C-295/23

62023CJ0295

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 19. decembra 2024 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 49 ZFEÚ – Sloboda usadiť sa – Článok 63 ZFEÚ – Voľný pohyb kapitálu – Určenie príslušnej slobody pohybu – Služby na vnútornom trhu – Smernica 2006/123/ES – Článok 15 – Požiadavky týkajúce sa držby podielov v obchodnej spoločnosti – Obchodný podiel čisto finančného investora v advokátskej spoločnosti – Vyčiarknutie tejto spoločnosti zo zoznamu advokátov z dôvodu tohto podielu – Obmedzenie slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu – Odôvodnenia založené na ochrane nezávislosti advokátov a príjemcov právnych služieb – Nevyhnutnosť – Proporcionalita“

Vo veci C‑295/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bayerischer Anwaltsgerichtshof (Advokátsky súd Bavorska, Nemecko) z 20. apríla 2023 a doručený Súdnemu dvoru 9. mája 2023, ktorý súvisí s konaním:

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, predsedovia komôr F. Biltgen, K. Jürimäe, C. Lycourgos, I. Jarukaitis, M. L. Arastey Sahún, S. Rodin, D. Gratsias a M. Gavalec (spravodajca), sudcovia E. Regan, I. Ziemele, Z. Csehi a O. Spineanu‑Matei,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: N. Mundhenke, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. apríla 2024,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

španielska vláda, v zastúpení: Á. Ballesteros Panizo, M. Morales Puerta a A. Pérez‑Zurita Gutiérrez, splnomocnené zástupkyne,

–

francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard, B. Fodda a T. Lechevallier, splnomocnení zástupcovia,

–

chorvátska vláda, v zastúpení: G. Vidović Mesarek, splnomocnená zástupkyňa,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 4. júla 2024,

vyhlásil tento rozsudok

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 49 a článku 63 ods. 1 ZFEÚ, ako aj článku 15 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu ( Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36 ).

2

Tieto prekážky nemožno odstrániť len spoliehaním sa na priamu uplatniteľnosť článkov [49 a 56 ZFEÚ,] keďže na jednej strane riešenie jednotlivých prípadov prostredníctvom konaní o porušení a nesplnení povinností voči dotknutému členskému štátu by bolo pre vnútroštátne orgány aj inštitúcie Spoločenstva, najmä po rozšírení, veľmi zložité a na druhej strane si zrušenie mnohých prekážok vyžaduje predchádzajúcu koordináciu vnútroštátnych právnych systémov vrátane vytvorenia administratívnej spolupráce. Legislatívny nástroj Spoločenstva umožňuje vytvoriť skutočný vnútorný trh so službami, ako to uznali Európsky parlament a Rada.

…

(33)

Služby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, zahŕňajú široké spektrum činností podliehajúcich neustálej zmene… Služby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, tiež zahŕňajú služby poskytované podnikateľom aj spotrebiteľom, ako napríklad právne alebo daňové poradenstvo…

…

(39)

(56)

Podľa judikatúry Súdneho dvora predstavuje verejné zdravie, ochrana spotrebiteľa, zdravie zvierat a ochrana mestského životného prostredia závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu [naliehavé dôvody všeobecného záujmu – neoficiálny preklad ]. Takéto závažné [naliehavé – neoficiálny preklad ] dôvody môžu odôvodniť uplatnenie systémov udeľovania povolení a iných obmedzení. Avšak žiadny takýto systém udeľovania povolení alebo obmedzenie by nemali byť diskriminačné z dôvodu štátnej príslušnosti. Navyše by sa vždy mali dodržať zásady nevyhnutnosti a proporcionality.

…

(73)

K požiadavk[á]m, ktoré sa majú preskúmať, patria vnútroštátne predpisy, ktoré z iného dôvodu ako odbornej kvalifikácie, vyhradzujú prístup k určitým činnostiam pre konkrétnych poskytovateľov. Tieto požiadavky zahŕňajú aj povinnosti poskytovateľa mať určitú právnu formu, a to najmä, aby bol právnickou osobou, spoločnosťou s individuálnym vlastníctvom, neziskovou organizáciou alebo spoločnosťou vo výlučnom vlastníctve fyzických osôb, a požiadavky, ktoré sa týkajú vlastnenia podielov v spoločnosti, najmä povinností mať pri určitých činnostiach v oblasti služieb minimálnu výšku základného imania alebo mať osobitnú odbornú kvalifikáciu potrebnú na držanie podielu na základnom imaní určitých spoločností alebo riadenie určitých spoločností. …

…

5

Článok 2 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na služby poskytované poskytovateľmi, ktorí sú usadení v členskom štáte.“

6

Článok 4 tej istej smernice znie takto:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

‚usadenie sa‘ je faktický výkon hospodárskej činnosti, ako je uvedené v článku [49 ZFEÚ], poskytovateľom na neurčitý čas a prostredníctvom stabilnej infraštruktúry, odkiaľ sa skutočne vykonáva podnikateľská činnosť poskytovania služieb;

6.

‚systém udeľovania povolení‘ je každý postup, v rámci ktorého sa od poskytovateľa alebo príjemcu vyžaduje, aby podnikol kroky smerom k získaniu úradného rozhodnutia alebo konkludentného rozhodnutia o prístupe k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávaní od príslušného orgánu;

7.

‚požiadavka‘ je akákoľvek povinnosť, zákaz, podmienka alebo obmedzenie ustanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach členských štátov alebo v dôsledku judikatúry, administratívnej praxe, pravidiel profesijných orgánov alebo kolektívnych pravidiel profesijných združení či iných profesijných organizácií, ktoré boli prijaté v rámci výkonu ich právnej autonómie; pravidlá stanovené v kolektívnych zmluvách dohodnuté sociálnymi partnermi sa v zmysle tejto smernice nepovažujú za požiadavky;

8.

…“

7

Článok 9 ods. 1 smernice 2006/123 stanovuje:

„Členské štáty nepodmieňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie systémom ude[ľ]ovania povolení, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky:

a)

systém udeľovania povolení nediskriminuje daného poskytovateľa;

„Tento článok sa nedotýka schopnosti členských štátov zrušiť povolenie, keď už nie sú splnené podmienky pre jeho udelenie.“

9

Článok 15 uvedenej smernice s názvom „Požiadavky podliehajúce hodnoteniu“ stanovuje:

„1. Členské štáty skúmajú, či sa podľa ich právnych systémov uplatňujú niektoré z požiadaviek uvedených v odseku 2, a zabezpečujú, aby všetky takéto požiadavky boli zlučiteľné s podmienkami ustanovenými v odseku 3. Členské štáty prispôsobia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia tak, aby boli zlučiteľné s týmito podmienkami.

2. Členské štáty skúmajú, či ich právne systémy podmieňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie splnením niektorej z týchto nediskriminačných požiadaviek:

…

b)

nevyhnutnosť: požiadavky musia byť opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu;

c)

proporcionalita: požiadavky musia slúžiť na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa; nesmú prekročiť rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa; a nesmie byť možné nahradiť tieto požiadavky inými, menej obmedzujúcimi opatreniami, ktorými sa dosiahnu rovnaké výsledky.

…

5. V správe o vzájomnom hodnotení ustanovenej v článku 39 ods. 1 členské štáty uvedú:

Článok 25 tej istej smernice, nazvaný „Viacodborové činnosti“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby sa na poskytovateľov nevzťahovali požiadavky, ktoré ich zaväzujú vykonávať výhradne danú konkrétnu činnosť alebo ktoré obmedzujú vykonávanie rôznych činností spoločne alebo v partnerstve.

Takéto požiadavky sa však môžu vzťahovať na týchto poskytovateľov:

a)

regulované povolania, pokiaľ je to opodstatnené požiadavkou záruky súladu s pravidlami upravujúcimi profesijnú etiku a správanie, ktoré sa menia v závislosti od osobitnej povahy každého povolania a je to potrebné na zabezpečenie ich nezávislosti a nestrannosti;

…

boli pravidlá upravujúce profesijnú etiku a správanie pri rôznych činnostiach navzájom zlučiteľné, obzvlášť pokiaľ ide o otázky mlčanlivosti.“

Nemecké právo

Starý zákon o advokácii

11

Podľa § 7 Bundesrechtsanwaltsordnung (spolkový zákon o advokácii) v znení účinnom do 31. júla 2022, ktorý sa uplatňuje na skutkový stav vo veci samej (ďalej len „starý zákon o advokácii“) bol zápis do zoznamu advokátov odmietnutý v prípade pochybností o spôsobilosti žiadateľa nezávislým spôsobom vykonávať svoje povolanie.

12

s patentovými zástupcami, daňovými poradcami, daňovými zástupcami, audítormi alebo certifikovanými účtovníkmi z iných štátov, ktorí vykonávajú povolanie, ktoré je z hľadiska vzdelania a oprávnení rovnocenné povolaniam, ktorých sa týkajú Patentanwaltsordnung [zákon o patentových zástupcoch], Steuerberatungsgesetz [zákon o daňovom poradenstve] alebo Wirtschaftsprüferordnung [zákon o audítoroch], a ktorí môžu vykonávať svoje povolania spoločne s patentovými zástupcami, daňovými poradcami, daňovými zástupcami, audítormi alebo certifikovanými účtovníkmi v súlade s pôsobnosťou tohto zákona.“

13

Rozhodnutím z 12. januára 2016 Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd, Nemecko) rozhodol, že prvá veta § 59a ods. 1 uvedeného zákona je nezlučiteľná s článkom 12 ods. 1 Grundgesetz (Základný zákon) v rozsahu, v akom zakazuje advokátom spojiť sa na účely výkonu svojho povolania vo verejnej obchodnej spoločnosti s lekármi a farmaceutmi.

14

Ustanovenie § 59c starého zákona o advokácii povoľovalo výkon povolania advokáta advokátskymi spoločnostiam vo forme kapitálových spoločností.

15

4. Spoločníci môžu splnomocniť na výkon práv spoločníkov len takých spoločníkov, ktorí majú hlasovacie právo a sú príslušníkmi toho istého povolania alebo advokátmi.“

17

S cieľom zaručiť nezávislosť riadenia advokátskej spoločnosti § 59f starého zákona o advokácii stanovoval:

„1. Advokáti musia riadiť advokátsku spoločnosť zodpovedne. Väčšinu konateľov musia tvoriť advokáti.

2. Konateľom môže byť len osoba oprávnená vykonávať jedno z povolaní uvedených v prvej vete § 59e ods. 1.

3. Druhá veta odseku 1 a odsek 2 sa obdobne vzťahujú na prokuristov a obchodných zástupcov celého podniku.

Gesetz zur Neuregelung des Berufsrechts der anwaltlichen und steuerberatenden Berufsausübungsgesellschaften sowie zur Änderung weiterer Vorschriften im Bereich der rechtsberatenden Berufe (zákon o novej právnej úprave obchodných spoločností na účely výkonu slobodných povolaní advokáta a daňového poradcu a o zmene niektorých ustanovení v oblasti právnických povolaní) zo 7. júla 2021 (BGBl. 2021 I, s. 2363), s účinnosťou od 1. augusta 2022 zmenil spolkový zákon o advokácii.

20

Podľa § 59c tohto zmeneného zákona (ďalej len „nový zákon o advokácii“) s názvom „Spoločnosti na účely výkonu slobodného povolania s členmi iných povolaní“:

„1. Advokáti sú tiež oprávnení spojiť sa na účely spoločného výkonu povolania v spoločnosti na účely výkonu slobodného povolania podľa § 59b

(1)

s členmi advokátskej komory, členmi komory patentových zástupcov, daňovými poradcami, daňovými zástupcami, audítormi a certifikovanými účtovníkmi;

Spojenie v zmysle prvej vety bodu 4 môže byť vylúčené najmä vtedy, ak je u druhej osoby prítomný dôvod, ktorý by v prípade advokáta viedol k odmietnutiu zápisu do zoznamu advokátov podľa § 7.

2. Predmetom činnosti spoločnosti na účely výkonu slobodného povolania uvedenej v odseku 1 je právne poradenstvo a právne zastupovanie. Okrem toho je možné vykonávať iné povolanie, než je povolanie advokáta. Ustanovenia § 59d až 59q sa vzťahujú len na spoločnosti na účely výkonu slobodného povolania, ktorých účelom je výkon povolania advokáta.“

Trestný zákon

21

Podľa § 203 ods. 1 bodu 3 Strafgesetzbuch (Trestný zákon) je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojho povolania. V súlade s odsekom 3 tohto paragrafu však môže oznámiť profesijné tajomstvo osobám, s ktorými spolupracuje v rámci výkonu povolania alebo verejnej služby, pokiaľ je to nevyhnutné pre činnosť týchto osôb.

Zákon o spoločnostiach s ručením obmedzeným

Podľa § 57 uvedeného zákona:

„1. Konatelia sú povinní bezodkladne poskytnúť každému spoločníkovi, ktorý o to požiada, informácie o činnosti spoločnosti a umožniť mu nahliadnuť do účtovníctva a iných dokumentov.

2. Konatelia môžu odmietnuť tieto žiadosti o informácie a nahliadnutie, ak existujú obavy, že ich spoločník využije na účely nesúvisiace so spoločnosťou a spôsobí tak spoločnosti alebo prepojenému podniku nezanedbateľnú ujmu. Odmietnutie informácií alebo nahliadnutia si vyžaduje rozhodnutie spoločníkov.

3. V stanovách spoločnosti sa nemožno odchýliť od týchto ustanovení.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

25

Vzhľadom na to boli zmenené stanovy spoločnosti HR s cieľom umožniť prevod účastín na kapitálovú spoločnosť nezapísanú v zozname advokátov, pričom vedenie spoločnosti HR bolo vyhradené len pre advokátov zapísaných v zozname advokátov, aby sa zaručila nezávislosť. Takto zmenené príslušné ustanovenia týchto stanov obsahovali tieto ustanovenia:

„Článok 2 – Predmet činnosti spoločnosti

1. Predmetom činnosti spoločnosti je spracovanie právnych vecí tretích osôb vrátane právneho poradenstva tým, že preberá úlohy advokáta, ktoré vykonávajú iba advokáti zapísaní v zozname advokátov a pridelení na poskytovanie služieb spoločnosti, a to nezávisle a bez toho, aby podliehali pokynom, a na svoju vlastnú zodpovednosť, v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi výkon advokácie. Spoločnosť vytvorí na tento účel nevyhnutné podmienky, pokiaľ ide o personál, materiál a priestory, a vykonáva činnosti, ktoré sú s tým spojené; najmä uzavrie poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania stanovené právnymi predpismi upravujúcimi výkon advokácie.

2. Spoločnosť nesmie porušovať príslušné obmedzenia a zákazy [podľa zákona o advokácii], ani iné právne predpisy upravujúce výkon advokácie. Predovšetkým nesmie brániť slobodnému výkonu povolania advokátov, ktorí pre ňu pracujú. Spoločnosť je oprávnená robiť si reklamu iba v rámci obmedzení stanovených právnymi predpismi upravujúcimi výkon advokácie. Spoločnosť nie je oprávnená vykonávať obchodné a bankové činnosti, ani žiadnu inú činnosť priemyselnej povahy.

…

Článok 8 – Prevod obchodných podielov

4. Konatelia vykonávajú advokáciu nezávisle a na svoju vlastnú zodpovednosť. V tejto súvislosti sa zakazuje ovplyvňovanie výkonu činnosti konateľov zo strany spoločníkov, valného zhromaždenia alebo iných konateľov, napríklad prostredníctvom pokynov, zmluvných vzťahov alebo hrozby alebo spôsobenia ujmy (napríklad odvolanie… alebo opatrenia v zmysle § 46 bodu 6 zákona o spoločnostiach s ručením obmedzeným). Platí to najmä v súvislosti s konkrétnym prijatím, odmietnutím a vedením poverenia spoločnosti. Okrem toho spoločníci, valné zhromaždenie spoločníkov alebo iní konatelia nesmú brániť konateľom kedykoľvek vykonávať advokáciu v súlade s ich stavovskými povinnosťami (najmä na základe zákona o advokácii a etického kódexu advokátov). Odvolanie konateľa si vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie spoločníkov, s výnimkou prípadu odvolania zo závažného dôvodu. Aj keď spoločníci sami nie sú zapísaní do zoznamu advokátov, zaväzujú sa pri výkone svojich práv spoločníkov konať vždy tak, aby ich vlastné správanie, ako aj správanie spoločnosti, ktoré z toho vyplýva, bolo v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi výkon advokácie (najmä so zákonom o advokácii a etickým kódexom advokátov). Konatelia poskytujú spoločníkom poradenstvo v otázkach vyplývajúcich z právnej úpravy týkajúcej sa advokácie.

5. Za prokuristov a obchodných zástupcov možno vymenovať len advokátov. Odsek 4 sa obdobne uplatňuje na prokuristov a obchodných zástupcov; tým nie je dotknutá právomoc konateľov udeľovať pokyny vyplývajúca z pracovnoprávneho vzťahu alebo poverenia voči prokuristovi alebo obchodnému zástupcovi.

…

Článok 17 – Zmeny stanov; zrušenie; informačná povinnosť

1. Rozhodnutia týkajúce sa zmien týchto stanov a zrušenia spoločnosti sú platné len vtedy, ak sú prijaté 75 % väčšinou hlasov na valnom zhromaždení spoločníkov, ktoré bolo riadne zvolané a dosiahlo sa na ňom kvórum. Zmeny článku 9 ods. 4 a 5 a článku 13 týchto stanov si vyžadujú jednomyseľné rozhodnutie.

2. O každej zmene stanov, spoločníkov alebo osoby oprávnenej na zastupovanie, o každom rozhodnutí týkajúcom sa práva na individuálne zastupovanie konateľov, ako aj o založení alebo zrušení organizačných zložiek musí byť bezodkladne informovaná príslušná advokátska komora, spolu s potrebnými dokladmi.“

29

Zmena stanov HR a prevod účastín tejto spoločnosti boli zapísané do obchodného registra Amtsgericht Traunstein (Okresný súd Traunstein) 6. apríla 2021.

33

Rozhodnutím z 9. novembra 2021, ktoré bolo spoločnosti HR oznámené 11. novembra 2021, Mníchovská advokátska komora na základe ustanovení prvej vety § 59e ods. 1 v spojení s prvou vetou § 59h ods. 3 starého zákona o advokácii vyčiarkla túto spoločnosť zo zoznamu advokátov v podstate z dôvodu, že spoločníkmi v advokátskej spoločnosti môžu byť len advokáti a členovia povolaní uvedených v prvej vete § 59a ods. 1 a § 59a ods. 2 tohto zákona, ako aj lekári a lekárnici. Podľa Mníchovskej advokátskej komory ustanovenia starého zákona o advokácii, ktoré bola povinná uplatňovať bez akejkoľvek voľnej úvahy, nie sú v rozpore s článkami 49 a 63 ZFEÚ, ani článkom 15 smernice 2006/123, lebo článok 25 ods. 1 druhý pododsek písm. a) tejto smernice povoľuje takéto obmedzenia pre regulované povolania.

34

Dňa 26. novembra 2021 podala HR proti rozhodnutiu o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov, ktoré prijala Mníchovská advokátska komora, žalobu na Bayerischer Anwaltsgerichtshof (Advokátsky súd Bavorska, Nemecko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Na podporu svojej žaloby HR tvrdí, že prvá veta § 59e ods. 1 a prvá veta § 59h ods. 3 starého zákona o advokácii porušujú najmä právo na voľný pohyb kapitálu, zaručené článkom 63 ods. 1 ZFEÚ, ako aj práva, ktoré jej vyplývajú z článku 15 smernice 2006/123. Toto rozhodnutie podľa nej porušuje tiež slobodu usadiť sa spoločnosti SIVE, ako je zaručená v článkoch 49 a 54 ZFEÚ.

35

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že nadobúdanie obchodných podielov v právnickej osobe podľa súkromného práva je súčasťou voľného pohybu kapitálu zaručeného článkom 63 ZFEÚ. Naproti tomu sloboda usadiť sa a slobodné poskytovanie služieb by podľa neho mali prevážiť v prípade, keď nadobúdateľ prostredníctvom tejto transakcie zamýšľa uplatňovať vplyv na podnik, čo možno určiť najmä na základe veľkosti nadobudnutého obchodného podielu a štruktúry spoločenskej zmluvy.

39

Uvedený súd pochybuje, že tieto ustanovenia, ktoré podľa neho zasahujú do voľného pohybu kapitálu, možno odôvodniť na základe článku 65 ods. 2 ZFEÚ, ktorý povoľuje právne predpisy členských štátov zamerané na zachovanie verejného poriadku a verejnej bezpečnosti. Obmedzenia stanovené v § 59a, § 59e a § 59h starého zákona o advokácii totiž podľa neho nemusia byť nevyhnutné na zaručenie nezávislosti advokáta, pretože § 59f ods. 4 tohto zákona zakazuje spoločníkom ovplyvňovať činnosť právneho poradenstva advokáta, vrátane prijatia alebo odmietnutia zastupovania, a nezávislosť riadenia môže byť zaručená stanovami spoločnosti, ako je to v prípade stanov spoločnosti HR. Okrem toho advokátske komory môžu nielen podmieniť zápis advokátskej spoločnosti do zoznamu advokátov zahrnutím vhodných ustanovení do jej stanov, ale aj zrušiť tento zápis v prípade neskoršej zmeny uvedených stanov, ktorá by obmedzila alebo odnímala ochranu nezávislosti advokácie v súlade s § 59h starého zákona o advokácii.

40

Aj za predpokladu, že zákaz účasti tretích osôb, ktoré sa chcú len podieľať na zisku, by bol vhodným prostriedkom na zabránenie vplyvu čisto finančných investorov na prevádzkové činnosti advokátskej spoločnosti, vnútroštátny súd pochybuje o nevyhnutnosti tohto zákazu, pretože podľa jeho názoru vnútroštátna právna úprava a spoločenská zmluva umožňujú vyhnúť sa vplyvu spoločníkov na činnosť advokátskej spoločnosti. Je teda vecou čisto finančného investora, aby sa rozhodol, či chce nadobudnúť obchodný podiel v takejto spoločnosti, hoci v tomto prípade by mu bol odopretý vplyv na jej riadenie.

43

Napokon sa vnútroštátny súd domnieva, že hoci dôvera v profesijné tajomstvo advokáta musí byť chránená tým, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa bude vzťahovať na všetkých členov orgánov advokátskej spoločnosti, a nielen na advokáta, ktorý v rámci nej pôsobí, napriek tomu je možné pochybovať o tom, že by zákaz účasti tretích osôb bol opodstatnený tým, aby tieto osoby nezískali informácie alebo dokumenty podliehajúce tajomstvu. V tejto súvislosti článok 13 stanov spoločnosti HR podľa neho stanovuje veľmi prísne pravidlá v tom zmysle, že právo spoločníkov na informácie je tiež obmedzené a že profesijné tajomstvo advokáta sa vzťahuje aj na týchto spoločníkov. Pokiaľ ide o jednu zo základných profesijných povinností advokáta, ktorá je navyše trestnoprávne postihnuteľná, advokátska komora už mohla na základe § 59c a § 59e starého zákona o advokácii overiť stanovy advokátskej spoločnosti, aby preskúmala, či sú v nich dostatočne dodržané požiadavky v oblasti profesijného tajomstva advokáta. Okrem toho § 59d a § 59e nového zákona o advokácii teraz ukladajú advokátskej komore povinnosť pristúpiť k takémuto overeniu.

44

„1.

Predstavuje neprípustné obmedzenie práva na voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ods. 1 ZFEÚ, ak sa podľa právnych predpisov členského štátu musí advokátska spoločnosť povinne vyčiarknuť zo zoznamu advokátov,

a)

ak sa obchodný podiel v advokátskej spoločnosti prevedie na osobu, ktorá nespĺňa osobitné odborné požiadavky, ktoré sú podľa práva členského štátu spojené s nadobudnutím obchodného podielu v advokátskej spoločnosti? Môže v súlade s týmito požiadavkami obchodný podiel v advokátskej spoločnosti nadobudnúť len advokát alebo iný člen advokátskej komory, patentový zástupca, daňový poradca, daňový zástupca, audítor alebo certifikovaný účtovník, príslušník právnického povolania z iného štátu, ktorý je oprávnený poskytovať právne poradenstvo na vnútroštátnom území, alebo patentový zástupca, daňový poradca, daňový zástupca, audítor alebo certifikovaný účtovník z iného štátu, ktorý je oprávnený vykonávať túto činnosť na vnútroštátnom území, alebo lekár či farmaceut;

b)

ak spoločník spĺňa určité osobitné požiadavky uvedené v prvej otázke, ale nevykonáva svoje povolanie v advokátskej spoločnosti?

4.

V prípade, že Súdny dvor usúdi, že právo žalobkyne na voľný pohyb kapitálu… by nemalo byť dotknuté a že nedošlo k porušeniu smernice [2006/123][,] majú obmedzenia uvedené v prvej a druhej otázke vplyv na právo [spoločnosti SIVE] na slobodu usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej, tretej a štvrtej otázke

47

Vo formulácii prvej, tretej a štvrtej otázky, ktoré treba preskúmať spoločne, vnútroštátny súd odkazuje na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá ukladá vyčiarknuť zo zoznamu advokátov advokátsku spoločnosť, ak sa obchodný podiel v tejto spoločnosti prevedie na osobu, ktorej táto právna úprava neumožňuje stať sa spoločníkom v tomto druhu spoločnosti, ak spoločník nevykonáva v advokátskej spoločnosti svoje povolanie alebo ak spoločníci, ktorí sú advokátmi, už nemajú väčšinu obchodných podielov alebo hlasovacích práv. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že cieľom uvedenej právnej úpravy je v podstate zabrániť tomu, aby čisto finanční investori, ktorí nemajú v úmysle vykonávať v advokátskej spoločnosti svoje povolanie, mali vplyv na prevádzkové činnosti tejto spoločnosti.

51

V tejto súvislosti platí, že na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá sa použije len v prípade podielov umožňujúcich vykonávať nepochybný vplyv na rozhodnutia spoločnosti a určovať jej činnosti, sa vzťahuje pôsobnosť slobody usadiť sa. Naopak, vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá sa má uplatňovať na podiely nadobudnuté len so zámerom uskutočniť finančné investície bez úmyslu ovplyvňovať riadenie a kontrolu podniku, treba skúmať výlučne s ohľadom na voľný pohyb kapitálu (rozsudok z 24. februára 2022, Viva Telecom Bulgaria, C‑257/20 , EU:C:2022:125 , body 79 a 80 , ako aj citovaná judikatúra).

52

Z toho vyplýva, že na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá sa nemá vzťahovať iba na podiely umožňujúce vykonávať nepochybný vplyv na rozhodnutia spoločnosti a určovať jej činnosti, ale ktorá sa uplatňuje nezávisle od rozsahu účasti spoločníka v spoločnosti, sa môže vzťahovať tak pôsobnosť slobody usadiť sa, ako aj pôsobnosť voľného pohybu kapitálu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2007, Holböck, C‑157/05 , EU:C:2007:297 , body 23 a 24 , ako aj z 21. októbra 2010, Idryma Typou, C‑81/09 , EU:C:2010:622 , bod 49 ).

53

Súdny dvor pritom v zásade skúma dotknuté opatrenie z hľadiska iba jednej z týchto slobôd, ak sa ukáže, že za okolností, aké sú vo veci samej, má jedna z nich prednosť pred druhou a môže byť s ňou spojená (rozsudky z 3. októbra 2006, Fidium Finanz, C‑452/04 , EU:C:2006:631 , bod 34 , a zo 17. septembra 2009, Glaxo Wellcome, C‑182/08 , EU:C:2009:559 , bod 37 ).

57

Z toho vyplýva, že na vec samu sa vzťahuje tak sloboda usadiť sa, ako aj voľný pohyb kapitálu, pričom žiadnu z týchto slobôd nemožno považovať za sekundárnu vo vzťahu k tej druhej.

58

Pokiaľ ide v prvom rade o slobodu usadiť sa, ako vyplýva z odôvodnenia 6 smernice 2006/123, prekážky slobody usadiť sa nemožno odstrániť len priamym uplatnením článku 49 ZFEÚ najmä z dôvodu veľmi zložitého riešenia jednotlivých prípadov uvedených prekážok. Z toho vyplýva, že pokiaľ situácia patrí do pôsobnosti tejto smernice, nie je potrebné preskúmať ju aj so zreteľom na článok 49 ZFEÚ (rozsudok z 26. júna 2019, Komisia/Grécko, C‑729/17 , EU:C:2019:534 , body 53 a 54 ).

59

Na jednej strane, ako sa uvádza v odôvodnení 33 smernice 2006/123, služby právneho poradenstva, ktoré zahŕňajú právne služby poskytované advokátmi, patria do vecnej pôsobnosti tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2022, Minister Sprawiedliwości, C‑55/20 , EU:C:2022:6 , bod 88 ).

63

Pokiaľ ide v prejednávanej veci v prvom rade o prvú podmienku týkajúcu sa nediskriminačnej povahy požiadaviek, o ktoré ide vo veci samej, žiadna z nich nemá diskriminačný charakter, v dôsledku čoho spĺňajú túto podmienku.

64

Pokiaľ ide následne o druhú podmienku týkajúcu sa nevyhnutnosti týchto požiadaviek, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ich cieľom je zaručiť nezávislosť a integritu advokácie, ako aj dodržiavanie zásady transparentnosti a dodržiavanie povinnosti advokátov zachovávať mlčanlivosť.

65

Tieto ciele sa nepopierateľne viažu na ochranu príjemcov služieb, v danom prípade právnych služieb, a na riadny výkon spravodlivosti, ktoré predstavujú naliehavé dôvody všeobecného záujmu v zmysle článku 4 bodu 8 smernice 2006/123 v spojení s odôvodnením 40 tejto smernice Okrem toho, keďže tento článok 4 bod 8 iba kodifikuje judikatúru Súdneho dvora, treba uviesť, že Súdny dvor v rámci výkladu primárneho práva kvalifikoval ako naliehavé dôvody všeobecného záujmu tak ochranu osôb podliehajúcich súdnej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 1996, Reisebüro Broede, C‑3/95 , EU:C:1996:487 , bod 38 ; zo 17. marca 2011, Peñarroja Fa, C‑372/09 a C‑373/09 , EU:C:2011:156 , bod 55 , ako aj z 18. mája 2017, Lahorgue, C‑99/16 , EU:C:2017:391 , body 34 a 35 ), ako aj riadny výkon advokácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i., C‑309/99 , EU:C:2002:98 , bod 107 ).

69

Vôľa čisto finančného investora zhodnotiť svoju investíciu by totiž mohla mať vplyv na organizáciu a činnosť advokátskej spoločnosti. Ak by teda takýto investor mal považovať návratnosť svojej investície za nedostatočnú, mohol by sa pokúsiť žiadať o zníženie nákladov alebo o hľadanie určitého typu klientov, pod hrozbou prípadného zrušenia svojej investície, pričom takáto hrozba by postačovala na charakterizovanie schopnosti jeho vplyvu, hoci aj nepriameho.

70

Po prvé, zatiaľ čo cieľ sledovaný čisto finančným investorom sa obmedzuje na dosahovanie zisku, advokáti nevykonávajú svoju činnosť výlučne s cieľom hospodárskej povahy, ale sú povinní dodržiavať profesijné a etické pravidlá.

71

V tejto súvislosti je potrebné spresniť, že neexistencia konfliktu záujmov je nevyhnutná na výkon advokácie a znamená najmä, že advokát sa nachádza v situácii nezávislosti, vrátane finančnej, voči orgánom verejnej moci a iným subjektom, ktorými sa nikdy nemôže dať ovplyvniť (rozsudok z 2. decembra 2010, Jakubowska, C‑225/09 , EU:C:2010:729 , bod 61 ). Ak by totiž nebola zabezpečená takáto finančná nezávislosť, úvahy hospodárskej povahy zamerané na krátkodobý zisk čisto finančného investora by mohli prevážiť nad úvahami vedenými výlučne ochranou záujmov klientov advokátskej spoločnosti. Na druhej strane existencia prípadných väzieb medzi čisto finančným investorom a klientom môže tiež ovplyvniť vzťah medzi advokátom a týmto klientom takým spôsobom, že by nebolo možné vylúčiť rozpor s profesijnými alebo etickými pravidlami.

75

Pokiaľ ide v druhom rade o voľný pohyb kapitálu zaručený článkom 63 ZFEÚ, do pôsobnosti tohto článku patria priame investície vo forme účasti v spoločnosti prostredníctvom vlastníctva účastín, ktoré dáva možnosť účinne sa podieľať na jej riadení a kontrole, ako aj nadobúdanie cenných papierov výlučne so zámerom uskutočniť finančné investície bez vôle ovplyvňovať riadenie a kontrolu spoločnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2009, Glaxo Wellcome, C‑182/08 , EU:C:2009:559 , bod 40 , ako aj z 21. decembra 2016, AGET Iraklis, C‑201/15 , EU:C:2016:972 , bod 58 a citovanú judikatúru).

76

Opatrenia zakázané článkom 63 ods. 1 ZFEÚ ako obmedzenia pohybu kapitálu zahŕňajú najmä opatrenia, ktoré sú spôsobilé odradiť spoločnosti nerezidentov od investovania v členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth, C‑52/16 a C‑113/16 , EU:C:2018:157 , bod 65 ). Ako „obmedzenia“ v zmysle tohto článku 63 ods. 1 ZFEÚ sa teda musia kvalifikovať vnútroštátne opatrenia, ktoré sú spôsobilé zabrániť alebo obmedziť nadobúdanie účastín v podnikoch rezidentov, alebo ktoré sú spôsobilé odradiť investorov z iných členských štátov od investovania do ich kapitálu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 2010, Idryma Typou, C‑81/09 , EU:C:2010:622 , bod 55 ).

77

V prejednávanej veci je dôsledkom vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej brániť iným osobám než advokátom a členom povolaní uvedených v § 59a starého zákona o advokácii nadobúdať obchodné podiely v advokátskej spoločnosti, takže zbavuje investorov z iných členských štátov, ktorí nie sú ani advokátmi, ani členmi takejto profesie, možnosti nadobúdať podiely v takomto type spoločností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2009, Komisia/Taliansko, C‑531/06 , EU:C:2009:315 , bod 47 ). Tomu zodpovedajúcim spôsobom táto vnútroštátna právna úprava zbavuje advokátske spoločnosti prístupu ku kapitálu, ktorý by im mohol pomôcť pri založení alebo rozvoji. V dôsledku toho predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu.

O druhej otázke

81

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 63 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že spoločník, ktorý nie je oprávnený vykonávať niektoré z povolaní umožňujúcich stať sa spoločníkom v advokátskej spoločnosti, nemá hlasovacie právo, za predpokladu, že stanovy tejto spoločnosti obsahujú viaceré ustanovenia spôsobilé chrániť nezávislosť advokátov a advokátsku činnosť spoločnosti.

82

V odpovedi na otázku Súdneho dvora nemecká vláda na pojednávaní vysvetlila, že opatrenie spočívajúce v zbavení hlasovacieho práva vzťahujúce sa na spoločníkov, ktorí nie sú oprávnení vykonávať niektoré z povolaní uvedených v prvej vete § 59e ods. 1 starého zákona o advokácii, ktoré vnútroštátny súd osobitne uvádza vo svojej druhej otázke, sa má uplatniť v prechodných situáciách spôsobených najmä úmrtím oprávneného spoločníka alebo vydaním opatrenia, ktoré zbavuje oprávneného spoločníka práva vykonávať svoje povolanie.

83

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 15 ods. 2 písm. c) a článok 15 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ako aj článok 63 ZFEÚ

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá pod hrozbou vyčiarknutia dotknutej advokátskej spoločnosti zo zoznamu advokátov zakazuje prevod obchodného podielu v tejto spoločnosti na čisto finančného investora, ktorý nemá v úmysle vykonávať v uvedenej spoločnosti povolanie, na ktoré sa vzťahuje táto právna úprava.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.