C-271/23

1. Dohovor o omamných látkach

2. Dohovor o psychotropných látkach

B. Právo Únie

1. Rámcové rozhodnutie 2004/757

2. Rozhodnutie 2021/3

3. Rokovací poriadok Súdneho dvora

2. Posúdenie Súdnym dvorom

B. O veci samej

1. O druhej výhrade založenej na porušení článku 3 ods. 2 ZFEÚ

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

2. O prvej výhrade založenej na porušení článkov 1 a 2 rozhodnutia 2021/3, ako aj článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ

3. O tretej výhrade založenej na porušení zásady lojálnej spolupráce zaručenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ

a) Argumentácia účastníkov konania

b) Posúdenie Súdnym dvorom

O trovách

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Článok 258 ZFEÚ – Prípustnosť – Rozhodnutie (EÚ) 2021/3 – Pozícia, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať na opätovne zvolanom šesťdesiatom treťom zasadnutí Komisie pre omamné látky vytvorenej Hospodárskou a sociálnou radou OSN, v súvislosti so zaradením kanabisu a látok príbuzných kanabisu do zoznamov v rámci Jednotného dohovoru o omamných látkach z roku 1961 v znení protokolu z roku 1972 a v rámci Dohovoru o psychotropných látkach z roku 1971 – Zaujatie pozície a hlasovanie členského štátu v rozpore s touto pozíciou Únie – Článok 4 ods. 3 ZEÚ – Zásada lojálnej spolupráce – Účinky vytýkaného konania ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku – Pretrvávajúce účinky na jednotu a konzistentnosť medzinárodnej činnosti Únie – Článok 3 ods. 2 ZFEÚ – Výlučná vonkajšia právomoc – Ovplyvnenie spoločných pravidiel alebo zmena ich pôsobnosti – Námietka nezákonnosti vznesená v rámci obrany – Neprípustnosť“

Vo veci C‑271/23,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda T. von Danwitz, predsedovia komôr F. Biltgen, K. Jürimäe, L. Arastey Sahún, I. Ziemele, J. Passer a O. Spineanu‑Matei, sudcovia S. Rodin, D. Gratsias, M. Gavalec (spravodajca), Z. Csehi a N. Fenger,

generálna advokátka: L. Medina,

tajomník: M. Siekierzyńska, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. októbra 2024,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní z 27. februára 2025,

–

uložil Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania.

I. Právny rámec

A. Medzinárodné právo

1.

Dohovor o omamných látkach

a)

Výraz ‚Úrad‘ znamená Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok [ďalej len ‚INCB‘].

…

g)

Výraz ‚Komisia‘ označuje Medzinárodnú Komisiu pre omamné látky pri [Hospodárskej a sociálnej r]ade [Organizácie spojených národov (ďalej len ‚Komisia pre omamné látky‘)].

…

4

Článok 2 tohto dohovoru s názvom „Látky podliehajúce kontrole“ stanovuje:

„1. S výnimkou kontrolných opatrení, obmedzených na dané drogy, omamné látky uvedené v Zozname I podliehajú všetkým kontrolným opatreniam používaným v prípade drog, o ktorých pojednáva tento Dohovor, a najmä opatreniam uvedeným ďalej v článkoch: 4 [ods. c)], 19, 20, 21, 29, 30, 31, 32, 33, 34 a 37.

…

5. Omamné látky obsiahnuté v Zozname IV budú tak isto zahrnuté do Zoznamu I a budú podliehať všetkým kontrolným opatreniam predpísaným pre drogy uvedené v Zozname I a okrem toho:

a)

„1. Ak má niektorá strana alebo Svetová zdravotnícka organizácia [ďalej len ‚WHO‘] správy, na základe ktorých je podľa ich názoru potrebné vykonať zmenu v niektorom zo Zoznamov, zašle generálnemu tajomníkovi oznámenie doplnené všetkými údajmi, ktoré by toto oznámenie mohli podoprieť.

…

4. Ak [WHO] zistí, že v dôsledku látok, ktoré prípravok obsahuje, nemôže sa prípravok zneužiť ani nemôže mať škodlivé účinky (odsek 3) a že omamná látka, ktorú obsahuje, sa z neho nedá ľahko získať, môže Komisia [pre omamné látky] na základe odporúčania [WHO] zapísať prípravok do Zoznamu III.

5. Ak [WHO] zistí, že omamná látka uvedená v Zozname I sa môže do značnej miery zneužiť alebo že môže mať škodlivé účinky (odsek 3) a že toto nebezpečenstvo nie je vyvážené liečivými prednosťami, vlastnosťami, ktoré nemajú iné drogy ako tie, ktoré sú uvedené v Zozname IV, môže Komisia [pre omamné látky] na základe odporúčania [WHO] zapísať túto drogu do Zoznamu IV.

6. Ak sa oznámenie týka drogy uvedenej v Zozname I alebo II alebo prípravku uvedeného v Zozname III, môže Komisia [pre omamné látky], okrem akcie uvedenej v odseku 5, na základe odporúčania[WHO] zmeniť niektorý Zoznam, a to:

a)

Článok 8 rovnakého dohovoru, nazvaný „Funkcie Komisie [pre omamné látky]“, stanovuje:

„Komisia [pre omamné látky] je oprávnená skúmať všetky otázky, ktoré majú vzťah k cieľom tohto Dohovoru, a to najmä:

a)

meniť Zoznamy podľa článku 3;

…“

7

„1.

a)

S výhradou svojich ústavných predpisov urobí každá strana opatrenia potrebné na to, aby pestovanie, produkcia, výroba, ťažba, príprava, držba, ponuka, danie do predaja, distribúcia, kúpa, predaj, dodanie z akéhokoľvek titulu, sprostredkovanie, odoslanie, vypravenie cez tranzit, doprava, dovoz a vývoz drog nezodpovedajúci ustanoveniam tohto Dohovoru alebo akékoľvek iné činy, ktoré by podľa názoru tejto strany odporovali ustanoveniam tohto Dohovoru, považovali sa trestné činy, ak sú spáchané úmyselne a aby sa na vážne prípady vymerali primerané tresty, najmä väzenie alebo iné tresty odňatia slobody.

…

2.

S výhradou ústavných predpisov každej strany, jej právneho poriadku a národného zákonodarstva

2.

