C-273/23

62023CJ0273

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 19. septembra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Elektronické komunikačné siete a služby – Univerzálna služba a práva užívateľov – Smernica 97/33/ES – Článok 5 – Smernica 2002/22/ES – Článok 13 – Financovanie záväzkov univerzálnej služby – Pojem ‚nespravodlivé‘ alebo ‚neprimerané‘ zaťaženie – Definovanie subjektov zúčastnených na mechanizme financovania čistých nákladov týchto záväzkov – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje účasť operátorov mobilných telefónnych služieb na tomto mechanizme – Kritériá – Miera zastupiteľnosti medzi pevnými a mobilnými telefónnymi službami“

Vo veci C‑273/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) z 18. apríla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 26. apríla 2023, ktorý súvisí s konaním:

Fastweb SpA,

Wind Tre SpA,

a

Telecom Italia SpA

proti

Vodafone Italia SpA,

Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni,

Wind Tre SpA,

a

Telecom Italia SpA

proti

Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni,

a

Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni

proti

Telecom Italia SpA,

Tiscali Italia SpA,

BT Italia SpA,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Telecom Italia SpA, v zastúpení: F. S. Cantella, M. D’Ostuni, F. Lattanzi a M. Zotta, avvocati,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci B. G. Fiduccia a E. De Bonis, avvocati dello Stato,

–

česká vláda, v zastúpení: J. Očková, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: E. Garello, O. Gariazzo a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia,

Tento návrh bol podaný v rámci štyroch sporov, a to po prvé medzi Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni (Úrad pre dohľad nad komunikáciami, Taliansko) (ďalej len „AGCOM“) a Ministero dello Sviluppo economico (Ministerstvo hospodárskeho rozvoja, Taliansko) na jednej strane a spoločnosťami Telecom Italia SpA a Vodafone Italia SpA na druhej strane, po druhé medzi spoločnosťou Telecom Italia na jednej strane a spoločnosťami Vodafone Italia a Fastweb SpA na druhej strane, po tretie medzi spoločnosťami Telecom Italia a AGCOM, a po štvrté medzi spoločnosťou AGCOM na jednej strane a spoločnosťami Telecom Italia, Tiscali Italia SpA, BT Italia SpA a Vodafone Italia na druhej strane, vo veci rozhodnutia, ktorým tento úrad opätovne preskúmal otázku nespravodlivej povahy čistých nákladov univerzálnej služby, ktorej poskytovanie bolo uložené spoločnosti Telecom Italia v období rokov 1999 až 2009.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 97/33

3

Odôvodnenia 2 a 8 smernice 97/33 zneli:

4

Článok 1 tej istej smernice stanovoval:

„Táto smernica stanovuje právny rámec na zabezpečenie prepojenia telekomunikačných sietí v Spoločenstve, a najmä interoperability služieb a poskytovania univerzálnej služby v prostredí otvorených a konkurenčných trhov.

Jej cieľom je harmonizovať podmienky zabezpečujúce otvorené a účinné prepojenie verejných telekomunikačných sietí a verejne dostupných telekomunikačných služieb, ako aj otvorený a účinný prístup k nim.“ [ neoficiálny preklad ]

5

Článok 2 ods. 1 písm. g) uvedenej smernice stanovoval:

„1. Ak členský štát v súlade s ustanoveniami tohto článku určí, že záväzky univerzálnej služby predstavujú pre subjekt nespravodlivé zaťaženie, zavedie mechanizmus rozdeľovania čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby s inými subjektmi, ktoré prevádzkujú verejné telekomunikačné siete a verejne dostupné hlasové telefónne služby. Členské štáty pri určovaní príspevkov, ktoré sa majú zaplatiť, náležite zohľadnia zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality. Týmto spôsobom sa môžu financovať len verejné telekomunikačné siete a verejne dostupné telekomunikačné služby uvedené v prvej časti prílohy I.

2. Akékoľvek príspevky na náklady záväzkov univerzálnej služby môžu byť založené na mechanizme zavedenom osobitne na tento účel a spravovanom subjektom nezávislým od príjemcov a/alebo môžu mať formu dodatočného poplatku pridaného k poplatku za prepojenie.

3. S cieľom určiť prípadné zaťaženie spojené s poskytovaním univerzálnej služby, vypočítajú subjekty, ktoré majú záväzky univerzálnej služby, na žiadosť svojho národného regulačného orgánu, čisté náklady týchto záväzkov v súlade s prílohou III. Výpočet čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby overuje národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán nezávislý od telekomunikačného subjektu a schvaľuje ho národný regulačný orgán. Výsledky výpočtu nákladov a závery overenia sú verejne dostupné v súlade s článkom 14 ods. 2.

