelä, C‑592/11 , EU:C:2012:673 , bod 44 a citovanú judikatúru, ako aj z 11. apríla 2024, Baramlay, C‑6/23 , EU:C:2024:294 , bod 53 ).

65

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že tak ako vyplýva z bodu 53 tohto rozsudku, článok 31 ods. 1 prvý pododsek tohto nariadenia stanovuje, že platby pre poľnohospodárov, ktorých podnik sa nachádza v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, sa „poskytujú“ ročne na hektár poľnohospodárskej plochy, pričom v odseku 2 tohto článku 31 sa uvádza, že uvedené platby sa „poskytujú“ poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu vykonávať svoju poľnohospodársku činnosť v oblastiach vymedzených podľa článku 32 uvedeného nariadenia a ktorí sú aktívnymi poľnohospodármi v zmysle článku 9 nariadenia č. 1307/2013.

68

Je pravda, že členské štáty alebo ich regióny sa v zásade môžu rozhodnúť, čo zahrnú alebo nezahrnú do svojich programov rozvoja vidieka. Okrem toho treba poukázať na to, že ako je uvedené v znení článku 13 nariadenia č. 1305/2013, zoznam opatrení obsiahnutý v prílohe VI tohto nariadenia, ktoré majú osobitný význam pre priority Únie pre rozvoj vidieka, je len orientačný [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Lauku atbalsta dienests (Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve) ( C‑119/20 , EU:C:2021:817 , body 60 a 61 ].

69

Okrem toho vyplatenie kompenzačného príspevku pre horské oblasti a iné oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, stanovené v článku 31 ods. 1 prvom pododseku a v článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013, nemožno kvalifikovať ako opatrenie, ktoré členské štáty alebo ich regióny musia povinne zahrnúť do svojich príslušných programov rozvoja vidieka.

73

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že z týchto ustanovení priamo vyplýva na základe práva Únie nárok na vyplatenie kompenzačného príspevku poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, pokiaľ členský štát alebo región členského štátu vo svojom programe rozvoja vidieka stanoví, že sa takéto príspevky poskytujú na tento typ oblastí.

O prvej podotázke druhej časti tretej otázky

74

Prvou podotázkou druhej časti tretej otázky, ktorá je položená pre prípad kladnej odpovede na prvú časť tretej otázky, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 1 druhý pododsek písm. b) a článok 31 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 majú vykladať v tom zmysle, že vo vzťahu k členskému štátu alebo regiónu príslušného členského štátu existuje vymáhateľný nárok na kompenzačný príspevok pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami v prípade, že sa tento štát alebo región – tento región nezávisle od uvedeného členského štátu – rozhodol poskytnúť kompenzačné príspevky pre oblasti, ktoré sú na tieto príspevky oprávnené, nachádzajúce sa na jeho území.

75

78

Druhou podotázkou druhej časti tretej otázky, ktorá bola tiež položená pre prípad kladnej odpovede na prvú časť tejto otázky, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát alebo región členského štátu, ktorý v rámci svojho programu rozvoja vidieka stanovuje platbu kompenzačného príspevku poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, vyžadoval, aby dotknutý poľnohospodár splnil ešte ďalšie podmienky, než sú tie, ktoré sú stanovené v týchto ustanoveniach.

79

Zo znenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania je zrejmé, že táto otázka bola Súdnemu dvoru predložená v rámci doplnenia prvej a druhej otázky, ktorými sa vnútroštátny súd pýta aj to, či miesto podnikania poľnohospodára, ktorý žiada o vyplatenie kompenzačného príspevku na základe článku 31 ods. 1 prvého pododseku a článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013, predstavuje zákonné kritérium na účely toho, či sa takýto príspevok poskytne alebo neposkytne.

80

Ako pritom vyplýva z bodu 64 tohto rozsudku, článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 32 nariadenia č. 1305/2013 obsahujú taxatívny výpočet podmienok týkajúcich sa jednak vymedzenia oprávnených oblastí a jednak postavenia aktívneho poľnohospodára, pričom členské štáty alebo ich regióny sa v rámci uplatnenia miery voľnej úvahy, ktorú im toto nariadenie priznáva, od týchto podmienok nemôžu odchýliť.

84

Vzhľadom na neexistenciu presnejších informácií v tejto súvislosti z uvedeného vyplýva, že druhá podotázka druhej časti tretej otázky je neprípustná.

O štvrtej otázke

85

Vzhľadom na odpoveď na tretiu otázku netreba odpovedať na štvrtú otázku.

O trovách

nebránia právnej úprave alebo správnej praxi členského štátu a/alebo regiónu členského štátu, ktoré vylučujú poskytnutie kompenzačného príspevku poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami z dôvodu, že oblasti na tento príspevok oprávnené sa nachádzajú mimo územia regiónu členského štátu, v ktorého programe rozvoja vidieka je uvedený príspevok stanovený. Tieto ustanovenia naopak bránia tomu, aby sa ako kritérium na poskytnutie tohto príspevku použilo miesto podnikania poľnohospodára, ktorý obhospodaruje príslušnú oblasť.

2.

Článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013, zmeneného nariadením 2017/2393,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

z týchto ustanovení priamo vyplýva na základe práva Únie nárok na vyplatenie kompenzačného príspevku poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, pokiaľ členský štát alebo región členského štátu vo svojom programe rozvoja vidieka stanoví, že sa takéto príspevky poskytujú na tento typ oblastí.

3.