Dohovor o psychotropných látkach

9

Dohovor o psychotropných látkach uzavretý vo Viedni 21. februára 1971 ( Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , zv. 1019, s. 175, ďalej len „dohovor o psychotropných látkach“) v článku 1, nazvanom „Definície“, stanovuje:

„Pokiaľ nie je výslovne ustanovené inak alebo pokiaľ zo súvislostí nevyplýva niečo iné, majú nasledujúce výrazy v tomto Dohovore tento význam:

…

10

Článok 2 tohto dohovoru s názvom „Rozsah kontroly látok“ stanovuje najmä postup, ktorý sa má dodržať pri prevode látky z jedného zoznamu do druhého alebo pri zrušení jej zaradenia do jedného zo zoznamov.

B. Právo Únie

1.

Rámcové rozhodnutie 2004/757

11

b)

ktorákoľvek spomedzi látok uvedených v prílohe.“

13

Článok 2 uvedeného rámcového rozhodnutia, nazvaný „Trestné činy spojené s obchodom s drogami a prekurzormi“, v odseku 1 stanovuje:

„Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí trestnosť týchto úmyselných skutkov, pokiaľ nie sú povolené:

a)

14

Článok 4 uvedeného rámcového rozhodnutia, nazvaný „Tresty“, stanovuje:

„1. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby sa za trestné činy vymedzené v článkoch 2 a 3 ukladali účinné, primerané a odradzujúce tresty.

Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby sa za trestné činy vymedzené v článku 2 ukladali tresty s hornou hranicou najmenej 1 až 3 roky odňatia slobody.

2. Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby sa za trestné činy vymedzené v článku 2 ods. 1 písm. a), b) a c) ukladali tresty s hornou hranicou najmenej 5 až 10 rokov odňatia slobody v každom z týchto prípadov:

a)

15

Odôvodnenia 5, 7, 9, 11, 12, 21, 22 a 32 rozhodnutia 2021/3 znejú:

„5.

Zmeny zoznamov pripojených k dohovoru o omamných látkach a dohovoru o psychotropných látkach majú priamy vplyv na rozsah uplatňovania práva Únie v oblasti kontroly drog. [Rámcové rozhodnutie 2004/757] sa vzťahuje na látky uvedené v zoznamoch v rámci uvedených dohovorov. Preto akákoľvek zmena v zoznamoch pripojených k uvedeným dohovorom sa priamo začleňuje do spoločných pravidiel Únie.

…

7.

Z tohto odporúčania nevyplýva žiadna zmena na úrovni medzinárodnej kontroly kanabisu a kanabisovej živice. Náležite zohľadňuje vedecký vývoj v tejto oblasti od prvého zavedenia kanabisu a kanabisovej živice do dohovoru o omamných látkach. Vypustenie kanabisu a kanabisovej živice zo Zoznamu IV v rámci dohovoru o omamných látkach by mohlo byť prospešné pre rozvoj kolektívnych poznatkov o terapeutickej užitočnosti, ako aj o akýchkoľvek poškodeniach súvisiacich s užívaním kanabisu.

12.

Pozíciou Únie by preto malo byť vypustenie kanabisu a kanabisovej živice zo Zoznamu IV v rámci dohovoru o omamných látkach.

…

21.

… definícia prípravkov v rámci dohovoru o omamných látkach môže zahŕňať všetky výrobky, ktoré sú ‚výťažkami a tinktúrami‘ z kanabisu, ako ‚prípravky‘ z kanabisu, ako aj ‚prípravky‘ z dronabinolu a jeho stereoizomérov v prípade, ak by sa uplatnilo odporúčanie odborného výboru WHO presunúť dronabinol do Zoznamu I v rámci dohovoru o omamných látkach. WHO preto odporučila vypustiť výťažky a tinktúry z kanabisu zo Zoznamu I v rámci dohovoru o omamných látkach.

Podľa článku 1 tohto rozhodnutia:

„Pozícia, ktorú majú v mene Únie zaujať členské štáty na opätovne zvolanom šesťdesiatom treťom zasadnutí Komisie pre omamné látky, ktoré sa uskutoční od 2. do 4. decembra 2020, keď bude tento orgán vyzvaný, aby prijal rozhodnutia o zaradení látok do zoznamov alebo o ich vypustení zo zoznamov v rámci [dohovoru o omamných látkach] a v rámci [dohovoru o psychotropných látkach], musí byť v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.“

17

Článok 2 tohto rozhodnutia stanovuje:

„Pozíciu uvedenú v článku 1 vyjadria členské štáty, ktoré sú členmi Komisie pre omamné látky, konajúc spoločne v záujme Únie.“

18

(3)

látka tetrahydrokanabinol (izoméry delta‑9‑tetrahydrokanabinolu) sa má zaradiť do Zoznamu I v rámci dohovoru o omamných látkach s výhradou prijatia odporúčania Komisie pre omamné látky zaradiť látku dronabinol a jeho stereoizoméry (delta‑9‑tetrahydrokanabinol) do Zoznamu I v rámci dohovoru o omamných látkach a ak sa uvedené odporúčanie prijme, má sa vypustiť zo Zoznamu I v rámci dohovoru o psychotropných látkach;

(4)

výraz ‚výťažky a tinktúry‘ sa má vypustiť zo Zoznamu I v rámci dohovoru o omamných látkach;

(5)

poznámka pod čiarou ‚prípravky obsahujúce prevažne kanabidiol a nie viac ako 0,2 percenta delta‑9‑tetrahydrokanabinolu nepodliehajú medzinárodnej kontrole‘ sa do položky týkajúcej sa kanabisu a kanabisovej živice v Zozname I dohovoru o omamných látkach nepridáva;

Článok 160 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora s názvom „Návrh na odklad výkonu alebo na nariadenie predbežných opatrení“ v odseku 1 stanovuje:

„Návrh na odklad výkonu aktu prijatého inštitúciou podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 ZESAE je prípustný len vtedy, ak navrhovateľ tento akt napadne žalobou na Súdnom dvore.“

II. Skutkové okolnosti

20

Dňa 24. januára 2019 WHO predložila šesť odporúčaní s číselným označením 5.1 až 5.6 (ďalej len „odporúčania WHO“), ktorých cieľom bolo zmeniť klasifikáciu kanabisu a látok príbuzných kanabisu v súlade s dohovorom o omamných látkach a dohovorom o psychotropných látkach (ďalej spoločne len „dva dotknuté dohovory“).