4. Ak to odôvodňuje výpočet čistých nákladov uvedený v odseku 3 a pri zohľadnení akejkoľvek trhovej výhody, ktorú získa subjekt poskytujúci univerzálnu službu, národné regulačné orgány rozhodnú, či zavedú mechanizmus rozdeľovania čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby.

Smernica 97/33 bola s účinnosťou od 25. júla 2003 zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33 ; Mim. vyd. 13/029, s. 349). Vzhľadom na čas, v ktorom nastali okolnosti sporu vo veci samej, je však smernica 97/33 uplatniteľná ratione temporis na časť týchto skutkových okolností.

Smernica 2002/22

10

Odôvodnenia 4, 18, 21 a 23 smernice 2002/22 stanovovali:

„(4)

Zabezpečenie univerzálnej služby (t. z. poskytovanie vymedzeného minimálneho súboru služieb koncovým užívateľom za prijateľné ceny) môže zahŕňať poskytovanie niektorej služby niektorým koncovým užívateľom za ceny, ktoré sa odchyľujú od cien vyplývajúcich z bežných trhových podmienok. Kompenzácia pre podniky, určené na poskytovanie takýchto služieb, však za týchto okolností nemusí vyústiť do deformácie hospodárskej súťaže za predpokladu, že určeným podnikom sa uhradia vyvolané špecifické čisté náklady a za predpokladu, že čisté nákladové zaťaženie sa uhrádza konkurenčne neutrálnym spôsobom;

keď povinnosť poskytnúť univerzálnu službu predstavuje neobjektívne zaťaženie podniku, je primerané povoliť členským štátom vytvoriť mechanizmus efektívnej úhrady čistých nákladov. Úhrada z verejných fondov predstavuje jednu z metód krytia čistých nákladov na povinnosť poskytovať univerzálnu službu. Je tiež vhodné, aby sa na úhrade čistých nákladov podieľali všetci užívatelia transparentným spôsobom prostredníctvom poplatkov pre podniky. Členské štáty by mali byť schopné financovať čisté náklady rôznych prvkov univerzálnej služby pomocou rôznych mechanizmov, a/alebo financovať čisté náklady niektorých alebo všetkých prvkov pomocou jedného mechanizmu alebo kombináciou mechanizmov. V prípade úhrady nákladov prostredníctvom poplatkov uložených podnikom by členské štáty mali zabezpečiť, aby bol spôsob alokácie založený na objektívnych a nediskriminačných kritériách a bol v súlade s princípom proporcionality. Tento princíp nebráni členským štátom, aby poskytli výnimky novým poskytovateľom, ktorí ešte nedosiahli významný podiel na trhu. Každý finančný mechanizmus by mal zabezpečiť, aby účastníci trhu prispievali len na financovanie univerzálnej služby a nie na ostatné činnosti, ktoré nie sú priamo spojené s povinnosťou poskytovať univerzálnu službu. Mechanizmus úhrady by mal v každom prípade rešpektovať princípy práva spoločenstva a najmä v prípade mechanizmov zdieľania, princípy nediskriminácie a proporcionality. Každý finančný mechanizmus by mal zabezpečiť, aby užívatelia v jednom členskom štáte neprispievali na náklady univerzálnej služby v inom členskom štáte napríklad vtedy, keď volajú z jedného členského štátu do druhého;

12

Článok 3 ods. 2 uvedenej smernice stanovoval:

„Členské štáty stanovia najefektívnejší a najprimeranejší prístup k zabezpečeniu implementácie univerzálnej služby, pričom budú rešpektovať princípy objektivity, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality. Budú sa snažiť o minimalizáciu skresľovania trhu [o čo možno najmenšie deformovanie trhu – neoficiálny preklad ], a to najmä u poskytovania služieb za ceny alebo iné podmienky, ktoré sa odchyľujú od bežných obchodných podmienok, pričom budú rešpektovať verejný záujem.“

13

Článok 8 ods. 1 tej istej smernice stanovoval:

„Členské štáty môžu určiť jeden alebo viac podnikov, ktoré budú zodpovedné za poskytovanie univerzálnej služby…“

„1. Ak na základe kalkulácie čistých nákladov uvedených v článku 12 národný regulačný orgán zistí, že podnik znáša neprimerané zaťaženie, členské štáty na žiadosť určeného podniku rozhodnú o:

a)

zavedení mechanizmu, ktorým sa podniku za transparentných podmienok uhradia stanovené čisté náklady z verejných fondov; a/alebo

b)

rozdelení čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby medzi poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb.

2. Ak sú čisté náklady rozdelené podľa odseku 1 písm. b), členské štáty vytvoria rozdeľovací mechanizmus spravovaný národným regulačným orgánom alebo orgánom nezávislým na užívateľoch, ktorý je pod dohľadom národného regulačného orgánu. Financovať sa môžu len čisté náklady stanovené v súlade s článkom 12, ktoré sa týkajú povinností uvedených v článkoch 3 až 10.

Talianske právo

18

Článok 3 decreto del presidente della Repubblica n. 318 – Regolamento per l’attuazione di direttive comunitarie nel settore delle telecomunicazioni (dekrét prezidenta republiky č. 318 o nariadení, ktorým sa vykonávajú smernice Spoločenstva v telekomunikačnom sektore) z 19. septembra 1997 (riadny dodatok GURI č. 221 z 22. septembra 1997) stanovoval:

„…

6. Ak podľa ustanovení tohto článku záväzkov univerzálnej služby predstavuje nespravodlivé zaťaženie pre subjekt alebo subjekty poverené poskytovaním univerzálnej služby, stanoví sa mechanizmus rozdeľovania čistých nákladov týchto záväzkov s inými subjektmi prevádzkujúcimi verejné telekomunikačné siete, poskytovateľmi verejne dostupných hlasových telefónnych služieb a subjektmi poskytujúcimi mobilné a osobné komunikačné služby. Tento mechanizmus sa neuplatňuje, ak:

a)

11. Na základe výpočtu čistých nákladov stanoveného v odseku 7 a správy stanovenej v odseku 10, [AGCOM], berúc do úvahy aj všetky prípadné trhové výhody, ktoré plynú subjektu zodpovednému za univerzálnu službu, určí, či je mechanizmus rozdeľovania čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby odôvodnený. V takom prípade sa zaťaženie rozdelí na základe kritérií objektivity, nediskriminácie a proporcionality…“

19

Článok 62 ods. 1 decreto legislativo n. 259 – Codice delle comunicazioni elettroniche (legislatívny dekrét č. 259 o kódexe elektronických komunikácií) z 1. augusta 2003 (riadny dodatok GURI č. 214 z 15. septembra 2003) stanovuje:

„Ak [AGCOM] usúdi, že poskytovanie univerzálnej služby podľa článkov 53 až 60 tohto kódexu môže predstavovať neprimerané zaťaženie podnikov určených na poskytovanie tejto služby, stanoví výpočet čistých nákladov jej poskytovania. Na tento účel môže [AGCOM]:

a)

vyčísliť čisté náklady na jednotlivé zložky záväzku univerzálnej služby, berúc do úvahy prípadné trhové výhody, ktoré vyplynú pre podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby, na základe podmienok uvedených v prílohe č. 11;

…“

21

Článok 3 prílohy č. 11 k uvedenému legislatívnemu dekrétu stanovuje:

„…

2. Stanovuje sa mechanizmus rozdeľovania nákladov založený na zásadách nediskriminácie, transparentnosti a proporcionality, ktoré znášajú podniky prevádzkujúce verejné telekomunikačné siete, subjekty poskytujúce verejne dostupné telefónne služby pomerne k používaniu verejných telekomunikačných sietí týmito subjektmi, alebo subjekty poskytujúce mobilné a osobné komunikačné služby na vnútroštátnej úrovni.

…

výška čistých nákladov, ktoré sa majú rozdeliť, neodôvodňuje administratívne náklady na správu metódy rozdeľovania a financovania nákladov poskytovania záväzkov univerzálnej služby.“

Spory vo veci samej a prejudiciálna otázka

22

V júli 2020 AGCOM, národný regulačný orgán (ďalej len „NRO“) v Taliansku, rozhodnutím 263/20/CIR začal verejné konzultačné konanie s cieľom opätovne preskúmať, či čisté náklady na poskytovanie univerzálnej služby, ktoré boli uložené spoločnosti Telecom Italia v období rokov 1999 až 2009, mali nespravodlivú povahu.

23

Rozhodnutím 18/21/CIR AGCOM ukončil toto konanie, pričom okrem iného dospel k záveru, že v období rokov 2002 až 2009 predstavovalo poskytovanie univerzálnej služby pre Telecom Italia nespravodlivé čisté náklady, v dôsledku čoho sa uplatnil mechanizmus rozdeľovania stanovený talianskou právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, a teda operátori, na ktorých sa vzťahuje táto právna úprava, vrátane mobilných telefónnych operátorov, boli povinní prispievať na financovanie týchto nákladov.

27

Pokiaľ ide o preskúmanie konkurenčného kontextu, AGCOM sa na základe dokumentu, ktorý 24. februára 2017 vypracoval Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) s názvom „Aktualizovaný prieskum BEREC o vykonávaní a uplatňovaní ustanovení o univerzálnej službe – súhrn výsledkov“, domnieval, že je potrebné posúdiť úroveň hospodárskej súťaže na trhu na základe ukazovateľov, ako sú podiely na trhu prístupu podľa objemu a príjmov, objem a trhové podiely telefónnej prevádzky, stupeň prepojenia služieb začatia a ukončenia volaní v pevných a mobilných telefónnych sieťach, distribúcia služieb v mobilnej telefónnej sieti, výhody, ktoré operátori získavajú zo záväzkov univerzálnej služby, a finančná situácia týchto operátorov.

28

Vodafone Italia, mobilný telefónny operátor, ktorý už napadol na Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko) rozhodnutie 263/20/CIR, ktorým AGCOM začal verejnú konzultáciu, podal na tomto súde žalobu proti rozhodnutiu 18/21/CIR prostredníctvom doplňujúcej žaloby. AGCOM, Telecom Italia, Fastweb a Wind Tre SpA sa tiež zúčastnili na uvedenom súdnom konaní, ktoré začala Vodafone Italia.

29

Telecom Italia tiež podala proti rozhodnutiu 18/21/CIR žalobu na Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio), v ktorej v podstate tvrdila, že AGCOM nesprávne rozhodol, že v rokoch 1999 a 2000 znášala čisté náklady univerzálnej služby výlučne Telecom Italia. Vodafone Italia sa zúčastnila na konaní pred týmto súdom v rámci konania začatého spoločnosťou Telecom Italia a podala vzájomnú žalobu. AGCOM, Telecom Italia, Fastweb a Wind Tre sa zúčastnili na tomto poslednom spomínanom konaní pred uvedeným súdom.

33

Rozsudkom č. 2218/2022 ten istý súd vyhlásil za neprípustnú žalobu podanú spoločnosťou Telecom Italia proti rozhodnutiu 18/21/CIR a vyhovel vzájomnej žalobe spoločnosti Vodafone Italia z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v rozsudku č. 1963/2022.

34

Telecom Italia a AGCOM sa odvolali proti rozsudku č. 1963/2022 na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), ktorá je vnútroštátnym súdnym orgánom podávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Vodafone Italia, Wind Tre a Fastweb vystupovali na tomto súde v rámci každého z týchto odvolaní. Okrem toho Vodafone Italia podala vzájomné odvolanie proti tým častiam tohto rozsudku, v ktorých Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio) zamietol časť jej žalobných dôvodov. Fastweb tiež podala proti uvedenému rozsudku vzájomné odvolanie na vnútroštátny súd.

35

Okrem toho sa Telecom Italia a AGCOM odvolali proti rozsudku č. 2218/2022. Wind Tre, Fastweb a Vodafone Italia vystupovali na Consiglio di Stato (Štátna rada) tiež v rámci každého z týchto odvolaní. Vodafone Italia navyše podala proti tomuto rozsudku vzájomné odvolanie.

38

AGCOM a Telecom Italia tvrdia, že ani právo Únie, ani talianske právo nepodmieňujú účasť operátorov mobilných telefónnych služieb na mechanizme financovania čistých nákladov univerzálnej služby uvedenou podmienkou. Títo operátori, rovnako ako operátori pevných telefónnych služieb, sú oprávnení poskytovať elektronické komunikačné služby, a preto sú povinní zúčastniť sa na tomto mechanizme. Oznámenie z 27. novembra 1996 len umožňuje členským štátom, aby sa rozhodli, či medzi subjekty zaťažené financovaním týchto nákladov zaradia aj operátorov mobilných telefónnych služieb. Talianska republika, podobne ako viaceré iné členské štáty, sa rozhodla zahrnúť ich medzi tieto subjekty. Okrem toho ostatné spoločnosti skupiny, do ktorej patrí Vodafone, sa podieľajú na financovaní uvedených nákladov v členských štátoch, v ktorých sú usadené.

39

Okrem toho AGCOM a Telecom Italia tvrdia, že preskúmanie šírenia mobilnej telefónnej služby a s tým súvisiacej vzájomnej závislosti je len jedným zo šiestich kritérií, ktoré AGCOM uplatňuje na preukázanie nespravodlivej povahy zaťaženia vyplývajúceho z poskytovania univerzálnej služby, a že v dôsledku toho, aj keby sa rozhodlo, že táto vzájomná závislosť nebola riadne preukázaná, opodstatnenosť preskúmania tejto nespravodlivej povahy AGCOM by sa mala posúdiť vzhľadom na ostatných päť kritérií uplatňovaných AGCOM. AGCOM a Telecom Italia požiadali Consiglio di Stato (Štátnu radu), aby v prípade, že sa mieni odchýliť od ich argumentácie, podala Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania.

40

Vnútroštátny súd poznamenáva, že v Taliansku poskytuje univerzálnu službu v sektore telefónnych služieb Telecom Italia, bývalý držiteľ sieťového monopolu. Ak poskytovanie tejto služby spôsobuje čisté náklady, t. j. ak náklady, ktoré vznikli poskytovateľovi uvedenej služby, sú vyššie ako zisky, ktoré mu z tohto poskytovania plynú, AGCOM musí určiť, či tieto náklady predstavujú pre tohto poskytovateľa nespravodlivé zaťaženie, a ak áno, rozdeliť uvedené náklady medzi operátorov v dotknutom sektore.

44

Z judikatúry Consiglio di Stato (Štátna rada) však okrem iného vyplýva, že otázka, či existuje vzťah zastupiteľnosti medzi pevnými a mobilnými telefónnymi službami, predstavuje nevyhnutné kritérium na určenie toho, či zaťaženie vyplývajúce z poskytovania univerzálnej služby, ktorú znáša určený poskytovateľ, je nespravodlivé.

45

AGCOM vo svojom rozhodnutí 18/21/CIR výslovne odkázal na túto judikatúru, pričom však uviedol, že už nepoužíva toto kritérium zastupiteľnosti, aby operátorom mobilných telefónnych služieb uložil povinnosť prispievať na financovanie čistých nákladov univerzálnej služby. Napriek tomu sa analýza konkurenčného tlaku mobilných telefónnych služieb na pevné telefónne služby, ktorú AGCOM vykonal v tomto rozhodnutí, do značnej miery zhoduje s analýzou zastupiteľnosti medzi týmito službami.

46

Právo Únie, ktoré bolo prebraté talianskou právnou úpravou dotknutou vo veci samej, neposkytuje odpoveď na otázku položenú v sporoch vo veci samej.

môže [NRO] ako základ pre vznik povinnosti financovania uloženej operátorom [mobilných telefónnych služieb] s cieľom kontrolovať nespravodlivú povahu zaťaženia, použiť okrem zameniteľnosti medzi službami pevnej a mobilnej siete, alebo ako alternatívu k nej, aj iné kritériá, a ak áno, aké?“

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

48

Vodafone Italia, Wind Tre a Fastweb tvrdia, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný.

49

51

Wind Tre tvrdí, že návrh na začatie prejudiciálneho konania treba vyhlásiť za neprípustný z dôvodu, že neobsahuje opis všetkých skutkových okolností sporov vo veciach samých, najmä sporov týkajúcich sa tejto povinnosti, ku ktorým došlo pred prijatím rozhodnutia 18/21/CIR, a že neobsahuje odôvodnenie, ktoré viedlo vnútroštátny súd k položeniu uvedenej otázky, keďže tento súd sa obmedzil na uvedenie tvrdení niektorých účastníkov konania, ktoré pred ním prebieha.

52

Podľa spoločnosti Fastweb je prejudiciálna otázka neprípustná z dôvodu, že odpoveď na ňu vyplýva z rozsudku Consiglio di Stato (Štátna rada) č. 3388/2015, ktorý bol vydaný v rámci žalôb o neplatnosť podaných proti rozhodnutiam AGCOM, ktoré predchádzali rozhodnutiu 18/21/CIR, ktorý nadobudol právoplatnosť. V tomto rozsudku Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla, že na účely rozdelenia zaťaženia vyplývajúceho z univerzálnej služby nie je nevyhnutné, aby mobilné a pevné telefónne služby boli zastupiteľné, a ponechal AGCOM možnosť určiť iné kritérium na účely tohto posúdenia. Právo Únie však neukladá vnútroštátnemu súdu povinnosť zrušiť rozhodnutie, akým je tento rozsudok, aby zohľadnil rozhodnutie Súdneho dvora prijaté po tomto prvom rozhodnutí.

53

55

Pokiaľ ide o rozsudky zo 6. októbra 2010Komisia/Belgicko ( C‑222/08 , EU:C:2010:583 ), a z 10. novembra 2022Eircom ( C‑494/21 , EU:C:2022:867 ), na ktoré sa odvoláva Vodafone Italia, treba pripomenúť, že aj za predpokladu, že by z týchto rozsudkov bolo možné vyvodiť výsledok sporov vo veciach samých, takáto okolnosť by neviedla k neprípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ale nanajvýš by mohla vnútroštátny súd zbaviť povinnosti predložiť vec Súdnemu dvoru, ktorá mu vyplýva z článku 267 tretieho odseku ZFEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2023, Confédération paysanne a i. (Náhodná mutagenéza in vitro), C‑688/21 , EU:C:2023:75 , bod 35 ].

56

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Vodafone Italia týkajúce sa neprípustnosti založené na oznámení z 27. novembra 1996, treba uviesť, že sa týka podstaty položenej prejudiciálnej otázky, a nie jej prípustnosti, takže by sa malo posudzovať v rámci skúmania podstaty tejto otázky (pozri analogicky rozsudok z 18. januára 2024, Lietuvos notarų rūmai a i., C‑128/21 , EU:C:2024:49 , bod 43 , ako aj citovanú judikatúru).

57

Pokiaľ ide o tvrdenia spoločnosti Wind Tre týkajúce sa neprípustnosti, treba poznamenať, že vnútroštátny súd uviedol, hoci stručne, dôvody, ktoré ho viedli k predloženiu prejudiciálnej otázky. Okrem toho návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahuje zhrnutie skutkových okolností sporov vo veciach samých, vrátane hlavných aspektov sporov týkajúcich sa rozhodnutí AGCOM, ktoré predchádzali prijatiu rozhodnutia 18/21/CIR. Podrobnejší opis týchto sporov nie je nevyhnutný na účely pochopenia predmetu týchto sporov.

60

Svojou otázkou písm. b), ktorú je vhodné preskúmať ako prvú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 5 smernice 97/33 a článok 13 smernice 2002/22 majú vykladať v tom zmysle, že NRO môže na účely posúdenia, či je zaťaženie vyplývajúce z poskytovania univerzálnej služby nespravodlivé alebo neprimerané, zohľadniť mieru zastupiteľnosti medzi pevnými a mobilnými telefónnymi službami. Tento súd sa tiež pýta, aké ďalšie kritériá môže NRO na tieto účely prípadne uplatňovať kumulatívne alebo alternatívne.

61

Treba uviesť, že v súlade s článkom 5 ods. 1 a 3 smernice 97/33, ak členský štát na základe výpočtu čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby zistí, že tieto záväzky predstavujú pre subjekt nespravodlivé zaťaženie, zavedie mechanizmus rozdeľovania týchto nákladov s ostatnými subjektmi prevádzkujúcimi verejné telekomunikačné siete a verejne dostupné hlasové telefónne služby. Podľa tohto článku 5 ods. 4, ak je to odôvodnené na základe tohto výpočtu a pri zohľadnení prípadného trhového prínosu, ktorý vzniká subjektu, ktorý ponúka univerzálnu službu, NRO má určiť, či je takýto mechanizmus odôvodnený.

62

65

Podobne Súdny dvor už v podstate rozhodol, že prostredníctvom mechanizmu stanoveného v článku 13 ods. 1 písm. b) smernice 2002/22 možno financovať len komunikačné služby, ktoré si vyžadujú prístup a pripojenie na pevnom mieste k verejnej komunikačnej sieti, t. j. s výnimkou mobilných komunikačných služieb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2015, Base Company a Mobistar, C‑1/14 , EU:C:2015:378 , body 37 a 43 ).

66

Keďže systém rozdelenia čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby stanovený v smernici 97/33 sa po prijatí smernice 2002/22 podstatne nezmenil, príslušné ustanovenia týchto smerníc sa musia vykladať rovnako.

67

V tejto súvislosti zo žiadneho ustanovenia smernice 97/33 a smernice 2002/22 nevyplýva, že by samotný normotvorca Únie mal v úmysle stanoviť podmienky, za ktorých sa NRO môžu domnievať, že poskytovanie univerzálnej služby môže predstavovať nespravodlivú alebo neprimeranú záťaž. Z článku 5 ods. 1, 3 a 4 smernice 97/33, ako aj z článku 13 ods. 1 smernice 2002/22 naopak vyplýva, že len na základe výpočtu čistých nákladov na poskytovanie univerzálnej služby môžu NRO konštatovať, že podnik určený ako poskytovateľ univerzálnej služby je skutočne vystavený nespravodlivému alebo neprimeranému zaťaženiu, a že členské štáty musia následne rozhodnúť o prijatí spôsobov na kompenzáciu týchto nákladov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2022, Eircom, C‑494/21 , EU:C:2022:867 , bod 38 ).

Hoci pojmy „nespravodlivé zaťaženie“ a „neprimerané zaťaženie“ nie sú v týchto smerniciach definované, z odôvodnenia 8 smernice 97/33 a odôvodnenia 21 smernice 2002/22 vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle prepojiť mechanizmy náhrady čistých nákladov, ktoré môžu podniku vzniknúť v dôsledku poskytovania univerzálnej služby, s existenciou nadmerného zaťaženia tohto podniku. V tomto kontexte, keď dospel k záveru, že čisté náklady univerzálnej služby nepredstavujú nevyhnutne nadmerné zaťaženie pre všetky dotknuté podniky, chcel vylúčiť možnosť, aby akékoľvek čisté náklady univerzálnej služby automaticky viedli ku vzniku práva na náhradu. Súdny dvor na základe uvedeného dospel k záveru, že je nespravodlivým alebo neprimeraným zaťažením, ktorého existenciu musí NRO konštatovať pred poskytnutím akejkoľvek náhrady, zaťaženie, ktoré je pre každý z dotknutých podnikov nadmerné, pokiaľ ide o jeho schopnosť znášať ho s ohľadom na súhrn vlastností podniku, najmä na úroveň jeho vybavenia, jeho ekonomickú a finančnú situáciu, ako aj jeho podiel na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2022, Eircom, C‑494/21 , EU:C:2022:867 , bod 39 ).

70

Je síce úlohou NRO, aby všeobecne a neosobne stanovil kritériá umožňujúce určiť hranicu, pri ktorej prekročení možno s ohľadom na vlastnosti podniku uvedené v predchádzajúcom bode považovať zaťaženie za nadmerné, keďže smernice 97/33 a 2002/22 v tomto ohľade neobsahujú nijaké spresnenie, uvedený orgán však môže na účely uplatnenia článku 5 ods. 1 a 4 smernice 97/33 a článku 13 smernice 2022/22 konštatovať, že zaťaženie spojené s poskytovaním univerzálnej služby je nespravodlivé alebo neprimerané, len pod podmienkou, že vykoná konkrétne preskúmanie situácie každého dotknutého podniku z hľadiska týchto kritérií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2022, Eircom, C‑494/21 , EU:C:2022:867 , bod 40 ).

74

Platí to predovšetkým v prípade skutočností, ktoré sa týkajú ekonomickej a finančnej situácie poskytovateľa univerzálnej služby. Len samotné konštatovanie, že takýto poskytovateľ zostáva ziskovým napriek zaťaženiu, ktoré znáša z dôvodu čistých nákladov jeho záväzkov univerzálnej služby, totiž neumožňuje vyvodiť závery o dôsledkoch týchto čistých nákladov na schopnosť tohto poskytovateľa konkurovať iným operátorom prítomným na rozvíjajúcom sa trhu. Nemožno vylúčiť, že toto zaťaženie sťažuje alebo komplikuje financovanie investícií do nových technológií alebo súvisiacich trhov, t. j. investícií, ktoré by mohli prípadne uskutočniť jeho konkurenti a ktoré sú z tohto dôvodu spôsobilé poskytnúť týmto konkurentom významné konkurenčné výhody (rozsudok z 10. novembra 2022, Eircom, C‑494/21 , EU:C:2022:867 , bod 49 ).

75

Práve s prihliadnutím na situáciu poskytovateľa univerzálnej služby v porovnaní so situáciou jeho konkurentov tak má NRO možnosť posúdiť, či čisté náklady záväzkov univerzálnej služby, ktoré má povinnosť plniť, predstavujú pre tohto poskytovateľa, z dôvodu výslednej deformácie hospodárskej súťaže na dotknutom trhu v neprospech tohto poskytovateľa, nespravodlivé zaťaženie v zmysle článkov 12 a 13 smernice 2002/22 (rozsudok z 10. novembra 2022, Eircom, C‑494/21 , EU:C:2022:867 , bod 50 ).

76

Keďže by pritom zhoršenie konkurenčného postavenia poskytovateľa univerzálnej služby z dôvodu nespravodlivého zaťaženia, ktoré tento poskytovateľ znáša z dôvodu svojich záväzkov univerzálnej služby, narušilo účinnú hospodársku súťaž na dotknutom trhu, takáto okolnosť by mohla ohroziť podmienky poskytovania univerzálnej služby a v konečnom dôsledku aj dosiahnutie cieľa zaručiť v celej Európskej únii prístupnosť kvalitných verejne dostupných služieb prostredníctvom účinnej hospodárskej súťaže a možnosti výberu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 tejto smernice (rozsudok z 10. novembra 2022, Eircom, C‑494/21 , EU:C:2022:867 , EU:C:2022:867 , bod 51 ).

80

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že AGCOM v rozhodnutí 18/21/CIR zohľadnil jednak najmä úvahy uvedené v bodoch 74 až 78 tohto rozsudku, keďže usúdil, že hoci pevné a mobilné telefónne služby nie sú dokonale zastupiteľné, a teda netvoria jednotný trh, mobilné telefónne služby napriek tomu vyvíjajú rastúci konkurenčný tlak na pevné telefónne služby, v podobe straty objemu a príjmov operátorov pevných telefónnych služieb, najmä keď sa zákazníci rozhodnú používať iba mobilný telefón alebo používať mobilný telefón a ponechať si službu pevnej siete, ale používať mobilnú telefónnu službu aj z domu, a jednak skúmal ďalšie prvky konkurenčného kontextu.

81

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na otázku písm. b) odpovedať tak, že článok 5 smernice 97/33 a článok 13 smernice 2002/22 sa majú vykladať v tom zmysle, že:

–

prináleží členským štátom, aby pri dodržiavaní zásad objektivity, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality, ako aj potreby čo možno najmenšej deformácie trhu a zároveň pri ochrane verejného záujmu stanovili kritériá, ktoré NRO umožnia posúdiť, na základe konkrétneho preskúmania situácie každého dotknutého podniku, či zaťaženie vyplývajúce z čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby možno považovať za nadmerné, a teda za nespravodlivé alebo neprimerané pre operátora zaťaženého týmito záväzkami,

Svojou otázkou písm. a) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 5 smernice 97/33 a článok 13 smernice 2002/22 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nepodmieňuje účasť operátorov mobilných telekomunikačných služieb na mechanizme rozdeľovania čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby medzi poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb existenciou určitej miery zastupiteľnosti medzi pevnými a mobilnými telefónnymi službami.

83

V tejto súvislosti treba vzhľadom na znenie predmetných ustanovení uviesť, že z článku 5 ods. 1 smernice 97/33 vyplýva, že ak členské štáty zavedú mechanizmus rozdeľovania čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby „s inými subjektmi, ktoré prevádzkujú verejné telekomunikačné siete a verejne dostupné hlasové telefónne služby“, musia náležite zohľadniť zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality.

84

Podobne článok 13 ods. 1 smernice 2002/22 stanovuje, že ak na základe výpočtu čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby NRO zistia, že podnik znáša neprimerané zaťaženie, členské štáty na žiadosť určeného podniku rozhodnú o zavedení mechanizmu na kompenzáciu vypočítaných čistých nákladov tohto podniku, za transparentných podmienok a z verejných fondov a/alebo o rozdelení týchto čistých nákladov medzi „poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb“.

85

88

Na druhej strane odôvodnenie 21 tejto smernice stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby metóda rozdeľovania čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby bola založená na objektívnych a nediskriminačných kritériách a bola v súlade so zásadou proporcionality, pričom táto zásada im nesmie brániť vo vyňatí nových účastníkov, ktorých podiel na trhu ešte nie je významný.

89

Zo znenia a kontextu predmetných ustanovení teda jasne vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle umožniť členským štátom vymedziť okruh účastníkov na mechanizme rozdeľovania čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby za predpokladu splnenia určitých požiadaviek, ktoré sú v týchto ustanoveniach výslovne uvedené.

90

V tejto súvislosti síce nemožno vylúčiť, že kritériá rozdeľovania, ktoré zohľadňujú intenzitu konkurenčného tlaku vyvíjaného mobilnými telekomunikačnými službami na pevné telekomunikačné služby z dôvodu väčšej alebo menšej miery zastupiteľnosti medzi týmito službami, podiel využívania verejných telekomunikačných sietí poskytovateľmi mobilných telekomunikačných služieb alebo výhody, ktoré títo poskytovatelia získavajú z poskytovania univerzálnej služby, sú v súlade so zásadami uvedenými v bodoch 83, 84, 87 a 88 tohto rozsudku, najmä so zásadami proporcionality a nediskriminácie, nemožno z ustanovení smerníc 97/33 a 2002/22 vyvodiť, že podmieňujú účasť poskytovateľov mobilných telefónnych služieb na mechanizme rozdeľovania čistých nákladov univerzálnej služby existenciou určitej miery zastupiteľnosti medzi týmito poslednými uvedenými službami a pevnými telefónnymi službami.

94

Z uvedeného vyplýva, že Komisia plánovala zohľadniť túto mieru zastupiteľnosti nanajvýš ako jeden z ďalších faktorov pri posudzovaní súladu so zásadou proporcionality.

95

Pokiaľ ide po druhé o odôvodnenie 27 smernice 2008/6, stačí uviesť, že smernice 97/33 a 2002/22 neobsahujú žiadne odôvodnenie alebo ustanovenie, ktorého znenie by bolo analogické zneniu tohto odôvodnenia 27.

96

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na otázku písm. a) odpovedať tak, že článok 5 smernice 97/33 a článok 13 smernice 2002/22 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nepodmieňuje účasť operátorov mobilných telekomunikačných služieb na mechanizme rozdeľovania čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby medzi poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb existenciou určitej miery zastupiteľnosti medzi pevnými a mobilnými telefónnymi službami, za predpokladu, že takáto právna úprava je v súlade najmä so zásady transparentnosti, nediskriminácie, proporcionality, objektivity a zníženia dopadu finančného zaťaženia na koncových užívateľov.

–

prináleží členským štátom, aby pri dodržiavaní zásad objektivity, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality, ako aj potreby čo možno najmenšej deformácie trhu a zároveň pri ochrane verejného záujmu, stanovili kritériá, ktoré národným regulačným orgánom umožnia posúdiť, na základe konkrétneho preskúmania situácie každého dotknutého podniku, či zaťaženie vyplývajúce z čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby možno považovať za nadmerné, a teda za nespravodlivé alebo neprimerané pre operátora zaťaženého týmito záväzkami,

–

v rámci tohto posúdenia musí príslušný národný regulačný orgán preskúmať všetky osobitosti daného operátora a zohľadniť jeho situáciu vo vzťahu k situácii jeho konkurentov na dotknutom trhu,

–

miera zastupiteľnosti medzi pevnými a mobilnými telefónnymi službami môže predstavovať relevantný faktor na účely uvedeného posúdenia, rovnako ako všetky konkurenčné obmedzenia, ktorým poskytovateľ univerzálnej služby podlieha,