← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·17.10.2024

C-239/23

ECLI:EU:C:2024:888

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CJ0239

62023CJ0239

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 17. októbra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) – Financovanie z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) – Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013Články 31 a 32 – Platby oblastiam s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami – Horské oblasti – Kompenzačný príspevok – Vnútroštátne administratívne predpisy vylučujúce vyplatenie tohto príspevku pre oprávnené oblasti nachádzajúce sa v inom regióne toho istého členského štátu, než je región, v ktorom má poľnohospodár miesto podnikania – Ustanovenia, v ktorých je miesto podnikania poľnohospodára použité ako podmienka pre poskytnutie uvedeného kompenzačného príspevku“

Vo veci C‑239/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Verwaltungsgericht Sigmaringen (Správny súd Sigmaringen, Nemecko) z 28. marca 2023 a doručený Súdnemu dvoru 17. apríla 2023, ktorý súvisí s konaním:

Karl und Georg Anwander GbR Güterverwaltung

proti

Land Baden‑Württemberg,

za účasti:

Freistaat Bayern,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda prvej komory F. Biltgen, vykonávajúci funkciu predsedu druhej komory, predsedníčka piatej komory M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), a sudca M. J. Passer,

generálny advokát: N. Emiliou,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Karl und Georg Anwander GbR Güterverwaltung, v zastúpení: F. Schröder, Rechtsanwalt,

Land Baden‑Württemberg, v zastúpení: F. Steier, splnomocnená zástupkyňa,

Freistaat Bayern, v zastúpení: C. Vilgertshofer a J.Vogel, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: J. Aquilina, A. C. Becker a L. Radu Bouyon, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. apríla 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 31 a 32 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 487 ), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017 ( Ú. v. EÚ L 350, 2017, s. 15 ) (ďalej len „nariadenie č. 1305/2013“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Karl und Georg Anwander GbR Güterverwaltung a Land Baden‑Württemberg (spolková krajina Bádensko‑Württembersko, Nemecko), zastúpenej Landratsamt Ravensburg (Okresný správny orgán Ravensburg, Nemecko), vo veci toho, že uvedený orgán zamietol žiadosť o kompenzačný príspevok, ktorý požadovala žalobkyňa vo veci samej za rok 2019 na plochy poľnohospodárskej pôdy nachádzajúce sa vo Freistaat Bayern (spolková krajina Bavorsko, Nemecko).

Právny rámec

Právo Únie

Nariadenie č. 1305/2013

3

Odôvodnenia 7, 9, 25, 26 a 50 nariadenia č. 1305/2013 znejú:

„(7)

S cieľom zabezpečiť bezprostredný začiatok a efektívnu realizáciu programov rozvoja vidieka by sa podpora z [Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)] mala zakladať na existencii podmienok administratívneho rámca, ktoré sú zdravé. Členské štáty by preto mali posúdiť uplatniteľnosť a plnenie určitých podmienok ex‑ante . Každý členský štát by mal pripraviť buď národný program rozvoja vidieka pre celé svoje územie, alebo súbor regionálnych programov, alebo národný program, aj súbor regionálnych programov. V každom programe by sa mala identifikovať stratégia splnenia cieľov vo vzťahu k prioritám [Európskej ú]nie pre rozvoj vidieka a výber opatrení. Tvorba programov by mala byť v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka a zároveň by sa mala prispôsobiť národným súvislostiam a dopĺňať ostatné politiky Únie, najmä poľnohospodársku trhovú politiku, politiku súdržnosti a spoločnú rybársku politiku. Členské štáty, ktoré si vyberú, že pripravia súbor regionálnych programov, by mali byť tiež schopné pripraviť aj národný rámec bez samostatného vyčlenenia rozpočtových prostriedkov s cieľom uľahčiť koordináciu medzi regiónmi pri riešení celonárodných výziev.

(9)

V programoch rozvoja vidieka by sa mali identifikovať potreby oblasti, na ktorú sa vzťahujú, a mali by opísať jednotnú stratégiu na ich naplnenie so zreteľom na priority Únie pre rozvoj vidieka. Uvedená stratégia by mala byť založená na stanovení cieľov. Mali by sa vytvoriť prepojenia medzi identifikovanými potrebami, stanovenými cieľmi a výberom opatrení na ich naplnenie. Programy rozvoja vidieka by mali obsahovať aj všetky informácie požadované na posúdenie ich súladu s požiadavkami tohto nariadenia.

(25)

Platby pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami by mali povzbudzovaním k neustálemu využívaniu poľnohospodárskej pôdy prispievať k zachovaniu vidieckej krajiny, ako aj k zachovaniu a propagácii udržateľných poľnohospodárskych systémov. Aby sa zabezpečila účinnosť takejto podpory, platby by mali poľnohospodárom nahradiť stratu príjmu a ďalšie náklady spojené so znevýhodnením príslušnej oblasti. V záujme zabezpečenia účinného využívania zdrojov EPFRV by sa mala podpora obmedziť na aktívnych poľnohospodárov v zmysle článku 9 nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608 )].

(26)

S cieľom zabezpečiť efektívne využitie finančných prostriedkov Únie a rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi v celej Únii by sa na základe objektívnych kritérií mali vymedziť horské oblasti a oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami. V prípade oblastí s prírodnými obmedzeniami by tieto kritériá mali byť biofyzikálne a mali by sa opierať o pevné vedecké dôkazy. …

(50)

Za riadenie a realizáciu každého programu rozvoja vidieka by mal byť zodpovedný jeden riadiaci orgán. Jeho povinnosti by sa mali špecifikovať v tomto nariadení. …“

4

Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 stanovuje:

„Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné pravidlá upravujúce podporu Únie pre rozvoj vidieka financovanú z [EPFRV], ktorý bol zriadený nariadením [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 1306/2013 [zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549 )]. Vymedzujú sa v ňom ciele, ku ktorým má politika rozvoja vidieka prispieť, a príslušné priority Únie pre rozvoj vidieka. Vymedzuje strategický kontext politiky rozvoja vidieka a opatrenia na vykonávanie politiky rozvoja vidieka[.] Okrem toho ustanovuje pravidlá týkajúce sa programovania, budovania sietí, riadenia, monitorovania a hodnotenia na základe spoločných zodpovedností členských štátov a [Európskej k]omisie a pravidlá na zabezpečenie koordinácie EPFRV s inými nástrojmi Únie.“

5

Článok 2 ods. 1 druhý pododsek písm. b) nariadenia č. 1305/2013 vymedzuje pojem „región“ takto:

„‚Región‘ je územná jednotka, ktorá zodpovedá úrovni 1 alebo 2 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (úroveň NUTS 1 a 2) v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 [o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) ( Ú. v. EÚ L 154, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 14/001, s. 196)].“

6

V článku 5 nariadenia č. 1305/2013 sa uvádza:

„Na dosiahnutí cieľov rozvoja vidieka, ktoré prispievajú k stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, sa pracuje prostredníctvom týchto šiestich priorít Únie pre rozvoj vidieka, ktoré odrážajú príslušné tematické ciele [Spoločného strategického rámca (SSR)]:

4.

obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom so zameraním na tieto oblasti:

a)

obnova, zachovanie a zvýšenie biologickej diverzity vrátane na územiach sústavy Natura 2000 a v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a v poľnohospodárskej činnosti s vysokou prírodnou hodnotou a obnova, zachovanie ako aj zlepšenie stavu krajinných oblastí Európy;

…“

7

Článok 6 ods. 2 tohto nariadenia znie:

„Členský štát môže predložiť buď jediný program pre celé svoje územie, alebo súbor regionálnych programov. Alternatívne v riadne odôvodnených prípadoch môže predložiť národný program a súbor regionálnych programov. Ak členský štát predkladá národný program a súbor regionálnych programov, opatrenia a/alebo druhy operácií sa programujú buď na národnej úrovni alebo na regionálnej úrovni a zabezpečí sa jednotnosť stratégií v rámci národných a regionálnych programov.“

8

Článok 13 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Každé opatrenie rozvoja vidieka sa plánuje tak, aby prispelo konkrétne k dosiahnutiu jednej alebo viacerých priorít Únie pre rozvoj vidieka. Orientačný zoznam opatrení osobitného významu pre priority Únie sa uvádza v prílohe VI.“

9

Podľa článku 31 nariadenia č. 1305/2013:

„1. Platby pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami sa poskytujú ročne na hektár poľnohospodárskej plochy poľnohospodárom na kompenzáciu všetkých alebo časti ďalších nákladov a straty príjmu súvisiacich s obmedzeniami poľnohospodárskej výroby v príslušnej oblasti.

2. Platby sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu vykonávať svoju poľnohospodársku činnosť v oblastiach určených podľa článku 32 a ktorí sú aktívnymi poľnohospodármi v zmysle článku 9 nariadenia [č. 1307/2013], ako sa uplatňuje v dotknutom členskom štáte.

…“

10

V článku 32 nariadenia č. 1305/2013 sa uvádza:

„1. Členské štáty na základe odsekov 2, 3 a 4 určia oblasti oprávnené na platby stanovené v článku 31 v rámci týchto kategórií:

a)

horské oblasti;

b)

iné oblasti ako horské oblasti, ktoré čelia významným prírodným obmedzeniam, a

c)

iné oblasti postihnuté osobitnými obmedzeniami.

2. Horské oblasti sú oprávnené na platby podľa článku 31, ak sa vyznačujú značne obmedzenými možnosťami využitia pôdy a výrazne zvýšenými výrobnými nákladmi z dôvodu:

a)

veľmi zložitých klimatických podmienok súvisiacich s nadmorskou výškou, pre ktoré sa podstatne skracuje vegetačné obdobie;

b)

toho, že sa v nižšej nadmorskej výške na väčšej časti príslušného územia nachádzajú svahy, ktoré sú príliš strmé na využívanie strojov alebo ktoré si vyžadujú používanie veľmi nákladných zvláštnych zariadení, alebo v dôsledku kombinácie týchto dvoch faktorov, ak znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z každého tohto faktora zvlášť, sú síce menej závažné, ale kombinácia oboch spôsobuje rovnaké znevýhodnenie.

3. Iné oblasti ako horské oblasti sú oprávnené na platby podľa článku 31, ak čelia významným prírodným obmedzeniam a [Na účely toho, aby boli iné oblasti ako horské oblasti oprávnené na platby podľa článku 31, sa tieto považujú za oblasti s významnými prírodnými obmedzeniami vtedy, – neoficiálny preklad ] ak najmenej 60 % poľnohospodárskej plochy spĺňa aspoň jedno z kritérií uvedených v prílohe III na uvedenej prahovej úrovni.

Dodržiavanie týchto podmienok sa zabezpečuje na úrovni miestnych administratívnych jednotiek (úroveň ‚LAU 2‘) alebo na úrovni jasne vymedzenej miestnej jednotky, ktorá pokrýva jedinú jasnú a súvislú zemepisnú oblasť s vymedzenou hospodárskou a administratívnou identitou.

Pri vymedzovaní oblastí, na ktoré sa vzťahuje tento odsek, vykonajú členské štáty upresnenie na základe objektívnych kritérií s cieľom vylúčiť oblasti, v ktorých boli doložené významné prírodné obmedzenia uvedené v prvom pododseku, ale už sa prekonali pomocou investícií alebo ekonomickou činnosťou, alebo dôkazom normálnej úrodnosti pôdy, alebo v ktorých výrobné metódy alebo systémy poľnohospodárstva vyrovnajú straty príjmu alebo ďalšie náklady uvedené v článku 31 ods. 1.

…“

11

Článok 60 ods. 2 prvý pododsek tohto nariadenia znie:

„Výdavky sú oprávnené na príspevok EPFRV, iba ak sa vynaložili na operácie, o ktorých… rozhodol riadiaci orgán príslušného programu alebo o ktorých sa rozhodlo na jeho zodpovednosť.“

12

Článok 65 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Členské štáty určia pre každý program rozvoja vidieka tieto orgány:

a)

riadiaci orgán zodpovedný za riadenie dotknutého programu, ktorým môže byť buď verejný alebo súkromný subjekt, ktorý pôsobí na celoštátnej alebo regionálnej úrovni, alebo samotný členský štát, ak vykonáva túto úlohu;

b)

akreditovanú platobnú agentúru v zmysle článku 7 nariadenia [č. 1306/2013];

…“

13

Podľa článku 66 ods. 1 tohto nariadenia:

„Riadiaci orgán je zodpovedný za účinné, efektívne a správne riadenie a vykonávanie programu…“

Nariadenie č. 1307/2013

14

Článok 9 nariadenia č. 1307/2013, nazvaný „Aktívny poľnohospodár“, stanovuje podmienky, ktoré musia spĺňať fyzické alebo právnické osoby alebo skupiny takýchto osôb na to, aby sa považovali za aktívnych poľnohospodárov v zmysle tohto ustanovenia.

Nemecké právo

Spolkové právo

15

Článok 3 ods. 1 Grundgesetz für die Bundesrepublik Deutschland (základný zákon Spolkovej republiky Nemecko) z 23. mája 1949 (BGBl.1949 I, s. 1) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:

„Všetci ľudia sú si rovní pred zákonom.“

16

Ustanovenie § 2 Verordnung über die Durchführung von Stützungsregelungen und des Integrierten Verwaltungs‑ und Kontrollsystems (nariadenie spolkového ministerstva výživy a poľnohospodárstva, prijaté okrem iného po dohode so spolkovým ministerstvom financií, ako aj spolkovým ministerstvom hospodárstva a energetiky, o vykonávaní režimov podpory a integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme) z 24. februára 2015 (BGBl. 2015 I, s. 166) (ďalej len „InVeKoSV“) stanovuje:

„1. Pokiaľ nie je v tomto nariadení alebo v § 1 ods. 1 bodoch 4 až 6 stanovené inak, príslušné orgány spolkovej krajiny podľa práva tejto krajiny (príslušné orgány spolkovej krajiny), v ktorej má poľnohospodár miesto svojho podnikania, sú územne príslušné na účely vykonávania tohto nariadenia a ustanovení uvedených v § 1 ods. 1.

2. Miesto podnikania relevantné na účely určenia príslušného krajinského orgánu sa s výhradou atrahovania právomoci podľa odseku 3 nachádza v správnom obvode daňového úradu, ktorý je príslušný na stanovenie dane z príjmu poľnohospodára. Pre právnické osoby, skupiny osôb a združenia majetku je príslušný ten krajinský orgán, v ktorého obvode sa nachádza ich riadiaci orgán.