21

Komisiu pre omamné látky tvorí 53 štátov, ktoré sú členmi OSN a vyberá ich Hospodárska a sociálna rada Organizácie Spojených národov. V decembri 2020 bolo členmi tejto komisie s hlasovacím právom 12 členských štátov Únie, vrátane Maďarska, pričom zmluvnými stranami oboch predmetných dohovorov boli všetky členské štáty Únie. Európska únia má v uvedenej komisii štatút pozorovateľa.

25

Na stretnutiach uvedených v bode 23 tohto rozsudku INCB a Úrad Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC) poskytli vysvetlenia a posúdili vplyv odporúčaní WHO.

26

Okrem toho po tom, čo Komisia pre omamné látky v marci 2020 rozhodla o odložení hlasovania o odporúčaniach WHO, zorganizovala v období od júna do októbra 2020 tri tematické diskusie, po ktorých 8. októbra 2020 nasledovalo medzizasadnutie otvorené všetkým zainteresovaným stranám, na ktorom boli zhrnuté výsledky predchádzajúcich diskusií.

27

Horizontálna pracovná skupina Rady pre drogy preskúmala tento návrh, o ktorom Rada hlasovala písomným postupom 23. novembra 2020. Rada prijala rozhodnutie 2021/3 kvalifikovanou väčšinou v súlade s článkom 218 ods. 9 prvým pododsekom ZFEÚ. Pri tejto príležitosti Maďarsko hlasovalo proti uvedenému návrhu a Bulharská republika sa zdržala hlasovania. Toto rozhodnutie je určené všetkým členským štátom.

31

Podľa článkov 1 a 2 rozhodnutia 2021/3 malo dvanásť členských štátov, ktoré boli členmi Komisie pre omamné látky, konajúc spoločne v mene Únie a v jej záujme, vyjadriť na opätovne zvolanom šesťdesiatom treťom zasadnutí Komisie pre omamné látky pozíciu uvedenú v prílohe k tomuto rozhodnutiu. Body 1 až 6 prílohy k uvedenému rozhodnutiu zodpovedajú odporúčaniam WHO.

32

V Komisii pre omamné látky sa 2. decembra 2020 hlasovalo o odporúčaniach WHO. Odporúčania WHO 5.2 až 5.6 boli zamietnuté. Naopak, odporúčanie 5.1 WHO (ďalej len „odporúčanie 5.1“) bolo prijaté minimálnou požadovanou väčšinou (27 štátov za, 25 štátov proti a 1 štát sa zdržal hlasovania). Cieľom odporúčania bolo vyňať kanabis a kanabisovú živicu zo zoznamu IV dohovoru o omamných látkach, ktorý obsahuje zoznam najnebezpečnejších látok bez lekárskeho využitia. Odporúčanie 5.4 WHO (ďalej len „odporúčanie 5.4“) navrhovalo vypustiť výraz „výťažky a tinktúry“ zo zoznamu I dohovoru o omamných látkach.

33

36

Pokiaľ ide o odporúčanie 5.4, znížilo by úroveň medzinárodných kontrol výťažkov a roztokov z kanabisu, ktoré neobsahujú tetrahydrokanabinol (ďalej len „THC“), napriek sociálnym rizikám a rizikám pre verejné zdravie spojeným s ich konzumáciou.

37

Nesúhlasom s týmto odporúčaním vyjadrilo Maďarsko zámer zachovať v nezmenenej podobe úroveň medzinárodnej kontroly výťažkov z kanabisu a roztokov neobsahujúcich THC. Podľa tohto členského štátu WHO a jej partnerské orgány neposkytli presvedčivé vedecké dôkazy o tom, že kanabis je pre zdravie menej škodlivý, než sa pôvodne predpokladalo. Tieto výťažky a roztoky neobsahujúce THC by mohli obsahovať iné látky s psychotropnými účinkami alebo by mohli byť použité ako prekurzory. Odporúčania WHO napokon nepodporujú lekárske využitie kanabisu. Ich cieľom je skôr výskum týkajúci sa takéhoto využitia, ale tieto odporúčania nie sú vhodné na dosiahnutie tohto cieľa.

38

Keďže Komisiu tvrdenia maďarskej vlády nepresvedčili, prijala 12. novembra 2021 odôvodnené stanovisko. Po prvé v ňom uviedla, že dôvody, pre ktoré sa Maďarsko neriadilo pozíciou Rady, nie sú relevantné vzhľadom na záväznú povahu rozhodnutia 2021/3. Po druhé Komisia tvrdila, že Maďarsko porušilo článok 3 ods. 2 ZFEÚ, keďže konanie tohto členského štátu sa týka oblasti, v ktorej má Únia výlučnú vonkajšiu právomoc. Po tretie Maďarsko údajne porušilo povinnosť lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ, a to tým skôr, že neočakávaná povaha konania tohto členského štátu ešte viac oslabila postavenie Únie v rámci Komisie pre omamné látky. V tejto súvislosti Komisia vyjadrila obavy, že v budúcnosti za podobných okolností bude Maďarsko pravdepodobne konať rovnako.

Maďarsko navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol žalobu ako neprípustnú, keďže nie je v súlade s článkom 258 ZFEÚ ani so zásadou lojálnej spolupráce, stanovenou v článku 4 ods. 3 ZEÚ,

–

subsidiárne žalobu zamietol ako nedôvodnú a

–

Maďarsko namieta, že táto žaloba je neprípustná. Komisia totiž ani vo výzve, ani v odôvodnenom stanovisku nespresnila, ako malo Maďarsko postupovať, aby ukončilo vytýkané nesplnenie povinnosti. Okrem toho neexistuje žiadne opatrenie, ktoré by Maďarsku umožnilo splniť povinnosť, ktorú mu podľa Komisie ukladá právo Únie, keďže spôsob, akým hlasovalo, zjavne nemožno zmeniť. Z rozsudkov zo 7. apríla 2011, Komisia/Portugalsko ( C‑20/09 , EU:C:2011:214 , bod 41 ), a z 25. októbra 2001, Nemecko/Komisia ( C‑276/99 , EU:C:2001:576 , bod 24 ), pritom vyplýva, že účelom konania o nesplnení povinnosti je dosiahnuť zmenu konania žalovaného štátu.

43

Komisia nepreukázala ani existenciu skutočných a viditeľných účinkov konania Maďarska, ktoré by pretrvávali aj po skončení sporného rozhodovacieho procesu a spochybnili jednotu, ako aj konzistentnosť vonkajšej činnosti Únie.

44

Okrem toho tvrdenie Komisie založené na „pravdepodobnosti, že Maďarsko bude v budúcnosti konať podobne za podobných okolností“ je založené len na domnienke. Postup, ktorý členský štát uplatňuje v osobitnej situácii, je totiž úzko spojený s touto situáciou a s dotknutými záujmami. Stanovisko členského štátu pri medzinárodných rokovaniach preto nemožno určiť na základe spôsobu, akým konal v danom prípade v minulosti. Je však možné, že ak bude príslušný členský štát vyzvaný, aby sa opätovne vyjadril k určitej otázke, prijme rovnaké rozhodnutie, ak to bude potrebné na ochranu zásadného záujmu tohto členského štátu, ale v súvislosti so všetkými ostatnými zmenami sa bude plne riadiť pokynmi Únie.

48

Komisia dodáva, že tvrdenie Maďarska, že z jeho správania pri hlasovaní v Komisii pre omamné látky nemožno vyvodiť žiadne závery o jeho budúcom postoji, považuje za veľmi znepokojujúce. Maďarsko tak pripúšťa, že v budúcnosti nemusí mať nevyhnutne v úmysle zosúladiť sa s pozíciou Únie stanovenou v rozhodnutiach Rady, ale že chce naopak formulovať svoje stanovisko od prípadu k prípadu. Maďarsko preto nemôže opodstatnene tvrdiť, že jeho konanie nebolo z hľadiska práva Únie odsúdeniahodné alebo že nemalo pre Úniu žiadne dôsledky.

2.

Posúdenie Súdnym dvorom

49

Námietka neprípustnosti vznesená Maďarskom spočíva v podstate na štyroch tvrdeniach, ktoré treba preskúmať postupne.

53

Na druhej strane v súvislosti so systémom opravných prostriedkov ustanoveným Zmluvami môže Komisia v rámci konania o nariadení predbežných opatrení na základe článku 279 ZFEÚ požiadať Súdny dvor o prijatie predbežných opatrení, ako je príkaz na ochranu záujmov chránených ustanoveniami práva Únie, ktorých porušenie sa uvádza (pozri v tomto zmysle uznesenia z 29. júna 1994, Komisia/Grécko, C‑120/94 R , EU:C:1994:275 , body 42 a 98 , ako aj z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C‑441/17 R , EU:C:2017:877 , bod 96 , a uznesenie podpredsedníčky Súdneho dvora zo 14. júla 2021, Komisia/Poľsko, C‑204/21 R , EU:C:2021:593 , bod 54 ).

54

Predmetná žaloba je preto prípustná, keďže Komisia sa v nej obmedzuje na to, že žiada Súdny dvor, aby konštatoval objektívne porušenie práva Únie, pokiaľ ide o Maďarsko [pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. marca 1983, Komisia/Belgicko, 301/81 , EU:C:1983:51 , bod 8 , ako aj z 2. apríla 2020, Komisia/Poľsko, Maďarsko a Česká republika (Dočasný mechanizmus premiestnenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu), C‑715/17, C‑718/17 a C‑719/17 , EU:C:2020:257 , bod 52 a citovanú judikatúru].

55

Po druhé Maďarsko tvrdí, že už v žiadnom prípade nemôže ukončiť nesplnenie povinnosti, ktoré je predmetom žaloby, a že Komisia nepreukázala existenciu skutočných a viditeľných účinkov konania Maďarska, ktoré pretrvávajú aj po dotknutom rozhodovacom procese. Tento členský štát okrem toho uvádza, že konanie, ktoré sa mu vytýka, nemalo vplyv na jednotu a konzistentnosť vonkajšej činnosti Únie.

58

Ďalej nemožno vychádzať z toho, že všetky účinky sporného konania Maďarska na zasadnutí Komisie pre omamné látky sa skončili na konci tohto zasadnutia. Prejavujú sa totiž na úrovni jednoty a konzistentnosti vonkajšej činnosti Únie v rámci tohto medzinárodného orgánu. Tieto účinky teda idú nad rámec konkrétneho dotknutého rozhodovacieho procesu, zatiaľ čo cieľom rozhodnutia prijatého na základe článku 218 ods. 9 ZFEÚ je práve tieto záujmy zabezpečiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2019, Komisia/Nemecko, C‑620/16 , EU:C:2019:256 , body 46 , 47 a 52 , ako aj citovanú judikatúru).

59

Po tretie Maďarsko tvrdí, že Komisia nepreukázala ani riziko opakovania takéhoto nesplnenia povinnosti.

60

V tejto súvislosti stačí konštatovať, že riziko opakovania nesplnenia povinnosti nie je podmienkou prípustnosti žaloby o nesplnenie povinnosti.

B. O veci samej

64

Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza tri výhrady, z ktorých prvá je založená na porušení pozície Únie, stanovenej rozhodnutím 2021/3, druhá na porušení výlučnej vonkajšej právomoci Únie, zakotvenej v článku 3 ods. 2 ZFEÚ, a tretia na porušení zásady lojálnej spolupráce, vyjadrenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ.

65

Súdny dvor považuje za vhodné najprv preskúmať druhú výhradu Komisie.

1.

Keďže Únia nie je zmluvnou stranou týchto dvoch dohovorov, členské štáty sú povinné reprezentovať jej pozíciu v medzinárodných orgánoch zriadených na účely plnohodnotného uplatňovania uvedených dohovorov v súlade s pozíciou stanovenou Radou v rozhodnutí prijatom podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ, akým je rozhodnutie 2021/3.

68

Maďarsko vo svojom vyjadrení k žalobe nesúhlasí s výkladom Komisie, podľa ktorého zmena zoznamov pripojených k dvom predmetným dohovorom patrí do výlučnej právomoci Únie. Tvrdí totiž, že z článku 1 bodu 1 písm. a) rámcového rozhodnutia 2004/757 vyplýva, že vyňatie látky zo zoznamu IV týchto dvoch dohovorov nemá vplyv na pôsobnosť tohto rámcového rozhodnutia, ak je dotknutá látka stále uvedená v inom zozname pripojenom k uvedeným dohovorom.

69

Zmena zoznamov pripojených k týmto dohovorom v súlade s odporúčaniami 5.1 a 5.4 preto nemá vplyv na pravidlá Únie ani na ich rozsah pôsobnosti. Ani jedno z týchto dvoch odporúčaní nemení pojem „droga“ v zmysle článku 1 bodu 1 uvedeného rámcového rozhodnutia.

70

Skutočnosť, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že zmena dvoch dotknutých dohovorov zmenila pôsobnosť pravidiel Únie, ovplyvňuje zákonnosť rozhodnutia 2021/3 a zbavuje jej druhú výhradu relevantnosti.

74

Komisia vo svojej replike spresňuje, že Rada môže prijať rozhodnutie založené na článku 218 ods. 9 ZFEÚ tak v rámci výlučnej právomoci Únie, ako aj v rámci delenej právomoci. Tvrdenie založené na neexistencii výlučnej právomoci Únie na prijatie rozhodnutia 2021/3 je preto neúčinné.

75

Subsidiárne Komisia dodáva, že na stanovenie výlučnej vonkajšej právomoci Únie podľa článku 3 ods. 2 ZFEÚ nie je potrebné mať istotu, že medzinárodný záväzok prijatý členskými štátmi ovplyvní alebo zmení spoločné pravidlá, ale stačí, ak existuje riziko takéhoto ovplyvnenia alebo zmeny. Podobne by medzinárodné záväzky mohli ovplyvniť alebo zmeniť rozsah pôsobnosti pravidiel Únie, najmä ak sa týkajú oblasti, ktorá je už z veľkej časti upravená takýmito pravidlami, ako to uviedol Súdny dvor najmä v stanovisku 2/91 (Dohovor MOP č. 170) z 19. marca 1993 ( EU:C:1993:106 , body 25 a 26 ).

76

Pokiaľ ide konkrétne o odporúčanie 5.1, Komisia poukazuje na to, že podľa článku 3 ods. 5 dohovoru o omamných látkach môže byť omamná látka uvedená v zozname I tohto dohovoru zaradená do zoznamu IV uvedeného dohovoru, ak sa môže do značnej miery zneužiť alebo môže mať škodlivé účinky a toto nebezpečenstvo nie je vyvážené významnými liečivými prednosťami, ktoré nemajú iné látky ako tie, ktoré sú uvedené v tomto zozname IV. Z odôvodnení 9 a 12 rozhodnutia 2021/3 pritom vyplýva, že v súčasnosti je vedecky preukázané, že kanabis a kanabisová živica nemajú podobné škodlivé účinky ako iné látky uvedené v predmetnom zozname IV, ako je napríklad heroín. Preto sa odporúčalo vyradiť ich zo zoznamu IV a zároveň ich ponechať v tabuľke I uvedeného dohovoru.

80

Vypustenie kanabisu a kanabisovej živice zo zoznamu IV dohovoru o omamných látkach by pritom ovplyvnilo a zmenilo pravidlá rámcového rozhodnutia 2004/757 v oblasti sankcií, keďže tieto látky by už nemohli byť považované za drogy, ktoré najviac poškodzujú zdravie a vzťahujú sa na ne tresty uvedené v článku 4 ods. 2 písm. b) tohto rámcového rozhodnutia, a nie menej prísne tresty uvedené v článku 4 ods. 1 uvedeného rámcového rozhodnutia.

81

Pokiaľ ide o odporúčanie 5.4, Komisia poukazuje na to, že CBD je len jedným z rastlinných výťažkov, takže z rozsudku z 19. novembra 2020, B S a C A [Uvádzanie kanabidiolu (CBD) na trh] ( C‑663/18 , EU:C:2020:938 ), nemožno vyvodiť nijaký záver, pokiaľ ide o iné výťažky a tinktúry alebo ich obsah THC. Tieto látky by sa mali posudzovať a klasifikovať od prípadu k prípadu. Navyše Maďarsko vo svojej odpovedi na výzvu Komisie správne zdôraznilo, že výťažky a tinktúry môžu obsahovať aj iné psychotropné látky ako THC, a preto spadajú do pôsobnosti dvoch dotknutých dohovorov napriek ich vypusteniu zo zoznamu I týchto dohovorov.

85

Táto podmienka stanovená v článku 3 ods. 2 ZFEÚ však nie je splnená.

86

V prvom rade Maďarsko uvádza, že odôvodnenie, ktoré v tejto súvislosti uviedla Komisia vo svojej replike, ako je zhrnuté v bodoch 75 až 82 tohto rozsudku, nebolo uvedené v jej žalobe. Predstavuje teda nové tvrdenie, ktoré by ako také malo byť vyhlásené za neprípustné.

87

Okrem toho Komisia nespochybňovala, že definícia pojmu „droga“ v rámcovom rozhodnutí 2004/757 zostáva po zmene zoznamov pripojených k dvom dotknutým dohovorom nezmenená. Naopak teraz Komisia tvrdí, že akákoľvek zmena týchto zoznamov má význam pre ostatné ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia. Komisia tak viackrát cituje článok 4 uvedeného rámcového rozhodnutia, hoci sa naň doteraz neodvolávala.

91

Únia preto v žiadnom prípade nemôže mať výlučnú vonkajšiu právomoc, pokiaľ ide o zmenu zoznamov priložených k obom dotknutým dohovorom.

b)

Posúdenie Súdnym dvorom

92

Na úvod treba zamietnuť námietku neprípustnosti vznesenú Maďarskom proti niektorým tvrdeniam Komisie, ktoré poukazujú na existenciu výlučnej právomoci Únie, pokiaľ ide o stanovenie pozície, ktorá sa má zaujať v mene Únie pri rokovaniach v rámci medzinárodného orgánu. Komisia totiž nemusela vo svojej žalobe preukázať existenciu výlučnej právomoci Únie, pretože jej argumentácia vychádzala z predpokladu, že rozhodnutie 2021/3 je platné a potvrdzuje existenciu tejto výlučnej právomoci. Komisia tak vo svojej replike len spresnila, že podľa jej názoru je v prejednávanej veci uplatniteľný tretí prípad stanovený v článku 3 ods. 2 ZFEÚ.

96

Toto ustanovenie sa uplatňuje aj vtedy, keď je orgán zriadený na základe takejto medzinárodnej dohody vyzvaný prijať vykonávacie opatrenia k tejto dohode [rozsudok z 20. novembra 2018, Komisia/Rada (Antarktická CHMO), C‑626/15 a C‑659/16 , EU:C:2018:925 , bod 112 ]. Okrem toho skutočnosť, že Únia nie je členom medzinárodného orgánu, nebráni tomu, aby jej vonkajšia právomoc mohla byť vykonávaná najmä prostredníctvom členských štátov konajúcich spoločne v záujme Únie [pozri v tomto zmysle stanovisko 2/91 (Dohovor MOP č. 170) z 19. marca 1993, EU:C:1993:106 , bod 5 , a rozsudok z 12. februára 2009, Komisia/Grécko, C‑45/07 , EU:C:2009:81 , bod 31 ].

97

99

V prejednávanej veci z článku 1 bodu 1 písm. a) a b) rámcového rozhodnutia 2004/757 vyplýva, že pojem „droga“ je definovaný najmä odkazom na oba dotknuté dohovory. Ako uviedla generálna advokátka v bode 59 svojich návrhov, inštitúcie Únie prostredníctvom tohto odkazu dali najavo svoje rozhodnutie zabezpečiť, aby boli opatrenia Únie v súlade s medzinárodnými politikami v oblasti kontroly drog, a teda aj s týmito dohovormi.

100

Ako sa totiž uvádza v odôvodneniach 5 a 32 rozhodnutia 2021/3, akákoľvek zmena v zoznamoch týchto dvoch dohovorov sa priamo začleňuje do spoločných pravidiel Únie, takže takáto zmena sa priamo dotkne obsahu rámcového rozhodnutia 2004/757.

101

V tejto súvislosti, pokiaľ ide v prvom rade o odporúčanie 5.1, jeho cieľom bolo zmeniť klasifikáciu kanabisu a látok príbuzných kanabisu odstránením týchto látok zo zoznamu IV pripojeného k dohovoru o omamných látkach, ktorý uvádza najškodlivejšie omamné látky, ktoré sú „bez akéhokoľvek známeho významu pre liečbu ľudí“, ako je vysvetlené vo vysvetlivkách k Jednotnému dohovoru o omamných látkach z roku 1961 (OSN, 1975), pokiaľ ide o článok 3 ods. 3 body i) a ii) dohovoru o omamných látkach (bod 7).

105

Pokiaľ ide v druhom rade o odporúčanie 5.4, jeho cieľom bolo vypustiť zo zoznamu I tejto dohody pojem „výťažky a tinktúry“. V podstate išlo o to, aby sa výťažky a tinktúry z kanabisu bez psychoaktívnych vlastností už neklasifikovali ako omamné látky a aby sa tak povolilo ich uvádzanie na trh, pričom by sa zachovala ostražitosť voči výťažkom a tinktúram z kanabisu, ktoré takéto vlastnosti majú. Toto odporúčanie tak malo za následok vylúčenie uvedených „výťažkov a tinktúr“ z pôsobnosti rámcového rozhodnutia 2004/757 vzhľadom na odkaz v článku 1 bode 1 tohto rámcového rozhodnutia na oba dotknuté dohovory.

106

Ako pritom v podstate uviedla generálna advokátka v bode 63 svojich návrhov, takéto vylúčenie by malo najmä za následok neuplatniteľnosť požiadaviek stanovených v článku 4 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia v oblasti trestných sankcií, ktoré majú členské štáty uložiť za trestné činy uvedené v článku 2 tohto rámcového rozhodnutia.

107

Z toho vyplýva, že aj odporúčanie 5.4 mohlo mať vplyv na zmysel a pôsobnosť pravidiel Únie, čo stačí na konštatovanie, že zaujatie pozície k prijatiu tohto odporúčania patrí do výlučnej právomoci Únie na základe tretieho prípadu uvedeného v článku 3 ods. 2 ZFEÚ.

2.

O prvej výhrade založenej na porušení článkov 1 a 2 rozhodnutia 2021/3, ako aj článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ

111

Keďže Maďarsko vznieslo námietku nezákonnosti rozhodnutia 2021/3 vo svojom vyjadrení k žalobe, je potrebné sa najprv zamerať na ňu.

a)

O námietke nezákonnosti rozhodnutia 2021/3

Okrem toho nemožno hovoriť o obchádzaní procesných lehôt stanovených v článku 263 ZFEÚ, ak problémy, ktoré predstavuje akt Únie, nemožno pri jeho prijímaní identifikovať a možno ich odhaliť až v štádiu jeho vykonania.

115

Keďže Komisia nepredložila dôkaz o účinnosti žaloby o neplatnosť smerujúcej proti rozhodnutiu 2021/3, nemôže namietať proti uplatniteľnosti článku 277 ZFEÚ, ktorý dopĺňa článok 263 ZFEÚ, inak by bolo Maďarsko zbavené svojho práva na účinnú súdnu ochranu, ako je zaručené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

116

Okrem toho nikoho nemožno žalovať z dôvodu protiprávneho aktu. Keďže hlasovanie v Komisii pre omamné látky ukončilo poškodenie záujmov Maďarska spôsobené týmto rozhodnutím, záujmy tohto členského štátu viac nepoškodzuje toto rozhodnutie, ale konanie o nesplnení povinnosti začaté z dôvodu jeho porušenia.

117

120

Súdny dvor z toho vyvodil, že ak neexistuje ustanovenie Zmluvy, ktoré by to výslovne dovoľovalo, členský štát nie je oprávnený odvolávať sa na nezákonnosť rozhodnutia alebo smernice, ktorých je adresátom, ako prostriedku obrany proti žalobe o nesplnenie povinnosti založenej na nevykonaní tohto rozhodnutia alebo tejto smernice, pričom inak by to mohlo byť len v prípade, ak by bol predmetný akt poznačený zvlášť závažnými a zjavnými vadami v takej miere, že by ho bolo možné označiť za ničotný akt (pozri rozsudky z 30. júna 1988, Komisia/Grécko, 226/87 , EU:C:1988:354 , bod 16 ; z 27. októbra 1992, Komisia/Nemecko, C‑74/91 , EU:C:1992:409 , bod 11 , ako aj z 27. marca 2019, Komisia/Nemecko, C‑620/16 , EU:C:2019:256 , bod 89 ).

121

Súdny dvor tiež konštatoval, že členský štát ako člen Rady, ktorá je autorom rozhodnutia stanovujúceho pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať pri rokovaní v rámci medzinárodného orgánu, nevyhnutne poznal toto rozhodnutie, aj keď nebol formálne jeho adresátom, a bol v plnej miere schopný podať žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia v lehote dvoch mesiacov, stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2019, Komisia/Nemecko, C‑620/16 , EU:C:2019:256 , bod 90 ).

122

Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 119 tohto rozsudku, žaloba o nesplnenie povinnosti má osobitný cieľ spočívajúci výlučne v tom, aby Súdny dvor určil, že členský štát porušil svoje povinnosti. Takúto žalobu teda štát, na ktorý bola podaná, nemôže využiť, aby zmiernil svoju nečinnosť, a to, že priamo prostredníctvom žaloby o neplatnosť nenapadol akt, ktorého nerešpektovanie mu Komisia vytýka.

Členský štát, ktorý chce využiť prípadnú žalobu o nesplnenie povinnosti na účely spochybnenia zákonnosti aktu sekundárneho práva, ktorého nedodržanie odôvodnilo podanie tejto žaloby, totiž porušuje prezumpciu platnosti, ktorá sa vzťahuje na každý akt sekundárneho práva. Z tejto prezumpcie pre všetky subjekty práva Únie vyplýva povinnosť uznať plnú účinnosť aktov sekundárneho práva Únie, pokiaľ Súdny dvor Európskej únie nerozhodne o ich neplatnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. februára 1979, Granaria, 101/78 , EU:C:1979:38 , body 4 a 5 , ako aj zo 7. júna 1988, Komisia/Grécko, 63/87 , EU:C:1988:285 , body 10 a 11 ), a rešpektovať ich vykonateľnosť, kým súd Únie nerozhodne o odklade ich výkonu (rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88 , EU:C:1989:337 , bod 64 ). Tieto akty majú preto právne účinky dovtedy, kým neboli derogované, zrušené v rámci žaloby o neplatnosť alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na začatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti (rozsudky z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko, C‑475/01 , EU:C:2004:585 , bod 18 , a z 10. septembra 2019, HTTS/Rada, C‑123/18 P , EU:C:2019:694 , bod 100 ).

125

Skutočnosť, že členský štát sa nemôže odvolávať na nezákonnosť aktu, ktorého nerešpektovanie viedlo Komisiu k začatiu konania o nesplnení povinnosti voči nemu, je súčasťou zásady, podľa ktorej okrem výslovne stanovených prípadov štruktúra Zmlúv zakazuje členským štátom, aby samy zjednávali spravodlivosť (rozsudok z 13. novembra 1964, Komisia/Luxembursko a Belgicko, 90/63 a 91/63 , EU:C:1964:80 , s. 1232).

Ako pritom v podstate uviedla generálna advokátka v bode 96 svojich návrhov, ak členský štát nepodá žalobu o neplatnosť proti aktu, ktorého je adresátom, v lehote dvoch mesiacov, stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ, nemôže neskôr spochybniť jeho zákonnosť v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti, inak by bolo ohrozené konzistentné a jednotné uplatňovanie práva Únie, ktoré je základným prvkom právneho poriadku Únie. Tým, že sa členským štátom umožňuje využívať výhody Únie, ukladajú im Zmluvy aj povinnosť dodržiavať ich pravidlá. Skutočnosť, že členský štát jednostranne poruší podľa svojho chápania vlastného národného záujmu rovnováhu medzi výhodami a povinnosťami vyplývajúcimi z členstva v Únii, spochybňuje rovnosť členských štátov pred právom Únie, čo je v rozpore s povinnosťou solidarity, ktorú členské štáty prijali svojím pristúpením k Únii a patrí medzi základné piliere jej právneho poriadku. Takýto postoj môže navyše viesť k diskriminácii štátnych príslušníkov členských štátov, a to v prvom rade štátnych príslušníkov toho štátu, ktorý sa stavia mimo pravidiel Únie (rozsudok zo 7. februára 1973, Komisia/Taliansko, 39/72 , EU:C:1973:13 , body 24 a 25 ).

128

Okrem toho v kontexte, ktorý sa vyznačuje naliehavosťou spôsobenou súbežnou alebo takmer súbežnou povahou rozhodnutia Rady stanovujúceho pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie pri rokovaniach v rámci medzinárodného orgánu na jednej strane a hlasovania v rámci tohto orgánu na druhej strane, členský štát, ktorý má pochybnosti o platnosti takéhoto rozhodnutia, by mal využiť lehotu medzi predložením konečného alebo takmer konečného znenia návrhu rozhodnutia Komisiou a hlasovaním Rady, ktoré môže viesť k jeho prijatiu, na účely vypracovania žaloby a návrhu na odklad výkonu tohto rozhodnutia v súlade s článkom 160 ods. 1 rokovacieho poriadku. Z tohto hľadiska sa Komisia musí vo všeobecnosti snažiť predložiť svoj návrh s dostatočným predstihom, aby Rada mohla dokončiť svoj rozhodovací proces s cieľom včas stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať na účely rokovaní a hlasovania v takomto medzinárodnom orgáne.

131

Napokon bez toho, aby bolo potrebné podrobnejšie preskúmať tvrdenia, ktoré Maďarsko uviedlo na podporu údajnej nezákonnosti rozhodnutia 2021/3, treba konštatovať, že tento členský štát nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že toto rozhodnutie obsahuje vadu, ktorá je tak závažná a zjavná, že spochybňuje jeho samotnú existenciu (pozri analogicky rozsudok z 11. októbra 2016Komisia/Taliansko, C‑601/14 , EU:C:2016:759 , bod 34 ).

132

Preto treba námietku nezákonnosti rozhodnutia 2021/3 vznesenú Maďarskom vyhlásiť za neprípustnú.

b)

O porušení článkov 1 a 2 rozhodnutia 2021/3, ako aj článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ

135

Rozhodnutie 2021/3 bolo prijaté na základe článku 218 ods. 9 ZFEÚ, ktorý nehovorí o prijatí jednoduchého odporúčania, ale „rozhodnutia“ určujúceho pozíciu, ktorá sa má prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného medzinárodnou dohodou. Toto rozhodnutie má teda záväzné právne účinky, keďže pre členské štáty stanovuje pozíciu Únie v rámci šesťdesiateho tretieho zasadnutia Komisie pre omamné látky a ukladá im povinnosť túto pozíciu obhajovať. Okrem toho bolo uvedené rozhodnutie uverejnené v sérii L Úradného vestníka Európskej únie ako záväzný akt (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. októbra 2009, Komisia/Rada, C‑370/07 , EU:C:2009:590 , bod 44 , a z 27. marca 2019, Komisia/Nemecko, C‑620/16 , EU:C:2019:256 , body 78 a 80 ).

136

Ako pritom vyplýva z bodov 109 a 131 tohto rozsudku, Únia naozaj mala právomoc prijať rozhodnutie 2021/3 na základe článku 3 ods. 2 ZFEÚ.

137

Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí Maďarsko, na toto rozhodnutie sa vzťahuje prezumpcia platnosti v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 124 tohto rozsudku, takže tento členský štát mal rešpektovať jeho vykonateľnosť, keďže Súdny dvor nevyhlásil odklad jeho výkonu.

139

Komisia sa domnieva, že Maďarsko porušilo zásadu lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ tým, že v Komisii pre omamné látky nehlasovalo v súlade s rozhodnutím 2021/3 a tým, že verejne vyjadrilo svoj nesúhlas s odporúčaniami WHO, ktoré boli na programe.

140

Ako pritom vyplýva z rozsudku z 27. marca 2019, Komisia/Nemecko ( C‑620/16 , EU:C:2019:256 , bod 94 ), povinnosť členských štátov rešpektovať rozhodnutie prijaté Radou podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ je osobitným výrazom požiadavky jednoty zastupovania Únie.

141

Konanie Maďarska je ešte závažnejšie z dôvodu, že jeho hlasovanie v Komisii pre omamné látky sa uskutočnilo bez predchádzajúceho upozornenia alebo konzultácie s inštitúciami Únie. V rámci Komisie pre omamné látky sa Maďarsko mohlo vyjadriť len v mene Únie a vzhľadom na výlučnú vonkajšiu právomoc Únie mohlo vyjadriť len pozíciu Únie.

145

Maďarsko popiera, že by porušilo zásadu lojálnej spolupráce.

146

Po prvé nezákonnosť rozhodnutia 2021/3, ktorá vyplýva z porušenia článku 3 ods. 2 ZFEÚ, bráni tomu, aby sa konštatovalo akékoľvek porušenie tejto zásady týmto členským štátom. Uvedená nezákonnosť teda znamená, že dotknutý členský štát mohol slobodne vyjadriť svoje vlastné stanovisko v rámci Komisie pre omamné látky.

147

Po druhé Maďarsko tvrdí, že za situáciu nenesie zodpovednosť len ono samo. V tejto súvislosti poukazuje na oneskorenosť, s akou Komisia predložila Rade svoj návrh rozhodnutia. Hlasovanie v Komisii pre omamné látky sa v dôsledku toho uskutočnilo pred uplynutím dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, ktorú malo Maďarsko na napadnutie rozhodnutia 2021/3. Takáto prax porušuje právo členských štátov na účinnú súdnu ochranu. Zásada lojálnej spolupráce by sa preto mala vykladať z hľadiska práva na účinnú súdnu ochranu, ako je zaručené v článku 47 Charty základných práv. Niekoľko dní, ktoré uplynuli medzi prijatím tohto rozhodnutia a hlasovaním o zmenách, nepostačovalo na podanie žaloby, a ani na podanie návrhu na nariadenie predbežných opatrení a na to, aby o nich Súdny dvor rozhodol.

151

Po štvrté odporúčania WHO nemôžu podporovať prístup k prípravkom na báze kanabisu na liečebné účely, keďže ich jediným cieľom je uľahčiť výskum takého využitia.

b)

Posúdenie Súdnym dvorom

152

Ako Súdny dvor opakovane potvrdil, článok 4 ods. 3 ZEÚ ukladá členským štátom vo všetkých oblastiach, ktoré zodpovedajú cieľom Zmlúv, povinnosť uľahčiť Únii plnenie jej úloh a zdržať sa akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie týchto cieľov [rozsudok z 31. marca 1971, Komisia/Rada, 22/70 , EU:C:1971:32 , bod 21 ; stanovisko 2/91 (Dohovor MOP č. 170) z 19. marca 1993, EU:C:1993:106 , bod 10 , ako aj rozsudky z 5. novembra 2002, Komisia/Dánsko, C‑467/98 , EU:C:2002:625 , bod 110 , a z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením), C‑213/19 , EU:C:2022:167 , bod 527 ].

156

Okrem toho, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 156 svojich návrhov, pričom sa opierala o rozsudok zo 14. marca 1973, Westzucker ( 57/72 , EU:C:1973:30 , bod 17 ), nielen zo samotnej myšlienky Únie, ale aj z uplatnenia postupu väčšinového hlasovania v Rade vyplýva, že členské štáty uplatňujú svoje záujmy v rámci mechanizmov kolektívneho rozhodovania vytvorených Zmluvami na účely realizácie cieľov Únie.

157

Ďalej je potrebné pripomenúť, že rešpektovanie rozhodnutia prijatého Radou podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ členskými štátmi je osobitným výrazom požiadavky jednoty zastupovania Únie vyplývajúcej z povinnosti lojálnej spolupráce (pozri analogicky rozsudok z 27. marca 2019, Komisia/Nemecko, C‑620/16 , EU:C:2019:256 , bod 94 ).

158

To znamená, že Maďarsko jednak tým, že nehlasovalo v Komisii pre omamné látky v súlade s rozhodnutím 2021/3, a jednak tým, že verejne vyjadrilo svoj nesúhlas s odporúčaniami WHO, ktoré boli na programe rokovania, porušilo zásadu lojálnej spolupráce, stanovenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ. Takéto konanie poškodilo efektívnosť medzinárodnej činnosti Únie, ako aj dôveryhodnosť a povesť Únie na medzinárodnej scéne.

O trovách

162

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania a Maďarsko nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1.

Maďarsko tým, že nepostupovalo v súlade s pozíciou Európskej únie na opätovne zvolanom šesťdesiatom treťom zasadnutí Komisie pre omamné látky pri Hospodárskej a sociálnej rade Organizácie Spojených národov, týkajúcou sa zmeny zaradenia kanabisu a látok príbuzných kanabisu do zoznamov, si po prvé nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z rozhodnutia Rady (EÚ) 2021/3 z 23. novembra 2020 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať na opätovne zvolanom šesťdesiatom treťom zasadnutí Komisie pre omamné látky v súvislosti so zaradením kanabisu a látok príbuzných kanabisu do zoznamov v rámci Jednotného dohovoru o omamných látkach z roku 1961 v znení protokolu z roku 1972 a v rámci Dohovoru o psychotropných látkach z roku 1971, teda z rozhodnutia, ktoré ho zaväzuje na základe článku 218 ods. 9 ZFEÚ v spojení s článkom 288 štvrtým odsekom ZFEÚ, po druhé porušilo výlučnú vonkajšiu právomoc Európskej únie, stanovenú v článku 3 ods. 2 ZFEÚ, a po tretie porušilo zásadu lojálnej spolupráce, zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ.