C-256/23
ECLI:EU:C:2024:683
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0256
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CJ0256
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 5. septembra 2024 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 299 ZFEÚ – Nariadenie (ES) č. 1907/2006 – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok a obmedzenia uplatniteľné na tieto látky (REACH) – Článok 94 ods. 1 – Nariadenie (ES) č. 340/2008 – Článok 11 ods. 3 druhý pododsek a článok 13 ods. 4 tretí pododsek – Poplatky platené Európskej chemickej agentúre (ECHA) – Poplatok za registráciu látky – Zníženie priznané malým a stredným podnikom (MSP) – Preskúmanie vyhlásenia o veľkosti dotknutého podniku zo strany ECHA – Neposkytnutie určitých informácií v stanovenej lehote – Rozhodnutie ECHA, ktorým sa požaduje úhrada príslušného poplatku v plnej výške a ktorým sa ukladá administratívny poplatok – Výkon rozhodnutia – Možnosť ECHA podať žalobu na vnútroštátny súd s cieľom dosiahnuť zaplatenie tohto správneho poplatku“
V spojených veciach C‑256/23 a C‑290/23,
ktorých predmetom sú dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré podali Bayerisches Verwaltungsgericht Regensburg (Bavorský správny súd Regensburg, Nemecko) (C‑256/23) a Oberverwaltungsgericht des Landes Sachsen‑Anhalt (Vyšší správny súd spolkovej krajiny Sasko‑Anhaltsko, Nemecko) (C‑290/23) z 11. a 6. apríla 2023, doručené Súdnemu dvoru 20. apríla a 8. mája 2023, ktoré súvisia s konaniami:
Európska chemická agentúra (ECHA)
proti
Hallertauer Hopfenveredelungsges. m.b.H.,
za účasti:
Regierung von Niederbayern (C‑256/23),
a
Európska chemická agentúra (ECHA)
proti
B. GmbH (C‑290/23),
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory A. Prechal, sudcovia F. Biltgen (spravodajca), N. Wahl, J. Passer a M. L. Arastey Sahún,
generálna advokátka: T. Ćapeta,
tajomníčka: S. Spyropoulos, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. marca 2024,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
Európska chemická agentúra (ECHA), v zastúpení: F. Becker a M. Heikkilä, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H. Tammert, Rechtsanwalt,
–
Hallertauer Hopfenveredelungsges. m.b.H., v zastúpení: K. Lüdtke, Rechtsanwältin,
–
grécka vláda, v zastúpení: V. Baroutas a M. Tassopoulou, splnomocnení zástupcovia,
–
poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
–
Európska komisia, v zastúpení: F. Erlbacher, J. Flett, P. Ortega Sánchez de Lerín a S. Romoli, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky zo 6. júna 2024,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 299 ZFEÚ, článku 94 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES ( Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1 ), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 ( Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie REACH“), ako aj článku 11 ods. 3 druhého pododseku a článku 13 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia Komisie (ES) č. 340/2008 zo 16. apríla 2008 o poplatkoch Európskej chemickej agentúre podľa nariadenia č. 1907/2006 ( Ú. v. EÚ L 107, 2008, s. 6 ).
2
Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi Európskou chemickou agentúrou (ECHA) a spoločnosťou Hallertauer Hopfenveredelungsges. m.b.H. (ďalej len „Hallertauer“) vo veci C‑256/23 a medzi ECHA a spoločnosťou B. GmbH vo veci C‑290/23 vo veci vymáhania administratívneho poplatku zo strany ECHA, ktorý mali tieto spoločnosti zaplatiť v nadväznosti na podanie žiadosti o registráciu chemickej látky na základe nariadenia REACH, keďže v rozhodnutí, ktoré táto agentúra Európskej únie prijala, sa konštatovalo, že nemali nárok na znížený poplatok pre malé a stredné podniky (MSP), o ktorý žiadali pri podaní svojej žiadosti.
Právny rámec
Právo Únie
Nariadenie REACH
3
Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia REACH výrobcovia a dovozcovia, ktorí vyrábajú alebo dovážajú chemické látky v množstvách 1 tona a viac ročne, predložia ECHA žiadosť o registráciu týchto látok. Článok 6 ods. 4 tohto nariadenia stanovuje, že žiadosť o registráciu sa spoplatňuje podľa hlavy IX tohto nariadenia.
4
Podľa článku 20 ods. 2 a 5 tohto nariadenia:
„2. [ECHA] vykoná kontrolu úplnosti každej žiadosti o registráciu, aby sa presvedčila, že boli poskytnuté všetky náležitosti…, ako aj zaplatený registračný poplatok uvedený v článku 6 ods. 4…. Kontrola úplnosti nezahŕňa posúdenie kvality alebo primeranosti predložených údajov alebo zdôvodnení.
[ECHA] vykoná kontrolu úplnosti do troch týždňov od predloženia žiadosti…
Ak je žiadosť o registráciu neúplná, [ECHA] pred uplynutím trojtýždňovej... lehoty uvedenej v druhom pododseku informuje registrujúceho o tom, aké ďalšie informácie sa požadujú pre úplnosť registrácie, pričom na to určí primeranú lehotu. Registrujúci doplní svoju žiadosť o registráciu a predloží ju [ECHA] v stanovenej lehote. [ECHA] registrujúcemu potvrdí dátum predloženia doplňujúcich informácií. [ECHA] vykoná ďalšiu kontrolu úplnosti, pri ktorej zohľadní ďalšie predložené informácie.
[ECHA] žiadosť o registráciu zamietne, ak registrujúci nedoplní svoju žiadosť o registráciu v stanovenej lehote. V takýchto prípadoch sa registračný poplatok nevracia.
…
5. Proti rozhodnutiam [ECHA] podľa odseku 2 tohto článku sa možno odvolať v súlade s článkami 91, 92 a 93.“
5
Článok 74 tohto nariadenia s názvom „Poplatky“ nachádzajúci sa v jeho hlave IX stanovuje:
„1. Poplatky, ktoré sa vyžadujú podľa článku 6 ods. 4… sa určia v nariadení [Európskej k]omisie prijatom v súlade s postupom uvedeným v článku 133 ods. 3 do 1. júna 2008.
…
3. Štruktúra a výška poplatkov uvedených v odseku 1 zohľadní prácu, ktorú musí [ECHA] a príslušné orgány vykonať na základe tohto nariadenia, a stanoví sa na takej úrovni, aby sa zabezpečilo, že príjmy z poplatkov spojené s ostatnými zdrojmi príjmov [ECHA] podľa článku 96 ods. 1 sú dostatočné na pokrytie nákladov na poskytované služby. …
…
Vo všetkých prípadoch sa pre MSP stanovia nižšie poplatky.
…
4. Nariadenie uvedené v odseku 1 určí okolnosti, za ktorých sa časť poplatkov prevedie príslušnému orgánu príslušného členského štátu.
5. [ECHA] môže vyberať poplatky za iné služby, ktoré poskytuje.“
6
Články 91 až 93 nariadenia REACH sa týkajú odvolaní proti rozhodnutiam ECHA podaným na odvolaciu radu tejto agentúry, akými sú rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o registráciu uvedené v článku 20 ods. 2 tohto nariadenia.
7
Článok 94 nariadenia REACH, nazvaný „Žaloby pred [Všeobecným súdom] a [Súdnym dvorom]“, vo svojom odseku 1 stanovuje:
„V súlade s článkom [263 ZFEÚ] možno na [Všeobecnom súde] alebo na Súdnom dvore podať žalobu voči rozhodnutiu prijatému odvolacou radou alebo voči rozhodnutiu prijatému [ECHA] v prípadoch, keď nie je možné odvolať sa na odvolaciu radu.“
8
Článok 3 nariadenia č. 340/2008, nazvaný „Poplatky za registrácie predložené podľa článkov 6, 7 alebo 11 nariadenia [REACH]“, stanovuje:
„1. [ECHA] vyberá poplatok podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku za každú registráciu látky podľa článku 6, 7 alebo 11 nariadenia [REACH].
…
4. Ak je registrujúcim MSP, [ECHA] vyberá znížený poplatok…
…
6. Ak platba nie je uskutočnená pred uplynutím lehoty podľa odseku 5, [ECHA] stanoví druhú lehotu na platbu. Ak platba nie je uskutočnená pred uplynutím druhej lehoty, registrácia sa zamieta.
…“
9
Článok 11 tohto nariadenia s názvom „Iné definície“ upravuje:
„1. Poplatok sa môže vyberať za administratívne a technické služby poskytované [ECHA] na žiadosť účastníka, na ktoré sa nevzťahujú iné poplatky stanovené v tomto nariadení. Vo výške poplatku sa zohľadní vynaložená práca.
…
2. Poplatky za administratívne služby sú zaplatené do 30 kalendárnych dní od dátumu, keď [ECHA] oznámila faktúru.
3. Ak platba nie je uskutočnená pred uplynutím lehoty podľa odseku 2, [ECHA] stanoví druhú lehotu na platbu.
Ak platba nie je uskutočnená pred uplynutím druhej lehoty, [ECHA] žiadosť zamietne.
…
5. Riadiaca rada [ECHA] zostavuje a po súhlasnom stanovisku Komisie prijíma klasifikáciu služieb a poplatkov.“
10
Podľa článku 13 tohto nariadenia s názvom „Zníženie a odpustenie poplatku“:
„1. Fyzická alebo právnická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na znížený poplatok podľa článkov 3 až 10, o tom informuje [ECHA] v čase predloženia registrácie, aktualizácie registrácie, žiadosti, oznámenia, správy o preskúmaní alebo odvolania na ktoré sa vzťahuje platba poplatku.
…
3. [ECHA] môže kedykoľvek požiadať o dôkaz, že sú splnené podmienky na zníženie poplatkov alebo na odpustenie poplatku.
4. Ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na zníženie alebo odpustenie poplatku, nemôže preukázať, že má nárok na takéto zníženie alebo odpustenie, [ECHA] vyberá plný poplatok, ako aj administratívny poplatok.
Ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na zníženie, už zaplatila znížený poplatok, ale nemôže preukázať, že má na takéto zníženie nárok, [ECHA] vyberá rozdiel oproti plnému poplatku rovnako ako aj administratívny poplatok.
Článok 11 ods. 2, 3 a 5 sa uplatnia mutatis mutandis .“
Nemecké právo
11
Podľa § 40 ods. 1 Verwaltungsgerichtsordnung (Správny súdny poriadok) z 21. januára 1960 (BGBl. 1960 I, s. 17), v znení uverejnenom 19. marca 1991 (BGBl. 1991 I, s. 686), zmeneného § 1 Gesetz zur Beschleunigung von verwaltungsgerichtlichen Verfahren im Infrastrukturbereich (zákon o urýchlení správnych konaní v oblasti infraštruktúry) zo 14. marca 2023 (BGBl. 2023 I, č. 71) (ďalej len „VwGO“):
„Správne súdy majú právomoc rozhodovať všetky verejnoprávne spory neústavnej povahy, pokiaľ nie sú spolkovým zákonom výslovne pridelené inému súdu; verejnoprávne spory v oblasti krajinského práva môžu byť zverené inému súdu aj krajinským zákonom.“
12
V § 167 VwGO odseku 1 sa stanovuje:
„Ak tento zákon neustanovuje inak, na výkon rozhodnutia sa analogicky použije ôsma časť Zivilprozessordnung (Občiansky súdny poriadok, ďalej len ,OSP‘). Súd, ktorý vykonáva rozhodnutie, je súdom prvého stupňa.“
13
Podľa § 753 OSP v znení uverejnenom 5. decembra 2005 (BGBl. 2005 I, s. 3202), zmeneného § 19 Gesetz zur Umsetzung der Umwandlungsrichtlinie und zur Änderung weiterer Gesetze (zákon o prebratí smernice o transformácii podnikov a o zmene iných zákonov) z 22. februára 2023 (BGBl. 2023 I, č. 51), v odseku 1 sa stanovuje:
„Ak nie je exekúcia zverená súdu, vykonávajú ju súdni exekútori, ktorí ju vykonávajú v mene veriteľa.“
14
Podľa § 764 SPO:
„1. Nariaďovanie exekučných úkonov zverených súdom a spolupráca pri týchto úkonoch patrí do právomoci okresných súdov ako exekučných súdov.
2. Ak zákon neurčuje iný okresný súd, je exekučným súdom okresný súd, v ktorého obvode sa má konať alebo sa konalo exekučné konanie.
3. Rozhodnutia exekučného súdu sa vydávajú formou uznesenia.“
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
Vec C‑256/23
15
Dňa 16. novembra 2010 podala spoločnosť Hallertauer na ECHA žiadosť o registráciu chemickej látky a odvolávala sa na to, že má status MSP, konkrétne status „mikropodniku“ v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov, malých a stredných podnikov ( Ú. v. EÚ L 124, 2003, s. 36 ), aby mohla mať nárok na znížený registračný poplatok.
16
V priebehu roka 2013 ECHA overila informácie o veľkosti tohto podniku, ktoré táto spoločnosť poskytla. V súvislosti s tým túto spoločnosť listom z 31. mája 2013 informovala, že hoci MSP môžu využiť zníženie poplatkov a platieb, je potrebné na tento účel predložiť dôkazy týkajúce sa veľkosti dotknutého podniku, a ak takéto dôkazy nebudú predložené v stanovenej lehote, akékoľvek zníženie bude vylúčené.
17
Dňa 20. novembra 2013 ECHA prijala rozhodnutie SME (2013) 4439 (ďalej len „rozhodnutie ECHA, o ktoré ide vo veci C‑256/23“) a oznámila ho spoločnosti Hallertauer. V tomto rozhodnutí ECHA konštatovala, že táto spoločnosť nemôže mať nárok na zníženie poplatkov a platieb, keďže nepredložila dôkazy o tom, že je „mikropodnikom“, a preto jej treba účtovať administratívne poplatky vo výške 9950 eur. Uvedené rozhodnutie obsahovalo aj informácie týkajúce sa dostupných opravných prostriedkov, podľa ktorých mala táto spoločnosť možnosť podať žalobu na Všeobecný súd v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia s cieľom ho napadnúť.
18
Listom z 22. novembra 2013 ECHA zaslala spoločnosti Hallertauer faktúru na úhradu týchto administratívnych poplatkov, ktorá bola splatná 22. decembra 2013.
19
Dňa 22. decembra 2013 ECHA zaslala spoločnosti Hallertauer výzvu, v ktorej bol dátum splatnosti tejto faktúry stanovený na 20. februára 2014.
20
Hallertauer tieto administratívne poplatky nezaplatila a ani v stanovenej lehote nepodala žalobu o neplatnosť na Všeobecný súd proti rozhodnutiu ECHA, o ktoré ide vo veci C‑256/23.
21
Dňa 15. mája 2019 ECHA podala na Bayerisches Verwaltungsgericht Regensburg (Bavorský správny súd Regensburg, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑256/23, žalobu, ktorou sa domáhala, aby sa spoločnosti Hallertauer uložila povinnosť zaplatiť sumu 9950 eur stanovenú v rozhodnutí ECHA, o ktoré ide vo veci C‑256/23.
22
Tento súd si v prvom rade kladie otázku, či súdy členských štátov majú právomoc rozhodovať o žalobe agentúry Únie, akou je ECHA, na vymáhanie peňažného záväzku uloženého rozhodnutím, ktoré už nemožno napadnúť žalobou na súde Únie, akým je rozhodnutie ECHA, o ktoré ide vo veci C‑256/23.
23
Uvedený súd uvádza, že podľa nemeckého práva je súd oprávnený rozhodnúť o merite žaloby len vtedy, ak okrem iného určil, že na túto žalobu sa vzťahuje právny poriadok, do ktorého tento súd patrí. Pokiaľ ide o právomoc správneho súdnictva, pod ktorú patrí vnútroštátny súd, vzniká otázka, či sa žaloba podaná vo veci C‑256/23 týka „verejnoprávneho sporu neústavnej povahy“ v zmysle § 40 ods. 1 prvej vety VwGO, o ktorom rozhodujú správne súdy.
24
Právomoc nemeckých správnych súdov rozhodovať v konaní o výkone rozhodnutia, o aké ide vo veci C‑256/23, ktorého predmetom nie je dosiahnuť meritórne rozhodnutie o pohľadávke, sa však riadi výlučne § 167 VwGO, ktorý ako lex specialis má prednosť pred všeobecnou právnou normou stanovenou v § 40 ods. 1 prvej vete VwGO. Tento § 167 predpokladá, že vykonateľný titul bude vydaný v súdnom konaní, čo je podmienka, ktorá v spore vo veci C‑256/23 nie je splnená.
25
Vzniká tak otázka, či žaloba podaná v tomto spore patrí do osobitnej právomoci súdu Únie stanovenej v článku 94 ods. 1 nariadenia REACH, a teda nepatrí do právomoci súdov členských štátov.
26
Vnútroštátny súd sa skôr prikláňa k názoru žalovanej vo veci samej, podľa ktorého sa má toto ustanovenie vykladať v tom zmysle, že súdy Únie majú právomoc prejednať a rozhodnúť o žalobe o vykonanie aktu práva Únie.
27
Po prvé rozlišovanie medzi na jednej strane stanovením platieb alebo administratívnych poplatkov a na druhej strane ich vymáhaním je umelé a nepravdepodobné vzhľadom na to, že cieľom tohto ustanovenia je podrobiť správnu žalobu žalobkyne vo veci samej ako orgánu Únie úplnému súdnemu preskúmaniu.
28
Situácia, o akú ide vo veci C‑256/23, sa vyznačuje priamym vykonávaním práva Únie agentúrou Únie vo forme prijatia rozhodnutia, ktorým sa ukladajú peňažné záväzky. Nemecké súdy pritom majú právomoc len v prípade nepriameho vykonávania práva Únie, ktoré sa týka aktu orgánu verejnej moci, zo strany dotknutých vnútroštátnych orgánov. Bolo by preto vhodné, aby rozhodnutia týkajúce sa výkonu verejnej moci prijaté agentúrou Únie podliehali v celom rozsahu preskúmaniu súdmi Únie.
29
S cieľom zaručiť jednotné uplatňovanie práva v rámci Únie by súd Únie napokon mal mať možnosť preskúmať nielen pozastavenie výkonu aktu Únie, ako to stanovuje článok 299 štvrtý odsek ZFEÚ, ale s výhradou článku 299 štvrtého odseku druhej vety ZFEÚ aj celý postup vykonania takéhoto aktu.
30
Keby Súdny dvor rozhodol, že článok 94 ods. 1 nariadenia REACH sa nevzťahuje na žalobu o vymáhanie, o akú ide vo veci samej, vnútroštátny súd sa po druhé pýta, či rozhodnutie ECHA, o ktoré ide vo veci C‑256/23, predstavuje vykonateľný titul v zmysle článku 299 prvého odseku ZFEÚ.
31
V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd domnieva, že vzhľadom na jeho postavenie v štruktúre Zmluvy o FEÚ, ako aj vzhľadom na jej predmet a účel nie je vylúčené, že článok 299 prvý odsek ZFEÚ sa má vykladať extenzívne, a teda zahŕňa aj akty, ktorými sa ukladajú peňažné záväzky agentúr Únie, akou je ECHA.
32
Takýto výklad navyše podporuje skutočnosť, že ani nariadenie REACH, ani nariadenie č. 340/2008 neobsahujú osobitné pravidlá týkajúce sa núteného výkonu. Vzhľadom na to, že ECHA má právomoc vyberať platby a administratívne poplatky, musí mať k dispozícii prostriedky potrebné na vykonanie rozhodnutí, ktorými sa tieto platby a poplatky ukladajú.
33
Po tretie, keby Súdny dvor rozhodol, že rozhodnutie ECHA, o ktoré ide vo veci C‑256/23, patrí do pôsobnosti článku 299 ZFEÚ, ako je vymedzená v prvom odseku tohto článku, vnútroštátny súd sa pýta, či je potrebné chápať odkaz na pravidlá občianskeho súdneho konania platné v štáte, na ktorého území sa výkon uskutočňuje, tak ako je uvedený v druhom odseku tohto článku 299, ako „úplný odkaz“ zahŕňajúci pravidlá právomoci príslušného vykonávacieho orgánu.
34
Za týchto okolností Bayerisches Verwaltungsgericht Regensburg (Bavorský správny súd Regensburg) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 94 ods. 1 nariadenia [REACH], podľa ktorého možno podať žalobu na [Všeobecný súd] voči rozhodnutiu [ECHA], vykladať v tom zmysle, že predmetom žaloby môže byť aj vykonateľnosť rozhodnutí agentúry?
2.
Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, má sa článok 299 prvý odsek ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na akty prijaté Radou [Európskej únie], Komisiou alebo Európskou centrálnou bankou [(ECB)], ale aj na rozhodnutia [ECHA] o uložení správneho poplatku?
3.
Ak je odpoveď na druhú otázku kladná, má sa článok 299 druhý odsek ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že odkaz na predpisy občianskeho procesného práva členského štátu sa vzťahuje nielen na procesné pravidlá, ale aj na pravidlá právomoci?“
Vec C‑290/23
35
V roku 2010 predložila spoločnosť B. dokumentáciu k registrácii podľa nariadenia REACH, v ktorej uviedla, že je stredne veľkým podnikom v zmysle odporúčania 2003/361.
36
Vzhľadom na to, že táto spoločnosť nepredložila dôkazy potrebné na tento účel v stanovených lehotách, ECHA prijala 9. augusta 2016 rozhodnutie SME (2016) 3729 (ďalej len „rozhodnutie ECHA, o ktoré ide vo veci C‑290/23“).
37
V tomto rozhodnutí ECHA konštatovala, že B. nemala nárok na znížený poplatok stanovený okrem iného pre stredné podniky, a teda bola povinná podľa článku 13 ods. 4 nariadenia č. 340/2008 zaplatiť rozdiel medzi poplatkom, ktorý už bol zaplatený, a poplatkom, ktorý platia veľké podniky, a teda administratívny poplatok vo výške 17437 eur. K uvedenému rozhodnutiu bola pripojená informácia o opravných prostriedkoch, v ktorej bolo uvedené, že v súlade s článkom 94 ods. 1 nariadenia REACH v spojení s článkom 263 ZFEÚ možno podať žalobu na Všeobecný súd v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia o preskúmanie jeho zákonnosti.
38
B. nepodala žalobu proti rozhodnutiu ECHA, o ktoré ide vo veci C‑290/23 v stanovenej lehote a nezaplatila, ani sumu požadovanú v tomto rozhodnutí napriek viacerým výzvam, ktoré jej zaslala ECHA.
39
ECHA podala žalobu na Verwaltungsgericht Halle (Správny súd Halle, Nemecko), ktorou sa domáhala, aby sa spoločnosti B. uložila povinnosť zaplatiť sumu 17437 eur stanovenú v rozhodnutí ECHA, o ktoré ide vo veci C‑290/23.
40
Tento súd zamietol túto žalobu ako neprípustnú v podstate z dôvodu, že na rozdiel od toho, čo tvrdila ECHA, podľa § 40 VwGO nebolo možné podať žiadny správny opravný prostriedok.
41
Verwaltungsgericht Halle (Správny súd Halle, Nemecko) podal odvolanie na Oberverwaltungsgericht des Landes Sachsen‑Anhalt (Vyšší správny súd spolkovej krajiny Sasko‑Anhaltsko, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑290/23, a tento súd zastáva názor, že po prvé na rozdiel od toho, čo bolo uvedené v tomto rozsudku, žalobu nemožno zamietnuť ako neprípustnú z dôvodu, že nemožno podať správny opravný prostriedok stanovený v § 40 ods. 1 VwGO v prípade neexistencie právneho aktu vydaného nemeckým orgánom verejnej moci.
42
Keďže súdy Únie nemajú právomoc rozhodovať o žalobách týkajúcich sa výkonu verejnoprávnej pohľadávky subjektu Únie v súlade s článkom 256 a nasl. ZFEÚ, právomoc na preskúmanie týchto žalôb majú podľa článku 274 ZFEÚ práve vnútroštátne súdy.
43
Článok 94 ods. 1 nariadenia REACH údajne nestanovuje právomoc súdu Únie rozhodovať o takýchto žalobách, keďže podľa jeho samotného znenia sa toto ustanovenie uplatní len vtedy, ak má tento súd právomoc v súlade s článkom 263 ZFEÚ. To však nie je prípad týchto žalôb, pretože ich cieľom je výkon peňažných záväzkov, a nie zrušenie aktu Únie.
44
Po druhé vzniká otázka, či rozhodnutie ECHA, o ktoré ide vo veci C‑290/23, ktorým sa podľa článku 13 ods. 4 nariadenia č. 340/2008 ukladá administratívny poplatok, je vykonateľné. Bolo by to tak v prípade, ak by toto rozhodnutie patrilo do pôsobnosti článku 299 ZFEÚ, ako je vymedzená v prvom odseku tohto článku.
45
Vnútroštátny súd sa v tejto súvislosti domnieva, že možno pochybovať o tom, či sa článok 299 ZFEÚ uplatňuje na rozhodnutie, akým je rozhodnutie ECHA dotknuté vo veci C‑290/23.
46
Po tretie a nakoniec, keby sa dospelo k záveru, že rozhodnutie ECHA, o ktoré ide vo veci C‑290/23, nepatrí do pôsobnosti článku 299 ZFEÚ, vnútroštátny súd sa pýta, či sa majú ustanovenia článku 13 ods. 4 tretieho pododseku v spojení s článkom 11 ods. 3 druhým pododsekom nariadenia č. 340/2008 vykladať v tom zmysle, že žaloba ECHA o splnenie povinnosti zaplatiť administratívny poplatok musí byť vylúčená.
47
Podľa tohto súdu by sa tieto ustanovenia nariadenia č. 340/2008 mohli spoločne vykladať v tom zmysle, že v prípade nezaplatenia poplatkov, platieb alebo administratívnych poplatkov do uplynutia druhej lehoty stanovenej ECHA by jediným dôsledkom stanoveným v tomto nariadení bolo zamietnutie žiadosti o registráciu dotknutej chemickej látky, a teda že tento normotvorca mal v úmysle vylúčiť žalobu o výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá administratívny poplatok, na vnútroštátnych súdoch.
48
Za týchto podmienok Oberverwaltungsgericht des Landes Sachsen‑Anhalt (Vyšší správny súd spolkovej krajiny Sasko‑Anhaltsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa prvý odsek článku 299 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje výlučne na rozhodnutia, ktoré boli vydané Radou, Komisiou alebo Európskou centrálnou bankou [ECB], alebo platí aj pre rozhodnutia [ECHA], ktorými sa ukladá administratívny poplatok podľa článku 13 ods. 4 [nariadenia REACH]?
2.
V prípade, ak rozhodnutie [ECHA] o uložení takéhoto administratívneho poplatku nepredstavuje vykonateľný titul [podľa článku 299 prvého odseku TFUE]:
Má sa článok 13 ods. 4 tretí pododsek v spojení s článkom 11 ods. 3 druhým pododsekom nariadenia č. 340/2008 vykladať v tom zmysle, že žaloba o plnenie, ktorá smeruje k zaplateniu administratívneho poplatku, by mala byť vylúčená?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke vo veci C‑256/23
49
Svojou prvou otázkou vo veci C‑256/23, ktorú treba preskúmať ako prvú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 94 ods. 1 nariadenia REACH vykladať v tom zmysle, že ECHA môže podať na súd Únie žalobu o splnenie peňažného záväzku uloženého osobe v rozhodnutí, ktoré prijala.
50
Keďže podľa článkov 91 až 93 nariadenia REACH neexistuje právo podať odvolanie na odvolaciu radu ECHA, pokiaľ ide o napadnutie rozhodnutí tejto agentúry, ktorými sa stanovujú peňažné povinnosti spojené s registráciou chemickej látky, táto otázka si vyžaduje preskúmať, či žaloba o splnenie takého peňažného záväzku, o aký ide vo veci C‑256/23, predstavuje napadnutie „rozhodnutia [ECHA]“ v zmysle článku 94 ods. 1 tohto nariadenia, o ktorom môže rozhodnúť súd Únie v súlade s článkom 263 ZFEÚ.
51
V tejto súvislosti treba na úvod konštatovať, že článok 94 ods. 1 nariadenia REACH má v rozsahu, v akom výslovne odkazuje na právomoc, ktorú súdu Únie priznáva článok 263 ZFEÚ, deklaratórnu povahu a nemôže rozšíriť túto právomoc.
52
V tomto kontexte treba pripomenúť, že žalobou o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ možno vo všeobecnosti napadnúť všetky akty prijaté inštitúciami Únie, nech majú akýkoľvek charakter alebo akúkoľvek formu, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky takej povahy, že ovplyvňujú záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie (rozsudok zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P , EU:C:2020:576 , bod 62 a citovaná judikatúra).
53
Súdna právomoc stanovená v článku 263 ZFEÚ sa týka najmä preskúmania „zákonnosti“„aktov orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie, ktoré zakladajú právne účinky voči tretím stranám“, súdmi Únie.
54
Konkrétne fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia ECHA, ktorým sa jej ukladá peňažná povinnosť v súvislosti s jej žiadosťou o registráciu chemickej látky podľa nariadenia REACH, keďže takéto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý má vyvolávať právne účinky voči tretím osobám, určený takejto osobe.
55
V prejednávanej veci je nesporné, že v rozhodnutiach ECHA, o ktoré ide vo veci samej, boli dotknuté spoločnosti výslovne upozornené na svoje právo podať žalobu na Všeobecný súd proti rozhodnutiu, ktoré im bolo určené, ale že toto právo nevyužili v lehote dvoch mesiacov, ako je stanovená v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ.
56
Okrem toho je pravda, že článok 263 piaty odsek ZFEÚ umožňuje normotvorcovi Únie stanoviť v aktoch, ktorými sa zriaďujú orgány, úrady a agentúry Únie, „osobitné podmienky a úpravy“ týkajúce sa žalôb podaných fyzickými alebo právnickými osobami proti aktom týchto orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ktoré voči nim vyvolávajú právne účinky.
57
Nič to však nemení na tom, že vec C‑256/23 sa týka žaloby podanej agentúrou Únie proti právnickej osobe a že normotvorca Únie v žiadnom prípade nemôže na tomto základe rozšíriť právomoc stanovenú v článku 263 ZFEÚ tak, aby zahŕňala preskúmanie žalôb smerujúcich k vymáhaniu peňažných záväzkov uložených v takýchto aktoch orgánov, úradov alebo agentúr, pretože keby to urobil, nestanovil by „osobitné podmienky a úpravy“ týkajúce sa žalôb uvedených v tomto ustanovení, ale vytvoril by nový prostriedok nápravy, ktorý Zmluva o FEÚ neupravuje.
58
Ak by sa totiž súd Únie domnieval, že má právomoc rozhodovať o žalobách orgánov, úradov alebo agentúr Únie smerujúcich k vymáhaniu peňažných záväzkov, mohol by rozšíriť svoju súdnu právomoc nad rámec stanovený v článku 274 ZFEÚ, ktorý zveruje všeobecnú právomoc rozhodovať o sporoch, v ktorých je Únia účastníkom konania, vnútroštátnym súdom (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P , EU:C:2020:576 , bod 64 a citovanú judikatúru).
59
Rovnako normotvorca Únie nemôže prijatím aktu sekundárneho práva vytvoriť opravný prostriedok, ktorý nie je upravený v Zmluve o FEÚ, pretože táto Zmluva vytvorila ucelený systém opravných prostriedkov a postupov zaručujúcich preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií, ktoré je zverené súdom Únie (rozsudok z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C‑50/00 P , EU:C:2002:462 , bod 40 ).
60
Rozšírenie právomoci stanovenej v článku 263 ZFEÚ tak, aby zahŕňalo preskúmanie žalôb smerujúcich k vymáhaniu peňažných záväzkov, by bolo nezlučiteľné so základnou charakteristikou žaloby uvedenej v tomto článku, keďže táto žaloba predstavuje žalobu o neplatnosť, ktorou sa napáda zákonnosť dotknutého aktu, a teda by bolo v rozpore s primárnym právom Únie.
61
Za týchto podmienok, keďže súd Únie nemá právomoc rozhodovať o žalobe ECHA na vymáhanie poplatkov spojených s registráciou chemickej látky na základe článku 263 ZFEÚ a žiadne iné ustanovenie primárneho práva Únie nepriznáva takúto právomoc tomuto súdu, z článku 274 ZFEÚ vyplýva, že takáto žaloba je zverená vnútroštátnym súdom, ktoré majú všeobecnú právomoc rozhodovať o sporoch, v ktorých je Únia účastníkom konania (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P , EU:C:2020:576 , bod 64 a citovanú judikatúru).
62
Opačné tvrdenie, ktoré Hallertauer obhajovala pred vnútroštátnym súdom, nemožno prijať.
63
Bez ohľadu na to, či by z praktického hľadiska bolo z dôvodov efektívnosti vhodné, aby súd Únie rozhodoval nielen o zákonnosti aktov ECHA, ale aj o vykonávaní peňažných záväzkov, ktoré tieto akty ukladajú, z bodu 59 tohto rozsudku vyplýva, že to tak zjavne nie je v rámci systému opravných prostriedkov a konaní, ktoré v súčasnosti stanovuje Zmluva o FEÚ.
64
Takáto súdna právomoc okrem toho nie je nevyhnutná na zabezpečenie jednotného uplatňovania práva Únie, keďže žaloba o neplatnosť podaná na Všeobecný súd je možná, pokiaľ ide o zákonnosť dotknutých aktov, a otázky výkladu práva Únie, ktoré by mohla vyvolať žaloba smerujúca k výkonu týchto aktov pred vnútroštátnymi súdmi, môžu a prípadne musia byť predložené Súdnemu dvoru na základe článku 267 ZFEÚ.
65
Napokon skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o prípad priameho vykonávania práva Únie agentúrou Únie vo forme uloženia peňažného záväzku, nie je relevantná pre právomoc vnútroštátnych súdov vzhľadom na systém opravných prostriedkov a konaní, ako je v súčasnosti stanovený v Zmluve o FEÚ, najmä v jej článku 274.
66
Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku vo veci C‑256/23 odpovedať tak, že článok 94 ods. 1 nariadenia REACH sa má vykladať v tom zmysle, že ECHA nemôže podať na súd Únie žalobu o splnenie peňažného záväzku uloženého osobe v rozhodnutí, ktoré prijala.
O druhej otázke vo veci C‑256/23 a prvej otázke vo veci C‑290/23
67
Druhou otázkou vo veci C‑256/23 a prvou otázkou vo veci C‑290/23, ktoré treba preskúmať spoločne a ako druhé v poradí, sa vnútroštátne súdy v týchto veciach v podstate pýtajú, či sa má článok 299 prvý odsek ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie ECHA, ktoré ukladá určitej osobe peňažný záväzok spojený s registráciou chemickej látky u tejto agentúry, predstavuje vykonateľný titul v zmysle tohto ustanovenia.
68
Podľa článku 299 prvého odseku ZFEÚ sú akty Rady, Komisie a ECB, ktoré ukladajú peňažný záväzok osobám iným, ako sú štáty, vykonateľné.
69
Z tohto ustanovenia vyplýva, že tieto akty môžu byť predmetom núteného výkonu voči iným osobám, než sú štáty, ktorých sa týkajú (rozsudok z 9. novembra 2017, Dimos Zagoriou, C‑217/16 , EU:C:2017:841 , bod 29 ).
70
Keďže výpočet uvedený v článku 299 prvom odseku ZFEÚ je vzhľadom na jeho znenie zjavne taxatívny a toto ustanovenie nemožno vykladať extenzívne, najmä vzhľadom na skutočnosť, že jeho cieľom je zveriť výsadu verejnej moci, treba konštatovať, že ani akty inštitúcií Únie, ktoré nie sú uvedené v tomto výpočte, ani akty orgánov, úradov alebo agentúr Únie vrátane ECHA, aj keď ukladajú peňažný záväzok osobám iným, než sú štáty, nepredstavujú vykonateľný právny titul v zmysle uvedeného ustanovenia, a teda nemôžu byť predmetom núteného výkonu na základe článku 299 ZFEÚ spôsobom, ktorý je v ňom stanovený.
71
Ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 48 až 50 svojich návrhov, vyčerpávajúcu povahu uvedeného výpočtu potvrdzuje aj genéza článku 299 ZFEÚ, najmä skutočnosť, že v rámci zmien, ktoré priniesla Lisabonská zmluva do Zmlúv, sa autori tejto pozmeňujúcej zmluvy obmedzili na doplnenie odkazu na ECB do tohto výpočtu a nezahrnuli doň iné inštitúcie Únie, či prípadne orgány, úrady alebo agentúry Únie.
72
Okrem toho treba konštatovať, že nariadenie REACH neobsahuje ustanovenia týkajúce sa núteného výkonu rozhodnutí ECHA, o aké ide vo veci samej.
73
Ako naopak uviedla aj generálna advokátka v bodoch 65 až 67 svojich návrhov, viaceré nariadenia, ktorými sa zriaďujú orgány, úrady alebo agentúry Únie, obsahujú ustanovenia v oblasti výkonu rozhodnutí prijatých týmito subjektmi, najmä v oblasti poplatkov spojených s konaniami o registráciu, ktoré sú v podstate totožné s ustanoveniami článku 299 ZFEÚ.
74
Platí to najmä pre článok 110 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 ), nazvaný „Výkon rozhodnutí, ktorými sa stanovuje výška trov konania“, ktorý vo svojom odseku 1 stanovuje, že každé právoplatné rozhodnutie Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), ktorým sa stanovila výška trov konania, je vykonateľné, a vo svojich odsekoch 2 až 4 obsahuje ustanovenia, ktoré sú v podstate totožné s ustanoveniami článku 299 druhého až štvrtého odseku ZFEÚ.
75
Rovnako článok 41 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ), vo svojom prvom pododseku stanovuje, že pokuty a periodické sankčné platby uložené Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (SRB) podľa jej článkov 38 a 39 sú vymáhateľné, a vo svojom druhom až štvrtom pododseku obsahuje ustanovenia, ktoré sú v podstate totožné s ustanoveniami článku 299 druhého až štvrtého odseku ZFEÚ.
76
Pokiaľ ide naopak konkrétne o vymáhanie poplatkov a platieb, treba konštatovať, ako to v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 69 a 70 svojich návrhov, že niektoré nariadenia, ktorými sa zriaďujú orgány, úrady alebo agentúry Únie, akým je napríklad nariadenie Rady (ES) č. 297/95 z 10. februára 1995 o poplatkoch splatných Európskej agentúre pre hodnotenie liekov ( Ú. v. ES L 35, 1995, s. 1 ; Mim. vyd. 13/015, s. 3), ako aj značný počet nariadení Komisie, ktorými Komisia deleguje niektoré zo svojich vlastných právomocí na už zriadené agentúry Únie, neobsahujú osobitné pravidlá týkajúce sa vykonateľnosti aktov prijatých týmito agentúrami, akými sú pravidlá vypracované podľa vzoru pravidiel uvedených v článku 299 ZFEÚ.
77
Z uvedeného vyplýva, že treba usudzovať, že pokiaľ ide o ECHA, normotvorca Únie v nariadení REACH úmyselne nestanovil pravidlá týkajúce sa núteného výkonu rozhodnutí tejto agentúry, ako sú pravidlá stanovené v článku 299 ZFEÚ pre akty inštitúcií Únie uvedené v prvom odseku tohto článku.
78
Treba tiež uviesť, že je nesporné, že článok 100 ods. 2 druhý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 ), umožňuje za určitých podmienok a za „výnimočných okolností“„ostatným inštitúciám Únie“ požiadať Komisiu, aby prijala vykonateľné rozhodnutie v ich prospech.
79
Bez ohľadu na to, či má ECHA túto možnosť, však treba v každom prípade konštatovať, že táto možnosť sa obmedzuje na pohľadávky týkajúce sa zamestnancov alebo bývalých členov dotknutej inštitúcie, a teda sa nevzťahuje na iné druhy pohľadávok, ako sú pohľadávky ECHA dotknuté vo veci samej, týkajúce sa vymáhania administratívnych poplatkov od súkromných subjektov.
80
Okrem toho, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 63 a 64 svojich návrhov, možnosť takto poskytnutá niektorým iným inštitúciám Únie, ako sú inštitúcie uvedené v článku 299 prvom odseku ZFEÚ, získať vykonateľný titul skôr svedčí v prospech výkladu tohto ustanovenia, podľa ktorého obsahuje taxatívny výpočet.
81
Napokon treba dodať, že zo znenia článku 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 274 ZFEÚ vyplýva, že prináleží členským štátom, ktoré na tento účel disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu procesnej autonómie, ktorá im prináleží v tejto súvislosti, určiť vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch potrebné opravné prostriedky a upraviť procesné podmienky týchto opravných prostriedkov určených na zabezpečenie účinného výkonu rozhodnutí inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, ktorými sa ukladajú peňažné povinnosti osobám, o aké ide vo veci samej, pri dodržaní zásad ekvivalencie a efektivity.
82
Táto povinnosť členských štátov vyplýva aj zo zásady lojálnej spolupráce zakotvenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ, a najmä z druhého pododseku tohto ustanovenia, ktorý stanovuje, že členské štáty prijmú všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie.
83
Takýto mechanizmus opravných prostriedkov a procesných pravidiel nesmie narúšať uplatňovanie a účinnosť práva Únie. Bolo by to tak najmä v prípade, ak by uplatnenie tejto právnej úpravy prakticky znemožnilo vymáhanie dotknutých súm zo strany ECHA. Tento mechanizmus sa musí uplatňovať nediskriminačným spôsobom vo vzťahu ku konaniam, ktorých cieľom je rozhodnúť o vnútroštátnych sporoch rovnakého druhu, a vnútroštátne súdy musia v danej oblasti postupovať s rovnakou obozretnosťou a spôsobmi, ktoré nesťažujú vymáhanie predmetných súm v porovnateľných prípadoch týkajúcich sa vykonania zodpovedajúcich vnútroštátnych ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2017, Dimos Zagoriou, C‑217/16 , EU:C:2017:841 , bod 16 ).
84
Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku vo veci C‑256/23 a na prvú otázku vo veci C‑290/23 odpovedať tak, že článok 299 prvý odsek ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie ECHA, ktorým sa ukladá peňažný záväzok určitej osobe v súvislosti s jej žiadosťou o registráciu chemickej látky podanou tejto agentúre, nepredstavuje vykonateľný titul v zmysle tohto ustanovenia.
O druhej otázke vo veci C‑290/23
85
Svojou druhou otázkou vo veci C‑290/23, ktorú treba preskúmať ako tretiu v poradí, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú ustanovenia článku 11 ods. 3 druhého pododseku v spojení s článkom 13 ods. 4 druhým a tretím pododsekom nariadenia č. 340/2008 vykladať v tom zmysle, že ak ECHA konštatuje, že plný registračný poplatok a administratívny poplatok sú splatné, pričom dotknutá osoba, ktorá tvrdila, že má nárok na znížený registračný poplatok, nemôže v stanovenej lehote preukázať, že má na takéto zníženie nárok, tieto ustanovenia bránia tomu, aby táto agentúra Únie podala na vnútroštátnom súde žalobu o vymáhanie dotknutého administratívneho poplatku, ak nebol zaplatený v stanovenej lehote.
86
V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že článok 11 ods. 1 nariadenia č. 340/2008 stanovuje, že poplatok možno vyberať za administratívne a technické služby poskytované ECHA na žiadosť jedného z účastníkov, na ktoré sa nevzťahujú iné poplatky stanovené týmto nariadením. Článok 11 ods. 2 ďalej stanovuje, že poplatky za administratívne služby sa uhrádzajú do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď ECHA oznámila faktúru. A napokon článok 11 ods. 3 tohto nariadenia stanovuje, že ak sa platba neuskutoční do uplynutia tejto lehoty 30 dní, ECHA stanoví druhú lehotu na platbu, a ak sa platba neuskutoční do uplynutia druhej lehoty, ECHA „žiadosť zamietne“.
87
Zo znenia všetkých týchto ustanovení vyplýva, že žiadosť, ktorú je ECHA povinná zamietnuť na základe článku 11 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 340/2008, je žiadosť o poskytnutie administratívnych služieb uvedená v odseku 1 tohto článku 11.
88
Po druhé je nesporné, že podľa článku 13 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia č. 340/2008 sa odseky 2, 3 a 5 článku 11 tohto nariadenia „uplatňujú mutatis mutandis “.
89
Takéto mutatis mutandis uplatnenie článku 11 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 340/2008 v kontexte vymáhateľnosti osobitného administratívneho poplatku uvedeného v článku 13 ods. 4 druhom pododseku tohto nariadenia však neznamená, že ak sa platba neuhradí v plnej výške do uplynutia druhej lehoty, ECHA nemôže vymáhať tento administratívny poplatok prostredníctvom žaloby o plnenie pred vnútroštátnymi súdmi.
90
V prvom rade, ako vyplýva z bodu 87 tohto rozsudku, článok 11 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 340/2008 sa totiž netýka zamietnutia žiadosti o registráciu.
91
Článok 13 nariadenia č. 340/2008 dopĺňa ustanovenia článku 20 nariadenia REACH týkajúce sa postupu tzv. „kontroly úplnosti žiadosti“.
92
Na rozdiel od zaplatenia registračného poplatku, ktorý je výslovne uvedený v odseku 2 tohto článku 20, zaplatenie administratívneho poplatku uvedeného v článku 13 ods. 4 druhom pododseku nariadenia č. 340/2008 nie je súčasťou tohto postupu. Aj v prípade, že nie je zaplatený, je teda žiadosť úplná a možno pristúpiť k registrácii.
93
Takýto výklad napokon nevyvracia ani skutočnosť, že na rozdiel od toho, čo stanovuje článok 10 ods. 3 nariadenia č. 297/95, pokiaľ ide o Európsku agentúru pre hodnotenie liekov, teraz nazývanú Európska agentúra pre lieky (EMA), nariadenie REACH neobsahuje výslovný odkaz na skutočnosť, že ECHA má možnosť obrátiť sa na vnútroštátny súd v prípade nezaplatenia platieb a administratívnych poplatkov v stanovených lehotách.
94
Takýto odkaz má totiž zjavne deklaratórnu povahu. Ako sa uvádza v bodoch 81 a 82 tohto rozsudku, zo znenia článku 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 274 ZFEÚ, ako aj zo zásady lojálnej spolupráce zakotvenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ vyplýva, že členské štáty sú povinné stanoviť prostriedky nápravy a procesné pravidlá potrebné na zabezpečenie toho, aby ECHA mohla účinne vymáhať sumy splatné podľa článku 13 ods. 4 druhého pododseku nariadenia č. 340/2008.
95
Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku vo veci C‑290/23 odpovedať tak, že ustanovenia článku 11 ods. 3 druhého pododseku v spojení s článkom 13 ods. 4 druhým a tretím pododsekom nariadenia č. 340/2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že ak ECHA konštatuje, že plný registračný poplatok a administratívny poplatok sú splatné, pričom dotknutá osoba, ktorá tvrdila, že má nárok na znížený registračný poplatok, nemôže v stanovenej lehote preukázať, že má na takéto zníženie nárok, tieto ustanovenia nebránia tomu, aby táto agentúra Únie podala na vnútroštátnom súde žalobu o vymáhanie dotknutého administratívneho poplatku, ak nebol zaplatený v stanovenej lehote.
O tretej otázke vo veci C‑256/23
96
Tretiu otázku položenú vo veci C‑256/23, ktorá sa týka výkladu článku 299 druhého odseku ZFEÚ, nie je potrebné preskúmať, keďže táto otázka bola položená len pre prípad, že by Súdny dvor odpovedal kladne na druhú otázku v tejto veci týkajúcu sa uplatniteľnosti tohto článku 299, ktorá sa týka jeho prvého odseku. Z dôvodov uvedených v bodoch 67 až 84 tohto rozsudku však vyplýva, že na túto druhú otázku treba odpovedať záporne.
O trovách
97
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
1.
Článok 94 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
Európska chemická agentúra (ECHA) nemôže podať na súd Únie žalobu o splnenie peňažného záväzku uloženého osobe v rozhodnutí, ktoré prijala.
2.
Článok 299 prvý odsek ZFEÚ
sa má vykladať v tom zmysle, že:
rozhodnutie Európskej chemickej agentúry (ECHA), ktorým sa ukladá peňažný záväzok určitej osobe v súvislosti s jej žiadosťou o registráciu chemickej látky podanou tejto agentúre, nepredstavuje vykonateľný titul v zmysle tohto ustanovenia.
3.
Ustanovenia článku 11 ods. 3 druhého pododseku v spojení s článkom 13 ods. 4 druhým a tretím pododsekom nariadenia Komisie (ES) č. 340/2008 zo 16. apríla 2008 o poplatkoch Európskej chemickej agentúre podľa nariadenia č. 1907/2006
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
ak Európska chemická agentúra (ECHA) konštatuje, že plný registračný poplatok a administratívny poplatok sú splatné, pričom dotknutá osoba, ktorá tvrdila, že má nárok na znížený registračný poplatok, nemôže v stanovenej lehote preukázať, že má na takéto zníženie nárok, tieto ustanovenia nebránia tomu, aby táto agentúra Únie podala na vnútroštátnom súde žalobu o vymáhanie dotknutého správneho poplatku, ak nebol zaplatený v stanovenej lehote.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.