C-291/23
ECLI:EU:C:2024:938
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CJ0291
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CJ0291
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (piata komora)
zo 7. novembra 2024 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna právomoc v občianskych veciach – Nariadenie (EÚ) č. 650/2012 – Článok 10 ods. 1 – Subsidiárna právomoc v dedičských veciach – Obvyklý pobyt zosnulého v čase smrti v treťom štáte – Kritérium umiestnenia majetku, ktorý je predmetom dedičstva, v členskom štáte – Rozhodujúci okamih – Posúdenie v čase smrti“
Vo veci C‑291/23 [Hantoch] ( i ),
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) z 27. apríla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 8. mája 2023, ktorý súvisí s konaním:
LS
proti
PL,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predseda štvrtej komory I. Jarukaitis, vykonávajúci funkciu predsedu piatej komory, sudcovia D. Gratsias a E. Regan (spravodajca),
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
španielska vláda, v zastúpení: I. Herranz Elizalde, splnomocnený zástupca,
–
Európska komisia, v zastúpení: L. Hohenecker a W. Wils, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve ( Ú. v. EÚ L 201, 2012, s. 107 ).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi LS a PL vo veci dedičstva po osobe, ktorá zomrela v Egypte.
Právny rámec
3
Odôvodnenia 7, 23, 30 a 37 nariadenia č. 650/2012 znejú takto:
„(7)
Je potrebné uľahčiť riadne fungovanie vnútorného trhu odstránením prekážok voľného pohybu osôb, ktoré v súčasnosti narážajú na problémy pri uplatňovaní svojich práv v kontexte dedenia, ktoré má cezhraničné dôsledky. V európskom priestore spravodlivosti musia mať občania možnosť usporiadať svoje dedičstvo vopred. Musia byť efektívne zaručené práva dedičov a odkazovníkov, ďalších osôb s blízkym vzťahom k zosnulému, ako aj veriteľov poručiteľa.
…
(23)
Vzhľadom na narastajúcu mobilitu občanov a s cieľom zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti v Únii a existenciu kolízneho kritéria založeného na skutočnej väzbe medzi dedičskou vecou a členským štátom, v ktorom sa vykonáva právomoc, by sa v tomto nariadení malo ustanoviť, že všeobecným kolíznym kritériom na účely určenia právomoci, ako aj rozhodného práva by mal byť obvyklý pobyt zosnulého v čase smrti. Orgán konajúci v dedičskej veci by mal na účely určenia obvyklého pobytu celkovo posúdiť okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové prvky, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti. Takto určený obvyklý pobyt by mal so zreteľom na konkrétne ciele tohto nariadenia preukazovať úzku a stabilnú väzbu s dotknutým štátom.
…
(30)
S cieľom zabezpečiť, aby súdy všetkých členských štátov mohli z rovnakých dôvodov vykonávať právomoc v súvislosti s dedením po osobách, ktoré v čase smrti nemali obvyklý pobyt v členskom štáte, v tomto nariadení by sa mal uviesť v hierarchickom poradí taxatívny zoznam dôvodov, na základe ktorých sa môže vykonať takáto subsidiárna právomoc.
…
(37)
S cieľom umožniť občanom využívať výhody vnútorného trhu pri úplnej právnej istote by im toto nariadenie malo umožniť vopred poznať rozhodné právo pre ich dedičstvo. Mali by sa zaviesť harmonizované kolízne normy, aby sa zamedzilo protichodným výsledkom. Základné pravidlo by malo zabezpečiť, že sa dedenie bude predvídateľne spravovať právnym poriadkom, s ktorým má úzku väzbu. Z dôvodu právnej istoty a s cieľom predísť rozdeleniu dedičstva na niekoľko častí by sa malo uvedeným právnym poriadkom spravovať celé dedičstvo, t. j. všetok majetok tvoriaci dedičstvo bez ohľadu na povahu majetku a bez ohľadu na to, či sa majetok nachádza v inom členskom štáte alebo v treťom štáte.“
4
Kapitola II tohto nariadenia, nazvaná „Právomoc“, zahŕňa okrem iného články 4 a 10.
5
Článok 4 uvedeného nariadenia s názvom „Všeobecná právomoc“, stanovuje:
„Právomoc konať vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti.“
6
Článok 10 tohto nariadenia, nazvaný „Subsidiárna právomoc“, uvádza:
„1. Ak nemal zosnulý v čase smrti obvyklý pobyt v členskom štáte, majú napriek tomu právomoc konať vo veci celého dedičstva súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva, ak:
a)
mal zosnulý v čase smrti štátnu príslušnosť tohto členského štátu alebo v prípade, že to tak nie je,
b)
mal zosnulý svoj predchádzajúci obvyklý pobyt v uvedenom členskom štáte a v čase, keď súd začal konať, neuplynulo viac ako päť rokov od zmeny tohto miesta obvyklého pobytu.
2. Ak na základe odseku 1 nemá právomoc žiadny súd v členskom štáte, majú právomoc konať o majetku, ktorý je predmetom dedičstva, súdy členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
7
Zosnulý sa narodil v Egypte, veľa rokov žil a pracoval v Nemecku, kde si aj založil rodinu. V čase svojho úmrtia v Egypte, 18. marca 2017, mal dvojitú nemeckú a egyptskú štátnu príslušnosť.
8
Po ukončení pracovnej činnosti v Nemecku sa zosnulý zdržiaval hlavne v Egypte. Mal nemecké zdravotné poistenie a dôchodok, z ktorého prostredníctvom trvalého prevodného príkazu prevádzal sumy z bankového účtu v Nemecku, ktorý bol vedený len na tento účel, na svoj bankový účet v Egypte. Z dôvodu poberania dôchodku z nemeckého dôchodkového systému pre lekárov podliehal dani aj v Nemecku.
9
LS a PL sú potomkami zosnulého. PL je jediným závetným dedičom.
10
LS podala žalobu na Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), teda na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorou sa domáhala, aby PL poskytol určité informácie a zaplatil peňažnú sumu v súvislosti s povinným dedičským podielom. Domnieva sa, že tento súd má medzinárodnú právomoc rozhodnúť o jej návrhu. Tvrdí, že zosnulý mal v čase vzniku dedičstva v Nemecku majetok, ktorý je predmetom dedičstva, pričom tento majetok pozostával okrem aktív v nemeckej banke najmä z nárokov voči daňovému úradu a nárokov voči súkromnej zdravotnej poisťovni.
11
PL spochybňuje medzinárodnú právomoc vnútroštátneho súdu.
12
Podľa vnútroštátneho súdu mal zosnulý posledný obvyklý pobyt v zmysle článku 4 nariadenia č. 650/2012 v Egypte. Jeho súdna právomoc by však mohla byť založená subsidiárne podľa článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 650/2012 na existencii majetku, ktorý je predmetom dedičstva, v Nemecku. Uvedený súd však má pochybnosti o výklade tohto ustanovenia.
13
Poukazuje totiž na to, že nemecká právna veda sa rozchádza v otázke, z akého okamihu treba vychádzať pri posúdení podmienky týkajúcej sa existencie majetku, ktorý je predmetom dedičstva, v členskom štáte súdu, ktorý začal konať, v zmysle článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 650/2012. Pre niektorých je rozhodujúci okamih smrti, zatiaľ čo iní sa domnievajú, že je to okamih podania návrhu na súd.
14
Podľa tohto súdu má odpoveď na túto otázku rozhodujúci význam, keďže v prejednávanej veci mal účet zosnulého vedený v nemeckej banke v deň jeho úmrtia kladný zostatok a bol to majetok, ktorý je predmetom dedičstva, nachádzajúci sa v Nemecku, avšak v deň podania žaloby vo veci samej bol tento účet už zrušený.
15
Za týchto podmienok Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa pri výklade článku 10 nariadenia [č. 650/2012] v súvislosti s otázkou, či sa majetok, ktorý je predmetom dedičstva, nachádzal v členskom štáte súdu, ktorý začal konať, vychádzať z okamihu vzniku dedičstva alebo okamihu podania žaloby?“
O prejudiciálnej otázke
16
Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či možno uplatniť subsidiárnu právomoc súdov členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva, konať vo veci celého dedičstva, treba preskúmať, či sa tento majetok stále nachádza v tomto členskom štáte v čase začatia konania na uvedených súdoch alebo v čase smrti.
17
V súlade s ustálenou judikatúrou treba na účely výkladu ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 1. augusta 2022, Sea Watch, C‑14/21 a C‑15/21 , EU:C:2022:604 , bod 115 , ako aj citovaná judikatúra).
18
Pokiaľ ide v prvom rade o znenie článku 10 ods. 1 nariadenia č. 650/2012, je potrebné uviesť, že toto ustanovenie zakotvuje pravidlo právomoci, podľa ktorého ak zosnulý nemal v čase smrti obvyklý pobyt v členskom štáte, právomoc konať vo veci celého dedičstva majú aj tak súdy toho členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva, ak mal zosnulý v čase smrti štátnu príslušnosť tohto členského štátu alebo, keď to tak nie je, ak mal v tomto členskom štáte predchádzajúci obvyklý pobyt.
19
Hoci je pravda, že článok 10 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 neposkytuje žiadne spresnenie, pokiaľ ide o okamih, ktorý treba zohľadniť na účely posúdenia, či sa majetok, ktorý je predmetom dedičstva, nachádza v členskom štáte, článok 10 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia výslovne stanovuje, že „čas smrti“ je relevantným dátumom tak na určenie členského štátu, v ktorom mala dotknutá osoba obvyklý pobyt, ako aj na posúdenie jej štátnej príslušnosti. Pokiaľ ide o článok 10 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, toto ustanovenie ukladá povinnosť zohľadniť „predchádzajúci“ obvyklý pobyt zosnulého, ak nemal v čase smrti štátnu príslušnosť dotknutého členského štátu.
20
Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 teda zakladá subsidiárnu právomoc členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva, na podmienkach splnených najneskôr v čase smrti.
21
V druhom rade pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí článok 10 ods. 1 nariadenia č. 650/2012, z článkov 4 a 10 tohto nariadenia, ako aj z jeho odôvodnení 23 a 30 vyplýva, že pri posudzovaní, či sú splnené kritériá na uplatnenie všeobecnej alebo subsidiárnej právomoci, toto nariadenie vo všeobecnosti zohľadňuje čas smrti.
22
Táto okolnosť tiež poukazuje na to, že pokiaľ nie je uvedené inak, práve tento okamih treba zohľadniť pri posúdení, či je splnené jedno z kritérií právomoci, teda v prejednávanej veci kritérium týkajúce sa existencie majetku, ktorý je predmetom dedičstva, v členskom štáte konajúceho súdu, stanovené v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 650/2012.
23
Navyše cieľom uvedených kritérií právomoci je určiť väzby medzi zosnulým a členským štátom, ktorý právomoc uplatňuje. Za týchto podmienok je logické zohľadniť situáciu majetku v čase smrti zosnulého, ktorý bol jeho vlastníkom.
24
V treťom rade tento výklad potvrdzujú ciele sledované uvedeným nariadením, ktoré, ako vyplýva z jeho odôvodnení 7 a 37, spočívajú najmä v zabezpečení, aby občania mohli byť schopní vopred usporiadať svoje dedičstvo pri úplnej právnej istote a predvídateľným spôsobom, ako aj v účinnom zaručení práv dedičov a odkazovníkov, iných osôb s blízkym vzťahom k zosnulému a veriteľov poručiteľa.
25
Dosiahnutie týchto cieľov by totiž bolo ohrozené, ak by súdna právomoc mohla závisieť od okolností, ktoré nastali po smrti, ako je likvidácia alebo prevod majetku, ktorý je predmetom dedičstva, do iného členského štátu po smrti.
26
Z toho vyplýva, že na účely určenia či sa podľa článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 650/2012 môže uplatniť subsidiárna právomoc súdu, ktorý začal konanie, pokiaľ ide o existenciu majetku, ktorý je predmetom dedičstva, v členskom štáte tohto súdu, netreba vychádzať z okamihu začatia konania na uvedenom súde, ale z času smrti.
27
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či sa môže uplatniť subsidiárna právomoc súdov členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva, konať vo veci celého dedičstva, treba preskúmať, či sa tento majetok nachádza v tomto členskom štáte v čase smrti, a nie v čase začatia konania na týchto súdoch.
O trovách
28
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
Článok 10 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve
sa má vykladať v tomto zmysle, že:
na účely určenia, či sa môže uplatniť subsidiárna právomoc súdov členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva, konať vo veci celého dedičstva, treba preskúmať, či sa tento majetok nachádza v tomto členskom štáte v čase smrti, a nie v čase začatia konania na týchto súdoch.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.
( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.