3. Pokiaľ má poľnohospodár len jednu prevádzku a tá sa nachádza v inej spolkovej krajine, než je tá, kde sa nachádza miesto podnikania, krajinský orgán, v obvode ktorého sa nachádza prevádzka, môže na seba – so súhlasom územne príslušného krajinského orgánu podľa odseku 2 a so súhlasom poľnohospodára – atrahovať na seba právomoc v rámci pôsobnosti tohto nariadenia; miestom podnikania je potom miesto, v ktorom sa nachádza prevádzka.

…“

Právo spolkovej krajiny Bádensko‑Württembersko

17

V bode 1.1 Verwaltungsvorschrift des Ministeriums Ländlicher Raum zur Förderung landwirtschaftlicher Betriebe in Berggebieten und in bestimmten benachteiligten Gebieten (VwV Ausgleichszulage Landwirtschaft) (administratívny predpis Ministerstva vidieka o podpore poľnohospodárskych podnikov v horských oblastiach a v niektorých znevýhodnených oblastiach) zo 6. novembra 2019 (GABl. 2019, s. 389) (ďalej len „VwV AZL“), v znení Verwaltungsvorschrift (administratívny predpis) z 15. novembra 2021 (GABl. 2021, s. 532), sa uvádza:

„Cieľom tejto podpory je zabezpečiť vo vymedzených znevýhodnených oblastiach [horské oblasti, oblasti znevýhodnené z významných prírodných dôvodov, oblasti znevýhodnené z iných osobitných dôvodov mimo horských oblastí podľa platného zoznamu oblastí (pozri bod 4)], trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskym podnikom, a tým prispievať k ochrane krajiny, ako aj k zachovaniu a podpore opatrení trvalo udržateľného poľnohospodárstva.“

18

Bod 2.1 VwV AZL stanovuje:

„Na získanie podpory sú oprávnení len aktívni poľnohospodári v zmysle článku 9 nariadenia [č. 1307/2013], ktorí sami obhospodarujú plochy nachádzajúce sa v oblastiach s novovymedzenými obmedzeniami v Bádensku‑Württembersku. Pomoc možno poskytnúť len poľnohospodárom, ktorí majú miesto podnikania v zmysle § 2 InVeKoSV v Bádensku‑Württembersku a ich sídlo spoločnosti sa nachádza v členskom štáte Únie.“

19

Podľa bodu 3.2.1 VwV AZL:

„Kompenzácia sa poskytne len pre plochy nachádzajúce sa v oprávnených novovymedzených oblastiach v Bádensku‑Württembersku (pozri bod 4.2).“

20

V bode 4.2 VwV AZL sa uvádza:

„Nasledujúce kategórie oblastí (oblasti s obmedzeniami) sú zapísané do registra oblastí… a sú relevantné:

horské oblasti,

iné oblasti ako horské oblasti, ktoré čelia významným prírodným obmedzeniam,

iné oblasti postihnuté osobitnými obmedzeniami.“

Právo spolkovej krajiny Bavorsko

21

Ustanovenie bodu 2 Richtlinie des Bayerischen Staatsministeriums für Ernährung, Landwirtschaft und Forsten zur Gewährung der Ausgleichszulage in benachteiligten Gebieten (AGZ) gemäß Verordnung (EU) Nr. 1305/2013 (usmernenia bavorského ministerstva potravinárstva, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, týkajúce sa poskytovania kompenzačného príspevku v oblastiach čeliacich obmedzeniam podľa nariadenia č. 1305/2013) z 1. marca 2019 (BayMBl. 2019, č. 143, ďalej len „AGZ“) stanovuje:

„Kompenzačný príspevok sa poskytuje na pôdne plochy využívané na poľnohospodárske účely, ktoré sa nachádzajú v oblastiach Bavorska a ktoré čelia obmedzeniam. Oblasti s obmedzeniami boli určené na katastrálnej úrovni prostredníctvom stanoviska bavorského Ministerstva potravinárstva, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva z 29. novembra 2018, týkajúceho sa registra poľnohospodárskych oblastí čeliacich obmedzeniam v zmysle článku 32 nariadenia [č. 1305/2013]. Údaje o plochách uvedené v integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme obsahujú relevantné informácie o príslušnosti k oblasti.“

22

Podľa bodu 4 AGZ:

„Príjemca pomoci musí

obhospodarovať pôdnu plochu určenú na poľnohospodárske účely s rozlohou najmenej 3 hektáre v oblastiach čeliacich obmedzeniam v Bavorsku,

mať miesto svojho podnikania v zmysle § 2 InVeKoSV v Bavorsku.

Ak poľnohospodár nepodlieha dani z príjmov v Nemecku alebo v prípade právnických osôb, skupín osôb a združenia majetku, ak sa ich riadiaci orgán nenachádza v Nemecku, väčšina plochy využívanej poľnohospodárom na poľnohospodárske účely v Nemecku sa musí nachádzať v Bavorsku,

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

23

Žalobkyňa vo veci samej prevádzkuje mliekarenský podnik, ktorý sa sčasti nachádza v spolkovej krajine Bádensko‑Württembersko a sčasti v spolkovej krajine Bavorsko. Miesto svojho podnikania má v Bádensku‑Württembersku. Obhospodaruje poľnohospodárske plochy s rozlohou približne 100 až 111 hektárov v Bádensku‑Württembersku a približne 27 hektárov v Bavorsku, pričom všetky tieto plochy sa nachádzajú v horskej oblasti.

24

Pôdne plochy v Bavorsku sú klasifikované ako plochy oprávnené na pomoc Únie v horských oblastiach a sú oprávnené na kompenzačný príspevok vo výške 50 eur na hektár.

25

Až do roku 2018 bol žalobkyni vo veci samej od príslušného orgánu spolkovej krajiny Bádensko‑Württembersko vyplácaný kompenzačný príspevok, ktorý táto žiadala tak za poľnohospodárske plochy nachádzajúce sa v Bádensku‑Württembersku, ako aj za plochy nachádzajúce sa v Bavorsku.

26

Dňa 8. mája 2019 podala žalobkyňa vo veci samej na ten istý orgán žiadosť o kompenzačný príspevok na rok 2019 za využívanie poľnohospodárskych plôch čeliacich prírodným obmedzeniam, vrátane plôch s rozlohou približne 27 hektárov nachádzajúcich sa v Bavorsku.

27

Rozhodnutím z 5. decembra 2019 Okresný správny orgán Ravensburg priznal kompenzačný príspevok vo výške 4095,66 eura za poľnohospodárske plochy nachádzajúce sa v Bádensku‑Württembersku. Žiadosť žalobkyne vo veci samej týkajúca sa pôdnych plôch nachádzajúcich sa v Bavorsku bola naopak zamietnutá, a to z dôvodu, že tieto plochy sa nenachádzajú v Bádensku‑Württembersku.

28

Sťažnosť, ktorú žalobkyňa vo veci samej podala proti rozhodnutiu z 5. decembra 2019, bola rozhodnutím z 11. mája 2021 Regierungspräsidium Tübingen (prefektúra Tübingen, Nemecko) zamietnutá.

29

Dňa 17. júna 2021 podala žalobkyňa vo veci samej na Verwaltungsgericht Sigmaringen (Správny súd Sigmaringen, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhala jednak zrušenia rozhodnutia z 5. decembra 2019, potvrdeného rozhodnutím z 11. mája 2021, a jednak poskytnutia kompenzačného príspevku vo výške 1371,26 eura na poľnohospodárske plochy, ktoré sú na tento príspevok oprávnené, pokiaľ ide o horské oblasti nachádzajúce sa v Bavorsku. Subsidiárne navrhuje určenie toho, že zamietnutie žiadosti o náhradu škody týkajúcej sa týchto pôdnych plôch, ako aj právne základy, na ktorých bolo zamietavé rozhodnutie prijaté, t. j. body 2.1 a 3.2.1 VwV AZL, sú v rozpore s článkami 31 a 32 nariadenia č. 1305/2013.

30

Vnútroštátny súd má pritom pochybnosti, pokiaľ ide o výklad týchto dvoch posledných uvedených článkov, a tiež pokiaľ ide o rozsah právomoci voľnej úvahy, ktorú majú na základe tohto nariadenia členské štáty na účely určenia alebo spresnenia podmienok poskytnutia kompenzačných príspevkov, akými sú aj tie, o ktoré žiada žalobkyňa vo veci samej.

31

V tejto súvislosti tento súd uvádza po prvé to, že podľa nemeckého práva sa veľký počet platieb, ktoré štát uskutočňuje v prospech tretích osôb z titulu rôznych pomocí, neposkytuje na záväznom právnom základe, ktorý by mal povahu zákona, ale vzhľadom na „administratívne predpisy“, ktoré majú charakter interných právnych predpisov správneho orgánu a ktoré sú určené len pre úradníkov dotknutého správneho orgánu. Takéto administratívne predpisy sú preto záväzné len pre príslušný správny orgán, z dôvodu čoho môže byť záväzný účinok týchto predpisov len nepriamy, a to v tom zmysle, že tento orgán je na základe zásady rovnosti zaobchádzania zakotvenej v článku 3 ods. 1 základného zákona Spolkovej republiky Nemecko povinný zaobchádzať s dotknutým žiadateľom o platbu rovnako ako so žiadateľmi, vo vzťahu ku ktorým už uvedený orgán obsah týchto správnych predpisov uplatnil.

32

Po druhé vnútroštátny súd spresňuje, že podmienky poskytnutia kompenzačných príspevkov pre oblasti s prírodnými obmedzeniami, stanovené v článku 31 nariadenia č. 1305/2013, sa tak v Bádensku‑Württembersku, ako aj v Bavorsku riadia správnymi predpismi, ktoré poskytnutie takýchto kompenzačných príspevkov podmieňujú skutočnosťou, že miesto podnikania dotknutého poľnohospodára, ako aj oprávnená pôdna plocha sa nachádzajú v spolkovej krajine, v ktorej sa o takýto príspevok žiada.

33

Tento súd poznamenáva, že vzhľadom na to, že o takýto kompenzačný príspevok možno požiadať len v spolkovej krajine, v ktorej sa nachádza miesto podnikania dotknutého poľnohospodára, nie je možné podať žiadosť vo viacerých spolkových krajinách. V situácii, akou je situácia, vo veci ktorej koná uvedený súd a v ktorej sa miesto podnikania žalobkyne vo veci samej nachádza v Bádensku‑Württembersku, nemôže žalobkyňa ani žiadať o poskytnutie kompenzačných príspevkov v tejto spolkovej krajine pre svoje pôdne plochy nachádzajúce sa v Bavorsku, ani predložiť žiadosť o vyplatenie týchto príspevkov vo vzťahu k uvedeným plochám spolkovej krajine Bavorsko.

34

V tomto kontexte sa vnútroštátny súd po prvé zamýšľa nad rozsahom miery voľnej úvahy, ktorú právo Únie priznáva členským štátom pri určovaní podmienok poskytnutia kompenzačných príspevkov pre oblasti oprávnené na pomoc, stanovené v článku 31 nariadenia č. 1305/2013, a to predovšetkým v takej situácii, akou je situácia, o ktorej rozhoduje a ktorá sa týka oblastí patriacich do právomoci dvoch rôznych spolkových krajín.

35

Podľa názoru tohto súdu sa zdá, že znenie článku 32 ods. 2 prvého pododseku tohto nariadenia, ako aj jeho odôvodnenie 26 stanovujú, že členské štáty alebo ich regióny môžu pri vymedzovaní oblastí oprávnených na poskytnutie uvedených kompenzačných príspevkov použiť len kritériá súvisiace s biofyzikálnymi vlastnosťami dotknutých pôdnych plôch, t. j. ich prírodnými charakteristickými vlastnosťami. Z uvedeného nariadenia naopak nevyplýva, že by členské štáty mohli uplatňovať kritériá, ktoré nijako nesúvisia s prírodnými charakteristickými vlastnosťami týchto plôch, keďže skutočnosť, že je toto nariadenie priamo uplatniteľné, svedčí o tom, že členské štáty alebo ich regióny nemôžu použiť kritériá vymedzenia, ktoré v tomto článku 32 nie sú uvedené.

36

Po druhé si tento súd kladie otázku, či v prípade, že sa členský štát alebo región členského štátu rozhodol stanoviť režim platieb kompenzačných príspevkov poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, priznáva článok 31 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 dotknutým poľnohospodárom, na základe práva Únie, nárok na poskytnutie takéhoto kompenzačného príspevku. Takýto výklad by síce mohol byť podporený znením článku 31 ods. 1 prvým pododsekom a článkom 31 ods. 2 tohto nariadenia, no na druhej strane by sa mohlo ukázať, že je v rozpore so všeobecnou štruktúrou uvedeného nariadenia, ktoré vyžaduje existenciu programu rozvoja vidieka vytvoreného členskými štátmi alebo ich regiónmi, pričom im však neukladá povinnosť zahrnúť z tohto dôvodu do svojich príslušných programov kompenzačné príspevky.

37

Po tretie sa vnútroštátny súd zamýšľa nad tým, či právo Únie, konkrétne nariadenie č. 1305/2013, určuje povahu a právny rozsah, ktorý musia mať akty prijaté dotknutým členským štátom alebo regiónom, ktorými sa toto právo vykonáva a ktoré stanovujú podmienky oprávnenosti na kompenzačné príspevky, ktoré sú upravené v týchto aktoch, a to vzhľadom na to, že stanovenie kritérií oprávnenosti prostredníctvom administratívnych predpisov, t. j. nezáväzných právnych noriem, by mohlo ohroziť potrebný účinok tohto nariadenia.

38

Za týchto okolností Verwaltungsgericht Sigmaringen (Správny súd Sigmaringen) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Sú s článkom 31 ods. 1 prvým pododsekom a článkom 31 ods. 2, ako aj článkom 32 ods. 1 písm. a), článkom 32 ods. 2 prvým pododsekom a článkom 32 ods. 3 druhým a tretím pododsekom nariadenia [č. 1305/2013] zlučiteľné vnútroštátny administratívny predpis a prax poskytovania podpory, ktoré vylučujú vyplatenie kompenzačného príspevku na pôdu v horských oblastiach a niektorých oblastiach s obmedzeniami len preto, lebo pôdne plochy oprávnené na kompenzačný príspevok sa nachádzajú mimo regiónu – v zmysle článku 2 ods. 1 druhého pododseku písm. b) nariadenia [č. 1305/2013] – členského štátu, ktorý kompenzačný príspevok poskytuje? Je miesto podnikania poľnohospodára obrábajúceho predmetné pôdne plochy prípustným kritériom pre takéto rozlišovanie?

2.

Má sa článok 31 ods. 1 prvý pododsek nariadenia [č. 1305/2013] vykladať v tom zmysle, že predpisy členského štátu alebo regiónu členského štátu, ktorý sa rozhodol poskytovať platby poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s obmedzeniami v zmysle článku 31 ods. 1 nariadenia [č. 1305/2013], musia byť formulované tak, že platba musí byť poskytnutá aj na pôdu, ktorú ako horskú oblasť alebo inú oblasť s obmedzeniami v zmysle článku 32 ods. 1 nariadenia [č. 1305/2013] klasifikoval iný členský štát alebo iný región toho istého členského štátu, ktorý sa tiež rozhodol poskytovať platby poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s obmedzeniami v zmysle článku 31 ods. 1 nariadenia [č. 1305/2013]?

3.

Majú sa článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 31 ods. 2 nariadenia [č. 1305/2013] vykladať v tom zmysle, že priamo z tejto normy vyplýva nárok poľnohospodára na poskytnutie platby (kompenzačného príspevku) podľa práva Únie čo do dôvodu zo strany členského štátu, resp. regiónu členského štátu, ak je poľnohospodár aktívnym poľnohospodárom a obrába pôdne plochy, ktoré členský štát alebo región členského štátu klasifikoval ako horskú oblasť alebo inú oblasť s obmedzeniami v zmysle článku 32 ods. 1 nariadenia [č. 1305/2013] a príslušný členský štát, resp. jeho región sa rozhodol poskytnúť platby (kompenzačné príspevky) v zmysle článku 31 ods. 1 prvého pododseku nariadenia [č. 1305/2013]?

V prípade kladnej odpovede na túto otázku:

a)

Voči komu smeruje nárok podľa práva Únie vyplývajúci z článku 31 ods. 1 nariadenia [č. 1305/2013]? Smeruje vždy voči členskému štátu samotnému alebo voči regiónu [článok 2 ods. 1 druhý pododsek písm. b) nariadenia č. 1305/2013] členského štátu v každom prípade vtedy, keď sa región nezávisle od členského štátu rozhodol poskytovať poľnohospodárom kompenzačné príspevky podľa článku 31 nariadenia [č. 1305/2013]?

b)

Je čo do dôvodu predpokladom nároku podľa práva Únie skutočnosť, že poľnohospodár spĺňa ďalšie požiadavky idúce nad rámec článku 31 ods. 1 prvého pododseku a článku 31 ods. 2 nariadenia [č. 1305/2013], ktoré členský štát alebo jeho región poskytujúci kompenzačný príspevok vyžaduje vo svojej vnútroštátnej implementácii?

4.

V prípade zápornej odpovede na tretiu otázku:

Má sa článok 31 ods. 1 prvý pododsek nariadenia [č. 1305/2013] vykladať v tom zmysle, že právne predpisy členského štátu, resp. jeho regiónov, ktoré obsahujú predpoklady pre poskytnutie platby (kompenzačného príspevku) v zmysle článku 31 ods. 1 prvého pododseku nariadenia [č. 1305/2013], musia byť takej právnej kvality, ktorá vedie k tomu, že poľnohospodári majú nárok na poskytnutie platby (kompenzačného príspevku), ak naplnia predpoklady pre platbu, stanovené príslušným členským štátom, resp. jeho regiónmi, nezávisle od skutočnej praxe podpory členského štátu, resp. jeho regiónu?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej a druhej otázke

39

Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 1 druhý pododsek písm. b), článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 31 ods. 2, ako aj článok 32 ods. 1 písm. a), článok 32 ods. 2 prvý pododsek a článok 32 ods. 3 druhý a tretí pododsek nariadenia č. 1305/2013 majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave alebo správnej praxi členského štátu a/alebo regiónu členského štátu, ktoré jednak vylučujú poskytnutie kompenzačného príspevku poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, a to z dôvodu, že oblasti na tento príspevok oprávnené sa nachádzajú mimo územia regiónu členského štátu, v ktorého programe rozvoja vidieka je uvedený príspevok stanovený, a jednak ako kritérium pre poskytnutie tohto príspevku používajú miesto podnikania poľnohospodára, ktorý obhospodaruje príslušnú oblasť.

40

V prvom rade treba uviesť, že ako vyplýva z článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013, toto nariadenie stanovuje ciele, ku ktorým má politika rozvoja vidieka prispieť, a priority Únie v tejto oblasti. Vymedzuje strategický kontext tejto politiky, ako aj opatrenia na vykonávanie tejto politiky. Okrem toho ustanovuje pravidlá týkajúce sa programovania, budovania sietí, riadenia, monitorovania a hodnotenia na základe spoločných zodpovedností členských štátov a Komisie, ako aj pravidlá na zabezpečenie koordinácie EPFRV s inými nástrojmi Únie.

41

Na základe takto vymedzených spoločných zodpovedností vykonávajú členské štáty nariadenie č. 1305/2013 prostredníctvom svojich programov podpory rozvoja vidieka. Toto nariadenie im ponecháva možnosť prijať celý súbor opatrení určených na splnenie priorít Únie pre rozvoj vidieka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. decembra 2022, DELID, C‑409/21 , EU:C:2022:946 , bod 25 a citovanú judikatúru).

42

Každý členský štát by mal preto prijať národný program rozvoja vidieka pokrývajúci celé jeho územie, viaceré regionálne programy alebo národný program súčasne so súborom regionálnych programov takým spôsobom, aby tieto programy vykonávali stratégiu s cieľom reagovať na priority Únie pre rozvoj vidieka (rozsudok z 1. decembra 2022, DELID, C‑409/21 , EU:C:2022:946 , bod 26 a citovaná judikatúra).

43

Nariadenie č. 1305/2013 tak ponecháva členským štátom mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsoby vykonania podpory, ktorú upravuje (rozsudok z 1. decembra 2022, DELID, C‑409/21 , EU:C:2022:946 , bod 27 a citovaná judikatúra).

44

Táto miera voľnej úvahy sa môže týkať predovšetkým kritérií výberu projektov s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie finančných zdrojov určených na rozvoj vidieka a zamerať sa na opatrenia prijaté v rámci programov rozvoja vidieka v súlade s prioritami Únie pre rozvoj vidieka a s cieľom zabezpečiť rovnosť zaobchádzania so žiadateľmi (rozsudok z 1. decembra 2022, DELID, C‑409/21 , EU:C:2022:946 , bod 28 a citovaná judikatúra).

45

V rámci týchto opatrení, ktoré, tak ako vyplýva z článku 6 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s jeho odôvodnením 7, možno naplánovať buď na vnútroštátnej, alebo regionálnej úrovni, sú v súlade s článkom 31 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia č. 1305/2013 obsiahnuté platby pre poľnohospodárov, ktorých podnik sa nachádza v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami. Tieto platby sa poskytujú ročne na hektár poľnohospodárskej plochy s cieľom kompenzovať poľnohospodárom čiastočne alebo v plnej výške ďalšie náklady a stratu príjmu v dôsledku týchto obmedzení poľnohospodárskej výroby v dotknutej oblasti.

46

Horské oblasti a iné oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, pre ktoré môže poľnohospodár získať platby uvedené v bode 45 tohto rozsudku, sú tak na základe článku 32 uvedeného nariadenia vymedzené v dotknutých národných alebo regionálnych programoch.

47

Z toho vyplýva, že ak sa členský štát rozhodol vypracovať nie národný program, ale súbor regionálnych programov, dotknutým regiónom tohto členského štátu v zmysle článku 2 ods. 1 druhého pododseku písm. b) nariadenia č. 1305/2013 prináleží, aby si zvolili opatrenia, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie cieľov v oblasti rozvoja vidieka, spomedzi ktorých prípadne aj opatrenie stanovené v článku 31 tohto nariadenia, a aby ich zahrnuli do svojich príslušných programov.

48

Osobitnosť a autonómnosť jednotlivých regionálnych programov je napokon zdôraznená aj v článku 65 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v spojení s odôvodnením 50 tohto nariadenia, podľa ktorého členské štáty určia pre každý program rozvoja vidieka jeden riadiaci orgán, ktorý je podľa článku 66 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 zodpovedný za účinné, efektívne a správne riadenie a realizáciu programu.

49

Rovnako podľa článku 60 ods. 2 tohto nariadenia výdavky sú oprávnené na príspevok EPFRV, iba ak sa vynaložili na operácie, o ktorých rozhodol „riadiaci orgán príslušného programu alebo o ktorých sa rozhodlo na jeho zodpovednosť“.

50

Pokiaľ je tak zvolené regionálne plánovanie príslušných opatrení, zo štruktúry nariadenia č. 1305/2013 inherentne vyplýva, že mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú regióny členských štátov na základe článkov 31 a 32 nariadenia č. 1305/2013, môžu tieto uplatniť len vo svojich regionálnych programoch, a v tomto prípade len vo vzťahu k územiu príslušného regionálneho územného celku.

51

V takom prípade je tiež v súlade s uvedenou štruktúrou to, že región členského štátu nemôže ani vymedziť oprávnené oblasti v zmysle článku 32 tohto nariadenia, ani priznať vyplatenie kompenzačných príspevkov pre takéto oblasti na základe článku 31 ods. 2 uvedeného nariadenia, mimo svojho územia, keďže územné obmedzenie poskytovania uvedených príspevkov inherentne vyplýva z tejto štruktúry.

52

V druhom rade treba určiť, či miesto podnikania poľnohospodára, ktorý žiada o vyplatenie kompenzačného príspevku na základe článku 31 ods. 1 prvého pododseku a článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013, predstavuje zákonné kritérium na účely toho, či sa takýto príspevok prizná alebo nie.

53

Predovšetkým treba pripomenúť, že z článku 31 ods. 1 prvého pododseku tohto nariadenia vyplýva, že platby pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami sa poskytujú ročne na hektár poľnohospodárskej plochy, pričom v odseku 2 tohto článku 31 sa uvádza, že uvedené platby sa poskytujú poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu vykonávať svoju poľnohospodársku činnosť v oblastiach vymedzených podľa článku 32 uvedeného nariadenia a ktorí sú aktívnymi poľnohospodármi v zmysle článku 9 nariadenia č. 1307/2013.

54

Ďalej z článku 32 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 vyplýva, že horské oblasti oprávnené na takéto platby sa vyznačujú značne obmedzenými možnosťami využitia pôdy a výrazne zvýšenými výrobnými nákladmi z dôvodu veľmi zložitých klimatických podmienok súvisiacich s nadmorskou výškou, pre ktoré sa podstatne skracuje vegetačné obdobie, alebo toho, že sa v nižšej nadmorskej výške na väčšej časti príslušného územia nachádzajú svahy, ktoré sú príliš strmé. V poslednom uvedenom prípade nie je možné využívanie strojov alebo sa vyžaduje používanie veľmi nákladných zvláštnych zariadení, alebo dochádza ku kombinácii obidvoch týchto faktorov, pokiaľ znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z každého tohto faktora zvlášť, sú síce menej závažné, ale kombinácia oboch spôsobuje rovnaké znevýhodnenie.

55

Napokon treba zdôrazniť, že článok 32 ods. 3 nariadenia č. 1305/2013 v spojení s jeho prílohou III vymenúva charakteristické vlastnosti umožňujúce, aby sa iné oblasti ako horské oblasti vymedzili ako oblasti oprávnené na kompenzačné príspevky, pričom aj v tomto prípade ide o biofyzikálne alebo prírodné kritériá príslušných oblastí.

56

Zatiaľ čo totiž článok 32 ods. 3 prvý pododsek tohto nariadenia stanovuje, že takéto oblasti si vyžadujú, aby aspoň 60 % ich poľnohospodárskej plochy spĺňalo aspoň jedno z kritérií uvedených v prílohe III na uvedenej prahovej úrovni, v článku 32 ods. 3 treťom pododseku uvedeného nariadenia sa uvádza, že vymedzenie týchto oblastí si vyžaduje, aby členské štáty vykonali spresnenie na základe objektívnych kritérií s cieľom vylúčiť oblasti, v ktorých boli doložené významné prírodné obmedzenia uvedené v prvom pododseku, ale už sa prekonali pomocou investícií alebo ekonomickou činnosťou, alebo dôkazom normálnej úrodnosti pôdy, alebo v ktorých výrobné metódy alebo systémy poľnohospodárstva vyrovnajú straty príjmu alebo ďalšie náklady uvedené v článku 31 ods. 1 tohto nariadenia.

57

V tejto súvislosti, tak ako vyplýva z bodu 43 tohto rozsudku, členské štáty alebo ich regióny disponujú na základe nariadenia č. 1305/2013 mierou voľnej úvahy.

58

Zdá sa však, že kritériá na vymedzenie oblastí oprávnených na vyplatenie kompenzačného príspevku poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami stanovenými v článku 32 tohto nariadenia sa viažu na biofyzikálne alebo prírodné charakteristické vlastnosti príslušných oblastí, t. j. na objektívne prvky vyplývajúce z prírodných vlastností príslušných oblastí.

59

Takýto výklad je podporený odôvodnením 26 nariadenia č. 1305/2013, podľa ktorého „s cieľom zabezpečiť efektívne využitie finančných prostriedkov Únie a rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi v celej Únii by sa na základe objektívnych kritérií mali vymedziť horské oblasti a oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami. V prípade oblastí s prírodnými obmedzeniami by tieto kritériá mali byť biofyzikálne a mali by sa opierať o pevné vedecké dôkazy“.

60

Naproti tomu treba po prvé konštatovať, že miesto podnikania poľnohospodára, ktorý žiada o vyplatenie kompenzačného príspevku stanoveného v článku 31 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 1305/2013, sa medzi kritériami vymedzenia uvedenými v tomto nariadení nenachádza.

61

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že tak ako uvádza Komisia vo svojich písomných pripomienkach, kritérium miesta podnikania poľnohospodára v členskom štáte alebo v regióne členského štátu nemá žiadnu súvislosť s biofyzikálnymi alebo prírodnými charakteristickými vlastnosťami oblasti, ktoré vedú k jej oprávnenosti ako horskej oblasti alebo oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami.

62

Navyše položené otázky vychádzajú práve z predpokladu, že poľnohospodárske plochy, o ktoré ide vo veci samej, sa nachádzajú v oblastiach, ktoré príslušný región, t. j. spolková krajina Bavorsko, skutočne na základe článku 32 nariadenia č. 1305/2013 označila ako oblasti, na ktoré možno získať platby stanovené v článku 31 tohto nariadenia.

63

Po druhé, keďže kritérium miesta podnikania poľnohospodára predstavuje dodatočnú podmienku oprávnenosti, ktorú stanovil príslušný región v rámci uplatnenia svojej voľnej úvahy uvedenej v bode 43 tohto rozsudku, treba konštatovať, že toto kritérium môže narušiť potrebný účinok článkov 31 a 32 nariadenia č. 1305/2013 a porušiť zásadu zákazu diskriminácie zakotvenú v článku 40 ods. 2 ZFEÚ v situácii, o akú ide vo veci samej, keďže na základe tohto kritéria sú oblasti, ktoré sú oprávnené na vyplatenie kompenzačného príspevku, pripravené o jeho vyplatenie len z toho dôvodu, že sa miesto podnikania dotknutého poľnohospodára nachádza v inom regióne dotknutého členského štátu.

64

V tejto súvislosti, tak ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, ak teda členský štát alebo región členského štátu vo svojom programe rozvoja vidieka podmieni platby kompenzačných príspevkov pre horské oblasti alebo oblasti s inými obmedzeniami splnením kritéria vzťahujúceho sa na miesto podnikania poľnohospodára, odkláňa sa napokon v rámci uplatnenia voľnej úvahy, ktorá mu je priznaná, od podmienok taxatívne vymenovaných v nariadení č. 1305/2013, ktoré sa týkajú jednak vymedzenia oprávnených oblastí na základe článku 31 ods. 1 prvého pododseku a článku 32 tohto nariadenia, a jednak postavenia poľnohospodára ako aktívneho poľnohospodára, ktorý žiada o vyplatenie kompenzačného príspevku stanoveného v článku 31 ods. 2 uvedeného nariadenia, čím narúša potrebný účinok týchto ustanovení a porušuje zásadu zákazu diskriminácie zakotvenú v článku 40 ods. 2 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudky z 25. októbra 2012, Ketelä, C‑592/11 , EU:C:2012:673 , bod 44 a citovanú judikatúru, ako aj z 11. apríla 2024, Baramlay, C‑6/23 , EU:C:2024:294 , bod 53 ).

65

So zreteľom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 druhý pododsek písm. b), článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 31 ods. 2, ako aj článok 32 ods. 1 písm. a), článok 32 ods. 2 prvý pododsek a článok 32 ods. 3 druhý a tretí pododsek nariadenia č. 1305/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave alebo správnej praxi členského štátu a/alebo regiónu členského štátu, ktoré vylučujú poskytnutie kompenzačného príspevku poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami z dôvodu, že oblasti na tento príspevok oprávnené sa nachádzajú mimo územia regiónu členského štátu, v ktorého programe rozvoja vidieka je uvedený príspevok stanovený. Tieto ustanovenia naopak bránia tomu, aby sa ako kritérium na poskytnutie tohto príspevku použilo miesto podnikania poľnohospodára, ktorý obhospodaruje príslušnú oblasť.

O tretej otázke

O prvej časti tretej otázky

66

Prvou časťou tretej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že z týchto ustanovení priamo vyplýva na základe práva Únie nárok na vyplatenie kompenzačného príspevku poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, pokiaľ členský štát alebo región členského štátu vo svojom programe rozvoja vidieka stanoví, že sa takéto príspevky poskytujú na tento typ oblastí.

67

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že tak ako vyplýva z bodu 53 tohto rozsudku, článok 31 ods. 1 prvý pododsek tohto nariadenia stanovuje, že platby pre poľnohospodárov, ktorých podnik sa nachádza v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, sa „poskytujú“ ročne na hektár poľnohospodárskej plochy, pričom v odseku 2 tohto článku 31 sa uvádza, že uvedené platby sa „poskytujú“ poľnohospodárom, ktorí sa zaviažu vykonávať svoju poľnohospodársku činnosť v oblastiach vymedzených podľa článku 32 uvedeného nariadenia a ktorí sú aktívnymi poľnohospodármi v zmysle článku 9 nariadenia č. 1307/2013.

68

Je pravda, že členské štáty alebo ich regióny sa v zásade môžu rozhodnúť, čo zahrnú alebo nezahrnú do svojich programov rozvoja vidieka. Okrem toho treba poukázať na to, že ako je uvedené v znení článku 13 nariadenia č. 1305/2013, zoznam opatrení obsiahnutý v prílohe VI tohto nariadenia, ktoré majú osobitný význam pre priority Únie pre rozvoj vidieka, je len orientačný [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, Lauku atbalsta dienests (Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve) ( C‑119/20 , EU:C:2021:817 , body 60 a 61 ].

69

Okrem toho vyplatenie kompenzačného príspevku pre horské oblasti a iné oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, stanovené v článku 31 ods. 1 prvom pododseku a v článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013, nemožno kvalifikovať ako opatrenie, ktoré členské štáty alebo ich regióny musia povinne zahrnúť do svojich príslušných programov rozvoja vidieka.

70

Zo znenia článku 31 ods. 1 prvého pododseku a článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 však vyplýva, že, tak ako v podstate uvádza generálny advokát v bodoch 65 a 67 svojich návrhov, pokiaľ členský štát alebo región členského štátu vo svojom programe rozvoja vidieka stanoví platby pre horské oblasti a iné oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, ktoré boli vymedzené ako oprávnené oblasti v súlade s článkom 32 tohto nariadenia, každý „aktívny poľnohospodár“ v zmysle článku 9 nariadenia č. 1307/2013 má nárok na vyplatenie takéhoto príspevku.

71

Z uvedeného vyplýva, že ak sa členský štát alebo región členského štátu pri výkone voľnej úvahy, ktorú im priznáva nariadenie č. 1305/2013, rozhodol pre vypracovanie programu rozvoja vidieka stanovujúceho poskytnutie kompenzačného príspevku pre oblasti označené za oprávnené, vzhľadom na bezpodmienečný charakter znenia článku 31 ods. 1 prvého pododseku a článku 31 ods. 2 tohto nariadenia je takéto poskytnutie povinné, a teda pokiaľ došlo k uplatneniu takejto možnosti, na účely nepriznania vyplatenia takéhoto kompenzačného príspevku sa na túto voľnú úvahu nemožno odvolávať.

72

Naopak, ak platba pre horské oblasti a iné oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami nie je v príslušnom programe rozvoja vidieka stanovená, nemôže poľnohospodárom obrábajúcim poľnohospodárske plochy v týchto oblastiach vzniknúť žiadny nárok na vyplatenie kompenzačného príspevku v zmysle článku 31 ods. 1 prvého pododseku a článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013.

73

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že z týchto ustanovení priamo vyplýva na základe práva Únie nárok na vyplatenie kompenzačného príspevku poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, pokiaľ členský štát alebo región členského štátu vo svojom programe rozvoja vidieka stanoví, že sa takéto príspevky poskytujú na tento typ oblastí.

O prvej podotázke druhej časti tretej otázky

74

Prvou podotázkou druhej časti tretej otázky, ktorá je položená pre prípad kladnej odpovede na prvú časť tretej otázky, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 1 druhý pododsek písm. b) a článok 31 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 majú vykladať v tom zmysle, že vo vzťahu k členskému štátu alebo regiónu príslušného členského štátu existuje vymáhateľný nárok na kompenzačný príspevok pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami v prípade, že sa tento štát alebo región – tento región nezávisle od uvedeného členského štátu – rozhodol poskytnúť kompenzačné príspevky pre oblasti, ktoré sú na tieto príspevky oprávnené, nachádzajúce sa na jeho území.

75

Ako je zrejmé z bodu 51 tohto rozsudku, zo štruktúry nariadenia č. 1305/2013 inherentne vyplýva, že región príslušného členského štátu nemôže mimo svojho územia ani vymedziť oprávnené oblasti v zmysle článku 32 tohto nariadenia, ani priznať kompenzačné príspevky pre takéto oblasti v súlade s článkom 31 ods. 2 uvedeného nariadenia.

76

Nárok aktívneho poľnohospodára v zmysle článku 9 nariadenia č. 1307/2013 na vyplatenie kompenzačného príspevku na základe článku 31 ods. 1 prvého pododseku a článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 je preto vymáhateľný len voči územnému celku, ktorý sa vo svojom programe rozvoja vidieka rozhodol poskytnúť platbu kompenzačných príspevkov len pre oprávnené oblasti nachádzajúce sa na jeho vlastnom území.

77

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú podotázku druhej časti tretej otázky odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 druhý pododsek písm. b) a článok 31 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013 sa majú vykladať v tom zmysle, že vo vzťahu k členskému štátu alebo regiónu príslušného členského štátu existuje vymáhateľný nárok na kompenzačný príspevok pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami v prípade, že sa tento štát alebo región – tento región nezávisle od uvedeného členského štátu – rozhodol poskytnúť kompenzačné príspevky pre oblasti, ktoré sú na tieto príspevky oprávnené, nachádzajúce sa na jeho území.

O druhej podotázke druhej časti tretej otázky

78

Druhou podotázkou druhej časti tretej otázky, ktorá bola tiež položená pre prípad kladnej odpovede na prvú časť tejto otázky, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát alebo región členského štátu, ktorý v rámci svojho programu rozvoja vidieka stanovuje platbu kompenzačného príspevku poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, vyžadoval, aby dotknutý poľnohospodár splnil ešte ďalšie podmienky, než sú tie, ktoré sú stanovené v týchto ustanoveniach.

79

Zo znenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania je zrejmé, že táto otázka bola Súdnemu dvoru predložená v rámci doplnenia prvej a druhej otázky, ktorými sa vnútroštátny súd pýta aj to, či miesto podnikania poľnohospodára, ktorý žiada o vyplatenie kompenzačného príspevku na základe článku 31 ods. 1 prvého pododseku a článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013, predstavuje zákonné kritérium na účely toho, či sa takýto príspevok poskytne alebo neposkytne.

80

Ako pritom vyplýva z bodu 64 tohto rozsudku, článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 32 nariadenia č. 1305/2013 obsahujú taxatívny výpočet podmienok týkajúcich sa jednak vymedzenia oprávnených oblastí a jednak postavenia aktívneho poľnohospodára, pričom členské štáty alebo ich regióny sa v rámci uplatnenia miery voľnej úvahy, ktorú im toto nariadenie priznáva, od týchto podmienok nemôžu odchýliť.

81

Okrem toho treba konštatovať, že tento súd navyše na účely rozhodnutia sporu vo veci samej neuvádza, konkrétne ktoré ďalšie podmienky, než je podmienka týkajúca sa tohto miesta podnikania, má na mysli v rámci tejto druhej podotázky.

82

V tejto súvislosti, hoci je pravda, že pri prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti, treba zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry opodstatnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba efektívneho riešenia sporu (rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 194 a citovaná judikatúra).

83

V prejednávanej veci z odpovede na prvú a druhú otázku vyplýva, že podmienka týkajúca sa požiadavky, aby sa miesto podnikania poľnohospodára nachádzalo v oblasti oprávnenej na kompenzačný príspevok, je v rozpore s článkami 31 a 32 nariadenia č. 1305/2013. Za týchto okolností sa na základe informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nezdá, že by vnútroštátny súd na účely rozhodnutia sporu vo veci samej potreboval okrem iného posúdenie ďalších podmienok, ktoré by vyžadoval členský štát alebo región členského štátu, ktorý vo svojom programe rozvoja vidieka stanovuje vyplatenie kompenzačného príspevku.

84

Vzhľadom na neexistenciu presnejších informácií v tejto súvislosti z uvedeného vyplýva, že druhá podotázka druhej časti tretej otázky je neprípustná.

O štvrtej otázke

85

Vzhľadom na odpoveď na tretiu otázku netreba odpovedať na štvrtú otázku.

O trovách

86

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.

Článok 2 ods. 1 druhý pododsek písm. b), článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 31 ods. 2, ako aj článok 32 ods. 1 písm. a), článok 32 ods. 2 prvý pododsek a článok 32 ods. 3 druhý a tretí pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia právnej úprave alebo správnej praxi členského štátu a/alebo regiónu členského štátu, ktoré vylučujú poskytnutie kompenzačného príspevku poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami z dôvodu, že oblasti na tento príspevok oprávnené sa nachádzajú mimo územia regiónu členského štátu, v ktorého programe rozvoja vidieka je uvedený príspevok stanovený. Tieto ustanovenia naopak bránia tomu, aby sa ako kritérium na poskytnutie tohto príspevku použilo miesto podnikania poľnohospodára, ktorý obhospodaruje príslušnú oblasť.

2.

Článok 31 ods. 1 prvý pododsek a článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1305/2013, zmeneného nariadením 2017/2393,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

z týchto ustanovení priamo vyplýva na základe práva Únie nárok na vyplatenie kompenzačného príspevku poľnohospodárom v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami, pokiaľ členský štát alebo región členského štátu vo svojom programe rozvoja vidieka stanoví, že sa takéto príspevky poskytujú na tento typ oblastí.

3.

Článok 2 ods. 1 druhý pododsek písm. b) a článok 31 ods. 1 nariadenia č. 1305/2013, zmeneného nariadením 2017/2393,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

vo vzťahu k členskému štátu alebo regiónu príslušného členského štátu existuje vymáhateľný nárok na kompenzačný príspevok pre poľnohospodárov v horských oblastiach a iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami v prípade, že sa tento štát alebo región – tento región nezávisle od uvedeného členského štátu – rozhodol poskytnúť kompenzačné príspevky pre oblasti, ktoré sú na tieto príspevky oprávnené, nachádzajúce sa na jeho území.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-239/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik